Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 18. apríla 2019 - Štrasburg 
Čína, najmä situácia náboženských a etnických menšín
 Kamerun
 Brunej
 Dohoda o justičnej spolupráci v trestných veciach medzi Eurojustom a Dánskom *
 Emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá ***I
 Podpora ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy ***I
 Používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností ***I
 Cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia ***I
 Európsky obranný fond ***I
 Expozície vo forme krytých dlhopisov ***I
 Kryté dlhopisy a verejný dohľad nad krytými dlhopismi ***I
 Program InvestEU ***I
 Prostredie jednotnej európskej námornej platformy ***I
 Zverejňovanie informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť ***I
 Perzistentné organické látky ***I
 Zúčtovacia povinnosť, požiadavky na ohlasovanie a postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch a archívy obchodných údajov ***I
 Povoľovanie centrálnych protistrán a uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín ***I
 Podpora využívania rastových trhov MSP ***I
 Rokovania s Radou a Komisiu o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu: legislatívny návrh
 Komplexný rámec Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov

Čína, najmä situácia náboženských a etnických menšín
PDF 149kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín (2019/2690(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0422RC-B8-0255/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä na uznesenie z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(1), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(2), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(3), z 12. septembra 2018 k stavu vzťahov medzi EÚ a Čínou(4) a zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(5),

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. júna 2016 s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny (JOIN(2016)0030),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 21. samite EÚ-Čína 9. apríla 2019,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 37. kolo sa konalo v Bruseli 1. a 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, ktorý Čína podpísala v roku 1998, ale neratifikovala ho,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky hodnotenia Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie týkajúceho sa Číny,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaväzuje, že bude podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ bez výnimky a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane strategických partnerov; keďže táto otázka by mala zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a vyjadreným záujmom Číny o dodržiavanie medzinárodných právnych predpisov a noriem týkajúcich sa ľudských práv v rámci vlastného rozvoja;

B.  keďže Čína úspešne vyriešila problém chudoby 700 miliónov ľudí, ale keďže od marca 2013, keď prezident Si Ťin-pching prevzal moc, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne stále zhoršuje, pričom vláda stupňuje svoju nevraživosť k pokojnému disentu, slobode prejavu a náboženského vyznania a právnemu štátu; keďže čínske orgány zadržiavajú a stíhajú stovky obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

C.  keďže nové predpisy o náboženských otázkach, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2018, sú prísnejšie voči náboženským skupinám a činnostiam a nútia ich riadiť sa viac politikou strany; keďže v otázke náboženskej slobody a svedomia sa dosiahla nová najnižšia úroveň od začiatku hospodárskych reforiem a otvorenia sa Číny v druhej polovici 70. rokov minulého storočia; keďže Čína je domovom jedných z najväčších skupín náboženských väzňov;

D.  keďže hoci v septembri 2018 bola v dosiahnutá dohoda medzi Svätou stolicou a čínskou vládou, pokiaľ ide o vymenovanie biskupov v Číne, kresťanské náboženské komunity v krajine čelia čoraz väčším represiám, pričom kresťania pôsobiaci v tajných aj vládou schválených cirkvách sú vystavení obťažovaniu a zadržiavaniu, búraniu kostolov, konfiškácii náboženských symbolov a tvrdým zákrokom proti kresťanským zhromaždeniam; keďže čínske orgány v niektorých provinciách neumožňujú osobám mladším ako 18 rokov zúčastňovať sa na náboženských činnostiach; keďže v septembri 2018 Čína zakázala tzv. cirkev Zionu, najväčšiu podzemnú kongregáciu v Číne s viac ako 1 500 veriacimi;

E.  keďže situácia v provincii Sin-ťiang, kde žije 10 miliónov moslimských Ujgurov a etnických Kazachov, sa prudko zhoršila, keďže stabilita a absolútna kontrola nad provinciou Sin-ťiang sa stali najvyššou prioritou čínskych orgánov, a to jednak z dôvodu pravidelných teroristických útokov páchaných Ujgurmi v tejto provincii alebo údajne s ňou spojených, ako aj pre strategickú polohu Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang pre iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta; keďže existujú informácie, že systém tábora v provincii Sin-ťiang sa uplatňuje aj v iných častiach Číny;

F.  keďže bol zavedený program mimosúdneho zaistenia, v rámci ktorého sú podľa odhadov Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie zadržiavané desaťtisíce až milión Ujgurov, ktorí sú nútení podstúpiť tzv. politickú prevýchovu, a to bez toho, aby boli obvinení alebo súdení, pričom sú svojvoľne zadržiavaní na neurčité obdobie pod zámienkou boja proti terorizmu a náboženskému extrémizmu; keďže v provincii Sin-ťiang bola vypracovaná politika prísnych obmedzení náboženských praktík a ujgurského jazyka a zvykov;

G.  keďže bola vyvinutá sofistikovaná sieť invazívneho digitálneho sledovania vrátane technológie rozpoznávania tváre a zberu údajov;

H.  keďže čínska vláda odmietla množstvo žiadostí pracovnej skupiny OSN pre nútené alebo nedobrovoľné zmiznutia (WGEID), vysokého komisára OSN pre ľudské práva a ďalších mandátov OSN pre osobitné postupy o vyslanie nezávislých vyšetrovateľov do provincie Sin-ťiang;

I.  keďže situácia v Tibete sa napriek hospodárskemu rastu a rozvoju infraštruktúry v priebehu posledných rokov zhoršila, pričom čínska vláda obmedzuje širokú škálu ľudských práv pod zámienkou bezpečnosti a stability a neustále útočí na tibetskú identitu a kultúru;

J.  keďže opatrenia dohľadu a kontroly v Tibete, ako aj svojvoľné zadržiavanie, mučenie a zlé zaobchádzanie v posledných rokoch naberajú na intenzite; keďže čínska vláda vytvorila v Tibete prostredie, v ktorom štátna moc nie je nijako obmedzená, kde prevláda atmosféra strachu a každý aspekt verejného a súkromného života je prísne kontrolovaný a regulovaný; keďže v Tibete možno akýkoľvek pokojný nesúhlas alebo kritiku štátnych politík v oblasti etnických alebo náboženských menšín považovať za prejav separatizmu, a preto sa považujú za trestné činy; keďže prístup do Tibetskej autonómnej oblasti je dnes obmedzený viac ako kedykoľvek v minulosti;

K.  keďže od roku 2009 sa evidujú správy o mimoriadne vysokom počte Tibeťanov, väčšinou mníchov a mníšok, ktorí sa upálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete a požadovali návrat dalajlámu a dodržiavanie práva na náboženskú slobodu v okrese Aba/Ngaba v provincii Sečuán a ďalších častiach Tibetskej náhornej plošiny; keďže v riešení tibetskej krízy sa za posledných 10 rokov nedosiahol žiadny pokrok;

1.  je hlboko znepokojený čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené viaceré náboženské a etnické menšiny, najmä Ujguri a Kazachovia, Tibeťania a kresťania, a ďalšími obmedzeniami ústavných záruk ich práva na slobodu kultúrnych prejavov a náboženského presvedčenia, slobodu slova a prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania a združovania; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

2.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite ukončila prax svojvoľného zadržiavania členov ujgurskej a kazašskej menšiny a Tibeťanov bez akéhokoľvek obvinenia, súdneho konania alebo odsúdenia za trestný čin, aby zatvorila všetky tábory a detenčné centrá a okamžite a bezpodmienečne prepustila zadržané osoby;

3.  požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných osôb, väzňov svedomia vrátane členov Falun kung a zastavenie nedobrovoľných zmiznutí osôb, a trvá na tom, že všetci jednotlivci musia mať možnosť vybrať si svojho právneho zástupcu, mať prístup k svojej rodine a k lekárskej pomoci, ako aj právo na preskúmanie svojich prípadov;

4.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite prepustila: Ujgurov vrátane Ilhama Tohtiho, Tashpolata Tiyipa, Rahile Dawutovej, Eliho Mamuta, Hailaite Niyaziho, Memetjana Abdullaha, Abduhelila Zununa a Abdukerima Abduweliho; osoby prenasledované za ich náboženské presvedčenie, ako sú okrem iného Čang Šao-ťie, Chu Š-ken, Wang I a Sun Čchien; tibetských aktivistov, spisovateľov a náboženských predstaviteľov, ktorí čelia obvineniam z trestných činov alebo sú väznení za vykonávanie svojho práva na slobodu prejavu, ako sú Taši Wang-čchuk a Lobsangu Dergye;

5.  vyzýva na okamžité prepustenie švédskeho vydavateľa kníh Kuej Min-chaja a dvoch kanadských občanov Michael Spavora a Michaela Kovriga;

6.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby sprístupnila všetky podrobnosti o osobách zmiznutých v provincii Sin-ťiang ich rodinám;

7.  vyzýva čínske orgány, aby ukončili kampane proti kresťanským kongregáciám a organizáciám a zastavili prenasledovanie a zadržiavanie kresťanských pastorov a kňazov a násilné búranie kostolov;

8.  vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali jazykové, kultúrne, náboženské a ďalšie základné slobody Tibeťanov a aby upustili od politiky presídľovania Chanov na úkor Tibeťanov, a nenútili tibetských kočovníkov, aby sa vzdali svojho tradičného spôsobu života;

9.  odsudzuje kampane realizované prostredníctvom prístupu tzv. vlasteneckého vzdelávania vrátane opatrení na riadenie tibetských budhistických kláštorov; je znepokojený tým, že čínske trestné právo sa zneužíva na prenasledovanie Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské činnosti sa považujú za prejavy separatizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie pre praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch v marci 2008 výrazne zhoršilo a čínska vláda zaujala všadeprítomný prístup tzv. výchovy k vlastenectvu;

10.  naliehavo vyzýva čínske orgány, aby uplatňovali ústavne zaručené právo na slobodu náboženského presvedčenia pre všetkých občanov Číny;

11.  pripomína, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty pred čínskymi orgánmi nastoľovali otázku porušovania ľudských práv na každej politickej úrovni v súlade so záväzkom EÚ presadzovať silný, jasný a jednotný hlas v prístupe k tejto krajine vrátane každoročného dialógu o ľudských právach, strategického dialógu, hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni a samitu, ako aj nadchádzajúceho samitu EÚ a Ázie;

12.  zdôrazňuje, že hoci obe strany v spoločnom vyhlásení po 21. samite EÚ-Čína opätovne potvrdili, že všetky ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené, EÚ by mala vyzvať Čínu, aby v tomto zmysle aj konala; odsudzuje skutočnosť, že na samite EÚ-Čína, ktorý sa konal 9. apríla 2019, zohrali naliehavé otázky ľudských práv opäť len okrajovú úlohu; domnieva sa, že ak a keď sa na samite EÚ – Čína nebude hovoriť o ľudských právach dostatočne dôrazne, Rada, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a Komisia by mali úplne odmietnuť zahrnúť túto oblasť do programu a vypracovať samostatné oznámenie na túto tému a zmysluplne v ňom posúdiť situáciu, ako aj dôvody, prečo nebolo možné dohodnúť sa na dôraznejších opatreniach v tejto oblasti;

13.  vyzýva členské štáty EÚ, aby zabránili všetkým činnostiam čínskych orgánov na území EÚ, ktorých cieľom je zastrašovať príslušníkov turkických komunít, Tibeťanov a iných náboženských alebo etnických skupín s cieľom prinútiť ich, aby pôsobili ako informátori, vrátiť sa do Číny alebo ich umlčať;

14.  vyzýva čínske orgány, aby novinárom a medzinárodným pozorovateľom vrátane Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitné postupy OSN umožnili slobodný, zmysluplný a neobmedzený prístup do provincie Sin-ťiang a Tibetskej autonómnej oblasti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby počas nasledujúceho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva prevzali iniciatívu vo veci rezolúcie o zriadení vyšetrovacej misie pre provinciu Sin-ťiang;

15.  vyzýva čínsku vládu, aby zaručila neobmedzené dodržiavanie občianskych práv v čínskej ústave so zreteľom na článok 4, ktorý chráni národnostné menšiny; na článok 35, ktorý zaručuje slobodu prejavu, zhromažďovania, združovania, sprievodov a demonštrácie; na článok 36, v ktorom sa uznáva právo na slobodu náboženského vyznania; a na článok 41, ktorý zaručuje právo kritizovať a predkladať návrhy týkajúce sa akéhokoľvek štátneho orgánu alebo úradníka;

16.  nalieha na Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

17.  naliehavo vyzýva Čínu, aby poskytla diplomatom, novinárom a občanom EÚ neobmedzený prístup do Tibetu ako recipročné opatrenie zodpovedajúce slobodnému a neobmedzenému prístupu na celé územie členských štátov EÚ, ktorý majú cestujúci z Číny; naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby sa vážne venovali otázke prístupu do Tibetu v rámci diskusií o dohode o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Čínou;

18.  vyjadruje sklamanie z toho, že 37. kolo rozhovorov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach neprinieslo žiadne podstatné výsledky; vyjadruje aj poľutovanie nad tým, že čínska delegácia sa 2. apríla nezúčastnila na pokračovaní rozhovorov, ktoré umožnili výmenu názorov s organizáciami občianskej spoločnosti;

19.  naliehavo vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby intenzívnejšie monitorovali znepokojujúci vývoj v oblasti ľudských práv v provincii Sin-ťiang vrátane zvýšenej represie a dohľadu zo strany vlády a aby vystupovali proti porušovaniu ľudských práv v Číne súkromne aj verejne;

20.  vyzýva Radu, aby zvážila prijatie cielených sankcií voči úradníkom zodpovedným za zásah v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang;

21.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zastavili všetok vývoz a transfer technológií tovaru a služieb, ktoré Čína využíva na rozšírenie a zlepšenie svojho kybernetického dohľadu a nástrojov na vytváranie profilov; je hlboko znepokojený tým, že Čína už tieto technológie vyváža do autoritárskych štátov na celom svete;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(3) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0343.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0377.


Kamerun
PDF 140kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Kamerune (2019/2691(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0423RC-B8-0245/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva Antonia Panzeriho o situácii v Kamerune zo 7. marca 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 5. marca 2019 podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o zhoršujúcej sa politickej a bezpečnostnej situácii v Kamerune,

–  so zreteľom na rôzne vyhlásenia hovorkyne PK/VP o situácii v Kamerune, najmä na vyhlásenie z 31. januára 2019,

–  so zreteľom na predbežné vyhlásenie z 9. októbra 2018 volebnej pozorovateľskej misie Africkej únie k prezidentským voľbám v roku 2018 v Kamerune,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN z 11. decembra 2018 k zásahu proti protestom,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo 6. marca 2019 Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov o stave ľudských práv v Kamerune,

–  so zreteľom na kamerunský zákon o boji proti terorizmu z roku 2014,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Kamerun ratifikoval,

–  so zreteľom na ústavu Kamerunskej republiky,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Kamerun čelí súbežne viacerým politickým a bezpečnostným výzvam vrátane hrozieb od skupiny Boko Haram v regióne Ďaleký sever, cezhraničných hrozieb pozdĺž východnej hranice so Stredoafrickou republikou, ako aj vnútornému ozbrojenému separatistickému povstaniu v anglofónnom Severozápadnom a Juhozápadnom regióne;

B.  keďže prezidentské voľby sa v Kamerune konali 7. októbra 2018; keďže voľby boli poznačené podozreniami z podvodov a správami o nezrovnalostiach; keďže prezident Paul Biya je vo funkcii od roku 1982; keďže ústava Kamerunu bola v roku 2008 novelizovaná s cieľom odstrániť obmedzenia volebných období;

C.  keďže stúpenci opozičnej strany Hnutie znovuzrodenia Kamerunu (MRC) pod vedením Maurica Kamta uskutočnili protesty v Douale, Yaoundé, Dshangu, Bafoussame a Bafangu; keďže štátne bezpečnostné sily použili na potlačenie týchto protestov neprimeranú silu vrátane slzotvorného plynu a gumových projektilov;

D.  keďže približne 200 osôb vrátane Maurica Kamta a iných opozičných lídrov bolo v januári 2019 svojvoľne zatknutých a zadržaných bez okamžitého prístupu k advokátovi; keďže medzi trestné činy, z ktorých boli obvinení títo prívrženci opozície vrátane lídra, zahŕňajú povstanie, prejavy nepriateľstva proti vlasti, vzburu, ničenie verejného majetku a tovaru, pohŕdanie prezidentom republiky a zhromažďovania politického charakteru;

E.  keďže 9. apríla 2019 odvolací súd v Centrálnom regióne Kamerunu potvrdil rozhodnutie prijaté v prvej inštancii a odmietol prepustiť Maurica Kamta a šesť ďalších osôb; keďže konanie na odvolacom súde sa uskutočnilo v neprítomnosti Maurica Kamta a jeho právnikov;

F.  keďže kamerunské orgány prijali proti niektorým členom opozície neprimerané kroky, keď podnietili vojenské súdne procesy s niektorými členmi opozície, čo zhoršuje politickú nestabilitu v Kamerune; keďže obžalovaní, ak by boli odsúdení, by mohli čeliť trestu smrti;

G.  keďže kamerunské orgány opakovane obmedzujú slobodu prejavu tým, že vypínajú internet, zastrašujú a zadržiavajú novinárov, odmietajú udeľovať licencie nezávislým médiám a zintenzívňujú politické útoky proti nezávislej tlači;

H.  keďže pretrváva napätie medzi väčšinovou frankofónnou a menšinovou anglofónnou komunitou v Kamerune; keďže Severozápadný a Juhozápadný región Kamerunu sú naďalej prevažne anglický hovoriace s osobitnými vzdelávacími a právnymi systémami;

I.  keďže koncom roka 2016 viedla diskriminácia a relatívne zanedbávanie anglofónnych regiónov a zavedenie francúzskeho právneho systému a jazyka na súdoch a v školách k pokojným štrajkom učiteľov a právnikov, ako aj pokojným demonštráciám;

J.  keďže od októbra 2018 dochádza k vystupňovaniu násilia, pričom bezpečnostné sily vykonávajú rozsiahle operácie, ktorých súčasťou sú často neprimerané použitie násilia a porušovanie ľudských práv vrátane nezákonného zabíjania, znásilnení, násilia páchaného na ženách a deťoch a ničenia majetku;

K.  keďže ozbrojení separatisti páchajú masové únosy vrátane žiakov a študentov, cielené zabíjanie policajtov, zástupcov orgánov presadzovania práva a miestnych orgánov, sú zapojení do vydierania, nútia k týždenným protestom „miest duchov“ a bojkotujú a vypaľujú vzdelávacie inštitúcie a nemocnice, čím tisíckam mladým ľuďom odopierajú prístup k vzdelávaniu a celkovej populácii prístup k zdravotnej starostlivosti;

L.  keďže kríza viedla k tomu, že odhadom 444 000 osôb bolo vysídlených v rámci krajiny a ďalších 32 000 ľudí utieklo do susednej Nigérie; keďže celková humanitárna kríza, ktorej Kamerun čelí, zahŕňa viac ako 600 000 osôb vysídlených v rámci krajiny, približne 35 000 utečencov zo susedných konfliktov a 1,9 milióna ľudí ohrozených nedostatkom potravín;

M.  keďže v rokoch 2018 a 2019 Kamerun zaviedol núdzový plán humanitárnej pomoci pre Severozápadný a Juhozápadný región s prioritou zabezpečiť mnohotvárnu ochranu a pomoc vysídleným osobám a poskytnúť zdravotnú starostlivosť ľuďom postihnutým krízou;

N.  keďže rodovo motivované násilie a prenasledovanie menšín sú aj naďalej závažnými problémami; keďže v kamerunskom trestnom zákonníku sa trestá sexuálny vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia odňatím slobody až na päť rokov; keďže polícia a vojenská polícia naďalej zatýkajú a obťažujú LGBTIQ ľudí;

O.  keďže skupina Boko Haram naďalej pácha závažné porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v regióne Ďaleký Sever vrátane rabovania a ničenia majetku a zabíjania a únosov civilistov;

1.  odsudzuje prípady mučenia, nedobrovoľných zmiznutí a mimosúdneho zabíjania, ktorých sa dopúšťajú bezpečnostné služby a ozbrojení separatisti; vyjadruje osobitné znepokojenie nad účasťou vládnych síl na násilí; vyzýva bezpečnostné sily, aby dodržiavali medzinárodné právo v oblasti ľudských práv pri vykonávaní operácií, a vyzýva vládu, aby prijala okamžité opatrenia na ukončenie násilia a beztrestnosti v krajine;

2.  odsudzuje používanie neprimeranej sily proti protestujúcim a politickým oponentom a porušovanie slobôd tlače, prejavu a zhromažďovania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad zatknutím a zadržaním Maurica Kamta a iných pokojných protestujúcich; vyzýva kamerunské orgány na okamžité prepustenie Maurica Kamta a všetkých ostatných osôb zadržaných na základe politicky motivovaných obvinení bez ohľadu na to, či boli zatknutí pred prezidentskými voľbami v roku 2018 alebo po nich;

3.  ďalej vyzýva vládu Kamerunu, aby zastavila akékoľvek prenasledovanie a zastrašovanie politických aktivistov, a to aj zrušením zákazu pokojných politických zhromaždení, demonštrácií a protestov, a aby prijala opatrenia s cieľom zakročiť proti prípadom nenávistných prejavov;

4.  pripomína, že vojenské súdy by za žiadnych okolností nemali mať súdnu právomoc nad civilným obyvateľstvom; pripomína Kamerunu medzinárodné záväzky týkajúce sa zachovania práva všetkých občanov na spravodlivý proces pred nezávislými súdmi;

5.  pripomína, že trest smrti sa v Kamerune nepoužíva od roku 1997; konštatuje, že ide o míľnik na ceste krajiny k jeho úplnému zrušeniu; pripomína absolútny nesúhlas Európskej únie s trestom smrti a vyzýva vládu Kamerunu, aby potvrdila, že nebude žiadať o trest smrti pre politických aktivistov a demonštrantov;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vláda Kamerunu neberie svoje bezpečnostné sily na zodpovednosť, čo vyostruje násilie a kultúru beztrestnosti; vyzýva na nezávislé a transparentné vyšetrenie použitia sily políciou a bezpečnostnými silami proti protestujúcim a politickým oponentom, a žiada, aby sa voči zodpovedným osobám viedli spravodlivé súdne konania;

7.  naliehavo vyzýva orgány Kamerunu aby prijali všetky potrebné opatrenia v súlade so záväzkami krajiny v oblasti ľudských práv s cieľom ukončiť cyklus násilia; vyzýva najmä vládu, aby zorganizovala inkluzívny politický dialóg zameraný na nájdenie mierového a trvalého riešenia krízy v anglofónnych regiónoch; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo uľahčiť inkluzívny národný mierový dialóg tým, že by ponúklo úlohu sprostredkovateľa;

8.  vyjadruje poľutovanie nad neochotou oboch strán konfliktu zapojiť sa do mierových rozhovorov; naliehavo vyzýva Africkú úniu a Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov, aby presadzovali organizovanie takýchto rozhovorov, a vyzýva EÚ, aby bola pripravená podporiť tento proces; domnieva sa, že vzhľadom na to, že nedošlo k pokroku, by o kríze v Kamerune mala rokovať Bezpečnostná rada OSN; ďalej vyzýva EÚ, aby využila politický vplyv, ktorý poskytuje rozvojová pomoc a iné dvojstranné programy, na posilnenie ochrany ľudských práv v Kamerune;

9.  naliehavo vyzýva Kamerunskú vládu, aby vybudovala skutočnú, reprezentatívnu a dynamickú demokraciu; vyzýva preto vládu, aby zvolala všetky zainteresované politické subjekty na konsenzuálny prieskum volebného systému s cieľom zabezpečiť slobodný, transparentný a dôveryhodný volebný proces; žiada, aby sa tento proces uskutočnil ešte pred tým, ako sa uskutočnia akékoľvek ďalšie voľby, aby sa podporil mier a predišlo povolebným krízam; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila technickú pomoc s cieľom podporiť Kamerun v jeho úsilí o posilnenie a demokratizáciu volebných postupov;

10.  opätovne zdôrazňuje, že dynamická a nezávislá občianska spoločnosť je nevyhnutná pre dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že boli zakázané činnosti Kamerunského anglofónneho konzorcia pre občiansku spoločnosť; naliehavo vyzýva vládu, aby zrušila zákaz a zabezpečila otvorený priestor, v ktorom môže pôsobiť občianska spoločnosť;

11.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zákon o boji proti terorizmu z roku 2014 sa zneužíva na obmedzovanie základných slobôd; podporuje žiadosti odborníkov OSN o revíziu zákona s cieľom zabezpečiť, aby sa nezneužíval na obmedzovanie práv na slobodu prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania;

12.  berie na vedomie rozhodnutie USA obmedziť vojenskú pomoc Kamerunu z dôvodu dôveryhodných obvinení z hrubého porušovania ľudských práv zo strany bezpečnostných síl; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala hodnotenie podpory EÚ venovanej bezpečnostným službám, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že žiadna podpora kamerunských orgánov nebude prispievať k porušovaniu ľudských práv alebo ho neuľahčí;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Rade AKT – EÚ, inštitúciám Africkej únie a vláde a parlamentu Kamerunu.


