Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 18. apríla 2019 - Štrasburg 
Čína, najmä situácia náboženských a etnických menšín
 Kamerun
 Brunej
 Dohoda o justičnej spolupráci v trestných veciach medzi Eurojustom a Dánskom *
 Emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá ***I
 Podpora ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy ***I
 Používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností ***I
 Cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia ***I
 Európsky obranný fond ***I
 Expozície vo forme krytých dlhopisov ***I
 Kryté dlhopisy a verejný dohľad nad krytými dlhopismi ***I
 Program InvestEU ***I
 Prostredie jednotnej európskej námornej platformy ***I
 Zverejňovanie informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť ***I
 Perzistentné organické látky ***I
 Zúčtovacia povinnosť, požiadavky na ohlasovanie a postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch a archívy obchodných údajov ***I
 Povoľovanie centrálnych protistrán a uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín ***I
 Podpora využívania rastových trhov MSP ***I
 Rokovania s Radou a Komisiu o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu: legislatívny návrh
 Komplexný rámec Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov

Čína, najmä situácia náboženských a etnických menšín
PDF 139kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín (2019/2690(RSP))
P8_TA(2019)0422RC-B8-0255/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Kamerun
PDF 130kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Kamerune (2019/2691(RSP))
P8_TA(2019)0423RC-B8-0245/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Brunej
PDF 132kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Bruneji (2019/2692(RSP))
P8_TA(2019)0424RC-B8-0242/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Dohoda o justičnej spolupráci v trestných veciach medzi Eurojustom a Dánskom *
PDF 121kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o justičnej spolupráci v trestných veciach medzi Eurojustom a Dánskym kráľovstvom zo strany Eurojustu (07770/2019 – C8-0152/2019 – 2019/0805(CNS))
P8_TA(2019)0425A8-0192/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá ***I
PDF 450kWORD 131k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá (COM(2018)0284 – C8-0197/2018 – 2018/0143(COD))
P8_TA-PROV(2019)0426A8-0354/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0284),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0197/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0354/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES

P8_TC1-COD(2018)0143


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Najnovšie vedecké zistenia, ktoré uvádza Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojej osobitnej správe o vplyve globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s úrovňami v predindustriálnom období a súvisiacich modeloch vývoja globálnych emisií skleníkových plynov, jednoznačne potvrdzujú negatívne vplyvy zmeny klímy. V uvedenej osobitnej správe sa dospelo k záveru, že zníženie emisií vo všetkých odvetviach má zásadný význam pre obmedzenie globálneho otepľovania.

(2)   Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, treba urýchliť transformáciu celého odvetvia dopravy smerom k nulovým hodnotám emisií vzhľadom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom „Ekologická planéta pre všetkých — európska strategická dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“, v ktorom je načrtnutá vízia potrebných hospodárskych a spoločenských zmien, do ktorej by sa mali zapojiť všetky odvetvia hospodárstva a spoločnosti s cieľom dosiahnuť prechod na nulové emisie skleníkových plynov do roku 2050. Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy, ktoré výrazne škodia nášmu zdraviu a životnému prostrediu, sa musia takisto bezodkladne drasticky znížiť.

(3)  ▌Komisia prijala balíky opatrení v oblasti mobility 31. mája 2017 („Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých“) a 8. novembra 2017 („Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov“). V uvedených balíkoch opatrení sa stanovil pozitívny program, ktorý je zameraný aj na zaistenie plynulého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých.

(4)  Toto nariadenie je súčasťou tretieho balíka opatrení Komisie v oblasti mobility zo 17. mája 2018 s názvom „Európa v pohybe – Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická“, ktorý reaguje na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom „Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ“. Toto nariadenie má tiež za cieľ dokončiť proces, vďaka ktorému bude Únia môcť naplno využiť modernizáciu a dekarbonizáciu mobility. Cieľom uvedeného tretieho balíka opatrení v oblasti mobility je zvýšiť bezpečnosť a prístupnosť európskej mobility, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a istotu pracovných miest v Európe a zaistiť, aby bol systém mobility ekologickejší a lepšie zodpovedal nevyhnutnej potrebe čeliť zmene klímy. Bude si to vyžadovať plné odhodlanie Únie, členských štátov i zainteresovaných strán, a to aj z hľadiska posilnenia úsilia o zníženie emisií oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“) a znečistenia ovzdušia.

(5)  V spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... (5)(6) sa týmto nariadením stanovuje jasný plán na zníženie emisií CO2 z odvetvia cestnej dopravy a prispieva k záväznému cieľu znížiť domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %, ako sa schválilo v záveroch Európskej rady na zasadnutí 23. a 24. októbra 2014 a potvrdilo Radou na zasadnutí 6. marca 2015 ako vnútroštátne stanovený príspevok Únie podľa Parížskej dohody ▌.

(6)  V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 sa schválilo zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s rokom 2005 pre odvetvia, ktoré nie sú súčasťou systému Únie na obchodovanie s emisiami. Spomedzi uvedených odvetví sa na tvorbe emisií významne podieľajú emisie skleníkových plynov z odvetvia cestnej dopravy. Cestná doprava bola zodpovedná za približne štvrtinu celkových emisií Únie v roku 2016. ▌Emisie z cestnej dopravy vykazujú rastúci trend a zostávajú výrazne nad úrovňou z roku 1990. Ak by sa množstvo emisií z cestnej dopravy ešte zvýšilo, negovali by sa zníženia emisií v iných odvetviach v ich boji proti zmene klímy.

(7)  V záveroch Európskej rady z 23. a– 24. októbra 2014 sa vyzdvihol význam znižovania emisií skleníkových plynov a zdôraznili riziká spojené so závislosťou od fosílnych palív v odvetví dopravy na základe komplexného a technologicky neutrálneho prístupu na podporu znižovania emisií a energetickej účinnosti v doprave, elektrickej prepravy a obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy aj po roku 2020.

(8)  S cieľom poskytnúť spotrebiteľom v Únii bezpečné, udržateľné, konkurencieschopné a dostupné dodávky energie, príspevok energetickej účinnosti k znižovaniu dopytu, je jedným z piatich synergických a úzko prepojených rozmerov stanovených v oznámení Komisie z 25. februára 2015 s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“. V uvedenom oznámení sa uvádza, že hoci sa opatrenia na zvýšenie efektívnosti spotreby energie musia prijať vo všetkých hospodárskych odvetviach, doprava má z hľadiska energetickej účinnosti obrovský potenciál.

(9)  Emisie CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vrátane nákladných automobilov, autobusov a autokarov predstavujú približne 6 % celkových emisií CO2 v Únii a približne 25 % celkových emisií CO2 v cestnej doprave. Podľa očakávaní by bez ďalších opatrení podiel emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vzrástol medzi rokom 2010 a 2030 približne o 9 %. Právo Únie momentálne nezahŕňa žiadne požiadavky na znižovanie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel, a preto sú potrebné okamžité konkrétne opatrenia pre takéto vozidlá.

(10)  Ciele zníženia emisií CO2 pre celý vozový park nových ťažkých úžitkových vozidiel v Únii by sa preto mali stanoviť na roky 2025 a 2030 pri zohľadnení času obnovy vozového parku a potreby prispievať zo strany odvetvia cestnej dopravy k dosiahnutiu cieľových hodnôt Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a neskôr. Takýmto postupným prístupom sa vysiela jasný a včasný signál pre priemysel, aby sa urýchlilo zavedenie energeticky efektívnych technológií a ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trh. Zavádzanie ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami by malo prispieť k riešeniu problémov v oblasti mestskej mobility. Podpora takýchto ťažkých úžitkových vozidiel výrobcami je nevyhnutná nielen pre znižovanie emisií CO2 z cestnej dopravy, ale aj pre skutočné zníženie množstva látok znečisťujúcich ovzdušie a nadmernej hladiny hluku v mestách a mestských oblastiach.

(11)  Aby sa plne realizoval potenciál energetickej efektívnosti a zaistil príspevok odvetvia cestnej dopravy ako celku k dohodnutým zníženiam emisií skleníkových plynov, je vhodné doplniť už existujúce emisné normy CO2 pri nových osobných automobiloch a pri ľahkých úžitkových vozidlách stanovením emisných noriem CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá. Uvedené normy stimulujú inováciu palivovo účinných technológií, čo prispeje k upevneniu vedúceho technologického postavenia výrobcov a dodávateľov z Únie a zabezpečeniu vysokokvalifikovaných pracovných miest z dlhodobého hľadiska.

(12)  Keďže zmena klímy je cezhraničným problémom a je potrebné chrániť spoľahlivé fungovanie jednotného trhu v odvetví služieb cestnej dopravy i ťažkých úžitkových vozidiel a súčasne predísť akejkoľvek fragmentácii trhu, je vhodné stanoviť emisné normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá na úrovni Únie. Uvedenými normami by nemalo byť ▌ dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(13)  Pri vymedzovaní úrovní zníženia emisií CO2, ktoré by vozový park ťažkých úžitkových vozidiel v Únii mal dosiahnuť, by sa mala zohľadniť účinnosť týchto úrovní, pokiaľ ide o nákladovo efektívne prispievanie k znižovaniu emisií CO2 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842(7), do roku 2030, výsledné náklady a úspory pre spoločnosť, výrobcov, prevádzkovateľov dopravy a spotrebiteľov, ako aj ich priamy a nepriamy vplyv na zamestnanosť, inovácie a súvisiace prínosy z hľadiska zníženého znečistenia ovzdušia a vyššej energetickej bezpečnosti.

(14)  Mala by sa zabezpečiť spoločensky prijateľná a spravodlivá transformácia na mobilitu s nulovými emisiami. Preto je dôležité zohľadniť sociálne dôsledky transformácie v celom hodnotovom reťazci automobilového priemyslu a aktívne riešiť jej následky na zamestnanosť. Cielené programy na úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa preto majú zamerať na rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a presuny pracovníkov, ako aj iniciatívy v oblasti vzdelávania a hľadania zamestnania v postihnutých komunitách a regiónoch, realizované v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými orgánmi. V rámci uvedenej transformácie treba posilniť zamestnanosť žien a rovnosť príležitostí v uvedenom odvetví.

(15)  Úspešný prechod na mobilitu s nulovými emisiami si vyžaduje integrovaný prístup a vhodné prostredie na stimulovanie inovácií a zachovanie technologického prvenstva Únie v odvetví cestnej dopravy. To zahŕňa verejné a súkromné investície do výskumu a inovácií, zvýšenie ponuky ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, začlenenie do energetických systémov, ako aj udržateľná dodávka materiálov a udržateľná výroba, opätovné použitie a recyklácia batérií v Európe. To si vyžaduje jednotnú činnosť na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to aj prostredníctvom stimulov na podporu zavádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami.

(16)  Nový postup určovania emisií CO2 a spotreby paliva jednotlivých ťažkých úžitkových vozidiel bol zavedený v rámci vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009(8). V nariadení Komisie (EÚ) 2017/2400(9) sa stanovuje metodika, ktorou možno na základe nástroja VECTO simulovať emisie CO2 a spotrebu paliva ťažkých úžitkových vozidiel ako celku. Uvedená metodika umožňuje zohľadnenie rozmanitosti odvetvia ťažkých úžitkových vozidiel, ako aj vysokej miery ich individuálneho prispôsobovania. V prvom kroku sa od 1. júla 2019 stanovia emisie CO2 pre štyri skupiny ťažkých úžitkových vozidiel, z ktorých pochádza zhruba 65 % až 70 % všetkých emisií CO2 z vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel v Únii.

(17)  S cieľom zohľadniť inovácie a zavádzanie nových technológií, ktoré zvyšujú palivovú účinnosť ťažkých úžitkových vozidiel, sa bude simulačný nástroj VECTO, ako aj nariadenie (EÚ) 2017/2400 neustále a včas aktualizovať.

(18)  Údaje o emisiách CO2 zistené podľa nariadenia (EÚ) 2017/2400 sa majú monitorovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956(10). Uvedené údaje by mali byť základom pre stanovenie cieľov zníženia emisií CO2 v uvedených štyroch skupinách najznečisťujúcejších ťažkých úžitkových vozidiel v Únii, ako aj pre určenie priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu v danom nahlasovacom období.

(19)  Na rok 2025 by sa mal stanoviť cieľ zníženia emisií CO2 ako relatívne zníženie v závislosti od priemerných emisií CO2 z daných ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré boli novo evidované v období od 1. júla 2019 do 30. júna 2020, pričom by sa malo zohľadniť použitie nákladovo efektívnych technológií, ktoré už sú pre bežné vozidlá dostupné. Mal by sa tiež mal stanoviť cieľ zníženia emisií CO2 od roku 2030. Uvedený cieľ by sa mal uplatňovať, pokiaľ sa nerozhodne inak, podľa preskúmania, ktoré sa má vykonať v roku 2022▌. Cieľ na rok 2030 by sa mal posudzovať v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci Parížskej dohody.

(20)  S cieľom zaistiť odolnosť referenčných emisií CO2 voči narastajúcim emisiám CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vyplývajúcich z neprimeraných procesných prostriedkov, ktoré by nezodpovedali situácii, keď sú už emisie CO2 regulované, je vhodné zabezpečiť metodiku na úpravu referenčných emisií CO2, ak to bude potrebné.

(21)  Pri ťažkých úžitkových vozidlách je dostupnou palivovou alternatívou k nafte skvapalnený zemný plyn (LNG). Zavádzanie existujúcich a nových inovačnejších technológií LNG prispeje k splneniu cieľov zníženia emisií CO2 v krátko- a strednodobom horizonte, keďže využívanie technológií LNG znižuje emisie CO2 v porovnaní s naftovými vozidlami. Potenciál zníženia emisií CO2 pri vozidlách na LNG už je v nástroji VECTO plne zohľadnený. Okrem toho súčasné technológie LNG zabezpečujú nízku úroveň emisií látok znečisťujúcich ovzdušie ako NOx a tuhé častice. Zavedená je aj dostatočná minimálna čerpacia infraštruktúra, ktorá sa ďalej rozvíja v kompetencii vnútroštátnych politických rámcov infraštruktúry pre alternatívne palivá.

(22)  Pri výpočte referenčných emisií CO2 ▌, ktoré budú základom pre určenie cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 na roky 2025 a 2030, by sa mal zohľadniť očakávaný potenciál vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel na zníženie emisií CO2 ▌. Je preto vhodné vyňať profesionálne vozidlá ako automobily používané na zber smetí alebo stavebné práce z uvedeného výpočtu. Uvedené vozidlá najazdia pomerne málo a vzhľadom na ich osobitný spôsob využitia sa nezdá, že by tu technické opatrenia na znižovanie emisií CO2 a spotreby paliva boli rovnako nákladovo efektívne ako pri ťažkých úžitkových vozidlách používaných na prepravu tovaru.

(23)  Požiadavky na zníženie emisií CO2 by sa mali vyjadriť v gramoch CO2 na tonokilometer, aby sa zohľadnila užitočnosť ťažkých úžitkových vozidiel.

(24)  Treba zaistiť spravodlivé rozloženie celkovej požiadavky na zníženie emisií CO2 medzi výrobcov, pričom sa musí zohľadniť rozmanitosť ťažkých úžitkových vozidiel z hľadiska ich konštrukcie, spôsobu využitia, ročne najazdených kilometrov, užitočného zaťaženia a konfigurácie prípojných zariadení. Je preto vhodné ťažké úžitkové vozidlá klasifikovať do odlišných a samostatných podskupín, ktoré odrážajú bežný spôsob ich využitia a osobitné technické charakteristiky. Stanovením ročných cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 pre každého výrobcu vo forme váženého priemeru cieľových hodnôt definovaných pre každú z takýchto podskupín vozidiel sa výrobcom zároveň umožní účinne vyvážiť prípadné nedostatočné výsledky ich vozidiel v niektorej podskupine vozidiel nadpriemerným znížením v ostatných, pričom sa zohľadnia priemerné emisie CO2 počas životného cyklu vozidiel v jednotlivých podskupinách vozidiel.

(25)  To, či výrobca dosiahol svoje ročné cieľové hodnoty špecifických emisií CO2, by sa malo hodnotiť na základe jeho priemerných emisií CO2. Pri určovaní priemerných špecifických emisií CO2 by sa mali brať do úvahy aj špecifiká, ktoré sú zohľadnené v cieľových hodnotách za jednotlivé podskupiny vozidiel. Priemerné špecifické emisie CO2 konkrétneho výrobcu by preto mali vychádzať z priemerných emisií CO2 stanovených pre každú podskupinu vozidiel vrátane váženia na základe predpokladaných priemerných ročne najazdených kilometrov a priemerného užitočného zaťaženia, ktoré odrážajú emisie CO2 počas celého životného cyklu. Keďže potenciál na znižovanie emisií CO2 je pri profesionálnych vozidlách obmedzený, nemali by sa uvedené vozidlá zohľadňovať vo výpočte priemerných špecifických emisií CO2.

(26)  S cieľom zabezpečiť plynulý prechod na mobilitu s nulovými emisiami a stimulovať na trhu Únie vývoj a zavádzanie ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami tak, že sa doplnia nástroje na strane dopytu, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES o ekologických vozidlách(11), by sa mal zaviesť cielený mechanizmus v podobe superkreditov pre nahlasovacie obdobia pred rokom 2025 na uľahčenie a referenčná hodnota pre podiel ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku výrobcu pre nahlasovacie obdobia po roku 2025.

(27)  Systém stimulov by sa mal navrhnúť tak, aby sa zabezpečila istota investícií pre poskytovateľov nabíjacej infraštruktúry a výrobcov s cieľom podporiť rýchle zavedenie ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trhu Únie a zároveň umožniť určitú flexibilitu pre výrobcov, aby sa rozhodli o časovom horizonte investícií.

(28)  Na účely výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacích obdobiach pred rokom 2025 by sa ▌ všetky ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami mali započítať viackrát. V nahlasovacích obdobiach po roku 2025 by sa priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu mali vypočítať s prihliadnutím na jeho výsledky v porovnaní s referenčnou hodnotou ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami. Miera stimulov by mala byť rozlíšená v závislosti od skutočných emisií CO2 z vozidla. Aby sa neoslabilo plnenie environmentálnych cieľov, výsledné zníženie emisií CO2 by malo byť ohraničené stropom.

(29)  Výroba ťažkých úžitkových vozidiel s nízkymi emisiami by sa mala stimulovať, iba ak sú ich emisie CO2 nižšie než približne polovica priemerných referenčných emisií CO2 všetkých vozidiel v podskupine vozidiel, do ktorej patrí ťažké úžitkové vozidlo. Tým by sa stimulovala inovácia v tejto oblasti.

(30)  Pri návrhu stimulačných mechanizmov zavádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami by sa mali tiež zohľadniť menšie nákladné automobily ▌, na ktoré sa ciele zníženia emisií CO2 podľa tohto nariadenia nevzťahujú. Uvedené vozidlá majú zároveň veľkú pridanú hodnotu v tom, že pomáhajú riešiť problémy znečistenia ovzdušia v mestách. Aby sa teda zaistilo dobré vyváženie stimulov medzi jednotlivými typmi vozidiel, malo by sa stropom obmedziť aj zníženie priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu, ktoré je dôsledkom menších nákladných automobilov ▌ s nulovými emisiami.

(31)  S cieľom podporiť nákladovo efektívne vykonávanie požiadaviek na zníženie emisií CO2 a zároveň zohľadniť variácie zloženia vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel aj emisií CO2 v priebehu rokov by výrobcovia mali mať možnosť započítať prekročenie cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 v jednom roku voči nedostatočným výsledkom v inom.

(32)  Aby sa emisie CO2 znížili čo najskôr, výrobca, ktorého priemerné špecifické emisie CO2 sú pod trajektóriou znižovania emisií CO2, ktorá je daná referenčnými emisiami CO2 ▌a cieľovou hodnotou CO2 na rok 2025, by mali môcť tieto emisné kredity uložiť na účely splnenia cieľa na rok 2025. Podobne výrobca, ktorého priemerné špecifické emisie CO2 sú pod trajektóriou znižovania emisií CO2 medzi cieľom na rok 2025 a cieľom uplatniteľným od roku 2030, by mali môcť tieto emisné kredity uložiť na účely splnenia cieľových hodnôt emisií CO2 od 1. júla 2025 do 30. júna 2030.

(33)  V prípade nedodržania cieľovej hodnoty špecifických emisií CO2 v ktoromkoľvek z 12 mesačných nahlasovacích období začínajúcich od 1. júla 2025 do 30. júna 2030 by výrobca mal zároveň mať možnosť kumulovať obmedzený emisný dlh. Výrobcovia by však mali všetok zvyšujúci emisný dlh v nahlasovacom období za rok 2029, ktoré končí 30. júna 2030, vyrovnať.

(34)  Emisné kredity a emisné dlhy by sa mali použiť iba na rozhodnutie o súlade daného výrobcu s cieľovými hodnotami špecifických emisií CO2 a nemali by sa považovať za aktívum, ktoré by bolo prenosné alebo ktoré by podliehalo fiškálnym opatreniam.

(35)  Ak sa po zohľadnení emisných kreditov a emisných dlhov ukáže, že výrobca má nadmerné emisie CO2, Komisia by mala uložiť finančnú sankciu v podobe poplatku za nadmerné emisie CO2. Informácie o nadmerných emisiách CO2 výrobcov by sa mali sprístupňovať verejnosti. Aby boli výrobcovia dostatočne motivovaní prijímať opatrenia na znižovanie špecifických emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel, je dôležité, aby tento poplatok presahoval priemerné hraničné náklady na technológie potrebné na splnenie daných cieľových hodnôt emisií CO2. Metodika výberu týchto poplatkov by sa mala stanoviť vo vykonávacom akte, zohľadňujúc metodiku prijatú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009(12). Poplatok by sa mal považovať za príjem do všeobecného rozpočtu Európskej únie. Ako súčasť hodnotenia, ktoré by Komisia mala uskutočniť podľa nariadenia EÚ 2019/...(13), by Komisia mala vyhodnotiť možnosť prideliť uvedené sumy konkrétnemu fondu alebo príslušnému programu, ktorého cieľom je zabezpečiť spravodlivý prechod na mobilitu s nulovými emisiami a podporiť rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a iné vzdelávanie na rozvoj zručností pracovníkov v automobilovom priemysle.

(36)  Na zabezpečenie splnenia cieľových hodnôt emisií CO2 podľa tohto nariadenia je potrebný rozsiahly mechanizmus zhody. Povinnosti výrobcov poskytovať presné údaje podľa nariadenia (EÚ) 2018/956 a správne sankcie, ktoré možno uložiť v prípade nesúladu s touto povinnosťou, prispievajú k zaisteniu kvality údajov používaných na vyhodnotenie súladu s cieľovými hodnotami podľa tohto nariadenia.

(37)  S cieľom dosiahnuť zníženie emisií CO2 podľa tohto nariadenia by emisie CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel mali byť v súlade s hodnotami stanovenými podľa nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení. Komisia by preto vo výpočte priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu mala mať možnosť zohľadniť akúkoľvek systematickú nezhodu, ktorú zistili orgány typové schvaľovacie orgány v súvislosti s emisiami CO2 používaných ťažkých úžitkových vozidiel.

(38)  Aby Komisia mohla prijímať takéto opatrenia, mala by mať právomoc vypracovať a zaviesť postup overovania súladu emisií CO2 používaných ťažkých úžitkových vozidiel určených v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami a hodnotami emisií CO2 uvedenými v osvedčeniach o zhode, individuálnych osvedčeniach o schválení alebo v informačnej dokumentácii pre zákazníkov. Pri vývoji uvedeného postupu by sa osobitná pozornosť mala venovať určovaniu metód, a to aj s využitím údajov z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie, pomocou ktorých je možné odhaliť stratégie umelého zlepšovania hodnôt emisií CO2 vozidla pri postupe osvedčenia. Ak sa počas takéhoto overovania zistia odchýlky alebo stratégie, ktoré umelo zlepšujú hodnoty emisií CO2, uvedené zistenia sa majú považovať za dostatočný dôvod na podozrenie, že existuje vážne riziko nedodržania požiadaviek stanovených v nariadení (ES) č. 595/2009 /858 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858(14), a členské štáty by na základe toho mali podniknúť potrebné kroky podľa kapitoly XI nariadenia (EÚ) 2018/858.

(39)  Účinok cieľových hodnôt emisií CO2 stanovených v tomto nariadení do veľkej miery závisí od reprezentatívnosti v reálnych podmienkach metodiky použitej na určovanie emisií CO2. V súlade so stanoviskom mechanizmu vedeckého poradenstva (Scientific Advice Mechanism – SAM) z roku 2016 k ľahkým vozidlám a odporúčaním Európskeho parlamentu v nadväznosti na vyšetrovanie meraní emisií v odvetví automobilov, je aj pri ťažkých úžitkových vozidlách vhodné zaviesť mechanizmus na posúdenie reprezentatívnosti hodnôt emisií CO2 a spotreby energie stanovených podľa nariadenia (EÚ) 2017/2400 v reálnych podmienkach. Najspoľahlivejším spôsobom zabezpečenia skutočnej reprezentatívnosti týchto hodnôt je použiť údaje z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie. Komisia by preto mala mať právomoc vypracovať postupy potrebné na zber a spracovanie údajov o spotrebe paliva a energie nutných na vypracovanie takýchto posúdení a na zabezpečenie verejnej dostupnosti takýchto údajov pri súčasnom zabezpečení ochrany všetkých osobných údajov.

(40)  Komisia by mala posúdiť, ako údaje o spotrebe paliva a energie môžu pomôcť zabezpečiť, aby emisie CO2 z vozidiel určené nástrojom VECTO v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami zostali v priebehu času reprezentatívne z hľadiska emisií CO2 v reálnych podmienkach pre všetkých výrobcov, presnejšie, ako sa takéto údaje dajú použiť na sledovanie rozdielu medzi emisiami CO2 v reálnych podmienkach a emisiami CO2 určenými nástrojom VECTO, prípadne ako zabrániť zvyšovaniu tohto rozdielu.

(41)  V roku 2022 by Komisia mala vyhodnotiť účinnosť emisných noriem CO2 stanovených v tomto nariadení, a najmä úroveň cieľa zníženia emisií CO2, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030, mechanizmy, ktoré by mali byť k dispozícii na dosiahnutie tohto a následných cieľov, ako aj stanovenie cieľa zníženia emisií CO2 pre ďalšie typy ťažkých úžitkových vozidiel ako malé nákladné automobily, profesionálne vozidlá, autobusy, autokary a prívesy. Dané hodnotenie by zároveň malo (výlučne na účely tohto nariadenia) zahŕňať zohľadnenie ťažkých úžitkových vozidiel a ich kombinácií, pričom sa zohľadnia hmotnosti a rozmery vo vnútroštátnej preprave, napríklad modulárne a intermodálne koncepcie, a zároveň sa tiež posúdia možné aspekty bezpečnosti a účinnosti dopravy, intermodálne, environmentálne a infraštruktúrne účinky a efekt odrazu (rebound), ako aj zemepisná poloha členských štátov.

(42)  Je dôležité posúdiť emisie CO2 počas celého životného cyklu ťažkých úžitkových vozidiel na úrovni Únie. Na uvedený účel by Komisia najneskôr v roku 2023 mala vyhodnotiť možnosť vypracovať spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu ťažkých úžitkových vozidiel uvedených na trh Únie. Komisia by mala prijať následné opatrenia a v prípade potreby aj legislatívne návrhy.

(43)  Aby zostali špecifické emisie CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel naďalej reprezentatívne a plne aktualizované, je potrebné zmeny nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení, ktoré majú vplyv na uvedené špecifické emisie CO2, zohľadniť v tomto nariadení. Na uvedený účel by mala mať Komisia právomoc určiť metodiku vymedzenia reprezentatívneho ťažkého úžitkového vozidla pre každú podskupinu vozidiel, na základe ktorého by sa zmeny špecifických emisií CO2 mali hodnotiť.

(44)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k uverejneniu zoznamu určitých údajov a výsledkov výrobcov.

(45)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k identifikácii vozidiel, ktoré sú osvedčenými profesionálnymi vozidlami a uplatneniu korekcií na ročné priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu, vyberaniu poplatkov za nadmerné emisie CO2, nahlasovaniu odchýlok pri emisiách CO2 a ich zohľadneniu pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2, posudzovaniu uplatňovania podmienok, za ktorých boli určené referenčné emisie CO2, a kritériám na určenie toho, či sa tieto emisie neoprávnene zvýšili, a ak áno, ako ich treba opraviť, zabezpečeniu toho, že určité parametre týkajúce sa skutočných emisií CO2 a spotreby energie ťažkých úžitkových vozidiel budú Komisii k dispozícii, vykonávaniu overovaní, či hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zapísané v informačnej dokumentácii pre zákazníka zodpovedajú emisiám CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke a overovaní stratégií, ktoré umelo vylepšujú výsledky vozidla pri uskutočňovaných skúškach, a určeniu jedného alebo viacerých reprezentatívnych vozidiel z podskupiny, na základe čoho sa určuje korekcia užitočného zaťaženia. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 595/2009 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k určeniu určitých aspektov environmentálnych vlastností vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4.Vykonávacie právomoci uvedené v tomto odôvodnení by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(15).

(46)  S cieľom zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky ustanovení tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o úpravu referenčných emisií CO2, stanovenie hlavných zásad a kritérií na vymedzenie postupov overovania emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke a zmeny príloh k tomuto nariadeniu z hľadiska určitých technických parametrov vrátane váh profilov využitia, hodnôt užitočného zaťaženia, hodnoty počtu ročne najazdených kilometrov a korekčných faktorov užitočného zaťaženia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(16). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie emisných noriem CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(48)  Nariadenia (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES(17) by sa preto mali takisto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a cieľ

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie, pokiaľ ide o znižovanie jej emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 nariadenia (EÚ) 2018/842, a k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu sa v tomto nariadení stanovujú emisné požiadavky CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá, pričom špecifické emisie CO2 z jej vozového parku nových ťažkých úžitkových vozidiel v porovnaní s referenčnými emisiami CO2 sa znížia takto:

a)  za nahlasovacie obdobia od roku 2025 o 15 %;

b)  za nahlasovacie obdobia od roku 2030 a neskôr o 30 %, ak sa nerozhodne inak podľa preskúmania uvedeného v článku 15.

Referenčné emisie CO2 vychádzajú z údajov monitorovania ▌nahlásených podľa nariadenia (EÚ) 2018/956 za obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „referenčné obdobie“) (s výnimkou profesionálnych vozidiel) a vypočítajú sa v súlade s bodom 3 prílohy I k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky nové ťažké úžitkové vozidlá kategórií N2 a N3, ktoré spĺňajú tieto charakteristiky:

a)  nákladné vozidlá s nadstavbou a konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton;

b)  nákladné vozidlá s nadstavbou a konfiguráciou náprav 6x2;

c)  ťahače s konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton; a

d)  ťahače s konfiguráciou náprav 6x2.

Na účely článku 5 a bodu 2.3 prílohy I k tomuto nariadeniu sa vzťahuje aj na ▌ nové ťažké úžitkové vozidlá kategórie N, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011(18) a nespĺňajú charakteristiky stanovené v prvom pododseku písm. a) až d).

Kategórie vozidiel uvedené v prvom a druhom pododseku tohto odseku tohto odseku odkazujú na kategórie vozidiel stanovené v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES(19).

2.  Vozidlá uvedené v odseku 1 sa na účely tohto nariadenia považujú za nové ťažké úžitkové vozidlá v danom období 12 mesiacov začínajúcom 1. júla, ak sú v danom období prvýkrát evidované v Únii a neboli predtým evidované mimo Únie.

Predchádzajúca evidencia mimo Únie vykonaná menej ako tri mesiace pred evidenciou v Únii sa nezohľadňuje.

3.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme osobitný postup na identifikáciu ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú osvedčenými profesionálnymi vozidlami podľa nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení, ale nie sú ako také zaevidované, a uplatní korekcie na ročné priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu tak, aby sa tieto vozidlá zohľadnili, a to začínajúc nahlasovacím obdobím roku 2021 a za každé nasledujúce nahlasovacie obdobie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)  „referenčné emisie CO2“ sú priemerné špecifické emisie CO2 všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v nahlasovacom období uvedenom v článku 1 druhom odseku za každú podskupinu vozidiel (s výnimkou profesionálnych vozidiel) určené v súlade s bodom 3 prílohy I;

2)  „špecifické emisie CO2“ sú emisie CO2 jednotlivých ťažkých úžitkových vozidiel určené v súlade s bodom 2.1 prílohy I;

3)  „nahlasovacie obdobie roku Y“ je obdobie od 1. júla roku Y do 30. júna roku Y+1;

4)  „priemerné špecifické emisie CO2“ sú priemerné špecifické emisie CO2 nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v danom nahlasovacom období určené v súlade s bodom 2.7 prílohy I;

5)  „cieľová hodnota špecifických emisií CO2“ je cieľová hodnota emisií CO2 každého výrobcu vyjadrená v g/tkm a stanoví sa každoročne za predchádzajúce nahlasovacie obdobie v súlade s bodom 4 prílohy I;

6)  „nákladné vozidlo s nadstavbou“ je nákladné vozidlo, ktoré nebolo navrhnuté alebo skonštruované na ťahanie návesu;

7)  „ťahač“ je ťahacie vozidlo navrhnuté a skonštruované výlučne alebo najmä na ťahanie návesov;

8)  „podskupina vozidiel“ je zoskupenie vozidiel v zmysle bodu 1 prílohy I, ktoré sa vyznačujú spoločnými a osobitnými technickými kritériami relevantnými pre určenie emisií CO2 a spotreby paliva týchto vozidiel;

9)  „profesionálne vozidlo“ je ťažké úžitkové vozidlo, ▌ pre ktoré boli emisie CO2 a spotreba paliva určené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami iba pre iné profily využitia, než sú uvedené v bode 2.1 prílohy I k tomuto nariadeniu;

10)  „výrobca“ je osoba alebo orgán zodpovedný za predloženie údajov týkajúcich sa nových ťažkých úžitkových vozidiel podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2018/956 alebo v prípade ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami je to osoba alebo orgán, ktoré schvaľovaciemu orgánu zodpovedajú za všetky aspekty postupu typového schválenia ES celého vozidla alebo jednotlivého postupu schválenia v súlade so smernicou 2007/46/ES a za zabezpečenie zhody výroby;

11)  „ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ je ťažké úžitkové vozidlo bez spaľovacieho motora alebo so spaľovacím motorom, ktorý produkuje menej ako 1 g CO2/kWh ako je určené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami alebo ktorý produkuje menej ako 1 g CO2/km ako je určené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 a jeho vykonávacími opatreniami(20);

12)  „ťažké úžitkové vozidlo s nízkymi emisiami“ je ťažké úžitkové vozidlo, ktoré nemá nulové emisie, ale špecifické emisie CO2 nižšie ako polovica referenčných emisií CO2 všetkých vozidiel v podskupine vozidiel, do ktorej patrí ťažké úžitkové vozidlo, ako sú určené v súlade s bodom 2.3.3 prílohy I;

13)  „profil využitia“ je kombinácia cyklu cieľovej rýchlosti, hodnoty užitočného zaťaženia, konfigurácie karosérie alebo návesu a prípadných iných parametrov, ktorá vyjadruje špecifické využitie vozidla, na základe ktorého sa určia oficiálne emisie CO2 a spotreba paliva ťažkého úžitkového vozidla;

14)  „cyklus cieľovej rýchlosti“ je opis rýchlosti vozidla, ktorú chce vodič dosiahnuť alebo ktorou je obmedzený v podmienkach premávky, vyjadrený ako funkcia vzdialenosti prejdenej počas jednej cesty;

15)  „užitočné zaťaženie“ je hmotnosť tovaru, ktorý vozidlo prepravuje za rôznych podmienok.

Článok 4

Priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu

Komisia od 1. júla 2020 a potom v každom nasledujúcom nahlasovacom období ▌určí pre každého výrobcu priemerné špecifické emisie CO2 v g/tkm za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, pričom zohľadní tieto skutočnosti:

a)  údaje nahlásené podľa nariadenia (EÚ) 2018/956 týkajúce sa nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu evidovaných v predchádzajúcom nahlasovacom období (s výnimkou profesionálnych vozidiel); a

b)  koeficient nulových a nízkych emisií určený v súlade s článkom 5.

Priemerné špecifické emisie CO2 sa určia v súlade s bodom 2.7 prílohy I.

Článok 5

Ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami

1.  Komisia od 1. júla 2020 a potom pre každé nasledujúce nahlasovacie obdobie ▌určí pre každého výrobcu koeficient nulových a nízkych emisií za predchádzajúce nahlasovacie obdobie.

Koeficient nulových a nízkych emisií zohľadňuje počet a emisie CO2 ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku výrobcu za nahlasovacie obdobie vrátane ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku, ako aj profesionálnych vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami a určí sa v súlade s bodom 2.3 prílohy I.

2.  Za nahlasovacie obdobia 2019 až 2024 sa ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami počítajú na účely odseku 1 takto:

a)  ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami sa počíta ako dve vozidlá a

b)  ťažké úžitkové vozidlo s nízkymi emisiami sa počíta ako maximálne dve vozidlá, v závislosti od funkcie jeho špecifických emisií CO2 a prahovej hodnoty nízkych emisií v podskupine vozidiel, do ktorej patrí vozidlo, ako je vymedzená v bode 2.3.3 prílohy I.

Koeficient nulových a nízkych emisií sa určí v súlade s bodom 2.3.1 prílohy I.

3.  Pre nahlasovacie obdobia od roku 2025 sa koeficient nulových a nízkych emisií určí na základe referenčnej hodnoty 2 % v súlade s bodom 2.3.2 prílohy I.

4.  Koeficientom nulových a nízkych emisií sa znížia priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu najviac o 3 %. Vplyv ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku na daný koeficient zníži priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu najviac o 1,5 %.

Článok 6

Cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 výrobcu

Od 1. júla 2026 a potom v každom nasledujúcom nahlasovacom období Komisia určí pre každého výrobcu cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 ▌ za predchádzajúce nahlasovacie obdobie. Uvedená cieľová hodnota špecifických emisií CO2 je súčet súčinov nasledujúcich hodnôt za všetky podskupiny vozidiel:

a)  cieľ zníženia emisií CO2 uvedený v článku 1 prvom odseku písm. a) alebo b);

b)  referenčné emisie CO2;

c)  podiel vozidiel výrobcu v každej podskupine vozidiel;

d)  váhové koeficienty počtu najazdených kilometrov za rok a užitočného zaťaženia za každú podskupinu vozidiel.

Cieľová hodnota špecifických emisií CO2 sa určí v súlade s bodom 4 prílohy I.

Článok 7

Emisné kredity a emisné dlhy

1.  Pri určovaní toho, či výrobca spĺňa cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 v nahlasovacích obdobiach rokov 2025 až 2029, sa zohľadnia jeho emisné kredity alebo emisné dlhy určené v súlade s bodom 5 prílohy I, ktoré zodpovedajú počtu nových ťažkých úžitkových vozidiel (s výnimkou profesionálnych vozidiel) výrobcu v nahlasovacom období vynásobenému:

a)  rozdielom medzi trajektóriou znižovania emisií CO2, ako sa uvádza v odseku 2, a priemernými špecifickými emisiami CO2 uvedeného výrobcu, ak je ich rozdiel kladný (ďalej len „emisné kredity“), alebo

b)  rozdielom medzi rozdielom medzi priemernými špecifickými emisiami CO2 a cieľovou hodnotou špecifických emisií CO2 uvedeného výrobcu, ak je ich rozdiel kladný (ďalej len „emisné dlhy“).

Emisné kredity sa získavajú v nahlasovacích obdobiach rokov 2019 až 2029. Emisné kredity získané v nahlasovacích obdobiach rokov 2019 až 2024 sa však zohľadnia iba s cieľom určiť súlad výrobcu s ▌ cieľovou hodnotou špecifických emisií CO2 za nahlasovacie obdobie roku 2025.

Emisné dlhy vznikajú v nahlasovacích obdobiach rokov 2025 2029. Celkový emisný dlh výrobcu však nesmie prekročiť 5 % cieľovej hodnoty špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku 2025 vynásobenej počtom ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v danom období (ďalej len „strop emisného dlhu“).

Emisné kredity a dlhy za nahlasovacie obdobia rokov 2025 až 2028 sa v náležitých prípadoch prenášajú z jedného nahlasovacieho obdobia do ďalšieho nahlasovacieho obdobia. Všetky zostávajúce emisné dlhy sa zúčtujú v nahlasovacom období roku 2029.

2.  Trajektória znižovania emisií CO2 ▌ sa stanoví pre každého výrobcu v súlade s bodom 5.1 prílohy I na základe lineárnej trajektórie medzi referenčnými emisiami CO2 uvedenými v článku 1 druhom odseku a cieľovou hodnotou emisií CO2pre nahlasovacie obdobie roku 2025, ako je vymedzené v prvom odseku písm. a) ▌ uvedeného článku, a medzi ▌cieľovou hodnotou emisií CO2 pre nahlasovacie obdobie roku 2025 a cieľovou hodnotou emisií CO2 pre nahlasovacie obdobia po roku 2030, ako sú stanovené v prvom odseku písm. b) uvedeného článku.

Článok 8

Plnenie cieľových hodnôt špecifických emisií CO2

1.  Ak sa zistí, že výrobca má v danom nahlasovacom období od roku 2025 nadmerné emisie CO2 v zmysle odseku 2, Komisia mu uloží poplatok za nadmerné emisie CO2 vypočítaný podľa tohto vzorca:

a)  od roku 2025 do roku 2029,

(poplatok za nadmerné emisie CO2) = (nadmerné emisie CO2 x 4 250 €/g CO2/tkm)

b)  od roku 2030,

(poplatok za nadmerné emisie CO2) = (nadmerné emisie CO2 x 6 800 €/g CO2/tkm).

2.  Za nadmerné emisie CO2 výrobcu sa považuje ktorákoľvek z týchto situácií:

a)  ak v ktoromkoľvek z nahlasovacích období rokov 2025 až 2028 súčet emisných dlhov znížený o súčet emisných kreditov prekročí strop emisných dlhov uvedený v článku 7 ods. 1 treťom pododseku;

b)  ak v nahlasovacom období roku 2029 súčet emisných dlhov znížený o súčet emisných kreditov je kladný;

c)  ak v nahlasovacom období od roku 2030 priemerné špecifické emisie výrobcu prekročia jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií CO2.

Nadmerné emisie CO2 za dané nahlasovacie obdobie sa vypočítajú v súlade s bodom 6 prílohy I.

3.  Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov prostriedky vyberania poplatkov za nadmerné emisie CO2 podľa odseku 1 tohto článku ▌. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

4.  Poplatky za nadmerné emisie CO2 sa považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 9

Overenie údajov monitorovania

1.  Typové schvaľovacie orgány Komisii bezodkladne nahlásia akékoľvek odchýlky v hodnotách emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke v porovnaní s hodnotami uvedenými v osvedčeniach o zhode alebo v informačnej dokumentácii pre zákazníka uvedenej v článku 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2400 na základe overení vykonaných v súlade s postupom uvedeným v článku 13 tohto nariadenia.

2.  Komisia zohľadní odchýlky uvedené v odseku 1 na účely výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu.

3.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá o postupoch nahlasovania takýchto odchýlok a ich zohľadnení pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 10

Posudzovanie referenčných emisií CO2

S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a reprezentatívnosť referenčných emisií CO2 ako základu na určenie cieľových hodnôt emisií CO2 pre celý vozový park v Únii Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví metodiku na posudzovanie uplatňovania podmienok, za ktorých boli určené referenčné emisie CO2, a stanoví kritériá na určenie toho, či sa uvedené emisie neoprávnene zvýšili, a ak áno, ako ich treba opraviť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 11

Uverejnenie údajov a výsledkov výrobcov

1.  Každoročne do 30. apríla Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov uverejní zoznam s týmito položkami:

a)  od 1. júla 2020 priemerné špecifické emisie CO2 každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 4;

b)  od 1. júla 2020 koeficient nulových a nízkych emisií každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako uvádza v článku 5 ods. 1;

c)  od 1. júla 2026 cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 6;

d)  od 1. júla 2020 do 30. júna 2031 trajektóriu znižovania emisií CO2 každého výrobcu, ich emisné kredity a od 1. júla 2026 do 30. júna 2031 ich emisné dlhy za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 7;

e)  od 1. júla 2026 nadmerné emisie CO2 každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1;

f)  od 1. júla 2020 priemer špecifických emisií CO2 zo všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných v Únii v predchádzajúcom nahlasovacom období.

Tento zoznam, ktorý sa má uverejniť do 30. apríla 2021, musí zahŕňať referenčné emisie CO2 uvedené v článku 1 druhom odseku.

2.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom upraviť referenčné emisie CO2 v súlade s týmito postupmi:

a)  ak sa váhy profilov využitia alebo hodnoty užitočného zaťaženia upravili podľa článku 14 ods. 1 písm. b) alebo c) uplatnením postupu stanovenom v bode 1 prílohy II;

b)  ak sa ▌ korekčné faktory určili podľa článku 14 ods. 2, uplatnením týchto korekčných faktorov na referenčné emisie CO2;

c)   ak sa zistilo neoprávnené zvýšenie referenčných emisií CO2 v súlade s metodikou uvedenou v článku 10, opravením referenčných emisií CO2 do 30. apríla 2022.

Komisia uverejní upravené referenčné hodnoty emisií CO2 a použije ich na výpočet cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 výrobcov v nahlasovacích obdobiach začínajúcich dátumom uplatňovania delegovaných aktov, ktorými sa hodnoty upravujú.

Článok 12

Emisie CO2 a spotreba energie v reálnych podmienkach

1.  Komisia monitoruje a posudzuje reprezentatívnosť hodnôt emisií CO2 a spotreby energie v reálnych podmienkach určených v rámci nariadenia (ES) č. 595/2009.

Komisia okrem toho pravidelne zhromažďuje údaje o emisiách CO2 a spotrebe energie ťažkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach prostredníctvom palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie, a to počnúc novými ťažkými úžitkovými vozidlami zapísanými do evidencie po dátume uplatňovania opatrení uvedených v článku 5c písm. b) nariadenia (ES) č. 595/2009.

Komisia zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o tom, ako sa uvedená reprezentatívnosť vyvíja v čase.

2.  Komisia na účel odseku 1 tohto článku zabezpečí, aby sa jej v pravidelných intervaloch sprístupňovali nasledovné parametre týkajúce sa emisií CO2 a spotreby energie ťažkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach, počnúc dátumom uplatňovania opatrení uvedených v článku 5c písm. b) nariadenia (ES) č. 595/2009, a to podľa okolností poskytovaním zo strany výrobcov alebo vnútroštátnych orgánov alebo priamym prenosom údajov z vozidiel:

a)  identifikačné číslo vozidla;

b)  spotreba paliva a elektrickej energie;

c)  celková prejdená vzdialenosť;

d)  užitočné zaťaženie;

e)  v prípade externe nabíjateľných hybridných elektrických ťažkých úžitkových vozidiel spotrebované palivo a elektrická energia a prejdená vzdialenosť v jednotlivých jazdných režimoch.

f)  ďalšie parametre, ktoré sú potrebné na to, aby mohli byť splnené povinnosti stanovené v odseku 1 tohto článku.

Komisia na účely odseku 1 spracúva získané údaje podľa prvého pododseku toho odseku na účely vytvorenia anonymizovaného a súhrnného súboru údajov, a to aj podľa jednotlivých výrobcov. Identifikačné číslo vozidla sa použije len na účely uvedeného spracovania údajov a nesmie sa uchovávať dlhšie, než je na uvedený účel potrebné.

3.  Aby sa zabránilo zväčšovaniu rozdielu voči emisiám v reálnych podmienkach, Komisia najneskôr dva roky a päť mesiacov po dátume uplatňovania opatrení uvedených v článku 5c písm. b) nariadenia (ES) č. 595/2009 vyhodnotí, ako sa údaje o spotrebe paliva a energie dajú použiť na zabezpečenie toho, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby energie vozidiel stanovené podľa uvedeného nariadenia zostali reprezentatívne pre emisie v reálnych podmienkach v priebehu času pre každého výrobcu.

Komisia monitoruje a každoročne informuje o vývoji rozdielu uvedeného v prvom pododseku a v záujme zabránenia zvyšovania uvedeného rozdielu v roku 2027 posúdi realizovateľnosť zriadenia mechanizmu na úpravu priemerných špecifických emisií CO2 jednotlivých výrobcov od roku 2030 a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zavedenie takéhoto mechanizmu.

4.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobný postup na zber a spracovávanie údajov uvedený v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 13

Overovanie emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke

1.  Výrobcovia zabezpečia, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zaznamenané v informačnej dokumentácii pre zákazníkov uvedenej v článku 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2400 zodpovedali emisiám CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke stanoveným v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1151.

2.  Po nadobudnutí účinnosti postupov uvedených v odseku 4 tohto článku overia typové schvaľovacie orgány pre výrobcov, ktorým udelili licenciu na prevádzku simulačného nástroja v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami, na základe vhodných a reprezentatívnych vzoriek vozidiel, či hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zapísané v informačnej dokumentácii pre zákazníka zodpovedajú emisiám CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke tak, ako boli stanovené v súlade s uvedeným nariadením a jeho vykonávacími opatreniami, a zároveň okrem iného zohľadnia dostupné údaje z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie.

Typové schvaľovacie orgány overujú aj to, či sú na palube alebo v súvislosti s vybratými vzorkami vozidiel použité stratégie, ktoré umelo vylepšujú výsledky vozidla pri skúškach uskutočňovaných na účely overenia emisií CO2 a spotreby paliva, a to okrem iného pomocou údajov z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie.

3.  Ak sa na základe overovania vykonaného podľa odseku 2 zistí nedostatočný súlad hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva, ktorý nie je možné zdôvodniť nesprávnym fungovaním simulačného systému, alebo prítomnosť stratégií na umelé vylepšenie výkonu vozidla, zodpovedný typový schvaľovací orgán okrem prijatia potrebných opatrení stanovených v kapitole XI nariadenia (EÚ) 2018/858 zabezpečí, aby sa informačná dokumentácia pre zákazníkov, prípadne osvedčenia o schválení a individuálne osvedčenia o schválení opravy.

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí postupy na uskutočnenie overovania uvedeného v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Komisia je splnomocnená pred prijatím vykonávacích aktov uvedených v prvom pododseku prijať delegovaný akt v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením hlavných zásad a kritérií na vymedzenie postupov uvedených v prvom pododseku.

Článok 14

Zmeny príloh I a II

1.  S cieľom zaistiť, aby sa v technických parametroch použitých na výpočet priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu podľa článku 4 a výpočet cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 podľa článku 6 zohľadnil technický pokrok a vývoj logistiky nákladnej dopravy, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17, aby mohla meniť tieto ustanovenia uvedené v prílohách I a II:

a)  údaje o type kabíny a výkone motora stanovené v tabuľke 1 prílohy I a vymedzenia pojmov „spacia kabína“ a „denná kabína“ uvedené v danej tabuľke;

b)  váhy profilov využitia stanovené v tabuľke 2 prílohy I;

c)  hodnoty užitočného zaťaženia stanovené v tabuľke 3 prílohy I a korekčné faktory užitočného zaťaženia stanovené v tabuľke 1 prílohy II;

d)  hodnoty počtu najazdených kilometrov za rok stanovené v tabuľke 4 prílohy I.

2.  Ak sa postupy typového schvaľovania stanovené v nariadení (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatreniach upravia inými zmenami než tými, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c) odseku 1 tohto článku, tak, že úroveň emisií CO2 reprezentatívnych vozidiel v zmysle tohto odseku sa zvýši alebo zníži o viac ako 5 g CO2/km, Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) upraví referenčné emisie CO2, ktoré sa vypočítajú v súlade so vzorcom stanoveným v bode 2 prílohy II.

3.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov ▌vypracuje metodiku na určenie jedného alebo viacerých reprezentatívnych vozidiel z podskupiny, vrátane ich štatistických váh, na základe ktorých sa určí úprava uvedená v odseku 2 tohto článku, pri zohľadnení údajov monitorovania nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956 a technických vlastností vozidiel uvedených v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2400. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 15

Preskúmanie a predkladanie správ

1.   Komisia do 31. decembra 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti tohto nariadenia, cieli zníženia emisií CO2 a úrovni stimulačného mechanizmu pre ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami platnej od roku 2030, ▌ o stanovení iných cieľov zníženia emisií CO2 pre iné typy ťažkých úžitkových vozidiel vrátane prívesov, autobusov a autokarov a profesionálnych vozidiel a o zavedení záväzných cieľov znižovania emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá na rok 2035 a na rok 2040 a nasledujúce roky. Cieľ na rok 2030 sa posúdi v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci Parížskej dohody.

2.   Správa uvedená v odseku 1 tohto článku musí najmä obsahovať aj:

a)  posúdenie účinnosti systému emisných kreditov a emisných dlhov uvedených v článku 7 a vhodnosť predĺženia jeho uplatňovania do roku 2030 a po ňom;

b)  posúdenie zavádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami ▌, pričom sa zohľadnia ciele stanovené v smernici 2009/33/ES, ako aj príslušné parametre a podmienky týkajúce sa uvádzania takýchto ťažkých úžitkových vozidiel na trh;

c)  posúdenie účinnosti stimulačného mechanizmu pre ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami stanovenými v článku 5 a vhodnosti jeho rôznych prvkov s cieľom upraviť ho na obdobie po roku 2025 smerom k možnej diferenciácii podľa dojazdu bez emisií a podskupiny vozidiel v kombinácii s váhovými koeficientami najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia, s dátumom uplatňovania aspoň o tri roky;

d)  posúdenie zavedenia potrebnej infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, možnosti zavedenia noriem týkajúcich sa emisií CO2 motorov, najmä pre profesionálne vozidlá a reprezentatívnosti emisií CO2 a hodnôt spotreby paliva v reálnych podmienkach určených v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2400;

e)  výlučne na účely tohto nariadenia, zohľadnenie ťažkých úžitkových vozidiel a ich kombinácií, pričom sa zohľadnia hmotnosti a rozmery vo vnútroštátnej preprave, napríklad modulárne a intermodálne koncepcie, a zároveň sa tiež posúdia možné aspekty bezpečnosti a účinnosti dopravy, intermodálne, environmentálne a infraštruktúrne účinky a efekt odrazu (rebound), ako aj zemepisná poloha členských štátov;

f)  posúdenie simulačného nástroja VECTO s cieľom zabezpečiť, aby sa tento nástroj priebežne a včas aktualizoval;

g)  posúdenie možnosti vývoja osobitnej metodiky na zahrnutie prípadného príspevku k znižovaniu emisií CO2 na základe použitia syntetických a pokročilých alternatívnych kvapalných a plynných obnoviteľných palív, vrátane ekologických palív, vyrobených prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov a spĺňajúcich kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(21);

h)  posúdenie uskutočniteľnosti zavedenia otvoreného, transparentného a nediskriminačného mechanizmu združovania medzi výrobcami;

i)  posúdenie úrovne poplatku za nadmerné emisie CO2, aby sa zabezpečilo, že poplatok presiahne priemerné hraničné náklady na technológie potrebné na splnenie cieľových hodnôt emisií CO2.

3.  Správa uvedená v odseku 1 sa v prípade potreby doplní legislatívnym návrhom na zmenu tohto nariadenia.

4.  Komisia v rámci hodnotenia podľa článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2019/...(22) vyhodnotí možnosť previesť príjmy z poplatkov za nadmerné emisie CO2 do osobitného fondu alebo príslušného programu s cieľom zabezpečiť spravodlivý prechod k hospodárstvu, ktoré je neutrálne z hľadiska klímy, ako sa uvádza v článku 4.1 Parížskej dohody, najmä s cieľom podporiť rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a iné vzdelávanie na rozvoj zručností a prerozdelenie pracovníkov v automobilovom priemysle vo všetkých dotknutých členských štátoch, najmä v regiónoch a komunitách, ktoré sú transformáciou najviac postihnuté. Na tento účel predloží Komisia v prípade potreby najneskôr do roku 2027 legislatívny návrh.

5.  Na tento účel Komisia najneskôr v roku 2023 vyhodnotí možnosť vypracovať spoločnú úniovú metodiku na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu nových ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú umiestnené na trhu Únie. Komisia toto hodnotenie vrátane prípadných návrhov na následné opatrenia, ako sú legislatívne návrhy, zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 16

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999(23). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2, druhom pododseku článku 13 ods. 4 a v článku 14 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie 5 rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2, článku 13 ods. 4 druhom pododseku a článku 14 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2, článku 13 ods. 4 druhého pododseku a článku 14 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Zmeny nariadenia (ES) č. 595/2009

Nariadenie (ES) č. 595/2009 sa mení takto:

1.  V článku 2 prvom odseku sa dopĺňa táto veta:"

„Uplatňuje sa aj na účely článkov 5a, 5b a 5c pre vozidlá kategórií O3 a O4.“

"

2.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 5a

Osobitné požiadavky na výrobcov, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4

1.  Výrobcovia zabezpečia, aby nové vozidlá kategórií O3 a O4, ktoré sa predávajú, evidujú alebo uvádzajú do prevádzky, spĺňali tieto požiadavky:

   a) vplyv týchto vozidiel na emisie CO2, spotrebu paliva, spotrebu elektrickej energie a dojazd s nulovými emisiami motorových vozidiel sa určuje v súlade s metodikou uvedenou v článku 5c písm. a);
   b) boli vybavené palubnými zariadeniami na monitorovanie a zaznamenávanie užitočného zaťaženia v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 5c písm. b).

2.  Výrobcovia zabezpečia, aby nové vozidlá kategórií M2, M3, N2 a N3, ktoré sa predávajú, evidujú alebo uvádzajú do prevádzky, boli vybavené palubnými zariadeniami na monitorovanie a zaznamenávanie spotreby paliva a/alebo energie, užitočného zaťaženia a počtu najazdených kilometrov v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 5c písm. b).

Zabezpečia aj to, aby sa dojazd s nulovými emisiami a spotreba elektrickej energie týchto vozidiel určovali v súlade s metodikou uvedenou v článku 5c písm. c).

Článok 5b

Osobitné požiadavky na výrobcov, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4

1.  Vnútroštátne orgány v súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 5c odmietnu udeliť typové schválenie ES alebo vnútroštátne typové schválenie pre nové typy vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedených vykonávacích opatreniach.

2.  Vnútroštátne orgány v súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 5c zakážu predaj, evidenciu alebo uvedenie do prevádzky nových vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v uvedených vykonávacích opatreniach.

Článok 5c

Opatrenia na určenie určitých aspektov environmentálnych vlastností vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4

Komisia do 31. decembra 2021 prostredníctvom vykonávacích aktov prijme tieto opatrenia:

   a) metodiku posudzovania vlastností vozidiel kategórie O3 a O4, pokiaľ ide o ich vplyv na emisie CO2, spotrebu paliva, spotrebu elektrickej energie a dojazd s nulovými emisiami motorových vozidiel;
   b) technické požiadavky na vybavenie palubnými zariadeniami na monitorovanie a zaznamenávanie spotreby paliva a/alebo energie a počtu najazdených kilometrov motorových vozidiel kategórií M2, M3, N2 a N3 a na určenie a zaznamenávanie užitočného zaťaženia a celkovej hmotnosti vozidiel spĺňajúcich charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b), c) alebo d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*(24) a súprav s vozidlami kategórií O3 a O4 vrátane prípadného prenosu údajov medzi vozidlami v jednej súprave;
   c) metodiku určovania dojazdu s nulovými emisiami a spotreby elektrickej energie nových vozidiel kategórie M2, M3, N2 a N3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13a.

___________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ, L ..., ..., s. ...).“

"

3.  Dopĺňa sa tento článok:"

„Článok 13a

Postup výboru

1.  Komisii pomáha technický výbor pre motorové vozidlá zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858*. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

___________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).“.

"

Článok 19

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/956

Nariadenie (EÚ) 2018/956 sa mení takto:

1.  Článok 3 sa nahrádza takto:"

„Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES*, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...**(25).

___________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ, L ..., ..., s. ...).“

"

2.  V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Od 1. januára 2019 monitorujú členské štáty údaje uvedené v časti A prílohy I, ktoré sa týkajú nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných prvýkrát v Únii.

Príslušné orgány členských štátov nahlasujú od roku 2020 Komisii do 30. septembra každého roku uvedené údaje za predchádzajúce nahlasovacie obdobie od 1. júla do 30. júna v súlade s postupom nahlasovania uvedeným v prílohe II.

Pokiaľ ide o rok 2019, údaje nahlásené do 30. septembra 2020 zahŕňajú monitorované údaje z obdobia od 1. januára 2019 do 30. júna 2020.

Údaje o nových ťažkých úžitkových vozidlách, ktoré boli už predtým zaevidované mimo Únie, sa nemonitorujú ani nenahlasujú s výnimkou prípadov, ak sa toto zaevidovanie uskutočnilo menej než tri mesiace pred zaevidovaním v Únii.“;

"

3.  V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Od východiskových rokov uvedených v bode 1 časti B prílohy I monitorujú výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel údaje upresnené v bode 2 časti B prílohy I za každé nové ťažké úžitkové vozidlo.

Od východiskových rokov uvedených v bode 1 časti B prílohy I do 30. septembra každého roku nahlasujú výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel Komisii v súlade s postupom nahlasovania uvedeným v prílohe II uvedené údaje za každé nové ťažké úžitkové vozidlo s dátumom simulácie, ktorý patrí do predchádzajúceho nahlasovacieho obdobia od 1. júla do 30. júna.

Pokiaľ ide o rok 2019, výrobcovia nahlasujú údaje za každé nové ťažké úžitkové vozidlo s dátumom simulácie, ktorý patrí do obdobia od 1. januára 2019 do 30. júna 2020.

Dátum simulácie je dátum nahlásený v súlade s údajovým záznamom 71 v bode 2 časti B prílohy I.“;

"

4.  V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Komisia do 30. apríla každého roku uverejní výročnú správu spolu so svojou analýzou údajov zaslaných členskými štátmi a výrobcami za predchádzajúce nahlasovacie obdobie.“;

"

5.  V prílohe II sa bod 3.2 nahrádza takto:"

„3.2. Údaje týkajúce sa ťažkých úžitkových vozidiel zaevidovaných v predchádzajúcom nahlasovacom období a zaznamenaných v registri sa počínajúc rokom 2021 zverejnia každý rok do 30. apríla s výnimkou údajových záznamov uvedených v článku 6 ods. 1.“.

"

Článok 20

Zmeny smernice 96/53/ES

Smernica 96/53/ES sa mení takto:

1.  V článku 2 sa vkladá toto vymedzenie za vymedzenie pojmu „vozidlo s pohonom na alternatívne palivá:“"

„– „vozidlo s nulovými emisiami“ je „ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ vymedzené v článku 3 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*(26),

___________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ, L ..., ..., s. ...).“;

"

2.  Článok 10b sa nahrádza takto:"

„Článok 10b

Maximálne povolené hmotnosti vozidiel s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidiel s nulovými emisiami sú stanovené v bodoch 2.2.1, 2.2.2, 2.2.3, 2.2.4, 2.3.1, 2.3.2 a 2.4 prílohy I.

Vozidlá s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidlá s nulovými emisiami musia byť tiež v súlade s obmedzeniami najvyššej povolenej hmotnosti na nápravu stanovenými v bode 3 prílohy I.

