Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 17. apríla 2019 - Štrasburg 
Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku)
 Politické vyhlásenie týkajúce sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku)
 Protokol k dohode medzi ES a Dánskom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, a o systéme Eurodac ***
 Stanovenie programu Horizont Európa – stanovenie jeho pravidiel účasti a šírenia ***I
 Program na vykonávanie programu Horizont Európa ***I
 Dohľad nad trhom a súlad výrobkov ***I
 Podpora spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb ***I
 Lepšie presadzovanie a modernizácia pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa ***I
 Transparentnosť a udržateľnosť posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci ***I
 Dodatkové ochranné osvedčenie pre liečivá ***I
 Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program ***I
 Program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 ***I
 Program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti ***I
 Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ***I
 Program Spravodlivosť ***I
 Program Práva a hodnoty ***I
 Počet medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach
 Prispôsobenie viacerých právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článkom 290 a 291 ZFEÚ – II. časť ***I
 Prispôsobenie viacerých právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článkom 290 a 291 ZFEÚ – I. časť ***I
 Prispôsobenie viacerých právnych aktov v oblasti spravodlivosti stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článku 290 ZFEÚ ***I
 Plnenie a financovanie všeobecného rozpočtu Únie v roku 2019 v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie ***
 Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi EÚ a Ruskom ***
 Zmena štatútu Európskej investičnej banky *
 Európska pohraničná a pobrežná stráž ***I
 Vízový kódex ***I
 Ochranné a kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v regulačnej oblasti Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku ***I
 Pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií ***I
 Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier ***I
 Nástroj na prepájanie Európy ***I
 Boj proti šíreniu teroristického obsahu online ***I

Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku)
PDF 124kWORD 41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu alebo zmene názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku) (2019/2020(REG))
P8_TA-PROV(2019)0392

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 3. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku tento výklad:"„Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy podľa článku 123, 128 alebo 135 nepredstavuje zmenu programu za predpokladu, že názov zostane v rámci rozsahu predmetu rozpravy.“;"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.


Politické vyhlásenie týkajúce sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku)
PDF 122kWORD 43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o politickom vyhlásení týkajúcom sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku) (2019/2019(REG))
P8_TA-PROV(2019)0393

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 3. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 32 ods. 5 prvému pododseku, druhej zarážke rokovacieho poriadku tento výklad:"„Politické vyhlásenie skupiny musí uviesť hodnoty, ktoré skupina uznáva, a základné politické ciele, ktoré majú jej členovia v úmysle spoločne sledovať v rámci vykonávania svojho mandátu. Vo vyhlásení sa musí zrozumiteľne opísať skutočná a odlíšiteľná spoločná politická orientácia skupiny.”"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.


Protokol k dohode medzi ES a Dánskom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, a o systéme Eurodac ***
PDF 130kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme „Eurodac” na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru, pokiaľ ide o prístup do systému Eurodac na účely presadzovania práva (15822/2018 – C8-0151/2019 – 2018/0423(NLE))
P8_TA-PROV(2019)0394A8-0196/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15822/2018),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme „Eurodac” na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie dublinského dohovoru, pokiaľ ide o prístup do systému Eurodac na účely presadzovania práva (15823/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 87 ods. 2 písm. a), článkom 88 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0151/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0196/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom Dánskeho kráľovstva a ostatných členských štátov.


Stanovenie programu Horizont Európa – stanovenie jeho pravidiel účasti a šírenia ***I
PDF 814kWORD 171k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia (COM(2018)0435 – C8-0252/2018 – 2018/0224(COD))
P8_TA(2019)0395A8-0401/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Program na vykonávanie programu Horizont Európa ***I
PDF 634kWORD 228k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2018)0436 – C8-0253/2018 – 2018/0225(COD))
P8_TA(2019)0396A8-0410/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Dohľad nad trhom a súlad výrobkov ***I
PDF 420kWORD 125k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) č. 528/2012, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2017/1369 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ a 2014/90/EÚ (COM(2017)0795 – C8-0004/2018 – 2017/0353(COD))
P8_TA-PROV(2019)0397A8-0277/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0795),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 33, 114 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0004/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0277/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadeniach (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011

P8_TC1-COD(2017)0353


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  S cieľom zaručiť voľný pohyb výrobkov v rámci Únie treba zabezpečiť, aby výrobky boli v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a teda aby spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, akými sú zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia, verejná bezpečnosť a ochrana všetkých ostatných verejných záujmov, ktoré chránia tieto právne predpisy. Dôrazné presadzovanie týchto požiadaviek zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska náležitej ochrany týchto záujmov a vytvorenia priaznivých podmienok pre spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie s tovarom. Preto sú potrebné pravidlá, aby sa toto presadzovanie zabezpečilo, a to bez ohľadu na to, či sa výrobky umiestňujú na trh offline alebo online spôsobom, a bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v Únii alebo nie.

(2)  Právne predpisy Únie týkajúce sa harmonizácie sa vzťahujú na veľkú časť vyrábaných výrobkov. Nevyhovujúce a nebezpečné výrobky sú rizikom pre občanov a mohli by narušiť hospodársku súťaž s hospodárskymi subjektmi predávajúcimi v Únii vyhovujúce výrobky.

(3)  Posilnenie jednotného trhu s tovarom tým, že sa ešte viac zintenzívni úsilie o zabránenie uvádzaniu nevyhovujúcich výrobkov na trh Únie, bolo označené za jednu z priorít v oznámení Komisie z 28. októbra 2015 s názvom „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“. Dosiahnuť by sa to malo posilnením dohľadu nad trhom, poskytovaním jasných, transparentných a komplexných pravidiel hospodárskym subjektom, zintenzívnením kontrol súladu a podporovaním užšej cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva vrátane spolupráce s colnými orgánmi.

(4)  Rámec dohľadu nad trhom stanovený v tomto nariadení by mal doplniť a posilniť platné ustanovenia harmonizačných právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú informácií o súlade výrobkov a rámca pre spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo koncových používateľov, dohľadu nad trhom s výrobkami a kontroly týchto výrobkov vstupujúcich na trh Únie. V súlade so zásadou lex specialis by sa však toto nariadenie malo uplatňovať iba vtedy, ak v harmonizačných právnych predpisoch Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom. Zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia by sa preto nemali uplatňovať na oblasti, na ktoré sa vzťahujú takéto konkrétne ustanovenia, napríklad ustanovenia stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009(4), (EÚ) 2017/745(5) a (EÚ) 2017/746(6), aj pokiaľ ide o využitie Európskej databázy zdravotníckych pomôcok (ďalej len „EUDAMED“), a (EÚ) 2018/858(7).

(5)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES(8) sa stanovujú všeobecné požiadavky na bezpečnosť všetkých spotrebiteľských výrobkov a konkrétne povinnosti a právomoci členských štátov v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, ako aj výmena informácií na tento účel prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií (ďalej len „RAPEX“). Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť prijať špecifickejšie opatrenia, ktoré majú podľa uvedenej smernice k dispozícii. S cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov by sa mali mechanizmy na výmenu informácií a pre situácie vyžadujúce si rýchly zásah stanovené v smernici 2001/95/ES zefektívniť.

(6)  Ustanovenia o dohľade nad trhom v tomto nariadení by mali zahŕňať všetky harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov uvedených v prílohe I týkajúce sa výrobkov iných ako potraviny, krmivo, lieky na humánne použitie a na veterinárne použitie, živé rastliny a zvieratá, výrobky ľudského pôvodu a výrobky z rastlín a zvierat priamo sa vzťahujúce na ich budúce rozmnožovanie. Tým sa zabezpečí jednotný rámec dohľadu nad trhom s uvedenými výrobkami na úrovni Únie a pomôže sa zvýšiť dôvera spotrebiteľov a iných koncových používateľov vo výrobky uvedené na trh Únie. Ak sa v budúcnosti prijmú nové harmonizačné právne predpisy Únie, bude sa v nich musieť uviesť, či sa na ne bude vzťahovať aj toto nariadenie.

(7)  Články 15 až 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(9), ktorým sa ustanovuje rámec Spoločenstva pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Spoločenstva, by mali byť vypustené a príslušné ustanovenia by mali byť nahradené týmto nariadením. Uvedený rámec zahŕňa ustanovenia o kontrolách výrobkov vstupujúcich na trh Spoločenstva v článkoch 27, 28 a 29 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktoré sa uplatňujú nielen na výrobky, na ktoré sa vzťahuje rámec dohľadu nad trhom, ale na všetky výrobky, pokiaľ iné právo Únie neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa organizácie kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie. Je preto potrebné rozšíriť uvedený rozsah pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o výrobky vstupujúce na trh Únie, na všetky výrobky.

(8)  S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť celkový legislatívny rámec a zároveň sledovať ciele lepšej regulácie, by sa mali pravidlá, ktoré sa vzťahujú na kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, prehodnotiť a začleniť do jednotného legislatívneho rámca kontrol výrobkov na vonkajších hraniciach Únie.

(9)  Zodpovednosť za presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie by mala prislúchať členským štátom, a ich orgány dohľadu nad trhom by mali mať povinnosť zabezpečiť plné dodržiavanie týchto právnych predpisov. Členské štáty by preto mali zaviesť systematické prístupy na zaistenie účinnosti dohľadu nad trhom a ďalších činností v oblasti presadzovania. V tomto ohľade by sa metodika a kritériá na posudzovanie rizika mali ďalej harmonizovať vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty.

(10)  S cieľom pomôcť orgánom dohľadu nad trhom posilniť konzistentnosť ich činností súvisiacich s uplatňovaním tohto nariadenia by sa mal zriadiť účinný systém partnerského preskúmania pre tie orgány dohľadu nad trhom, ktoré sa chcú zúčastniť.

(11)  Niektoré vymedzenia pojmov aktuálne stanovené v nariadení (ES) č. 765/2008 by sa mali zosúladiť s vymedzeniami pojmov stanovenými v iných právnych aktoch Únie a mali by prípadne zohľadňovať štruktúru moderných dodávateľských reťazcov. Vymedzenie pojmu „výrobca“ v tomto nariadení by nemalo oslobodiť výrobcov od akýchkoľvek povinností, ktoré môžu mať podľa harmonizačných právnych predpisov Únie v prípade, že sa uplatňujú osobitné vymedzenia pojmu výrobcu, ktoré môžu zahŕňať akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá upravuje výrobok, ktorý už bol uvedený na trh, takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s uplatniteľnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a uvádza ho na trh, alebo akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá uvádza výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou.

(12)  Od hospodárskych subjektov v celom dodávateľskom reťazci by sa malo očakávať, že budú pri uvádzaní výrobkov na trh alebo ich sprístupňovaní na trhu konať zodpovedne a v plnom súlade s platnými právnymi požiadavkami s cieľom zabezpečiť súlad s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa týkajú výrobkov. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté povinnosti zodpovedajúce úlohám každého z hospodárskych subjektov v rámci dodávateľského a distribučného procesu podľa konkrétnych ustanovení uvedených v harmonizačných právnych predpisoch Únie, pričom výrobca by si mal zachovávať konečnú zodpovednosť za súlad výrobku s požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie.

(13)  Výzvy globálneho trhu a čoraz zložitejších dodávateľských reťazcov, ako aj nárast výrobkov, ktoré sa ponúkajú na online predaj koncovým používateľom v Únii, si vyžadujú posilnenie opatrení na presadzovanie, aby sa zaistila bezpečnosť spotrebiteľov. Okrem toho z praktických skúseností v oblasti dohľadu nad trhom vyplýva, že takéto dodávateľské reťazce niekedy zahŕňajú hospodárske subjekty, ktorých nová forma znamená, že sa nedajú jednoducho zaradiť do tradičných dodávateľských reťazcov podľa existujúceho právneho rámca. Ide najmä o poskytovateľov logistických služieb, ktorí vykonávajú mnohé z tých istých funkcií ako dovozcovia, ale ktorí nemusia vždy zodpovedať tradičnému vymedzeniu pojmu dovozca v práve Únie. S cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom mohli účinne vykonávať svoje povinnosti a vyhnúť sa medzere v systéme presadzovania, je vhodné zahrnúť poskytovateľov logistických služieb do zoznamu hospodárskych subjektov, proti ktorým môžu orgány dohľadu nad trhom prijať opatrenia na presadzovanie. Zahrnutím poskytovateľov logistických služieb do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia budú môcť orgány dohľadu nad trhom lepšie riešiť nové formy hospodárskej činnosti s cieľom zaistiť bezpečnosť spotrebiteľov a hladké fungovanie vnútorného trhu vrátane prípadov, keď hospodársky subjekt vystupuje tak ako dovozca, pokiaľ ide o určité výrobky a ako poskytovateľ logistických služieb, pokiaľ ide o iné výrobky.

(14)  Moderné dodávateľské reťazce zahŕňajú široké spektrum hospodárskych subjektov, ktoré by mali všetky podliehať presadzovaniu harmonizačných právnych predpisov Únie, pričom by sa mala náležite zohľadniť ich príslušná úloha v dodávateľskom reťazci a miera, ktorou prispievajú k sprístupňovaniu výrobkov na trhu Únie. Preto je potrebné uplatňovať toto nariadenie na hospodárske subjekty, na ktoré sa priamo vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako napríklad výrobca výrobku a následný užívateľ, ako je vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(10) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(11), inštalatér, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ(12), dodávateľ, ako sa vymedzuje v nariadení (ES) č. 1222/2009(13), a predávajúci, ako sa vymedzuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1369(14).

(15)  V prípade, že sa výrobok ponúka na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku, výrobok by sa mal považovať za sprístupnený na trhu, ak je ponuka na predaj určená koncovým používateľom v Únii. V súlade s platnými pravidlami Únie o medzinárodnom súkromnom práve by sa na stanovenie toho, či je ponuka zameraná na koncových používateľov v Únii, mala vykonať analýza jednotlivých prípadov. Ponuka na predaj by sa mala považovať za cielenú na koncových používateľov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť členskému štátu. Pri analýzach jednotlivých prípadov treba zohľadniť relevantné faktory, ako sú zemepisné oblasti, do ktorých je možná dodávka tovaru, jazyky použité pre ponuku alebo možnosti objednávania alebo platobné prostriedky. V prípade online predaja nepostačuje skutočnosť, že je webová stránka hospodárskych subjektov alebo sprostredkovateľov dostupná v členskom štáte, v ktorom má koncový používateľ sídlo alebo bydlisko.

(16)  Rozvoj elektronického obchodu je do veľkej miery spôsobený aj rastúcim počtom poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, zvyčajne prostredníctvom platforiem a za odmenu, ktorí poskytujú sprostredkovateľské služby spočívajúce v uchovávaní obsahu tretích strán bez toho, aby mali kontrolu nad takýmto obsahom, a teda nekonajú v mene hospodárskeho subjektu. Odstránením obsahu týkajúceho sa nevyhovujúcich výrobkov alebo, ak to nie je možné, obmedzením prístupu k nevyhovujúcim výrobkom, ktoré sú ponúkané prostredníctvom ich služieb, by nemali byť dotknuté pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES(15). Poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti by sa najmä nemala uložiť žiadna všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo uchovávajú, ani by sa im nemala uložiť všeobecná povinnosť aktívne zisťovať fakty alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. Okrem toho by poskytovatelia hostingových služieb nemali byť braní na zodpovednosť, ak skutočne nevedia o nezákonnej činnosti alebo nezákonných informáciách a nie sú si vedomí faktov alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo nezákonné informácie.

(17)  Hoci toto nariadenie neupravuje ochranu práv duševného vlastníctva, treba mať na pamäti skutočnosť, že falšované výrobky často nespĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie, predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť koncových používateľov, narúšajú hospodársku súťaž, ohrozujú verejné záujmy a podporujú iné nezákonné činnosti. Členské štáty by preto mali aj naďalej prijímať účinné opatrenia, aby predchádzali uvádzaniu falšovaných výrobkov na trh Únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013(16).

(18)  Spravodlivejší jednotný trh by mal všetkým hospodárskym subjektom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a ochranu pred nekalou súťažou. Na tento účel treba posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Dobrá spolupráca medzi výrobcami a orgánmi dohľadu nad trhom je ústredným prvkom, ktorý v súvislosti s výrobkom umožňuje okamžitý zásah a nápravné opatrenie. Dôležité je, aby bol v Únii pre niektoré výrobky stanovený hospodársky subjekt, na ktorý sa budú môcť orgány dohľadu nad trhom obrátiť so žiadosťou, a to aj so žiadosťou o informácie, v prípade otázok týkajúcich sa súladu výrobku s harmonizačnými právnymi predpismi Únie a ktorý môže spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, aby sa zaručilo, že sa prijme okamžité nápravné opatrenie na nápravu prípadov nesúladu. Hospodárske subjekty, ktoré by mali uvedené úlohy vykonávať, sú výrobca alebo dovozca v prípade, ak výrobca nie je usadený v Únii, alebo splnomocnený zástupca, ktorého poveril výrobca na tento účel, alebo poskytovateľ logistických služieb usadený v Únii v prípade výrobkov, s ktorými manipuluje, ak v Únii nie je usadený žiadny iný hospodársky subjekt.

(19)  Rozvoj elektronického obchodu predstavuje pre orgány dohľadu nad trhom určité výzvy v súvislosti so zabezpečením súladu výrobkov ponúkaných na predaj online a účinným presadzovaním harmonizačných právnych predpisov Únie. Počet hospodárskych subjektov, ktoré ponúkajú výrobky spotrebiteľom priamo elektronicky, sa zvyšuje. Preto hospodárske subjekty s úlohami týkajúcimi sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, zohrávajú kľúčovú úlohu tým, že poskytujú orgánom dohľadu nad trhom partnera usadeného v Únii a tým, že včas plnia konkrétne úlohy, ktorých cieľom je zabezpečiť súlad výrobkov s požiadavkami harmonizačných právnych predpisov Únie, v prospech spotrebiteľov, iných koncových používateľov a podnikov v rámci Únie.

(20)  Povinnosti hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o úlohy týkajúce sa výrobkov podliehajúcich určitým harmonizačným právnym predpisom Únie, by nemali mať vplyv na existujúce povinnosti a zodpovednosti výrobcu, dovozcu a splnomocneného zástupcu podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie.

(21)  Povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, podľa ktorých sa vyžaduje, aby bol hospodársky subjekt usadený v Únii s cieľom uviesť výrobky na trh Únie, by sa mali uplatňovať len na tie oblasti, v ktorých sa zistila potreba, aby hospodársky subjekt konal ako styčné miesto s orgánmi dohľadu nad trhom, pričom sa zohľadní prístup založený na riziku so zreteľom na zásadu proporcionality a s prihliadnutím na vysokú úroveň ochrany koncových používateľov v Únii.

(22)  Okrem toho by sa uvedené povinnosti nemali uplatňovať v prípade, keď špecifické požiadavky stanovené v určitých právnych aktoch týkajúcich sa výrobkov dosiahnu rovnaký výsledok, konkrétne v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004(17), nariadení (ES) č. 1223/2009, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013(18), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013(19), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ(20), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ(21), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/1628(22), nariadení (EÚ) 2017/745, nariadení (EÚ) 2017/746, nariadení (EÚ) 2017/1369 a nariadení (EÚ) 2018/858. Pozornosť by sa mala venovať aj situáciám, keď sú potenciálne riziká alebo prípady nedodržiavania predpisov nízke, alebo v ktorých sa výrobky obchodujú najmä prostredníctvom tradičných dodávateľských reťazcov, čo je prípad napríklad smernice 2014/33/EÚ, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/424/EÚ(23) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ(24).

(23)  Pri výrobkoch by sa mali uvádzať kontaktné údaje hospodárskych subjektov s úlohami týkajúcimi sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, s cieľom uľahčiť kontroly v rámci celého dodávateľského reťazca.

(24)  Hospodárske subjekty by mali v plnej miere spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom a ďalšími príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť bezproblémový výkon dohľadu nad trhom a umožniť orgánom, aby si plnili svoje úlohy. Zahŕňa to, ak o to požiadajú orgány, kontaktné informácie hospodárskych subjektov, ktoré majú úlohy týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, ak majú tieto informácie k dispozícii.

(25)  Hospodárske subjekty by mali mať ľahký prístup ku kvalitným a komplexným informáciám. Keďže jednotná digitálna brána zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1724(25) poskytuje jediný bod online prístupu k informáciám, môže sa použiť v súvislosti s poskytovaním príslušných informácií o harmonizačných právnych predpisoch Únie hospodárskym subjektom. Členské štáty by však mali zaviesť postupy na zabezpečenie prístupu ku kontaktnému miestu pre výrobky zriadenému podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019 /...(26)(27)s cieľom pomôcť hospodárskym subjektom správne vybavovanie ich žiadostí o informácie. Usmernenia k otázkam týkajúcim sa technických špecifikácií alebo harmonizovaných noriem alebo dizajnu konkrétneho výrobku by nemali byť súčasťou povinností členských štátov, keď poskytujú takéto informácie.

(26)  Orgány dohľadu nad trhom môžu vykonávať spoločné činnosti s inými orgánmi alebo organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo koncových používateľov, s cieľom podporiť dodržiavanie predpisov, identifikovať nedodržiavanie predpisov, zvyšovať informovanosť a poskytovať usmernenia týkajúce sa harmonizačných právnych predpisov Únie a v súvislosti s osobitnými kategóriami výrobkov vrátane tých, ktoré sa ponúkajú na online predaj.

(27)  Členské štáty by mali určiť svoje vlastné orgány dohľadu nad trhom. Toto nariadenie by členským štátom nemalo brániť vo výbere príslušných orgánov na vykonávanie úloh dohľadu nad trhom. Aby sa uľahčila pomoc a spolupráca v administratívnej oblasti, mali by členské štáty vymenovať aj jednotný úrad pre spoluprácu. Jednotné úrady pre spoluprácu by mali predstavovať koordinovanú pozíciu orgánov dohľadu nad trhom a orgánov zodpovedných za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

(28)  Elektronický obchod predstavuje pre orgány dohľadu nad trhom určitú výzvu, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosti koncových používateľov v dôsledku nevyhovujúcich výrobkov. Preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich činnosť dohľadu nad trhom bola organizovaná s rovnakou účinnosťou pre výrobky, ktoré sa sprístupňujú online ako i pre výrobky, ktoré sa sprístupňujú offline.

(29)  Pri vykonávaní dohľadu nad trhom výrobkov ponúkaných na online predaj sa vzhľadom na nemožnosť fyzického prístupu k výrobkom orgány dohľadu nad trhom stretávajú s mnohými problémami, ako napríklad sledovanie výrobkov ponúkaných na online predaj, zisťovanie zodpovedných hospodárskych subjektov alebo vykonávanie hodnotení rizík alebo skúšok. Okrem požiadaviek zavedených týmto nariadením sa členské štáty nabádajú k tomu, aby využili ďalšie usmernenie a najlepšie postupy pri dohľade nad trhom a komunikácii s podnikmi a spotrebiteľmi.

(30)  Osobitnú pozornosť je potrebné venovať novým technológiám, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že spotrebitelia vo svojom každodennom živote čoraz častejšie využívajú prepojené zariadenia. Regulačný rámec Únie by sa preto mal venovať novým rizikám s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu koncových používateľov.

(31)  V čase neustáleho rozvoja digitálnych technológií by sa mali preskúmať nové riešenia, ktoré by mohli prispieť k účinnému dohľadu nad trhom v rámci Únie.

(32)  Dohľad nad trhom by mal byť dôkladný a účinný, aby sa zaistilo správne uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie. Keďže kontroly môžu pre hospodárske subjekty predstavovať záťaž, orgány dohľadu nad trhom by mali organizovať a vykonávať kontrolné činnosti prístupom založeným na riziku, aby pritom zohľadnili záujmy týchto hospodárskych subjektov a uvedenú záťaž obmedzili do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vykonanie účinných a efektívnych kontrol. Príslušné orgány členského štátu by ďalej mali rovnako starostlivo vykonávať dohľad nad trhom, a to bez ohľadu na to, či sa nesúlad daného výrobku týka územia daného členského štátu, alebo či môže mať vplyv na trh iného členského štátu. Pre určité inšpekčné činnosti vykonávané orgánmi dohľadu nad trhom, ak výrobky alebo kategórie výrobkov predstavujú špecifické riziko alebo vážne porušujú uplatniteľné harmonizačné právne predpisy Únie, Komisia by mohla stanoviť jednotné podmienky.

(33)  Orgány dohľadu nad trhom sa pri plnení svojich povinností stretávajú s rôznymi nedostatkami, pokiaľ ide o zdroje, mechanizmy koordinácie, ako aj právomoci týkajúce sa nevyhovujúcich výrobkov. Takéto rozdiely vedú k roztrieštenému presadzovaniu harmonizačných právnych predpisov Únie a k tomu, že dohľad nad trhom je v niektorých členských štátoch prísnejší ako v iných, čo potenciálne ohrozuje rovnaké podmienky pre podniky a vytvára aj potenciálnu nerovnováhu v úrovni bezpečnosti výrobkov v celej Únii.

(34)  S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie by orgány dohľadu nad trhom mali disponovať spoločným súborom právomocí v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ktoré umožňujú rozšíriť spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a účinnejšie odrádzať tie hospodárske subjekty, ktoré zámerne porušujú harmonizačné právne predpisy Únie. Uvedené právomoci by mali byť dostatočne rozsiahle na to, aby umožňovali riešenie problémov v oblasti presadzovania harmonizačných predpisov Únie, ako aj výziev v elektronickom obchode a digitálnom prostredí, a mali by hospodárskym subjektom brániť vo využívaní nedostatkov v systéme presadzovania presídlením sa do členských štátov, ktorých orgány dohľadu nad trhom nemajú k dispozícii nástroje na riešenie protiprávnych praktík. Uvedené právomoci by mali najmä zabezpečovať možnosť vzájomnej výmeny informácií a dôkazov medzi príslušnými orgánmi, tak aby sa presadzovanie mohlo uskutočňovať vo všetkých členských štátoch rovnako.

(35)  Týmto nariadením by nemala byť dotknutá sloboda členských štátov vybrať si systém presadzovania, ktorý považujú za vhodný. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či ich orgány dohľadu nad trhom môžu viesť vyšetrovanie a vykonávať presadzovanie priamo na základe vlastnej kompetencie, obrátením sa na iné príslušné orgány verejnej moci alebo na základe podania na príslušné súdy.

(36)  Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť začať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, ak sa dozvedia, že na trh boli uvedené nevyhovujúce výrobky.

(37)  Orgány dohľadu nad trhom by mali mať prístup k všetkým potrebným dôkazom, údajom a informáciám týkajúcim sa predmetu vyšetrovania, aby mohli zistiť, či došlo k porušeniu platných harmonizačných právnych predpisov Únie, a najmä určiť zodpovedný hospodársky subjekt bez ohľadu na to, kto je držiteľom predmetných dôkazov, údajov alebo informácií, a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú a v akom formáte sa uchovávajú. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť požiadať hospodárske subjekty vrátane hospodárskych subjektov v digitálnom hodnotovom reťazci, aby im poskytli všetky potrebné dôkazy, údaje a informácie.

(38)  Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť vykonávať potrebné kontroly na mieste a mali by mať právomoc vstupovať do priestorov, na pozemky alebo do dopravných prostriedkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt používa na účely spojené s jeho obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou.

(39)  Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť vyžadovať od zástupcu dotknutého hospodárskeho subjektu alebo príslušného člena jeho personálu, aby poskytol vysvetlenie k faktom, informáciám alebo dokumentom vzťahujúcim sa na predmet inšpekcie a zaznamenať odpovede, ktoré im uvedený zástupca alebo príslušný člen personálu poskytol.

(40)  Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť kontrolovať súlad výrobkov, ktoré sa majú sprístupniť na trhu, s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a získavať dôkazy o nesúlade. Mali by mať preto právomoc nadobudnúť výrobky a, ak sa dôkazy nedajú získať inou cestou, nakupovať výrobky pod utajenou identitou.

(41)  Najmä v digitálnom prostredí by mali mať orgány dohľadu nad trhom možnosť rýchlo a účinne ukončiť nesúlad, predovšetkým ak hospodársky subjekt predávajúci výrobok utajuje svoju identitu alebo sťahuje svoje sídlo v rámci Únie alebo do tretej krajiny, aby sa vyhol presadzovaniu predpisov. V prípadoch, keď sú v dôsledku nesúladu koncoví používatelia vystavení riziku vážnej a nenapraviteľnej ujmy, v náležite odôvodnených a vhodných prípadoch a ak nie sú dostupné žiadne iné prostriedky na to, aby sa predišlo vzniku takejto ujmy alebo aby sa takáto ujma zmiernila, by orgány dohľadu nad trhom mali mať možnosť prijať opatrenia vrátane, v prípade potreby, opatrení ktorými sa požaduje odstránenie obsahu z online rozhrania alebo zobrazenie varovania. Ak sa takáto žiadosť nedodrží, relevantný orgán by mal mať právomoc požadovať od poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, aby obmedzili prístup k online rozhraniu. Tieto opatrenia by sa mali prijať v súlade so zásadami ustanovenými v smernici 2000/31/ES. ▌

(42)  Vykonávanie tohto nariadenia a výkon právomocí v rámci jeho uplatňovania by malo byť tiež v súlade s iným právom Únie a vnútroštátnym právom, napríklad so smernicou 2000/31/ES, a to aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a zásadami základných práv. Uvedené vykonávanie a výkon právomocí by mali byť primerané a dostatočné vzhľadom na povahu a celkové skutočné alebo možné poškodenie vyplývajúce z porušenia. Príslušné orgány by mali zohľadniť všetky skutočnosti a okolnosti prípadu a vybrať najvhodnejšie opatrenia, najmä také, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa riešilo porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Uvedené opatrenia by mali byť primerané, účinné a odrádzajúce. Členským štátom by sa mala ponechať možnosť stanoviť vo vnútroštátnom práve podmienky a obmedzenia pre výkon právomocí na účely plnenia povinností. Ak sa napríklad v súlade s vnútroštátnym právom vyžaduje od justičného orgánu dotknutého členského štátu potrebné predchádzajúce povolenie na vstup do priestorov fyzických osôb a právnických osôb, právomoc vstúpiť do takýchto priestorov by sa mala použiť len po získaní takéhoto predchádzajúceho povolenia.

(43)  Orgány dohľadu nad trhom konajú v záujme hospodárskych subjektov, koncových používateľov a verejnosti tak, aby primeranými opatreniami na presadzovanie predpisov zaistili konzistentné udržiavanie a ochranu verejných záujmov stanovených v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie a aby primeranými kontrolami zabezpečili súlad s týmito právnymi predpismi v celom dodávateľskom reťazci s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné administratívne kontroly v mnohých prípadoch nemôžu nahradiť fyzické a laboratórne kontroly zamerané na overenie súladu výrobkov s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie. Orgány dohľadu nad trhom by preto mali pri vykonávaní svojich činností zabezpečovať vysokú úroveň transparentnosti a sprístupňovať verejnosti všetky informácie, ktoré považujú za dôležité na ochranu záujmov koncových používateľov v Únii.

(44)  Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté fungovanie systému RAPEX v súlade so smernicou 2001/95/ES ▌.

(45)  Týmto nariadením by nemal byť dotknutý postup v súvislosti s ochrannou doložkou stanovený v odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie podľa článku 114 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany v celej Únii sú členské štáty oprávnené prijímať ▌ opatrenia vo vzťahu k výrobkom predstavujúcim riziko pre zdravie a bezpečnosť alebo iným aspektom ochrany verejného záujmu. Majú takisto povinnosť oznamovať uvedené opatrenia ostatným členským štátom a Komisii, vďaka čomu by Komisia mala možnosť zaujať v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu stanovisko, či sú vnútroštátne opatrenia, ktoré obmedzujú voľný pohyb výrobkov, odôvodnené.

(46)  Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a využívanie dôkazov a výsledkov vyšetrovania by mali rešpektovať zásadu dôvernosti. S informáciami by sa malo nakladať v súlade s platným vnútroštátnym právom, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k ohrozeniu vyšetrovaní a poškodeniu dobrého mena hospodárskeho subjektu.

(47)  Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov. Na každé spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(28) alebo prípadne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(29).

(48)  S cieľom zabezpečiť účinnosť a konzistentnosť testovania v celej Únii v rámci dohľadu nad trhom so zreteľom na konkrétne výrobky alebo konkrétnu kategóriu alebo skupinu výrobkov alebo osobitné riziká spojené s kategóriou alebo skupinou výrobkov by Komisia mohla určiť vlastné alebo verejné skúšobné zariadenie v členskom štáte ako skúšobné zariadenie Únie. Všetky skúšobné zariadenia Únie by mali byť akreditované v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 765/2008. Aby sa zamedzilo konfliktom záujmov určené skúšobné zariadenia Únie by mali poskytovať služby výhradne orgánom dohľadu nad trhom, Komisii, sieti Únie pre súlad výrobkov (ďalej len „sieť“)a ďalším vládnym alebo medzivládnym subjektom.

(49)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli vždy k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na to, aby boli orgány dohľadu nad trhom náležite vybavené z personálneho a materiálneho hľadiska. Efektívny dohľad nad trhom je z hľadiska zdrojov náročný, a preto by sa mali poskytnúť stabilné zdroje na takej úrovni, ktorá bude v každom okamihu zodpovedať potrebám v oblasti presadzovania. Členské štáty by mali mať možnosť doplniť verejné financovanie požadovaním vrátenia nákladov od hospodárskych subjektov, ktoré vznikajú pri vykonávaní dohľadu nad trhom v súvislosti s nevyhovujúcimi výrobkami ▌.

(50)  Mali by sa vytvoriť mechanizmy vzájomnej pomoci, keďže pre trh Únie s tovarom je nevyhnutné, aby orgány dohľadu nad trhom členských štátov navzájom účinne spolupracovali. Orgány by mali konať v dobrej viere a vo všeobecnosti prijímať žiadosti o vzájomnú pomoc, najmä pokiaľ ide o prístup k EÚ vyhláseniu o zhode, vyhláseniu o parametroch a technickej dokumentácii.

(51)  Je vhodné, aby členské štáty určili orgány, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov, ako aj všetky ostatné orgány, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

(52)  Účinným spôsobom, ako zaistiť, aby nebezpečné alebo nevyhovujúce výrobky neboli uvedené na trh Únie, by bolo odhaľovať takéto výrobky pred ich prepustením do voľného obehu. ▌Orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie, majú úplný prehľad o obchodných tokoch prekračujúcich vonkajšie hranice Únie, a mali by mať preto povinnosť vykonávať primerané kontroly na základe posúdenia rizika a prispievať tak k bezpečnejšiemu trhu, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany verejných záujmov. Je úlohou členských štátov, aby určili orgány, ktoré majú byť zodpovedné za príslušné kontroly dokumentov a v prípade potreby aj za fyzické kontroly či laboratórne skúšky výrobkov pred tým, než sa uvedené výrobky prepustia do voľného obehu. Jednotné presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov možno dosiahnuť len systematickou spoluprácou a výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a inými orgánmi určenými ako orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie. Orgány dohľadu nad trhom by mali týmto orgánom s dostatočným predstihom poskytnúť všetky potrebné informácie o nevyhovujúcich výrobkoch alebo informácie o hospodárskych subjektoch, v prípade ktorých sa zistilo vysoké riziko nesúladu. ▌ Orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov vstupujúcich na colné územie Únie by zase mali včas informovať orgány dohľadu nad trhom o prepustení výrobkov do voľného obehu a výsledkoch kontrol, ak sú takéto informácie relevantné pre výkon harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Ak sa Komisia navyše dozvie o vážnom riziku, ktoré predstavuje dovezený výrobok, mala by o tomto riziku informovať členské štáty, aby sa zabezpečili koordinované a účinnejšie kontroly súladu a presadzovania na miestach prvého vstupu do Únie.

(53)  Dovozcom by sa malo pripomenúť, že v článkoch 220, 254, 256, 257 a 258 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013(30) sa stanovuje, že výrobky vstupujúce na trh Únie, ktoré si vyžadujú ďalšie spracovanie, aby boli v súlade s uplatniteľnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, sa zaradia do príslušného colného režimu, ktorý umožňuje takéto spracovanie zo strany dovozcu. Vo všeobecnosti by sa prepustenie do voľného obehu nemalo považovať za dôkaz o zhode s právom Únie, keďže takéto - prepustenie nemusí nevyhnutne zahŕňať úplnú kontrolu súladu.

(54)  S cieľom využívať prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo, a teda optimalizovať a nezaťažovať prenos údajov medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom, je potrebné vytvoriť elektronické rozhrania, ktoré umožnia automatický prenos údajov. Colné orgány a orgány dohľadu nad trhom by mali prispievať k určovaniu údajov, ktoré sa majú prenášať. Dodatočné zaťaženie colných orgánov by malo byť obmedzené a rozhrania by mali byť vysoko automatizované a mali by byť jednoduché na používanie.

(55)  Je potrebné vytvoriť sieť, ktorú bude spravovať Komisia, a ktorá bude zameraná na štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a Komisiou a na zjednodušenie postupov dohľadu nad trhom v rámci Únie, ktoré uľahčia vykonávanie spoločných činností členských štátov v oblasti presadzovania, ako sú spoločné vyšetrovania. Táto štruktúra administratívnej podpory by mala umožniť združovanie zdrojov a udržiavanie komunikačného a informačného systému medzi členskými štátmi a Komisiou a tým pomáhať posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a odrádzať od ich porušovania. Zapojenie skupín administratívnej spolupráce (ďalej len „ADCO“) do siete by nemalo brániť zapojeniu iných podobných skupín zapojených do administratívnej spolupráce. Komisia by mala sieti poskytnúť potrebnú administratívnu a finančnú podporu.

(56)  Medzi členskými štátmi a Komisiou by mala prebiehať účinná, rýchla a presná výmena informácií. Niekoľko existujúcich nástrojov, ako je informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ďalej len „ICSMS”) a systém RAPEX umožňujú koordináciu medzi orgánmi dohľadu nad trhom v Únii. Tieto nástroje spolu s rozhraním umožňujúcim prenos údajov zo systému ICSMS do systému RAPEX by sa mali zachovať a ďalej rozvíjať s cieľom využiť ich plný potenciál a pomôcť zvýšiť úroveň spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou.

(57)  V uvedenej súvislosti je potrebné na účely zberu informácií o presadzovaní harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov aktualizovať systém ICSMS a sprístupniť ho Komisii, jednotným úradom pre spoluprácu, colným orgánom a orgánom dohľadu nad trhom▌. Okrem toho by sa malo vyvinúť elektronické rozhranie umožňujúce účinnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi colnými systémami a orgánmi dohľadu nad trhom. Pokiaľ ide o prípady vzájomnej pomoci, jednotné úrady pre spoluprácu by mali poskytovať akúkoľvek podporu potrebnú na spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Preto by mal systém ICSMS poskytovať funkcie, ktoré umožňujú automatické oznamovanie jednotným úradom pre spoluprácu v prípade, že nie sú dodržané lehoty. Ak sa v sektorových právnych predpisoch už ustanovujú elektronické systémy pre spoluprácu a výmenu údajov, ako je to napríklad v prípade systému EUDAMED pre zdravotnícke pomôcky, tieto systémy by sa mali používať v prípade potreby.

(58)  Vo všeobecnosti by sa mal systém ICSMS používať na výmenu informácií, ktoré sa považujú za užitočné pre iné orgány dohľadu nad trhom. To môže zahŕňať kontroly vykonávané v súvislosti s projektmi dohľadu nad trhom, bez ohľadu na výsledok testov. Množstvo údajov, ktoré sa majú vkladať do systému ICSMS, by malo byť také, aby sa dosiahla rovnováha medzi prílišnou záťažou, keď by úsilie o vloženie údajov presahovalo prácu spojenú s vykonávaním skutočných kontrol, a dostatočnou komplexnosťou na podporu väčšej efektívnosti a účinnosti orgánov. Údaje zadávané do systému ICSMS by sa teda mali vzťahovať len na jednoduchšie kontroly ako laboratórne skúšky. Nemalo by však byť potrebné zahrnúť len stručné vizuálne kontroly. Ako usmernenie by sa kontroly, ktoré sú individuálne zdokumentované, mali zapísať do systému ICSMS.

(59)  Členské štáty sa vyzývajú, aby systém ICSMS používali na interakciu medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom, ako alternatívu k vnútroštátnym systémom. To by nemalo nahradiť systém riadenia rizík Spoločenstva (ďalej len „CRMS“) používaný colnými orgánmi. Tieto dva systémy by mohli fungovať paralelne, pretože plnia rôzne komplementárne úlohy, pričom systém ICSMS uľahčuje komunikáciu medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom umožniť bezproblémové zaobchádzanie s colnými vyhláseniami v rozsahu pôsobnosti rámca pre bezpečnosť a dodržiavanie súladu výrobku, kým systém CRMS je určený pre spoločné riadenie rizík a kontroly.

(60)  Porušenia spôsobené výrobkami, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi, sú dôležitými informáciami pre orgány dohľadu nad trhom. Systém ICSMS by preto mal poskytovať súvisiace dátové polia, aby orgány dohľadu nad trhom mohli zadávať ľahko dostupné správy získané v priebehu ich vyšetrovania, čím sa uľahčia neskoršie štatistické hodnotenia.

(61)  Komisia by mala mať možnosť vymieňať si informácie týkajúce sa dohľadu na trhom s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami v rámci dohôd uzatvorených medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, a to s cieľom zabezpečiť súlad výrobkov pred ich vývozom na trh Únie.

(62)  S cieľom dosiahnuť vysoký stupeň súladu s platnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie o výrobkoch a zároveň zabezpečiť účinné prideľovanie zdrojov a nákladovo efektívnu kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie by Komisia mala byť schopná schváliť konkrétne predvývozné systémy kontroly. Výrobky, na ktoré sa vzťahujú takéto schválené systémy, by mohli v rámci hodnotenia rizika vykonávaného orgánmi, ktoré sú zodpovedné za kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, profitovať z vyššej úrovne dôvery než porovnateľné výrobky, ktoré nepodliehajú predvývoznej kontrole.

(63)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje, a vziať pritom do úvahy nový technologický, hospodársky, obchodný a právny vývoj. Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(31) by malo hodnotenie založené na efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote poskytovať základ pre hodnotenia vplyvu možností ďalších opatrení, najmä čo sa týka rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, uplatňovania a presadzovania ustanovení súvisiacich s úlohami hospodárskych subjektov uvádzajúcich výrobky na trh a systému kontrol výrobkov pred vývozom.

(64)  Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(65)  Rôznorodosť sankcií v celej Únii je jedným z hlavných dôvodov nedostatočných odradzujúcich účinkov a nerovnakej ochrany. Pravidlá týkajúce sa stanovovania sankcií vrátane peňažných sankcií patria do vnútroštátnej právomoci a mali by sa preto stanoviť vo vnútroštátnom práve. ▌

(66)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: stanovenie jednotných podmienok pre kontroly, kritériá na určenie frekvencie kontrol a počet vzoriek, ktoré sa majú skontrolovať v súvislosti s určitými výrobkami alebo kategóriou výrobkov, ak sa nepretržite zisťovali špecifické riziká alebo závažné porušenia harmonizačných právnych predpisov Únie; stanovenie postupov na určenie skúšobných zariadení Únie ▌; stanovenie referenčných hodnôt a techník na postupy kontrol na základe spoločnej analýzy rizík na úrovni Únie; uvedenie podrobností o štatistických údajoch o kontrolách vykonávaných určenými orgánmi, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ▌ uvedenie podrobností o vykonávacích opatreniach pre informačný a komunikačný systém a určenie údajov o uvádzaní výrobkov do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“, ktoré zasielajú colné orgány; a schválenie špecifických systémov predvývozných kontrol súvisiacich s výrobkami ▌a stiahnutie takýchto schválení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(32).

(67)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu posilnením dohľadu nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na potrebu veľmi vysokého stupňa spolupráce, interakcie a zosúladenia opatrení všetkých príslušných orgánov vo všetkých členských štátoch, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(68)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie a prítomné v ústavných tradíciách členských štátov. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú slobody a plurality médií. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie ochrany spotrebiteľa, slobody podnikania, slobody prejavu a práva na informácie, práva vlastniť majetok a práva na ochranu osobných údajov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu posilnením dohľadu nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy uvedené v článku 2, s cieľom zabezpečiť, aby na trhu Únie boli sprístupnené iba vyhovujúce výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ako je zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a verejnej bezpečnosti a všetkých ostatných verejných záujmov, ktoré sú chránené týmito právnymi predpismi.

2.  V tomto nariadení sa takisto stanovujú pravidlá a postupy pre hospodárske subjekty, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, a vytvára sa rámec spolupráce s hospodárskymi subjektmi.

3.   V tomto nariadení sa takisto stanovuje rámec pre kontroly ▌ výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na výrobky, ktoré podliehajú harmonizačným právnym predpisom Únie uvedeným v prílohe I (ďalej len „harmonizačné právne predpisy Únie“), ak v harmonizačných právnych predpisoch Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, ktoré konkrétnejšie upravujú jednotlivé aspekty dohľadu nad trhom a presadzovania.

2.   Články 25 až 28 sa uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ak v práve Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na organizáciu kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

3.  Uplatňovanie tohto nariadenia nebráni orgánom dohľadu nad trhom v prijímaní konkrétnejších opatrení, ako je uvedené v smernici 2001/95/ES.

4.  Týmto nariadením nie sú dotknuté články 12 až 15 smernice 2000/31/ES.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;

2.  „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

3.  „dohľad nad trhom“ je činnosť vykonávaná orgánmi dohľadu nad trhom a opatrenia nimi prijímané na zabezpečenie toho, aby boli výrobky v súlade s požiadavkami stanovenými v uplatniteľných harmonizačných právnych predpisoch Únie a zaručovali ochranu verejného záujmu, ktorého sa týkajú tieto právne predpisy;

4.  „orgán dohľadu nad trhom“ je orgán určený členským štátom podľa článku 10 ako orgán zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad trhom na území daného členského štátu;

5.  „dožadujúci orgán“ je orgán dohľadu nad trhom, ktorý podá žiadosť o vzájomnú pomoc;

6.  „dožiadaný orgán“ je orgán dohľadu nad trhom, ktorému bola predložená žiadosť o vzájomnú pomoc;

7.  „nesúlad“ je každé nedodržanie niektorej z požiadaviek uvedených v harmonizačných právnych predpisoch Únie alebo podľa tohto nariadenia;

8.  „výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo si výrobok dáva navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojím obchodným menom alebo pod svojou ochrannou známkou;

9.  „dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza na trh Únie výrobok z tretej krajiny;

10.  „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

11.  „poskytovateľ logistických služieb“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti ponúka aspoň dve z týchto služieb: skladovanie, balenie, adresovanie a odosielanie bez vlastníctva príslušných výrobkov okrem poštových služieb vymedzených v článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES(33), služieb dodávania balíkov vymedzených v článku 2 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/644(34), a akýchkoľvek iných poštových služieb alebo služieb nákladnej dopravy.

12.  „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá od výrobcu dostala písomné splnomocnenie konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách vo vzťahu k povinnostiam výrobcu podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie alebo podľa požiadaviek tohto nariadenia;

13.  „hospodársky subjekt“ je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, poskytovateľ logistických služieb alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá podlieha povinnostiam súvisiacim s výrobou výrobkov, s ich sprístupňovaním na trhu alebo uvádzaním do prevádzky v súlade s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie;

14.  „poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti“ je poskytovateľ služieb vymedzených v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535(35);

15.  „online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webovej stránky, časti webovej stránky alebo aplikácie, prevádzkovaný hospodárskym subjektom alebo v jeho mene, a ktorý slúži ako prostriedok umožňujúci prístup koncových používateľov k výrobkom hospodárskych subjektov;

16.  „nápravné opatrenie“ je každé opatrenie prijaté hospodárskym subjektom s cieľom odstrániť nesúlad, ak ho o to požiada orgán dohľadu nad trhom alebo z vlastnej iniciatívy hospodárskeho subjektu;

17.  „dobrovoľné opatrenie“ je nápravné opatrenie, ak ho nevyžaduje orgán dohľadu nad trhom;

18.  „riziko“ je pravdepodobná miera výskytu nebezpečenstva spôsobujúceho poškodenie a stupeň závažnosti tohto poškodenia;

19.  „výrobok predstavujúci riziko“ je výrobok, ktorý môže negatívne ovplyvniť zdravie a bezpečnosť osôb vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochranu spotrebiteľov, životné prostredie, verejnú bezpečnosť a iné verejné záujmy, ktoré sú chránené príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a to v rozsahu, ktorý prekračuje rámec rizika považovaného za primerané a prijateľné vzhľadom na jeho zamýšľaný účel alebo v bežných a racionálne predvídateľných podmienkach používania dotknutého výrobku vrátane životnosti a prípadne uvedenia do prevádzky, inštalácie a požiadaviek na údržbu;

20.  „výrobok predstavujúci vážne riziko“ znamená výrobok predstavujúci riziko, pri ktorom sa na základe posúdenia rizika a s prihliadnutím na bežné a predvídateľné používanie výrobku usudzuje, že kombinácia pravdepodobnosti výskytu nebezpečenstva spôsobujúceho ujmu a stupeň závažnosti škody si vyžadujú rýchly zásah orgánov dohľadu nad trhom, vrátane prípadov, keď účinky rizika nie sú okamžité ▌;

21.  „koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo je usadená v Únii, ktorej bol výrobok sprístupnený ako spotrebiteľovi, mimo výkonu akejkoľvek obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, alebo ako profesionálnemu koncovému používateľovi počas výkonu jeho priemyselnej alebo profesijnej činnosti;

22.  „spätné prevzatie“ je každé opatrenie zamerané na dosiahnutie vrátenia výrobku, ktorý sa už sprístupnil koncovému používateľovi;

23.  „stiahnutie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby bol výrobok, ktorý je v dodávateľskom reťazci, sprístupnený na trhu;

24.  „colné orgány“ sú colné orgány vymedzené v článku 5 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

25.  „prepustenie do voľného obehu“ je režim stanovený v článku 201 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

26.  „výrobky vstupujúce na trh Únie“ sú výrobky z tretích krajín, ktoré sú určené na uvedenie na trh Únie alebo ktoré sú určené na súkromné použitie alebo súkromnú spotrebu v rámci colného územia Únie a umiestnené do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“.

Kapitola II

Úlohy hospodárskych subjektov

Článok 4

Úlohy hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie

1.  Bez ohľadu na akékoľvek povinnosti stanovené v uplatniteľných harmonizačných právnych predpisoch Únie výrobok, na ktorý sa vzťahujú právne predpisy uvedené v odseku 5, sa môže uvádzať na trh len vtedy, ak existuje hospodársky subjekt usadený v Únii, ktorý je zodpovedný za úlohy stanovené v odseku 3 v súvislosti s uvedeným výrobkom.

2.  Na účely tohto článku je hospodárskym subjektom uvedeným v odseku 1 ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)  výrobca usadený v Únii ▌;

b)  dovozca, ak výrobca nie je usadený v Únii;

c)  splnomocnený zástupca s písomným splnomocnením od výrobcu, v ktorom splnomocneného zástupcu poveruje plnením úloh stanovených v odseku 3 v mene výrobcu;

d)  poskytovateľ logistických služieb usadený v Únii, pokiaľ ide o výrobky, s ktorými nakladá, keď v Únii nie je usadený iný hospodársky subjekt, ako sa uvádza v písmenách a), b) a c).

3.  Bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek povinnosti hospodárskych subjektov podľa uplatniteľných harmonizačných právnych predpisov Únie, hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 vykonáva tieto úlohy:

a)  ak sa v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľných na výrobok požaduje EÚ vyhlásenie o zhode alebo vyhlásenie o parametroch a technická dokumentácia, overuje, že bolo vyhotovené EÚ vyhlásenie o zhode alebo vyhlásenie o parametroch a technická dokumentácia, a uchováva EÚ vyhlásenie o zhode alebo vyhlásenie o parametroch, aby ich orgány dohľadu nad trhom mali k dispozícii počas obdobia, ktoré požadujú uvedené právne predpisy, a zaručuje, aby sa technická dokumentácia mohla poskytovať týmto orgánom na požiadanie;

b)  na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu nad trhom poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody výrobku v jazyku, ktorému môže tento orgán ľahko porozumieť;

c)  ak sa domnieva, že daný výrobok predstavuje riziko, informovať o tom orgány dohľadu nad trhom;

d)  spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, a to aj na základe odôvodnenej žiadosti, aby sa zabezpečilo, že sa bezodkladne prijme nápravné opatrenie na nápravu akéhokoľvek prípadu nedodržania požiadaviek stanovených v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľných na príslušný výrobok, alebo, ak to nie je možné, zmierniť riziká, ktoré predstavuje uvedený výrobok, ak to vyžadujú orgány dohľadu nad trhom, alebo z jeho vlastnej iniciatívy, ak sa hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že daný výrobok predstavuje riziko.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté príslušné povinnosti hospodárskych subjektov podľa platných harmonizačných právnych predpisov Únie, na výrobku alebo na jeho obale, na balíku alebo v sprievodnom dokumente sa uvedie názov, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka a kontaktné údaje vrátane poštovej adresy hospodárskeho subjektu uvedeného v odseku 1.

5.  Tento článok sa uplatňuje iba v súvislosti s výrobkami, ktoré podliehajú nariadeniam Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011(36), 2016/425(37) a 2016/426(38) a smerniciam Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES(39), 2006/42/ES(40), 2009/48/ES(41), 2009/125/ES(42), 2011/65/EÚ(43), 2013/29/EÚ(44), 2013/53/EÚ(45), 2014/29/EÚ(46), 2014/30/EÚ(47), 2014/31/EÚ(48), 2014/32/EÚ(49), 2014/34/EÚ(50), 2014/35/EÚ(51), 2014/53/EÚ(52) a 2014/68/EÚ(53).

Článok 5

Splnomocnený zástupca

1.  Na účely článku 4 ods. 2 písm. c) je splnomocnený zástupca splnomocnený výrobcom na plnenie úloh uvedených v článku 4 ods. 3 bez ohľadu na akékoľvek iné úlohy nariadené podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie.

2.  Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení. Na požiadanie poskytne orgánom dohľadu nad trhom kópiu splnomocnenia v jazyku Únie, ktorý určí orgán dohľadu nad trhom.

3.  Splnomocnení zástupcovia majú k dispozícii primerané prostriedky, aby mohli plniť svoje úlohy.

Článok 6

Predaje na diaľku

Výrobky ponúkané na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku sa považujú za sprístupnené na trhu, ak je ponuka určená koncovým používateľom v Únii. Ponuka na predaj sa považuje za zacielenú na koncových používateľov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť do členského štátu.

Článok 7

Povinnosť spolupracovať

1.  Hospodárske subjekty spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom pri opatreniach, ktoré by mohli odstrániť alebo zmierniť riziká, ktoré predstavujú výrobky, ktoré uvedené subjekty sprístupnili na trh.

2.  Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom a v osobitných prípadoch s cieľom uľahčiť akékoľvek opatrenie prijaté na odstránenie alebo, ak to nie je možné, na zmiernenie rizík, ktoré predstavuje výrobok, ktorý je alebo bol prostredníctvom ich služieb ponúkaný na online predaj.

Kapitola III

Pomoc hospodárskym subjektom a spolupráca s nimi

Článok 8

Informácie pre hospodárske subjekty

1.  Komisia v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1724 zabezpečí, aby portál Vaša Európa poskytoval používateľom jednoduchý online prístup k informáciám o požiadavkách na výrobky a právach, povinnostiach a pravidlách vyplývajúcich z harmonizačných právnych predpisov Únie.

2.  Členské štáty zavedú postupy na poskytovanie informácií hospodárskym subjektom na ich žiadosť a bezplatne s ohľadom na vnútroštátnu transpozíciu a vykonávanie harmonizačných právnych predpisov Únie uplatniteľných na výrobky. Na tento účel sa uplatňuje článok 9 ods. 1, 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2019/...(54).

Článok 9

Spoločné činnosti na podporu dodržiavania súladu

1.  Orgány dohľadu nad trhom sa môžu dohodnúť s inými príslušnými orgánmi alebo s organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo koncovými používateľmi na vykonávaní ▌spoločných činností, ktorých cieľom je ▌podpora dodržiavania predpisov, identifikácia nesúladu, zvyšovanie informovanosti a poskytovanie usmernení týkajúcich sa harmonizačných právnych predpisov Únie a v súvislosti s osobitnými kategóriami výrobkov, najmä kategóriami výrobkov, v prípade ktorých sa často zistí, že predstavujú vážne riziko, vrátane výrobkov ponúkaných na predaj online.

2.  Dotknutý orgán dohľadu nad trhom a strany uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby dohoda o spoločných činnostiach neviedla k nekalej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi, a nemala vplyv na objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť strán.

3.  Orgán dohľadu nad trhom môže využiť akékoľvek informácie vyplývajúce zo spoločných činností vykonávaných v rámci akéhokoľvek vyšetrovania nesúladu, ktoré vykonáva.

4.  Príslušný orgán dohľadu nad trhom sprístupní verejnosti dohodu o spoločných činnostiach vrátane mien zúčastnených strán a vloží uvedenú dohodu do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34. Sieť zriadená podľa článku 29 pomáha na žiadosť členského štátu pri vypracovávaní dohody o spoločných činnostiach.

Kapitola IV

Organizácia, činnosti a povinnosti orgánov dohľadu nad trhom a jednotného úradu pre spoluprácu

Článok 10

Určenie orgánov dohľadu nad trhom a jednotného úradu pre spoluprácu

1.  Členské štáty organizujú a vykonávajú dohľad nad trhom, ako je stanovené v tomto nariadení.

2.  Na účely odseku 1 tohto článku každý členský štát určí na svojom území jeden alebo viac orgánov dohľadu nad trhom. Každý členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom svoje orgány dohľadu nad trhom ▌a oblasti pôsobnosti každého z týchto orgánov, pričom na to použije informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34.

3.  Každý členský štát vymenuje jednotný úrad pre spoluprácu.

4.  Jednotný úrad pre spoluprácu zodpovedá aspoň za to, že reprezentuje koordinovanú pozíciu orgánov dohľadu nad trhom a orgánov určených podľa článku 25 ods. 1, a za oznamovanie národných stratégií, ako sa stanovuje v článku 13. Jednotný úrad pre spoluprácu pomáha aj v rámci spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad trhom v rôznych členských štátoch, ako sa stanovuje v kapitole VI.

5.  S cieľom vykonávať dohľad nad trhom s výrobkami sprístupňovanými online i offline s rovnakou účinnosťou pre všetky distribučné kanály členské štáty zabezpečia, aby ich orgány dohľadu nad trhom a jednotný úrad pre spoluprácu mali potrebné zdroje vrátane dostatočných rozpočtových a iných zdrojov, ako napríklad dostatočný počet spôsobilých pracovníkov, odborných znalostí, postupov a iných opatrení na riadny výkon svojich povinností.

6.  Ak na ich území pôsobí viac ako jeden orgán dohľadu nad trhom, členské štáty zabezpečia, aby sa príslušné úlohy týchto orgánov jasne vymedzili a aby sa zaviedli vhodné komunikačné a koordinačné mechanizmy, ktoré by týmto orgánom umožnili úzko spolupracovať a účinne plniť svoje úlohy.

Článok 11

Činnosti orgánov dohľadu nad trhom

1.  Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje činnosti s cieľom zabezpečiť:

a)  účinný dohľad nad trhom s výrobkami sprístupnenými online a offline v rámci ich územia, pokiaľ ide o ▌výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie ▌;

b)  prijatie vhodného a primeraného nápravného opatrenia hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o súlad s uvedenými právnymi predpismi a týmto nariadením;

c)  prijatie vhodných a primeraných opatrení, ak hospodársky subjekt neprijme nápravné opatrenie.

2.  Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje právomoci a plnia svoje úlohy nezávisle, nestranne a nezaujato.

3.  Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú v rámci svojich činností uvedených v odseku 1 tohto článku primerané kontroly vlastností výrobkov v primeranom rozsahu, a to prostredníctvom kontrol dokumentácie a prípadne fyzických a laboratórnych kontrol na základe primeraných vzoriek, s uprednostnením svojich zdrojov a opatrení na zabezpečenie účinného dohľadu nad trhom a s prihliadnutím na vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom uvedenú v článku 13.

Pri rozhodovaní o tom, aké kontroly vykonať, na akých typoch výrobkov a v akom rozsahu, sa orgány dohľadu nad trhom riadia prístupom založeným na riziku s prihliadnutím na tieto faktory:

a)  možné nebezpečenstvá a nesúlad súvisiace s výrobkami a ich výskytom na trhu, ak je tento údaj k dispozícii;

b)  činnosti a opatrenia pod kontrolou hospodárskeho subjektu;

c)  predchádzajúci záznam o hospodárskom subjekte týkajúci sa nesúladu;

d)  ak je to relevantné, profilovanie rizika vykonávané orgánmi určenými podľa článku 25 ods. 1;

e)  sťažnosti spotrebiteľov a iné informácie získané od iných orgánov, hospodárskych subjektov, médií a iných zdrojov, ktoré by mohli naznačovať nesúlad.

4.  Komisia po konzultácii so sieťou môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia jednotné podmienky kontrol, kritériá na určenie frekvencie kontrol a počet vzoriek, ktoré sa majú skontrolovať v súvislosti s určitými výrobkami alebo kategóriami výrobkov, pri ktorých boli opakovane zistené osobitné riziká alebo závažné porušenia platných harmonizačných právnych predpisov Únie, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti alebo iných verejných záujmov chránených uvedenými právnymi predpismi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 43 ods. 2.

5.  Ak hospodárske subjekty predkladajú protokoly o skúškach alebo certifikáty potvrdzujúce zhodu ich výrobkov s harmonizačnými právnymi predpismi Únie vystavené orgánom posudzovania zhody akreditovaným v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008, orgány dohľadu nad trhom uvedené protokoly alebo certifikáty náležite zohľadnia.

6.  Dôkazy, ktoré použije orgán dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte, sa bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek môžu použiť v rámci vyšetrovaní na overenie súladu výrobkov uskutočňovaných orgánmi dohľadu nad trhom v inom členskom štáte.

7.  V súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, orgány dohľadu nad trhom zavedú tieto postupy:

a)  postupy na riešenie sťažností alebo správ o otázkach týkajúcich sa rizík alebo nesúladu;

b)  postupy na overenie toho, či hospodárske subjekty prijali nápravné opatrenie, ktoré mali prijať.