Brunej
PDF 141kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Bruneji (2019/2692(RSP))
P8_TA-PROV(2019)0424RC-B8-0242/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 3. apríla 2019 o vykonávaní ustanovenia trestného zákonníka v Brunejsko-darussalamskom štáte,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, obhajcov ľudských práv a presadzovania a ochrany uplatňovania všetkých ľudských práv LGBTI osobami,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 1. apríla 2019, v ktorom naliehavo vyzýva Brunej, aby zastavil nadobudnutie účinnosti mimoriadne prísneho nového trestného zákonníka,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Brunej podpísal v roku 2015,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na vyhlásenie Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“) o ľudských právach z roku 2012,

–  so zreteľom na akčný plán ASEAN – EÚ na obdobie 2018 – 2022,

–  so zreteľom na politický dialóg ASEAN – EÚ o ľudských právach z 29. novembra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie zástupcu hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA z 2. apríla 2019 o vykonávaní druhej a tretej fázy trestného zákonníka šaría v Bruneji,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Brunej zaviedol v roku 2014 trestný zákonník šaría, ktorý sa má uplatňovať v troch fázach; keďže tretia fáza vykonávania nadobudla účinnosť 3. apríla 2019; keďže v rámci tejto tretej fázy sa uvádzajú do praxe opatrenia, medzi ktoré patrí smrť ukameňovaním za konsenzuálny sexuálny styk medzi osobami rovnakého pohlavia, mimomanželský sexuálny styk a umelé prerušenie tehotenstva, ako aj amputácia končatín za krádež; keďže uvedený zákonník takisto ukladá trest smrti za urážanie a hanobenie proroka Mohameda moslimami, ako aj nemoslimami; keďže trestný zákonník šaría sa vzťahuje na moslimov i nemoslimov vrátane cudzincov, ako aj na trestné činy spáchané mimo krajiny občanmi alebo osobami s trvalým pobytom;

B.  keďže na deti, ktoré dosiahli pubertálny vek a sú odsúdené za dotknuté trestné činy, sa môžu uplatňovať rovnaké tresty ako na dospelých; keďže niektoré mladšie deti môžu byť podrobené bičovaniu;

C.  keďže homosexualita bola v Bruneji pred zavedením trestného zákonníka šaría nezákonná a bolo možné ju trestať odňatím slobody až na 10 rokov;

D.  keďže posledné voľby sa v Bruneji konali v roku 1962; keďže brunejský sultán je súčasne hlavou štátu i predsedom vlády a disponuje plnou výkonnou mocou;

E.  keďže osobitný spravodajca OSN pre mučenie uviedol, že akýkoľvek telesný trest je v rozpore so zákazom mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a nemožno ho považovať za zákonnú sankciu podľa medzinárodného práva; keďže niektoré tresty zakotvené v trestnom zákonníku predstavujú mučenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, ktoré zakazuje Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorého signatárom je od roku 2015 aj Brunej;

F.  keďže ustanovenia trestného zákonníka šaría porušujú záväzky Bruneja v oblasti medzinárodného práva vrátane práva na život, práva nebyť podrobený mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, slobody prejavu, slobody náboženstva a práva na súkromie; keďže ustanovenia zákonníka sú diskriminačné z hľadiska sexuálnej orientácie, ako aj voči ženám a náboženským menšinám v Bruneji a môžu podnecovať násilie;

G.  keďže v rámci Spoločného programu OSN pre HIV a AIDS (UNAIDS) a Populačného fondu OSN (UNFPA) sa konštatovalo, že ustanovenia brunejského trestného zákonníka, ktoré kriminalizujú homosexualitu a trestajú formy starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia, majú neprimeraný vplyv na ženy a LGBTI osoby, pričom vytvárajú prekážky prístupu k informáciám o zdraví a k zdravotníckym službám, bránia prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam a negatívne ovplyvňujú verejné zdravie;

H.  keďže tradícia, náboženstvo a kultúra v Bruneji sa využívajú na odôvodnenie diskriminácie žien a LGBTI osôb; keďže v správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 11. marca 2019 o Bruneji sa konštatujú hlboko zakorenené patriarchálne postoje a využívanie diskriminačných stereotypov, ktoré sa prejavujú v tom, ako sa ženy rozhodujú v akademickej a profesionálnej oblasti, v ich nerovnom postavení na trhu práce, ako aj v manželstve a rodinných vzťahoch; keďže tieto stereotypy sú základnou príčinou násilia páchaného na ženách;

I.  keďže Brunej je známy multietnickým obyvateľstvom so širokou škálou náboženstiev, ktorá zahŕňa islam, kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus a rôzne domáce náboženstvá, vyznačujúce sa pokojným spolunažívaním; keďže brunejská ústava uznáva náboženskú slobodu a ustanovuje, že „veriaci môžu všetky náboženstvá praktizovať v mieri a harmónii“; keďže vláda i napriek brunejskej ústave zakázala šírenie a výučbu všetkých náboženstiev okrem islamu a akékoľvek verejné slávenie vianočných sviatkov;

J.  keďže v Bruneji de facto platí moratórium na trest smrti, pričom posledná poprava bola vykonaná v roku 1957; keďže v prípade zavedenia trestného zákonníka šaría v skutočnosti dôjde i k znovuzavedeniu trestu smrti; keďže EÚ odsudzuje trest smrti, a to vždy a všade;

K.  keďže prijatie nových zákonov vyvolalo medzinárodné pobúrenie a žiada si bojkot hotelov, ktoré vlastní Brunei Investment Agency (BIA); keďže táto agentúra je súčasťou brunejského ministerstva financií a hospodárstva a vlastní celý rad investičných projektov po celom svete; keďže BIA uviedla, že medzi jej základné hodnoty patrí vzájomný rešpekt a pozitívne hodnotenie rozdielov a rozmanitosti;

L.  keďže Brunej ratifikoval len dva kľúčové medzinárodné dohovory OSN o ľudských právach, a to Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; keďže tretí cyklus všeobecného pravidelného preskúmania týkajúceho sa Bruneja sa začne 10. mája 2019;

M.  keďže EÚ pozastavila rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci s Brunejom;

1.  dôrazne odsudzuje nadobudnutie účinnosti spiatočníckeho trestného zákonníka šaría; naliehavo žiada brunejské orgány, aby ho bezodkladne zrušili a zabezpečili, aby brunejské zákony rešpektovali medzinárodné právne predpisy a normy v súlade so záväzkami Bruneja v rámci medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o sexuálne menšiny, náboženské menšiny a neveriacich;

2.  opakuje, že odsudzuje trest smrti; vyzýva Brunej, aby naďalej uplatňoval moratórium na trest smrti ako krok smerom k jeho zrušeniu;

3.  dôrazne odsudzuje používanie mučenia a krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania za každých okolností; podčiarkuje, že ustanovenia trestného zákonníka šaría porušujú záväzky Bruneja v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a že tresty vyplývajúce z tohto zákonníka predstavujú porušenie zákazov mučenia a iného zlého zaobchádzania obsiahnutých v medzinárodnom obyčajovom práve;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že hoci mnohé krajiny dekriminalizujú konsenzuálne sexuálne správanie osôb rovnakého pohlavia, je poľutovaniahodné, že Brunej sa stal siedmou krajinou, ktorá postihuje konsenzuálne homosexuálne akty trestom smrti; vyzýva brunejské orgány, aby dodržiavali medzinárodné ľudské práva a dekriminalizovali homosexualitu;

5.  žiada brunejské orgány, aby zabezpečili uplatňovanie zásady rovnosti pred zákonom a dodržiavanie základných práv v prípade všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu či náboženstvo; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadným uplatňovaním trestného práva na deti; vyzýva Brunej, aby na deti v žiadnom prípade neuplatňoval trest smrti, mučenie alebo väznenie;

6.  žiada brunejské orgány, aby v plnej miere rešpektovali náboženskú slobodu v sultanáte, ako je stanovené v jeho ústave, a aby umožnili verejné slávenie všetkých náboženských sviatkov vrátane Vianoc; zdôrazňuje, že právne predpisy v tejto oblasti musia byť jednoznačne v súlade s ľudskými právami;

7.  nabáda brunejské orgány, aby v záujme presadzovania a ochrany ľudských práv na území krajiny podporovali politický dialóg s kľúčovými zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti, organizáciami na ochranu ľudských práv, náboženskými inštitúciami a obchodnými organizáciami, a to v Bruneji i za jeho hranicami; zdôrazňuje právo na vyjadrovanie kritických alebo satirických názorov ako legitímne uplatňovanie slobody prejavu, ktorá je zakotvená v medzinárodnom rámci pre ľudské práva;

8.  naliehavo vyzýva Brunej, aby ratifikoval zostávajúce kľúčové medzinárodné dohovory OSN v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu; žiada brunejské orgány, aby rozšírili stále pozvanie na návštevu v rámci všetkých osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva;

9.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby v prípade účinného uplatňovania trestného zákonníka šaría zvážila prijatie reštriktívnych opatrení na úrovni EÚ týkajúcich sa závažného porušovania ľudských práv vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz;

10.  vyzýva PK/VP, aby obnovila rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Brunejom pod podmienkou, že trestný zákonník bude v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

11.  vyzdvihuje úsilie obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane práv LGBTI osôb; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vo väčšej miere podporovali organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv v Bruneji;

12.  vyzýva delegáciu EÚ pre Indonéziu a Brunejsko-darussalamský štát v Jakarte, delegáciu EÚ pre združenie ASEAN a ESVČ, aby situáciu podrobne sledovali a v tejto súvislosti konzultovali s brunejskými orgánmi, veľvyslanectvami a zastupiteľstvami; žiada ESVČ, aby zaradila situáciu v Bruneji do programu nasledujúceho politického dialógu ASEAN – EÚ o ľudských právach;

13.  nabáda členské štáty, aby sa aktívne podieľali na nadchádzajúcom všeobecnom pravidelnom preskúmaní, ktoré sa uskutoční od 6. do 17. mája 2019 a zameria sa na bilanciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v Bruneji;

14.  zdôrazňuje, že pokiaľ je platný súčasný trestný zákonník, inštitúcie EÚ musia zvážiť zaradenie hotelov vo vlastníctve Brunei Investment Agency na čiernu listinu;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali medzinárodný právny rámec, pokiaľ ide o prístup obetí súčasného brunejského trestného zákonníka ku konaniam o azyle a k humanitárnej ochrane;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva, Komisii OSN pre postavenie žien, Rade OSN pre ľudské práva, sekretariátu združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, brunejskému sultánovi Hassanalovi Bolkiahovi a vláde Bruneja.


Dohoda o justičnej spolupráci v trestných veciach medzi Eurojustom a Dánskom *
PDF 130kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o justičnej spolupráci v trestných veciach medzi Eurojustom a Dánskym kráľovstvom zo strany Eurojustu (07770/2019 – C8-0152/2019 – 2019/0805(CNS))
P8_TA-PROV(2019)0425A8-0192/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (07770/2019),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0152/2019),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26a ods. 2,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0192/2019),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.


Emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá ***I
PDF 450kWORD 131k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá (COM(2018)0284 – C8-0197/2018 – 2018/0143(COD))
P8_TA-PROV(2019)0426A8-0354/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0284),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0197/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0354/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES

P8_TC1-COD(2018)0143


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Najnovšie vedecké zistenia, ktoré uvádza Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojej osobitnej správe o vplyve globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s úrovňami v predindustriálnom období a súvisiacich modeloch vývoja globálnych emisií skleníkových plynov, jednoznačne potvrdzujú negatívne vplyvy zmeny klímy. V uvedenej osobitnej správe sa dospelo k záveru, že zníženie emisií vo všetkých odvetviach má zásadný význam pre obmedzenie globálneho otepľovania.

(2)   Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, treba urýchliť transformáciu celého odvetvia dopravy smerom k nulovým hodnotám emisií vzhľadom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom „Ekologická planéta pre všetkých — európska strategická dlhodobá vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“, v ktorom je načrtnutá vízia potrebných hospodárskych a spoločenských zmien, do ktorej by sa mali zapojiť všetky odvetvia hospodárstva a spoločnosti s cieľom dosiahnuť prechod na nulové emisie skleníkových plynov do roku 2050. Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy, ktoré výrazne škodia nášmu zdraviu a životnému prostrediu, sa musia takisto bezodkladne drasticky znížiť.

(3)  ▌Komisia prijala balíky opatrení v oblasti mobility 31. mája 2017 („Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých“) a 8. novembra 2017 („Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov“). V uvedených balíkoch opatrení sa stanovil pozitívny program, ktorý je zameraný aj na zaistenie plynulého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých.

(4)  Toto nariadenie je súčasťou tretieho balíka opatrení Komisie v oblasti mobility zo 17. mája 2018 s názvom „Európa v pohybe – Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická“, ktorý reaguje na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom „Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ“. Toto nariadenie má tiež za cieľ dokončiť proces, vďaka ktorému bude Únia môcť naplno využiť modernizáciu a dekarbonizáciu mobility. Cieľom uvedeného tretieho balíka opatrení v oblasti mobility je zvýšiť bezpečnosť a prístupnosť európskej mobility, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a istotu pracovných miest v Európe a zaistiť, aby bol systém mobility ekologickejší a lepšie zodpovedal nevyhnutnej potrebe čeliť zmene klímy. Bude si to vyžadovať plné odhodlanie Únie, členských štátov i zainteresovaných strán, a to aj z hľadiska posilnenia úsilia o zníženie emisií oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“) a znečistenia ovzdušia.

(5)  V spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... (5)(6) sa týmto nariadením stanovuje jasný plán na zníženie emisií CO2 z odvetvia cestnej dopravy a prispieva k záväznému cieľu znížiť domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %, ako sa schválilo v záveroch Európskej rady na zasadnutí 23. a 24. októbra 2014 a potvrdilo Radou na zasadnutí 6. marca 2015 ako vnútroštátne stanovený príspevok Únie podľa Parížskej dohody ▌.

(6)  V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 sa schválilo zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s rokom 2005 pre odvetvia, ktoré nie sú súčasťou systému Únie na obchodovanie s emisiami. Spomedzi uvedených odvetví sa na tvorbe emisií významne podieľajú emisie skleníkových plynov z odvetvia cestnej dopravy. Cestná doprava bola zodpovedná za približne štvrtinu celkových emisií Únie v roku 2016. ▌Emisie z cestnej dopravy vykazujú rastúci trend a zostávajú výrazne nad úrovňou z roku 1990. Ak by sa množstvo emisií z cestnej dopravy ešte zvýšilo, negovali by sa zníženia emisií v iných odvetviach v ich boji proti zmene klímy.

(7)  V záveroch Európskej rady z 23. a– 24. októbra 2014 sa vyzdvihol význam znižovania emisií skleníkových plynov a zdôraznili riziká spojené so závislosťou od fosílnych palív v odvetví dopravy na základe komplexného a technologicky neutrálneho prístupu na podporu znižovania emisií a energetickej účinnosti v doprave, elektrickej prepravy a obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy aj po roku 2020.

(8)  S cieľom poskytnúť spotrebiteľom v Únii bezpečné, udržateľné, konkurencieschopné a dostupné dodávky energie, príspevok energetickej účinnosti k znižovaniu dopytu, je jedným z piatich synergických a úzko prepojených rozmerov stanovených v oznámení Komisie z 25. februára 2015 s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“. V uvedenom oznámení sa uvádza, že hoci sa opatrenia na zvýšenie efektívnosti spotreby energie musia prijať vo všetkých hospodárskych odvetviach, doprava má z hľadiska energetickej účinnosti obrovský potenciál.

(9)  Emisie CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vrátane nákladných automobilov, autobusov a autokarov predstavujú približne 6 % celkových emisií CO2 v Únii a približne 25 % celkových emisií CO2 v cestnej doprave. Podľa očakávaní by bez ďalších opatrení podiel emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vzrástol medzi rokom 2010 a 2030 približne o 9 %. Právo Únie momentálne nezahŕňa žiadne požiadavky na znižovanie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel, a preto sú potrebné okamžité konkrétne opatrenia pre takéto vozidlá.

(10)  Ciele zníženia emisií CO2 pre celý vozový park nových ťažkých úžitkových vozidiel v Únii by sa preto mali stanoviť na roky 2025 a 2030 pri zohľadnení času obnovy vozového parku a potreby prispievať zo strany odvetvia cestnej dopravy k dosiahnutiu cieľových hodnôt Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a neskôr. Takýmto postupným prístupom sa vysiela jasný a včasný signál pre priemysel, aby sa urýchlilo zavedenie energeticky efektívnych technológií a ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trh. Zavádzanie ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami by malo prispieť k riešeniu problémov v oblasti mestskej mobility. Podpora takýchto ťažkých úžitkových vozidiel výrobcami je nevyhnutná nielen pre znižovanie emisií CO2 z cestnej dopravy, ale aj pre skutočné zníženie množstva látok znečisťujúcich ovzdušie a nadmernej hladiny hluku v mestách a mestských oblastiach.

(11)  Aby sa plne realizoval potenciál energetickej efektívnosti a zaistil príspevok odvetvia cestnej dopravy ako celku k dohodnutým zníženiam emisií skleníkových plynov, je vhodné doplniť už existujúce emisné normy CO2 pri nových osobných automobiloch a pri ľahkých úžitkových vozidlách stanovením emisných noriem CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá. Uvedené normy stimulujú inováciu palivovo účinných technológií, čo prispeje k upevneniu vedúceho technologického postavenia výrobcov a dodávateľov z Únie a zabezpečeniu vysokokvalifikovaných pracovných miest z dlhodobého hľadiska.

(12)  Keďže zmena klímy je cezhraničným problémom a je potrebné chrániť spoľahlivé fungovanie jednotného trhu v odvetví služieb cestnej dopravy i ťažkých úžitkových vozidiel a súčasne predísť akejkoľvek fragmentácii trhu, je vhodné stanoviť emisné normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá na úrovni Únie. Uvedenými normami by nemalo byť ▌ dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(13)  Pri vymedzovaní úrovní zníženia emisií CO2, ktoré by vozový park ťažkých úžitkových vozidiel v Únii mal dosiahnuť, by sa mala zohľadniť účinnosť týchto úrovní, pokiaľ ide o nákladovo efektívne prispievanie k znižovaniu emisií CO2 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842(7), do roku 2030, výsledné náklady a úspory pre spoločnosť, výrobcov, prevádzkovateľov dopravy a spotrebiteľov, ako aj ich priamy a nepriamy vplyv na zamestnanosť, inovácie a súvisiace prínosy z hľadiska zníženého znečistenia ovzdušia a vyššej energetickej bezpečnosti.

(14)  Mala by sa zabezpečiť spoločensky prijateľná a spravodlivá transformácia na mobilitu s nulovými emisiami. Preto je dôležité zohľadniť sociálne dôsledky transformácie v celom hodnotovom reťazci automobilového priemyslu a aktívne riešiť jej následky na zamestnanosť. Cielené programy na úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa preto majú zamerať na rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a presuny pracovníkov, ako aj iniciatívy v oblasti vzdelávania a hľadania zamestnania v postihnutých komunitách a regiónoch, realizované v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými orgánmi. V rámci uvedenej transformácie treba posilniť zamestnanosť žien a rovnosť príležitostí v uvedenom odvetví.

(15)  Úspešný prechod na mobilitu s nulovými emisiami si vyžaduje integrovaný prístup a vhodné prostredie na stimulovanie inovácií a zachovanie technologického prvenstva Únie v odvetví cestnej dopravy. To zahŕňa verejné a súkromné investície do výskumu a inovácií, zvýšenie ponuky ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, začlenenie do energetických systémov, ako aj udržateľná dodávka materiálov a udržateľná výroba, opätovné použitie a recyklácia batérií v Európe. To si vyžaduje jednotnú činnosť na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to aj prostredníctvom stimulov na podporu zavádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami.

(16)  Nový postup určovania emisií CO2 a spotreby paliva jednotlivých ťažkých úžitkových vozidiel bol zavedený v rámci vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009(8). V nariadení Komisie (EÚ) 2017/2400(9) sa stanovuje metodika, ktorou možno na základe nástroja VECTO simulovať emisie CO2 a spotrebu paliva ťažkých úžitkových vozidiel ako celku. Uvedená metodika umožňuje zohľadnenie rozmanitosti odvetvia ťažkých úžitkových vozidiel, ako aj vysokej miery ich individuálneho prispôsobovania. V prvom kroku sa od 1. júla 2019 stanovia emisie CO2 pre štyri skupiny ťažkých úžitkových vozidiel, z ktorých pochádza zhruba 65 % až 70 % všetkých emisií CO2 z vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel v Únii.

(17)  S cieľom zohľadniť inovácie a zavádzanie nových technológií, ktoré zvyšujú palivovú účinnosť ťažkých úžitkových vozidiel, sa bude simulačný nástroj VECTO, ako aj nariadenie (EÚ) 2017/2400 neustále a včas aktualizovať.

(18)  Údaje o emisiách CO2 zistené podľa nariadenia (EÚ) 2017/2400 sa majú monitorovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956(10). Uvedené údaje by mali byť základom pre stanovenie cieľov zníženia emisií CO2 v uvedených štyroch skupinách najznečisťujúcejších ťažkých úžitkových vozidiel v Únii, ako aj pre určenie priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu v danom nahlasovacom období.