Dodatočná hmotnosť požadovaná pre vozidlá s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidlá s nulovými emisiami sa vymedzí na základe dokumentácie poskytnutej výrobcom pri schválení dotknutého vozidla. Táto dodatočná hmotnosť sa uvádza v úradnom doklade požadovanom podľa článku 6.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10 h prijímať delegované akty s cieľom aktualizovať na účely tejto smernice zoznam alternatívnych palív uvedený v článku 2, ktoré si vyžadujú dodatočnú hmotnosť. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím takýchto delegovaných aktov viedla konzultácie s odborníkmi, a to aj s odborníkmi členských štátov.“;

"

3.  Príloha I sa mení takto:

a)  nasledujúci pododsek sa dopĺňa do druhého stĺpca bodov 2.2.1, 2.2.2, 2.2.3 a 2.2.4:"

„V prípade jazdných súprav vrátane vozidiel s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidiel s nulovými emisiami sa maximálna povolená hmotnosť stanovená v tomto oddiele zvyšuje o dodatočnú hmotnosť technológie pohonu na alternatívne palivo, t. j o 1 tonu, alebo pohonu s nulovými emisiami, t. j. o 2 tony.“;

"

b)  v druhom stĺpci bodu 2.3.1 sa dopĺňa tento pododsek: "

„Vozidlá s nulovými emisiami: maximálna povolená hmotnosť 18 ton sa zvyšuje o dodatočnú hmotnosť potrebnú pre technológiu pohonu s nulovými emisiami, a to maximálne o 2 tony.“;

"

c)  v treťom stĺpci bodu 2.3.2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Trojnápravové vozidlá s nulovými emisiami: maximálna povolená hmotnosť 25 ton alebo 26 ton, ak má hnacia náprava zdvojené pneumatiky a pneumatické zavesenie alebo zavesenie uznané za ekvivalentné v rámci Únie tak, ako je definované v prílohe II, alebo ak má každá hnacia náprava zdvojené pneumatiky a maximálne hmotnostné zaťaženie každej nápravy nepresahuje 9,5 tony, sa zvyšuje o dodatočnú hmotnosť potrebnú pre technológiu pohonu s nulovými emisiami, a to maximálne o 2 tony.“;

"

d)  v treťom stĺpci bodu 2.4 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Trojnápravové kĺbové autobusy s nulovými emisiami: maximálna povolená hmotnosť 28 ton sa zvyšuje o dodatočnú hmotnosť potrebnú pre technológiu pohonu s nulovými emisiami, a to maximálne o 2 tony.“.

"

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Priemerné špecifické emisie CO2, cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 a nadmerné emisie CO2

1.  Podskupiny vozidiel

Každé nové ťažké úžitkové vozidlo sa zaradí do jednej z podskupín vozidiel uvedených v tabuľke 1 v súlade s jej stanovenými podmienkami.

Tabuľka 1 – Podskupiny vozidiel (sg)

Ťažké úžitkové vozidlá

Typ kabíny

Výkon motora

Podskupina vozidiel (sg)

Nákladné vozidlá s nadstavbou s konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton

Všetky

< 170 kW

4-UD

Denná kabína

≥170 kW

4-RD

Spacia kabína

≥ 170 kW a < 265 kW

Spacia kabína

≥265 kW

4-LH

Nákladné vozidlá s nadstavbou s konfiguráciou náprav 6x2

Denná kabína

Všetky

9-RD

Spacia kabína

9-LH

Ťahače s konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton

Denná kabína

Všetky

5-RD

Spacia kabína

< 265 kW

Spacia kabína

≥ 265 kW

5-LH

Ťahače s konfiguráciou náprav 6x2

Denná kabína

Všetky

10-RD

Spacia kabína

10-LH

„Spacia kabína“ je typ kabíny s priestorom za sedadlom vodiča určeným na nocľah, nahlásený v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956.

„Denná kabína“ je akýkoľvek iný typ kabíny.

Ak nové ťažké úžitkové vozidlo nemožno zaradiť do podskupiny, pretože nie sú k dispozícii informácie o type kabíny alebo výkone motora, zaradí sa do podskupiny vozidiel diaľkovej prepravy (long-haul, LH), ktorá zodpovedá jeho typu podvozku (nákladný automobil alebo ťahač) a konfigurácii náprav (4x2 alebo 6x2).

Ak sa nové ťažké úžitkové vozidlo zaradí do podskupiny vozidiel 4-UD, ale pre profily využitia UDL alebo UDR nie sú k dispozícii údaje o emisiách CO2 v g/km v zmysle vymedzenia v tabuľke 2 v bode 2.1, zaradí sa do podskupiny vozidiel 4-RD.

1.  priemerné špecifické emisie co2 výrobcu

1.1.  Špecifické emisie CO2 nového ťažkého úžitkového vozidla

Špecifické emisie CO2 v g/km(CO2v) nového ťažkého úžitkového vozidla v zaradeného do podskupiny vozidiel sg sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

kde:

je súčet hodnôt za všetky profily využitia mp uvedené v tabuľke 2;

sg je podskupina vozidiel, do ktorej bolo zaradené nové ťažké úžitkové vozidlo v podľa bodu 1 tejto prílohy;

Wsg,mp je váha profilu využitia uvedená v tabuľke 2;

CO2v,mp sú emisie CO2 v g/km nového ťažkého úžitkového vozidla v stanovené pre profil využitia mp a nahlásené v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956.

Špecifické emisie CO2 ťažkého úžitkového vozidla s nulovými emisiami sa stanovia na 0 g CO2/km.

Špecifické emisie CO2 profesionálneho vozidla sú priemerom emisií CO2 v g/km nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956.

Tabuľka 2 – Váhy profilov využitia (Wsg,mp)

Podskupina vozidiel

(sg)

Profil využitia1 (mp)

RDL

RDR

LHL

LHR

UDL

UDR

REL, RER, LEL, LER

4-UD

0

0

0

0

0,5

0,5

0

4-RD

0,45

0,45

0,05

0,05

0

0

0

4-LH

0,05

0,05

0,45

0,45

0

0

0

9-RD

0,27

0,63

0,03

0,07

0

0

0

9-LH

0,03

0,07

0,27

0,63

0

0

0

5-RD

0,27

0,63

0,03

0,07

0

0

0

5-LH

0,03

0,07

0,27

0,63

0

0

0

10-RD

0,27

0,63

0,03

0,07

0

0

0

10-LH

0,03

0,07

0,27

0,63

0

0

0

Definície profilov využitia

RDL

Regionálna preprava pri nízkom užitočnom zaťažení

RDR

Regionálna preprava pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

LHL

Diaľková preprava pri nízkom užitočnom zaťažení

LHR

Diaľková preprava pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

UDL

Mestská preprava pri nízkom užitočnom zaťažení

UDR

Mestská preprava pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

REL

Regionálna preprava (EMS) pri nízkom užitočnom zaťažení

RER

Regionálna preprava (EMS) pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

LEL

Diaľková preprava (EMS) pri nízkom užitočnom zaťažení

LEL

Diaľková preprava (EMS) pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

1.2.  Priemerné špecifické emisie CO2 všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel za výrobcu

Priemerné špecifické emisie CO2 v g/tkm () všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel sg za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočítajú takto:

kde:

je súčet hodnôt za všetky nové ťažké úžitkové vozidlá výrobcu v podskupine vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a);

CO2v sú špecifické emisie CO2 nového ťažkého úžitkového vozidla v stanovené v súlade s bodom 2.1;

Vsg je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine vozidiel sg s výnimkou všetkých profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a);

PLsg je priemerné užitočné zaťaženie vozidiel v podskupine vozidiel sg stanovené v bode 2.5.

1.3.  Koeficient nulových a nízkych emisií v zmysle článku 5

2.3.1  Nahlasovacie obdobia 2019 až 2024

Koeficient nulových a nízkych emisií (ZLEV) v zmysle článku 5 za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie roku 2019 do 2024 sa vypočíta takto:

ZLEV = V/(Vconv + Vzlev) s minimálnou hodnotou 0,97

kde:

V je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu, ktoré spĺňajú charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 prvým pododsekom písm. a).

Vconv je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu, ktoré spĺňajú charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 prvým pododsekom písm. a) a s výnimkou ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami;

Vzlev je súčet hodnôt Vin a Vout,

kde:

Vin je ∑ v (1+ (1 – CO2v/LETsg))

pričom 20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000007.png je súčet za všetky nové ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, ktoré spĺňajú vlastnosti stanovené v článku 2 ods. 1 pododseku 1;

CO2v sú špecifické emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla s nulovými alebo nízkymi emisiami v určené v súlade s bodom 2.1;

LETsg je prahová hodnota nízkych emisií podskupiny vozidiel sg, do ktorej vozidlo patrí, ako je definovaná v bode 2.3.3;

Vout je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku vynásobený dvomi, s maximálnou hodnotou 1,5 % hodnoty Vconv.

2.3.2  Nahlasovacie obdobia od roku 2025

Koeficient nulových a nízkych emisií (ZLEV) v zmysle článku 5 za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočíta takto:

ZLEV = 1 - (y - x) pokiaľ tento súčet nie je vyšší ako 1 alebo nižší ako 0,97; vtedy sa koeficient ZLEV stanoví na 1, prípadne 0,97;

kde:

x je 0,02

y je súčet hodnôt Vin a Vout, vydelený Vtotal, kde:

Vin je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, ktoré spĺňajú charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku, pričom každé z týchto ťažkých úžitkových vozidiel sa považuje za ZLEVspecific podľa tohto vzorca:

ZLEVspecific = 1 - (CO2v / LETsg )

kde:

CO2v sú špecifické emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla s nulovými alebo nízkymi emisiami v určené v súlade s bodom 2.1;

LETsg je prahová hodnota nízkych emisií podskupiny vozidiel sg, do ktorej vozidlo patrí, ako je definovaná v bode 2.3.3;

Vout je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku s maximálnou hodnotou 0,035 násobku hodnoty Vtotal.

Vtotal je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel v danom nahlasovacom období.

ak je Vin/Vtotal nižší ako 0,075, faktor ZLEV musí byť stanovený na 1.

2.3.3  Prahová hodnota nízkych emisií

Prahová hodnota nízkych emisií LET sg podskupiny vozidiel sg sa vymedzuje takto:

LETsg = (rCO2sg x PLsg) / 2

kde:

rCO2sg sú referenčné emisie CO2 podskupiny vozidiel sg stanovené v bode 3;

PLsg je priemerné užitočné zaťaženie vozidiel v podskupine vozidiel sg stanovené v bode 2.5.

1.4.  Podiel nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine vozidiel

Podiel nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel sg za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočíta takto:

kde:

Vsg je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

V je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

1.5.  Hodnoty priemerného užitočného zaťaženia všetkých vozidiel v podskupine vozidiel

Hodnota priemerného užitočného zaťaženia PLsg vozidla v podskupine sg sa vypočíta takto:

kde:

je súčet hodnôt za všetky profily využitia mp

Wsg,mp, je váha profilu využitia uvedená v tabuľke 2 bodu 2.1.

PLsg,mp je hodnota užitočného zaťaženia priradená vozidlám v podskupine vozidiel sg pre profil využitia mp, as uvedený v tabuľke 3.

Tabuľka 3 – Hodnoty užitočného zaťaženia PL sg, mp (v tonách)

Podskupina vozidiel sg

Profil využitia1 mp

RDL

RDR

LHL

LHR

UDL

UDR

REL

RER

LEL

LEL

4-UD

0,9

4,4

1,9

14

0,9

4,4

3,5

17,5

3,5

26,5

4-RD

4-LH

5-RD

2,6

12,9

2,6

19,3

2,6

12,9

3,5

17,5

3,5

26,5

5-LH

9-RD

1,4

7,1

2,6

19,3

1,4

7,1

3,5

17,5

3,5

26,5

9-LH

10-RD

2,6

12,9

2,6

19,3

2,6

12,9

3,5

17,5

3,5

26,5

10-LH

1 pozri definície profilov využitia v tabuľke 2 bodu 2.1

1.6.  Váhový koeficient najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia

Váhový koeficient najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia (MPWsg) podskupiny vozidiel sg sa definuje ako súčin hodnoty ročne najazdených kilometrov stanovenej v tabuľke 4 a hodnoty užitočného zaťaženia za podskupinu vozidiel stanovenej v tabuľke 3 bodu 2.5 normalizovaný na príslušnú hodnotu pre podskupinu vozidiel 5-LH a vypočíta sa takto:

kde:

AMsg je počet ročne najazdených kilometrov stanovený v tabuľke 4 pre vozidlá v príslušnej podskupine vozidiel

AM5-LH je počet ročne najazdených kilometrov stanovený pre podskupinu vozidiel 5-LH v tabuľke 4

PLsg je priemerná hodnota užitočného zaťaženia, ktorá sa určí podľa bodu 2.5

PL5-LH je hodnota priemerného užitočného zaťaženia v podskupine vozidiel 5-LH v zmysle bodu 2.5.

Tabuľka 4 – Počet ročne najazdených kilometrov

Podskupina

vozidiel sg

Počet ročne najazdených kilometrov AMsg (v km)

4-UD

60 000

4-RD

78 000

4-LH

98 000

5-RD

78 000

5-LH

116 000

9-RD

73 000

9-LH

108 000

10-RD

68 000

10-LH

107 000

1.7.  Priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu v g/tkm v zmysle článku 4

Priemerné špecifické emisie CO2 v g/tkm (CO2) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočítajú takto:

CO2 = ZLEV × ∑ sg share,sg × MPWsg × avgCO2sg

kde:

sg je súčet hodnôt za všetky podskupiny vozidiel;

ZLEV je koeficient nulových a nízkych emisií určený podľa bodu 2.3;

share,sg je podiel nových ťažkých vozidiel v podskupine vozidiel sg určený podľa bodu 2.4;

MPWsg je váhový koeficientu najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia určený podľa bodu 2.6;

avgCO2sg priemerné špecifické emisie v g/tkm určené podľa bodu 2.2.

2.  referenčné emisie CO2 v zmysle článku 1 druhého odseku

Referenčné emisie CO2 (rCO2sg) sa vypočítajú za každú podskupinu vozidiel sg na základe všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel všetkých výrobcov za nahlasovacie obdobie podľa tohto vzorca:

kde:

je súčet hodnôt za všetky nové ťažké úžitkové vozidlá evidované v nahlasovacom období z podskupiny vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 1 ods. 2;

CO2v sú špecifické emisie CO2 nového ťažkého úžitkového vozidla v určené v súlade s bodom 2.1, prípadne upravené podľa prílohy II;

rVsg je počet všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných v referenčnom období z podskupiny vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 1 druhým odsekom;

PLsg je priemerné užitočné zaťaženie vozidiel v podskupine vozidiel sg stanovené v bode 2.5.

3.  cieľová hodnota špecifických emisií co2 výrobcu v zmysle článku 6

Cieľová hodnota špecifických emisií CO2 T za každého výrobcu a za každé nahlasovacie obdobie od 1. júla 2025 vrátane sa vypočíta takto:

T = ∑ sg sharesg × MPWsg × (1 - rf) × rCO2sg

kde:

sg je súčet hodnôt za všetky podskupiny vozidiel;

sharesg je podiel nových ťažkých vozidiel v podskupine vozidiel sg určený podľa bodu 2.4;

MPWsg je váhový koeficientu najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia určený podľa bodu 2.6;

rf je cieľové zníženie emisií CO2 (v %) platné v uvedenom nahlasovacom období;

rCO2sg sú referenčné emisie CO2 určené podľa bodu 3.

4.  Emisné kredity a emisné dlhy v zmysle článku 7

4.1.  Trajektória znižovania emisií CO2 pre emisné kredity

Trajektória znižovania emisií CO2 (ETy) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie roku Y od roku 2019 do 2030 (ETY) je daná takto:

ETY = ∑ sg sharesg × MPWsg × R-ETY × rCO2sg

kde:

sg (…) je súčet hodnôt za všetky podskupiny vozidiel;

share,sg je podiel nových ťažkých vozidiel v podskupine vozidiel sg určený podľa bodu 2.4;

MPWsg je váhový koeficientu najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia určený podľa bodu 2.6;

rCO2sg sú referenčné emisie CO2 určené podľa bodu 3;

kde:

za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch 2019 až 2025:

R-ETY, = (1-rf2025)+ rf2025 × (2025 – Y)/6

a za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch od 2026 do 2030:

R-ETY = (1-rf2030 ) + (rf2030 - rf2025) × (2030 – Y)/5

rf2025 a rf2030 sú cieľové zníženia emisií CO2 (v %) platné pre nahlasovacie obdobia rokov 2025 a 2030 ▌.

4.2.  Emisné kredity a emisné dlhy v každom nahlasovacom období

Emisné kredity (cCO2Ya emisné dlhy (dCO2Y) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie roku Y v rokoch 2019 až 2029 sa vypočítajú takto:

Ak CO2Y < ETY:

cCO2Y = (ETY – CO2Y) × Vy a

dCO2Y = 0

Ak Y > TY v rokoch 2025 až 2029:

dCO2Y = (CO2Y - TY) × VY a

cCO2Y = 0

Vo všetkých ostatných prípadoch sa hodnoty dCO2y a cCO2y rovnajú 0.

kde:

ETY je trajektória zníženia emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku Y určená v súlade s bodom 5.1;

CO2Y sú priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 2.7;

TY je cieľová hodnota špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku Y určená v súlade s bodom 4;

VY je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v nahlasovacom období roku Y s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

4.3.  Strop emisných dlhov

Strop emisných dlhov (limCO2) pre každého výrobcu je definovaný takto:

limCO2 = T2025 × 0,05 × V2025

kde

T2025 je cieľová hodnota špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku 2025 určená v súlade s bodom 4;

V2025 je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v nahlasovacom období roku 2025 s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

4.4.  Emisné kredity získané pred rokom 2025

Emisné dlhy nadobudnuté v nahlasovacom období roku 2025 sa znížia o sumu (redCO2) zodpovedajúcu hodnote emisných kreditov získaných pred uvedeným nahlasovacím obdobím, ktorá sa pre každého výrobcu určí takto:

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000014.png

kde:

min je menšia z dvoch hodnôt uvedených v zátvorkách;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch 2019 až 2024

dCO22025 sú emisné dlhy v nahlasovacom období roku 2025 určené v súlade s bodom 5.2.;

cCO2Y sú emisné kredity v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 5.2.;

5.  nadmerné emisie výrobcu v zmysle článku 8 ods. 2

Hodnota nadmerných emisií CO2 (exeCO2y) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie od roku 2025 vrátane sa vypočíta takto, ak je hodnota kladná:

za nahlasovacie obdobie roku 2025

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000016.png

za nahlasovacie obdobie rokov Y od roku 2026 do roku 2028:

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000017.png

za nahlasovacie obdobie roku 2029

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000018.png

za nahlasovacie obdobie roku Y od roku 2030 vrátane

exeCO2y = (CO2Y - TY) x VY

kde:

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch 2019 až 2025;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov I od roku 2025 do roku Y;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov J od roku 2025 do roku (Y-1);

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov J v rokoch 2025 až 2028;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov I v rokoch 2025 až 2029;

dCO2Y sú emisné dlhy v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 5.2;

cCO2Y sú emisné kredity v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 5.2;

limCO2 je strop emisných dlhov určený v súlade s bodom 5.3;

redCO2 je zníženie emisných dlhov za nahlasovacie obdobie roku 2025 určené v súlade s bodom 5.4.

Vo všetkých ostatných prípadoch sa hodnota nadmerných emisií CO2 exeCO2Y s rovná 0.

PRÍLOHA II

Postupy úprav

1.  Korekčné faktory užitočného zaťaženia v zmysle článku 14 ods. 1 písm. c)

V súlade s článkom 11 ods. 2 písm. a) sa na účely výpočtu referenčných emisií CO2 v zmysle článku 1 druhého odseku použijú váhy profilov využitia a hodnoty užitočného zaťaženia platné v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) platné pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá, a emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla v určené pre profil využitia mp uvedený v tabuľke 2 bodu 2.1 prílohy I sa upravia takto:

CO2v,mp = CO2(RP)v,mp x (1+ PLasg,mp x (PLsg,mp – PL(RP)sg,mp))

kde:

sg je podskupina vozidiel, do ktorej patrí vozidlo v;

CO2(RP)v,mp sú špecifické emisie CO2 vozidla v g/km určené podľa profilu využitia mp a na základe údajov monitorovania za nahlasovacie obdobie nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956;

PL(RP)sg, mp je hodnota užitočného zaťaženia priradená vozidlu v podskupine vozidiel sg s profilom využitia mp v nahlasovacom období v súlade s tabuľkou 3 bodu 2.5 prílohy I na účely získania údajov monitorovania za nahlasovacie obdobie nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956;

PLsg, mp je hodnota užitočného zaťaženia priradená vozidlám v podskupine vozidiel sg s profilom využitia mp v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) platné pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá, v súlade s tabuľkou 3 bodu 2.5 prílohy I;

PLasg, mp je korekčný faktor užitočného zaťaženia stanovený v tabuľke 5.

Tabuľka 5 – Korekčné faktory užitočného zaťaženia PLa sg, mp

PLasg,mp

(v 1/tony)

Profily využitia mp1

RDL, RDR

REL, RER

LHL, LHR

LEL, LER

UDL, UDR

Podskupiny

vozi

diel sg

4-UD

0,026

N.A.

0,015

N.A.

0,026

4-RD

4-LH

5-RD

0,022

0,022

0,017

0,017

0,022

5-LH

9-RD

0,026

0,025

0,015

0,015

0,026

9-LH

10-RD

0,022

0,021

0,016

0,016

0,022

10-LH

1 pozri definície profilov využitia v bode 2.1 prílohy I.

2.  Korekčné faktory v zmysle článku 11 ods. 2 písm. b)

V súlade s článkom 11 ods. 2 písm. b) sa na účely výpočtu referenčných emisií CO2 v zmysle článku 1 druhého odseku použijú váhy profilov využitia a hodnoty užitočného zaťaženia platné v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) platné pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá, a emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla v určené pre profil využitia mp uvedený v bode 2.1 prílohy I sa upravia takto:

CO2v,mp = CO2(RP)v,mp x (∑ r s r,sg x CO2 r,mp )/ (∑ r s r,sg x CO2(RP)r,mp )

kde:

r je súčet hodnôt za všetky reprezentatívne vozidlá r z podskupiny vozidiel sg;

sg je podskupina vozidiel, do ktorej patrí vozidlo v;

s r,sg je štatistická váha reprezentatívneho vozidla r v podskupine vozidiel sg;

CO2(RP)v,mp sú špecifické emisie CO2 vozidla v g/km určené podľa profilu využitia mp a na základe údajov monitorovania za nahlasovacie obdobie nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956;

CO2(RP)r,mp sú špecifické emisie CO2 reprezentatívneho vozidla r v g/km určené podľa profilu využitia mp v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a s jeho vykonávacími opatreniami v nahlasovacom období, keď sa určili CO2(RP)v,mp;

CO2r,mp sú špecifické emisie CO2 reprezentatívneho vozidla r určené podľa profilu využitia mp v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a s jeho vykonávacími opatreniami, v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 2 tohto nariadenia pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá.

Reprezentatívne vozidlo r sa určí v súlade s metodikou uvedenou v článku 14 ods. 3 tohto nariadenia.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie

Komisia sleduje technický vývoj nástroja na výpočet energetickej spotreby vozidiel (VECTO) s cieľom pravidelne a včas ho aktualizovať vzhľadom na inovácie a zohľadniť zavádzanie nových technológií, ktoré zlepšujú palivovú úspornosť ťažkých úžitkových vozidiel.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. novembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0455).
(3)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286.
(4)Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L, …, …, s.).
(6)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2017/0293(COD) – PE 6/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).
(9)Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400 z 12. decembra 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o určovanie emisií CO2 a spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES a nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 (Ú. v. EÚ L 349, 29.12.2017, s. 1).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956 z 28. júna 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1).
(13)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2017/0293(COD) – PE 6/19.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(16)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(17) Smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(22)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2017/0293(COD) – PE 6/19.
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
(24)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2018/0143(COD) – PE 60/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.
(25)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2018/0143(COD) – PE 60/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.
(26)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2018/0143(COD) – PE 60/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.


Podpora ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy ***I
PDF 263kWORD 87k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/EÚ o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (COM(2017)0653 – C8-0393/2017 – 2017/0291(COD))
P8_TA-PROV(2019)0427A8-0321/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0653),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0393/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. apríla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0321/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy

P8_TC1-COD(2017)0291


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  V súlade so závermi Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 je Únia odhodlaná dosiahnuť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. Oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ stanovuje pre Úniu ambiciózne záväzky ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 %, dosiahnutia aspoň 27 % úspor energie a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v Únii. Odvtedy sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(7) stanovil podiel energie z obnoviteľných zdrojov na aspoň 32 % hrubej konečnej energetickej spotreby Únie do roku 2030 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002(8) sa stanovil nový cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 na úrovni aspoň 32,5 %.

(2)  Vo svojom oznámení z 20. júla 2016 s názvom „Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu“ Komisia oznámila, že aby Únia splnila svoje záväzky prijaté na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorá sa konala v roku 2015 v Paríži, musí sa urýchliť dekarbonizácia odvetvia dopravy, a bude teda potrebné stabilne znižovať emisie skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy, aby sa do polovice storočia dosiahli ich nulové hodnoty. Navyše je potrebné bezodkladne výrazne znížiť dopravné emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré škodia zdraviu a životnému prostrediu. Možno to dosiahnuť rôznymi politickými iniciatívami vrátane opatrení, ktoré podporujú modálny prechod na verejnú dopravu, a využitia verejného obstarávania na podporu ekologických vozidiel.

(3)  Komisia vo svojom oznámení z 31. mája 2017 s názvom „Európa v pohybe: agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých“ zdôrazňuje, že posilnenie výroby a zavádzania ekologických vozidiel, infraštruktúry pre alternatívne palivá a nových služieb mobility, ktoré využívajú digitalizáciu a automatizáciu v Únii, prináša občanom Únie, členským štátom i priemyslu viacero výhod. Medzi uvedené výhody patrí bezpečnejšie a plynulejšie riešenia mobility, ako aj zmiernenie vystavenia škodlivým znečisťujúcim látkam. Ako sa okrem toho uvádza v správe o stave Únie z 13. septembra 2017, jedným z hlavných cieľov Únie je, aby sa Únia stala svetovým lídrom dekarbonizácie.

(4)  Ako bolo uvedené v oznámení Komisie s názvom „Európa v pohybe“, táto smernica je súčasťou druhého balíka návrhov, ktoré prispejú k úsiliu Únie o nízkoemisnú mobilitu. Uvedený balík, ktorý bol prezentovaný v oznámení Komisie z 8. novembra 2017 s názvom „Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov“, zahŕňa kombináciu opatrení na strane ponuky i dopytu, ktoré Úniu navedú na cestu nízkoemisnej mobility a zároveň posilnia konkurencieschopnosť jej ekosystému mobility. Podpora ekologických vozidiel by mala prebiehať súbežne s ďalším rozvojom verejnej dopravy ako spôsob, ktorým možno znížiť počet vozidiel na cestách a vďaka tomu znížiť emisie a zlepšiť kvalitu ovzdušia.

(5)  Inovácia v oblasti nových technológií pomáha znižovať emisie CO2 vozidiel a znižovať znečistenie ovzdušia a hlukové zaťaženie, pričom zároveň ▌ podporuje dekarbonizáciu sektora dopravy. Intenzívnejším využívaním cestných vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami sa znížia emisie CO2, ako aj určitých znečisťujúcich látok (tuhé častice, oxidy dusíka a iné uhľovodíky ako metán) a zlepší sa tým kvalita ovzdušia v mestách a iných znečistených oblastiach a zároveň sa prispeje ku konkurencieschopnosti a rastu priemyslu Únie na rozvíjajúcich sa svetových trhoch vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami. Komisia by mala vykonávať politické opatrenia na podporu širokého zavádzania takýchto nových technológií v priemyselnom odvetví a rozširovania ich výrobných kapacít vo všetkých členských štátoch s cieľom prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok a vyváženému rozvoju vo všetkých členských štátoch.

(6)  Trhové prognózy odhadujú, že nákupné ceny ekologických vozidiel budú naďalej klesať. Nižšie náklady na prevádzku a údržbu zahŕňajú už dnes konkurencieschopnejšie celkové náklady na vlastníctvo. Očakávané zníženie nákupných cien ešte viac zníži prekážky brániace dostupnosti a zavádzaniu ekologických vozidiel na trhu v nasledujúcom desaťročí.

(7)  Zatiaľ čo je Únia jedným z vedúcich regiónov v oblasti výskumu a vysokohodnotných ekoinovácií, v ázijsko-tichomorskom regióne sa nachádzajú najväčší výrobcovia batériových elektrických autobusov a batérií. Podobne aj vývoj na svetovom trhu batériových elektrických vozidiel vedú trhy v Číne a USA. Ambiciózna politika Únie na obstarávanie ekologických vozidiel pomôže stimulovať inovácie a ďalej podporiť konkurencieschopnosť a rast priemyslu Únie na rastúcich svetových trhoch s ekologickými vozidlami a so súvisiacou technologickou infraštruktúrou. Ako sa uvádza v jej oznámení z 3. októbra 2017 s názvom „Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe“, Komisia bude aj naďalej viesť úsilie o zabezpečenie rovnakých podmienok a na podporu lepšieho prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách vrátane nákupu, lízingu, prenájmu alebo nákupu na splátky vozidiel cestnej dopravy.

(8)  Ak sa vezme do úvahy, že verejné výdavky na tovar, práce a služby predstavovali v roku 2018 približne 16 % HDP, verejné orgány môžu svojou politikou verejného obstarávania stimulovať a podporiť trhy s inovačnými tovarmi a službami. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa by sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES(9) mali stanoviť jasné a transparentné požiadavky vrátane jasných, dlhodobých cieľových hodnôt obstarávania a jednoduchej metódy ich výpočtu. V smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(10) a 2014/25/EÚ(11) sa stanovujú minimálne pravidlá verejného obstarávania, ktorými sa koordinuje spôsob, akým verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty obstarávajú práce, tovar a služby. V uvedených smerniciach sa stanovujú najmä celkové peňažné prahy na učenie, ktoré verejné zákazky majú podliehať legislatíve Únie v oblasti verejného obstarávania. Uvedené prahy platia aj pre ▌smernicu 2009/33/ES.

(9)  Dostupnosť dostatočnej nabíjacej a čerpacej infraštruktúry je nevyhnutná pre zavedenie vozidiel na alternatívne palivá. Komisia prijala 8. novembra 2017 akčný plán na podporu urýchleného zavedenia infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii vrátane posilnenej podpory zavedenia verejne dostupnej infraštruktúry prostredníctvom finančných prostriedkov Únie, čo pomôže vytvoriť priaznivejšie podmienky na prechod na ekologické vozidlá, a to aj vo verejnej doprave. Komisia do 31. decembra 2020 preskúma vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ(12) a predloží legislatívny návrh na jej zmenu, ak to na základe tohto preskúmania bude považovať za potrebné.

(10)  Smernica 2009/33/ES dopĺňa horizontálne právne predpisy Únie v oblasti verejného obstarávania a pridáva kritériá udržateľnosti, čím sa usiluje o stimulovanie trhu ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy. Komisia v roku 2015 vykonala následné hodnotenie smernice 2009/33/ES a dospela k záveru, že uvedená smernica neviedla k trhovému vzostupu ekologických vozidiel v Únii, najmä pre nedostatky v oblasti rozsahu jej pôsobnosti a v jej ustanoveniach týkajúcich sa nákupu vozidiel. Z hodnotenia vyplynulo, že vplyv uvedenej smernice bol veľmi obmedzený pri znižovaní emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj pri podpore konkurencieschopnosti priemyselného odvetvia.

(11)  Posúdenie vplyvu vykonané Komisiou v súvislosti s revíziou smernice 2009/33/ES zdôrazňuje prínosy zmeny celkového riadiaceho prístupu k obstarávaniu ekologických vozidiel na úrovni Únie. Oproti spoliehaniu sa na internalizáciu externých nákladov v celkových rozhodnutiach o obstarávaní možno stanovením minimálnych cieľových hodnôt obstarávania účinne napomôcť dosiahnutiu cieľa, ktorým je propagácia a stimulovanie trhového uplatnenia ekologických vozidiel, pričom sa poukazuje na relevantnosť zohľadnenia environmentálnych aspektov vo všetkých rozhodnutiach o obstarávaní. Strednodobé a dlhodobé prínosy pre občanov a podniky Únie uvedený prístup plne odôvodňujú, pretože je verejným obstarávateľom a obstarávateľským subjektom ponechaná dostatočná pružnosť pri výbere technológie, ktorú využijú.

(12)  Rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 2009/33/ES zahrnutím postupov, ako je lízing vozidiel, ich prenájom a nákup na splátky, ako aj zmlúv o určitých službách, zabezpečuje, aby boli pokryté všetky podstatné postupy verejného obstarávania. Služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako napríklad služby verejnej cestnej dopravy, služby osobnej cestnej dopravy na osobitné účely, nepravidelná osobná doprava, ako aj konkrétne poštové a kuriérske služby či zber odpadu, by mali byť služby, pri ktorých vozidlá používané na poskytovanie uvedených služieb patria do kategórií vozidiel, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a ktoré predstavujú významný prvok v zmluve. Uvedené služby by sa mali identifikovať použitím príslušných kódov spoločného slovníka obstarávania (ďalej len „CPV“ - Common Procurement Vocabulary) uvedených v prílohe. Existujúce zmluvy by nemali byť spätne dotknuté touto smernicou.

(13)  Kľúčoví zainteresovaní aktéri všeobecne podporujú definíciu ekologických vozidiel, ktorá zohľadňuje požiadavky na znižovanie emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie z ľahkých vozidiel. Aby sa zaistili primerané stimuly na propagáciu trhového uplatnenia vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami v Únii, ustanovenia o ich verejnom obstarávaní podľa tejto smernice by sa mali zosúladiť s vymedzením vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...(13)(14). Opatrenia prijaté na základe tejto smernice posilnia súlad s požiadavkami noriem stanovenými v nariadení (EÚ) 2019/...(15)+. S cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia by ekologické vozidlá mali mať lepšie vlastnosti v porovnaní s minimálnymi požiadavkami na oxidy dusíka (ďalej len „NOx“) a na ultrajemné častice – počet častíc (ďalej len „PN“) stanovenými v platných limitných hodnotách emisií v reálnych podmienkach jazdy. Okrem vozidiel s nulovými emisiami existuje v súčasnosti len málo ľahkých vozidiel s emisiami látok znečisťujúcich ovzdušie vo výške 80 % alebo menej v porovnaní so súčasnými emisnými limitmi. Očakáva sa však, že počet takýchto vozidiel sa v nasledujúcich rokoch zvýši, najmä hybridných vozidiel s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť. Ambicióznejší prístup v oblasti verejného obstarávania môže byť významným dodatočným trhovým stimulom.

(14)  Ekologické ťažké úžitkové vozidlá by sa mali vymedziť prostredníctvom používania alternatívnych palív v súlade so smernicou 2014/94/EÚ. Keď sa v prípade obstarávaných vozidiel majú používať kvapalné biopalivá, syntetické alebo parafinické palivá, verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty musia zabezpečiť prostredníctvom povinných zmluvných ustanovení alebo podobne účinných prostriedkov v rámci postupu verejného obstarávania, že v uvedených vozidlách sa budú používať len takéto palivá. Hoci uvedené palivá môžu obsahovať palivové prísady, ako je to napríklad pri palive na báze etanolu pre upravené dieselové motory (ED95), nemali by sa miešať s fosílnymi palivami.

(15)  V záujme zlepšenia kvality ovzdušia v mestách je nevyhnutné obnoviť vozový park tak, aby ho tvorili ekologické vozidlá. Podľa zásad obehového hospodárstva je potrebné predĺžiť trvanlivosť výrobkov. Preto by sa vozidlá, ktoré spĺňajú požiadavky na ekologické vozidlá alebo vozidlá s nulovými emisiami v dôsledku dodatočnej modernizácie, mali tiež započítavať k dosiahnutiu príslušných minimálnych cieľových hodnôt obstarávania.

(16)  Ľahké úžitkové vozidlá a ťažké úžitkové vozidlá sa využívajú na rôzne účely a líši sa pri nich aj úroveň zrelosti trhu, takže by bolo vhodné, aby ustanovenia o verejnom obstarávaní tieto rozdiely zohľadnili. Posúdením vplyvu ▌ sa zistilo, že pri mestských autobusoch s nízkymi a nulovými emisiami sú trhy zrelšie, zatiaľ čo trhy s nákladnými vozidlami s nízkymi a nulovými emisiami sa nachádzajú v skorších štádiách vývoja.. Vzhľadom na obmedzenú úroveň zrelosti trhu s autokarmi s nízkymi a nulovými emisiami, relatívne obmedzenú úlohu verejného obstarávania v tomto trhovom segmente a ich osobitné prevádzkové požiadavky by autokary nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V súlade s prístupom uplatňovaným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009(16) a predpise Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 107 sa vozidlá kategórie M3 s miestami pre stojacich cestujúcich na umožnenie častého pohybu cestujúcich považujú za autobusy, zatiaľ čo vozidlá kategórie M3 s veľmi obmedzeným priestorom alebo bez priestoru pre stojacich cestujúcich sa považujú za autokary. Vzhľadom na veľmi obmedzený trh s poschodovými autobusmi a na ich špecifické konštrukčné obmedzenia je vhodné počas prvého referenčného obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatňovať nižšie minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre vozidlá s nulovými emisiami patriace do uvedenej kategórie ťažkých úžitkových vozidiel v členských štátoch, kde poschodové autobusy predstavujú významný podiel verejného obstarávania.

(17)  S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu verejných orgánov a prevádzkovateľov by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť od požiadaviek tejto smernice verejné obstarávanie určitých vozidiel s osobitnými charakteristikami spojenými s prevádzkovými požiadavkami na ne. Medzi uvedené vozidlá patria obrnené vozidlá, sanitky, pohrebné vozidlá, vozidlá kategórie M1 prístupné pre invalidné vozíky, pojazdné žeriavy, vozidlá navrhnuté a vyrobené na použitie najmä na staveniskách alebo v kameňolomoch, prístavoch alebo letiskách, ako aj vozidlá osobitne navrhnuté a vyrobené alebo upravené na použitie ozbrojenými silami, civilnou ochranou, hasičským zborom a silami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku. Takéto úpravy sa môžu týkať inštalácie špecializovaného komunikačného vybavenia alebo núdzových svetiel. Požiadavky stanovené v tejto smernici by sa nemali vzťahovať na vozidlá, ktoré sú osobitne navrhnuté a vyrobené na vykonávanie prác a ktoré nie sú vhodné na prepravu cestujúcich alebo na prepravu tovaru. Uvedené vozidlá zahŕňajú vozidlá na údržbu ciest, ako napríklad snehové pluhy.

(18)  Určenie minimálnych cieľových hodnôt obstarávania ekologických vozidiel, ktoré majú byť dosiahnuté na úrovni členských štátov v dvoch referenčných obdobiach končiacich v roku 2025 a v roku 2030, by malo prispieť k politickej istote na trhoch, kde sú potrebné investície do mobility s nízkymi a nulovými emisiami. Minimálne cieľové hodnoty posilnia budovanie trhov s ekologickými vozidlami v celej Únii. Uvedené cieľové hodnoty poskytujú čas potrebný na prispôsobenie postupov verejného obstarávania a zároveň vysielajú jasný trhový signál. Požiadavka, aby sa polovica minimálnych cieľových hodnôt pre autobusy obstarané v uvedených referenčných obdobiach splnila prostredníctvom obstarávania autobusov s nulovými emisiami, navyše posilňuje záväzok k dekarbonizácii odvetvia dopravy. Malo by sa poznamenať, že trolejbusy sa považujú za autobusy s nulovými emisiami za predpokladu, že sú poháňané len elektrinou alebo používajú výhradne hnaciu sústavu s nulovými emisiami, keď nie sú pripojené do siete, inak sa stále považujú za ekologické vozidlá. V posúdení vplyvu sa poznamenáva, že členské štáty v závislosti od svojich ekonomických možností a závažnosti problému čoraz viac využívajú stanovovanie cieľových hodnôt. Rôznym členským štátom by sa mali stanoviť rôzne cieľové hodnoty podľa ich ekonomických možností (hrubý domáci produkt na obyvateľa) a miery vystavenia znečisteniu (hustota mestského osídlenia). Z posúdenia územného vplyvu vykonaného pre túto smernicu vyplynulo, že dosah bude naprieč regiónmi Únie rovnomerný.

(19)  Členské štáty by mali mať flexibilitu rozdeliť úsilie na splnenie minimálnych cieľových hodnôt na svojom území v súlade s ich ústavným rámcom a v súlade s cieľmi svojej dopravnej politiky. Pri rozdeľovaní úsilia v rámci členského štátu by sa mohli zohľadniť rôzne faktory, ako sú rozdiely v ekonomických možnostiach, kvalita ovzdušia, hustota obyvateľstva, charakteristiky dopravných systémov, politiky dekarbonizácie dopravy a zníženia znečistenia ovzdušia alebo akékoľvek iné relevantné kritériá.

(20)  Vozidlá s nulovými výfukovými emisiami tiež zanechávajú environmentálnu stopu v dôsledku emisií pochádzajúcich z dodávateľského reťazca paliva, a to od ťažby až do nádrže, ako aj emisií pochádzajúcich z procesu výroby komponentov a úrovne ich recyklovateľnosti. V záujme súladu s cieľmi v oblasti udržateľnosti by sa batérie mali vyrábať s minimálnym vplyvom na životné prostredie, ako v Únii, tak aj mimo nej, najmä pokiaľ ide o proces ťažby nerastných surovín používaných na výrobu batérií. Propagácia technológií, ktoré riešia túto výzvu, napríklad udržateľných a recyklovateľných batérií, môže prispieť k celkovej udržateľnosti elektrických vozidiel prostredníctvom iniciatív, ako je Aliancia EÚ pre batérie a akčný plán EÚ pre batérie, a v kontexte revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES(17). Malo by sa zvážiť prípadné zohľadnenie emisií CO2 počas životného cyklu a emisií CO2 vozidiel od zdroja ku kolesám pre obdobie po roku 2030, berúc do úvahy príslušné ustanovenia práva Únie o ich výpočte v danom okamihu.

(21)  Európsky parlament vo svojom odporúčaní Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(18) vyzval členské štáty, aby podporovali politiky ekologického verejného obstarávania prostredníctvom nákupu vozidiel s nulovými emisiami a vozidiel s veľmi nízkymi emisiami orgánmi verejnej správy pre ich vlastné vozové parky alebo v rámci verejných alebo zmiešaných programov spoločného využívania vozidiel a aby postupne do roku 2035 eliminovali nové vozidlá emitujúce emisie CO2.

(22)  Maximálny vplyv možno dosiahnuť, ak sa verejné obstarávanie ekologických vozidiel zameria na oblasti s relatívne vysokou mierou znečistenia ovzdušia a hlukového zaťaženia. Verejné orgány členských štátov sa vyzývajú, aby sa na tieto oblasti osobitne zamerali pri plnení domácich minimálnych cieľových hodnôt obstarávania. Verejné orgány sa tiež nabádajú k prijímaniu opatrení, ako je napríklad sprístupnenie dostatočných finančných zdrojov verejným obstarávateľom a obstarávateľským subjektom, s cieľom zabrániť tomu, aby náklady na dodržiavanie minimálnych cieľových hodnôt obstarávania stanovených v tejto smernici viedli k vyšším cenám cestovných lístkov pre spotrebiteľov alebo k zníženiu počtu dopravných služieb vo verejnom záujme, alebo aby odrádzali od vývoja necestnej ekologickej dopravy, ako sú električky a metro. Verejné orgány by mali zohľadniť súvisiace kroky v ich správach predkladaných podľa tejto smernice. Na to, aby sa zabránilo neprimeranej záťaži a optimalizovali sa potenciálne výsledky tejto smernice, by sa verejným orgánom mala poskytnúť primeraná technická pomoc.

(23)  Verejná doprava prispieva len k malej miere emisií pochádzajúcich z odvetvia dopravy. S cieľom ďalej podporovať dekarbonizáciu dopravy, zlepšiť kvalitu ovzdušia a zachovať rovnaké podmienky medzi jednotlivými prevádzkovateľmi môžu členské štáty v súlade s právom Únie rozhodnúť o uložení podobných požiadaviek aj na súkromných prevádzkovateľov a služby mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako sú taxislužby, požičovne áut a spoločnosti prevádzkujúce spolujazdu.

(24)  Náklady na životný cyklus sú významným nástrojom, pomocou ktorého môžu verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty pokryť energetické a environmentálne náklady počas životného cyklu vozidla vrátane nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok na základe relevantnej metodiky na určenie peňažnej hodnoty. Keďže metodika výpočtu prevádzkových nákladov počas životnosti vozidla podľa smernice 2009/33/ES sa využíva málo a verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty poskytli informácie o používaní vlastných metodík prispôsobených ich konkrétnym okolnostiam a potrebám, nemalo by sa od verejných obstarávateľov a obstarávateľských subjektov požadovať, aby používali určitú povinnú metodiku, ale mali by mať možnosť zvoliť si akúkoľvek metodiku výpočtu nákladov na životný cyklus s cieľom podporiť ich postup obstarávania na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ako sa stanovuje v článku 67 smernice 2014/24/EÚ a v článku 82 smernice 2014/25/EÚ, s prihliadnutím na nákladovú účinnosť počas životnosti vozidla, ako aj na environmentálne a sociálne aspekty.

(25)  V záujme účinného monitorovania ▌ vykonávania tejto smernice by podávanie správ o verejnom obstarávaní podľa tejto smernice malo poskytovať jasný prehľad o trhu. Takéto podávanie správ by sa malo začínať predbežným poskytnutím informácií členskými štátmi Komisii do ... [36 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] a pokračovať prvou komplexnou správou o plnení minimálnych cieľových hodnôt obstarávania v roku 2026 a následne každé tri roky. Časový rámec by sa mal zosúladiť s existujúcimi povinnosťami v oblasti podávania správ podľa smerníc 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ. Aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie verejných orgánov a vytvoril funkčný prehľad o trhu, mala by sa presadzovať zjednodušená štruktúra správ. Komisia poskytne riešenia na registráciu a monitorovanie v rámci databázy elektronického vestníka verejného obstarávania (ďalej len „TED“ - Tender Electronic Daily) a zabezpečí podávanie komplexných správ o vozidlách s nízkymi a nulovými emisiami, ako aj o ostatných vozidlách s pohonom na alternatívne palivá v kontexte spoločného slovníka obstarávania Únie. Osobitné kódy v spoločnom slovníku obstarávania uľahčia registráciu a monitorovanie v rámci databázy TED.

(26)  Trhové uplatnenie ekologických vozidiel a ich infraštruktúry možno ďalej podporiť cielenou verejnou podporou opatrení na úrovni členských štátov i Únie. Takéto opatrenia zahŕňajú zvýšenie využívania finančných prostriedkov Únie na podporu obnovy vozových parkov verejnej dopravy a lepšiu výmenu poznatkov a zosúladenie obstarávaní, ktoré umožnia opatrenia v dostatočnom rozsahu na zníženie nákladov a vplyv na trhu. Možnosť verejnej podpory zameranej na podporu rozvoja infraštruktúry potrebnej na distribúciu alternatívnych palív je uznaná v usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020(19). Na takúto verejnú podporu sa však naďalej uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä jej články 107 a 108.

(27)  Cielené podporné opatrenia na obstarávanie ekologických vozidiel môžu pomôcť verejným obstarávateľom a obstarávateľským subjektom. V súčasnom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) na roky 2014 – 2020 Únia už disponuje množstvom rôznych fondov na podporu členských štátov, miestnych orgánov a dotknutých prevádzkovateľov pri ich prechode na udržateľnú mobilitu. Európske štrukturálne a investičné fondy sú predovšetkým kľúčovým zdrojom financovania projektov mestskej mobility. Horizont 2020, výskumný program Únie zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013(20), financuje výskum a inovačné projekty v oblasti mestskej mobility a inteligentných miest a komunít, zatiaľ čo nástroj na prepájanie Európy zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013(21) venuje podporu zavádzaniu príslušnej infraštruktúry v mestských uzloch. Zavedenie vymedzenia pojmu ekologické vozidlo a stanovenie minimálnych cieľových hodnôt pre ich obstarávanie v tejto smernici môže pomôcť zabezpečiť ešte cielenejšie využívanie finančných nástrojov Únie aj v budúcom VFR na roky 2021 – 2027. Uvedené podporné opatrenia pomôžu znížiť počiatočne vysoké investície do zmien infraštruktúry a podporia dekarbonizáciu dopravy.

(28)  S cieľom pomôcť zabezpečiť, aby sa potenciálne výhody plne využili, Komisia by mala poskytnúť členským štátom usmernenia týkajúce sa rôznych fondov Únie, ktoré by sa mohli využiť, a mala by uľahčiť a štruktúrovať výmenu poznatkov a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom podporiť nákup, lízing, prenájom alebo nákup na splátky ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy verejnými obstarávateľmi a obstarávateľskými subjektmi. Komisia by mala aj naďalej poskytovať technické a finančné poradenské služby miestnym orgánom a prevádzkovateľom prostredníctvom nástrojov, ako sú Európske centrum investičného poradenstva, JASPERS a JESSICA. Takáto pomoc by mala zahŕňať nabádanie verejných obstarávateľov a obstarávateľských subjektov, aby spojili svoje zdroje v spoločnom obstarávaní vozidiel cestnej dopravy s nízkymi emisiami a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a uľahčiť dosiahnutie cieľov tejto smernice.

(29)  V záujme maximalizácie vplyvu investícií musí prísť k lepšej koordinácii mobility a územného plánovania, napríklad využívaním plánov udržateľnej mestskej mobility. Plány udržateľnej mestskej mobility sú plány, ktoré sa vytvorili v jednotlivých oblastiach politiky a v spolupráci s rôznymi úrovňami riadenia s využitím kombinácie rôznych druhov dopravy, bezpečnosti cestnej premávky, nákladnej dopravy, riadenia mobility a inteligentných dopravných systémov. Plány udržateľnej mestskej mobility môžu pri dosahovaní cieľových hodnôt Únie zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o znižovanie emisií CO2, hlukového zaťaženia a znečistenia ovzdušia.

(30)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti so stanovením spoločného formátu správ členských štátov a ich mechanizmov prenosu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(22).

(31)  Do 31. decembra 2027 by Komisia mala preskúmať vykonávanie smernice 2009/33/ES. Toto preskúmanie by podľa potreby mal sprevádzať legislatívny návrh na zmenu uvedenej smernice na obdobie po roku 2030 vrátane stanovenia nových ambicióznych cieľových hodnôt a rozšírenia rozsahu pôsobnosti na ďalšie kategórie vozidiel, ako sú vozidlá kategórie L a stavebné stroje. Komisia by vo svojom preskúmaní mala okrem iného posúdiť aj možnosť zosúladenia tejto smernice s akoukoľvek metodikou počítania emisií CO2 počas životného cyklu a emisií CO2 od zdroja ku kolesám vypracovanou v kontexte emisných noriem CO2 pre vozidlá Únie, ako aj možnosť podpory udržateľných a recyklovateľných batérií a používanie najlepších tried pneumatík a protektorovaných pneumatík.

(32)  Hoci sa minimálne cieľové hodnoty obstarávania stanovené v tejto smernici neuplatňujú na inštitúcie Únie, je žiaduce, aby inštitúcie Únie išli príkladom.

(33)  Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť na strane dopytu stimul pre ekologické vozidlá v záujme podpory prechodu na nízkoemisnú mobilitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu spoločného a dlhodobého politického rámca a z dôvodu rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(23) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(35)  Smernica 2009/33/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2009/33/ES

Smernica 2009/33/ES sa mení takto:

1.  Názov sa nahrádza takto:"

„Smernica 2009/33/ES o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy v záujme nízkoemisnej mobility“

"

2.  Článok 1 sa nahrádza takto:"

„Článok 1

Predmet úpravy a ciele

Táto smernica od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty budú pri obstarávaní určitých vozidiel cestnej dopravy zohľadňovať energetické a environmentálne vplyvy počas životnosti vozidla vrátane spotreby energie a emisií CO2 a určitých znečisťujúcich látok s cieľom podporovať a stimulovať trh s ekologickými a energeticky úspornými vozidlami a zlepšiť príspevok odvetvia dopravy k politikám Únie v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky.“

"

3.  Článok 2 sa nahrádza takto:"

„Článok 2

Výnimky

Členské štáty môžu oslobodiť od plnenia požiadaviek stanovených v tejto smernici vozidlá uvedené v článku 2 ods. 2 písm. d) a článku 2 ods. 3 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858* a v bodoch 5.2 až 5.5 a v bode 5.7 časti A prílohy I k uvedenému nariadeniu.

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).“

"

4.  Článok 3 sa nahrádza takto:"

„Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na obstarávanie prostredníctvom:

   a) zmlúv o kúpe, lízingu, prenájme alebo nákupe na splátky vozidiel cestnej dopravy zadaných verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľskými subjektmi, pokiaľ sa na nich vzťahuje povinnosť uplatňovať postupy obstarávania uvedené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ* a 2014/25/EÚ**;
   b) zmlúv o službách vo verejnom záujme v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007***, ktorých predmetom je poskytovanie služieb osobnej cestnej dopravy nad rámec prahovej hodnoty, ktorú stanovia členské štáty tak, aby nepresahovala uplatniteľnú prahovú hodnotu stanovenú v článku 5 ods. 4 uvedeného nariadenia;
   c) zmlúv o službách stanovených v tabuľke 1 prílohy k tejto smernici, pokiaľ sa na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľské subjekty vzťahuje povinnosť uplatňovať postupy obstarávania uvedené v smerniciach 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ.

Táto smernica sa uplatňuje len na také zmluvy, pri ktorých sa výzva na súťaž zaslala po ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice], alebo v prípadoch, ak výzva na súťaž nie je plánovaná, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľský subjekt začal postup obstarávania po uvedenom dátume.

2.  Táto smernica sa neuplatňuje na:

   a) vozidlá uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a), b) a c) a v článku 2 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) 2018/858;
   b) vozidlá kategórie M3 okrem vozidiel triedy I a triedy A, ako sú vymedzené v článku 3 bodoch 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009****.

_______________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

**** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).“

"

5.  Článok 4 sa nahrádza takto:"

„Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

   1. „verejní obstarávatelia“ sú verejní obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 ▌ bode 1 smernice 2014/24/EÚ a v článku 3 smernice 2014/25/EÚ;
   2. „obstarávateľské subjekty“ sú obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 4 smernice 2014/25/EÚ;
   3. „vozidlo cestnej dopravy“ je vozidlo kategórie M alebo N v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2018/858;
   4. „ekologické vozidlo“ je
   a) vozidlo kategórie M1, M2 alebo N1 ▌s maximálnymi výfukovými emisiami CO2 v g/km a emisiami znečisťujúcich látok v reálnych podmienkach jazdy pod percentuálnou hodnotou platných emisných limitov stanovených v tabuľke 2 prílohy alebo
   b) vozidlo kategórie M3, N2 alebo N3 využívajúce alternatívne palivá v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ*, s výnimkou palív vyrobených zo surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pre ktoré sa v súlade s článkom 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001** pozoruje významné rozšírenie výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. V prípade vozidiel, ktoré používajú kvapalné biopalivá, syntetické a parafinické palivá, sa uvedené palivá nesmú zmiešavať s konvenčnými fosílnymi palivami;
   5. „ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ je ekologické vozidlo v zmysle vymedzenia v bode 4 písm. b) tohto článku bez spaľovacieho motora alebo s motorom s vnútorným spaľovaním, ktoré emituje menej ako 1 g CO2/kWh, merané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009*** a jeho vykonávacími opatreniami, alebo ktoré emituje menej ako 1 g CO2/km, merané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007**** a jeho vykonávacími opatreniami.

_____________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).

**** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).“

"

6.  Článok 5 sa nahrádza takto:"

„Článok 5

Minimálne cieľové hodnoty obstarávania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri obstarávaní vozidiel a služieb uvedených v článku 3 dodržali minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre ekologické ľahké úžitkové vozidlá stanovené v tabuľke 3 prílohy a pre ekologické ťažké úžitkové vozidlá stanovené v tabuľke 4 prílohy. Uvedené cieľové hodnoty sú vyjadrené ako minimálne percentuálne podiely ekologických vozidiel na celkovom počte vozidiel cestnej dopravy zahrnutých do súhrnu všetkých zmlúv uvedených v článku 3 uzavretých od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025 pre prvé referenčné obdobie, a od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030 pre druhé referenčné obdobie.

2.  Na účely výpočtu minimálnych cieľových hodnôt obstarávania je dátumom verejného obstarávania, ktorý sa berie do úvahy, dátum ukončenia postupu verejného obstarávania, a to zadaním zákazky.

3.  Vozidlá, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu ekologické vozidlo podľa článku 4 bodu 4 alebo pojmu ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami podľa článku 4 bodu 5 v dôsledku dodatočnej modernizácie, sa môžu považovať za ekologické vozidlá alebo ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami na účely dosiahnutia súladu s minimálnymi cieľovými hodnotami obstarávania.

4.  V prípade zmlúv uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) sa počet vozidiel cestnej dopravy kúpených, kúpených na lízing, prenajatých alebo kúpených na splátky podľa každej zmluvy berie do úvahy na účely posúdenia súladu s minimálnymi cieľovými hodnotami obstarávania.

5.  V prípade zmlúv uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) sa počet vozidiel cestnej dopravy, ktoré sa majú používať na poskytovanie služieb podľa každej zmluvy, berie do úvahy na účely posúdenia súladu s minimálnymi cieľovými hodnotami obstarávania.

6.  Ak sa neprijmú nové cieľové hodnoty pre obdobie po 1. januári 2030, cieľové hodnoty stanovené pre druhé referenčné obdobie sa budú uplatňovať naďalej a vypočítajú sa v súlade s odsekmi 1 až 5 v nasledujúcich päťročných obdobiach.

7.  Členské štáty môžu uplatňovať alebo povoliť svojim verejným obstarávateľom alebo obstarávateľským subjektom uplatňovať vyššie vnútroštátne cieľové hodnoty alebo prísnejšie požiadavky, než tie, ktoré sú uvedené v prílohe.“

"

7.   Články 6 a 7 sa vypúšťajú.

8.  Článok 8 sa nahrádza takto:"

„Článok 8

Výmena znalostí a osvedčených postupov

Komisia uľahčí a zorganizuje výmenu znalostí a osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti postupov týkajúcich sa podpory obstarávania ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy verejnými obstarávateľmi a obstarávateľskými subjektmi.“

"

9.  Článok 9 sa nahrádza takto:"

Článok 9

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 9 smernice 2014/94/EÚ.

Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

_______________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“

"

10.  Článok 10 sa nahrádza takto:"

Článok 10

Podávanie správ a preskúmanie

1.  Členské štáty informujú Komisiu do ... [36 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] o opatreniach prijatých na vykonávanie tejto smernice a o zámeroch členských štátov týkajúcich sa budúcich implementačných činností vrátane načasovania a možného zdieľania úsilia medzi rôznymi úrovňami riadenia, ako aj o akýchkoľvek ďalších informáciách, ktoré členský štát považuje za relevantné.

2.   Členské štáty predložia Komisii do 18. apríla 2026 a následne každé tri roky správu o vykonávaní tejto smernice. Uvedené správy sa priložia k správam ustanoveným v článku 83 ods. 3 druhom pododseku smernice 2014/24/EÚ a článku 99 ods. 3 druhom pododseku smernice 2014/25/EÚ a musia obsahovať informácie o opatreniach prijatých na vykonávanie tejto smernice, o budúcich implementačných činnostiach a akékoľvek ďalšie informácie, ktoré členský štát považuje za relevantné. Uvedené správy obsahujú aj počet a kategórie vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 ods. 1 tejto smernice, na základe údajov poskytnutých Komisiou v súlade s odsekom 3 tohto článku. Informácie sa uvedú podľa kategórií stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002*.

3.  S cieľom pomôcť členským štátom pri plnení ich povinností podávať správy Komisia zhromažďuje a uverejňuje počet a kategórie vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) a c) tejto smernice, a to tak, že vyberie príslušné údaje z oznámení o zadaní zákazky uverejnených v databáze TED v súlade so smernicami 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ.

4.  Komisia do 18. apríla 2027 a následne každé tri roky na základe správ uvedených v odseku 2 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, v ktorej uvedie opatrenia prijaté členskými štátmi v tejto súvislosti.

5.   Komisia do 31. decembra 2027 preskúma vykonávanie tejto smernice a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na jej zmenu na obdobie po roku 2030 vrátane stanovenia nových cieľových hodnôt a zahrnutia ďalších kategórií vozidiel, ako sú dvoj- a trojkolesové vozidlá.

6.  Komisia ▌ prijme ▌ vykonávacie akty v súlade s článkom 9 ods. 2, ktorými stanoví formát správ uvedených v odseku 2 tohto článku a mechanizmy ich prenosu.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Ú. v. ES L 340, 16.12.2002, s. 1).“

"

11.  Príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

„PRÍLOHA

Informácie na účely plnenia minimálnych cieľových hodnôt obstarávania ekologických vozidiel cestnej dopravy v záujme podpory nízkoemisnej mobility v členských štátoch

Tabuľka 1: Kódy spoločného slovníka obstarávania (CPV) pre služby podľa článku 3 ods. 1 písm. c)

Kód CPV

Opis

60112000-6

Služby verejnej cestnej dopravy

60130000-8

Služby osobnej cestnej dopravy na osobitné účely

60140000-1

Nepravidelná osobná doprava

90511000-2

Služby na zber odpadu

60160000-7

Cestná doprava poštových zásielok

60161000-4

Doprava balíkov

64121100-1

Služby doručovania poštových zásielok

64121200-2

Služby doručovania balíkov

Tabuľka 2: Prahové hodnoty emisií ekologických ľahkých úžitkových vozidiel

Kategórie vozidiel

Do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026

 

CO2 g/km

Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v reálnych podmienkach jazdy * ako percento emisných limitov**

CO2 g/km

Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v reálnych podmienkach jazdy* ako percento emisných limitov**

M1

50

80 %

0

neuplatňuje sa

M2

50

80 %

0

neuplatňuje sa

N1

50

80 %

0

neuplatňuje sa

* Deklarované maximálne hodnoty emisií v reálnych podmienkach jazdy (RDE) počtu tuhých častíc (PN) v #/km a oxidov dusíka (NOx) v mg/km, ako je uvedené v bode 48.2 osvedčenia o zhode, ako sa uvádza v prílohe IX k smernici 2007/46/ES pre úplné aj mestské jazdy v reálnych podmienkach.

** Príslušné emisné limity stanovené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 715/2007 alebo jeho následnej úprave.