8.  S cieľom zabezpečiť komunikáciu a koordináciu so svojimi partnermi v iných členských štátoch orgány dohľadu nad trhom sa aktívne podieľajú na činnostiach skupín pre administratívnu koordináciu (ďalej len „ADCO“), ako je uvedené v článku 30 ods. 2.

9.  Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek ochranný postup Únie podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie, výrobky, ktoré sa na základe rozhodnutia orgánu dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte považujú za nevyhovujúce, považujú za nevyhovujúce aj orgány dohľadu nad trhom v inom členskom štáte, pokiaľ príslušný orgán dohľadu nad trhom v inom členskom štáte neusúdi o opaku, na základe svojho vlastného vyšetrovania s prihliadnutím na prípadné informácie od hospodárskeho subjektu.

Článok 12

Partnerské preskúmania

1.  Partnerské preskúmania sa organizujú pre orgány dohľadu nad trhom, ktoré sa chcú zúčastniť na takýchto preskúmaniach, s cieľom posilniť konzistentnosť činností dohľadu nad trhom v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia.

2.  Sieť vypracuje metodiku a priebežný plán partnerských preskúmaní medzi zúčastnenými orgánmi dohľadu nad trhom. Pri stanovovaní metodiky a priebežného plánu sieť zohľadní aspoň počet a veľkosť orgánov dohľadu nad trhom v členských štátoch, počet dostupných pracovníkov a iné zdroje na vykonanie partnerského preskúmania a iné relevantné kritériá.

3.  Partnerské preskúmania sa týkajú najlepších postupov vypracovaných niektorými orgánmi dohľadu nad trhom, z ktorých môžu mať prospech iné orgány dohľadu nad trhom, a iných relevantných aspektov týkajúcich sa účinnosti činností v oblasti dohľadu nad trhom.

4.  Výsledky partnerských preskúmaní sa oznamujú sieti.

Článok 13

Vnútroštátne stratégie dohľadu nad trhom

1.  Každý členský štát vypracuje aspoň každé štyri roky zastrešujúcu vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom. Každý členský štát vypracuje prvú takúto stratégiu do ... [troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Vnútroštátna stratégia podporuje jednotný, komplexný a integrovaný prístup k dohľadu nad trhom a presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie na území členského štátu. Pri vypracúvaní vnútroštátnej stratégie dohľadu nad trhom sa zohľadňujú všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, a fázy dodávateľského reťazca výrobkov vrátane dovozu a digitálnych dodávateľských reťazcov. Môžu sa zvážiť aj priority stanovené v rámci pracovného programu siete.

2.  Vnútroštátna stratégia dohľadu nad trhom musí obsahovať aspoň tieto prvky, ak to neohrozí činnosti dohľadu nad trhom:

a)  dostupné informácie o výskyte nevyhovujúcich výrobkov, v rámci ktorého sa zohľadnia najmä kontroly ▌ uvedené v článku 11 ods. 3 a článku 25 ods. 3, a podľa potreby o vývoji na trhu, ktorý môže ovplyvniť mieru nesúladu pre kategórie výrobkov, a možných ohrozeniach a rizikách súvisiacich s novými technológiami;

b)  oblasti označené členskými štátmi za priority v súvislosti s presadzovaním harmonizačných právnych predpisov Únie;

c)  činnosti na presadzovanie plánované v záujme zníženia nesúladu v oblastiach označených za priority a prípadne aj minimálne úrovne kontrol, ktoré sa predpokladajú v prípade kategórií výrobkov s vysokou mierou nesúladu;

d)  posúdenie spolupráce s orgánmi dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch, ako s uvádza v článku 11 ods. 8 a kapitole VI.

3.  Členské štáty oznamujú svoju vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom Komisii a iným členským štátom prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34. Každý členský štát uverejní súhrn svojej stratégie.

Kapitola V

Právomoci a opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom

Článok 14

Právomoci orgánov dohľadu nad trhom

1.  Členské štáty udelia svojim orgánom dohľadu nad trhom právomoci v oblasti dohľadu nad trhom, vyšetrovania a presadzovania, ktoré sú potrebné na účely uplatňovania tohto nariadenia a uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie ▌.

2.  Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú právomoci stanovené v tomto článku efektívne a účinne, v súlade so zásadou proporcionality, v rozsahu, v akom sa takýto výkon vzťahuje na predmet a účel opatrení, ako aj povahu a celkové skutočné alebo potenciálne poškodenie vyplývajúce z prípadu nesúladu. Právomoci sa udeľujú a vykonávajú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane zásad Charty základných práv Európskej únie, ako aj so zásadami vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa slobody prejavu a slobody a plurality médií, s uplatniteľnými procesnými zárukami a s pravidlami Únie v oblasti ochrany údajov, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679.

3.  Pri udeľovaní právomocí podľa odseku 1 ▌ môžu členské štáty stanoviť, že právomoc môže byť podľa potreby vykonávaná jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)  priamo orgánmi dohľadu nad trhom na základe ich vlastnej kompetencie;

b)  obrátením sa na iné orgány verejnej moci v súlade s deľbou právomocí a inštitucionálnou a administratívnou organizáciou daného členského štátu;

c)  na základe podania na súdy, ktoré sú príslušné vydať rozhodnutie potrebné na schválenie vykonávania tejto právomoci, v relevantných prípadoch aj podaním odvolania, ak podanie na vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešné.

4.  Právomoci udelené orgánom dohľadu nad trhom podľa odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)  právomoc vyžadovať od hospodárskych subjektov poskytnúť prístup k relevantným dokumentom, technickým špecifikáciám, údajom alebo informáciám týkajúcim sa súladu a technických parametrov výrobku vrátane prístupu k zabudovanému softvéru, pokiaľ je takýto prístup potrebný na účel posúdenia súladu výrobku s platnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a to v akejkoľvek forme alebo formáte a bez ohľadu na jeho pamäťové médium alebo miesto, na ktorom sú takéto dokumenty, technické špecifikácie, údaje alebo informácie uložené, a dostať alebo získať ich kópie;

b)  právomoc požadovať od hospodárskych subjektov, aby poskytovali relevantné informácie o dodávateľskom reťazci, o podrobnostiach o distribučnej sieti, o množstvách výrobkov na trhu a o iných modeloch výrobkov, ktoré majú rovnaké technické vlastnosti ako príslušný výrobok, ak je to relevantné z hľadiska súladu s uplatniteľnými požiadavkami podľa harmonizačných právnych predpisov Únie;

c)  právomoc požadovať od hospodárskych subjektov, aby poskytovali relevantné informácie potrebné na účely zistenia vlastníctva webových stránok keď príslušné informácie súvisia s predmetom vyšetrovania;

d)  právomoc vykonávať neohlásené kontroly na mieste a fyzické kontroly výrobkov;

e)  právomoc vstupovať do všetkých priestorov, na všetky pozemky alebo do všetkých dopravných prostriedkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt používa na účely spojené s obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou hospodárskeho subjektu, s cieľom identifikovať nesúlad a získať dôkazy;

f)  právomoc začať vyšetrovanie ▌z vlastnej iniciatívy orgánov dohľadu nad trhom s cieľom identifikovať prípady nesúladu a ukončiť ich;

g)  právomoc požadovať od hospodárskych subjektov, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom ukončiť prípad nesúladu alebo odstrániť riziko;

h)  právomoc prijímať primerané opatrenia, ak hospodársky subjekt neprijme vhodné nápravné opatrenie alebo ak nesúlad alebo riziko pretrváva, vrátane právomocí zakázať alebo obmedziť sprístupňovanie výrobku na trhu alebo nariadiť stiahnutie výrobku z trhu alebo jeho spätné prevzatie,;

i)  právomoc ukladať sankcie v súlade s článkom 41;

j)  právomoc získavať vzorky výrobkov, a to aj pod utajenou totožnosťou, skúmať uvedené vzorky a vykonávať ich reverzné inžinierstvo s cieľom identifikovať nesúlad a získavať dôkazy;

k)  ak nie sú k dispozícii iné účinné prostriedky na odstránenie vážneho rizika právomoc:

i)  požadovať odstránenie obsahu, ktorý sa vzťahuje na príslušné výrobky z online rozhrania alebo požadovať explicitné zobrazenie varovania koncových používateľov, keď majú prístup k online rozhraniu; alebo

ii)  v prípade, že nebola splnená požiadavka podľa bodu i), požadovať od poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, aby obmedzili prístup k online rozhraniu, a to aj tým, že požiadajú príslušnú tretiu stranu o vykonanie takýchto opatrení.

5.  Orgány dohľadu nad trhom môžu používať všetky informácie, dokumenty, zistenia, vyjadrenia alebo akékoľvek iné informácie ako dôkazy na účely svojho vyšetrovania, a to bez ohľadu na formát, v ktorom sa uchovávajú, a médium, na ktorom sa uchovávajú.

Článok 15

Náhrada nákladov orgánmi dohľadu nad trhom

1.  Členské štáty môžu povoliť svojim orgánom dohľadu nad trhom požiadať príslušný hospodársky subjekt o náhradu všetkých nákladov na ich činnosť v súvislosti s prípadmi nesúladu.

2.  Náklady uvedené v odseku 1 tohto článku môžu zahŕňať náklady na vykonávanie testovania, náklady na prijatie opatrení v súlade s článkom 28 ods. 1 a 2, náklady na uchovávanie a náklady na činnosti vo vzťahu k výrobkom, v prípade ktorých sa zistí nesúlad a na ktoré sa pred prepustením do voľného obehu alebo pred uvedením na trh vzťahuje nápravné opatrenie.

Článok 16

Opatrenia týkajúce sa dohľadu nad trhom

1.   Orgány dohľadu nad trhom prijmú vhodné opatrenia, ak výrobok, na ktorý sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, pri jeho používaní v súlade s jeho zamýšľaným účelom alebo za podmienok, ktoré možno odôvodnene predpokladať, a pri riadnom nainštalovaní a udržiavaní:

a)  môže ohroziť zdravie alebo bezpečnosť používateľov, alebo

b)  nespĺňa uplatniteľné harmonizačné právne predpisy Únie.

2.  Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k zisteniam uvedeným v odseku 1 písm. a) alebo b), bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal vhodné a primerané nápravné opatrenie na ukončenie nesúladu alebo odstránenie rizika v lehote, ktorú určia.

3.  Na účely odseku 2 môže nápravné opatrenie, ktoré má prijať hospodársky subjekt, zahŕňať okrem iného:

a)  uvedenie výrobku do súladu vrátane nápravy formálneho nesúladu vymedzeného v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie alebo zabezpečenie toho, že výrobok už nepredstavuje riziko;

b)  zabránenie v sprístupnení daného výrobku na trhu;

c)  bezodkladné stiahnutie alebo spätné prevzatie výrobku a upozornenie verejnosti na riziko, ktoré predstavuje;

d)  zničenie výrobku alebo jeho znefunkčnenie iným spôsobom;

e)  označenie výrobku vhodným, jasne formulovaným a jednoducho zrozumiteľným varovaním o rizikách, ktoré môže predstavovať, a to v jazyku alebo jazykoch, ktoré určí členský štát, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu;

f)  ustanovenie predchádzajúcich podmienok pre sprístupnenie daného výrobku na trhu;

g)  včasné a bezodkladné upozornenie ohrozených koncových používateľov na dané riziko, v primeranej forme a vrátane uverejnenia osobitného varovania v jazyku alebo jazykoch, ktoré určí členský štát, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu.

4.  Nápravné opatrenia uvedené v odseku 3 písm. e), f) a g) sa môžu vyžadovať len v prípadoch, keď výrobok môže predstavovať riziko len za určitých podmienok alebo len vzhľadom na určitých koncových používateľov.

5.  Ak hospodársky subjekt neprijme nápravné opatrenie uvedené v odseku 3 alebo ak nesúlad alebo riziko uvedené v odseku 1 pretrváva, orgány dohľadu nad trhom zabezpečia, aby bol výrobok stiahnutý z trhu alebo spätne prevzatý alebo aby bolo zakázané alebo obmedzené jeho sprístupnenie na trhu a aby verejnosť, Komisia a ostatné členské štáty boli o tom zodpovedajúcim spôsobom informované.

6.  Informácie poskytované Komisii a ostatným členským štátom podľa odseku 5 tohto článku sa oznamujú prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34. Uvedené oznamovanie informácií sa tiež považuje za oznamovanie spĺňajúce požiadavky na oznamovanie týkajúce sa uplatniteľných postupov ochrany harmonizačných právnych predpisov Únie.

7.  Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené v súlade s uplatniteľným ochranným postupom alebo v prípade, ak orgán dohľadu nad trhom iného členského štátu usúdi inak, ako je uvedené v článku 11 ods. 9, príslušné orgány dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch prijmú potrebné opatrenia vzhľadom na výrobok, ktorý nie je v súlade, a vložia príslušné informácie do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

Článok 17

Použitie informácií, služobné a obchodné tajomstvo

Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje činnosti s vysokým stupňom transparentnosti a sprístupňujú verejnosti všetky informácie, ktoré považujú za podstatné na ochranu záujmov koncových používateľov. Orgány dohľadu nad trhom dodržiavajú zásady dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a chránia osobné údaje v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom ▌.

Článok 18

Procesné práva hospodárskych subjektov

1.  Každé opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie prijaté orgánmi dohľadu nad trhom podľa harmonizačných právnych predpisov Únie alebo tohto nariadenia ▌ musí uvádzať presné dôvody, na ktorých je založené.

2.  Akékoľvek takéto opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie sa bezodkladne oznámi príslušnému hospodárskemu subjektu, ktorému sa zároveň poskytnú informácie o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii podľa práva daného členského štátu, a o lehotách, ktoré sa vzťahujú na takéto opravné prostriedky.

3.  Pred prijatím alebo vydaním opatrenia, rozhodnutia alebo nariadenia uvedeného v odseku 1 sa dotknutému hospodárskemu subjektu poskytne, v primeranom čase nie kratšom ako 10 pracovných dní, možnosť byť vypočutý, pokiaľ poskytnutiu tejto možnosti hospodárskemu subjektu nebráni naliehavosť opatrenia, rozhodnutia alebo nariadenia na základe požiadaviek v oblasti zdravia alebo bezpečnosti alebo iných dôvodov súvisiacich s verejnými záujmami, na ktoré sa vzťahujú príslušné harmonizačné právne predpisy Únie.

Ak sa opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie prijme alebo vydá bez toho, aby hospodársky subjekt dostal možnosť byť vypočutý, túto možnosť dostane hospodársky subjekt čo najskôr potom, pričom orgán dohľadu nad trhom toto opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie ihneď preskúma.

Článok 19

Výrobky, ktoré predstavujú vážne riziko

1.  Orgány dohľadu nad trhom zabezpečia, aby sa výrobky, ktoré predstavujú vážne riziko, stiahli alebo spätne prevzali v prípade, že na odstránenie vážneho rizika neexistujú žiadne iné účinné prostriedky alebo ak je ich sprístupnenie na trhu zakázané. Orgány dohľadu nad trhom to okamžite oznámia Komisii v súlade s článkom 20.

2.  Rozhodnutie o tom, či výrobok predstavuje alebo nepredstavuje vážne riziko, vychádza z náležitého posúdenia rizika, pri ktorom sa zohľadní povaha nebezpečenstva a pravdepodobnosť jeho výskytu. Možnosť dosiahnutia vyššej úrovne bezpečnosti a dostupnosť iných výrobkov, s ktorými je spojené menšie riziko, nie je dôvodom na to, aby sa výrobok považoval za výrobok predstavujúci vážne riziko.

Článok 20

Systém na rýchlu výmenu informácií

1.  Ak orgán dohľadu nad trhom prijme alebo zamýšľa prijať opatrenie podľa článku 19 a usúdi, že dôvody na prijatie opatrenia alebo účinky opatrenia presahujú územie jeho členského štátu, bezodkladne oznámi toto opatrenie Komisii v súlade s odsekom 4 tohto článku. Orgán dohľadu nad trhom takisto bezodkladne informuje Komisiu o zmene alebo zrušení každého takého opatrenia.

2.  Ak sa výrobok predstavujúci vážne riziko sprístupnil na trhu, orgány dohľadu nad trhom bezodkladne oznámia Komisii všetky dobrovoľné opatrenia, ktoré prijal a oznámil orgánu dohľadu nad trhom hospodársky subjekt.

3.  Informácie poskytované v súlade s odsekmi 1 a 2 obsahujú všetky dostupné podrobnosti, najmä údaje potrebné na identifikáciu výrobku, údaje o pôvode a dodávateľskom reťazci výrobku, riziku súvisiacom s výrobkom, povahe a trvaní prijatého vnútroštátneho opatrenia a o všetkých dobrovoľných opatreniach, ktoré prijali hospodárske subjekty.

4.  Na účely odsekov 1, 2 a 3 tohto článku sa používa systém na rýchlu výmenu informácií (ďalej len „RAPEX”) stanovený v článku 12 smernice 2001/95/ES. Odseky 2, 3 a 4 článku 12 uvedenej smernice sa uplatňujú mutatis mutandis.

5.  Komisia poskytuje a udržiava dátové rozhranie medzi systémom RAPEX a informačným a komunikačným systémom uvedeným v článku 34 tak, aby sa predišlo potrebe zadávania údajov dvojmo.

Článok 21

Skúšobné zariadenia Únie

1.  Cieľom skúšobných zariadení Únie je prispievať k zabezpečeniu laboratórnych kapacít, ako aj zabezpečeniu spoľahlivosti a konzistentnosti skúšania na účely dohľadu nad trhom v rámci Únie.

2.  Na účely odseku 1 môže Komisia určiť verejné skúšobné zariadenie členského štátu za skúšobné zariadenie Únie pre určité kategórie výrobkov alebo pre špecifické riziká súvisiace s niektorou kategóriou výrobkov.

Komisia môže tiež určiť jedno zo svojich skúšobných zariadení za skúšobné zariadenie Únie pre určité kategórie výrobkov alebo pre špecifické riziká súvisiace s niektorou kategóriou výrobkov alebo pre výrobky, pre ktoré skúšobná kapacita chýba alebo nepostačuje.

3.   Skúšobné zariadenia Únie musia byť akreditované v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008.

4.  Určenie skúšobných zariadení Únie nemá vplyv na právo orgánov dohľadu nad trhom, siete a Komisie, vybraťskúšobné zariadenia na účely ich činností.

5.  Určené skúšobné zariadenia Únie poskytujú služby výhradne orgánom dohľadu nad trhom, sieti, Komisii a ďalším vládnym alebo medzivládnym subjektom.

6.  V rámci svojej oblasti pôsobnosti vykonávajú skúšobné zariadenia Únie tieto činnosti:

a)  na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom, siete alebo Komisie skúšajú výrobky;

b)  na žiadosť siete poskytujú nezávislé odborné alebo vedecké poradenstvo;

c)  vyvíjajú nové postupy a analytické metódy.

7.  Činnosti uvedené v odseku 6 tohto článku sa vykonávajú za odmenu a v súlade s článkom 36 ods. 2 ich môže financovať Únia.

8.  S cieľom zvýšiť skúšobnú kapacitu alebo vytvoriť novú skúšobnú kapacitu pre konkrétne kategórie výrobkov alebo pre konkrétne riziká súvisiace s niektorou kategóriou výrobkov, pre ktoré skúšobná kapacita chýba alebo nie je dostatočná, môžu skúšobné zariadenia Únie poberať finančné prostriedky Únie v súlade s článkom 36 ods. 2.

9.  Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví postupy určenia skúšobných zariadení Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

Kapitola VI

Vzájomná cezhraničná pomoc

Článok 22

Vzájomná pomoc

1.  Orgány dohľadu nad trhom členských štátov a orgány dohľadu nad trhom, Komisia a príslušné agentúry Únie účelne spolupracujú a vymieňajú si informácie.

2.  Ak orgán dohľadu nad trhom nemôže vyšetrovanie uzatvoriť z dôvodu, že nemá prístup k určitým informáciám napriek tomu, že vynaložil maximálne úsilie na získanie uvedených informácií, môže predložiť odôvodnenú žiadosť orgánu dohľadu nad trhom iného členského štátu, v ktorom prístup k týmto informáciám možno presadiť. V tomto prípade dožiadaný orgán bezodkladne, najneskôr však do 30 dní, poskytne dožadujúcemu orgánu všetky informácie, ktoré dožiadaný orgán považuje za podstatné, aby mohol zistiť, či ide o nevyhovujúci výrobok.

3.  Dožiadaný orgán vykoná príslušné vyšetrovanie alebo prijme akékoľvek iné primerané opatrenia s cieľom získať požadované informácie. Uvedené vyšetrovanie sa v prípade potreby uskutoční s pomocou ďalších orgánov dohľadu nad trhom.

4.  Za akékoľvek vyšetrovanie je zodpovedný dožadujúci orgán, ktorý vyšetrovanie inicioval, pokiaľ dožiadaný orgán s prevzatím zodpovednosti nesúhlasil.

5.  V riadne odôvodnených prípadoch môže dožiadaný orgán odmietnuť vyhovieť žiadosti o informácie podľa odseku 2, ak:

a)  dožadujúci orgán dostatočne neodôvodní, že požadované informácie sú potrebné na zistenie nesúladu;

b)  dožiadaný orgán preukáže patričné dôvody, podľa ktorých by vyhovenie žiadosti značne narušilo výkon jeho vlastných činností.

Článok 23

Žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva

1.  Ak si náprava nesúladu v súvislosti s výrobkom vyžaduje prijať opatrenia, ktoré sú v právomoci iného členského štátu, a ak takéto opatrenia nevyplývajú z požiadaviek článku 16 ods. 7, dožadujúci orgán môže dožiadanému orgánu v uvedenom inom členskom štáte podať riadne odôvodnenú žiadosť o opatrenia na presadzovanie práva.

2.  Dožiadaný orgán bezodkladne vykoná všetky vhodné a nevyhnutné opatrenia na presadzovanie práva s využitím právomocí, ktoré mu boli udelené na základe tohto nariadenia, aby ukončil prípad nesúladu uplatnením právomocí stanovených v článku 14 a akýchkoľvek ďalších právomocí, ktoré mu priznáva vnútroštátne právo.

3.  Dožiadaný orgán ▌informuje ▌dožadujúci orgán o opatreniach uvedených v odseku 2, ktoré sa prijali alebo ktoré sa majú prijať.

Dožiadaný orgán môže odmietnuť vyhovieť žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva, ak nastane akákoľvek z týchto situácií:

a)  dožiadaný orgán dospeje k záveru, že dožadujúci orgán neposkytol dostatočné informácie;

b)  dožiadaný orgán sa domnieva, že žiadosť je v rozpore s harmonizačnými právnymi predpismi Únie;

c)  dožiadaný orgán preukáže riadne dôvody, podľa ktorých by vyhovenie žiadosti značne narušilo výkon jeho vlastných činností.

Článok 24

Postup pri žiadosti o vzájomnú pomoc

1.  Pred podaním žiadosti podľa článku 22 alebo 23 sa dožadujúci orgán snaží vykonať všetky možné príslušné vyšetrovania.

2.  Pri podaní žiadosti podľa článku 22 alebo 23 dožadujúci orgán poskytne všetky dostupné informácie, aby dožiadanému orgánu umožnil žiadosti vyhovieť, a to vrátane všetkých potrebných dôkazov, ktoré možno získať iba v členskom štáte dožadujúceho orgánu.

3.  Žiadosti ▌podľa článkov 22 a 23 sa podávajú na štandardných elektronických formulároch prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedenom v článku 34 a prostredníctvom nich prebieha celá s nimi súvisiaca komunikácia.

4.  Komunikácia prebieha priamo medzi zúčastnenými orgánmi dohľadu nad trhom alebo prostredníctvom jednotných úradov pre spoluprácu príslušných členských štátov.

5.  Na jazykoch, ktoré sa majú používať v žiadostiach ▌podľa článkov 22 a 23 a vo všetkej s nimi súvisiacej komunikácii, sa dohodnú dotknuté orgány dohľadu nad trhom.

6.  Ak sa dotknuté orgány dohľadu nad trhom nedokážu dohodnúť na jazykoch, ktoré sa majú používať, žiadosti ▌podľa článkov 22 a 23 sa zasielajú v úradnom jazyku členského štátu dožadujúceho orgánu a odpovede na takéto žiadosti sa zasielajú v úradnom jazyku členského štátu dožiadaného orgánu. Dožadujúci a dožiadaný orgán zabezpečia v takom prípade preklad žiadostí, odpovedí alebo iných dokumentov, ktoré dostanú od druhej strany.

7.  Informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34 poskytuje štruktúrované informácie o prípadoch vzájomnej pomoci zúčastneným jednotným úradom pre spoluprácu. Pri využívaní týchto informácií poskytnú jednotné úrady pre spoluprácu všetku potrebnú podporu na uľahčenie pomoci.

Kapitola VII

Výrobky, ktoré vstupujú na trh Únie

Článok 25

Kontroly výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie

1.  Členské štáty určia colné orgány, jeden alebo viacero orgánov dohľadu nad trhom alebo akýkoľvek iný orgán na svojom území za orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie.

Každý členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty o orgánoch určených podľa prvého pododseku a o oblastiach ich pôsobnosti, a to prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

2.  Orgány určené podľa odseku 1 majú potrebné právomoci a zdroje na riadne plnenie úloh podľa uvedeného odseku.

3.  Výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo ▌Únie a ktoré majú byť umiestnené do colného režimu „prepustenie do voľného obehu “, podliehajú kontrolám orgánov určených podľa odseku 1 tohto článku. Tieto orgány vykonávajú kontroly na základe analýzy rizík v súlade s článkami 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 a v prípade potreby na základe prístupu založeného na riziku, ako sa uvádza v článku 11 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia.

4.  Informácie súvisiace s rizikom si vymieňajú:

a)  orgány určené podľa odseku 1 tohto článku, a to v súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013; a

b)  colné orgány, a to v súlade s článkom 46 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

Ak majú colné orgány v prvom mieste vstupu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ▌právo Únie a ktoré sú dočasne uskladnené alebo nie sú umiestnené do colného režimu iného ako „prepustenie do voľného obehu”, dôvod domnievať sa, že tieto výrobky nie sú v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo predstavujú riziko, postúpia všetky relevantné informácie príslušnému colnému orgánu určenia.

5.  Orgány dohľadu nad trhom poskytnú orgánom určeným podľa odseku 1 informácie o kategóriách výrobkov alebo totožnosti hospodárskych subjektov, v prípade ktorých sa zistilo vyššie riziko nesúladu.

6.  Do 31. marca každého roku členské štáty predložia Komisii podrobné štatistické údaje o kontrolách ▌vykonaných orgánmi určenými podľa odseku 1, ktorým podrobili výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie počas predchádzajúceho kalendárneho roka. Tieto štatistické údaje uvádzajú počet zásahov v oblasti kontroly takýchto výrobkov v súvislosti s ich bezpečnosťou a súladom.

Každý rok do 30. júna Komisia vypracuje správu obsahujúcu informácie poskytnuté členskými štátmi za predchádzajúci kalendárny rok a analýzu predložených údajov. Správa sa uverejní v informačnom a komunikačnom systéme uvedenom v článku 34.

7.  Ak Komisia zaznamená vážne riziko, ktoré ▌predstavujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje ▌právo Únie a ktoré sú dovezené z tretej krajiny, odporučí dotknutému členskému štátu, aby prijal príslušné opatrenia dohľadu nad trhom.

8.  Komisia po konzultácii so sieťou môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia referenčné hodnoty a postupy kontroly na základe spoločnej analýzy rizík na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dôsledné presadzovanie práva Únie, posilniť kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie a zabezpečiť účinnú a jednotnú úroveň takýchto kontrol.Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 43 ods. 2.

9.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré ďalej spresnia podrobnosti o údajoch, ktoré majú členské štáty predkladať ▌podľa odseku 6 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

Článok 26

Odklad prepustenia do voľného obehu

1.  Orgány určené podľa článku 25 ods. 1 odložia prepustenie výrobku do voľného obehu, ak sa v priebehu kontrol v zmysle článku 25 ods. 3 zistí, že:

a)  k výrobku nie je priložená dokumentácia vyžadovaná právom ▌Únie, ktoré sa na ňu vzťahuje, alebo ak sú dôvodné pochybnosti o pravosti, presnosti alebo úplnosti takejto dokumentácie;

b)  výrobok nie je označený v súlade s právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje;

c)  na výrobku sa nachádza označenie CE alebo iné označenie požadované v ▌práve Únie, ktoré sa naň vzťahuje, pričom týmto označením bol označený s cieľom nepravdivo alebo klamlivo informovať;

d)  názov, registrovaný obchodný názov alebo registrovaná ochranná známka a kontaktné údaje vrátane poštovej adresy hospodárskeho subjektu s uvedením úloh s ohľadom na výrobok podľa práva Únie nie sú uvedené alebo ich nie je možné identifikovať v súlade s článkom 4 ods. 4 alebo

e)  ak je z akejkoľvek inej príčiny dôvod domnievať sa, že výrobok nie je v súlade s právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje, ▌alebo že predstavuje závažné riziko pre zdravie, bezpečnosť, životné prostredie alebo akýkoľvek iný verejný záujem uvedený v článku 1.

2.  Orgány určené podľa článku 25 ods. 1 okamžite informujú orgány dohľadu nad trhom o každom pozastavení prepustenia uvedenom v odseku 1 tohto článku.

3.  Ak orgány dohľadu nad trhom majú dostatočné dôvody domnievať sa, že výrobok nie je v súlade s právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje, alebo predstavuje závažné riziko, požiadajú orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby jeho prepustenie do voľného obehu pozastavili.

4.  Oznámenia podľa odseku 2 a žiadosti podľa odseku 3 tohto článku sa môžu vykonať prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 vrátane prostredníctvom využitia elektronických rozhraní medzi týmto systémom a systémami, ktoré používajú colné orgány, ak sú k dispozícii.

Článok 27

Prepustenie do voľného obehu

Ak bolo prepustenie výrobku do voľného obehu ▌pozastavené v súlade s článkom 26, uvedený výrobok sa prepustí do voľného obehu, ak sú splnené všetky ostatné požiadavky a formality týkajúce sa takéhoto prepustenia a ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)  orgány dohľadu nad trhom do štyroch pracovných dní od odkladu nepožiadali orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby pozastavenie ponechali v účinnosti;

b)  orgány dohľadu nad trhom o svojom súhlase s prepustením do voľného obehu informovali orgány určené podľa článku 25 ods. 1.

Prepustenie do voľného obehu sa nepovažuje za dôkaz súladu s právom Únie.

Článok 28

Odmietnutie prepustenia do voľného obehu

1.  Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k záveru, že výrobok predstavuje vážne riziko, prijmú opatrenia na to, aby zakázali uvedenie výrobku na trhu, a požiadajú orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby ho do voľného obehu neprepustili. Zároveň tieto orgány požiadajú, aby do systému na spracovanie colných údajov, prípadne do obchodnej faktúry priloženej k výrobku a do všetkých ostatných relevantných sprievodných dokladov ▌uviedli tento oznam:"

„Nebezpečný výrobok – prepustenie do voľného obehu nepovolené – nariadenie (EÚ) 2019/... z ...(55)“.

"

Orgány dohľadu nad trhom okamžite vložia uvedenú informáciu do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

2.  Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k záveru, že výrobok sa nesmie uviesť na trh, pretože nie je v súlade s ▌právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje, prijmú opatrenia na to, aby zakázali uvedenie výrobku na trhu, a požiadajú orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby ho do voľného obehu neprepustili. Zároveň tieto orgány požiadajú, aby do systému na spracovanie colných údajov, prípadne do obchodnej faktúry priloženej k výrobku a do všetkých ostatných relevantných sprievodných dokladov ▌uviedli tento oznam:"

„Nevyhovujúci výrobok – prepustenie do voľného obehu nepovolené – nariadenie (EÚ) 2019/... z ...(56).“

"

Orgány dohľadu nad trhom okamžite vložia uvedenú informáciu do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

3.  Ak sa výrobok uvedený v odseku 1 alebo 2 následne navrhne do iného colného režimu, ako je prepustenie do voľného obehu, a za predpokladu, že orgány dohľadu nad trhom nevznesú námietky, oznamy požadované v odseku 1 alebo 2 sa za rovnakých podmienok, aké sa vyžadujú v odseku 1 alebo 2, uvedú aj v dokladoch používaných v súvislosti s uvedeným režimom.

4.  Orgány určené podľa článku 25 ods. 1 môžu zničiť alebo inak znefunkčniť výrobok, ktorý predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť koncových používateľov, ak sa dotknutý orgán domnieva, že to je potrebné a primerané. Náklady na takéto opatrenie znáša fyzická alebo právnická osoba, ktorá navrhuje prepustiť výrobok do voľného obehu.

Články 197 a 198 ▌nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom.

Kapitola VIII

Koordinované presadzovanie a medzinárodná spolupráca

Článok 29

Sieť Únie pre súlad výrobkov

1.   Týmto sa zriaďuje sieť Únie pre súlad výrobkov (ďalej len „sieť“).

2.  Účelom siete je poskytovať platformu pre štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch a Komisiou a zefektívnenie postupov dohľadu nad trhom v rámci Únie s cieľom dohľad nad trhom zefektívniť.

Článok 30

Zloženie a pôsobenie ▌siete

1.  Sieť tvoria zástupcovia z každého členského štátu vrátane zástupcu každého jednotného úradu pre spoluprácu uvedeného v článku 10,a prípadný národný expert, predsedovia skupín ADCO a zástupcovia Komisie.

2.  Samostatné alebo spoločné skupiny ADCO sa vytvoria na jednotné uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie. Skupinu ADCO tvoria zástupcovia vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom, prípadne zástupcovia jednotných úradov pre spoluprácu.

Zasadnutia skupín ADCO sú určené len pre zástupcov orgánov dohľadu nad trhom a Komisiu.

V závislosti od predmetu diskusie môžu byť na stretnutia skupiny ADCO prizvané príslušné zainteresované strany, ako sú organizácie, ktoré na úrovni Únie zastupujú záujmy odvetví, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), spotrebiteľov, skúšobných laboratórií, orgánov pre normalizáciu a posudzovanie zhody.

3.  Komisia prostredníctvom siete podporuje a stimuluje spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a zúčastňuje sa na zasadnutiach siete, jej podskupín a skupín ADCO.

4.  Zasadnutia siete sa konajú pravidelne a podľa potreby, na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie alebo členského štátu.

5.  Sieť môže zriaďovať stále alebo dočasné podskupiny na riešenie konkrétnych problémov a úloh.

6.  Sieť môže prizývať expertov a iné tretie strany vrátane organizácií zastupujúcich záujmy odvetví, MSP, spotrebiteľov, skúšobných laboratórií a orgánov pre normalizáciu a posudzovanie zhody na úrovni Únie, aby sa zúčastnili na zasadnutiach ako pozorovatelia alebo aby poskytli písomné vyjadrenia.

7.  Sieť urobí všetko pre to, aby sa dosiahol konsenzus. Rozhodnutia siete sú právne nezáväzné odporúčania.

8.  Sieť prijme svoj vlastný rokovací poriadok.

Článok 31

Poslanie a úlohy siete

1.  Pri výkone úloh stanovených v odseku 2 sa sieť zaoberá všeobecnými horizontálnymi otázkami dohľadu nad trhom s cieľom napomáhať spoluprácu medzi jednotnými úradmi pre spoluprácu, ako aj Komisiou.

2.  Sieť plní tieto úlohy:

a)  pripravuje, schvaľuje a monitoruje vykonávanie jej pracovného programu;

b)  napomáha pri identifikácii spoločných priorít činností dohľadu nad trhom a medziodvetvovej výmene informácií o hodnotení výrobkov vrátane posudzovania rizík, metód a výsledkov skúšania, nových trendov vo vývoji vedy a nových technológií, nových rizík a iných aspektov súvisiacich s kontrolnou činnosťou a o vykonávaní vnútroštátnych stratégií a činností dohľadu nad trhom;

c)  koordinuje skupiny ADCO a ich činnosti;

d)  organizuje spoločný medziodvetvový dohľad nad trhom a projekty skúšania a vymedzuje ich priority;

e)  vymieňa si odborné poznatky a osvedčené postupy týkajúce sa najmä vykonávania vnútroštátnych stratégií dohľadu nad trhom;

f)  napomáha pri organizácii programov školenia a výmeny personálu;

g)  v spolupráci s Komisiou organizuje informačné kampane a programy dobrovoľných vzájomných návštev medzi orgánmi dohľadu nad trhom;

h)  prerokováva otázky vyplývajúce z mechanizmov vzájomnej cezhraničnej pomoci;

i)  prispieva k vypracovaniu pokynov na zaistenie účinného a jednotného uplatňovania tohto nariadenia;

j)  navrhuje financovanie činností uvedených v článku 36;

k)  prispieva k jednotným administratívnym postupom, pokiaľ ide o dohľad nad trhom v členských štátoch;

l)  poskytuje poradenstvo a pomáha Komisii so záležitosťami súvisiacimi s ďalším vývojom systému RAPEX a informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34;

m)  podporuje spoluprácu a výmenu odborných poznatkov a osvedčených postupov medzi orgánmi dohľadu nad trhom a orgánmi zodpovednými za kontrolu na vonkajších hraniciach Únie;

n)  podporuje a uľahčuje spoluprácu s ostatnými relevantnými sieťami a skupinami s cieľom skúmať možnosti pre využívanie nových technológií na účely dohľadu nad trhom a vysledovateľnosti výrobkov;

o)  pravidelne vyhodnocuje vnútroštátne stratégie dohľadu nad trhom, pričom prvé takéto hodnotenie sa uskutoční do ... [5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

p)  zaoberá sa všetkými ďalšími záležitosťami v rámci pôsobnosti siete, ktorých cieľom je prispieť k účinnému pôsobeniu dohľadu nad trhom v rámci Únie.

Článok 32

Poslanie a úlohy skupín pre administratívnu spoluprácu

1.  Pri výkone úloh stanovených v odseku 2 sa skupiny ADCO zaoberajú špecifickými otázkami týkajúcimi sa dohľadu nad trhom a otázkami špecifickými pre dané odvetvie.

2.  Skupiny ADCO plnia tieto úlohy:

a)  napomáhajú pri jednotnom uplatňovaní harmonizačných právnych predpisov Únie v rámci svojej právomoci s cieľom zvýšiť účinnosť dohľadu nad trhom na celom vnútornom trhu;

b)  podporujú komunikáciu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a sieťou a rozvíjajú vzájomnú dôveru medzi orgánmi dohľadu nad trhom;

c)  zavádzajú a koordinujú spoločné projekty, napríklad spoločné cezhraničné aktivity dohľadu nad trhom;

d)  vyvíjajú spoločné postupy a metodiky pre účinný dohľad nad trhom;

e)  vzájomne sa informujú o vnútroštátnych metódach a činnostiach dohľadu nad trhom a vyvíjajú a propagujú odporúčané postupy;

f)  identifikujú otázky spoločného záujmu týkajúce sa dohľadu nad trhom a navrhujú, aké spoločné prístupy by sa mali prijať;

g)  napomáhajú pri hodnoteniach výrobkov špecifických pre jednotlivé odvetvia vrátane posudzovania rizík, skúšobných metód a výsledkov skúšok, najnovšieho vývoja vo vede a iných aspektov súvisiacich s kontrolnými činnosťami.

Článok 33

Poslanie a úlohy Komisie

1.  Komisia plní tieto úlohy:

a)  pomáha sieti, jej podskupinám a skupinám ADCO prostredníctvom výkonného sekretariátu, ktorý poskytuje technickú a logistickú podporu;

b)  vedie a jednotným úradom pre spoluprácu a predsedom skupín ADCO sprístupňuje aktualizovaný zoznam predsedov skupín ADCO vrátane ich kontaktných údajov;

c)  pomáha sieti pri príprave a monitorovaní jej pracovného programu;

d)  podporuje pôsobenie kontaktných miest pre výrobky, ktoré členské štáty poverili úlohami v súvislosti s harmonizačnými právnymi predpismi Únie;

e)  po porade so sieťou stanovuje potrebu ďalších skúšobných kapacít a na uvedený účel navrhuje riešenia v súlade s článkom 21;

f)  uplatňuje nástroje medzinárodnej spolupráce uvedené v článku 35;

g)  poskytuje podporu pri zriaďovaní samostatných alebo spoločných skupín ADCO;

h)  vyvíja a udržiava informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34 vrátane rozhrania ▌uvedeného v článku 34 ods. 7, ako aj rozhrania s databázami vnútroštátneho dohľadu nad trhom a prostredníctvom uvedeného systému poskytuje informácie verejnosti;

i)  pomáha sieti vykonávať predbežné alebo pomocné činnosti v súvislosti s vykonávaním činností dohľadu nad trhom spojených s uplatňovaním harmonizačných právnych predpisov Únie, ako sú napríklad štúdie, programy, hodnotenia, ▌porovnávacie analýzy, vzájomné spoločné návštevy a programy návštev, výmena kádrov, výskumná práca, ▌laboratórna činnosť, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a činnosti posudzovania zhody ▌;

j)  pripravuje a pomáha pri realizácii kampaní dohľadu nad trhom Únie a podobných činnostiach;

k)  organizuje spoločné projekty dohľadu nad trhom a skúšania a spoločné programy školení, napomáha pri výmene kádrov medzi orgánmi dohľadu nad trhom, prípadne aj s orgánmi dohľadu nad trhom tretích krajín alebo s medzinárodnými organizáciami, a organizuje informačné kampane a programy dobrovoľných vzájomných návštev medzi orgánmi dohľadu nad trhom;

l)  vykonáva činnosti v rámci programov technickej pomoci, spolupracuje s tretími krajinami a propaguje a posilňuje politiky a systémy Únie v oblasti dohľadu nad trhom medzi záujemcami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni;

m)  napomáha pri prístupe k technickým alebo vedeckým poznatkom na účely administratívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom;

n)  na žiadosť siete alebo z vlastnej iniciatívy skúma ▌každú otázku týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia a vydáva usmernenia, odporúčania a odporúčané postupy s cieľom podporiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia ▌.

Článok 34

Informačný a komunikačný systém

1.  Komisia ďalej zriadi a udržiava informačný a komunikačný systém na zber, spracovanie a uchovávanie informácií v štruktúrovanej forme o otázkach týkajúcich sa presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie s cieľom zlepšiť zdieľanie údajov medzi členskými štátmi, a to aj na účel žiadostí o informácie, a poskytovať kompletný prehľad činností dohľadu nad trhom, výsledkov a trendov. K uvedenému systému má prístup Komisia, orgány dohľadu nad trhom, jednotné úrady pre spoluprácu a orgány určené podľa článku 25 ods. 1. Komisia zriadi a udržiava rozhranie tohto systému pre verejných používateľov, prostredníctvom ktorého sa koncovým používateľom poskytujú kľúčové informácie o činnostiach dohľadu nad trhom.

2.  Komisia ďalej vyvíja a udržiava elektronické rozhrania medzi systémom uvedeným v odseku 1 a vnútroštátnymi systémami dohľadu nad trhom.

3.  Jednotné úrady pre spoluprácu vkladajú do informačného a komunikačného systému tieto informácie:

a)  o totožnosti orgánov dohľadu nad trhom vo svojom členskom štáte a o oblasti pôsobnosti uvedených orgánov podľa článku 10 ods. 2;

b)  o totožnosti orgánov určených podľa článku 25 ods. 1;

c)  o národnej stratégii dohľadu nad trhom vypracovanej ich členským štátom podľa článku 13 a o výsledkoch preskúmania a posúdenia stratégie dohľadu nad trhom.

4.  Orgány dohľadu nad trhom vkladajú do informačného a komunikačného systému ▌ v súvislosti s výrobkami sprístupnenými na trhu, pre ktoré sa vykonala hĺbková kontrola súladu bez toho, aby bol dotknutý článok 12 smernice 2001/95/ES a článok 20 tohto nariadenia, a prípadne v súvislosti s výrobkami vstupujúcimi na trh Únie, na ktoré bol postup prepustenia do voľného obehu na ich území pozastavený v súlade s článkom 26 tohto nariadenia, tieto informácie týkajúce sa:

a)  opatrení podľa článku 16 ods. 5 prijatých týmto orgánom dohľadu nad trhom;

b)  správ zo skúšania, ktoré vykonali tieto orgány;

c)  nápravného opatrenia prijatého dotknutými hospodárskymi subjektami;

d)  bežne dostupných správ o zraneniach spôsobených daným výrobkom;

e)  všetkých námietok vznesených členským štátom v súlade s platným ochranným postupom stanoveným v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľným na daný výrobok a všetkých následných opatrení;

f)  prípadného nedodržania článku 5 ods. 2 zo strany splnomocnených zástupcov;

g)  prípadného nedodržania článku 5 ods. 1 zo strany výrobcov.

5.  Ak to orgány dohľadu nad trhom považujú za vhodné, môžu uviesť do informačného a komunikačného systému akékoľvek ďalšie informácie o kontrolách, ktoré vykonávajú, a o výsledkoch skúšok, ktoré vykonali alebo ktoré sa vykonali na ich žiadosť.

6.  Ak je to pre presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie a na účely minimalizácie rizík ▌relevantné, colné orgány v súvislosti s presadzovaním harmonizačných právnych predpisov Únie extrahujú z vnútroštátnych colných systémov ▌informácie ▌o výrobkoch prepustených do voľného obehu ▌ a odovzdajú ich do informačného a komunikačného systému.

7.  Komisia vyvinie elektronické rozhranie, ktoré umožní odovzdávanie údajov medzi vnútroštátnymi colnými systémami a informačným a komunikačným systémom. Toto rozhranie musí byť k dispozícii do štyroch rokov od dátumu prijatia príslušného vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8.

8.  Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti opatrení pre vykonávanie odsekov 1 až 7 tohto článku, a najmä o spracúvaní údajov, ktoré sa použijú v prípade údajov zhromaždených podľa odseku 1 tohto článku, a vymedzí údaje, ktoré sa majú odovzdávať podľa odsekov 6 a 7 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

Článok 35

Medzinárodná spolupráca

1.  S cieľom zvýšiť účinnosť dohľadu nad trhom v Únii môže Komisia v rámci dohôd uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami spolupracovať s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami a vymieňať si s nimi ▌informácie týkajúce sa dohľadu nad trhom. Všetky takéto dohody sú založené na reciprocite, obsahujú ustanovenia o dôvernosti zodpovedajúce ustanoveniam platným v Únii a zabezpečujú, aby každá výmena informácií bola v súlade s príslušným právom Únie.

2.  ▌Spolupráca alebo výmena informácií sa môže okrem iného týkať:

a)  metód posudzovania rizík a výsledkov skúšania výrobkov;

b)  koordinovaného stiahnutia výrobkov od používateľov alebo iných podobných opatrení;

c)  opatrení, ktoré orgány dohľadu nad trhom prijímajú podľa článku 16.

3.  Komisia môže schváliť konkrétny systém kontrol výrobkov pred vývozom, ktorým tretia krajina podrobuje výrobky bezprostredne pred ich vývozom do Únie s cieľom overiť, či tieto výrobky spĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie, ktoré sa na ne vzťahujú. Schválenie sa môže udeliť pre jeden alebo viac výrobkov, pre jednu alebo viac kategórií výrobkov alebo pre výrobky či kategórie výrobkov určitých výrobcov.

4.  Komisia zostaví a vedie zoznam tých výrobkov alebo kategórií výrobkov, ktorým bolo udelené schválenie podľa odseku 3, a tento zoznam sprístupní verejnosti.

5.  Schválenie podľa odseku 3 sa môže udeliť tretej krajine iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  táto tretia krajina disponuje účinným systémom overovania súladu výrobkov vyvážaných do Únie a kontroly vykonávané v uvedenej tretej krajine sú dostatočne účinné a účelné na to, aby nahradili alebo obmedzili dovozné kontroly;

b)  audity v rámci Únie, prípadne v tretej krajine preukazujú, že výrobky vyvážané z uvedenej tretej krajiny do Únie spĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie.

6.  Ak bolo takéto schválenie udelené, musí byť vložené do posúdenia rizík podľa odseku 3 pre dovozné kontroly uvedených výrobkov alebo kategórií výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

▌Orgány uvedené v článku 25 ods. 1 však môžu vykonávať kontroly uvedených výrobkov alebo kategórií výrobkov vstupujúcich na trh Únie, aby tiež zabezpečili, že kontrolami pred vývozom, ktoré vykonáva tretia krajina, sa účinne stanoví súlad s harmonizačnými právnymi predpismi Únie.

7.  V schválení uvedenom v odseku 3 sa uvedie príslušný orgán tretej krajiny, ktorý zodpovedá za výkon kontrol pred vývozom, pričom uvedený príslušný orgán je partnerom pre všetky kontakty s Úniou.

8.  Príslušný orgán uvedený v odseku 7 zabezpečuje úradné overovanie výrobkov pred ich vstupom do Únie.

9.  Ak sa pri kontrolách výrobkov vstupujúcich na trh Únie uvedených v odseku 3 tohto článku zistí závažný nesúlad, orgány dohľadu nad trhom to okamžite oznámia Komisii prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 a úroveň kontrol takýchto výrobkov upravia.

10.  Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom schváliť každý konkrétny systém kontrol výrobkov pred vývozom uvedený v odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

11.  Komisia pravidelne monitoruje správne fungovanie schválenia udeleného podľa odseku 3 tohto článku. Komisia prijme vykonávacie akty na odňatie uvedeného schválenia, ak sa zistí, že výrobky vstupujúce na trh Únie v značnom počte prípadov nie sú v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2. Komisia o tom bezodkladne informuje dotknutú tretiu krajinu.

12.  Systém kontrol výrobkov pred vývozom sa hodnotí v súlade s článkom 42 ods. 4.

Kapitola IX

Finančné ustanovenia

Článok 36

Financovanie

1.  Plnenie úloh siete uvedených v článku 31 a partnerské preskúmania uvedené v článku 12 financuje Únia.

2.  V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia môže Únia financovať tieto činnosti:

a)  fungovanie kontaktných miest pre výrobky ▌;

b)  zriadenie a fungovanie skúšobných zariadení Únie uvedených v článku 21;

c)  vývoj nástrojov medzinárodnej spolupráce uvedených v článku 35;

d)  vypracovanie a aktualizácia príspevkov k usmerneniam v oblasti dohľadu nad trhom;

e)  sprístupňovanie odborných alebo vedeckých poznatkov Komisii s cieľom poskytnúť jej pomoc pri realizácii administratívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom;

f)  vykonávanie vnútroštátnych stratégií dozoru nad trhom uvedených v článku 13;

g)   kampane dohľadu nad trhom a súvisiace aktivity členských štátov a Únie vrátane zdrojov a vybavenia, nástrojov IT a odbornej prípravy;

h)  vykonávanie predbežných alebo doplnkových prác v súvislosti s činnosťami dohľadu nad trhom súvisiacimi s uplatňovaním harmonizačných právnych predpisov Únie, ako sú štúdie, programy, hodnotenia, usmernenia, porovnávacie analýzy, spoločné vzájomné návštevy a programy návštev, výmena kádrov, výskumná práca, činnosti týkajúce sa odbornej prípravy, laboratórna práca, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a práca týkajúca sa posudzovania zhody;

i)  činnosti vykonávané v rámci programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a propagácie a skvalitňovania politík a systémov Únie v oblasti dohľadu nad trhom medzi záujemcami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni.

3.  Elektronické rozhranie uvedené v článku 34 ods. 7 vrátane vývoja informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 s cieľom umožniť mu prijímať automatizované toky elektronických údajov z vnútroštátnych colných systémov, financuje Únia. ▌

4.  Elektronické rozhrania uvedené v článku 34 ods. 2, ktoré umožňuje výmenu údajov medzi informačným a komunikačným systémom uvedeným v článku 34 a vnútroštátnymi systémami dohľadu nad trhom, financuje Únia.

5.  Finančná pomoc Únie v súvislosti s činnosťami na podporu tohto nariadenia sa poskytuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/1046(57), a to buď priamo, alebo zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu subjektom uvedeným v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

6.  Rozpočtové prostriedky pridelené na činnosti uvedené v tomto nariadení určuje každoročne rozpočtový orgán v medziach limitov platného finančného rámca.

7.  Rozpočtové prostriedky určené rozpočtovým orgánom na financovanie činností dohľadu nad trhom môžu pokrývať aj výdavky vzťahujúce sa na prípravné činnosti, činnosti v oblasti monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sú potrebné na riadenie činností stanovených v tomto nariadení a dosahovanie ich cieľov. Do týchto výdavkov patria náklady na vypracovanie štúdií, organizáciu stretnutí odborníkov, informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi činností dohľadu nad trhom, výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií a všetky ostatné súvisiace výdavky Komisie na technickú a administratívnu pomoc.

Článok 37

Ochrana finančných záujmov Únie

1.  Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní činností financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iného protiprávneho konania účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene vyplatených súm, ak sa zistia nezrovnalosti, prípadne uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.  Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov sú na základe dokladov a kontrol na mieste oprávnené vykonávať audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli na základe tohto nariadenia poskytnuté finančné prostriedky Únie.

3.  Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(58) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(59) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou, ktoré sú financované na základe tohto nariadenia, nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grante, ktoré vyplývajú z vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia výslovne oprávňujúce Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnou pôsobnosťou.

Kapitola X

Zmeny

Článok 38

Zmeny smernice 2004/42/ES

Články 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES(60) sa vypúšťajú.

Článok 39

Zmeny nariadenia (ES) č. 765/2008

1.  Nariadenie (ES) č. 765/2008 sa mení takto:

(1)  Názov sa nahrádza takto:"

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93“;

"

(2)  V článku 1 sa odseky 2 a 3 vypúšťajú;

(3)  V článku 2 sa body 1, 2, 14, 15, 17, 18 a 19 vypúšťajú;

(4)  Kapitola III obsahujúca články 15 až 29 sa vypúšťa;

(5)  Odsek 1 článku 32 sa mení takto:

a)  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) vypracúvanie a aktualizovanie príspevkov pre usmernenia v oblasti akreditácie, notifikácia orgánov posudzovania zhody Komisii, a posudzovanie zhody;“;

"

b)  písmená d) a e) sa vypúšťajú;

c)  písmená f) a g) sa nahdrádzajú takto:"

„f) vykonávanie predbežných a vedľajších prác v súvislosti s implementáciou činností posudzovania zhody, metrológie a činností akreditácie, spojených s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva, napr. štúdie, programy, hodnotenia, usmernenia, porovnávacie analýzy, vzájomné spoločné návštevy, výskumná práca, vývoj a údržba databázy, činnosti týkajúce sa odbornej prípravy, laboratórna práca, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a práca týkajúca sa posudzovania zhody;

   g) činnosti vykonávané v rámci programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a propagácie a skvalitňovania európskych politík a systémov v oblasti posudzovania zhody a akreditácie medzi zainteresovanými subjektmi v Spoločenstve a na medzinárodnej úrovni.“.

"

2.  Odkazy na vypustené ustanovenia nariadenia (ES) č. 765/2008 sa považujú za odkazy na príslušné ustanovenia tohto nariadenia a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 40

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 305/2011

V článku 56 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„1. Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že stavebný výrobok, na ktorý sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo na ktorý sa vypracovalo európske technické posúdenie, nedosahuje deklarované parametre a predstavuje riziko pre plnenie základných požiadaviek na stavby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vypracujú hodnotenie príslušného výrobku vo vzťahu k príslušným požiadavkám stanoveným v tomto nariadení. Príslušné hospodárske subjekty na tento účel podľa potreby spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom.“.

"

Kapitola XI

Záverečné ustanovenia

Článok 41

Sankcie

1.  Členské štáty prijmú ustanovenia o sankciách v prípade porušenia tohto nariadenia a harmonizačných právnych predpisov Únie uvedených v prílohe II, ktorými sa zavádzajú povinnosti hospodárskych subjektov, ▌a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie v súlade s vnútroštátnym právom.

2.  Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.   Členské štáty oznámia do ... [27 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] uvedené ustanovenia Komisii, ak ešte neboli oznámené, a Komisii bezodkladne oznámia každú zmenu, ktorá sa ich týka.

Článok 42

Hodnotenie, revízia a usmernenia

1.   Komisia do 31. decembra 2026 a následne každých päť rokov ▌vyhodnotí toto nariadenia z hľadiska cieľov, ktoré sa ním sledujú, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.  V správe posúdi, či sa týmto nariadením dosiahol jeho cieľ, najmä pokiaľ ide o zníženie počtu nevyhovujúcich výrobkov na trhu Únie, zabezpečenie účinného a efektívneho presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie v rámci Únie, zlepšenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi a posilnenie kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie, pričom sa zohľadní vplyv na podnikanie, a najmä na MSP. Okrem toho sa v hodnotení posúdi aj pôsobnosť tohto nariadenia, účinnosť systému partnerského preskúmania a činností dohľadu nad trhom, ktoré sa financujú z prostriedkov Únie, so zreteľom na požiadavky politík a práva Únie a možnosti ďalšieho skvalitnenia spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi.

3.  Do ... [štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Komisia správu o hodnotení uplatňovania článku 4. V správe sa vyhodnotí najmä rozsah uvedeného článku, jeho účinky a jeho náklady a prínosy. V prípade potreby pripojí k správe legislatívny návrh.

4.  Do štyroch rokov od prvého schválenia špecifického systému kontroly výrobkov pred vývozom uvedeného v článku 35 ods. 3 vykoná Komisia hodnotenie jeho vplyvu a nákladovej efektívnosti.

5.  S cieľom uľahčiť vykonávanie tohto nariadenia vypracuje Komisia usmernenia pre praktické uplatňovanie článku 4 na účely orgánov dohľadu nad trhom a hospodárskych subjektov.

Článok 43

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci uvedené v článku 11 ods. 4, článku 21 ods. 9, článku 25 ods. 8, článku 35 ods. 10 a článku 35 ods. 11 neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 44

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Články 29, 30, 31, 32, 33 a 36 sa však uplatňujú od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Zoznam harmonizačných právnych predpisov Únie

1.  Smernica Rady 69/493/EHS z 15. decembra 1969 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o krištáľovom skle (Ú. v. ES L 326, 29.12.1969, s. 36).

2.  Smernica Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel (Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 16).

3.  Smernica Rady 75/107/EHS z 19. decembra 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa fliaš používaných ako odmerné nádoby (Ú. v. ES L 42, 15.2.1975, s. 14).

4.  Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Ú. v. ES L 147, 9.6.1975, s. 40).

5.  Smernica Rady 76/211/EHS z 20. januára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých spotrebiteľsky balených výrobkov podľa hmotnosti alebo objemu (Ú. v. ES L 46, 21.2.1976, s. 1).

6.  Smernica Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa meracích jednotiek a rušiaca smernicu 71/354/EHS (Ú. v. ES L 39, 15.2.1980, s. 40).

7.  Smernica Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá (Ú. v. ES L 167, 22.6.1992, s. 17).

8.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/11/ES zo dňa 23. marca 1994 o aproximácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členských štátov o označovaní materiálov používaných v hlavných zložkách obuvi určenej na predaj spotrebiteľom (Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 37).

9.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

10.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/EHS z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).

11.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1).

12.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).

13.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

14.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, s. 1).

15.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1).

16.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7).

17.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87).

18.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/64/ES z 26. októbra 2005 o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 10).

19.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).

20.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12).

21.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).

22.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

23.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

24.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17).

25.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

26.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s ohľadom na ochranu chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky, o zmene a doplnení smernice 2007/46/ES a o zrušení smerníc 2003/102/ES a 2005/66/ES (Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009, s. 1).

27.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009, s. 32).

28.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/34/ES z 23. apríla 2009 o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly (Ú. v. EÚ L 106, 28.4.2009, s. 7).

29.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1).

30.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).

31.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).

32.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

33.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1).

34.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).

35.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).

36.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

37.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).

38.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

39.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

40.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1).

41.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

42.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

43.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 1).

44.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52).

45.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 27).

46.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 90).

47.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 1).

48.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania jednoduchých tlakových nádob na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 45).

49.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu(Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).

50.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107).

51.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).

52.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 251).

53.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 309).

54.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).

55.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1).

56.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).

57.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 164).

58.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).

59.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

60.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014 zo 16. apríla 2014 o hladine zvuku motorových vozidiel a o náhradných systémoch tlmenia hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zrušení smernice 70/157/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 131).

61.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 1).

62.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51).

63.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).

64.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53).

65.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).

66.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).

67.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1).

68.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

69.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

70.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1), pokiaľ ide o projektovanie a výrobu lietadiel uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) a ich umiestňovanie na trh v prípade, že sa týka bezpilotných lietadiel a ich motorov, vrtúľ, súčastí a vybavenia.

PRÍLOHA II

Zoznam harmonizaIIýrm proniych predpisov vredpisIIustanovenI o sankciIch

1.  Smernica Rady 69/493/EHS z 15. decembra 1969 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o krištáľovom skle (Ú. v. ES L 326, 29.12.1969, s. 36).

2.  Smernica Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel (Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 16).

3.  Smernica Rady 75/107/EHS z 19. decembra 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa fliaš používaných ako odmerné nádoby (Ú. v. ES L 42, 15.2.1975, s. 14).

4.  Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Ú. v. ES L 147, 9.6.1975, s. 40).

5.  Smernica Rady 76/211/EHS z 20. januára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých spotrebiteľsky balených výrobkov podľa hmotnosti alebo objemu (Ú. v. ES L 46, 21.2.1976, s. 1).

6.  Smernica Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá (Ú. v. ES L 167, 22.6.1992, s. 17).

7.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/11/ES zo dňa 23. marca 1994 o aproximácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členských štátov o označovaní materiálov používaných v hlavných zložkách obuvi určenej na predaj spotrebiteľom (Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 37).

8.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

9.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).

10.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

11.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/64/ES z 26. októbra 2005 o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 10).

12.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12).

13.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17).

14.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).

15.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).

16.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

17.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1).

18.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).

19.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014 zo 16. apríla 2014 o hladine zvuku motorových vozidiel a o náhradných systémoch tlmenia hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zrušení smernice 70/157/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 131).

PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 765/2008

Toto nariadenie

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 3

článok 2 bod 1

článok 3 bod 1

článok 2 bod 2

článok 3 bod 2

článok 2 bod 14

článok 3 bod 22

článok 2 bod 15

článok 3 bod 23

článok 2 bod 17

článok 2 bod 3

článok 2 bod 18

článok 3 bod 4

článok 2 bod 19

článok 3 bod 25

článok 15 ods. 1 a 2

článok 2 ods. 1

článok 15 ods. 3

článok 2 ods. 3

článok 15 ods. 4

článok 15 ods. 5

článok 2 ods. 2

článok 16 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 16 ods. 2

článok 16 ods. 5

článok 16 ods. 3

článok 16 ods. 4

článok 17 ods. 1

článok 10 ods. 2

článok 17 ods. 2

článok 34 ods. 1, posledná veta a článok 34 ods. 3 písm. a)

článok 18 ods. 1

článok 10 ods. 6

článok 18 ods. 2 písm. a)

článok 11 ods. 7 písm. a)

článok 18 ods. 2 písm. b)

článok 18 ods. 2 písm. c)

článok 11 ods. 7 písm. b)

článok 18 ods. 2 písm. d)

článok 18 ods. 3

článok 10 ods. 5 a článok 14 ods. 1

článok 18 ods. 4

článok 14 ods. 2

článok 18 ods. 5

článok 13

článok 18 ods. 6

článok 31 ods. 2 písm. o)

článok 19 ods. 1 prvý pododsek

článok 11 ods. 3

článok 19 ods. 1 druhý pododsek

článok 14 ods. 4 písm. a), b), e) a j)

článok 19 ods. 1 tretí pododsek

článok 11 ods. 5

článok 19 ods. 2

článok 16 ods. 3 písm. g)

článok 19 ods. 3

článok 18 ods. 2

článok 19 ods. 4

článok 11 ods. 2

článok 19 ods. 5

článok 17

článok 20 ods. 1

článok 19 ods. 1

článok 20 ods. 2

článok 19 ods. 2

článok 21 ods. 1

článok 18 ods. 1

článok 21 ods. 2

článok 18 ods. 2

článok 21 ods. 3

článok 18 ods. 3

článok 21 ods. 4

článok 22 ods. 1

článok 20 ods. 1

článok 22 ods. 2

článok 20 ods. 2

článok 22 ods. 3

článok 20 ods. 3

článok 22 ods. 4

článok 20 ods. 4

článok 23 ods. 1 a 3

článok 34 ods. 1

článok 23 ods. 2

článok 34 ods. 4

článok 24 ods. 1

článok 22 ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 22 ods. 2 až 5

článok 24 ods. 3

článok 24 ods. 4

článok 25 ods. 1

článok 25 ods. 2 písm. a)

článok 31 ods. 2 písm. f) a článok 33 ods. 1 písm. i) a k)

článok 25 ods. 2 písm. b)

článok 31 ods. 2 písm. g) a m) a článok 33 ods. 1 písm. i) a k)

článok 25 ods. 3

článok 26

článok 27 ods. 1 prvá veta

článok 25 ods. 2

článok 27 ods. 1 druhá veta

článok 25 ods. 3

článok 27 ods. 2

článok 25 ods. 4

článok 27 ods. 3 prvý pododsek

článok 26 ods. 1

článok 27 ods. 3 druhý pododsek

článok 26 ods. 2

článok 27 ods. 4

článok 27 ods. 5

článok 28 ods. 1

článok 27 prvý odsek písm. a)

článok 28 ods. 2

článok 27 prvý odsek písm. b)

článok 29 ods. 1

článok 28 ods. 1

článok 29 ods. 2

článok 28 ods. 2

článok 29 ods. 3

článok 28 ods. 3

článok 29 ods. 4

článok 28 ods. 4

článok 29 ods. 5

článok 25 ods. 5

článok 32 ods. 1 písm. d)

článok 32 ods. 1 písm. e)

článok 36 ods. 2 písm. e)

(1) Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 19.
(2)Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 19.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 251).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).
(15)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 1).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52).
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53).
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 1).
(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).
(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ... o vzájomnom uznávaní tovaru zákonne uvádzaného na trh v inom členskom štáte, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 764/2008 (Ú. v. EÚ L ...).
(27)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo a do poznámky pod čiarou číslo, dátum a odkaz na vestník, pokiaľ ide o uverejnenie dokumentu v rámci postupu PE-CONS 70/18 - COD 2017/0354.
(28)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(29)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).
(31)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(32)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14).
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2.5.2018, s. 19).
(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51).
(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).
(39) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).
(40) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).
(41) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1).
(42) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).
(43) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).
(44) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 27).
(45) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 90).
(46) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania jednoduchých tlakových nádob na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 45).
(47) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).
(48) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107).
(49) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).
(50) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 309).
(51) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).
(52) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).
(53) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 164).
(54)+Ú. v.: vložte, prosím, číslo v texte dokumentu v PE-CONS 70/18 - COD 2017/0354.
(55)+Ú. v. EÚ: vložte, prosím, číslo a dátum do textu dokumentu PE-CONS 45/19 - COD 2017/0353.
(56)+Ú. v. EÚ: vložte, prosím, číslo a dátum do textu dokumentu PE-CONS 45/19 - COD 2017/0353.
(57)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(58)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom OLAF, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(59)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(60)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4.2004, s. 87).


Podpora spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb ***I
PDF 317kWORD 86k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (COM(2018)0238 – C8-0165/2018 – 2018/0112(COD))
P8_TA-PROV(2019)0398A8-0444/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0238),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0165/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre právne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0444/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb

P8_TC1-COD(2018)0112


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Online sprostredkovateľské služby sú kľúčovými nástrojmi podporujúcimi podnikanie a nové obchodné modely, obchod a inovácie, ktoré môžu zlepšiť aj podmienky pre spotrebiteľov a ktoré čoraz viac využíva súkromný aj verejný sektor. Ponúkajú prístup na nové trhy a k novým obchodným príležitostiam, čím podnikom umožňujú využívať výhody vnútorného trhu. ▌Umožňujú spotrebiteľom v Únii využívať uvedené výhody, najmä zlepšením ich výberu tovaru a služieb, ako aj tým, že napomáhajú konkurenčnej tvorbe cien online, ale zároveň tiež spôsobujú problémy, ktoré je potrebné riešiť s cieľom zabezpečiť právnu istotu.

(2)  Online sprostredkovateľské služby môžu byť kľúčové pre obchodný úspech podnikov, ktoré využívajú takéto služby, aby sa priblížili k spotrebiteľom. Na plné využívanie prínosov ekonomiky online platforiem je preto dôležité, aby podniky mohli dôverovať online platformám sprostredkovateľských služieb, s ktorými vstupujú do obchodných vzťahov. Je to dôležité hlavne preto, že narastajúce sprostredkovanie transakcií prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, podporované silnými nepriamymi sieťovými účinkami založenými na údajoch, vedie k zvýšenej závislosti takýchto komerčných používateľov, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), od uvedených služieb pri oslovovaní spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedenú narastajúcu závislosť majú poskytovatelia uvedených služieb často väčšiu vyjednávaciu moc, čo im umožňuje skutočne sa správať jednostranne takým spôsobom, ktorý môže byť nespravodlivý a ktorý môže poškodzovať oprávnené záujmy ich komerčných používateľov a nepriamo aj spotrebiteľov v Únii. Napríklad môžu vo vzťahu ku komerčným používateľom jednostranne zaviesť praktiky, ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania alebo sú v rozpore s konaním v dobrej viere a spravodlivosťou. Týmto nariadením sa riešia takéto potenciálne konflikty v ekonomike online platforiem.

(3)  Spotrebitelia si osvojili používanie online sprostredkovateľských služieb. Konkurencieschopný, spravodlivý a transparentný online ekosystém, v ktorom sa spoločnosti správajú zodpovedne, je nevyhnutný aj z hľadiska spokojnosti pre spotrebiteľov. Zabezpečením transparentnosti a dôvery v ekonomiku online platforiem v rámci vzťahov medzi podnikmi by sa nepriamo pomohlo zlepšiť aj dôveru spotrebiteľov v ekonomiku online platforiem. Priamymi vplyvmi rozvoja ekonomiky online platforiem na spotrebiteľov sa však zaoberajú iné právne predpisy Únie, najmä spotrebiteľské acquis.

(4)  Podobne môžu byť internetové vyhľadávače dôležitými zdrojmi internetovej prevádzky pre podniky, ktoré ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom cez webové stránky, a môžu mať preto značný vplyv na obchodný úspech takýchto používateľov firemných webových stránok ponúkajúcich svoj tovar alebo služby na internete na vnútornom trhu. Z tohto hľadiska má určovanie poradia webových stránok poskytovateľmi internetových vyhľadávačov vrátane tých webových stránok, cez ktoré používatelia firemných webových stránok ponúkajú svoj tovar a služby spotrebiteľom, významný vplyv na výber spotrebiteľov a obchodný úspech týchto používateľov firemných webových stránok. Preto sa poskytovatelia internetových vyhľadávačov dokonca aj v prípade neexistencie zmluvného vzťahu s používateľmi firemných webových stránok môžu skutočne správať jednostranne takým spôsobom, ktorý môže byť nespravodlivý a ktorý môže poškodzovať oprávnené záujmy používateľov firemných webových stránok a nepriamo aj spotrebiteľov v Únii.

(5)  Povaha vzťahu medzi poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb a komerčnými používateľmi by mohla viesť taktiež k situáciám, v ktorých komerční používatelia majú často obmedzené možnosti požadovania nápravy v prípadoch, keď jednostranné konanie poskytovateľov uvedených služieb vedie k sporu. V mnohých prípadoch uvedení poskytovatelia neponúkajú prístupné a účinné vnútorné systémy vybavovania sťažností. Existujúce alternatívne mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov môžu byť takisto neúčinné z rôznych dôvodov vrátane nedostatku špecializovaných mediátorov a strachu komerčných používateľov z odvetných opatrení.

(6)  Online sprostredkovateľské služby a internetové vyhľadávače, ako aj ▌transakcie uľahčované uvedenými službami majú prirodzený cezhraničný potenciál a v dnešnom hospodárstve sú mimoriadne dôležité pre riadne fungovanie vnútorného trhu Únie. Potenciálne nekalé a škodlivé obchodné praktiky určitých poskytovateľov uvedených služieb a neexistencia účinných mechanizmov nápravy bránia úplnému naplneniu uvedeného potenciálu a majú negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu. ▌

(7)  V záujme zabezpečenia spravodlivého, predvídateľného, udržateľného a dôveryhodného online podnikateľského prostredia v rámci vnútorného trhu by sa mal na úrovni Únie zaviesť cielený súbor povinných pravidiel. Predovšetkým by sa komerčným používateľom online sprostredkovateľských služieb mala poskytnúť primeraná transparentnosť, ako aj možnosti účinnej nápravy v celej Únii s cieľom uľahčiť cezhraničný obchod v rámci Únie, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu a riešiť možnú vznikajúcu roztrieštenosť v konkrétnych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(8)  ▌Uvedenými pravidlami by sa mali stanoviť aj primerané stimuly na podporu spravodlivosti a transparentnosti, najmä pokiaľ ide o poradie používateľov firemných webových stránok vo výsledkoch vyhľadávania generovaných internetovými vyhľadávačmi. Zároveň by uvedené pravidlá mali uznať a chrániť dôležitý inovačný potenciál širšej ekonomiky online platforiem a umožniť zdravú hospodársku súťaž, ktorá povedie k zvýšenému výberu pre spotrebiteľov. Je vhodné objasniť, že toto nariadenie by nemalo mať vplyv na vnútroštátne občianske právo, najmä na zmluvné právo, ako sú pravidlá týkajúce sa platnosti, uzatvárania, účinkov alebo vypovedania zmluvy, pokiaľ sú vnútroštátne pravidlá občianskeho práva v súlade s právom Únie a pokiaľ sa na príslušné aspekty nevzťahuje toto nariadenie. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktoré zakazujú alebo postihujú jednostranné konanie alebo nekalé obchodné praktiky, pokiaľ sa na príslušné aspekty nevzťahuje toto nariadenie.

(9)  Keďže online sprostredkovateľské služby a internetové vyhľadávače majú spravidla globálny rozmer, toto nariadenie by sa malo vzťahovať na poskytovateľov uvedených služieb bez ohľadu na to, či sú usadení v členskom štáte alebo mimo Únie, za predpokladu, že sú splnené dve kumulatívne podmienky. Po prvé, komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok by mali byť usadení v Únii. Po druhé, komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok by mali prostredníctvom poskytovania uvedených služieb ponúkať svoj tovar alebo služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii aspoň v prípade časti transakcie. Na určenie toho, či komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii, je nevyhnutné zistiť, či je zrejmé, že komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok smerujú svoje činnosti na spotrebiteľov, ktorí sa nachádzajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Toto kritérium by sa malo vykladať v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie k článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012(4) a článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008(5). Takíto spotrebitelia by sa mali nachádzať v Únii, ale nemusia mať miesto pobytu v Únii ani nemusia mať štátnu príslušnosť niektorého členského štátu. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať v prípadoch, keď komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok nie sú usadení v Únii alebo keď sú usadení v Únii, ale používajú online sprostredkovateľské služby alebo internetové vyhľadávače na ponúkanie tovaru alebo služieb výlučne spotrebiteľom nachádzajúcim sa mimo Únie alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Okrem toho by sa toto nariadenie malo uplatňovať bez ohľadu na právo inak uplatniteľné na zmluvu.

(10)  Širokú škálu ▌vzťahov medzi podnikmi a spotrebiteľmi sprostredkúvajú na internete poskytovatelia prevádzkujúci viacstranné služby, ktoré sú v zásade založené na tom istom obchodnom modeli tvoriacom určitý ekosystém. S cieľom zachytiť príslušné služby by sa mali online sprostredkovateľské služby vymedziť presným a technologicky neutrálnym spôsobom. Tieto služby by mali pozostávať najmä zo služieb informačnej spoločnosti, ktoré charakterizuje skutočnosť, že ich cieľom je uľahčiť nadviazanie priamych transakcií medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi bez ohľadu na to, či sú tieto transakcie nakoniec uzavreté online na online portáli predmetného poskytovateľa online sprostredkovateľských služieb, alebo na portáli komerčného používateľa, ▌mimo internetu, alebo nie sú uzavreté vôbec, čo znamená, že by nemala existovať žiadna požiadavka, aby prípadný zmluvný vzťah medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi bol predpokladom toho, aby online sprostredkovateľské služby patrili do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Ak webová stránka alebo služba zahŕňa službu len okrajovým spôsobom, nemalo by sa to považovať za prípad, že jej cieľom je uľahčiť transakcie v zmysle online sprostredkovateľských služieb. Okrem toho by sa mali služby poskytovať na základe zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi a komerčnými používateľmi, ktorí ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom. Malo by sa predpokladať, že takýto zmluvný vzťah existuje, ak obe dotknuté strany vyjadria svoj úmysel byť viazané jednoznačným ▌spôsobom na trvalom nosiči bez toho, aby sa nevyhnutne vyžadovala výslovná písomná dohoda.

(11)  Príklady online sprostredkovateľských služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by preto mali zahŕňať online trhoviská elektronického obchodu vrátane kolaboratívnych trhovísk, na ktorých komerční používatelia pôsobia, online služby týkajúce sa softvérových aplikácií, ako sú obchody s aplikáciami, a online služby týkajúce sa sociálnych médií, a to bez ohľadu na technológiu, ktorá sa na poskytovanie takýchto služieb použije. V tomto zmysle by sa online sprostredkovateľské služby mohli poskytovať aj pomocou technológie hlasovej asistencie. Takisto by nemalo byť relevantné, či uvedené transakcie medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi zahŕňajú peňažnú platbu alebo či sa čiastočne uzavrú mimo internetu. Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na partnerské (peer-to-peer) online sprostredkovateľské služby bez prítomnosti komerčných používateľov, čisto medzipodnikové online sprostredkovateľské služby, ktoré nie sú ponúkané spotrebiteľom, online reklamné nástroje a online reklamné burzy, ktoré nie sú poskytované s cieľom uľahčiť nadviazanie priamych transakcií a ktoré nezahŕňajú zmluvný vzťah so spotrebiteľmi. Z toho istého dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na softvérové služby na optimalizáciu pre vyhľadávače, ani na služby, ktoré sa týkajú softvéru na blokovanie reklamy. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na technické funkcionality a rozhrania, ktoré iba spájajú hardvér a aplikácie, keďže zvyčajne nespĺňajú požiadavky na online sprostredkovateľské služby. Takéto funkcionality či rozhrania však môžu byť priamo prepojené s určitými online sprostredkovateľskými službami alebo ich dopĺňať, a v takom prípade by sa na príslušných poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb mali vzťahovať požiadavky na transparentnosť v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním na základe týchto funkcionalít a rozhraní. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať ani na online platobné služby, keďže tie samé osebe nespĺňajú uplatniteľné požiadavky, ale sú skôr prirodzeným pomocným nástrojom pri transakcii pre dodávku tovaru a poskytovanie služieb dotknutým spotrebiteľom.

(12)  V súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na skutočnosť, že závislé postavenie komerčných používateľov bolo v zásade pozorované v súvislosti s online sprostredkovateľskými službami, ktoré slúžia ako vstupná brána k spotrebiteľom ako fyzickým osobám, pojem spotrebiteľ používaný na vymedzenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal chápať výlučne na označenie fyzických osôb, keď konajú na účely, ktoré sú mimo rámca ich obchodu, podnikania, remesla alebo profesie.

(13)  Vzhľadom na rýchle tempo inovácií by vymedzenie internetových vyhľadávačov používané v tomto nariadení malo byť technologicky neutrálne. Najmä by sa toto vymedzenie malo chápať tak, že zahŕňa aj hlasové požiadavky.

(14)  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb majú tendenciu používať vopred naformulované obchodné podmienky, a aby sa v prípade potreby účinne chránili komerční používatelia, malo by sa toto nariadenie uplatňovať v prípade, keď obchodné podmienky zmluvného vzťahu, bez ohľadu na ich názov alebo formu, jednostranne určil poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb. To, či obchodné podmienky boli určené jednostranne, by sa malo posudzovať individuálne na základe celkového posúdenia. Pre uvedené celkové posúdenie by relatívna veľkosť dotknutých strán, skutočnosť, že sa uskutočnilo rokovanie alebo že určité ustanovenia obchodných podmienok mohli byť predmetom takéhoto rokovania a určené spoločne príslušným poskytovateľom a komerčným používateľom, by samy osebe nemali byť rozhodujúce. Okrem toho povinnosť poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb zabezpečiť, aby ich obchodné podmienky boli ľahko dostupné pre komerčných používateľov, a to aj v predzmluvnej fáze ich obchodného vzťahu, znamená, že komerční používatelia nebudú týmto nariadením pripravení o transparentnosť, keďže nakoniec budú môcť úspešne viesť rokovania.

(15)  Aby sa zabezpečilo, že všeobecné obchodné podmienky zmluvného vzťahu umožnia komerčným používateľom určiť obchodné podmienky používania, ukončenia a pozastavenia online sprostredkovateľských služieb a zabezpečiť predvídateľnosť v súvislosti s obchodným vzťahom, mali by byť uvedené obchodné podmienky vypracované v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku ▌. Ak sú obchodné podmienky nepresné, nešpecifické alebo v nich nie sú podrobne uvedené dôležité obchodné záležitosti, a tým neposkytujú komerčným používateľom primeraný stupeň predvídateľnosti v súvislosti s najdôležitejšími aspektmi zmluvného vzťahu, nemali by sa považovať za obchodné podmienky vypracované v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku. Okrem toho by sa za jednoduchý a zrozumiteľný nemal považovať zavádzajúci jazyk.

(16)  S cieľom zabezpečiť, aby komerčným používateľom bolo dostatočne jasné, kde a komu sa ich tovar alebo služby uvádzajú na trh, by mali poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb zabezpečiť transparentnosť voči svojim komerčným používateľom, pokiaľ ide o všetky dodatočné distribučné kanály a potenciálne pridružené programy, ktoré by mohli použiť na uvádzanie uvedeného tovaru alebo služieb na trh. Dodatočné kanály a pridružené programy by sa mali chápať technologicky neutrálnym spôsobom, ale mohli by zahŕňať okrem iného iné webové stránky, aplikácie alebo iné online sprostredkovateľské služby používané na uvádzanie tovaru alebo služieb, ktoré ponúka komerčný používateľ, na trh.

(17)  Práva duševného vlastníctva online a kontrola nad týmito právami môžu mať významný hospodársky význam pre poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a pre ich komerčných používateľov. Na zabezpečenie jasnosti a transparentnosti pre komerčných používateľov a pre ich lepšiu informovanosť by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali do svojich obchodných podmienok zahrnúť všeobecné alebo podrobnejšie informácie, ak si tak želajú, týkajúce sa prípadných celkových účinkov uvedených obchodných podmienok na práva duševného vlastníctva komerčného používateľa a kontrolu nad týmito právami. Takéto informácie by mohli okrem iného zahŕňať informácie, ako je všeobecné používanie log, ochranných známok alebo obchodných značiek.

(18)  Zabezpečenie transparentnosti vo všeobecných obchodných podmienkach môže byť kľúčové na presadzovanie udržateľných obchodných vzťahov a na predchádzanie nespravodlivému správaniu na úkor komerčných používateľov. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by preto mali takisto zabezpečiť, aby boli obchodné podmienky ľahko dostupné vo všetkých fázach obchodného vzťahu, a to aj potenciálnym komerčným používateľom v predzmluvnej fáze, a aby akékoľvek zmeny uvedených obchodných podmienok boli oznámené na trvalom nosiči dotknutým komerčným používateľom v stanovenej lehote na oznámenie, ktorá má byť rozumná a primeraná vzhľadom na konkrétne okolnosti a ktorá nemá byť kratšia ako 15 dní. Primerane dlhšie lehoty na oznámenie v trvaní viac ako 15 dní by sa mali poskytnúť v prípade, keď sa v navrhovaných zmenách obchodných podmienok vyžaduje od komerčných používateľov, aby vykonali technické alebo obchodné úpravy s cieľom prispôsobiť sa danej zmene, napríklad keď sa od nich vyžaduje, aby vykonali významné technické úpravy svojho tovaru alebo služieb. Uvedená lehota na oznámenie by sa nemala uplatňovať, ak sa jej dotknutý komerčný používateľ jednoznačne vzdá, alebo by sa nemala uplatňovať v rozsahu, v akom sa jej dotknutý komerčný používateľ vzdá, alebo by sa nemala uplatňovať v rozsahu, v akom potreba vykonať zmenu bez dodržania lehoty na oznámenie vyplýva z právnej alebo regulačnej povinnosti uloženej poskytovateľovi služieb podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Pojem „zmena“ by však nemal zahŕňať návrhy redakčných zmien, ak nemenia obsah alebo význam obchodných podmienok. Požiadavka na oznámenie navrhovaných zmien na trvalom nosiči by mala komerčným používateľom umožniť účinne preskúmať tieto zmeny v neskoršej fáze. Komerční používatelia by mali byť oprávnení vypovedať zmluvu do 15 dní od prijatia oznámenia o zmene s výnimkou prípadu, keď sa na zmluvu vzťahuje kratšia lehota, napríklad vyplývajúca z vnútroštátneho občianskeho práva.

(19)  Vo všeobecnosti by sa predloženie nového tovaru alebo služieb vrátane softvérových aplikácií prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby malo považovať za výslovný prejav vôle potvrdzujúci súhlas komerčného používateľa vzdať sa uplatnenia lehoty na oznámenie požadovanej na účely zmien obchodných podmienok. Avšak v prípadoch, keď je rozumná a primeraná lehota na oznámenie dlhšia než 15 dní, pretože zmeny obchodných podmienok vyžadujú, aby komerčný používateľ vykonal významné technické úpravy svojho tovaru alebo služieb, by nemalo dôjsť k automatickému vzdaniu sa lehoty na oznámenie, ak komerčný používateľ predloží nový tovar a služby. Poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb by mal očakávať, že zmeny obchodných podmienok budú vyžadovať, aby komerčný používateľ vykonal významné technické úpravy, ak sú napríklad odstránenie alebo pridanie celých funkcií online sprostredkovateľských služieb, ku ktorým mali komerční používatelia prístup, alebo ak by komerční používatelia potrebovali upraviť svoj tovar alebo preprogramovať svoje služby, aby mohli naďalej fungovať s použitím online sprostredkovateľských služieb.

(20)  V záujme ochrany komerčných používateľov a poskytnutia právnej istoty obom stranám by obchodné podmienky, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami, mali byť neplatné, čiže by sa mali považovať za neexistujúce, s účinkami erga omnes a ex tunc. Toto by sa však malo týkať len konkrétnych ustanovení obchodných podmienok, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami. Ostatné ustanovenia by mali zostať platné a vykonateľné, pokiaľ ich možno oddeliť od ustanovení, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami. Náhle zmeny existujúcich obchodných podmienok môžu značne narušiť činnosti komerčných používateľov. S cieľom obmedziť takéto negatívne účinky na komerčných používateľov a odradiť od takéhoto správania by preto zmeny vykonané v rozpore s povinnosťou dodržať stanovenú lehotu na oznámenie mali byť neplatné, čiže mali by sa považovať za neexistujúce, s účinkami erga omnes a ex tunc.

(21)  S cieľom zabezpečiť, aby komerční používatelia mohli v plnej miere využívať obchodné príležitosti, ktoré ponúkajú online sprostredkovateľské služby, by poskytovatelia týchto služieb nemali úplne brániť svojim komerčným používateľom v tom, aby uvádzali svoju obchodnú totožnosť ako súčasť svojej ponuky alebo prítomnosti v rámci príslušných online sprostredkovateľských služieb. Tento zákaz zasahovania by sa však nemal chápať ako právo komerčných používateľov jednostranne rozhodnúť o prezentácii svojej ponuky alebo prítomnosti v rámci príslušných online sprostredkovateľských služieb.

(22)  Poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb môže mať oprávnené dôvody rozhodnúť sa ▌obmedziť, pozastaviť alebo ukončiť poskytovanie svojich služieb danému komerčnému používateľovi vrátane vyradenia jednotlivých tovarov alebo služieb daného komerčného používateľa alebo účinného odstránenia výsledkov vyhľadávania. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb môžu bez toho, aby sa pozastavilo poskytovanie služieb, tiež obmedziť ponuku individuálnych komerčných používateľov; napríklad zhoršením jeho pozície alebo zhoršením prezentácie komerčného používateľa (tzv. dimming), ktoré môže zahŕňať zníženie jeho poradia. Vzhľadom na to, že takéto rozhodnutia môžu mať významný vplyv na záujmy dotknutého komerčného používateľa, mali by sa poskytovať pred alebo pri nadobudnutí účinnosti obmedzenia alebo pozastavenia poskytovania služieb s uvedením dôvodov daného rozhodnutia na trvalom nosiči. S cieľom minimalizovať negatívny vplyv takýchto rozhodnutí na komerčných používateľov by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali takisto umožniť objasniť v rámci vnútorného postupu vybavovania sťažností skutočnosti, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, čo pomôže komerčnému používateľovi v prípade, keď je to možné, obnoviť dodržiavanie podmienok. Okrem toho, ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb zruší rozhodnutie o obmedzení, pozastavení alebo ukončení poskytovania služieb, napríklad ak bolo rozhodnutie vydané omylom alebo ak k porušeniu obchodných podmienok, ktoré viedlo k tomuto rozhodnutiu, nedošlo v zlej viere a bolo napravené uspokojivým spôsobom, by mal tento poskytovateľ bez zbytočného odkladu obnoviť poskytovanie služieb pre dotknutého komerčného používateľa, a to aj pokiaľ ide o akýkoľvek prístup komerčného používateľa k osobným a iným údajom dostupným pred rozhodnutím. Odôvodnenie rozhodnutia o obmedzení, pozastavení alebo ukončení poskytovania online sprostredkovateľských služieb by malo umožniť komerčným používateľom zistiť, či existuje priestor na napadnutie rozhodnutia, čím sa pre komerčných používateľov v prípade potreby zlepšia možnosti požadovania účinnej nápravy. ▌V odôvodnení by sa mali určiť ▌dôvody rozhodnutia vychádzajúce z dôvodov, ktoré poskytovateľ vopred stanovil vo svojich obchodných podmienkach, a mali by v ňom byť primeraným spôsobom uvedené relevantné konkrétne okolnosti, vrátane oznámení tretích strán, ktoré viedli k uvedenému rozhodnutiu. Avšak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb by nemal byť povinný poskytnúť odôvodnenie pre obmedzenia, pozastavenia alebo ukončenia poskytovania služieb, pokiaľ by to narúšalo právnu alebo regulačnú povinnosť. Okrem toho, odôvodnenie by sa nemalo vyžadovať, ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb môže preukázať, že dotknutý obchodný používateľ opakovane porušil platné obchodné podmienky, čo malo za následok ukončenie poskytovania všetkých dotknutých online sprostredkovateľských služieb.

(23)  Ukončenie poskytovania všetkých online sprostredkovateľských služieb a súvisiaci výmaz údajov poskytnutých na používanie online sprostredkovateľských služieb alebo vzniknutých pri poskytovaní sprostredkovateľských služieb predstavuje stratu dôležitých informácií, ktorá by mohla mať na komerčných používateľov významný vplyv a mohla by tiež narušiť ich schopnosť riadne vykonávať ďalšie práva, ktoré im boli udelené týmto nariadením. Poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb by preto mal dotknutému komerčnému používateľovi poskytnúť odôvodnenie na trvalom nosiči najmenej 30 dní pred tým, ako nadobudne účinnosť ukončenie poskytovania všetkých jeho online sprostredkovateľských služieb. Táto lehota na oznámenie by sa však nemala uplatňovať v prípadoch, keď sa na základe právnej alebo regulačnej povinnosti vyžaduje, aby poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb ukončil poskytovanie všetkých svojich online sprostredkovateľských služieb danému komerčnému používateľovi. Rovnako by sa lehota na oznámenie v trvaní 30 dní nemala uplatňovať v prípade, keď sa poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb dovoláva práv na ukončenie poskytovania služieb podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, ktoré umožňujú okamžité ukončenie poskytovania služieb, ak pri zohľadnení všetkých okolností konkrétneho prípadu a zvážení záujmov obidvoch strán nemožno odôvodnene očakávať pokračovanie zmluvného vzťahu až do jeho dohodnutého skončenia alebo do uplynutia lehoty na oznámenie. Lehota na oznámenie v trvaní 30 dní by sa nemala uplatňovať ani v prípade, keď poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb môže preukázať opakované porušenie obchodných podmienok. Rôzne výnimky z 30-dňovej lehoty na oznámenie môžu vznikať najmä v súvislosti s nezákonným alebo neprimeraným obsahom, bezpečnosťou určitého tovaru alebo služby, falšovaním, podvodom, malvérom, spamom, porušením ochrany údajov, inými kybernetickobezpečnostnými rizikami alebo vhodnosťou tovaru alebo služby pre maloletých. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali vyradiť iba jednotlivý tovar alebo služby komerčného používateľa, ak je to primerané a technicky uskutočniteľné. Ukončenie poskytovania všetkých online sprostredkovateľských služieb predstavuje najprísnejšie opatrenie.

(24)  Určovanie poradia tovaru a služieb zo strany poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb má významný vplyv na výber spotrebiteľov, a tým na obchodný úspech komerčných používateľov ponúkajúcich uvedený tovar a služby spotrebiteľom. Ako poradie sa označuje relatívna dôležitosť ponúk komerčných používateľov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania, ako ich poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovatelia internetových vyhľadávačov prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, ktorá je výsledkom používania algoritmického radenia, ratingových alebo hodnotiacich mechanizmov, vizuálnych zvýraznení alebo iných nástrojov na určovanie význačnosti (saliencie) či ich kombinácií. Predvídateľnosť znamená, že poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb určujú poradie spôsobom, ktorý nie je svojvoľný. Poskytovatelia by preto mali vopred načrtnúť hlavné parametre určujúce poradie, aby sa zvýšila predvídateľnosť pre komerčných používateľov a aby mohli lepšie rozumieť fungovaniu mechanizmu určovania poradia a porovnať postupy určovania poradia rôznych poskytovateľov. Pre komerčných používateľov je dôležité, ako sa konkrétne prejaví táto povinnosť v oblasti transparentnosti, keďže to zahŕňa určenie obmedzeného súboru parametrov, ktoré sú najrelevantnejšie spomedzi potenciálne oveľa väčšieho počtu parametrov, ktoré majú určitý vplyv na poradie. Odôvodnený opis takýchto parametrov by mal komerčným používateľom pomôcť zlepšiť prezentáciu ich tovaru a služieb alebo niektoré základné charakteristiky tohto tovaru alebo služieb. Pojem hlavného parametra by sa mal chápať ako parameter, ktorý sa vzťahuje na všeobecné kritériá, procesy, osobitné signály zahrnuté do algoritmov alebo iné mechanizmy úpravy alebo zhoršenia pozície používané v súvislosti s poradím. ▌

(25)  Opis hlavných parametrov určujúcich poradie by mal zahŕňať aj vysvetlenie akejkoľvek možnosti pre komerčných používateľov aktívne ovplyvniť poradie za odplatu, ako aj vysvetlenie relatívnych účinkov takéhoto ovplyvňovania. Pod odplatou by sa v tomto ohľade mohli rozumieť platby, ktorých hlavným alebo výlučným cieľom je zlepšiť poradie, ako aj nepriama odplata vo forme prijatia dodatočných záväzkov akéhokoľvek druhu komerčným používateľom, ktorých praktickým účinkom môže byť takéto zlepšenie poradia, ako je napríklad použitie doplnkových služieb alebo prémiových prvkov. Obsah opisu vrátane počtu a typu hlavných parametrov sa tak môže výrazne líšiť v závislosti od konkrétnych online sprostredkovateľských služieb, ale mal by zabezpečiť, aby komerční používatelia primerane pochopili spôsob, akým mechanizmus určovania poradia zohľadňuje charakteristiky skutočného tovaru alebo služieb, ktoré ponúka komerčný používateľ, a ich relevantnosť pre spotrebiteľov konkrétnych online sprostredkovateľských služieb. Ukazovatele používané na meranie kvality tovaru alebo služieb komerčných používateľov, používanie editorov a ich schopnosť ovplyvniť poradie týchto tovarov alebo služieb, rozsah vplyvu odplaty na poradie, ako aj prvky, ktoré sa netýkajú alebo sa len vzdialene týkajú samotného tovaru alebo služby, ako napríklad prezentačné prvky online ponuky, by mohli byť príkladmi hlavných parametrov, ktoré by pri zahrnutí do všeobecného opisu mechanizmu určovania poradia formulovaného v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku mali komerčným používateľom pomôcť požadovaným spôsobom pochopiť jeho fungovanie.

(26)  Podobne aj poradie webových stránok určené poskytovateľmi internetových vyhľadávačov, a to najmä tých webových stránok, cez ktoré podniky ponúkajú tovar a služby spotrebiteľom, má významný vplyv na výber spotrebiteľov a obchodný úspech používateľov firemných webových stránok. Poskytovatelia internetových vyhľadávačov by preto mali poskytnúť opis hlavných parametrov určujúcich poradie všetkých indexovaných webových stránok a relatívnu dôležitosť týchto hlavných parametrov v porovnaní s inými parametrami vrátane webových stránok používateľov firemných webových stránok, ako aj iných webových stránok. Okrem charakteristík tovaru a služieb a ich relevantnosti pre spotrebiteľov by mal tento opis v prípade internetových vyhľadávačov takisto umožniť používateľom firemných webových stránok primerané pochopenie toho, či je zohľadnené použitie určitých prvkov dizajnu webovej stránky, ako je napríklad ich optimalizácia pre zobrazovanie na mobilných telekomunikačných zariadeniach, a ak áno, ako a v akom rozsahu. Mal by tiež zahŕňať vysvetlenie akejkoľvek možnosti používateľov firemných webových stránok aktívne ovplyvniť poradie za odplatu, ako aj vysvetlenie relatívnych účinkov takéhoto ovplyvňovania. Ak neexistuje zmluvný vzťah medzi poskytovateľmi internetových vyhľadávačov a používateľmi firemných webových stránok, uvedený opis by mal byť k dispozícii verejnosti na zjavnom a ľahko prístupnom mieste v príslušnom internetovom vyhľadávači. Oblasti webových stránok, ktoré vyžadujú, aby sa používatelia prihlásili alebo zaregistrovali, by nemali byť v tomto zmysle chápané ako ľahko a verejne dostupné. Na zabezpečenie predvídateľnosti pre používateľov firemných webových stránok by sa mal opis takisto priebežne aktualizovať a mal by umožňovať, aby sa akékoľvek zmeny v hlavných parametroch dali ľahko identifikovať. Z existencie aktualizovaného opisu hlavných parametrov by mali mať prospech aj iní používatelia než používatelia firemných webových stránok používajúci internetové vyhľadávače. V niektorých prípadoch môžu poskytovatelia internetových vyhľadávačov rozhodnúť, že v konkrétnom prípade ovplyvnia poradie alebo odstránia konkrétnu webovú stránku z poradia na základe oznámenia od tretej strany. Na rozdiel od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb nemožno z dôvodu neexistencie zmluvného vzťahu medzi stranami od poskytovateľov internetových vyhľadávačov očakávať, že používateľovi firemných webových stránok priamo oznámia zmenu v poradí alebo odstránenie v dôsledku oznámenia od tretej strany. Napriek tomu by používateľ firemných webových stránok mal mať možnosť preskúmať obsah oznámenia, ktoré viedlo v konkrétnom prípade k zmene v poradí alebo k odstráneniu konkrétnej webovej stránky, a to preskúmaním obsahu oznámenia, ako napríklad vo verejne prístupnej online databáze. To by pomohlo zmierniť potenciálne zneužívanie oznámení, ktoré by mohli viesť k odstráneniu, konkurentmi.

(27)  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov by nemali mať podľa tohto nariadenia povinnosť zverejňovať podrobné fungovanie svojich mechanizmov určovania poradia vrátane algoritmov. Rovnako by nemala byť narušená ich schopnosť konať proti manipulácii s poradím, ktorej sa v zlej viere dopustili tretie strany, a to ani v záujme spotrebiteľov. Všeobecný opis hlavných parametrov určovania poradia by mal chrániť tieto záujmy a zároveň umožňovať komerčným používateľom a používateľom firemných webových stránok náležite pochopiť fungovanie určovania poradia v kontexte ich využívania konkrétnych online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov. Na zabezpečenie dosiahnutia cieľa tohto nariadenia by zváženie obchodných záujmov poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov preto nikdy nemalo viesť k odmietnutiu zverejniť hlavné parametre určovania poradia. Hoci týmto nariadením nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943(6), v tejto súvislosti by mal opis prinajmenšom vychádzať zo skutočných údajov o relevantnosti použitých parametrov určovania poradia.

(28)  Komisia by mala vypracovať usmernenia, ktoré pomôžu poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a poskytovateľom internetových vyhľadávačov pri uplatňovaní požiadaviek na transparentnosť určovania poradia stanovených v tomto nariadení. Toto úsilie by malo pomôcť optimalizovať spôsob, akým sa hlavné parametre určovania poradia určujú a prezentujú komerčným používateľom a používateľom firemných webových stránok.

(29)  Doplnkový tovar a služby by sa mali rozumieť ako tovar a služby ponúkané spotrebiteľovi ihneď pred dokončením transakcie začatej v rámci online sprostredkovateľských služieb ako doplnok k hlavnému tovaru alebo službe, ktoré ponúka komerčný používateľ. Doplnkový tovar a služby odkazujú na produkty, ktoré aby fungovali, obvykle závisia od hlavného tovaru alebo služby a sú s nimi priamo spojené. Preto by tento pojem nemal zahŕňať tovar a služby, ktoré sa predávajú len ako doplnok k predmetnému hlavnému tovaru alebo službe, a nie sú svojou povahou doplnkové. Príklady doplnkových služieb zahŕňajú služby opráv špecifického tovaru alebo finančné produkty, ako napríklad poistenie prenájmu auta ponúkané na doplnenie špecifického tovaru alebo služieb, ktoré ponúka komerčný používateľ. Doplnkový tovar by obdobne mohol zahŕňať tovar, ktorý dopĺňa špecifický produkt ponúkaný komerčným používateľom tým, že predstavuje zlepšenie alebo aktualizáciu (tzv. upgrade) alebo prispôsobenie nástroja spojeného s týmto špecifickým produktom. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb ponúkajúci tovar alebo služby spotrebiteľom, ktoré sú doplnkové k tovaru alebo službe, ktoré predáva komerčný používateľ používajúci ich online sprostredkovateľské služby, by mali mať vo svojich obchodných podmienkach uvedený opis druhu doplnkového tovaru a služieb, ktoré ponúkajú. Takýto opis by mal byť v obchodných podmienkach dostupný bez ohľadu na to, či doplnkový tovar alebo službu poskytuje samotný poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb alebo tretia strana. Takýto opis by mal byť dostatočne úplný na to, aby komerčnému používateľovi umožnil pochopiť, či je tovar alebo služba predávaná ako doplnková k tovaru alebo službe komerčného používateľa. Opis by nemal nevyhnutne obsahovať špecifický tovar alebo službu, ale skôr druh produktu, ktorý sa ponúka ako doplnkový k hlavnému produktu komerčného používateľa. Okrem toho by tento opis mal za každých okolností obsahovať informáciu o tom, či a za akých okolností môže komerčný používateľ ponúkať svoj vlastný doplnkový tovar alebo službu dodatočne k hlavnému tovaru alebo službe, ktoré ponúka prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb.

(30)  Keď poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb sám ponúka určitý tovar alebo služby spotrebiteľom prostredníctvom svojich vlastných online sprostredkovateľských služieb alebo tak robí prostredníctvom komerčného používateľa, nad ktorým má kontrolu, uvedený poskytovateľ by mohol priamo súťažiť s ostatnými komerčnými používateľmi jeho online sprostredkovateľských služieb, nad ktorými nemá kontrolu, čo by mohlo poskytovateľa ekonomicky motivovať a dať mu možnosť využiť jeho kontrolu nad online sprostredkovateľskými službami alebo internetovým vyhľadávačom na to, aby poskytol technické alebo ekonomické výhody svojej vlastnej ponuke alebo tým, ktoré sú ponúkané prostredníctvom komerčného používateľa, nad ktorým má kontrolu, čo by mohol odoprieť konkurenčným komerčným používateľom. Takéto správanie by mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž a obmedziť výber pre spotrebiteľov. Najmä v takýchto situáciách je dôležité, aby poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb konal transparentne a poskytol primeraný opis akéhokoľvek rozdielneho zaobchádzania a vysvetlil jeho dôvody, či už prostredníctvom právnych, obchodných, alebo technických prostriedkov, ako sú funkcionality zahŕňajúce operačné systémy, ku ktorému by mohol pristúpiť v súvislosti s tovarom alebo službami, ktoré sám ponúka, v porovnaní s tými, ktoré ponúkajú komerční používatelia. Na zabezpečenie proporcionality by sa táto povinnosť mala uplatňovať na úrovni celkových online sprostredkovateľských služieb, a nie na úrovni jednotlivých tovarov alebo služieb ponúkaných uvedenými službami.

(31)  Ak poskytovateľ internetového vyhľadávača sám ponúka určitý tovar alebo služby spotrebiteľom prostredníctvom svojho vlastného internetového vyhľadávača alebo tak robí prostredníctvom používateľa firemných webových stránok, nad ktorým má kontrolu, uvedený poskytovateľ by mohol priamo súťažiť s ostatnými používateľmi firemných webových stránok svojho internetového vyhľadávača, nad ktorými nemá kontrolu. Najmä v takýchto situáciách je dôležité, aby poskytovateľ internetového vyhľadávača konal transparentne a poskytol opis akéhokoľvek rozdielneho zaobchádzania, či už právnymi, obchodnými, alebo technickými prostriedkami, ku ktorému by mohol pristúpiť v súvislosti s tovarom alebo službami, ktoré ponúka sám alebo prostredníctvom používateľa firemných webových stránok, v porovnaní s tými, ktoré ponúkajú konkurenční používatelia firemných webových stránok. Na zabezpečenie proporcionality by sa táto povinnosť mala uplatňovať na úrovni internetového vyhľadávača ako takého, a nie na úrovni jednotlivých tovarov alebo služieb ponúkaných uvedenými službami.

(32)  V snahe zabezpečiť, aby sa zmluvné vzťahy vykonávali v dobrej viere a v rámci spravodlivého zaobchádzania, by sa toto nariadenie malo zaoberať osobitnými zmluvnými podmienkami, najmä v situáciách nerovnováh vo vyjednávacej moci. Predvídateľnosť a transparentnosť si vyžadujú, aby sa komerčným používateľom poskytla skutočná možnosť oboznámiť sa so zmenami obchodných podmienok, ktoré by preto nemali mať spätnú účinnosť, pokiaľ nevychádzajú z právnej alebo regulačnej povinnosti alebo nie sú v prospech uvedených komerčných používateľov. Komerčným používateľom by navyše mali byť poskytnuté jasné podmienky, za ktorých môže byť ich zmluvný vzťah s poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb ukončený. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by mali zabezpečiť, aby podmienky ukončenia zmluvného vzťahu boli vždy primerané a aby sa mohli uplatňovať bez neprimeraných ťažkostí. Komerční používatelia by napokon mali byť plne informovaní o každom prístupe, ktorý po skončení zmluvy poskytovatelia online sprostredkovateľských zachovávajú k informáciám, ktoré komerční používatelia poskytujú alebo ktoré sa vytvorili v súvislosti s ich používaním online sprostredkovateľských služieb.

(33)  Schopnosť prístupu k údajom a ich používania vrátane osobných údajov môže umožniť významnú tvorbu hodnôt v ekonomike online platforiem všeobecne, ako aj pre zúčastnených komerčných používateľov a online sprostredkovateľské služby. V súlade s tým je dôležité, aby poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb poskytli komerčným používateľom jasný opis rozsahu, povahy a podmienok ich prístupu k určitým kategóriám údajov a ich používania. Tento opis by mal byť primeraný a mohol by odkazovať skôr na všeobecné podmienky prístupu, než obsahovať vyčerpávajúci zoznam skutočných údajov alebo kategórií údajov. Do tohto opisu by mohlo byť zahrnuté aj určenie určitých druhov skutočných údajov, ktoré by mohli byť veľmi dôležité pre komerčných používateľov, a osobitné podmienky prístupu k týmto druhom údajov. Takéto údaje by mohli zahŕňať ratingy a hodnotenia, ktoré zhromaždia komerční používatelia v rámci online sprostredkovateľských služieb. Celkovo by tento opis mal ▌umožniť komerčným používateľom pochopiť, či môžu používať údaje na zlepšenie tvorby hodnoty, podľa možnosti aj zachovaním služieb týkajúcich sa údajov tretích strán. ▌

(34)  Podobne je dôležité, aby komerční používatelia pochopili, či poskytovateľ zdieľa s tretími stranami niektoré údaje, ktoré sa vytvorili používaním sprostredkovateľskej služby komerčným používateľom. Komerční používatelia by mali predovšetkým vedieť o akomkoľvek zdieľaní údajov s tretími stranami, ku ktorému dochádza na účely, ktoré nie sú potrebné pre riadne fungovanie online sprostredkovateľských služieb, ako napríklad keď poskytovateľ speňažuje údaje z obchodného hľadiska. S cieľom umožniť komerčným používateľom, aby si v plnej miere uplatňovali dostupné práva na ovplyvnenie takéhoto zdieľania údajov, by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali takisto výslovne uviesť možnosti, ako zdieľanie údajov odmietnuť, ak existujú v rámci ich zmluvného vzťahu s komerčným používateľom.

(35)  Uvedené požiadavky by sa nemali chápať tak, že povinnosťou poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb je buď šírenie, alebo nešírenie osobných alebo iných ako osobných údajov svojim komerčným používateľom. Opatrenia týkajúce sa transparentnosti by však mohli prispieť k väčšiemu zdieľaniu údajov a posilniť, ako kľúčový zdroj inovácií a rastu, ciele v oblasti vytvorenia spoločného európskeho dátového priestoru. Spracúvanie osobných údajov by malo byť v súlade s právnym rámcom Únie pre ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pre rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov v elektronických komunikáciách, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(7) a so smernicami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(8) a 2002/58/ES(9).

(36)  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by v určitých prípadoch mohli vo svojich obchodných podmienkach obmedziť možnosť komerčných používateľov ponúkať tovar alebo služby spotrebiteľom za výhodnejších podmienok inými prostriedkami než prostredníctvom uvedených online sprostredkovateľských služieb. V uvedených prípadoch by mali dotknutí poskytovatelia stanoviť dôvody takéhoto konania, najmä s uvedením hlavných ekonomických, obchodných alebo právnych aspektov obmedzení. Táto povinnosť transparentnosti by sa však nemala chápať tak, že má vplyv na posúdenie zákonnosti takýchto obmedzení podľa iných aktov práva Únie alebo práva členských štátov, ktoré je v súlade s právom Únie, a to aj v oblastiach hospodárskej súťaže a nekalých obchodných praktík, a na uplatňovanie takýchto právnych predpisov.

(37)  S cieľom umožniť komerčným používateľom vrátane tých, ktorí môžu mať obmedzené, pozastavené alebo ukončené využívanie príslušných online sprostredkovateľských služieb, prístup k okamžitým, vhodným a účinným možnostiam nápravy, by mali poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb zriadiť vnútorný systém vybavovania sťažností. Tento vnútorný systém vybavovania sťažností by mal byť založený na zásadách transparentnosti a rovnakého zaobchádzania v rovnakých situáciách a jeho cieľom by malo byť zabezpečenie toho, aby mohol byť značný podiel sťažností vyriešený dvojstranne medzi poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a príslušným komerčným používateľom v primeranej lehote. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by mohli počas trvania sťažnosti ponechať v platnosti rozhodnutie, ktoré prijali. Žiadnym pokusom o dosiahnutie dohody prostredníctvom vnútorného postupu vybavovania sťažností nie sú dotknuté práva poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo komerčných používateľov začať súdne konanie kedykoľvek počas vnútorného postupu vybavovania sťažnosti alebo po ňom. Okrem toho by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali uverejňovať a aspoň raz ročne overovať informácie o fungovaní a účinnosti svojho vnútorného systému vybavovania sťažností s cieľom pomôcť komerčným používateľom pochopiť hlavné druhy problémov, ktoré môžu vzniknúť pri poskytovaní rôznych online sprostredkovateľských služieb, a možnosť dospieť k rýchlemu a účinnému dvojstrannému riešeniu.

(38)  Požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa vnútorných systémov vybavovania sťažností majú za cieľ umožniť poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb primeraný stupeň flexibility pri prevádzkovaní uvedených systémov a riešení jednotlivých sťažností na účely minimalizovania administratívneho zaťaženia. Okrem toho vnútorné systémy vybavovania sťažností by mali poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb umožniť v prípade potreby primeraným spôsobom riešiť akékoľvek využívanie uvedených systémov v zlej viere, o ktoré by sa niektorí komerční používatelia mohli usilovať. ▌Z hľadiska nákladov na zriadenie a prevádzku takýchto systémov je vhodné vyňať z uvedených povinností akýchkoľvek používateľov online sprostredkovateľských služieb, ktorí predstavujú malé podniky v súlade s príslušnými ustanoveniami odporúčania Komisie 2003/361/ES(10). Pravidlami konsolidácie stanovenými v uvedenom odporúčaní sa zabezpečuje, aby nedochádzalo k obchádzaniu pravidiel. Uvedenou výnimkou by nemalo byť dotknuté právo takýchto podnikov zriadiť na dobrovoľnej báze vnútorný systém vybavovania sťažností, ktorý spĺňa kritériá stanovené v tomto nariadení.

(39)  Používanie slova „vnútorný“ by sa nemalo chápať tak, že bráni delegovaniu vnútorného systému vybavovania sťažností na externého poskytovateľa služieb alebo inú podnikovú štruktúru, pokiaľ má takýto poskytovateľ alebo iná podniková štruktúra plné oprávnenie a schopnosť zabezpečiť súlad vnútorného systému vybavovania sťažností s požiadavkami tohto nariadenia.

(40)  Mediácia môže byť pre poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a ich komerčných používateľov prostriedkom uspokojivého riešenia sporov bez potreby využitia súdneho konania, ktoré môže byť zdĺhavé a nákladné. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by preto mali uľahčovať mediáciu, a to najmä určením najmenej dvoch verejných alebo súkromných mediátorov, s ktorými sú ochotní spolupracovať. Účelom požiadavky, aby sa určil minimálny počet mediátorov, je zabezpečiť neutralitu mediátorov. Mediátori, ktorí poskytujú svoje služby z miesta nachádzajúceho sa mimo Únie, by mali byť určení len vtedy, keď je zaručené, že využitím ich služieb sa žiadnym spôsobom neodoprie dotknutým komerčným používateľom právna ochrana, ktorú im ponúka právo Únie alebo právo členských štátov vrátane požiadaviek tohto nariadenia a uplatniteľného práva týkajúceho sa ochrany osobných údajov a obchodného tajomstva. Aby boli uvedení mediátori prístupní, spravodliví a čo najrýchlejší, najefektívnejší a najúčinnejší, mali by spĺňať určité stanovené kritériá. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb a ich komerční používatelia by však po tom, ako medzi nimi vznikne spor, mali mať možnosť spoločne určiť akéhokoľvek mediátora podľa svojho výberu. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES(11) by mediácia stanovená v tomto nariadení mala byť dobrovoľným postupom v tom zmysle, že zaň zodpovedajú samotné strany a môžu ho kedykoľvek začať a ukončiť. Bez ohľadu na jej dobrovoľný charakter by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali v dobrej viere preskúmať žiadosti o účasť na mediácii stanovenej v tomto nariadení.

(41)  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by mali znášať primeraný podiel celkových nákladov na mediáciu s prihliadnutím na všetky relevantné prvky konkrétneho prípadu. Na uvedený účel by mal mediátor navrhnúť, aký podiel je primeraný v konkrétnom prípade. ▌ Vzhľadom na náklady a administratívne zaťaženie spojené s nutnosťou určiť mediátorov v obchodných podmienkach je vhodné vyňať z tejto povinnosti používateľov online sprostredkovateľských služieb, ktorí sú malými podnikmi, v súlade s príslušnými ustanoveniami odporúčania 2003/361/ES. Pravidlami konsolidácie stanovenými v uvedenom odporúčaní sa zabezpečuje, aby nedochádzalo k obchádzaniu uvedenej povinnosti. Tým by však nemalo byť dotknuté právo takýchto podnikov určovať vo svojich obchodných podmienkach mediátorov, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení.

(42)  Keďže od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb by sa vždy malo vyžadovať, aby určili mediátorov, s ktorými sú ochotní spolupracovať, a mali by byť povinní zapájať sa v dobrej viere do celého priebehu akejkoľvek snahy o mediáciu vykonávanú podľa tohto nariadenia mali by byť tieto povinnosti stanovené spôsobom, ktorý zabraňuje zneužívaniu systému mediácie zo strany komerčných používateľov. Komerční používatelia by taktiež mali byť povinní zapájať sa do mediácie v dobrej viere. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by nemali byť povinní zapájať sa do mediácie v prípade, keď komerčný používateľ začne konanie vo veci, v súvislosti s ktorou tento komerčný používateľ už predtým začal konanie usilujúce sa o mediáciu, a mediátor v danej veci určil, že komerčný používateľ nekonal v dobrej viere. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb by nemali byť povinní zapájať sa do mediácie s komerčnými používateľmi, ktorí už predtým podali opakovane neúspešne podnet na mediáciu. Uvedené výnimočné situácie by nemali obmedziť možnosť komerčného používateľa predložiť vec na mediáciu v prípade, keď mediátor určil, že predmet mediácie nesúvisí s predchádzajúcimi prípadmi.

(43)  S cieľom uľahčiť riešenie sporov týkajúcich sa poskytovania online sprostredkovateľských služieb využitím mediácie v Únii by Komisia mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovať založenie špecializovaných mediačných organizácií, ktoré v súčasnosti chýbajú. Zapojenie mediátorov s odbornými znalosťami v oblasti online sprostredkovateľských služieb, ako aj konkrétnych sektorov odvetvia, v rámci ktorých sa uvedené služby poskytujú, by malo zvýšiť dôveru oboch strán v proces mediácie a malo by zvýšiť pravdepodobnosť, že uvedený proces povedie k rýchlemu, spravodlivému a uspokojivému výsledku.

(44)  Rôzne faktory, napríklad obmedzené finančné prostriedky, strach z odvetných opatrení a ustanovenia týkajúce sa výlučnej voľby rozhodného práva a súdu v obchodných podmienkach, môžu obmedziť účinnosť existujúcich možností súdnej nápravy, najmä tých, ktoré od komerčných používateľov alebo od používateľov firemných webových stránok vyžadujú, aby konali jednotlivo a identifikovateľne. Na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia by sa organizáciám, združeniam zastupujúcim komerčných používateľov alebo používateľom firemných webových stránok, ako aj určitým verejným subjektom zriadeným v členských štátoch mala poskytnúť možnosť začať konanie na vnútroštátnych súdoch v súlade s vnútroštátnym právom vrátane vnútroštátnych procesných požiadaviek. Cieľom takýchto konaní na vnútroštátnych súdoch by malo byť zastavenie alebo zakázanie porušovania pravidiel stanovených v tomto nariadení a predchádzanie budúcej škode, ktorá by mohla oslabiť udržateľné obchodné vzťahy v ekonomike online platforiem. Na zabezpečenie toho, aby takéto organizácie alebo združenia uplatňovali uvedené právo účinne a primerane, mali by spĺňať určité kritériá. Predovšetkým musia byť riadne založené podľa práva členského štátu, byť neziskovej povahy a dlhodobo plniť svoje ciele. Uvedené požiadavky by mali zabrániť akémukoľvek ad hoc zakladaniu organizácií alebo združení na účely špecifickej činnosti alebo špecifických činností alebo v záujme tvorby zisku. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby tretie strany, ktoré sú poskytovateľmi financovania, nemali neprimeraný vplyv na rozhodovanie týchto organizácií alebo združení. V snahe zamedziť konfliktu záujmov by sa malo najmä zabrániť tomu, aby organizácie alebo združenia zastupujúce komerčných používateľov alebo používateľov firemných webových stránok boli vystavené neprimeranému vplyvu zo strany akýchkoľvek poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľov akýchkoľvek internetových vyhľadávačov. Úplné a verejné zverejnenie informácií o členstve a zdroji financovania by malo vnútroštátnym súdom uľahčiť posúdenie, či sú tieto kritériá oprávnenosti splnené. Vzhľadom na osobitné postavenie príslušných verejných subjektov v členských štátoch, v ktorých tieto subjekty boli zriadené, by sa malo vyžadovať len to, aby boli v súlade s príslušnými pravidlami vnútroštátneho práva osobitne poverené podávaním takýchto žalôb buď v spoločnom záujme dotknutých strán, alebo vo všeobecnom záujme, bez toho, aby bolo potrebné uplatniť tieto kritériá na takéto verejné subjekty. Žiadnymi takýmito žalobami by nemali byť žiadnym spôsobom dotknuté práva komerčných používateľov a používateľov firemných webových stránok začať súdne konanie na individuálnom základe.

(45)  Komisii by sa mali oznamovať organizácie, združenia a verejné subjekty, ktoré by podľa názoru členských štátov mali byť oprávnené podávať žaloby podľa tohto nariadenia. V rámci takéhoto oznamovania by členské štáty mali osobitne odkazovať na príslušné vnútroštátne ustanovenia, podľa ktorých boli organizácie, združenia alebo verejné subjekty založené, a prípadne odkazovať na príslušný verejný register, v ktorom sú organizácie alebo združenia registrované. Táto dodatočná možnosť určenia zo strany členských štátov by mala poskytnúť určitú mieru právnej istoty a predvídateľnosti, o ktorú sa komerční používatelia a používatelia firemných webových stránok môžu oprieť. Jej cieľom je zároveň zefektívnenie a skrátenie súdnych konaní, čo sa zdá v tejto súvislosti vhodné. Komisia by mala zabezpečiť uverejnenie zoznamu uvedených organizácií, združení a verejných subjektov v Úradnom vestníku Európskej únie. Zaradenie do uvedeného zoznamu by malo slúžiť ako vyvrátiteľný dôkaz o právnej spôsobilosti organizácie, združenia alebo verejného subjektu na podanie žaloby. V prípade akýchkoľvek obáv týkajúcich sa určenia by mal členský štát, ktorý organizáciu, združenie alebo verejný subjekt určil, tieto obavy preskúmať. Organizácie, združenia a verejné subjekty, ktoré členský štát neurčil, by mali mať možnosť podať na vnútroštátnych súdoch žalobu s výhradou preskúmania právnej spôsobilosti podľa kritérií stanovených v tomto nariadení.

(46)  Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili primerané a účinné presadzovanie tohto nariadenia. V členských štátoch už existujú rôzne systémy presadzovania práva, a preto by členské štáty nemali mať povinnosť zriaďovať nové vnútroštátne subjekty zodpovedné za presadzovanie práva. Členské štáty by mali mať možnosť poveriť presadzovaním tohto nariadenia existujúce orgány vrátane súdov. Toto nariadenie by nemalo členským štátom ukladať povinnosť stanoviť jeho presadzovanie z úradnej povinnosti alebo ukladať pokuty.

(47)  Komisia by mala priebežne monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi. V tejto súvislosti by sa Komisia mala zamerať na vytvorenie širokej siete na výmenu informácii tým, že využije príslušné odborné subjekty, centrá excelentnosti, ako aj stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem. Členské štáty by mali Komisii na požiadanie poskytnúť všetky relevantné informácie, ktoré majú v tejto súvislosti k dispozícii. Napokon by táto činnosť mala ťažiť z celkovo zvýšenej transparentnosti v obchodných vzťahoch medzi komerčnými používateľmi a poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb a medzi používateľmi firemných webových stránok a internetovými vyhľadávačmi, o ktorú sa toto nariadenie usiluje. S cieľom účinne vykonávať svoje povinnosti v oblasti monitorovania a preskúmania podľa tohto nariadenia by sa Komisia mala usilovať zhromažďovať informácie od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb. V prípade potreby by poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb mali v dobrej viere spolupracovať pri uľahčovaní zhromažďovania takýchto údajov.

(48)  Kódexy správania vypracované buď dotknutými poskytovateľmi služieb, alebo organizáciami či združeniami, ktoré ich zastupujú, môžu prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia a mali by sa preto podporovať. Pri vypracúvaní takýchto kódexov správania v konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami by sa mali zohľadniť osobitné znaky dotknutých odvetví, ako aj osobitné charakteristiky MSP. Znenie takýchto kódexov správania by malo byť objektívne a nediskriminačné.