(19)  Na rok 2025 by sa mal stanoviť cieľ zníženia emisií CO2 ako relatívne zníženie v závislosti od priemerných emisií CO2 z daných ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré boli novo evidované v období od 1. júla 2019 do 30. júna 2020, pričom by sa malo zohľadniť použitie nákladovo efektívnych technológií, ktoré už sú pre bežné vozidlá dostupné. Mal by sa tiež mal stanoviť cieľ zníženia emisií CO2 od roku 2030. Uvedený cieľ by sa mal uplatňovať, pokiaľ sa nerozhodne inak, podľa preskúmania, ktoré sa má vykonať v roku 2022▌. Cieľ na rok 2030 by sa mal posudzovať v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci Parížskej dohody.

(20)  S cieľom zaistiť odolnosť referenčných emisií CO2 voči narastajúcim emisiám CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vyplývajúcich z neprimeraných procesných prostriedkov, ktoré by nezodpovedali situácii, keď sú už emisie CO2 regulované, je vhodné zabezpečiť metodiku na úpravu referenčných emisií CO2, ak to bude potrebné.

(21)  Pri ťažkých úžitkových vozidlách je dostupnou palivovou alternatívou k nafte skvapalnený zemný plyn (LNG). Zavádzanie existujúcich a nových inovačnejších technológií LNG prispeje k splneniu cieľov zníženia emisií CO2 v krátko- a strednodobom horizonte, keďže využívanie technológií LNG znižuje emisie CO2 v porovnaní s naftovými vozidlami. Potenciál zníženia emisií CO2 pri vozidlách na LNG už je v nástroji VECTO plne zohľadnený. Okrem toho súčasné technológie LNG zabezpečujú nízku úroveň emisií látok znečisťujúcich ovzdušie ako NOx a tuhé častice. Zavedená je aj dostatočná minimálna čerpacia infraštruktúra, ktorá sa ďalej rozvíja v kompetencii vnútroštátnych politických rámcov infraštruktúry pre alternatívne palivá.

(22)  Pri výpočte referenčných emisií CO2 ▌, ktoré budú základom pre určenie cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 na roky 2025 a 2030, by sa mal zohľadniť očakávaný potenciál vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel na zníženie emisií CO2 ▌. Je preto vhodné vyňať profesionálne vozidlá ako automobily používané na zber smetí alebo stavebné práce z uvedeného výpočtu. Uvedené vozidlá najazdia pomerne málo a vzhľadom na ich osobitný spôsob využitia sa nezdá, že by tu technické opatrenia na znižovanie emisií CO2 a spotreby paliva boli rovnako nákladovo efektívne ako pri ťažkých úžitkových vozidlách používaných na prepravu tovaru.

(23)  Požiadavky na zníženie emisií CO2 by sa mali vyjadriť v gramoch CO2 na tonokilometer, aby sa zohľadnila užitočnosť ťažkých úžitkových vozidiel.

(24)  Treba zaistiť spravodlivé rozloženie celkovej požiadavky na zníženie emisií CO2 medzi výrobcov, pričom sa musí zohľadniť rozmanitosť ťažkých úžitkových vozidiel z hľadiska ich konštrukcie, spôsobu využitia, ročne najazdených kilometrov, užitočného zaťaženia a konfigurácie prípojných zariadení. Je preto vhodné ťažké úžitkové vozidlá klasifikovať do odlišných a samostatných podskupín, ktoré odrážajú bežný spôsob ich využitia a osobitné technické charakteristiky. Stanovením ročných cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 pre každého výrobcu vo forme váženého priemeru cieľových hodnôt definovaných pre každú z takýchto podskupín vozidiel sa výrobcom zároveň umožní účinne vyvážiť prípadné nedostatočné výsledky ich vozidiel v niektorej podskupine vozidiel nadpriemerným znížením v ostatných, pričom sa zohľadnia priemerné emisie CO2 počas životného cyklu vozidiel v jednotlivých podskupinách vozidiel.

(25)  To, či výrobca dosiahol svoje ročné cieľové hodnoty špecifických emisií CO2, by sa malo hodnotiť na základe jeho priemerných emisií CO2. Pri určovaní priemerných špecifických emisií CO2 by sa mali brať do úvahy aj špecifiká, ktoré sú zohľadnené v cieľových hodnotách za jednotlivé podskupiny vozidiel. Priemerné špecifické emisie CO2 konkrétneho výrobcu by preto mali vychádzať z priemerných emisií CO2 stanovených pre každú podskupinu vozidiel vrátane váženia na základe predpokladaných priemerných ročne najazdených kilometrov a priemerného užitočného zaťaženia, ktoré odrážajú emisie CO2 počas celého životného cyklu. Keďže potenciál na znižovanie emisií CO2 je pri profesionálnych vozidlách obmedzený, nemali by sa uvedené vozidlá zohľadňovať vo výpočte priemerných špecifických emisií CO2.

(26)  S cieľom zabezpečiť plynulý prechod na mobilitu s nulovými emisiami a stimulovať na trhu Únie vývoj a zavádzanie ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami tak, že sa doplnia nástroje na strane dopytu, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES o ekologických vozidlách(11), by sa mal zaviesť cielený mechanizmus v podobe superkreditov pre nahlasovacie obdobia pred rokom 2025 na uľahčenie a referenčná hodnota pre podiel ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku výrobcu pre nahlasovacie obdobia po roku 2025.

(27)  Systém stimulov by sa mal navrhnúť tak, aby sa zabezpečila istota investícií pre poskytovateľov nabíjacej infraštruktúry a výrobcov s cieľom podporiť rýchle zavedenie ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami na trhu Únie a zároveň umožniť určitú flexibilitu pre výrobcov, aby sa rozhodli o časovom horizonte investícií.

(28)  Na účely výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacích obdobiach pred rokom 2025 by sa ▌ všetky ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami mali započítať viackrát. V nahlasovacích obdobiach po roku 2025 by sa priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu mali vypočítať s prihliadnutím na jeho výsledky v porovnaní s referenčnou hodnotou ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami. Miera stimulov by mala byť rozlíšená v závislosti od skutočných emisií CO2 z vozidla. Aby sa neoslabilo plnenie environmentálnych cieľov, výsledné zníženie emisií CO2 by malo byť ohraničené stropom.

(29)  Výroba ťažkých úžitkových vozidiel s nízkymi emisiami by sa mala stimulovať, iba ak sú ich emisie CO2 nižšie než približne polovica priemerných referenčných emisií CO2 všetkých vozidiel v podskupine vozidiel, do ktorej patrí ťažké úžitkové vozidlo. Tým by sa stimulovala inovácia v tejto oblasti.

(30)  Pri návrhu stimulačných mechanizmov zavádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami by sa mali tiež zohľadniť menšie nákladné automobily ▌, na ktoré sa ciele zníženia emisií CO2 podľa tohto nariadenia nevzťahujú. Uvedené vozidlá majú zároveň veľkú pridanú hodnotu v tom, že pomáhajú riešiť problémy znečistenia ovzdušia v mestách. Aby sa teda zaistilo dobré vyváženie stimulov medzi jednotlivými typmi vozidiel, malo by sa stropom obmedziť aj zníženie priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu, ktoré je dôsledkom menších nákladných automobilov ▌ s nulovými emisiami.

(31)  S cieľom podporiť nákladovo efektívne vykonávanie požiadaviek na zníženie emisií CO2 a zároveň zohľadniť variácie zloženia vozového parku ťažkých úžitkových vozidiel aj emisií CO2 v priebehu rokov by výrobcovia mali mať možnosť započítať prekročenie cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 v jednom roku voči nedostatočným výsledkom v inom.

(32)  Aby sa emisie CO2 znížili čo najskôr, výrobca, ktorého priemerné špecifické emisie CO2 sú pod trajektóriou znižovania emisií CO2, ktorá je daná referenčnými emisiami CO2 ▌a cieľovou hodnotou CO2 na rok 2025, by mali môcť tieto emisné kredity uložiť na účely splnenia cieľa na rok 2025. Podobne výrobca, ktorého priemerné špecifické emisie CO2 sú pod trajektóriou znižovania emisií CO2 medzi cieľom na rok 2025 a cieľom uplatniteľným od roku 2030, by mali môcť tieto emisné kredity uložiť na účely splnenia cieľových hodnôt emisií CO2 od 1. júla 2025 do 30. júna 2030.

(33)  V prípade nedodržania cieľovej hodnoty špecifických emisií CO2 v ktoromkoľvek z 12 mesačných nahlasovacích období začínajúcich od 1. júla 2025 do 30. júna 2030 by výrobca mal zároveň mať možnosť kumulovať obmedzený emisný dlh. Výrobcovia by však mali všetok zvyšujúci emisný dlh v nahlasovacom období za rok 2029, ktoré končí 30. júna 2030, vyrovnať.

(34)  Emisné kredity a emisné dlhy by sa mali použiť iba na rozhodnutie o súlade daného výrobcu s cieľovými hodnotami špecifických emisií CO2 a nemali by sa považovať za aktívum, ktoré by bolo prenosné alebo ktoré by podliehalo fiškálnym opatreniam.

(35)  Ak sa po zohľadnení emisných kreditov a emisných dlhov ukáže, že výrobca má nadmerné emisie CO2, Komisia by mala uložiť finančnú sankciu v podobe poplatku za nadmerné emisie CO2. Informácie o nadmerných emisiách CO2 výrobcov by sa mali sprístupňovať verejnosti. Aby boli výrobcovia dostatočne motivovaní prijímať opatrenia na znižovanie špecifických emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel, je dôležité, aby tento poplatok presahoval priemerné hraničné náklady na technológie potrebné na splnenie daných cieľových hodnôt emisií CO2. Metodika výberu týchto poplatkov by sa mala stanoviť vo vykonávacom akte, zohľadňujúc metodiku prijatú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009(12). Poplatok by sa mal považovať za príjem do všeobecného rozpočtu Európskej únie. Ako súčasť hodnotenia, ktoré by Komisia mala uskutočniť podľa nariadenia EÚ 2019/...(13), by Komisia mala vyhodnotiť možnosť prideliť uvedené sumy konkrétnemu fondu alebo príslušnému programu, ktorého cieľom je zabezpečiť spravodlivý prechod na mobilitu s nulovými emisiami a podporiť rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a iné vzdelávanie na rozvoj zručností pracovníkov v automobilovom priemysle.

(36)  Na zabezpečenie splnenia cieľových hodnôt emisií CO2 podľa tohto nariadenia je potrebný rozsiahly mechanizmus zhody. Povinnosti výrobcov poskytovať presné údaje podľa nariadenia (EÚ) 2018/956 a správne sankcie, ktoré možno uložiť v prípade nesúladu s touto povinnosťou, prispievajú k zaisteniu kvality údajov používaných na vyhodnotenie súladu s cieľovými hodnotami podľa tohto nariadenia.

(37)  S cieľom dosiahnuť zníženie emisií CO2 podľa tohto nariadenia by emisie CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel mali byť v súlade s hodnotami stanovenými podľa nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení. Komisia by preto vo výpočte priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu mala mať možnosť zohľadniť akúkoľvek systematickú nezhodu, ktorú zistili orgány typové schvaľovacie orgány v súvislosti s emisiami CO2 používaných ťažkých úžitkových vozidiel.

(38)  Aby Komisia mohla prijímať takéto opatrenia, mala by mať právomoc vypracovať a zaviesť postup overovania súladu emisií CO2 používaných ťažkých úžitkových vozidiel určených v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami a hodnotami emisií CO2 uvedenými v osvedčeniach o zhode, individuálnych osvedčeniach o schválení alebo v informačnej dokumentácii pre zákazníkov. Pri vývoji uvedeného postupu by sa osobitná pozornosť mala venovať určovaniu metód, a to aj s využitím údajov z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie, pomocou ktorých je možné odhaliť stratégie umelého zlepšovania hodnôt emisií CO2 vozidla pri postupe osvedčenia. Ak sa počas takéhoto overovania zistia odchýlky alebo stratégie, ktoré umelo zlepšujú hodnoty emisií CO2, uvedené zistenia sa majú považovať za dostatočný dôvod na podozrenie, že existuje vážne riziko nedodržania požiadaviek stanovených v nariadení (ES) č. 595/2009 /858 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858(14), a členské štáty by na základe toho mali podniknúť potrebné kroky podľa kapitoly XI nariadenia (EÚ) 2018/858.

(39)  Účinok cieľových hodnôt emisií CO2 stanovených v tomto nariadení do veľkej miery závisí od reprezentatívnosti v reálnych podmienkach metodiky použitej na určovanie emisií CO2. V súlade so stanoviskom mechanizmu vedeckého poradenstva (Scientific Advice Mechanism – SAM) z roku 2016 k ľahkým vozidlám a odporúčaním Európskeho parlamentu v nadväznosti na vyšetrovanie meraní emisií v odvetví automobilov, je aj pri ťažkých úžitkových vozidlách vhodné zaviesť mechanizmus na posúdenie reprezentatívnosti hodnôt emisií CO2 a spotreby energie stanovených podľa nariadenia (EÚ) 2017/2400 v reálnych podmienkach. Najspoľahlivejším spôsobom zabezpečenia skutočnej reprezentatívnosti týchto hodnôt je použiť údaje z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie. Komisia by preto mala mať právomoc vypracovať postupy potrebné na zber a spracovanie údajov o spotrebe paliva a energie nutných na vypracovanie takýchto posúdení a na zabezpečenie verejnej dostupnosti takýchto údajov pri súčasnom zabezpečení ochrany všetkých osobných údajov.

(40)  Komisia by mala posúdiť, ako údaje o spotrebe paliva a energie môžu pomôcť zabezpečiť, aby emisie CO2 z vozidiel určené nástrojom VECTO v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami zostali v priebehu času reprezentatívne z hľadiska emisií CO2 v reálnych podmienkach pre všetkých výrobcov, presnejšie, ako sa takéto údaje dajú použiť na sledovanie rozdielu medzi emisiami CO2 v reálnych podmienkach a emisiami CO2 určenými nástrojom VECTO, prípadne ako zabrániť zvyšovaniu tohto rozdielu.

(41)  V roku 2022 by Komisia mala vyhodnotiť účinnosť emisných noriem CO2 stanovených v tomto nariadení, a najmä úroveň cieľa zníženia emisií CO2, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030, mechanizmy, ktoré by mali byť k dispozícii na dosiahnutie tohto a následných cieľov, ako aj stanovenie cieľa zníženia emisií CO2 pre ďalšie typy ťažkých úžitkových vozidiel ako malé nákladné automobily, profesionálne vozidlá, autobusy, autokary a prívesy. Dané hodnotenie by zároveň malo (výlučne na účely tohto nariadenia) zahŕňať zohľadnenie ťažkých úžitkových vozidiel a ich kombinácií, pričom sa zohľadnia hmotnosti a rozmery vo vnútroštátnej preprave, napríklad modulárne a intermodálne koncepcie, a zároveň sa tiež posúdia možné aspekty bezpečnosti a účinnosti dopravy, intermodálne, environmentálne a infraštruktúrne účinky a efekt odrazu (rebound), ako aj zemepisná poloha členských štátov.

(42)  Je dôležité posúdiť emisie CO2 počas celého životného cyklu ťažkých úžitkových vozidiel na úrovni Únie. Na uvedený účel by Komisia najneskôr v roku 2023 mala vyhodnotiť možnosť vypracovať spoločnú metodiku Únie na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu ťažkých úžitkových vozidiel uvedených na trh Únie. Komisia by mala prijať následné opatrenia a v prípade potreby aj legislatívne návrhy.

(43)  Aby zostali špecifické emisie CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel naďalej reprezentatívne a plne aktualizované, je potrebné zmeny nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení, ktoré majú vplyv na uvedené špecifické emisie CO2, zohľadniť v tomto nariadení. Na uvedený účel by mala mať Komisia právomoc určiť metodiku vymedzenia reprezentatívneho ťažkého úžitkového vozidla pre každú podskupinu vozidiel, na základe ktorého by sa zmeny špecifických emisií CO2 mali hodnotiť.

(44)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k uverejneniu zoznamu určitých údajov a výsledkov výrobcov.

(45)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k identifikácii vozidiel, ktoré sú osvedčenými profesionálnymi vozidlami a uplatneniu korekcií na ročné priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu, vyberaniu poplatkov za nadmerné emisie CO2, nahlasovaniu odchýlok pri emisiách CO2 a ich zohľadneniu pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2, posudzovaniu uplatňovania podmienok, za ktorých boli určené referenčné emisie CO2, a kritériám na určenie toho, či sa tieto emisie neoprávnene zvýšili, a ak áno, ako ich treba opraviť, zabezpečeniu toho, že určité parametre týkajúce sa skutočných emisií CO2 a spotreby energie ťažkých úžitkových vozidiel budú Komisii k dispozícii, vykonávaniu overovaní, či hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zapísané v informačnej dokumentácii pre zákazníka zodpovedajú emisiám CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke a overovaní stratégií, ktoré umelo vylepšujú výsledky vozidla pri uskutočňovaných skúškach, a určeniu jedného alebo viacerých reprezentatívnych vozidiel z podskupiny, na základe čoho sa určuje korekcia užitočného zaťaženia. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 595/2009 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k určeniu určitých aspektov environmentálnych vlastností vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4.Vykonávacie právomoci uvedené v tomto odôvodnení by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(15).

(46)  S cieľom zmeniť alebo doplniť nepodstatné prvky ustanovení tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o úpravu referenčných emisií CO2, stanovenie hlavných zásad a kritérií na vymedzenie postupov overovania emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke a zmeny príloh k tomuto nariadeniu z hľadiska určitých technických parametrov vrátane váh profilov využitia, hodnôt užitočného zaťaženia, hodnoty počtu ročne najazdených kilometrov a korekčných faktorov užitočného zaťaženia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(16). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie emisných noriem CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(48)  Nariadenia (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES(17) by sa preto mali takisto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a cieľ

S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie, pokiaľ ide o znižovanie jej emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 nariadenia (EÚ) 2018/842, a k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu sa v tomto nariadení stanovujú emisné požiadavky CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá, pričom špecifické emisie CO2 z jej vozového parku nových ťažkých úžitkových vozidiel v porovnaní s referenčnými emisiami CO2 sa znížia takto:

a)  za nahlasovacie obdobia od roku 2025 o 15 %;

b)  za nahlasovacie obdobia od roku 2030 a neskôr o 30 %, ak sa nerozhodne inak podľa preskúmania uvedeného v článku 15.

Referenčné emisie CO2 vychádzajú z údajov monitorovania ▌nahlásených podľa nariadenia (EÚ) 2018/956 za obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „referenčné obdobie“) (s výnimkou profesionálnych vozidiel) a vypočítajú sa v súlade s bodom 3 prílohy I k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky nové ťažké úžitkové vozidlá kategórií N2 a N3, ktoré spĺňajú tieto charakteristiky:

a)  nákladné vozidlá s nadstavbou a konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton;

b)  nákladné vozidlá s nadstavbou a konfiguráciou náprav 6x2;

c)  ťahače s konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton; a

d)  ťahače s konfiguráciou náprav 6x2.

Na účely článku 5 a bodu 2.3 prílohy I k tomuto nariadeniu sa vzťahuje aj na ▌ nové ťažké úžitkové vozidlá kategórie N, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011(18) a nespĺňajú charakteristiky stanovené v prvom pododseku písm. a) až d).

Kategórie vozidiel uvedené v prvom a druhom pododseku tohto odseku tohto odseku odkazujú na kategórie vozidiel stanovené v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES(19).

2.  Vozidlá uvedené v odseku 1 sa na účely tohto nariadenia považujú za nové ťažké úžitkové vozidlá v danom období 12 mesiacov začínajúcom 1. júla, ak sú v danom období prvýkrát evidované v Únii a neboli predtým evidované mimo Únie.

Predchádzajúca evidencia mimo Únie vykonaná menej ako tri mesiace pred evidenciou v Únii sa nezohľadňuje.

3.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme osobitný postup na identifikáciu ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú osvedčenými profesionálnymi vozidlami podľa nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení, ale nie sú ako také zaevidované, a uplatní korekcie na ročné priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu tak, aby sa tieto vozidlá zohľadnili, a to začínajúc nahlasovacím obdobím roku 2021 a za každé nasledujúce nahlasovacie obdobie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)  „referenčné emisie CO2“ sú priemerné špecifické emisie CO2 všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v nahlasovacom období uvedenom v článku 1 druhom odseku za každú podskupinu vozidiel (s výnimkou profesionálnych vozidiel) určené v súlade s bodom 3 prílohy I;

2)  „špecifické emisie CO2“ sú emisie CO2 jednotlivých ťažkých úžitkových vozidiel určené v súlade s bodom 2.1 prílohy I;

3)  „nahlasovacie obdobie roku Y“ je obdobie od 1. júla roku Y do 30. júna roku Y+1;

4)  „priemerné špecifické emisie CO2“ sú priemerné špecifické emisie CO2 nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v danom nahlasovacom období určené v súlade s bodom 2.7 prílohy I;

5)  „cieľová hodnota špecifických emisií CO2“ je cieľová hodnota emisií CO2 každého výrobcu vyjadrená v g/tkm a stanoví sa každoročne za predchádzajúce nahlasovacie obdobie v súlade s bodom 4 prílohy I;

6)  „nákladné vozidlo s nadstavbou“ je nákladné vozidlo, ktoré nebolo navrhnuté alebo skonštruované na ťahanie návesu;

7)  „ťahač“ je ťahacie vozidlo navrhnuté a skonštruované výlučne alebo najmä na ťahanie návesov;

8)  „podskupina vozidiel“ je zoskupenie vozidiel v zmysle bodu 1 prílohy I, ktoré sa vyznačujú spoločnými a osobitnými technickými kritériami relevantnými pre určenie emisií CO2 a spotreby paliva týchto vozidiel;

9)  „profesionálne vozidlo“ je ťažké úžitkové vozidlo, ▌ pre ktoré boli emisie CO2 a spotreba paliva určené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami iba pre iné profily využitia, než sú uvedené v bode 2.1 prílohy I k tomuto nariadeniu;

10)  „výrobca“ je osoba alebo orgán zodpovedný za predloženie údajov týkajúcich sa nových ťažkých úžitkových vozidiel podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2018/956 alebo v prípade ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami je to osoba alebo orgán, ktoré schvaľovaciemu orgánu zodpovedajú za všetky aspekty postupu typového schválenia ES celého vozidla alebo jednotlivého postupu schválenia v súlade so smernicou 2007/46/ES a za zabezpečenie zhody výroby;

11)  „ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ je ťažké úžitkové vozidlo bez spaľovacieho motora alebo so spaľovacím motorom, ktorý produkuje menej ako 1 g CO2/kWh ako je určené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami alebo ktorý produkuje menej ako 1 g CO2/km ako je určené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 a jeho vykonávacími opatreniami(20);

12)  „ťažké úžitkové vozidlo s nízkymi emisiami“ je ťažké úžitkové vozidlo, ktoré nemá nulové emisie, ale špecifické emisie CO2 nižšie ako polovica referenčných emisií CO2 všetkých vozidiel v podskupine vozidiel, do ktorej patrí ťažké úžitkové vozidlo, ako sú určené v súlade s bodom 2.3.3 prílohy I;

13)  „profil využitia“ je kombinácia cyklu cieľovej rýchlosti, hodnoty užitočného zaťaženia, konfigurácie karosérie alebo návesu a prípadných iných parametrov, ktorá vyjadruje špecifické využitie vozidla, na základe ktorého sa určia oficiálne emisie CO2 a spotreba paliva ťažkého úžitkového vozidla;

14)  „cyklus cieľovej rýchlosti“ je opis rýchlosti vozidla, ktorú chce vodič dosiahnuť alebo ktorou je obmedzený v podmienkach premávky, vyjadrený ako funkcia vzdialenosti prejdenej počas jednej cesty;

15)  „užitočné zaťaženie“ je hmotnosť tovaru, ktorý vozidlo prepravuje za rôznych podmienok.