Tabuľka 3: Minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre podiel ekologických ľahkých úžitkových vozidiel v súlade s tabuľkou 2 na celkovom počte ľahkých úžitkových vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 na úrovni členských štátov

Členský štát

Od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030

Luxembursko

38,5 %

38,5 %

Švédsko

38,5 %

38,5 %

Dánsko

37,4 %

37,4 %

Fínsko

38,5 %

38,5 %

Nemecko

38,5 %

38,5 %

Francúzsko

37,4 %

37,4 %

Spojené kráľovstvo

38,5 %

38,5 %

Holandsko

38,5 %

38,5 %

Rakúsko

38,5 %

38,5 %

Belgicko

38,5 %

38,5 %

Taliansko

38,5 %

38,5 %

Írsko

38,5 %

38,5 %

Španielsko

36,3 %

36,3 %

Cyprus

31,9 %

31,9 %

Malta

38,5 %

38,5 %

Portugalsko

29,7 %

29,7 %

Grécko

25,3 %

25,3 %

Slovinsko

22 %

22 %

Česko

29,7 %

29,7 %

Estónsko

23,1 %

23,1 %

Slovensko

22 %

22 %

Litva

20,9 %

20,9 %

Poľsko

22 %

22 %

Chorvátsko

18,7 %

18,7 %

Maďarsko

23,1 %

23,1 %

Lotyšsko

22 %

22 %

Rumunsko

18,7 %

18,7 %

Bulharsko

17,6 %

17,6 %

Tabuľka 4: Minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre podiel ekologických ťažkých úžitkových vozidiel na celkovom počte ťažkých úžitkových vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 na úrovni členských štátov*

Členský štát

Nákladné autá (vozidlá kategórie N2 a N3)

Autobusy (vozidlá kategórie M3)*

 

Od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030

Od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030

Luxembursko

10 %

15 %

45 %

65 %

Švédsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Dánsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Fínsko

9 %

15 %

41 %

59 %

Nemecko

10 %

15 %

45 %

65 %

Francúzsko

10 %

15 %

43 %

61 %

Spojené kráľovstvo

10 %

15 %

45 %

65 %

Holandsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Rakúsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Belgicko

10 %

15 %

45 %

65 %

Taliansko

10 %

15 %

45 %

65 %

Írsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Španielsko

10 %

14 %

45 %

65 %

Cyprus

10 %

13 %

45 %

65 %

Malta

10 %

15 %

45 %

65 %

Portugalsko

8 %

12 %

35 %

51 %

Grécko

8 %

10 %

33 %

47 %

Slovinsko

7 %

9 %

28 %

40 %

Česko

9 %

11 %

41 %

60 %

Estónsko

7 %

9 %

31 %

43 %

Slovensko

8 %

9 %

34 %

48 %

Litva

8 %

9 %

42 %

60 %

Poľsko

7 %

9 %

32 %

46 %

Chorvátsko

6 %

7 %

27 %

38 %

Maďarsko

8 %

9 %

37 %

53 %

Lotyšsko

8 %

9 %

35 %

50 %

Rumunsko

6 %

7 %

24 %

33 %

Bulharsko

7 %

8 %

34 %

48 %

* Polovica minimálnej cieľovej hodnoty podielu ekologických autobusov musí byť splnená prostredníctvom obstarávania autobusov s nulovými emisiami v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 5. Táto požiadavka sa znižuje na jednu štvrtinu minimálnej cieľovej hodnoty pre prvé referenčné obdobie, ak viac ako 80 % autobusov, na ktoré sa vzťahuje súhrn všetkých zmlúv uvedených v článku 3, zadaných počas tohto obdobia v členskom štáte, sú poschodové autobusy.“

(1) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 58.
(2) Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 70.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 25. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0424).
(4)Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 58.
(5)Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 70.
(6)Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001/ES z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L ...).
(14)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS 6/19 (2017/0293(COD)) a do poznámky pod čiarou číslo, dátum, názov uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(15)++Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS 6/19 (2017/0293(COD)).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).
(18)Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 140.
(19)Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1.
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(23)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


Používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností ***I
PDF 130kWORD 47k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (COM(2018)0239 – C8-0166/2018 – 2018/0113(COD))
P8_TA(2019)0428A8-0422/2018

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia ***I
PDF 129kWORD 55k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (COM(2018)0241 – C8-0167/2018 – 2018/0114(COD))
P8_TA(2019)0429A8-0002/2019

Na tomto texte na uverejnenie vo vašom jazyku sa ešte pracuje. Verziu dokumentu vo formáte PDF alebo WORD nájdete kliknutím na ikonu vpravo hore.


Európsky obranný fond ***I
PDF 336kWORD 98k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (COM(2018)0476 – C8-0268/2018 – 2018/0254(COD))
P8_TA(2019)0430A8-0412/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0476),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 4, článok 183 a článok 188 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0268/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0412/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond

P8_TC1-COD(2018)0254


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 4, článok 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(-1b)  Geopolitický kontext Únie sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenil. Situácia v susedných regiónoch Európy je nestabilná a Únia čelí zložitému a náročnému prostrediu, v ktorom jednak vznikajú nové hrozby, ako sú hybridné a kybernetické útoky, a zároveň sa vracajú aj tradičnejšie výzvy. Tvárou v tvár tejto situácii občania Európy aj ich politickí lídri spoločne zastávajú názor, že je potrebné spoločne urobiť viac v oblasti obrany.

(-1c)  Charakteristickými črtami sektora obrany sú neustále sa zvyšujúce náklady na obranné vybavenie a vysoké náklady na výskum a vývoj, ktoré obmedzujú zavádzanie nových obranných programov a majú priamy dosah na konkurencieschopnosť a inovačné kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Vzhľadom na toto zvyšovanie nákladov by sa mal na úrovni Únie podporovať vývoj novej generácie hlavných obranných systémov a nových obranných technológií, aby sa zvýšila spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti investícií do obranného vybavenia.

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji technologických a priemyselných spôsobilostí v oblasti obrany s cieľom reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný, inovačný a efektívny európsky obranný priemysel v celej Únii aj mimo jej hraníc, čím sa zároveň podporí vytvorenie integrovanejšieho európskeho obranného trhu a dopyt po európskych obranných výrobkoch a technológiách na vnútornom trhu, v dôsledku čoho sa zvýši nezávislosť od mimoúniových zdrojov. Konkrétne navrhla vytvoriť Európsky obranný fond („fond“) na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, a tým pomáhať rozvíjaniu súčinnosti a nákladovej efektívnosti, a na podporu spoločných nákupov a údržby obranného vybavenia členskými štátmi. Tento fond by dopĺňal vnútroštátne financovanie, ktoré sa už na tieto účely používa, a mal by členské štáty stimulovať k spolupráci a väčším investíciám v oblasti obrany. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(2)  Fond by prispel k vytvoreniu silnej konkurencieschopnej a európskej obrannej technologickej a priemyselnej ▌základne a súčasne by podporil iniciatívy Únie zamerané na dosiahnutie integrovanejšieho európskeho obranného trhu, a to najmä(4) smernicu o verejnom obstarávaní a smernicu o transferoch EÚ v oblasti obrany prijaté v roku 2009.

(3)  Pri uplatňovaní integrovaného prístupu a s cieľom prispieť k posilneniu kapacít obranného priemyslu Únie v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií by sa mal zriadiť Európsky obranný fond. Fond by sa mal zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómnosti obranného priemyslu Únie a tým prispieť k strategickej autonómnosti EÚ podporou cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce medzi podnikmi, výskumnými centrami, vnútroštátnymi správnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a univerzitami v celej Únii, vo fáze výskumu a fáze vývoja obranných produktov a technológií. S cieľom dospieť k inovatívnejším riešeniam a vybudovať otvorený vnútorný trh, by mal fond podporovať a uľahčovať zlepšovanie cezhraničnej spolupráce malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiacich v obrannom priemysle.

Na úrovni Únie sa spoločné nedostatky v spôsobilostiach v oblasti obrany v rámci ▌spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky identifikujú najmä v pláne rozvoja spôsobilostí, pričom v zastrešujúcom programe strategického výskumu sa identifikujú aj spoločné ciele výskumu v oblasti obrany. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany a ▌stála štruktúrovaná spolupráca, podporia plnenie príslušných priorít tak, že identifikujú a využijú príležitosti na posilnenie spolupráce s cieľom naplniť ambície v oblasti bezpečnosti a obrany na úrovni EÚ. Vo vhodných prípadoch sa môžu takisto zohľadniť regionálne a medzinárodné priority vrátane priorít v kontexte Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ak sú v súlade s prioritami Únie a nebránia žiadnemu členskému štátu ani pridruženej krajine v účasti, pričom by sa malo zohľadniť aj to, aby sa predišlo zbytočnej duplicite.

(4)  Fáza výskumu má zásadný význam, keďže podmieňuje kapacitu ▌a autonómnosť európskeho priemyslu, pokiaľ ide o vývoj produktov, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov v oblasti obrany. Fáza výskumu spojená s vývojom obranných spôsobilostí môže zahŕňať značné riziká, najmä riziká spojené s nízkym stupňom rozvoja technológií a narušeniami, ktoré môžu spôsobiť. Fáza vývoja, ktorá obvykle nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa aj značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť a inovácie obranného priemyslu Únie. Fond by preto mal podporovať prepojenie medzi fázou výskumu a fázou vývoja.

(5)  Fond by nemal podporovať základný výskum, ktorý by sa mal skôr podporovať z iných schém, môže však zahŕňať základný výskum zameraný na obranu, z ktorého sa pravdepodobne vytvorí základ riešenia zistených alebo očakávaných problémov alebo možností.

(6)  Z fondu by sa mohli podporovať akcie, ktoré sa týkajú nových výrobkov a technológií a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií. Akcie na modernizáciu existujúcich obranných výrobkov a technológií by mali byť oprávnené len vtedy, ak už existujúce informácie potrebné na vykonávanie akcie ▌nepodliehajú žiadnemu obmedzeniu zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, ktoré by bránilo vykonaniu akcie. Ak právne subjekty žiadajú o financovanie z Únie, malo by sa od nich vyžadovať predloženie príslušných informácií, aby sa zistilo, že obmedzenia neexistujú. Ak takéto informácie chýbajú, ▌financovanie z prostriedkov Únie by nemalo byť možné.

(6a)   Z fondu by mali finančne podporovať akcie v oblasti vývoja prelomových obranných technológií. Keďže prelomové technológie môžu byť založené na koncepciách alebo nápadoch pochádzajúcich od netradičných subjektov v oblasti obrany, fond by mal umožniť dostatočnú flexibilitu pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ako aj pri vykonávaní takýchto akcií.

(7)  S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, akcie týkajúce sa produktov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané medzinárodným právom, by nemali byť finančne podporované z fondu. V tejto súvislosti by mala oprávnenosť akcií týkajúcich sa nových výrobkov alebo technológií obranného priemyslu ▌ takisto podliehať vývoju medzinárodného práva. Akcie na rozvoj smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly rozhodovať o výbere a angažovanosti pri vykonávaní útokov na ľudí by takisto nemali byť financované z fondu, čím nie je dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky na opatrenia zamerané na rozvoj systémov včasného varovania a na protiopatrenia na obranné účely.

(8)  Cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi právnymi subjektmi so sídlom v rôznych členských štátoch brzdí to, že je ťažké dohodnúť sa na konsolidovaných požiadavkách na obrannú spôsobilosť a spoločných technických špecifikáciách alebo štandardoch. Absencia takýchto požiadaviek, špecifikácií a štandardov mala za následok zvýšenú roztrieštenosť obranného odvetvia, technickú zložitosť, oneskorenia, vyššie náklady, zbytočnú duplicitu, ako aj nižšiu úroveň interoperability. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou akcií, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň technologickej pripravenosti. Na podporu z fondu by mali byť takisto oprávnené činnosti ▌vedúce k splneniu spoločných požiadaviek na obrannú spôsobilosť, ako aj činnosti zamerané na podporu tvorby spoločného vymedzenia technických špecifikácií alebo noriem, najmä ak podporujú interoperabilitu.

(9)  Keďže cieľom fondu je podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovácie obranného priemyslu Únie využívaním a dopĺňaním činností spolupráce týkajúcich sa výskumu a technológií v oblasti obrany a elimináciou rizika vo fáze vývoja projektov spolupráce, na čerpanie prostriedkov z fondu by mali byť oprávnené akcie týkajúce sa výskumu a vývoja výrobku alebo technológie obranného priemyslu. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane ich interoperability.

(10)  Keďže fond sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi právnymi subjektmi a členskými štátmi v celej Európe, akcia by mala byť oprávnená na získanie financovania ▌, ak sa uskutoční v rámci spolupráce v rámci konzorcia najmenej troch právnych subjektov so sídlom v najmenej troch rôznych členských štátoch alebo pridružených krajinách. Najmenej tri z týchto ▌oprávnených subjektov usadených v najmenej dvoch rôznych členských štátoch ▌alebo pridružených krajinách by nemali byť pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, ani by sa nemali kontrolovať navzájom. V tejto súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Vzhľadom na špecifiká prelomových technológií na obranné účely, ako aj štúdií by tieto činnosti mohol vykonávať jeden právny subjekt. S cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi možno z fondu podporiť aj spoločné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím.

(11)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(5)] by mali byť subjekty usadené v zámorských krajinách a územiach (ZKÚ) oprávnené na získanie financovania pod podmienkou dodržania pravidiel a cieľov fondu a prípadných dohôd platných pre členský štát, s ktorým sú ZKÚ spojené.

(12)  Keďže fond sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a efektívnosti ▌obranného priemyslu Únie, oprávnené na získanie financovania by v zásade mali byť len subjekty usadené v Únii alebo v pridružených krajinách, ktoré nepodliehajú kontrole tretích nepridružených krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a ich subdodávatelia pri akciách finančne podporovaných z tohto fondu, nemali byť umiestnené na území nepridružených tretích krajín a ich výkonné riadiace štruktúry by mali byť usadené v Únii alebo v pridruženej krajine. V súlade s tým subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine, alebo subjekt, ktorý je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine, ale svoje výkonné riadiace štruktúry má v nepridruženej tretej krajine, nie je oprávnený byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie. S cieľom chrániť základné bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov by sa tieto podmienky oprávnenosti mali uplatňovať aj na financovanie poskytované prostredníctvom verejného obstarávania odchylne od článku 176 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(13)  Za určitých okolností ▌by malo byť možné sa odchýliť od zásady, že príjemcovia a ich subdodávatelia zapojení do akcie finančne podporovanej z fondu nepodliehajú kontrole nepridružených tretích krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by právne subjekty usadené v Únii alebo v pridruženej krajine, ktoré sú ovládané nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny, mali byť oprávnené byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie pod podmienkou, že sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov. Účasť takýchto právnych subjektov by nemala byť v rozpore s cieľmi fondu. Žiadatelia by mali poskytnúť všetky príslušné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, aktívach a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci akcie použiť. Zároveň by sa v tejto súvislosti mali zohľadniť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

(13-a)  V rámci reštriktívnych opatrení EÚ, ktoré boli prijaté na základe článku 29 Zmluvy o EÚ a článku 215 ods. 2 ZFEÚ sa nesmú priamo ani nepriamo poskytnúť žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje určeným právnickým osobám, subjektom alebo orgánom. Takéto určené subjekty a subjekty nimi vlastnené alebo ovládané preto nemôžu byť finančne podporované z fondu.

(13a)  Finančné prostriedky Únie by sa mali udeľovať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov vydaných v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 („nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(6). Za niektorých riadne odôvodnených a výnimočných okolností sa však finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Keďže udelenie finančných prostriedkov v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách predstavuje odchýlku od všeobecného pravidla súťažných výziev na predkladanie návrhov, tieto výnimočné okolnosti by sa mali vykladať prísne. V tomto kontexte, aby sa grant mohol prideliť bez výzvy na predkladanie návrhov, by mala Komisia, ktorej pomáha výbor členských štátov (ďalej len „výbor“), posúdiť stupeň, do akého navrhovaná akcia zodpovedá cieľom fondu, pokiaľ ide o cezhraničnú priemyselnú spoluprácu a hospodársku súťaž v rámci celého dodávateľského reťazca.

(14)  Ak sa na oprávnenej akcii chce zúčastniť konzorcium a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavným kontaktným miestom.

(15)  Ak akciu finančne podporovanú z fondu riadi projektový manažér vymenovaný členskými štátmi alebo pridruženými krajinami, Komisia by s ním mala pred vykonaním platby konzultovať, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty. ▌Projektový manažér by mal Komisii poskytnúť svoje pripomienky k dosiahnutému pokroku v rámci akcie, aby tak Komisia mohla potvrdiť, či sú splnené podmienky na to, aby sa prikročilo k vykonaniu platby.

(15a)  Komisia by mala vykonávať fond prostredníctvom priameho riadenia, aby sa maximalizovala účinnosť a efektívnosť realizácie a zabezpečila úplná konzistentnosť s ostatnými iniciatívami Únie. Komisia by preto mala aj naďalej zodpovedať za výberové postupy a postupy prideľovania, a to aj pokiaľ ide o etické hľadisko. V odôvodnených prípadoch však Komisia môže zveriť určité úlohy vykonávania osobitných akcií finančne podporovaných z fondu subjektom podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Môže ísť o napríklad o prípady, keď bol projektový manažér vymenovaný členskými štátmi, ktoré spolufinancujú akciu, za podmienky, že budú splnené požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takéto poverenie by pomohlo zefektívniť spolufinancované akcie a zabezpečiť bezproblémovú koordináciu dohody o financovaní s dohodou uzavretou medzi konzorciom a projektovým manažérom vymenovaným členskými štátmi, ktoré akciu spolufinancujú.

(16)  S cieľom zabezpečiť finančnú životaschopnosť financovaných akcií treba, aby žiadatelia preukázali, že náklady na akcie, ktoré nie sú hradené z finančných prostriedkov Únie, sú pokryté inými finančnými prostriedkami.

(17)  Členské štáty by mali mať k dispozícii rôzne druhy finančných mechanizmov na účely spoločného vývoja a nadobudnutia obranných spôsobilostí. ▌Komisia by mohla zabezpečovať rôzne druhy mechanizmov, ktoré by členské štáty mohli dobrovoľne využívať pri riešení problémov financovania v oblasti kolaboratívneho vývoja a obstarávania. Využívaním takýchto finančných mechanizmov by sa mohlo ďalej podporiť spúšťanie projektov spolupráce a cezhraničných projektov v oblasti obrany a zvýšiť efektívnosť výdavkov na obranu, a to aj v prípade projektov podporovaných z ▌fondu.

(18)  Vzhľadom na špecifiká obranného priemyslu, kde dopyt takmer výlučne vychádza zo strany členských štátov a pridružených krajín, ktoré takisto riadia celé nadobudnutie výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane exportu, má fungovanie sektoru obrany jedinečný charakter a neriadi sa obvyklými pravidlami a obchodnými modelmi, ktorými sa riadia tradičnejšie trhy. Preto toto odvetvie nemôže uskutočňovať zásadné projekty výskumu a vývoja v oblasti obrany financované z vlastných zdrojov, takže členské štáty a pridružené krajiny často v plnej výške hradia náklady na výskum a vývoj. V záujme dosiahnutia cieľov fondu, a to najmä podnietenia spolupráce medzi právnymi subjektmi z rôznych členských štátov a pridružených krajín, a pri zohľadnení špecifík sektoru obrany, v prípade akcií, ktoré sa implementujú pred fázou vývoja prototypu, by sa mali hradiť oprávnené náklady v plnej výške.

(19)  Kľúčovou fázou je fáza prototypu, pretože členské štáty alebo pridružené krajiny vtedy zvyčajne prijímajú rozhodnutie o svojej celkovej investícii a začínajú postup nadobudnutia budúcich výrobkov alebo technológií obranného priemyslu. Preto sa členské štáty a pridružené krajiny v tejto konkrétnej fáze dohodnú na potrebných záväzkoch vrátane spoločného rozdelenia nákladov a vlastníctva projektu. Aby sa zaistila dôveryhodnosť ich záväzkov, finančná pomoc Únie z fondu by nemala presiahnuť 20 % oprávnených nákladov.

(20)  V prípade akcií, ktoré idú nad rámec fázy prototypu, by sa malo predpokladať financovanie do výšky až 80 %. Tieto akcie, ktoré sú bližšie dokončeniu výrobku a technológie, si môžu stále vyžadovať značné náklady.

(21)  Zainteresované strany v sektore obrany čelia osobitnými nepriamym nákladom, ako sú náklady na bezpečnosť. Navyše zainteresované strany vyvíjajú činnosť na osobitnom trhu, na ktorom – pri chýbajúcom dopyte na strane kupujúcich – nemôžu získať späť náklady na výskum a vývoj ako v civilnom sektore. Preto je odôvodnené povoliť paušálnu sadzbu 25 %, ako aj možnosť ▌ účtovať nepriame náklady vypočítané v súlade s obvyklými postupmi účtovníctva príjemcov, ak tieto postupy ich vnútroštátne orgány uznávajú v prípade porovnateľných činností v oblasti obrany, ktoré boli oznámené Komisii. ▌

(21a)  Akcie s účasťou cezhraničných MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou podporujú otvorenie dodávateľských reťazcov a prispievajú k plneniu cieľov fondu. Tieto akcie by mali byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania, čo by malo byť prospešné pre všetky zúčastnené subjekty.

(22)  Aby sa zabezpečilo, že financované akcie prispejú ku konkurencieschopnosti a k efektívnosti európskeho obranného priemyslu, je dôležité, aby členské štáty ▌vyjadrili úmysel spoločne obstarať koncový výrobok alebo spoločne využívať technológiu, predovšetkým prostredníctvom spoločného cezhraničného obstarávania, v rámci ktorého členské štáty spoločne organizujú svoje postupy verejného obstarávania, a to najmä prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie.

(22a)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt a v strednodobom až dlhodobom horizonte komerčne životaschopné, aby sa zabezpečilo, že akcie financované z fondu budú z hľadiska konkurencieschopnosti a účinnosti európskeho obranného priemyslu prínosom. Kritériá oprávnenosti pre vývojové akcie by preto mali zohľadňovať skutočnosť, že členské štáty vyjadrili úmysel, aj prostredníctvom memoranda o porozumení alebo vyhlásenia o zámere, koordinovane obstarať konečný výrobok alebo využívať technológiu obranného priemyslu. Kritériá prideľovania v rámci vývojových akcií by zároveň mali zohľadňovať aj skutočnosť, že členské štáty sa politicky alebo právne zaviažu, že budú spoločne využívať, vlastniť alebo prevádzkovať konečný obranný produkt alebo technológiu.

(23)  Podpora inovácií a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie. Preto by kritériom na vyhodnotenie návrhov mali byť prínosy akcií pre dané záujmy a pre priority v oblasti obranného výskumu a obranných spôsobilostí, na ktorých sa členské štáty spoločne dohodli. ▌

(24)  Oprávnenými akciami vypracovanými v medziach stálej štruktúrovanej spolupráce ▌v inštitucionálnom rámci Únie by sa mala zabezpečiť nepretržitá posilnená spolupráca medzi právnymi subjektmi v rôznych členských štátoch, čím by sa priamo prispievalo k cieľom fondu. Ak boli takéto projekty vybrané, mali by byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(25)  Aby sa predišlo zbytočnej duplicite a zabezpečilo vzájomné obohacovanie civilného a obranného výskumu a synergie medzi nimi, Komisia zohľadní iné činnosti financované z rámcového programu Európsky horizont.

(26)  Keďže kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana sa stávajú čoraz významnejšími výzvami, Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uznávajú potrebu dosiahnuť súčinnosť medzi akciami v oblasti kybernetickej obrany v rozsahu pôsobnosti fondu a iniciatívami Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako sú napríklad iniciatívy uvedené v spoločnom oznámení o kybernetickej bezpečnosti. Konkrétne by sa európske centrum pre rozvoj priemyselných, technologických a výskumných spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa má zriadiť, malo usilovať o súčinnosť medzi civilným a obranným rozmerom kybernetickej bezpečnosti. Mohlo by aktívne podporovať členské štáty a iných príslušných aktérov, a to poskytovaním poradenstva, výmenou odborných znalostí a uľahčovaním spolupráce na projektoch a akciách, ako aj vykonávaním funkcie projektového manažéra vo vzťahu k ▌fondu, ak o to členské štáty požiadajú.]

(27)  Integrovaný prístup by sa mal zabezpečiť spojením činností, na ktoré sa vzťahuje prípravná akcia v oblasti obranného výskumu (PADR) spustená Komisiou v zmysle článku 58 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092(7), a s cieľom zjednotiť podmienky účasti, vytvoriť súdržnejší súbor nástrojov a zvýšiť inovačný, kolaboratívny a hospodársky vplyv a zároveň predísť zbytočnej duplicite a fragmentácii. Uplatňovaním takéhoto integrovaného prístupu by fond prispel aj k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a zároveň k preklenutiu medzery medzi fázami výskumu a vývoja pri súčasnom zohľadnení špecifík sektoru obrany, ako aj podpore všetkých foriem inovácií vrátane prelomových inovácií▌. Účinky pozitívneho presahu je v náležitých prípadoch možné očakávať aj v civilnej oblasti.

(28)  Ak je to vhodné vzhľadom na osobitosti akcie, ▌ciele fondu by sa mali dosahovať aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci nástroja ▌ InvestEU.

(29)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať primerane a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali prinášať pre Úniu jasnú ▌pridanú hodnotu.

(30)  Typy financovania a spôsoby implementácie fondu by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti plniť konkrétne ciele akcií a dosahovať výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. To by malo zahŕňať posúdenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku ▌125 ods. 1 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(31)  Komisia by mala vypracovať ročné ▌pracovné programy v súlade s cieľmi fondu a zohľadniť pritom prvé skúsenosti získané v rámci EDIDP a PADR. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor. Komisia by sa mala snažiť nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. V tejto súvislosti sa výbor môže stretávať v zložení národných expertov na obranu, aby Komisii poskytoval osobitnú pomoc vrátane poskytovania poradenstva, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností v rámci akcie. Členské štáty vymenúvajú svojich príslušných zástupcov do uvedeného výboru. Členom výboru by sa malo umožniť, aby včas a účinne preskúmali návrh vykonávacích aktov a vyjadrili svoje stanoviská.

(31a)  Kategórie pracovných programov by mali obsahovať funkčné požiadavky, aby bolo pre priemysel jasné, aké funkcie a úlohy musia plniť spôsobilosti, ktoré sa vytvoria. Takéto požiadavky by mali poskytnúť jasný obraz o očakávaných výkonoch, ale nemali by byť zamerané na špecifické riešenia alebo špecifické subjekty a nemali by brániť hospodárskej súťaži na úrovni výziev na predkladanie návrhov.

(31b)  Počas prípravy pracovných programov by Komisia tiež mala zabezpečiť prostredníctvom vhodných konzultácií s výborom, aby sa pri navrhovaných výskumných alebo vývojových akciách zabránilo zbytočnej duplicite. V tejto súvislosti Komisia môže predbežne posúdiť možné prípady duplicity existujúcich spôsobilostí alebo už financovaných projektov v oblasti výskumu a vývoja v rámci Únie.

(31bb)  Komisia by mala zabezpečiť súdržnosť pracovných programov počas priemyselného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(31bc)  V pracovných programoch by sa malo zabezpečiť, aby sa náležitá časť celkového rozpočtu využila na akcie umožňujúce cezhraničnú účasť MSP.

(31c)   Európskej obrannej agentúre sa udelí štatút pozorovateľa vo výbore, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Vzhľadom na špecifiká sektoru obrany by mala výboru pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(32)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie pracovného programu a pridelenie finančných prostriedkov na vybrané vývojové akcie. Pri vykonávaní vývojových akcií by sa mali zohľadniť najmä špecifiká sektora obrany, predovšetkým zodpovednosť členských štátov a/alebo pridružených krajín za proces plánovania a nadobúdania. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011▌.(8)

(32a)  Komisia by mala po vyhodnotení návrhov s pomocou nezávislých expertov, ktorých bezpečnostné previerky by mali potvrdiť príslušné členské štáty, vybrať akcie, ktoré sa majú finančne podporovať z fondu. Komisia by mala vytvoriť databázu nezávislých expertov. Táto databáza by sa nemala zverejniť. Nezávislí experti by sa mali vymenovať na základe svojich zručností, skúseností a vedomostí, pričom by sa mali zohľadniť úlohy, ktorými sa poveria. Komisia by mala v čo najväčšom možnom rozsahu pri vymenúvaní nezávislých expertov prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti činnosti. Mala by sa tiež usilovať o primeranú rotáciu expertov a primeranú vyváženosť medzi súkromným a verejným sektorom. Členské štáty by mali byť informované o výsledkoch hodnotenia so zoznamom poradia vybraných akcií a o pokroku vo financovaných akciách. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie pracovného programu, ako aj prijatie rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(32b)  Nezávislí experti by nemali hodnotiť, poskytovať poradenstvo ani pomáhať pri záležitostiach, v súvislosti s ktorými sú v konflikte záujmov, najmä pokiaľ ide o ich aktuálnu pozíciu. Predovšetkým by nemali byť v pozícii, v ktorej by mohli využívať získané informácie na úkor konzorcia, ktoré hodnotia.

(32bb)  ▌Pri navrhovaní nových obranných produktov alebo technológií alebo modernizácii existujúcich obranných produktov alebo technológií by sa žiadatelia mali zaviazať k dodržiavaniu etických zásad, napríklad v oblasti blahobytu ľudí a ochrany ľudského genómu, ktoré sú vyjadrené aj v príslušnom vnútroštátnom práve, práve Únie a medzinárodnom práve vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a prípadne jeho protokolov. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa návrhy sústavne skúmali, aby sa identifikovali tie akcie, ktoré vyvolávajú závažné etické otázky, a aby sa predložili na posúdenie z etického hľadiska.

(33)  V záujme podpory otvoreného vnútorného trhu by sa mala podporiť účasť cezhranične pôsobiacich MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou buď ako členov konzorcií, subdodávateľov alebo subjektov v dodávateľskom reťazci.

(34)  Komisia by sa mala usilovať o pokračovanie v dialógu s ▌členskými štátmi a priemyselným odvetvím, aby sa zaistil úspech fondu. V tejto súvislosti by sa mal ako spoluzákonodarca a jedna z hlavných zainteresovaných strán zapojiť aj Európsky parlament.

(35)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie Európskeho obranného fondu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle [novej medziinštitucionálnej dohody] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(9) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Komisia by mala zabezpečiť zachovanie čo najjednoduchších administratívnych postupov a vynakladať minimálne dodatočné výdavky.

(36)  Na fond sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ nie je stanovené inak. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktorými sa riadia granty, ceny, verejné obstarávanie, finančná pomoc, finančné nástroje a rozpočtové záruky.

(37)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré Európsky parlament a Rada prijali na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a stanovujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho riadenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je jedným zo základných predpokladov správneho finančného riadenia a účinnosti financovania EÚ.

(38)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(10), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(12) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(13) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra (EPPO) môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať ▌trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ▌ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(14). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre – v prípade členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 – a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(39)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím prijatým na základe uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie s cieľom udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(40)  Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 existuje potreba hodnotiť toto nariadenie na základe informácií zhromaždených pomocou osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. V prípade potreby môžu k týmto požiadavkám prislúchať merateľné ukazovatele slúžiace ako základ hodnotenia účinkov nariadenia v praxi. Komisia by mala vypracovať priebežné hodnotenie najneskôr štyri roky od začiatku implementovania fondu, a to aj na účely predloženia návrhov na prípadné zmeny tohto nariadenia, a konečné hodnotenie na konci implementačného obdobia fondu, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a v možnom rozsahu v uvedenom čase aj z hľadiska výsledkov a vplyvu. V tejto súvislosti by správa o záverečnom hodnotení mala tiež pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. V tejto záverečnej správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch financovaných z fondu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci a prínos fondu k riešeniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí a mala by obsahovať aj informácie o pôvode príjemcov, počte členských štátov a pridružených krajín zapojených do jednotlivých akcií a o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže takisto navrhnúť zmeny tohto nariadenia v reakcii na možný vývoj počas implementácie fondu.

(40a)  Komisia by mala pravidelne monitorovať implementáciu fondu a každoročne podávať správu o dosiahnutom pokroku, a to aj o zohľadňovaní poznatkov a skúseností získaných z EDIDP a PADR pri vykonávaní fondu. Na tento účel by Komisia mala zaviesť potrebné opatrenia na monitorovanie. Táto správa by sa mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade a nemala by obsahovať citlivé informácie.

(41)  Pri zohľadnení dôležitosti boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov tento fond ▌prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy. Počas prípravy a implementovania fondu sa určia príslušné akcie, ktoré sa opätovne posúdia v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.

(42)  Keďže sa z fondu podporuje len výskumná a vývojová fáza výrobkov a technológií obranného priemyslu, v zásade by Únia nemala mať vlastnícke práva ani práva duševného vlastníctva vo vzťahu k výrobkom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných akcií, pokiaľ nie je pomoc Únie poskytovaná na základe verejného obstarávania. V prípade výskumných akcií by však členské štáty a pridružené krajiny mali mať možnosť využívať výsledky financovaných akcií s cieľom zúčastniť sa na následnej spolupráci v oblasti vývoja ▌.

(43)  Finančná podpora Únie by nemala ovplyvniť transfer výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES(15) ani vývoz výrobkov, vybavenia alebo technológií. Vývoz vojenského vybavenia a technológií členskými štátmi sa riadi spoločnou pozíciou 944/2008/SZBP.

(44)  Využívanie citlivých podkladových informácií vrátane údajov, know-how alebo informácií získaných pred výkonnosťou fondu alebo mimo nej alebo prístup neoprávnených osôb k ▌výsledkom vytvoreným v súvislosti s akciami finančne podporovanými z fondu môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jeden alebo viacero členských štátov. Nakladanie s citlivými informáciami by sa preto malo riadiť príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom ▌.

(44a)  V záujme zaručenia požadovanej úrovne bezpečnosti utajovaných skutočností by pri podpisovaní utajených dohôd o udeľovaní grantov a financovaní mali byť splnené minimálne normy pre priemyselnú bezpečnosť. Na tento účel a v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/244 Komisia informuje expertov určených členskými štátmi v rámci poradenstva o bezpečnostných pokynoch k programu vrátane usmernení pre určovanie stupňa bezpečnostného utajenia.

(45)  S cieľom zabezpečiť možnosť doplniť alebo zmeniť smerodajné ukazovatele vplyvu, v nevyhnutných prípadoch by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. ▌Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(46)  Komisia by mala riadiť fond s náležitým zreteľom na požiadavky na dôvernosť a bezpečnosť, najmä utajovaných skutočností a citlivých informácií,

▌PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUM A VÝVOJ

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky obranný fond (ďalej len „fond“) v zmysle článku 1 ods. 3 písm. b) nariadenia .../.../EÚ [Horizont – 2018/0224(COD)].

Stanovujú sa v ňom ciele fondu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá jeho poskytovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(0)  „žiadateľ“ je právny subjekt, ktorý podal žiadosť o podporu z fondu v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov alebo v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(1)  „operácie kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu EÚ, a to aj z mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v rámci ktorých sa kombinujú nenávratné formy podpory ▌alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ a návratné formy podpory z rozvojových a iných verejných finančných inštitúcií, ako aj z komerčných finančných inštitúcií a od investorov;

(1a)  „osvedčovanie“ je postup, ktorým vnútroštátny orgán osvedčí, že výrobok obranného priemyslu, hmotná alebo nehmotná zložka alebo technológia spĺňajú platné predpisy;

(1b)  „utajovaná skutočnosť“ je každá informácia alebo materiál v akejkoľvek forme, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť rôzne stupne poškodenia záujmov Európskej únie alebo jedného alebo viacerých jej členských štátov a ktorá je označená stupňom utajenia EÚ alebo zodpovedajúcim označením stupňa utajenia, v súlade s dohodou medzi zástupcami členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie (2011/C 202/05);

(1c)  „konzorcium“ je zoskupenie žiadateľov alebo príjemcov založené na spolupráci, viazané dohodou o konzorciu a založené na vykonanie akcie v rámci fondu;

(1d)  „koordinátor“ je právny subjekt, ktorý je členom konzorcia a ktorý bol vymenovaný všetkými členmi konzorcia ako hlavné kontaktné miesto v rámci vzťahov s Komisiou;

(2)  „kontrola“ je schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov;

(3)  „vývojová akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá ▌z činností zameraných na obranu predovšetkým vo fáze vývoja a ktorá sa týka nových výrobkov alebo technológií alebo modernizácie existujúcich výrobkov alebo technológií, s výnimkou výroby alebo používania zbraní;

(4)  „prelomová obranná technológia“ je technológia spôsobujúca radikálnu zmenu vrátane vylepšenej alebo úplne novej technológie, ktorá spôsobuje zmenu paradigmy v koncepcii a vedení obranných záležitostí, a to aj tým, že nahradí súčasné obranné technológie alebo vedie k ich zastaraniu;

(5)  „výkonná riadiaca štruktúra“ je orgán právneho subjektu vymenovaný v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý sa v náležitých prípadoch zodpovedá výkonnému riaditeľovi a ktorý je oprávnený určovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie právneho subjektu a ktorý vykonáva dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitoruje ho;

(5a)  „najdôležitejšie informácie“ sú údaje, know-how alebo informácie získané v rámci vykonávania fondu, bez ohľadu na formu alebo povahu;

(6)  „právny subjekt“ je každá ▌právnická osoba založená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže vo svojom mene uplatňovať práva a podliehať záväzkom, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom ▌197 ods. 2 písm. c) ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(7)  „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je ▌MSP ▌a ktorý má najviac 3 000 zamestnancov, ktorých počet sa vypočíta podľa článkov 3 až ▌6 ▌prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(16);

(8)  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb z oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb z oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

(9)  „projektový manažér“ je každý verejný obstarávateľ usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine, trvalo alebo na ad hoc základe poverený členským štátom alebo pridruženou krajinou alebo skupinou členských štátov ▌alebo pridružených krajín riadením nadnárodných projektov v oblasti výzbroje;

(9a)  „kvalifikácia“ je celý postup preukazovania, že návrh výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológia spĺňa stanovené požiadavky a poskytuje objektívne dôkazy, ktorými sa preukazuje, že sa splnili konkrétne požiadavky návrhu;

(10)  „príjemca“ je akýkoľvek právny subjekt, s ktorým bola podpísaná dohoda o udelení grantu alebo financovaní alebo ktorému bolo oznámené rozhodnutie o udelení grantu alebo financovaní;

(11)  „výskumná akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá predovšetkým z výskumných činností, najmä aplikovaného výskumu a v prípade potreby aj základného výskumu, s cieľom získať nové poznatky a s výlučným zameraním na obranné zariadenia;

(12)  „výsledky“ je akýkoľvek hmotný alebo nehmotný účinok akcie, ako sú údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, či už ich možno chrániť alebo nie, ako aj všetky súvisiace práva vrátane práv duševného vlastníctva;

(12a)  „citlivé informácie“ sú informácie a údaje vrátane utajovaných skutočností, ktoré musia byť chránené pred neoprávneným prístupom alebo zverejnením z dôvodu povinností stanovených vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie alebo v záujme ochrany súkromia alebo bezpečnosti jednotlivca alebo organizácie;

(12b)  „malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú malé a stredné podniky vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES;

(13)  „osobitná správa“ je konkrétny výstup výskumnej akcie, v ktorom sú zhrnuté jej výsledky a uvedené obsiahle informácie o základných zásadách, cieľoch, skutočných výsledkoch, základných vlastnostiach, vykonaných skúškach, možných prínosoch, potenciálnych obranných zariadeniach a očakávanom spôsobe využitia tohto výskumu v záujme rozvoja vrátane informácií o vlastníctve práv duševného vlastníctva, pričom sa nevyžaduje zahrnutie informácií o právach duševného vlastníctva;

(14)  „systémový prototyp“ je model výrobku alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon v prevádzkovom prostredí;

(15)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

(16)  „nepridružená tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je pridruženou krajinou podľa článku 5;

(17)  „subjekt z nepridruženej tretej krajiny“ je právny subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine alebo – ak je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine – ktorého výkonné riadiace štruktúry sa nachádzajú v nepridruženej tretej krajine.

Článok 3

Ciele fondu

1.  Všeobecným cieľom fondu je pomáhať rozvoju konkurencieschopnosti, efektívnosti a inovačných kapacít európskej obrannej, technologickej a priemyselnej základne prostredníctvom Únie, čím sa prispieva k strategickej autonómii Únie a slobode jej činností podporovaním akcií spolupráce a rozširovaním cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi v celej Únii, najmä MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj posilnením a zlepšením dynamickosti dodávateľských a hodnotových reťazcov v oblasti obrany, rozšírením cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi a podporovaním lepšieho využívania priemyselného potenciálu inovácií, výskumu a technologického vývoja, a to v každej fáze ▌životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

2.  Konkrétnymi cieľmi tohto fondu sú:

a)  podporovať ▌spoluprácu v oblasti výskumu, ▌ktorá môže výrazne zvýšiť výkonnosť ▌budúcich spôsobilostí v celej Únii, a to s cieľom maximalizovať inovácie a zaviesť nové výrobky a technológie obranného priemyslu vrátane prelomových výrobkov a technológií a čo najefektívnejšie využívať financovanie obranného výskumu v Únii;

b)  podporovať spoluprácu v oblasti vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, ▌ čo prispeje k väčšej efektívnosti výdavkov Únie na obranu, dosiahnu sa tým väčšie úspory z rozsahu, zníži sa riziko zbytočnej duplicity a ako taký sa podporí dopyt trhu po európskych výrobkoch a technológiách, a zníži sa tým fragmentácia výrobkov a technológií obranného priemyslu v celej Únii. V konečnom dôsledku fond povedie k zvýšeniu štandardizácie obranných systémov a väčšej interoperabilite spôsobilostí členských štátov.

Táto spolupráca musí byť v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a predovšetkým v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí.

V tejto súvislosti a s prihliadnutím na to, že je potrebné vyhnúť sa zbytočnej duplicite, je možné v prípade potreby zohľadniť aj regionálne a medzinárodné priority, ak sa tým nevylučuje možnosť účasti žiadneho členského štátu alebo pridruženej krajiny, pokiaľ tieto priority slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie stanoveným v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok 4

Rozpočet

1.  V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia …/…/EÚ sa finančné krytie na implementáciu Európskeho obranného fondu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 11 453 260 000 EUR v cenách z roku 2018 (13 000 000 000 EUR v súčasných cenách).

2.  ▌Rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:

a)  ▌3 612 182 000 EUR v cenách z roku 2018 (4 100 000 000 EUR) na výskumné akcie;

b)  ▌7 841 078 000 EUR v cenách z roku 2018 (8 900 000 000 EUR v súčasných cenách) na akcie v oblasti vývoja.

2a.  S cieľom reagovať na nepredvídané okolnosti alebo nový vývoj a potreby môže Komisia prerozdeliť sumy uvedené v odseku 2 najviac o 20 % medzi akcie na výskum a akcie na rozvoj.

3.  Sumy uvedené v odseku 1 a 2 možno použiť na účely technickej a administratívnej pomoci pri implementácii fondu, ako sú napríklad prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

4.  Na výzvy na predkladanie návrhov alebo prideľovanie financovania na podporu prelomových technológií na obranné účely sa vyčlenia najmenej 4 %, ale najviac 8 % finančného krytia uvedeného v odseku 1.

Článok 5

Pridružené krajiny

Fond je otvorený členským štátom Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP. Každý finančný príspevok do fondu podľa tohto článku predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 6

Podpora prelomových technológií na obranné účely

1.  Komisia prideľuje finančné prostriedky na základe otvorených a verejných konzultácií o ▌technológiách so zameraním na obranné aplikácie s potenciálom spôsobiť zásadný prelom v obranných záležitostiach v oblastiach intervencie vymedzených v pracovných programoch.

2.  V pracovných programoch sa stanovia najvhodnejšie formy financovania týchto prelomových obranných technológií.

Článok 7

Etika

1.  Akcie vykonávané v rámci fondu musia byť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, právom Únie a medzinárodným právom vrátane Charty základných práv Európskej únie. Tieto akcie musia byť zároveň v súlade s etickými zásadami, ktoré sú obsiahnuté aj príslušnom vnútroštátnom práve, práve Únie a medzinárodnom práve.

2.  Pred podpisom dohody o udelení grantu musí návrhy preskúmať Komisia na základe etického sebahodnotenia vypracovaného konzorciom s cieľom identifikovať tie akcie, ktoré vyvolávajú vážne etické otázky vrátane podmienok vykonávania a ktoré sa v náležitých prípadoch predložia na etické posúdenie.

Preskúmania a posúdenia z etického hľadiska vykonáva Komisia za podpory nezávislých expertov z rôznych oblastí, najmä s uznávanými odbornými skúsenosťami v oblasti obrannej etiky.

Podmienky vykonávania eticky citlivých činností sa uvedú v dohode o udelení grantu.

Komisia zabezpečí čo najväčšiu transparentnosť postupov v etických otázkach a podá o tom správu v rámci svojich povinností podľa článku 32. V rámci expertnej skupiny musí mať zastúpenie čo najväčší počet členských štátov.

3.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, získajú pred začatím príslušných činností všetky príslušné povolenia alebo iné povinné dokumenty vyžadované vnútroštátnymi alebo miestnymi etickými výbormi alebo inými orgánmi, ako sú orgány na ochranu osobných údajov. Uvedené dokumenty sa archivujú a na požiadanie poskytujú Komisii.

5.  Návrhy, ktoré sú z etického hľadiska neprijateľné, sa zamietnu ▌.

Článok 8

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.  Fond sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

1a.  Odchylne od odseku 1 môžu v odôvodnených prípadoch v rámci nepriameho riadenia vykonávať osobitné akcie subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uvedené sa nevzťahuje na výberový postup a postup prideľovania podľa článku 12.

2.  Z fondu sa môže poskytovať financovanie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách prostredníctvom grantov, cien a verejného obstarávania, a ak je to vhodné vzhľadom na špecifiká akcie, prostredníctvom finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

2a.  Operácie kombinovaného financovania sa vykonávajú v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadením o Programe InvestEU.

2b.  Finančné nástroje sú striktne zamerané iba na prijímateľov.

Článok 10

Oprávnené subjekty

1.  Príjemcovia a ▌subdodávatelia zapojení do akcie finančne podporovanej z fondu musia byť ▌usadení v Únii alebo v pridruženej krajine▌.

1a.  Infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje príjemcov a subdodávateľov zapojených do akcie, ktoré sa používajú na účely akcií finančne podporovaných v rámci programu, sa musia nachádzať na území členského štátu alebo pridruženej krajiny počas celého trvania akcie a výkonné riadiace štruktúry príjemcov musia byť usadené v Únii alebo v pridruženej krajine.

1b.  Na účel akcie finančne podporovanej z fondu príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie nepodliehajú kontrole zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny.

2.  Odchylne od odseku 1b tohto článku je právny subjekt usadený v Únii alebo pridruženej krajine a ovládaný nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny ▌oprávnený ako príjemca alebo subdodávateľ zapojený do akcie len za predpokladu, že záruky schválené členským štátom alebo pridruženou krajinou, v ktorej je usadený, v súlade s vnútroštátnymi postupmi sprístupní Komisii. Uvedené záruky sa môžu vzťahovať na výkonnú riadiacu štruktúru právneho subjektu usadeného v Únii alebo v pridruženej krajine. Ak to členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je právny subjekt usadený, považuje za vhodné, uvedené záruky sa môžu vzťahovať aj na osobitné práva štátnych orgánov v kontrole nad právnym subjektom.

Záruky zaisťujú, aby zapojenie takého právneho subjektu do akcie nebolo v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, ako sú stanovené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ, ani s cieľmi stanovenými v článku 3. Záruky musia byť tiež v súlade s ustanoveniami článkov 22 a 25. V zárukách sa najmä uvedie, že na účel akcie sa prijali opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že:

a)  ▌kontrola nad žiadateľským právnym subjektom sa nevykonáva spôsobom, ktorý obmedzuje jeho schopnosť vykonávať akciu a dosahovať výsledky, alebo mu v tom bráni, ktorý obmedzuje jeho infraštruktúru, zariadenia, aktíva, zdroje, duševné vlastníctvo alebo know-how na účely akcie alebo ktorý oslabuje jeho spôsobilosti a normy potrebné na výkon akcie;

b)  ▌sa nepridruženým tretím krajinám alebo subjektom z nepridružených tretích krajín bráni v prístupe k ▌citlivým informáciám súvisiacim s akciou; zamestnanci alebo iné osoby zapojené do akcie majú v náležitých prípadoch národnú bezpečnostnú previerku vydanú daným členským štátom alebo danou pridruženou krajinou;

c)  duševné vlastníctvo, ktoré vzniká ako dôsledok akcie, a výsledky akcie zostávajú príjemcovi počas akcie aj po jej ukončení, nepodliehajú kontrole ani obmedzeniu zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny a nevyvážajú sa mimo Úniu alebo mimo pridružených krajín, ani sa k nim neposkytuje prístup mimo Úniu alebo mimo pridružených krajín bez súhlasu členského štátu alebo pridruženej krajiny, v ktorej je právny subjekt usadený, a to v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.

Ak to členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je právny subjekt usadený, považuje za vhodné, môžu sa poskytnúť dodatočné záruky.

Komisia informuje výbor uvedený v článku 28 o každom právnom subjekte, ktorý sa považuje za oprávnený podľa tohto odseku.

4.  Ak v Únii alebo pridruženej krajine nie sú ľahko dostupné konkurencieschopné náhrady, príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie môžu využívať svoje aktíva, infraštruktúru, zariadenia a zdroje, ktoré sa nachádzajú alebo sú v držbe mimo územia členských štátov Únie alebo pridružených krajín, ak uvedené použitie nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, je v súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 a v plnom súlade s článkami 22 a 25. ▌Náklady spojené s týmito činnosťami nesmú byť finančne podporované z fondu.

4a.  Príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie môžu pri výkone oprávnenej akcie spolupracovať aj s právnymi subjektmi, ktoré sú usadené mimo územia členských štátov alebo pridružených krajín alebo ktoré podliehajú kontrole nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, vrátane využívania aktív, infraštruktúry, zariadení a zdrojov takýchto právnych subjektov, ak to nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov. Takáto spolupráca musí byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 a v plnom súlade s článkami 22 a 25.

Nepridružená tretia krajina alebo iný subjekt z nepridruženej tretej krajiny nesmie mať neoprávnený prístup k utajovaným skutočnostiam týkajúcim sa vykonávania akcie a musí sa zabrániť potenciálnym negatívnym dôsledkom na bezpečnosť dodávok vstupov potrebných pre akciu.

Náklady spojené s týmito činnosťami nesmú byť financované z fondu.

6.  Žiadatelia poskytnú všetky relevantné informácie potrebné na posúdenie kritérií oprávnenosti ▌. V prípade zmeny počas vykonávania akcie, ktorá by mohla viesť k spochybneniu splnenia kritérií oprávnenosti, príslušný právny subjekt informuje Komisiu, ktorá posúdi, či sú tieto kritériá a podmienky oprávnenosti naďalej splnené, a rieši potenciálny vplyv na financovanie akcie.

7.  ▌

8.  ▌

9.  Na účel tohto článku sú subdodávateľmi zapojenými do akcie finančne podporovanej z fondu subdodávatelia s priamym zmluvným vzťahom k príjemcovi, iní subdodávatelia, pre ktorých je vyčlenených aspoň 10 % celkových oprávnených nákladov, a subdodávatelia, ktorí môžu vyžadovať na účely vykonávania akcie potrebu prístupu k utajovaným skutočnostiam ▌ a ktorí nie sú členmi konzorcia.

Článok 11

Oprávnené akcie

1.  Na získanie financovania sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

2.  Z fondu sa podporujú akcie, ktoré sa týkajú▌ nových výrobkov a technológií obranného priemyslu a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií, ak využitie už existujúcich informácií potrebných na uskutočnenie akcií na modernizáciu nepodlieha priamo alebo nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľských právnych subjektov obmedzeniam zo strany nepridruženej tretej krajiny ani subjektunepridruženej tretej krajiny, a to spôsobom, ktorý bráni vykonávaniu akcie.

3.  Oprávnená akcia sa týka jednej alebo viacerých z týchto činností:

a)  činností zameraných na vytváranie, podporu a zdokonaľovanie ▌poznatkov, výrobkov a technológií vrátane prelomových technológií ▌, ktoré môžu výrazne ovplyvniť oblasť obrany;

b)  činností zameraných na zvýšenie interoperability a odolnosti vrátane bezpečnej výroby a výmeny údajov, na riadenie kritických obranných technológií, posilnenie bezpečnosti dodávok alebo umožnenie účinného využitia výsledkov pre potreby výrobkov a technológií obranného priemyslu;

c)  štúdií, ako napríklad štúdií uskutočniteľnosti, ktorých cieľom je preskúmať uskutočniteľnosť nových alebo zdokonalených technológií, výrobkov, postupov, služieb a riešení ▌;

d)  návrhu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ako aj vymedzenia technických špecifikácií, na základe ktorých sa vypracoval návrh, čo môže zahŕňať čiastočné testy zníženia rizika v priemyselnom alebo reprezentatívnom prostredí;

e)  vývoja modelu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon prvku v prevádzkovom prostredí (prototyp systému);

f)  testovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie;

g)  kvalifikácie výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

h)  osvedčovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

i)  vývoja technológií alebo aktív, ktorými sa zvyšuje efektívnosť v rámci celého životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

4.  Akcia sa uskutoční v spolupráci najmenej troch oprávnených subjektov v rámci konzorcia, ktoré sú usadené najmenej v troch rôznych členských štátoch ▌ alebo pridružených krajinách. Najmenej tri z oprávnených subjektov usadených najmenej v dvoch členských štátoch ▌ alebo pridružených krajinách nesmú byť počas celého trvania implementácie akcie ▌pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, a nesmú sa kontrolovať navzájom.

5.  Odsek 4 sa nevzťahuje na ▌akcie, ktoré sa týkajú prelomových technológií na obranné účely, alebo na akcie uvedené v odseku 3 písm. c)▌.

6.  Akcie týkajúce sa vývoja výrobkov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané platným medzinárodným právom, nie sú oprávnené.

Akcie na vývoj smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly rozhodovať o výbere a angažovanosti pri vykonávaní útokov na ľudí tiež nesmú byť financované z fondu, čím nie je dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky na akcie zamerané na rozvoj systémov včasného varovania a na protiopatrenia na obranné účely.

Článok 12

Výberový postup a postup prideľovania

1.  Finančné prostriedky Únie sa udeľujú na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov vydaných v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. V niektorých riadne odôvodnených a výnimočných prípadoch sa finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom ▌195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2a.  Na účely pridelenia finančných prostriedkov ▌Komisia koná pomocou vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 13

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

▌Všetky predložené návrhy sa hodnotia na základe týchto kritérií:

a)  prínos k excelentnosti alebo potenciál prevratnosti v oblasti obrany preukázaním najmä toho, že očakávané výsledky navrhovanej akcie predstavujú významné výhody oproti existujúcim výrobkom alebo technológiám obranného priemyslu;

b)  prínos k inováciám a technologickému rozvoju európskeho obranného priemyslu preukázaním najmä toho, že navrhovaná akcia zahŕňa prelomové alebo novátorské koncepcie a prístupy, nové a do budúcnosti sľubné technologické vylepšenia alebo použitie technológií alebo koncepcií, ktoré sa doposiaľ v sektore obrany nepoužívali, a zároveň sa vyhne zbytočnej duplicite úsilia;

c)  prínos ku konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu preukázaním toho, že navrhovaná akcia má preukázateľne pozitívnu bilanciu nákladovej efektívnosti a účinnosti, čím sa v celej Únii aj mimo jej hraníc vytvárajú nové trhové príležitosti a urýchľuje sa rast podnikov;

d)  prínos k autonómii európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a to aj zvýšením nezávislosti od zdrojov s pôvodom mimo EÚ a posilnením bezpečnosti dodávok a k bezpečnostným a obranným záujmom Únie v súlade s prioritami uvedenými v článku 3 ▌;

e)  prínos v oblasti vytvárania novej cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi usadenými v členských štátoch alebo pridružených krajinách, najmä MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sa výrazne zapájajú do akcie ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako iné subjekty v dodávateľskom reťazci a ktoré sú usadené v inom členskom štáte ▌alebo inej pridruženej krajine ako je štát alebo krajina, v ktorých sú usadené subjekty tvoriace konzorcium, ktoré nie sú MSP alebo spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

f)  kvalita a efektívnosť implementácie akcie.

Článok 14

Miera spolufinancovania

1.  Z fondu sa financuje až do 100 % oprávnených nákladov na činnosť uvedenú v článku 11 ods. 3 bez toho, aby bol dotknutý článok 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Odchylne od odseku 1:

a)  v prípade činností vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. e) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 20 % oprávnených nákladov na ne;

b)  v prípade činností vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. f) až h) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 80 % oprávnených nákladov na ne.

3.  Miera financovania vývojových akcií sa zvýši v týchto prípadoch:

a)  v prípade činnosti vyvinutej v kontexte stálej štruktúrovanej spolupráce zriadenej rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 možno využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov;

b)  v prípade činnosti možno využiť zvýšenú mieru financovania uvedenú v druhom a treťom pododseku tohto odseku, ak je najmenej 10 % celkových oprávnených nákladov na činnosť pridelených MSP, ktoré sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine a ktoré sú do činnosti zapojené ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci.

Miera financovania sa môže zvýšiť o percentuálne body zodpovedajúce percentu celkových oprávnených nákladov na činnosť vyčlenenú pre MSP usadené v členských štátoch alebo v pridružených krajinách, v ktorých sú usadení príjemcovia, ktorí nie sú MSP a ktorí sú do činnosti zapojení ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci, avšak najviac o ďalších 5 percentuálnych bodov.

Miera financovania sa môže zvýšiť o percentuálne body zodpovedajúce dvojnásobku percentuálneho podielu celkových oprávnených nákladov na činnosť vyčlenenú pre MSP usadené v iných členských štátoch alebo pridružených krajinách, ako sú členské štáty alebo pridružené krajiny, v ktorých sú usadení príjemcovia, ktorí nie sú MSP a ktorí sú do činnosti zapojení ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci;

c)  v prípade činnosti sa môže využiť miera financovania zvýšená o ďalších 10 percentuálnych bodov, ak najmenej 15 % celkových oprávnených nákladov na činnosť je vyčlenených pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou usadené v Únii alebo v pridruženej krajine;

d)  celkové zvýšenie miery financovania činnosti nesmie prekročiť 35 percentuálnych bodov.

Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci fondu vrátane zvýšenej miery financovania nesmie pokrývať viac ako 100 % oprávnených nákladov na akciu.

Článok 15

Finančná kapacita

Odchylne od článku ▌198 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách:

a)  finančná kapacita sa overí len v prípade koordinátora a len ak sa požadované financovanie od Únie rovná 500 000 EUR alebo je vyššie. Ak však existujú dôvody pochybovať o finančnej kapacite, Komisia overí finančnú kapacitu aj v prípade ostatných žiadateľov alebo koordinátorov pod prahovou hodnotou uvedenou v prvej vete;

b)  finančná kapacita sa neoveruje v prípade právnych subjektov, ktorých životaschopnosť zaručujú príslušné orgány členského štátu;

c)  ak je finančná kapacita štrukturálne zaručená iným právnym subjektom, overí sa jeho finančná kapacita.

Článok 16

Nepriame náklady

1.  Odchylne od článku 181 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepriame oprávnené náklady určujú uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov okrem priamych oprávnených nákladov na subdodávky a finančnej podpory pre tretie strany, ako aj akýchkoľvek jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.

2.  Alternatívne možno nepriame oprávnené náklady ▌určiť v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva príjemcu na základe skutočných nepriamych nákladov za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznávajú tieto postupy nákladového účtovníctva pre porovnateľné činnosti v oblasti obrany v súlade s článkom ▌185▌ nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré boli oznámené Komisii.

Článok 17

Používanie celkovej jednorazovej platby alebo príspevku, ktorý nie je spojený s nákladmi

1.  V prípade, že Únia udeľuje spolufinancovanie vo výške nižšej ako 50 % celkových nákladov na akciu, Komisia môže použiť:

a)  príspevok, ktorý nie je spojený s nákladmi, uvedenými v článku ▌180 ods. 3▌ nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktorý je založený na dosiahnutí výsledkov meraných s ohľadom na predtým stanovené medzníky alebo na základe ukazovateľov výkonnosti; alebo

b)  celkovú jednorazovú platbu uvedenú v článku ▌182 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách a založenú na predbežnom rozpočte akcie, ktorý už schválili vnútroštátne orgány spolufinancujúcich členských štátov a pridružených krajín.

2.  Nepriame náklady sa zahrnú do jednorazovej platby.

Článok 18

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím

1.  Únia môže podporiť obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím udelením grantu verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vymedzeným v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(17), 2014/25/EÚ(18) a 2009/81/ES(19), ktorí spoločne obstarávajú ▌služby výskumu a vývoja v oblasti obrany alebo koordinujú svoje postupy verejného obstarávania.

2.  Postupy verejného obstarávania:

a)  musia byť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

b)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov);

c)  umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou a zároveň bráni vzniku konfliktu záujmov.

Článok 19

Záručný fond

Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [nástupca nariadenia o záručnom fonde].

Článok 20

Podmienky oprávnenosti týkajúce sa verejného obstarávania a cien

1.  Články 10 a 11 sa uplatňujú primerane na ceny.

2.  Článok 10, odchylne od článku 176 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a článok 11 sa primerane uplatňujú na verejné obstarávanie štúdií podľa článku 11 ods. 3 písm. c).

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUMNÉ AKCIE

Článok 22

Vlastníctvo výsledkov výskumných akcií

1.  Vlastníkmi výsledkov výskumných akcií finančne podporovaných z fondupríjemcovia, ktorí ich vytvorili. Ak výsledky spoločne vytvorili právne subjekty a ak ich príslušné príspevky nemožno s istotou určiť alebo ak nie je možné takéto spoločné výsledky rozdeliť, výsledky sú spoločným vlastníctvom právnych subjektov. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach uplatňovania tohto spoluvlastníctva v súlade so svojimi povinnosťami podľa dohody o grante.

2.  Odchylne od odseku 1, ak sa podpora z prostriedkov Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania, vlastníkom výsledkov výskumných akcií finančne podporovaných z fondu je Únia. Členské štáty a pridružené krajiny majú prístupové práva k výsledkom, a to bezplatne a na ich písomnú žiadosť.

3.  ▌Výsledky výskumných akcií finančne podporovaných z fondu nesmú priamo ani nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov podliehať kontrolám ani obmedzeniam zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, a to ani z hľadiska transferu technológií.

4.  Pokiaľ ide o výsledky vytvorené príjemcami prostredníctvom akcií finančne podporovaných z fondu a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8a tohto článku, Komisii sa oznámi vopred každý prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie nepridruženej tretej krajine alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny. Ak je takýto prevod vlastníctva v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov alebo s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článku 3, finančné prostriedky poskytnuté z fondu sa vrátia.

5.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín majú prístupové práva k osobitnej správe o výskumnej akcii, ktorá získala financovanie z prostriedkov Únie. Takéto práva sa udeľujú na bezplatnom základe a Komisia ich prevedie na členské štáty a pridružené krajiny po tom, ako sa uistí, že je stanovená zodpovedajúca povinnosť zachovávať dôvernosť.

6.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín využívajú osobitnú správu výlučne na účely týkajúce sa používania svojimi ozbrojenými silami alebo v ich prospech alebo na účely svojich bezpečnostných alebo spravodajských zložiek, a to aj v rámci ich programov spolupráce. Takéto používanie okrem iného zahŕňa štúdiu, hodnotenie, posúdenie, výskum, návrh ▌a akceptáciu a osvedčovanie výrobku, prevádzku, školenie a likvidáciu ▌, ako aj posúdenie a vypracovanie technických požiadaviek na obstarávanie.

7.  Príjemcovia bezplatne poskytnú inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie prístupové práva k výsledkom výskumných činností finančne podporovaných z fondu, a to na náležite odôvodnený účel rozvíjania, vykonávania a monitorovania existujúcich politík alebo programov Únie v oblastiach, ktoré patria do jej právomoci. Takéto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie.