(49)  Komisia by mala toto nariadenie pravidelne hodnotiť a dôsledne monitorovať jeho účinky na ekonomiku online platforiem, najmä vzhľadom na určenie potreby zmien v prípade príslušného vývoja v technickej alebo obchodnej oblasti. Toto hodnotenie by malo zahŕňať účinky na komerčných používateľov, ktoré by mohli plynúť zo všeobecného používania ustanovení v obchodných podmienkach týkajúcich sa výlučnej voľby rozhodného práva a súdu, ktoré jednostranne určí poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb. S cieľom získať široký prehľad o vývoji v tomto odvetví by toto hodnotenie malo zohľadňovať skúsenosti členských štátov a príslušných zainteresovaných strán. Pri poskytovaní údajov pre hodnotenie tohto nariadenia Komisiou zohráva kľúčovú úlohu skupina expertov strediska pre monitorovanie ekonomiky online platforiem zriadená v súlade s rozhodnutím Komisie C(2018)2393. Komisia by preto mala riadne zvážiť stanoviská a správy, ktoré jej táto skupina predloží. Komisia v nadväznosti na toto hodnotenie prijme vhodné opatrenia. Ďalšie opatrenia vrátane opatrení legislatívnej povahy môžu byť vhodné v prípade, keď sa ustanovenia tohto nariadenia ukázali byť nedostatočné na primerané riešenie nerovnováh a nekalých obchodných praktík pretrvávajúcich v odvetví.

(50)  Pri poskytovaní informácií požadovaných podľa tohto nariadenia by sa mali čo najviac zohľadniť osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím v súlade s cieľmi Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím(12).

(51)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť spravodlivé, predvídateľné, udržateľné a dôveryhodné online podnikateľské prostredie v rámci vnútorného trhu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(52)  Toto nariadenie je zamerané na zabezpečenie úplného dodržiavania práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces stanoveného v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a na presadzovanie uplatňovania slobody podnikania stanovenej v článku 16 charty,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Účelom tohto nariadenia je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu stanovením pravidiel na zabezpečenie toho, aby komerčným používateľom online sprostredkovateľských služieb a používateľom firemných webových stránok vo vzťahu k internetovým vyhľadávačom bola poskytnutá primeraná transparentnosť, spravodlivosť a možnosti účinnej nápravy.

2.  Toto nariadenie sa vzťahuje na online sprostredkovateľské služby a na internetové vyhľadávače, ktoré sú poskytované alebo sú ponúkané na poskytovanie komerčným používateľom a používateľom firemných webových stránok, ktorých sídlo alebo miesto pobytu sa nachádza v Únii a ktorí prostredníctvom uvedených online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii bez ohľadu na sídlo alebo miesto pobytu poskytovateľov uvedených služieb a bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodné.

3.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na online platobné služby ani na online reklamné nástroje, ani na online reklamné burzy, ktoré sa neposkytujú s cieľom uľahčiť začatie priamych transakcií a ktoré nezahŕňajú zmluvný vzťah so spotrebiteľmi.

4.  Týmto nariadením nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá, ktoré v súlade s právom Únie zakazujú alebo postihujú jednostranné konanie alebo nekalé obchodné praktiky, pokiaľ sa na príslušné aspekty nevzťahuje toto nariadenie. Toto nariadenie nemá vplyv na vnútroštátne občianske právo, najmä na zmluvné právo, ako sú pravidlá týkajúce sa platnosti, uzatvárania, účinkov alebo vypovedania zmluvy, pokiaľ sú pravidlá vnútroštátneho občianskeho práva v súlade s právom Únie a pokiaľ sa na príslušné aspekty nevzťahuje toto nariadenie.

5.  Týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie, najmä právo Únie uplatniteľné v oblastiach justičnej spolupráce v občianskych veciach, hospodárskej súťaže, ochrany údajov, ochrany obchodného tajomstva, ochrany spotrebiteľa, elektronického obchodu a finančných služieb.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „komerčný používateľ“ je akákoľvek súkromná osoba konajúca v rámci svojej obchodnej alebo odbornej činnosti alebo akákoľvek právnická osoba, ktorá prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb ponúka tovar alebo služby spotrebiteľom na účely súvisiace s jej obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou;

2.  „online sprostredkovateľské služby“ sú služby, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)  predstavujú služby informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535(13);

b)  umožňujú komerčným používateľom ponúkať tovar alebo služby spotrebiteľom s cieľom uľahčiť začatie priamych transakcií medzi uvedenými komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi bez ohľadu na to, kde sa uvedené transakcie nakoniec uzavrú;

c)  poskytujú sa komerčným používateľom na základe zmluvných vzťahov medzi poskytovateľom uvedených služieb ▌a komerčnými používateľmi, ktorí spotrebiteľom ponúkajú tovar alebo služby ▌;

3.  „poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje alebo ponúka na poskytovanie online sprostredkovateľské služby komerčným používateľom;

4.  „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

5.  „internetový vyhľadávač“ je digitálna služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

6.  „poskytovateľ internetového vyhľadávača“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje alebo ponúka na poskytovanie internetové vyhľadávače spotrebiteľom;

7.  „používateľ firemných webových stránok“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa online rozhranie, čo znamená akýkoľvek softvér vrátane webovej stránky alebo jej časti a aplikácií, vrátane mobilných aplikácií, na ponúkanie tovaru alebo služieb spotrebiteľom na účely súvisiace s jej obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou;

8.  „poradie“ je relatívna dôležitosť pripisovaná tovaru alebo službám ▌ponúkaným prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania internetovými vyhľadávačmi, ako ich poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb, alebo prípadne poskytovatelia internetových vyhľadávačov prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú ▌, bez ohľadu na technické prostriedky použité na takúto prezentáciu, usporiadanie alebo oznamovanie;

9.  „kontrola“ je vlastníctvo podniku alebo schopnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad podnikom v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004(14);

10.  „obchodné podmienky“ sú všetky obchodné podmienky alebo špecifikácie bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktoré upravujú zmluvný vzťah medzi poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a jeho komerčnými používateľmi a sú jednostranne stanovené poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb, pričom toto jednostranné určenie sa hodnotí na základe celkového posúdenia, pri ktorom relatívna veľkosť dotknutých strán, skutočnosť, že sa uskutočnilo rokovanie, alebo že určité ustanovenia obchodných podmienok mohli byť predmetom takéhoto rokovania a mohli byť určené spoločne príslušným poskytovateľom a komerčným používateľom, nie sú samy osebe rozhodujúce;

11.  „doplnkový tovar a služby“ sú tovar a služby ponúkané spotrebiteľovi pred dokončením transakcie začatej v rámci online sprostredkovateľských služieb, a to ako doplnok k hlavnému tovaru alebo službe, ktoré ponúka komerčný používateľ prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, a ako doplnok k nim;

12.  „mediácia“ je akýkoľvek štruktúrovaný postup v zmysle vymedzenia v článku 3 písm. a) smernice 2008/52/ES ▌;

13.  „trvalý nosič“ je akýkoľvek nástroj, ktorý komerčným používateľom umožňuje uchovávať informácie, ktoré sú určené im osobne, a to spôsobom dostupným pre budúce použitie a počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií, a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií.

Článok 3

Obchodné podmienky

1.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb zabezpečia, aby ich obchodné podmienky:

a)  boli vypracované v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku;

b)  boli ľahko dostupné pre komerčných používateľov vo všetkých fázach ich obchodného vzťahu s poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb, a to aj v predzmluvnej fáze;

c)  stanovovali ▌dôvody pre rozhodnutia úplne alebo čiastočne pozastaviť alebo ukončiť alebo akokoľvek inak obmedziť poskytovanie ich online sprostredkovateľských služieb komerčným používateľom;

d)  zahŕňali informácie o všetkých dodatočných distribučných kanáloch a potenciálnych pridružených programoch, prostredníctvom ktorých môžu poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb uvádzať tovar a služby na trh, ktoré ponúkajú komerční používatelia;

e)  zahŕňali všeobecné informácie týkajúce sa účinkov obchodných podmienok na práva duševného vlastníctva a na kontrolu nad týmito právami komerčných používateľov.

2.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb oznámia dotknutým komerčným používateľom na trvalom nosiči akékoľvek navrhované zmeny svojich obchodných podmienok.

Navrhované zmeny sa nesmú vykonať pred uplynutím lehoty na oznámenie, ktorá musí byť rozumná a primeraná povahe a rozsahu zamýšľaných zmien a ich dôsledkom pre dotknutého komerčného používateľa. Uvedená lehota na oznámenie nesmie byť kratšia ako 15 dní od dátumu, keď poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb oznámi dotknutým komerčným používateľom navrhované zmeny. Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb poskytnú dlhšie lehoty na oznámenie, keď je to potrebné na to, aby komerční používatelia mohli vykonať technické alebo obchodné úpravy s cieľom prispôsobiť sa zmenám.

Dotknutý komerčný používateľ má právo vypovedať zmluvu s poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb pred uplynutím lehoty na oznámenie. Takéto vypovedanie zmluvy nadobúda účinnosť do 15 dní od prijatia oznámenia podľa prvého pododseku, pokiaľ sa na zmluvu nevzťahuje kratšia lehota.

Dotknutý komerčný používateľ sa môže buď písomným vyhlásením, alebo výslovným prejavom vôle potvrdzujúcim súhlas vzdať uplatnenia lehoty na oznámenie uvedenej v druhom pododseku kedykoľvek od prijatia oznámenia podľa prvého pododseku.

Predloženie nového tovaru alebo služieb prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb počas lehoty na oznámenie sa považuje za výslovný prejav vôle potvrdzujúci súhlas vzdať sa uplatnenia lehoty na oznámenie s výnimkou prípadu, keď je rozumná a primeraná lehota na oznámenie dlhšia než 15 dní, keďže zmeny obchodných podmienok vyžadujú, aby komerčný používateľ vykonal významné technické úpravy svojho tovaru alebo služieb. V takých prípadoch nedôjde k automatickému vzdaniu sa lehoty na oznámenie, ak komerčný používateľ predloží nový tovar a služby.

3.  Obchodné podmienky alebo ich osobitné ustanovenia, ktoré nespĺňajú požiadavky odseku 1, ako aj zmeny obchodných podmienok vykonané poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb v rozpore s ustanoveniami odseku 2 sú neplatné.

4.  Lehota na oznámenie stanovená v odseku 2 druhom pododseku sa neuplatňuje, ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb:

a)   podlieha zákonnej alebo regulačnej povinnosti, ktorá od neho vyžaduje, aby zmenil svoje obchodné podmienky takým spôsobom, ktorý mu neumožňuje dodržať lehotu na oznámenie uvedenú v odseku 2 druhom pododseku;

b)  musí výnimočne zmeniť svoje obchodné podmienky v snahe čeliť nepredvídanému a bezprostrednému nebezpečenstvu v súvislosti s ochranou online sprostredkovateľských služieb, spotrebiteľov alebo komerčných používateľov pred podvodom, malvérom, spamom, porušením ochrany údajov alebo inými kybernetickobezpečnostnými rizikami.

5.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb zabezpečia, aby totožnosť komerčného používateľa, ktorý poskytuje tovar alebo služby prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, bola zreteľne viditeľná.

Článok 4

Obmedzenie, pozastavenie a ukončenie poskytovania online sprostredkovateľských služieb

1.  Ak sa poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb rozhodne obmedziť alebo pozastaviť ▌poskytovanie svojich online sprostredkovateľských služieb danému komerčnému používateľovi vo vzťahu k jednotlivým tovarom alebo službám, ktoré ponúka tento komerčný používateľ, poskytne dotknutému komerčnému používateľovi pred nadobudnutím účinnosti alebo v okamihu nadobudnutia účinnosti tohto obmedzenia alebo pozastavenia odôvodnenie uvedeného rozhodnutia na trvalom nosiči.

2.  Ak sa poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb rozhodne ukončiť poskytovanie všetkých svojich online sprostredkovateľských služieb danému komerčnému používateľovi, poskytne dotknutému komerčnému používateľovi najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tohto ukončenia poskytovania všetkých svojich online sprostredkovateľských služieb odôvodnenie uvedeného rozhodnutia na trvalom nosiči.

3.  V prípade obmedzenia, pozastavenia alebo ukončenia poskytovania svojich online sprostredkovateľských služieb poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb poskytne komerčnému používateľovi možnosť objasniť skutočnosti a okolnosti v rámci vnútorného postupu vybavovania sťažností uvedeného v článku 11. Ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb odvolá obmedzenie, pozastavenie alebo ukončenie poskytovania svojich online sprostredkovateľských služieb, bez zbytočného odkladu obnoví poskytovanie svojich online sprostredkovateľských služieb pre komerčného používateľa vrátane toho, že mu poskytne prístup k osobným alebo iným údajom, alebo k obom týmto údajom, ktoré pochádzali z jeho používania príslušných online sprostredkovateľských služieb pred tým, než nadobudlo účinnosť obmedzenie, pozastavenie alebo ukončenie ich poskytovania.

4.  Lehota na oznámenie uvedená v odseku 2 sa neuplatňuje, ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb:

a)  podlieha zákonnej alebo regulačnej povinnosti, ktorá od neho vyžaduje, aby ukončil poskytovanie všetkých svojich online sprostredkovateľských služieb danému komerčnému používateľovi takým spôsobom, ktorý mu neumožňuje dodržať uvedenú lehotu na oznámenie, alebo

b)  uplatňuje právo na ukončenie poskytovania svojich online sprostredkovateľských služieb z naliehavého dôvodu podľa vnútroštátneho práva, ktoré je v súlade s právom Únie;

c)  môže preukázať, že dotknutý komerčný používateľ opakovane porušil platné obchodné podmienky, čo malo za následok ukončenie poskytovania všetkých dotknutých online sprostredkovateľských služieb.

V prípadoch, keď sa lehota na oznámenie uvedená v odseku 2 neuplatňuje, poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb poskytne dotknutému komerčnému používateľovi bez zbytočného odkladu odôvodnenie uvedeného rozhodnutia na trvalom nosiči.

5.  Odôvodnenie uvedené v odsekoch 1 a 2 a v odseku 4 druhom pododseku musí obsahovať odkaz na konkrétne skutočnosti alebo okolnosti vrátane obsahu oznámení tretích strán, ktoré viedli k rozhodnutiu poskytovateľa online sprostredkovateľských služieb, ako aj odkaz na príslušné dôvody pre toto rozhodnutie uvedené v článku 3 ods. 1 písm. c).

Poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb nemusí poskytnúť odôvodnenie, ak sa na neho vzťahuje právna alebo regulačná povinnosť neuvádzať konkrétne skutočnosti alebo okolnosti, alebo odkaz na príslušný dôvod alebo dôvody alebo ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb môže preukázať, že dotknutý komerčný používateľ opakovane porušil platné obchodné podmienky, čo malo za následok ukončenie poskytovania všetkých dotknutých online sprostredkovateľských služieb.

Článok 5

Poradie

1.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb stanovia vo svojich obchodných podmienkach hlavné parametre určujúce poradie a dôvody relatívnej dôležitosti uvedených hlavných parametrov v porovnaní s inými parametrami.

2.  Poskytovatelia internetových vyhľadávačov stanovia ▌hlavné parametre, ktoré sú jednotlivo alebo spoločne najvýznamnejšie pri určovaní poradia, a relatívnu dôležitosť uvedených hlavných parametrov, a to uvedením ich ľahko a verejne prístupného opisu vypracovaného v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku na internetových vyhľadávačoch uvedených poskytovateľov. Uvedený opis aktualizujú.

3.  Ak hlavné parametre zahŕňajú možnosť ovplyvňovať poradie za akúkoľvek priamu alebo nepriamu odplatu zaplatenú komerčnými používateľmi alebo používateľmi firemných webových stránok príslušnému poskytovateľovi, tento poskytovateľ stanoví aj opis uvedených možností a účinkov takejto odplaty na poradie v súlade s požiadavkami uvedenými v odsekoch 1 a 2.

4.  Ak poskytovateľ internetového vyhľadávača zmení poradie v konkrétnom prípade alebo odstráni konkrétnu webovú stránku zo zoznamu po oznámení tretej strany, poskytovateľ musí používateľovi firemnej webovej stránky ponúknuť možnosť nahliadnuť do obsahu oznámenia.

5.  Opisy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 musia byť dostatočné na to, aby umožnili komerčným používateľom alebo používateľom firemných webových stránok primerane porozumieť tomu, či, a ak áno, ako a v akom rozsahu mechanizmus určovania poradia zohľadňuje nasledujúce skutočnosti:

a)  charakteristiky tovaru a služieb ponúkaných spotrebiteľom prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov;

b)  relevantnosť uvedených charakteristík pre uvedených spotrebiteľov;

c)  pokiaľ ide o internetové vyhľadávače, charakteristiky dizajnu webovej stránky používanej používateľmi firemných webových stránok.

6.  Od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a poskytovateľov internetových vyhľadávačov sa pri plnení požiadaviek tohto článku nevyžaduje zverejňovanie algoritmov ani informácií, ktoré by s primeranou istotou viedli k umožneniu klamania spotrebiteľov alebo poškodenia spotrebiteľov prostredníctvom zmanipulovania výsledkov vyhľadávania. Týmto článkom nie je dotknutá smernica (EÚ) 2016/943.

7.  S cieľom uľahčiť dodržiavanie požiadaviek uvedených v tomto článku poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb a poskytovateľmi internetových vyhľadávačov a ich presadzovanie Komisia doplní požiadavky na transparentnosť stanovené v tomto článku o usmernenia.

Článok 6

Doplnkový tovar a služby

Ak poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb alebo tretie strany ponúkajú spotrebiteľom prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb doplnkový tovar a služby vrátane finančných produktov, poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb vo svojich obchodných podmienkach uvedie opis druhu ponúkaného doplnkového tovaru a služieb a opis toho, či a za akých podmienok môže komerčný používateľ taktiež ponúkať prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb svoj vlastný doplnkový tovar a služby.

Článok 7

Rozdielne zaobchádzanie

1.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb uvádzajú vo svojich obchodných podmienkach opis akéhokoľvek rozdielneho zaobchádzania, ktoré uplatňujú alebo by mohli uplatňovať v súvislosti s tovarom alebo službami, ktoré ponúka spotrebiteľom prostredníctvom uvedených online sprostredkovateľských služieb buď samotný uvedený poskytovateľ, alebo akíkoľvek komerční používatelia, nad ktorými má uvedený poskytovateľ kontrolu, na jednej strane a ostatní komerční používatelia na strane druhej. Uvedený opis musí odkazovať na hlavné ekonomické, obchodné alebo právne aspekty takéhoto rozdielneho zaobchádzania.

2.  Poskytovatelia internetových vyhľadávačov stanovia opis akéhokoľvek rozdielneho zaobchádzania, ktoré uplatňujú alebo by mohli uplatňovať v súvislosti s tovarom alebo službami, ktoré ponúka spotrebiteľom prostredníctvom uvedených internetových vyhľadávačov buď samotný uvedený poskytovateľ, alebo akíkoľvek používatelia firemných webových stránok, nad ktorými má uvedený poskytovateľ kontrolu, na jednej strane a ostatní používatelia firemných webových stránok na strane druhej.

3.  Opisy uvedené v odsekoch 1 a 2 musia v prípade potreby zahŕňať najmä akékoľvek rozdielne zaobchádzanie prostredníctvom osobitných opatrení prijatých poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľom internetových vyhľadávačov alebo prostredníctvom správania poskytovateľa online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľa internetových vyhľadávačov v súvislosti s ktorýmkoľvek z týchto aspektov:

a)  prístup, ktorý poskytovateľ alebo komerční používatelia alebo používatelia firemných webových stránok, nad ktorými má uvedený poskytovateľ kontrolu, môžu mať k akýmkoľvek osobným údajom alebo k iným údajom, alebo k obom týmto údajom, ktoré komerční používatelia, používatelia firemných webových stránok alebo spotrebitelia poskytujú na účely využívania dotknutých online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov alebo ktoré sa vytvorili pri poskytovaní uvedených služieb;

b)  poradie alebo iné nastavenia, ktoré používa poskytovateľ a ktoré ovplyvňujú prístup spotrebiteľa k tovaru alebo službám ponúkaným prostredníctvom uvedených online sprostredkovateľských služieb inými komerčnými používateľmi alebo prostredníctvom uvedených internetových vyhľadávačov inými používateľmi firemných webových stránok;

c)  akákoľvek priama alebo nepriama odplata účtovaná za využívanie dotknutých online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov;

d)  prístup k ▌službám alebo funkcionalitám, alebo technickým rozhraniam, ktoré sú relevantné pre komerčného používateľa alebo používateľa firemných webových stránok a ktoré sú priamo spojené s používaním dotknutých online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov, alebo ktoré toto používanie dopĺňajú, alebo podmienky či akákoľvek priama alebo nepriama odplata účtovaná za ich používanie.

Článok 8

Osobitné zmluvné podmienky

S cieľom zabezpečiť, aby sa zmluvné vzťahy medzi poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb a komerčnými používateľmi vykonávali v dobrej viere a na základe spravodlivého zaobchádzania, poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb:

a)  nesmú prijať retroaktívne zmeny obchodných podmienok s výnimkou prípadu, keď sa od nich vyžaduje dodržiavať právnu alebo regulačnú povinnosť alebo keď sú retroaktívne zmeny v prospech komerčných používateľov;

b)  zabezpečia, aby ich obchodné podmienky zahŕňali informácie o podmienkach, za ktorých môžu komerční používatelia ukončiť zmluvný vzťah s poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb, a

c)  uvádzajú vo svojich obchodných podmienkach opis technického a zmluvného prístupu k informáciám, ktoré poskytuje alebo vytvára komerčný používateľ a ktoré uchovávajú po uplynutí platnosti zmluvy medzi poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a komerčným používateľom, alebo skutočnosť, že takýto prístup neexistuje.

Článok 9

Prístup k údajom

1.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb uvádzajú vo svojich obchodných podmienkach opis technického a zmluvného prístupu komerčných používateľov k akýmkoľvek osobným údajom alebo iným údajom, alebo k obom týmto údajom, ktoré komerční používatelia alebo spotrebitelia poskytujú na účely využívania dotknutých online sprostredkovateľských služieb alebo ktoré sa vytvorili pri poskytovaní uvedených služieb, alebo skutočnosť, že takýto prístup neexistuje.

2.  Opisom uvedeným v odseku 1 poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb primerane informujú komerčných používateľov najmä o týchto aspektoch:

a)  či má poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb prístup k osobným údajom alebo iným údajom, alebo k obom týmto údajom, ktoré komerční používatelia alebo spotrebitelia poskytujú na účely využívania uvedených služieb alebo ktoré sa vytvorili pri poskytovaní uvedených služieb, a ak áno, ku ktorým kategóriám takýchto údajov a za akých podmienok;

b)  či má komerčný používateľ prístup k osobným údajom alebo iným údajom, alebo k obom týmto údajom, ktoré uvedený komerčný používateľ poskytuje v súvislosti s využívaním dotknutých online sprostredkovateľských služieb komerčným používateľom alebo ktoré sa vytvorili pri poskytovaní uvedených služieb uvedenému komerčnému používateľovi a spotrebiteľom tovaru alebo služieb komerčného používateľa, a ak áno, ku ktorým kategóriám takýchto údajov a za akých podmienok;

c)  či má popri písmene b) komerčný používateľ prístup k osobným údajom alebo iným údajom, alebo k obom týmto údajov, a to aj v súhrnnej forme, poskytnutým alebo vytvoreným pri poskytovaní online sprostredkovateľských služieb všetkým komerčným používateľom a ich spotrebiteľom, a ak áno, ku ktorým kategóriám takýchto údajov a za akých podmienok, a

d)  či sa akékoľvek údaje podľa písmena a) poskytujú tretím stranám, spolu s uvedením toho, kedy nie je poskytnutie takýchto údajov tretím stranám potrebné pre riadne fungovanie online sprostredkovateľských služieb, informácií špecifikujúcich účel takéhoto zdieľania údajov, ako aj možností pre komerčných používateľov odmietnuť zdieľanie údajov.

3.  Týmto článkom nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679, smernice (EÚ) 2016/680 a smernice (EÚ) 2002/58/ES.

Článok 10

Obmedzenie možnosti ponúkať odlišné podmienky inými prostriedkami

1.  Ak poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb pri poskytovaní svojich služieb obmedzia schopnosť komerčných používateľov ponúkať ten istý tovar a služby spotrebiteľom za odlišných podmienok inými prostriedkami než s využitím uvedených služieb, uvedú vo svojich obchodných podmienkach dôvody uvedeného obmedzenia a zabezpečia, aby boli tieto dôvody ľahko dostupné verejnosti. Uvedené dôvody musia obsahovať hlavné ekonomické, obchodné alebo právne aspekty týchto obmedzení.

2.  Povinnosťou stanovenou v odseku 1 nie sú dotknuté žiadne zákazy ani obmedzenia, pokiaľ ide o stanovenie takýchto obmedzení, ktoré vyplývajú z uplatňovania iných aktov práva Únie alebo práva členských štátov, ktoré je v súlade s právom Únie, a ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb.

Článok 11

Vnútorný systém vybavovania sťažností

1.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb zriadia vnútorný systém vybavovania sťažností komerčných používateľov.

Tento vnútorný systém vybavovania sťažností musí byť pre komerčných používateľov ľahko prístupný a bezplatný a musí zabezpečiť vybavenie sťažnosti v primeranej lehote. Musí byť založený na zásadách transparentnosti a rovnakého zaobchádzania v rovnakých situáciách a sťažnosti musí vybavovať spôsobom, ktorý je primeraný ich významu a zložitosti. Komerčným používateľom musí umožňovať podávať sťažnosti priamo dotknutému poskytovateľovi, pokiaľ ide o ktorýkoľvek z týchto problémov:

a)  údajné neplnenie akýchkoľvek ▌povinností stanovených v tomto nariadení zo strany uvedeného poskytovateľa, ktoré má ▌vplyv na komerčného používateľa podávajúceho sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“);

b)  technické problémy, ktoré priamo súvisia s poskytovaním online sprostredkovateľských služieb a ktoré majú ▌vplyv na sťažovateľa;

c)  opatrenia prijaté uvedeným poskytovateľom alebo jeho správanie, ktoré sú v priamej súvislosti s poskytovaním online sprostredkovateľských služieb a ktoré majú ▌vplyv na sťažovateľa.

2.  Ako súčasť svojho vnútorného systému vybavovania sťažností poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb:

a)  riadne posudzujú podané sťažnosti a následné opatrenia, ktoré možno budú musieť prijať v súvislosti so sťažnosťou s cieľom primerane riešiť vzniknutý problém ▌;

b)  spracúvajú sťažnosti rýchlo a účinne s prihliadnutím na dôležitosť a zložitosť vzniknutého problému;

c)  oznamujú sťažovateľovi výsledok postupu vnútorného vybavovania sťažností individualizovaným spôsobom a s použitím jednoduchého a zrozumiteľného jazyka.

3.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb poskytujú vo svojich obchodných podmienkach všetky relevantné informácie týkajúce sa prístupu k svojmu vnútornému systému vybavovania sťažnosti a jeho fungovania.

4.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb ▌vypracujú informácie o fungovaní a účinnosti svojho vnútorného systému vybavovania sťažností a zabezpečia, aby boli ľahko dostupné verejnosti. Informácie overujú aspoň raz ročne, a ak sú potrebné významné zmeny, uvedené informácie aktualizujú.

Uvedené informácie musia uvádzať celkový počet podaných sťažností, hlavné druhy sťažností, priemerný čas potrebný na spracovanie sťažností a súhrnné informácie týkajúce sa výsledku sťažností.

5.  Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, ktorí sú malými podnikmi v zmysle prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES ▌.

Článok 12

Mediácia

1.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb vo svojich obchodných podmienkach určia dvoch alebo viacerých mediátorov, ktorých sú ochotní zapojiť do snahy dospieť k dohode s komerčnými používateľmi v súvislosti s mimosúdnym riešením akýchkoľvek sporov medzi poskytovateľom a komerčným používateľom, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním dotknutých online sprostredkovateľských služieb, vrátane sťažností, ktoré nemohli byť vyriešené v rámci vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v článku 11.

Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb môžu určiť mediátorov poskytujúcich mediačné služby z miesta nachádzajúceho sa mimo Únie len vtedy, keď je zabezpečené, že dotknutí komerční používatelia nie sú účinne zbavení výhody akýchkoľvek právnych záruk stanovených v práve Únie alebo v práve členských štátov ako dôsledok toho, že mediátori poskytujú uvedené služby z miesta nachádzajúceho sa mimo Únie.

2.  Mediátori uvedení v odseku 1 musia spĺňať tieto požiadavky:

a)  sú nestranní a nezávislí;

b)  ich mediačné služby sú cenovo dostupné pre ▌komerčných používateľov dotknutých online sprostredkovateľských služieb;

c)  sú schopní poskytovať svoje mediačné služby v jazyku obchodných podmienok, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a dotknutým komerčným používateľom;

d)  sú ľahko prístupní buď fyzicky v mieste usadenia alebo pobytu komerčného používateľa, alebo na diaľku využitím komunikačných technológií;

e)  sú schopní poskytnúť svoje mediačné služby bez zbytočného odkladu;

f)  dostatočne rozumejú všeobecným obchodným vzťahom medzi podnikmi, čo im umožňuje účinne prispievať k snahe o riešenie sporov.

3.  Bez ohľadu na dobrovoľný charakter mediácie sa poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb a komerční používatelia v dobrej viere zapájajú do celého priebehu akejkoľvek snahy o mediáciu vykonávanú podľa tohto článku.

4.  Poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb znášajú primeraný podiel celkových nákladov na mediáciu v každom jednotlivom prípade. Primeraný podiel uvedených celkových nákladov sa určuje na základe návrhu mediátora s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti daného prípadu, najmä na relatívnu podstatu nárokov strán sporu, správanie strán, ako aj vzájomnú veľkosť a finančnú silu strán. ▌

5.  Žiadnou snahou o dosiahnutie dohody mediáciou pri riešení sporu v súlade s týmto článkom nie sú dotknuté práva poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a dotknutých komerčných používateľov začať súdne konanie kedykoľvek pred postupom mediácie, počas neho alebo po ňom.

6.  Ak to komerčný používateľ pred začatím mediácie alebo počas nej požaduje, poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb mu sprístupní informácie o fungovaní a účinnosti mediácie v súvislosti so svojimi činnosťami.

7.  Povinnosť stanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, ktorí sú malými podnikmi v zmysle prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES.

Článok 13

Špecializovaní mediátori

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi povzbudzuje poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, ako aj organizácie a združenia, ktoré ich zastupujú, aby jednotlivo alebo spoločne založili jednu alebo viaceré organizácie poskytujúce mediačné služby, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v článku 12 ods. 2, na osobitný účel uľahčenia mimosúdneho riešenia sporov s komerčnými používateľmi, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním uvedených služieb, s osobitným prihliadnutím na cezhraničnú povahu online sprostredkovateľských služieb.

Článok 14

Súdne konania zo strany zastupujúcich organizácií alebo združení a verejných subjektov

1.  Organizácie a združenia, ktoré majú oprávnený záujem zastupovať komerčných používateľov alebo zastupovať používateľov firemných webových stránok, ako aj verejné subjekty zriadené v členských štátoch, majú právo začať konanie na príslušných vnútroštátnych súdoch v Únii v súlade s pravidlami práva členského štátu, v ktorom je žaloba podaná, s cieľom zastaviť alebo zakázať akékoľvek nedodržiavanie príslušných požiadaviek stanovených v tomto nariadení poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľmi internetových vyhľadávačov.

2.  Komisia nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a informácie s ostatnými členskými štátmi vychádzajúc z registrov nezákonných činností, ktoré boli predmetom súdnych príkazov na vnútroštátnych súdoch, ak takéto registre zriadili príslušné verejné subjekty alebo orgány.

3.  Organizácie alebo združenia majú právo uvedené v odseku 1, len ak ▌spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)  sú riadne založené v súlade s právom členského štátu;

b)  sledujú ciele, ktoré sú v kolektívnom záujme skupiny komerčných používateľov alebo používateľov firemných webových stránok, ktorých trvale zastupujú;

c)  majú neziskovú povahu;

d)  ich rozhodovanie nie je neprimerane ovplyvnené žiadnou treťou stranou, ktorá je poskytovateľom financovania, najmä poskytovateľmi online sprostredkovateľských služieb alebo internetových vyhľadávačov.

Na tento účel organizácie alebo združenia v plnej miere zverejňujú informácie o svojom členstve a zdrojoch financovania.

4.  Verejné subjekty majú v členských štátoch, v ktorých sú zriadené, právo uvedené v odseku 1, ak sú poverené ochranou kolektívnych záujmov komerčných používateľov alebo používateľov firemných webových stránok, alebo zabezpečením súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, a to v súlade s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu.

5.  Členské štáty môžu určiť:

a)  organizácie alebo združenia, ktoré sú v nich založené a ktoré spĺňajú aspoň požiadavky uvedené v odseku 3, na žiadosť uvedených organizácií alebo združení;

b)  verejné subjekty, ktoré sú v nich zriadené a ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 4,

ktorým sa udelilo právo uvedené v odseku 1.Členské štáty oznámia Komisii názov a účel všetkých takto určených organizácií, združení alebo verejných subjektov.

6.  Komisia vypracuje zoznam organizácií, združení a verejných subjektov určených v súlade s odsekom 5. Uvedený zoznam stanoví účel uvedených organizácií, združení a verejných subjektov. Uvedený zoznam sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Zmeny zoznamu sa uverejnia bezodkladne, a v každom prípade sa zoznam každých šesť mesiacov aktualizuje a uverejňuje.

7.  Súd prijme zoznam uvedený v odseku 6 ako dôkaz spôsobilosti organizácie, združenia alebo verejného subjektu na právne úkony, bez ohľadu na právo súdu preskúmať, či účel navrhovateľa ho oprávňuje začať konanie v konkrétnom prípade.

8.  Ak členský štát alebo Komisia vyjadria obavy v súvislosti s tým, či určitá organizácia alebo združenie dodržiavajú kritériá stanovené v odseku 3 alebo či určitý verejný subjekt dodržiava kritériá stanovené v odseku 4, členský štát, ktorý danú organizáciu, združenie alebo verejný subjekt určil v súlade s odsekom 5, tieto obavy preskúma a v prípade potreby určenie zruší, ak nie je dodržané jedno alebo viacero kritérií.

9.  Právom uvedeným v odseku 1 nie sú dotknuté práva komerčných používateľov a používateľov firemných webových stránok podať na príslušné vnútroštátne súdy v súlade s pravidlami práva členského štátu, kde je žaloba podaná, akúkoľvek žalobu, ktorá je založená na individuálnych právach a ktorej cieľom je zastaviť akékoľvek nedodržiavanie príslušných požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľov internetových vyhľadávačov.

Článok 15

Presadzovanie práva

1.  Každý členský zabezpečí primerané a účinné presadzovanie tohto nariadenia.

2.  Členské štáty stanovia pravidlá ustanovujúce opatrenia uplatniteľné v prípade porušení tohto nariadenia a zabezpečia ich vykonanie. Ustanovené opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 16

Monitorovanie

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi dôkladne monitoruje vplyv tohto nariadenia na vzťahy medzi online sprostredkovateľskými službami a ich komerčnými používateľmi a medzi internetovými vyhľadávačmi a používateľmi firemných webových stránok. Na tento účel Komisia zhromažďuje relevantné informácie na monitorovanie zmien v týchto vzťahoch, a to aj vykonávaním príslušných štúdií. Členské štáty pomáhajú Komisii tým, že na požiadanie poskytnú všetky zhromaždené relevantné informácie, a to aj o konkrétnych prípadoch. Komisia sa môže na účely tohto článku a článku 18 usilovať o zhromažďovanie informácií od poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb.

Článok 17

Kódexy správania

1.  Komisia podnecuje poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a organizácie a združenia, ktoré ich zastupujú, aby spolu s komerčnými používateľmi vrátane MSP a ich zastupujúcimi organizáciami vypracovali kódexy správania, ktoré majú prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia, s prihliadnutím na osobitné znaky rôznych odvetví, v ktorých sú online sprostredkovateľské služby poskytované, ako aj na osobitné vlastnosti MSP.

2.  Komisia podnecuje poskytovateľov internetových vyhľadávačov a organizácie a združenia, ktoré ich zastupujú, aby vypracovali kódexy správania, ktoré majú osobitne prispieť k riadnemu uplatňovaniu článku 5 ▌.

3.  Komisia podnecuje poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb k tomu, aby prijali a uplatňovali odvetvové kódexy správania, ak takéto odvetvové kódexy správania existujú a sú široko používané.

Článok 18

Preskúmanie

1.  Do ... [18 mesiacov od dátumu uplatňovania tohto nariadenia] a následne každé tri roky Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.  Prvé hodnotenie tohto nariadenia sa vykoná najmä s cieľom:

a)   posúdiť dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 3 až 10 a ich vplyv na ekonomiku online platforiem;

b)  posúdiť vplyv a účinnosť všetkých zavedených kódexov správania na zlepšenie spravodlivosti a transparentnosti;

c)  ďalej skúmať problémy spôsobené závislosťou komerčných používateľov od online sprostredkovateľských služieb a problémy spôsobené nekalými obchodnými praktikami zo strany poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a ďalej určiť, do akej miery pretrváva rozšírenosť týchto praktík;

d)  preskúmať, či konkurencia medzi tovarom alebo službami, ktoré ponúka komerčný používateľ, a tovarom alebo službami, ktoré ponúka poskytovateľ online sprostredkovateľských služieb alebo nad ktorými má kontrolu, predstavuje spravodlivú hospodársku súťaž a či poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb v tejto súvislosti nezneužívajú privilegované údaje;

e)  posúdiť účinok tohto nariadenia na akékoľvek prípadné nerovnováhy vo vzťahoch medzi poskytovateľmi operačných systémov a ich komerčnými používateľmi;

f)  posúdiť, či je rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „komerčný používateľ“, vhodný v tom zmysle, že nepodporuje nepravú samostatnú zárobkovú činnosť.

V prvom hodnotení a následných hodnoteniach sa uvedie, či na zabezpečenie spravodlivého, predvídateľného, udržateľného a dôveryhodného online podnikateľského prostredia v rámci vnútorného trhu môžu byť potrebné dodatočné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa presadzovania práva. Komisia v nadväznosti na tieto hodnotenia prijme vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať legislatívne návrhy.

3.  Členské štáty poskytnú všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môže Komisia požadovať na účely vypracovania správy uvedenej v odseku 1.

4.  Pri vykonávaní hodnotenia tohto nariadenia Komisia zohľadní okrem iného stanoviská a správy, ktoré jej predložila skupina expertov strediska pre monitorovanie ekonomiky online platforiem. V príslušných prípadoch zohľadní obsah a fungovanie akýchkoľvek kódexov správania uvedených v článku 17.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa od ... [12 mesiacov odo dňa jeho uverejnenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 177.
(2)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 177.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).
(10)Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3).
(12)Rozhodnutie Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(14)Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).


Lepšie presadzovanie a modernizácia pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa ***I
PDF 336kWORD 102k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa (COM(2018)0185 – C8-0143/2018 – 2018/0090(COD))
P8_TA-PROV(2019)0399A8-0029/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0185),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0143/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a švédskym parlamentom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0029/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS ▌, smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa(2)

P8_TC1-COD(2018)0090


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijímaných podľa článku 114 ZFEÚ. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že Únia svojimi politikami zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(2)  Právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mali uplatňovať účinne v celej Únii. Napriek tomu však z komplexnej kontroly vhodnosti smerníc v oblasti spotrebiteľského práva a marketingu, ktorú uskutočnila Komisia v rokoch 2016 a 2017 v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), vyplynulo, že účinnosť právnych predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa je ohrozená nedostatočnou informovanosťou obchodníkov a spotrebiteľov,preto by sa mohli častejšie využívať existujúce prostriedky nápravy.

(3)  Únia už prijala množstvo opatrení na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov, obchodníkov a odborníkov pracujúcich v oblasti práva o právach spotrebiteľa a na zlepšenie presadzovania práv spotrebiteľa a nápravy pre spotrebiteľov. Stále však existujú nedostatky ▌vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pokiaľ ide o skutočne účinnéprimerané sankcie na odrádzanie od porušovania právnych predpisov v rámci Únie a na ich sankcionovanie, nedostatočné individuálne prostriedky nápravy pre spotrebiteľov poškodených v dôsledku porušenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica 2005/29/ES(5), a nedostatky v postupe na vydanie súdneho príkazu podľa smernice 2009/22/ES(6). Revízia postupu na vydanie súdneho príkazu by sa mala riešiť samostatným nástrojom na zmenu a nahradenie smernice 2009/22/ES.

(4)  Smernice 98/6/ES(7), 2005/29/ES a 2011/83/EÚ(8) obsahujú požiadavky, aby členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie na riešenie porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa uvedené smernice transponujú. Okrem toho sa v článku 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394(9) o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby členské štáty účinne, efektívne a koordinovane prijímali opatrenia na presadzovanie práva vrátane ukladania sankcií s cieľom ukončiť alebo zakázať rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie.

(5)  Súčasné vnútroštátne pravidlá o sankciách sa v Únii do veľkej miery líšia. Konkrétne nie všetky členské štáty zabezpečujú ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút obchodníkom porušujúcim predpisy za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. Z toho dôvodu by sa mali zlepšiť existujúce pravidlá o sankciách v smerniciach 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ a zároveň by sa mali zaviesť nové pravidlá o sankciách v smernici 93/13/EHS(10).

(6)   Výber druhu sankcií, ktoré treba uložiť, a stanovenie príslušných postupov vo vnútroštátnom práve na uloženie sankcií v prípade porušenia smerníc, ktoré sa menia touto smernicou, by mali ostať v právomoci členských štátov.

(7)  S cieľom umožniť konzistentnejšie uplatňovanie sankcií, najmä pri porušovaní právnych predpisov v rámci Únie, rozšírenom porušovaní právnych predpisov a rozšírenom porušovaní právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré sú uvedené v nariadení (EÚ) 2017/2394, by sa mali do uplatňovania sankcií zaviesť spoločné neúplné a orientačné kritériá. Tieto kritériá by mali obsahovať napríklad povahu, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov a akúkoľvek nápravu ▌, ktorú obchodník poskytol spotrebiteľom za spôsobenú škodu. Opakované porušenia právnych predpisov tým istým páchateľom svedčia o jeho sklone dopúšťať sa porušovania právnych predpisov, a sú preto významným ukazovateľom závažnosti predmetného správania, ako aj potreby uložiť vyššie sankcie v záujme dosiahnutia odrádzajúceho účinku. Ak sú k dispozícii príslušné údaje, mali by sa zohľadniť získané finančné výhody ▌alebo straty, ktorým sa podarilo zabrániť, vyplývajúce z porušenia právnych predpisov. Zohľadniť sa môžu aj ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, ktoré sa vzťahujú na okolnosti prípadu.

(8)  Tieto spoločné neúplné a orientačné kritériá uplatňovania sankcií nemusia byť relevantné pri rozhodovaní o sankciách týkajúcich sa každého porušenia právnych predpisov, najmä ak ide o nezávažné porušenia právnych predpisov. Členské štáty by mali zohľadniť aj ďalšie všeobecné právne zásady platné na ukladanie sankcií, ako je zásada ne bis in idem.

(9)  V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 príslušné orgány členských štátov, ktorých sa koordinovaný postup týka, prijmú v rámci svojej právomoci všetky potrebné opatrenia na presadzovanie práva voči obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz daného porušovania právnych predpisov. Ak je to vhodné uložia obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo za rozšírené porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie sankcie, ako sú pokuty alebo pravidelné penále. Opatrenia na presadzovanie práva sa prijmú účinným, efektívnym a koordinovaným spôsobom s cieľom dosiahnuť ukončenie alebo zákaz rozšíreného porušovania právnych predpisov alebo rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie. Príslušné orgány, ktorých sa týka koordinovaný postup, sú povinné vyvinúť úsilie na prijatie opatrení na presadzovanie práva súčasne v členských štátoch, ktorých sa týka uvedené porušovanie právnych predpisov.

(10)  S cieľom zabezpečiť, aby mohli orgány členského štátu ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v súvislosti s rozšíreným porušovaním práva v oblasti ochrany spotrebiteľa a rozšíreným porušovaním s rozmerom Únie, ktoré sú predmetom koordinovaného vyšetrovania a presadzovania práva v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2394, by sa mali pokuty zaviesť ako ▌prvok sankcií za takéto porušenia právnych predpisov. S cieľom zabezpečiť odrádzajúci účinok pokút by mali členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť maximálnu výšku pokuty za takéto porušovanie právnych predpisov na úrovni aspoň 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. V niektorých prípadoch môže byť obchodníkom aj skupina spoločností.

(11)  Ako sa stanovuje v článkoch 9 a 10 nariadenia (EÚ) 2017/2394, pri ukladaní sankcií by sa mala podľa potreby náležite zohľadňovať povaha, závažnosť a trvanie daného porušovania právnych predpisov. Ukladanie sankcií by malo byť primerané a malo by byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a so zásadami Charty základných práv Európskej únie. Napokon, prijaté sankcie by mali byť primerané povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušovaním právnych predpisov Únie, ktoré chránia záujmy spotrebiteľov. Právomoc ukladať sankcie sa vykonáva buď priamo príslušnými orgánmi v rámci ich pôsobnosti, alebo ak je to vhodné, dožiadaním iných príslušných orgánov alebo iných orgánov verejnej moci, alebo v relevantných prípadoch poverením určených subjektov, alebo podaním návrhu na vydanie potrebného rozhodnutia na príslušný súd, prípadne aj podaním odvolania, ak návrh na vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešný.

(12)  Ak na základe mechanizmu koordinácie podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 jeden príslušný vnútroštátny orgán v zmysle uvedeného nariadenia udelí pokutu obchodníkovi zodpovednému za rozšírené porušovanie alebo rozšírené porušovanie s rozmerom Únie, mal by byť schopný uložiť pokutu vo výške minimálne 4 % ročného obratu obchodníka vo všetkých dotknutých členských štátoch na základe koordinovaného opatrenia na presadzovanie práva.

(13)  Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov vyššie pokuty vychádzajúce z maximálneho obratu za rozšírené porušovanie a rozšírené porušovanie s rozmerom Únie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako je vymedzené v nariadení (EÚ) 2017/2394. Členské štáty by takisto mali mať možnosť zakladať tieto pokuty na celosvetovom obrate obchodníka alebo rozšíriť pravidlá týkajúce sa pokút na iné porušenia právnych predpisov, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia tejto smernice, týkajúce sa článku 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394. Navyše v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne informácie o ročnom obrate obchodníka, by sa členským štátom nemalo brániť zachovať alebo zaviesť iné pravidlá, podľa ktorých sa stanovujú pokuty. Požiadavka na stanovenie pokuty na úrovni minimálne 4 % obratu obchodníka by sa nemala uplatňovať na žiadne ďalšie pravidlá členských štátov v oblasti pravidelných penále, ako sú denné pokuty za nedodržanie akéhokoľvek rozhodnutia, výnosu, predbežného opatrenia, záväzku obchodníka alebo iného opatrenia s cieľom zastaviť porušovanie právnych predpisov.

(14)  Pravidlá o sankciách by sa mali stanoviť v smernici 93/13/EHS s cieľom posilniť jej odrádzajúci účinok. Členské štáty môžu slobodne rozhodnúť o správnom alebo súdnom konaní týkajúcom sa uplatňovania sankcií za porušenie smernice 93/13/EHS. Správne orgány alebo vnútroštátne súdy by mohli ukladať sankcie predovšetkým pri zistení nekalého charakteru zmluvných doložiek, a to aj na základe súdnych konaní, ktoré začal správny orgán. Sankcie by mohli uplatňovať aj vnútroštátne súdy alebo správne orgány v prípade, že obchodník používa zmluvné podmienky, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva výslovne vymedzené ako nekalé za každých okolností, ako aj v prípade, že obchodník používa zmluvnú podmienku, ktorá bola na základe konečného záväzného rozhodnutia uznaná za nekalú. Členské štáty by mohli rozhodnúť, že aj správne orgány majú právo konštatovať nekalý charakter zmluvných doložiek. Vnútroštátne súdy alebo správne orgány by mohli uplatniť sankciu aj prostredníctvom toho istého rozhodnutia, na základe ktorého bola konštatovaná nekalosť zmluvných podmienok. Takisto je na členských štátoch, aby stanovili vhodné mechanizmy koordinácie všetkých opatrení na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o individuálnu nápravu a sankcie.

(15)  Pri prideľovaní výnosov z pokút ▌by mali členské štáty zvážiť posilnenie ochrany všeobecného záujmu spotrebiteľov, ako aj iných chránených verejných záujmov. ▌

(16)  Členské štáty by mali zaručiť dostupnosť prostriedkov nápravy na odstránenie všetkých účinkov nekalých praktík pre spotrebiteľov poškodeným týmito praktikami. Jednoznačný rámec pre individuálne prostriedky nápravy by uľahčil súkromné presadzovanie práva. Spotrebiteľ by mal mať prístup k náhrade škody a prípadne k zníženiu ceny alebo vypovedaniu zmluvy, a to primeraným a účinným spôsobom. Členským štátom by sa nemalo brániť zachovať alebo zaviesť práva na iné prostriedky nápravy, ako je oprava alebo výmena, na odstránenie všetkých účinkov nekalých praktík pre spotrebiteľov poškodených týmito praktikami. Členským štátom by sa nemalo brániť stanoviť podmienky uplatňovania a účinky prostriedkov nápravy pre spotrebiteľov. Pri uplatňovaní prostriedkov nápravy by sa podľa potreby mohol brať ohľad na závažnosť a povahu nekalej obchodnej praktiky, škody, ktoré spotrebiteľ utrpel, a ďalšie relevantné okolnosti, ako je pochybenie obchodníka alebo porušenie zmluvy.

(17)  Pri kontrole vhodnosti smerníc v oblasti spotrebiteľského práva a marketingu a súbežnom hodnotení smernice 2011/83/EÚ sa zistilo aj množstvo oblastí, v ktorých by sa mali modernizovať existujúce právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa ▌. V kontexte nepretržitého vývoja digitálnych nástrojov je nevyhnutná neprestajná úprava právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(18)  Vyššie umiestnenie v poradí alebo akékoľvek významné umiestnenie obchodných ponúk v rámci výsledkov online vyhľadávania, ktoré zabezpečujú poskytovatelia funkcie online vyhľadávania, má na spotrebiteľov zásadný vplyv.

(19)  Umiestnenie v poradí je relatívna význačnosť ponúk obchodníkov alebo relevantnosť priznaná výsledkom vyhľadávania, ktoré sú prezentované, organizované alebo oznámené poskytovateľmi funkcie online vyhľadávania, ktorá vyplýva aj z používania algoritmického postupného radenia, ratingových alebo recenzných mechanizmov, vizuálnych zvýraznení alebo iných charakterizačných nástrojov či ich kombinácií.

(20)  V tejto súvislosti by sa mal do prílohy I k smernici 2005/29/ES doplniť nový bod s cieľom objasniť, že by sa mali zakázať praktiky, keď obchodník v reakcii na spotrebiteľov online dopyt vyhľadávania poskytuje spotrebiteľovi informácie vo forme výsledkov vyhľadávania bez zverejnenia platenej reklamy alebo platby konkrétne za vyššie umiestnenie výrobkov v poradí výsledkov vyhľadávania. Ak obchodník priamo alebo nepriamo zaplatil poskytovateľovi funkcie online vyhľadávania za vyššie umiestnenie výrobku v poradí výsledkov vyhľadávania, poskytovateľ funkcie online vyhľadávania by o tom mal informovať spotrebiteľov stručnou, jednoduchou a zrozumiteľnou formou. Nepriama platba by mohla mať formu prijatia dodatočných povinností zo strany obchodníka voči poskytovateľovi funkcie online vyhľadávania akéhokoľvek druhu, ktorých konkrétnym výsledkom je vyššie umiestnenie v poradí. Nepriama platba by mohla pozostávať zo zvýšenej provízie za transakciu, ako aj z rôznych kompenzačných systémov, ktoré konkrétne vedú k vyššiemu umiestneniu v poradí. Platby za všeobecné služby, ako sú poplatky za uvedenie v zozname alebo členské príspevky, ktoré sa týkajú širokej škály funkcií, ktoré ponúka poskytovateľ funkcie online vyhľadávania obchodníkovi, by sa nemali považovať za platbu za konkrétne vyššie umiestnenie výrobkov v poradí, pokiaľ takéto platby nie sú určené na dosiahnutie vyššieho umiestnenia v poradí. Funkciu online vyhľadávania môžu poskytovať rôzne druhy online obchodníkov vrátane sprostredkovateľov, ako sú online trhy, vyhľadávače a porovnávacie webové sídla.

(21)  Požiadavky na transparentnosť, pokiaľ ide o hlavné parametre umiestnenia v poradí, sa upravujú aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...(11)(12) o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb. Požiadavky na transparentnosť podľa nariadenia (EÚ) 2019/...(13)++ sa vzťahujú na širokú škálu online sprostredkovateľov vrátane online trhov, ale uplatňujú sa len medzi obchodníkmi a online sprostredkovateľmi. Podobné požiadavky by sa preto mali zaviesť aj do smernice 2005/29/ES, aby sa zabezpečila náležitá transparentnosť voči spotrebiteľom, s výnimkou požiadaviek týkajúcich sa poskytovateľov internetových vyhľadávačov, ktoré sa už vyžadujú v nariadení (EÚ) 2019/...++, s cieľom stanoviť hlavné parametre, ktoré sú jednotlivo alebo spoločne najvýznamnejšie pri určovaní miesta v poradí a relatívneho významu týchto hlavných parametrov, a to poskytnutím ľahko a verejne dostupného opisu, vypracovaného v jasnom a zrozumiteľnom jazyku v internetových vyhľadávačoch týchto poskytovateľov.

(22)  Obchodníci, ktorí spotrebiteľom umožňujú vyhľadávať tovar a služby, napríklad v oblasti cestovania, ubytovania a voľnočasových aktivít, ktoré ponúkajú rôzni obchodníci alebo spotrebitelia, by mali informovať spotrebiteľov o predvolených hlavných parametroch určujúcich miesto v poradí ponúk prezentovaných spotrebiteľovi ako výsledok dopytu vyhľadávania a o ich relatívnom význame oproti iným parametrom. Tieto informácie by mali byť stručné a ľahko, viditeľne a priamo dostupné. Parametre, ktoré určujú umiestnenie v poradí, sú všetky všeobecné kritériá, procesy, osobitné signály začlenené do algoritmov alebo iné mechanizmy na prispôsobenie alebo pokles používané v súvislosti s umiestňovaním v poradí.

(23)  Požiadavka na informácie týkajúca sa hlavných parametrov určujúcich umiestnenie v poradí nemá vplyv na smernicu (EÚ) 2016/943(14). Od obchodníkov by sa nemalo vyžadovať, aby zverejňovali podrobné informácie o fungovaní svojich mechanizmov na určovanie poradia vrátane algoritmov. Obchodníci by mali poskytnúť všeobecný opis hlavných parametrov určovania poradia, v ktorom sa vysvetlia hlavné predvolené parametre používané obchodníkom a ich relatívny význam oproti iným parametrom, no tento opis sa nemusí prezentovať spôsobom prispôsobeným pre každý jednotlivý dopyt vyhľadávania.

(24)  Keď sa výrobky ponúkajú spotrebiteľom na online trhoch, do poskytovania predzmluvných informácií, ktoré sa vyžadujú podľa smernice 2011/83/EÚ, sa zapájajú online trh aj dodávateľ tretej strany. Preto nemusia spotrebitelia využívajúci online trh jednoznačne chápať, kto sú ich zmluvní partneri a ako to ovplyvňuje ich práva a povinnosti.

(25)  Online trhy by sa mali na účely smernice 2011/83/EÚ vymedziť podobne ako v nariadení (EÚ) č. 524/2013(15) a smernici 2016/1148/EÚ(16). Toto vymedzenie by sa však malo aktualizovať a naformulovať technologicky neutrálnejšie, aby sa vzťahovalo aj na nové technológie. Preto je vhodné namiesto pojmu „webové sídlo“ uvádzať pojem softvér, ktorý zahŕňa webové sídlo, časť webového sídla alebo aplikáciu, ktorá je prevádzkovaná obchodníkom alebo v jeho mene, v súlade s pojmom „online rozhranie“, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2017/2394 a nariadení (EÚ) 2018/302(17).

(26)  V smernici 2005/29/EÚ a smernici 2011/83/EÚ by sa preto mali stanoviť konkrétne požiadavky na transparentnosť online trhov, aby boli spotrebitelia využívajúci online trhy informovaní o hlavných parametroch, ktoré určujú miesto v poradí rozličných ponúk či uzatvárajú zmluvu s obchodníkom alebo so subjektom, ktorý nie je obchodníkom (napríklad iným spotrebiteľom) ▌.

(27)  Online trhy by mali informovať spotrebiteľov o tom, či je tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah obchodníkom alebo subjektom, ktorý nie je obchodníkom, a to na základe vyhlásenia, ktoré daná tretia strana poskytne online trhu. Ak tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah vyhlási, že má štatút subjektu, ktorý nie je obchodníkom, online trhy by mali poskytnúť krátke vyhlásenie, že práva spotrebiteľa vyplývajúce z právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa sa na uzavretú zmluvu nevzťahujú. Spotrebitelia by navyše mali byť informovaní o tom, ako sa povinnosti súvisiace so zmluvou delia medzi tretiu stranu ponúkajúcu tovar, služby alebo digitálny obsah a poskytovateľa online trhu. Tieto informácie by sa mali poskytovať jednoznačne a komplexne, a nie iba prostredníctvom odkazu v štandardných zmluvných podmienkach alebo podobnom zmluvnom dokumente. Požiadavky na informácie pre online trhy by mali byť primerané, pričom treba nájsť rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou online trhov. Od online trhov by sa nemalo vyžadovať, aby uvádzali konkrétne práva spotrebiteľa pri informovaní spotrebiteľov o ich uplatniteľnosti alebo neuplatniteľnosti. Tým nie sú dotknuté požiadavky na informácie poskytované spotrebiteľom, ktoré sú stanovené v smernici 2011/83/EÚ, najmä v článku 6 ods. 1. Poskytnutie informácií o zodpovednosti za zabezpečenie práv spotrebiteľa závisí od zmluvných podmienok medzi online trhom a príslušnými obchodníkmi tretích strán. Online trh môže odkázať na obchodníka tretej strany, ktorý je ako taký zodpovedný za zabezpečenie práv spotrebiteľa, alebo opísať svoje konkrétne povinnosti v prípade, ak preberá zodpovednosť za niektoré aspekty zmluvy, napríklad za doručenie alebo uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy.

(28)  V súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES(18) by sa od online trhov nemalo vyžadovať overenie právneho postavenia dodávateľov tretích strán. Namiesto toho by mali online trhy od dodávateľov tretích strán, ktorí dodávajú výrobky na online trh, vyžadovať uvedenie svojho postavenia obchodníka alebo postavenia subjektu, ktorý nie je obchodníkom, na účely práva v oblasti ochrany spotrebiteľa a poskytnutie tejto informácie na online trhu.

(29)  Vzhľadom na rýchly technologický vývoj týkajúci sa online trhov a potrebu zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa by členské štáty mali mať možnosť prijať alebo zachovať na tento účel osobitné dodatočné opatrenia. Takéto ustanovenia by mali byť primerané, nediskriminačné a nemali by mať vplyv na smernicu 2003/31/ES.

(30)  Vymedzenia pojmov digitálny obsah a digitálne služby v smernici 2011/83/EÚ by sa mali zosúladiť s vymedzeniami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...(19)(20). Digitálny obsah, na ktorý sa vzťahuje smernica (EÚ) 2019/...(21)++, zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia. Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie. Prípady ako webový prenos videí (stríming) by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru. Preto môže byť zložité rozlišovať medzi určitými druhmi digitálneho obsahu a digitálnych služieb, keďže obidva môžu zahŕňať nepretržité dodávanie zo strany obchodníka počas celého obdobia platnosti zmluvy ▌. Medzi digitálne služby patria napríklad služby spoločného využívania videosúborov a zvukových súborov a iné hostiteľské služby, textové editovanie alebo hry ponúkané v rámci cloudu, cloudového úložiska, webmailu, sociálnych médií a cloudových aplikácií. Neustála účasť poskytovateľa služby opodstatňuje uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa práva na odstúpenie od zmluvy podľa smernice 2011/83/EÚ, ktoré spotrebiteľovi účinne umožňuje odskúšať službu a v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy sa rozhodnúť, či ju bude ďalej využívať alebo nie. ▌Pre zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, je typické jednorazovo dodať spotrebiteľovi konkrétny digitálny obsah, ako napríklad konkrétny hudobný alebo obrazový súbor. Naďalej podliehajú výnimke z práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 16 písm. m), podľa ktorého spotrebiteľ stráca právo na odstúpenie od zmluvy po začatí plnenia zmluvy, ktorým môže byť napríklad stiahnutie alebo stríming ▌obsahu, pokiaľ spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že v dôsledku toho stráca právo na odstúpenie od zmluvy. V prípade pochybností, či ide o zmluvu o službách alebo zmluvu o digitálnom obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa malo uplatňovať právo na odstúpenie od zmluvy o službách.

(31)  Digitálny obsah a digitálne služby sa často poskytujú online na základe zmlúv, podľa ktorých spotrebiteľ neplatí peňažnú úhradu za cenu, ale poskytuje obchodníkovi svoje osobné údaje. Smernica 2011/83/EÚ sa už uplatňuje na zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči (t. j. poskytovanie online digitálneho obsahu), bez ohľadu na to, či spotrebiteľ zaplatil peňažnú úhradu ceny alebo poskytol osobné údaje. Na rozdiel od toho sa smernica 2011/83/EÚ uplatňuje iba na zmluvy o službách vrátane obchodných zmlúv na digitálne služby, podľa ktorých spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaväzuje zaplatiť peňažnú úhradu ceny. Uvedená smernica sa teda neuplatňuje na obchodné zmluvy na digitálne služby, podľa ktorých spotrebiteľ poskytuje obchodníkovi osobné údaje bez peňažnej úhrady ceny. Vzhľadom na podobnosti medzi nimi a zameniteľnosť platených digitálnych služieb a digitálnych služieb poskytovaných výmenou za osobné údaje, by sa na ne mali vzťahovať rovnaké pravidlá podľa smernice 2011/83/EÚ.