Článok 4

Priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu

Komisia od 1. júla 2020 a potom v každom nasledujúcom nahlasovacom období ▌určí pre každého výrobcu priemerné špecifické emisie CO2 v g/tkm za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, pričom zohľadní tieto skutočnosti:

a)  údaje nahlásené podľa nariadenia (EÚ) 2018/956 týkajúce sa nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu evidovaných v predchádzajúcom nahlasovacom období (s výnimkou profesionálnych vozidiel); a

b)  koeficient nulových a nízkych emisií určený v súlade s článkom 5.

Priemerné špecifické emisie CO2 sa určia v súlade s bodom 2.7 prílohy I.

Článok 5

Ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami

1.  Komisia od 1. júla 2020 a potom pre každé nasledujúce nahlasovacie obdobie ▌určí pre každého výrobcu koeficient nulových a nízkych emisií za predchádzajúce nahlasovacie obdobie.

Koeficient nulových a nízkych emisií zohľadňuje počet a emisie CO2 ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami vo vozovom parku výrobcu za nahlasovacie obdobie vrátane ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku, ako aj profesionálnych vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami a určí sa v súlade s bodom 2.3 prílohy I.

2.  Za nahlasovacie obdobia 2019 až 2024 sa ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami počítajú na účely odseku 1 takto:

a)  ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami sa počíta ako dve vozidlá a

b)  ťažké úžitkové vozidlo s nízkymi emisiami sa počíta ako maximálne dve vozidlá, v závislosti od funkcie jeho špecifických emisií CO2 a prahovej hodnoty nízkych emisií v podskupine vozidiel, do ktorej patrí vozidlo, ako je vymedzená v bode 2.3.3 prílohy I.

Koeficient nulových a nízkych emisií sa určí v súlade s bodom 2.3.1 prílohy I.

3.  Pre nahlasovacie obdobia od roku 2025 sa koeficient nulových a nízkych emisií určí na základe referenčnej hodnoty 2 % v súlade s bodom 2.3.2 prílohy I.

4.  Koeficientom nulových a nízkych emisií sa znížia priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu najviac o 3 %. Vplyv ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku na daný koeficient zníži priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu najviac o 1,5 %.

Článok 6

Cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 výrobcu

Od 1. júla 2026 a potom v každom nasledujúcom nahlasovacom období Komisia určí pre každého výrobcu cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 ▌ za predchádzajúce nahlasovacie obdobie. Uvedená cieľová hodnota špecifických emisií CO2 je súčet súčinov nasledujúcich hodnôt za všetky podskupiny vozidiel:

a)  cieľ zníženia emisií CO2 uvedený v článku 1 prvom odseku písm. a) alebo b);

b)  referenčné emisie CO2;

c)  podiel vozidiel výrobcu v každej podskupine vozidiel;

d)  váhové koeficienty počtu najazdených kilometrov za rok a užitočného zaťaženia za každú podskupinu vozidiel.

Cieľová hodnota špecifických emisií CO2 sa určí v súlade s bodom 4 prílohy I.

Článok 7

Emisné kredity a emisné dlhy

1.  Pri určovaní toho, či výrobca spĺňa cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 v nahlasovacích obdobiach rokov 2025 až 2029, sa zohľadnia jeho emisné kredity alebo emisné dlhy určené v súlade s bodom 5 prílohy I, ktoré zodpovedajú počtu nových ťažkých úžitkových vozidiel (s výnimkou profesionálnych vozidiel) výrobcu v nahlasovacom období vynásobenému:

a)  rozdielom medzi trajektóriou znižovania emisií CO2, ako sa uvádza v odseku 2, a priemernými špecifickými emisiami CO2 uvedeného výrobcu, ak je ich rozdiel kladný (ďalej len „emisné kredity“), alebo

b)  rozdielom medzi rozdielom medzi priemernými špecifickými emisiami CO2 a cieľovou hodnotou špecifických emisií CO2 uvedeného výrobcu, ak je ich rozdiel kladný (ďalej len „emisné dlhy“).

Emisné kredity sa získavajú v nahlasovacích obdobiach rokov 2019 až 2029. Emisné kredity získané v nahlasovacích obdobiach rokov 2019 až 2024 sa však zohľadnia iba s cieľom určiť súlad výrobcu s ▌ cieľovou hodnotou špecifických emisií CO2 za nahlasovacie obdobie roku 2025.

Emisné dlhy vznikajú v nahlasovacích obdobiach rokov 2025 2029. Celkový emisný dlh výrobcu však nesmie prekročiť 5 % cieľovej hodnoty špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku 2025 vynásobenej počtom ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v danom období (ďalej len „strop emisného dlhu“).

Emisné kredity a dlhy za nahlasovacie obdobia rokov 2025 až 2028 sa v náležitých prípadoch prenášajú z jedného nahlasovacieho obdobia do ďalšieho nahlasovacieho obdobia. Všetky zostávajúce emisné dlhy sa zúčtujú v nahlasovacom období roku 2029.

2.  Trajektória znižovania emisií CO2 ▌ sa stanoví pre každého výrobcu v súlade s bodom 5.1 prílohy I na základe lineárnej trajektórie medzi referenčnými emisiami CO2 uvedenými v článku 1 druhom odseku a cieľovou hodnotou emisií CO2pre nahlasovacie obdobie roku 2025, ako je vymedzené v prvom odseku písm. a) ▌ uvedeného článku, a medzi ▌cieľovou hodnotou emisií CO2 pre nahlasovacie obdobie roku 2025 a cieľovou hodnotou emisií CO2 pre nahlasovacie obdobia po roku 2030, ako sú stanovené v prvom odseku písm. b) uvedeného článku.

Článok 8

Plnenie cieľových hodnôt špecifických emisií CO2

1.  Ak sa zistí, že výrobca má v danom nahlasovacom období od roku 2025 nadmerné emisie CO2 v zmysle odseku 2, Komisia mu uloží poplatok za nadmerné emisie CO2 vypočítaný podľa tohto vzorca:

a)  od roku 2025 do roku 2029,

(poplatok za nadmerné emisie CO2) = (nadmerné emisie CO2 x 4 250 €/g CO2/tkm)

b)  od roku 2030,

(poplatok za nadmerné emisie CO2) = (nadmerné emisie CO2 x 6 800 €/g CO2/tkm).

2.  Za nadmerné emisie CO2 výrobcu sa považuje ktorákoľvek z týchto situácií:

a)  ak v ktoromkoľvek z nahlasovacích období rokov 2025 až 2028 súčet emisných dlhov znížený o súčet emisných kreditov prekročí strop emisných dlhov uvedený v článku 7 ods. 1 treťom pododseku;

b)  ak v nahlasovacom období roku 2029 súčet emisných dlhov znížený o súčet emisných kreditov je kladný;

c)  ak v nahlasovacom období od roku 2030 priemerné špecifické emisie výrobcu prekročia jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií CO2.

Nadmerné emisie CO2 za dané nahlasovacie obdobie sa vypočítajú v súlade s bodom 6 prílohy I.

3.  Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov prostriedky vyberania poplatkov za nadmerné emisie CO2 podľa odseku 1 tohto článku ▌. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

4.  Poplatky za nadmerné emisie CO2 sa považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 9

Overenie údajov monitorovania

1.  Typové schvaľovacie orgány Komisii bezodkladne nahlásia akékoľvek odchýlky v hodnotách emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke v porovnaní s hodnotami uvedenými v osvedčeniach o zhode alebo v informačnej dokumentácii pre zákazníka uvedenej v článku 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2400 na základe overení vykonaných v súlade s postupom uvedeným v článku 13 tohto nariadenia.

2.  Komisia zohľadní odchýlky uvedené v odseku 1 na účely výpočtu priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu.

3.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá o postupoch nahlasovania takýchto odchýlok a ich zohľadnení pri výpočte priemerných špecifických emisií CO2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú ▌v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 10

Posudzovanie referenčných emisií CO2

S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a reprezentatívnosť referenčných emisií CO2 ako základu na určenie cieľových hodnôt emisií CO2 pre celý vozový park v Únii Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví metodiku na posudzovanie uplatňovania podmienok, za ktorých boli určené referenčné emisie CO2, a stanoví kritériá na určenie toho, či sa uvedené emisie neoprávnene zvýšili, a ak áno, ako ich treba opraviť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 11

Uverejnenie údajov a výsledkov výrobcov

1.  Každoročne do 30. apríla Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov uverejní zoznam s týmito položkami:

a)  od 1. júla 2020 priemerné špecifické emisie CO2 každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 4;

b)  od 1. júla 2020 koeficient nulových a nízkych emisií každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako uvádza v článku 5 ods. 1;

c)  od 1. júla 2026 cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 6;

d)  od 1. júla 2020 do 30. júna 2031 trajektóriu znižovania emisií CO2 každého výrobcu, ich emisné kredity a od 1. júla 2026 do 30. júna 2031 ich emisné dlhy za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 7;

e)  od 1. júla 2026 nadmerné emisie CO2 každého výrobcu za predchádzajúce nahlasovacie obdobie, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1;

f)  od 1. júla 2020 priemer špecifických emisií CO2 zo všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných v Únii v predchádzajúcom nahlasovacom období.

Tento zoznam, ktorý sa má uverejniť do 30. apríla 2021, musí zahŕňať referenčné emisie CO2 uvedené v článku 1 druhom odseku.

2.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom upraviť referenčné emisie CO2 v súlade s týmito postupmi:

a)  ak sa váhy profilov využitia alebo hodnoty užitočného zaťaženia upravili podľa článku 14 ods. 1 písm. b) alebo c) uplatnením postupu stanovenom v bode 1 prílohy II;

b)  ak sa ▌ korekčné faktory určili podľa článku 14 ods. 2, uplatnením týchto korekčných faktorov na referenčné emisie CO2;

c)   ak sa zistilo neoprávnené zvýšenie referenčných emisií CO2 v súlade s metodikou uvedenou v článku 10, opravením referenčných emisií CO2 do 30. apríla 2022.

Komisia uverejní upravené referenčné hodnoty emisií CO2 a použije ich na výpočet cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 výrobcov v nahlasovacích obdobiach začínajúcich dátumom uplatňovania delegovaných aktov, ktorými sa hodnoty upravujú.

Článok 12

Emisie CO2 a spotreba energie v reálnych podmienkach

1.  Komisia monitoruje a posudzuje reprezentatívnosť hodnôt emisií CO2 a spotreby energie v reálnych podmienkach určených v rámci nariadenia (ES) č. 595/2009.

Komisia okrem toho pravidelne zhromažďuje údaje o emisiách CO2 a spotrebe energie ťažkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach prostredníctvom palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie, a to počnúc novými ťažkými úžitkovými vozidlami zapísanými do evidencie po dátume uplatňovania opatrení uvedených v článku 5c písm. b) nariadenia (ES) č. 595/2009.

Komisia zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o tom, ako sa uvedená reprezentatívnosť vyvíja v čase.

2.  Komisia na účel odseku 1 tohto článku zabezpečí, aby sa jej v pravidelných intervaloch sprístupňovali nasledovné parametre týkajúce sa emisií CO2 a spotreby energie ťažkých úžitkových vozidiel v reálnych podmienkach, počnúc dátumom uplatňovania opatrení uvedených v článku 5c písm. b) nariadenia (ES) č. 595/2009, a to podľa okolností poskytovaním zo strany výrobcov alebo vnútroštátnych orgánov alebo priamym prenosom údajov z vozidiel:

a)  identifikačné číslo vozidla;

b)  spotreba paliva a elektrickej energie;

c)  celková prejdená vzdialenosť;

d)  užitočné zaťaženie;

e)  v prípade externe nabíjateľných hybridných elektrických ťažkých úžitkových vozidiel spotrebované palivo a elektrická energia a prejdená vzdialenosť v jednotlivých jazdných režimoch.

f)  ďalšie parametre, ktoré sú potrebné na to, aby mohli byť splnené povinnosti stanovené v odseku 1 tohto článku.

Komisia na účely odseku 1 spracúva získané údaje podľa prvého pododseku toho odseku na účely vytvorenia anonymizovaného a súhrnného súboru údajov, a to aj podľa jednotlivých výrobcov. Identifikačné číslo vozidla sa použije len na účely uvedeného spracovania údajov a nesmie sa uchovávať dlhšie, než je na uvedený účel potrebné.

3.  Aby sa zabránilo zväčšovaniu rozdielu voči emisiám v reálnych podmienkach, Komisia najneskôr dva roky a päť mesiacov po dátume uplatňovania opatrení uvedených v článku 5c písm. b) nariadenia (ES) č. 595/2009 vyhodnotí, ako sa údaje o spotrebe paliva a energie dajú použiť na zabezpečenie toho, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby energie vozidiel stanovené podľa uvedeného nariadenia zostali reprezentatívne pre emisie v reálnych podmienkach v priebehu času pre každého výrobcu.

Komisia monitoruje a každoročne informuje o vývoji rozdielu uvedeného v prvom pododseku a v záujme zabránenia zvyšovania uvedeného rozdielu v roku 2027 posúdi realizovateľnosť zriadenia mechanizmu na úpravu priemerných špecifických emisií CO2 jednotlivých výrobcov od roku 2030 a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zavedenie takéhoto mechanizmu.

4.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobný postup na zber a spracovávanie údajov uvedený v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 13

Overovanie emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke

1.  Výrobcovia zabezpečia, aby hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zaznamenané v informačnej dokumentácii pre zákazníkov uvedenej v článku 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2400 zodpovedali emisiám CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke stanoveným v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1151.

2.  Po nadobudnutí účinnosti postupov uvedených v odseku 4 tohto článku overia typové schvaľovacie orgány pre výrobcov, ktorým udelili licenciu na prevádzku simulačného nástroja v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacími opatreniami, na základe vhodných a reprezentatívnych vzoriek vozidiel, či hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva zapísané v informačnej dokumentácii pre zákazníka zodpovedajú emisiám CO2 a spotrebe paliva ťažkých úžitkových vozidiel v prevádzke tak, ako boli stanovené v súlade s uvedeným nariadením a jeho vykonávacími opatreniami, a zároveň okrem iného zohľadnia dostupné údaje z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie.

Typové schvaľovacie orgány overujú aj to, či sú na palube alebo v súvislosti s vybratými vzorkami vozidiel použité stratégie, ktoré umelo vylepšujú výsledky vozidla pri skúškach uskutočňovaných na účely overenia emisií CO2 a spotreby paliva, a to okrem iného pomocou údajov z palubných zariadení na monitorovanie spotreby paliva a/alebo energie.

3.  Ak sa na základe overovania vykonaného podľa odseku 2 zistí nedostatočný súlad hodnôt emisií CO2 a spotreby paliva, ktorý nie je možné zdôvodniť nesprávnym fungovaním simulačného systému, alebo prítomnosť stratégií na umelé vylepšenie výkonu vozidla, zodpovedný typový schvaľovací orgán okrem prijatia potrebných opatrení stanovených v kapitole XI nariadenia (EÚ) 2018/858 zabezpečí, aby sa informačná dokumentácia pre zákazníkov, prípadne osvedčenia o schválení a individuálne osvedčenia o schválení opravy.

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí postupy na uskutočnenie overovania uvedeného v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Komisia je splnomocnená pred prijatím vykonávacích aktov uvedených v prvom pododseku prijať delegovaný akt v súlade s článkom 17 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením hlavných zásad a kritérií na vymedzenie postupov uvedených v prvom pododseku.

Článok 14

Zmeny príloh I a II

1.  S cieľom zaistiť, aby sa v technických parametroch použitých na výpočet priemerných špecifických emisií CO2 výrobcu podľa článku 4 a výpočet cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 podľa článku 6 zohľadnil technický pokrok a vývoj logistiky nákladnej dopravy, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17, aby mohla meniť tieto ustanovenia uvedené v prílohách I a II:

a)  údaje o type kabíny a výkone motora stanovené v tabuľke 1 prílohy I a vymedzenia pojmov „spacia kabína“ a „denná kabína“ uvedené v danej tabuľke;

b)  váhy profilov využitia stanovené v tabuľke 2 prílohy I;

c)  hodnoty užitočného zaťaženia stanovené v tabuľke 3 prílohy I a korekčné faktory užitočného zaťaženia stanovené v tabuľke 1 prílohy II;

d)  hodnoty počtu najazdených kilometrov za rok stanovené v tabuľke 4 prílohy I.

2.  Ak sa postupy typového schvaľovania stanovené v nariadení (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatreniach upravia inými zmenami než tými, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c) odseku 1 tohto článku, tak, že úroveň emisií CO2 reprezentatívnych vozidiel v zmysle tohto odseku sa zvýši alebo zníži o viac ako 5 g CO2/km, Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) upraví referenčné emisie CO2, ktoré sa vypočítajú v súlade so vzorcom stanoveným v bode 2 prílohy II.

3.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov ▌vypracuje metodiku na určenie jedného alebo viacerých reprezentatívnych vozidiel z podskupiny, vrátane ich štatistických váh, na základe ktorých sa určí úprava uvedená v odseku 2 tohto článku, pri zohľadnení údajov monitorovania nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956 a technických vlastností vozidiel uvedených v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2400. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 15

Preskúmanie a predkladanie správ

1.   Komisia do 31. decembra 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti tohto nariadenia, cieli zníženia emisií CO2 a úrovni stimulačného mechanizmu pre ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami platnej od roku 2030, ▌ o stanovení iných cieľov zníženia emisií CO2 pre iné typy ťažkých úžitkových vozidiel vrátane prívesov, autobusov a autokarov a profesionálnych vozidiel a o zavedení záväzných cieľov znižovania emisií CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá na rok 2035 a na rok 2040 a nasledujúce roky. Cieľ na rok 2030 sa posúdi v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci Parížskej dohody.

2.   Správa uvedená v odseku 1 tohto článku musí najmä obsahovať aj:

a)  posúdenie účinnosti systému emisných kreditov a emisných dlhov uvedených v článku 7 a vhodnosť predĺženia jeho uplatňovania do roku 2030 a po ňom;

b)  posúdenie zavádzania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami ▌, pričom sa zohľadnia ciele stanovené v smernici 2009/33/ES, ako aj príslušné parametre a podmienky týkajúce sa uvádzania takýchto ťažkých úžitkových vozidiel na trh;

c)  posúdenie účinnosti stimulačného mechanizmu pre ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami stanovenými v článku 5 a vhodnosti jeho rôznych prvkov s cieľom upraviť ho na obdobie po roku 2025 smerom k možnej diferenciácii podľa dojazdu bez emisií a podskupiny vozidiel v kombinácii s váhovými koeficientami najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia, s dátumom uplatňovania aspoň o tri roky;

d)  posúdenie zavedenia potrebnej infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc, možnosti zavedenia noriem týkajúcich sa emisií CO2 motorov, najmä pre profesionálne vozidlá a reprezentatívnosti emisií CO2 a hodnôt spotreby paliva v reálnych podmienkach určených v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2400;

e)  výlučne na účely tohto nariadenia, zohľadnenie ťažkých úžitkových vozidiel a ich kombinácií, pričom sa zohľadnia hmotnosti a rozmery vo vnútroštátnej preprave, napríklad modulárne a intermodálne koncepcie, a zároveň sa tiež posúdia možné aspekty bezpečnosti a účinnosti dopravy, intermodálne, environmentálne a infraštruktúrne účinky a efekt odrazu (rebound), ako aj zemepisná poloha členských štátov;

f)  posúdenie simulačného nástroja VECTO s cieľom zabezpečiť, aby sa tento nástroj priebežne a včas aktualizoval;

g)  posúdenie možnosti vývoja osobitnej metodiky na zahrnutie prípadného príspevku k znižovaniu emisií CO2 na základe použitia syntetických a pokročilých alternatívnych kvapalných a plynných obnoviteľných palív, vrátane ekologických palív, vyrobených prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov a spĺňajúcich kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(21);

h)  posúdenie uskutočniteľnosti zavedenia otvoreného, transparentného a nediskriminačného mechanizmu združovania medzi výrobcami;

i)  posúdenie úrovne poplatku za nadmerné emisie CO2, aby sa zabezpečilo, že poplatok presiahne priemerné hraničné náklady na technológie potrebné na splnenie cieľových hodnôt emisií CO2.

3.  Správa uvedená v odseku 1 sa v prípade potreby doplní legislatívnym návrhom na zmenu tohto nariadenia.

4.  Komisia v rámci hodnotenia podľa článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2019/...(22) vyhodnotí možnosť previesť príjmy z poplatkov za nadmerné emisie CO2 do osobitného fondu alebo príslušného programu s cieľom zabezpečiť spravodlivý prechod k hospodárstvu, ktoré je neutrálne z hľadiska klímy, ako sa uvádza v článku 4.1 Parížskej dohody, najmä s cieľom podporiť rekvalifikáciu, zvyšovanie kvalifikácie a iné vzdelávanie na rozvoj zručností a prerozdelenie pracovníkov v automobilovom priemysle vo všetkých dotknutých členských štátoch, najmä v regiónoch a komunitách, ktoré sú transformáciou najviac postihnuté. Na tento účel predloží Komisia v prípade potreby najneskôr do roku 2027 legislatívny návrh.

5.  Na tento účel Komisia najneskôr v roku 2023 vyhodnotí možnosť vypracovať spoločnú úniovú metodiku na hodnotenie a jednotné vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu nových ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú umiestnené na trhu Únie. Komisia toto hodnotenie vrátane prípadných návrhov na následné opatrenia, ako sú legislatívne návrhy, zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 16

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy uvedený v článku 44 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999(23). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2, druhom pododseku článku 13 ods. 4 a v článku 14 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie 5 rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2, článku 13 ods. 4 druhom pododseku a článku 14 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2, článku 13 ods. 4 druhého pododseku a článku 14 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 18

Zmeny nariadenia (ES) č. 595/2009

Nariadenie (ES) č. 595/2009 sa mení takto:

1.  V článku 2 prvom odseku sa dopĺňa táto veta:"

„Uplatňuje sa aj na účely článkov 5a, 5b a 5c pre vozidlá kategórií O3 a O4.“

"

2.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 5a

Osobitné požiadavky na výrobcov, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4

1.  Výrobcovia zabezpečia, aby nové vozidlá kategórií O3 a O4, ktoré sa predávajú, evidujú alebo uvádzajú do prevádzky, spĺňali tieto požiadavky:

   a) vplyv týchto vozidiel na emisie CO2, spotrebu paliva, spotrebu elektrickej energie a dojazd s nulovými emisiami motorových vozidiel sa určuje v súlade s metodikou uvedenou v článku 5c písm. a);
   b) boli vybavené palubnými zariadeniami na monitorovanie a zaznamenávanie užitočného zaťaženia v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 5c písm. b).

2.  Výrobcovia zabezpečia, aby nové vozidlá kategórií M2, M3, N2 a N3, ktoré sa predávajú, evidujú alebo uvádzajú do prevádzky, boli vybavené palubnými zariadeniami na monitorovanie a zaznamenávanie spotreby paliva a/alebo energie, užitočného zaťaženia a počtu najazdených kilometrov v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 5c písm. b).