8.  Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sú stanovené v dohodách o udelení grantu a zmluvách týkajúcich sa obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode. Verejní obstarávatelia majú prinajmenšom práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie, alebo právo požiadať príjemcov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Všetky členské štáty a pridružené krajiny majú bezplatný prístup k osobitnej správe. Ak dodávateľ komerčne nevyužije výsledky v rámci stanovenej lehoty po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktorá je uvedená v zmluve, prevedie každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

8a.  Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na vývoz výrobkov, zariadení alebo technológií, ktoré zahŕňajú výsledky výskumných činností finančne podporovaných z fondu, a nemajú vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v oblasti politiky vývozu výrobkov obranného priemyslu.

8b.   Akékoľvek dva alebo viaceré členské štáty alebo pridružené krajiny, ktoré viacstranne alebo na základe organizácie Úniou spoločne uzavreli jednu alebo viacero zmlúv s jedným alebo viacerými príjemcami s cieľom ďalej rozvíjať výsledky výskumných činností podporovaných z fondu, majú prístup k takýmto výsledkom, ktoré sú vo vlastníctve príjemcov a ktoré sú potrebné pre plnenie zmluvy alebo zmlúv. Takéto prístupové práva sa udeľujú bez poplatku a na základe konkrétnych podmienok na zabezpečenie toho, aby sa tieto práva využívali len na účel zmluvy alebo zmlúv a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií.

HLAVA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝVOJOVÉ AKCIE

Článok 23

Ďalšie kritériá oprávnenosti vývojových akcií

1.  ▌Konzorcium preukáže, že ostávajúce náklady na činnosť, ktoré nie sú hradené z podpory Únie, sa pokryjú inými formami financovania, ako sú príspevky členských štátov ▌alebo pridružených krajín alebo z prostriedkov spolufinancovania od právnych subjektov.

2.  Činnosti uvedené v článku 11 ods. 3 písm. d) ▌sa musia zakladať na spoločných požiadavkách, na ktorých sa spoločne dohodli najmenej dva členské štáty ▌alebo pridružené krajiny.

3.  Pokiaľ ide o činnosti uvedené v článku 11 ods. 3 písm. e) až h), konzorcium preukáže na základe dokumentov vydaných vnútroštátnymi orgánmi, že:

a)  najmenej dva členské štáty ▌alebo pridružené krajiny majú v úmysle obstarať koncový výrobok alebo využívať technológiu koordinovaným spôsobom, a to prípadne aj prostredníctvom spoločného obstarávania;

b)  činnosť je založená na spoločných technických požiadavkách, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty alebo pridružené krajiny, ktoré majú akciu spolufinancovať alebo ktoré majú v úmysle spoločne obstarať koncový výrobok alebo spoločne využívať technológiu.

Článok 24

Ďalšie kritériá na vyhodnotenie ponúk pre vývojové akcie

Okrem kritérií prideľovania uvedených v článku 13 sa v pracovnom programe takisto zohľadní:

a)  prínos k zvýšeniu efektívnosti výrobkov a technológií obranného priemyslu počas celého ich životného cyklu vrátane nákladovej účinnosti, ako aj potenciál dosiahnuť súčinnosť v rámci procesu obstarávania, údržby a likvidácie;

b)   prínos pre ďalšiu integráciu európskeho obranného priemyslu v celej Únii, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne využívať, vlastniť alebo udržiavať koncový výrobok alebo technológiu.

Článok 25

Vlastníctvo výsledkov vývojových akcií

1.  Únia nevlastní výrobky alebo technológie, ktoré sú výsledkom vývojových akcií finančne podporovaných z fondu, ani nemá nárok na práva duševného vlastníctva vzťahujúce sa na výsledky týchto akcií.

2.  Výsledky akcií finančne podporovaných z fondu nesmú priamo ani nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov podliehať kontrolám ani obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, a to ani vo forme transferu technológií.

2a.  Toto nariadenie nemá vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v oblasti politiky vývozu výrobkov obranného priemyslu.

3.  Pokiaľ ide o výsledky vytvorené príjemcami prostredníctvom akcií finančne podporovaných z fondu a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2a tohto článku, Komisii sa vopred oznámi každý prevod vlastníctva ▌na nepridruženú tretiu krajinu alebo subjekt z nepridruženej tretej krajiny. Ak je takýto prevod vlastníctva ▌v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov alebo s cieľmi ▌tohto nariadenia stanovenými v článku 3, finančné prostriedky poskytované z fondu sa vrátia.

4.  Ak sa pomoc Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania štúdie, členské štáty alebo pridružené krajiny majú na základe písomnej žiadosti právo na bezplatnú nevýhradnú licenciu na jej využívanie.

HLAVA IV

RIADENIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 27

Pracovné programy

1.  Fond sa implementuje na základe ročných pracovných programov zriadených v súlade s článkom 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania. V pracovných programoch sa uvádza celkový rozpočet využívaný na cezhraničnú účasť MSP.

2.  Komisia prijme pracovné programy pomocou vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

3.  V pracovných programoch sa podrobne uvádzajú výskumné témy a kategórie akcií, ktoré sa majú finančne podporiť z fondu. Tieto kategórie sú v súlade s obrannými prioritami uvedenými v článku 3.

S výnimkou tej časti pracovného programu, ktorá sa venuje prelomovým technológiám na obranné účely, sa tieto témy výskumu a kategórie akcií týkajú výrobkov a technológií v týchto oblastiach:

a)  príprava, ochrana, nasadenie a udržateľnosť,

b)  riadenie informácií a nadriadenosť a velenie, kontrola, komunikácia, počítače, spravodajské informácie, sledovanie a prieskum (C4ISR), kybernetická obrana a kybernetická bezpečnosť, a

c)  angažovanosť a efektory.

4.  Pracovné programy v relevantných prípadoch obsahujú funkčné požiadavky a uvádza sa v nich forma financovania EÚ v súlade s článkom 8, pričom zároveň nebránia súťaži na úrovni výziev na predkladanie návrhov.

V pracovných programoch sa môže zvážiť aj prechod výsledkov výskumných akcií s preukázanou pridanou hodnotou, ktoré sa už finančne podporili z fondu, do fázy vývoja.

Článok 28

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra sa pozve ako pozorovateľ, aby poskytovala svoje názory a odborné znalosti. Prizve sa aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Výbor sa tiež stretáva v osobitných zloženiach, a to aj s cieľom rokovať o aspektoch obrany a bezpečnosti, ktoré sa týkajú akcií v rámci fondu.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

V prípade, že výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 28a

Konzultácie s projektovým manažérom

Ak členský štát alebo pridružená krajina vymenuje projektového manažéra, Komisia s ním pred vykonaním platby konzultuje pokrok dosiahnutý v súvislosti s akciou.

Článok 29

Nezávislí experti

1.  Komisia vymenuje nezávislých expertov, ktorí pomáhajú pri etickom preskúmaní článku 7 a vyhodnocovaní návrhov podľa článku ▌237 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌

2.  Nezávislí experti sú občanmi Únie ▌z čo najväčšieho počtu členských štátov a vyberajú sa na základe výziev na prejavenie záujmu adresovaných ▌ministerstvám obrany a podriadeným agentúram, ďalším príslušným vládnym orgánom, výskumným inštitúciám, univerzitám, podnikateľským združeniam alebo podnikom zo sektora obrany s cieľom vytvoriť zoznam expertov. Odchylne od článku ▌237 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách sa tento zoznam nezverejňuje.

3.  Bezpečnostné previerky vymenovaných nezávislých expertov potvrdí príslušný členský štát.

4.  Výbor uvedený v článku 28 je každoročne informovaný o zozname expertov, aby bol transparentný, pokiaľ ide o bezpečnostné previerky expertov. Komisia zároveň zabezpečí, aby experti nehodnotili záležitosti, v súvislosti s ktorými sú v konflikte záujmov, ani v súvislosti s nimi neposkytovali poradenstvo alebo pomoc.

5.  Nezávislí experti sa vyberajú na základe ich zručností, skúseností a znalostí vhodných na vykonávanie úloh, ktorými sú poverení.

▌Článok 30

Uplatňovanie pravidiel o utajovaných skutočnostiach

1.  V rozsahu tohto nariadenia:

a)  každý členský štát ▌zabezpečí, aby ▌poskytoval stupeň ochrany utajovaných skutočností Európskej únie, ktorý je rovnocenný stupňu, ktoré poskytujú ▌bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ(20);

a1)  Komisia chráni utajované skutočnosti v súlade s bezpečnostnými predpismi stanovenými v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ;

c)  fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené ▌v tretích krajinách môžu s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa fondu nakladať len vtedy, ak v uvedených krajinách podliehajú bezpečnostným predpisom, ktoré zaisťujú stupeň ochrany, ktorý je prinajmenšom rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené ▌v rozhodnutí 2013/488/EÚ;

c1)   rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj otázky priemyselnej bezpečnosti, medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)  bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti a ktoré sú stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe, tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam Európskej únie, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

2.  Ak ide o akcie, ktoré zahŕňajú, vyžadujú si ▌alebo obsahujú utajované skutočnosti, príslušný financujúci subjekt spresní vo výzve na predkladanie návrhov alebo v súťažných podkladoch opatrenia a požiadavky potrebné na to, aby sa zaistila bezpečnosť týchto utajovaných skutočností na požadovanej úrovni.

3.  Komisia zriadi zabezpečený systém výmeny s cieľom uľahčiť výmenu citlivých informácií a utajovaných skutočností medzi Komisiou a členskými štátmi a pridruženými krajinami a prípadne aj so žiadateľmi a príjemcami. V systéme sa zohľadnia vnútroštátne bezpečnostné predpisy členských štátov.

4.  O pôvode najdôležitejších utajovaných skutočností vytvorených pri výkone výskumnej alebo vývojovej akcie rozhodne členský štát, na území ktorého sú prijímatelia usadení. Na tento účel môžu uvedené členské štáty rozhodnúť o osobitnom bezpečnostnom rámci na ochranu a nakladanie s utajovanými skutočnosťami týkajúcimi sa akcie a informujú o tom Komisiu. Takýmto bezpečnostným rámcom nie je dotknutá možnosť Komisie mať prístup k informáciám potrebným na vykonanie akcie.

Ak tieto členské štáty nevytvoria žiadny takýto osobitný bezpečnostný rámec, Komisia stanoví bezpečnostný rámec pre akciu v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444.

Uplatniteľný bezpečnostný rámec pre akciu musí byť zavedený najneskôr pred podpísaním dohody o udelení grantu alebo zmluvy.

Článok 31

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sú potrebné na účely monitorovania implementácie a posúdenia pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení všeobecných a konkrétnych cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.

2.  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia ustanovení o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia do tohto nariadenia.

3.  Komisia pravidelne monitoruje implementáciu fondu a každoročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o dosiahnutom pokroku, a to aj o zohľadňovaní poznatkov a skúseností získaných z EDIDP a PADR pri vykonávaní fondu. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

4.  Systém podávania správ o dosiahnutých výsledkoch zabezpečí, aby sa údaje na účely monitorovania implementácie fondu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 32

Hodnotenie fondu

1.  Hodnotenia sa vykonávajú v časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

2.  Priebežné hodnotenie fondu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii ▌, najneskôr však štyri roky po začatí jeho implementácie. V priebežnej hodnotiacej správe sa uvedie najmä posúdenie riadenia fondu, a to aj pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa nezávislých expertov, vykonávania etických postupov podľa článku 7 a skúseností získaných z EDIDP a PADR, miery vykonávania, výsledkov prideľovania projektov vrátane miery zapojenia MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a miery ich cezhraničnej účasti, miery úhrady nepriamych nákladov podľa článku 16, súm pridelených prevratným technológiám vo výzvach na predkladanie návrhov a finančných prostriedkov poskytnutých v súlade s článkom 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to do 31. júla 2024. Priebežné hodnotenie musí zároveň obsahovať informácie o krajinách pôvodu príjemcov, počte krajín zapojených do jednotlivých projektov a podľa možnosti aj o rozdelení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže predkladať návrhy na akékoľvek vhodné zmeny tohto nariadenia.

3.  Na konci obdobia implementácie fondu, najneskôr však do štyroch rokov po ▌31. decembri 2027, Komisia vykoná záverečné hodnotenie implementácie fondu. V správe o záverečnom hodnotení sa uvedú výsledky implementácie a, pokiaľ to je z časového hľadiska možné, vplyv fondu. V správe, ktorá vychádza z relevantných konzultácií s členskými štátmi, pridruženými krajinami a hlavnými zainteresovanými stranami, sa posúdi predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3. Pomôže tiež identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. Takisto sa v nej analyzuje cezhraničná účasť, a to aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, na projektoch implementovaných v rámci fondu, ako aj začlenenie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou do globálneho hodnotového reťazca a príspevok fondu k riešeniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí. Hodnotenie takisto obsahuje informácie o krajinách pôvodu príjemcov a podľa možností o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 33

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku ▌127 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách. Európsky dvor audítorov preskúmava účty všetkých príjmov a výdavkov Únie podľa článku 287 ZFEÚ.

Článok 34

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja zúčastňuje na fonde tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, ▌úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF k takýmto právam patrí právo viesť vyšetrovanie vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom ▌.

Článok 35

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Možnosť publikovať akademické články na základe výsledkov výskumných akcií upravuje dohoda o udelení grantu alebo o financovaní.

2.  V súvislosti s fondom a jeho akciami a výsledkami Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie. Finančné zdroje pridelené fondu zároveň prispievajú ku ▌ komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

2a.  Finančné zdroje pridelené fondu môžu takisto prispievať k organizácii činností v oblasti šírenia informácií, podujatí na nadväzovanie kontaktov a činností zameraných na zvyšovanie informovanosti, najmä s cieľom otvoriť dodávateľské reťazce na posilnenie cezhraničnej účasti MSP.

HLAVA V

DELEGOVANÉ AKTY, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Delegované akty

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 31 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) 2018/1092 (Program rozvoja európskeho obranného priemyslu) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 38

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie alebo zmenu dotknutých akcií až do ich ukončenia podľa nariadenia (EÚ) 2018/1092, ani na prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu v oblasti obrany, ktorá sa naďalej uplatňuje na dotknuté akcie až do ich ukončenia, ani na ich výsledky.

2.  Z finančného krytia fondu možno takisto hradiť náklady na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu z fondu na opatrenia prijaté v rámci jeho predchodcov, Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu a prípravnej akcie v oblasti obranného výskumu.

3.  V prípade potreby sa môžu do rozpočtu po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 4 s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2027.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

UKAZOVATELE K SPRÁVE O POKROKU FONDU PRI DOSAHOVANÍ JEHO KONKRÉTNYCH CIEĽOV

Konkrétny cieľ stanovený v článku 3 ods. 2 písm. a):

Ukazovateľ 1 Účastníci

Merané podľa: počtu zapojených právnych subjektov (rozdelených podľa veľkosti, typu a štátnej príslušnosti)

Ukazovateľ 2: Spoločný výskum

Merané podľa:

2.1  počtu a hodnoty financovaných projektov

2.2  cezhraničnej spolupráce: podiel zákaziek zadaných MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, s uvedením hodnoty zákaziek pri cezhraničnej spolupráci

2.3  podielu príjemcov, ktorí pred tým, ako fond nadobudol účinnosť, nevykonávali výskumné činnosti s uplatnením v obrannom priemysle

Ukazovateľ 3: Inovatívne výrobky

Merané podľa:

3.1   počtu nových patentov pochádzajúcich z projektov finančne podporovaných z fondu

3.2  agregovaného rozdelenia patentov medzi spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, MSP a právnymi subjektmi, ktoré nie sú ani spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, ani MSP

3.3  agregovaného rozdelenia patentov medzi členskými štátmi

Konkrétny cieľ stanovený v článku 3 ods. 2 písm. b):

Ukazovateľ 4: Kolaboratívny rozvoj spôsobilostí

Merané podľa: počtu a hodnoty financovaných akcií, ktoré sa zaoberajú nedostatkami v spôsobilostiach určenými v pláne rozvoja spôsobilostí

Ukazovateľ 4: Nepretržitá podpora počas celého cyklu výskumu a vývoja

Merané podľa: prítomnosti práv duševného vlastníctva alebo výsledkov vytvorených v rámci akcií podporovaných v minulosti v podkladových informáciách

Ukazovateľ 5: Podpora/vytváranie pracovných miest:

Merané podľa: počtu podporovaných zamestnancov vo výskume a vývoji v oblasti obrany za členský štát

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 75.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0516).
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1); Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
(5) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 z 18. júla 2018, ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie (Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018, s. 30).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(9) Odkaz sa bude aktualizovať: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je dostupná na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2013.373.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2013:373:TOC
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(11) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(12) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(13) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1).
(16)
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
(20) Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1 – 50.


Expozície vo forme krytých dlhopisov ***I
PDF 214kWORD 59k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov (COM(2018)0093 – C8-0112/2018 – 2018/0042(COD))
P8_TA-PROV(2019)0431A8-0384/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0093),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0112/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 22. augusta 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0384/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov(3)

P8_TC1-COD(2018)0042


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

▌,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Na základe článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(7) sa krytým dlhopisom za určitých podmienok udeľuje preferenčné zaobchádzanie. V Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...(8)(9) sa bližšie určujú základné prvky krytých dlhopisov a stanovuje sa spoločné vymedzenie krytých dlhopisov.

(2)  Komisia ▌20. decembra 2013 požiadala Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) o predloženie stanoviska k vhodnosti rizikových váh stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Podľa stanoviska orgánu EBA(10) predstavuje zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami stanovené v článku 129 nariadenia v zásade vhodné prudenciálne zaobchádzanie. Orgán EBA však odporúča, aby sa ešte zvážila možnosť doplniť požiadavky prípustnosti stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, tak aby sa vzťahovali minimálne na oblasti zmierňovania rizika likvidity, nadmerné zabezpečenie kolaterálom, úlohu príslušného orgánu a ďalšie rozpracovanie existujúcich požiadaviek na poskytovanie informácií investorom(11).

(3)  So zreteľom na stanovisko orgánu EBA je vhodné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 575/2013 pridaním dodatočných požiadaviek na kryté dlhopisy, čím sa posilní kvalita krytých dlhopisov oprávnených na priaznivé zaobchádzanie s kapitálom, ako sa stanovuje v článku 129 uvedeného nariadenia.

(4)  Podľa článku 129 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu príslušné orgány čiastočne upustiť od uplatňovania požiadavky, na základe ktorej sa expozície kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v článku 129 ods. 1 prvom pododseku písm. c), ako aj povoliť expozíciu, ktorá sa kvalifikuje do 2. stupňa kreditnej kvality, až do výšky maximálne 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie. Takéto čiastočné upustenie sa však uplatňuje len po predchádzajúcej porade s orgánom EBA a iba za predpokladu, že z dôvodu uplatňovania požiadavky na 1. stupeň kreditnej kvality možno v dotknutých členských štátoch zdokumentovať významné prípadné problémy s koncentráciou. Uplatnenie tejto výnimky považovali za potrebné tie členské štáty, v ktorých existujú najväčšie trhy s krytými dlhopismi, keďže dodržiavanie požiadaviek, na základe ktorých sa expozície kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sú sprístupnené externými ratingovými agentúrami, sa stalo čoraz zložitejšie vo väčšine členských štátov v rámci eurozóny, ako aj mimo nej. Treba zmeniť ▌ nariadenie (EÚ) č. 575/2013, aby sa zjednodušilo používanie expozícií voči úverovým inštitúciám ako kolaterálu pre kryté dlhopisy a aby sa vyriešil tento problém. Namiesto možnosti príslušných orgánov upustiť od požiadaviek je vhodné stanoviť pravidlo, ktoré povoľuje expozície voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality, až do výšky maximálne 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie, a to bez potreby konzultovať orgán EBA. Pri krátkodobých vkladoch a pri derivátoch v konkrétnych členských štátoch treba v prípadoch, keď by dodržanie požiadavky na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality bolo príliš zložité, umožniť použitie 3. stupňa kreditnej kvality. V záujme vyriešenia prípadných problémov s koncentráciou by príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/...(12) po konzultácii s EBA mali mať možnosť povoliť pre derivátové zmluvy použitie 3. stupňa kreditnej kvality.

(5)  V súlade s článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. d) bodom ii) a článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. f) bodom ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú úvery zabezpečené nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, oprávnenými aktívami, ktoré možno použiť ako kolaterál pre kryté dlhopisy až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie krytých dlhopisov („limit 10 %“). ̌V článku 496 uvedeného nariadenia sa však príslušným orgánom povoľuje udeľovať výnimku z uplatňovania limitu 10 %. V článku 503 ods. 4 toho istého nariadenia sa navyše od Komisie vyžaduje preskúmať vhodnosť výnimky povoľujúcej príslušným orgánom udeliť výnimku z uplatňovania limitu 10 %. Komisia 22. decembra 2013 požiadala v tejto súvislosti orgán EBA o poskytnutie stanoviska. Orgán EBA vo svojom stanovisku z 1. júla 2014 uviedol, že používanie nadriadených podielových listov, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ako kolaterálu by malo za následok vznik prudenciálnych obáv spôsobených dvojvrstvovou štruktúrou programu krytých dlhopisov zabezpečenému sekuritizačnými podielovými listami, čo by viedlo k nedostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o kreditnú kvalitu krycej skupiny. V dôsledku toho orgán EBA odporučil, aby sa výnimka z uplatňovania limitu 10 % pre nadradené sekuritizačné podielové listy, v súčasnosti stanovená v článku 496 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, po 31. decembri 201(13) odstránila.

(6)  Len obmedzený počet vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov umožňuje zahrnutie cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na bývanie alebo cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na podnikanie. Používanie takýchto štruktúr je na ústupe a považuje sa za zbytočné zvyšovanie zložitosti k programom krytých dlhopisov. Z tohto dôvodu je vhodné úplne odstrániť používanie takýchto štruktúr ako oprávnených aktív. Preto by sa mal vypustiť článok 129 ods. 1 prvý pododsek písm. d) bod ii) a článok 129 ods. 1 prvý pododsek písm. f) bod ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj článok 496 uvedeného nariadenia.

(7)  Štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, sa takisto používali ako prípustný kolaterál v súlade s článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. d) bodom ii) a článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. f) bodom ii) uvedeného nariadenia. Štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny nepredstavujú dodatočné riziká z prudenciálneho hľadiska, pretože nevyvolávajú tie isté otázky týkajúce sa zložitosti, aké vyvoláva používanie úverov zabezpečených nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie. Podľa orgánu EBA zabezpečenie krytých dlhopisov štruktúrami zoskupených krytých dlhopisov by sa malo povoliť bez obmedzení týkajúcich sa výšky nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie(14). Podobne by sa mal zmeniť článok 129 ods. 1 prvý pododsek písm. c), aby sa odstránila požiadavka na uplatňovanie limitu 15 % alebo 10 % vo vzťahu k expozíciám voči úverovým inštitúciám v rámci štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny. Tieto štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny sú upravené v článku 8 smernice (EÚ) 2019/...(15).

(8)  Na základe článku 129 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa požaduje, aby sa zásady oceňovania pre nehnuteľný majetok zabezpečujúci kryté dlhopisy, ako sa stanovuje v článku 229 ods. 1 uvedeného nariadenia, uplatňovali na kryté dlhopisy, aby tieto dlhopisy spĺňali požiadavky na preferenčné zaobchádzanie. Požiadavky na oprávnenosť aktív slúžiacich ako kolaterál pre kryté dlhopisy sa týkajú všeobecných prvkov kvality, ktorými sa zabezpečuje spoľahlivosť krycej skupiny, a preto by mali podliehať smernici (EÚ) 20../...(16). Preto by sa uvedená smernica mala vzťahovať takisto na ustanovenia týkajúce sa metodiky oceňovania. Regulačné technické predpisy stanovené v článku 124 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa preto nemali uplatňovať v súvislosti s kritériami prípustnosti pre kryté dlhopisy, ako sa stanovuje v článku 129 uvedeného nariadenia. Je preto potrebné zmeniť v tomto zmysle článok 129 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(9)  Limity pre pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia („ukazovateľ LTV“) sú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia kreditnej kvality krytých dlhopisov. V článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú limity ukazovateľa LTV pre hypotéky a námorné záložné práva k lodiam, ale bližšie sa v ňom neurčuje, ako sa majú tieto limity uplatňovať, čo môže viesť k neistote. Limity ukazovateľa LTV by sa mali uplatňovať ako mäkké limity krytia, čo znamená, že kým neexistujú žiadne limity pre veľkosť podkladového úveru, takýto úver sa môže používať ako kolaterál len v rámci limitov ukazovateľa LTV stanovených pre aktíva. Limity ukazovateľa LTV určujú percentuálnu časť úveru, ktorá sa podieľa na požiadavke na krytie záväzkov. Je preto vhodné výslovne uviesť, že limity ukazovateľa LTV určujú časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí krytých dlhopisov.

(10)  Na zabezpečenie väčšej zrozumiteľnosti by sa takisto malo výslovne uviesť, že limity ukazovateľa LTV sú uplatniteľné počas celého obdobia splatnosti úveru. Skutočný ukazovateľ LTV by sa nemal meniť, ale mal by zostať na úrovni limitu 80 % hodnoty nehnuteľnosti v prípade úverov na nehnuteľný majetok určený na bývanie a na úrovni limitu 60 % alebo 70 % hodnoty nehnuteľnosti v prípade úverov určených na podnikanie a lodí. Nehnuteľný majetok určený na podnikanie by sa mal chápať v súlade so všeobecným chápaním tohto druhu nehnuteľnosti ako nehnuteľný majetok určený na iné účely než bývanie, a to aj v prípade, keď ho vlastnia neziskové organizácie.

(11)  S cieľom ešte viac zlepšovať kvalitu krytých dlhopisov, ktorým sa poskytuje preferenčné kapitálové zaobchádzanie, ako sa stanovuje v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by sa na uvedené preferenčné zaobchádzanie mala vzťahovať minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom, čiže úroveň kolaterálu presahujúca požiadavky na krytie aktív, ako sa uvádza v článku 15 smernice (EÚ) 2019../... (17). Táto požiadavka by zmiernila najvýznamnejšie riziká, ktoré vznikajú v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta. V členských štátoch, ktoré sa rozhodnú uplatňovať vyššiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy, ktoré emitovali úverové inštitúcie so sídlom na ich území, by toto nemalo brániť úverovým inštitúciám v investovaní do iných krytých dlhopisov s nižšou minimálnou úrovňou nadmerného zabezpečenia kolaterálom, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a vo využívaní výhod vyplývajúcich z jeho ustanovení.

(12)  Jednou z požiadaviek stanovených v článku 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 je, že úverová inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov musí dostávať určité informácie o krytých dlhopisoch najmenej v polročných intervaloch. Požiadavky na transparentnosť tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých dlhopisov, pričom zabezpečujú jednotnú úroveň poskytovania informácií a umožňujú investorom vykonávať potrebné posúdenie rizika, čím sa zlepšuje porovnateľnosť, transparentnosť a stabilita trhu. Preto je vhodné zabezpečiť, aby sa požiadavky na transparentnosť uplatňovali na všetky kryté dlhopisy, čo možno dosiahnuť stanovením týchto požiadaviek v smernici (EÚ) 2019/...(18) ako spoločného štrukturálneho znaku krytých dlhopisov. Preto by sa článok 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 mal vypustiť.

(13)  Kryté dlhopisy sú nástroje dlhodobého financovania, a preto sa emitujú s plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľko rokov. Preto treba zabezpečiť, aby nedošlo k prerušeniu platnosti krytých dlhopisov emitovaných do 31. decembra 2007 alebo do ... [OP: vložte dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia]. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 mali zostať oslobodené od požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú oprávnených aktív, nadmerného zabezpečenia kolaterálom a náhradných aktív. Okrem toho, ostatné kryté dlhopisy, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a emitované pred ... [OP: vložte dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia], by mali byť oslobodené od požiadaviek na nadmerné zabezpečenie kolaterálom a náhradné aktíva a mali by byť naďalej oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení, a to až do ich splatnosti.

(14)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v spojení so smernicou (EÚ) 2019/ ...(19). S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie nového rámca, ktorým sa stanovujú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov a zmenené požiadavky na preferenčné zaobchádzanie, by sa uplatňovanie tohto nariadenia malo odložiť tak, aby sa časovo zhodovalo s dátumom, od ktorého musia členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje uvedená smernica.

(15)  Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.  Článok 129 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:(20)

i)  prvý pododsek sa mení takto:

–  úvodná veta sa nahrádza takto:"

„Aby sa mohlo uplatniť preferenčné zaobchádzanie stanovené v odsekoch 4 a 5, kryté dlhopisy uvedené v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/xxxx+* musia spĺňať požiadavky stanovené v odsekoch 3, 3a a 3b tohto článku a musia byť zabezpečené kolaterálom vo forme niektorých z týchto oprávnených aktív:

______________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“;

"

–  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) expozíciami voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌1. stupňa kreditnej kvality, ▌2. stupňa kreditnej kvality, alebo expozíciami vo forme krátkodobých vkladov so splatnosťou nepresahujúcou 100 dní, ak sa použili na splnenie požiadavky na vankúš likvidity krycej skupiny stanovenej v článku 16, a expozíciami vo forme derivátových zmlúv v súlade s článkom 11 smernice (EÚ) 2019/...(21) voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality, ak príslušné orgány povoľujú expozície vo forme derivátových zmlúv, ako sa stanovuje v tejto kapitole.“;

"

–  v písmene d) sa vypúšťa bod ii),

–  v písmene f) sa vypúšťa bod ii);

ii)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Na účely odseku 1a expozície vzniknuté prevodom a riadením platieb dlžníkov alebo výnosov z realizácie, ktoré sa týkajú úverov zabezpečených založenými nehnuteľnosťami vo forme ▌dlhových cenných papierov, sa nezapočítavajú do limitov uvedených v tomto odseku.“;

"

iii)  tretí pododsek sa vypúšťa;

b)  vkladajú sa tieto odseky▐:"

„1a. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) sa uplatňujú tieto ustanovenia:

   a) v prípade expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌ 1. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 15 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie;
   b) v prípade expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌2. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie;
   c) v prípade expozícií vo forme krátkodobých vkladov so splatnosťou nepresahujúcou 100 dní a derivátových zmlúv voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 8 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie.

Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 smernice (EÚ) 2019../...(22) môžu po porade s EBA povoliť expozície vo forme derivátových zmlúv voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality, len ak je v dotknutých členských štátoch možné zdokumentovať významné prípadné problémy s koncentráciou z dôvodu uplatňovania požiadaviek na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality uvedených v tomto odseku.

   d) celková expozícia voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌ 1., 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, nesmie presiahnuť 15 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie. Celková expozícia voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, nesmie presiahnuť 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie.

1b.   ▌Odsek 1a sa neuplatňuje na používanie krytých dlhopisov ako prípustného kolaterálu, ako sa povoľuje podľa článku 8 smernice (EÚ) 2019/ ... +.

1c.  Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. d) bodu i) sa limit 80 % uplatňuje jednotlivo na každý úver, určuje časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí záväzkov spojených s krytým dlhopisom, a je uplatniteľný počas celého obdobia splatnosti úveru.

1d.  Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. f) bodu i) a odseku 1 prvého pododseku písm. g) sa limit 60 % alebo 70 % uplatňuje jednotlivo na každý úver, určuje časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí záväzkov spojených s krytým dlhopisom, a je uplatniteľný počas celého obdobia splatnosti úveru.“;

"

c)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. V prípade nehnuteľného majetku a lodí zabezpečujúcich kryté dlhopisy v súlade s týmto nariadením musia byť splnené požiadavky stanovené v článku 208. Požiadavky na monitorovanie hodnoty majetku stanovené v článku 208 odseku 3 písm. a) sa musia plniť v častých intervaloch a minimálne raz ročne v prípade všetkého nehnuteľného majetku a lodí.

"

d)  vkladajú sa tieto odseky▐:"

„3a. Okrem toho, že kryté dlhopisy sú zabezpečené kolaterálom vo forme oprávnených aktív uvedených v odseku 1, sa na ne vzťahuje minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom vo výške 5 % v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 12 smernice (EÚ) 2019/...(23).

Na účely prvého pododseku celková nominálna hodnota všetkých krycích aktív musí mať prinajmenej rovnakú hodnotu ako celková nominálna hodnota nesplatených krytých dlhopisov („nominálna zásada“) a musí pozostávať z oprávnených aktív, ako sa stanovuje v odseku 1.

Na aktíva, ktoré sa podieľajú na minimálnej úrovni nadmerného zabezpečenia kolaterálom, sa nevzťahujú limity na veľkosť expozície, ako sa stanovuje v odseku 1a ▌, a do týchto limitov sa nezapočítavajú.

Členské štáty môžu uplatňovať nižšiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy alebo môžu povoliť svojim príslušným orgánom, aby túto úroveň regulovali, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

   a) výpočet nadmerného zabezpečenia kolaterálom vychádza buďformálneho prístupu, ktorý zohľadňuje podkladové riziko aktív, alebo z formálneho prístupu, v rámci ktorého sa ocenenie aktív vzťahuje na záložnú hodnotu podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74;
   b) minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom nemôže byť nižšia ako 2 %, pričom sa vychádza z nominálnej zásady.

Na aktíva, ktoré sa podieľajú na minimálnej úrovni nadmerného zabezpečenia kolaterálom, sa nevzťahujú limity na veľkosť expozície, ako sa stanovuje v odseku 1a ▌, a do týchto limitov sa nezapočítavajú.

3b.  Oprávnené aktíva uvedené v odseku 1 sa môžu zahrnúť do krycej skupiny ako náhradné aktíva v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 11 smernice (EÚ) 2019/...(24) v prípade primárnych aktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 10 uvedenej smernice, s výhradou limitov týkajúcich sa kreditnej kvality a veľkosti expozície, ako sa stanovujú v odsekoch 1 a 1a tohto článku.“;

"

e)  odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:"

„6. Na kryté dlhopisy emitované do 31. decembra 2007 sa nevzťahujú požiadavky uvedené v odsekoch 1, 1a, 3, 3a a 3b. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odsekov 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.

7.  Na kryté dlhopisy emitované pred... [Ú. v.: vložte dátum začatia uplatňovania tohto pozmeňovacieho nariadenia], ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, sa nevťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 3a a 3b. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odsekov 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.“

"

(2)  V článku 416 ods. 2 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:"

„ii) predstavujú dlhopisy uvedené v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...(25), ktoré nie sú uvedené v tomto písmene bode i);

"

(3)  V článku 425 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Inštitúcie vykazujú svoje kladné toky likvidity. Obmedzené kladné toky likvidity sú kladné toky likvidity obmedzené na 75 % záporných tokov likvidity. Inštitúcie môžu vyňať z tohto obmedzenia kladné toky likvidity z vkladov umiestnených v iných inštitúciách, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 113 ods. 6 alebo 7. Inštitúcie môžu vyňať z tohto obmedzenia kladné toky likvidity z peňazí splatných dlžníkmi a investormi do dlhopisov súvisiace s hypotekárnymi úvermi financovanými dlhopismi prípustnými na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4, 5 alebo 6 alebo krytými dlhopismi uvedenými v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...+

. Inštitúcie môžu vyňať kladné peňažné toky z podporných úverov, ktoré inštitúcia postúpila. Na základe predchádzajúceho schválenia príslušným orgánom zodpovedným za individuálny dohľad môže inštitúcia úplne alebo čiastočne vyňať kladné peňažné toky, ak je poskytovateľom materská alebo dcérska inštitúcia tejto inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie, alebo je prepojená s touto inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS.“;

"

(4)  V článku 427 ods. 1 písm. b) sa bod x) nahrádza takto:"

„x) záväzky vyplývajúce z emitovaných cenných papierov, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 alebo ktoré sú uvedené v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...(26);“;

"

(5)  V článku 428 ods. 1 písm. h) sa bod iii) nahrádza takto:"

„iii) krytie financované (pass through) prostredníctvom dlhopisov prípustných na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5, alebo prostredníctvom dlhopisov uvedených v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...+;“;

"

(6)  Článok 496 sa vypúšťa;

(7)  V bode 6 prílohy III sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) predstavujú kryté dlhopisy uvedené v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...(27), ktoré nie sú uvedené v tomto bode písm. b);

"

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [Ú. v.: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku smernice (EÚ) 2019/ ... +]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.
(3)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 2.
(5)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(8)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) 20xx/xx o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ a doplňte poznámku pod čiarou č. 5.
(9)Smernica (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L ..., ..., s. ...).
(10)Stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo o preferenčnom kapitálovom zaobchádzaní s krytými dlhopismi (EBA/Op/2014/04).
(11)Odporúčania EÚ COM 1-A k 1-D uvedené v stanovisku EBA/Op/2014/04.
(12)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(13)Odporúčanie EÚ COM 2 uvedené v stanovisku EBA/Op/2014/04.
(14)Tamže.
(15)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(16)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(17)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(18)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(19)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(20)+ Ú. v.: vložte odkaz na smernicu (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(21)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(22)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(23)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(24)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(25)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(26)+Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(27)+Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.


Kryté dlhopisy a verejný dohľad nad krytými dlhopismi ***I
PDF 336kWORD 91k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (COM(2018)0094 – C8-0113/2018 – 2018/0043(COD))
P8_TA-PROV(2019)0432A8-0390/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0094),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0113/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0390/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ(2)

P8_TC1-COD(2018)0043


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok ▌114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(5) sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu emisie krytých dlhopisov úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte a na ich podliehanie osobitnému verejnému dohľadu, ako aj mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycieho súboru, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinností v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj v otázkach podstaty. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v právnych predpisoch Únie.

(2)  V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(6) sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky na získanie preferenčného prudenciálneho zaobchádzania, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov držať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel vymedzenia podmienok na získanie takéhoto preferenčného zaobchádzania pre investorov do krytých dlhopisov, a nie sú uplatniteľné mimo rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)  Iné akty práva Únie, ako je delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61(7), delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35(8) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(9), takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré môžu využívať preferenčné zaobchádzanie, ktoré uvedené akty udeľujú investorom do krytých dlhopisov. Znenie týchto aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, takže neexistuje jednotné používanie pojmu „kryté dlhopisy“.

(4)  Zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za celkovo harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje aj nástrojom, ktoré môžu byť vo svojej podstate, ako aj v úrovni rizika a ochrany investorov odlišné. Po druhé, rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami alebo neexistencia takéhoto rámca spolu s neexistenciou spoločne dohodnutého vymedzenia krytých dlhopisov by mohli vytvoriť prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu pre kryté dlhopisy. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, môžu vytvoriť riziká pre finančnú stabilitu v prípade, keď kryté dlhopisy s rôznymi úrovňami ochrany investorov môžu byť pod týmto označením kúpené v celej Únii a môžu využívať preferenčné prudenciálne zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych predpisov Únie.

(5)  Harmonizáciou niektorých aspektov vnútroštátnych režimov spolu s tým, že sa identifikujú najlepšie postupy, by sa preto mal zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a mali obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Takouto harmonizáciou založenou na zásadách by sa mal vytvoriť spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce pre kryté dlhopisy, čo by tiež malo pomôcť uľahčiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, v ktorých v súčasnosti neexistujú. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by mohli dať k dispozícii bezpečnejšie investície.

(6)  Európsky výbor pre systémové riziká („ESRB“) vydal odporúčanie(10), v ktorom vyzýva príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporúča, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích súborov, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a záväzkami, ktoré majú vplyv na krycie súbory, a so zverejňovaním zloženia krycích súborov. V uvedenom odporúčaní sa EBA takisto vyzýva, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu pre kryté dlhopisy na základe najlepších postupov, ktoré EBA identifikoval, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a oznamovať tieto potreby ESRB a Komisii.

(7)  Komisia si vyžiadala poradenstvo od EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v decembri 2013.

(8)  EBA vydal 1. júla 2014 v nadväznosti na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a žiadosť Komisie o poradenstvo z decembra 2013 správu(11). V uvedenej správe sa odporúča vyššia miera konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu súvisiacich s krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporilo ▌jednotné preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi z hľadiska rizikových váh v Únii.

(9)  EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu pre kryté dlhopisy na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. Na tomto základe EBA 20. decembra 2016 predložil ESRB, Rade a Komisii druhú správu o krytých dlhopisoch(12). V uvedenej správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii je potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)  Kryté dlhopisy tradične emitujú úverové inštitúcie. Je v samotnej povahe tohto nástroja poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. Preto sa v právnych predpisoch Únie udeľujúcich preferenčné zaobchádzanie krytým dlhopisom vyžaduje, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)  Tým, že sa emisia krytých dlhopisov vyhradí iba úverovým inštitúciám, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycom súbore. Takisto sa tým zabezpečí, aby emitent podliehal kapitálovým požiadavkám, o ktoré sa opiera ochrana investorov v rámci mechanizmu dvojitej ochrany, ktorý investorovi a protistrane derivátovej zmluvy priznáva pohľadávku voči emitentovi krytých dlhopisov, aj pokiaľ ide o krycie aktíva. Obmedzením emisie krytých dlhopisov na úverové inštitúcie sa preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a efektívnym nástrojom financovania, čím prispievajú k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. Bolo by to tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich vnútroštátnych trhov, na ktorých je povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám.

(12)  Preto je vhodné, aby podľa práva Únie bolo povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú charakteristické tým, že neprijímajú vklady, ale skôr iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, a ako také spĺňajú uvedené vymedzenie. Bez toho, aby boli dotknuté pomocné činnosti povolené podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú inštitúcie, ktoré poskytujú výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru vrátane financovania úverov kúpených od iných úverových inštitúcií. Hlavným účelom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu uvedené úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania, a to stanovením požiadaviek na produkty a vytvorením osobitného dohľadu nad produktom, ktorému podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)  Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy a je tiež kľúčovým prvkom krytých dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori a protistrany derivátových zmlúv v celej Únii si budú môcť uplatniť pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj pokiaľ ide o krycie aktíva za harmonizovaných podmienok.

(14)  Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku by takisto malo patriť medzi základné znaky krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zosplatnenie v prípade zlyhania emitenta môže narušiť poradie tých, ktorí investovali do krytých dlhopisov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade zlyhania. Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné znaky rámca pre kryté dlhopisy.

(15)  Ďalším hlavným znakom existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy je požiadavka, aby krycie aktíva boli veľmi vysokej kvality v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru. Uvedené krycie aktíva sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré sa týkajú nárokov na platbu a aktív poskytnutých ako kolaterál na zabezpečenie uvedených krycích aktív. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality, ktoré by aktíva mali spĺňať, aby boli oprávnenými krycími aktívami. Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené krycie aktíva v rámci pre kryté dlhopisy. Patrí sem prípad, keď takéto krycie aktíva už nespĺňajú žiadnu z požiadaviek stanovených v uvedených písmenách, ale považujú sa za oprávnené krycie aktíva podľa odseku 1 písm. b), pokiaľ spĺňajú požiadavky tejto smernice. Úvery pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES alebo úvery zaručené týmito verejnými podnikmi sa môžu považovať za oprávnené krycie aktíva za predpokladu, že verejné podniky poskytujú základné verejné služby na zachovanie kritických spoločenských činností. Okrem toho by verejné podniky mali poskytovať svoje služby na základe koncesie alebo povolenia od orgánu verejnej moci, mali by podliehať verejnému dohľadu a mali by mať dostatočné právomoci na vytváranie príjmov na zabezpečenie svojej platobnej spôsobilosti. Ak členské štáty rozhodnú, že vo svojich vnútroštátnych rámcoch povolia aktíva vo forme úverov pre verejné podniky alebo úverov zaručených verejnými podnikmi, mali by v súvislosti s týmito aktívami náležite zvážiť možný vplyv na hospodársku súťaž. Nezávisle od ich vlastníctva by sa úverové inštitúcie alebo poisťovne nemali považovať za verejné podniky. Expozície voči úverovým inštitúciám by sa preto mali považovať za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) tejto smernice v závislosti od toho, či spĺňajú alebo nespĺňajú požiadavky článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Expozície voči poisťovniam by sa takisto mali považovať za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Ostatné krycie aktíva podobne vysokej kvality sa tiež môžu považovať za oprávnené podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto krycie aktíva spĺňajú požiadavky tejto smernice vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na aktíva poskytnuté ako kolaterál zabezpečujúce nárok na platbu. V prípade fyzických aktív poskytnutých ako kolaterál by sa ich vlastníctvo malo zaznamenávať vo verejnom registri s cieľom zabezpečiť ich vymožiteľnosť. Ak verejný register neexistuje, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov, ktorá je porovnateľná s formou, ktorú poskytuje verejný register zaťažených fyzických aktív. Ak členské štáty využijú takúto alternatívnu formu certifikácie, mali by tiež stanoviť postup zavádzania zmien v zázname vlastníctva a nárokov. Členské štáty by ▌mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch určité aktíva vylúčiť. Aby mohli investori do krytých dlhopisov lepšie posúdiť riziko programu krytých dlhopisov, členské štáty by mali taktiež stanoviť pravidlá diverzifikácie rizík v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou počtu úverov alebo expozícií v krycej skupine a počtu protistrán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodnej úrovni granularity a významnej koncentrácie, ktorá sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva.

(16)  Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam osobitného krycieho súboru. ▌Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť skôr ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie krycích aktív vysokej kvality je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycieho súboru s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycieho súboru, ako sú pravidlá pre oddelenie krycích aktív. Toto oddelenie možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad v súvahe, prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu (SPV) alebo inými prostriedkami. Účelom oddelenia aktív je však dosiahnuť, aby boli mimo zákonného dosahu veriteľov, ktorí sú iní než držitelia krytých dlhopisov. Umiestnenie krycích aktív by malo byť tiež regulované, aby sa zabezpečilo dodržanie práv investora ▌. Je rovnako dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá zloženia krycieho súboru ▌. V tejto smernici by sa navyše mali vymedziť požiadavky na krytie aktív, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie napríklad menového a úrokového rizika. V záujme zabezpečenia, aby krycie súbory podliehali spoločným vysokým normám kvality v celej Únii, by sa mal vymedziť aj výpočet krytia a podmienky, za ktorých derivátové zmluvy môžu byť zahrnuté do krycieho súboru. Výpočet krytia by sa mal riadiť nominálnou zásadou pre menovitú hodnotu. Členské štáty by mali mať možnosť použiť inú metódu výpočtu než na základe nominálnej zásady za predpokladu, že je obozretnejšia, to znamená, že nemá za následok vyšší ukazovateľ krytia, v ktorom sú vypočítané krycie aktíva čitateľom a vypočítané záväzky krytých dlhopisov sú menovateľom. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom vo vzťahu ku krytým dlhopisom, ktoré emitovali úverové inštitúcie umiestnené v dotknutom členskom štáte, ktorá je vyššia než požiadavka na krytie aktív v článku 15.

(17)  Niekoľko členských štátov už vyžaduje, aby osoba dohliadajúca na krycí súbor vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie aktív. Preto je v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii dôležité jasne vymedziť úlohy a povinnosti osoby dohliadajúcej na krycí súbor, ak sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby dohliadajúcej na krycí súbor nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o verejný dohľad nad krytými dlhopismi, najmä čo sa týka súladu s požiadavkami v článkoch 6 až 12 a 14 až 17 tejto smernice.

(17a)  V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok pre kryté dlhopisy zabezpečené kolaterálom subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou. Jedna z uvedených podmienok sa týka rozsahu, v akom je možné použiť uvedený typ aktíva poskytnutého ako kolaterál, a obmedzuje použitie takýchto štruktúr na 10 % alebo 15 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie uvedenej podmienky môžu príslušné orgány v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie týkajúcom sa vhodnosti tejto výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako aktíva poskytnuté ako kolaterál na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre iné kryté dlhopisy („štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny“) a mala by byť povolená bez obmedzení s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. S cieľom zaručiť optimálnu úroveň transparentnosti by krycie súbory pre externe emitované kryté dlhopisy nemali obsahovať interne emitované kryté dlhopisy od rôznych úverových inštitúcií v rámci skupiny. Keďže používanie štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny poskytuje výnimku z limitov pre expozície úverových inštitúcií podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by sa taktiež malo vyžadovať, aby sa externe a interne emitované kryté dlhopisy v čase emisie kvalifikovali do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo v prípade následnej zmeny stupňa kreditnej kvality a s výhradou schválenia príslušnými orgánmi do 2. stupňa kreditnej kvality. Ak externe alebo interne emitované kryté dlhopisy prestanú spĺňať uvedenú požiadavku, interne emitované kryté dlhopisy sa už nebudú kvalifikovať ako oprávnené aktíva podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v dôsledku toho externe emitované kryté dlhopisy z príslušného krycieho súboru nebudú spadať pod výnimku uvedenú v článku 129 ods. 1aa uvedeného nariadenia. Ak uvedené interne emitované kryté dlhopisy už nespĺňajú požiadavku na príslušný stupeň kreditnej kvality, mali by však byť oprávnenými krycími aktívami na účely tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky uvedené v tejto smernici, a preto by takisto malo byť možné, aby externe emitované kryté dlhopisy zabezpečené uvedenými interne emitovanými krytými dlhopismi alebo inými aktívami vo forme kolaterálu v súlade s touto smernicou používali označenie „európske kryté dlhopisy“. Umožnenie používania takýchto štruktúr sa predpokladá ako možnosť pre členské štáty. Z toho vyplýva, že aby bola táto možnosť účinne dostupná pre úverové inštitúcie patriace do skupiny, ktorá sa nachádza v rôznych členských štátoch, všetky príslušné členské štáty by mali túto možnosť uplatniť a toto ustanovenie transponovať do svojich právnych predpisov.

(18)  Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá je vo veľkej miere určovaná objemom nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné umožniť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie krycích aktív viacerými úverovými inštitúciami ako aktív poskytnutých ako kolaterál pre kryté dlhopisy emitované jedinou úverovou inštitúciou a uľahčilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje dobre rozvinutý trh. Požiadavky na používanie dohôd o spoločnom financovaní by mali zabezpečiť, že krycie aktíva, ktoré sú predané alebo, ak členský štát umožnil túto možnosť, prevedené prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice 2002/47/ES na emitujúce úverové inštitúcie, budú spĺňať požiadavky na oprávnenosť ▌a oddelenie pre krycie aktíva podľa práva Únie.

(20)  Transparentnosť krycieho súboru zabezpečujúceho krytý dlhopis je zásadnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES(13) zahŕňa pravidla týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy dopĺňajúce smernicu 2003/71/ES týkajúce sa informácií, ktoré sa majú zverejňovať investorom do krytých dlhopisov. Je však nevyhnutné v práve Únie bližšie určiť, k akej minimálnej spoločnej úrovni informácií by mali mať prístup investori pred nákupom alebo v čase nákupu krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť tieto minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(21)  Kľúčovým prvkom zabezpečenia ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. To má zásadný význam pre zabezpečenie včasného splatenia záväzkov z krytých dlhopisov. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycieho súboru na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlad splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, riziká zmiešania peňažných tokov, deriváty a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Úverová inštitúcia sa môže dostať do situácií, v ktorých je ťažké splniť požiadavku na vankúš likvidity krycieho súboru, napríklad v časoch stresu, keď sa vankúš použije na krytie záporných tokov. Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 by mali monitorovať dodržiavanie vankúša likvidity krycieho súboru a v prípade potreby prijať opatrenia s cieľom požadovať od úverovej inštitúcie, aby ho obnovila. Vankúš likvidity pre krycí súbor sa od všeobecných požiadaviek na likviditu ukladaných úverovým inštitúciám v súlade s inými aktmi práva Únie líši, keďže sa vzťahuje priamo na krycí súbor a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú preň špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť umožniť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovenými v iných aktoch práva Únie ▌ a sledujúcimi iný cieľ než vankúš likvidity krycieho súboru. Členské štáty by preto mali mať možnosť rozhodnúť, že až do dňa zmeny uvedených aktov práva Únie je požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie ▌ nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto požiadavka. Takéto rozhodnutie by malo zamedziť tomu, aby úverové inštitúcie podliehali povinnosti kryť tie isté záporné toky inými likvidnými aktívami v rovnakom období. Toto ustanovenie však predpokladá, že možnosť členských štátov rozhodnúť, aby sa vankúš likvidity krycieho súboru neuplatňoval, sa opätovne posúdi v kontexte budúcich zmien požiadaviek pre úverové inštitúcie na likviditu podľa práva Únie vrátane delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Riziká likvidity by sa mohli riešiť inými prostriedkami než poskytovaním likvidných aktív, napríklad emitovaním krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých spúšťače reagujú na nedostatok likvidity alebo stres. V takom prípade by členské štáty mali mať možnosť umožniť výpočet vankúša likvidity, ktorý má byť založený na konečnom dátume splatnosti krytého dlhopisu, berúc do úvahy možné predĺženia splatnosti, ak spúšťače reagujú na riziká likvidity. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby sa požiadavky na likviditu krycieho súboru nevzťahovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie, ak prichádzajúce platby sú zmluvne splatné pred odchádzajúcimi platbami a sú medzitým umiestnené medzi vysoko likvidné aktíva.

(22)  Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Uvedené štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť od krycích aktív ▌priamo k držiteľom krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa vymedzili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť ▌ tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité alebo aby nevystavovali investorov vyšším rizikám. Dôležitým prvkom toho je zabezpečiť, aby úverová inštitúcia nemohla predlžovať splatnosť na základe vlastného uváženia. Predĺženie splatnosti by malo byť umožnené len vtedy, keď nastanú objektívne a jasne vymedzené spúšťacie udalosti stanovené vo vnútroštátnom práve alebo sa očakáva, že nastanú v blízkej budúcnosti. Takéto spúšťače by mali byť zamerané na zabránenie zlyhaniu, napríklad riešením nedostatku likvidity, zlyhania trhu alebo narušenia trhu. Predĺžením splatnosti by sa mohla tiež uľahčiť riadna likvidácia úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy, pričom by sa umožnilo predĺženie splatnosti v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie v snahe zabrániť rýchlemu predaju aktív za akúkoľvek cenu.

(23)  Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však nevymedzuje povaha, obsah a orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa úlohy a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich taký dohľad jasne stanovili.

(24)  Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať iné príslušné vnútroštátne orgány na vykonávanie týchto rozličných úloh dohľadu, než je orgán vykonávajúci všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami.

(25)  Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovým inštitúciám emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre uvedené povolenie. Keďže v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, je úlohou Európskej centrálnej banky udeľovať povolenie úverovým inštitúciám v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013, len orgány určené podľa tejto smernice by mali mať právomoc udeľovať povolenie emitovať kryté dlhopisy a vykonávať verejný dohľad nad krytými dlhopismi. Okrem toho by táto smernica mala obsahovať ustanovenia upravujúce podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa práva Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov ▌.

(26)  Rozsah pôsobnosti by sa mal vzťahovať na program krytých dlhopisov ▌. Takýto program by mal podliehať dohľadu podľa tejto smernice. Úverová inštitúcia môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov. V takom prípade by sa pre každý program malo vyžadovať samostatné povolenie. Program krytých dlhopisov môže zahŕňať jeden alebo viac krycích súborov ▌. Viaceré krycie súbory alebo rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN)] v rámci toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne predstavovať samostatné programy krytých dlhopisov.

(26a)  Keď sa začnú uplatňovať nové pravidlá vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, sa v prípade existujúcich programov krytých dlhopisov nebude vyžadovať získanie nového povolenia. Úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy by však mala dodržiavať všetky požiadavky tejto smernice. Nad týmto dodržiavaním požiadaviek by mali vykonávať dohľad príslušné orgány určené podľa tejto smernice ako súčasť verejného dohľadu nad krytými dlhopismi. Členské štáty by mohli poskytnúť usmernenia podľa vnútroštátneho práva k spôsobu, ako procesne vykonať posúdenie dodržiavania požiadaviek po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica. Príslušné orgány by mali mať možnosť preskúmať program krytých dlhopisov a posúdiť, či je potrebná zmena povolenia pre tento program. Dôvodom takejto potreby zmeny by mohli byť podstatné zmeny v obchodnom modeli úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, napríklad po zmene vnútroštátneho rámca pre kryté dlhopisy alebo rozhodnutiach úverovej inštitúcie. Takéto zmeny by sa mohli považovať za podstatné, ak si vyžadujú opätovné posúdenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie na emisiu krytých dlhopisov.

(26b)  Ak členský štát stanoví vymenovanie osobitného správcu, mal by mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa kompetencií takéhoto osobitného správcu a prevádzkových požiadaviek naňho. Tieto pravidlá by mohli vylučovať možnosť, aby osobitný správca prijímal vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od spotrebiteľov a retailových investorov, avšak mohli by umožňovať výber vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov len od profesionálnych investorov.

(27)  S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností uložených úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť podobné zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť trestné sankcie. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť miesto administratívnych sankcií trestné sankcie, by mali oznámiť príslušné ustanovenia trestného práva Komisii.

(28)  Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, povinnostiam príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúcim sa uverejňovania, právomociam ukladať sankcie a úrovniam administratívnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení administratívnych sankcií alebo iných správnych opatrení by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť výnimky z práva na vypočutie, pokiaľ ide o iné administratívne opatrenia. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na prípady bezprostredného nebezpečenstva, v ktorých je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany, akými sú investori do krytých dlhopisov, alebo s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu finančného systému alebo ho ozdraviť. V takých prípadoch by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý po uložení opatrenia.

(29)  Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňovali všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mohli zahrnúť administratívne opatrenia vo vzťahu k predĺženiu splatnosti v rámci štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti. Ak členské štáty stanovia takéto opatrenia, tieto opatrenia by mohli príslušným orgánom umožniť zrušenie predĺženia splatnosti a mohli by stanoviť podmienky takéhoto zrušenia na účely riešenia situácie, keď úverová inštitúcia predĺži splatnosť v rozpore s objektívnymi spúšťačmi stanovenými vo vnútroštátnom práve, alebo s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a ochranu investorov.

(30)  S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek pre emisiu krytých dlhopisov a ich uvádzanie na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu postihnutých výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(31)  Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať administratívne sankcie a prijímať iné administratívne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako administratívna sankcia alebo iné administratívne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici ďalšie sankcie a stanoviť vyššie úrovne administratívnych peňažných sankcií, ako sú úrovne stanovené v tejto smernici.

(32)  Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programami krytých dlhopisov na zabezpečenie trvalého dodržania práv investorov vo vzťahu k emisii krytých dlhopisov. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie aktív a kvalitu krycej skupiny. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov o regulačnom rámci upravujúcom emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o svojich vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe, akým vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

(33)  Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované, zatiaľ čo iné nie.▌ Zdá sa preto rozumné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretích krajín osobitné označenie „európske kryté dlhopisy“, pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici. Ak kryté dlhopisy spĺňajú aj požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, úverové inštitúcie by mali mať možnosť používať označenie „európske kryté dlhopisy (prémiové)“. Toto označenie, ktoré označuje, že boli splnené osobitné dodatočné požiadavky, v dôsledku ktorých sa dosiahla posilnená a dobre zrozumiteľná kvalita, môže byť atraktívne aj v členských štátoch s etablovanými vnútroštátnymi označeniami. Cieľom dvoch označení „európsky krytý dlhopis“ a „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ je uľahčiť ▌investorom posudzovať kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie uvedených označení by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si vlastný rámec pre názvy a označovanie súčasne s označeniami „európske kryté dlhopisy“.

(34)  V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív slúžiacich ako kolaterál pre emisiu krytých dlhopisov ▌. Používanie štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti narastá. Komisia by preto mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o ich fungovaní a o rizikách a prínosoch vyplývajúcich z emisie krytých dlhopisov s možnosťou predĺženia splatnosti. Ako dodatočný nástroj pre banky na financovanie reálnej ekonomiky navrhli účastníci trhu a ďalšie subjekty novú triedu finančných nástrojov pod názvom „európske zabezpečené dlhové cenné papiere“, ktoré sú kryté aktívami, ktoré sú rizikovejšie než verejné expozície a hypotéky a ktoré nie sú oprávnenými krycími aktívami podľa tejto smernice. Komisia uskutočnila 3. októbra 2017 konzultácie s EBA na účely posúdenia rozsahu, v akom by európske zabezpečené dlhové cenné papiere mohli využívať „najlepšie postupy“ definované orgánom EBA pre tradičné kryté dlhopisy, primeraného zaobchádzania s rizikom európskych zabezpečených dlhových cenných papierov a možného vplyvu emisií európskych zabezpečených dlhových cenných papierov na súvahy bánk z hľadiska úrovní zaťaženosti. V nadväznosti na tieto konzultácie EBA vydal 24. júla 2018 správu. Popri správe EBA uverejnila Komisia 12. októbra 2018 štúdiu. V štúdii Komisie a správe EBA sa dospelo k záveru, že je potrebné ďalšie posúdenie, napríklad v oblasti regulačného zaobchádzania. Komisia by preto mala naďalej posúdiť, či by pre európske zabezpečené dlhové cenné papiere bol vhodný legislatívny rámec, a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach, prípadne spolu s legislatívnym návrhom.

(35)  V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách zo strany Únie s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti, pokiaľ ide o emitentov krytých dlhopisov a investorov do krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(36)  Kryté dlhopisy sa vyznačujú plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli emitované ▌pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice], neboli dotknuté. Kryté dlhopisy emitované pred uvedeným dátumom by preto mali priebežne spĺňať požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a mali by byť vyňaté z väčšiny nových požiadaviek stanovených v tejto smernici. Naďalej by mala byť možnosť, aby takéto kryté dlhopisy boli uvádzané ako kryté dlhopisy za predpokladu, že ich súlad s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako sa uplatňuje k dátumu ich emisie, a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa na ne vzťahujú, podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov určených podľa tejto smernice. Takýto dohľad by sa nemal vzťahovať na požiadavky tejto smernice, z ktorých sú takéto kryté dlhopisy vyňaté. V niektorých členských štátoch sú emisie ISIN otvorené na dlhšie obdobie, čo umožňuje, aby kryté dlhopisy boli emitované nepretržite pod daným kódom s cieľom zvýšiť objem (veľkosť emisie) daného krytého dlhopisu (navyšované emisie). Prechodné opatrenia by sa mali vzťahovať na navyšované emisie krytých dlhopisov v rámci emisií ISIN, ktoré boli otvorené pred ...[OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň], s výhradou niekoľkých obmedzení.

(37)  V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a vzhľadom na to, že tento opis by sa mal zmeniť, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto zmeniť. Okrem toho, aby sa predišlo ovplyvneniu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice], uvedené kryté dlhopisy by mali naďalej byť uvádzané alebo vymedzené ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(38)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(39)  Keďže ciele tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii zodpovedali nižšiemu rizikovému profilu odôvodňujúcemu preferenčné zaobchádzanie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trh s krytými dlhopismi a podporiť cezhraničné investície v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(39a)  Uskutočnili sa konzultácie s Európskou centrálnou bankou, ktorá vydala stanovisko 22. augusta 2018.