(32)  Medzi rozsahom pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ a smernice (EÚ) 2019/...(22), ktorý sa týka zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb, na základe ktorých spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, by sa mala zabezpečiť jednotnosť.

(33)  Rozsah pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ by sa mal preto rozšíriť tak, aby sa týkal aj zmlúv, na základe ktorých obchodník poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať digitálnu službu spotrebiteľovi a spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytovať osobné údaje. Podobne ako v prípade zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, by sa smernica mala uplatňovať vždy vtedy, keď spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, okrem prípadov, keď osobné údaje poskytnuté spotrebiteľom spracúva výlučne obchodník na účely poskytovania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a obchodník tieto údaje nespracúva na žiadny iný účel. Každé spracovanie osobných údajov by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

(34)  S cieľom zaručiť úplné zosúladenie so smernicou (EÚ) 2019/...(23), keď sa digitálny obsah a digitálne služby neposkytujú výmenou za cenu, smernica 2011/83/EÚ by sa nemala uplatňovať ani na situácie, v ktorých obchodník zbiera osobné údaje výlučne s cieľom dodržať ▌právne požiadavky, ktoré sa naňho vzťahujú. Medzi takéto situácie môžu patriť prípady, v ktorých sa podľa platných právnych predpisov vyžaduje na účely zabezpečenia a identifikácie registrácia spotrebiteľa ▌.

(35)  Smernica 2011/83/EÚ by sa nemala uplatňovať ani na situácie, v ktorých obchodník zbiera iba metaúdaje, ako napríklad informácie týkajúce sa zariadenia spotrebiteľa alebo históriu prehľadávania ▌, s výnimkou prípadu, keď sa takáto situácia považuje podľa vnútroštátnych právnych predpisov za zmluvu. Nemala by sa uplatňovať ani na situácie, v ktorých je spotrebiteľ bez uzavretia zmluvy s obchodníkom vystavený reklamám výlučne s cieľom získať prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe. Členské štáty by však mali mať naďalej slobodnú možnosť rozšíriť uplatňovanie pravidiel smernice 2011/83/EÚ na takéto situácie alebo inak regulovať situácie, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(36)  Pojem funkčnosť by sa mal vzťahovať na spôsoby, akými možno používať digitálny obsah alebo digitálnu službu. Napríklad absencia alebo existencia akýchkoľvek technických obmedzení, napríklad ochrana prostredníctvom správy digitálnych práv či regionálne kódovanie, môže mať vplyv na schopnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vykonávať všetky svoje funkcie vzhľadom na svoj účel. Pojem interoperabilita opisuje, či a do akej miery má digitálny obsah alebo digitálna služba schopnosť fungovať s hardvérom alebo softvérom odlišným od tých, s ktorými sa digitálny obsah alebo digitálne služby toho istého typu bežne používajú. Úspešné fungovanie by zahŕňalo napríklad schopnosť digitálneho obsahu alebo digitálnej služby vymieňať si informácie s týmto iným softvérom alebo hardvérom a používať tieto vymieňané informácie. Pojem kompatibilita je vymedzený v smernici (EÚ) 2019/...(24).

(37)  V článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 8 smernice 2011/83/EÚ sa od obchodníkov vyžaduje, aby pri zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov a zmluvách uzavretých na diaľku získali predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím plnenia zmluvy ešte pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy. V článku 14 ods. 4 písm. a) sa stanovuje zmluvná sankcia v prípade, ak obchodník nesplní túto požiadavku, konkrétne taká, že spotrebiteľ nemusí platiť za poskytnuté služby. Požiadavka na získanie výslovného súhlasu spotrebiteľa je vzhľadom na to relevantná iba pre služby vrátane digitálnych služieb poskytované za úhradu ceny. Preto je potrebné zmeniť článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 8 tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej obchodníci musia získať predchádzajúci súhlas spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy o službách, ktorými sa spotrebiteľ zaväzuje uskutočniť peňažnú úhradu.

(38)  V článku 16 písm. m) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy, pokiaľ ide o digitálny obsah, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, ak spotrebiteľ vyjadril predchádzajúci súhlas so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdil, že tým stráca právo na odstúpenie od zmluvy. V článku 14 ods. 4 písm. b) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje zmluvná sankcia v prípade, ak obchodník nesplní túto požiadavku, konkrétne taká, že spotrebiteľ nemusí platiť za použitý digitálny obsah. Požiadavka na získanie výslovného súhlasu a potvrdenia spotrebiteľa je vzhľadom na to relevantná iba pre digitálny obsah poskytovaný za úhradu ceny. Preto je potrebné zmeniť článok 16 písm. m) tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej obchodníci musia získať predchádzajúci súhlas a potvrdenie spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy, ktorými sa spotrebiteľ zaväzuje uskutočniť peňažnú úhradu.

(39)  V článku 7 ods. 4 smernice 2005/29/ES sa stanovujú požiadavky na informácie v prípade „výzvy na kúpu“ výrobku za určitú cenu. Tieto požiadavky na informácie sa uplatňujú už v štádiu reklamy, zatiaľ čo smernicou 2011/83/EÚ sa ukladajú rovnaké a ďalšie podrobnejšie požiadavky na informácie v neskoršom predzmluvnom štádiu (t. j. krátko pred tým, než spotrebiteľ uzavrie zmluvu). Vzhľadom na to sa môže od obchodníkov vyžadovať poskytnutie rovnakých informácií v štádiu reklamy (napr. online reklamy na mediálnom webovom sídle) a v predzmluvnom štádiu (napr. na stránkach ich webových obchodov).

(40)  Požiadavky na informácie podľa článku 7 ods. 4 smernice 2005/29/ES obsahujú aj informovanie spotrebiteľa o podmienkach obchodníka týkajúcich sa vybavovania sťažností. Zo zistení kontroly vhodnosti vyplýva, že tieto informácie sú najrelevantnejšie v predzmluvnom štádiu, ktoré upravuje smernica 2011/83/EÚ. Požiadavka na poskytnutie týchto informácií vo výzvach na kúpu v štádiu reklamy podľa smernice 2005/29/ES by sa preto mala odstrániť.

(41)  V článku 6 ods. 1 písm. h) smernice 2011/83/EÚ sa od obchodníkov vyžaduje, aby spotrebiteľom poskytli predzmluvné informácie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy stanoveného v prílohe I(B) k smernici. V článku 8 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ sa stanovujú jednoduchšie požiadavky na predzmluvné informácie v prípade, ak sa zmluva uzatvára prostriedkami komunikácie na diaľku, ktoré umožňujú obmedzený priestor alebo čas na zobrazenie informácií, ako napríklad telefonicky, prostredníctvom hlasových nákupných asistentov alebo cez správy SMS. Povinnými požiadavkami na predzmluvné informácie, ktoré sa majú poskytovať danými konkrétnymi prostriedkami komunikácie na diaľku, sú informácie týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy, ktoré je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. h). Vzhľadom na to obsahujú aj poskytnutie vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy stanoveného v prílohe I(B) k smernici. Poskytnutie formulára na odstúpenie od zmluvy je však nemožné v prípade, ak sa zmluva uzavrela prostredníctvom telefónu alebo hlasového nákupného asistenta, a nemusí to byť technicky realizovateľné ľahko použiteľným spôsobom ani inými prostriedkami komunikácie na diaľku, ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 4. Preto je vhodné vylúčiť ustanovenie o vzorovom formulári na odstúpenie od zmluvy z informácií, ktoré obchodníci musia poskytovať v každom prípade konkrétnymi prostriedkami komunikácie na diaľku používanými na uzatváranie zmluvy podľa článku 8 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ.

(42)  V článku 16 písm. a) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy o službách, ktorá bola v plnej miere splnená, ak sa plnenie zmluvy začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ potvrdil, že po dokončení plnenia zmluvy obchodníkom stratí právo na odstúpenie od zmluvy. V porovnaní s tým sa v článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 8 smernice 2011/83/EÚ, ktoré sa zaoberajú povinnosťami obchodníka v situáciách, keď sa plnenie zmluvy začalo pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy, vyžaduje iba to, aby obchodníci získali predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa, ale nie potvrdenie, že po dokončení plnenia zmluvy stratí právo na odstúpenie od zmluvy. Na zabezpečenie jednotnosti medzi uvedenými právnymi ustanoveniami je potrebné doplniť povinnosť v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 smernice 2011/83/EÚ tak, aby obchodník získal od spotrebiteľa aj potvrdenie o tom, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy. Navyše znenie článku 16 písm. a) by sa malo prispôsobiť zmenám v článku 7 ods. 3 a v článku 8 ods. 8 tak, aby sa požiadavka, podľa ktorej obchodníci musia získať predchádzajúci súhlas spotrebiteľa, uplatňovala iba na zmluvy o službách, ktorými sa spotrebiteľ zaväzuje uskutočniť peňažnú úhradu. Členské štáty by však mali mať možnosť neuplatňovať požiadavku na získanie potvrdenia od spotrebiteľa, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniká po dokončení plnenia zmluvy o službách, ak spotrebiteľ výslovne požiadal obchodníka o návštevu na účely vykonania opráv. V článku 16 písm. c) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy v prípade dodania tovaru podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo jasne personalizovaného tovaru. Táto výnimka sa vzťahuje napríklad na výrobu a montáž nábytku na mieru v domácnosti spotrebiteľa, ak sa poskytuje na základe jedinej kúpnej zmluvy.

(43)  Výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v článku 16 písm. b) smernice 2011/83/EÚ by sa takisto mala považovať za uplatniteľnú v prípade zmlúv na individuálne dodávky nesieťovej energie, pretože jej cena závisí od výkyvov na komoditných trhoch alebo trhoch s energiou, ktoré obchodník nemôže kontrolovať a ktoré sa môžu vyskytnúť počas lehoty na odstúpenie od zmluvy.

(44)  V článku 14 ods. 4 smernice 2011/83/EÚ sa stanovujú podmienky, za ktorých spotrebiteľ v prípade uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy neznáša náklady na poskytnutie služieb, poskytnutie verejnoprospešných služieb a dodanie digitálneho obsahu, ktorý nie je dodaný na hmotnom nosiči. Ak je splnená niektorá z uvedených podmienok, spotrebiteľ nemusí peňažne uhradiť cenu služby, verejných služieb či digitálneho obsahu prijatých pred uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o digitálny obsah, jednou z týchto nekumulatívnych podmienok podľa článku 14 ods. 4 písm. b) bodu iii) je neposkytnutie potvrdenia o zmluve vrátane potvrdenia o predchádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa so začatím plnenia zmluvy pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a potvrdenia, že v dôsledku toho stráca právo na odstúpenie od zmluvy. Táto podmienka však nie je zahrnutá do podmienok straty práva na odstúpenie od zmluvy podľa článku 16 písm. m), čo vytvára neistotu, pokiaľ ide o možnosť spotrebiteľa odvolať sa na článok 14 ods. 4 písm. b) bod iii), keď sú splnené ostatné dve podmienky stanovené v článku 14 ods. 4 písm. b) a v dôsledku toho zaniká právo na odstúpenie od zmluvy podľa článku 16 písm. m). Podmienka stanovená v článku 14 ods. 4 písm. b) bode iii) by sa preto mala doplniť do článku 16 písm. m), aby sa spotrebiteľovi umožnilo uplatniť si právo na odstúpenie od zmluvy, ak nebola naplnená, a uplatniť si tak práva stanovené v článku 14 ods. 4.

(45)  Obchodníci môžu personalizovať cenu svojich ponúk v prípade konkrétnych spotrebiteľov alebo konkrétnych kategórií spotrebiteľov na základe automatizovaného rozhodovania a profilovania správania spotrebiteľov, ktoré obchodníkom umožňuje posúdiť kúpnu silu spotrebiteľa. Spotrebitelia by preto mali byť jasne informovaní o tom, kedy je cena, ktorá im bola ponúknutá, personalizovaná na základe automatizovaného rozhodnutia, aby tak pri svojom rozhodovaní mohli zohľadniť potenciálne riziká. Do smernice 2011/83/EÚ by sa preto mala doplniť osobitná požiadavka na informácie s cieľom informovať spotrebiteľa, keď je cena personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania. Táto požiadavka na informácie by sa nemala vzťahovať na techniky, ako je napríklad „dynamické“ oceňovanie alebo oceňovanie „v reálnom čase“, ktoré zahŕňa veľmi flexibilné a rýchle upravovanie ceny v reakcii na požiadavky trhu, keď nezahŕňa personalizáciu založenú na automatizovanom rozhodovaní. Touto požiadavkou na informácie nie je dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(25), v ktorom sa okrem iného stanovuje, že právo jednotlivca nepodlieha automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu vrátane profilovania.

(46)  Vzhľadom na technologický vývoj je potrebné odstrániť odkaz na číslo faxu zo zoznamu prostriedkov komunikácie v článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83/EÚ, keďže fax sa už používa zriedka a je do veľkej miery zastaraný.

(47)  Spotrebitelia sa pri rozhodovaní o kúpe čoraz viac spoliehajú na recenzie a odporúčania spotrebiteľov. Preto ak obchodníci poskytujú prístup k spotrebiteľským recenziám výrobkov, mali by informovať, či sú zavedené procesy alebo postupy na zabezpečenie toho, že uverejnené recenzie pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí výrobky zakúpili alebo používali. Ak sú takéto procesy alebo postupy zavedené, mali by poskytovať informácie o tom, ako sa vykonávajú kontroly, a poskytovať spotrebiteľom jasné informácie o tom, ako sa recenzie spracúvajú, napríklad či sa uverejňujú všetky recenzie, či už pozitívne, alebo negatívne, alebo či sú tieto recenzie sponzorované alebo ovplyvnené zmluvným vzťahom s obchodníkom. Práve preto by sa malo považovať za nekalú obchodnú praktiku zavádzať spotrebiteľov používaním vyhlásení, podľa ktorých recenzie výrobku poskytli spotrebitelia, ktorí skutočne používali alebo kúpili tento výrobok, ak sa nepodnikli žiadne náležité a primerané kroky na zabezpečenie toho, že tieto recenzie pochádzajú od takýchto spotrebiteľov. Takéto kroky by mohli zahŕňať napríklad technické prostriedky na overenie spoľahlivosti osoby, ktorá recenziu zverejňuje, a požiadanie o informácie na overenie toho, či spotrebiteľ skutočne daný výrobok kúpil alebo použil.

(48)  Ustanoveniami zameranými na spotrebiteľské recenzie a odporúčania nie sú dotknuté bežné a oprávnené reklamné praktiky, akými sú zveličujúce vyhlásenia alebo vyhlásenia, ktoré nie sú mienené doslovne.

(49)  Obchodníkom by sa takisto malo zakázať, aby zverejňovali falošné recenzie a odporúčania spotrebiteľov, ako sú napríklad „lajky“ na sociálnych sieťach, alebo aby tým poverovali iné osoby s cieľom propagovať svoje výrobky, a rovnako by sa im malo zakázať manipulovať s recenziami a odporúčaniami spotrebiteľov, ako je napríklad uverejňovanie len pozitívnych recenzií a zmazávanie tých negatívnych. Môže k tomu dôjsť aj prostredníctvom extrapolácie sociálnych odporúčaní, keď je pozitívna interakcia používateľa s určitým online obsahom prepojená alebo prenesená na iný, ale súvisiaci obsah, čo vytvára zdanie, že tento užívateľ má pozitívny postoj aj k súvisiacemu obsahu.

(50)  Obchodníkom by sa malo zakázať ďalej predávať spotrebiteľom vstupenky na kultúrne a športové podujatia, ktoré získali prostredníctvom softvéru, ako sú tzv. boty, ktorý im umožňuje kupovať vstupenky nad rámec technických limitov uložených primárnym predajcom vstupeniek alebo obísť akékoľvek iné technické prostriedky, ktoré zaviedol primárny predajca s cieľom zaručiť dostupnosť vstupeniek pre všetkých jednotlivcov. Týmto osobitným zákazom nie sú dotknuté žiadne iné vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľov a na zabezpečenie kultúrnej politiky a širokého prístupu všetkých jednotlivcov ku kultúrnym a k športovým podujatiam, ako je napríklad regulácia cien vstupeniek v rámci ďalšieho predaja.

(51)  V článku 16 Charty základných práv EÚ sa zaručuje sloboda podnikania v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi predpismi a postupmi. Marketing tovarov v členských štátoch ako identických, ak majú v skutočnosti podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti, môže zavádzať spotrebiteľov a priviesť ich k prijatiu rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijali.

(52)  Takáto praktika sa teda môže na základe individuálneho posúdenia príslušných prvkov kvalifikovať ako praktika v rozpore so smernicou 2005/29/ES. S cieľom uľahčiť orgánom členských štátov pre ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť potravín uplatňovanie existujúcich právnych predpisov sa v oznámení Komisie z 26. septembra 2017 o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti potravín a ochrany spotrebiteľov v prípadoch dvojakej kvality výrobkov – konkrétny prípad potravín poskytlo usmernenie týkajúce sa uplatňovania súčasných právnych predpisov EÚ na problémy s potravinami ▌s dvojakou kvalitou(26). V tejto súvislosti Spoločné výskumné centrum Komisie predstavilo spoločný prístup k porovnávacím skúškam potravín(27).

(53)  Pri presadzovaní práva sa však ukázalo, že v prípade neexistencie jasného ustanovenia nemusí byť spotrebiteľom, obchodníkom a príslušným vnútroštátnym orgánom jasné, ktoré obchodné praktiky by mohli byť v rozpore so smernicou 2005/29/ES. Preto by sa smernica 2005/29/ES mala zmeniť tak, aby sa ňou obchodníkom aj orgánom na presadzovanie práva zabezpečovala právna istota, a to jasným zákazom uvádzania na trh tovaru ako identického s tovarom uvádzaným na trh v ▌ďalších členských štátoch, v ktorých má takýto tovar podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Príslušné orgány by mali individuálne posudzovať a riešiť takéto praktiky podľa ustanovení smernice. Pri uskutočňovaní posúdenia by mal príslušný orgán zohľadniť, či takéto rozlíšenie je pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, právo obchodníka na úpravu tovaru rovnakej značky pre rôzne geografické trhy v dôsledku legitímnych a objektívnych faktorov, ako sú vnútroštátne právne predpisy, dostupnosť alebo sezónnosť surovín ▌alebo dobrovoľné stratégie na zlepšovanie prístupu k zdravým a výživným potravinám, ako aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu. Príslušné orgány by mali posúdiť, či je takéto rozlíšenie pre spotrebiteľov ľahko rozpoznateľné, a to zameraním sa na dostupnosť a primeranosť informácií. Je dôležité, aby boli spotrebitelia informovaní o rozlíšení tovaru z dôvodu legitímnych a objektívnych faktorov. Obchodníci by mali mať možnosť poskytovať takéto informácie rôznymi spôsobmi, ktoré umožňujú spotrebiteľom prístup k potrebným informáciám. Obchodníci by vo všeobecnosti mali uprednostňovať alternatívy k poskytovaniu informácií na označení tovaru. Mali by sa dodržiavať príslušné odvetvové predpisy Únie a predpisy o voľnom pohybe tovaru.

(54)  Hoci je predaj mimo prevádzkových priestorov legitímnym a zavedeným predajným kanálom rovnako ako predaj v prevádzkových priestoroch obchodníka a predaj na diaľku, niektoré osobitne agresívne alebo klamlivé marketingové alebo predajné praktiky v súvislosti s návštevami v domácnosti spotrebiteľa ▌alebo ▌zájazdmi, ako sa uvádzajú v článku 2 ods. 8 smernice 2011/83/EÚ, môžu na spotrebiteľov vyvíjať nátlak na zakúpenie tovaru alebo služieb, ktoré by si inak nekúpili, a/alebo na zakúpenie predraženého tovaru, pri ktorom sa vyžaduje okamžitá platba. Takéto praktiky sú často zacielené na starších alebo inak zraniteľných spotrebiteľov. Niektoré členské štáty vnímajú tieto praktiky ako neželané a považujú za potrebné obmedziť určité formy a aspekty predaja mimo prevádzkových priestorov v zmysle smernice 2011/83/EÚ, ako sú agresívny a klamlivý marketing alebo predaj výrobku v súvislosti s nevyžiadanými návštevami v domácnosti spotrebiteľa alebo ▌zájazdmi. Ak sa takéto obmedzenia prijímajú na inom základe, ako je ochrana spotrebiteľa, napríklad na základe verejného záujmu alebo rešpektovania súkromného života spotrebiteľov chráneného článkom 7 Charty základných práv EÚ, nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2005/29/ES.

(55)  V súlade so zásadou subsidiarity a na uľahčenie presadzovania práva by sa preto malo objasniť, že smernicou 2005/29/ES nie je dotknutá sloboda členských štátov prijímať vnútroštátne ustanovenia s cieľom viac chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v súkromnom obydlí spotrebiteľa na účely ponúkania alebo predaja výrobkov alebo v súvislosti so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo účinkom propagácie alebo predaja výrobkov spotrebiteľom, ak sú takéto ustanovenia opodstatnené ochranou spotrebiteľa. Všetky takéto ustanovenia by mali byť primerané a nediskriminačné a nemali by zakazovať tieto predajné kanály ako také. Vo vnútroštátnych ustanoveniach prijatých členskými štátmi by sa mohol napríklad vymedzovať čas dňa, keď nie sú povolené návštevy u zákazníkov doma bez ich výslovnej žiadosti, alebo by sa tieto návštevy mohli zakazovať, ak spotrebiteľ jasne uviedol, že takéto návštevy sú neprijateľné, alebo by sa v nich mohol presne stanovovať postup platby. Okrem toho by sa v takýchto ustanoveniach mohlo stanovovať viac ochranných pravidiel v oblastiach harmonizovaných smernicou 2011/83/EÚ. Smernica 2011/83/EÚ by sa preto mala zmeniť tak, aby umožnila členským štátom prijať vnútroštátne opatrenia na poskytnutie dlhšieho obdobia na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy a na uplatnenie výnimky z osobitných výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby všetky vnútroštátne ustanovenia prijaté v tomto zmysle oznámili Komisii, takže Komisia bude môcť tieto informácie sprístupniť všetkým zainteresovaným stranám a monitorovať primeranosť a zákonnosť týchto opatrení.

(56)  Pokiaľ ide o agresívne a klamlivé praktiky v súvislosti s podujatiami organizovanými na iných miestach než v priestoroch obchodníka, smernicou 2005/29/ES nie sú dotknuté podmienky usadenia sa alebo režimov vydávania povolení, ktoré môžu ukladať obchodníkom členské štáty. Okrem toho smernica 2005/29/ES sa nedotýka vnútroštátneho zmluvného práva, a najmä pravidiel o platnosti, uzavieraní alebo účinkoch zmluvy. Agresívne a klamlivé praktiky v súvislosti s podujatiami organizovanými na iných miestach než v priestoroch obchodníka sa môžu zakázať na základe posúdenia jednotlivých prípadov podľa článkov 5 až 9 smernice 2005/29/ES. Navyše príloha I k smernici 2005/29/ES obsahuje všeobecný zákaz praktík, v rámci ktorých obchodník vytvára dojem, že nekoná na účely súvisiace s jeho povolaním, a praktík, ktoré vytvárajú dojem, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestory predtým, ako sa uzatvorí zmluva. Komisia by mala posúdiť, či súčasné predpisy poskytujú primeranú úroveň ochrany spotrebiteľov a nástroje pre členské štáty na účinné riešenie takýchto praktík.

(57)  Táto smernica by preto nemala mať vplyv na vnútroštátne právo v oblasti zmluvného práva, pokiaľ ide o aspekty zmluvného práva, ktoré nie sú upravené touto smernicou. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo upravujúce napríklad uzavretie alebo platnosť zmluvy v prípadoch, ako je absencia súhlasu alebo nepovolená obchodná aktivita.

(58)  S cieľom zabezpečiť, aby mali občania prístup k aktuálnym informáciám o svojich právach spotrebiteľa a prostriedkoch nápravy v Únii, by online kontaktné miesto zriadené Komisiou malo byť čo najviac užívateľsky jednoduché, prispôsobené na použitie v mobilnom telefóne, ľahko dostupné a použiteľné pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím („dizajn pre všetkých“).

(59)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(28) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(60)  Keďže ciele tejto smernice, teda lepšie presadzovanie a modernizáciu právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie vzhľadom na to, že daný problém sa týka celej Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2005/29/ES

Smernica 2005/29/ES sa mení takto:

1.  V článku 2 sa odsek 1 mení takto:

a)  Písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) ,produkt‘ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľností, digitálnych služieb a digitálneho obsahu, ako aj práv a záväzkov;“;

"

b)  Dopĺňajú sa tieto písmená:"

„m) ,umiestnenie v poradí‘ je relatívna význačnosť priznaná produktom, ako ich prezentuje, organizuje alebo oznamuje obchodník, bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, organizáciu alebo oznámenie;

   n) ,online trh‘ je služba, ktorá umožňuje spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s inými obchodníkmi alebo so spotrebiteľmi pomocou softvéru, vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, ktorá je prevádzkovaná obchodníkom alebo v jeho mene.“;

"

2.  V článku 3 sa odseky 5 a 6 nahrádzajú takto: ▌"

„5. Touto smernicou sa členským štátom nebráni prijať ustanovenia na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľov, pokiaľ ide o agresívne alebo klamlivé marketingové či predajné praktiky v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo ▌zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo účinkom propagovať alebo predať výrobky spotrebiteľom. ▌Takéto obmedzenia sú primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.

6.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na základe odseku 5, ako aj akékoľvek následné zmeny. Komisia zabezpečí jednoduchý prístup spotrebiteľov a obchodníkov k týmto informáciám na špecializovanom webovom sídle.“;

"

3.  Do článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

c) akýkoľvek marketing tovaru v jednom členskom štáte ako identický s tovarom uvádzaným na trh v ▌ďalších členských štátoch, hoci majú tieto tovary podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti, pokiaľ to nie je odôvodnené legitímnymi a objektívnymi faktormi.“;

"

4.  ▌ Článok 7sa mení takto:

a)  Odsek 4 sa mení takto:

i)  Písmeno d) sa nahrádza takto:"

d) dojednania o spôsobe platby, dodaní a predvedení, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti;“;

"

ii)  Dopĺňa sa toto písmeno:"

„f) pre produkty ponúkané na online trhoch to, či je tretia strana ponúkajúca produkty obchodníkom, alebo nie, a to na základe vyhlásenia, ktoré daná tretia strana poskytne online trhu.“;

"

b)  Vkladá sa tento odsek:"

„4a. Keď sa spotrebiteľom poskytuje možnosť vyhľadávať produkty ponúkané rôznymi obchodníkmi alebo spotrebiteľmi na základe dopytu vo forme kľúčového slova, frázy alebo iného vstupu, bez ohľadu na to, kde sa môžu transakcie napokon uzavrieť, za dôležité sa považujú všeobecné informácie poskytované v špecifickej časti online rozhrania, ktorá je priamo a ľahko prístupná zo stránky, na ktorej sa prezentujú výsledky dopytu, o hlavných parametroch určujúcich poradie produktov prezentovaných spotrebiteľovi ako výsledok dopytu vyhľadávania a o relatívnom význame týchto parametrov oproti iným parametrom. Tento odsek sa nevzťahuje na poskytovateľov internetových vyhľadávačov, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) 2019/....*(29).

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ... (Ú. v. EÚ ...).“;

"

c)  Dopĺňa sa tento odsek:"

„6. Ak obchodník poskytuje prístup k spotrebiteľským recenziám produktov, za dôležité sa považujú informácie o tom, či a ako obchodník zabezpečuje, že uverejnené recenzie pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí si produkt kúpili alebo použili.“;

"

5.  Vkladá sa tento článok ▌:"

„Článok 11a

Náprava

1.  ▌Spotrebitelia, ktorí boli poškodení nekalými obchodnými praktikami, majú prístup k primeraným a účinným prostriedkom nápravy vrátane odškodnenia za škody, ktoré spotrebiteľ utrpel, a v prípade potreby zníženia ceny alebo ukončenia zmluvy. Členské štáty môžu stanoviť podmienky uplatňovania a účinkov týchto prostriedkov nápravy. Členské štáty môžu v prípade potreby zohľadniť závažnosť a povahu nekalej obchodnej praktiky, škody, ktoré spotrebiteľ utrpel, a iné relevantné okolnosti.

2.  Týmito prostriedkami nápravy nie je dotknuté uplatňovanie iných prostriedkov nápravy, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.“;

"

6.  Článok 13 sa nahrádza takto:"

„Článok 13

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby ▌sa v prípade potreby zohľadnili tieto neúplné a orientačné kritériá:

   a) povaha, závažnosť, rozsah a trvanie ▌porušenia právnych predpisov;

   b) akékoľvek opatrenie prijaté obchodníkom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

   c) všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil;
   d) získané finančné výhody alebo straty, ktorým obchodník v dôsledku porušenia zabránil, ak sú k dispozícii príslušné údaje;
   e) sankcie uložené obchodníkovi za rovnaké porušenie v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu stanoveného nariadením (EÚ) 2017/2394;
   f) všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade uloženia sankcií v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 obsahovali buď možnosť uložiť pokuty prostredníctvom správnych postupov, alebo začať súdne konanie o uložení pokút, alebo oboje, ktorých maximálna výška bude minimálne 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch. Bez toho, aby bolo dotknuté toto nariadenie, môžu členské štáty z vnútroštátnych ústavných dôvodov obmedziť ukladanie pokút na:

   a) porušenia článkov 6, 7, 8, 9 a prílohy I; a
   b) pokračujúce používanie obchodnej praktiky zo strany obchodníka, ktorú príslušný vnútroštátny orgán alebo súd považuje za nekalú, pokiaľ sa na porušenie nevzťahuje písmeno a).

4.  V prípadoch, keď sa pokuta ukladá v súlade s odsekom 3, ale informácie o ročnom obrate obchodníka nie sú k dispozícii, členské štáty zavedú možnosť uložiť pokuty, ktorých maximálna výška bude minimálne 2 milióny EUR.

5.  Členské štáty oznámia svoje pravidlá o sankciách Komisii do... [dátum transpozície tejto pozmeňujúcej smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.“;

"

7.  ▌ Príloha I sa mení takto:

a)  Vkladá sa tento bod:"

„11a. Poskytovanie výsledkov vyhľadávania v reakcii na spotrebiteľov online dopyt vyhľadávania bez jasného zverejnenia akejkoľvek platenej reklamy alebo platby konkrétne za vyššie umiestnenie produktov v rámci výsledkov vyhľadávania.“;

"

b)  Vkladajú sa tieto body:"

„23a. Ďalší predaj vstupeniek na podujatia spotrebiteľom, ak ich obchodník získal pomocou automatizovaných prostriedkov s cieľom obísť akýkoľvek stanovený limit týkajúci sa počtu vstupeniek, ktoré si jednotlivec môže kúpiť, alebo akékoľvek iné pravidlá týkajúce sa nákupu vstupeniek.

23b.  Vyhlásenie, že recenzie produktu poskytujú spotrebitelia, ktorí tento produkt skutočne použili alebo kúpili, bez prijatia náležitých a primeraných krokov na kontrolu toho, že pochádzajú od takýchto spotrebiteľov.

23c.  Predloženie alebo poverenie inej právnickej alebo fyzickej osoby, aby poskytla falošné spotrebiteľské recenzie alebo odporúčania, alebo skresľovanie spotrebiteľských recenzií alebo spoločenských odporúčaní s cieľom propagovať produkty.“

"

Článok 2

Zmeny smernice 2011/83/EÚ

Smernica 2011/83/EÚ sa mení takto:

1.  Článok 2 sa mení takto:

a)  Bod 3 sa nahrádza takto:"

„3. ,tovar‘ je tovar, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*(30);

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ... (Ú. v. EÚ…).“;

"

b)   Vkladá sa tento bod ▌:"

„4a. ,osobné údaje‘ sú osobné údaje v zmysle článku 4 bodu 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;“;

"

c)   Body 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"

5. ,kúpna zmluva‘ je akákoľvek zmluva, na základe ktorej obchodník prevedie alebo sa zaviaže previesť vlastníctvo tovaru na spotrebiteľa, a to vrátane akejkoľvek zmluvy, ktorej predmetom je tovar aj služby;

   6. ,zmluva o službách‘ je akákoľvek zmluva, ktorá nie je kúpnou zmluvou a na základe ktorej obchodník poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť spotrebiteľovi službu vrátane digitálnej služby ▌;“;

"

d)   Bod 11 sa nahrádza takto:"

„11. ,digitálny obsah‘ je digitálny obsah, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*(31);“;

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ... (Ú. v. EÚ…).“;

"

e)   Dopĺňajú sa tieto body:"

„ ▌ 16. ,digitálna služba‘ je digitálna služba, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2019/...(32)++;

   17. ,online trh‘ je ▌služba, ktorá umožňuje spotrebiteľom uzatvárať ▌zmluvy na diaľkuinými obchodníkmi alebo so spotrebiteľmi pomocou softvéru, vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, ktorá je prevádzkovaná obchodníkom alebo v jeho mene;
   18. ,poskytovateľ online trhu‘ je akýkoľvek poskytovateľ služieb, ktorý poskytuje spotrebiteľom online trh;

   19. ,kompatibilita‘ je kompatibilita, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 10 smernice (EÚ) 2019/...(33);
   20. ,funkčnosť‘ je funkčnosť, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 11 smernice (EÚ) 2019/...+;
   21. ,interoperabilita‘ je interoperabilita, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 smernice (EÚ) 2019/...+.“;

"

2.  Článok 3 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Táto smernica sa vzťahuje na každú zmluvu uzatvorenú medzi obchodníkom a spotrebiteľom za podmienok a v rozsahu stanovenom v jej ustanoveniach, pričom spotrebiteľ zaplatí alebo sa zaviaže zaplatiť jej cenu. Vzťahuje sa na zmluvy na dodávky vody, plynu, elektriny alebo ústredného kúrenia vrátane tých, ktoré sú zabezpečované verejnými poskytovateľmi, a to v rozsahu, v akom sa tieto komodity poskytujú na zmluvnom základe.“;

"

b)  Vkladá sa tento odsek:"

„1a. Táto smernica sa vzťahuje aj na prípady, keď obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálny obsah, ktorý nie je dodávaný na hmotnom nosiči, alebo digitálnu službu spotrebiteľovi a ten poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi osobné údaje, okrem prípadov, keď osobné údaje, ktoré poskytol spotrebiteľ, spracúva obchodník výlučne na účely dodania digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, alebo digitálnej služby v súlade s touto smernicou, alebo na to, aby obchodník dodržiaval zákonné požiadavky, ktorým podlieha, pričom obchodník nespracúva tieto údaje na žiadne iné účely.“

"

c)  Odsek 3 sa mení takto:

i)  Písmeno k) sa nahrádza takto:"

„k) o službách osobnej dopravy s výnimkou článku 8 ods. 2 a článkov 19, 21 a 22;“;

"

ii)  Dopĺňa sa toto písmeno:"

„n) o akomkoľvek tovare predanom formou exekúcie alebo iným spôsobom na základe zákonnej moci.“;

"

3.  V článku 5 sa odsek 1 mení takto:

a)  Písmeno e) sa nahrádza takto:"

„e) okrem pripomenutia existencie zákonnej záruky súladu tovaru, digitálneho obsahu a digitálnych služieb prípadne aj informáciu o existencii a podmienkach záručného a pozáručného servisu a obchodných záruk;“;

"

b)  Písmená g) a h) sa nahrádzajú takto:"

g) prípadne informáciu o funkčnosti tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb vrátane uplatniteľných technických ochranných opatrení;

   h) prípadne informáciu o akejkoľvek relevantnej kompatibilite a interoperabilite tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb ▌, o ktorých obchodník vie alebo v prípade ktorých možno logicky predpokladať, že o nich vie.“;

"

4.  ▌Článok 6 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa mení takto:

i)  Písmeno c) sa nahrádza takto:"

c) poštovú adresu, na ktorej má obchodník sídlo, ako aj jeho telefónne číslo a e-mailovú adresu. Okrem toho, ak obchodník poskytne iné prostriedky online komunikácie, ktorými sa zabezpečí, že spotrebiteľ môže uchovávať akúkoľvek písomnú korešpondenciu vrátane dátumu a času takejto korešpondencie s obchodníkom na trvalom nosiči, tieto informácie musia obsahovať aj podrobnosti o týchto iných prostriedkoch. Všetky tieto komunikačné prostriedky, ktoré poskytuje obchodník, umožňujú spotrebiteľovi rýchlo kontaktovať obchodníka a účinne s ním komunikovať. Prípadne obchodník poskytne aj poštovú adresu a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná.“;

"

ii)  Vkladá sa toto písmeno:"

„ea) prípadne, že cena bola personalizovaná na základe automatizovaného rozhodovania;“;

"

iii)  Písmeno l) sa nahrádza takto:"

„l) pripomenutie existencie zákonnej záruky súladu tovaru, digitálneho obsahu a digitálnych služieb so zmluvou;“;

"

iv)  Písmená r) a s) sa nahrádzajú takto:"

r) prípadne informáciu o funkčnosti tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb vrátane uplatniteľných technických ochranných opatrení;

   s) prípadne informáciu o akejkoľvek relevantnej kompatibilite a interoperabilite tovaru s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnych služieb ▌, o ktorých obchodník vie alebo v prípade ktorých možno logicky predpokladať, že o nich vie.“;

"

b)  Odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Informácie uvedené v odseku 1 písm. h), i) a j) sa môžu poskytovať prostredníctvom vzorových pokynov na odstúpenie od zmluvy stanovených v prílohe I(A). Obchodník musí splniť požiadavky na informácie stanovené v odseku 1 písm. h), i) a j), ak tieto pokyny poskytol spotrebiteľovi, správne vyplnené. Odkazy na 14-dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy vo vzorových pokynoch na odstúpenie od zmluvy stanovených v prílohe I(A) sa nahrádzajú odkazmi na 30-dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy v prípadoch, keď členské štáty prijali pravidlá v súlade s článkom 9 ods. 1a).“;

"

5.  Vkladá sa tento článok ▌:"

„Článok 6a

Dodatočné osobitné požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzatváraných na online trhoch

1.  Predtým ako sa zmluva uzavretá na diaľku či akákoľvek zodpovedajúca ponuka na online trhu stane pre spotrebiteľa záväznou, poskytovateľ online trhu mu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2005/29/ES, poskytne jasným a zrozumiteľným spôsobom a spôsobom vhodným pre prostriedky komunikácie na diaľku tieto informácie:

   a) všeobecné informácie sprístupnené v osobitnej časti online rozhrania, ktoré je priamo a ľahko dostupné zo stránky, na ktorej sú prezentované ponuky o hlavných parametroch, ktoré určujú miesto v poradí, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. m) smernice 2005/29/ES, ponúk poskytovaných spotrebiteľovi, ako výsledok jeho dopytu vyhľadávania a relatívneho významu týchto parametrov oproti iným parametrom;
   b) či je tretia strana ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah obchodníkom, alebo nie, a to na základe vyhlásenia, ktoré daná tretia strana poskytne online trhu;
   c) ak tretia strana, ktorá ponúka tovar, služby alebo digitálny obsah, nie je obchodníkom, že práva spotrebiteľa vyplývajúce z právnych predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa sa neuplatňujú na ▌zmluvu;
   d) prípadne informáciu o tom, ako sa povinnosti súvisiace so zmluvou delia medzi tretiu stranu ponúkajúcu tovar, služby alebo digitálny obsah a poskytovateľa online trhu. Touto informáciou nie je dotknutá zodpovednosť, ktorú online trh alebo obchodník môže mať v súvislosti so zmluvou podľa iného práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

2.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/31/ES, tento článok nebráni členským štátom ukladať dodatočné požiadavky na informácie v prípade online trhov. Takéto ustanovenia sú primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.“;

"

6.  V článku 7 sa odsek 3 sa nahrádza takto:"

3. Ak spotrebiteľ chce, aby sa poskytovanie služieb alebo dodávky vody, plynu alebo elektriny, ktorých predaj nie je obmedzený objemom ani stanoveným množstvom, alebo ústredného kúrenia začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 9 ods. 2, a ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť, obchodník spotrebiteľa požiada, aby o to výslovne požiadal na trvalom nosiči. Obchodník takisto požiada spotrebiteľa, aby potvrdil, že po úplnom vykonaní zmluvy zo strany obchodníka spotrebiteľ už nebude mať právo na odstúpenie od zmluvy.“;

"

7.  Článok 8 sa mení takto:

(a)  Odsek 4 sa nahrádza takto:"

4. Ak je zmluva uzatvorená pomocou prostriedku komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený čas alebo priestor na zobrazenie informácií, obchodník poskytne na tomto osobitnom prostriedku alebo prostredníctvom neho pred uzatvorením takejto zmluvy aspoň predzmluvné informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, totožnosti obchodníka, celkovej cene, práve na odstúpenie od zmluvy, dĺžke trvania zmluvy a v prípade zmluvy na neurčitý čas o podmienkach vypovedania zmluvy, uvedené v článku 6 ods. 1 písm. a), b), e), h) a o), s výnimkou vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy stanoveného v prílohe I(B) uvedeného v písmene h). Ostatné informácie uvedené v článku 6 ods. 1 vrátane formulára na odstúpenie od zmluvy obchodník poskytne spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s odsekom 1 tohto článku.“;

"

(b)  Odsek 8 sa nahrádza takto:"

8. Ak spotrebiteľ chce, aby sa poskytovanie služieb alebo dodávky vody, plynu alebo elektriny, ktorých predaj nie je obmedzený objemom ani stanoveným množstvom, alebo ústredného kúrenia začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy stanovenej v článku 9 ods. 2, a ak je podľa zmluvy spotrebiteľ povinný zaplatiť, obchodník spotrebiteľa požiada, aby o to výslovne požiadal. Obchodník takisto požiada spotrebiteľa, aby potvrdil, že po úplnom vykonaní zmluvy zo strany obchodníka spotrebiteľ už nebude mať právo na odstúpenie od zmluvy.“;

"

8.  Článok 9 sa mení takto:

a)  Vkladá sa tento odsek:"

„1a. Členské štáty môžu prijať pravidlá, v súlade s ktorými sa 14-dňová lehota na odstúpenie od zmluvy uvedená v odseku 1 predĺži na 30 dní v prípade zmlúv uzatvorených v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo účinkom propagovať alebo predať výrobky spotrebiteľom na účely ochrany legitímnych záujmov spotrebiteľov s ohľadom na agresívne alebo klamlivé marketingové či predajné praktiky. Takéto pravidlá sú primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.“;

"

b)  V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:"

„2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, lehota na odstúpenie od zmluvy uvedená v odseku 1 tohto článku uplynie po 14 dňoch alebo 30 dňoch v prípadoch, keď členské štáty prijali pravidlá v súlade s odsekom 1a tohto článku, od:“;

"

9.  V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Ak obchodník poskytne spotrebiteľovi informácie stanovené v odseku 1 tohto článku do 12 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 9 ods. 2, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch alebo 30 dňoch v prípadoch, keď členské štáty prijali pravidlá v súlade s článkom 9 ods. 1a, odo dňa, keď spotrebiteľ dostane uvedené informácie.“;

"

10.  V článku 13 sa dopĺňajú tieto odseky:"

4. Pokiaľ ide o osobné údaje spotrebiteľa, obchodník dodržiava povinnosti uplatniteľné podľa nariadenia (EÚ) 2016/679.

5.  Obchodník sa zdrží používania akéhokoľvek obsahu iného ako osobné údaje, ktorý poskytol alebo vytvoril spotrebiteľ pri používaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby poskytovanej obchodníkom, okrem prípadov, keď takýto obsah:

   a) nemá využitie mimo kontextu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby poskytovanej obchodníkom;
   b) súvisí len s činnosťou spotrebiteľa počas používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby poskytovanej obchodníkom;
   c) bol obchodníkom zoskupený s inými údajmi a nemôže byť rozčlenený alebo len s neprimeraným úsilím; alebo
   d) bol vytvorený spoločne spotrebiteľom a inými osobami a ďalší spotrebitelia sú schopní tento obsah naďalej používať.

6.  S výnimkou situácií uvedených v odseku 5 písm. a), b) alebo c) obchodník na žiadosť spotrebiteľa sprístupní spotrebiteľovi akýkoľvek obsah iný ako osobné údaje, ktorý poskytol alebo vytvoril spotrebiteľ pri používaní digitálneho obsahu alebo digitálnej služby poskytovanej obchodníkom.

7.  Spotrebiteľ má nárok na spätné získanie digitálneho obsahu bezplatne a bez závažných prekážok zo strany obchodníka, a to v primeranom čase a v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte.

8.  V prípade odstúpenia od zmluvy obchodník môže zabrániť akémukoľvek ďalšiemu využívaniu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby zo strany spotrebiteľa, a to najmä tým, že zamedzí prístup spotrebiteľa k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe alebo deaktivuje užívateľský účet spotrebiteľa, a to bez toho, aby bol dotknutý odsek 6.“;

"

11.  Článok 14 sa mení takto:

a)  Vkladá sa tento odsek:"

„2a. V prípade vypovedania zmluvy sa spotrebiteľ zdrží používania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a ich poskytovania tretím stranám.“;

"

b)  V odseku 4 sa písmeno b) bod i) nahrádza takto:"

„i) spotrebiteľ neudelil pred uplynutím 14-dňovej alebo 30-dňovej lehoty uvedenej v článku 9 predchádzajúci výslovný súhlas so začatím poskytovania;“;

"

12.  Článok 16 sa mení takto:

a)  Písmeno a) sa nahrádza takto:"

a) o zmluvy o službách, pri ktorých došlo k úplnému poskytnutiu služby, a ak zmluva zaväzuje spotrebiteľa povinnosťou uskutočniť peňažnú úhradu, ak sa jej poskytovanie začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ potvrdil, že po úplnom vykonaní zmluvy obchodníkom stratí právo na odstúpenie od zmluvy;“;

"

b)   Písmeno m) sa nahrádza takto:"

m) o zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči, ak sa jeho poskytovanie už začalo a, v prípade zmlúv ukladajúcich spotrebiteľovi povinnosť peňažnej úhrady, ak:

   i) spotrebiteľ udelil predchádzajúci výslovný súhlas so začatím plnenia zmluvy počas lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy;
   ii) spotrebiteľ potvrdil, že tým stráca právo na odstúpenie od zmluvy; a
   iii) obchodník poskytol potvrdenie v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 7.“;

"

c)   Dopĺňajú sa tieto odseky:"

„Členské štáty sa môžu odchýliť od výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy stanovených v odseku 1 písm. a), b), c) a e) v prípade zmlúv uzatvorených v súvislosti s nevyžiadanými návštevami obchodníka v domácnosti spotrebiteľa alebo so zájazdmi organizovanými obchodníkom s cieľom alebo účinkom propagovať alebo predať výrobky spotrebiteľom na účely ochrany legitímnych záujmov spotrebiteľov s ohľadom na agresívne alebo klamlivé marketingové či predajné praktiky. Takéto ustanovenia sú primerané, nediskriminačné a opodstatnené ochranou spotrebiteľa.

Členské štáty môžu stanoviť, že spotrebiteľ stráca právo na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv o službách po úplnom poskytnutí služby, a ak spotrebiteľ výslovne požiadal o návštevu obchodníka na účely vykonania opráv, ak sa plnenie začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa, ak zmluva zaväzuje spotrebiteľa uskutočniť peňažnú úhradu.“;

"

13.  Článok 24 sa nahrádza takto:"

„Článok 24

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby ▌sa v prípade potreby zohľadnili tieto neúplné a orientačné kritériá:

   a) povaha, závažnosť, rozsah a trvanie ▌porušenia právnych predpisov;

   b) akékoľvek opatrenie prijaté obchodníkom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

   c) všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil;
   d) získané finančné výhody alebo straty, ktorým obchodník v dôsledku porušenia zabránil, ak sú k dispozícii príslušné údaje;
   e) sankcie uložené obchodníkovi za rovnaké porušenie v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu stanoveného nariadením (EÚ) 2017/2394;
   f) všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade uloženia sankcií v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 obsahovali buď možnosť uložiť pokuty prostredníctvom správnych postupov, alebo začať súdne konanie o uložení pokút, alebo oboje, ktorých maximálna výška bude minimálne 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch.

4.  V prípadoch, keď sa pokuta ukladá v súlade s odsekom 3, ale informácie o ročnom obrate obchodníka nie sú k dispozícii, členské štáty zavedú možnosť uložiť pokuty, ktorých maximálna výška bude minimálne 2 milióny EUR.

5.  Členské štáty oznámia svoje pravidlá o sankciách Komisii do... [dátum transpozície tejto pozmeňujúcej smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.“;

"

14.  V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Ak členský štát využije niektorú z regulačných možností uvedených v článku 3 ods. 4, článku 6 ods. 7, článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 6, článku 9 ods. 1a, článku 9 ods. 3 a článku 16 druhom pododseku, oznámi túto skutočnosť, ako aj všetky následné zmeny Komisii do... [dátum transpozície stanovený v článku 5 tejto pozmeňujúcej smernice].“;

"

15.  Príloha I sa mení takto:

a)  Bod A sa mení takto:

i)   ▌Tretí odsek pod nadpisom Právo na odstúpenie od zmluvy sa nahrádza takto:"

„Pri uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy nás [2] musíte informovať o svojom rozhodnutí odstúpiť od tejto zmluvy jednoznačným vyhlásením (napríklad listom zaslaným poštou alebo e‑mailom). Na tento účel môžete použiť pripojený vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý však nie je záväzný. [3]“;

"

ii)  Odsek 2 pod nadpisom Pokyny na vyplnenie sa nahrádza takto:"

„[2.] Doplňte meno/názov, poštovú adresu, svoje telefónne číslo a e‑mailovú adresu.“;

"

b)   V bode B sa prvá zarážka nahrádza takto:"

„Komu [Obchodník doplní svoje meno/názov, poštovú adresu a ▌e‑mailovú adresu]:“.

"

Článok 3

Zmeny smernice 93/13/ES

Smernica 93/13/EHS sa mení takto:

Vkladá sa tento článok ▌:"

Článok 8b

1.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Členské štáty môžu obmedziť takéto sankcie na situácie, keď sú zmluvné podmienky výslovne vymedzené ako nekalé za každých okolností vo vnútroštátnom práve alebo ak predajca alebo dodávateľ naďalej používa zmluvné podmienky, ktoré boli v konečnom rozhodnutí prijatom v súlade s článkom 7 ods. 2 stanovené za nekalé.

3.  Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby ▌sa v prípade potreby zohľadnili tieto neúplné a orientačné kritériá:

   a) povaha, závažnosť, rozsah a trvanie ▌porušenia právnych predpisov;

   b) akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

   c) všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;
   d) získané finančné výhody alebo straty, ktorým predajca alebo dodávateľ v dôsledku porušenia zabránil, ak sú k dispozícii príslušné údaje;
   e) sankcie uložené predajcovi alebo dodávateľovi za rovnaké porušenie v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu stanoveného nariadením (EÚ) 2017/2394;
   f) všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty zabezpečia, aby v prípade uloženia sankcií v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 obsahovali buď možnosť uložiť pokuty prostredníctvom správnych postupov, alebo začať súdne konanie o uložení pokút, alebo oboje, ktorých maximálna výška bude minimálne 4 % ročného obratu predajcu alebo dodávateľa v dotknutom členskom štáte alebo v dotknutých členských štátoch.

5.  V prípadoch, keď sa pokuta ukladá v súlade s odsekom 4, ale informácie o ročnom obrate predajcu alebo dodávateľa nie sú k dispozícii, členské štáty zavedú možnosť uložiť pokuty, ktorých maximálna výška bude minimálne 2 milióny EUR.

6.  Členské štáty oznámia svoje pravidlá o sankciách Komisii do... [dátum transpozície tejto pozmeňujúcej smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

"

Článok 4

Zmeny smernice 98/6/ES

Smernica 98/6/ES sa mení takto:

a)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 6a

1.  V každom oznámení o znížení ceny sa uvedie predchádzajúca cena, ktorú obchodník uplatňoval počas stanoveného časového obdobia pred uplatnením zníženia ceny.

2.  Predchádzajúca cena je najnižšia cena, ktorú uplatňoval obchodník počas obdobia, ktoré nesmie byť kratšie ako jeden mesiac, pred uplatnením zníženia ceny.

3.  Členské štáty môžu stanoviť rôzne pravidlá pre tovar, ktorý by sa mohol poškodiť alebo rýchlo expirovať.

4.  Ak bol výrobok na trhu menej ako 30 dní, členské štáty môžu stanoviť aj kratšiu lehotu, ako je lehota stanovená v odseku 2.

5.  Členské štáty môžu stanoviť, že ak sa zníženie ceny postupne zvyšuje, predchádzajúca cena je cena bez zníženia ceny pred prvým uplatnením zníženia ceny.“;

"

b)   Článok 8 sa nahrádza takto:"

Článok 8

1.  Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Pri ukladaní sankcií členské štáty zabezpečia, aby ▌sa v prípade potreby zohľadnili tieto neúplné a orientačné kritériá:

   a) povaha, závažnosť, rozsah a trvanie ▌porušenia právnych predpisov;

   b) akékoľvek opatrenie prijaté obchodníkom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu;

   c) všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa obchodník dopustil;
   d) získané finančné výhody alebo straty, ktorým obchodník v dôsledku porušenia zabránil, ak sú k dispozícii príslušné údaje;
   e) sankcie uložené obchodníkovi za rovnaké porušenie v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu stanoveného nariadením (EÚ) 2017/2394;
   f) všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.

3.  Členské štáty oznámia svoje pravidlá o sankciách Komisii do... [dátum transpozície tejto pozmeňujúcej smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.“.

"

Článok 5

Informácie o právach spotrebiteľa

Komisia zabezpečí, aby občania, ktorí hľadajú informácie o svojich právach spotrebiteľa alebo o mimosúdnom riešení sporov, mohli využívať online kontaktné miesto prostredníctvom jednotnej digitálnej brány zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724(34), ktorá im umožní:

a)  dostať sa k aktuálnym informáciám o ich právach spotrebiteľa v Únii, a to jasným, zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom; a

b)  predloží sťažnosť prostredníctvom platformy na riešenie sporov online zriadenej podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013(35) a príslušnému európskemu spotrebiteľskému centru v závislosti od zúčastnených strán.

Článok 6

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

Do... [2 rokov po nadobudnutí účinnosti] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa bude obsahovať najmä posúdenie ustanovení tejto smernice, pokiaľ ide o:

a)  podujatia organizované na iných miestach, ako sú prevádzkové priestory obchodníka; a

b)  prípady tovarov, ktoré sa uvádzajú na trh ako identické, ale majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti, vrátane toho, či by tieto prípady mali podliehať prísnejším požiadavkám vrátane zákazu uvedeného v prílohe I k smernici 2005/29/ES a či sú potrebné podrobnejšie ustanovenia o informáciách o rozdielnosti tovarov.

K tejto správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

Článok 7

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia... [najneskôr 24 mesiacov po prijatí] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia po... [šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na transpozíciu].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.
(2)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(3)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019.
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30).
(7)Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).
(10)Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ... (Ú. v. EÚ...).
(12)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS č./RR (2018/0112(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.
(13)++ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS č./RR (2018/0112(COD)).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2018. s. 1).
(18)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ... (Ú. v. EÚ...).
(20)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.
(21)++ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)).
(22)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)).
(23)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)).
(24)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)).
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(26)C(2017)6532.
(27) https://ec.europa.eu/jrc/sites/jrcsh/files/eu_harmonised_testing_methodology__framework_for_selecting_and_testing_of_food_products_to_assess_quality_related_characteristics.pdf.
(28)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(29)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE-CONS č./RR (2018/0112(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(30)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 27/19 (2015/0288(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.
(31)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.
(32)++ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)).
(33)+ Ú. v. EÚ: vložte do textu sériové číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 26/19 (2015/0287(COD)).
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).
(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1).


Transparentnosť a udržateľnosť posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci ***I
PDF 337kWORD 103k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ v potravinovom reťazci, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 178/2002 [o všeobecnom potravinovom práve], smernica 2001/18/ES [o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia], nariadenie (ES) č. 1829/2003 [o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách], nariadenie (ES) č. 1831/2003 [o kŕmnych doplnkových látkach], nariadenie (ES) č. 2065/2003 [o udiarenských dochucovadlách], nariadenie (ES) č. 1935/2004 [o materiáloch v styku s potravinami], nariadenie (ES) č. 1331/2008 [o spoločnom postupe schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm], nariadenie (ES) č. 1107/2009 [o prípravkoch na ochranu rastlín] a nariadenie (EÚ) 2015/2283 [o nových potravinách] (COM(2018)0179 – C8-0144/2018 – 2018/0088(COD))
P8_TA-PROV(2019)0400A8-0417/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0179),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43, článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0144/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rybárstvo a Výboru pre právne veci (A8-0417/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci, a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 178/2002, (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 2065/2003, (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 1331/2008, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) 2015/2283 a smernica 2001/18/ES

P8_TC1-COD(2018)0088


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(7) sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, aby sa vytvorila spoločná základňa pre opatrenia, ktorými sa riadi potravinové právo tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Okrem iného sa v ňom stanovuje, že potravinové právo má byť založené na analýze rizika okrem prípadov, ak to nezodpovedá okolnostiam alebo charakteru opatrenia.

(2)  V nariadení (ES) č. 178/2002 sa vymedzuje pojem analýza rizika ako postup pozostávajúci z troch navzájom prepojených zložiek: hodnotenie rizika, riadenie rizika a komunikácia o riziku. Na účely hodnotenia rizika na úrovni Únie sa uvedeným nariadením zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) ako orgán Únie zodpovedný za hodnotenie rizika v záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti potravín a krmív.

(3)  Dôležitou súčasťou procesu analýzy rizika je komunikácia o riziku. ▌ Hodnotením všeobecného potravinového práva REFIT (nariadenie (ES) č. 178/2002) z roku 2018 (ďalej len „kontrola vhodnosti všeobecného potravinového práva“) sa zistilo, že komunikácia o riziku sa vo všeobecnosti nepovažuje za dostatočne účinnou. Má to vplyv na dôveru spotrebiteľov, pokiaľ ide o výsledok procesu analýzy rizika.

(4)  Preto je potrebné zabezpečiť transparentnú, nepretržitú a inkluzívnu komunikáciu o riziku počas analýzy rizika, do ktorej sú zapojení tí, ktorí hodnotia riziko, a tí, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, a to na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Takúto komunikáciu o riziku by malo posilniť dôveru občanov v to, že za analýzou rizika je cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov. Uvedenou komunikáciou o riziku by sa malo umožniť aj prispenie k participatívnemu a otvorenému dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami, aby sa v rámci procesu analýzy rizika zabezpečilo zohľadnenie prevahy verejného záujmu a správnosť, komplexnosť, transparentnosť, konzistentnosť a zodpovednosť.

(5)  V rámci komunikácie o riziku by sa mal klásť osobitný dôraz ▌ na to, aby sa presne, jasne, komplexne, koherentne, vhodne a včas vysvetlili nielen samotné zistenia z hodnotenia rizika, ale aj spôsob, akým sa takéto zistenia využívajú s cieľom pomôcť s poskytovaním informácií pri rozhodovaní o riadení rizika spolu s inými legitímnymi faktormi, ak je to relevantné. Mali by sa poskytnúť informácie o tom, ako sa dosiahli rozhodnutia o riadení rizika, a informácie o faktoroch iných, ako sú výsledky hodnotenia rizika, ktoré zohľadnili tí, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, ako aj o tom, ako boli tieto faktory zvážené navzájom.

(6)  Vzhľadom na to, že verejnosť nevníma jednoznačne rozdiel medzi nebezpečenstvom a rizikom, komunikácia o riziku by sa mala usilovať objasniť uvedený rozdiel, a tak zaistiť, aby ho široká verejnosť lepšie pochopila.

(7)  Ak existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že potravina alebo krmivo môže predstavovať riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat z dôvodu nedodržania pravidiel vyplývajúceho zo zámerného porušovania uplatniteľného práva Únie spáchaného podvodnými alebo nekalými praktikami, orgány verejnej moci by mali čo najskôr náležite informovať verejnosť, pričom by mali v najväčšej možnej miere identifikovať príslušné produkty a riziká, ktoré môžu predstavovať.

(8)  Je potrebné stanoviť všeobecné ciele a zásady komunikácie o riziku, pričom sa zohľadnia príslušné úlohy tých, ktorí hodnotia riziko, a tých, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, a zároveň zaistiť ich nezávislosť.

(9)  Na základe týchto ▌ všeobecných cieľov a zásad by sa mal v úzkej spolupráci s úradom a členskými štátmi a po príslušných verejných konzultáciách stanoviť všeobecný plán komunikácie o riziku. Uvedeným všeobecným plánom by sa mal podporovať integrovaný rámec komunikácie o riziku pre všetkých, ktorí hodnotia riziko a ktorí sa zaoberajú riadením rizika, a to na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa potravinového reťazca. Mal by umožniť aj potrebnú flexibilitu a nemal by sa venovať situáciám, ktoré sú osobitne upravené vo všeobecnom pláne riadenia krízy.

(10)  Vo všeobecnom pláne komunikácie o riziku by sa mali určiť kľúčové faktory, ktoré sa majú zohľadňovať pri zvažovaní druhu a úrovne potrebných činností týkajúcich sa komunikácie o riziku, ako sú napríklad rozličné úrovne rizika, povaha rizika a jeho možný vplyv na zdravie ľudí, zdravie zvierat a, ak je to relevantné, aj na životné prostredie, to, na koho a čo má riziko priamy alebo nepriamy vplyv, úrovne vystavenia ▌ nebezpečenstvu, úroveň naliehavosti a schopnosť mať riziko pod kontrolou a iné faktory, ktoré ovplyvňujú vnímanie rizika vrátane ▌ uplatniteľného právneho rámca a príslušného trhového kontextu.

(11)  Vo všeobecnom pláne komunikácie o riziku by sa mali určiť aj nástroje a kanály, ktoré by sa mali používať, a mali by sa v ňom zaviesť vhodné mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi tými, ktorí hodnotia riziko a sa zaoberajú riadením rizika na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a sú zapojení do procesu analýzy rizika, a to najmä v prípadoch, keď sa vedecké výstupy v tých istých alebo súvisiacich záležitostiach poskytujú viacerými agentúrami Únie, aby sa zabezpečila koherentná komunikácia o riziku a otvorený dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami.