Zabezpečia aj to, aby sa dojazd s nulovými emisiami a spotreba elektrickej energie týchto vozidiel určovali v súlade s metodikou uvedenou v článku 5c písm. c).

Článok 5b

Osobitné požiadavky na výrobcov, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4

1.  Vnútroštátne orgány v súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 5c odmietnu udeliť typové schválenie ES alebo vnútroštátne typové schválenie pre nové typy vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v uvedených vykonávacích opatreniach.

2.  Vnútroštátne orgány v súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 5c zakážu predaj, evidenciu alebo uvedenie do prevádzky nových vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v uvedených vykonávacích opatreniach.

Článok 5c

Opatrenia na určenie určitých aspektov environmentálnych vlastností vozidiel kategórií M2, M3, N2, N3, O3 a O4

Komisia do 31. decembra 2021 prostredníctvom vykonávacích aktov prijme tieto opatrenia:

   a) metodiku posudzovania vlastností vozidiel kategórie O3 a O4, pokiaľ ide o ich vplyv na emisie CO2, spotrebu paliva, spotrebu elektrickej energie a dojazd s nulovými emisiami motorových vozidiel;
   b) technické požiadavky na vybavenie palubnými zariadeniami na monitorovanie a zaznamenávanie spotreby paliva a/alebo energie a počtu najazdených kilometrov motorových vozidiel kategórií M2, M3, N2 a N3 a na určenie a zaznamenávanie užitočného zaťaženia a celkovej hmotnosti vozidiel spĺňajúcich charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b), c) alebo d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*(24) a súprav s vozidlami kategórií O3 a O4 vrátane prípadného prenosu údajov medzi vozidlami v jednej súprave;
   c) metodiku určovania dojazdu s nulovými emisiami a spotreby elektrickej energie nových vozidiel kategórie M2, M3, N2 a N3.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13a.

___________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ, L ..., ..., s. ...).“

"

3.  Dopĺňa sa tento článok:"

„Článok 13a

Postup výboru

1.  Komisii pomáha technický výbor pre motorové vozidlá zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858*. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

___________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).“.

"

Článok 19

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/956

Nariadenie (EÚ) 2018/956 sa mení takto:

1.  Článok 3 sa nahrádza takto:"

„Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES*, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...**(25).

___________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ, L ..., ..., s. ...).“

"

2.  V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Od 1. januára 2019 monitorujú členské štáty údaje uvedené v časti A prílohy I, ktoré sa týkajú nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných prvýkrát v Únii.

Príslušné orgány členských štátov nahlasujú od roku 2020 Komisii do 30. septembra každého roku uvedené údaje za predchádzajúce nahlasovacie obdobie od 1. júla do 30. júna v súlade s postupom nahlasovania uvedeným v prílohe II.

Pokiaľ ide o rok 2019, údaje nahlásené do 30. septembra 2020 zahŕňajú monitorované údaje z obdobia od 1. januára 2019 do 30. júna 2020.

Údaje o nových ťažkých úžitkových vozidlách, ktoré boli už predtým zaevidované mimo Únie, sa nemonitorujú ani nenahlasujú s výnimkou prípadov, ak sa toto zaevidovanie uskutočnilo menej než tri mesiace pred zaevidovaním v Únii.“;

"

3.  V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Od východiskových rokov uvedených v bode 1 časti B prílohy I monitorujú výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel údaje upresnené v bode 2 časti B prílohy I za každé nové ťažké úžitkové vozidlo.

Od východiskových rokov uvedených v bode 1 časti B prílohy I do 30. septembra každého roku nahlasujú výrobcovia ťažkých úžitkových vozidiel Komisii v súlade s postupom nahlasovania uvedeným v prílohe II uvedené údaje za každé nové ťažké úžitkové vozidlo s dátumom simulácie, ktorý patrí do predchádzajúceho nahlasovacieho obdobia od 1. júla do 30. júna.

Pokiaľ ide o rok 2019, výrobcovia nahlasujú údaje za každé nové ťažké úžitkové vozidlo s dátumom simulácie, ktorý patrí do obdobia od 1. januára 2019 do 30. júna 2020.

Dátum simulácie je dátum nahlásený v súlade s údajovým záznamom 71 v bode 2 časti B prílohy I.“;

"

4.  V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Komisia do 30. apríla každého roku uverejní výročnú správu spolu so svojou analýzou údajov zaslaných členskými štátmi a výrobcami za predchádzajúce nahlasovacie obdobie.“;

"

5.  V prílohe II sa bod 3.2 nahrádza takto:"

„3.2. Údaje týkajúce sa ťažkých úžitkových vozidiel zaevidovaných v predchádzajúcom nahlasovacom období a zaznamenaných v registri sa počínajúc rokom 2021 zverejnia každý rok do 30. apríla s výnimkou údajových záznamov uvedených v článku 6 ods. 1.“.

"

Článok 20

Zmeny smernice 96/53/ES

Smernica 96/53/ES sa mení takto:

1.  V článku 2 sa vkladá toto vymedzenie za vymedzenie pojmu „vozidlo s pohonom na alternatívne palivá:“"

„– „vozidlo s nulovými emisiami“ je „ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ vymedzené v článku 3 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...*(26),

___________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ, L ..., ..., s. ...).“;

"

2.  Článok 10b sa nahrádza takto:"

„Článok 10b

Maximálne povolené hmotnosti vozidiel s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidiel s nulovými emisiami sú stanovené v bodoch 2.2.1, 2.2.2, 2.2.3, 2.2.4, 2.3.1, 2.3.2 a 2.4 prílohy I.

Vozidlá s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidlá s nulovými emisiami musia byť tiež v súlade s obmedzeniami najvyššej povolenej hmotnosti na nápravu stanovenými v bode 3 prílohy I.

Dodatočná hmotnosť požadovaná pre vozidlá s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidlá s nulovými emisiami sa vymedzí na základe dokumentácie poskytnutej výrobcom pri schválení dotknutého vozidla. Táto dodatočná hmotnosť sa uvádza v úradnom doklade požadovanom podľa článku 6.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10 h prijímať delegované akty s cieľom aktualizovať na účely tejto smernice zoznam alternatívnych palív uvedený v článku 2, ktoré si vyžadujú dodatočnú hmotnosť. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia dodržiavala svoj zvyčajný postup a pred prijatím takýchto delegovaných aktov viedla konzultácie s odborníkmi, a to aj s odborníkmi členských štátov.“;

"

3.  Príloha I sa mení takto:

a)  nasledujúci pododsek sa dopĺňa do druhého stĺpca bodov 2.2.1, 2.2.2, 2.2.3 a 2.2.4:"

„V prípade jazdných súprav vrátane vozidiel s pohonom na alternatívne palivá alebo vozidiel s nulovými emisiami sa maximálna povolená hmotnosť stanovená v tomto oddiele zvyšuje o dodatočnú hmotnosť technológie pohonu na alternatívne palivo, t. j o 1 tonu, alebo pohonu s nulovými emisiami, t. j. o 2 tony.“;

"

b)  v druhom stĺpci bodu 2.3.1 sa dopĺňa tento pododsek: "

„Vozidlá s nulovými emisiami: maximálna povolená hmotnosť 18 ton sa zvyšuje o dodatočnú hmotnosť potrebnú pre technológiu pohonu s nulovými emisiami, a to maximálne o 2 tony.“;

"

c)  v treťom stĺpci bodu 2.3.2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Trojnápravové vozidlá s nulovými emisiami: maximálna povolená hmotnosť 25 ton alebo 26 ton, ak má hnacia náprava zdvojené pneumatiky a pneumatické zavesenie alebo zavesenie uznané za ekvivalentné v rámci Únie tak, ako je definované v prílohe II, alebo ak má každá hnacia náprava zdvojené pneumatiky a maximálne hmotnostné zaťaženie každej nápravy nepresahuje 9,5 tony, sa zvyšuje o dodatočnú hmotnosť potrebnú pre technológiu pohonu s nulovými emisiami, a to maximálne o 2 tony.“;

"

d)  v treťom stĺpci bodu 2.4 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Trojnápravové kĺbové autobusy s nulovými emisiami: maximálna povolená hmotnosť 28 ton sa zvyšuje o dodatočnú hmotnosť potrebnú pre technológiu pohonu s nulovými emisiami, a to maximálne o 2 tony.“.

"

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Priemerné špecifické emisie CO2, cieľové hodnoty špecifických emisií CO2 a nadmerné emisie CO2

1.  Podskupiny vozidiel

Každé nové ťažké úžitkové vozidlo sa zaradí do jednej z podskupín vozidiel uvedených v tabuľke 1 v súlade s jej stanovenými podmienkami.

Tabuľka 1 – Podskupiny vozidiel (sg)

Ťažké úžitkové vozidlá

Typ kabíny

Výkon motora

Podskupina vozidiel (sg)

Nákladné vozidlá s nadstavbou s konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton

Všetky

< 170 kW

4-UD

Denná kabína

≥170 kW

4-RD

Spacia kabína

≥ 170 kW a < 265 kW

Spacia kabína

≥265 kW

4-LH

Nákladné vozidlá s nadstavbou s konfiguráciou náprav 6x2

Denná kabína

Všetky

9-RD

Spacia kabína

9-LH

Ťahače s konfiguráciou náprav 4x2 a technicky prípustnou maximálnou hmotnosťou v naloženom stave presahujúcou 16 ton

Denná kabína

Všetky

5-RD

Spacia kabína

< 265 kW

Spacia kabína

≥ 265 kW

5-LH

Ťahače s konfiguráciou náprav 6x2

Denná kabína

Všetky

10-RD

Spacia kabína

10-LH

„Spacia kabína“ je typ kabíny s priestorom za sedadlom vodiča určeným na nocľah, nahlásený v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956.

„Denná kabína“ je akýkoľvek iný typ kabíny.

Ak nové ťažké úžitkové vozidlo nemožno zaradiť do podskupiny, pretože nie sú k dispozícii informácie o type kabíny alebo výkone motora, zaradí sa do podskupiny vozidiel diaľkovej prepravy (long-haul, LH), ktorá zodpovedá jeho typu podvozku (nákladný automobil alebo ťahač) a konfigurácii náprav (4x2 alebo 6x2).

Ak sa nové ťažké úžitkové vozidlo zaradí do podskupiny vozidiel 4-UD, ale pre profily využitia UDL alebo UDR nie sú k dispozícii údaje o emisiách CO2 v g/km v zmysle vymedzenia v tabuľke 2 v bode 2.1, zaradí sa do podskupiny vozidiel 4-RD.

1.  priemerné špecifické emisie co2 výrobcu

1.1.  Špecifické emisie CO2 nového ťažkého úžitkového vozidla

Špecifické emisie CO2 v g/km(CO2v) nového ťažkého úžitkového vozidla v zaradeného do podskupiny vozidiel sg sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

kde:

je súčet hodnôt za všetky profily využitia mp uvedené v tabuľke 2;

sg je podskupina vozidiel, do ktorej bolo zaradené nové ťažké úžitkové vozidlo v podľa bodu 1 tejto prílohy;

Wsg,mp je váha profilu využitia uvedená v tabuľke 2;

CO2v,mp sú emisie CO2 v g/km nového ťažkého úžitkového vozidla v stanovené pre profil využitia mp a nahlásené v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956.

Špecifické emisie CO2 ťažkého úžitkového vozidla s nulovými emisiami sa stanovia na 0 g CO2/km.

Špecifické emisie CO2 profesionálneho vozidla sú priemerom emisií CO2 v g/km nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956.

Tabuľka 2 – Váhy profilov využitia (Wsg,mp)

Podskupina vozidiel

(sg)

Profil využitia1 (mp)

RDL

RDR

LHL

LHR

UDL

UDR

REL, RER, LEL, LER

4-UD

0

0

0

0

0,5

0,5

0

4-RD

0,45

0,45

0,05

0,05

0

0

0

4-LH

0,05

0,05

0,45

0,45

0

0

0

9-RD

0,27

0,63

0,03

0,07

0

0

0

9-LH

0,03

0,07

0,27

0,63

0

0

0

5-RD

0,27

0,63

0,03

0,07

0

0

0

5-LH

0,03

0,07

0,27

0,63

0

0

0

10-RD

0,27

0,63

0,03

0,07

0

0

0

10-LH

0,03

0,07

0,27

0,63

0

0

0

Definície profilov využitia

RDL

Regionálna preprava pri nízkom užitočnom zaťažení

RDR

Regionálna preprava pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

LHL

Diaľková preprava pri nízkom užitočnom zaťažení

LHR

Diaľková preprava pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

UDL

Mestská preprava pri nízkom užitočnom zaťažení

UDR

Mestská preprava pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

REL

Regionálna preprava (EMS) pri nízkom užitočnom zaťažení

RER

Regionálna preprava (EMS) pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

LEL

Diaľková preprava (EMS) pri nízkom užitočnom zaťažení

LEL

Diaľková preprava (EMS) pri reprezentatívnom užitočnom zaťažení

1.2.  Priemerné špecifické emisie CO2 všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel za výrobcu

Priemerné špecifické emisie CO2 v g/tkm () všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel sg za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočítajú takto:

kde:

je súčet hodnôt za všetky nové ťažké úžitkové vozidlá výrobcu v podskupine vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a);

CO2v sú špecifické emisie CO2 nového ťažkého úžitkového vozidla v stanovené v súlade s bodom 2.1;

Vsg je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine vozidiel sg s výnimkou všetkých profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a);

PLsg je priemerné užitočné zaťaženie vozidiel v podskupine vozidiel sg stanovené v bode 2.5.

1.3.  Koeficient nulových a nízkych emisií v zmysle článku 5

2.3.1  Nahlasovacie obdobia 2019 až 2024

Koeficient nulových a nízkych emisií (ZLEV) v zmysle článku 5 za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie roku 2019 do 2024 sa vypočíta takto:

ZLEV = V/(Vconv + Vzlev) s minimálnou hodnotou 0,97

kde:

V je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu, ktoré spĺňajú charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 prvým pododsekom písm. a).

Vconv je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu, ktoré spĺňajú charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 prvým pododsekom písm. a) a s výnimkou ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami;

Vzlev je súčet hodnôt Vin a Vout,

kde:

Vin je ∑ v (1+ (1 – CO2v/LETsg))

pričom 20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000007.png je súčet za všetky nové ťažké úžitkové vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, ktoré spĺňajú vlastnosti stanovené v článku 2 ods. 1 pododseku 1;

CO2v sú špecifické emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla s nulovými alebo nízkymi emisiami v určené v súlade s bodom 2.1;

LETsg je prahová hodnota nízkych emisií podskupiny vozidiel sg, do ktorej vozidlo patrí, ako je definovaná v bode 2.3.3;

Vout je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku vynásobený dvomi, s maximálnou hodnotou 1,5 % hodnoty Vconv.

2.3.2  Nahlasovacie obdobia od roku 2025

Koeficient nulových a nízkych emisií (ZLEV) v zmysle článku 5 za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočíta takto:

ZLEV = 1 - (y - x) pokiaľ tento súčet nie je vyšší ako 1 alebo nižší ako 0,97; vtedy sa koeficient ZLEV stanoví na 1, prípadne 0,97;

kde:

x je 0,02

y je súčet hodnôt Vin a Vout, vydelený Vtotal, kde:

Vin je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, ktoré spĺňajú charakteristiky stanovené v článku 2 ods. 1 prvom pododseku, pričom každé z týchto ťažkých úžitkových vozidiel sa považuje za ZLEVspecific podľa tohto vzorca:

ZLEVspecific = 1 - (CO2v / LETsg )

kde:

CO2v sú špecifické emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla s nulovými alebo nízkymi emisiami v určené v súlade s bodom 2.1;

LETsg je prahová hodnota nízkych emisií podskupiny vozidiel sg, do ktorej vozidlo patrí, ako je definovaná v bode 2.3.3;

Vout je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami uvedených v článku 2 ods. 1 druhom pododseku s maximálnou hodnotou 0,035 násobku hodnoty Vtotal.

Vtotal je celkový počet novo evidovaných ťažkých úžitkových vozidiel v danom nahlasovacom období.

ak je Vin/Vtotal nižší ako 0,075, faktor ZLEV musí byť stanovený na 1.

2.3.3  Prahová hodnota nízkych emisií

Prahová hodnota nízkych emisií LET sg podskupiny vozidiel sg sa vymedzuje takto:

LETsg = (rCO2sg x PLsg) / 2

kde:

rCO2sg sú referenčné emisie CO2 podskupiny vozidiel sg stanovené v bode 3;

PLsg je priemerné užitočné zaťaženie vozidiel v podskupine vozidiel sg stanovené v bode 2.5.

1.4.  Podiel nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine vozidiel

Podiel nových ťažkých úžitkových vozidiel v podskupine vozidiel sg za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočíta takto:

kde:

Vsg je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

V je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v podskupine sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

1.5.  Hodnoty priemerného užitočného zaťaženia všetkých vozidiel v podskupine vozidiel

Hodnota priemerného užitočného zaťaženia PLsg vozidla v podskupine sg sa vypočíta takto:

kde:

je súčet hodnôt za všetky profily využitia mp

Wsg,mp, je váha profilu využitia uvedená v tabuľke 2 bodu 2.1.

PLsg,mp je hodnota užitočného zaťaženia priradená vozidlám v podskupine vozidiel sg pre profil využitia mp, as uvedený v tabuľke 3.

Tabuľka 3 – Hodnoty užitočného zaťaženia PL sg, mp (v tonách)

Podskupina vozidiel sg

Profil využitia1 mp

RDL

RDR

LHL

LHR

UDL

UDR

REL

RER

LEL

LEL

4-UD

0,9

4,4

1,9

14

0,9

4,4

3,5

17,5

3,5

26,5

4-RD

4-LH

5-RD

2,6

12,9

2,6

19,3

2,6

12,9

3,5

17,5

3,5

26,5

5-LH

9-RD

1,4

7,1

2,6

19,3

1,4

7,1

3,5

17,5

3,5

26,5

9-LH

10-RD

2,6

12,9

2,6

19,3

2,6

12,9

3,5

17,5

3,5

26,5

10-LH

1 pozri definície profilov využitia v tabuľke 2 bodu 2.1

1.6.  Váhový koeficient najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia

Váhový koeficient najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia (MPWsg) podskupiny vozidiel sg sa definuje ako súčin hodnoty ročne najazdených kilometrov stanovenej v tabuľke 4 a hodnoty užitočného zaťaženia za podskupinu vozidiel stanovenej v tabuľke 3 bodu 2.5 normalizovaný na príslušnú hodnotu pre podskupinu vozidiel 5-LH a vypočíta sa takto:

kde:

AMsg je počet ročne najazdených kilometrov stanovený v tabuľke 4 pre vozidlá v príslušnej podskupine vozidiel

AM5-LH je počet ročne najazdených kilometrov stanovený pre podskupinu vozidiel 5-LH v tabuľke 4

PLsg je priemerná hodnota užitočného zaťaženia, ktorá sa určí podľa bodu 2.5

PL5-LH je hodnota priemerného užitočného zaťaženia v podskupine vozidiel 5-LH v zmysle bodu 2.5.

Tabuľka 4 – Počet ročne najazdených kilometrov

Podskupina

vozidiel sg

Počet ročne najazdených kilometrov AMsg (v km)

4-UD

60 000

4-RD

78 000

4-LH

98 000

5-RD

78 000

5-LH

116 000

9-RD

73 000

9-LH

108 000

10-RD

68 000

10-LH

107 000

1.7.  Priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu v g/tkm v zmysle článku 4

Priemerné špecifické emisie CO2 v g/tkm (CO2) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie sa vypočítajú takto:

CO2 = ZLEV × ∑ sg share,sg × MPWsg × avgCO2sg

kde:

sg je súčet hodnôt za všetky podskupiny vozidiel;

ZLEV je koeficient nulových a nízkych emisií určený podľa bodu 2.3;

share,sg je podiel nových ťažkých vozidiel v podskupine vozidiel sg určený podľa bodu 2.4;

MPWsg je váhový koeficientu najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia určený podľa bodu 2.6;

avgCO2sg priemerné špecifické emisie v g/tkm určené podľa bodu 2.2.

2.  referenčné emisie CO2 v zmysle článku 1 druhého odseku

Referenčné emisie CO2 (rCO2sg) sa vypočítajú za každú podskupinu vozidiel sg na základe všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel všetkých výrobcov za nahlasovacie obdobie podľa tohto vzorca:

kde:

je súčet hodnôt za všetky nové ťažké úžitkové vozidlá evidované v nahlasovacom období z podskupiny vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 1 ods. 2;

CO2v sú špecifické emisie CO2 nového ťažkého úžitkového vozidla v určené v súlade s bodom 2.1, prípadne upravené podľa prílohy II;

rVsg je počet všetkých nových ťažkých úžitkových vozidiel evidovaných v referenčnom období z podskupiny vozidiel sg s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 1 druhým odsekom;

PLsg je priemerné užitočné zaťaženie vozidiel v podskupine vozidiel sg stanovené v bode 2.5.

3.  cieľová hodnota špecifických emisií co2 výrobcu v zmysle článku 6

Cieľová hodnota špecifických emisií CO2 T za každého výrobcu a za každé nahlasovacie obdobie od 1. júla 2025 vrátane sa vypočíta takto:

T = ∑ sg sharesg × MPWsg × (1 - rf) × rCO2sg

kde:

sg je súčet hodnôt za všetky podskupiny vozidiel;

sharesg je podiel nových ťažkých vozidiel v podskupine vozidiel sg určený podľa bodu 2.4;

MPWsg je váhový koeficientu najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia určený podľa bodu 2.6;

rf je cieľové zníženie emisií CO2 (v %) platné v uvedenom nahlasovacom období;

rCO2sg sú referenčné emisie CO2 určené podľa bodu 3.

4.  Emisné kredity a emisné dlhy v zmysle článku 7

4.1.  Trajektória znižovania emisií CO2 pre emisné kredity

Trajektória znižovania emisií CO2 (ETy) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie roku Y od roku 2019 do 2030 (ETY) je daná takto:

ETY = ∑ sg sharesg × MPWsg × R-ETY × rCO2sg

kde:

sg (…) je súčet hodnôt za všetky podskupiny vozidiel;

share,sg je podiel nových ťažkých vozidiel v podskupine vozidiel sg určený podľa bodu 2.4;

MPWsg je váhový koeficientu najazdených kilometrov a užitočného zaťaženia určený podľa bodu 2.6;

rCO2sg sú referenčné emisie CO2 určené podľa bodu 3;

kde:

za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch 2019 až 2025:

R-ETY, = (1-rf2025)+ rf2025 × (2025 – Y)/6

a za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch od 2026 do 2030:

R-ETY = (1-rf2030 ) + (rf2030 - rf2025) × (2030 – Y)/5

rf2025 a rf2030 sú cieľové zníženia emisií CO2 (v %) platné pre nahlasovacie obdobia rokov 2025 a 2030 ▌.