(40)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(15) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko ...(16). Úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy spracúvajú významné množstvo osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť vždy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Podobne aj spracúvanie osobných údajov Európskym orgánom pre bankovníctvo keď, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vedie centrálnu databázu administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení, ktoré mu oznamujú príslušné vnútroštátne orgány, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú nasledujúce pravidlá na ochranu investorov, pokiaľ ide o:

1.  požiadavky na emisiu krytých dlhopisov;

2.  štrukturálne znaky krytých dlhopisov;

3.  verejný dohľad nad krytými dlhopismi;

4.  požiadavky na uverejňovanie ▌v súvislosti s krytými dlhopismi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami usadenými v Únii.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „krytý dlhopis“ je dlhový záväzok emitovaný úverovou inštitúciou v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorým sa transponujú povinné požiadavky tejto smernice, a zabezpečený krycími aktívami, na ktoré majú investori do krytých dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia;

2.  „program krytých dlhopisov“ sú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov určené podľa zákonných pravidiel a zmluvných podmienok, v súlade s povolením udeleným úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

3.  „krycí súbor“ je jasne vymedzený súbor aktív, ktoré zabezpečujú platobné záväzky z krytých dlhopisov a ktoré sú oddelené od ostatných aktív v držbe úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

3a.  „krycie aktíva“ sú aktíva zahrnuté do krycieho súboru;

3b.  „aktíva poskytnuté ako kolaterál“ sú fyzické aktíva a aktíva vo forme expozícií zabezpečujúce krycie aktíva;

3c.  „oddelenie“ sú opatrenia vykonané úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy na určenie krycích aktív a dosiahnutie toho, aby boli mimo zákonného dosahu veriteľov, ktorí sú iní než držitelia krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv;

4.  „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.  „špecializovaná hypotekárna úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá financuje úvery výhradne alebo najmä prostredníctvom emisie krytých dlhopisov, je zo zákona oprávnená poskytovať výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru a nie je oprávnená prijímať vklady, ale prijíma od verejnosti iné návratné peňažné prostriedky;

6.  „automatické zosplatnenie“ je situácia, v ktorej sa krytý dlhopis automaticky stáva okamžite splatným pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie emitenta a v súvislosti s ktorou ▌ investori do krytých dlhopisov majú vymáhateľný nárok na vyplatenie v čase pred pôvodným dátumom splatnosti;

7.  „trhová hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku trhová hodnota v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 76 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.  „záložná hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.  „primárne aktíva“ sú dominantné krycie aktíva, ktoré určujú povahu krycieho súboru;

11.  „náhradné aktíva“ sú krycie aktíva, ktoré prispievajú k aktívam, pokiaľ ide o požiadavky na krytie aktív, a sú iné než primárne aktíva;

12.  „nadmerné zabezpečenie kolaterálom“ je celková zákonná, zmluvná alebo dobrovoľná úroveň kolaterálu, ktorá presahuje rámec požiadaviek na krytie aktíva, ako sa uvádza v článku 15;

13.  „požiadavky na zosúladené financovanie“ sú pravidlá vyjadrujúce požiadavku, aby peňažné toky medzi záväzkami a aktívami, ktoré sa stávajú splatnými, boli zosúladené, a to tak, že sa v zmluvných podmienkach zabezpečí, aby sa platby od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv stávali splatnými pred uskutočnením platieb, ktoré sa uskutočňujú investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, aby mali uvedené sumy ▌minimálne takú istú hodnotu ako platby, ktoré sa majú uskutočniť investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, a aby boli sumy prijaté od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv zahrnuté do krycieho súboru v súlade s článkom 16 ods. 3 až do splatnosti platieb investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv;

14.  „čistý záporný tok likvidity“ sú všetky odchádzajúce platby so splatnosťou v jeden kalendárny deň vrátane úhrady menovitej hodnoty a úrokov a platieb v rámci derivátových zmlúv programu krytých dlhopisov, po odpočítaní všetkých prichádzajúcich platieb so splatnosťou v ten istý deň v súvislosti s pohľadávkami z krycích aktív;

15.  „štruktúra s možnosťou predĺženia splatnosti“ je mechanizmus, ktorý poskytuje možnosť predĺžiť plánovanú splatnosť krytých dlhopisov o vopred určené časové obdobie a v prípade, že dôjde ku konkrétnej spúšťacej udalosti;

16.  „verejný dohľad nad krytými dlhopismi“ je dohľad nad programami krytých dlhopisov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na emisiu krytých dlhopisov;

17.  „osobitný správca“ je osoba alebo subjekt vymenovaný na správu programu krytých dlhopisov v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, ktorá emituje kryté dlhopisy v rámci tohto programu, alebo keď sa v prípade takejto úverovej inštitúcie určilo, že zlyháva alebo pravdepodobné zlyhá podľa článku 32 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, alebo ak za mimoriadnych okolností dotknutý príslušný orgán určí, že je vážne ohrozené riadne fungovanie danej úverovej inštitúcie;

17a.  „riešenie krízovej situácie“ je riešenie krízovej situácie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/59/EÚ;

18.  „skupina“ je skupina v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 137 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE ZNAKY KRYTÝCH DLHOPISOV

Kapitola 1

Dvojitá ochrana a oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Článok 4

Dvojitá ochrana

1.  Členské štáty stanovujú pravidlá oprávňujúce investorov do krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, na tieto pohľadávky:

a)  pohľadávku voči úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)  v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, prednostnú pohľadávku na menovitú hodnotu a všetky vzniknuté a budúce úroky z krycích aktív;

c)  v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a v prípade, že prednostnú pohľadávku uvedenú v písmene b) nemožno v plnej miere uspokojiť, pohľadávku týkajúcu sa konkurznej podstaty uvedenej úverovej inštitúcie, ktorá má rovnocenné poradie s pohľadávkami bežných nezabezpečených veriteľov úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie v rámci bežného konkurzného konania.

2.  Pohľadávky uvedené v odseku 1 sú obmedzené na plné platobné záväzky z krytých dlhopisov.

3.  Na účely odseku 1 písm. c) v prípade platobnej neschopnosti špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie môžu členské štáty stanoviť pravidlá, v ktorých sa investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, prizná pohľadávka, ktorá je nadradená pohľadávke bežných nezabezpečených veriteľov tejto špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie veriteľov v bežnom konkurznom konaní, ale podriadená akýmkoľvek iným prednostným veriteľom.

Článok 5

Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Členské štáty musia zabezpečiť, aby platobné záväzky z krytých dlhopisov nepodliehali automatickému zosplatneniu pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Kapitola 2

Krycí súbor a krytie

Oddiel I

Oprávnené aktíva

Článok 6

Oprávnené krycie aktíva

1.  Členské štáty vyžadujú, aby boli kryté dlhopisy trvale zabezpečené:

a)  aktívami uvedenými ako oprávnené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a za predpokladu, že úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy spĺňa požiadavky uvedené v článku 129 ods. 1a až 3 uvedeného nariadenia;

b)  krycími aktívami vysokej kvality, ktoré zabezpečujú, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy mala nárok na platbu, ako sa stanovuje v odseku 2, a ktoré sú zabezpečené aktívami poskytnutými ako kolaterál, ako je stanovené v odseku 3; alebo

c)  aktívami vo forme úverov pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES alebo úverov zaručených týmito verejnými podnikmi s výhradou odseku 4.

2.  Na nárok na platbu uvedený v odseku 1 písm. b) sa vzťahujú tieto právne požiadavky:

a)  aktívum predstavuje nárok na platbu peňažných prostriedkov, ktorých minimálnu hodnotu je možné kedykoľvek určiť, ktorý je právne platný a vymožiteľný, na ktorý sa nevzťahujú iné podmienky, ako je podmienka, že nárok je splatný k budúcemu dátumu a že nárok je zabezpečený hypotékou, záložným bremenom, záložným právom alebo inou zárukou;

b)  vymožiteľnosť hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo inej záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

c)  splnenie všetkých právnych požiadaviek na zriadenie hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

d)  hypotéka, záložné bremeno, záložné právo alebo záruka, ktoré zabezpečujú nárok na platbu, umožňujú úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy bez zbytočného odkladu získať späť hodnotu pohľadávky.

▌ Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy posudzovali vymožiteľnosť nárokov na platbu a aktív poskytnutých ako kolaterál pred tým, než ich zaradia do krycieho súboru.

3.  Aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. b) musia spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

a)  v prípade fyzických aktív existujú normy oceňovania, ktoré sú všeobecne akceptované medzi odborníkmi a ktoré sú vhodné pre dotknuté fyzické aktívum, a existuje verejný register, v ktorom sa zaznamenáva vlastníctvo a nároky na tieto fyzické aktíva;

b)  v prípade aktív vo forme expozícií bezpečnosť a spoľahlivosť protistrany expozície vyplývajú z právomocí vyberať dane alebo z toho, že sa na ne vzťahuje priebežný verejný dohľad nad prevádzkovou spoľahlivosťou a platobnou schopnosťou protistrany.

Fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v tomto odseku písm. a) sa podieľajú na krytí záväzkov z krytého dlhopisu až do výšky menovitej hodnoty zaťaženej záložnými právami vrátane predchádzajúcich záložných práv alebo do výšky 70 % hodnoty uvedených fyzických aktív poskytnutých ako kolaterál, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. Fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v tomto odseku písm. a), ktoré sú oprávnené podľa odseku 1 písm. a), nemusia spĺňať limit 70 % ani limity uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak na účely tohto odseku písm. a) neexistuje verejný register pre konkrétne fyzické aktívum, členské štáty môžu stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov na dané fyzické aktívum, pokiaľ je porovnateľná s ochranou, ktorú poskytuje verejný register v tom zmysle, že v súlade s právom dotknutého členského štátu umožňuje zainteresovaným tretím stranám prístup k informáciám v súvislosti s identifikáciou zaťažených fyzických aktív, prisúdením vlastníctva, dokumentáciou a prisúdením zaťaženosti a vymožiteľnosťou záložných práv.

4.  Na účely odseku 1 písm. c) kryté dlhopisy zabezpečené úvermi pre verejné podniky alebo úvermi zaručenými verejnými podnikmi ako primárne aktíva podliehajú minimálnej úrovni 10 % nadmerného zabezpečenia kolaterálom v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 12 a vzťahujú sa na ne všetky tieto podmienky:

a)  verejné podniky poskytujú základné verejné služby na základe licencie, koncesnej zmluvy alebo inej formy poverenia od orgánu verejnej moci;

b)  verejné podniky podliehajú verejnému dohľadu;

c)  verejné podniky majú dostatočné právomoci na vytváranie príjmov, čo je zabezpečené tým, že tieto verejné podniky:

i)  majú primeranú flexibilitu na výber a zvyšovanie poplatkov, platieb a pohľadávok za službu poskytovanú s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť;

ii)  prijímajú dostatočné granty na základe zákona s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť výmenou za poskytovanie základných verejných služieb, alebo

iii)  uzatvorili dohodu s orgánom verejnej moci o prevode ziskov a strát.

5.  Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa metodiky a postupu pre oceňovanie fyzických aktív použitých ako aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. a) a b). Uvedenými pravidlami sa zabezpečuje prinajmenšom:

a)  aby pre všetky fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál v čase zahrnutia krycieho aktíva do krycieho súboru existovalo aktuálne ocenenie na úrovni trhovej hodnoty alebo záložnej hodnoty alebo nižšej;

b)  aby ocenenie vykonal oceňovateľ, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti; a

c)  aby bol oceňovateľ nezávislý od postupu rozhodovania o úvere, aby pri posudzovaní hodnoty aktíva poskytnutého ako kolaterál nezohľadňoval špekulatívne prvky a aby zdokumentoval hodnotu aktíva poskytnutého ako kolaterál transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy mali zavedené postupy na monitorovanie toho, či sú fyzické aktíva používané ako aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. a) a b) primerane poistené proti riziku poškodenia a či je poistný nárok oddelený v súlade s článkom 12.

7.  ▌ Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy dokumentovali krycie aktíva ▌uvedené v odseku 1 písm. a) a b) a dodržiavanie svojich politík poskytovania úverov ▌v súlade s týmto článkom.

8.  Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zabezpečí diverzifikácia rizika v krycom súbore v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou pre aktíva, ktoré sa neuvádzajú ako oprávnené podľa odseku 1 písm. a).

Článok 7

Aktíva poskytnuté ako kolaterál umiestnené mimo Únie

1.  S výhradou ▌odseku 2 môžu členské štáty úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy umožniť, aby do krycieho súboru zahrnuli aktíva zabezpečené aktívami poskytnutými ako kolaterál, ktoré sú umiestnené mimo Únie.

2.  Ak členské štáty umožnia zahrnutie aktív uvedených v odseku 1, zabezpečia ochranu investorov vyžadovaním toho, aby úverové inštitúcie overovali súlad uvedených aktív poskytnutých ako kolaterál so všetkými požiadavkami stanovenými v článku 6. Členské štáty musia zabezpečiť, aby uvedené aktíva poskytnuté ako kolaterál poskytovali podobnú úroveň zábezpeky ako aktíva poskytnuté ako kolaterál, ktoré sú umiestnené v Únii, a aby realizácia uvedených aktív poskytnutých ako kolaterál bola právne vymožiteľná spôsobom, ktorý je rovnocenný v účinku realizácie aktív poskytnutých ako kolaterál, ktoré sú umiestnené v Únii.

Článok 8

Štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny

Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa používania štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny, v rámci ktorých kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktoré patria do skupiny („interne emitované kryté dlhopisy“), ▌sa používajú ako krycie aktíva pre externú emisiu krytých dlhopisov inou úverovou inštitúciou, ktorá patrí do tej istej skupiny („externe emitované kryté dlhopisy“). Uvedené pravidlá musia zahŕňať aspoň tieto požiadavky ▌:

a)  interne emitované kryté dlhopisy sú predávané úverovej inštitúcii emitujúcej externe emitované kryté dlhopisy;

b)  interne emitované kryté dlhopisy sa používajú ako krycie aktíva v krycom súbore pre externe emitované kryté dlhopisy a sú zaznamenané v súvahe úverovej inštitúcie, ktorá emituje externe emitované kryté dlhopisy;

ba)  krycí súbor pre externe emitované kryté dlhopisy obsahuje len interne emitované kryté dlhopisy, ktoré emitovala len jedna úverová inštitúcia v rámci skupiny;

c)  úverová inštitúcia emitujúca externe emitované kryté dlhopisy má v úmysle ich predať investorom do krytých dlhopisov mimo skupiny;

d)  interne aj externe emitované kryté dlhopisy sa v čase emisie kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa uvádza v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a sú zabezpečené oprávnenými krycími aktívami uvedenými v článku 6;

da)  v prípade cezhraničných štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny sú krycie aktíva interne emitovaných krytých dlhopisov v súlade s požiadavkami pre externe emitované kryté dlhopisy na oprávnenosť a krytie aktív.

Na účely písmena d) prvého pododseku príslušné orgány môžu umožniť, aby kryté dlhopisy, ktoré sa po zmene znižujúcej ich stupeň kreditnej kvality kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality, boli naďalej súčasťou štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny za predpokladu, že príslušné orgány dospeli k záveru, že zmenu stupňa kreditnej kvality nespôsobilo porušenie požiadaviek na povolenie uvedených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 19 ods. 2. Príslušné orgány musia následne orgánu EBA oznámiť každé rozhodnutie podľa tohto pododseku.

Článok 9

Spoločné financovanie

1.  Členské štáty umožnia, aby sa oprávnené krycie aktíva, ktoré boli vytvorené úverovou inštitúciou a ktoré boli nakúpené úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy, použili ako krycie aktíva ▌pre emisiu krytých dlhopisov ▌. Členské štáty takéto nákupy regulujú s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 6 a 12.

2.  Okrem požiadavky stanovenej v odseku 1 členské štáty môžu umožniť prevody prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice 2002/47/ES.

Členské štáty môžu tiež umožniť, aby sa aktíva, ktoré boli vytvorené podnikom, ktorý nie je úverovou inštitúciou, používali ako krycie aktíva. Ak členské štáty využijú túto možnosť, musia vyžadovať, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy buď posúdila úverové štandardy na poskytovanie úverov podniku, od ktorého kupuje krycie aktíva, alebo aby sama vykonala dôkladné posúdenie úverovej bonity dlžníka.

Článok 10

Zloženie krycieho súboru

Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že stanovia pravidlá týkajúce sa zloženia krycích súborov. V týchto pravidlách sa v príslušných prípadoch stanovia pre úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy podmienky pre zahrnutie primárnych aktív, ktoré majú odlišné vlastnosti, pokiaľ ide o štrukturálne znaky, životnosť ▌alebo rizikový profil dotknutých krycích aktív.

Článok 11

Derivátové zmluvy v krycom súbore

1.  Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že umožnia, aby derivátové zmluvy boli zahrnuté do krycieho súboru, len ak sú splnené aspoň tieto požiadavky:

a)  derivátové zmluvy sú zahrnuté do krycieho súboru výhradne na účely hedžingu rizika, ich objem sa upraví v prípade zníženia zabezpečeného rizika a vyradia sa v prípade, keď zabezpečené riziko prestane existovať;

b)  derivátové zmluvy sú dostatočne zdokumentované;

c)  derivátové zmluvy sú oddelené v súlade s článkom 12;

d)  derivátové zmluvy nemôžu byť ukončené pri platobnej neschopnosti alebo pri riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

e)  derivátové zmluvy sú v súlade s pravidlami podľa odseku 2.

2.  Členské štáty na účely zabezpečenia splnenia požiadaviek uvedených v odseku 1 stanovia pravidlá pre derivátové zmluvy v krycom súbore.

V uvedených pravidlách sa v príslušnom rozsahu určia:

a)  kritériá oprávnenosti pre protistrany hedžingu;

b)   potrebná dokumentácia, ktorá sa má poskytnúť v súvislosti s derivátovými zmluvami.

Článok 12

Oddelenie krycích aktív ▌

1.  Členské štáty stanovia pravidlá upravujúce oddelenie krycích aktív. Uvedené pravidlá zahŕňajú aspoň tieto požiadavky:

a)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy je schopná vždy identifikovať všetky krycie aktíva ▌;

b)  všetky krycie aktíva ▌podliehajú právne záväznému a vymožiteľnému oddeleniu úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy;

c)  všetky krycie aktíva ▌sú chránené pred všetkými pohľadávkami tretích strán a netvoria súčasť konkurznej podstaty úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, pokiaľ nebude uspokojená prednostná pohľadávka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b).

Krycie aktíva ▌na účely prvého pododseku zahŕňajú akýkoľvek kolaterál prijatý v spojitosti s pozíciami v derivátových zmluvách.

2.  Oddelenie krycích aktív ▌uvedené v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 13

Osoba dohliadajúca na krycí súbor

1.  Členské štáty môžu požadovať, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy vymenovali osobu dohliadajúcu na krycí súbor, ktorá bude vykonávať priebežné monitorovanie krycieho súboru s ohľadom na požiadavky stanovené v článkoch 6 až 12 a článkoch 14 až 17.

2.  Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, stanovia pravidlá, ktoré sa týkajú aspoň týchto aspektov:

a)  vymenúvania a odvolávania osoby dohliadajúcej na krycí súbor;

b)  všetkých kritérií oprávnenosti pre osobu dohliadajúcu na krycí súbor;

c)  úlohy a povinností osoby dohliadajúcej na krycí súbor, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

d)  povinnosti informovať príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2;

e)  práva na prístup k informáciám potrebným na vykonávanie povinností osoby dohliadajúcej na krycí súbor.

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, osoba dohliadajúca na krycí súbor musí byť oddelená a nezávislá od úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a od audítora uvedenej úverovej inštitúcie.

4.  Členské štáty môžu povoliť osobu dohliadajúcu na krycí súbor, ktorá nie je oddelená od úverovej inštitúcie, ak:

a)  interná osoba dohliadajúca na krycí súbor je nezávislá od postupu rozhodovania o úveroch v úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)  bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. a), členské štáty zabezpečia, aby interná osoba dohliadajúca na krycí súbor nebola odvolaná z funkcie osoby dohliadajúcej na krycí súbor bez predchádzajúceho schválenia riadiacim orgánom úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy v jeho funkcii dohľadu; a

c)  osoba dohliadajúca na krycí súbor má v prípade potreby priamy prístup k riadiacemu orgánu v jeho funkcii dohľadu.

4.  Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, oznámia to EBA.

Článok 14

Informácie pre investorov

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy poskytovala informácie o programoch krytých dlhopisov, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby investorom umožnili posúdiť profil a riziká daného programu a postupovať s náležitou starostlivosťou.

2.  Členské štáty na účely odseku 1 musia zabezpečiť, aby sa tieto informácie poskytovali investorom aspoň raz za štvrťrok a aby zahŕňali tieto minimálne informácie o portfóliu:

a)  hodnotu krycieho súboru a nesplatených krytých dlhopisov;

aa)  zoznam medzinárodných identifikačných čísel cenných papierov (ISIN) pre všetky emisie krytých dlhopisov v rámci daného programu;

b)  geografické rozloženie a druh krycích aktív ▌, objem úverov a metódu oceňovania;

c)  podrobnosti ▌v súvislosti s trhovým rizikom, vrátane úrokového rizika a menového rizika, a v súvislosti s rizikami, ktoré sa týkajú úverov ▌a likvidity;

d)  štruktúru splatnosti krycích aktív ▌a krytých dlhopisov prípadne vrátane prehľadu spúšťačov predĺženia splatnosti;

e)  úrovne požadovaného a dostupného krytia a zákonného, zmluvného a dobrovoľného nadmerného zabezpečenia kolaterálom;

f)  percentuálny podiel úverov, pri ktorých sa predpokladá, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a v každom prípade, ak sú úvery viac ako 90 dní po splatnosti.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa v prípade externe emitovaných krytých dlhopisov v rámci štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny uvedených v článku 8 poskytovali investorom, pokiaľ ide o všetky interne emitované kryté dlhopisy skupiny, informácie uvedené v tomto odseku prvom pododseku písm. a) až f), alebo odkaz na ne.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa dané informácie poskytovali investorom aspoň na súhrnnom základe. ▌

3.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú, aby na svojej webovej lokalite uverejňovali informácie sprístupnené investorom v súlade s odsekmi 1 a 2. Členské štáty nesmú vyžadovať, aby uvedené úverové inštitúcie uverejňovali uvedené informácie v papierovej forme.

Oddiel II

Požiadavky na krytie aktív a likviditu

Článok 15

Požiadavky na krytie aktív

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby programy krytých dlhopisov vždy spĺňali aspoň ▌požiadavky na krytie aktív uvedené v odsekoch 2 až 8.

2.  Všetky záväzky z krytých dlhopisov musia byť kryté nárokmi na platbu spojenými s krycími aktívami.

3.  Záväzky uvedené v odseku 2 zahŕňajú:

a)  povinnosti splácať menovitú hodnotu nesplatených krytých dlhopisov;

b)  povinnosť splatiť všetky úroky z nesplatených krytých dlhopisov;

c)  platobné záväzky z derivátových zmlúv držaných v súlade s článkom 11; a

d)  očakávané náklady súvisiace s udržiavaním a správou na účely uzavretia programu krytých dlhopisov ▌.

Na účely písmena d) môžu členské štáty umožniť paušálny výpočet.

4.  Na požiadavke na krytie aktív sa podieľajú nasledujúce krycie aktíva:

a)   primárne aktíva;

b)   náhradné aktíva;

c)   likvidné aktíva držané v súlade s článkom 16; a

d)  nároky na platbu spojené s derivátovými zmluvami držanými v súlade s článkom 11.

Pohľadávky nezabezpečené kolaterálom, ak sa konštatuje, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nepodieľajú na krytí.

5.  Na účely odseku 3 písm. c) a odseku 4 písm. d) členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa oceňovania derivátových zmlúv.

6.  Výpočet požadovaného krytia zabezpečuje, aby sa súhrnná menovitá hodnota všetkých krycích aktív rovnala súhrnnej menovitej hodnote nesplatených krytých dlhopisov alebo ju prevyšovala („nominálna zásada“).

Členské štáty môžu ▌umožniť iné zásady výpočtu za predpokladu, že výsledkom nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade výpočtu na základe nominálnej zásady.

Členské štáty stanovia pravidlá výpočtu všetkých splatných úrokov a úrokových výnosov z nesplatených krytých dlhopisov, ktoré musia odrážať spoľahlivé prudenciálne zásady v súlade uplatniteľnými účtovnými štandardmi.

7.  Odchylne od odseku 6 prvého pododseku môžu členské štáty spôsobom, ktorý odráža spoľahlivé prudenciálne zásady, a v súlade s uplatniteľnými účtovnými štandardmi umožniť, aby boli budúce úrokové výnosy z krycieho aktíva po odpočítaní budúcich splatných úrokov z príslušného krycieho dlhopisu zohľadnené s cieľom vyrovnať akékoľvek nedostatočné krytie záväzku úhrady menovitej hodnoty spojeného s krytým dlhopisom, ak existuje úzka spojitosť v zmysle článku 2 delegovaného nariadenie Komisie (EÚ) č. 523/2014, s výhradou týchto podmienok:

a)  platby prijaté počas životnosti krycieho aktíva a potrebné na krytie platobného záväzku z príslušného krytého dlhopisu sú oddelené v súlade s článkom 12 alebo zahrnuté do krycieho súboru vo forme krycích aktív uvedených v článku 6 až do splatnosti platieb; a

b)  predčasné splatenie v prípade krycieho aktíva je možné len prostredníctvom uplatnenia možnosti dodania v zmysle vymedzenia v delegovanom nariadení prijatom podľa článku 33 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krytých dlhopisov vypovedateľných v menovitej hodnote úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy tak, že dlžník krycieho aktíva zaplatí aspoň menovitú hodnotu vypovedaného krytého dlhopisu.

8.   Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa výpočet aktív a výpočet záväzkov zakladali na rovnakej metodike. Členské štáty môžu umožniť odlišné metodiky výpočtu za predpokladu, že ich výsledkom nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade výpočtu podľa tej istej metodiky.

Článok 16

Požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby krycí súbor vždy zahŕňal vankúš likvidity zložený z likvidných aktív, ktoré sú k dispozícii na krytie čistého záporného toku likvidity programu krytých dlhopisov.

2.  Vankúš likvidity krycieho súboru musí kryť maximálny kumulovaný čistý záporný tok likvidity počas 180 kalendárnych dní.

3.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby vankúš likvidity krycieho súboru uvedený v odseku 1 pozostával z týchto druhov aktív, oddelených v súlade s článkom 12 tejto smernice:

a)  aktív, ktoré spĺňajú podmienky vymedzenia ako aktíva úrovne 1, úrovne 2A alebo úrovne 2B podľa článkov 10, 11 a 12 delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ocenených v súlade s článkom 9 uvedeného delegovaného nariadenia, a v prípade ktorých nejde o vlastnú emisiu v súlade s článkom 7 ods. 3 uvedeného delegovaného nariadenia;

b)  krátkodobých expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. alebo 2. stupňa kreditnej kvality, alebo krátkodobých vkladov úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1., 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, v súlade s článkom 129 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Členské štáty môžu rozhodnúť o obmedzení druhov likvidných aktív uvedených v prvom pododseku písm. a) a b).

Členské štáty ▌musia zabezpečiť, aby sa pohľadávky nezabezpečené kolaterálom z expozícií ▌, ktoré sa považujú za zlyhané podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nemohli podieľať na vankúši likvidity krycieho súboru.

4.  Ak sa na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy vzťahujú požiadavky na likviditu stanovené v iných právnych aktoch Únie, ktoré majú za následok prekrývanie s vankúšom likvidity krycieho súboru, členské štáty môžu rozhodnúť o neuplatňovaní vnútroštátnych predpisov, ktorými sa transponujú odseky 1, 2 a 3, počas obdobia uvedeného v daných právnych aktoch Únie. Členské štáty môžu uvedenú možnosť využívať iba do dňa začatia uplatňovania zmeny uvedených právnych aktov Únie na odstránenie prekrývania a informujú o tom Komisiu a EBA.

5.  Členské štáty môžu umožniť, aby sa výpočet menovitej hodnoty v prípade štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti zakladal na konečnom dátume splatnosti v súlade so zmluvnými podmienkami krytého dlhopisu.

6.  Členské štáty môžu umožniť, aby sa požiadavky stanovené v odseku 1 neuplatňovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie.

Článok 17

Podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti

1.  Členské štáty môžu umožniť emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, ak je ochrana investorov zabezpečená aspoň týmito prvkami:

a)  splatnosť možno predĺžiť len s výhradou objektívnych spúšťačov stanovených vo vnútroštátnom práve a nie na základe uváženia úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

b)  spúšťače predĺženia splatnosti sú určené v zmluvných podmienkach krytého dlhopisu;

c)  informácie o štruktúre splatnosti poskytnuté investorovi sú dostatočné na to, aby im umožnili určiť riziko krytého dlhopisu, a obsahujú podrobný opis:

i)  spúšťačov predĺženia splatnosti;

ii)  dôsledkov ▌platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy na predĺženie splatnosti;

iii)  úlohy príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 a v náležitých prípadoch osobitného správcu v súvislosti s predĺžením splatnosti ▌;

d)  je možné vždy určiť dátum konečnej splatnosti krytého dlhopisu;

e)  v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy predĺženia splatnosti nemajú vplyv na poradie investorov do krytých dlhopisov ani nemenia poradie pôvodného harmonogramu splatnosti programu krytých dlhopisov;

f)  predĺžením splatnosti sa nemenia štrukturálne znaky krytých dlhopisov v súvislosti s dvojitou ochranou uvedenou v článku 4 a oddelením krytých dlhopisov od úpadku uvedeným v článku 5.

2.  Členské štáty, ktoré umožňujú emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, to oznámia EBA.

HLAVA III

VEREJNÝ DOHĽAD NAD KRYTÝMI DLHOPISMI

Článok 18

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi

1.  Členské štáty zabezpečia ochranu investorov stanovením toho, že sa na emisiu krytých dlhopisov vzťahuje verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

2.  Členské štáty na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi uvedeného v odseku 1 určia jeden alebo viacero príslušných orgánov. O týchto určených orgánoch informujú Komisiu a EBA a uvedú prípadné vzájomné rozdelenie funkcií a povinností.

3.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 monitorovali emisiu krytých dlhopisov s cieľom posudzovať dodržiavanie požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

4.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy registrovali všetky svoje transakcie vo vzťahu k programu krytých dlhopisov a aby mali zavedené primerané a vhodné dokumentačné systémy a postupy.

5.  Členské štáty musia ďalej zabezpečiť, aby sa zaviedli vhodné opatrenia, ktoré umožnia príslušným orgánom určeným podľa odseku 2 získavať informácie potrebné na posúdenie dodržania požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica, vyšetrenie možných porušení týchto požiadaviek a uloženie administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 23.

6.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 mali odborné znalosti, zdroje, prevádzkové kapacity, právomoci a nezávislosť, ktoré sú potrebné na vykonávanie funkcií týkajúcich sa verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

Článok 19

Povolenie pre programy krytých dlhopisov

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby program krytých dlhopisov získal povolenie pred emisiou krytých dlhopisov v rámci uvedeného programu. Členské štáty zverujú právomoc udeľovať takéto povolenia príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2.

2.  Členské štáty stanovia požiadavky na povolenie uvedené v odseku 1, a to aspoň vrátane:

a)  primeraného programu činností, v ktorom sa stanovuje emisia krytých dlhopisov;

b)  primeraných politík, postupov a metodík zameraných na ochranu investorov v oblasti schvaľovania, zmeny, obnovenia a refinancovania úverov, ktoré sú súčasťou krycieho súboru;

c)  riadiacich a bežných pracovníkov vyčlenených na program krytých dlhopisov, ktorí majú primeranú kvalifikáciu a znalosti, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov a správu programu krytých dlhopisov;

d)  administratívneho usporiadania krycieho súboru a jeho monitorovania, ktoré spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

Článok 20

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie

1.  Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolupracujú s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň prostredníctvom overovania priebežného a správneho riadenia programu krytých dlhopisov počas procesu riešenia krízovej situácie.

2.  Členské štáty môžu ▌ stanoviť vymenovanie osobitného správcu s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň overovaním toho, že počas nevyhnutného obdobia je program krytých dlhopisov nepretržite a riadne riadený ▌.

Ak členské štáty využijú túto možnosť, môžu vyžadovať od svojich príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2, aby schvaľovali vymenúvania a odvolávania osobitného správcu, a vyžadujú aspoň, aby sa s príslušnými orgánmi uskutočnili konzultácie týkajúce sa vymenúvania a odvolávania osobitného správcu.

3.  Ak členské štáty stanovia vymenovanie osobitného správcu v súlade s odsekom 2, prijmú pravidlá, v ktorých stanovia úlohy a povinnosti daného osobitného správcu aspoň vo vzťahu k:

a)  uhradeniu záväzkov z krytých dlhopisov;

b)  správe a realizácii krycích aktív vrátane ich prevodu spolu so záväzkami z krytých dlhopisov na inú úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy;

c)  právnym úkonom potrebným na riadnu správu krycieho súboru, na priebežné monitorovanie krytia záväzkov z krytých dlhopisov, na začatie konania s cieľom vrátiť aktíva do krycieho súboru a na prevod týchto zostávajúcich aktív ▌do konkurznej podstaty úverovej inštitúcie, ktorá emitovala kryté dlhopisy, po uhradení všetkých záväzkov z krytých dlhopisov. Na tieto účely môžu členské štáty umožniť, aby osobitný správca v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy vykonával činnosť na základe povolenia držaného uvedenou úverovou inštitúciou, ak sa uplatňujú rovnaké prevádzkové požiadavky.

4.  Členské štáty zabezpečujú koordináciu a výmenu informácií na účely platobnej neschopnosti alebo postupu riešenia krízovej situácie medzi príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2, osobitným správcom, ak bol takýto správca vymenovaný, a orgánom pre riešenie krízových situácií.

Článok 21

Ohlasovanie príslušným orgánom

1.  Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú ohlasovanie informácií uvedených v odseku 2 týkajúcich sa programov krytých dlhopisov príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 18 ods. 2. Ohlasovanie sa vykonáva pravidelne a na žiadosť týchto príslušných orgánov. Členské štáty stanovia pravidlá o frekvencii tohto pravidelného ohlasovania.

2.  V rámci ohlasovacích povinností, ktoré sa majú stanoviť podľa odseku 1, sa požaduje, aby informácie, ktoré sa majú poskytovať, zahŕňali informácie aspoň o týchto prvkoch ▌:

c)  oprávnenosť aktív a požiadavky na krycí súbor v súlade s článkami 6 až 11;

d)  oddelenie krycích aktív ▌v súlade s článkom 12;

e)  fungovanie osoby dohliadajúcej na krycí súbor v súlade s článkom 13;

g)  požiadavky na krytie aktív v súlade s článkom 15;

h)  vankúš likvidity krycieho súboru v súlade s článkom 16;

i)  podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti v súlade s článkom 17.

3.  Členské štáty stanovia pravidlá o ohlasovaní ▌uvedenom v odseku 2 úverovými inštitúciami emitujúcimi kryté dlhopisy príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 22

Právomoci príslušných orgánov na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že dávajú príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 všetky právomoci dohľadu, vyšetrovania a ukladania sankcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie úlohy verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

2.  Právomoci uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)  právomoc udeľovať alebo zamietať povolenia podľa článku 19;

b)  právomoc pravidelne preskúmavať program krytých dlhopisov s cieľom posúdiť súlad s touto smernicou;

c)  právomoc vykonávať kontroly na mieste a na diaľku;

d)  právomoc ukladať administratívne ▌sankcie a iné administratívne opatrenia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 23;

e)  právomoc prijímať a vykonávať usmernenia týkajúce sa dohľadu v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov.

Článok 23

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

1.  Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť trestné sankcie, členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zavádzajú primerané administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia uplatniteľné aspoň v týchto situáciách:

a)  úverová inštitúcia získala povolenie pre program krytých dlhopisov na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

b)  úverová inštitúcia už nespĺňa podmienky, za ktorých ▌bolo udelené povolenie pre program krytých dlhopisov;

c)  úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy bez toho, aby získala povolenie v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 19;

d)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 4;

e)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 5;

f)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré nie sú zabezpečené kolaterálom v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 6;

g)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív umiestnených mimo Únie v rozpore s požiadavkami uvedenými v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 7;

h)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy zabezpečuje kolaterálom kryté dlhopisy v štruktúre zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny v rozpore s požiadavkami uvedenými v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 8;

i)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa podmienky pre spoločné financovanie uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 9;

j)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na zloženie krycieho súboru uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 10;

k)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy zahŕňa derivátové zmluvy v krycom súbore na iný účel než na účely hedžingu alebo nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 11;

l)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na oddelenie krycích aktív ▌v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 12;

m)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 14;

n)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy opakovane alebo nepretržite neudržiava vankúš likvidity krycieho súboru v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 16;

o)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti nespĺňa podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 17;

p)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie o povinnostiach v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 21 ods. 2 písm. a) až i).

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia za porušenia, na ktoré sa podľa ich vnútroštátneho práva vzťahujú trestné sankcie. V takýchto prípadoch členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.

2.  Sankcie a opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia zahŕňať aspoň:

a)  odňatie povolenia pre program krytých dlhopisov;

b)  verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza totožnosť fyzickej alebo právnickej osoby a povaha rozporu v súlade s článkom 24;

c)  príkaz vyžadujúci, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa jeho opakovania;

d)  administratívne peňažné sankcie.

3.  Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby sa sankcie a ▌opatrenia uvedené v odseku 1 účinne vykonávali.

4.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a výšky uvedených administratívnych peňažných sankcií zohľadňovali v náležitých prípadoch všetky tieto okolnosti:

a)  závažnosť a trvanie porušenia;

b)  mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)  finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, vrátane uvedenia celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)  závažnosť dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ ich možno určiť;

e)  straty spôsobené tretím stranám v dôsledku porušenia, pokiaľ tieto straty možno určiť;

f)  úroveň spolupráce zo strany fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušnými orgánmi;

g)  predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h)  všetky skutočné alebo potenciálne systémové dôsledky porušenia.

5.  Ak sa ustanovenia uvedené v odseku 1 vzťahujú na právnické osoby, členské štáty takisto musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uplatňovali administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené v tomto článku odseku 2 voči členom riadiaceho orgánu a voči ďalším osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

6.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 pred prijatím každého rozhodnutia o uložení administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení uvedených v odseku 2 poskytli dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe možnosť byť vypočutý. Výnimky z práva na vypočutie sa môžu uplatňovať v prípade prijatia uvedených iných administratívnych opatrení, ak je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany alebo závažnému poškodeniu finančného systému. V takom prípade sa dotknutej osobe poskytne príležitosť byť vypočutý čo najskôr po prijatí takéhoto administratívneho opatrenia a v prípade potreby sa toto opatrenie preskúma.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby každé rozhodnutie o uložení administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení stanovených v odseku 2 bolo riadne odôvodnené a podliehalo právu odvolať sa.

Článok 24

Uverejňovanie administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, zahŕňali pravidlá vyžadujúce, aby boli administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia bez zbytočného odkladu uverejnené na oficiálnych webových lokalitách príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2. Tie isté povinnosti sa uplatňujú v prípade, keď sa členský štát rozhodne stanoviť trestné sankcie podľa článku 23 ods. 1 prvej vety a posledného pododseku.

2.  V pravidlách prijatých podľa odseku 1 sa vyžaduje aspoň uverejnenie všetkých rozhodnutí, ▌ voči ktorým nebolo podané odvolanie alebo voči ktorým sa už nemožno odvolať a ktoré sa ukladajú za porušenie ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby takéto uverejňovanie zahŕňalo informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa ukladá sankcia alebo opatrenie. S výhradou odseku 4 členské štáty musia ďalej zabezpečiť, aby sa takéto informácie uverejňovali bez zbytočného odkladu po tom, ako je adresát informovaný o uvedenej sankcii alebo opatrení, ako aj o uverejnení rozhodnutia o uložení danej sankcie alebo opatrenia na oficiálnych webových lokalitách príslušných orgánov.

4.  Ak členské štáty povolia uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcií, proti ktorým prebieha odvolanie, príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejnia na svojich oficiálnych webových lokalitách bez zbytočného odkladu aj informácie o stave odvolania a jeho výsledku.

5.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejňovali rozhodnutie o uložení sankcií alebo opatrení anonymne a ▌v súlade s vnútroštátnym právom, za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a)  ak sa sankcia alebo opatrenie ukladajú fyzickej osobe a uverejnenie osobných údajov sa považuje za neprimerané;

b)  ak by uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu;

c)  ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým inštitúciám alebo fyzickým osobám, pokiaľ sa táto škoda dá určiť.

6.  Ak členský štát uverejní rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe, môže povoliť, aby sa uverejnenie príslušných údajov odložilo.

7.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa uverejnilo aj každé konečné rozhodnutie súdu, ktorým sa ruší rozhodnutie o uložení sankcie alebo ▌opatrenia.

8.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby každé uverejnenie podľa odsekov 2 až 6 zostalo na oficiálnych webových lokalitách príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 najmenej päť rokov od dátumu uverejnenia. Osobné údaje, ktoré sú súčasťou uverejnenia, sa ponechávajú na oficiálnej webovej lokalite počas obdobia, ktoré je nevyhnutné, a v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany osobných údajov. Takéto obdobie uchovávania sa určuje s prihliadnutím na premlčacie lehoty stanovené v právnych predpisoch dotknutých členských štátov, ale v žiadnom prípade nie je dlhšie ako desať rokov.

9.  Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 informujú EBA o všetkých uložených administratívnych sankciách a iných administratívnych opatreniach, prípadne vrátane všetkých odvolaní proti nim a o ich výsledku. Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány dostali informácie a podrobnosti o konečnom rozsudku vo vzťahu ku všetkým uloženým trestným sankciám, ktoré členské štáty takisto predkladajú EBA.

10.  EBA vedie centrálnu databázu administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení, ktoré jej boli ohlásené. Táto databáza je prístupná len príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány v súlade s odsekom 9.

Článok 25

Povinnosti v oblasti spolupráce

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami v súlade s príslušným právom Únie uplatniteľným na tieto inštitúcie a s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

2.  Členské štáty musia ďalej zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolu úzko spolupracovali. Táto spolupráca zahŕňa aj vzájomné poskytovanie všetkých informácií, ktoré sú relevantné pre výkon úloh dohľadu ostatných orgánov podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.  Členské štáty na účely odseku 2 druhej vety musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2:

a)  na požiadanie iného ▌ príslušného orgánu určeného podľa článku 18 ods. 2 oznamovali všetky relevantné informácie;

b)  z vlastnej iniciatívy oznamovali všetky dôležité informácie ostatným príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v iných členských štátoch.

4.  Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby príslušné orgány uvedené v odseku 1 na účely tejto smernice spolupracovali s EBA alebo v príslušných prípadoch s ESMA.

5.  Na účely tohto článku sa informácie považujú za dôležité, ak by mohli podstatne ovplyvniť posúdenie emisie krytých dlhopisov v inom členskom štáte.

Článok 26

Požiadavky na zverejňovanie

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na svojich oficiálnych webových lokalitách uverejňovali tieto informácie:

a)  znenie ich vnútroštátnych zákonov, právnych predpisov, administratívnych pravidiel a všeobecných usmernení prijatých v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov;

b)  zoznam úverových inštitúcií s povolením emitovať kryté dlhopisy;

c)  zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis“, a zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“.

2.  Informácie uverejnené v súlade s odsekom 1 musia byť dostatočné na to, aby umožňovali zmysluplné porovnanie prístupov prijatých príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Tieto informácie sa aktualizujú tak, aby sa zohľadnili všetky zmeny.

3.  Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na účely odseku 1 písm. b) a c) každoročne oznamujú EBA zoznamy úverových inštitúcií a krytých dlhopisov.

HLAVA IV

OZNAČOVANIE

Článok 27

Označovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopisa jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ a jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica, a požiadavky uvedené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

HLAVA V

ZMENY INÝCH SMERNÍC

Článok 28

Zmena smernice 2009/65/ES

Článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES sa mení takto:

1.  prvý pododsek sa nahrádza takto:"

„Členské štáty môžu zvýšiť 5 % limit stanovený v odseku 1 prvom pododseku najviac na 25 % v prípade, ak boli dlhopisy emitované pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] a spĺňali požiadavky stanovené v tomto odseku, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, alebo ak dlhopisy spadajú pod vymedzenie krytých dlhopisov v súlade s článkom 3 bodom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20XX/XX*.

____________________________

* [OP: vložte odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“

"

2.  Tretí pododsek sa vypúšťa.

Článok 29

Zmena smernice 2014/59/EÚ

V článku 2 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa bod 96 nahrádza takto:"

„96. „krytý dlhopis“ je nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES* vo verzii platnej k dátumu jeho emisie a emitovaný pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] alebo krytý dlhopis vymedzený v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20XX/XX**;

__________________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

** [OP: vložte odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“

"

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty musia zabezpečiť, aby kryté dlhopisy emitované pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] a spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, nepodliehali požiadavkám stanoveným v článkoch 5 až 12 a v článkoch 15, 16, 17 a 19 tejto smernice, ale aby mohli byť aj naďalej uvádzané ako kryté dlhopisy v súlade s touto smernicou až do ich splatnosti.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 tejto smernice vykonávali dohľad nad súladom krytých dlhopisov emitovaných pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] s požiadavkami stanovenými v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, ako aj s požiadavkami tejto smernice uplatniteľnými v súlade s týmto odsekom prvým pododsekom.

2.  Členské štáty môžu umožniť, aby sa prvý odsek uplatňoval aj na navyšované emisie krytých dlhopisov, v prípade ktorých došlo k otvoreniu ISIN pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice] až na 24 mesiacov po ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice] za predpokladu, že tieto emisie spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)  dátum splatnosti krytého dlhopisu je pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 5 rokov];

b)  celková veľkosť emisie navyšovaných emisií po ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] neprevyšuje dvojnásobok celkovej veľkosti emisie krytých dlhopisov nesplatených k ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň];

c)  celková veľkosť emisie krytého dlhopisu v čase splatnosti neprevyšuje sumu 6 000 000 000 EUR alebo ekvivalentnú sumu v domácej mene;

d)  aktíva poskytnuté ako kolaterál sú umiestnené v členskom štáte, ktorý uplatnil danú možnosť pri transpozícii tejto smernice.

Článok 31

Preskúmanie a správy

1.  Komisia do XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, prípadne spolu s legislatívnym návrhom, o tom, či by bolo možné a akým spôsobom by bolo možné zaviesť režim rovnocennosti pre úverové inštitúcie tretích krajín emitujúce kryté dlhopisy a pre investorov do týchto krytých dlhopisov, s prihliadnutím na medzinárodný vývoj v oblasti krytých dlhopisov, najmä na vývoj legislatívnych rámcov v tretích krajinách.

2.  Komisia do XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 3 roky] v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, pokiaľ ide o úroveň ochrany investorov a vývoj v oblasti emisie krytých dlhopisov v Únii, a odporúčania pre ďalšie opatrenia. Správa musí zahŕňať informácie o:

a)  vývoji, pokiaľ ide o počet povolení na emitovanie krytých dlhopisov;

b)  vývoji, pokiaľ ide o počet krytých dlhopisov emitovaných v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica, a s článkom 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)  vývoji, pokiaľ ide o aktíva, ktorými sa zabezpečuje kolaterálom emisia krytých dlhopisov;

d)  vývoji, pokiaľ ide o úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom;

e)  vývoji v oblasti cezhraničných investícií do krytých dlhopisov vrátane prílevu investícií z tretích krajín a odlevu investícií do tretích krajín;

f)  vývoji, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti;

g)  vývoji, pokiaľ ide o riziká a prínosy vyplývajúce z používania expozícií uvedených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)  fungovaní trhov s krytými dlhopismi.

3.  Členské štáty na účely odseku 2 do ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] zašlú Komisii informácie o písmenách a) až g).

4.  Komisia do ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] po tom, čo zadá a prijme štúdiu, v ktorej sa posúdia riziká a prínosy vyplývajúce z krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, a po konzultácii s EBA prijme správu a uvedenú štúdiu a správu predloží Európskemu parlamentu a Rade prípadne spolu s legislatívnym návrhom.

5.  Komisia do ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] prijme správu o možnosti zavedenia nástroja dvojitej ochrany s názvom európske zabezpečené dlhové cenné papiere. Komisia uvedenú správu predloží Európskemu parlamentu a Rade prípadne spolu s legislatívnym návrhom.

Článok 32

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do ... [má sa vložiť – dátum nadobudnutia účinnosti + 18 mesiacov] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia začnú uplatňovať najneskôr od ... [lehota na transpozíciu + 12 mesiacov].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESNIU

Vyhlásenie o zmene delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61, pokiaľ ide o požiadavky na krytie likvidity pre úverové inštitúcie

Požiadavky na osobitný vankúš likvidity pre kryté dlhopisy stanovené v článku 16 návrhu [smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ] sa môžu prekrývať s požiadavkami na úverové inštitúcie udržiavať všeobecný vankúš likvidity podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

S cieľom riešiť toto prekrývanie a súčasne zabezpečiť, aby sa osobitný vankúš likvidity pre kryté dlhopisy uplatňoval aj počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ krytia likvidity, Komisia je pripravená zmeniť delegované nariadenie (EÚ) 2015/61 s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu krytých dlhopisov. Táto zmena by sa mala včas prijať, aby mohla nadobudnúť účinnosť pred dátumom začatia uplatňovania smernice o emisii krytých dlhopisov a dohľade nad krytými dlhopismi.

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.
(2)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(3)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(7)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).
(8)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(10)Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (ESRB/2012/2) (2013/C 119/1).
(11)Správa EBA o rámcoch pre kryté dlhopisy a zaobchádzaní s kapitálom v EÚ (2014).
(12)Správa EBA o krytých dlhopisoch – odporúčania o harmonizácii rámcov pre kryté dlhopisy v EÚ (2016), EBA-Op-2016 – 23.
(13)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).
(14)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(16)[Ú. v. EÚ C (...).]


Program InvestEU ***I
PDF 454kWORD 150k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2018)0439 – C8-0257/2018 – 2018/0229(COD))
P8_TA(2019)0433A8-0482/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0439),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 173 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0257/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0482/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje program InvestEU

P8_TC1-COD(2018)0229


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 a článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Objem investičných činností v oblasti infraštruktúry v Únii klesol z 2,2 % HDP EÚ v roku 2009 na 1,8 % v roku 2016 a v porovnaní s objemom investícií v období pred globálnou finančnou krízou bol tak o 20 % nižší. Hoci tak v Únii možno pozorovať zlepšenie pomeru investícií k HDP, stále nezodpovedá očakávaniam v období silného oživenia a nepostačuje na kompenzáciu dlhého obdobia nedostatočných investícií. Čo je však dôležitejšie, súčasný objem investícií a investičné prognózy neuspokojujú štrukturálne investičné potreby Únie na udržanie dlhodobého rastu vzhľadom na technologické zmeny a globálnu konkurencieschopnosť, okrem iného aj pokiaľ ide o inovácie, zručnosti, infraštruktúru a malé a stredné podniky (MSP), ani potrebu riešiť kľúčové spoločenské výzvy, akou je napríklad udržateľnosť alebo starnutie obyvateľstva. S cieľom riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie je preto neustále potrebné poskytovať podporu, aby sa znížil nedostatok investícií v cielených sektoroch v záujme dosahovania cieľov politík Únie.

(2)  V hodnoteniach sa zdôraznilo, že rôznorodosť finančných nástrojov použitých vo viacročnom finančnom rámci v období 2014 – 2020 viedla k určitej duplicite. Ťažkosti spôsobila aj sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí museli čeliť rôznym pravidlám v oblasti oprávnenosti a podávania správ. Absencia zlučiteľných pravidiel takisto zabránila možnosti kombinovať viaceré fondy Únie, hoci takáto možnosť by bola bývala prospešná na podporu projektov, ktoré potrebovali rôzne druhy financovania. V záujme efektívnejšie fungujúcej podpory v prospech konečných prijímateľov, ktorá sa dosiahne integráciou a zjednodušením ponúk financovania v rámci jedinej schémy rozpočtovej záruky, čím sa posilní vplyv zásahu Únie a zároveň sa znížia náklady pre rozpočet Únie, by sa mal preto vytvoriť jediný fond, Fond InvestEU, ktorý bude vychádzať aj zo skúseností s Európskym fondom pre strategické investície zriadeným v rámci Investičného plánu pre Európu.

(3)  Únia v uplynulých rokoch prijala ambiciózne stratégie na dobudovanie jednotného trhu a stimuláciu udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest, ako napríklad stratégiu Európa 2020, plán na vytvorenie únie kapitálových trhov, stratégiu digitálneho jednotného trhu, európsku stratégiu pre kultúru, balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, Akčný plán Únie pre obehové hospodárstvo, stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu, ▌ úroveň ambícií EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru a Európsky pilier sociálnych práv. Fond InvestEU by mal využívať a podporovať synergie medzi týmito navzájom sa posilňujúcimi stratégiami prostredníctvom poskytovania podpory na investície a prístupu k financovaniu.

(4)  Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty v záujme podpory týchto priorít v oblasti reforiem v prípade potreby vypracúvajú v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vlastné národné viacročné investičné stratégie. Stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem, aby poskytli prehľad prioritných investičných projektov, ktoré majú získať financovanie z prostriedkov daného štátu alebo Únie alebo oboje, a zabezpečili ich koordináciu. Mali by slúžiť aj na to, aby sa financovanie z prostriedkov Únie používalo konzistentne a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má poskytnúť najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne z Fondu InvestEU.

(5)  Fond InvestEU by mal prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a sociálno-ekonomickej konvergencie Únie, okrem iného aj v oblasti inovácie, digitalizácie, efektívneho využívania zdrojov v súlade so zásadami obehového hospodárstva, udržateľnosti a inkluzívnosti hospodárskeho rastu Únie a sociálnej odolnosti ▌a integrácie kapitálových trhov Únie vrátane riešení v oblasti ich fragmentácie a diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii. Na tieto účely by sa z Fondu InvestEU mali podporovať projekty, ktoré sú technicky a ekonomicky životaschopné, a to tak, že fond bude slúžiť ako rámec pre využívanie dlhových nástrojov, nástrojov na zdieľanie rizika a kapitálových nástrojov, ktoré sa podľa relevantnosti budú opierať o záruku z rozpočtu Únie a o finančné príspevky implementujúcich partnerov. Mal by byť založený na dopyte a podpora poskytovaná z neho by sa mala zároveň zameriavať na strategické, dlhodobé prínosy v kľúčových oblastiach politiky Únie, ktoré by inak neboli financované alebo by boli financované nedostatočne, a tým prispievať k plneniu cieľov politík Únie. Podpora z fondu by sa mala vzťahovať na širokú škálu sektorov a regiónov a zároveň sa vyhýbať nadmernej sektorovej alebo geografickej koncentrácii.

(5a)  Kultúrny a kreatívny priemysel sú odolné a rýchlo sa rozvíjajúce priemysle Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Nehmotná povaha ich aktív však obmedzuje ich prístup k súkromnému financovaniu, ktoré je nevyhnutné na investovanie, rozširovanie činnosti a súťaženie na medzinárodnej úrovni. Program InvestEU by mal naďalej uľahčovať prístup k financovaniu pre MSP a organizácie z kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

(6)  Z Fondu InvestEU by sa mali podporovať investície do hmotných a nehmotných aktív vrátane kultúrneho dedičstva s cieľom posilniť udržateľný a inkluzívny rast, investície a zamestnanosť, čo prispeje k lepším životným podmienkam, spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii. Projekty financované z Fondu InvestEU by mali spĺňať environmentálne a sociálne normy Únie vrátane pracovných práv. Intervencia prostredníctvom Fondu InvestEU by mala dopĺňať podporu Únie, ktorá sa poskytuje prostredníctvom grantov.

(7)  Únia v roku 2015 schválila ciele stanovené v Agende 2030 Organizácie Spojených národov a jej ciele udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu, ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. V záujme plnenia dohodnutých cieľov vrátane cieľov stanovených v rámci environmentálnej politiky Únie je potrebné zásadne zintenzívniť činnosť zameranú na udržateľný rozvoj. Pri koncipovaní Fondu InvestEU by preto mali dominovať zásady trvalo udržateľného rozvoja.

(8)  Program InvestEU by mal prispievať k budovaniu systému udržateľných financií v Únii, ktorý bude podporovať presmerovanie súkromného kapitálu na udržateľné investície v súlade s cieľmi stanovenými v akčnom pláne Komisie o financovaní udržateľného rastu(7).

(9)  Uznávajúc dôležitosť riešenia problémov spojených so zmenou klímy v súlade so záväzkami Únie implementovať Parížsku dohodu a s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja Program InvestEU prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť 25 % výdavkov z rozpočtu Únie na podporu cieľov v oblasti klímy počas obdobia VFR 2021 – 2027 a ročného cieľa vo výške 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Očakáva sa, že akcie v rámci Programu InvestEU prispejú k plneniu cieľov v oblasti klímy vo výške najmenej 40 % celkového finančného krytia tohto programu. Relevantné akcie sa identifikujú počas prípravy a implementácie Programu InvestEU a prehodnotia sa počas príslušných hodnotení a preskúmaní.

(10)  Príspevok Fondu InvestEU k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy sa bude sledovať prostredníctvom systému EÚ na sledovanie plnenia cieľov v oblasti klímy, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, sa budú primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií(8)]. Program InvestEU by mal takisto prispievať k vykonávaniu ďalších dimenzií cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

(11)  Podľa správy z roku 2018 o globálnych rizikách, ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, sa polovica z desiatich najzávažnejších rizík ohrozujúcich globálne hospodárstvo týka životného prostredia. Patrí k nim znečistenie ovzdušia, pôdy, vnútrozemských vôd a oceánov, extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity a neúspešné zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy. Environmentálne zásady sú pevne zakotvené v zmluvách a mnohých politikách Únie. Pri operáciách spojených s Fondom InvestEU by sa preto malo propagovať uplatňovanie hľadiska environmentálnych cieľov. Ochrana životného prostredia a súvisiaca prevencia a riadenie rizika by sa mali začleniť do prípravy a realizácie investícií. EÚ by mala sledovať aj svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou a kontrolou znečistenia ovzdušia, aby plnila povinnosti v oblasti podávania správ podľa Dohovoru o biologickej diverzite a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284(9). Investície pridelené na plnenie cieľov v oblasti environmentálnej udržateľnosti by sa preto mali sledovať s použitím spoločných metodík, ktoré budú v súlade s metodikami vypracovanými v rámci iných programov Únie pre oblasť klímy, biodiverzity a riadenia znečisťovania ovzdušia, aby bolo možné posúdiť jednotlivé aj kombinované vplyvy investícií na kľúčové zložky prírodného kapitálu vrátane vzduchu, vody, zeme a biodiverzity.

(12)  Investičné projekty, na ktoré sa poskytuje značná podpora z prostriedkov Únie, a to najmä v oblasti infraštruktúry, by mal preveriť implementujúci partner s cieľom stanoviť, či majú environmentálne, klimatické či sociálne vplyvy, a ak áno, mali by podliehať preverovaniu z hľadiska udržateľnosti v súlade s usmerneniami, ktoré by mala vypracovať Komisia v úzkej spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi v rámci Programu InvestEU a v súlade s usmerneniami vypracovanými pre ďalšie programy Únie, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná a súdržná, by sa mali primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií]. V súlade so zásadou proporcionality by takéto usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia, ktoré by mali zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži, a projekty, ktoré nedosahujú určitú veľkosť definovanú v usmerneniach, by mali byť vylúčené z preverovania z hľadiska udržateľnosti. Ak implementujúci partner dospeje k záveru, že preverovanie z hľadiska udržateľnosti sa neuskutoční, mal by investičnému výboru poskytnúť odôvodnenie. Operácie, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov v oblasti klímy, by nemali byť oprávnené na podporu podľa tohto nariadenia.

(13)  Nízka miera investícií do infraštruktúry v Únii počas finančnej krízy oslabila schopnosť Únie posilniť udržateľný rast, konkurencieschopnosť a konvergenciu. Rozsiahle investície do európskej infraštruktúry, najmä v oblasti prepojenosti a energetickej efektívnosti a vytvorenia jednotného európskeho dopravného priestoru, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov Únie v oblasti udržateľnosti vrátane záväzkov Únie v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Z Fondu InvestEU by sa preto mala poskytovať podpora na investície do dopravnej, energetickej (vrátane infraštruktúry v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a iných bezpečných a udržateľných nízkoemisných zdrojov energie), environmentálnej, námornej a digitálnej infraštruktúry a infraštruktúry na realizáciu opatrení v oblasti klímy. V rámci Programu InvestEU by sa mali prirorizovať oblasti s nedostatočnou úrovňou investícií, v ktorých sú potrebné dodatočné investície. S cieľom maximalizovať vplyv a pridanú hodnotu financovania z prostriedkov Únie je vhodné podporovať efektívny investičný proces, ktorý umožní zviditeľniť databázu projektov a zaistiť maximálnu synergiu rôznych relevantných programov Únie, napr. v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb. Vzhľadom na hrozby v oblasti bezpečnosti a istoty by investičné projekty, ktoré získali podporu Únie, mali zahŕňať odolnosť infraštruktúry vrátane údržby a bezpečnosti infraštruktúry a zohľadňovať zásady ochrany občanov na verejných priestranstvách. Mali by sa tak dopĺňať snahy vyvinuté v rámci iných fondov Únie, akým je napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý poskytuje podporu na bezpečnostné aspekty investícií do infraštruktúry na verejných priestranstvách, dopravnej, energetickej a inej kritickej infraštruktúry.

(13a)  Program InvestEU by mal podľa potreby prispievať k cieľom [revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] a [nariadenia o riadení], ako aj k podpore energetickej efektívnosti pri investičných rozhodnutiach.

(13b)   Skutočná multimodalita je príležitosťou na vytvorenie účinnej dopravnej siete šetrnej k životnému prostrediu, ktorá využije maximálny potenciál všetkých dopravných prostriedkov a vytvorí medzi nimi súčinnosť. Program InvestEU by mohol podporovať investície do multimodálnych dopravných uzlov, ktoré – napriek svojmu významnému hospodárskemu potenciálu a podnikateľskému zámeru – sú spojené s veľkým rizikom pre súkromných investorov. Program by mohol prispieť aj k vývoju a zavádzaniu inteligentných dopravných systémov (IDS). Program InvestEU by mal pomôcť zvýšiť úsilie pri navrhovaní a uplatňovaní technológií, ktoré pomôžu zlepšiť bezpečnosť vozidiel a cestnej infraštruktúry.

(13c)  Program InvestEU by mal prispieť k politikám EÚ týkajúcim sa morí a oceánov prostredníctvom tvorby projektov a podnikov v oblasti modrého hospodárstva a príslušných finančných zásad. To môže zahŕňať intervencie v oblasti námorného podnikania a priemyslu, inovatívneho a konkurencieschopného námorného odvetvia, ako aj energie z obnoviteľných morských zdrojov a obehového hospodárstva.

(14)  Zatiaľ čo úroveň celkových investícií v Únii narastá, investície do rizikovejších činností, ako sú výskum a inovácie, stále nezodpovedajú reálnym potrebám. Výsledkom sú nedostatočné investície do tejto oblasti, ktoré oslabujú priemyselnú a hospodársku konkurencieschopnosť Únie a znižujú kvalitu života jej občanov. Fond InvestEU by mal poskytovať primerané finančné produkty, aby sa pokryli rôzne štádiá inovačného cyklu a rozsiahla škála dotknutých subjektov, a to najmä s cieľom umožniť posilnenie využívania a zavádzanie riešení v komerčnom rozsahu v Únii, aby sa zabezpečila ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch a podporila excelentnosť Únie v oblasti udržateľných technológií na globálnej úrovni v súčinnosti s programom Horizont Európa vrátane Európskej rady pre inováciu. V tejto súvislosti by skúsenosti získané z finančných nástrojov zavedených v rámci programu Horizont 2020, ako je InnovFin zavedený s cieľom jednoduchšieho a rýchlejšieho prístupu inovačných podnikov k finančným prostriedkom, mali slúžiť ako pevný základ na poskytnutie tejto cielenej podpory.