(12)  Transparentnosť procesu hodnotenia rizika prispieva k tomu, aby úrad získal v očiach spotrebiteľov a širokej verejnosti väčšiu legitímnosť pri napĺňaní svojho poslania, zvyšuje sa ňou dôvera spotrebiteľov a širokej verejnosti v jeho prácu, a zároveň sa ňou zabezpečuje, aby úrad niesol väčšiu zodpovednosť voči občanom Únie v demokratickom systéme. Preto je nevyhnutné, aby sa posilnila dôvera širokej verejnosti a ostatných zainteresovaných strán v analýzu rizika, ktorá tvorí základ príslušného práva Únie, a najmä dôvera v hodnotenie rizika vrátane jeho transparentnosti, ako aj dôvera v organizáciu, fungovanie a nezávislosť úradu.

(13)  Je vhodné posilniť úlohu členských štátov a zintenzívniť úsilie a angažovanosť všetkých zainteresovaných strán zúčastnených v správnej rade úradu ▌(ďalej len „správna rada“).

(14)  Zo skúseností vyplýva, že správna rada sa v rámci svojej úlohy zameriava na administratívne a finančné aspekty a nemá vplyv na nezávislosť vedeckej práce úradu. Preto je vhodné, aby sa do správnej rady začlenili zástupcovia všetkých členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie, ako aj občianskej spoločnosti a priemyselných organizácií, ▌ pričom sa zabezpečí, aby uvedení zástupcovia mali skúsenosti a odbornosť nielen v oblasti práva a politiky potravinového reťazca, vrátane oblasti hodnotenia rizika, ale aj v manažérskych, administratívnych, finančných a právnych záležitostiach, a aby konali nezávisle vo verejnom záujme.

(15)  Členovia správnej rady by sa mali vyberať a vymenovať takým spôsobom, aby sa zabezpečili najvyššie štandardy kompetentnosti a najširší rozsah príslušných skúseností.

(16)  Pri kontrole vhodnosti všeobecného potravinového práva sa zistili určité nedostatky v súvislosti s dlhodobou schopnosťou úradu zachovať si vysokú úroveň odbornosti. Predovšetkým došlo k zníženiu počtu kandidátov uchádzajúcich sa o miesto členov vo vedeckých pracovných skupinách úradu. Existujúci systém je preto potrebné posilniť a členské štáty by mali zohrávať aktívnejšiu úlohu, aby sa zabezpečilo, že bude k dispozícii dostatočný počet odborníkov na uspokojenie potrieb systému Únie pre hodnotenie rizika z hľadiska vysokej úrovne vedeckej odbornosti, nezávislosti, ako aj multidisciplinárnej odbornosti.

(17)  Na účely zachovania toho, aby hodnotenie rizika ostalo nezávislé od riadenia rizika a od iných záujmov na úrovni Únie, je vhodné, aby výkonný riaditeľ úradu vyberal a správna rada vymenúvala členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín ▌ úradu na základe prísnych kritérií zabezpečujúcich excelentnosť a nezávislosť odborníkov a aby sa pre každú vedeckú pracovnú skupinu zaistila požadovaná úroveň multidisciplinárnej odbornosti. Na tento účel je dôležité, aby pri výbere ▌ uvedených vedeckých odborníkov zohrával úlohu výkonný riaditeľ, ktorého úlohou je hájiť záujmy úradu, a najmä nezávislosť odbornosti úradu. Správna rada by sa mala snažiť v čo najväčšej miere zabezpečiť, aby odborníci vymenovaní ako členovia vedeckých pracovných skupín boli vedci, ktorí tiež aktívne vykonávajú výskum a publikujú výsledky svojho výskumu v recenzovaných vedeckých časopisoch, za predpokladu, že spĺňajú prísne kritériá excelentnosti a nezávislosti. Mala by sa zabezpečiť náležitá finančná kompenzácia uvedených odborníkov. Mali by sa zaviesť aj ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vedeckí odborníci mali prostriedky konať nezávisle.

(18)  Je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie úradu a zlepšila trvalá udržateľnosť jeho odbornosti. Preto je potrebné posilniť podporu, ktorú úrad a členské štáty poskytujú práci vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín. Úrad by mal konkrétne organizovať prípravné práce na podporu úloh vedeckých pracovných skupín vrátane možnosti požiadať zamestnancov úradu alebo vnútroštátne vedecké organizácie, ktoré majú s úradom nadviazaný kontakt, aby vypracovali prípravné vedecké stanoviská, ktoré budú predmetom partnerského preskúmania a ktoré sa prijmú v rámci uvedených vedeckých pracovných skupín. Tým by nemala byť dotknutá nezávislosť vedeckých hodnotení vypracovaných úradom.

(19)  Postupy schvaľovania sú založené na zásade, že je úlohou žiadateľa alebo oznamovateľa, aby preukázal, že predmet žiadosti alebo oznámenia je v súlade s ▌ požiadavkami Únie. Uvedená zásada vychádza z predpokladu, že zdravie ľudí, zdravie zvierat a, ak je to relevantné, aj životné prostredie sú lepšie chránené, ak dôkazné bremeno nesie žiadateľ alebo oznamovateľ, keďže musí preukázať, že predmet jeho žiadosti alebo oznámenia je bezpečný, ešte pred jeho uvedením na trh namiesto toho, aby orgány verejnej moci museli dokazovať, že uvedený predmet je nebezpečný, s cieľom zakázať jeho uvedenie na trh. ▌ V súlade s touto zásadou a s uplatniteľnými regulačnými požiadavkami sa od žiadateľov alebo oznamovateľov vyžaduje, aby na podporu žiadostí alebo oznámení v rámci odvetvových ▌ právnych predpisov Únie predložili relevantné štúdie vrátane skúšok, aby preukázali bezpečnosť a v niektorých prípadoch aj účinnosť predmetu ich žiadosti alebo oznámenia.

(20)  Právo Únie ustanovuje obsah žiadostí a oznámení. Je dôležité, aby žiadosť alebo oznámenie ▌, ktoré sa predkladajú úradu, aby zhodnotil riziko, spĺňali uplatniteľné špecifikácie na zabezpečenie tej najlepšej kvality vedeckého hodnotenia zo strany úradu. Žiadatelia alebo oznamovatelia, a najmä malé a stredné podniky, nie vždy celkom rozumejú týmto špecifikáciám. Je preto vhodné, aby v prípadoch, keď sa úrad žiada o poskytnutie vedeckého výstupu, zároveň potenciálnemu žiadateľovi alebo oznamovateľovi na požiadanie poradil ešte pred tým, ako sa žiadosť alebo oznámenie formálne predložia. Takéto poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia by sa malo týkať uplatniteľných pravidiel a požadovaného obsahu žiadosti alebo oznámenia, a nemalo by sa ním zasahovať do koncepcie štúdií, ktoré sa majú predložiť, keďže koncepcia štúdií zostáva zodpovednosťou žiadateľa. ▌

(21)  V prípadoch, keď úrad môže byť požiadaný o poskytnutie vedeckého výstupu, mal by ▌ vedieť o všetkých štúdiách, ktoré žiadateľ vykonal na podporu ▌ žiadosti predloženej podľa práva Únie ▌. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby prevádzkovatelia podnikov, keď zadávajú alebo uskutočňujú štúdie s cieľom predložiť žiadosť alebo oznámenie, oznámili tieto štúdie úradu. Povinnosť oznamovať tieto štúdie by sa mala vzťahovať aj na laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie, ktoré uskutočňujú štúdie. Informácie o oznámených štúdiách by sa mali zverejniť iba po zverejnení zodpovedajúcej žiadosti ▌ v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa transparentnosti. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie uvedenej povinnosti je vhodné stanoviť určité procesné dôsledky v prípade jej nedodržania . Úrad by mal v tomto kontexte stanoviť praktické opatrenia na vykonávanie oznamovacej povinnosti vrátane postupov žiadania a zverejňovania odôvodnení v prípade nedodržania uvedenej povinnosti.

(22)  V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ(8) by sa testovanie na zvieratách malo nahradiť, obmedziť alebo zjemniť. Preto by sa malo v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ je to možné, vyhýbať duplicite testovania na zvieratách.

(23)  V prípade žiadostí o obnovenie schválenia alebo oznámení na účely obnovenia schválenia je schválená látka alebo produkt na trhu už niekoľko rokov. Preto už v súvislosti s touto látkou alebo produktom existujú skúsenosti a znalosti. V prípadoch, keď možno úrad požiadať o poskytnutie vedeckého výstupu, je ▌ vhodné, aby sa štúdie plánované na podporu žiadostí o obnovenie vrátane informácií o navrhovanej koncepcii, ktoré žiadateľ alebo oznamovateľ oznámil úradu, predložili na konzultáciu s tretími stranami. Úrad by mal systematicky poskytovať poradenstvo žiadateľom alebo oznamovateľom v súvislosti s obsahom zamýšľanej žiadosti o obnovenie alebo oznámení, ako aj v súvislosti s koncepciou štúdií a mal by pritom zohľadňovať prijaté pripomienky.

(24)  Verejnosť má určité obavy, pokiaľ ide o to, že hodnotenie úradu v oblasti postupov schvaľovania je založené predovšetkým na odvetvových štúdiách. Je mimoriadne dôležité, aby úrad vykonával rešerš vo vedeckej literatúre s cieľom môcť zohľadniť ďalšie existujúce údaje a štúdie o predmete, ktorý sa mu predložil na hodnotenie. Aby sa zaistila dodatočná úroveň záruk, že úrad môže mať prístup ku všetkým relevantným vedeckých údajom a štúdiám, ktoré sú k dispozícii o predmete žiadosti o schválenie alebo o obnovenie schválenia alebo oznámenia na účely schválenia alebo obnovenie schválenia, je vhodné zorganizovať konzultáciu s tretími stranami s cieľom zistiť, či nie sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie. S cieľom zvýšiť efektívnosť konzultácie by sa konzultácia mala uskutočniť bezprostredne po tom, ako sa štúdie predkladané odvetvím a zahrnuté v žiadosti alebo v oznámení zverejnia, a to podľa uplatniteľných pravidiel transparentnosti. Ak existuje riziko, že výsledky verejnej konzultácie nemožno kvôli uplatniteľným lehotám náležite zohľadniť, je vhodné umožniť obmedzené predĺženie týchto lehôt.

(25)  Bezpečnosť potravín je citlivou záležitosťou prvoradého záujmu pre všetkých občanov Únie. Popri zachovaní zásady, že dôkazné bremeno preukázania súladu s požiadavkami Únie nesie odvetvie, je zároveň dôležité zriadiť dodatočný overovací nástroj, a to konkrétne zadávanie dodatočných štúdií s cieľom overiť dôkazy použité v rámci hodnotenia rizika, na riešenie osobitných prípadov s veľkým spoločenským významom, pri ktorých existujú vážne nezhody alebo protichodné výsledky. Vzhľadom na to, že uvedené overovacie štúdie by boli financované z rozpočtu Únie a že používanie tohto výnimočného overovacieho nástroja by malo zostať primerané, by za začatie zadávania takýchto overovacích štúdií mala byť zodpovedná Komisia, pričom by mala zohľadniť názory vyjadrené Európskym parlamentom a členskými štátmi. Do úvahy by sa mala vziať skutočnosť, že v niektorých osobitných prípadoch by mohlo byť potrebné, aby zadané overovacie štúdie mali širší rozsah ako predmetné dôkazy, a to napríklad, keď sa objavia nové vedecké poznatky.

(26)  Pri kontrole vhodnosti všeobecného potravinového práva sa preukázalo, že hoci úrad dosiahol z hľadiska transparentnosti významný pokrok, proces hodnotenia rizika sa nie vždy považuje za plne transparentný, najmä v súvislosti s postupmi schvaľovania týkajúcimi sa potravinového reťazca. To je tiež čiastočne dôsledkom rôznych pravidiel týkajúcich sa transparentnosti, ako aj utajenia a dôvernosti, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002 a v iných odvetvových legislatívnych aktoch Únie ▌. Vzájomné pôsobenie medzi týmito aktami môže ovplyvniť prijatie hodnotenia rizika širokou verejnosťou.

(27)  Obavy týkajúce sa transparentnosti, pokiaľ ide o štúdie zadávané odvetvím a predkladané v rámci postupu schvaľovania ▌, potvrdila aj európska iniciatíva občanov s názvom „Zákaz glyfosátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi“.

(28)  Preto je potrebné proaktívnym spôsobom posilniť transparentnosť hodnotenia rizika. Podľa možnosti by sa už v čo najskoršej fáze procesu hodnotenia rizika mali všetky vedecké údaje a informácie na podporu žiadostí o schválenie podľa ▌ práva Únie, ako aj ostatných žiadostí o vedecké výstupy, proaktívne sprístupňovať verejnostimali by byť ľahko prístupné. Takýmto zverejňovaním by však nemali byť dotknuté žiadne pravidlá týkajúce sa práv duševného vlastníctva ani žiadne ustanovenia ▌ práva Únie na ochranu investícií uskutočnených inovátormi pri zbieraní informácií a údajov, ktoré slúžia na podporu príslušných žiadostí alebo oznámení. Malo by sa zabezpečiť, aby sa takéto zverejňovanie nepovažovalo za povolenie na ďalšie použitia alebo využívanie, a to bez toho, aby sa ohrozila proaktívna povaha zverejňovania a ľahký prístup verejnosti k zverejneným údajom a informáciám.

(29)  Na zabezpečenie transparentnosti hodnotenia rizika by sa malo zhrnutie poradenstva uskutočneného pred predložením žiadosti alebo oznámenia zverejniť až po tom, ako sa v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa transparentnosti zverejní zodpovedajúca žiadosť alebo oznámenie.

(30)  Ak sa požaduje stanovisko úradu v súvislosti so žiadosťami alebo oznámeniami predloženými podľa ▌ práva Únie a so zreteľom na povinnosť úradu zabezpečiť prístup verejnosti ku všetkým podporným informáciám v súvislosti s poskytovaním svojich vedeckých výstupov, za posúdenie žiadostí o zachovanie dôvernosti by mal niesť zodpovednosť úrad.

(31)  S cieľom určiť primeranú úroveň proaktívneho zverejňovania by sa príslušné práva verejnosti na transparentnosť v rámci procesu hodnotenia rizika mali zvážiť oproti právam ▌ žiadateľov alebo oznamovateľov, a to s ohľadom na ciele nariadenia (ES) č. 178/2002.

(32)  S ohľadom na postupy týkajúce sa podávania žiadosti alebo oznámenia stanovené v ▌ práve Únie, z doterajších skúsenosti vyplýva, že určité prvky informácií sa vo všeobecnosti považujú za citlivé a v rámci rôznych odvetvových postupov ▌ by mali zostať dôverné. V nariadení (ES) č. 178/2002 by preto bolo vhodné stanoviť horizontálny zoznam tých prvkov informácií, pri ktorých žiadateľ alebo oznamovateľ preukázal, že ich zverejnenie významnou mierou poškodí dotknuté obchodné záujmy, a preto by sa nemali zverejniť. Uvedené prvky by mali zahŕňať výrobný proces vrátane použitej metódy a jeho inovačných aspektov, a tiež vrátane technických a priemyselných špecifikácií, ako sú napríklad nečistoty, ktoré sú pre tento proces vlastné, s výnimkou informácií relevantných pre posúdenie bezpečnosti. Uvedené informácie by sa mali zverejňovať len za veľmi obmedzených a výnimočných okolností v prípade predvídateľných účinkov na zdravie, alebo ak sa podľa odvetvového práva Únie vyžaduje environmentálne posúdenie, aj účinkov na životné prostredie, alebo v prípadoch, keď príslušné orgány zistia naliehavú potrebu ochrany zdravia ľudí, zdravia zvierat alebo životného prostredia.

(33)  Na účely zrozumiteľnosti a zvýšenia právnej istoty je potrebné stanoviť osobitné procedurálne požiadavky, ktoré musí žiadateľ alebo oznamovateľ dodržiavať v súvislosti so žiadosťou o to, aby sa s informáciami predloženými na podporu žiadosti alebo oznámenia podľa ▌ práva Únie zaobchádzalo dôverne.

(34)  Takisto je potrebné stanoviť osobitné požiadavky, pokiaľ ide o ochranu a dôvernosť osobných údajov na účely transparentnosti procesu hodnotenia rizika s ohľadom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(9) a (EÚ) 2016/679(10). V súlade s tým by sa podľa tohto nariadenia nemali verejnosti sprístupňovať žiadne osobné údaje s výnimkou prípadov, keď je to potrebné a primerané na účely zabezpečenia transparentnosti, nezávislosti a spoľahlivosti procesu hodnotenia rizika, pričom sa má predchádzať konfliktom záujmov. Konkrétne na účely zabezpečenia transparentnosti a zabránenia konfliktom záujmov je potrebné uverejniť mená účastníkov a pozorovateľov určitých zasadaní úradu.

(35)  S cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť účinné spracovanie žiadostí o vedecké výstupy, ktoré úrad prijíma, by sa mali vyvinúť štandardné formáty údajov.

(36)  Vzhľadom na skutočnosť, že úrad bude mať povinnosť uchovávať vedecké údaje vrátane dôverných a osobných údajov, je potrebné zabezpečiť, aby sa takéto uchovávanie vykonávalo v súlade s vysokou úrovňou bezpečnosti.

(37)  S cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť rôznych právnych ustanovení, ktoré sa vzťahujú na úrad, je okrem toho vhodné zabezpečiť hodnotenie úradu Komisiou ▌. V rámci uvedeného hodnotenia by sa mali predovšetkým preskúmať postupy výberu členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín s cieľom určiť ich stupeň transparentnosti, nákladovej efektívnosti a schopnosti zabezpečiť nezávislosť a kompetentnosť, ako aj predchádzať konfliktom záujmov.

(38)  Štúdie vrátane skúšok, ktoré predložili prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadostí ▌, sú zvyčajne v súlade s medzinárodne uznávanými zásadami, ktorými sa poskytuje jednotný základ pre ich kvalitu, najmä z hľadiska reprodukovateľnosti výsledkov. V niektorých prípadoch sa však môžu objaviť problémy, pokiaľ ide o súlad s platnými normami, ako sú napríklad normy stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES(11) alebo normy vypracované Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, a z tohto dôvodu sú zavedené medzinárodné a národné systémy na overovanie tohto súladu. Je preto vhodné, aby Komisia vykonávala zisťovacie misie s cieľom posúdiť, či laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie uplatňujú pri vykonávaní skúšok a štúdií predložených úradu ako súčasť žiadosti príslušné normy. Uvedené zisťovacie misie by mali Komisii umožniť zistiť možné nedostatky v systémoch a nedodržanie pravidiel a zamerať sa na ich nápravu a zaistiť dodatočnú úroveň záruk na ubezpečenie širokej verejnosti o kvalite štúdií. Na základe záverov týchto zisťovacích misií by Komisia mohla navrhnúť vhodné legislatívne opatrenia zamerané na zlepšenie súladu s príslušnými normami.

(39)  V záujme zabezpečenia súladu s navrhovanými úpravami v nariadení (ES) č. 178/2002 by sa mali zmeniť ustanovenia týkajúce sa verejného prístupu k dôverným informáciám a ochrany takýchto informácií v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003(12), (ES) č. 1831/2003(13), (ES) č. 2065/2003(14), (ES) č. 1935/2004(15), (ES) č. 1331/2008(16), (ES) č. 1107/2009(17), (EÚ) 2015/2283(18) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(19).

(40)  S cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadňovali špecifickosti odvetvia v súvislosti s dôvernými informáciami, je potrebné zvážiť príslušné práva verejnosti na transparentnosť v rámci procesu hodnotenia rizika ▌ oproti právam ▌ žiadateľov alebo oznamovateľov, a zohľadniť pri tom aj osobitné ciele odvetvového práva Únie, ako aj získané skúsenosti. Preto je potrebné vykonať osobitné zmeny nariadení (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 1331/2008, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) 2015/2283 a smernice 2001/18/ES s cieľom stanoviť k prvkom informácií dôverného charakteru, ktoré už sú stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002, aj ďalšie prvky informácií dôverného charakteru.

(41)  Týmto nariadením nie sú dotknuté práva na prístup k dokumentom zakotvené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(20) a, pokiaľ ide o informácie o životnom prostredí, ani práva zakotvené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006(21) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES(22). Práva stanovené v uvedených aktoch by nemali byť žiadnym spôsobom obmedzované ustanoveniami týkajúcimi sa proaktívneho šírenia informácií stanovenými v tomto nariadení a príslušným posúdením žiadosti o zachovanie dôvernosti.

(42)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 178/2002, pokiaľ ide o prijatie všeobecného plánu komunikácie o riziku a o prijatie štandardných formátov údajov, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(23).

(43)  S cieľom umožniť Komisii, členským štátom, úradu a prevádzkovateľom podnikov, aby sa prispôsobili novým požiadavkám stanoveným týmto nariadením, a zároveň zabezpečiť pokračovanie hladkého fungovania úradu je potrebné stanoviť prechodné opatrenia pre uplatňovanie tohto nariadenia.

(44)  Keďže vymenovanie členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín závisí od nástupu novej správnej rady do funkcie, je potrebné stanoviť osobitné prechodné ustanovenia, ktorými sa umožní predĺženie súčasného funkčného obdobia členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín.

(45)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(24),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (ES) č. 178/2002

Nariadenie (ES) č. 178/2002 sa mení takto:

1.  V článku 6 sa dopĺňa tento odsek:"

„4. Komunikácia o riziku musí spĺňať ciele a dodržiavať všeobecné zásady stanovené v článkoch 8a a 8b.“

"

2.  V kapitole II sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 1a

KOMUNIKÁCIA O RIZIKU

Článok 8a

Ciele komunikácie o riziku

Pri zohľadnení príslušných úloh tých, ktorí hodnotia riziko, a tých, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, komunikáciou o riziku sa sledujú tieto ciele:

   a) zvýšenie informovanosti o konkrétnych zvažovaných otázkach vrátane prípadov rozdielov vo vedeckom hodnotení v priebehu celého procesu analýzy rizika, a zvýšenie ich porozumenia;
   b) zabezpečenie konzistentnosti, transparentnosti a jasnosti pri vypracúvaní odporúčaní a rozhodnutí v oblasti riadenia rizika;
   c) poskytnutie pevného základu, v náležitých prípadoch vrátane vedeckého základu, pre porozumenie rozhodnutí o riadení rizika;
   d) zvýšenie celkovej účinnosti a efektívnosti analýzy rizika;
   e) podporenie porozumenia analýzy rizika zo strany verejnosti vrátane porozumenia príslušných úloh a zodpovednosti tých, ktorí hodnotia riziko, a tých, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, s cieľom zvýšiť dôveru vo výsledky tejto analýzy;
   f) zabezpečenie primeraného zapojenia spotrebiteľov, krmivárskych podnikov a potravinárskych podnikov, akademickej obce a všetkých ostatných zainteresovaných strán; ▌
   g) zabezpečenie náležitej a transparentnej výmeny informácií so zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o riziká súvisiace s ▌ potravinovým reťazcom;
   h) zabezpečenie poskytovania informácií spotrebiteľom o stratégiách na predchádzanie riziku, a
   i) prispievanie k boju proti šíreniu nepravdivých informácií a ich zdrojov.

Článok 8b

Všeobecné zásady komunikácie o riziku

S ohľadom na príslušné úlohy tých, ktorí hodnotia riziko, a tých, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, sa pri komunikácii o riziku:

   a) zabezpečuje, aby sa presné a všetky náležité ▌ informácie ▌ interaktívne a včas vymieňali so všetkými zainteresovanými stranami, a to na základe zásad transparentnosti, otvorenosti a schopnosti reagovať;
   b) poskytujú transparentné informácie v každej fáze procesu analýzy rizika od formulácie žiadostí o vedecké poradenstvo až po hodnotenie rizika a prijatie rozhodnutí o riadení rizika vrátane informácií o tom, ako sa dosiahli rozhodnutia o riadení rizika a ktoré faktory sa zohľadnili;
   c) zohľadňuje vnímanie rizika všetkými zainteresovanými stranami;
   d) uľahčuje porozumenie a dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami a
   e) zabezpečuje, aby bolo zrozumiteľné a prístupné, a to aj tým subjektom, ktoré nie sú priamo zapojené do procesu alebo nemajú vedecké pozadie, pričom sa náležite dodržiavajú uplatniteľné právne ustanovenia týkajúce sa dôvernosti a ochrany osobných údajov.

Článok 8c

Všeobecný plán komunikácie o riziku

1.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov všeobecný plán komunikácie o riziku v záujme dosiahnutia ▌ cieľov stanovených v článku 8a, v súlade so všeobecnými zásadami stanovenými v článku 8b. Komisia tento všeobecný plán aktualizuje, pričom zohľadní technický a vedecký pokrok a získané skúsenosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 58 ods. 2. Pri príprave uvedených vykonávacích aktov Komisia konzultuje s úradom.

2.  Všeobecným plánom komunikácie o riziku sa podporuje integrovaný rámec komunikácie o riziku, ktorý majú koherentne a systematicky dodržiavať tí, ktorí hodnotia riziko, a tí, ktorí sa zaoberajú riadením rizika, na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. V tomto všeobecnom pláne sa:

   a) identifikujú kľúčové faktory, ktoré je potrebné zohľadňovať pri zvažovaní druhu a úrovne potrebných činností v rámci komunikácie o riziku;
   b) identifikujú rôzne druhy a úrovne činností v rámci komunikácie o riziku, ako aj vhodné hlavné nástroje a kanály, ktoré sa majú používať na účely komunikácie o riziku, zohľadňujúc potreby príslušných cieľových skupín; ▌
   c) zavádzajú vhodné mechanizmy koordinácie a spolupráce v záujme posilnenia koherentnosti pri komunikácii o riziku medzi tými, ktorí hodnotia riziko, a tými, ktorí sa zaoberajú riadením rizika;, a
   d) zavádzajú vhodné mechanizmy s cieľom zabezpečiť otvorený dialóg medzi spotrebiteľmi, potravinárskymi podnikmi a krmivárskymi podnikmi, akademickou obcou a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami, ako aj ich primerané zapojenie.“

"

3.  V článku 22 ods. 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Bude pôsobiť v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi v členských štátoch, ktoré vykonávajú úlohy ako úrad, a ak je to vhodné s príslušnými agentúrami Únie.“

"

4.  Článok 25 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Každý členský štát navrhne do správnej rady jedného člena a jedného náhradníka ako svojich zástupcov. Navrhnutých členov a náhradníkov vymenúva Rada a majú hlasovacie právo.“;

"

b)  vkladajú sa tieto odseky:"

„1a. Okrem členov a náhradníkov uvedených v odseku 1 správna rada pozostáva z:

   a) dvoch členov a dvoch náhradníkov s hlasovacím právom, ktorí sú vymenúvaní Komisiou ako jej zástupcovia;
   b) dvoch členov s hlasovacím právom vymenovaných Európskym parlamentom;
   c) štyroch členov a štyroch náhradníkov s hlasovacím právom ako zástupcov občianskej spoločnosti a potravinového reťazca, pričom jeden člen a jeden náhradník z organizácií spotrebiteľov, jeden člen a jeden náhradník z environmentálnych mimovládnych organizácií, jeden člen a jeden náhradník z organizácií poľnohospodárov a jeden člen a jeden náhradník z odvetvových organizácií.

Členov a náhradníkov uvedených v prvom pododseku písm. c) vymenúva Rada po konzultácii s Európskym parlamentom na základe zoznamu, ktorý vypracuje Komisia, a zašle sa Rade. Tento zoznam obsahuje viac mien, než je miest, ktoré sa majú obsadiť. Zoznam vypracovaný Komisiou Rada postúpi Európskemu parlamentu spolu s príslušnými podkladovými dokumentmi. Európsky parlament môže čo najskôr, avšak najneskôr do troch mesiacov od doručenia uvedeného zoznamu, predložiť svoje názory na zváženie Rade, ktorá následne vymenuje uvedených členov a náhradníkov.

1b.  Členovia a náhradníci správnej rady sú navrhovaní a vymenúvaní na základe ich príslušných skúseností a odbornosti v oblasti právnych predpisov a politiky potravinového reťazca vrátane oblasti hodnotenia rizika, pričom sa zabezpečí ich príslušná odbornosť aj v manažérskych, administratívnych, finančných a právnych záležitostiach v rámci správnej rady.“;

"

c)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Funkčné obdobie členov a náhradníkov trvá štyri roky a môže sa obnoviť. ▌ Funkčné obdobie členov a náhradníkov uvedených v odseku 1a prvom pododseku písm. c) však možno obnoviť len raz.“;

"

d)  v odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Ak sa nestanoví inak, správna rada koná na základe väčšiny hlasov svojich členov. Náhradníci zastupujú členov v prípade ich neprítomnosti a hlasujú v ich mene.“

"

5.  Článok 28 sa mení takto:

a)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Členov vedeckého výboru, ktorí nie sú členmi vedeckých pracovných skupín, a ▌ členov vedeckých pracovných skupín vymenúva správna rada na návrh výkonného riaditeľa na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno obnoviť, a to po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie, v príslušných významných vedeckých publikáciách a na webovom sídle úradu. Úrad uverejní túto výzvu na vyjadrenie záujmu po tom, čo informuje členské štáty o potrebných kritériách a oblastiach odbornosti.

Členské štáty:

   a) uverejnia výzvu na vyjadrenie záujmu na webových sídlach svojich príslušných orgánov a príslušných subjektov, ktoré vykonávajú úlohy ako úrad;
   b) informujú príslušné vedecké organizácie, ktoré sa nachádzajú na ich území;
   c) povzbudia potenciálnych kandidátov, aby si podali prihlášku, a
   d) prijmú všetky ďalšie vhodné opatrenia na podporu výzvy na vyjadrenie záujmu.“;

"

b)  vkladajú sa tieto odseky:"

„5a. Členovia vedeckého výboru, ktorí nie sú členmi vedeckých pracovných skupín, a členovia vedeckých pracovných skupín sa vyberajú a vymenúvajú ▌ v súlade s týmto postupom:

   a) na základe prihlášok, ktoré boli doručené v reakcii na výzvu na vyjadrenie záujmu, zostaví výkonný riaditeľ návrh zoznamu vhodných kandidátov, do ktorého zahrnie aspoň dvakrát toľko kandidátov, ako je voľných miest vo vedeckom výbore a vo vedeckých pracovných skupinách, a pošle návrh zoznamu správnej rade, pričom uvedie špecifickú multidisciplinárnu odbornosť potrebnú v každej vedeckej pracovnej skupine ▌;
   b) na základe uvedeného návrhu zoznamu správna rada vymenuje členov vedeckého výboru, ktorí nie sú členmi vedeckých pracovných skupín, a členov vedeckých pracovných skupín a vypracuje rezervný zoznam kandidátov do vedeckého výboru a do vedeckých pracovných skupín;

   c) ▌ výberové konanie a vymenovania členov vedeckého výboru, ktorí nie sú členmi vedeckých pracovných skupín, a členov vedeckých pracovných skupín sa uskutočňujú na základe týchto kritérií:
   i) vysoká úroveň vedeckej odbornosti;
   ii) nezávislosť a neexistencia konfliktu záujmov v súlade s článkom 37 ods. 2 a s politikou nezávislosti úradu a s vykonávaním tejto politiky s ohľadom na členov vedeckých pracovných skupín;
   iii) naplnenie potrieb špecifickej multidisciplinárnej odbornosti vedeckej pracovnej skupiny, do ktorej budú vymenovaní, a uplatniteľný jazykový režim;
   d) ak majú kandidáti ekvivalentnú vedeckú odbornosť, správna rada zabezpečí, aby sa pri ▌ vymenovaniach zaistilo čo najširšie možné geografické zastúpenie.

5b.  Ak úrad zistí, že v jednej alebo viacerých vedeckých pracovných skupinách chýba určitá špecifická odbornosť, výkonný riaditeľ v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 5 a 5a navrhne ▌ správnej rade vymenovanie ďalších členov do príslušných vedeckých pracovných skupín.

5c.  Správna rada prijme na základe návrhu výkonného riaditeľa pravidlá týkajúce sa podrobnej organizácie a harmonogramu postupov stanovených v odsekoch 5a a 5b.

5d.  ▌ Členské štáty a zamestnávatelia členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín sa vyhnú tomu, aby dávali týmto členom alebo externým odborníkom zúčastňujúcim sa na práci pracovných skupín vo vedeckom výbore alebo vo vedeckých pracovných skupinách akékoľvek pokyny, ktoré sú nezlučiteľné s individuálnymi úlohami týchto členov a odborníkov alebo s úlohami, zodpovednosťami a nezávislosťou úradu.

5e.  ▌ Úrad podporuje vedecký výbor a vedecké pracovné skupiny pri vykonávaní ich úloh tým, že organizuje ich prácu, najmä prípravnú prácu, ktorú majú vykonať zamestnanci úradu alebo určené vnútroštátne vedecké organizácie uvedené v článku 36, vrátane toho, že poskytuje možnosť, aby sa pripravované vedecké stanoviská mohli partnersky preskúmať vo vedeckých pracovných skupinách pred tým, než ich prijmú.

5f.  Každá vedecká pracovná skupina pozostáva maximálne z 21 členov.

5g.  Členovia vedeckých pracovných skupín majú prístup ku komplexnej odbornej príprave v oblasti hodnotenia rizika.“;

"

c)  v odseku 9 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) počtu členov v každej vedeckej pracovnej skupine, ale nie viac ako je maximálny počet stanovený v odseku 5f;

"

6.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 32a

Poradenstvo pred predložením žiadosti alebo oznámenia

1.  Ak právo Únie obsahuje ustanovenia, že úrad má poskytnúť vedecký výstup vrátane vedeckého stanoviska, poskytujú zamestnanci úradu na žiadosť potenciálneho žiadateľa alebo oznamovateľa poradenstvo, pokiaľ ide o príslušné ustanovenia a požadovaný obsah žiadosti alebo oznámenia pred ich predložením. Takéto poradenstvo, ktoré poskytujú zamestnanci úradu, sa poskytuje bez toho, aby tým bolo dotknuté akékoľvek následné posúdenie žiadostí alebo oznámení vedeckými pracovnými skupinami, alebo aby bolo v tomto ohľade záväzné. Zamestnanci úradu poskytujúci poradenstvo sa nezapájajú do žiadnej prípravnej vedeckej ani technickej práce, ktorá je priamo alebo nepriamo relevantná pre žiadosť alebo oznámenie, ktoré je predmetom poradenstva.

2.  Úrad uverejní na svojom webovom sídle všeobecné usmernenia týkajúce sa uplatniteľných pravidiel a požadovaného obsahu žiadostí a oznámení vrátane v prípade potreby všeobecných usmernení o koncepcii požadovaných štúdií.

Článok 32b

Oznamovanie štúdií

1.  Úrad vytvorí a spravuje databázu štúdií, ktoré zadali alebo uskutočnili prevádzkovatelia podnikov na podporu žiadosti alebo oznámenia, v súvislosti s ktorými právo Únie obsahuje ustanovenia, že úrad má poskytnúť vedecký výstup vrátane vedeckého stanoviska.

2.  Na účely odseku 1 prevádzkovatelia podnikov bezodkladne oznámia úradu názov a rozsah akejkoľvek štúdie, ktorú zadali alebo uskutočňujú na podporu žiadosti alebo oznámenia, ako aj laboratórium alebo skúšobnú inštitúciu, ktoré uskutočňujú štúdiu, a dátumy jej začatia aj jej plánovaného ukončenia.

3.  Na účely odseku 1, laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v Únii, bezodkladne oznámia úradu názov a rozsah akejkoľvek štúdie zadanej prevádzkovateľmi podnikov a uskutočňovanej takýmito laboratóriami alebo inými skúšobnými inštitúciami s cieľom podporiť žiadosť alebo oznámenie, dátumy jej začatia aj jej plánovaného ukončenia, ako aj názov prevádzkovateľa podniku, ktorý zadal štúdiu.

Tento odsek sa uplatňuje mutatis mutandis aj na laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách, pokiaľ sa to vymedzuje v relevantných dohodách a dojednaniach s uvedenými tretími krajinami, a to aj podľa ustanovení článku 49.

4.  Žiadosť alebo oznámenie sa nepokladajú za platné alebo prípustné, ak sú podporené štúdiami, ktoré predtým neboli oznámené v súlade s odsekom 2 alebo 3, pokiaľ žiadateľ alebo oznamovateľ neposkytne platné odôvodnenie neoznámenia týchto štúdií.

Ak sa štúdie predtým neoznámili v súlade s odsekom 2 alebo 3 a ak nebolo poskytnuté platné odôvodnenie, žiadosť alebo oznámenie sa môže opätovne predložiť za predpokladu, že žiadateľ alebo oznamovateľ oznámi úradu uvedené štúdie, a najmä ich názov a ich rozsah, laboratórium alebo skúšobnú inštitúciu, ktoré ju uskutočňujú, ako aj dátum ich začatia a plánovaného ukončenia.

Posúdenie platnosti alebo prípustnosti takto opätovne predloženej žiadosti alebo oznámenia sa začne šesť mesiacov po oznámení štúdií podľa druhého pododseku.

5.  Žiadosť alebo oznámenie sa nepokladajú za platné alebo prípustné, ak štúdie, ktoré predtým boli oznámené v súlade s odsekom 2 alebo 3, nie sú zahrnuté v žiadosti alebo oznámení, pokiaľ žiadateľ alebo oznamovateľ neposkytne platné odôvodnenie nezahrnutia týchto štúdií.

Ak štúdie, ktoré sa predtým oznámili v súlade s odsekom 2 alebo 3, neboli zahrnuté do žiadosti alebo oznámenia a ak nebolo poskytnuté platné odôvodnenie, žiadosť alebo oznámenie sa môže opätovne predložiť za predpokladu, že žiadateľ alebo oznamovateľ predloží všetky štúdie, ktoré boli oznámené v súlade s odsekom 2 alebo 3.

Posúdenie platnosti alebo prípustnosti takejto opätovne predloženej žiadosti alebo oznámenia sa začne šesť mesiacov po predložení štúdií podľa druhého pododseku.

6.  Ak úrad počas svojho hodnotenia rizika zistí, že štúdie oznámené v súlade s odsekom 2 alebo 3 nie sú v príslušnej žiadosti alebo oznámení zahrnuté v plnom rozsahu, a v prípade neexistencie platného odôvodnenia žiadateľa alebo oznamovateľa na tento účel sa plynutie uplatniteľných lehôt, v rámci ktorých sa od úradu vyžaduje doručiť vedecký výstup, pozastavuje. Toto pozastavenie sa skončí šesť mesiacov po predložení všetkých údajov z uvedených štúdií.

7.  Úrad zverejní oznámené informácie len v prípade, ak mu bola doručená zodpovedajúca žiadosť ▌alebo oznámenie, a po tom, čo úrad rozhodol o zverejnení sprievodných štúdií v súlade s článkami 38 až 39e.

8.  Úrad stanoví ▌ praktické opatrenia týkajúce sa vykonávania ustanovení tohto článku vrátane opatrení týkajúcich sa žiadania a zverejňovania platných odôvodnení v prípadoch uvedených v odsekoch 4, 5 a 6. Uvedené opatrenia musia ▌ byť v súlade s týmto nariadením a iným relevantným právom ▌ Únie.

Článok 32c

Konzultácia s tretími stranami

1.  Ak sa v relevantnom práve Únie stanovuje, že schválenie, a to aj na základe oznámenia, možno obnoviť, potenciálny žiadateľ o obnovenie alebo oznamovateľ na účely obnovenia oznámi úradu štúdie, ktoré zamýšľa na tento účel vykonať, vrátane informácií o tom, ako sa rôzne štúdie majú uskutočňovať s cieľom zabezpečiť súlad s regulačnými požiadavkami. Po takomto oznámení štúdií úrad začne konzultáciu so zainteresovanými stranami a s verejnosťou o zamýšľaných štúdiách na účely obnovenia, pričom sa táto konzultácia bude týkať aj navrhovanej koncepcie štúdií. S ohľadom na prijaté pripomienky od zainteresovaných strán a verejnosti, ktoré sú relevantné pre hodnotenie rizika v súvislosti so zamýšľaným obnovením, úrad poskytne poradenstvo týkajúce sa obsahu zamýšľanej žiadosti o obnovenie alebo oznámenia na účely obnovenia, ako aj koncepcie štúdií. Poradenstvom, ktoré poskytuje úrad, nie je dotknuté následné posúdenie žiadostí o obnovenie alebo oznámení na účely obnovenia vedeckými pracovnými skupinami, a toto poradenstvo pracovné skupiny k ničomu nezaväzuje.

2.  Úrad konzultuje so zainteresovanými stranami a s verejnosťou na základe verzie žiadosti alebo oznámenia, ktorá nemá dôverný charakter a ktorú úrad zverejnil v súlade s článkami 38 až 39e, a to okamžite po takomto zverejnení, s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie o predmete, ktorého sa žiadosť alebo oznámenie týka. V náležite odôvodnených prípadoch, ak existuje riziko, že vzhľadom na uplatniteľné lehoty, v rámci ktorých sa od úradu vyžaduje doručiť vedecký výstup, nebude možné náležite zohľadniť výsledky verejnej konzultácie uskutočnenej v súlade s týmto odsekom, je možné tieto lehoty predĺžiť o najviac sedem týždňov. Týmto odsekom nie sú dotknuté povinnosti úradu podľa článku 33 a tento odsek sa neuplatňuje na predkladanie akýchkoľvek doplňujúcich informácií žiadateľmi alebo oznamovateľmi počas procesu hodnotenia rizika.

3.  Úrad stanoví ▌ praktické opatrenia týkajúce sa vykonávania postupov uvedených v tomto článku a článku 32a.

Článok 32d

Overovacie štúdie

Bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť žiadateľov ▌ preukázať bezpečnosť predmetu predloženého do systému schvaľovania, môže Komisia vo výnimočných prípadoch vážnych nezhôd alebo protichodných výsledkov požiadať úrad, aby zadal vypracovanie vedeckých štúdií s cieľom overiť dôkazy, ktoré použil vo svojom procese hodnotenia rizika. Zadané štúdie môžu mať širší rozsah ako dôkazy, ktoré sa overujú.“

"

7.  Článok 38 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Úrad vykonáva svoje činnosti s vysokou úrovňou transparentnosti. Zverejňuje najmä:

   a) programy, zoznamy účastníkov a zápisnice správnej rady, poradného fóra, vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín a ich pracovných skupín;
   b) všetky svoje vedecké výstupy vrátane stanovísk vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín po ich prijatí, pričom sa vždy uvádzajú aj menšinové stanoviská a výsledky konzultácií vykonaných počas procesu hodnotenia rizika;
   c) vedecké údaje, štúdie a ďalšie informácie na podporu žiadostí ▌vrátane doplňujúcich informácií poskytnutých žiadateľmi, ako aj ďalšie vedecké údaje a informácie na podporu žiadostí Európskeho parlamentu, Komisie a členských štátov o vedecký výstup vrátane vedeckého stanoviska, a to s ohľadom na ochranu dôverných informácií a ochranu osobných údajov v súlade s článkami 39 až 39e;
   d) informácie, na ktorých sa zakladajú jeho vedecké výstupy vrátane vedeckých stanovísk, a to s ohľadom na ochranu dôverných informácií a ochranu osobných údajov v súlade s článkami 39 až 39e;
   e) výročné vyhlásenia o záujmoch, ktoré vydávajú členovia správnej rady, výkonný riaditeľ a členovia poradného fóra, vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín ako členovia pracovných skupín a vyhlásenia o záujmoch vydávané v súvislosti s bodmi na programoch zasadaní;
   f) svoje vedecké štúdie v súlade s článkami 32 a 32d;
   g) výročnú správu o svojich činnostiach;
   h) žiadosti Európskeho parlamentu, Komisie alebo členského štátu o vedecké stanoviská, ktoré boli zamietnuté alebo upravené, a odôvodnenia ich zamietnutia alebo úpravy ▌;
   i) zhrnutie poradenstiev poskytnutých ▌ potenciálnym žiadateľom vo fáze pred predložením žiadosti v súlade s článkami 32a a 32c.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa zverejňujú bez zbytočného odkladu, s výnimkou informácií uvedených v písmene c) prvého pododseku, pokiaľ ide o žiadosti, a v písmene i) prvého pododseku, ktoré sa zverejňujú bez zbytočného odkladu po tom, čo sa žiadosť uzná za platnú alebo prípustnú.

Informácie uvedené v druhom pododseku sa zverejňujú v osobitnej sekcii webového sídla úradu. Táto osobitná sekcia je prístupná verejnosti a ľahko dostupná. Uvedené informácie sú k dispozícii v elektronickom formáte na stiahnutie, vytlačenie a vyhľadávanie.“;

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Zverejnením informácií uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. c), d) a i) ▌ nie sú dotknuté:

   a) ▌ žiadne existujúce pravidlá týkajúce sa práv duševného vlastníctva, v ktorých sa stanovujú obmedzenia pre určité použitia zverejnených dokumentov alebo ich obsahu, a
   b) žiadne ustanovenia ▌práva Únie na ochranu investícií uskutočnených inovátormi pri zbieraní informácií a údajov, ktoré slúžia na podporu príslušných žiadostí o schválenie (ďalej len „pravidlá o exkluzivite údajov“).

Zverejňovanie informácií uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. c) sa nepovažuje za výslovný ani implicitný súhlas alebo licenciu na použitie, reprodukciu alebo iné využitie príslušných údajov a informácií a ich obsahu takým spôsobom, ktorý by bol v rozpore s akýmkoľvek právom duševného vlastníctva alebo s pravidlami o exkluzivite údajov, a Únia nenesie zodpovednosť za ich použitie tretími stranami. Úrad zabezpečí, aby osoby, ktoré majú prístup k príslušným informáciám, poskytli v tomto zmysle jasné garancie alebo podpísané vyhlásenia, a to pred zverejnením príslušných informácií.“;

"

c)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. „Úrad ▌ stanoví praktické opatrenia na vykonávanie pravidiel transparentnosti uvedených v odsekoch 1, 1a a 2 tohto článku s ohľadom na články 39 až 39g a článok 41.“

"

8.  Článok 39 sa nahrádza takto:"

„Článok 39

Dôvernosť

1.  Odchylne od článku 38 úrad nezverejňuje žiadne informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôvernosť v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku.

2.  Úrad môže na základe žiadosti žiadateľa priznať dôvernosť len v súvislosti s týmito prvkami informácií, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) výrobný proces vrátane použitej metódy a jeho inovačných aspektov, ako aj iné technické a priemyselné špecifikácie vlastné tomuto procesu alebo metóde, s výnimkou informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie bezpečnosti;
   b) obchodné väzby medzi výrobcom alebo dovozcom a žiadateľom alebo držiteľom schválenia, podľa uplatniteľného prípadu ;
   c) obchodné informácie odhaľujúce pôvod získaných surovín, podiely na trhu alebo obchodnú stratégiu žiadateľa, a
   d) kvantitatívne zloženie predmetu žiadosti s výnimkou informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie bezpečnosti.

3.  Zoznamom informácií uvedených v odseku 2 nie je dotknutý žiadny odvetvový právny predpis ▌ Únie.

4.  Bez ohľadu na odseky 2 a 3:

   a) ak je nevyhnutné okamžite konať v záujme ochrany zdravia ľudí, zdravia zvierat alebo životného prostredia, napríklad v núdzových situáciách, úrad môže zverejniť informácie uvedené v odsekoch 2 a 3▌;
   b) informácie obsiahnuté v záveroch vedeckých výstupov vrátane vedeckých stanovísk, ktoré vydal úrad a ktoré sa týkajú predvídateľných ▌ účinkov na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo na životné prostredie, sa zverejnia.“

"

9.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 39a

Žiadosť o zachovanie dôvernosti

1.  Pri predkladaní žiadosti ▌, podporných vedeckých údajov a iných doplňujúcich informácií v súlade s ▌právom Únie môže žiadateľ požiadať, aby sa v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3 zachovávalo dôvernosti určitých častí predložených informácií. K tejto žiadosti prikladá overiteľné odôvodnenie, ktoré preukazuje, akým spôsobom zverejnenie dotknutých informácií významne poškodzuje príslušné záujmy v súlade s článkom 39 ods. 2 a 3.

2.  Ak žiadateľ predkladá žiadosť o zachovanie dôvernosti, poskytne verziu informácií, ktorá nemá dôverný charakter, a ich verziu, ktorá má dôverný charakter, predkladaných v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f, ak takéto formáty existujú. Vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, sa neuvedú informácie, ktoré žiadateľ považuje na základe článku 39 ods. 2 a 3 za dôverné, a uvedú sa miesta, kde sú takéto informácie vypustené. Verzia, ktorá má dôverný charakter, obsahuje všetky predložené informácie vrátane informácií, ktoré žiadateľ považuje za dôverné. Informácie uvedené vo verzii, ktorá má dôverný charakter, v súvislosti s ktorými sa požaduje dôvernosť, sa jasne označia. Žiadateľ jasne uvedie dôvody, na základe ktorých žiada o zachovanie dôvernosti jednotlivých častí informácií.

Článok 39b

Rozhodnutie o dôvernosti

1.  Úrad:

   a) zverejňuje verziu žiadosti ▌ predloženej žiadateľom, ktorá nemá dôverný charakter, bezodkladne po tom, čo sa žiadosť uzná za platnú alebo prípustnú;
   b) bezodkladne začne konkrétne a individuálne preskúmanie žiadosti o zachovanie dôvernosti v súlade s týmto článkom;
   c) písomne informuje žiadateľa o svojom zámere zverejniť informácie a o súvisiacich dôvodoch skôr, než oficiálne prijme rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti. Ak žiadateľ nesúhlasí s posúdením úradu, môže do dvoch týždňov odo dňa, keď mu bolo oznámené stanovisko úradu, vyjadriť svoj názor alebo stiahnuť svoju žiadosť;
   d) prijíma odôvodnené rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti s prihliadnutím na pripomienky žiadateľa do 10 týždňov odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o zachovanie dôvernosti, pokiaľ ide o žiadosti o schválenie, a bezodkladne, pokiaľ ide o doplňujúce údaje a informácie, oznamuje žiadateľovi svoje rozhodnutieposkytne mu informácie o jeho práve predložiť opakovanú žiadosť v súlade s odsekom 2 a v náležitom prípade informuje o svojom rozhodnutí Komisiu a členské štáty, a
   e) zverejňuje akékoľvek doplňujúce údaje a informácie, v súvislosti s ktorými žiadosť o zachovanie dôvernosti nebola akceptovaná ako odôvodnená, a to najskôr dva týždne po oznámení svojho rozhodnutia žiadateľovi podľa písmena d).

2.  Do dvoch týždňov odo dňa, keď úrad oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti podľa odseku 1, žiadateľ môže predložiť opakovanú žiadosť, v ktorej požiada úrad o prehodnotenie svojho rozhodnutia. Opakovaná žiadosť má odkladný účinok. Úrad preskúma dôvody opakovanej žiadosti a prijme odôvodnené rozhodnutie o tejto opakovanej žiadosti. Toto rozhodnutie oznámi žiadateľovi do troch týždňov od predloženia opakovanej žiadosti a do uvedeného oznámenia zahrnie informácie o dostupných opravných prostriedkoch, konkrétne o možnosti podať žalobu proti úradu na Súdnom dvore Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Úrad zverejní akékoľvek doplňujúce údaje a informácie, v súvislosti s ktorými žiadosť o zachovanie dôvernosti neakceptoval ako odôvodnenú, a to najskôr dva týždne po tom, ako žiadateľovi podľa tohto odseku oznámil svoje odôvodnené rozhodnutie o opakovanej žiadosti.

3.  Proti rozhodnutiam úradu vydaným podľa tohto článku možno podať žalobu na Súdnom dvore v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 263 a 278 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Článok 39c

Preskúmanie dôvernosti

Pred tým, než úrad vydá svoje vedecké výstupy vrátane vedeckých stanovísk, preskúma, či by informácie, ktoré boli predtým akceptované ako dôverné, nemohli byť napriek tomu zverejnené v súlade s článkom 39 ods. 4 písm. b). V takom prípade úrad uplatňuje mutatis mutandis postup stanovený v článku 39b.

Článok 39d

Povinnosti týkajúce sa dôvernosti

1.  Úrad na požiadanie sprístupňuje Komisii a členským štátom všetky informácie, ktoré má k dispozícii v súvislosti so žiadosťou o schválenie ▌ alebo žiadosťou Európskeho parlamentu, Komisie alebo členských štátov o vedecký výstup vrátane vedeckého stanoviska, ak nie je v právnych predpisoch ▌ Únie stanovené inak.

2.  Komisia a členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby informácie, ktoré získali podľa ▌ práva Únie a v súvislosti s ktorými sa požiadalo o zachovanie dôvernosti, neboli zverejnené, pokým úrad neprijme rozhodnutie o žiadosti o zachovanie dôvernosti a toto rozhodnutie sa nestane konečným. Komisia a členské štáty tiež prijmú nevyhnutné opatrenia, aby informácie, v prípade ktorých úrad akceptoval zachovanie dôvernosti, neboli zverejnené.

3.  Ak žiadateľ ▌ stiahne alebo stiahol žiadosť o schválenie, úrad, Komisia a členské štáty rešpektujú dôvernosť ▌ informácií, ktoré úrad priznal v súlade s článkami 39 až 39e. Žiadosť o schválenie sa považuje za stiahnutú od okamihu doručenia písomnej žiadosti na tento účel príslušnému orgánu, ktorému bola doručená pôvodná žiadosť. Ak dôjde k stiahnutiu žiadosti o schválenie skôr, ako úrad prijme podľa článku 39b ods. 1 alebo 2 konečné rozhodnutie o ▌ žiadosti o zachovanie dôvernosti, Komisia, členské štáty a úrad nezverejnia informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o zachovanie dôvernosti.

4.  Členovia správnej rady, výkonný riaditeľ, členovia vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín, ako aj externí odborníci pôsobiaci v ich pracovných skupinách, členovia poradného fóra a zamestnanci úradu sú aj po odchode zo svojich funkcií povinní dodržiavať požiadavky týkajúce sa povinnosti služobného tajomstva podľa článku 339 ZFEÚ.

5.  Úrad po konzultácii s Komisiou stanoví praktické opatrenia na vykonávanie pravidiel dôvernosti stanovených v článkoch 39, 39a, 39b, 39e a v tomto článku vrátane opatrení týkajúcich sa podávania a vybavovania žiadostí o zachovanie dôvernosti v súvislosti s informáciami, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 38, a s prihliadnutím na články 39f a 39g. V súvislosti s článkom 39b ods. 2 úrad zaistí, aby sa na posudzovanie opakovaných žiadostí uplatnilo vhodné oddelenie úloh.

Článok 39e

Ochrana osobných údajov

1.  Pokiaľ ide o žiadosti o vedecké výstupy vrátane vedeckých stanovísk podľa ▌ práva Únie, úrad vždy zverejňuje:

   a) meno/názov a adresu žiadateľa;
   b) mená autorov uverejnených alebo verejne dostupných štúdií, ktoré slúžia na podporu takýchto žiadostí, a
   c) mená všetkých účastníkov a pozorovateľov zasadaní vedeckého výboru, vedeckých pracovných skupín, ich pracovných skupín a akýchkoľvek zasadaní iných skupín ad hoc v danej veci.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 platí, že zverejnenie mien a adries fyzických osôb zapojených do testovania na stavovcoch alebo do získavania toxikologických údajov sa pokladá za významný zásah do súkromia a integrity týchto fyzických osôb, a tieto informácie sa nezverejňujú, pokiaľ nie je v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(25) a (EÚ) 2018/1725(26) stanovené inak.

3.  Na spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahujú nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725. Akékoľvek osobné údaje zverejnené podľa článku 38 tohto nariadenia a tohto článku sa použijú len na zabezpečenie transparentnosti hodnotenia rizika podľa tohto nariadenia a ďalej sa nespracúvajú spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi, v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/679 a článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2018/1725 v závislosti od toho, ktoré nariadenie sa uplatňuje.

Článok 39f

Štandardné formáty údajov

1.  Na účely článku 38 ods. 1 písm. c) a s cieľom zabezpečiť efektívne spracúvanie žiadostí o vedecké výstupy predkladaných úradu sa prijmú štandardné formáty údajov v súlade s odsekom 2 tohto článku ▌, aby bolo možné predkladať, vyhľadávať, kopírovať a tlačiť dokumenty a aby sa zároveň zabezpečil súlad s regulačnými požiadavkami stanovenými v ▌ práve Únie. Uvedené ▌ štandardné formáty údajov ▌:

   a) nie sú založené na súkromných firemných normách;
   b) zabezpečujú čo najväčšiu interoperabilitu s existujúcimi prístupmi k predkladaniu údajov;
   c) sú používateľsky ústretové a prispôsobené na použitie malými a strednými podnikmi.

2.  Pri prijímaní štandardných formátov údajov ▌ uvedených v odseku 1 sa uplatňuje tento postup:

   a) úrad vypracuje návrhy štandardných formátov údajov ▌ na účely rôznych postupov schvaľovania ▌ a príslušných žiadostí Európskeho parlamentu, Komisie a členských štátov o vedecké výstupy;
   b) Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov štandardné formáty údajov s prihliadnutím na uplatniteľné požiadavky v rôznych postupoch schvaľovania a iných právnych rámcoch a po vykonaní všetkých potrebných úprav▌. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 58 ods. 2;
   c) úrad sprístupní prijaté štandardné formáty údajov ▌na svojom webovom sídle;
   d) ak boli štandardné formáty údajov ▌ prijaté podľa tohto článku, žiadosti o schválenie vrátane žiadostí Európskeho parlamentu, Komisie a členských štátov o vedecký výstup vrátane vedeckého stanoviska ▌ sa predkladajú len v súlade s uvedenými ▌ štandardnými formátmi údajov.

Článok 39g

Informačné systémy

Informačné systémy prevádzkované úradom na účely uchovávania údajov vrátane dôverných a osobných údajov sú navrhnuté spôsobom, ktorým sa zaručí, že akýkoľvek prístup k nim je plne kontrolovateľný, a ktorým sa splnia najprísnejšie normy bezpečnosti zodpovedajúce príslušným bezpečnostným rizikám, s ohľadom na články 39 až 39f. ▌“

"

10.  V článku 40 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Úrad zverejní všetky vedecké výstupy vrátane vedeckých stanovísk, ktoré vydal, ako aj podporné vedecké údaje a iné informácie v súlade s článkami 38 až 39e.“

"

11.  Článok 41 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Bez ohľadu na pravidlá týkajúce sa dôvernosti stanovené v článkoch 39 až 39d tohto nariadenia sa na dokumenty, ktoré má úrad v držbe, uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001*.

Pokiaľ ide o informácie o životnom prostredí, uplatňuje sa ▌ aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006▌**. Na informácie o životnom prostredí, ktoré majú v držbe členské štáty, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES*** bez ohľadu na pravidlá týkajúce sa dôvernosti stanovené v článkoch 39 až 39d tohto nariadenia.

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).

*** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).“;

"

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Správna rada prijme do ... [šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] praktické opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 a článkov 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1367/2006, pričom zabezpečí čo najširší možný prístup k dokumentom, ktoré vlastní.“

"

12.  Článok 61 sa nahrádza takto:"

„Článok 61

Doložka o preskúmaní

1.  Komisia zabezpečuje pravidelné preskúmavanie uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Komisia do ... [päť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia] a následne každých päť rokov posúdi výsledky činnosti úradu v porovnaní s jeho cieľmi, mandátom, úlohami, postupmi a umiestnením, v súlade s usmerneniami Komisie. Do uvedeného posúdenia sa zahrnie aj vplyv článku 32a na fungovanie úradu s osobitným dôrazom na príslušné pracovné zaťaženie a mobilizáciu zamestnancov a na akékoľvek zmeny v prideľovaní zdrojov úradu, ktoré sa mohli uskutočniť, na úkor činností verejného záujmu. V rámci tohto posúdenia sa venuje pozornosť prípadnej potrebe zmeniť mandát úradu a finančným dôsledkom akejkoľvek takejto zmeny.

3.  V posúdení uvedenom v odseku 2 Komisia posúdi aj to, či je potrebné ďalej aktualizovať organizačný rámec úradu so zreteľom na rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o zachovanie dôvernosti a opakovaných žiadostí, a to vytvorením osobitnej odvolacej rady alebo inými vhodnými prostriedkami.

4.  Ak Komisia dospeje k záveru, že vzhľadom na stanovené ciele, mandát a úlohy úradu už jeho ďalšie pôsobenie nie je opodstatnené, môže navrhnúť, aby sa príslušné ustanovenia tohto nariadenia zodpovedajúcim spôsobom zmenili alebo zrušili.

5.  Komisia podáva Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade správu o výsledkoch svojich preskúmaní a posúdení podľa tohto článku. Tieto výsledky sa zverejnia.“

"

13.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 61a

Zisťovacie misie

▌ Odborníci Komisie uskutočnia do ... [štyri roky od dátumu začatia uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia] zisťovacie misie v členských štátoch s cieľom posúdiť, ako laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie uplatňujú príslušné normy pri vykonávaní skúšok a štúdií predložených úradu ako súčasť žiadosti a tiež ako sa dodržiava oznamovacia povinnosť stanovená v článku 32b ods. 3. Do uvedeného dátumu odborníci Komisie uskutočnia aj zisťovacie misie s cieľom posúdiť uplatňovanie týchto noriem aj v laboratóriách a iných skúšobných inštitúciách, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách, pokiaľ sa to vymedzuje v relevantných dohodách a dojednaniach s uvedenými tretími krajinami, a to aj podľa ustanovení článku 49.

Prípady nedodržiavania pravidiel zistené počas týchto zisťovacích misií sa oznámia Komisii, členským štátom, úradu, ako aj posudzovaným laboratóriám a iným skúšobným inštitúciám. Komisia, úrad a členské štáty zabezpečia vhodné následné opatrenia na riešenie týchto zistených nedodržaní pravidiel.