4.2.  Emisné kredity a emisné dlhy v každom nahlasovacom období

Emisné kredity (cCO2Ya emisné dlhy (dCO2Y) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie roku Y v rokoch 2019 až 2029 sa vypočítajú takto:

Ak CO2Y < ETY:

cCO2Y = (ETY – CO2Y) × Vy a

dCO2Y = 0

Ak Y > TY v rokoch 2025 až 2029:

dCO2Y = (CO2Y - TY) × VY a

cCO2Y = 0

Vo všetkých ostatných prípadoch sa hodnoty dCO2y a cCO2y rovnajú 0.

kde:

ETY je trajektória zníženia emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku Y určená v súlade s bodom 5.1;

CO2Y sú priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 2.7;

TY je cieľová hodnota špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku Y určená v súlade s bodom 4;

VY je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v nahlasovacom období roku Y s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

4.3.  Strop emisných dlhov

Strop emisných dlhov (limCO2) pre každého výrobcu je definovaný takto:

limCO2 = T2025 × 0,05 × V2025

kde

T2025 je cieľová hodnota špecifických emisií CO2 výrobcu v nahlasovacom období roku 2025 určená v súlade s bodom 4;

V2025 je počet nových ťažkých úžitkových vozidiel výrobcu v nahlasovacom období roku 2025 s výnimkou profesionálnych vozidiel v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a).

4.4.  Emisné kredity získané pred rokom 2025

Emisné dlhy nadobudnuté v nahlasovacom období roku 2025 sa znížia o sumu (redCO2) zodpovedajúcu hodnote emisných kreditov získaných pred uvedeným nahlasovacím obdobím, ktorá sa pre každého výrobcu určí takto:

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000014.png

kde:

min je menšia z dvoch hodnôt uvedených v zátvorkách;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch 2019 až 2024

dCO22025 sú emisné dlhy v nahlasovacom období roku 2025 určené v súlade s bodom 5.2.;

cCO2Y sú emisné kredity v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 5.2.;

5.  nadmerné emisie výrobcu v zmysle článku 8 ods. 2

Hodnota nadmerných emisií CO2 (exeCO2y) za každého výrobcu a každé nahlasovacie obdobie od roku 2025 vrátane sa vypočíta takto, ak je hodnota kladná:

za nahlasovacie obdobie roku 2025

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000016.png

za nahlasovacie obdobie rokov Y od roku 2026 do roku 2028:

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000017.png

za nahlasovacie obdobie roku 2029

20190418-P8_TA-PROV(2019)0426_SK-p0000018.png

za nahlasovacie obdobie roku Y od roku 2030 vrátane

exeCO2y = (CO2Y - TY) x VY

kde:

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov Y v rokoch 2019 až 2025;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov I od roku 2025 do roku Y;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov J od roku 2025 do roku (Y-1);

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov J v rokoch 2025 až 2028;

je súčet hodnôt za nahlasovacie obdobia rokov I v rokoch 2025 až 2029;

dCO2Y sú emisné dlhy v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 5.2;

cCO2Y sú emisné kredity v nahlasovacom období roku Y určené v súlade s bodom 5.2;

limCO2 je strop emisných dlhov určený v súlade s bodom 5.3;

redCO2 je zníženie emisných dlhov za nahlasovacie obdobie roku 2025 určené v súlade s bodom 5.4.

Vo všetkých ostatných prípadoch sa hodnota nadmerných emisií CO2 exeCO2Y s rovná 0.

PRÍLOHA II

Postupy úprav

1.  Korekčné faktory užitočného zaťaženia v zmysle článku 14 ods. 1 písm. c)

V súlade s článkom 11 ods. 2 písm. a) sa na účely výpočtu referenčných emisií CO2 v zmysle článku 1 druhého odseku použijú váhy profilov využitia a hodnoty užitočného zaťaženia platné v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) platné pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá, a emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla v určené pre profil využitia mp uvedený v tabuľke 2 bodu 2.1 prílohy I sa upravia takto:

CO2v,mp = CO2(RP)v,mp x (1+ PLasg,mp x (PLsg,mp – PL(RP)sg,mp))

kde:

sg je podskupina vozidiel, do ktorej patrí vozidlo v;

CO2(RP)v,mp sú špecifické emisie CO2 vozidla v g/km určené podľa profilu využitia mp a na základe údajov monitorovania za nahlasovacie obdobie nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956;

PL(RP)sg, mp je hodnota užitočného zaťaženia priradená vozidlu v podskupine vozidiel sg s profilom využitia mp v nahlasovacom období v súlade s tabuľkou 3 bodu 2.5 prílohy I na účely získania údajov monitorovania za nahlasovacie obdobie nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956;

PLsg, mp je hodnota užitočného zaťaženia priradená vozidlám v podskupine vozidiel sg s profilom využitia mp v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) platné pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá, v súlade s tabuľkou 3 bodu 2.5 prílohy I;

PLasg, mp je korekčný faktor užitočného zaťaženia stanovený v tabuľke 5.

Tabuľka 5 – Korekčné faktory užitočného zaťaženia PLa sg, mp

PLasg,mp

(v 1/tony)

Profily využitia mp1

RDL, RDR

REL, RER

LHL, LHR

LEL, LER

UDL, UDR

Podskupiny

vozi

diel sg

4-UD

0,026

N.A.

0,015

N.A.

0,026

4-RD

4-LH

5-RD

0,022

0,022

0,017

0,017

0,022

5-LH

9-RD

0,026

0,025

0,015

0,015

0,026

9-LH

10-RD

0,022

0,021

0,016

0,016

0,022

10-LH

1 pozri definície profilov využitia v bode 2.1 prílohy I.

2.  Korekčné faktory v zmysle článku 11 ods. 2 písm. b)

V súlade s článkom 11 ods. 2 písm. b) sa na účely výpočtu referenčných emisií CO2 v zmysle článku 1 druhého odseku použijú váhy profilov využitia a hodnoty užitočného zaťaženia platné v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) platné pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá, a emisie CO2 v g/km ťažkého úžitkového vozidla v určené pre profil využitia mp uvedený v bode 2.1 prílohy I sa upravia takto:

CO2v,mp = CO2(RP)v,mp x (∑ r s r,sg x CO2 r,mp )/ (∑ r s r,sg x CO2(RP)r,mp )

kde:

r je súčet hodnôt za všetky reprezentatívne vozidlá r z podskupiny vozidiel sg;

sg je podskupina vozidiel, do ktorej patrí vozidlo v;

s r,sg je štatistická váha reprezentatívneho vozidla r v podskupine vozidiel sg;

CO2(RP)v,mp sú špecifické emisie CO2 vozidla v g/km určené podľa profilu využitia mp a na základe údajov monitorovania za nahlasovacie obdobie nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/956;

CO2(RP)r,mp sú špecifické emisie CO2 reprezentatívneho vozidla r v g/km určené podľa profilu využitia mp v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a s jeho vykonávacími opatreniami v nahlasovacom období, keď sa určili CO2(RP)v,mp;

CO2r,mp sú špecifické emisie CO2 reprezentatívneho vozidla r určené podľa profilu využitia mp v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009 a s jeho vykonávacími opatreniami, v nahlasovacom období, keď nadobudli účinnosť zmeny uvedené v článku 14 ods. 2 tohto nariadenia pre všetky nové ťažké úžitkové vozidlá.

Reprezentatívne vozidlo r sa určí v súlade s metodikou uvedenou v článku 14 ods. 3 tohto nariadenia.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie

Komisia sleduje technický vývoj nástroja na výpočet energetickej spotreby vozidiel (VECTO) s cieľom pravidelne a včas ho aktualizovať vzhľadom na inovácie a zohľadniť zavádzanie nových technológií, ktoré zlepšujú palivovú úspornosť ťažkých úžitkových vozidiel.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. novembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0455).
(3)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286.
(4)Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L, …, …, s.).
(6)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2017/0293(COD) – PE 6/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).
(9)Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400 z 12. decembra 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o určovanie emisií CO2 a spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES a nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 (Ú. v. EÚ L 349, 29.12.2017, s. 1).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/956 z 28. júna 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 a spotreby paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1).
(13)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2017/0293(COD) – PE 6/19.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).
(15)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(16)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(17) Smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(22)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2017/0293(COD) – PE 6/19.
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
(24)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2018/0143(COD) – PE 60/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.
(25)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2018/0143(COD) – PE 60/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.
(26)+ Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia, ktoré obsahuje dokument 2018/0143(COD) – PE 60/19 a doplňte príslušnú poznámku pod čiarou.


Podpora ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy ***I
PDF 263kWORD 87k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/EÚ o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (COM(2017)0653 – C8-0393/2017 – 2017/0291(COD))
P8_TA-PROV(2019)0427A8-0321/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0653),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0393/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. apríla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0321/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy

P8_TC1-COD(2017)0291


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  V súlade so závermi Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 je Únia odhodlaná dosiahnuť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. Oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ stanovuje pre Úniu ambiciózne záväzky ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 %, dosiahnutia aspoň 27 % úspor energie a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v Únii. Odvtedy sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(7) stanovil podiel energie z obnoviteľných zdrojov na aspoň 32 % hrubej konečnej energetickej spotreby Únie do roku 2030 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002(8) sa stanovil nový cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 na úrovni aspoň 32,5 %.

(2)  Vo svojom oznámení z 20. júla 2016 s názvom „Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu“ Komisia oznámila, že aby Únia splnila svoje záväzky prijaté na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorá sa konala v roku 2015 v Paríži, musí sa urýchliť dekarbonizácia odvetvia dopravy, a bude teda potrebné stabilne znižovať emisie skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy, aby sa do polovice storočia dosiahli ich nulové hodnoty. Navyše je potrebné bezodkladne výrazne znížiť dopravné emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré škodia zdraviu a životnému prostrediu. Možno to dosiahnuť rôznymi politickými iniciatívami vrátane opatrení, ktoré podporujú modálny prechod na verejnú dopravu, a využitia verejného obstarávania na podporu ekologických vozidiel.

(3)  Komisia vo svojom oznámení z 31. mája 2017 s názvom „Európa v pohybe: agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých“ zdôrazňuje, že posilnenie výroby a zavádzania ekologických vozidiel, infraštruktúry pre alternatívne palivá a nových služieb mobility, ktoré využívajú digitalizáciu a automatizáciu v Únii, prináša občanom Únie, členským štátom i priemyslu viacero výhod. Medzi uvedené výhody patrí bezpečnejšie a plynulejšie riešenia mobility, ako aj zmiernenie vystavenia škodlivým znečisťujúcim látkam. Ako sa okrem toho uvádza v správe o stave Únie z 13. septembra 2017, jedným z hlavných cieľov Únie je, aby sa Únia stala svetovým lídrom dekarbonizácie.

(4)  Ako bolo uvedené v oznámení Komisie s názvom „Európa v pohybe“, táto smernica je súčasťou druhého balíka návrhov, ktoré prispejú k úsiliu Únie o nízkoemisnú mobilitu. Uvedený balík, ktorý bol prezentovaný v oznámení Komisie z 8. novembra 2017 s názvom „Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov“, zahŕňa kombináciu opatrení na strane ponuky i dopytu, ktoré Úniu navedú na cestu nízkoemisnej mobility a zároveň posilnia konkurencieschopnosť jej ekosystému mobility. Podpora ekologických vozidiel by mala prebiehať súbežne s ďalším rozvojom verejnej dopravy ako spôsob, ktorým možno znížiť počet vozidiel na cestách a vďaka tomu znížiť emisie a zlepšiť kvalitu ovzdušia.

(5)  Inovácia v oblasti nových technológií pomáha znižovať emisie CO2 vozidiel a znižovať znečistenie ovzdušia a hlukové zaťaženie, pričom zároveň ▌ podporuje dekarbonizáciu sektora dopravy. Intenzívnejším využívaním cestných vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami sa znížia emisie CO2, ako aj určitých znečisťujúcich látok (tuhé častice, oxidy dusíka a iné uhľovodíky ako metán) a zlepší sa tým kvalita ovzdušia v mestách a iných znečistených oblastiach a zároveň sa prispeje ku konkurencieschopnosti a rastu priemyslu Únie na rozvíjajúcich sa svetových trhoch vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami. Komisia by mala vykonávať politické opatrenia na podporu širokého zavádzania takýchto nových technológií v priemyselnom odvetví a rozširovania ich výrobných kapacít vo všetkých členských štátoch s cieľom prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok a vyváženému rozvoju vo všetkých členských štátoch.

(6)  Trhové prognózy odhadujú, že nákupné ceny ekologických vozidiel budú naďalej klesať. Nižšie náklady na prevádzku a údržbu zahŕňajú už dnes konkurencieschopnejšie celkové náklady na vlastníctvo. Očakávané zníženie nákupných cien ešte viac zníži prekážky brániace dostupnosti a zavádzaniu ekologických vozidiel na trhu v nasledujúcom desaťročí.

(7)  Zatiaľ čo je Únia jedným z vedúcich regiónov v oblasti výskumu a vysokohodnotných ekoinovácií, v ázijsko-tichomorskom regióne sa nachádzajú najväčší výrobcovia batériových elektrických autobusov a batérií. Podobne aj vývoj na svetovom trhu batériových elektrických vozidiel vedú trhy v Číne a USA. Ambiciózna politika Únie na obstarávanie ekologických vozidiel pomôže stimulovať inovácie a ďalej podporiť konkurencieschopnosť a rast priemyslu Únie na rastúcich svetových trhoch s ekologickými vozidlami a so súvisiacou technologickou infraštruktúrou. Ako sa uvádza v jej oznámení z 3. októbra 2017 s názvom „Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe“, Komisia bude aj naďalej viesť úsilie o zabezpečenie rovnakých podmienok a na podporu lepšieho prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách vrátane nákupu, lízingu, prenájmu alebo nákupu na splátky vozidiel cestnej dopravy.

(8)  Ak sa vezme do úvahy, že verejné výdavky na tovar, práce a služby predstavovali v roku 2018 približne 16 % HDP, verejné orgány môžu svojou politikou verejného obstarávania stimulovať a podporiť trhy s inovačnými tovarmi a službami. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa by sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES(9) mali stanoviť jasné a transparentné požiadavky vrátane jasných, dlhodobých cieľových hodnôt obstarávania a jednoduchej metódy ich výpočtu. V smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(10) a 2014/25/EÚ(11) sa stanovujú minimálne pravidlá verejného obstarávania, ktorými sa koordinuje spôsob, akým verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty obstarávajú práce, tovar a služby. V uvedených smerniciach sa stanovujú najmä celkové peňažné prahy na učenie, ktoré verejné zákazky majú podliehať legislatíve Únie v oblasti verejného obstarávania. Uvedené prahy platia aj pre ▌smernicu 2009/33/ES.

(9)  Dostupnosť dostatočnej nabíjacej a čerpacej infraštruktúry je nevyhnutná pre zavedenie vozidiel na alternatívne palivá. Komisia prijala 8. novembra 2017 akčný plán na podporu urýchleného zavedenia infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii vrátane posilnenej podpory zavedenia verejne dostupnej infraštruktúry prostredníctvom finančných prostriedkov Únie, čo pomôže vytvoriť priaznivejšie podmienky na prechod na ekologické vozidlá, a to aj vo verejnej doprave. Komisia do 31. decembra 2020 preskúma vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ(12) a predloží legislatívny návrh na jej zmenu, ak to na základe tohto preskúmania bude považovať za potrebné.

(10)  Smernica 2009/33/ES dopĺňa horizontálne právne predpisy Únie v oblasti verejného obstarávania a pridáva kritériá udržateľnosti, čím sa usiluje o stimulovanie trhu ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy. Komisia v roku 2015 vykonala následné hodnotenie smernice 2009/33/ES a dospela k záveru, že uvedená smernica neviedla k trhovému vzostupu ekologických vozidiel v Únii, najmä pre nedostatky v oblasti rozsahu jej pôsobnosti a v jej ustanoveniach týkajúcich sa nákupu vozidiel. Z hodnotenia vyplynulo, že vplyv uvedenej smernice bol veľmi obmedzený pri znižovaní emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj pri podpore konkurencieschopnosti priemyselného odvetvia.

(11)  Posúdenie vplyvu vykonané Komisiou v súvislosti s revíziou smernice 2009/33/ES zdôrazňuje prínosy zmeny celkového riadiaceho prístupu k obstarávaniu ekologických vozidiel na úrovni Únie. Oproti spoliehaniu sa na internalizáciu externých nákladov v celkových rozhodnutiach o obstarávaní možno stanovením minimálnych cieľových hodnôt obstarávania účinne napomôcť dosiahnutiu cieľa, ktorým je propagácia a stimulovanie trhového uplatnenia ekologických vozidiel, pričom sa poukazuje na relevantnosť zohľadnenia environmentálnych aspektov vo všetkých rozhodnutiach o obstarávaní. Strednodobé a dlhodobé prínosy pre občanov a podniky Únie uvedený prístup plne odôvodňujú, pretože je verejným obstarávateľom a obstarávateľským subjektom ponechaná dostatočná pružnosť pri výbere technológie, ktorú využijú.

(12)  Rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 2009/33/ES zahrnutím postupov, ako je lízing vozidiel, ich prenájom a nákup na splátky, ako aj zmlúv o určitých službách, zabezpečuje, aby boli pokryté všetky podstatné postupy verejného obstarávania. Služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako napríklad služby verejnej cestnej dopravy, služby osobnej cestnej dopravy na osobitné účely, nepravidelná osobná doprava, ako aj konkrétne poštové a kuriérske služby či zber odpadu, by mali byť služby, pri ktorých vozidlá používané na poskytovanie uvedených služieb patria do kategórií vozidiel, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a ktoré predstavujú významný prvok v zmluve. Uvedené služby by sa mali identifikovať použitím príslušných kódov spoločného slovníka obstarávania (ďalej len „CPV“ - Common Procurement Vocabulary) uvedených v prílohe. Existujúce zmluvy by nemali byť spätne dotknuté touto smernicou.

(13)  Kľúčoví zainteresovaní aktéri všeobecne podporujú definíciu ekologických vozidiel, ktorá zohľadňuje požiadavky na znižovanie emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie z ľahkých vozidiel. Aby sa zaistili primerané stimuly na propagáciu trhového uplatnenia vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami v Únii, ustanovenia o ich verejnom obstarávaní podľa tejto smernice by sa mali zosúladiť s vymedzením vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...(13)(14). Opatrenia prijaté na základe tejto smernice posilnia súlad s požiadavkami noriem stanovenými v nariadení (EÚ) 2019/...(15)+. S cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia by ekologické vozidlá mali mať lepšie vlastnosti v porovnaní s minimálnymi požiadavkami na oxidy dusíka (ďalej len „NOx“) a na ultrajemné častice – počet častíc (ďalej len „PN“) stanovenými v platných limitných hodnotách emisií v reálnych podmienkach jazdy. Okrem vozidiel s nulovými emisiami existuje v súčasnosti len málo ľahkých vozidiel s emisiami látok znečisťujúcich ovzdušie vo výške 80 % alebo menej v porovnaní so súčasnými emisnými limitmi. Očakáva sa však, že počet takýchto vozidiel sa v nasledujúcich rokoch zvýši, najmä hybridných vozidiel s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť. Ambicióznejší prístup v oblasti verejného obstarávania môže byť významným dodatočným trhovým stimulom.

(14)  Ekologické ťažké úžitkové vozidlá by sa mali vymedziť prostredníctvom používania alternatívnych palív v súlade so smernicou 2014/94/EÚ. Keď sa v prípade obstarávaných vozidiel majú používať kvapalné biopalivá, syntetické alebo parafinické palivá, verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty musia zabezpečiť prostredníctvom povinných zmluvných ustanovení alebo podobne účinných prostriedkov v rámci postupu verejného obstarávania, že v uvedených vozidlách sa budú používať len takéto palivá. Hoci uvedené palivá môžu obsahovať palivové prísady, ako je to napríklad pri palive na báze etanolu pre upravené dieselové motory (ED95), nemali by sa miešať s fosílnymi palivami.

(15)  V záujme zlepšenia kvality ovzdušia v mestách je nevyhnutné obnoviť vozový park tak, aby ho tvorili ekologické vozidlá. Podľa zásad obehového hospodárstva je potrebné predĺžiť trvanlivosť výrobkov. Preto by sa vozidlá, ktoré spĺňajú požiadavky na ekologické vozidlá alebo vozidlá s nulovými emisiami v dôsledku dodatočnej modernizácie, mali tiež započítavať k dosiahnutiu príslušných minimálnych cieľových hodnôt obstarávania.

(16)  Ľahké úžitkové vozidlá a ťažké úžitkové vozidlá sa využívajú na rôzne účely a líši sa pri nich aj úroveň zrelosti trhu, takže by bolo vhodné, aby ustanovenia o verejnom obstarávaní tieto rozdiely zohľadnili. Posúdením vplyvu ▌ sa zistilo, že pri mestských autobusoch s nízkymi a nulovými emisiami sú trhy zrelšie, zatiaľ čo trhy s nákladnými vozidlami s nízkymi a nulovými emisiami sa nachádzajú v skorších štádiách vývoja.. Vzhľadom na obmedzenú úroveň zrelosti trhu s autokarmi s nízkymi a nulovými emisiami, relatívne obmedzenú úlohu verejného obstarávania v tomto trhovom segmente a ich osobitné prevádzkové požiadavky by autokary nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V súlade s prístupom uplatňovaným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009(16) a predpise Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 107 sa vozidlá kategórie M3 s miestami pre stojacich cestujúcich na umožnenie častého pohybu cestujúcich považujú za autobusy, zatiaľ čo vozidlá kategórie M3 s veľmi obmedzeným priestorom alebo bez priestoru pre stojacich cestujúcich sa považujú za autokary. Vzhľadom na veľmi obmedzený trh s poschodovými autobusmi a na ich špecifické konštrukčné obmedzenia je vhodné počas prvého referenčného obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatňovať nižšie minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre vozidlá s nulovými emisiami patriace do uvedenej kategórie ťažkých úžitkových vozidiel v členských štátoch, kde poschodové autobusy predstavujú významný podiel verejného obstarávania.

(17)  S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu verejných orgánov a prevádzkovateľov by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť od požiadaviek tejto smernice verejné obstarávanie určitých vozidiel s osobitnými charakteristikami spojenými s prevádzkovými požiadavkami na ne. Medzi uvedené vozidlá patria obrnené vozidlá, sanitky, pohrebné vozidlá, vozidlá kategórie M1 prístupné pre invalidné vozíky, pojazdné žeriavy, vozidlá navrhnuté a vyrobené na použitie najmä na staveniskách alebo v kameňolomoch, prístavoch alebo letiskách, ako aj vozidlá osobitne navrhnuté a vyrobené alebo upravené na použitie ozbrojenými silami, civilnou ochranou, hasičským zborom a silami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku. Takéto úpravy sa môžu týkať inštalácie špecializovaného komunikačného vybavenia alebo núdzových svetiel. Požiadavky stanovené v tejto smernici by sa nemali vzťahovať na vozidlá, ktoré sú osobitne navrhnuté a vyrobené na vykonávanie prác a ktoré nie sú vhodné na prepravu cestujúcich alebo na prepravu tovaru. Uvedené vozidlá zahŕňajú vozidlá na údržbu ciest, ako napríklad snehové pluhy.