(14a)  Cestovný ruch je dôležitou oblasťou hospodárstva Únie a Program InvestEU by mal prispieť k posilneniu jeho dlhodobej konkurencieschopnosti podporou operácií presadzujúcich udržateľný, inovačný a digitálny cestovný ruch.

(15)  Značné úsilie je naliehavo potrebné v súvislosti s investíciami do digitálnej transformácie a s jej posilnením, ako aj so šírením jej prínosov všetkým občanom a podnikom v Únii. Vzhľadom na silný politický rámec zavedený prostredníctvom stratégie digitálneho jednotného trhu by sa teraz mali vynaložiť zodpovedajúco ambiciózne investície vrátane investícií do umelej inteligencie v súlade s programom Digitálna Európa.

(16)  Malé a stredné podniky (MSP) predstavujú viac než 99 % podnikov v Únii a ich hospodárska hodnota je významná a kľúčová ▌. Pri prístupe k financiám však vzhľadom na vnímané vysoké riziko a nedostatočný kolaterál čelia ťažkostiam. Ďalšie výzvy vyplývajú z potreby MSP a podnikov sociálneho hospodárstva zachovať si konkurencieschopnosť tak, že sa budú zapájať do činností v oblasti digitalizácie, internacionalizácie, transformácie podľa zásad obehového hospodárstva a inovácie a že budú zlepšovať zručnosti svojich zamestnancov. Okrem toho v porovnaní s väčšími podnikmi je ich prístup k zdrojom financovania viac obmedzený: bežne neemitujú dlhopisy a majú len obmedzený prístup na burzy alebo k veľkým inštitucionálnym investorom. Inovačné riešenia, ako napríklad nadobudnutie podniku alebo účasť zamestnancov na podnikaní, sú pre MSP a podniky sociálneho hospodárstva čoraz bežnejšie. Prístup k financiám je ešte zložitejší v prípade tých MSP, ktoré svoju činnosť zameriavajú na nehmotné aktíva. MSP v Únii sú vo veľkej miere závislé od bánk a dlhového financovania vo forme kontokorentných úverov, bankových úverov alebo lízingu. Podpora MSP, ktoré čelia uvedeným výzvam, tým, že sa im uľahčí prístup k financovaniu a poskytne väčšia diverzifikácia zdrojov financovania MSP, je potrebná na posilnenie ich schopnosti financovať ich vytváranie, rast, inovácie a udržateľný rozvoj, zabezpečiť ich konkurencieschopnosť a zvládnuť hospodársky pokles, ako aj na zvýšenie odolnosti hospodárstva a finančného systému počas hospodárskeho poklesu alebo otrasov a schopnosti vytvárať pracovné miesta a dobré sociálne podmienky. Zároveň sa tak dopĺňajú iniciatívy, ktoré sa už realizujú v rámci plánu na vytvorenie únie kapitálových trhov. Fond InvestEU by mal preto vychádzať z úspešných programov, ako je COSME, a poskytovať prevádzkový kapitál a investície počas celého životného cyklu spoločností, financovanie lízingových operácií a príležitosť zamerať sa na špecifické, lepšie zacielené finančné produkty.

(17)  Ako sa uvádza v diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy(10) a v oznámení o európskom pilieri sociálnych práv(11), ako aj v rámci Únie pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, je budovanie inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie kľúčovou prioritou Únie zameranou na riešenie nerovnosti a posilnenie politiky sociálneho začlenenia v Európe. Nerovnosť príležitostí má vplyv najmä na prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave, kultúre, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Investíciami do hospodárstva vyznačujúceho sa sociálnymi zručnosťami a ľudským kapitálom, ako aj integráciou zraniteľných populácií do spoločnosti možno posilniť hospodárske príležitosti, najmä ak sú koordinované na úrovni Únie. Fond InvestEU by sa mal využívať na podporu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, okrem iného v regiónoch závisiacich od hospodárstva s vysokým obsahom uhlíka a ovplyvnených štrukturálnym prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo, mal by pomáhať zvyšovať zamestnanosť, najmä v radoch nekvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných osôb, a zlepšovať situáciu, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, rovnaké príležitosti, medzigeneračnú solidaritu, sektor zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, sociálne bývanie, bezdomovectvo, digitálnu inklúziu, rozvoj komunít, úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti, ako aj o zraniteľné osoby vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín. Program InvestEU by mal prispievať aj k podpore európskej kultúry a kreativity. S cieľom reagovať na rozsiahle premeny, ktorými v nasledujúcom desaťročí prejdú spoločnosti v Únii a trh práce, je potrebné investovať do ľudského kapitálu, sociálnej infraštruktúry, mikrofinancií, etických financií a financií pre sociálne podniky a nových obchodných modelov sociálneho hospodárstva vrátane investícií so sociálnym vplyvom a obstarávania so sociálnymi výsledkami. Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mal posilniť vznikajúci ekosystém sociálneho hospodárstva, pričom by sa zvýšila ponuka financií pre mikropodniky, sociálne podniky a inštitúcie sociálnej solidarity a posilnil by sa ich prístup k financiám, aby sa tak uspokojil dopyt tých, ktorí ich potrebujú najviac. Pracovná skupina na vysokej úrovni pre investovanie do sociálnej infraštruktúry v Európe vo svojej správe(12) identifikovala celkový nedostatok investícií vo výške najmenej 1,5 bilióna EUR v období 2018 až 2030 do sociálnej infraštruktúry a služieb (vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a bývania), ktoré si vyžadujú podporu, a to aj na úrovni Únie. Mali by sa preto využiť spojené sily kapitálu z verejných a komerčných zdrojov a od filantropov, ako aj podpora alternatívnych typov poskytovateľov finančných služieb, ako sú etickí, sociálni a udržateľní aktéri, a nadácií, aby sa podporil rozvoj reťazca sociálno-trhových hodnôt a zvýšila odolnosť Únie.

(18)  Fond InvestEU by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odzrkadľujú kľúčové priority politiky Únie, pričom konkrétne ide o udržateľnú infraštruktúru; výskum, inováciu a digitalizáciu; MSP; a sociálne investície a zručnosti.

(18a)  Hoci špecializovaný nástroj pre malé a stredné podniky by sa mal v prvom rade zamerať na podporu malých a stredných podnikov, jeho súčasťou môžu byť aj spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. Spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou by mali mať nárok na podporu v rámci ostatných troch nástrojov.

(19)  Každý segment politiky by mali tvoriť dve zložky, t. j. zložka v zodpovednosti EÚ a zložka v zodpovednosti členských štátov. Zložka v zodpovednosti EÚ by mala primeraným spôsobom riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie alebo jednotlivých členských štátov; podporené akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu. Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala členským štátom, ako aj regionálnym orgánom prostredníctvom ich členského štátu, poskytnúť možnosť prispieť svojím dielom zdrojov z fondov v rámci zdieľaného riadenia k tvorbe rezerv na záruku EÚ, aby záruku EÚ mohli využívať na operácie financovania alebo investičné operácie s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie na vlastnom území, ako sa stanovuje v dohode o príspevku, aj v zraniteľných a vzdialených oblastiach, akými sú napríklad najvzdialenejšie regióny Únie, v záujme plnenia cieľov fondov v rámci zdieľaného riadenia. Akcie podporené z Fondu InvestEU či už prostredníctvom zložky v zodpovednosti EÚ alebo zložky v zodpovednosti členských štátov by nemali duplikovať ani vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(20)  Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala mať špecifickú koncepciu, ktorá by umožnila, aby sa fondy v rámci zdieľaného riadenia mohli využívať na tvorbu rezerv na záruku vydanú Úniou. Táto možnosť by zvýšila pridanú hodnotu rozpočtovej záruky podporovanej Únie tým, že bude poskytnutá širšej škále finančných príjemcov a projektov a bude diverzifikovať prostriedky na dosiahnutie cieľov fondu v rámci zdieľaného riadenia, pričom sa zabezpečí spoľahlivé riadenie rizík vyplývajúcich z podmienených záväzkov, a to tak, že sa záruka poskytnutá Komisiou bude implementovať v rámci nepriameho riadenia. Únia by mala ručiť za operácie financovania a investičné operácie uvedené v dohodách o záruke uzavretých medzi Komisiou a implementujúcimi partnermi v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, z fondov v rámci zdieľaného riadenia by sa mali tvoriť rezervy na záruku na základe miery tvorby rezerv stanovenej Komisiou a uvedenej v dohode o príspevku podpísanej s členským štátom v závislosti od povahy operácií a očakávaných výsledných strát a členský štát by prevzal tie straty, ktoré by boli nad očakávanými stratami, a to prostredníctvom vydania nadväznej záruky (back to back) v prospech Únie. Takéto dojednania by sa mali zahrnúť do jednej dohody o príspevku uzavretej s každým členským štátom, ktorý si takúto možnosť vyberie dobrovoľne. Dohoda o príspevku by mala zahŕňať jednu alebo viaceré špecifické dohody o záruke, ktoré by sa vykonávali v dotknutom členskom štáte, ako aj akékoľvek regionálne účelové viazanie, a to na základe pravidiel Fondu InvestEU. Stanovenie miery tvorby rezerv prípad od prípadu si vyžaduje odchýlku od článku 211 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046(13) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V rámci tejto koncepcie sa stanovuje aj jednotný súbor pravidiel pre rozpočtové záruky podporované z fondov riadených centrálne alebo z fondov v rámci zdieľaného riadenia, čím sa uľahčuje ich kombinácia.

(20a)  Malo by byť nadviazané partnerstvo medzi Komisiou a skupinou EIB, ktoré by malo vychádzať z relatívnych silných stránok každého partnera s cieľom zabezpečiť maximálny politický vplyv, účinné zavádzanie a primeraný dohľad nad rozpočtom a riadením rizík a malo by podporovať účinný a inkluzívny priamy prístup.

(20b)  Komisia by sa prípadne mala snažiť získať názory iných potenciálnych implementujúcich partnerov spolu so skupinou EIB, pokiaľ ide o investičné usmernenia, dokumenty týkajúce sa sledovania klímy a usmernení pre udržateľnosť, ako aj spoločné metodiky, s cieľom zabezpečiť inkluzívnosť a funkčnosť až do zriadenia riadiacich orgánov; následne by sa v rámci poradného výboru a riadiaceho výboru malo uskutočniť zapojenie implementujúcich partnerov.

(21)  Do Fondu InvestEU by mali mať možnosť prispievať aj tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúcimi krajinami, kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a inými krajinami, a to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi Úniou a týmito krajinami. V náležitých prípadoch by sa tak malo umožniť pokračovanie spolupráce s príslušnými krajinami, a to najmä v oblastiach výskumu a inovácie, ako aj MSP.

(22)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na iné opatrenia v rámci Programu InvestEU, než je tvorba rezerv na záruku EÚ, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz treba prípadne aktualizovať podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (14)].

(23)  Očakáva sa, že záruka EÚ vo výške 40 817 500 000 EUR (v bežných cenách) na úrovni Únie zmobilizuje dodatočné investície vo výške viac než 698 194 079 000 EUR v celej Únii a mala by sa ▌ rozdeliť medzi segmenty politiky.

(23a)  Dňa [dátum] Komisia vyhlásila, že „Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú klasifikované v rámci verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem za účasti viacerých krajín sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 ods. 1 a článku 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 a článku 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, Komisia okrem toho zváži, do akej miery sa môže uplatniť rovnaké zaobchádzanie ako v prípade EFSI v súvislosti s oznámením Komisie o flexibilite na InvestEU ako nástupnícky nástroj EFSI, pokiaľ ide o jednorazové príspevky poskytnuté členskými štátmi v hotovosti na financovanie dodatočnej sumy záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti členských štátov.“.

(24)  Záruku EÚ, o ktorú sa opiera Fond InvestEU, by mala nepriamo implementovať Komisia, ktorá by sa mala spoliehať na to, že dosah ku konečným sprostredkovateľom zabezpečia implementujúci partneri a podľa okolností koneční prijímatelia. Výber implementujúcich partnerov by mal byť transparentný a neovplyvnený konfliktom záujmov. Dohodu o záruke, ktorou sa umožňuje využiť záruku z Fondu InvestEU, by mala uzavrieť Komisia s každým implementujúcim partnerom s cieľom podporiť jeho operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú ciele Fondu InvestEU a kritériá oprávnenosti. Riadenie rizika záruky by nemalo brániť priamemu prístupu implementujúcich partnerov k záruke. Keď sa záruka poskytne v rámci zložky v zodpovednosti EÚ implementujúcim partnerom, títo by mali byť plne zodpovední za celý investičný proces a náležitú starostlivosť o operácie financovania alebo investičné operácie. Fond InvestEU by mal podporovať projekty, ktoré majú zvyčajne vyšší rizikový profil ako projekty podporované bežnou činnosťou implementujúcich partnerov a ktoré by iné verejné čí súkromné zdroje neboli mohli vykonať v období, počas ktorého sa môže využiť záruka EÚ, alebo by ich neboli mohli vykonať v rovnakom rozsahu bez podpory z Fondu InvestEU.

(24a)  Fond InvestEU by mal byť vybavený riadiacou štruktúrou, ktorej funkcia by mala byť primeraná jeho výlučnému účelu spočívajúcemu v zabezpečení náležitého využívania záruky EÚ, pričom je potrebné zabezpečiť politickú nezávislosť investičných rozhodnutí. Takáto riadiaca štruktúra by mala pozostávať z poradného výboru, riadiaceho výboru a plne nezávislého investičného výboru. V rámci celkového zloženia riadiacej štruktúry by sa malo usilovať o dosiahnutie rodovej rovnováhy. Riadiaca štruktúra by nemala zasahovať do rozhodovania skupiny EIB alebo iných implementujúcich partnerov ani ho narúšať, ani by nemala nahrádzať ich príslušné riadiace orgány.

(25)  Zo zástupcov implementujúcich partnerov a zástupcov členských štátov, jedného experta menovaného Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a experta menovaného Výborom regiónov by sa mal vytvoriť poradný výbor s cieľom umožniť výmenu informácií o prijímaní finančných produktov zavedených v rámci Fondu InvestEU, ako aj diskusiu o rozvíjajúcich sa potrebách a nových produktoch, okrem iného aj o špecifických nedostatkoch trhu na niektorých územiach.

(25a)  Riadiaci výbor zložený zo zástupcov Komisie, implementujúcich partnerov a jedného experta bez hlasovacieho práva menovaného Európskym parlamentom by mal stanoviť strategické a operačné usmernenia pre Fond InvestEU.

(26)  Komisia by mala posudzovať, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré navrhujú implementujúci partneri, zlučiteľné s právom a politikami Únie, zatiaľ čo rozhodnutia o operáciách financovania a investičných operáciách by mali v konečnom dôsledku prijímať implementujúci partneri.

(27)  Nezávislý sekretariát zriadený Komisiou a podriadený predsedovi investičného výboru by mal pomáhať investičnému výboru.

(28)  Investičný výbor zložený z nezávislých expertov by mal prijímať konečné rozhodnutie o tom, či operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti, budú môcť využiť záruku EÚ, a v súvislosti s projektmi tak poskytovať externú expertízu pri posudzovaní investícií. Investičný výbor by mal fungovať v rôznych zloženiach, aby boli čo najlepšie pokryté rôzne oblasti a sektory politiky.

(29)  Pri výbere implementujúcich partnerov, ktorí budú Fond InvestEU zavádzať, by mala Komisia zohľadniť ich schopnosť plniť ciele Fondu InvestEU a prispievať vlastnými zdrojmi, aby zabezpečila primerané geografické pokrytie a diverzifikáciu, prilákala súkromných investorov a zaistila dostatočnú diverzifikáciu rizík, ako aj ▌ riešenia v záujme odstránenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií. Skupina Európskej investičnej banky (EIB) by mala vzhľadom na svoju úlohu podľa zmlúv, schopnosť pôsobiť vo všetkých členských štátoch a existujúce skúsenosti so súčasnými finančnými nástrojmi a EFSI zostať privilegovaným implementujúcim partnerom v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ. Okrem skupiny EIB by doplnkovú škálu finančných produktov mali byť schopné ponúknuť národné podporné banky alebo inštitúcie, keďže ich skúsenosti a schopnosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni by mohli byť prínosom z hľadiska maximalizácie vplyvu verejných finančných prostriedkov na celom území Únie, a zabezpečiť spravodlivé geografické vyváženie projektov. Program InvestEU by sa mal vykonávať tak, aby sa podporovali rovnaké podmienky pre menšie a mladšie podporné banky alebo inštitúcie. Okrem toho by možnosť stať sa implementujúcimi partnermi mali mať aj iné medzinárodné finančné inštitúcie, a to najmä v prípade, keď ponúkajú komparatívnu výhodu, pokiaľ ide o špecifické odborné znalosti a skúsenosti v určitých členských štátoch a ak majú väčšinový podiel v EÚ. Implementujúcimi partnermi by mali mať možnosť byť aj ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(30)  S cieľom podporiť lepšiu geografickú diverzifikáciu môžu byť vytvorené investičné platformy, ktoré by spojili úsilie a skúsenosti implementujúcich partnerov s inými národnými podpornými bankami, ktoré majú obmedzené skúsenosti s využívaním finančných nástrojov. Takéto štruktúry by sa mali podporovať, a to aj prostredníctvom podpory Poradenského centra InvestEU. Je vhodné spájať spoluinvestorov, verejné orgány, expertov, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a výskumné inštitúcie, relevantných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a iných relevantných aktérov na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni v záujme podpory využívania investičných platforiem v príslušných odvetviach.

(31)  Záruka EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by sa mala poskytnúť ktorémukoľvek implementujúcemu partnerovi, ktorý by bol oprávnený podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, vrátane národných alebo regionálnych podporných bánk alebo inštitúcií, EIB, Európskeho investičného fondu a iných medzinárodných finančných inštitúcií. Pri výbere implementujúcich partnerov v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by Komisia mala zohľadniť návrhy každého členského štátu, ako sa uvádza v dohode o príspevku. Komisia v súlade s článkom 154nariadenia o rozpočtových pravidlách musí vykonať posúdenie pravidiel a postupov implementujúceho partnera, aby sa presvedčila, že poskytuje úroveň ochrany finančných záujmov Únie rovnocennú úrovni poskytovanej Komisiou.

(32)  O operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku rozhodnúť vo svojom mene implementujúci partner, ktorý by ich mal implementovať v súlade so svojimi internými pravidlami, politikami a postupmi a vykazovať vo svojich finančných výkazoch alebo prípadne zverejniť v prílohe k finančným výkazom. Komisia by preto mala niesť výhradnú zodpovednosť za všetky finančné záväzky vyplývajúce zo záruky EÚ a mala by zverejniť maximálnu výšku záruky vrátane všetkých relevantných informácií o poskytnutej záruke.

(33)  Fond InvestEU by mal v náležitých prípadoch umožniť bezproblémové, konzistentné a efektívne kombinovanie grantov alebo finančných nástrojov alebo grantov aj finančných nástrojov financovaných z rozpočtu Únie alebo z iných fondov, napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) so zárukou EÚ vždy, keď je to potrebné na čo najlepšie posilnenie investícií, s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(34)  Projekty, ktoré predkladajú implementujúci partneri v snahe získať na ne podporu v rámci Programu InvestEU, ktorá zahŕňa financovanie kombinované s podporou z iných programov Únie, by mali byť ako celok v súlade aj s cieľmi a kritériami oprávnenosti obsiahnutými v pravidlách príslušných programov Únie. O použití záruky EÚ by sa malo rozhodnúť podľa pravidiel Programu InvestEU.

(35)  Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať budovanie rozsiahlej databázy investičných projektov v každom segmente politiky prostredníctvom poradenských iniciatív uskutočňovaných skupinou EIB, ďalšími poradenskými partnermi alebo priamo Komisiou. Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať geografickú diverzifikáciu s cieľom prispieť k cieľom Únie v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a znižovať regionálne rozdiely. Poradenské centrum InvestEU by malo venovať osobitnú pozornosť spájaniu malých projektov do väčších portfólií. Komisia, skupina EIB a ďalší poradenskí partneri by mali úzko spolupracovať s cieľom zabezpečiť efektívnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, a to pri zohľadnení odborných znalostí a kapacít miestnych implementujúcich partnerov, ako aj Európskeho centra investičného poradenstva. Okrem toho by ▌Poradenské centrum InvestEU malo predstavovať jednotné prístupové miesto pre pomoc pri vypracúvaní projektov v rámci Poradenského centra InvestEU pre orgány a predkladateľov projektov.

(35a)  Poradenské centrum InvestEU by malo byť zriadené Komisiou v spolupráci so skupinou EIB ako hlavným partnerom, pričom by sa malo vychádzať najmä zo skúseností získaných v rámci Európskeho centra investičného poradenstva. Komisia by mala byť zodpovedná za politické riadenie Poradenského centra InvestEU a za riadenie jednotného prístupového miesta. Skupina EIB by mala v rámci segmentov politiky poskytovať poradenské iniciatívy. Okrem toho by skupina EIB mala poskytovať operačné služby Komisii, a to aj poskytovaním informácií pre strategické a politické usmernenia, mapovaním existujúcich a vznikajúcich poradenských iniciatív, posudzovaním poradenských potrieb a poskytovaním poradenstva Komisii o optimálnych spôsoboch riešenia týchto potrieb prostredníctvom existujúcich alebo nových poradenských iniciatív.

(36)  Aby poradné služby mali široký geografický dosah v celej Únii a aby sa úspešne mobilizovali miestne poznatky o Fonde InvestEU, miestne zastúpenie Poradenského centra InvestEU zamerané na poskytovanie konkrétnej, proaktívnej a individualizovanej pomoci na mieste by sa malo zabezpečiť všade tam, kde je to potrebné, pričom sa zohľadnia existujúce systémy podpory a prítomnosť miestnych partnerov. Aby sa uľahčilo poskytovanie poradenskej podpory na miestnej úrovni a zabezpečila účinnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, Poradenské centrum InvestEU by malo spolupracovať s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a zároveň využívať ich odborné znalosti a čerpať z nich.

(36a)  Poradenské centrum InvestEU by malo poskytovať poradenskú podporu malým projektom a projektom pre začínajúce podniky, najmä v súvislosti so snahami začínajúcich podnikov chrániť svoje investície do výskumu a inovácií získavaním titulov duševného vlastníctva, ako sú napríklad patenty, zohľadňujúc existenciu synergií a snahu o synergiu s inými službami než sú tie, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia.

(37)  V kontexte Fondu InvestEU existuje potreba zabezpečiť rozvoj projektov a podporiť budovanie kapacít zamerané na rozvíjanie organizačných schopností a činností zameraných na rozvoj trhu, ktoré sú potrebné na koncipovanie kvalitných projektov. Ďalším cieľom je vytvoriť podmienky na zvýšenie prípadného počtu oprávnených prijímateľov vo vznikajúcich trhových segmentoch, a to najmä tam, kde sa v dôsledku malého rozsahu jednotlivých projektov značne zvyšujú transakčné náklady na úrovni projektu, napríklad pokiaľ ide o ekosystém sociálnych financií, vrátane dobročinných organizácií, a o kultúrny a kreatívny priemysel. Podpora pri budovaní kapacít by ▌ mala byť doplnková a dodatočná k akciám vykonávaným v rámci iných programov Únie, ktoré pokrývajú konkrétnu oblasť politiky. Úsilie by sa malo vynaložiť aj na podporu budovania kapacít potenciálnych predkladateľov projektov, najmä miestnych organizácií a orgánov.

(38)  V záujme zviditeľnenia investičných projektov, ktoré sa snažia získať financovanie, by sa mal vytvoriť Portál InvestEU, ktorý by predstavoval ľahko dostupnú a používateľsky ústretovú databázu projektov, pričom by sa v zvýšenej miere sústreďoval na informovanie implementujúcich partnerov o investičných projektoch zlučiteľných s právom a politikami Únie.

(39)  Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(15) je potrebné hodnotiť Program InvestEU na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom sa zároveň bude predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Vo vhodných prípadoch do týchto požiadaviek možno zaradiť aj merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa budú hodnotiť účinky Programu InvestEU v praxi.

(40)  Na sledovanie pokroku pri plnení cieľov Únie by sa mal zaviesť spoľahlivý rámec pre monitorovanie, ktorý bude založený na ukazovateľoch výstupov, výsledkov a vplyvov. S cieľom zabezpečiť zodpovednosť voči európskym občanom by Komisia mala Európskemu parlamentu a Rade podávať výročné správy o pokroku, vplyvoch a operáciách v rámci Programu InvestEU.

(41)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát, v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(42)  Na Program InvestEU sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú rozpočtových záruk.

(43)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(16) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(17), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(18), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(19) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(20) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať ▌trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(21). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(44)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci pre spoluprácu vytvorenom podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementácia programov prostredníctvom rozhodnutia prijatého na základe uvedenej dohody. Účasť tretích krajín sa umožňuje aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie, ktorým sa udelia nevyhnutné práva a prístup pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(45)  Podľa [odkaz treba prípadne aktualizovať podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 88 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach (ZKÚ) sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi Programu InvestEU a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(46)  S cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia o investičné usmernenia a hodnotiacu tabuľku ukazovateľov, uľahčiť rýchlu a flexibilnú úpravu ukazovateľov výkonnosti a prispôsobiť mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracúvanie investičných usmernení pre operácie financovania a investičné operácie v rámci rôznych segmentov politiky, o hodnotiacu tabuľku, o zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele a o prispôsobenie miery tvorby rezerv. V súlade so zásadou proporcionality by takéto investičné usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia, ktoré by mali zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(47)  Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mali riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie a/alebo členského štátu a zabezpečiť celoúniové testovanie inovačných finančných produktov na trhu, ako aj systémy na ich šírenie, a to pokiaľ ide o komplexné zlyhania trhu. Akcia na úrovni Únie je preto oprávnená,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Fond InvestEU, z ktorého sa poskytuje záruka EÚ na podporu operácií financovania a investičných operácií, ktoré vykonávajú implementujúci partneri na podporu vnútorných politík Únie.

Týmto nariadením sa vytvára aj mechanizmus poskytovania poradenskej podpory na podporu vypracúvania projektov, do ktorých možno investovať, a prístupu k financovaniu, ako aj na súvisiace budovanie kapacít (ďalej len „Poradenské centrum InvestEU“). Zriaďuje sa ním aj databáza, v ktorej sa zviditeľňujú projekty, na ktoré sa predkladatelia projektov snažia získať financovanie, a ktorá investorom poskytuje informácie o investičných príležitostiach (ďalej len „Portál InvestEU“).

Stanovujú sa v ňom ciele Programu InvestEU, rozpočet a výška záruky EÚ na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)  „operácie kombinovaného financovania“ sú operácie podporované z rozpočtu Únie, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory alebo splatnú podporu alebo nesplatné formy podpory aj splatnú podporu z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov; na účely tohto vymedzenia programy Únie financované z iných zdrojov než z rozpočtu Únie, ako napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), možno považovať za programy Únie financované z rozpočtu Únie;

(1a)  „EIB“ je Európska investičná banka;

(1b)  „skupina EIB“ je Európska investičná banka a jej dcérske spoločnosti alebo iné subjekty podľa vymedzenia v článku 28 ods. 1 štatútu EIB;

(1c)  „finančný príspevok“ je príspevok implementujúceho partnera vo forme vlastnej schopnosti znášať riziko, ktorý sa poskytne na rovnakom základe ako záruka EÚ alebo v iných formách, ktoré umožňujú účinné vykonávanie Programu InvestEU a zároveň zabezpečujú primerané zosúladenie záujmov;

(1d)  „dohoda o príspevku“ je právny nástroj, prostredníctvom ktorého Komisia a jeden alebo viac členských štátov stanoví podmienky záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ako sa uvádza v článku 9;

(2)  „záruka EÚ“ je celková záruka, ktorá je neodvolateľná, bezpodmienečná a na požiadanie poskytovaná z rozpočtu Únie, v rámci ktorej sa rozpočtové záruky v súlade s článkom 219 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách realizujú podpisom jednotlivých dohôd o zárukách s implementujúcimi partnermi;

(3)  „finančný produkt“ je finančný mechanizmus alebo dohoda ▌ za podmienok ktorých implementujúci partner poskytuje priame alebo sprostredkované financovanie konečným prijímateľom v ktorejkoľvek z foriem uvedených v článku 13;

(4)  „operácie financovania a/alebo investičné operácie“ sú operácie na poskytovanie financií priamo alebo nepriamo konečným prijímateľom vo forme finančných produktov, ktoré vykonáva implementujúci partner vo svojom mene, ktoré poskytuje v súlade so svojimi internými pravidlami, politikami a postupmi a ktoré vykazuje vo svojich finančných výkazoch alebo prípadne zverejňuje v prílohe k finančným výkazom;

(5)  „fondy v rámci zdieľaného riadenia“ sú fondy, pri ktorých sa predpokladá, že z nich bude možné prideliť prostriedky na tvorbu rezerv na rozpočtovú záruku v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti členských štátov; konkrétne ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV);

(6)  „dohoda o záruke“ je právny nástroj, v ktorom Komisia a implementujúci partner stanovujú podmienky, za ktorých sa majú navrhovať operácie financovania alebo investičné operácie na možné využitie záruky EÚ, za ktorých sa na tieto operácie má poskytovať rozpočtová záruka a za ktorých sa tieto operácie majú implementovať v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

(7)  „implementujúci partner“ je oprávnená protistrana, ako napríklad finančná inštitúcia alebo iný sprostredkovateľ, s ktorými Komisia podpisuje dohodu o záruke ▌;

(8)  „Poradenské centrum InvestEU“ je technická pomoc vymedzená v článku 20;

(8a)  „dohoda o poradenstve“ je právny nástroj, ktorým Komisia a poradenský partner špecifikujú podmienky implementácie Poradenského centra InvestEU;

(8b)  „poradenská iniciatíva“ je technickú pomoc a poradné služby na podporu investícií vrátane činností zameraných na budovanie kapacít, ako sú vymedzené v článkoch 20 ods. 1 a 2, ktoré vykonávajú poradenskí partneri, externí poskytovatelia služieb, s ktorými uzavrela zmluvu Komisia alebo výkonná agentúra;

(8c)  „poradenský partner“ je oprávnený subjekt, ako napríklad finančná inštitúcia alebo iný subjekt, s ktorým Komisia podpísala dohodu o vykonávaní jednej alebo viacerých poradenských iniciatív, s výnimkou poradenských iniciatív realizovaných prostredníctvom externých poskytovateľov služieb, s ktorými Komisia alebo výkonné agentúry uzavreli zmluvu;

(9)  „Portál InvestEU“ je databáza vymedzená v článku 21;

(10)  „Program InvestEU“ je spoločné označenie Fondu InvestEU, Poradenského centra InvestEU, Portálu InvestEU a operácií kombinovaného financovania;

(10b)  „investičné platformy“ sú účelové nástroje, spravované účty, dohody o spolufinancovaní alebo dohody o zdieľaní rizika vytvorené akýmikoľvek inými prostriedkami, ktorými subjekty nasmerujú finančný príspevok na financovanie viacerých investičných projektov, a ktoré môžu zahŕňať:

a)  platformy na vnútroštátnej alebo nižšej ako vnútroštátnej úrovni, ktoré zoskupujú niekoľko investičných projektov na území daného členského štátu;

b)  cezhraničné platformy za účasti viacerých krajín, regionálne alebo makroregionálne platformy, ktoré spolu združujú partnerov z niekoľkých členských štátov, regiónov alebo tretích krajín, ktorí sa zaujímajú o projekty v danej geografickej oblasti;

c)  tematické platformy, ktoré zoskupujú investičné projekty v danom sektore.

(11)  „mikrofinancie“ sú mikrofinancie vymedzené v [[nariadení ESF+] číslo];

(13)  „národné podporné banky alebo inštitúcie“ (NPBI) sú právne subjekty, ktoré vykonávajú finančné činnosti na profesionálnom základe a ktoré členský štát alebo subjekt členského štátu na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni poverili vykonávaním rozvojových alebo propagačných aktivít;

(14)  „malé a stredné podniky (MSP)“ sú mikro, malé a stredné podniky vymedzené v prílohe k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(22);

(15)  „malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty zamestnávajúce do 499 zamestnancov, ktoré nie sú MSP;

(16)  „sociálny podnik“ je sociálny podnik vymedzený v nariadení [[EFS+] číslo];

(17)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.

Článok 3

Ciele Programu InvestEU

1.  Všeobecným cieľom Programu InvestEU je podporiť politické ciele Únie prostredníctvom operácií financovania a investičných operácií, ktoré prispievajú k posilneniu:

a)  konkurencieschopnosti Únie vrátane výskumu, inovácie a digitalizácie;

b)  rastu a zamestnanosti v hospodárstve Únie, jeho udržateľnosti a jeho environmentálneho a klimatického rozmeru, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a plneniu cieľov Parížskej dohody o zmene klímy a k vytváraniu kvalitných pracovných miest;

c)  sociálnej odolnosti, inkluzívnosti a inovatívnosti Únie;

ca)  podpory vedeckého a technologického pokroku, kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy;

d)  integrácie kapitálových trhov Únie a k posilneniu jednotného trhu vrátane riešení v oblasti fragmentácie kapitálových trhov Únie, diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii a podpory udržateľných financií;

da)   podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

2.  Program InvestEU má tieto špecifické ciele:

a)  podporovať operácie financovania a investičné operácie súvisiace s udržateľnou infraštruktúrou v oblastiach uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a);

b)  podporovať operácie financovania a investičné operácie v oblasti výskumu, inovácie a digitalizácie vrátane podpory zvyšovania úrovne inovačných spoločností a uvádzania technológií na trh;

c)  posilniť prístup MSP a ▌ malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k financiám a ich dostupnosť a zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť MSP;

d)  posilniť prístup sociálnych podnikov k mikrofinanciám a financiám a ich dostupnosť, podporovať operácie financovania a investičné operácie súvisiace so sociálnymi investíciami, schopnosťami a zručnosťami a rozvíjať a konsolidovať trhy so sociálnymi investíciami v oblastiach uvedených v článku 7 ods. 1 písm. d).

Článok 4

Rozpočet a výška záruky EÚ

1.  Výška záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti EÚ uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. a) je 40 817 500 000 EUR (v bežných cenách). Miera tvorby rezerv na túto záruku dosahuje 40 %.

Na účely zložky v zodpovednosti členských štátov uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. b) možno záruku EÚ zvýšiť o dodatočnú sumu v závislosti od toho, či členské štáty alokujú zodpovedajúce sumy podľa [článku 10 ods. 1] nariadenia [VN] číslo](23) a [článku 75 ods. 1] nariadenia [o pláne SPP]číslo](24).

Dodatočnú sumu v rámci záruky EÚ môžu členské štáty poskytnúť aj vo forme hotovosti na účely zložky v zodpovednosti členských štátov.

Záruku EÚ uvedenú v prvom pododseku zvyšujú aj príspevky tretích krajín uvedených v článku 5, pričom príspevky poskytujú v hotovosti v plnej výške v súlade s [článkom 218 ods. 2] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].

2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku sa uvádza v prílohe I k tomuto nariadeniu. Komisia môže v prípade potreby sumy uvedené v prílohe I zmeniť, a to až do 15 % pre každý cieľ. Komisia o akejkoľvek zmene musí informovať Európsky parlament a Radu.

3.  Finančné krytie na implementáciu opatrení uvedených v kapitolách V a VI je 525 000 000 EUR (v bežných cenách).

4.  Suma uvedená v odseku 3 sa môže použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu Programu InvestEU, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k Fondu InvestEU

Na zložku Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ uvedenú v článku 8 ods. 1 písm. a) a na každý segment politiky uvedený v článku 7 ods. 1 môžu s cieľom podieľať sa na určitých finančných produktoch podľa [článku 218 ods. 2] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] dať príspevky tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

i)  zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie;

ii)  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s [článkom 21 ods. 5] [nariadenia o rozpočtových pravidlách];

iii)  neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;

iv)  zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Článok 6

Implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie

1.  Záruka EÚ sa implementuje v rámci nepriameho riadenia spolu s orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) bodoch ii), iii), v) a vi) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ďalšie formy financovania z prostriedkov EÚ podľa tohto nariadenia sa implementujú v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to aj vrátane grantov vykonávaných v súlade s jeho hlavou VIII a operácií kombinovaného financovania uskutočňovaných v súlade s týmto článkom čo najplynulejšie a zabezpečovania účinnej a súdržnej podpory politík Únie.

2.  Operácie financovania a investičné operácie kryté zárukou EÚ, ktoré sú súčasťou operácie kombinovaného financovania, v rámci ktorej sa kombinuje podpora podľa tohto nariadenia s podporou poskytovanou v rámci jedného alebo viacerých programov Únie alebo z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), musia byť v súlade s:

a)  cieľmi politiky a musia spĺňať kritériá oprávnenosti stanovené v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa rozhoduje o poskytnutí podpory;

b)  týmto nariadením.

3.  Operácie kombinovaného financovania, ktoré zahŕňajú finančný nástroj, ktorý je v plnej výške financovaný z iných programov Únie alebo z Fondu na inováciu ETS bez použitia záruky EÚ podľa tohto nariadenia, musia byť v súlade s cieľmi politiky a musia spĺňať kritériá oprávnenosti stanovené v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa poskytuje podpora.

4.  V súlade s článkom 6 ods. 2 sa o nesplatných formách podpory a/alebo finančných nástrojoch z rozpočtu Únie, ktoré tvoria časť operácie kombinovaného financovania uvedenej v odsekoch 2 a 3, rozhoduje podľa pravidiel príslušného programu Únie a ich implementácia sa uskutočňuje v rámci operácie kombinovaného financovania v súlade s týmto nariadením a [hlavou X] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].

Podávané správy musia zahŕňať aj informácie o dosahovaní súladu s cieľmi politiky a plnení kritérií oprávnenosti stanovených v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa rozhoduje o poskytnutí podpory, ako aj o dosahovaní súladu s týmto nariadením.

KAPITOLA II

Fond InvestEU

Článok 7

Segmenty politiky

1.  Fond InvestEU pôsobí v nasledujúcich štyroch segmentoch politiky, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v rámci svojho špecifického rozsahu pôsobnosti:

a)  segment politiky týkajúci sa udržateľnej infraštruktúry: zahŕňa udržateľné investície do oblastí dopravy vrátane multimodálnej dopravy, bezpečnosti cestnej premávky, a to aj v súlade s cieľom Únie odstrániť smrteľné dopravné nehody a vážne zranenia do roku 2050, obnovy a údržby železničnej a cestnej infraštruktúry, energie, najmä energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti v súlade s rámcami politiky v oblasti energetiky na obdobie do roku 2030, projektov rekonštrukcie budov zameraných na úspory energie a integrácie budov do prepojeného energetického, skladovacieho, digitálneho a dopravného systému, zlepšenia úrovní prepojenosti, digitálnej pripojiteľnosti a prístupu, a to aj vo vidieckych oblastiach, dodávok a spracovania surovín, vesmíru, oceánov, vôd, vrátane vnútrozemských vodných ciest, nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a obehovým hospodárstvom, prírody a inej environmentálnej infraštruktúry, kultúrneho dedičstva, turizmu, zariadení, mobilných aktív a do zavádzania inovačných technológií, ktoré prispievajú k plneniu cieľov Únie v oblasti environmentálnej odolnosti voči zmene klímy alebo sociálnej udržateľnosti alebo v obidvoch týchto oblastiach a ktoré spĺňajú normy Únie v oblasti environmentálnej alebo sociálnej udržateľnosti;

b)  segment politiky týkajúci sa výskumu, inovácie a digitalizácie: zahŕňa činnosti v oblasti výskumu, vývoja produktov a inovácie, prenos technológií a výsledkov výskumu na trh, podporu technológií rozvíjajúcich trh a spoluprácu medzi podnikmi, predstavovanie a zavádzanie inovačných riešení a podporu rozširovania inovačných podnikov ▌, ako aj digitalizáciu výrobného odvetvia Únie;

c)  segment politiky týkajúci sa MSP: zahŕňa prístup k financiám a dostupnosť financií predovšetkým pre MSP vrátane inovačných MSP a MSP, ktoré pôsobia v kultúrnom a kreatívnom priemysle, ako aj pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

d)  segment politiky týkajúci sa sociálnych investícií a zručností: zahŕňa mikrofinancie, financovanie sociálnych podnikov a sociálne hospodárstvo a opatrenia na podporu rodovej rovnosti, zručnosti, vzdelávanie, odbornú prípravu a súvisiace služby; sociálnu infraštruktúru (vrátane zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry a sociálneho bývania a ubytovní pre študentov); sociálnu inováciu; zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť; začlenenie a prístupnosť; kultúrne a kreatívne aktivity so sociálnym cieľom; integráciu zraniteľných osôb vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.  Keď operácia financovania alebo investičná operácia navrhnutá investičnému výboru uvedenému v článku 19 patrí do viac ako jedného segmentu politiky, priradí sa do toho segmentu, do ktorého spadá jej hlavný cieľ alebo hlavný cieľ väčšiny jej čiastkových projektov, pokiaľ sa v investičných usmerneniach nestanovuje inak.

3.  Operácie financovania a investičné operácie ▌sa preverujú s cieľom stanoviť, či majú environmentálny, klimatický alebo sociálny vplyv a ak áno, potom sa v záujme minimalizácie škodlivých vplyvov na klímu, životné prostredie a sociálnu oblasť a maximalizácie prínosov pre tieto oblasti preverujú z hľadiska odolnosti proti zmene klímy, životného prostredia a sociálnej udržateľnosti. Na tieto účely predkladatelia projektov žiadajúci o financovanie poskytujú náležité informácie na základe usmernení vypracovanými Komisiou. Z požiadaviek na preverovanie sú vyňaté projekty, ktoré nedosahujú určitý rozsah vymedzený v usmerneniach. Projekty, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov v oblasti klímy, nie sú oprávnené na podporu podľa tohto nariadenia.

Usmernenia Komisie v súlade s environmentálnymi cieľmi a normami Únie umožňujú:

a)  pokiaľ ide o adaptáciu, zabezpečiť odolnosť proti prípadným nepriaznivým vplyvom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a posúdenia rizík vrátane príslušných adaptačných opatrení, a pokiaľ ide o zmierňovanie, začleniť náklady na emisie skleníkových plynov a pozitívne účinky opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy do analýzy nákladov a prínosov;

b)  zohľadniť celkový vplyv projektov z hľadiska hlavných zložiek prírodného kapitálu týkajúcich sa vzduchu, vody, zeme a biodiverzity;

c)  odhadnúť sociálny vplyv vrátane vplyvu na rodovú rovnosť, sociálne začlenenie určitých oblastí alebo populácií a hospodársky rozvoj oblastí a odvetví ovplyvnených štrukturálnymi problémami, ako napríklad potrebou dekarbonizácie hospodárstva;

ca)  určiť projekty, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov v oblasti klímy;

cb)  poskytnúť implementujúcim partnerom usmernenia na účely preverovania podľa odseku 3 pododseku 1; ak implementujúci partner dospeje k záveru, že sa nemusí vykonať preverovanie z hľadiska udržateľnosti, poskytne investičnému výboru odôvodnenie.

4.  Implementujúci partneri na základe usmernení Komisie poskytujú informácie potrebné na to, aby bolo možné sledovať investície, ktoré prispievajú k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia.

5.  Implementujúci partneri musia zabezpečiť, aby aspoň 55 % investícií v rámci segmentu politiky týkajúceho sa udržateľnej infraštruktúry prispievalo k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia.

Komisia sa spolu s implementujúcimi partnermi usiluje o to, aby časť rozpočtovej záruky použitej pre segment politiky týkajúci sa udržateľných investícií bola rozdelená s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi oblasťami.

6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom vymedziť investičné usmernenia pre každý zo segmentov politiky. Investičné usmernenia sa pripravujú v úzkom dialógu so skupinou EIB a ďalšími potenciálnymi implementujúcimi partnermi.

6a.  Komisia sprístupní informácie týkajúce sa uplatňovania alebo výkladu investičných pokynov implementujúcim partnerom, investičnému výboru a poradenským partnerom.

Článok 8

Zložky

1.  Každý segment politiky uvedený v článku 7 ods. 1 tvoria dve zložky, ktoré riešia ▌zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie takto:

a)  zložka v zodpovednosti EÚ rieši ktorúkoľvek z týchto situácií:

i)  zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ktoré sa týkajú priorít politiky Únie ▌;

ii)  zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie a/alebo členského štátu; alebo

iii)  ▌ zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, najmä nové alebo komplexné situácie, ktoré si vyžadujú rozvoj inovačných finančných riešení a trhových štruktúr;

b)  zložka v zodpovednosti členských štátov rieši špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v jednom alebo vo viacerých regiónoch alebo členských štátoch v záujme plnenia politických cieľov prispievajúcich fondov v rámci zdieľaného riadenia, najmä s cieľom posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii riešením nerovnováhy medzi jej regiónmi.

2.  Zložky uvedené v odseku 1 sa podľa potreby v záujme podpory operácie financovania alebo investičnej operácie navzájom dopĺňajú, a to aj tak, že sa podpora z oboch zložiek bude kombinovať.

Článok 9

Osobitné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na zložku v zodpovednosti členských štátov

1.  Sumy, ktoré členský štát na dobrovoľnej báze alokoval podľa článku [10 ods. 1] nariadenia [[VN] číslo] alebo článku [75 ods. 1] nariadenia [[o pláne SPP] číslo], sa použijú na tvorbu rezerv na tú časť záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ktorou sa kryjú operácie financovania a investičné operácie v dotknutom členskom štáte alebo na možné príspevky z fondov v rámci zdieľaného riadenia určené Poradenskému centru InvestEU. Tieto sumy prispievajú k dosiahnutiu cieľov politiky stanovených v partnerskej dohode a v programoch, ktoré prispievajú k InvestEU.

Sumy vyčlenené podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku sa použijú na tvorbu rezerv na záruku.

2.  Stanovenie uvedenej časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov podlieha uzavretiu dohody o príspevku medzi členským štátom a Komisiou.

Článok 9 ods. 2 štvrtý pododsek a článok 9 ods. 5 sa nevzťahujú na dodatočnú sumu poskytnutú členským štátom podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku.

Ustanovenia tohto článku týkajúce sa súm pridelených podľa článku 10 ods. 1 nariadenia [VN číslo] alebo článku 75 ods. 1 nariadenia [o pláne SPP] sa nevzťahujú na dohodu o príspevku týkajúcu sa dodatočnej sumy zo strany členského štátu podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku.

Členský štát a Komisia uzavrú dohodu o príspevku alebo dohodu o jej zmene do štyroch mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie, ktorým sa prijíma partnerská dohoda alebo plán SPP, alebo súbežne s prijatím rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení program alebo plán SPP.

Spoločnú dohodu o príspevku môžu s Komisiou uzavrieť dva alebo viaceré členské štáty.

Odchylne od [článku 211 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] sa miera tvorby rezerv na záruku EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov stanovuje na 40 % a v každej dohode o príspevku sa môže upraviť smerom nadol alebo nahor podľa toho, aké riziká sú spojené s finančnými produktmi, ktoré sa majú použiť.

3.  V dohode o príspevku sa uvádzajú aspoň tieto prvky:

a)  celková výška časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ktorá sa týka daného členského štátu, jej miera tvorby rezerv, výška príspevku z fondov v rámci zdieľaného riadenia, fáza tvorby rezerv v súlade s ročným finančným plánom a výška vyplývajúceho podmieneného záväzku krytého nadväznou zárukou (back to back), ktorú poskytne dotknutý členský štát;

b)  stratégia členských štátov zahŕňajúca finančné produkty a ich minimálny pákový efekt, geografické pokrytie, vrátane prípadného regionálneho pokrytia, typy projektov, investičné obdobie a v náležitých prípadoch kategórie konečných prijímateľov a oprávnených sprostredkovateľov;

c)  potenciálny implementujúci partner alebo partneri navrhnutí podľa článku 12 a povinnosť Komisie informovať členské štáty o vybranom implementujúcom partnerovi alebo partneroch;

d)  možný príspevok na Poradenské centrum InvestEU z fondov v rámci zdieľaného riadenia;

e)  povinnosti voči členskému štátu v oblasti podávania ročných správ vrátane správ v súlade s relevantnými ukazovateľmi týkajúcimi sa politických cieľov uvedených v partnerskej dohode alebo programe a uvedenými v dohode o príspevku;

f)  ustanovenia o platbe časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov;

g)  prípadná kombinácia so zdrojmi v rámci zložky v zodpovednosti EÚ vrátane viacvrstvovej štruktúry v záujme lepšieho pokrytia rizík v súlade s článkom 8 ods. 2.

4.  Dohody o príspevku vykonáva Komisia prostredníctvom dohôd o zárukách podpísaných s implementujúcimi partnermi podľa článku 14 a dohôd o poradenstve podpísaných s poradenskými partnermi.

Ak do deviatich mesiacov od podpisu dohody o príspevku nebola uzavretá dohoda o záruke alebo suma uvedená v dohode o príspevku nie je viazaná v plnej výške prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o zárukách, dohoda o príspevku sa v prvom prípade vypovie alebo predĺži na základe vzájomnej dohody alebo v druhom prípade príslušným spôsobom zmení ▌. Nepoužitá suma rezerv pochádzajúca z prostriedkov, ktoré členské štáty pridelili podľa článku [10 ods. 1 nariadenia [VN]] článku [75 ods. 1] nariadenia [[SPP]] sa použije opätovne podľa [článku 10 ods. 5] nariadenia [[VN] číslo] a článku [75 ods. 5] nariadenia [[o pláne SPP] číslo]. Nepoužitá suma rezerv získaná zo súm, ktoré členský štát pridelil podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku, sa vráti členskému štátu.

Ak sa dohoda o záruke nevykoná riadne v rámci obdobia stanoveného v [článku 10 ods. 6] nariadenia [[VN] číslo] alebo [článku 75 ods. 6] nariadenia [[o pláne SPP] číslo], dohoda o príspevku sa zmení ▌. Nepoužitá suma rezerv pochádzajúca z prostriedkov, ktoré členské štáty pridelili podľa článku [10 ods. 1 nariadenia [VN]] článku [75 ods. 1] nariadenia [[SPP]] sa použije opätovne podľa [článku 10 ods. 5] nariadenia [[VN] číslo] a článku [75 ods. 5] nariadenia [[o pláne SPP] číslo]. Nepoužitá suma rezerv získaná zo súm, ktoré členský štát pridelil podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku, sa vráti členskému štátu.

5.  Na tvorbu rezerv v prípade časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov stanovenej v dohode o príspevku sa vzťahujú tieto pravidlá:

a)  po fáze tvorby uvedenej v odseku 3 písm. a) tohto článku sa akýkoľvek prebytok rezerv, ktorý sa vypočíta porovnaním výšky rezerv požadovanej na základe miery tvorby rezerv a skutočných rezerv, použije opätovne podľa [článku 10 ods. 7] nariadenia [VN] a [článku 75 ods. 7] nariadenia [[o pláne SPP] číslo];

b)  odchylne od [článku 213 ods. 4] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] nesmie tvorba rezerv po fáze tvorby uvedenej v odseku 3 písm. a) tohto článku v období dostupnosti tejto časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov viesť k ročnému doplneniu rezerv;

c)  Komisia bezodkladne informuje členský štát, ak v dôsledku výziev na uplatnenie tejto časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov výška rezerv na túto časť záruky EÚ klesne pod 20 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv;

d)  ak výška rezerv na túto časť záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov dosiahne 10 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv, dotknutý členský štát na žiadosť Komisie poskytne do spoločného rezervného fondu sumu až do výšky 5 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv.

KAPITOLA IIA

PARTNERSTVO MEDZI KOMISIOU A SKUPINOU EIB

Článok 9a

Rozsah pôsobnosti partnerstva

1.  Komisia a skupina EIB vytvoria podľa tohto nariadenia partnerstvo s cieľom podporiť vykonávanie programu a konzistentnosť, inkluzívnosť, doplnkovosť a účinnosť zavádzania. V súlade s podmienkami tohto nariadenia a ako sa ďalej stanovuje v dohodách uvedených v odseku 2 skupina EIB:

a)  implementuje časť záruky EÚ uvedenú v článku 10 ods. 1b;

b)  podporí implementáciu zložky v zodpovednosti EÚ a v prípade potreby v súlade s článkom 12 ods. 1 zložky v zodpovednosti členských štátov Fondu InvestEU, a to najmä tým, že:

i)  prispieva spolu s potenciálnymi implementujúcimi partnermi k investičným usmerneniam v súlade s článkom 7 ods. 6 a tiež k návrhu hodnotiacej tabuľky v súlade s článkom 19 ods. 1a a k ostatným dokumentom, ktorými sa stanovujú prevádzkové usmernenia Fondu InvestEU,

ii)  spolu s Komisiou a potenciálnymi implementujúcimi partnermi vymedzuje metodiku rizík a systém mapovania rizík v súvislosti s operáciami financovania a investičnými operáciami implementujúcich partnerov, aby sa umožnilo posudzovanie takýchto operácií na základe spoločnej ratingovej stupnice,

iii)  na žiadosť Komisie a po dohode s príslušným potenciálnym vykonávacím partnerom uskutočňuje posúdenie systémov potenciálneho implementujúceho partnera a poskytuje cielené technické poradenstvo tam, kde to požadujú závery auditu posúdenia piliera a v rozsahu požadovanom v týchto záveroch s cieľom zaviesť finančné produkty, ktoré tento potenciálny implementujúci partner plánuje,

iv)  poskytuje nezáväzné stanovisko k aspektom týkajúcim sa bankovníctva, najmä k finančnému riziku a finančným podmienkam súvisiacim s časťou záruky EÚ, ktorá sa má prideliť implementujúcemu partnerovi, ako je vymedzené v dohodách o poskytnutí záruky, ktoré sa majú uzavrieť s inými implementujúcimi partnermi, než je skupina EIB; Komisia podľa potreby zapojí implementujúceho partnera na základe zistení stanoviska; o výsledku rozhodovacieho postupu informuje skupinu EIB,

v)  vykonáva simulácie a prognózy finančného rizika a odmeňovania súhrnného portfólia na základe predpokladov dohodnutých s Komisiou,

vi)  vykonáva meranie finančného rizika a podáva finančné správy o súhrnnom portfóliu, a

vii)  poskytuje Komisii služby reštrukturalizácie a obnovy stanovené v dohode uvedenej v článku 9a ods. 2 písm. b) na žiadosť Komisie a po dohode s implementujúcim partnerom v súlade s článkom 14 ods. 2 písm. g), ak implementujúci partner už nie je zodpovedný za vykonávanie činností reštrukturalizácie a obnovy podľa príslušnej dohody o záruke;

c)  na žiadosť národnej podpornej banky alebo inštitúcie môže zabezpečiť budovanie kapacít podľa článku 20 ods. 2 písm. f) pre túto národnú podpornú banku alebo inštitúciu a/alebo iné služby v súvislosti s zavádzaním finančných produktov podporovaných zárukou EÚ;

d)  vo vzťahu k Poradenskému centru InvestEU:

i)  sa pridelí suma do výšky 375 miliónov EUR z finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 3 na poradenské iniciatívy a operačné úlohy uvedené v bode ii);

ii)  poskytne poradenstvo Komisii a vykoná operačné úlohy stanovené v dohode uvedenej v článku 9a ods. 2 písm. c) prostredníctvom:

1.  podpory Komisie pri navrhovaní, vytváraní a fungovaní Poradenského centra InvestEU;

2.  poskytnutia posúdenia žiadostí o poradenské služby, ktoré Komisia nepovažuje za služby patriace do pôsobnosti existujúcich poradných iniciatív s cieľom podporiť rozhodnutie Komisie o pridelení prostriedkov;

3.  podpory národných podporných bánk alebo inštitúcií poskytovaním budovania kapacít podľa článku 20 ods. 2 písm. f) na základe ich žiadosti vo vzťahu k rozvoju ich poradenských schopností zúčastňovať sa na poradenských iniciatívach;

4.  na žiadosť Komisie a potenciálneho poradenského partnera a po dohode so skupinou EIB uzatvárania zmlúv s poradenskými partnermi v mene Komisie v súvislosti s uskutočňovaním poradenských iniciatív;

Skupina EIB zabezpečí, aby jej úlohy uvedené v odseku 1 písm. d) bode ii) boli vykonávané úplne nezávisle od jej úlohy poradenského partnera.

2.  Informácie týkajúce sa bankovníctva, ktoré Komisia poskytuje skupine EIB podľa ods. 1 písm. b) bodov ii), iv), v) a vi) sa striktne obmedzia na informácie, ktoré skupina EIB nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich povinností podľa týchto bodov. Komisia v úzkom dialógu so skupinou EIB a potenciálnymi implementujúcimi partnermi vymedzí povahu a rozsah uvedených informácií, pričom zohľadní požiadavky na správne finančné riadenie so zárukou EÚ, oprávnené záujmy implementujúceho partnera týkajúce sa obchodne citlivých informácií a potreby skupiny EIB na účely plnenia svojich záväzkov v rámci týchto bodov.

3.  Formy partnerstva sa stanovia v dohodách, a to aj pokiaľ ide o:

a)  zabezpečenie a vykonávanie častí záruky EÚ uvedenej v článku 10 ods. 1b:

i)  dohody o záruke medzi Komisiou a skupinou EIB, alebo

ii)  oddelenej dohody o záruke medzi Komisiou a EIB a/alebo dcérskou spoločnosťou alebo iným subjektom, ako je vymedzené v článku 28 ods. 1 štatútu EIB;

b)  dohodu medzi Komisiou a skupinou EIB v súvislosti s odsekom 1 písm. b) a c);

c)  dohodu medzi Komisiou a skupinou EIB vo vzťahu k Poradenskému centru InvestEU;

d)  dohody o službách medzi skupinou EIB a národnými podpornými bankami a inštitúciami, ktoré sa týkajú budovania kapacít a iných služieb v súlade s odsekom 1 písm. c).

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 3) a článok 20 ods. 4, náklady, ktoré skupina EIB vynaložila na plnenie úloh uvedených v odseku 1 písm. b) a c), musia spĺňať podmienky dohodnuté v rámci dohody uvedenej v odseku 2 písm. b) a môžu byť kryté z vrátených platieb alebo príjmov súvisiacich so zárukou EÚ, ktoré prispeli k tvorbe rezerv, v súlade s článkom 211 ods. 4 a ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo sa môžu uhradiť z finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 3 na základe odôvodnenia týchto nákladov skupinou EIB a v rámci celkového limitu vo výške 7 000 000 EUR.

5.  Náklady, ktoré skupina EIB vynaložila na plnenie prevádzkových úloh uvedených v odseku 1 písm. d) bode ii), sa uhrádzajú v plnej výške a vyplácajú sa zo sumy uvedenej v odseku 1 písm. d) bode i) na základe odôvodnenia týchto nákladov skupinou EIB a v rámci celkového limitu vo výške 10 000 000 EUR.

Článok 9b

Konflikt záujmov

V rámci partnerstva skupina EIB prijme všetky potrebné opatrenia a preventívne opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov s ostatnými implementujúcimi partnermi, a to aj prostredníctvom zriadenia špecializovaného a nezávislého tímu pre úlohy uvedené v článku 9a ods. 1 písm. b) bodoch iii), iv), v) a vi), na ktorý sa vzťahujú prísne pravidlá dôvernosti, ktoré sa budú vzťahovať aj na osoby, ktoré opustili tím. Skupina EIB alebo ostatní implementujúci partneri bezodkladne informujú Komisiu o každej situácii, ktorá je príčinou takéhoto konfliktu, alebo by mohla viesť k takémuto konfliktu. V prípade pochybností Komisia rozhodne o tom, či existuje konflikt záujmov, a informuje o tom skupinu EIB. V prípade konfliktu záujmov skupina EIB prijme primerané opatrenia. Riadiaci výbor je informovaný o prijatých opatreniach a ich výsledkoch.

Skupina EIB prijme nevyhnutné preventívne opatrenia na zabránenie situáciám konfliktu záujmov pri implementácii Poradenského centra InvestEU, najmä pokiaľ ide o operačné úlohy vo svojej úlohe podporovať Komisiu, ako sa uvádza v článku 9a ods. 1 písm. d) bode ii). V prípade konfliktu záujmov skupina EIB prijme primerané opatrenia.

HLAVA III

Záruka EÚ

Článok 10

Záruka EÚ

1.  Záruka EÚ sa implementujúcim partnerom poskytuje ako neodvolateľná bezpodmienečná záruka na požiadanie v súlade s článkom 219 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách a riadi sa v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách prostredníctvom nepriameho riadenia.

1a.  Odmena za záruku EÚ sa viaže na charakteristiky a rizikový profil finančných produktov, pričom sa náležite zohľadňuje povaha príslušných operácií financovania a investičných operácií a plnenie cieľov politiky, na ktoré sa zameriava. To môže v riadne odôvodnených prípadoch súvisiacich s charakterom cieľov politiky, na ktoré sa zameriava finančný produkt, ktorý sa má implementovať, a s cenovou dostupnosťou pre cieľových konečných prijímateľov, zahŕňať zníženie nákladov alebo zlepšenie podmienok financovania poskytnutého konečnému prijímateľovi prostredníctvom modulácie odmeny za záruku EÚ, alebo v prípade potreby pokrytím nevyrovnaných administratívnych nákladov, ktoré znáša implementujúci partner, prostredníctvom rozpočtu EÚ, najmä:

a)  v situáciách, keď by napäté podmienky na finančnom trhu zabránili realizácii operácie za trhové ceny, alebo

b)  ak je to potrebné na vyvolanie operácií financovania a investičných operácií v sektoroch alebo oblastiach, v ktorých dochádza k významnému zlyhaniu trhu alebo suboptimálnej investičnej situácii, a na uľahčenie vytvárania investičných platforiem,

pokiaľ zníženie odmeny za záruku EÚ alebo pokrytie nevyrovnaných administratívnych nákladov implementujúcich partnerov významne neovplyvní tvorbu rezerv na záruku v rámci InvestEU.

Zníženie odmeny za záruku EÚ je v plnej miere v prospech konečných prijímateľov.

1b.  Podmienka stanovená v článku 219 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vzťahuje na každého implementujúceho partnera na základe portfólia.

1c.  75 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ uvedenej v článku 4 ods. 1 prvom pododseku, čo predstavuje 30 613 125 000 EUR, sa poskytne skupine EIB. Skupina EIB poskytne súhrnný finančný príspevok vo výške 7 653 281 250 EUR. Tento príspevok sa poskytne takým spôsobom a v takej forme, aby uľahčil implementáciu Fondu InvestEU a dosiahnutie cieľov uvedených v článku 12 ods. 2.

1d.  Zvyšných 25 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ sa poskytne ďalším implementujúcim partnerom, ktorí takisto poskytnú finančný príspevok, ktorý sa stanoví v dohodách o záruke.

1e.  Vynaloží sa maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby na konci investičného obdobia bola pokrytá široká škála odvetví a regiónov a zamedzilo sa nadmernej odvetvovej alebo geografickej koncentrácii. Toto úsilie zahŕňa stimuly pre menšie alebo menej sofistikované NPBI, ktoré majú komparatívnu výhodu v dôsledku svojej miestnej prítomnosti, znalostí a investičných schopností. Komisia toto úsilie podporuje prostredníctvom vypracovania koherentného prístupu.