Výsledok zisťovacích misií sa predloží v súhrnnej správe. Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh, najmä pokiaľ ide o akékoľvek potrebné kontrolné postupy vrátane auditov.“

"

Článok 2

Zmeny nariadenia (ES) č. 1829/2003

Nariadenie (ES) č. 1829/2003 sa mení takto:

1.  V článku 5 sa odsek 3 mení takto:

a)  úvodná časť sa nahrádza takto:"

„Žiadosť sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a doloží sa k nej:“;

"

b)  písmeno l) sa nahrádza takto:"

„l) identifikácia častí žiadosti a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 30 tohto nariadenia a článku 39 nariadenia (ES) č. 178/2002;“;

"

c)  dopĺňa sa toto písmeno:"

„m) súhrn údajov spisovej dokumentácie v štandardizovanej forme.“

"

2.  V článku 6 sa odsek 7 nahrádza takto:"

„7. Úrad v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní svoje stanovisko po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a článkom 30 tohto nariadenia. Verejnosť môže predložiť Komisii pripomienky do 30 dní od uverejnenia stanoviska.“

"

3.  V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Úrad vydá z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie alebo členského štátu stanovisko k tomu, či povolenie pre výrobok, ktorý je uvedený v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia, aj naďalej spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. Toto stanovisko bezodkladne zašle Komisii, členským štátom a držiteľovi povolenia. Úrad v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní svoje stanovisko po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a článkom 30 tohto nariadenia. Verejnosť môže predložiť Komisii pripomienky do 30 dní od uverejnenia stanoviska.“

"

4.  V článku 11 ods. 2 sa úvodná časť nahrádza takto:"

„2. Žiadosť sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a doloží sa k nej:“

"

5.  V článku 17 sa odsek 3 mení takto:

a)  úvodná časť sa nahrádza takto:"

„Žiadosť sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a doloží sa k nej:“;

"

b)  písmeno l) sa nahrádza takto:"

„l) identifikácia častí žiadosti a akékoľvek iné doplňujúce informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ žiada o zachovanie dôvernosti, spolu s overiteľným odôvodnením, podľa článku 30 tohto nariadenia a článkov 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002;“;

"

c)  dopĺňa sa toto písmeno:"

„m) súhrn údajov spisovej dokumentácie v štandardizovanej forme.“

"

6.  V článku 18 sa odsek 7 nahrádza takto:"

„7. Úrad v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní svoje stanovisko po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a článkom 30 tohto nariadenia. Verejnosť môže predložiť Komisii pripomienky do 30 dní od uverejnenia stanoviska.“

"

7.  V článku 22 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Úrad vydá z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie alebo členského štátu stanovisko k tomu, či povolenie pre výrobok, ktorý je uvedený v článku 15 ods. 1, aj naďalej spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. Toto stanovisko bezodkladne zašle Komisii, členským štátom a držiteľovi povolenia. Úrad v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 zverejní svoje stanovisko po vypustení všetkých informácií označených ako dôverné v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a článkom 30 tohto nariadenia. Verejnosť môže predložiť Komisii pripomienky do 30 dní od uverejnenia stanoviska.“

"

8)  V článku 23 ods. 2 sa úvodná časť nahrádza takto:"

„2. Žiadosť sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú, a doloží sa k nej:“

"

9)  V článku 29 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Úrad zverejní žiadosť o povolenie, príslušné podporné informácie a všetky doplňujúce informácie, ktoré predložil žiadateľ, ako aj svoje vedecké stanoviská a stanoviská príslušných orgánov uvedených v článku 4 smernice 2001/18/ES, v súlade s článkami 38 až 39e ▌ nariadenia (ES) č. 178/2002 a s ohľadom na článok 30 tohto nariadenia.

2.  Úrad pri vybavovaní žiadostí o prístup k dokumentom, ktoré má v držbe, uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie*.

__________________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2001, s. 43).“

"

10.  Článok 30 sa nahrádza takto:"

„Článok 30

Dôvernosť

1.  V súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článkoch 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a v tomto článku:

   a) žiadateľ môže predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie, a
   b) úrad posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ.

2.  Okrem prvkov informácií uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 178/2002 a podľa článku 39 ods. 3 uvedeného nariadenia môže úrad priznať dôverné zaobchádzanie aj v súvislosti s týmito informáciami, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) informácie o sekvencii DNA, okrem sekvencií používaných na účely detekcie, identifikácie a kvantifikácie transformácie, a
   b) modely a stratégie šľachtenia.

3.  Použitie detekčných metód a reprodukcia referenčných materiálov podľa článku 5 ods. 3 a článku 17 ods. 3 na účely uplatňovania tohto nariadenia na GMO, potraviny alebo krmivá, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, nie sú obmedzené výkonom práv duševného vlastníctva alebo iným spôsobom.

4.  Týmto článkom nie je dotknutý článok 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.“

"

Článok 3

Zmeny nariadenia (ES) č. 1831/2003

Nariadenie (ES) č. 1831/2003 sa mení takto:

1.  Článok 7 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Žiadosť o povolenie stanovená v článku 4 tohto nariadenia sa zasiela Komisii v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis, ak takéto formáty existujú. Komisia bezodkladne informuje členské štáty a postúpi žiadosť Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).“;

"

b)  v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) zverejní ▌ žiadosť a všetky informácie, ktoré predložil žiadateľ, v súlade s článkom 18.“

"

2.  Článok 18 sa nahrádza takto:"

„Článok 18

Transparentnosť a dôvernosť

1.  Úrad zverejní žiadosť o povolenie, príslušné podporné informácie a všetky doplňujúce informácie, ktoré predložil žiadateľ, ako aj svoje vedecké stanoviská v súlade s článkami 38 až 39e ▌ nariadenia (ES) č. 178/2002, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis.

2.  V súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článkoch 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a v tomto článku môže žiadateľ predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie. Úrad posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ.

3.  Okrem prvkov informácií uvedených v článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a podľa článku 39 ods. 3 uvedeného nariadenia môže úrad priznať dôverné zaobchádzanie aj v súvislosti s týmito prvkami informácií, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) plán štúdie v prípade štúdií, ktorými sa z hľadiska cieľov zamýšľaného použitia kŕmnej doplnkovej látky, ako sa vymedzuje v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia a v prílohe I k nemu, preukazuje jej efektívnosť, a
   b) špecifikácie nečistôt účinnej látky a príslušné metódy analýzy interne vyvinuté žiadateľom okrem nečistôt, ktoré môžu mať negatívne účinky na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo životné prostredie.

4.  Týmto článkom nie je dotknutý článok 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.“

"

Článok 4

Zmeny nariadenia (ES) č. 2065/2003

Nariadenie (ES) č. 2065/2003 sa mení takto:

1.  Článok 7 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) Úrad:

   i) bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty o žiadosti a sprístupní im ju aj spolu so všetkými dodatočnými informáciami, ktoré predložil žiadateľ, a
   ii) zverejní ▌ žiadosť, príslušné podporné informácie a všetky dodatočné informácie, ktoré predložil žiadateľ, v súlade s článkami 14 a 15.“;

"

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Úrad po dohode s Komisiou uverejní podrobné pokyny týkajúce sa vypracovania a predloženia žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku s ohľadom na štandardné formáty údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú.“

"

2.  V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Úrad zverejní žiadosť o povolenie, príslušné podporné informácie a všetky dodatočné informácie, ktoré predložil žiadateľ, ako aj svoje vedecké stanoviská v súlade s článkami 38 až 39e ▌ nariadenia (ES) č. 178/2002.“

"

3.  Článok 15 sa nahrádza takto:"

„Článok 15

Dôvernosť

1.  V súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článkoch 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002:

   a) žiadateľ môže predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie, a
   b) úrad posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ.

2.  Týmto článkom nie je dotknutý článok 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.“

"

Článok 5

Zmeny nariadenia (ES) č. 1935/2004

Nariadenie (ES) č. 1935/2004 sa mení takto:

1.  Článok 9 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) úrad bezodkladne:

   i) informuje Komisiu a ostatné členské štáty o žiadosti a sprístupní im ju spolu so všetkými doplnkovými informáciami, ktoré predložil žiadateľ, a
   ii) zverejní ▌ žiadosť, príslušné podporné informácie a všetky doplnkové informácie, ktoré predložil žiadateľ, v súlade s článkami 19 a 20.“;

"

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Úrad po dohode s Komisiou uverejní podrobné usmernenia týkajúce sa vypracovania a predloženia žiadosti s ohľadom na štandardné formáty údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis, ak takéto formáty existujú.“

"

2.  V článku 19 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Úrad zverejní žiadosť o povolenie, príslušné podporné informácie a všetky doplnkové informácie, ktoré predložil žiadateľ, ako aj svoje vedecké stanoviská v súlade s článkami 38 až 39e ▌ nariadenia (ES) č. 178/2002, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis, a v súlade s článkom 20 tohto nariadenia.“

"

3.  Článok 20 sa nahrádza takto:"

„Článok 20

Dôvernosť

1.  V súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článkoch 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a v tomto článku:

   a) žiadateľ môže predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie, a
   b) úrad posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ.

2.  Okrem prvkov informácií uvedených v článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a podľa článku 39 ods. 3 uvedeného nariadenia môže úrad priznať dôverné zaobchádzanie aj v súvislosti s týmito prvkami informácií, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) všetky informácie poskytnuté v podrobných opisoch východiskových látok a zmesí používaných na výrobu látky, na ktorú sa vzťahuje povolenie, zloženie zmesí, materiálov alebo predmetov, v ktorých žiadateľ zamýšľa túto látku použiť, výrobné metódy týchto zmesí, materiálov alebo predmetov, nečistoty a výsledky skúšok prechodu, s výnimkou informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie bezpečnosti;
   b) ochranná známka, pod ktorou sa má príslušná látka predávať, ako aj obchodný názov zmesí, materiálov alebo predmetov, v ktorých sa má použiť, ak je to uplatniteľné, a
   c) akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sa považujú za dôverné v rámci konkrétnych procesných pravidiel uvedených v článku 5 ods. 1 písm. n) tohto nariadenia.

3.  Týmto článkom nie je dotknutý článok 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.“

"

Článok 6

Zmeny nariadenia (ES) č. 1331/2008

Nariadenie (ES) č. 1331/2008 sa mení takto:

1.  V článku 6 sa dopĺňa tento odsek:"

„5. Úrad zverejní ▌ dodatočné informácie, ktoré predložil žiadateľ, v súlade s článkami 11 a 12.“

"

2.  Článok 11 sa nahrádza takto:"

„Článok 11

Transparentnosť

Ak Komisia žiada o stanovisko úradu v súlade s článkom 3 ods. 2 tohto nariadenia, úrad bezodkladne zverejní žiadosť o schválenie, príslušné podporné informácie a všetky dodatočné informácie, ktoré predložil žiadateľ, ako aj svoje vedecké stanoviská v súlade s článkami 38 až 39e ▌ nariadenia (ES) č. 178/2002. Úrad okrem toho zverejní všetky žiadosti o svoje stanovisko, ako aj každé predĺženie lehoty podľa článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.“

"

3.  Článok 12 sa nahrádza takto:"

„Článok 12

Dôvernosť

1.  Žiadateľ môže predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie.

2.  Ak sa v súlade s článkom 3 ods. 2 tohto nariadenia vyžaduje stanovisko úradu, úrad žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ, posúdi v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002.

3.  Okrem prvkov informácií uvedených v článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a podľa článku 39 ods. 3 uvedeného nariadenia môže úrad priznať dôverné zaobchádzanie aj v súvislosti s týmito prvkami informácií, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) v uplatniteľných prípadoch informácie poskytnuté v podrobných opisoch východiskových látok a východiskových prípravkov a o tom, ako sa používajú na výrobu látky, na ktorú sa vzťahuje schválenie, a podrobné informácie o povahe a zložení materiálov alebo výrobkov, v ktorých žiadateľ zamýšľa použiť látku, na ktorú sa vzťahuje schválenie, s výnimkou informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie bezpečnosti;
   b) v uplatniteľných prípadoch podrobné analytické informácie o variabilite a stabilite jednotlivých výrobných šarží látky, na ktorú sa vzťahuje schválenie, s výnimkou informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie bezpečnosti.

4.  Ak sa v súlade s článkom 3 ods. 2 tohto nariadenia nevyžaduje stanovisko úradu, žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ, posúdi Komisia. Články 39, 39a a 39d nariadenia (ES) č. 178/2002 a odsek 3 tohto článku sa uplatňujú mutatis mutandis.

5.  Týmto článkom nie je dotknutý článok 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.“

"

Článok 7

Zmeny nariadenia (ES) č. 1107/2009

Nariadenie (ES) č. 1107/2009 sa mení takto:

1.  Článok 7 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„▌ Žiadosť o schválenie účinnej látky alebo o zmenu a doplnenie podmienok schválenia podáva výrobca účinnej látky členskému štátu (ďalej len „spravodajský členský štát“) spoločne so súhrnnou a úplnou dokumentáciou, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, alebo s vedecky podloženým odôvodnením, prečo nepredložil určité časti tejto dokumentácie, pričom preukáže, že účinná látka spĺňa kritériá schválenia ustanovené v článku 4 tohto nariadenia. Žiadosť sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis, ak takéto formáty existujú.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Žiadateľ môže v súlade s článkom 63 pri predkladaní žiadosti požiadať, aby sa zachovala dôvernosť určitých informácií vrátane určitých častí dokumentácie, a fyzicky tieto informácie oddelí.

Žiadosti o zachovanie dôvernosti posudzujú členské štáty. O tom, pri ktorých informáciách sa má zachovať dôvernosť, rozhodne v súlade s článkom 63 a po konzultácii s úradom spravodajský členský štát.

Úrad po konzultáciách s členskými štátmi stanoví praktické opatrenia, aby sa zabezpečila konzistentnosť týchto posúdení.“

"

2.  Článok 10 sa nahrádza takto:"

„Článok 10

Prístup verejnosti k dokumentácii

Úrad bezodkladne sprístupní verejnosti dokumentáciu uvedenú v článku 8 vrátane všetkých doplňujúcich informácií, ktoré predložil žiadateľ, s výnimkou akýchkoľvek informácií, v súvislosti s ktorými spravodajský členský štát priznal dôverné zaobchádzanie ▌ v súlade s článkom 63.“

"

3.  V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Výrobca účinnej látky predkladá najneskôr tri roky pred uplynutím platnosti schválenia členskému štátu žiadosť stanovenú v článku 14 tohto nariadenia, pričom zašle kópie žiadosti Komisii, ostatným členským štátom a úradu. Žiadosť sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis, ak takéto formáty existujú.“

"

4.  Článok 16 sa nahrádza takto:"

„Článok 16

Prístup verejnosti k informáciám, pokiaľ ide o obnovenie

Úrad bezodkladne posúdi každú žiadosť o dôverné zaobchádzanie a verejnosti sprístupní informácie, ktoré žiadateľ predložil podľa článku 15, ako aj akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie, ktoré žiadateľ predložil, s výnimkou informácií, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o dôverné zaobchádzanie a v prípade ktorých úrad takéto zaobchádzanie priznal podľa článku 63.

Úrad po konzultácii s členskými štátmi stanoví praktické opatrenia, aby sa zabezpečila konzistentnosť týchto posúdení.“

"

5.  V článku 63 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„1. Žiadateľ môže predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie.

2.  Dôverné zaobchádzanie je možné priznať len v súvislosti s ▌ tými prvkami informácií, pri ktorých žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) informácie uvedené v článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002;
   b) špecifikácia nečistoty účinnej látky a súvisiace metódy analýzy nečistôt v technickej účinnej látke okrem nečistôt, ktoré sa považujú za toxikologicky, ekotoxikologicky alebo environmentálne relevantné, a súvisiacich metód analýzy týchto nečistôt;
   c) výsledky výrobných šarží účinnej látky vrátane nečistôt a
   d) informácie o celkovom zložení prípravku na ochranu rastlín.

2a.  Ak úrad posudzuje žiadosti o zachovanie dôvernosti podľa tohto nariadenia, uplatňujú sa podmienky a postupy stanovené v článkoch 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002 a v odseku 2 tohto článku.

2b.  Ak členské štáty posudzujú žiadosti o zachovanie dôvernosti podľa tohto nariadenia, uplatňujú sa tieto požiadavky a postupy:

   a) dôverné zaobchádzanie je možné priznať len v súvislosti s tými informáciami, ktoré sú uvedené v odseku 2;
   b) ak členský štát rozhodne, pri ktorých informáciách sa má zachovávať dôvernosť, informuje žiadateľa o svojom rozhodnutí;
   c) členské štáty, Komisia a úrad prijmú nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, aby informácie, v prípade ktorých je priznané dôverné zaobchádzanie, neboli zverejnené;
   d) článok 39enariadenia (ES) č. 178/2002 sa uplatňuje mutatis mutandis;
   e) bez ohľadu na odsek 2 a písmená c) a d) tohto odseku:
   i) ak je nevyhnutné okamžite konať v záujme ochrany zdravia ľudí, zdravia zvierat alebo životného prostredia, napríklad v núdzových situáciách, členský štát môže zverejniť informácie uvedené v odseku 2;
   ii) informácie, ktoré sú súčasťou záverov vedeckých výstupov poskytnutých zo strany úradu a ktoré sa týkajú predvídateľných účinkov na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo na životné prostredie, sa zverejnia. V tomto prípade sa uplatňuje článok 39c nariadenia (ES) č. 178/2002;
   f) ak žiadateľ stiahne alebo stiahol žiadosť, členské štáty, Komisia a úrad rešpektujú dôvernosť priznanú v súlade s týmto článkom. Ak dôjde k stiahnutiu žiadosti skôr, ako členský štát rozhodne o príslušnej žiadosti o zachovanie dôvernosti, členské štáty, Komisia a úrad nezverejnia informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o zachovanie dôvernosti.

3.  Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby tým bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES* a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001** a (ES) č. 1367/2006***.

________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).“

"

Článok 8

Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/2283

Nariadenie (EÚ) 2015/2283 sa mení takto:

1.  Článok 10 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Postup povoľovania umiestňovania novej potraviny na trhu v rámci Únie a aktualizácie únijného zoznamu stanoveného v článku 9 tohto nariadenia sa začne buď na podnet Komisie, alebo v nadväznosti na žiadosť, ktorú žiadateľ predkladá Komisii v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú. Komisia bezodkladne sprístupní žiadosť členským štátom. Komisia uverejní zhrnutie žiadosti na základe informácií uvedených v odseku 2 písm. a), b) a e) tohto článku.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Ak Komisia žiada o stanovisko Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“), úrad žiadosť zverejní ▌ v súlade s článkom 23 a vydá stanovisko k tomu, či aktualizácia môže mať vplyv na ľudské zdravie.“

"

2.  ▌ V článku 15 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Do štyroch mesiacov od dátumu, keď Komisia pošle platné oznámenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, členský štát alebo úrad môžu predložiť Komisii riadne odôvodnené námietky k bezpečnosti umiestnenia príslušnej tradičnej potraviny na trhu v rámci Únie. Ak úrad predloží riadne odôvodnené námietky k bezpečnosti, bezodkladne uverejní oznámenie v súlade s článkom 23, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis.“

"

3.  Článok 16 sa mení takto:

a)  v prvom odseku sa dopĺňa táto veta:"

„Žiadosť sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú.“;

"

b)  v druhom odseku sa dopĺňa táto veta:"

„Úrad zverejní ▌ žiadosť, príslušné podporné informácie a všetky doplňujúce informácie, ktoré predložil žiadateľ, v súlade s článkom 23.“

"

4.  Článok 23 sa nahrádza takto:"

„Článok 23

Transparentnosť a dôvernosť

1.  Ak Komisia žiada o stanovisko úradu v súlade s článkom 10 ods. 3 a článkom 16 tohto nariadenia, úrad zverejní žiadosť o povolenie, príslušné podporné informácie a všetky doplňujúce informácie, ktoré predložil žiadateľ, ako aj svoje vedecké stanoviská v súlade s článkami 38 až 39e ▌ nariadenia (ES) č. 178/2002 a v súlade s týmto článkom.

2.  Žiadateľ môže predložiť žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tohto nariadenia, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie.

3.  Ak Komisia žiada o stanovisko úradu v súlade s článkom 10 ods. 3 a článkom 16 tohto nariadenia, úrad posudzuje žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ, v súlade s článkami 39 až 39e nariadenia (ES) č. 178/2002.

4.  Okrem prvkov informácií uvedených v článku 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a podľa článku 39 ods. 3 uvedeného nariadenia môže úrad priznať dôverné zaobchádzanie aj v súvislosti s týmito prvkami informácií, ak žiadateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) v uplatniteľných prípadoch informácie poskytnuté v podrobných opisoch východiskových látok a východiskových prípravkov a o tom, ako sa používajú na výrobu novej potraviny, na ktorú sa vzťahuje povolenie, a podrobné informácie o povahe a zložení konkrétnych potravín alebo kategórií potravín, v ktorých žiadateľ zamýšľa túto novú potravinu použiť, s výnimkou informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie bezpečnosti;
   b) v uplatniteľných prípadoch podrobné analytické informácie o variabilite a stabilite jednotlivých výrobných šarží, s výnimkou informácií, ktoré sú relevantné pre posúdenie bezpečnosti.

5.  Ak Komisia nežiada o stanovisko úradu podľa článkov 10 a 16 tohto nariadenia, žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil žiadateľ, posudzuje Komisia. Články 39, 39a a 39d nariadenia (ES) č. 178/2002 a odsek 4 tohto článku sa uplatňujú mutatis mutandis.

6.  Týmto článkom nie je dotknutý článok 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.“

"

Článok 9

Zmeny smernice 2001/18/ES

Smernica 2001/18/ES sa mení takto:

1.  V článku 6 sa vkladá tento odsek:"

„2a. Ohlásenie uvedené v odseku 1 sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov, ak takéto formáty existujú podľa práva Únie.“

"

2.  V článku 13 sa vkladá tento odsek:"

„2a. Ohlásenie uvedené v odseku 1 sa predkladá v súlade so štandardnými formátmi údajov, ak takéto formáty existujú podľa práva Únie.

"

3.  Článok 25 sa nahrádza takto:"

„Článok 25

Dôvernosť

1.  Ohlasovateľ ▌ môže predložiť príslušnému orgánu žiadosť, aby sa zachovala dôvernosť určitých častí informácií predložených podľa tejto smernice, a k žiadosti pripojí overiteľné odôvodnenie v súlade s odsekmi 3 a 6.

2.  Príslušný orgán posúdi žiadosť o zachovanie dôvernosti, ktorú predložil ohlasovateľ ▌.

3.  Na základe žiadosti ohlasovateľa môže príslušný orgán na základe overiteľného odôvodnenia priznať dôverné zaobchádzanie len v súvislosti s ▌ tými prvkami informácií, pri ktorých ohlasovateľ preukáže, že zverejnenie takýchto informácií môže významnou mierou poškodiť jeho záujmy:

   a) prvky informácií uvedené v článku 39 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 178/2002;
   b) informácie o sekvencii DNA, okrem sekvencií používaných na účely detekcie, identifikácie a kvantifikácie transformačnej zmeny, a
   c) modely a stratégie šľachtenia.

4.  Po konzultácii s ohlasovateľom príslušný orgán rozhodne, pri ktorých informáciách sa má zachovať dôvernosť, a informuje ohlasovateľa o svojom rozhodnutí.

5.  Členské štáty, Komisia a príslušný vedecký výbor (vedecké výbory) prijmú potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby dôverné informácie ohlásené alebo vymenené podľa tejto smernice neboli zverejnené.

6.  Primerane sa uplatňujú aj príslušné ustanovenia článkov 39e a 41 nariadenia (ES) č. 178/2002.

7.  Bez ohľadu na odseky 3, 5 a 6 tohto článku:

   a) ak je nevyhnutné okamžite konať v záujme ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat alebo životného prostredia, napríklad v núdzových situáciách, príslušný orgán môže zverejniť informácie uvedené v odseku 3, a
   b) informácie, ktoré sú súčasťou záverov vedeckých výstupov poskytnutých príslušným vedeckým výborom (vedeckými výbormi) alebo záverov hodnotiacich správ a ktoré sa týkajú predvídateľných účinkov na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie, sa však zverejnia. V tomto prípade sa uplatňuje článok 39c nariadenia (ES) č. 178/2002.

8.  V prípade, že ohlasovateľ stiahne ohlásenie, členské štáty, Komisia a príslušný vedecký výbor (vedecké výbory) rešpektujú dôvernosť, ktorú príslušný orgán priznal v súlade s týmto článkom. Ak dôjde k stiahnutiu ohlásenia skôr, ako príslušný orgán rozhodne v príslušnej žiadosti o zachovanie dôvernosti, členské štáty, Komisia a príslušný vedecký výbor (vedecké výbory) nezverejňujú informácie, v súvislosti s ktorými sa požiadalo o zachovanie dôvernosti.“

"

4.  V článku 28 sa dopĺňa tento odsek:"

„4. Ak sa rokuje s príslušným vedeckým výborom v súlade s odsekom 1 tohto článku, tento výbor bezodkladne zverejní ohlásenie ▌, príslušné podporné informácie a všetky doplňujúce informácie, ktoré predložil ohlasovateľ ▌, ako aj svoje vedecké stanoviská, s výnimkou informácií, v súvislosti s ktorými príslušný orgán priznal dôverné zaobchádzanie v súlade ▌s článkom 25.“

"

Článok 10

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na žiadosti ▌ podľa ▌ práva Únie ani na žiadosti o vedecké výstupy, ktoré sa úradu predložili pred … [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.  Funkčné obdobie členov správnej rady úradu (ďalej len „správna rada“), ktorí vykonávajú funkciu 30. júna 2022, sa skončí k uvedenému dátumu. Bez ohľadu na dátumy začatia uplatňovania uvedené v článku 11 sa postup týkajúci sa navrhovania a vymenovania členov správnej rady uvedený v článku 1 bode 4 uplatňuje s cieľom umožniť členom vymenovaným podľa týchto pravidiel, aby im funkčné obdobie začalo plynúť 1. júla 2022.

3.  Bez ohľadu na dátumy začatia uplatňovania uvedené v článku 11 sa funkčné obdobie členov vedeckého výboru a vedeckých pracovných skupín, ktorí vykonávajú funkciu 30. júna 2021, predlžuje dovtedy, kým nezačne plynúť funkčné obdobie členom uvedeného vedeckého výboru a uvedených vedeckých pracovných skupín vymenovaným podľa výberového konania a postupu vymenovania ustanovených v článku 1bode 5.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od …[18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. ▌Avšak článok 1 body 4 a 5 sa uplatňujú od 1. júla 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 158.
(2) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 225.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 11. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0489).
(4)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 158.
(5)Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 225.
(6)Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019.
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ▌ (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES z 11. februára 2004 o zosúlaďovaní zákonov, predpisov a správnych opatrení uplatňovaných na zásady správnej laboratórnej praxe a overovanie ich uplatňovania pri testoch chemických látok (Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 44).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2065/2003 z 10. novembra 2003 o udiarenských dochucovadlách používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potravinách (Ú. v. EÚ L 309, 26.11.2003, s. 1).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 1).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1).
(19)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s 43).
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).
(22)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).


Dodatkové ochranné osvedčenie pre liečivá ***I
PDF 288kWORD 87k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (COM(2018)0317 – C8-0217/2018 – 2018/0161(COD))
P8_TA-PROV(2019)0401A8-0039/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0317),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0217/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a aj stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0039/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá

P8_TC1-COD(2018)0161


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 469/2009(4) sa stanovuje, že na akýkoľvek výrobok chránený patentom na území členského štátu, ktorý podlieha pred svojím uvedením na trh ako liečivo správnemu povoľovaciemu konaniu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES(5) alebo 2001/83/ES(6), možno za podmienok stanovených v uvedenom nariadení udeliť dodatkové ochranné osvedčenie (ďalej len „osvedčenie“).

(2)  Cieľom nariadenia (ES) č. 469/2009 je stanovením obdobia dodatkovej ochrany podporiť v rámci Únie výskum a inováciu, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska vývoja liečiv, ako aj prispieť k tomu, aby nedochádzalo k premiestňovaniu farmaceutického výskumu mimo Únie do krajín, ktoré by mohli ponúknuť väčšiu ochranu.

(3)  Od roku 1992, keď bolo prijaté nariadenie, ktoré predchádzalo nariadeniu (ES) č. 469/2009, sa trhy zásadným spôsobom zmenili a významne vzrástla výroba generických, najmä biologicky podobných liekov a výroba ich aktívnych zložiek, a to predovšetkým v ▌krajinách mimo Únie (tzv. tretích krajinách), v ktorých ochrana neexistuje alebo sa už skončila.

(4)  Zo skutočnosti, že do nariadenia (ES) č. 469/2009 nebola začlenená žiadna výnimka z ochrany poskytovanej osvedčením, vyplynul nezamýšľaný dôsledok, ktorý bráni výrobcom generických a biologicky podobných liekov usadených v Únii, aby vyrábali generické a biologicky podobné lieky v Únii, a to dokonca aj na ▌účel vývozu na trhy tretích krajín, v ktorých ▌ochrana neexistuje alebo sa už skončila. Podobne to výrobcom so sídlom v Únii bráni vyrábať generické a biologicky podobné lieky na účel ich uskladnenia na vymedzené obdobie pred skončením platnosti osvedčenia. Tieto okolnosti sťažujú vstup uvedených výrobcov, na rozdiel od výrobcov so sídlom v tretích krajinách, v ktorých ochrana neexistuje alebo sa už skončila, na trh Únie bezprostredne po skončení platnosti osvedčenia, vzhľadom na to, že nemôžu budovať výrobné kapacity na účel vývozu alebo na účel vstupu na trh členského štátu, kým sa ochrana na základe uvedeného osvedčenia neskončí.

(5)  Tieto okolnosti predstavujú významnú konkurenčnú nevýhodu pre výrobcov generických a biologicky podobných liekov usadených v Únii v porovnaní s výrobcami so sídlom v tretích krajinách, ktoré poskytujú menšiu alebo neposkytujú žiadnu ochranu. Únia by mala dosiahnuť rovnováhu medzi zabezpečením rovnakých podmienok medzi týmito výrobcami a zabezpečením toho, aby boli vo vzťahu k trhu Únie zaručené výlučné práva majiteľov osvedčení.

(6)  Bez intervencie by mohla byť ohrozená životaschopnosť výrobcov generických a biologicky podobných liekov usadených v Únii, čo by malo následky pre celú základňu farmaceutického priemyslu v Únii. Uvedená situácia by mohla ovplyvniť plne účinné fungovanie vnútorného trhu v dôsledku straty potenciálnych nových obchodných príležitostí pre výrobcov generických a biologicky podobných liekov, a tým viesť k možnému zníženiu súvisiacich investícií a negatívne ovplyvniť tvorbu pracovných miest v rámci Únie.

(7)  Včasný vstup generických a biologicky podobných liekov na trh Únie je dôležitý, a to najmä s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž, znížiť ceny a zabezpečiť, aby boli vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti udržateľné a aby mali pacienti v Únii lepší prístup k cenovo dostupným liekom. Rada zdôraznila dôležitosť takéhoto včasného vstupu vo svojich záveroch zo 17. júna 2016 o posilnení vyváženosti farmaceutických systémov v Únii a jej členských štátoch. Nariadenie (ES) č. 469/2009 by sa preto malo zmeniť, aby sa umožnila výroba generických a biologicky podobných liekov na vývoz a uskladnenie, pričom treba mať na pamäti, že práva duševného vlastníctva zostávajú jedným zo základných kameňov inovácie, konkurencieschopnosti a rastu na vnútornom trhu.

(8)  Cieľom tohto nariadenia je podporovať konkurencieschopnosť Únie, a tým posilniť rast a tvorbu pracovných miest na vnútornom trhu a prispieť k širšej ponuke výrobkov za jednotných podmienok tým, že sa výrobcom generických a biologicky podobných liekov usadeným v Únii umožní vyrábať v Únii výrobky alebo liečivá obsahujúce uvedené výrobky na účel vývozu na trhy tretích krajín, v ktorých ochrana neexistuje alebo sa už skončila, čo uvedeným výrobcom zároveň pomôže k tomu, aby dokázali účinne konkurovať na trhoch týchto tretích krajín. Toto nariadenie by tiež malo takýmto výrobcom umožniť vyrábať a uskladňovať výrobky alebo liečivá obsahujúce uvedené výrobky v členskom štáte počas vymedzeného obdobia až do skončenia platnosti osvedčenia, aby mohli vstúpiť na trh ktoréhokoľvek členského štátu po skončení platnosti príslušného osvedčenia, čím uvedeným výrobcom pomôže účinne konkurovať v Únii hneď po skončení ochrany (ďalej len „vstup na trh EÚ v prvý deň po skončení platnosti osvedčenia“). Toto nariadenie by malo takisto doplniť úsilie v rámci obchodnej politiky Únie o zabezpečenie voľných trhov pre výrobcov výrobkov alebo liečiv obsahujúcich uvedené výrobky, ktorí sú usadení v Únii. Prínos tohto nariadenia by sa mal časom prejaviť v celom farmaceutickom priemysle v Únii, keďže umožní všetkým subjektom vrátane nových, aby využili nové vznikajúce príležitosti na rýchlo sa meniacom globálnom farmaceutickom trhu. Okrem toho by sa podporil všeobecný záujem Únie, vzhľadom k tomu, že posilnením dodávateľských reťazcov liekov so sídlom v Únii a umožnením uskladnenia s cieľom vstúpiť na trh Únie po skončení platnosti osvedčenia, by sa zlepšila prístupnosť liekov pre pacientov v Únii ▌po skončení platnosti osvedčenia.

(9)  Za týchto špecifických a obmedzených okolností a v záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre výrobcov usadených v Únii a pre výrobcov v tretích krajinách je vhodné poskytnúť výnimku z ochrany, ktorú poskytuje ▌osvedčenie, a povoliť výrobu výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok na účel vývozu do tretích krajín alebo uskladnenia, ako aj všetky súvisiace činnosti v Únii, ktoré sú absolútne nevyhnutné na uvedenú výrobu alebo na samotný vývoz alebo samotné uskladnenie, na ktoré by bol inak potrebný súhlas majiteľa osvedčenia (ďalej len „súvisiace činnosti“). Tieto súvisiace činnosti môžu napríklad zahŕňať: držbu, ponuku dodávok, dodávky, dovoz, používanie alebo syntézu aktívnej zložky na účel výroby liečiva ▌alebo dočasné uskladnenie či reklamu na výlučný účel vývozu do destinácií v tretích krajinách. Uvedená výnimka by sa mala uplatňovať aj na súvisiace činnosti vykonávané tretími stranami, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s výrobcom.

(10)  Výnimka by sa mala vzťahovať na výrobok, ktorý je chránený osvedčením, alebo na liečivo obsahujúce uvedený výrobok. Mala by zahŕňať výrobu výrobku chráneného osvedčením na území členského štátu a výrobu liečiva obsahujúceho uvedený výrobok.

(11)  Výnimka by sa nemala vzťahovať na uvedenie výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok, ktorý je vyrobený ▌na účel vývozu do tretích krajín alebo uskladnenia s cieľom vstupu na trh EÚ v prvý deň po skončení platnosti osvedčenia, na trh v členskom štáte, v ktorom platí ▌osvedčenie, a to ani priamo, ani nepriamo po vývoze; takisto by sa nemala vzťahovať na spätný dovoz takéhoto výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok na trh členského štátu, v ktorom platí príslušné osvedčenie. Nemala by taktiež zahŕňať žiadne kroky ani činnosti vykonávané na účel dovozu výrobkov alebo ▌liečiv obsahujúcich uvedené výrobky do Únie výlučne na účely opätovného zabalenia alebo spätného vývozu. Okrem toho by sa výnimka nemala vzťahovať ani na uskladnenie výrobkov alebo liečiv obsahujúcich uvedené výrobky na iné účely ako účely uvedené v tomto nariadení.

(12)  Tým, že sa rozsah výnimky obmedzí na výrobu na účel vývozu mimo Únie alebo na výrobu na účel uskladnenia a na činnosti, ktoré sú absolútne nevyhnutné na takúto výrobu alebo na samotný vývoz alebo samotné uskladnenie, by výnimka stanovená v tomto nariadení nemala byť v ▌rozpore s bežným využívaním výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok v členskom štáte, v ktorom platí príslušné osvedčenie, konkrétne so základným výhradným právom majiteľa osvedčenia vyrobiť uvedený výrobok na účel jeho uvedenia na trh Únie počas obdobia platnosti osvedčenia. Takáto výnimka by sa okrem toho nemala bezdôvodne dotknúť oprávnených záujmov majiteľa osvedčenia, pričom sa zohľadnia oprávnené záujmy tretích strán.

(13)  Vo vzťahu k výnimke by sa mali uplatňovať účinné a primerané záruky s cieľom zvýšiť transparentnosť, pomôcť majiteľovi ▌osvedčenia pri presadzovaní príslušnej ochrany v Únii, a overiť súlad s podmienkami stanovenými v tomto nariadení a znížiť riziko nezákonného presmerovania na trh Únie v období platnosti osvedčenia.

(14)  Toto nariadenie by malo stanoviť informačnú povinnosť výrobcu, konkrétne subjektu usadeného v Únii, v mene ktorého sa výrobok alebo liečivo obsahujúce uvedený výrobok vyrába na ▌účel vývozu alebo uskladnenia. Je možné, že výrobca priamo vykonáva výrobu. Uvedená informačná povinnosť by mala spočívať v požiadavke, aby výrobca poskytol určité informácie príslušnému úradu pre ochranu duševného vlastníctva alebo inému poverenému orgánu, ktorý udelil ▌osvedčenie (ďalej len „orgán“) v členskom štáte, v ktorom má prebiehať výroba. Na tento účel by sa mal stanoviť štandardný oznamovací formulár. Tieto informácie by mali byť poskytnuté pred tým, než výroba výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok prvýkrát začne v danom členskom štáte alebo pred akoukoľvek súvisiacou činnosťou pred jeho výrobou, podľa toho, čo nastane skôr. Tieto informácie by sa mali aktualizovať podľa potreby. Na výrobu výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok a súvisiace činnosti vrátane činností, ktoré sa vykonávajú v iných členských štátoch ako v štáte, v ktorom výroba prebieha, keď je výrobok zároveň chránený osvedčením v týchto iných členských štátoch, by sa mala výnimka vzťahovať len v prípadoch, keď výrobca zaslal oznámenie orgánu členského štátu, v ktorom výroba prebieha, a v prípade, ak výrobca informoval majiteľa osvedčenia udeleného v danom členskom štáte. Ak sa výroba uskutočňuje vo viac ako jednom členskom štáte, oznámenie by sa malo vyžadovať v každom z týchto členských štátov. V záujme transparentnosti by sa od orgánu malo vyžadovať, aby prijaté informácie čo najskôr uverejnil spolu s dátumom ich oznámenia. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa za oznámenia a aktualizácie oznámení platil jednorazový poplatok. Uvedený poplatok by sa mal stanoviť na úrovni, ktorá nepresahuje administratívne náklady na spracovanie oznámení a aktualizácií.

(15)  Výrobca by mal vhodným a zdokumentovaným spôsobom takisto informovať majiteľa osvedčenia o zámere vyrábať výrobok alebo liečivo obsahujúce uvedený výrobok v súlade s výnimkou tým, že majiteľovi osvedčenia poskytne rovnaké informácie ako oznámil orgánu. Uvedené informácie by sa mali obmedziť na to, čo je potrebné a vhodné na to, aby majiteľ osvedčenia mohol posúdiť, či sú dodržané jeho práva vyplývajúce z osvedčenia, a nemali by obsahovať dôverné ani obchodne citlivé informácie. Na informovanie majiteľa osvedčenia by sa tiež mohol použiť štandardný oznamovací formulár a poskytnuté informácie by sa mali podľa potreby aktualizovať.

(16)  V súvislosti s prípadnými súvisiacimi činnosťami, ktoré predchádzajú výrobe výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok, by sa v oznámení mal uviesť názov členského štátu, v ktorom sa má uskutočniť prvá súvisiaca činnosť, na ktorú by bol inak potrebný súhlas majiteľa osvedčenia, keďže táto informácia je dôležitá pre načasovanie oznámenia.

(17)  Ak sa miestne povolenie na uvedenie na trh alebo dokument rovnocenný s takýmto povolením v konkrétnej tretej krajine pre dané liečivo uverejní po oznámení orgánu, oznámenie by sa malo bezodkladne aktualizovať tak, aby obsahovalo referenčné číslo uvedeného povolenia na uvedenie na trh alebo dokumentu rovnocenného s takýmto povolením, hneď ako bude verejne dostupné. Ak sa čaká na uverejnenie referenčného čísla uvedeného povolenia na uvedenie na trh alebo dokumentu rovnocenného s takýmto povolením, výrobca by mal mať povinnosť poskytnúť v oznámení toto referenčné číslo hneď, ako bude verejne dostupné.

(18)  Z dôvodov proporcionality by nesplnenie podmienky týkajúcich sa tretej krajiny malo ovplyvniť len vývoz do uvedenej krajiny a na vývoz do uvedenej krajiny by sa preto neuplatňovala výnimka stanovená v tomto nariadení. Malo by byť zodpovednosťou výrobcu usadeného v Únii, aby overil, či ochrana v krajine vývozu neexistuje alebo sa skončila, alebo či uvedená ochrana v tejto krajine podlieha nejakým obmedzeniam alebo výnimkám.

(19)  Oznámenie orgánu a príslušné informácie, ktoré sa majú oznámiť majiteľovi osvedčenia, by sa mohli poskytnúť počas obdobia medzi dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a dátumom, kedy sa na dané osvedčenie uplatní výnimka stanovená v tomto nariadení.

(20)  Toto nariadenie by malo ukladať výrobcovi určité povinnosti týkajúce sa náležitej starostlivosti ako podmienku pre využitie výnimky. Výrobca by mal mať povinnosť informovať vhodným a zdokumentovaným spôsobom, predovšetkým zmluvnými prostriedkami, subjekty vo svojom dodávateľskom reťazci v Únii vrátane exportéra a subjektu, ktorý vykonáva uskladňovanie, o tom, že sa na výrobok alebo liečivo obsahujúce uvedený výrobok vzťahuje výnimka stanovená týmto nariadením a že výroba je určená na ▌účel vývozu alebo uskladnenia. Z výnimky by nemal mať prospech výrobca, ktorý nesplní uvedené požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti, ani žiadna tretia strana vykonávajúca súvisiacu činnosť v členskom štáte výroby alebo v inom členskom štáte, v ktorom je platné osvedčenie poskytujúce ochranu výrobku. Majiteľ príslušného osvedčenia by teda bol oprávnený presadzovať svoje práva vyplývajúce z osvedčenia pri riadnom zohľadnení všeobecnej povinnosti stanovenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES(7) nezneužívať súdne konanie.

(21)  Týmto nariadením by sa mali stanoviť požiadavky na výrobcu týkajúce sa označovania v súvislosti s výrobkami alebo liečivami obsahujúcimi uvedené výrobky, ktoré majú byť vyvezené, s cieľom uľahčiť prostredníctvom loga identifikáciu takýchto výrobkov alebo takýchto liečiv, ktoré sú výlučne určené na účel vývozu do tretích krajín. Na výrobu na účel vývozu a súvisiace činnosti by sa mal rozsah pôsobnosti výnimky vzťahovať len v prípade, že výrobok alebo liečivo obsahujúce uvedený výrobok sú označené spôsobom stanoveným v tomto nariadení. Uvedená povinnosť označovania by sa nemala dotknúť požiadaviek na označovanie tretích krajín.

(22)  Každá činnosť, na ktorú sa nevzťahuje výnimka stanovená týmto nariadením, by mala zostať v rozsahu ochrany poskytovanej ▌osvedčením. Naďalej by malo byť zakázané presmerovávať na trh Únie v období platnosti osvedčenia akýkoľvek výrobok alebo akékoľvek liečivo obsahujúce uvedený výrobok vyrobené na základe výnimky.

(23)  Týmto nariadením nie sú dotknuté iné práva duševného vlastníctva, ktoré by mohli chrániť iné aspekty výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie aktov Únie zameraných na predchádzanie porušovaniu a uľahčovanie presadzovania práv duševného vlastníctva vrátane smernice 2004/48/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013(8).

(24)   Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá týkajúce sa špecifického identifikátora stanovené v smernici 2001/83/ES(9). Výrobca by mal zabezpečiť, aby žiadne liečivo vyrobené na účely vývozu podľa tohto nariadenia nebolo označené aktívnym špecifickým identifikátorom v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/161(10). Podľa uvedeného delegovaného nariadenia sa však požiadavka na označenie takýmto aktívnym špecifickým identifikátorom vzťahuje na liečivá, ktoré sa majú uviesť na trh členského štátu po skončení platnosti príslušného osvedčenia.

(25)  Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smerníc 2001/82/ES a 2001/83/ES, a to najmä požiadavky súvisiace s povolením výroby liečiv na účely vývozu. Znamená to dodržiavanie zásad a metodických pokynov vzťahujúcich sa na správnu výrobnú prax pre liečivá a používanie len aktívnych účinných látok, ktoré boli vyrobené a distribuované v súlade so správnou výrobnou a distribučnou praxou pre účinné látky.

(26)  ▌Aby sa zaručili práva majiteľov osvedčenia, výnimka stanovená v tomto nariadení by sa nemala uplatňovať na osvedčenie, ktoré už nadobudlo účinnosť ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Aby sa zabránilo prílišnému obmedzeniu práv majiteľov osvedčenia, výnimka by sa mala vzťahovať na osvedčenia, o ktoré sa požiada v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo po tomto dni. Vzhľadom na to, že osvedčenie nadobúda účinnosť uplynutím zákonného obdobia základného patentu, čo môže byť relatívne dlhá doba po dátume podania žiadosti o osvedčenie, a v záujme dosiahnutia cieľa tohto nariadenia, je odôvodnené, aby sa toto nariadenie vzťahovalo počas určitého obdobia aj na osvedčenie, o ktoré sa požiadalo pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ale ktoré do uvedeného dátumu nenadobudlo účinnosť, a to bez ohľadu na to, či osvedčenie bolo alebo nebolo udelené pred uvedeným dátumom. Výnimka by sa preto mala uplatňovať od [1. júla 2022](11) na osvedčenie, ktoré nadobudne účinnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Koncepcia „určitého obdobia“ pre každé individuálne osvedčenie, ktoré nadobudne účinnosť po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, by mala zabezpečiť, aby sa výnimka progresívnym spôsobom uplatnila na takéto osvedčenie v závislosti od dátumu, ku ktorému nadobudne účinnosť, a od trvania jeho platnosti. Takéto uplatňovanie výnimky by vytvorilo primerané prechodné obdobie, počas ktorého by sa majitelia osvedčenia, ktoré bolo udelené, ale ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ešte nenadobudlo účinnosť, mohli prispôsobiť zmenenému právnemu rámcu, a zároveň by zabezpečilo, aby výrobcovia generických a biologicky podobných liekov mohli túto výnimku bez nadmerného oneskorenia účinne využívať.

(27)  Žiadateľ o osvedčenie zvyčajne podá žiadosť v každom členskom štáte podania približne v rovnakom čase. Avšak vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych postupoch skúmania žiadostí sa dátum udelenia osvedčenia v jednotlivých členských štátoch môže výrazne líšiť, čo vytvára rozdiely v právnej situácii žiadateľa v členských štátoch, v ktorých podal žiadosť o osvedčenie. Zavedenie výnimky na základe dátumu podania žiadosti o osvedčenie by teda prispelo k jednotnosti a obmedzilo by riziko rozdielov.

(28)  Komisia by mala vykonávať pravidelné hodnotenie tohto nariadenia. Podľa Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(12) by takéto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty a malo by poskytovať základ hodnotení dosahu možných ďalších opatrení. Uvedené hodnotenie by malo zohľadniť na jednej strane vývoz za hranice Únie a na druhej strane účinky uskladnenia na rýchlejší vstup generických liekov a predovšetkým biologicky podobných liekov na trhy v Únii v čo najkratšom čase po skončení platnosti osvedčenia. Takéto pravidelné hodnotenie by sa malo zamerať aj na účinky tohto nariadenia na výrobu generických a biologicky podobných liekov v Únii výrobcami generických a biologicky podobných liekov usadených v Únii. V uvedenej súvislosti by bolo dôležité zistiť, či by sa výroba, ktorá v minulosti prebiehala mimo Únie, presunula na územie Únie. V uvedenom hodnotení by sa mala preskúmať predovšetkým efektívnosť výnimky z hľadiska cieľa obnoviť rovnaké podmienky pre výrobcov generických a biologicky podobných liekov v Únii ▌. Mal by sa tiež preskúmať vplyv výnimky na výskum a výrobu inovatívnych liekov v Únii, ktoré vykonávajú majitelia osvedčení, ▌a zohľadniť vyváženosť rôznych prítomných záujmov, najmä v oblasti verejného zdravia, verejných výdavkov a v tejto súvislosti prístupu k liekom v rámci Únie. V hodnotení by sa tiež malo preskúmať, či je obdobie stanovené v súvislosti s výrobou generických a biologicky podobných liekov na účel uskladnenia dostatočné na dosiahnutie cieľa vstupu na trh EÚ v prvý deň po skončení platnosti osvedčenia vrátane účinkov na verejné zdravie.

(29)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporovať konkurencieschopnosť Únie spôsobom, ktorý vytvára rovnaké podmienky pre výrobcov generických a biologicky podobných liekov vo vzťahu k ich konkurentom na trhoch tretích krajín, v ktorých ochrana neexistuje alebo sa už skončila, stanovením pravidiel umožňujúcich ▌výrobu výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok v období platnosti príslušného osvedčenia, ako aj uložením určitých povinností týkajúcich sa poskytovania informácií, označovania a náležitej starostlivosti výrobcom, ktorí tieto pravidlá používajú, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(30)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom nariadenia je najmä zabezpečiť plné rešpektovanie vlastníckeho práva a práva na zdravotnú starostlivosť stanovené v článkoch 17 a 35 charty. Toto nariadenie by malo zachovať hlavné práva vyplývajúce z osvedčenia obmedzením výnimky stanovenej týmto nariadením na výrobu výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok len na účel vývozu mimo Únie alebo na účel uskladnenia na obmedzenú dobu s cieľom vstupu na trh Únie po skončení ochrany, a na činnosti absolútne nevyhnutné na takúto výrobu alebo na samotný vývoz alebo samotné uskladnenie. Vzhľadom na uvedené základné práva a zásady výnimka stanovená týmto nariadením neprekračuje rámec toho, čo je potrebné a vhodné z hľadiska celkového cieľa tohto nariadenia, ktorým je podporovať konkurencieschopnosť Únie tým, že sa zabráni premiestňovaniu výroby a že sa výrobcom generických a biologicky podobných liekov, ktorí sú usadení v Únii, umožní súťažiť na jednej strane na rýchlo rastúcich svetových trhoch, kde ochrana neexistuje alebo sa už skončila, a na druhej strane na trhu Únie po skončení platnosti osvedčenia. Je skutočne potrebné využiť pozitívne hospodárske účinky, ktoré výnimka prináša, lebo v opačnom prípade by sa mohla výrazne oslabiť pozícia Únie ako centra farmaceutického vývoja a výroby. Je preto vhodné zaviesť túto výnimku, aby sa zlepšila konkurenčná pozícia výrobcov generických a biologicky podobných liekov, ktorí sú usadení v Únii, v tretích krajinách, ktorých trhy sú v každom prípade otvorené hospodárskej súťaži, pričom sa zároveň ponechá rozsah a trvanie ochrany, ktorú poskytuje osvedčenie v Únii. Vhodnosť tohto opatrenia sa ďalej zabezpečuje stanovením primeraných záruk, ktoré upravujú používanie výnimky. Toto nariadenie by malo orgánom verejnej moci poskytnúť dostatočný čas na to, aby zaviedli potrebné opatrenia na prijímanie a uverejňovanie oznámení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena nariadenia (ES) č. 469/2009

Nariadenie (ES) č. 469/2009 sa mení takto:

1.   V článku 1 sa dopĺňa tento bod:"

„f) „výrobca“ je osoba usadená v Únii, v ktorej mene sa výrobok alebo liečivo obsahujúce uvedený výrobok vyrába na účel vývozu do tretích krajín alebo na účel uskladnenia;“

"

2.  ▌Článok 5 sa nahrádza takto:"

„Článok 5

Účinky osvedčenia

1.  S výhradou ustanovení článku 4 osvedčenie poskytuje rovnaké práva ako základný patent a podlieha rovnakým obmedzeniam a záväzkom.

2.  Odchylne od odseku 1 sa osvedčením uvedeným v odseku 1 neposkytuje ochrana pred určitými činnosťami, na ktoré by bol inak potrebný súhlas majiteľa osvedčenia (ďalej len „majiteľ osvedčenia“), ak sú splnené tieto podmienky:

   a) činnosti pozostávajú z:
   i) výroby výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok na ▌účel vývozu do tretích krajín; alebo
   ii) akejkoľvek súvisiacej činnosti, ktorá je absolútne nevyhnutná na výrobu v Únii uvedenú v bode i) alebo na samotný vývoz; alebo
   iii) výroby výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok najskôr šesť mesiacov pred skončením platnosti osvedčenia na účel jeho uskladnenia v členskom štáte výroby s cieľom uviesť uvedený výrobok alebo liečivo obsahujúce uvedený výrobok na trh členských štátov po skončení platnosti príslušného osvedčenia; alebo
   iv) akejkoľvek súvisiacej činnosti, ktorá je absolútne nevyhnutná na výrobu výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok v Únii, uvedenú v bode iii), alebo na samotné uskladnenie, ak sa takáto súvisiaca činnosť vykonáva najskôr šesť mesiacov pred skončením platnosti osvedčenia.
   b) výrobca vhodným a zdokumentovaným spôsobom informuje orgán uvedený v článku 9 ods. 1 v členskom štáte, v ktorom má prebiehať uvedená výroba, a oznámi majiteľovi osvedčenia informácie uvedené v odseku 5 najneskôr tri mesiace pred dátumom začatia výroby v danom členskom štáte alebo najneskôr tri mesiace pred vykonaním prvej súvisiacej činnosti predchádzajúcej uvedenej výrobe, ktorá by inak bola zakázaná v dôsledku ochrany poskytnutej osvedčením, podľa toho, čo nastane skôr;
   c) ak sa informácie uvedené v odseku 5 zmenia, výrobca o tom informuje orgán uvedený v článku 9 ods. 1 a oznámi to majiteľovi osvedčenia pred tým, ako uvedené zmeny nadobudnú účinnosť;
   d) v prípade výrobkov alebo liečiv obsahujúcich uvedené výrobky vyrobených na účel vývozu do tretích krajín výrobca zabezpečí, aby bolo logo vo forme stanovenej v prílohe -I umiestnené na vonkajšom obale výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok uvedeného v písm. a) bode i) tohto odseku, a ak je to možné, na jeho vnútornom obale;
   e) výrobca dodržiava odsek 9 tohto článku a prípadne článok 12 ods. 2.

3.  Výnimka uvedená v odseku 2 sa nevzťahuje na žiadnu činnosť alebo aktivitu vykonávanú na dovoz výrobkov alebo liečiv obsahujúcich uvedené výrobky do Únie výlučne na účely opätovného zabalenia a spätného vývozu alebo uskladnenia.

4.  Informácie poskytnuté majiteľovi osvedčenia na účely odseku 2 písm. b) a c) sa používajú výlučne na účely overenia toho, či boli splnené požiadavky tohto nariadenia, a v náležitých prípadoch na účely začatia súdneho konania pre nesúlad.

5.  Informácie, ktoré má poskytnúť výrobca na účely odseku 2 písm. b), sú:

   a) názov a adresa výrobcu;
   b) informácia o tom, či je účelom výroby vývoz, uskladnenie alebo vývoz aj uskladnenie;
   c) členský štát, v ktorom sa má uskutočniť výroba a prípadne aj uskladnenie, a členský štát, v ktorom sa má uskutočniť prípadná prvá súvisiaca činnosť predchádzajúca výrobe;
   d) číslo osvedčenia udeleného v členskom štáte výroby a číslo osvedčenia udeleného v členskom štáte prípadnej prvej súvisiacej činnosti predchádzajúcej výrobe; a
   e) v prípade liečiv, ktoré majú byť vyvezené do tretích krajín, referenčné číslo povolenia na uvedenie na trh alebo dokumentu rovnocenného s takýmto povolením v každej tretej krajine vývozu, len čo je verejne dostupné.

6.  Na účely oznámenia orgánu podľa odseku 2 písm. b) a c) použije výrobca štandardný oznamovací formulár uvedený v prílohe -Ia.

7.  Nesplnenie požiadaviek odseku 5 písm. e) v súvislosti s treťou krajinou ovplyvní len vývoz do uvedenej krajiny a na uvedený vývoz sa teda výnimka nebude vzťahovať.

8.  Výrobca zabezpečí, aby liečivá vyrobené podľa odseku 2 písm. a) bodu i) neboli označené aktívnym špecifickým identifikátorom v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/161*.

9.  Výrobca vhodným a zdokumentovaným spôsobom zabezpečí, aby akákoľvek osoba, ktorá je v zmluvnom vzťahu s výrobcom a vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahuje odsek 2 písm. a), bola v plnom rozsahu informovaná a poučená o tom, že:

   a) na tieto činnosti sa vzťahuje odsek 2;
   b) uvedenie na trh, dovoz alebo spätný dovoz výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok uvedeného v odseku 2 písm. a) bode i) alebo uvedenie na trh výrobku alebo liečiva obsahujúceho uvedený výrobok uvedeného v odseku 2 písm. a) bode iii) by mohlo byť porušením osvedčenia uvedeného v odseku 2, ak sa takéto osvedčenie uplatňuje a kým je platné.

10.  Odsek 2 sa uplatňuje na osvedčenia, o ktoré bolo požiadané ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] alebo po uvedenom dátume.

Odsek 2 sa vzťahuje aj na osvedčenia, o ktoré bolo požiadané pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] a ktoré nadobudne účinnosť k uvedenému dátumu alebo po ňom. Odsek 2 sa uplatňuje na takéto osvedčenia len od [1. júla 2022](13).

Odsek 2 sa neuplatňuje na osvedčenia, ktoré nadobudnú účinnosť pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

_______________

* Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/161 z 2. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES o ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel bezpečnostných prvkov uvádzaných na obale liekov na humánne použitie (Ú. v. EÚ L 32, 9.2.2016, s. 1).“

"

3.  V článku 11 sa dopĺňa tento odsek:"

„4. ▌Orgán uvedený v článku 9 ods. 1 čo najskôr uverejní informácie uvedené v článku 5 ods. 5 spolu s dátumom ich oznámenia. Rovnako čo najskôr uverejní všetky zmeny informácií oznámené v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. c).“

"

4.  Článok 12 sa nahrádza takto:"

„Článok 12

Poplatky

1.  Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa za osvedčenie platili ročné poplatky.

2.  Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa za oznámenia uvedené v článku 5 ods. 2 písm. b) a c) platil poplatok.“

"

5.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 21a

Hodnotenie

Najneskôr päť rokov po dátume uvedenom v článku 5 ods. 10 a následne každých päť rokov Komisia uskutoční hodnotenie článku 5 ods. 2 až 9 a článku 11, aby posúdila, či boli dosiahnuté ciele týchto ustanovení, a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Okrem hodnotenia vplyvu výnimky umožňujúcej výrobu na účel vývozu sa osobitne posúdia účinky, ktoré má výroba na účel uskladnenia s cieľom uviesť uvedený výrobok alebo liečivo obsahujúce uvedený výrobok na trh členských štátov po skončení platnosti príslušného osvedčenia, na prístup k liekom a na výdavky na verejné zdravie a či je výnimka a najmä obdobie stanovené v článku 5 ods. 2 písm. a) bode iii) dostatočné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 5 vrátane verejného zdravia.“;

"

6.  Vkladajú sa prílohy -I a -Ia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Vkladajú sa tieto prílohy:

„PRÍLOHA -I

Logo

Toto logo sa uvedie v čiernej farbe a v takej veľkosti, aby bolo dostatočne viditeľné.

20190417-P8_TA-PROV(2019)0401_SK-p0000002.png

PRÍLOHA -Ia

Štandardný oznamovací formulár podľa článku 5 ods. 2 písm. b) a c)

Označte príslušnú kolónku

Nové oznámenie

Aktualizácia existujúceho oznámenia

a)   Názov a adresa výrobcu

b)  Účel výroby

Vývoz

Uskladnenie

Vývoz a uskladnenie

c)  Členský štát, v ktorom sa má uskutočniť výroba a členský štát, v ktorom sa má uskutočniť prípadná prvá súvisiaca činnosť predchádzajúca výrobe

Členský štát výroby

(Členský štát prípadnej prvej súvisiacej činnosti)

d)  Číslo osvedčenia udeleného v členskom štáte výroby a číslo osvedčenia udelené v členskom štáte prípadnej prvej súvisiacej činnosti predchádzajúcej výrobe

Osvedčenie v členskom štáte výroby

(Osvedčenie v členskom štáte prípadnej prvej súvisiacej činnosti)

e)  V prípade liečiv, ktoré majú byť vyvezené do tretích krajín, referenčné číslo povolenia na uvedenie na trh alebo dokumentu rovnocenného s takýmto povolením v každej tretej krajine vývozu

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 100.
(2)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 100.
(3)Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 1).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1). Smernica 2001/82/ES sa s účinnosťou od 28. januára 2022 zrušuje a nahrádza nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).
(6)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15).
(9) Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(10) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/161 z 2. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES o ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel bezpečnostných prvkov uvádzaných na obale liekov na humánne použitie (Ú. v. EÚ L 32, 9.2.2016, s. 1).
(11)+Ú. v.: dátum sa nahrádza dátumom zodpovedajúcim trom rokom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia.
(12) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(13)+Ú. v.: dátum sa nahrádza dátumom zodpovedajúcim trom rokom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia.


Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program ***I
PDF 536kWORD 189k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (COM(2018)0447 – C8-0258/2018 – 2018/0236(COD))
P8_TA(2019)0402A8-0405/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 ***I
PDF 347kWORD 119k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434 – C8-0256/2018 – 2018/0227(COD))
P8_TA(2019)0403A8-0408/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti ***I
PDF 241kWORD 72k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (COM(2018)0443 – C8-0260/2018 – 2018/0233(COD))
P8_TA(2019)0404A8-0421/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ***I
PDF 339kWORD 124k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (COM(2018)0385 - C8-0249/2018 – 2018/0209(COD))
P8_TA(2019)0405A8-0397/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Program Spravodlivosť ***I
PDF 326kWORD 76k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť (COM(2018)0384 – C8-0235/2018 – 2018/0208(COD))
P8_TA(2019)0406A8-0068/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Program Práva a hodnoty ***I
PDF 262kWORD 82k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty (COM(2018)0383 – C8-0234/2018 – 2018/0207(COD))
P8_TA(2019)0407A8-0468/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Počet medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach
PDF 141kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach (2019/2698(RSO))
P8_TA-PROV(2019)0408B8-0240/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

–  so zreteľom na dohody o pridružení a o spolupráci a iné dohody, ktoré Európska únia uzavrela s tretími krajinami,

–  so zreteľom na články 212 a 214 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sa usiluje posilňovať parlamentnú demokraciu prostredníctvom neustáleho medziparlamentného dialógu,

1.  rozhodol, že počet medziparlamentných delegácií a ich regionálnych zoskupení bude takýto:

   a) Európa, západný Balkán a Turecko

Delegácie pri:

   Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Severné Macedónsko
   Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Turecko

Delegácia pre severnú spoluprácu a pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora

Delegácia pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom

   b) Rusko a štáty Východného partnerstva

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Moldavsko

Delegácia pre vzťahy s Bieloruskom

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre partnerstvo EÚ – Arménsko, Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko

   c) Maghreb, Mašrek, Izrael a Palestína

Delegácie pre vzťahy s:

   Izraelom
   Palestínou
   krajinami Maghrebu a Zväzom arabského Maghrebu vrátane Spoločných parlamentných výborov EÚ – Maroko, EÚ – Tunisko a EÚ – Alžírsko
   krajinami Mašreku
   d) Arabský polostrov, Irak a Irán

Delegácie pre vzťahy s:

   Arabským polostrovom
   Irakom
   Iránom
   e) Severná, Stredná a Južná Amerika

Delegácie pre vzťahy s/so:

   Spojenými štátmi americkými
   Kanadou
   Brazílskou federatívnou republikou
   krajinami Strednej Ameriky
   krajinami Andského spoločenstva
   Mercosurom

Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Mexiko

Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Čile

Delegácia pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ

   f) Ázia/Tichomorie

Delegácie pre vzťahy s:

   Japonskom
   Čínskou ľudovou republikou
   Indiou
   Afganistanom
   krajinami južnej Ázie
   krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN)
   Kórejským polostrovom
   Austráliou a Novým Zélandom

Delegácia pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ – Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom

   g) Afrika

Delegácie pre vzťahy s:

   Južnou Afrikou
   Panafrickým parlamentom
   h) Mnohostranné zhromaždenia

Delegácia pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ

Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie

Delegácia pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení

Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest

Delegácia pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO;

2.  rozhodol, že členovia parlamentných výborov vytvorených na základe dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) budú určení výlučne z Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, čím sa zabezpečí zachovanie vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod ako gestorského výboru, a že títo členovia by mali aktívne koordinovať svoju činnosť so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ;

3.  rozhodol, že členovia Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie, Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia a Parlamentného zhromaždenia Euronest budú určení výlučne z dvojstranných alebo subregionálnych delegácií súvisiacich s každým z týchto zhromaždení;

4.  rozhodol, že členovia Delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO budú určení výlučne z Podvýboru pre bezpečnosť a obranu;

5.  rozhodol, že Konferencia predsedov delegácií by po konzultácii s Výborom pre zahraničné veci, Výborom pre rozvoj a Výborom pre medzinárodný obchod mala vypracovať šesťmesačný návrh harmonogramu činností; mala by ho vypracovať v úzkej spolupráci so šesťmesačným harmonogramom delegácií výborov stanoveným Konferenciou predsedov výborov, a to aj so zreteľom na ročný pracovný program skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb (DEG), s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup; tento spoločný návrh šesťmesačného harmonogramu činností sa následne predloží Konferencii predsedov na schválenie; Konferencia predsedov môže upraviť navrhovaný harmonogram s cieľom reagovať na politické udalosti a zabezpečiť súdržnosť vonkajších činností Európskeho parlamentu;

6.  pripomína, že iba oficiálne delegácie, ktoré riadne povolila Konferencia predsedov, môžu vykonávať činnosti v mene Európskeho parlamentu a zastupovať jeho oficiálnu pozíciu;

7.  rozhodol, že politické skupiny a nezaradení poslanci vymenujú stálych náhradníkov, ktorí majú pôsobiť v každom type delegácie, a že počet týchto náhradníkov nesmie presiahnuť počet riadnych členov zastupujúcich politické skupiny a nezaradených poslancov;

8.  rozhodol, že riadni členovia stálych medziparlamentných delegácií majú právo zúčastňovať sa na medziparlamentných schôdzach mimo pracovísk Európskeho parlamentu; ak riadny člen nemôže cestovať, môže ho nahradiť jeden zo stálych náhradníkov alebo, ak náhradník nie je k dispozícii, člen medziparlamentného zhromaždenia príslušného pre túto delegáciu, ktorého nominovala politická skupina, do ktorej riadny člen patrí; ak nie je k dispozícii člen medziparlamentného zhromaždenia príslušného pre túto delegáciu, môžu sa na schôdzi zúčastniť členovia Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod;

9.  domnieva sa, že pred medziparlamentným stretnutím s partnerskou stranou (parlamentné výbory pre stabilizáciu a pridruženie, spoločné parlamentné výbory, parlamentné výbory pre pridruženie, parlamentné výbory pre spoluprácu, medziparlamentné schôdze atď.) alebo pred cestou každej zahraničnej delegácie by sa mala uskutočniť intenzívna konzultácia s príslušným výborom (príslušnými výbormi) o možných politických témach alebo otázkach legislatívnej kontroly, ktoré by delegácia mala riešiť na stretnutiach s partnerskými stranami z príslušnej krajiny;

10.  bude sa snažiť v praxi zabezpečiť, aby sa jeden alebo viacerí spravodajcovia alebo predsedovia výborov mohli tiež zúčastňovať na rokovaniach delegácií, spoločných medziparlamentných výborov, parlamentných výborov pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždení, a rozhodol, že predseda na spoločnú žiadosť delegácie a predsedov príslušných výborov povolí služobné cesty tohto druhu;

11.  rozhodol, že toto rozhodnutie nadobudne účinnosť na prvej schôdzi deviateho volebného obdobia;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.


Prispôsobenie viacerých právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článkom 290 a 291 ZFEÚ – II. časť ***I
PDF 728kWORD 178k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2016)0799 – C8-0148/2019 – 2016/0400B(COD))
P8_TA-PROV(2019)0409A8-0190/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0799),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 33, článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 64 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0148/2019),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 192 ods. 1 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 1. júna 2017(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. decembra 2017(2),

–  so zreteľom na listy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 7. marca 2019 povoliť Výboru pre právne veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0020/2018),

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0190/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Citácia 2
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 33, článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 64 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a) a b), článok 192 ods. 1 a článok 338 ods. 1,
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 1
(1)  Lisabonskou zmluvou sa zaviedlo rozlíšenie medzi delegovanými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu (delegované akty), a zvereným právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať akty na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie právne záväzných aktov Únie (vykonávacie akty).
(1)  Lisabonskou zmluvou sa podstatne zmenil právny rámec, ktorý upravuje právomoci zverené Komisii zákonodarcom, pričom sa zaviedlo jasné rozlíšenie medzi delegovanými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu (delegované akty), a zverenými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať akty na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie právne záväzných aktov Únie (vykonávacie akty).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)   Zlúčenie a predloženie splnomocnení, ktoré nie sú navzájom úzko spojené, v rámci jedného delegovaného aktu Komisie bráni Parlamentu vo výkone jeho kontrolnej právomoci, pretože je tak nútený buď prijať alebo odmietnuť celý delegovaný akt, čo mu nedáva priestor na vyjadrenie stanoviska ku každému splnomocneniu jednotlivo.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 1 – odsek 2 – bod 1
Smernica 2009/31/ES
Článok 29 – odsek 1
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tejto smernici, s cieľom prispôsobiť ich technickému a vedeckému pokroku.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 1 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2009/31/ES
Článok 29a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 1 – odsek 2 – bod 3
Smernica 2009/31/ES
Článok 30
(3)   Článok 30 sa vypúšťa.
(3)  Článok 30 sa nahrádza takto:
„Článok 30
Postup výboru
1.  Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013*. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011**.
2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“
___________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 2
[...]
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 7 – odsek 2 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 3 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 10 – odsek 3 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 3 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 10 – odsek 6 – pododsek 3
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa mechanizmu prideľovania kvót výrobcom a dovozcom.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa mechanizmu prideľovania kvót výrobcom a dovozcom.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 19 – odsek 1
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa dodatočných opatrení na monitorovanie kontrolovaných látok alebo nových látok a výrobkov a zariadení obsahujúcich alebo využívajúcich kontrolované látky, ktoré sú v režime dočasné uskladnenie, colné uskladnenie alebo slobodné pásmo alebo sú v tranzite cez colné územie Únie a opätovne sa potom vyvezú, vychádzajúc z hodnotenia prípadného rizika nezákonného obchodu súvisiaceho s takýmto pohybom a zohľadňujúc environmentálne prínosy a spoločensko-hospodársky vplyv takýchto opatrení.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa dodatočných opatrení na monitorovanie kontrolovaných látok alebo nových látok a výrobkov a zariadení obsahujúcich alebo využívajúcich kontrolované látky, ktoré sú v režime dočasné uskladnenie, colné uskladnenie alebo slobodné pásmo alebo sú v tranzite cez colné územie Únie a opätovne sa potom vyvezú, vychádzajúc z hodnotenia prípadného rizika nezákonného obchodu súvisiaceho s takýmto pohybom a zohľadňujúc environmentálne prínosy a spoločensko-hospodársky vplyv takýchto opatrení.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 20 – odsek 2
2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať v súlade s rozhodnutiami strán protokolu delegované akty týkajúce sa pravidiel uplatniteľných na prepustenie do voľného obehu v Únii výrobkov a zariadení dovezených z ktoréhokoľvek štátu, ktorý nie je stranou protokolu, ktoré sa vyrobili použitím kontrolovaných látok, ale neobsahujú látky, ktoré by mohli byť pozitívne identifikované ako kontrolované látky. Identifikácia takýchto výrobkov a zariadení bude v súlade s periodickými technickými posudkami dohodnutými zmluvnými stranami.
2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a, a to v súlade s rozhodnutiami strán protokolu, s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel uplatniteľných na prepustenie do voľného obehu v Únii výrobkov a zariadení dovezených z ktoréhokoľvek štátu, ktorý nie je stranou protokolu, ktoré sa vyrobili použitím kontrolovaných látok, ale neobsahujú látky, ktoré by mohli byť pozitívne identifikované ako kontrolované látky. Identifikácia takýchto výrobkov a zariadení bude v súlade s periodickými technickými posudkami dohodnutými zmluvnými stranami.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 8 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 22 – odsek 4 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať v súlade s rozhodnutiami strán protokolu delegované akty týkajúce sa zoznamu výrobkov a zariadení, v prípade ktorých sa zhodnotenie kontrolovaných látok alebo likvidácia výrobkov a zariadení bez predchádzajúceho zhodnotenia kontrolovaných látok považujú za technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a v prípade potreby aj technológií, ktoré sa majú použiť.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a, a to v súlade s rozhodnutiami strán protokolu, s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa zoznamu výrobkov a zariadení, v prípade ktorých sa zhodnotenie kontrolovaných látok alebo likvidácia výrobkov a zariadení bez predchádzajúceho zhodnotenia kontrolovaných látok považujú za technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a v prípade potreby aj technológií, ktoré sa majú použiť.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 8 – písmeno c
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 22 – odsek 5 – pododseky 2 a 3
Komisia vyhodnotí opatrenia prijaté členskými štátmi a má právomoc v súlade s článkom 24a prijímať na základe tohto vyhodnotenia a technických a iných podstatných informácií delegované akty týkajúce sa uvedených minimálnych kvalifikačných požiadaviek.
Komisia vyhodnotí opatrenia prijaté členskými štátmi a má právomoc v súlade s článkom 24a prijímať na základe tohto vyhodnotenia a technických a iných podstatných informácií delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovím pravidiel týkajúcich sa uvedených minimálnych kvalifikačných požiadaviek.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 9 – písmeno a – bod i
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 23 – odsek 4 – pododsek 1
Členské štáty stanovia minimálne kvalifikačné požiadavky pre pracovníkov vykonávajúcich činnosti uvedené v odseku 2. Na základe vyhodnotenia týchto opatrení prijatých členskými štátmi a technických a iných podstatných informácií má Komisia právomoc v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa zosúladenia uvedených minimálnych kvalifikačných požiadaviek.
Členské štáty stanovia minimálne kvalifikačné požiadavky pre pracovníkov vykonávajúcich činnosti uvedené v odseku 2. Na základe vyhodnotenia týchto opatrení prijatých členskými štátmi a technických a iných podstatných informácií má Komisia právomoc v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovím pravidiel týkajúcich sa zosúladenia uvedených minimálnych kvalifikačných požiadaviek.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 9 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 23 – odsek 7
7.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje zoznam technológií alebo postupov, ktoré majú využívať podniky na zabránenie a minimalizáciu akéhokoľvek úniku a emisií kontrolovaných látok.
7.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovím zoznamu technológií alebo postupov, ktoré majú využívať podniky na zabránenie a minimalizáciu akéhokoľvek úniku a emisií kontrolovaných látok.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 11
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 24a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 3 a 5, článku 10 ods. 3 a 6, článku 13 ods. 2, článku 18 ods. 9, článku 19, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 3, 4 a 5, článku 23 ods. 4 a 7, článku 24 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 3 a článku 27 ods. 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 3 a 5, článku 10 ods. 3 a 6, článku 13 ods. 2, článku 18 ods. 9, článku 19, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 3, 4 a 5, článku 23 ods. 4 a 7, článku 24 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 3 a článku 27 ods. 10 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Príloha I – časť I – bod 3 – odsek 3 – bod 14
Nariadenie (ES) č. 1005/2009
Článok 27 – odsek 10
10.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa zmien požiadaviek na predkladanie správ stanovenýchodseku 1 až 7 tohto článku, s cieľom splniť záväzky podľa protokolu, resp. zabezpečiť ich vykonanie.
10.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom zmeniť požiadavky na predkladanie správ stanovenéodsekoch 1 až 7 tohto článku, s cieľom splniť záväzky podľa protokolu, resp. zabezpečiť ich vykonanie.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Príloha I – časť II – bod 4 – odsek 2 – bod 1
Smernica 2002/58/ES
Článok 4 – odsek 5
5.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14b prijímať delegované akty týkajúce sa okolností, formátupostupov uplatniteľných na požiadavky týkajúce sa informácií a oznamovania v zmysle odsekov 2, 3 a 4 tohto článku, a to po porade s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), pracovnou skupinou pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenou podľa článku 29 smernice 95/46/ES, a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.
5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14b s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o okolnosti, formátpostupy uplatniteľné na požiadavky týkajúce sa informácií a oznamovania v zmysle odsekov 2, 3 a 4 tohto článku, a to po porade s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), pracovnou skupinou pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenou podľa článku 29 smernice 95/46/ES, a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Príloha I – časť II – bod 4 – odsek 2 – bod 3
Smernica 2002/58/ES
Článok 14b – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Príloha I – časť IV – bod 8 – odsek 2 – bod 3
Smernica 89/391/EHS
Článok 17b – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Príloha I – časť IV – bod 16 – odsek 2 – bod 2
Smernica 92/91/EHS
Článok 11a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Príloha I – časť IV – bod 17 – odsek 2 – bod 2
Smernica 92/104/EHS
Článok 11a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Príloha I – časť IV – bod 18 – odsek 2 – bod 2
Smernica 93/103/ES
Článok 12a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Príloha I – časť IV – bod 21 – odsek 2 – bod 2
Smernica 1999/92/ES
Článok 10a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Príloha I – časť IV – bod 22 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2000/54/ES
Článok 19a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Príloha I – časť IV – bod 27 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2009/104/ES
Článok 11a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 1
Smernica 2009/73/ES
Článok 6 – odsek 4
4.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia pre regionálnu spoluprácu v duchu solidarity.
4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení pre regionálnu spoluprácu v duchu solidarity.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2009/73/ES
Článok 11 – odsek 10
10.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia upravujúce podrobné pravidlá postupu, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní tohto článku.
10.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a s cieľom doplniť tuto smernicu stanovením usmernení upravujúcich podrobné pravidlá postupu, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 3
Smernica 2009/73/ES
Článok 15 – odsek 3
3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia na zabezpečenie úplného a efektívneho dodržiavania odseku 2 tohto článku zo strany vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa zásobníka.
3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení na zabezpečenie úplného a efektívneho dodržiavania odseku 2 tohto článku zo strany vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa zásobníka.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 4
Smernica 2009/73/ES
Článok 36 – odsek 10
10.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia o uplatňovaní podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku a stanoviť postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 3, 6, 8 a 9 tohto článku.
10.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení o uplatňovaní podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku a stanoviť postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 3, 6, 8 a 9 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 5
Smernica 2009/73/ES
Článok 42 – odsek 5
5.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia o rozsahu povinností regulačných orgánov, pokiaľ ide o ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s agentúrou.
5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení o rozsahu povinností regulačných orgánov, pokiaľ ide o ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s agentúrou.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 6
Smernica 2009/73/ES
Článok 43 – odsek 9
9.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia, ktorými ustanoví podrobné pravidlá postupu pre regulačné orgány, agentúru a Komisiu, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu medzi rozhodnutiami regulačných orgánov a usmerneniami uvedenými v tomto článku.
9.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení upravujúcich podrobné pravidlá postupu pre regulačné orgány, agentúru a Komisiu, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu medzi rozhodnutiami regulačných orgánov a usmerneniami uvedenými v tomto článku.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 7
Smernica 2009/73/ES
Článok 44 – odsek 4
4.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia, v ktorých sa vymedzia metódy a opatrenia týkajúce sa vedenia záznamov, ako aj forma a obsah údajov, ktoré sa majú uchovávať.
4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení, v ktorých sa vymedzia metódy a opatrenia týkajúce sa vedenia záznamov, ako aj forma a obsah údajov, ktoré sa majú uchovávať.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 29 – odsek 2 – bod 8
Smernica 2009/73/ES
Článok 50a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 10, článku 15 ods. 3, článku 36 ods. 10, článku 42 ods. 5, článku 43 ods. 9 a článku 44 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 10, článku 15 ods. 3, článku 36 ods. 10, článku 42 ods. 5, článku 43 ods. 9 a článku 44 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 30 – odsek 2 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 715/2009
Článok 3 – odsek 5
5.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia stanovujúce podrobné pravidlá postupu, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 tohto článku.
5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením usmernení upravujúcich podrobné pravidlá postupu, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 30 – odsek 2 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 715/2009
Článok 6 – odsek 11 – pododsek 2
Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, najmenej dva mesiace konzultuje návrh sieťového predpisu s agentúrou, ENTSO pre plyn a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa prijímajú takéto sieťové predpisy.
Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, najmenej dva mesiace konzultuje návrh sieťového predpisu s agentúrou, ENTSO pre plyn a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím takýchto sieťových predpisov.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 30 – odsek 2 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 715/2009
Článok 12 – odsek 3 – pododsek 1
3.  Komisia je na účely dosiahnutia cieľov stanovených v odsekoch 1 a 2 tohto článku splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa určuje zemepisná oblasť, na ktorú sa vzťahuje jednotlivá štruktúra regionálnej spolupráce, a to pri zohľadnení existujúcich štruktúr regionálnej spolupráce. Na tento účel Komisia konzultuje s agentúrou a ENTSO pre plyn.
3.  Komisia je na účely dosiahnutia cieľov stanovených v odsekoch 1 a 2 tohto článku splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie určením zemepisnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje jednotlivá štruktúra regionálnej spolupráce, a to pri zohľadnení existujúcich štruktúr regionálnej spolupráce. Na tento účel Komisia konzultuje s agentúrou a ENTSO pre plyn.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 30 – odsek 2 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 715/2009
Článok 23 – odsek 2 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia týkajúce sa záležitostí uvedených v odseku 1 tohto článku a zmeniť usmernenia uvedené v písmenách a), b) a c) uvedeného odseku.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením usmernení týkajúcich sa záležitostí uvedených v odseku 1 tohto článku a zmeniť usmernenia uvedené v písmenách a), b) a c) uvedeného odseku.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Príloha I – časť V – bod 30 – odsek 2 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 715/2009
Článok 27a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 11, článku 7 ods. 3, článku 12 ods. 3 a článku 23 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 11, článku 7 ods. 3, článku 12 ods. 3 a článku 23 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 32 – odsek 2 – bod 6
Smernica 91/271/EHS
Článok 17a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 33 – odsek 2 – bod 2
Smernica 91/676/EHS
Článok 8a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 35 – odsek 2 – bod 1
Smernica 96/59/ES
Článok 10 – odsek 2 – úvodná časť
2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10b prijímať delegované akty:
2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10b s cieľom doplniť túto smernicu na tieto účely:
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 35 – odsek 2 – bod 3
Smernica 96/59/ES
Článok 10b – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 36 – odsek 4 – bod 2
Smernica 98/83/ES
Článok 11a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 37 – odsek 3 – bod 2
Smernica 2000/53/ES
Článok 5 – odsek 5 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sa minimálnych požiadaviek pre osvedčenie o zničení.;
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom doplniť túto smernicu stanovenímminimálnych požiadaviek pre osvedčenie o zničení.
Pozmeňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 37 – odsek 3 – bod 4
Smernica 2000/53/ES
Článok 7 – odsek 2 – pododsek 3
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel potrebných na kontrolu plnenia cieľov stanovených v prvom pododseku. Komisia pri príprave týchto pravidiel zohľadní všetky príslušné faktory, okrem iného dostupnosť údajov a otázku exportu a importu vozidiel po dobe životnosti.“
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných pravidiel potrebných na kontrolu toho, ako členské štáty plnia ciele stanovené v prvom pododseku. Pri príprave týchto pravidiel zohľadní všetky príslušné faktory, okrem iného dostupnosť údajov a otázku exportu a importu vozidiel po dobe životnosti.“
Pozmeňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 37 – odsek 3 – bod 5
Smernica 2000/53/ES
Článok 8 – odsek 2
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sa noriem uvedených v odseku 1. Komisia pri príprave týchto noriem zohľadní práce realizované v tejto oblasti na príslušných medzinárodných fórach a podľa potreby k týmto prácam prispeje.“
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom doplniť túto smernicu zavedením noriem uvedených v odseku 1. Pri príprave týchto noriem zohľadní práce realizované v tejto oblasti na príslušných medzinárodných fórach a podľa potreby k týmto prácam prispeje.“
Pozmeňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 37 – odsek 3 – bod 6
Smernica 2000/53/ES
Článok 9a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 38 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2000/60/ES
Článok 8 – odsek 3
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty stanovujúce technické špecifikácieštandardizované metódy analýzy a monitorovania stavu vody.“
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením technických špecifikáciíštandardizovaných metód analýzy a monitorovania stavu vody.“
Pozmeňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 38 – odsek 3 – bod 3
Smernica 2000/60/ES
Článok 20a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3, článku 20 ods. 1 v prvom pododseku a v oddiele 1.4.1 bode ix) prílohy V sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3, článku 20 ods. 1 v prvom pododseku a v oddiele 1.4.1 bode ix) prílohy V sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 38 – odsek 3 – bod 5
Smernica 2000/60/ES
Príloha V – odsek 1.4.1 – bod ix
„ix) Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty stanovujúce výsledky interkalibračného porovnania a hodnoty pre klasifikačné systémy pri monitorovaní vôd v členských štátoch v súlade s bodmi i) až viii). Uverejnia sa do šiestich mesiacov od ukončenia interkalibračného porovnania.“
„ix) Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením výsledkov interkalibračného porovnania a hodnôt pre klasifikačné systémy pri monitorovaní vôd v členských štátoch v súlade s bodmi i) až viii). Uverejnia sa do šiestich mesiacov od ukončenia interkalibračného porovnania.“
Pozmeňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 41 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2004/107/ES
Článok 5a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 15 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 42 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/7/ES
Článok 15 – odsek 2 – písmeno a
a)  o špecifikovaní normy EN/ISO o rovnocennosti mikrobiologických metód na účely článku 3 ods. 9;
a)  s cieľom doplniť túto smernicu špecifikovaním normy EN/ISO o rovnocennosti mikrobiologických metód na účely článku 3 ods. 9;
Pozmeňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 42 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/7/ES
Článok 15 – odsek 2 – písmeno b
b)  o zmene prílohy I, prípadne potrebnej v kontexte vedeckého a technického pokroku, pokiaľ ide o metódy analýzy parametrov stanovené v uvedenej prílohe;
b)  s cieľom zmeniť prílohu I, v prípade potreby v kontexte vedeckého a technického pokroku, pokiaľ ide o metódy analýzy parametrov stanovené v uvedenej prílohe;
Pozmeňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 42 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/7/ES
Článok 15 – odsek 2 – písmeno c
c)  o zmene prílohy V, prípadne potrebnej v kontexte vedeckého a technického pokroku.;
c)  s cieľom zmeniť prílohu V, prípadne potreby v kontexte vedeckého a technického pokroku.
Pozmeňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 42 – odsek 3 – bod 2
Smernica 2006/7/ES
Článok 15a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 59
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 43 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/21/ES
Článok 22 – odsek 2 – pododsek 1 – úvodná časť
2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 22a prijímať delegované akty potrebné na tieto účely:
2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22a s cieľom doplniť túto smernicu na tieto účely:
Pozmeňujúci návrh 60
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 43 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/21/ES
Článok 22 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a
a)  vypracovanie technických požiadaviek na účely článku 13 ods. 6 vrátane technických požiadaviek týkajúcich sa definície kyanidu rozpustiteľného slabou kyselinou a metódy na jeho meranie;
a)  vypracovať technické požiadavky na účely článku 13 ods. 6 vrátane technických požiadaviek týkajúcich sa definície kyanidu rozpustiteľného slabou kyselinou a metódy na jeho meranie;
Pozmeňujúci návrh 61
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 43 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/21/ES
Článok 22 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b
b)  dokončenie technických požiadaviek na opis vlastností odpadu obsiahnutého v prílohe II;
b)  dokončiť technické požiadavky na opis vlastností odpadu obsiahnutého v prílohe II;
Pozmeňujúci návrh 62
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 43 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/21/ES
Článok 22 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c
c)  výklad definície uvedenej v bode 3 článku 3;
c)  poskytnúť výklad definície uvedenej v bode 3 článku 3;
Pozmeňujúci návrh 63
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 43 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/21/ES
Článok 22 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno d
d)  stanovenie kritérií na zaradenie zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III;
d)  vymedziť kritériá na zaradenie zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III;
Pozmeňujúci návrh 64
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 43 – odsek 3 – bod 1
Smernica 2006/21/ES
Článok 22 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno e
e)  určenie harmonizovaných noriem na odber vzoriek a metód analýz potrebných na technické vykonávanie tejto smernice.
e)  určiť harmonizované normy na odber vzoriek a metódy analýz potrebné na technické vykonávanie tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 65
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 43 – odsek 3 – bod 2
Smernica 2006/21/ES
Článok 22a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 22 ods. 2 a 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 22 ods. 2 a 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 66
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 44 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2006/118/ES
Článok 8a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 67
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 46 – odsek 3 – bod 2
Smernica 2007/2/ES
Článok 7 – odsek 1
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú technické dojednania pre interoperabilitu a tam, kde je to možné, pre harmonizáciu súborov a služieb. Pri vypracovaní týchto dojednaní sa zohľadnia príslušné požiadavky užívateľov, existujúce iniciatívy a medzinárodné normy na harmonizáciu súborov priestorových údajov, ako aj úvahy o uskutočniteľnosti a nákladoch a výnosoch.“
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením technických pravidiel pre interoperabilitu a tam, kde je to možné, pre harmonizáciu súborov a služieb. Pri vypracovaní týchto pravidiel sa zohľadnia príslušné požiadavky užívateľov, existujúce iniciatívy a medzinárodné normy na harmonizáciu súborov priestorových údajov, ako aj úvahy o uskutočniteľnosti a nákladoch a výnosoch.“
Pozmeňujúci návrh 68
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 46 – odsek 3 – bod 3
Smernica 2007/2/ES
Článok 16 – odsek 1 – úvodná časť
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty týkajúce sa pravidiel, ktoré do tejto kapitoly predovšetkým dopĺňajú toto:
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a s cieľom doplniť túto smernicu tým, že sa stanovia predovšetkým:
Pozmeňujúci návrh 69
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 46 – odsek 3 – bod 4
Smernica 2007/2/ES
Článok 17 – odsek 8 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa upravujú tieto podmienky. Tieto pravidlá budú v plnom rozsahu dodržiavať zásady ustanovené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.;
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel upravujúcich tieto podmienky. Tieto pravidlá budú v plnom rozsahu dodržiavať zásady ustanovené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 70
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 46 – odsek 3 – bod 5
Smernica 2007/2/ES
Článok 21a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 7, článku 7 ods. 1, článku 16 a článku 17 ods. 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 7, článku 7 ods. 1, článku 16 a článku 17 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 71
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 47 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2007/60/ES
Článok 11a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 72
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 48 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2008/50/ES
Článok 28a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 28 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 28 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 73
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 49 – odsek 2 – bod 1
Smernica 2008/56/ES
Článok 9 – odsek 3 – pododsek 1
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa k 15. júlu 2010 stanovujú kritériá a metodické normy, ktoré majú používať členské štáty na základe príloh I a III, a to takým spôsobom, aby bola zabezpečená konzistentnosť, a ktoré umožňujú porovnávanie medzi morskými regiónmi alebo subregiónmi, pokiaľ ide o rozsah, v akom bol dosiahnutý dobrý environmentálny stav.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť túto smernicu tým, že sa k 15. júlu 2010 stanovia kritériá a metodické normy, ktoré majú používať členské štáty na základe príloh I a III, a to takým spôsobom, aby bola zabezpečená konzistentnosť, a ktoré umožňujú porovnávanie medzi morskými regiónmi alebo subregiónmi, pokiaľ ide o rozsah, v akom bol dosiahnutý dobrý environmentálny stav.
Pozmeňujúci návrh 74
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 49 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2008/56/ES
Článok 11 – odsek 4
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania, ktoré zohľadňujú existujúce záväzky a zabezpečujú porovnateľnosť medzi výsledkami monitorovania a posudzovania.“
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť túto smernicu tým, že sa stanovujú špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania, ktoré zohľadňujú existujúce záväzky a zabezpečujú porovnateľnosť medzi výsledkami monitorovania a posudzovania.“
Pozmeňujúci návrh 75
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 49 – odsek 2 – bod 4
Smernica 2008/56/ES
Článok 24a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4 a článku 24 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4 a článku 24 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 76
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 52 – odsek 2 – bod 2
Smernica 2009/147/ES
Článok 15a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 77
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 53 – odsek 1
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 1221/2009 a vytvoriť postupy hodnotenia by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu a doplniť ich o postupy uskutočňovania partnerského hodnotenia príslušných orgánov zodpovedných za EMAS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 1221/2009 a vytvoriť postupy hodnotenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu a doplniť ich o postupy uskutočňovania partnerského hodnotenia príslušných orgánov zodpovedných za EMAS a predložiť sektorové referenčné dokumenty, ako aj sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú registrácie organizácií a harmonizačných postupov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 78
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 53 – odsek 2
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1221/2009 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti s harmonizáciou určitých postupov a vo vzťahu k sektorovým referenčným dokumentom. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 79
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 53 – odsek 3 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 1221/2009
Článok 16 – odsek 4 – pododsek 1
Komisia prijme sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum príslušných orgánov prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 49 ods. 2.
Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 48a delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením sprievodných dokumentov, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum príslušných orgánov.
Pozmeňujúci návrh 80
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 53 – odsek 3 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 1221/2009
Článok 17 – odsek 3
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijímať delegované akty týkajúce sa postupov uskutočňovania partnerského hodnotenia príslušných orgánov zodpovedných za EMAS vrátane primeraných odvolacích postupov v prípade rozhodnutí prijímaných na základe partnerského hodnotenia.“
„3. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 48a delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením postupov uskutočňovania partnerského hodnotenia príslušných orgánov zodpovedných za EMAS vrátane primeraných odvolacích postupov v prípade rozhodnutí prijímaných na základe partnerského hodnotenia.“
Pozmeňujúci návrh 81
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 53 – odsek 3 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 1221/2009
Článok 30 – odsek 6 – pododsek 1
Komisia prijme sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum akreditačných a licenčných orgánov prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 49 ods. 2.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 48a s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením sprievodných dokumentov, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum akreditačných a licenčných orgánov.
Pozmeňujúci návrh 82
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 53 – odsek 3 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 1221/2009
Článok 46 – odsek 6
„6. Komisia prijme sektorové referenčné dokumenty uvedené v odseku 1 sprievodné dokumenty uvedené v odseku 4 prostredníctvom vykonávacích aktovsúlade s postupom podľa článku 49 ods. 2.“
„6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 48a s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím sektorových referenčných dokumentov uvedenýchodseku 1 a sprievodných dokumentov uvedených v odseku 4.“
Pozmeňujúci návrh 83
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 53 – odsek 3 – bod 6
Nariadenie (ES) č. 1221/2009
Článok 48a
„Článok 48a
„Článok 48a
Vykonávanie delegovania právomocí
Vykonávanie delegovania právomoci
1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 3 a článku 48 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 4, článku 17 ods. 3, článku 30 ods. 6, článku 46 ods. 6 a článku 48 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 ods. 3 a článku 48 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 4, článku 17 ods. 3, článku 30 ods. 6, článku 46 ods. 6 a článku 48 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*.
5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 ods. 3 a článku 48 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 4, článku 17 ods. 3, článku 30 ods. 6, článku 46 ods. 6 a článku 48 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________
_______________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
Pozmeňujúci návrh 84
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 54 – odsek 4 – bod 1 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 66/2010
Článok 6 – odsek 7 – pododsek 1
V prípade osobitných kategórií tovarov obsahujúcich látky uvedené v odseku 6 a len v prípade, ak nie je technicky realizovateľná ich náhrada alebo použitie alternatívnych materiálov alebo dizajnu, alebo v prípade produktov, ktoré majú podstatne lepšie environmentálne vlastnosti v porovnaní s inými tovarmi v rovnakej kategórii, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty s cieľom udeliť výnimky z odseku 6 tohto článku.
V prípade osobitných kategórií tovarov obsahujúcich látky uvedené v odseku 6 a len v prípade, ak nie je technicky realizovateľná ich náhrada alebo použitie alternatívnych materiálov alebo dizajnu, alebo v prípade produktov, ktoré majú podstatne lepšie environmentálne vlastnosti v porovnaní s inými tovarmi v rovnakej kategórii, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení, ktorými sa udeľujú výnimky z odseku 6 tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 85
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 54 – odsek 4 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 66/2010
Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorými sa najneskôr do deviatich mesiacov po konzultácii s EUEB stanovujú opatrenia na ustanovenie špecifických kritérií environmentálnej značky EÚ pre jednotlivé skupiny produktov. Tieto opatrenia sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že sa najneskôr do deviatich mesiacov po konzultácii s EUEB stanovujú opatrenia na ustanovenie špecifických kritérií environmentálnej značky EÚ pre jednotlivé skupiny produktov. Tieto opatrenia sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 86
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 54 – odsek 4 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 66/2010
Článok 15a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 7, článku 8 ods. 2 a článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 7, článku 8 ods. 2 a článku 15 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 87
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 55 – odsek 3 – bod 1
Nariadenie (EHS) č. 3924/91
Článok 2 – odsek 6
„6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty o aktualizácii zoznamu priemyselných výrobkov Prodcom a informácií aktuálne zbieraných pre každé záhlavie.“
„6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom doplniť toto nariadenie aktualizáciou zoznamu priemyselných výrobkov Prodcom a informácií aktuálne zbieraných pre každé záhlavie.“
Pozmeňujúci návrh 88
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 55 – odsek 3 – bod 2
Nariadenie (EHS) č. 3924/91
Článok 3 – odsek 5
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel uplatňovania odseku 3 tohto článku, a to aj s cieľom prispôsobenia technickému pokroku.“
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím podrobných pravidiel uplatňovania odseku 3 tohto článku, a to aj v záujme prispôsobenia technickému pokroku.“
Pozmeňujúci návrh 89
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 55 – odsek 3 – bod 3
Nariadenie (EHS) č. 3924/91
Článok 4 – odsek 2
Komisia je však v prípade niektorých záhlaví v zozname Prodcom splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty stanovujúce, že sa majú vykonať mesačné alebo štvrťročné zisťovania.
Komisia je však v prípade niektorých záhlaví v zozname Prodcom splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením toho, že sa majú vykonať mesačné alebo štvrťročné zisťovania.
Pozmeňujúci návrh 90
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 55 – odsek 3 – bod 4
Nariadenie (EHS) č. 3924/91
Článok 5 – odsek 1
„1. Požadované informácie budú zbierať členské štáty s použitím dotazníkov, ktorých obsah bude v súlade s pravidlami určenými Komisiou. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sa týchto pravidiel.“
„1. Požadované informácie budú zbierať členské štáty s použitím dotazníkov, ktorých obsah bude v súlade s pravidlami určenými Komisiou. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením týchto pravidiel.“
Pozmeňujúci návrh 91
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 55 – odsek 3 – bod 5
Nariadenie (EHS) č. 3924/91
Článok 6 – odsek 1
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel, v súlade s ktorými členské štáty spracujú vyplnené dotazníky uvedené v článku 5 ods. 1 alebo informácie z iných zdrojov uvedené v článku 5 ods. 3.;
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podrobných pravidiel, v súlade s ktorými členské štáty spracujú vyplnené dotazníky uvedené v článku 5 ods. 1 alebo informácie z iných zdrojov uvedené v článku 5 ods. 3.
Pozmeňujúci návrh 92
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 55 – odsek 3 – bod 6
Nariadenie (EHS) č. 3924/91
Článok 9a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 6, článku 3 ods. 5, článku 4, článku 5 ods. 1 a článku 6 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 6, článku 3 ods. 5, článku 4, článku 5 ods. 1 a článku 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 93
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 56 – odsek 2 – bod 1
Nariadenie (EHS) č. 696/93
Článok 6 – odsek 1
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 6a prijímať delegované akty, ktorými sa menia najmä štatistické jednotky výrobného systému a kritériá a definície obsiahnuté v prílohe, s cieľom prispôsobiť ich hospodárskemu a technickému vývoju.;
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 6a, ktorými sa menia štatistické jednotky výrobného systému a kritériá a definície obsiahnuté v prílohe, s cieľom prispôsobiť ich hospodárskemu a technickému vývoju.
Pozmeňujúci návrh 94
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 56 – odsek 2 – bod 2
Nariadenie (EHS) č. 696/93
Článok 6a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 95
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 1 – zarážka 4
—  doplniť toto nariadenie o kritériá hodnotenia kvality,
—  doplniť toto nariadenie o kritériá hodnotenia kvality ukazovateľov,
Pozmeňujúci návrh 96
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 2 – úvodná časť
(2)  V článku 4 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
(2)  V článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) sa druhý pododsek nahrádza takto:
Pozmeňujúci návrh 97
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Článok 4 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno d – pododsek 2
Podrobné informácie o programoch uvedených v prvom pododseku sa stanovia v prílohách. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa ich schvaľovania a uplatňovania.
Podrobné informácie o programoch uvedených v prvom pododseku sa stanovia v prílohách. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie bližším špecifikovaním ich schvaľovania a uplatňovania.
Pozmeňujúci návrh 98
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Článok 10 – odsek 5
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa kritérií hodnotenia kvality.“
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a s cieľom doplniť toto nariadenie špecifikovaním kritérií hodnotenia kvality ukazovateľov.“
Pozmeňujúci návrh 99
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 4 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Článok 18 – odsek 3
4a)  V článku 18 sa vypúšťa odsek 3.
Pozmeňujúci návrh 100
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Článok 18a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2, článku 10, písmene a), písmene b) bode 3, písmene c) bode 2, písmene c) bode 10, písmene d) bode 2 a písmene f) bodoch 8 a 9 prílohy A, písmene b) bode 4 a písmene d) bode 2 prílohy B, písmene b) bode 2, písmene d) bode 2 a písmene g) bode 2 prílohy C a písmene b) bode 2 a písmene d) bode 2 prílohy D sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) druhom pododseku, článku 10 ods. 5, písm. a), písm. b) bode 3, písm. c) bode 2, písm. c) bode 10, písm. d) bode 2 a písm. f) bodoch 8 a 9 prílohy A, písm. b) bode 4 a písm. d) bode 2 prílohy B, písm. b) bode 2, písm. d) bode 2 a písm. g) bode 2 prílohy C a písm. b) bode 2 a písm. d) bode 2 prílohy D sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 101
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Článok 18a – odsek 3
3.  Delegovanie právomoci uvedené článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2, článku 10, písmene a), písmene b) bode 3, písmene c) bode 2, písmene c) bode 10, písmene d) bode 2 a písmene f) bodoch 8 a 9 prílohy A, písmene b) bode 4 a písmene d) bode 2 prílohy B, písmene b) bode 2, písmene d) bode 2 a písmene g) bode 2 prílohy C a písmene b) bode 2 a písmene d) bode 2 prílohy D môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedené článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) druhom pododseku, článku 10 ods. 5, písm. a), písm. b) bode 3, písm. c) bode 10, písm. d) bode 2 a písm. f) bodoch 8 a 9 prílohy A, písm. b) bode 4 a písm. d) bode 2 prílohy B, písm. b) bode 2, písm. d) bode 2 a písm. g) bode 2 prílohy C a písm. b) bode 2 a písm. d) bode 2 prílohy D môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 102
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Článok 18a – odsek 6
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2, článku 10, písmena a), písmena b) bodu 3, písmena c) bodu 2, písmena c) bodu 10, písmena d) bodu 2 a písmena f) bodov 8 a 9 prílohy A, písmena b) bodu 4 a písmena d) bodu 2 prílohy B, písmena b) bodu 2, písmena d) bodu 2 a písmena g) bodu 2 prílohy C a písmena b) bodu 2 a písmena d) bodu 2 prílohy D nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) druhom pododseku, článku 10 ods. 5, písm. a), písm. b) bodu 3, písm. c) bodu 2, písm. c) bodu 10, písm. d) bodu 2 a písm. f) bodov 8 a 9 prílohy A, písm. b) bodu 4 a písm. d) bodu 2 prílohy B, písm. b) bodu 2, písm. d) bodu 2 a písm. g) bodu 2 prílohy C a písm. b) bodu 2 a písm. d) bodu 2 prílohy D nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Pozmeňujúci návrh 103
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 6 – bod ii
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha A – písmeno b – bod 3
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotiek.“
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“
Pozmeňujúci návrh 104
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 6 – bod iii
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha A – písmeno c – bod 2
„2. Informácie o cenách priemyselných výrobcov realizované na zahraničnom trhu (č. 312) a o dovozných cenách (č. 340) sa môžu zostaviť použitím jednotkovej ceny výrobkov pochádzajúcich zo zahraničného obchodu alebo iných zdrojov len vtedy, ak to nevedie k žiadnemu významnému zhoršeniu kvality v porovnaní s konkrétnymi cenovými informáciami. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa podmienok na zabezpečenie nevyhnutnej kvality údajov.“
„2. Informácie o cenách priemyselných výrobcov realizované na zahraničnom trhu (č. 312) a o dovozných cenách (č. 340) sa môžu zostaviť použitím jednotkovej ceny výrobkov pochádzajúcich zo zahraničného obchodu alebo iných zdrojov len vtedy, ak to nevedie k žiadnemu významnému zhoršeniu kvality v porovnaní s konkrétnymi cenovými informáciami. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a s cieľom doplniť toto nariadenie určenímpodmienok na zabezpečenie nevyhnutnej kvality údajov.“
Pozmeňujúci návrh 105
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 6 – bod vi
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha A – písmeno d – bod 2
„2. Okrem toho ukazovateľ „produkcia“ (č. 110) a ukazovateľ „odpracované hodiny“ (č. 220) sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny zoznamu ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“
„2. Okrem toho ukazovateľ „produkcia“ (č. 110) a ukazovateľ „odpracované hodiny“ (č. 220) sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a, ktorými sa mení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“
Pozmeňujúci návrh 106
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 6 – bod vii
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha A – písmeno f – bod 8
„8. Pri ukazovateli „dovozná cena“ (č. 340) je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa určenia podmienok uplatňovania európskeho systému výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku.“
„8. Pri ukazovateli „dovozná cena“ (č. 340) je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie určením podmienok uplatňovania európskeho systému výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku.“
Pozmeňujúci návrh 107
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 6 – bod viii
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha A – písmeno f – bod 9
„9. Ukazovatele vzťahujúce sa na zahraničné trhy (122 a 312) sa zasielajú v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo nej. Toto členenie sa použije v prípade celého priemyslu, t. j. sekcií B až E NACE Rev. 2, MIG, ako aj úrovní sekcií (jednomiestny alfabetický kód) a divízií (dvojmiestny číselný kód) NACE Rev. 2. Pre ukazovateľ 122 sa nevyžadujú informácie o D a E NACE Rev. 2. Okrem toho sa má ukazovateľ dovozná cena (č. 340) zasielať v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny. Toto členenie sa použije v prípade celého priemyslu, t. j. sekcií B až E CPA, MIG, ako aj úrovní sekcií (jednomiestny alfabetický kód) a divízií (dvojmiestny číselný kód) CPA. Pri rozlíšení na krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa určenia podmienok uplatňovania európskych systémov výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku. Európsky systém výberových zisťovaní môže obmedziť rozsah ukazovateľa dovozné ceny na dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny. Členské štáty, ktoré nezaviedli euro ako svoju menu, nemusia zasielať ukazovatele 122, 312 a 340 v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo nej.“
„9. Ukazovatele vzťahujúce sa na zahraničné trhy (122 a 312) sa zasielajú v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo nej. Toto členenie sa použije v prípade celého priemyslu, t. j. sekcií B až E NACE Rev. 2, MIG, ako aj úrovní sekcií (jednomiestny alfabetický kód) a divízií (dvojmiestny číselný kód) NACE Rev. 2. Pre ukazovateľ 122 sa nevyžadujú informácie o D a E NACE Rev. 2. Okrem toho sa má ukazovateľ dovozná cena (č. 340) zasielať v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny. Toto členenie sa použije v prípade celého priemyslu, t. j. sekcií B až E CPA, MIG, ako aj úrovní sekcií (jednomiestny alfabetický kód) a divízií (dvojmiestny číselný kód) CPA. Pri rozlíšení na krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie určením podmienok uplatňovania európskych systémov výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku. Európsky systém výberových zisťovaní môže obmedziť rozsah ukazovateľa dovozné ceny na dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny. Členské štáty, ktoré nezaviedli euro ako svoju menu, nemusia zasielať ukazovatele 122, 312 a 340 v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo nej.“
Pozmeňujúci návrh 108
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 7 – bod i
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha B – písmeno b – bod 4
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotiek.“
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“
Pozmeňujúci návrh 109
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 7 – bod iv
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha B – písmeno d – bod 2 – pododsek 2
Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny zoznamu ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.
Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a, ktorými sa mení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.
Pozmeňujúci návrh 110
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod i
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha C – písmeno b – bod 2
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotiek.“
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“
(Odkaz v záhlaví týkajúci sa prílohy („Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod i“) zodpovedá odkazu „Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod i“ návrhu Komisie. Táto nezrovnalosť je spôsobená nesprávnym číslovaním (príloha I časť VII bod 57 odsek 4 bod 8 chýba) v návrhu Komisie.)
Pozmeňujúci návrh 111
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod iii
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha C – písmeno c – bod 4
iii)  V písmene c) bode 4 sa vypúšťa posledný odsek;
iii)  V písmene c) bode 4 sa vypúšťa tretí pododsek;
(Odkaz v záhlaví týkajúci sa prílohy („Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod iii“) zodpovedá odkazu „Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod iii“ návrhu Komisie. Táto nezrovnalosť je spôsobená nesprávnym číslovaním (príloha I časť VII bod 57 odsek 4 bod 8 chýba) v návrhu Komisie.)
Pozmeňujúci návrh 112
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod iv
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha C – písmeno d – bod 2
„2. Ukazovateľ „tržby za vlastné výkony a tovar“ (č. 120) a ukazovateľ „objem predaja“ (č. 123) sa majú predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny zoznamu ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“
„2. Ukazovateľ „tržby za vlastné výkony a tovar“ (č. 120) a ukazovateľ „objem predaja“ (č. 123) sa majú predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a, ktorými sa mení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“
(Odkaz v záhlaví týkajúci sa prílohy („Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod iv“) zodpovedá odkazu „Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod iv“ návrhu Komisie. Táto nezrovnalosť je spôsobená nesprávnym číslovaním (príloha I časť VII bod 57 odsek 4 bod 8 chýba) v návrhu Komisie.)
Pozmeňujúci návrh 113
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod v
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha C – písmeno g – bod 2
„2. Ukazovatele pre tržby za vlastné výkony a tovar (č. 120) a deflátor predaja/objem predaja (č. 330/123) sa predkladajú do jedného mesiaca na úrovni podrobnosti stanovenej v odseku 3 záhlaví f) tejto prílohy. Členské štáty si môžu zvoliť účasť pri ukazovateľoch pre tržby za vlastné výkony a tovar a deflátor predaja/objem predaja č. 120 a 330/123 s príspevkami v súlade s prídelmi európskych systémov výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa prídelov európskych systémov výberových zisťovaní.“
„2. Ukazovatele pre tržby za vlastné výkony a tovar (č. 120) a deflátor predaja/objem predaja (č. 330/123) sa predkladajú do jedného mesiaca na úrovni podrobnosti stanovenej v odseku 3 záhlaví f) tejto prílohy. Členské štáty si môžu zvoliť účasť pri ukazovateľoch pre tržby za vlastné výkony a tovar a deflátor predaja/objem predaja č. 120 a 330/123 s príspevkami v súlade s prídelmi európskych systémov výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie určenímprídelov európskych systémov výberových zisťovaní.“
(Odkaz v záhlaví týkajúci sa prílohy („Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 8 – bod v“) zodpovedá odkazu „Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod v“ návrhu Komisie. Táto nezrovnalosť je spôsobená nesprávnym číslovaním (príloha I časť VII bod 57 odsek 4 bod 8 chýba) v návrhu Komisie.)
Pozmeňujúci návrh 114
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod i
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha D – písmeno b – bod 2
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotiek.“
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“
(Odkaz v záhlaví týkajúci sa prílohy („Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod i“) zodpovedá odkazu „Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 10 – bod i“ návrhu Komisie. Táto nezrovnalosť je spôsobená nesprávnym číslovaním (príloha I časť VII bod 57 odsek 4 bod 8 chýba) v návrhu Komisie.)
Pozmeňujúci návrh 115
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod iv
Nariadenie (ES) č. 1165/98
Príloha D – písmeno d – bod 2
„2. Ukazovateľ „tržby za vlastné výkony a tovar“ (č. 120) sa má predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny zoznamu ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“
„2. Ukazovateľ „tržby za vlastné výkony a tovar“ (č. 120) sa má predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a, ktorými sa mení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“;
(Odkaz v záhlaví týkajúci sa prílohy („Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 9 – bod iv“) zodpovedá odkazu „Príloha I – časť VII – bod 57 – odsek 4 – bod 10 – bod iv“ návrhu Komisie. Táto nezrovnalosť je spôsobená nesprávnym číslovaním (príloha I časť VII bod 57 odsek 4 bod 8 chýba) v návrhu Komisie.)
Pozmeňujúci návrh 116
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 58 – odsek 1
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 530/1999 hospodárskym a technickým zmenám by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie o definície a rozpis informácií, ktoré sa majú poskytnúť, ako aj o kritériá hodnotenia kvality. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 530/1999 hospodárskym a technickým zmenám by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom doplniť toto nariadenie o definície a rozpis informácií, ktoré sa majú poskytnúť, ako aj o kritériá hodnotenia kvality štatistiky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 117
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 58 – odsek 3 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 530/1999
Článok 6 – odsek 3
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú definície a rozpisu informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 1 a 2 tohto článku. Tieto delegované akty Komisia prijíma pre každé referenčné obdobie minimálne deväť mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia.“
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením definície a rozpisu informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa odsekov 1 a 2 tohto článku. Tieto delegované akty Komisia prijíma pre každé referenčné obdobie minimálne deväť mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia.“
Pozmeňujúci návrh 118
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 58 – odsek 3 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 530/1999
Článok 10 – odsek 3
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty týkajúce sa kritérií hodnotenia kvality. Tieto delegované akty Komisia prijíma pre každé referenčné obdobie minimálne deväť mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia.“
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom doplniť toto nariadenie špecifikovaním kritérií hodnotenia kvality štatistiky. Tieto delegované akty Komisia prijíma pre každé referenčné obdobie minimálne deväť mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia.“
Pozmeňujúci návrh 119
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 58 – odsek 3 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 530/1999
Článok 10a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 10 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 10 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 120
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 58 – odsek 3 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 530/1999
Článok 10a – odsek 6
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3 a článku 10 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3 a článku 10 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Pozmeňujúci návrh 121
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 59 – odsek 4
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 2150/2002 v súvislosti so získavaním výsledkov, príslušným formátom pre prenos výsledkov a obsahom správ o kvalite by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 2150/2002 v súvislosti so získavaním výsledkov, príslušným formátom pre prenos výsledkov a štruktúrou a podrobnou úpravou správ o kvalite by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci návrh 122
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 59 – odsek 5 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 2150/2002
Článok 1 – odsek 5
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5b prijímať delegované akty týkajúce sa vytvorenia tabuľky zhody medzi štatistickou nomenklatúrou prílohy III k tomuto nariadeniu a katalógom odpadov, ktorý bol zavedený rozhodnutím Komisie 2000/532/ES.*
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5b s cieľom doplniť toto nariadenie vytvorením tabuľky zhody medzi štatistickou nomenklatúrou prílohy III k tomuto nariadeniu a katalógom odpadov, ktorý bol zavedený rozhodnutím Komisie 2000/532/ES.*
____________________
____________________
* Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).“
* Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).“
Pozmeňujúci návrh 123
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 59 – odsek 5 – bod 2 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 2150/2002
Článok 3 – odsek 1 – pododsek 2
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5b prijímať delegované akty týkajúce sa vymedzenia podmienok kvality a presnosti.“
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5b s cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením podmienok kvality a presnosti.“
Pozmeňujúci návrh 124
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 59 – odsek 5 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 2150/2002
Článok 5a – odsek 1
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5b prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia sa hospodárskemu a technickému vývoju v oblasti zberu a štatistického spracovania štatistických údajov, ako aj spracovania a prenosu výsledkov a úpravy špecifikácií uvedených v prílohách.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5b s cieľom zmeniť toto nariadenie tým, že ho prispôsobí hospodárskemu a technickému vývoju v oblasti zberu a štatistického spracovania údajov, ako aj spracovania a prenosu výsledkov a upraví špecifikácie uvedené v prílohách.
Pozmeňujúci návrh 125
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 59 – odsek 5 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 2150/2002
Článok 5b – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 5, článku 3 ods. 1 a 4 článku 5a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 5, článku 3 ods. 1 a 4 článku 5a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 126
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 59 – odsek 5 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 2150/2002
Článok 6 – odsek 1 – písmeno c
c)  obsah správ o kvalite podľa časti 7 prílohy I a časti 7 prílohy II.
c)  štruktúra a podrobná úprava správ o kvalite podľa časti 7 prílohy I a časti 7 prílohy II.
Pozmeňujúci návrh 127
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 60 – odsek 3 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 437/2003
Článok 5 – odsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia iných noriem presnosti.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením iných noriem presnosti.
Pozmeňujúci návrh 128
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 60 – odsek 3 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 437/2003
Článok 10a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 129
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 1 – zarážka 3 a (nová)
—  doplniť toto nariadenie prijatím opatrení týkajúcich sa poskytovania údajov v súlade s výsledkami štúdií uskutočniteľnosti.
Pozmeňujúci návrh 130
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 3
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 450/2003 v súvislosti s obsahom správ o kvalite by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 450/2003 v súvislosti so štruktúrou a podrobnou úpravou správ o kvalite by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci návrh 131
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 1
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 2 – odsek 4
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú zmien na účely nového vymedzenia technickej špecifikácie indexu a revízií štruktúry štatistického váženia.“
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a, ktorými sa mení príloha na účely nového vymedzenia technickej špecifikácie indexu a revízií štruktúry štatistického váženia.“
Pozmeňujúci návrh 132
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 3 – odsek 2
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú zmien na účely zahrnutia ekonomických činností uvedených v sekciách O až S NACE Rev. 2 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a to pri zohľadnení štúdií o vykonateľnosti definovaných v článku 10.“
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a, ktorými sa mení toto nariadenie, pokiaľ ide o zahrnutie ekonomických činností uvedených v sekciách O až S NACE Rev. 2 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a to pri zohľadnení štúdií o vykonateľnosti uvedených v článku 10.“
Pozmeňujúci návrh 133
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 4 – odsek 1 – pododsek 1
S prihliadnutím na príspevky k celkovej zamestnanosti a k nákladom práce na úrovni Únie a na úrovniach členských štátov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú identifikácie hospodárskych činností definovaných v sekciách NACE Rev. 2 a podľa ďalších rozdelení, nie mimo úrovne divízií NACE Rev. 2 (2-číselná úroveň) alebo zoskupení divízií, v rámci ktorých musia byť údaje členené so zreteľom na hospodársky a sociálny vývoj.
S prihliadnutím na príspevky k celkovej zamestnanosti a k nákladom práce na úrovni Únie a na úrovniach členských štátov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o rozpis hospodárskych činností definovaných v sekciách NACE Rev. 2 a podľa ďalších rozdelení, nie mimo úrovne divízií NACE Rev. 2 (2-číselná úroveň) alebo zoskupení divízií, v rámci ktorých musia byť údaje členené so zreteľom na hospodársky a sociálny vývoj.
Pozmeňujúci návrh 134
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 4 – odsek 2 – pododsek 2
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú určenia týchto hospodárskych činností, a to pri zohľadnení štúdií o vykonateľnosti definovaných v článku 10.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a s cieľom doplniť toto nariadenie určením týchto hospodárskych činností, a to pri zohľadnení štúdií o vykonateľnosti uvedených v článku 10.
Pozmeňujúci návrh 135
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 3
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 4 – odsek 3
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia metodiky, ktorá sa použije na reťazenie indexu.“
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metodiky, ktorá sa použije na reťazenie indexu.“
Pozmeňujúci návrh 136
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 8 – odsek 1
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty týkajúce sa definície osobitných kritérií kvality. Prenesené bežné údaje a spätné údaje musia spĺňať tieto kritériá kvality.“
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a s cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením osobitných kritérií kvality. Prenesené bežné údaje a spätné údaje musia spĺňať tieto kritériá kvality.“
Pozmeňujúci návrh 137
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 4
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 8 – odsek 2
„2. Počnúc rokom 2003 členské štáty poskytnú Komisii výročné správy o kvalite. Obsah týchto správ vymedzí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 12 ods. 2.“
„2. Počnúc rokom 2003 členské štáty poskytnú Komisii výročné správy o kvalite. Štruktúru a podrobnú úpravu týchto správ vymedzí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 12 ods. 2.“
Pozmeňujúci návrh 138
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 4 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 9
4a)  Článok 9 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 139
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 5 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 10 – odsek 5
„5. Komisia prijme opatrenia na základe výsledkov štúdií o vykonateľnosti prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 12 ods. 2. Tieto opatrenia rešpektujú zásadu efektívnosti vynaložených nákladov vymedzenú v článku 2 nariadenia (ES) č. 223/2009 vrátane minimalizovania zaťaženia respondentov.“
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o poskytovanie údajov uvedených v odseku 2 tohto článku na základe výsledkov štúdií o vykonateľnosti uvedených v tomto článku. Tieto delegované akty rešpektujú zásadu efektívnosti vynaložených nákladov vymedzenú v článku 2 nariadenia (ES) č. 223/2009 vrátane minimalizovania zaťaženia respondentov.“
Pozmeňujúci návrh 140
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 11a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2 a článku 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1, 23, článku 8 ods. 1 a článku 10 ods. 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 141
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 11a – odsek 3
3.  Delegovanie právomoci uvedenej v článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2 a článku 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
3.  Delegovanie právomoci uvedenej v článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1, 23, článku 8 ods. 1 a článku 10 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
Pozmeňujúci návrh 142
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 61 – odsek 4 – bod 7
Nariadenie (ES) č. 450/2003
Článok 11a – odsek 6
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2 a článku 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1, 2 a 3, článku 8 ods. 1 a článku 10 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Pozmeňujúci návrh 143
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VI – bod 62 – odsek 3 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 808/2004
Článok 8a – odsek 2
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci návrh 144
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 63 – odsek 1 – zarážka 2
—  meniť toto nariadenie s cieľom upraviť celkový podiel Únie,
—  meniť toto nariadenie s cieľom prispôsobiť celkový podiel Únie,
Pozmeňujúci návrh 145
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 63 – odsek 3 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 1161/2005
Článok 2 – odsek 2
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty týkajúce sa časového harmonogramu poskytovanie položiek P.1, P.2, D.42, D.43, D.44, D.45, a B.4G, ako aj akého rozhodnutia, ktorým sa vyžaduje rozdelenie transakcií vymenovaných v prílohe podľa zodpovedajúceho sektora. Každé takéto rozhodnutie sa prijme len po tom, ako Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia podľa článku 9.“
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7a s cieľom doplniť toto nariadenie určením časového harmonogramu pre poskytovanie položiek P.1, P.2, D.42, D.43, D.44, D.45 a B.4G, ako aj vyžadovaním rozdelenia transakcií vymenovaných v prílohe podľa zodpovedajúceho sektora. Každý takýto delegovaný akt sa prijme len po tom, ako Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia podľa článku 9.“
Pozmeňujúci návrh 146
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 63 – odsek 3 – bod 1 – písmeno b a (nové)
Nariadenie (ES) č. 1161/2005
Článok 2 – odsek 5
ba)  Odsek 5 sa vypúšťa.
Pozmeňujúci návrh 147
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 63 – odsek 3 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 1161/2005
Článok 3 – odsek 3
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty, ktorými sa mení odsek 1 tohto článku, pokiaľ ide o celkový podiel Únie.“
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7a, ktorými sa mení odsek 1 tohto článku, s cieľom prispôsobiť celkový podiel (1 %) Únie.“
Pozmeňujúci návrh 148
Návrh nariadenia
Príloha I – časť VII – bod 63 – odsek 3 – bod 3
Nariadenie (ES) č.