(18)  Určenie minimálnych cieľových hodnôt obstarávania ekologických vozidiel, ktoré majú byť dosiahnuté na úrovni členských štátov v dvoch referenčných obdobiach končiacich v roku 2025 a v roku 2030, by malo prispieť k politickej istote na trhoch, kde sú potrebné investície do mobility s nízkymi a nulovými emisiami. Minimálne cieľové hodnoty posilnia budovanie trhov s ekologickými vozidlami v celej Únii. Uvedené cieľové hodnoty poskytujú čas potrebný na prispôsobenie postupov verejného obstarávania a zároveň vysielajú jasný trhový signál. Požiadavka, aby sa polovica minimálnych cieľových hodnôt pre autobusy obstarané v uvedených referenčných obdobiach splnila prostredníctvom obstarávania autobusov s nulovými emisiami, navyše posilňuje záväzok k dekarbonizácii odvetvia dopravy. Malo by sa poznamenať, že trolejbusy sa považujú za autobusy s nulovými emisiami za predpokladu, že sú poháňané len elektrinou alebo používajú výhradne hnaciu sústavu s nulovými emisiami, keď nie sú pripojené do siete, inak sa stále považujú za ekologické vozidlá. V posúdení vplyvu sa poznamenáva, že členské štáty v závislosti od svojich ekonomických možností a závažnosti problému čoraz viac využívajú stanovovanie cieľových hodnôt. Rôznym členským štátom by sa mali stanoviť rôzne cieľové hodnoty podľa ich ekonomických možností (hrubý domáci produkt na obyvateľa) a miery vystavenia znečisteniu (hustota mestského osídlenia). Z posúdenia územného vplyvu vykonaného pre túto smernicu vyplynulo, že dosah bude naprieč regiónmi Únie rovnomerný.

(19)  Členské štáty by mali mať flexibilitu rozdeliť úsilie na splnenie minimálnych cieľových hodnôt na svojom území v súlade s ich ústavným rámcom a v súlade s cieľmi svojej dopravnej politiky. Pri rozdeľovaní úsilia v rámci členského štátu by sa mohli zohľadniť rôzne faktory, ako sú rozdiely v ekonomických možnostiach, kvalita ovzdušia, hustota obyvateľstva, charakteristiky dopravných systémov, politiky dekarbonizácie dopravy a zníženia znečistenia ovzdušia alebo akékoľvek iné relevantné kritériá.

(20)  Vozidlá s nulovými výfukovými emisiami tiež zanechávajú environmentálnu stopu v dôsledku emisií pochádzajúcich z dodávateľského reťazca paliva, a to od ťažby až do nádrže, ako aj emisií pochádzajúcich z procesu výroby komponentov a úrovne ich recyklovateľnosti. V záujme súladu s cieľmi v oblasti udržateľnosti by sa batérie mali vyrábať s minimálnym vplyvom na životné prostredie, ako v Únii, tak aj mimo nej, najmä pokiaľ ide o proces ťažby nerastných surovín používaných na výrobu batérií. Propagácia technológií, ktoré riešia túto výzvu, napríklad udržateľných a recyklovateľných batérií, môže prispieť k celkovej udržateľnosti elektrických vozidiel prostredníctvom iniciatív, ako je Aliancia EÚ pre batérie a akčný plán EÚ pre batérie, a v kontexte revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES(17). Malo by sa zvážiť prípadné zohľadnenie emisií CO2 počas životného cyklu a emisií CO2 vozidiel od zdroja ku kolesám pre obdobie po roku 2030, berúc do úvahy príslušné ustanovenia práva Únie o ich výpočte v danom okamihu.

(21)  Európsky parlament vo svojom odporúčaní Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(18) vyzval členské štáty, aby podporovali politiky ekologického verejného obstarávania prostredníctvom nákupu vozidiel s nulovými emisiami a vozidiel s veľmi nízkymi emisiami orgánmi verejnej správy pre ich vlastné vozové parky alebo v rámci verejných alebo zmiešaných programov spoločného využívania vozidiel a aby postupne do roku 2035 eliminovali nové vozidlá emitujúce emisie CO2.

(22)  Maximálny vplyv možno dosiahnuť, ak sa verejné obstarávanie ekologických vozidiel zameria na oblasti s relatívne vysokou mierou znečistenia ovzdušia a hlukového zaťaženia. Verejné orgány členských štátov sa vyzývajú, aby sa na tieto oblasti osobitne zamerali pri plnení domácich minimálnych cieľových hodnôt obstarávania. Verejné orgány sa tiež nabádajú k prijímaniu opatrení, ako je napríklad sprístupnenie dostatočných finančných zdrojov verejným obstarávateľom a obstarávateľským subjektom, s cieľom zabrániť tomu, aby náklady na dodržiavanie minimálnych cieľových hodnôt obstarávania stanovených v tejto smernici viedli k vyšším cenám cestovných lístkov pre spotrebiteľov alebo k zníženiu počtu dopravných služieb vo verejnom záujme, alebo aby odrádzali od vývoja necestnej ekologickej dopravy, ako sú električky a metro. Verejné orgány by mali zohľadniť súvisiace kroky v ich správach predkladaných podľa tejto smernice. Na to, aby sa zabránilo neprimeranej záťaži a optimalizovali sa potenciálne výsledky tejto smernice, by sa verejným orgánom mala poskytnúť primeraná technická pomoc.

(23)  Verejná doprava prispieva len k malej miere emisií pochádzajúcich z odvetvia dopravy. S cieľom ďalej podporovať dekarbonizáciu dopravy, zlepšiť kvalitu ovzdušia a zachovať rovnaké podmienky medzi jednotlivými prevádzkovateľmi môžu členské štáty v súlade s právom Únie rozhodnúť o uložení podobných požiadaviek aj na súkromných prevádzkovateľov a služby mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako sú taxislužby, požičovne áut a spoločnosti prevádzkujúce spolujazdu.

(24)  Náklady na životný cyklus sú významným nástrojom, pomocou ktorého môžu verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty pokryť energetické a environmentálne náklady počas životného cyklu vozidla vrátane nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok na základe relevantnej metodiky na určenie peňažnej hodnoty. Keďže metodika výpočtu prevádzkových nákladov počas životnosti vozidla podľa smernice 2009/33/ES sa využíva málo a verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty poskytli informácie o používaní vlastných metodík prispôsobených ich konkrétnym okolnostiam a potrebám, nemalo by sa od verejných obstarávateľov a obstarávateľských subjektov požadovať, aby používali určitú povinnú metodiku, ale mali by mať možnosť zvoliť si akúkoľvek metodiku výpočtu nákladov na životný cyklus s cieľom podporiť ich postup obstarávania na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ako sa stanovuje v článku 67 smernice 2014/24/EÚ a v článku 82 smernice 2014/25/EÚ, s prihliadnutím na nákladovú účinnosť počas životnosti vozidla, ako aj na environmentálne a sociálne aspekty.

(25)  V záujme účinného monitorovania ▌ vykonávania tejto smernice by podávanie správ o verejnom obstarávaní podľa tejto smernice malo poskytovať jasný prehľad o trhu. Takéto podávanie správ by sa malo začínať predbežným poskytnutím informácií členskými štátmi Komisii do ... [36 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] a pokračovať prvou komplexnou správou o plnení minimálnych cieľových hodnôt obstarávania v roku 2026 a následne každé tri roky. Časový rámec by sa mal zosúladiť s existujúcimi povinnosťami v oblasti podávania správ podľa smerníc 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ. Aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie verejných orgánov a vytvoril funkčný prehľad o trhu, mala by sa presadzovať zjednodušená štruktúra správ. Komisia poskytne riešenia na registráciu a monitorovanie v rámci databázy elektronického vestníka verejného obstarávania (ďalej len „TED“ - Tender Electronic Daily) a zabezpečí podávanie komplexných správ o vozidlách s nízkymi a nulovými emisiami, ako aj o ostatných vozidlách s pohonom na alternatívne palivá v kontexte spoločného slovníka obstarávania Únie. Osobitné kódy v spoločnom slovníku obstarávania uľahčia registráciu a monitorovanie v rámci databázy TED.

(26)  Trhové uplatnenie ekologických vozidiel a ich infraštruktúry možno ďalej podporiť cielenou verejnou podporou opatrení na úrovni členských štátov i Únie. Takéto opatrenia zahŕňajú zvýšenie využívania finančných prostriedkov Únie na podporu obnovy vozových parkov verejnej dopravy a lepšiu výmenu poznatkov a zosúladenie obstarávaní, ktoré umožnia opatrenia v dostatočnom rozsahu na zníženie nákladov a vplyv na trhu. Možnosť verejnej podpory zameranej na podporu rozvoja infraštruktúry potrebnej na distribúciu alternatívnych palív je uznaná v usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020(19). Na takúto verejnú podporu sa však naďalej uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä jej články 107 a 108.

(27)  Cielené podporné opatrenia na obstarávanie ekologických vozidiel môžu pomôcť verejným obstarávateľom a obstarávateľským subjektom. V súčasnom viacročnom finančnom rámci (ďalej len „VFR“) na roky 2014 – 2020 Únia už disponuje množstvom rôznych fondov na podporu členských štátov, miestnych orgánov a dotknutých prevádzkovateľov pri ich prechode na udržateľnú mobilitu. Európske štrukturálne a investičné fondy sú predovšetkým kľúčovým zdrojom financovania projektov mestskej mobility. Horizont 2020, výskumný program Únie zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013(20), financuje výskum a inovačné projekty v oblasti mestskej mobility a inteligentných miest a komunít, zatiaľ čo nástroj na prepájanie Európy zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013(21) venuje podporu zavádzaniu príslušnej infraštruktúry v mestských uzloch. Zavedenie vymedzenia pojmu ekologické vozidlo a stanovenie minimálnych cieľových hodnôt pre ich obstarávanie v tejto smernici môže pomôcť zabezpečiť ešte cielenejšie využívanie finančných nástrojov Únie aj v budúcom VFR na roky 2021 – 2027. Uvedené podporné opatrenia pomôžu znížiť počiatočne vysoké investície do zmien infraštruktúry a podporia dekarbonizáciu dopravy.

(28)  S cieľom pomôcť zabezpečiť, aby sa potenciálne výhody plne využili, Komisia by mala poskytnúť členským štátom usmernenia týkajúce sa rôznych fondov Únie, ktoré by sa mohli využiť, a mala by uľahčiť a štruktúrovať výmenu poznatkov a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom podporiť nákup, lízing, prenájom alebo nákup na splátky ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy verejnými obstarávateľmi a obstarávateľskými subjektmi. Komisia by mala aj naďalej poskytovať technické a finančné poradenské služby miestnym orgánom a prevádzkovateľom prostredníctvom nástrojov, ako sú Európske centrum investičného poradenstva, JASPERS a JESSICA. Takáto pomoc by mala zahŕňať nabádanie verejných obstarávateľov a obstarávateľských subjektov, aby spojili svoje zdroje v spoločnom obstarávaní vozidiel cestnej dopravy s nízkymi emisiami a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a uľahčiť dosiahnutie cieľov tejto smernice.

(29)  V záujme maximalizácie vplyvu investícií musí prísť k lepšej koordinácii mobility a územného plánovania, napríklad využívaním plánov udržateľnej mestskej mobility. Plány udržateľnej mestskej mobility sú plány, ktoré sa vytvorili v jednotlivých oblastiach politiky a v spolupráci s rôznymi úrovňami riadenia s využitím kombinácie rôznych druhov dopravy, bezpečnosti cestnej premávky, nákladnej dopravy, riadenia mobility a inteligentných dopravných systémov. Plány udržateľnej mestskej mobility môžu pri dosahovaní cieľových hodnôt Únie zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o znižovanie emisií CO2, hlukového zaťaženia a znečistenia ovzdušia.

(30)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti so stanovením spoločného formátu správ členských štátov a ich mechanizmov prenosu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(22).

(31)  Do 31. decembra 2027 by Komisia mala preskúmať vykonávanie smernice 2009/33/ES. Toto preskúmanie by podľa potreby mal sprevádzať legislatívny návrh na zmenu uvedenej smernice na obdobie po roku 2030 vrátane stanovenia nových ambicióznych cieľových hodnôt a rozšírenia rozsahu pôsobnosti na ďalšie kategórie vozidiel, ako sú vozidlá kategórie L a stavebné stroje. Komisia by vo svojom preskúmaní mala okrem iného posúdiť aj možnosť zosúladenia tejto smernice s akoukoľvek metodikou počítania emisií CO2 počas životného cyklu a emisií CO2 od zdroja ku kolesám vypracovanou v kontexte emisných noriem CO2 pre vozidlá Únie, ako aj možnosť podpory udržateľných a recyklovateľných batérií a používanie najlepších tried pneumatík a protektorovaných pneumatík.

(32)  Hoci sa minimálne cieľové hodnoty obstarávania stanovené v tejto smernici neuplatňujú na inštitúcie Únie, je žiaduce, aby inštitúcie Únie išli príkladom.

(33)  Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť na strane dopytu stimul pre ekologické vozidlá v záujme podpory prechodu na nízkoemisnú mobilitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu spoločného a dlhodobého politického rámca a z dôvodu rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(23) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(35)  Smernica 2009/33/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2009/33/ES

Smernica 2009/33/ES sa mení takto:

1.  Názov sa nahrádza takto:"

„Smernica 2009/33/ES o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy v záujme nízkoemisnej mobility“

"

2.  Článok 1 sa nahrádza takto:"

„Článok 1

Predmet úpravy a ciele

Táto smernica od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty budú pri obstarávaní určitých vozidiel cestnej dopravy zohľadňovať energetické a environmentálne vplyvy počas životnosti vozidla vrátane spotreby energie a emisií CO2 a určitých znečisťujúcich látok s cieľom podporovať a stimulovať trh s ekologickými a energeticky úspornými vozidlami a zlepšiť príspevok odvetvia dopravy k politikám Únie v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky.“

"

3.  Článok 2 sa nahrádza takto:"

„Článok 2

Výnimky

Členské štáty môžu oslobodiť od plnenia požiadaviek stanovených v tejto smernici vozidlá uvedené v článku 2 ods. 2 písm. d) a článku 2 ods. 3 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858* a v bodoch 5.2 až 5.5 a v bode 5.7 časti A prílohy I k uvedenému nariadeniu.

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).“

"

4.  Článok 3 sa nahrádza takto:"

„Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na obstarávanie prostredníctvom:

   a) zmlúv o kúpe, lízingu, prenájme alebo nákupe na splátky vozidiel cestnej dopravy zadaných verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľskými subjektmi, pokiaľ sa na nich vzťahuje povinnosť uplatňovať postupy obstarávania uvedené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ* a 2014/25/EÚ**;
   b) zmlúv o službách vo verejnom záujme v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007***, ktorých predmetom je poskytovanie služieb osobnej cestnej dopravy nad rámec prahovej hodnoty, ktorú stanovia členské štáty tak, aby nepresahovala uplatniteľnú prahovú hodnotu stanovenú v článku 5 ods. 4 uvedeného nariadenia;
   c) zmlúv o službách stanovených v tabuľke 1 prílohy k tejto smernici, pokiaľ sa na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľské subjekty vzťahuje povinnosť uplatňovať postupy obstarávania uvedené v smerniciach 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ.

Táto smernica sa uplatňuje len na také zmluvy, pri ktorých sa výzva na súťaž zaslala po ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice], alebo v prípadoch, ak výzva na súťaž nie je plánovaná, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľský subjekt začal postup obstarávania po uvedenom dátume.

2.  Táto smernica sa neuplatňuje na:

   a) vozidlá uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a), b) a c) a v článku 2 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) 2018/858;
   b) vozidlá kategórie M3 okrem vozidiel triedy I a triedy A, ako sú vymedzené v článku 3 bodoch 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009****.

_______________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

**** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).“

"

5.  Článok 4 sa nahrádza takto:"

„Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

   1. „verejní obstarávatelia“ sú verejní obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 ▌ bode 1 smernice 2014/24/EÚ a v článku 3 smernice 2014/25/EÚ;
   2. „obstarávateľské subjekty“ sú obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 4 smernice 2014/25/EÚ;
   3. „vozidlo cestnej dopravy“ je vozidlo kategórie M alebo N v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2018/858;
   4. „ekologické vozidlo“ je
   a) vozidlo kategórie M1, M2 alebo N1 ▌s maximálnymi výfukovými emisiami CO2 v g/km a emisiami znečisťujúcich látok v reálnych podmienkach jazdy pod percentuálnou hodnotou platných emisných limitov stanovených v tabuľke 2 prílohy alebo
   b) vozidlo kategórie M3, N2 alebo N3 využívajúce alternatívne palivá v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ*, s výnimkou palív vyrobených zo surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pre ktoré sa v súlade s článkom 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001** pozoruje významné rozšírenie výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. V prípade vozidiel, ktoré používajú kvapalné biopalivá, syntetické a parafinické palivá, sa uvedené palivá nesmú zmiešavať s konvenčnými fosílnymi palivami;
   5. „ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ je ekologické vozidlo v zmysle vymedzenia v bode 4 písm. b) tohto článku bez spaľovacieho motora alebo s motorom s vnútorným spaľovaním, ktoré emituje menej ako 1 g CO2/kWh, merané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009*** a jeho vykonávacími opatreniami, alebo ktoré emituje menej ako 1 g CO2/km, merané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007**** a jeho vykonávacími opatreniami.

_____________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).

**** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).“

"

6.  Článok 5 sa nahrádza takto:"

„Článok 5

Minimálne cieľové hodnoty obstarávania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri obstarávaní vozidiel a služieb uvedených v článku 3 dodržali minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre ekologické ľahké úžitkové vozidlá stanovené v tabuľke 3 prílohy a pre ekologické ťažké úžitkové vozidlá stanovené v tabuľke 4 prílohy. Uvedené cieľové hodnoty sú vyjadrené ako minimálne percentuálne podiely ekologických vozidiel na celkovom počte vozidiel cestnej dopravy zahrnutých do súhrnu všetkých zmlúv uvedených v článku 3 uzavretých od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025 pre prvé referenčné obdobie, a od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030 pre druhé referenčné obdobie.

2.  Na účely výpočtu minimálnych cieľových hodnôt obstarávania je dátumom verejného obstarávania, ktorý sa berie do úvahy, dátum ukončenia postupu verejného obstarávania, a to zadaním zákazky.

3.  Vozidlá, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu ekologické vozidlo podľa článku 4 bodu 4 alebo pojmu ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami podľa článku 4 bodu 5 v dôsledku dodatočnej modernizácie, sa môžu považovať za ekologické vozidlá alebo ťažké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami na účely dosiahnutia súladu s minimálnymi cieľovými hodnotami obstarávania.

4.  V prípade zmlúv uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) sa počet vozidiel cestnej dopravy kúpených, kúpených na lízing, prenajatých alebo kúpených na splátky podľa každej zmluvy berie do úvahy na účely posúdenia súladu s minimálnymi cieľovými hodnotami obstarávania.

5.  V prípade zmlúv uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) sa počet vozidiel cestnej dopravy, ktoré sa majú používať na poskytovanie služieb podľa každej zmluvy, berie do úvahy na účely posúdenia súladu s minimálnymi cieľovými hodnotami obstarávania.

6.  Ak sa neprijmú nové cieľové hodnoty pre obdobie po 1. januári 2030, cieľové hodnoty stanovené pre druhé referenčné obdobie sa budú uplatňovať naďalej a vypočítajú sa v súlade s odsekmi 1 až 5 v nasledujúcich päťročných obdobiach.

7.  Členské štáty môžu uplatňovať alebo povoliť svojim verejným obstarávateľom alebo obstarávateľským subjektom uplatňovať vyššie vnútroštátne cieľové hodnoty alebo prísnejšie požiadavky, než tie, ktoré sú uvedené v prílohe.“

"

7.   Články 6 a 7 sa vypúšťajú.

8.  Článok 8 sa nahrádza takto:"

„Článok 8

Výmena znalostí a osvedčených postupov

Komisia uľahčí a zorganizuje výmenu znalostí a osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti postupov týkajúcich sa podpory obstarávania ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy verejnými obstarávateľmi a obstarávateľskými subjektmi.“

"

9.  Článok 9 sa nahrádza takto:"

Článok 9

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 9 smernice 2014/94/EÚ.

Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

_______________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“

"

10.  Článok 10 sa nahrádza takto:"

Článok 10

Podávanie správ a preskúmanie

1.  Členské štáty informujú Komisiu do ... [36 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] o opatreniach prijatých na vykonávanie tejto smernice a o zámeroch členských štátov týkajúcich sa budúcich implementačných činností vrátane načasovania a možného zdieľania úsilia medzi rôznymi úrovňami riadenia, ako aj o akýchkoľvek ďalších informáciách, ktoré členský štát považuje za relevantné.

2.   Členské štáty predložia Komisii do 18. apríla 2026 a následne každé tri roky správu o vykonávaní tejto smernice. Uvedené správy sa priložia k správam ustanoveným v článku 83 ods. 3 druhom pododseku smernice 2014/24/EÚ a článku 99 ods. 3 druhom pododseku smernice 2014/25/EÚ a musia obsahovať informácie o opatreniach prijatých na vykonávanie tejto smernice, o budúcich implementačných činnostiach a akékoľvek ďalšie informácie, ktoré členský štát považuje za relevantné. Uvedené správy obsahujú aj počet a kategórie vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 ods. 1 tejto smernice, na základe údajov poskytnutých Komisiou v súlade s odsekom 3 tohto článku. Informácie sa uvedú podľa kategórií stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002*.

3.  S cieľom pomôcť členským štátom pri plnení ich povinností podávať správy Komisia zhromažďuje a uverejňuje počet a kategórie vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) a c) tejto smernice, a to tak, že vyberie príslušné údaje z oznámení o zadaní zákazky uverejnených v databáze TED v súlade so smernicami 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ.

4.  Komisia do 18. apríla 2027 a následne každé tri roky na základe správ uvedených v odseku 2 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, v ktorej uvedie opatrenia prijaté členskými štátmi v tejto súvislosti.

5.   Komisia do 31. decembra 2027 preskúma vykonávanie tejto smernice a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na jej zmenu na obdobie po roku 2030 vrátane stanovenia nových cieľových hodnôt a zahrnutia ďalších kategórií vozidiel, ako sú dvoj- a trojkolesové vozidlá.

6.  Komisia ▌ prijme ▌ vykonávacie akty v súlade s článkom 9 ods. 2, ktorými stanoví formát správ uvedených v odseku 2 tohto článku a mechanizmy ich prenosu.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Ú. v. ES L 340, 16.12.2002, s. 1).“

"

11.  Príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

„PRÍLOHA

Informácie na účely plnenia minimálnych cieľových hodnôt obstarávania ekologických vozidiel cestnej dopravy v záujme podpory nízkoemisnej mobility v členských štátoch

Tabuľka 1: Kódy spoločného slovníka obstarávania (CPV) pre služby podľa článku 3 ods. 1 písm. c)

Kód CPV

Opis

60112000-6

Služby verejnej cestnej dopravy

60130000-8

Služby osobnej cestnej dopravy na osobitné účely

60140000-1

Nepravidelná osobná doprava

90511000-2

Služby na zber odpadu

60160000-7

Cestná doprava poštových zásielok

60161000-4

Doprava balíkov

64121100-1

Služby doručovania poštových zásielok

64121200-2

Služby doručovania balíkov

Tabuľka 2: Prahové hodnoty emisií ekologických ľahkých úžitkových vozidiel

Kategórie vozidiel

Do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026

 

CO2 g/km

Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v reálnych podmienkach jazdy * ako percento emisných limitov**

CO2 g/km

Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie v reálnych podmienkach jazdy* ako percento emisných limitov**

M1

50

80 %

0

neuplatňuje sa

M2

50

80 %

0

neuplatňuje sa

N1

50

80 %

0

neuplatňuje sa

* Deklarované maximálne hodnoty emisií v reálnych podmienkach jazdy (RDE) počtu tuhých častíc (PN) v #/km a oxidov dusíka (NOx) v mg/km, ako je uvedené v bode 48.2 osvedčenia o zhode, ako sa uvádza v prílohe IX k smernici 2007/46/ES pre úplné aj mestské jazdy v reálnych podmienkach.