2.  Záruku EÚ možno poskytnúť na operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, počas investičného obdobia končiaceho sa 31. decembra 2027. Zmluvy medzi implementujúcim partnerom a konečným prijímateľom alebo finančným sprostredkovateľom alebo iným subjektom uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. a) sa musia podpísať do 31. decembra 2028.

Článok 11

Oprávnené operácie financovania a investičné operácie

1.  Z Fondu InvestEU sa podporujú len operácie financovania a investičné operácie, ktoré:

a)  spĺňajú podmienky stanovené v článku 209 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to najmä požiadavky týkajúce sa zlyhaní trhu, suboptimálnych investičných situácií a doplnkovosti, ako sú stanovené v článku 209 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v prílohe V k tomuto nariadeniu, a ktoré v náležitých prípadoch maximalizujú súkromné investície v súlade s článkom 209 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

b)  prispievajú k plneniu cieľov politík Únie a ktoré patria do rozsahu oblastí, v ktorých operácie financovania a investičné operácie možno realizovať v rámci príslušného segmentu v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu; ▌

ba)  neposkytujú finančnú podporu na vylúčené činnosti vymedzené v bode B prílohy V k tomuto nariadeniu; a

c)  sú v súlade s investičnými usmerneniami.

2.  Okrem projektov v Únii sa z Fondu InvestEU môžu prostredníctvom operácií financovania a investičných operácií podporiť aj tieto projekty a operácie:

a)  ▌projekty medzi subjektmi, ktoré sa nachádzajú alebo sú usadené v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, pričom tieto projekty zasahujú do jednej alebo viacerých tretích krajín vrátane pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, krajín Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu alebo do zámorskej krajiny alebo územia, ako sa stanovuje v prílohe II k ZFEÚ, alebo do pridruženej tretej krajiny bez ohľadu na to, či v týchto tretích krajinách alebo zámorských krajinách alebo územiach existuje partner alebo nie;

b)  operácie financovania a investičné operácie v krajinách uvedených v článku 5, ktoré prispeli k špecifickému finančnému produktu.

3.  Z Fondu InvestEU sa môžu podporiť operácie financovania a investičné operácie, ktorými sa poskytuje financovanie prijímateľom, ktorí sú právnymi subjektmi usadenými v jednej z týchto krajín:

a)  členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

b)  tretia krajina alebo územie, ktoré sú pridružené k programu InvestEU v súlade s článkom 5;

c)  v náležitých prípadoch tretia krajina uvedená v odseku 2 písm. a);

d)  iné krajiny, ak je to potrebné na financovanie projektu v krajine alebo na území, ktoré sú uvedené v písmenách a) až c).

Článok 12

Výber implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB

1.  Komisia v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyberá implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB.

Implementujúci partneri môžu vytvoriť skupinu. Implementujúci partner môže byť členom jednej alebo viacerých skupín.

V prípade zložky v zodpovednosti EÚ musia oprávnené protistrany prejaviť záujem vo vzťahu k časti záruky EÚ uvedenej v článku 10 ods. 1c.▌

V prípade zložky v zodpovednosti členských štátov môže dotknutý členský štát za implementujúcich partnerov navrhnúť jednu alebo viaceré ▌protistrany spomedzi tých, ktoré prejavili záujem ▌. Dotknutý členský štát môže tiež navrhnúť skupinu EIB ako implementujúceho partnera a môže na svoje vlastné náklady uzatvoriť zmluvu s EIB na poskytovanie služieb uvedených v článku 9a.

Keď dotknutý členský štát implementujúceho partnera nenavrhne, Komisia ho v súlade s druhým pododsekom tohto odseku vyberie spomedzi tých implementujúcich partnerov, ktorí dokážu pokryť operácie financovania a investičné operácie v dotknutých geografických oblastiach.

2.  Pri výbere implementujúcich partnerov Komisia zabezpečuje, aby portfólio finančných produktov v rámci Fondu InvestEU spĺňalo tieto ciele:

a)  maximalizovať pokrytie cieľov stanovených v článku 3;

b)  maximalizovať vplyv záruky EÚ prostredníctvom vlastných zdrojov poskytnutých implementujúcim partnerom;

c)  v náležitých prípadoch maximalizovať súkromné investície;

ca)  podporovať inovatívne finančné riešenia a riešenia rizík v záujme riešenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií;

d)  dosiahnuť geografickú diverzifikáciu prostredníctvom postupného prideľovania záruky EÚ a umožniť financovanie menších projektov;

e)  poskytovať dostatočnú diverzifikáciu rizík.

3.  Pri výbere implementujúcich partnerov Komisia zohľadňuje aj:

a)  možné náklady a platby do rozpočtu Únie;

b)  schopnosť implementujúceho partnera dôkladne plniť požiadavky podľa článku 155 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové podvody, daňové úniky, pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a nespolupracujúce jurisdikcie.

4.  Národné podporné banky alebo inštitúcie môžu byť vybrané za implementujúcich partnerov za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku a v článku 14 ods. 1 druhom pododseku.

Článok 13

Oprávnené druhy financovania

1.  Záruka EÚ sa môže použiť na krytie rizík v prípade nasledujúcich druhov financovania, ktoré poskytujú implementujúci partneri:

a)  úvery, záruky, protizáruky, nástroje kapitálového trhu, akákoľvek iná forma financovania alebo zvýšenia kreditnej kvality vrátane podriadeného dlhu alebo kapitálové či kvázikapitálové účasti, poskytované priamo alebo nepriamo konečným prijímateľom prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, fondov, investičných platforiem alebo iných nástrojov;

b)  financovanie alebo záruky, ktoré poskytuje implementujúci partner inej finančnej inštitúcii, čím jej umožní začať vykonávať činnosti financovania uvedené v písmene a).

Aby financovanie uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) tohto odseku bolo kryté zárukou EÚ, poskytuje sa, nadobúda alebo vydáva v prospech operácií financovania alebo investičných operácií uvedených v článku 11 ods. 1, ak implementujúci partner poskytol financovanie v súlade s dohodou o financovaní alebo transakciou, ktorú implementujúci partner podpísal alebo uzavrel po podpise dohody o záruke medzi Komisiou a implementujúcim partnerom a ktorej platnosť ešte neuplynula alebo ktorá nebola zrušená.

2.  Operácie financovania a investičné operácie prostredníctvom fondov alebo iných sprostredkovateľských štruktúr sú podporované zárukou EÚ v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vymedzia v investičných usmerneniach, a to dokonca aj v prípade, že takáto štruktúra investuje menšinu investovaných súm mimo Únie a v krajinách uvedených v článku 11 ods. 2 alebo do iných aktív, než sú aktíva oprávnené podľa tohto nariadenia.

Článok 14

Dohody o zárukách

1.  Komisia s každým implementujúcim partnerom uzavrie dohodu o záruke, ktorou sa poskytne záruka EÚ v súlade s požiadavkami tohto nariadenia až do výšky stanovenej Komisiou.

Komisia v prípade implementujúcich partnerov zlúčených do skupiny ▌uzavrie jednu dohodu o záruke s každým implementujúcim partnerom v skupine alebo s jedným implementujúcim partnerom v mene skupiny.

2.  Dohody o zárukách musia obsahovať najmä ustanovenia, pokiaľ ide o:

a)  výšku a podmienky finančného príspevku, ktorý má poskytnúť implementujúci partner;

b)  podmienky financovania alebo záruk, ktoré má implementujúci partner poskytnúť inému právnemu subjektu zúčastnenému na implementácii, kedykoľvek sa vyskytne takýto prípad;

c)  v súlade s článkom 16 podrobné pravidlá poskytovania záruky EÚ vrátane krytia portfólií špecifických druhov nástrojov a príslušných udalostí, ktoré môžu viesť k výzvam na uplatnenie záruky EÚ;

d)  odmenu za podstupovanie rizika, ktorá sa má rozdeliť pomerne podľa toho, do akej miery Únia a implementujúci partner podstupujú riziká, alebo je v náležite odôvodnených prípadoch upravená podľa článku 16 ods. 1;

e)  podmienky platby;

f)  záväzok implementujúceho partnera akceptovať rozhodnutia Komisie a investičného výboru, pokiaľ ide o používanie záruky EÚ v prospech navrhovanej operácie financovania alebo investičnej operácie, bez toho, aby bolo dotknuté rozhodovanie implementujúceho partnera v súvislosti s navrhovanou operáciou bez záruky EÚ;

g)  ustanovenia a postupy týkajúce sa vymáhania pohľadávok, ktoré sa má zveriť implementujúcemu partnerovi;

h)  podávanie finančných a prevádzkových správ o operáciách, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, a monitorovanie týchto operácií;

i)  kľúčové ukazovatele výkonnosti, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ, plnenie cieľov a kritérií stanovených v článkoch 3, 7 a 11, ako aj mobilizáciu súkromného kapitálu;

j)  v náležitých prípadoch ustanovenia a postupy týkajúce sa operácií kombinovaného financovania;

k)  iné relevantné ustanovenia v súlade s požiadavkami článku 155 ods. 2 a hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách;

l)  existenciu primeraných mechanizmov pre potenciálne obavy súkromných investorov.

3.  V dohode o záruke sa takisto stanovuje, že odmena pripadajúca Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa má poskytnúť po odpočítaní platieb splatných v dôsledku výziev na uplatnenie záruky EÚ.

4.  V dohode o záruke sa navyše stanovuje, že akákoľvek suma splatná v prospech implementujúceho partnera súvisiaca so zárukou EÚ sa odpočíta od celkovej výšky odmeny, príjmov a vrátených platieb, ktoré má implementujúci partner splatiť Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak táto suma nepostačuje na krytie sumy splatnej v prospech implementujúceho partnera v súlade s článkom 15 ods. 3, zostatková suma sa bude čerpať z rezerv na záruku EÚ.

5.  Ak sa dohoda o záruke uzavrie v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, môže sa v nej stanoviť, že zástupcovia dotknutých členských štátov alebo regiónov sa budú zúčastňovať na monitorovaní vykonávania dohody o záruke.

Článok 15

Požiadavky na používanie záruky EÚ

1.  Poskytnutie záruky EÚ je podmienené nadobudnutím platnosti dohody o záruke uzavretej s príslušným implementujúcim partnerom.

2.  Operácie financovania a investičné operácie sú kryté zárukou EÚ, len ak spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení a príslušných investičných usmerneniach a ak investičný výbor dospel k záveru, že spĺňajú požiadavky na to, aby mohli využívať záruku EÚ. Za zabezpečenie súladu operácií financovania a investičných operácií s týmto nariadením a príslušnými investičnými usmerneniami nesú zodpovednosť implementujúci partneri.

3.  Komisia implementujúcemu partnerovi neuhrádza žiadne administratívne náklady ani poplatky spojené s implementáciou operácií financovania a investičných operácií v rámci záruky EÚ okrem prípadu, keď povaha cieľov politiky, ktoré sa majú splniť prostredníctvom implementovaného finančného produktu, a cenová dostupnosť pre cieľových konečných prijímateľov alebo typ poskytovaného financovania umožňujú implementujúcemu partnerovi, aby Komisii náležite odôvodnil potrebu urobiť výnimku. Krytie takýchto nákladov z rozpočtu EÚ sa obmedzuje na sumu, ktorá je nevyhnutná na implementáciu príslušných operácií financovania a investičných operácií, a poskytuje sa len v tej miere, v akej náklady nie sú kryté príjmami prijatými implementujúcimi partnermi v súvislosti s dotknutými operáciami financovania a investičnými operáciami. Ustanovenia o poplatkoch sa stanovujú v dohode o záruke a musia byť v súlade s možnosťami stanovenými v článku 14 ods. 4 a s článkom 209 ods. 2 písm. g) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.  Okrem toho môže implementujúci partner použiť záruku EÚ na pokrytie príslušného podielu nákladov na vymáhanie pohľadávok, okrem prípadu, keď sa tieto náklady odpočítajú v súlade s článkom 14 ods. 4 od výnosov z vymožených pohľadávok.

Článok 16

Krytie a podmienky záruky EÚ

1.  Odmena za podstupovanie rizika sa rozdeľuje medzi Úniu a implementujúceho partnera pomerne podľa toho, do akej miery podstupujú riziká v súvislosti s portfóliom operácií financovania a investičných operácií alebo v náležitých prípadoch individuálnymi operáciami. Odmena za záruku EÚ sa môže znížiť v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v článku 10 ods. 1 druhom pododseku.

Implementujúci partner má na vlastné riziko primeranú expozíciu voči operáciám financovania a investičným operáciám, na ktoré sa poskytuje záruka EÚ, okrem výnimočného prípadu, keď ciele politiky, ktoré sa majú splniť prostredníctvom implementovaného finančného produktu, sú takej povahy, že implementujúci partner nie je odôvodnene schopný prispieť k znášaniu súvisiaceho rizika.

2.  Zo záruky EÚ sa kryje:

a)  v prípade dlhových produktov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a):

i)  istina, celý úrok a všetky sumy splatné v prospech implementujúceho partnera, ktoré však nedostal v súlade s podmienkami operácií financovania, až kým nenastala platobná neschopnosť; v prípade podriadeného dlhu sa za platobnú neschopnosť považuje odklad, zníženie alebo požadované opustenie;

ii)  straty vyplývajúce z reštrukturalizácie;

iii)  straty vyplývajúce z výkyvov mien iných ako euro na trhoch s obmedzenými možnosťami dlhodobého hedžingu;

b)  v prípade kapitálových a kvázi kapitálových investícií uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) investované sumy a s nimi spojené náklady na financovanie a straty vyplývajúce z výkyvov mien iných ako euro;

c)  v prípade financovania alebo záruk, ktoré poskytuje implementujúci partner inému právnemu subjektu a ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 1 písm. b), zaplatené sumy a s nimi spojené náklady na financovanie.

3.  Keď Únia v dôsledku výzvy na uplatnenie záruky EÚ zaplatí implementujúcemu partnerovi platbu, implementujúci partner ju prevezme do svojich práv súvisiacich s jeho operáciami financovania alebo investičnými operáciami krytými zárukou EÚ, pokiaľ takéto práva aj naďalej existujú.

Pokiaľ ide o prevzaté sumy, implementujúci partner vymáha pohľadávky v mene Únie a vymožené sumy uhradí Únii.

KAPITOLA IV

SPRÁVA A RIADENIE

Článok 17

Poradný výbor

1.  Komisii a riadiacej rade radí poradný výbor ▌.

1a.  Poradný výbor sa snaží zabezpečiť vyvážené zastúpenie mužov a žien a pozostáva z:

a)  jedného zástupcu každého implementujúceho partnera;

b)  jedného zástupcu každého členského štátu;

c)  jedného experta vymenovaného Európskym hospodárskym a sociálnym výborom;

d)  jedného experta vymenovaného Výborom regiónov.

4.  Poradnému výboru predsedá zástupca Komisie. Zástupca vymenovaný skupinou EIB je podpredsedom.

Poradný výbor zasadá pravidelne a aspoň dvakrát ročne na žiadosť predsedu. ▌

5.  Poradný výbor:

a)  ▌poskytuje Komisii a riadiacej rade poradenstvo pri koncipovaní finančných produktov, ktoré sa majú implementovať podľa tohto nariadenia;

b)  poskytuje poradenstvo Komisii a riadiacej rade, pokiaľ ide o vývoj na trhu, zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie a trhové podmienky;

c)  si vymieňa názory v súvislosti s vývojom na trhu, ako aj najlepšie postupy.

5a.  Najmenej dvakrát ročne sa organizujú aj zasadnutia zástupcov členských štátov v osobitnom formáte, ktorým predsedá Komisia.

5b.  Poradný výbor a jeho formát v zložení zástupcov členských štátov môže vydávať odporúčania týkajúce sa vykonávania a fungovania Programu InvestEU, ktoré má zohľadniť riadiaci výbor.

5c.  Podrobná zápisnica zo zasadnutí poradného výboru sa zverejňuje čo najskôr po schválení poradným výborom.

Komisia stanovuje prevádzkové pravidlá a postupy a riadi sekretariát poradného výboru. Poradnému výboru sa poskytujú všetky relevantné dokumenty a informácie, aby mohol vykonávať svoje úlohy.

5d.  NPBI zastúpené v poradnom výbore spomedzi seba vyberú zástupcov iných implementujúcich partnerov ako skupina EIB v riadiacej rade uvedenej v článku 17a ods. 1. NPBI sa snažia o vyvážené zastúpenie v riadiacej rade, pokiaľ ide o ich veľkosť a zemepisnú polohu. Vybraní zástupcovia zastupujú dohodnuté spoločné pozície všetkých implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB.

Článok 17a

Riadiaca rada

1.  Pre Program InvestEU sa zriadi riadiaca rada. Skladá sa zo štyroch zástupcov Komisie, troch zástupcov skupiny EIB a dvoch zástupcov ďalších implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB a jedného experta, ktorého za člena bez hlasovacieho práva vymenúva Európsky parlament. Tento expert nevyžaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, vlády akéhokoľvek členského štátu ani žiadnych iných verejných alebo súkromných subjektov a koná úplne nezávisle. Expert vykonáva svoje povinnosti nestranne a v záujme Fondu InvestEU.

Členovia sa vymenúvajú na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné raz obnoviť, s výnimkou zástupcov iných implementujúcich partnerov ako skupina EIB, ktorí budú vymenovaní na obdobie dvoch rokov.

2.  Riadiaca rada si vyberie predsedu spomedzi zástupcov Komisie na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno raz obnoviť. Predseda podáva zástupcom členských štátov v poradnom výbore dvakrát ročne správu o vykonávaní a fungovaní Programu InvestEU.

Podrobná zápisnica zo schôdzí riadiacej rady sa zverejňuje ihneď po jej schválení riadiacou radou.

3.  Riadiaca rada:

a)  určuje strategické a operačné usmernenia pre implementujúcich partnerov vrátane usmernení pre koncipovanie finančných produktov a pre ostatné prevádzkové politiky a postupy potrebné na fungovanie Fondu InvestEU;

b)  prijíma metodický rámec pre riziko vypracovaný Komisiou v spolupráci so skupinou EIB a s inými implementujúcimi partnermi;

c)  dohliada na vykonávanie Programu InvestEU;

d)  je konzultovaná, a to so zreteľom na názory všetkých jej členov, v súvislosti s užším zoznamom kandidátov na členov investičného výboru pred výberom v súlade s článkom 19 ods. 2;

e)  prijíma rokovací poriadok sekretariátu investičného výboru uvedeného v článku 19 ods. 2;

f)  prijíma pravidlá uplatniteľné na operácie s investičnými platformami.

4.  Riadiaca rada pri svojich rokovaniach používa konsenzuálny prístup, pričom sa v čo najvyššej možnej miere zohľadňujú stanoviská všetkých členov. Ak členovia nie sú schopní zhodnúť sa na spoločnej pozícii, riadiaca rada prijíma rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou hlasujúcich členov, ktorá predstavuje aspoň 7 hlasov.

Článok 17b

Hodnotiaca tabuľka

1.  Na zabezpečenie nezávislého, transparentného a harmonizovaného hodnotenia žiadostí implementujúcich partnerov o použitie záruky EÚ na navrhovanú operáciu financovania alebo investičnú operáciu zo strany investičného výboru sa vypracuje hodnotiaca tabuľka ukazovateľov (ďalej len „hodnotiaca tabuľka“).

2.  Implementujúci partneri vyplnia hodnotiacu tabuľku vo vzťahu k nimi navrhovaným operáciám financovania a investičným operáciám.

3.  Hodnotiaca tabuľka zahŕňa najmä tieto prvky:

a)  opis operácie financovania a investičnej operácie;

b)  prínos k plneniu cieľov politiky EÚ;

c)  doplnkovosť, opis zlyhania trhu alebo suboptimálnej investičnej situácie a finančný a technický príspevok implementujúceho partnera;

d)  investičný vplyv;

e)  finančný profil operácie financovania a investičnej operácie;

f)  doplňujúce ukazovatele.

4.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením dodatočných prvkov hodnotiacej tabuľky vrátane podrobných pravidiel týkajúcich sa hodnotiacej tabuľky, ktorú majú používať implementujúci partneri.

Článok 18

Kontrola politiky

3.  Komisia potvrdzuje, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré navrhujú implementujúci partneri iní ako EIB, v súlade s právom a politikami Únie.

3a.  V prípade operácií financovania a investičných operácií EIB v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sa na takéto operácie nevzťahuje záruka EÚ, ak Komisia vydá záporné stanovisko v rámci postupu stanoveného v článku 19 protokolu č. 5.

Článok 19

Investičný výbor

1.  Zriaďuje sa úplne nezávislý investičný výbor pre Fond InvestEU. Tento výbor:

a)  skúma návrhy operácií financovania a investičných operácií, ktoré implementujúci partneri predložili s cieľom kryť ich zo záruky EÚ a ktoré prešli kontrolou súladu s právom a politikami Únie, ktorý vykonáva Komisia podľa článku 18 ods. 3, alebo ku ktorým bolo vydané kladné stanovisko v rámci postupu stanoveného v článku 19 protokolu č. 5;

b)  overuje ich súlad s týmto nariadením a príslušnými investičnými usmerneniami,

ba)  venuje osobitnú pozornosť požiadavke doplnkovosti uvedenej v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v prílohe V k tomuto nariadeniu a požiadavke na prilákanie súkromných investícií uvedenej v článku 209 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách; a

c)  overuje, či operácie financovania a investičné operácie, na ktoré by sa poskytla záruka EÚ, spĺňajú všetky príslušné požiadavky.

2.  Investičný výbor zasadá v štyroch rôznych zloženiach, ktoré zodpovedajú segmentom politiky uvedeným v článku 7 ods. 1.

Investičný výbor sa v každom zložení skladá zo šiestich platených externých expertov. Výber expertov sa uskutočňuje v súlade s článkom 237 nariadenia o rozpočtových pravidlách a Komisia ich na odporúčanie riadiacej rady vymenúva na funkčné obdobie najviac štyroch rokov, ktoré možno raz obnoviť. Odmeňuje ich Únia. Komisia sa na odporúčanie riadiacej rady môže rozhodnúť obnoviť funkčné obdobie etablovaného člena investičného výboru bez toho, aby využila postup stanovený v tomto odseku.

Experti musia mať bohaté relevantné trhové skúsenosti so štruktúrovaním a s financovaním projektov alebo financovaním MSP alebo veľkých spoločností.

Investičný výbor v príslušnom zložení musí mať rozsiahle znalosti o sektoroch spadajúcich do segmentov politiky uvedených v článku 7 ods. 1, ako aj o geografických trhoch v Únii a celkovo musí mať aj vyvážené zastúpenie žien a mužov.

Štyria členovia sú stálymi členmi investičného výboru vo všetkých štyroch zloženiach. Okrem toho v každom zo štyroch zložení musia byť dvaja experti so skúsenosťami s investíciami v sektoroch spadajúcich do daného segmentu politiky. Aspoň jeden zo stálych členov musí byť expertom na udržateľné investície. Členov investičného výboru priraďuje k jeho príslušnému zloženiu alebo zloženiam riadiaca rada. Predsedu si investičný výbor zvolí z radov svojich stálych členov.

3.  Keď sa členovia investičného výboru zúčastňujú na jeho činnostiach, svoje povinnosti musia vykonávať nestranne a vo výhradnom záujme Fondu InvestEU. Nesmú vyžadovať ani prijímať pokyny od implementujúcich partnerov, inštitúcií Únie, členských štátov ani od žiadneho verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu.

Životopisy a vyhlásenia o záujmoch každého člena investičného výboru sa zverejňujú a neustále aktualizujú. Každý člen investičného výboru bezodkladne oznamuje Komisii a riadiacej rade všetky informácie potrebné na priebežné overovanie, či nedochádza ku konfliktu záujmov.

Riadiaca rada môže odporučiť Komisii, aby člena z funkcie odvolala, ak tento nedodržiava požiadavky stanovené v tomto odseku, alebo z iných riadne odôvodnených príčin.

4.  Investičnému výboru pri konaní v súlade s týmto článkom pomáha sekretariát. Sekretariát je nezávislý a zodpovedá sa predsedovi investičného výboru. Sekretariát administratívne patrí pod Komisiu. Rokovací poriadok sekretariátu zabezpečí dôvernosť výmeny informácií a dokumentov medzi implementujúcimi partnermi a príslušnými riadiacimi orgánmi. Skupina EIB môže predkladať svoje návrhy na operácie financovania a investičné operácie priamo investičnému výboru, pričom ich oznámi sekretariátu.

Dokumentácia, ktorú poskytujú implementujúci partneri, obsahuje štandardizovaný formulár žiadosti, hodnotiacu tabuľku uvedenú v článku 17b a každý iný dokument, ktorý investičný výbor považuje za relevantný, najmä opis povahy zlyhania trhu alebo suboptimálnej investičnej situácie a to, ako sa zmierni operáciou financovania alebo investičnou operáciou, ako aj dôkladné posúdenie, ktoré preukazuje doplnkovosť operácie financovania alebo investičnej operácie. Sekretariát skontroluje úplnosť dokumentácie, ktorú poskytli implementujúci partneri iní ako skupina EIB. Investičný výbor môže príslušného implementujúceho partnera požiadať o objasnenie návrhu na investičnú operáciu alebo operáciu financovania, a to aj prostredníctvom priamej prítomnosti počas diskusie o uvedenej operácii. Posúdenie projektu, ktoré vykonal implementujúci partner, nie je pre investičný výbor záväzné na účely poskytnutia výhody krytia zárukou EÚ operácii financovania alebo investičnej operácii.

Investičný výbor pri posudzovaní a overovaní návrhov používa hodnotiacu tabuľku ukazovateľov uvedenú v článku 17b.

5.  Závery investičného výboru sa prijímajú jednoduchou väčšinou všetkých členov, pričom táto jednoduchá väčšina musí zahŕňať aspoň jedného z dočasných expertov na segment politiky, v rámci ktorého sa návrh podáva. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu investičného výboru.

Závery investičného výboru, v ktorých sa schvaľuje možnosť využiť záruku EÚ na operáciu financovania alebo investičnú operáciu, musia byť prístupné verejnosti a musia obsahovať zdôvodnenie schválenia a informácie o operácii, najmä jej opis, o totožnosti predkladateľov alebo finančných sprostredkovateľov a o cieľoch operácie. V záveroch sa odkazuje aj na komplexné posúdenie vychádzajúce z hodnotiacej tabuľky.

Hodnotiaca tabuľka sa zverejňuje po podpise operácie financovania alebo investičnej operácie, prípadne čiastkového projektu.

Pri zverejňovaní uvedenom v druhom a treťom pododseku sa nezverejnia citlivé obchodné informácie ani osobné údaje, ktoré sa nemajú zverejňovať podľa pravidiel Únie v oblasti ochrany osobných údajov. Komisia na požiadanie zašle obchodne citlivé časti záverov investičného výboru Európskemu parlamentu a Rade, pričom sa dodržia prísne požiadavky na dôvernosť.

Investičný výbor dvakrát ročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade zoznam všetkých záverov, ako aj zverejnené hodnotiace tabuľky, ktoré s nimi súvisia. Predložené dokumenty zahŕňajú rozhodnutia, ktorými sa zamieta použitie záruky EÚ, a podliehajú prísnym požiadavkám na dôvernosť.

Závery investičného výboru sa včas sprístupnia príslušnému implementujúcemu partnerovi.

Všetky informácie týkajúce sa návrhov na operácie financovania a investičné operácie poskytnuté investičnému výboru a príslušné závery investičného výboru zaznamená sekretariát investičného výboru v centrálnom registri.

6.  Keď má investičný výbor schváliť použitie záruky EÚ na operáciu financovania alebo investičnú operáciu, ktorá predstavuje nástroj (facility), program alebo štruktúru, ktoré sa skladajú z čiastkových projektov, uvedené schválenie sa vzťahuje na všetky čiastkové projekty, okrem prípadu, keď sa investičný výbor rozhodne uplatniť svoje právo schváliť ich samostatne. Ak sa schválenie týka čiastkových projektov s objemom menším ako 3 000 000 EUR, investičný výbor si toto právo nesmie ponechať.

6a.  Investičný výbor môže, ak to považuje za potrebné, predložiť Komisii akúkoľvek operatívnu otázku súvisiacu s uplatňovaním alebo výkladom investičných usmernení.

KAPITOLA V

Poradenské centrum InvestEU

Článok 20

Poradenské centrum InvestEU

1.  Poradenské centrum InvestEU poskytuje poradenskú podporu pri identifikácii, príprave, vypracúvaní, štruktúrovaní, obstarávaní a implementácii investičných projektov alebo posilňuje schopnosť predkladateľov projektov a finančných sprostredkovateľov implementovať operácie financovania a investičné operácie. Podpora sa môže týkať ktorejkoľvek fázy životného cyklu projektu alebo prípadne financovania subjektu, ktorému sa poskytuje podpora.

Komisia podpisuje dohody o poradenstve so skupinou EIB a ostatnými potenciálnymi poradenskými partnermi a poveruje ich poskytovaním poskytovaním poradenskej podpory, ako sa uvádza v predchádzajúcom pododseku, a služieb uvedených v odseku 2. Komisia takisto môže vykonávať poradenské iniciatívy, a to aj prostredníctvom externých poskytovateľov služieb. Komisia zriadi jednotné prístupové miesto k Poradenskému centru InvestEU a žiadosti o poradenskú podporu prideľuje vhodnej poradenskej iniciatíve. Komisia, skupina EIB a ostatní poradenskí partneri úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť efektívnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii pri náležitom zohľadnení existujúcich štruktúr a práce.

Poradenské iniciatívy sú k dispozícii ako zložka v rámci každého segmentu politiky uvedeného v článku 7 ods. 1, pričom pokrývajú sektory v rámci daného segmentu. Okrem toho sú poradenské iniciatívy k dispozícii v rámci medzisektorovej zložky.

2.  Poradenské centrum InvestEU poskytuje najmä tieto služby:

a)  ▌predstavuje jednotné prístupové miesto, ktoré riadi a zastrešuje Komisia a ktoré orgánom a predkladateľom projektov poskytuje pomoc pri vypracúvaní projektov v rámci Poradenského centra InvestEU;

aa)  šíri medzi orgánmi a predkladateľmi projektov všetky dostupné dodatočné informácie o investičných usmerneniach vrátane informácií o uplatňovaní alebo výklade týchto investičných usmernení, ktoré poskytla Komisia;

b)  v náležitých prípadoch pomáha predkladateľom projektov pri vypracúvaní ich projektov, aby spĺňali ciele a kritériá oprávnenosti stanovené v článkoch 3, 7 a 11, a v prípade projektov malého objemu uľahčuje ich združovanie, a to aj prostredníctvom investičných platforiem uvedených v písmene e); poskytnutie takejto pomoci však nemá vplyv na závery investičného výboru, pokiaľ ide o možnosť využiť záruku EÚ na takéto projekty;

c)  poskytuje podporné činnosti a mobilizuje miestne poznatky s cieľom uľahčiť využívanie podpory z Fondu InvestEU v celej Únii a podľa možnosti aktívne prispieva k plneniu cieľa sektorovej a geografickej diverzifikácie Fondu InvestEU tým, že podporuje implementujúcich partnerov pri koncipovaní a vypracúvaní potenciálnych operácií financovania a investičných operácií;

d)  uľahčuje vytváranie platforiem pre spoluprácu na účely partnerskej výmeny a zdieľania údajov, know-how a najlepších postupov s cieľom podporiť budovanie databázy projektov a vývoj sektorov;

e)  poskytuje aktívnu poradenskú podporu pri vytváraní investičných platforiem vrátane cezhraničných a makroregionálnych investičných platforiem, ako aj investičných platforiem spájajúcich malé a stredné projekty v jednom alebo viacerých členských štátoch podľa témy alebo podľa regiónu;

ea)   podporuje využívanie kombinovaného financovania s grantmi alebo finančnými nástrojmi financovanými z rozpočtu Únie alebo z iných zdrojov v záujme posilnenia synergií a komplementárnosti medzi nástrojmi Únie a maximalizácie pákového efektu a vplyvu Programu InvestEU;

f)  poskytuje podporné činnosti zamerané na budovanie kapacít, vďaka ktorému sa majú rozvíjať organizačné schopnosti, zručnosti a procesy a posilniť ochota organizácií investovať, aby predkladatelia projektov a orgány mohli budovať databázy investičných projektov, vyvíjať mechanizmy financovania a investičné platformy a riadiť projekty a aby finanční sprostredkovatelia mohli implementovať operácie financovania a investičné operácie v prospech subjektov, ktoré v snahe získať prístup k financiám čelia ťažkostiam, pričom tieto podporné činnosti zahŕňajú podporu zameranú na rozvíjanie schopnosti posudzovať riziká alebo sektorových poznatkov;

fa)  poskytuje poradenskú podporu startupom, najmä ak sa snažia chrániť svoje investície do výskumu a inovácií získavaním právnych titulov k duševnému vlastníctvu, ako sú napríklad patenty.

3.  Poradenské centrum InvestEU je k dispozícii pre verejných a súkromných predkladateľov projektov vrátane MSP a startupov, pre verejné orgány a národné podporné banky a pre finančných a iných sprostredkovateľov.

4.  Komisia uzatvorí s každým poradenským partnerom poradenskú dohodu o vykonávaní jednej alebo viacerých poradenských iniciatív. Za služby uvedené v odseku 2 možno účtovať poplatky, aby sa pokryla časť nákladov na ich poskytovanie, a to s výnimkou služieb poskytovaných verejným predkladateľom projektov a neziskovým inštitúciám, ktoré sú bezplatné, ak je to odôvodnené. Poplatky účtované MSP za služby uvedené v odseku 2 sú obmedzené na maximálne jednu tretinu nákladov na poskytnutie týchto služieb.

5.  V záujme dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 1 a uľahčenia poskytovania poradenskej podpory sa Poradenské centrum InvestEU opiera o odborné znalosti Komisie, skupiny EIBostatných poradenských partnerov.

5a.  Každá poradenská iniciatíva sa zriaďuje na základe mechanizmu rozdelenia nákladov medzi Komisiu a poradenského partnera, s výnimkou prípadov, keď Komisia v riadne odôvodnených prípadoch, keď si to vyžadujú špecifiká poradenskej iniciatívy, pričom sa zabezpečí jednotné a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými poradenskými partnermi, súhlasí s tým, že pokryje všetky náklady na poradenskú iniciatívu.

6.  Poradenské centrum InvestEU má miestne zastúpenie tam, kde je to potrebné. Zriaďuje sa najmä v tých členských štátoch alebo regiónoch, ktoré pri vypracúvaní projektov v rámci Fondu InvestEU čelia ťažkostiam. Poradenské centrum InvestEU pomáha pri prenose poznatkov na regionálnu a miestnu úroveň s cieľom budovať regionálne a miestne kapacity a odborné znalosti na účely poskytovania podpory uvedenej v odseku 1 vrátane podpory na implementáciu a zohľadnenie malých projektov.

6a.  V záujme poskytovania poradenskej podpory uvedenej v odseku 1 a uľahčenia poskytovania tejto poradenskej podpory na miestnej úrovni Poradenské centrum InvestEU podľa možnosti spolupracuje s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a ťaží z ich odborných znalostí. V rámci Poradenského centra InvestEU sa uzatvoria dohody o spolupráci s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami, a to podľa potreby aspoň s jednou národnou podpornou bankou alebo inštitúciou v každom členskom štáte.

7.  Implementujúci partneri predkladateľom projektov (hlavne projektov malého rozsahu), ktorí žiadajú o financovanie, podľa potreby navrhujú, aby v súvislosti so svojimi projektmi požiadali Poradenské centrum InvestEU o podporu, aby tak v náležitých prípadoch zlepšili ich prípravu a aby umožnili posúdenie možnosti zoskupenia projektov.

Implementujúci partneri a poradenskí partneri v náležitých prípadoch informujú predkladateľov projektov aj o tom, či ich projekty možno uviesť na Portáli InvestEU uvedenom v článku 21.

KAPITOLA VI

Článok 21

Portál InvestEU

1.  Portál InvestEU vytvára Komisia. Tento portál musí mať podobu ľahko dostupnej a používateľsky ústretovej databázy projektov, ktorá poskytuje relevantné informácie o každom projekte.

2.  Portál InvestEU pre predkladateľov projektov predstavuje prostriedok na zviditeľnenie ich projektov, na ktoré sa snažia získať financovanie, a na poskytovanie informácií o týchto projektoch investorom. Uvedenie projektov na portáli InvestEU nemá vplyv na rozhodnutia o výbere finálnych projektov, ktoré získajú podporu podľa tohto nariadenia alebo akéhokoľvek iného nástroja Únie alebo ktoré získajú verejné financovanie.

3.  Na portáli sa uvádzajú len projekty, ktoré sú zlučiteľné s právom a politikami Únie.

4.  Projekty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, postúpi Komisia príslušným implementujúcim partnerom a prípadne, ak existuje poradenská iniciatíva, Poradenskému centru InvestEU.

5.  Implementujúci partneri preskúmajú projekty, ktoré patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti.

KAPITOLA VII

Zodpovednosť, monitorovanie a podávanie správ, hodnotenie a kontrola

Článok 21a

Zodpovednosť

1.  Na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady podáva predseda riadiacej rady správu o výkonnosti Fondu InvestEU žiadajúcej inštitúcii, a to aj formou účasti na vypočutí v Európskom parlamente.

2.  Na otázky, ktoré Fondu InvestEU adresuje Európsky parlament alebo Rada, odpovedá predseda riadiacej rady ústne alebo písomne, a to vždy v lehote piatich týždňov odo dňa doručenia otázky.

Článok 22

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri implementácii Programu InvestEU smerom k dosahovaniu všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

2.  V záujme zaistenia účinného posudzovania pokroku pri implementácii Programu InvestEU smerom k dosahovaniu jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom zmeniť prílohu III k tomuto nariadeniu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, ako aj ustanovenia, pokiaľ ide o zriadenie rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, aby sa údaje na monitorovanie implementácie a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas a umožňovali primerané monitorovanie portfólia rizík a záruk. Na tento účel sa implementujúcim partnerom, poradenským partnerom a prípadne iným príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

4.  Komisia podáva správy o implementácii Programu InvestEU v súlade s článkami 241 a 250 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V súlade s článkom 41 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách výročná správa obsahuje informácie o úrovni vykonávania programu vzhľadom na jeho ciele a ukazovatele výkonnosti. Aby si Komisia mohla plniť svoje povinnosti v oblasti podávania správ, implementujúci partneri jej na tieto účely poskytujú raz za rok potrebné informácie vrátane informácií o fungovaní záruky.

5.  Okrem toho každý implementujúci partner predkladá Komisii raz za šesť mesiacov správu o operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sa v správe podľa potreby rozčlenia na zložku v zodpovednosti EÚ a zložku v zodpovednosti členských štátov ▌. Implementujúci partner predloží informácie o zložke v zodpovednosti členských štátov aj členskému štátu, ktorého zložku implementuje. Správa musí zahŕňať posúdenie súladu s požiadavkami na používanie záruky EÚ a posúdenie plnenia kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu. Správa musí zahŕňať aj prevádzkové, štatistické, finančné a účtovné údaje a odhad očakávaných peňažných tokov za každú operáciu financovania a investičnú operáciu, ako aj na úrovni zložky, segmentu politiky a Fondu InvestEU. Raz ročne musí správa skupiny EIB a v prípade potreby aj ostatných implementujúcich partnerov obsahovať aj informácie o prekážkach investícií, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Správy musia obsahovať informácie, ktoré implementujúci partneri poskytujú v súlade s článkom 155 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 23

Hodnotenie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.  [Do 30. septembra 2024] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade nezávislé priebežné hodnotenie Programu InvestEU, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ, fungovanie postupov zavedených v článku 9a ods. 1 písm. b) a c), pridelenie záruky EÚ stanovenej v článku 10 ods. 1b a 1c, implementáciu Poradenského centra InvestEU, pridelené rozpočtové prostriedky stanovené v článku 9a ods. 1 písm. d) bode i), a o článok 7. V hodnotení sa predovšetkým preukáže, ako začlenenie implementujúcich partnerov a poradenských partnerov prispelo k dosiahnutiu cieľov Programu InvestEU, ako aj cieľov politiky EÚ, najmä pokiaľ ide o pridanú hodnotu a geografickú a sektorovú vyváženosť podporovaných operácií financovania a investičných operácií. V hodnotení sa posúdi aj uplatňovanie preverovania z hľadiska udržateľnosti a zameranie na MSP, ktoré sa dosiahlo v rámci segmentu pre MSP.

3.  Na konci implementácie Programu InvestEU, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade nezávislé záverečné hodnotenie Programu InvestEU, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.  Implementujúci partneri a poradenskí partneri prispievajú k hodnoteniam Komisie uvedeným v odsekoch 1 a 2 a na ich účely poskytujú potrebné informácie.

6.  V súlade s [článkom 211 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] Komisia raz za tri roky zahrnie do výročnej správy uvedenej v [článku 250] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] preskúmanie primeranosti miery tvorby rezerv stanovenej v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia vzhľadom na skutočný rizikový profil operácií financovania a investičných operácií krytých zárukou EÚ. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom upraviť na základe uvedeného preskúmania mieru tvorby rezerv stanovenú v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia až do výšky 15 %.

Článok 24

Audity

Audity týkajúce sa použitia financovania z prostriedkov Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 25

Ochrana finančných záujmov Únie

Keď sa na Programe InvestEU zúčastňuje tretia krajina na základe rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udeľuje nevyhnutné práva a prístup potrebné pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 26

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku. Delegované akty, ktoré sa týkajú činností vykonávaných skupinou EIB a inými implementujúcimi partnermi alebo s ich účasťou, sa pripravujú v konzultácii so skupinou EIB a potenciálnymi implementujúcimi partnermi.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 6, článku 17b, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred skončením uvedeného päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 6, článku 17b, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 6, článku 17b, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA VIII

Transparentnosť a viditeľnosť

Článok 27

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Implementujúci partneri a poradenskí partneri priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

1a.  Implementujúci partneri a poradenskí partneri informujú, alebo zaviažu finančných sprostredkovateľov, aby informovali konečných prijímateľov vrátane MSP o existencii podpory z InvestEU tým, že uvedú túto informáciu na viditeľnom mieste príslušnej dohody, ktorou sa poskytuje podpora z InvestEU, najmä v prípade MSP, čím sa zvýši informovanosť verejnosti a zlepší viditeľnosť.

2.  Komisia vykonáva v súvislosti s Programom InvestEU a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na Program InvestEU tiež prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Prechodné ustanovenia

1.  Na tvorbu rezerv na záruku EÚ podľa tohto nariadenia možno použiť príjmy, vrátené platby a vymožené sumy z finančných nástrojov zriadených v rámci programov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

2.  Na tvorbu rezerv na záruku EÚ podľa tohto nariadenia možno použiť príjmy, vrátené platby a vymožené sumy zo záruky EÚ zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017, ak sa nepoužijú na účely uvedené v článkoch 4, 9 a 12 nariadenia (EÚ) 2015/1017.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Sumy na jednotlivé špecifické ciele

Orientačné rozdelenie uvedené v článku 4 ods. 2 na operácie financovania a investičné operácie je takéto:

a)  ▌11 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a);

b)  ▌11 2500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b);

c)  12 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c);

d)  5 567 500 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d).

PRÍLOHA II

Oblasti oprávnené na operácie financovania a investičné operácie

Operácie financovania a investičné operácie môžu patriť do jednej alebo viacerých z týchto oblastí:

1.  Rozvoj sektora energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie a prechodu na čistú energiu a v súlade so záväzkami prijatými v rámci Agendy 2030 a Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:

a)  rozširovania výroby, dodávok alebo používania čistej a udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov a bezpečných a udržateľných iných energetických zdrojov a riešení s nulovými a nízkymi emisiami;

b)  energetickej efektívnosti a úspor energie (so zameraním na znižovanie dopytu prostredníctvom riadenia spotreby a renovácie budov);

c)  rozvoja, zavádzania inteligentných riešení a modernizácie infraštruktúry pre energiu z udržateľných zdrojov, a to najmä, ale nielen technológií na úrovni prenosu, distribúcie a uskladňovania energie, prepojenia elektrických sietí medzi členskými štátmi, inteligentných sietí;

ca)  vývoja inovatívnych systémov dodávky tepla a kombinovanej výroby elektriny a tepla s nulovými a nízkymi emisiami;

d)  výroby a dodávok udržateľných syntetických palív z obnoviteľných a uhlíkovo neutrálnych zdrojov a iných bezpečných a udržateľných zdrojov s nulovými a nízkymi emisiami; biopalív, biomasy a alternatívnych palív, a to aj pre všetky druhy dopravy v súlade s cieľmi smernice 2018/2001;

e)  infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie uhlíka v priemyselných procesoch, bioelektrárňach a výrobných zariadeniach na účely energetickej transformácie.

2.  Rozvoj udržateľnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry a riešení mobility, ako aj zariadení a inovačných technológií v súlade s prioritami Únie v oblasti dopravy a so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:

a)  projektov na podporu rozvoja infraštruktúry TEN-T vrátane údržby a bezpečnosti infraštruktúry a rozvoja jej mestských uzlov, námorných a vnútrozemských prístavov, letísk, multimodálnych terminálov a ich prepojenia na hlavné siete, ako aj telematických aplikácií stanovených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013;

aa)  projektov v oblasti infraštruktúry TEN-T, ktoré umožňujú využívanie aspoň dvoch rôznych druhov dopravy, najmä terminálov multimodálnej nákladnej prepravy a uzlov osobnej dopravy;

b)  projektov inteligentnej a udržateľnej mestskej mobility vrátane vnútrozemských vodných ciest a inovatívnych riešení mobility (so zameraním na nízkoemisné mestské druhy dopravy, nediskriminačnú prístupnosť, nižšie znečistenie ovzdušia a hluk, spotrebu energie, siete inteligentných miest, zachovanie alebo zvýšenie úrovne bezpečnosti a zníženie nehodovosti, a to aj pre cyklistov a chodcov);

c)  podpory obnovy a dodatočného vybavenia dopravných mobilných zariadení s cieľom zaviesť ▌riešenia pre mobilitu s nízkymi a nulovými emisiami vrátane využívania alternatívnych palív vo vozidlách všetkých druhov dopravy;

d)  železničnej infraštruktúry, iných železničných projektov, infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest, projektov hromadnej prepravy a námorných prístavov a morských diaľnic;

e)  infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy vrátane infraštruktúry pre elektrické nabíjanie;

ea)  iných projektov inteligentnej a udržateľnej mobility so zameraním na:

i)  bezpečnosť na cestách,

ii)  prístupnosť,

iii)  znižovanie emisií,

iv)  rozvoj a zavádzanie nových dopravných technológií a služieb, napríklad vo vzťahu k prepojeným a autonómnym druhom dopravy a systému integrovaných cestovných lístkov;

eb)  projektov na zachovanie alebo modernizáciu existujúcej dopravnej infraštruktúry vrátane diaľnic v rámci TEN-T, ak je to potrebné na modernizáciu, zachovanie alebo zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, rozvoj služieb IDS alebo zaistenie celistvosti infraštruktúry a štandardov, bezpečných parkovísk a zariadení, nabíjacích a čerpacích staníc pre alternatívne palivá.

3.  Životné prostredie a zdroje, najmä prostredníctvom:

a)  vody vrátane dodávky pitnej vody a sanitácie, ako aj efektívnej siete, znižovania priesakov, infraštruktúry na zber a spracovanie odpadových vôd, pobrežnej infraštruktúry a inej ekologickej infraštruktúry súvisiacej s vodou;

b)  infraštruktúry odpadového hospodárstva;

c)  projektov a podnikov v oblastiach riadenia environmentálnych zdrojov a udržateľných technológií;

d)  posilnenia a obnovy ekosystémov a ich služieb, a to aj prostredníctvom posilnenia prírody a biodiverzity prostredníctvom projektov zelenej a modrej infraštruktúry;

e)  udržateľného rozvoja miest, vidieka a pobreží;

f)  opatrení v oblasti zmeny klímy, adaptácie na zmenu klímy a zmiernenia zmeny klímy vrátane znižovania rizika prírodného nebezpečenstva a katastrof;

g)  projektov a podnikov, ktoré zavádzajú obehové hospodárstvo integráciou hľadísk efektívneho využívania zdrojov do výroby a životného cyklu výrobkov, a to vrátane udržateľnej dodávky prvotných a druhotných surovín;

h)  dekarbonizácie a zásadného znižovania emisií energeticky náročných priemyselných odvetví vrátane ▌predvádzania inovačných nízkoemisných technológií a ich zavádzania;

ha)  dekarbonizácie energetického výrobného a distribučného reťazca postupným ukončením využívania uhlia a ropy;

hb)  projektov na podporu udržateľného kultúrneho dedičstva.

4.  Rozvoj infraštruktúry pre digitálnu pripojiteľnosť, najmä prostredníctvom projektov podporujúcich zavádzanie vysokokapacitných digitálnych sietí, pripojenie 5G a zlepšovanie digitálnej pripojiteľnosti a prístupu, najmä vo vidieckych oblastiach a okrajových regiónoch.

5.  Výskum, vývoj a inovácie, najmä prostredníctvom:

a)  výskumu vrátane výskumnej infraštruktúry a podpory akademickej obce, ako aj inovačných projektov prispievajúcich k cieľom programu Horizont Európa;

b)  firemných projektov vrátane odbornej prípravy a podpory vzniku klastrov a sietí podnikov;

c)  demonštračných projektov a programov, ako aj zavádzania súvisiacej infraštruktúry, technológií a procesov;

d)  projektov spolupráce v oblasti výskumu a inovácií medzi akademickou obcou, výskumnými a inovačnými organizáciami a priemyslom; verejno-súkromných partnerstiev a organizácií občianskej spoločnosti;

e)  transferu znalostí a technológií;

ea)  výskumu v oblasti kľúčových podporných technológií a ich priemyselného využitia vrátane nových a progresívnych materiálov;

f)  nových účinných a dostupných zdravotníckych výrobkov vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok, diagnostiky a liekov na inovatívnu liečbu, nových antimikrobiálnych látok a inovatívnych vývojových postupov bez použitia testovania na zvieratách.

6.  Rozvoj, zavádzanie a rozširovanie digitálnych technológií a služieb, predovšetkým ak prispievajú k cieľom programu Digitálna Európa, najmä prostredníctvom:

a)  umelej inteligencie;

aa)  kvantovej technológie;

b)  infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti a ochrany sietí;

c)  internetu vecí;

d)  technológie blockchainu a iných technológií distribuovanej databázy transakcií;

e)  pokročilých digitálnych zručností;

ea)  robotiky a automatizácie.

eb)  fotoniky;

f)  iných pokročilých digitálnych technológií a služieb prispievajúcich k digitalizácii priemyslu Únie a integrácii digitálnych technológií, služieb a zručností do odvetvia dopravy v Únii.

7.  Poskytovanie finančnej podpory subjektom, ktoré zamestnávajú maximálne 499 zamestnancov, s osobitným zameraním na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä prostredníctvom:

a)  poskytovania prevádzkového kapitálu a investícií;

b)  poskytovania rizikového financovania od počiatočnej fázy po fázu expanzie s cieľom zabezpečiť vedúcu technologickú pozíciu v inovačných a udržateľných sektoroch vrátane posilnenia ich digitalizačnej a inovačnej kapacity a zabezpečiť ich globálnu konkurencieschopnosť;

ba)  poskytovania finančných prostriedkov na nadobudnutie podniku zamestnancami alebo na ich účasť v podniku.

8.  Kultúrny a kreatívny priemysel, kultúrne dedičstvo, médiá, audiovizuálne odvetvie, žurnalistika a tlač, najmä, ale nielen prostredníctvom rozvoja nových technológií, používania digitálnych technológií a technologického riadenia práv duševného vlastníctva.

9.  Cestovný ruch.

9a.  Obnova priemyselných lokalít (vrátane kontaminovaných miest) a obnova na účely udržateľného využívania.

10.  Udržateľné poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, akvakultúra a ďalšie prvky širšieho udržateľného biohospodárstva.

11.  Sociálne investície vrátane tých, ktoré podporujú implementáciu európskeho piliera sociálnych práv, najmä prostredníctvom:

a)  mikrofinancovania, etického financovania, financovania sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva;

b)  dopytu po zručnostiach a ich ponuky;

c)  vzdelávania, odbornej prípravy a súvisiacich služieb, a to aj pre dospelých;

d)  sociálnej infraštruktúry, najmä:

i)  inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a súvisiacej vzdelávacej infraštruktúry a zariadení, náhradnej starostlivosti o deti, študentských ubytovní a digitálneho vybavenia, ktoré sú prístupné pre všetkých;

ii)  sociálneho bývania;

iii)  zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vrátane kliník, nemocníc, primárnej starostlivosti, domácej a komunitnej starostlivosti;

e)  sociálnej inovácie vrátane inovačných sociálnych riešení a systémov zameraných na podporu sociálnych vplyvov a výsledkov v oblastiach uvedených v tomto písmene;

f)  kultúrnych aktivít so sociálnym cieľom;

fa)  opatrení na podporu rodovej rovnosti;

g)  integrácie zraniteľných osôb vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín;

h)  inovačných riešení v zdravotníckej oblasti vrátane elektronického zdravotníctva, služieb v zdravotníckej oblasti a nových modelov starostlivosti;

i)  začlenenia a prístupu osôb so zdravotným postihnutím.

12.  Rozvoj obranného priemyslu prispievajúci k strategickej autonómii Únie, najmä podporou:

a)  dodávateľského reťazca obranného priemyslu Únie, najmä prostredníctvom finančnej podpory pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

b)  spoločností podieľajúcich sa na prelomových inovačných projektoch v sektore obrany a úzko súvisiacich technológií dvojakého použitia;

c)  dodávateľského reťazca sektora obrany pri účasti na projektoch spolupráce v oblasti výskumu a vývoja v sektore obrany vrátane projektov, na ktoré sa poskytuje podpora z Európskeho obranného fondu;

d)  infraštruktúry pre výskum a odbornú prípravu v sektore obrany.

13.  Oblasť kozmického priestoru, najmä prostredníctvom rozvoja kozmického sektoru v súlade s cieľmi stratégie v oblasti kozmického priestoru s cieľom:

a)  maximalizovať prínosy pre spoločnosť a hospodárstvo Únie;

b)  podporovať konkurencieschopnosť kozmických systémov a technológií s osobitným zameraním na zraniteľnosť dodávateľských reťazcov;

c)  podporovať podnikanie v oblasti kozmického priestoru vrátane rozvoja nadväzujúcich odvetví;

d)  podporovať autonómiu Únie, pokiaľ ide o bezpečný a chránený prístup ku kozmickému priestoru vrátane hľadísk dvojakého použitia.

13a.  Moria a oceány prostredníctvom rozvoja projektov a podnikov v oblasti modrého hospodárstva a zásad jej financovania, najmä prostredníctvom námorného podnikania a priemyslu, energie z obnoviteľných morských zdrojov a obehového hospodárstva.

PRÍLOHA III

Kľúčové ukazovatele výkonnosti

1.  Objem financovania z Fondu InvestEU (rozdelený podľa segmentu politiky)

1.1  Objem podpísaných operácií

1.2  Zmobilizované investície

1.3  Objem zmobilizovaných súkromných financií

1.4  Dosiahnutý pákový a multiplikačný efekt

2.  Geografické pokrytie financovania z Fondu InvestEU (rozčlenené podľa segmentov politiky, krajín a regiónov na úrovni NUTS 2)

2.1  Počet krajín, na ktoré sa vzťahujú operácie

2.1a  Počet regiónov, na ktoré sa vzťahujú operácie

2.1b  Objem operácií v jednotlivých členských štátoch a regiónoch

3.  Vplyv financovania z InvestEU

3.1  Množstvo vytvorených alebo podporených pracovných miest

3.2  Investície podporujúce ciele v oblasti klímy, v relevantných prípadoch podrobne rozčlenené podľa segmentov politiky

3.3  Investície podporujúce digitalizáciu

3.3a  Investície podporujúce transformáciu priemyslu

4.  Udržateľná infraštruktúra

4.1  Energetika: Dodatočný inštalovaný výkon na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a iných bezpečných a udržateľných zdrojov s nulovými a nízkymi emisiami (MW)

4.2  Energetika: Počet domácností, počet verejných a obchodných priestorov so zlepšenou klasifikáciou spotreby energie

4.2a  Energetika: Odhadované úspory energie dosiahnuté projektmi v kWh

4.2b  Energetika: Ročný objem zníženia emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2

4.2c  Energetika: Objem investícií do rozvoja, zvyšovania inteligencie a modernizácie udržateľnej energetickej infraštruktúry

4.3  Digitalizácia: Počet dodatočných domácností, podnikov alebo verejných budov s prístupom k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou aspoň 100 Mbps, ktorú možno zvýšiť až na rýchlosť v gigabitoch, alebo počet vytvorených Wi-Fi hotspotov

4.4  Doprava: Zmobilizované investície, najmä do TEN-T

–  Počet projektov cezhraničných a chýbajúcich prepojení (vrátane projektov týkajúcich sa mestských uzlov, regionálnych cezhraničných železničných spojení, multimodálnych platforiem, námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, spojení s letiskami a terminálov kombinovanej železničnej a cestnej dopravy v rámci základných a súhrnných sietí TEN-T)

–  Počet projektov prispievajúcich k digitalizácii dopravy, najmä prostredníctvom zavádzania systémov ERTMS, RIS, IDS, VTMIS/elektronických námorných služieb a SESAR

–  Počet vybudovaných alebo zmodernizovaných čerpacích staníc s alternatívnym palivom

–  Počet projektov prispievajúcich k bezpečnosti dopravy

4.5  Životné prostredie: Investície prispievajúce k implementácii plánov a programov, ktoré sa požadujú v environmentálnom acquis Únie v súvislosti s kvalitou ovzdušia, vodou, odpadmi a prírodou

5.  Výskum, inovácia a digitalizácia

5.1  Príspevok k cieľu, ktorým je investovať 3 % HDP Únie do výskumu, vývoja a inovácie

5.2  Počet podporených podnikov podľa veľkosti, ktoré vykonávajú projekty v oblasti výskumu a inovácie

6.  SMEs

6.1  Počet podporených podnikov podľa veľkosti (mikro, malé a stredné podniky a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou)

6.2  Počet podporených podnikov podľa fázy (počiatočná fáza, fáza rastu/expanzie)

6.2a  Počet podporených podnikov podľa členských štátov a regiónov na úrovni NUTS 2

6.2b  Počet podporených podnikov v jednotlivých odvetviach podľa kódov NACE

6.2c  Percentuálny podiel objemu investícií v rámci segmentu pre MSP, ktoré sú orientované na MSP

7.  Sociálne investície a zručnosti

7.1  Sociálna infraštruktúra: Kapacita podporenej sociálnej infraštruktúry a prístup k nej podľa sektora: bývanie, vzdelávanie, zdravotníctvo, iné

7.2  Mikrofinancie a financie v prospech sociálnych podnikov: Počet prijímateľov mikrofinancovania a podporených sociálnych podnikov

7.5  Zručnosti: Počet jednotlivcov, ktorí získavajú nové zručnosti alebo si nechávajú uznávať a certifikovať zručnosti: formálna kvalifikácia získaná vďaka vzdelávaniu a odbornej príprave

PRÍLOHA IV

Program InvestEU – predchádzajúce nástroje

A.  Kapitálové nástroje:

—  Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—  TTP: Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma doplnkové financovanie týkajúce sa financovania akcií v rámci činnosti s názvom „Vnútorný trh s tovarom a odvetvové politiky“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 a ktorým sa prijíma rámcové rozhodnutie týkajúce sa financovania prípravnej akcie s názvom „EÚ preberajúca úlohu v globalizovanom svete“ a štyroch pilotných projektov s názvami „Erasmus pre mladých podnikateľov“, „Opatrenia na podporu spolupráce a partnerstiev medzi mikropodnikmi a MSP“, „Transfer technológií“ a „Európske vysokokvalitné destinácie“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 [C(2007)531].

—  Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—  Globálny nástroj na financovanie infraštruktúry: rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—  Nástroj na prepájanie Európy (NPE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

—  Kapitálový nástroj pre rast v rámci programu COSME: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—  Kapitálový nástroj InnovFin:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),

–  rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).

—  Segment týkajúci sa investícií do budovania kapacít v rámci programu EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

B.  Záručné nástroje:

—  Záručný fond pre MSP '98 (SMEG98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—  Záručný fond pre MSP '01 (SMEG01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—  Záručný fond pre MSP '07 (SMEG07): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—  Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Záruka (EPMF-G): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—  Nástroj na zdieľanie rizika:

–  rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 - 2013), Vyhlásenia Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1),

–  rozhodnutie Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86),

–  Rozhodnutie Rady 2006/974/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Kapacity, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 299).

—  Záruka EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

—  Nástroj na poskytovanie záruk za úvery v rámci programu COSME (COSME LGF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—  Dlhový nástroj InnovFin:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),

–  rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).

—  Záručný mechanizmus pre kultúrny a kreatívny priemysel (CCS GF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221).

—  Nástroj záruk za študentské pôžičky (SLFG): Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

—  Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

C.  Nástroje na zdieľanie rizika:

—  Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF): rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 - 2013), Vyhlásenie Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).

—  InnovFin:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),

—  Dlhový nástroj v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF DI): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

—  Nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

D.  Účelové investičné nástroje:

—  Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Fonds commun de placements – fonds d'investissements spécialisés (EPMF FCP-FIS): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—  Fond Marguerite:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1),

–  rozhodnutie Komisie z 25. februára 2010 o účasti Európskej únie na Európskom fonde 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru (fond Marguerite) (C(2010)941).

—  Európsky fond pre energetickú efektívnosť (EEEF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 346, 30.12.2010, s. 5).

PRÍLOHA V

Zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie, doplnkovosť a vylúčené činnosti

A.  Zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie a doplnkovosť

V súlade s článkom 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách záruka EÚ rieši zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie (článok 209 ods. 2 písm. a)) a dosahuje doplnkovosť tým, že bráni nahrádzaniu potenciálnej podpory a investícií z iných verejných alebo súkromných zdrojov (článok 209 ods. 2 písm. b)).

Aby operácie financovania a investičné operácie využívajúce záruku EÚ boli v súlade s článkom 209 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musia spĺňať tieto požiadavky stanovené v bodoch 1 a 2:

1.  Zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie

S cieľom riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ako sa uvádza v článku 209 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musia investície, na ktoré sa zameriavajú operácie financovania a investičné operácie, zahŕňať jeden z týchto prvkov:

a)  Charakter verejného statku (ako napríklad vzdelávanie a zručnosti, zdravotná starostlivosť a prístupnosť, bezpečnosť a obrana a infraštruktúra dostupná bez nákladov alebo za zanedbateľné náklady), za ktorý prevádzkovateľ alebo spoločnosť nemôže získať dostatočné finančné výnosy.

b)  Externality, ktoré prevádzkovateľ alebo spoločnosť vo všeobecnosti neinternalizujú, ako sú investície do výskumu a vývoja, energetická efektívnosť, klíma alebo ochrana životného prostredia.

c)  Informačné asymetrie, najmä v prípade MSP a malých podnikov so strednou kapitalizáciou, zahŕňajúce vyššie úrovne rizika týkajúce sa podnikov v počiatočnej fáze, podnikov s prevažne nehmotným majetkom alebo nedostatočným kolaterálom alebo podnikov, ktoré sa zameriavajú na činnosti spojené s vyšším rizikom.

d)  Cezhraničné infraštruktúrne projekty a súvisiace služby alebo fondy, ktoré investujú na cezhraničnom základe s cieľom riešiť roztrieštenosť a posilňujú koordináciu na vnútornom trhu EÚ.

e)  Expozícia voči vyšším úrovniam rizika v určitých odvetviach, krajinách alebo regiónoch nad rámec úrovní, ktoré sú súkromné finančné subjekty schopné alebo ochotné prijať. To znamená, že investícia by sa neuskutočnila, alebo by sa neuskutočnila v rovnakom rozsahu z dôvodu svojej novosti alebo rizík spojených s inováciou alebo neoverenou technológiou.

f)  Nové a/alebo komplexné zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. a) bodom iii) tohto nariadenia.

2.  Doplnkovosť

Operácie financovania a investičné operácie musia spĺňať oba aspekty doplnkovosti, ako sa uvádza v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. To znamená, že bez podpory z Fondu InvestEU by sa tieto operácie neuskutočnili, alebo by sa neuskutočnili v rovnakom rozsahu prostredníctvom iných verejných alebo súkromných zdrojov. Na účely tohto nariadenia sa tieto operácie považujú za operácie financovania a investičné operácie, ktoré musia spĺňať tieto dve kritériá:

(1)  Nato, aby sa Fond InvestEU považoval za doplnkový k súkromným zdrojom uvedeným v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí podporovať operácie financovania a investičné operácie implementujúcich partnerov zamerané na investície, ktoré vzhľadom na svoje charakteristiky (charakter verejného statku, externality, informačné asymetrie, aspekty sociálno-ekonomickej súdržnosti alebo iné) nie sú schopné generovať dostatočné finančné výnosy na úrovni trhu alebo sa považujú za príliš rizikové (v porovnaní s úrovňami rizika, ktoré sú relevantné súkromné subjekty ochotné prijať). Takéto operácie financovania a investičné operácie preto nemôžu mať prístup k trhovému financovaniu za primeraných podmienok, pokiaľ ide o cenu, požiadavky na kolaterál, druh financovania, splatnosť poskytnutého financovania alebo iné podmienky, a bez verejnej podpory by sa neuskutočnili vôbec alebo by sa neuskutočnili v rovnakom rozsahu.

(2)  Nato, aby sa Fond InvestEU považoval za doplnkový k existujúcej podpore z iných verejných zdrojov uvedenej v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí podporovať iba operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahujú tieto podmienky:

a)  bez podpory z Fondu InvestEU by implementujúci partner tieto operácie financovania alebo investičné operácie neuskutočnil, alebo by ich neuskutočnil v rovnakom rozsahu; a

b)  operácie financovania alebo investičné operácie by sa neuskutočnili alebo by sa neuskutočnili v rovnakom rozsahu v rámci iných existujúcich verejných nástrojov, ako sú napríklad finančné nástroje zdieľaného riadenia pôsobiace na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Doplnkové využitie Fondu InvestEU a iných verejných zdrojov však je možné, najmä ak je možné dosiahnuť pridanú hodnotu EÚ a ak je možné optimalizovať využívanie verejných zdrojov na dosiahnutie cieľov politiky efektívnym spôsobom.

S cieľom preukázať, že operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, sú doplnkové k existujúcej trhovej a inej verejnej podpore, implementujúci partneri poskytnú informácie preukazujúce aspoň jednu z týchto charakteristík:

a)  Podpora poskytovaná prostredníctvom podriadených pozícií vo vzťahu k iným verejným alebo súkromným veriteľom alebo v rámci štruktúry financovania.

b)  Podpora poskytovaná prostredníctvom vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu alebo prostredníctvom dlhu s dlhou splatnosťou, cien, požiadaviek na kolaterál alebo iných podmienok, ktoré nie sú dostatočne dostupné na trhu alebo z iných verejných zdrojov. Podpora operácií, ktoré majú vyšší rizikový profil ako je všeobecne prijímané riziko v rámci vlastných štandardných činností implementujúceho partnera, alebo podpora implementujúcich partnerov v prípade, že prekročia vlastnú kapacitu na podporu takýchto operácií.

c)  Účasť na mechanizmoch s rozdelením rizika zameraných na oblasti politiky, v ktorých sa implementujúci partner vystavuje vyššiemu riziku v porovnaní s úrovňami všeobecne akceptovanými implementujúcim partnerom, alebo úrovňami, ktoré sú súkromné finančné subjekty schopné alebo ochotné prijať.

d)  Podpora, ktorá vyvoláva/priťahuje dodatočné súkromné alebo verejné financovanie a ktorá dopĺňa iné súkromné a komerčné zdroje, najmä z kategórií investorov alebo inštitucionálnych investorov, ktorí tradične nie sú ochotní podstupovať riziko, v dôsledku signalizačného účinku podpory poskytovanej z Fondu InvestEU.

e)  Podpora poskytovaná prostredníctvom finančných produktov, ktoré nie sú k dispozícii alebo sa v dostatočnej miere neponúkajú v cieľových krajinách alebo regiónoch v dôsledku chýbajúcich, nedostatočne rozvinutých alebo nedokončených trhov.

V prípade sprostredkovaných finančných a investičných operácií, najmä na podporu MSP, sa doplnkovosť overuje na úrovni sprostredkovateľa, a nie na úrovni konečného prijímateľa. Doplnkovosť sa považuje za existujúcu, keď Fond InvestEU podporí finančného sprostredkovateľa pri vytváraní nového portfólia s vyššou úrovňou rizika alebo zvyšovaní objemu činností, ktoré už sú vysoko rizikové, v porovnaní s úrovňami rizika, ktoré sú súkromné a verejné finančné subjekty v súčasnosti schopné alebo ochotné prijať v cieľových členských štátoch alebo regiónoch.

Záruka EÚ sa neposkytne na podporu refinančných operácií (napr. nahradenie existujúcich úverových zmlúv alebo iných foriem finančnej podpory na projekty, ktoré sa už čiastočne alebo úplne zrealizovali) s výnimkou osobitných výnimočných a riadne odôvodnených prípadov, v ktorých sa preukáže, že operácia na základe záruky EÚ umožní novú investíciu do oprávnenej oblasti politiky v sume, ktorá doplní obvyklý objem činnosti implementujúceho partnera alebo finančného sprostredkovateľa aspoň vo výške operácie, ktorá spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení. Uvedené kritériá týkajúce sa zlyhania trhu, suboptimálnych investičných situácií a doplnkovosti sa uplatňujú aj na takéto refinančné operácie.

B.  Vylúčené činnosti

Fond InvestEU nepodporuje:

(1)  činnosti, ktoré obmedzujú individuálne práva a slobodu ľudí alebo porušujú ľudské práva;

(2)  v oblasti obranných činností použitie, vývoj alebo výrobu produktov a technológií, ktoré sú zakázané uplatniteľným medzinárodným právom;

(3)  produkty a činnosti súvisiace s tabakom (výroba, distribúcia, spracovanie a obchod);

(4)  činnosti vylúčené podľa článku [X] nariadenia [o programe Horizont Európa]: výskum klonovania ľudí na reprodukčné účely; činnosti zamerané na modifikáciu genetického dedičstva ľudských bytostí, v dôsledku ktorej by sa takéto zmeny mohli stať dedičné, činnosti zamerané na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získavania kmeňových buniek, a to aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek;

(5)  hazardné hry (činnosti týkajúce sa výroby, výstavby, distribúcie, spracovania, obchodu alebo softvéru);

(6)  obchodovanie na sexuálne účely a súvisiaca infraštruktúra, služby a médiá;

(7)  činnosti zahŕňajúce živé zvieratá na pokusné a vedecké účely, pokiaľ nie je možné zaručiť dodržiavanie Dohovoru Rady Európy o ochrane stavovcov využívaných na pokusné a iné vedecké účely;

(8)  činnosť v oblasti výstavby nehnuteľností, t. j. činnosť, ktorej jediným účelom je obnova a opätovný prenájom alebo predaj existujúcich budov, ako aj výstavba nových projektov; oprávnené sú však činnosti v sektore nehnuteľností, ktoré súvisia s osobitnými cieľmi InvestEU uvedenými v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia a/alebo oprávnenými oblasťami pre operácie financovania a investičné operácie podľa prílohy II k tomuto nariadeniu, ako sú napríklad investície do projektov energetickej účinnosti alebo sociálneho bývania;

(9)  finančné činnosti, ako je nákup finančných nástrojov alebo obchodovanie s týmito nástrojmi; vylúčené sú najmä intervencie zamerané na odkúpenie na účely odpredaja aktív (asset stripping) alebo náhradný kapitál na účely odpredaja aktív;

(10)  činnosti zakázané podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov;

(11)  vyraďovanie, prevádzka, adaptácia alebo výstavba jadrových elektrární;

(12)  investície týkajúce sa ťažby, spracovania, distribúcie, skladovania alebo spaľovania tuhých fosílnych palív a ropy, ako aj investície súvisiace s ťažbou plynu. Táto výluka sa nevzťahuje na:

i.  projekty, v prípade ktorých neexistuje žiadna použiteľná alternatívna technológia;

ii.  projekty týkajúce sa prevencie a kontroly znečisťovania;

iii.  projekty vybavené zariadeniami na zachytávanie, ukladanie alebo využívanie uhlíka; priemyselné alebo výskumné projekty, ktoré vedú k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov v porovnaní s príslušnými referenčnými hodnotami systému obchodovania s emisiami;

(13)  investície do zariadení na ukladanie odpadu na skládkach. Táto výluka sa nevzťahuje na investície do:

i.  miestnych skládok, ktoré sú vedľajším prvkom priemyselného alebo ťažobného investičného projektu a kde sa preukázalo, že skládkovanie je jedinou schodnou možnosťou na spracovanie priemyselného alebo banského odpadu produkovaného príslušnou činnosťou;

ii.  existujúcich skládok s cieľom zabezpečiť využívanie skládkového plynu a podporiť ťažbu odpadu zo skládok a spracovanie banského odpadu;

(14)  investície do zariadení na mechanicko-biologickú úpravu. Táto výluka sa nevzťahuje na investície do modernizácie existujúcich zariadení na mechanicko-biologickú úpravu na účely energetického zhodnocovania odpadu alebo operácií recyklácie separovaného odpadu, ako je kompostovanie a anaeróbny rozklad;

(15)  investície do spaľovní na spracovanie odpadu. Táto výluka sa nevzťahuje na investície do:

i.  zariadení určených výlučne na spracovanie nerecyklovateľného nebezpečného odpadu;

ii.  existujúcich zariadení na účely zvýšenia energetickej účinnosti, zachytávania splodín na skladovanie alebo použitie alebo získavania materiálov z popola zo spaľovania za predpokladu, že takéto investície nemajú za následok zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadu.

Implementujúci partneri zostávajú zodpovední za zabezpečenie súladu pri podpise a monitorovanie súladu operácií financovania a investičných operácií s kritériami vylúčenia počas implementácie projektu a za prijatie vhodných nápravných opatrení v prípade potreby.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 131.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 310.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 16. januára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0026).
(4)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(5)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní.
(7)COM(2018)097 v konečnom znení.
(8)COM(2018)0353.
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
(10)COM(2017)0206.
(11)COM(2017)0250.
(12)Uverejnená ako diskusný dokument o európskom hospodárstve (European Economy Discussion Paper) č. 074 v januári 2018.
(13)
(14)Aktualizovať odkaz: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013Q1220(01)&from=EN
(15)Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(18)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(19)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292,15.11.1996, s. 2).
(20)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(22)Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(23)
(24)


Prostredie jednotnej európskej námornej platformy ***I
PDF 286kWORD 90k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prostredie jednotnej európskej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (COM(2018)0278 – C8-0193/2018 – 2018/0139(COD))
P8_TA-PROV(2019)0434A8-0006/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0278),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0193/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0006/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ

P8_TC1-COD(2018)0139


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov ▌,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ(4) sa od členských štátov vyžaduje, aby akceptovali plnenie ohlasovacích povinností pre lode plávajúce do prístavov Únie a z prístavov Únie v elektronickom formáte a zabezpečili ich prenos prostredníctvom jednotného kontaktného miesta s cieľom uľahčiť a urýchliť námornú dopravu.

(2)  Námorná doprava je základom obchodu a komunikácie v rámci jednotného trhu i mimo neho. V záujme zjednodušenia námornej dopravy a na účely ďalšieho zníženia administratívnej záťaže pre lodné spoločnosti by sa mali informačné postupy plnenia ohlasovacích povinností uložených lodným spoločnostiam právnymi aktmi Únie, medzinárodnými právnymi aktmi a vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov ďalej zjednodušiť a harmonizovať, pričom by mali byť technologicky neutrálne a podporovať nadčasové riešenia pre ohlasovanie.

(3)  Európsky parlament aj Rada často vyzývali na väčšiu interoperabilitu a komplexnejšiu a používateľsky ústretovejšiu komunikáciu a informačné toky s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a uspokojiť potreby občanov a podnikov.

(4)  Hlavným cieľom tohto nariadenia je stanoviť harmonizované pravidlá poskytovania informácií požadovaných pri zastavení v prístave, najmä zabezpečením toho, aby sa rovnaké súbory údajov mohli nahlasovať každému vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu rovnako. Cieľom tohto nariadenia je aj uľahčiť prenos informácií medzi deklarantmi, príslušnými orgánmi a poskytovateľmi prístavných služieb v prístave zastavenia a inými členskými štátmi. Uplatňovaním tohto nariadenia by sa nemali zmeniť časové rámce ani podstata ohlasovacích povinností a nemalo by ním byť dotknuté následné uchovávanie a spracovávanie informácií na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni.

(5)  Existujúce vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto v každom členskom štáte by sa malo zachovať ako základ pre technologicky neutrálne a interoperabilné európske prostredie jednotnej námornej platformy (ďalej len „EMSWe“ – European Maritime Single Window environment). Vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto by malo predstavovať komplexné ohlasovacie kontaktné miesto pre prevádzkovateľov námornej dopravy a vykonávať funkcie získavania údajov od deklarantov a rozosielania údajov všetkým dotknutým príslušným orgánom a poskytovateľom prístavných služieb.

(6)  S cieľom zvýšiť efektívnosť vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest a pripraviť sa na ďalší vývoj by malo byť možné zachovať súčasné pravidlá, ktoré v členských štátoch platia pre využívanie vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest, na ohlasovanie podobných informácií v spojení s inými spôsobmi prepravy, alebo zaviesť nové pravidlá.

(7)  Na strane deklarantov by sa na úrovni Únie mali harmonizovať vstupné rozhrania uvedených vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest s cieľom uľahčiť ohlasovanie a ďalej znížiť administratívnu záťaž. Táto harmonizácia by sa mala dosiahnuť využívaním softvéru spoločného rozhrania na výmenu informácií medzi systémami, ktorý by bol vyvinutý na úrovni Únie, v rámci každého vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta. Členské štáty by mali niesť zodpovednosť za integráciu a riadenie tohto modulu rozhrania a za pravidelnú a včasnú aktualizáciu softvéru, keď Komisia poskytne nové verzie. Komisia by mala vyvinúť tento modul a podľa potreby k nemu poskytovať aktualizácie, keďže digitálne technológie sa vyvíjajú rýchlo a akékoľvek technologické riešenie by sa vzhľadom na nový vývoj mohlo rýchlo stať zastaraným.

(8)  Iné ohlasovacie kanály, ktoré zabezpečujú členské štáty a poskytovatelia služieb, ako napríklad systémy pre prístavnú komunitu, by sa mohli zachovať ako nepovinné ohlasovacie kontaktné miesta a mali by byť schopné plniť funkciu poskytovateľov dátových služieb.

(9)  Aby sa nekládla neprimeraná administratívna záťaž na vnútrozemské členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy, tieto členské štáty by mali byť oslobodené od povinnosti vytvoriť, zriadiť, prevádzkovať a sprístupniť vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto. To znamená, že pokiaľ dané členské štáty budú využívať túto výnimku, od takýchto členských štátov by sa nemalo vyžadovať plniť povinnosti, ktoré sú spojené s vytvorením, zriadením, prevádzkou a sprístupnením vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta.

(10)  Súčasťou vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest by malo byť ľahko použiteľné grafické používateľské rozhranie so spoločnými funkciami, aby mohli deklaranti informácie ohlasovať manuálne. Členské štáty by mali grafické používateľské rozhranie ponúkať na manuálne vkladanie údajov aj prostredníctvom odosielania harmonizovaných digitálnych tabuliek. Komisia a členské štáty by okrem zabezpečenia spoločných funkcií mali koordinovať svoje úsilie s cieľom zaručiť, aby bolo používanie grafických používateľských rozhraní čo najpodobnejšie.

(11)  Rozvíjajúce sa nové digitálne technológie predstavujú čoraz väčšie možnosti na zvýšenie efektívnosti odvetvia námornej dopravy a na zníženie administratívnej záťaže. S cieľom čo najskôr využívať výhody, ktoré tieto nové technológie ponúkajú, Komisii by mala byť splnomocnená zmeniť prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie, normy a postupy harmonizovaného ohlasovacieho prostredia. To by malo účastníkom trhu umožniť flexibilitu pri vývoji nových digitálnych technológií a pri revízii tohto nariadenia by sa takisto mali zohľadniť nové technológie.

(12)  Deklarantom by sa mala poskytnúť primeraná podpora a informácie týkajúce sa postupov a technických požiadaviek súvisiacich s používaním vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest prostredníctvom ľahko dostupných a používateľsky ústretových vnútroštátnych webových sídiel so spoločnými normami pre „vzhľad a formu“.

(13)  V Dohovore o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy (ďalej len „dohovor FAL“)(5) sa stanovuje, že verejné orgány musia vo všetkých prípadoch vyžadovať ohlasovanie len dôležitých informácií a zachovať počet položiek na minime. Miestne podmienky však môžu vyžadovať špecifické informácie na zaistenie bezpečnosti plavby.

(14)  Na umožnenie fungovania EMSWe je potrebné zriadiť komplexný súbor údajov v rámci EMSWe, ktorý by mal zahŕňať všetky informačné prvky, ktoré by mohli vyžadovať vnútroštátne orgány alebo prevádzkovatelia prístavov na administratívne alebo prevádzkové účely, keď loď uskutočňuje zastavenie v prístave. Komisia by pri zriaďovaní súboru údajov v rámci EMSWe mala zohľadniť príslušnú prácu vykonanú na medzinárodnej úrovni. Keďže rozsah ohlasovacích povinností sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši, vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto v danom členskom štáte by malo byť nastavené tak, aby prijímalo súbor údajov v rámci EMSWe bez akejkoľvek zmeny a nebralo do úvahy žiadne informácie, ktoré nie sú relevantné pre uvedený členský štát.

(15)  Za výnimočných okolností by členský štát mal mať možnosť požiadať deklarantov o dodatočné údajové prvky. Takéto výnimočné okolnosti môžu nastať napríklad vtedy, keď je naliehavo potrebné chrániť vnútorný poriadok a bezpečnosť alebo riešiť závažné ohrozenie zdravia ľudí alebo zvierat alebo závažné ohrozenie životného prostredia. Pojem výnimočné okolnosti by sa mal vykladať striktne.

(16)  Príslušné ohlasovacie povinnosti uvedené v právnych aktoch Únie a v medzinárodných právnych aktoch by sa mali uviesť v prílohe k tomuto nariadeniu. Uvedené ohlasovacie povinnosti by mali poskytovať základ pre vytvorenie komplexného súboru údajov v rámci EMSWe. V prílohe by sa takisto malo odkazovať na príslušné kategórie ohlasovacích povinností na vnútroštátnej úrovni a členské štáty by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby zmenila súbor údajov v rámci EMSWe na základe ohlasovacích povinností uvedených v ich vnútroštátnych právnych predpisoch a požiadavkách. Právne akty Únie, ktorými sa mení súbor údajov v rámci EMSWe na základe ohlasovacej povinnosti uvedenej vo vnútroštátnych právnych predpisoch a požiadavkách, by mali zahŕňať výslovný odkaz na uvedené vnútroštátne právne predpisy a požiadavky.

(17)  Vždy, keď sa informácie od vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest rozosielajú príslušným orgánom, prenos by mal spĺňať spoločné požiadavky na údaje, formáty a kódy týkajúce sa ohlasovacích povinností a formalít stanovených v právnych aktoch Únie uvedených v prílohe a mal by byť vykonaný prostredníctvom IT systémov stanovených v uvedených právnych predpisoch, akými sú napríklad techniky elektronického spracovania údajov uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013(6).

(18)  Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa mali zohľadniť systémy SafeSeaNet zriadené na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré by mali naďalej uľahčovať výmenu a rozosielanie informácií prijatých prostredníctvom vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta medzi členskými štátmi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES(7).

(19)  Prístavy nie sú konečným miestom určenia tovaru. Efektívnosť zastavení lodí v prístavoch má vplyv na celý logistický reťazec týkajúci sa prepravy tovaru a cestujúcich do prístavov a z prístavov. S cieľom zabezpečiť interoperabilitu, multimodalitu a bezproblémovú integráciu námornej dopravy do celkového logistického reťazca a s cieľom uľahčiť ostatné druhy dopravy by vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta mali umožňovať výmenu relevantných informácií, akými sú napríklad časy príchodu a odchodu, s podobnými rámcami vypracovanými pre ostatné druhy dopravy.

(20)  S cieľom zlepšiť efektívnosť námornej dopravy a obmedziť duplicitu informácií, ktoré sa musia poskytnúť na prevádzkové účely, keď loď uskutočňuje zastavenie v prístave, by sa informácie, ktoré deklarant poskytol vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu, mali poskytovať aj niektorým ďalším subjektom, akými sú napríklad prevádzkovatelia prístavov alebo terminálov, ak to povolil deklarant a s prihliadnutím na potrebu rešpektovať dôvernosť, citlivé obchodné informácie a právne obmedzenia. Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť spracúvanie údajov pri plnení ohlasovacích povinností na základe zásady „ohlasovať len raz“.

(21)  V nariadení (EÚ) č. 952/2013 sa ustanovuje, že na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie, sa musí vzťahovať predbežné colné vyhlásenie o vstupe, ktoré musí byť predložené colným orgánom elektronicky. Vzhľadom na význam, ktorý majú informácie uvedené v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe pre riadenie bezpečnosti a finančných rizík, sa v súčasnosti vyvíja osobitný elektronický systém na predkladanie a správu predbežných colných vyhlásení o vstupe na colnom území Únie. Predbežné colné vyhlásenie o vstupe preto nebude možné predložiť prostredníctvom modulu harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie. Avšak vzhľadom na to, že niektoré údajové prvky predložené spolu s predbežným colným vyhlásením o vstupe sú takisto potrebné na splnenie ďalších colných a námorných ohlasovacích formalít, keď loď uskutočňuje zastávku v prístave Únie, EMSWe ▌ by malo mať možnosť spracovávať údajové prvky predbežného colného vyhlásenia o vstupe. Mala by sa zvážiť aj možnosť, že vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta by mohli získať relevantné informácie, ktoré už boli predložené prostredníctvom predbežného colného vyhlásenia o vstupe.

(22)  Aby sa úplne harmonizovali požiadavky týkajúce sa ohlasovania, colné, námorné a iné príslušné orgány by mali spolupracovať na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie. Vnútroštátni koordinátori s osobitnými zodpovednosťami by mali podporovať efektívnosť tejto spolupráce a bezproblémové fungovanie vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest.

(23)  S cieľom umožniť opätovné použitie informácií poskytovaných prostredníctvom vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest a s cieľom uľahčiť predkladanie informácií zo strany deklarantov je potrebné zriadiť spoločné databázy. V rámci EMSWe by sa mala zriadiť databáza lodí, ktorá by zahŕňala referenčný zoznam údajov o lodi a výnimiek z ohlasovania, ktoré pre ňu platia, tak ako boli ohlásené príslušnému vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu. S cieľom uľahčiť deklarantom predkladanie informácií mala by sa zriadiť spoločná databáza lokalít, ktorá by obsahovala referenčný zoznam ▌ kódov lokalít, ktorý zahŕňa kód Organizácie Spojených národov pre lokality obchodu a dopravy (UN/LOCODE), osobitné kódy systému SafeSeaNet a kódy prístavných zariadení, ako sú zaregistrované v Globálnom integrovanom informačnom systéme námornej dopravy (GISIS) Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Okrem toho by sa mala zriadiť spoločná databáza nebezpečných materiálov, ktorá by obsahovala zoznam nebezpečného a znečisťujúceho tovaru, ktorý sa má oznamovať vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu v súlade so smernicou 2002/59/ES a s formulárom IMO FAL 7, pričom sa zohľadnia príslušné prvky údajov z dohovorov a kódexov IMO.

(24)  Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia príslušnými orgánmi by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(8). Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia zo strany Komisie ▌ by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(9).

(25)  EMSWe a vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta by nemali byť dôvodom žiadneho iného spracúvania osobných údajov okrem toho, ktoré je potrebné na ich fungovanie, a nemali by sa používať na udeľovanie nových práv prístupu k osobným údajom.

(26)  Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala delegovať na Komisiu pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia stanovením a zmenou súboru údajov v rámci EMSWe a určením definícií, kategórií a špecifikácií údajov pre údajové prvky a pokiaľ ide o, zmenu prílohy, aby zahŕňala ohlasovacie povinnosti existujúce na vnútroštátnej úrovni a aby zohľadňovala aj všetky nové ohlasovacie povinnosti prijaté na základe právnych aktov Únie. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa dodržiavali spoločné požiadavky na údaje, formáty a kódy stanovené v právnych aktoch Únie a v medzinárodných právnych aktoch uvedených v prílohe. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(10). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(27)  Komisia by pri príprave delegovaných aktov mala zabezpečiť transparentné a dostatočne včasné konzultácie s odborníkmi z členských štátov a so zástupcami podnikateľského prostredia.

(28)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(11).

(29)  Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci najmä s cieľom stanoviť funkčné a technické špecifikácie, mechanizmy kontroly kvality a postupy na zavedenie, udržiavanie a používanie modulu harmonizovaného rozhrania a súvisiacich harmonizovaných prvkov vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest. Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci aj s cieľom stanoviť technické špecifikácie, normy a postupy pre spoločné služby v rámci EMSWe.

(30)  Toto nariadenie by malo vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014(12), ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých členské štáty uznávajú určité prostriedky elektronickej identifikácie ▌ fyzických a právnických osôb, ktoré patria do oznámenej schémy elektronickej identifikácie iného členského štátu. V nariadení (EÚ) č. 910/2014 sa stanovujú podmienky pre užívateľov s cieľom poskytnúť im možnosť používať elektronickú identifikáciu a autentifikáciu na online prístup k verejným službám v cezhraničných situáciách.

(31)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Mali by sa získavať informácie s cieľom prispieť k uvedenému hodnoteniu a s cieľom umožniť posúdenie efektívnosti tohto nariadenia v porovnaní s cieľmi, ktoré sledujú. Komisia by okrem iného mala tiež zhodnotiť pridanú hodnotu zriadenia centralizovaného a harmonizovaného európskeho systému ohlasovania, ako je napríklad centrálne rozhrania na ohlasovanie.

(32)  Smernica 2010/65/EÚ by sa preto mala zrušiť s účinnosťou od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(33)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(13),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa zriaďuje rámec pre technologicky neutrálne a interoperabilné európske prostredie jednotnej námornej platformy (ďalej len „EMSWe“ – European Maritime Single Window environment) s harmonizovanými rozhraniami s cieľom uľahčiť elektronický prenos informácií v súvislosti s ohlasovacími povinnosťami pre lode, ktoré prichádzajú do prístavov Únie, zdržujú sa v prístavoch Únie a odchádzajú z prístavov Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „európske prostredie jednotnej námornej platformy“ (ďalej len „EMSWe“) je právny a technický rámec pre elektronický prenos informácií v súvislosti s ohlasovacími povinnosťami týkajúcimi ▌ sa ▌zastavení v prístavoch v Únii, ktorý pozostáva zo siete vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest s harmonizovanými rozhraniami na ohlasovanie a zahŕňa výmenu údajov prostredníctvom systému SafeSeaNet a iných relevantných systémov, ako aj spoločné služby pre správu registra používateľov a riadenie prístupu, kontaktovania, identifikáciu lodí, kódy lokalít a informácie o nebezpečnom a znečisťujúcom tovare a o zdraví;

2.  „loď“ je každé námorná loď alebo plavidlo prevádzkované v morskom prostredí, ktoré podlieha konkrétnej ohlasovacej povinnosti uvedenej v prílohe;

3.  „vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto“ je technická platforma, ktorá je zriadená a prevádzkovaná na vnútroštátnej úrovni a slúži na elektronické prijímanie, výmenu a zasielanie informácií s cieľom splniť ohlasovacie povinnosti, ktorá zahŕňa jednotne vymedzené riadenie prístupových práv, modul harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie a grafické používateľské rozhranie na komunikáciu s deklarantmi, ako aj prepojenia so systémami a databázami príslušných orgánov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktorá umožňuje oznamovanie správ alebo potvrdení týkajúcich sa najširšej škály rozhodnutí všetkých zúčastnených príslušných orgánov deklarantom a ktorá by tiež mohla prípadne umožňovať spojenie s inými ohlasovacími prostriedkami;

4.  „modul harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie“ je midlvér vo vnútroštátnom námornom jednotnom kontaktnom mieste, prostredníctvom ktorého možno vymieňať informácie medzi informačným systémom, ktorý používa deklarant, a príslušným vnútroštátnym námorným jednotným kontaktným miestom;

5.  „ohlasovacia povinnosť“ sú informácie požadované na základe právnych aktov Únie a medzinárodných právnych aktov uvedených v prílohe, ako aj vnútroštátnych právnych predpisov a požiadaviek uvedených v prílohe, ktoré sa musia poskytnúť ▌ v súvislosti so zastavením v prístave;

6.  „zastavenie v prístave“ je príchod lode do námorného prístavu v členskom štáte, zdržiavanie sa lode v tomto prístave a jej odchod z neho▌;

7.  „údajový prvok“ je najmenšia jednotka informácií, ktorá má jedinečnú definíciu a presné technické vlastnosti, akými sú formát, dĺžka a typ znaku;

8.  „súbor údajov v rámci EMSWe“ je úplný zoznam údajových prvkov vyplývajúcich z ohlasovacích povinností;

9.  „grafické používateľské rozhranie“ je webové rozhranie na predkladanie údajov vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu umožňujúce obojsmernú webovú výmenu medzi používateľom a systémom, ktoré deklarantom umožňuje vkladať údaje manuálne, a to okrem iného aj prostredníctvom harmonizovaných digitálnych tabuliek a funkcií, pomocou ktorých možno ohlasované údajové prvky z týchto tabuliek získať, a zahŕňa spoločné funkcie a vlastnosti, ktorými sa pre deklarantov zabezpečuje jednotný spôsob navigácie a jednotné nahrávanie údajov;

10.  „spoločná služba kontaktovania“ je dodatočná dobrovoľná služba pre deklarantov na začatie priamych medzisystémových dátových spojení medzi systémom deklaranta a modulom harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie príslušného vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta;

11.  „deklarant“ je každá fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa vzťahujú ohlasovacie povinnosti, alebo každá riadne splnomocnená fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná v mene uvedenej osoby v rámci obmedzení príslušnej ohlasovacej povinnosti;

12.  „colné orgány“ sú orgány vymedzené v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

13.  „poskytovateľ dátových služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje ▌ deklarantovi služby v oblasti informačných a komunikačných technológií v súvislosti s ohlasovacími povinnosťami;

14.  „elektronický prenos informácií“ je proces prenosu informácií, ktoré boli digitálne zakódované s použitím upraviteľného štruktúrovaného formátu, ktorý je možné priamo použiť na ukladanie a spracúvanie údajov počítačmi;

15.  „poskytovateľ prístavných služieb“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje jednu alebo viac kategórií prístavných služieb uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/352(14).

Kapitola II

Súbor údajov v rámci EMSWe

Článok 3

Zriadenie súboru údajov v rámci EMSWe

1.  Komisia stanoví ▌a mení súbor údajov v rámci EMSWe podľa odseku 3 tohto článku.

2.  ▌Do ... [šiestich mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] ▌členské štáty oznámia Komisii akékoľvek ohlasovacie povinnosti, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov a požiadaviek ako aj údajové prvky, ktoré sa majú zahrnúť do súboru údajov v rámci EMSWe. Uvedené údajové prvky presne určia. ▌

3.  Komisia je splnomocnená prijímať ▌delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť prílohu k tomuto nariadeniu na účely vloženia, vypustenia alebo prispôsobenia odkazov na vnútroštátne právne predpisy alebo požiadavky, právne akty Únie, alebo medzinárodné právne akty a stanoviť a zmeniť súbor údajov v rámci EMSWe.

Prvý takýto delegovaný akt sa prijme do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Ako sa uvádza v článku 4, členský štát môže požiadať Komisiu o vloženie údajových prvkov do súboru údajov v rámci EMSWe alebo ich zmenu v súlade s ohlasovacími povinnosťami uvedenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch a požiadavkách. Komisia pri posudzovaní, či sa dané údajové prvky zahrnú do súboru údajov v rámci EMSWe, vezme do úvahy bezpečnostné hľadiská, ako aj zásady dohovoru FAL, a to zásadu požadujúcu ohlasovať len nevyhnutné informácie a zásadu zachovania počtu položiek na minime.

Komisia do troch mesiacov po podaní žiadosti rozhodne, či vloží údajové prvky do súboru údajov v rámci EMSWe. Komisia svoje rozhodnutie odôvodní.

Delegovaný akt, ktorým sa do súboru údajov v rámci EMSWe vkladá údajový prvok alebo sa ním údajový prvok v súbore údajov v rámci EMSWe mení, obsahuje výslovný odkaz na vnútroštátne právne predpisy a požiadavky uvedené v treťom pododseku.

V prípade, že sa Komisia rozhodne požadovaný údajový prvok nevložiť, toto odmietnutie náležité odôvodní z hľadiska bezpečnosti plavby a zásad dohovoru FAL.

Článok 4

Zmeny súboru údajov v rámci EMSWe

1.  Ak má členský štát v úmysle ▌ zmeniť ohlasovaciu povinnosť ▌ podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov a požiadaviek, čo by zahŕňalo poskytovanie iných informácií, ako sú informácie uvedené v súbore údajov v rámci EMSWe, uvedený členský štát bezodkladne oznámi tento úmysel Komisii. V uvedenom oznámení členský štát presne identifikuje informácie nezahrnuté do súboru údajov v rámci EMSWe a uvedie plánované obdobie uplatňovania príslušnej ohlasovacej povinnosti.

2.  Členský štát nezavedie nové ohlasovacie povinnosti, pokiaľ Komisia takéto zavedenie neschválila postupom stanoveným v článku 3 a zodpovedajúce informácie neboli zapracované do súboru údajov v rámci EMSWe a neuplatňujú sa v harmonizovaných rozhraniach na ohlasovanie.

3.  Komisia posúdi potrebu zmeny súboru údajov v rámci EMSWe v súlade s článkom 3 ods. 3. Zmeny súboru údajov v rámci EMSWe sa zavádzajú len raz za rok s výnimkou riadne odôvodnených prípadov.

4.  Za výnimočných okolností môže členský štát požiadať deklarantov o poskytnutie dodatočných údajových prvkov bez schválenia Komisiou, a to počas obdobia kratšieho ako tri mesiace. Členský štát bezodkladne oznámi tieto údajové prvky Komisii. Komisia môže umožniť členskému štátu pokračovať vo vyžadovaní dodatočných údajových prvkov dve ďalšie trojmesačné obdobia, ak výnimočné okolnosti pretrvávajú.

Členský štát môže najneskôr jeden mesiac pred skončením posledného trojmesačného obdobia uvedeného v prvom pododseku požiadať Komisiu, aby sa dodatočné údajové prvky stali súčasťou súboru údajov v rámci EMSWe v súlade s článkom 3 ods. 3. Členský štát môže naďalej od deklarantov žiadať o poskytnutie dodatočných údajových prvkov, až kým Komisia neprijme rozhodnutie, a v prípade kladného rozhodnutia, až kým sa neimplementuje súbor údajov v rámci zmeneného EMSWe.

Kapitola III

Poskytovanie informácií

Článok 5

Vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto

1.  Každý členský štát zriadi vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto, prostredníctvom ktorého sa v súlade s týmto nariadením a bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 11, budú prostredníctvom súboru údajov v rámci EMSWe a v súlade s ním jedenkrát poskytovať všetky informácie potrebné na plnenie ohlasovacích povinností, pričom sa používa modul harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie a grafické používateľské rozhranie stanovené v článku 6 a prípadne iné ohlasovacie prostriedky stanovené v článku 7, a to na účely sprístupnenia týchto informácií príslušným orgánom členských štátov v rozsahu potrebnom na umožnenie týmto orgánom plniť ich príslušné funkcie.

Členské štáty zodpovedajú za ▌ prevádzku svojho vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta.

Členské štáty môžu zriadiť námorné jednotné kontaktné miesto spolu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi. Uvedené členské štáty určia toto námorné jednotné kontaktné miesto za svoje vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto a zostávajú zodpovedné za jeho prevádzku v súlade s týmto nariadením.

2.  Členské štáty, ktoré nemajú námorné prístavy, sú oslobodené od povinnosti vytvoriť, zriadiť, prevádzkovať a sprístupniť vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto stanovené v odseku 1.

3.  Členské štáty zabezpečia:

a)  kompatibilitu vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta s modulom harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie a dodržanie spoločných funkcií v rámci grafických používateľských rozhraní svojho námorného jednotného kontaktného miesta v súlade s článkom 6 ods. 2;

b)  včasnú integráciu harmonizovaných rozhraní na ohlasovanie v súlade s dátumami vykonávania stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v článku 6, ako aj ich následných aktualizácií v súlade s dátumami dohodnutými vo viacročnom pláne vykonávania;

c)  prepojenie s príslušnými systémami príslušných orgánov s cieľom umožniť prenos údajov, ktoré sa majú ohlásiť uvedeným orgánom prostredníctvom vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta a uvedeným systémom v súlade s právnymi aktmi Únie a s vnútroštátnymi právnymi predpismi a požiadavkami, ako aj v súlade s technickými špecifikáciami uvedených systémov;

d)  poskytovanie asistenčnej služby počas prvých 12 mesiacov po ... [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] a podporného webového sídla online pre svoje vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto s jasnými pokynmi v úradných jazykoch tohto členského štátu a prípadne v jazyku, ktorý sa používa medzinárodne;

e)  poskytovanie primeranej a potrebnej odbornej prípravy všetkým zamestnancom priamo zapojeným do prevádzky vnútroštátneho jednotného kontaktného miesta.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa požadované informácie dostali k orgánom zodpovedným za uplatňovanie príslušných právnych predpisov a aby sa tieto informácie obmedzili na potreby každého z uvedených orgánov. Členské štáty pritom zabezpečia súlad s právnymi požiadavkami týkajúcimi sa prenosu informácií ▌ stanovenými v právnych aktoch Únie uvedených v prílohe a v prípade potreby využijú techniky elektronického spracovania údajov uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Členské štáty zabezpečia tiež interoperabilitu s informačnými systémami používanými uvedenými orgánmi.

5.  Vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto zabezpečí, aby mali deklaranti technickú možnosť sprístupniť ▌podsúbor údajových prvkov vopred vymedzený na vnútroštátnej úrovni samostatne jednotlivým poskytovateľom prístavných služieb v prístave určenia.

6.  Ak členský štát nevyžaduje všetky prvky súboru údajov v rámci EMSWe s cieľom splniť ohlasovacie povinnosti, vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto prijme predložené informácie, ktoré sú obmedzené na údajové prvky požadované uvedeným členským štátom. Námorné jednotné kontaktné miesto takisto prijme informácie, ktoré predloží deklarant a ktoré obsahujú dodatočné údajové prvky zo súboru údajov v rámci EMSWe; tieto dodatočné prvky však nemusí spracovať ani uchovávať.

7.  Členské štáty uchovávajú informácie predložené ich príslušným vnútroštátnym námorným jednotným kontaktným miestam len počas obdobia nevyhnutného na zabezpečenie splnenia požiadaviek stanovených v tomto nariadení a zabezpečia súlad s právnymi aktmi Únie a medzinárodnými a vnútroštátnymi právnymi aktmi uvedenými v prílohe ▌. Členské štáty následne takéto informácie bezodkladne vymažú.

8.  Členské štáty zverejnia odhadované a skutočné časy príchodu a odchodu lodí v elektronickom formáte harmonizovanom na úrovni Únie na základe údajov predložených deklarantmi vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu. Táto povinnosť sa neuplatňuje na lode prepravujúce citlivý náklad, keď by zverejnenie takýchto informácií vnútroštátnym námorným jednotným kontaktným miestom mohlo predstavovať hrozbu z hľadiska bezpečnosti.

9.  Vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta majú jednotnú internetovú adresu ▌.

10.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví harmonizovanú štruktúru podporného webového sídla uvedeného v odseku 3 písm. d), technické špecifikácie zverejnenia časov príchodov a odchodov uvedené v odseku 8 a jednotný formát pre internetové adresy uvedený v odseku 9. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 6

Harmonizované rozhrania na ohlasovanie

1.  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví funkčné a technické špecifikácie pre modul harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie pre vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta. Funkčné a technické špecifikácie budú zamerané na uľahčenie interoperability s rozličnými technológiami a systémami ohlasovania používateľov.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje do ... [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a následne aktualizuje modul harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie pre vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta v súlade so špecifikáciami uvedenými v odsekoch 1 a 5 tohto článku.

3.  Komisia poskytne členským štátom modul harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie a všetky príslušné informácie na účely integrácie do ich vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta.

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví spoločné funkcie grafického používateľského rozhrania a vzory harmonizovaných digitálnych tabuliek uvedených v článku 2 ods. 9.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

5.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými zmení technické špecifikácie, normy a postupy s cieľom zabezpečiť, aby boli harmonizované rozhrania na ohlasovanie otvorené budúcim technológiám.

6.  Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Článok 7

Iné ohlasovacie prostriedky

1.  Členské štáty deklarantom umožnia, aby na dobrovoľnom základe poskytovali informácie vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu prostredníctvom poskytovateľov dátových služieb, ktorí spĺňajú požiadavky modulu harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie.

2.  Členské štáty môžu deklarantom umožniť, aby poskytli informácie prostredníctvom iných ohlasovacích kanálov ▌, za predpokladu, že uvedené kanály sú pre deklarantov dobrovoľné. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby tieto iné kanály sprístupnili príslušné informácie vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu.

3.  Členské štáty môžu použiť alternatívne prostriedky na poskytovanie informácií v prípade dočasného zlyhania ktoréhokoľvek z elektronických systémov uvedených v článkoch 5 a 6 a v článkoch 12 až 17.

Článok 8

Zásada „ohlasovať len raz“

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 1, pokiaľ sa v práve Únie nevyžaduje inak, členské štáty zabezpečia, aby sa od deklaranta podľa tohto nariadenia požadovalo poskytnutie informácií pri každom zastavení v prístave len raz a aby sa príslušné údajové prvky zo súboru údajov v rámci EMSWe sprístupnili a opätovne použili v súlade s odsekom 3 tohto článku.

2.  Komisia zabezpečí, aby sa identifikačné ▌ informácie o lodiach, ako aj ▌ údaje o lodiach a výnimky poskytnuté cez vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto zaznamenávali v databáze lodí v rámci EMSWe uvedenej v článku 14 a aby boli dostupné pri všetkých nasledujúcich zastaveniach v prístavoch v rámci Únie.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby údajové prvky zo súboru údajov v rámci EMSWe, poskytnuté pri odchode z prístavu v Únii, boli dostupné pre deklaranta na účely splnenia ohlasovacích povinností pri príchode do ďalšieho prístavu v Únii pod podmienkou, že loď počas plavby nezastavila v prístave mimo Únie. Tento odsek sa nevzťahuje na informácie prijaté podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ možnosť sprístupniť takéto informácie na takýto účel nie je stanovená v uvedenom nariadení.

4.  Všetky príslušné údajové prvky zo súboru údajov v rámci EMSWe prijaté v súlade s týmto nariadením sa sprístupnia ostatným vnútroštátnym námorným jednotným kontaktným miestam prostredníctvom systému SafeSeaNet.

5.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví zoznam príslušných údajových prvkov uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Článok 9

Zodpovednosť za oznamované informácie

Deklarant zodpovedá za zabezpečenie predkladania údajových prvkov v súlade s platnými právnymi a technickými požiadavkami. Deklarant zostáva zodpovedný za údaje a aktualizáciu všetkých informácií, ktoré sa zmenili po ich predložení vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu.

Článok 10

Ochrana údajov a dôvernosť

1.  Spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi v rámci tohto nariadenia musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

2.  Spracúvanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia zo strany Komisie musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

3.  Členské štáty a Komisia prijmú v súlade s platným právom Únie alebo vnútroštátnym právom opatrenia potrebné na zabezpečenie dôvernosti obchodných a iných citlivých informácií, ktoré sa vymieňajú podľa tohto nariadenia.

Článok 11

Dodatočné ustanovenia týkajúce sa colných orgánov

1.  Týmto nariadením sa nebráni výmene informácií medzi colnými orgánmi členských štátov ani medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi, ktoré používajú techniky elektronického spracovania údajov uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

2.   Príslušné informácie z predbežného colného vyhlásenia o vstupe uvedeného v článku 127 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa v prípade, že je to v súlade s colným právom Únie, sprístupňujú vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu na referenčné účely a v prípade potreby sa opätovne použijú na účely iných ohlasovacích povinností uvedených v prílohe.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví zoznam príslušných údajových prvkov informácií uvedených v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [dva roky do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Kapitola IV

Spoločné služby

Článok 12

Systém správy registra používateľov a riadenia prístupu k EMSWe

1.  Komisia pre prípady, keď sa vyžaduje autentifikácia, zriadi spoločný systém správy registra používateľov a riadenia prístupu pre deklarantov a poskytovateľov dátových služieb, ktorí využívajú vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto, ako aj pre vnútroštátne orgány, ktoré využívajú prístup k vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu, a zabezpečí dostupnosť tohto systému. Takýto spoločný systém správy registra používateľov a riadenia prístupu zabezpečí registráciu jednotlivých používateľov prostredníctvom existujúceho registra Únie s uznávaním na úrovni Únie, spoločnú správu používateľov a monitorovanie používateľov na úrovni Únie.

2.  Každý členský štát určí vnútroštátny orgán zodpovedný za identifikáciu a registráciu nových používateľov a zmenu a zrušenie existujúcich kont prostredníctvom systému uvedeného v odseku 1.

3.  Na účely prístupu k vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu v rôznych členských štátoch sa deklarant alebo poskytovateľ služieb, ktorý je zapísaný v systéme správy registra používateľov a riadenia prístupu k EMSWe, považuje za registrovaného do vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta vo všetkých členských štátoch a svoju činnosť vykonáva v medziach prístupových práv, ktoré udelil každý členský štát v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi.

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví technické špecifikácie, normy a postupy na zriadenie spoločného systému správy registra používateľov a riadenia prístupu uvedeného v odseku 1 vrátane funkcií uvedených v odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 13

Spoločná služba kontaktovania

1.  Komisia vytvorí v úzkej spolupráci s členskými štátmi dodatočnú dobrovoľnú spoločnú službu kontaktovania za predpokladu, že bol v plnej miere implementovaný modul harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie v súlade s článkom 6.

2.  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví funkčné a technické špecifikácie, mechanizmy kontroly kvality a postupy na zavedenie, udržiavanie a používanie spoločnej služby kontaktovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 14

Databáza lodí v rámci EMSWe

1.  Komisia v súlade s článkom 8 ods. 2 zriadi databázu lodí v rámci EMSWe, ktorá bude obsahovať zoznam identifikačných informácií a údajov o lodiach, ako aj záznamy o výnimkách z ohlasovania lodí.

2.  Členské štáty zabezpečia poskytovanie údajov, ktoré sú uvedené v odseku 1, do databázy lodí v rámci EMSWe na základe údajov, ktoré deklaranti predkladajú vnútroštátnemu námornému jednotnému kontaktnému miestu.

3.  Komisia zabezpečí dostupnosť údajov z databázy lodí pre vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta na uľahčenie ohlasovania lodí.

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví technické špecifikácie, normy a postupy na zriadenie databázy uvedenej v odseku 1 na účely získavania, uchovávania, aktualizácie a poskytovania identifikačných informácií a údajov o lodiach, ako aj záznamov o výnimkách z ohlasovania lodí. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 15

Spoločná databáza lokalít

1.  Komisia zriadi spoločnú databázu lokalít obsahujúcu referenčný zoznam kódov lokalít(15) a zoznam kódov prístavných zariadení zaregistrovaných v databáze GISIS organizácie IMO.

2.  Komisia zabezpečí dostupnosť databázy lokalít pre vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta na uľahčenie ohlasovania lodí.

3.  Členské štáty sprístupnia na vnútroštátnej úrovni informácie z databázy lokalít prostredníctvom vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta.

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví technické špecifikácie, normy a postupy na zriadenie ▌spoločnej databázy lokalít uvedenej v odseku 1 na účely získavania, uchovávania, aktualizácie a poskytovania kódov lokalít a prístavných zariadení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 16

Spoločná databáza nebezpečných materiálov

1.  Komisia zriadi spoločnú databázu nebezpečných materiálov obsahujúcu zoznam nebezpečného a znečisťujúceho tovaru, ktorý sa má oznamovať v súlade so smernicou 2002/59/ES a formulárom IMO FAL 7, pričom sa zohľadnia príslušné prvky údajov z dohovorov a kódexov IMO.

2.  Komisia zabezpečí dostupnosť spoločnej databázy nebezpečných materiálov pre vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta na uľahčenie ohlasovania lodí.

3.  Táto databáza bude prepojená s príslušnými záznamami v databáze MAR-CIS, ktorú vyvinula Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „EMSA“), s cieľom poskytovať informácie o súvisiacich nebezpečenstvách a rizikách, ktoré predstavuje nebezpečný a znečisťujúci tovar.

4.  Táto databáza sa bude používať ako referenčný a overovací nástroj na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie počas procesu ohlasovania prostredníctvom vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta.

5.  Členské štáty sprístupnia na vnútroštátnej úrovni informácie z databázy nebezpečných materiálov prostredníctvom vnútroštátneho námorného jednotného kontaktného miesta.

6.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví technické špecifikácie, normy a postupy na zriadenie spoločnej databázy nebezpečných materiálov uvedenej v odseku 1 na účely získavania, uchovávania a poskytovania referenčných informácií týkajúcich sa nebezpečných materiálov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do ... [24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 17

Spoločná databáza hygienického stavu lodí

1.  Komisia sprístupní spoločnú databázu hygienického stavu lodí, v ktorej možno zaznamenávať a uchovávať údaje týkajúce sa námorných vyhlásení o zdravotnom stave podľa článku 37 medzinárodných zdravotných predpisov – MZP (2005); osobné údaje týkajúce sa chorých osôb na palube lodí sa v tejto databáze nesmú uchovávať.

Príslušné zdravotnícke orgány členských štátov majú prístup k databáze na účely prijímania a výmeny údajov.

2.  Členské štáty, ktoré používajú databázu hygienického stavu lodí, oznámia Komisii svoj vnútroštátny orgán zodpovedný za správu používateľov v súvislosti s uvedenou databázou vrátane registrácie nových používateľov, ako aj za zmenu a zrušenie kont.

3.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví technické špecifikácie, normy a postupy na zriadenie databázy uvedenej v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Kapitola V

Koordinácia činností v rámci EMSWe

Článok 18

Vnútroštátni koordinátori

Každý členský štát určí príslušný vnútroštátny orgán, ktorý bude mať jasný právny mandát pôsobiť ako vnútroštátny koordinátor pre EMSWe. Vnútroštátny koordinátor bude:

a)  pôsobiť ako vnútroštátne kontaktné miesto pre používateľov a Komisiu, pokiaľ ide o všetky záležitosti týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia;

b)  koordinovať uplatňovanie tohto nariadenia príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci členského štátu a ich spoluprácu;

c)  koordinovať činnosti zamerané na zabezpečenie rozosielania údajov a prepojenia s príslušnými systémami príslušných orgánov podľa článku 5 ods. 3 písm. c).

Článok 19

Viacročný plán vykonávania

S cieľom uľahčiť včasné vykonávanie tohto nariadenia a zabezpečiť mechanizmy kontroly kvality a postupy na zavedenie, udržiavanie a aktualizáciu modulu harmonizovaného rozhrania a súvisiacich harmonizovaných prvkov EMSWe prijme Komisia po príslušných ▌ konzultáciách s expertmi členských štátov viacročný plán vykonávania, ktorý každoročne ▌reviduje a v ktorom sa uvádza:

a)  plán rozvoja a aktualizácie harmonizovaných rozhraní na ohlasovanie a súvisiacich harmonizovaných prvkov EMSWe, ktoré sú naplánované na nasledujúcich 18 mesiacov;

b)  plán vytvorenia spoločnej služby kontaktovania do ... [5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

c)  orientačné dátumy pre konzultáciu s príslušnými zainteresovanými stranami;

d)  orientačné lehoty pre členské štáty na následnú integráciu harmonizovaných rozhraní na ohlasovanie do vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest;

e)  orientačné lehoty na vytvorenie spoločnej služby kontaktovania Komisiou po implementovaní modulu harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie;

f)  testovacie obdobie pre členské štáty a deklarantov s cieľom overiť ich prepojenia s akýmikoľvek novými verziami harmonizovaných rozhraní na ohlasovanie;

g)  testovacie obdobie pre spoločnú službu kontaktovania;

h)  orientačné lehoty na postupné odstavenie starších verzií harmonizovaných rozhraní na ohlasovanie pre členské štáty a deklarantov.

Kapitola VI

Záverečné ustanovenia

Článok 20

Náklady

Zo všeobecného rozpočtu Európskej únie sa kryjú náklady na:

a)  vývoj a údržbu nástrojov IKT podporujúcich vykonávanie tohto nariadenia na úrovni Únie zo strany Komisie a EMSA;

b)  propagáciu EMSWe na úrovni Únie, a to aj medzi príslušnými zainteresovanými stranami, a na úrovni príslušných medzinárodných organizácií.

Článok 21

Spolupráca s inými systémami alebo službami na uľahčenie obchodu a dopravy

V prípadoch, keď boli systémy alebo služby na uľahčenie obchodu a dopravy vytvorené podľa iných právnych aktov Únie, bude Komisia koordinovať činnosti súvisiace s uvedenými systémami alebo službami s cieľom dosiahnuť súčinnosť a zabrániť duplicite.

Článok 22

Preskúmanie a predloženie správy

▌Členské štáty monitorujú uplatňovanie EMSWe a ▌podávajú Komisii správy o svojich zisteniach. Správa bude zahŕňať tieto ukazovatele:

a)  používanie modulu harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie;

b)  používanie grafického používateľského rozhrania;

c)  používanie iných ohlasovacích prostriedkov uvedených v článku 7.

▌Členské štáty ▌predložia túto správu Komisii každý rok na základe vzoru, ktorý poskytne Komisia.

Komisia najneskôr do ... [osem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o fungovaní EMSWe na základe získaných údajov a štatistík. Hodnotiaca správa musí v prípade potreby zahŕňať hodnotenie nových technológií, ktoré by mohli viesť k zmenám alebo nahradeniu modulu harmonizovaného rozhrania na ohlasovanie.

Článok 23

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 24

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor na podporu digitálnej dopravy a obchodu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 25

Zrušenie smernice 2010/65/EÚ

Smernica 2010/65/EÚ sa zrušuje od ... [šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Odkazy na smernicu 2010/65/EÚ sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa od ... [šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Funkcie uvedené v článku 11 ods. 2 a tie, ktoré sa týkajú ohlasovacích povinností v colnej oblasti uvedených v časti A bode 7 prílohy, sa začnú uplatňovať, keď sa elektronické systémy uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ktoré sú potrebné na uplatňovanie uvedených ohlasovacích povinností, uvedú do prevádzky v súlade s pracovným programom stanoveným Komisiou podľa článkov 280 a 281 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Komisia uverejní dátum, kedy boli splnené podmienky tohto odseku v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Ohlasovacie povinnosti

A.  Ohlasovacie povinnosti vyplývajúce z právnych aktov Únie

Táto kategória ohlasovacích povinností zahŕňa informácie, ktoré sa majú poskytovať v súlade s týmito ustanoveniami:

1.  Oznámenie týkajúce sa lodí plávajúcich do prístavov a z prístavov členských štátov

Článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).

2.  Hraničné kontroly osôb

Článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/3999. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

3.  Hlásenie o nebezpečnom alebo znečisťujúcom tovare prepravovanom na palube

Článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10).

4.  Oznámenie o odpade a zvyškoch

Článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81).

5.  Oznámenie bezpečnostných informácií

Článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 725/2004 z 31. marca 2004 o zvýšení bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 6).

▌Na identifikáciu údajových prvkov, ktoré sa vyžadujú podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 725/2004, sa používa formulár uvedený v dodatku k tejto prílohe. ▌

6.  Informácie o osobách na palube

Článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 2 smernice Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35).

7.  Colné formality

a)  Formality pri príchode:

–  oznámenie o príchode [článok 133 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  predloženie tovaru colným orgánom [článok 139 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  vyhlásenie na dočasné uskladnenie tovaru [článok 145 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  colný status tovaru [články 153 až 155 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  elektronické prepravné doklady používané na tranzit [článok 233 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 952/2013].

b)  Formality pri odchode:

–  colný status tovaru [články 153 až 155 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  elektronické prepravné doklady používané na tranzit [článok 233 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  oznámenie o výstupe [článok 267 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  predbežné colné vyhlásenie o výstupe [články 271 a 272 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

–  oznámenie o spätnom vývoze [články 274 a 275 nariadenia (EÚ) č. 952/2013];

8.  Bezpečná nakládka a vykládka lode na hromadný náklad

Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES zo 4. decembra 2001 stanovujúcej harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad (Ú. v. ES L 13, 16.1.2002, s. 9).

9.  Štátna prístavná kontrola

Článok 9 a článok 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

10.  Štatistiky v oblasti námornej dopravy

Článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/42/ES zo 6. mája 2009 o štatistických údajoch o námornej nákladnej a osobnej doprave (Ú. v. EÚ L 141, 6.6.2009, s. 29).

B.  Dokumenty podľa dohovoru FAL a ohlasovacie povinnosti vyplývajúce z medzinárodných právnych nástrojov

Táto kategória ohlasovacích povinností zahŕňa informácie, ktoré sa majú poskytovať v súlade s dohovorom FAL a inými príslušnými medzinárodnými právnymi nástrojmi.

1.  FAL ▌ 1: Všeobecné vyhlásenie

2.  FAL ▌ 2: Vyhlásenie o náklade

3.  FAL ▌ 3: Vyhlásenie o lodných zásobách

4.  FAL ▌ 4: Vyhlásenie o osobnom majetku posádky

5.  FAL ▌ 5: Zoznam posádky

6.  FAL ▌ 6: Zoznam cestujúcich

7.  FAL ▌ 7: Nebezpečný tovar

8.  Námorné vyhlásenie o zdravotnom stave

C.  Ohlasovacie povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnych právnych predpisov a požiadaviek

DODATOK

FORMULÁR O BEZPEČNOSTNÝCH INFORMÁCIÁCH PRED PRÍCHODOM LODE

PRE VŠETKY LODE PRED VSTUPOM DO PRÍSTAVU ČLENSKÉHO ŠTÁTU EÚ

[nariadenie 9 kapitoly XI-2 Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (SOLAS) a článok 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 725/2004]

Údaje o lodi a kontaktné údaje

Číslo IMO

 

Názov lode

 

Prístav registrácie

 

Vlajkový štát

 

Typ lode

 

Volací znak

 

Hrubá priestornosť

 

Volacie čísla Inmarsat (ak sú k dispozícii)

 

Názov spoločnosti a identifikačné číslo spoločnosti

 

Meno bezpečnostného dôstojníka spoločnosti a 24-hodinové kontaktné údaje

 

Prístav príchodu

 

Zariadenia prístavu príchodu (ak sú známe)

 

Informácie o prístave a prístavných zariadeniach

Predpokladaný dátum a čas príchodu lode do prístavu (ETA)

 

Hlavný účel zastavenia

 

Informácie vyžadované podľa predpisu 9.2.1 kapitoly XI-2 dohovoru SOLAS

Má loď platné medzinárodné osvedčenie o bezpečnosti lode (ISSC)?

ÁNO

ISSC

NIE – prečo nie?

Vydal (názov orgánu alebo uznanej bezpečnostnej organizácie)

Dátum uplynutia platnosti (dd. mm. rrrr)

Má loď na palube schválený bezpečnostný plán lode?

ÁNO

NIE

Na akej úrovni bezpečnosti sa loď v súčasnosti prevádzkuje?

Úroveň

bezpečnosti 1

Úroveň

bezpečnosti 2

Úroveň

bezpečnosti 3

Poloha lode v čase uskutočnenia tohto ohlásenia

 

Uveďte posledných 10 zastavení v prístavných zariadeniach v chronologickom poradí (poslednú zastávku najskôr):

Č.

Dátum od (dd. mm. rrrr)

Dátum do (dd. mm. rrrr)

Prístav

Krajina

UN/LOCODE

(ak je k dispozícii)

Prístavné zariadenie

Úroveň bezpečnosti

1

 

 

 

 

 

 

ÚB =

2

 

 

 

 

 

 

ÚB =

3

 

 

 

 

 

 

ÚB =

4

 

 

 

 

 

 

ÚB =

5

 

 

 

 

 

 

ÚB =

6

 

 

 

 

 

 

ÚB =

7

 

 

 

 

 

 

ÚB =

8

 

 

 

 

 

 

ÚB =

9

 

 

 

 

 

 

ÚB =

10

 

 

 

 

 

 

ÚB =

Vykonali sa na lodi osobitné alebo dodatočné bezpečnostné opatrenia nad rámec tých, ktoré sa uvádzajú v schválenom bezpečnostnom pláne lode?

Ak ÁNO, uveďte, aké osobitné alebo dodatočné bezpečnostné opatrenia sa na lodi vykonali.

ÁNO

NIE

Č.

(ako je uvedené vyššie)

Osobitné alebo dodatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré sa na lodi vykonali

1

 

2

 

3

 

4

 

5

 

6

 

7

 

8

 

9

 

10

 

V chronologickom poradí uveďte činnosti z lode na loď (začnite poslednou), ktoré sa vykonali počas uvedených posledných desiatich zastavení v uvedených prístavných zariadeniach. Rozšírte túto tabuľku alebo v prípade potreby pokračujte na samostatnom hárku – uveďte celkový počet činností z lode na loď:

Dodržali sa bezpečnostné postupy uvedené v schválenom bezpečnostnom pláne lode počas každej činnosti z lode na loď?

Ak NIE, v poslednom stĺpci uveďte podrobnosti o alternatívnych bezpečnostných opatreniach, ktoré sa uplatnili.

ÁNO

NIE

Č.

Dátum od (dd. mm. rrrr)

Dátum do (dd. mm. rrrr)

Poloha alebo zemepisná dĺžka a šírka

Činnosť z lode na loď

Uplatnené alternatívne bezpečnostné opatrenia

1

 

 

 

 

 

2

 

 

 

 

 

3

 

 

 

 

 

4

 

 

 

 

 

5

 

 

 

 

 

6

 

 

 

 

 

7

 

 

 

 

 

8

 

 

 

 

 

9

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

Všeobecný opis nákladu na palube lode

 

Obsahuje náklad lode nebezpečné látky, ktoré patria do niektorej z týchto tried kódexu IMDG: 1,