** Príslušné emisné limity stanovené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 715/2007 alebo jeho následnej úprave.

Tabuľka 3: Minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre podiel ekologických ľahkých úžitkových vozidiel v súlade s tabuľkou 2 na celkovom počte ľahkých úžitkových vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 na úrovni členských štátov

Členský štát

Od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030

Luxembursko

38,5 %

38,5 %

Švédsko

38,5 %

38,5 %

Dánsko

37,4 %

37,4 %

Fínsko

38,5 %

38,5 %

Nemecko

38,5 %

38,5 %

Francúzsko

37,4 %

37,4 %

Spojené kráľovstvo

38,5 %

38,5 %

Holandsko

38,5 %

38,5 %

Rakúsko

38,5 %

38,5 %

Belgicko

38,5 %

38,5 %

Taliansko

38,5 %

38,5 %

Írsko

38,5 %

38,5 %

Španielsko

36,3 %

36,3 %

Cyprus

31,9 %

31,9 %

Malta

38,5 %

38,5 %

Portugalsko

29,7 %

29,7 %

Grécko

25,3 %

25,3 %

Slovinsko

22 %

22 %

Česko

29,7 %

29,7 %

Estónsko

23,1 %

23,1 %

Slovensko

22 %

22 %

Litva

20,9 %

20,9 %

Poľsko

22 %

22 %

Chorvátsko

18,7 %

18,7 %

Maďarsko

23,1 %

23,1 %

Lotyšsko

22 %

22 %

Rumunsko

18,7 %

18,7 %

Bulharsko

17,6 %

17,6 %

Tabuľka 4: Minimálne cieľové hodnoty obstarávania pre podiel ekologických ťažkých úžitkových vozidiel na celkovom počte ťažkých úžitkových vozidiel, na ktoré sa vzťahujú zmluvy uvedené v článku 3 na úrovni členských štátov*

Členský štát

Nákladné autá (vozidlá kategórie N2 a N3)

Autobusy (vozidlá kategórie M3)*

 

Od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030

Od ... [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] do 31. decembra 2025

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030

Luxembursko

10 %

15 %

45 %

65 %

Švédsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Dánsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Fínsko

9 %

15 %

41 %

59 %

Nemecko

10 %

15 %

45 %

65 %

Francúzsko

10 %

15 %

43 %

61 %

Spojené kráľovstvo

10 %

15 %

45 %

65 %

Holandsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Rakúsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Belgicko

10 %

15 %

45 %

65 %

Taliansko

10 %

15 %

45 %

65 %

Írsko

10 %

15 %

45 %

65 %

Španielsko

10 %

14 %

45 %

65 %

Cyprus

10 %

13 %

45 %

65 %

Malta

10 %

15 %

45 %

65 %

Portugalsko

8 %

12 %

35 %

51 %

Grécko

8 %

10 %

33 %

47 %

Slovinsko

7 %

9 %

28 %

40 %

Česko

9 %

11 %

41 %

60 %

Estónsko

7 %

9 %

31 %

43 %

Slovensko

8 %

9 %

34 %

48 %

Litva

8 %

9 %

42 %

60 %

Poľsko

7 %

9 %

32 %

46 %

Chorvátsko

6 %

7 %

27 %

38 %

Maďarsko

8 %

9 %

37 %

53 %

Lotyšsko

8 %

9 %

35 %

50 %

Rumunsko

6 %

7 %

24 %

33 %

Bulharsko

7 %

8 %

34 %

48 %

* Polovica minimálnej cieľovej hodnoty podielu ekologických autobusov musí byť splnená prostredníctvom obstarávania autobusov s nulovými emisiami v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 5. Táto požiadavka sa znižuje na jednu štvrtinu minimálnej cieľovej hodnoty pre prvé referenčné obdobie, ak viac ako 80 % autobusov, na ktoré sa vzťahuje súhrn všetkých zmlúv uvedených v článku 3, zadaných počas tohto obdobia v členskom štáte, sú poschodové autobusy.“

(1) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 58.
(2) Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 70.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 25. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0424).
(4)Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 58.
(5)Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 70.
(6)Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001/ES z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... z ..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L ...).
(14)+Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS 6/19 (2017/0293(COD)) a do poznámky pod čiarou číslo, dátum, názov uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v úradnom vestníku.
(15)++Ú. v.: vložte, prosím, do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS 6/19 (2017/0293(COD)).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).
(18)Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 140.
(19)Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1.
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(23)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


Používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností ***I
PDF 311kWORD 85k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (COM(2018)0239 – C8-0166/2018 – 2018/0113(COD))
P8_TA-PROV(2019)0428A8-0422/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0239),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 50 ods. 1 a článok 50 ods. 2 písm. b), c), f) a g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0166/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0422/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností

P8_TC1-COD(2018)0113


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1 a článok 50 ods. 2 písm. b), c), f) a g),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132(4) sa stanovujú okrem iného pravidlá pre uverejňovanie a prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov.

(2)  Využívanie digitálnych nástrojov a postupov na jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti v podobe založenia spoločnosti alebo zriadenia pobočky tejto spoločnosti v inom členskom štáte a na poskytnutie ucelených a dostupných informácií o spoločnostiach je jedným z predpokladov účinného fungovania, modernizácie a administratívneho zjednodušenia konkurencieschopného vnútorného trhu a na zabezpečenie konkurencieschopnosti a dôveryhodnosti spoločností.

(3)  Pre zabezpečenie právneho a administratívneho prostredia zodpovedajúceho novým sociálnym a hospodárskym výzvam globalizácie a digitalizácie, je na jednej strane nevyhnutné poskytnúť nevyhnutné záruky proti zneužívaniu a podvodom a na druhej strane na dosiahnutie cieľov, ako sú podpora hospodárskeho rastu, vytváranie pracovných miest a prilákanie investícií do Únie, čo by prinieslo hospodárske a sociálne výhody pre spoločnosť ako celok.

(4)  V súčasnosti existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o dostupnosť online nástrojov umožňujúcich podnikateľom a spoločnostiam komunikovať s orgánmi v záležitostiach z oblasti práva obchodných spoločností. Služby elektronickej verejnej správy sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Niektoré členské štáty poskytujú komplexné a ľahko použiteľné služby v celom rozsahu online, zatiaľ čo iné nie sú schopné poskytovať v určitých hlavných fázach životného cyklu spoločnosti online riešenia. Niektoré členské štáty napríklad umožňujú iba osobný úkon pri zakladaní spoločností alebo podávaní návrhov na zmeny uložených dokumentov a zapísaných údajov do registra a niektoré zase umožňujú pre tieto úkony buď fyzickú prítomnosť navrhovateľa, alebo online postup, a v iných členských štátoch ich možno vykonávať len online.

(5)  Okrem toho, pokiaľ ide o prístup k údajom o spoločnostiach, v práve Únie sa stanovuje, že minimálny súbor údajov sa vždy musí poskytovať bezplatne. Rozsah takýchto údajov však zostáva obmedzený. Prístup k takýmto údajom sa líši, pričom v niektorých členských štátoch je bezplatne k dispozícii viac údajov než v ostatných, čo v Únii vytvára nevyváženú situáciu.

(6)  Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe a vo svojom oznámení s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy zdôraznila úlohu, ktorú verejná správa zohráva pri poskytovaní pomoci podnikateľom, aby mohli bez problémov začať svoju činnosť, pôsobiť online a expandovať za hranice. V Akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu sa výslovne uznáva význam, ktorý má zlepšenie využívania digitálnych nástrojov pri dosahovaní súladu s príslušnými požiadavkami v rámci práva obchodných spoločností. Okrem toho v Tallinnskom vyhlásení o elektronickej verejnej správe zo 6. októbra 2017 členské štáty dôrazne vyzvali na zintenzívnenie úsilia zameraného na poskytovanie efektívnych elektronických postupov zameraných na používateľa v Únii.

(7)  V júni 2017 začalo fungovať prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov, čím sa výrazne uľahčuje cezhraničný prístup k informáciám o spoločnostiach v Únii a umožňuje registrom v členských štátoch navzájom elektronicky komunikovať o určitých cezhraničných operáciách, ktoré majú vplyv na spoločnosti.

(8)  Na uľahčenie zakladania spoločností a zápisu ▌pobočiek do registra a na zníženie nákladov, času a administratívnej záťaže spojených s uvedenými postupmi, najmä pre mikropodniky a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES(5), by sa mali zaviesť postupy, ktoré umožnia zakladanie spoločnosti a vykonať zápis pobočiek do registra v plnej miere online. Táto smernica by nemala zaväzovať spoločnosti k tomu, aby používali takéto postupy. Členské štáty by však mali mať možnosť rozhodnúť o tom, že niektoré alebo všetky online postupy budú povinné. Súčasné náklady a administratívna záťaž spojené s postupmi zakladania a zápisu do registra vyplývajú nielen z administratívnych poplatkov vyberaných za založenie spoločnosti alebo zápis pobočky do registra, ale aj z iných požiadaviek, ktoré celý proces predlžujú, a to najmä, ak sa vyžaduje fyzická prítomnosť navrhovateľa ▌. Okrem toho by informácie o takýchto postupoch mali byť k dispozícii online a bezplatne.

(9)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724(6), ktorým sa zriaďuje jednotná digitálna brána, sú ustanovené všeobecné pravidlá o online poskytovaní informácií, postupoch a asistenčných službách, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu. V tejto smernici sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa zakladania kapitálových spoločností ▌, zápisu pobočiek do registra a podávaní dokumentov a údajov spoločnosťami a pobočkami (ďalej len „online postupy“), na ktoré sa uvedené nariadenie nevzťahuje. Členské štáty by mali predovšetkým poskytnúť osobitné informácie o online postupoch ustanovených v tejto smernici a modely aktov o založení (ďalej len „vzory“) na webových sídlach dostupných prostredníctvom jednotnej digitálnej brány ▌.

(10)  Umožnenie zakladania spoločností, zápisu pobočiek do registra a podávania dokumentov a údajov v plnej miere online by spoločnostiam umožnilo využívať digitálne nástroje pri ich kontaktoch s príslušnými orgánmi členských štátov. S cieľom zvýšiť dôveru by členské štáty mali zaistiť, aby vnútroštátni aj cezhraniční používatelia mali k dispozícii bezpečnú elektronickú identifikáciu a mohli využívať dôveryhodné služby v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014(7). S cieľom umožniť cezhraničnú elektronickú identifikáciu by členské štáty mali zaviesť aj schémy elektronickej identifikácie, ktoré poskytujú schválené prostriedky elektronickej identifikácie. Takéto vnútroštátne schémy by sa použili ako základ pre uznanie prostriedkov elektronickej identifikácie vydaných v inom členskom štáte. Aby sa zaistila vysoká úroveň dôvery v cezhraničných situáciách, mali by byť uznané iba prostriedky elektronickej identifikácie, ktoré sú v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. ▌V každom prípade by táto smernica mala členské štáty zaväzovať len k tomu, aby umožnili zakladanie spoločností online, vykonanie zápisu pobočiek do registra online a podávanie dokumentov a údajov online navrhovateľom, ktorí sú občanmi Únie, prostredníctvom uznania ich prostriedkov elektronickej identifikácie. Členské štáty by mali rozhodnúť o spôsobe, akým sa sprístupnia verejnosti prostriedky identifikácie, ktoré uznávajú, vrátane tých, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(11)  Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť, ktorá osoba alebo osoby sa podľa vnútroštátneho práva majú považovať za navrhovateľov, pokiaľ ide o online postupy, a to bez toho, aby tým bol obmedzený rozsah pôsobnosti a cieľ tejto smernice.

(12)  Registre členských štátov by v záujme uľahčenia online postupov pre spoločnosti mali zabezpečiť, aby pravidlá o poplatkoch, ktoré sa vzťahujú na online postupy ustanovené v tejto smernici, boli transparentné a aby sa uplatňovali nediskriminačným spôsobom. Požiadavka transparentnosti pravidiel týkajúcich sa poplatkov by však nemala mať vplyv na zmluvnú slobodu, ak je uplatniteľná, medzi navrhovateľmi a osobami, ktorí im pomáhajú v akejkoľvek časti online postupov, vrátane slobody dohodnúť sa na primeranej cene za takéto služby.

(13)  Poplatky, ktoré ukladajú registre za online postupy, by sa mali vypočítať na základe nákladov na predmetné služby. Takéto poplatky by mohli zahŕňať okrem iného náklady na menej náročné služby, ktoré sa poskytujú bezplatne. Pri výpočte ich výšky by členské štáty mali byť oprávnené zohľadniť všetky náklady týkajúce sa aplikácie online postupov vrátane podielu režijných nákladov, ktoré na ne pripadajú. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť uložiť paušálne poplatky a stanoviť výšku takýchto poplatkov na dobu neurčitú za predpokladu, že v pravidelných intervaloch kontrolujú, či takéto poplatky naďalej neprekračujú priemerné náklady na predmetné služby. Akékoľvek poplatky za online postupy, ktoré ukladá register v členských štátoch, by nemali presiahnuť pokrytie nákladov na poskytovanie takýchto služieb. Okrem toho, ak si dokončenie postupu vyžaduje platbu, malo by byť možné, aby sa platba mohla vykonať prostredníctvom široko dostupných cezhraničných platobných služieb, ako sú kreditné karty a bankové prevody.

(14)  Členské štáty by mali pomôcť osobám, ktoré chcú založiť spoločnosť alebo zapísať pobočku do registra, poskytnutím istých údajov prostredníctvom jednotnej digitálnej brány a prípadne na portáli elektronickej justície, a to stručne a používateľsky ústretovým spôsobom o postupoch a požiadavkách na založenie kapitálových spoločností, zápis pobočiek do registra a podávanie dokumentov a údajov, pravidlách týkajúcich sa diskvalifikácie osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti a prehľade právomocí a zodpovedností správnych, riadiacich a dozorných orgánov spoločností.

(15)  Malo by byť možné založiť spoločnosť v plnej miere online. Členské štáty by však mali mať možnosť obmedziť založenie spoločností online na istú právnu formu kapitálových spoločností, ako sa ustanovuje v tejto smernici, vzhľadom na zložitosť zriaďovania iných foriem spoločností vo vnútroštátnom práve. V každom prípade by členské štáty mali stanoviť podrobné pravidlá založenia spoločnosti online. Malo by byť možné vykonať ▌ založenie spoločnosti online s predložením dokumentov alebo údajov v elektronickej podobe bez toho, aby tým boli dotknuté vecné a procesné požiadavky vrátane tých, ktoré sa týkajú právnych postupov vypracovania aktov o založení a hodnovernosti, presnosti, spoľahlivosti, dôveryhodnosti a vhodnej právnej formy predložených dokumentov alebo údajov. Avšak tieto vecné a procesné požiadavky by nemali znemožňovať online postupy, predovšetkým tie na založenie spoločnosti online a zápis pobočky do registra online. Ak získanie kópie uloženého dokumentu v elektronickej podobe v súlade s požiadavkami elektronických kópií dokumentov uspokojujúce požiadavky členského štátu nie je technicky možné, výnimočne by sa mohli požadovať dokumenty v listinnej podobe.

(16)   Ak sú splnené všetky formálne náležitosti požadované na založenie spoločnosti online, vrátane požiadavky, aby spoločnosť správne poskytla všetky dokumenty a údaje, založenie spoločnosti online pred akýmikoľvek orgánmi alebo osobami alebo subjektmi oprávnenými podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov by malo byť rýchle. V prípadoch, keď existujú pochybnosti o splnení potrebných formálnych náležitostí vrátane totožnosti navrhovateľa, zákonnosti názvu spoločnosti, diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti alebo súladu akýchkoľvek iných údajov alebo dokumentov s právnymi požiadavkami, alebo v prípadoch podozrenia z podvodu či zneužitia zakladania online, by postup mohol trvať dlhšie a lehota pre orgány by nemala začať plynúť, kým nebudú takéto formality splnené. V každom prípade, ak nie je možné ukončiť postup v rámci lehôt, členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol navrhovateľ informovaný o dôvodoch akéhokoľvek predĺženia online postupov.

(17)  V záujme zabezpečenia včasného založenia spoločnosti online alebo zápisu pobočky do registra online by členské štáty nemali uvedené založenie alebo zápis do registra podmieňovať získaním licencie alebo povolenia pred uvedeným založením alebo zápisom do registra, s výnimkou prípadov, keď je to ustanovené vo vnútroštátnom práve na zabezpečenie riadnej kontroly určitých činností. Po založení alebo zapísaní do registra by sa na situácie, keď spoločnosti alebo pobočky nesmú vykonávať určité činnosti bez získania licencie alebo povolenia, malo vzťahovať vnútroštátne právo.

(18)  S cieľom pomôcť podnikom, najmä MSP pri ich zakladaní, by malo byť možné založiť súkromnú kapitálovú spoločnosť s použitím vzorov, ktoré by mali byť k dispozícii online. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa takéto vzory mohli používať v prípade založení online, a mali by mať možnosť určiť ich právnu hodnotu. Takéto vzory by mohli obsahovať vopred určený súbor možností v súlade s vnútroštátnym právom. Navrhovatelia by mali mať možnosť vybrať si medzi použitím vzorov alebo založením spoločnosti s uvedeným aktom o založení a členské štáty by mali mať možnosť poskytovať vzory aj pre iné formy spoločností.

(19)  V záujme rešpektovania existujúcich tradícií členských štátov v oblasti práva obchodných spoločností je dôležité umožniť flexibilitu, pokiaľ ide o spôsob, akým majú zabezpečiť systém založenia spoločností, zápisu pobočiek do registra a podávania dokumentov a údajov, ktorý bude v plnej miere online, a to aj v súvislosti s úlohou notárov alebo právnikov v ktorejkoľvek časti takýchto online postupov. Otázky týkajúce sa online postupov, ktoré nie sú upravené v tejto smernici, by sa mali naďalej riadiť vnútroštátnym právom.

(20)  S cieľom bojovať proti podvodom a tzv. company hijackingu a poskytnúť záruky týkajúce sa spoľahlivosti a dôveryhodnosti dokumentov a údajov obsiahnutých vo vnútroštátnych registroch, ustanovenia týkajúce sa online postupov stanovených v tejto smernici by mali navyše zahŕňať aj kontroly totožnosti a právnej spôsobilosti osôb, ktoré chcú založiť spoločnosť alebo zapísať pobočku alebo podávať dokumenty či údaje. Uvedené kontroly by mohli byť súčasťou kontroly zákonnosti, ktorú požadujú niektoré členské štáty. Vypracovanie a prijatie prostriedkov a metód na vykonávanie uvedených kontrol by sa ▌ malo ponechať na členské štáty. ▌Na tento účel by mali mať členské štáty možnosť požadovať zapojenie notárov alebo právnikov do ktorejkoľvek časti online postupov. Avšak takéto ich zapojenie by nemalo brániť dokončeniu celého postupu ▌ online.

(21)  Ak je to opodstatnené z dôvodu verejného záujmu s cieľom zabrániť zneužitiu alebo zmene totožnosti alebo zabezpečiť súlad s pravidlami o právnej spôsobilosti a o oprávnení navrhovateľov zastupovať spoločnosť, členské štáty by mali mať možnosť prijať opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom ▌, čo by si mohlo vyžadovať ▌ fyzickú prítomnosť navrhovateľa ▌ pred akýmkoľvek orgánom alebo osobou alebo subjektom oprávneným podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov v členskom štáte, v ktorom sa má založiť spoločnosť alebo pobočka zapísať do registra. Takáto fyzická prítomnosť navrhovateľa by sa však nemala vyžadovať systematicky, ale len v individuálnych prípadoch vtedy, keď existujú dôvody na podozrenie z falšovania totožnosti navrhovateľov alebo nesúladu s pravidlami o právnej spôsobilosti a o oprávnení navrhovateľov zastupovať spoločnosť. Takéto ▌podozrenie by malo vychádzať z ▌informácií, ktoré majú k dispozícii orgány, osoby alebo subjekty oprávnené podľa vnútroštátneho práva vykonávať takéto kontroly. V prípade, že sa vyžaduje fyzická prítomnosť, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa všetky ostatné kroky postupu mohli dokončiť online. Koncept právnej spôsobilosti by sa mal chápať tak, že zahŕňa aj spôsobilosť na právne úkony.

(22)  Členské štáty by mali mať tiež možnosť umožniť svojim príslušným orgánom, osobám alebo subjektom, aby prostredníctvom doplnkových elektronických kontrol overili totožnosť, právnu spôsobilosť a zákonnosť, či sú splnené všetky podmienky požadované na založenie spoločností. Takéto kontroly by mohli okrem iného zahŕňať videokonferencie alebo iné online prostriedky, ktoré poskytujú audiovizuálne spojenie v reálnom čase.

(23)  S cieľom zabezpečiť ochranu všetkých osôb, ktoré sú v interakcii so spoločnosťami, by členské štáty mali mať možnosť zabrániť podvodnému konaniu alebo inému zneužitiu tým, že odmietnu vymenovanie osoby do vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti nielen vzhľadom na predchádzajúce správanie danej osoby na ich vlastnom území, ale aj na základe informácií poskytnutých inými členskými štátmi, ak to umožňuje vnútroštátne právo. Členské štáty by preto mali mať možnosť požadovať informácie od iných členských štátov. Odpoveď by mohla pozostávať buď z informácií o právoplatne potvrdenej diskvalifikácii osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, alebo z iných informácií, ktoré sú relevantné z hľadiska diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti v členskom štáte, ktorý poskytuje odpoveď. Tieto žiadosti o informácie by malo byť možné podať prostredníctvom systému prepojenia registrov. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť slobodne si vybrať spôsob, ako najlepšie zbierať tieto informácie, napríklad zhromaždením príslušných informácií zo všetkých registrov alebo iných miest, na ktorých sa uchovávajú v súlade s ich vnútroštátnym právom, alebo vytvorením osobitných registrov či špecializovaných oddielov v obchodných registroch. Ak sú potrebné ďalšie informácie, napríklad o dĺžke trvania a dôvodoch diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, by členské štáty mali mať možnosť poskytnúť ich prostredníctvom všetkých dostupných systémov výmeny informácií v súlade s vnútroštátnym právom. Táto smernica by však nemala ukladať povinnosť požadovať v každom prípade takéto informácie. Okrem toho by možnosť zohľadniť informácie o diskvalifikácii osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti v inom členskom štáte nemala členským štátom ukladať povinnosť uznať diskvalifikáciu na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti právoplatne potvrdenú v iných členských štátoch.

(24)  S cieľom zabezpečiť ochranu všetkých osôb, ktoré sú v interakcii so spoločnosťami alebo pobočkami a predchádzať podvodnému konaniu alebo inému zneužitiu, je dôležité, aby príslušné orgány v členských štátoch mohli overiť, či osobe, ktorá má byť vymenovaná do vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, nebolo zakázané vykonávať vedúcu funkciu alebo funkciu v orgáne spoločnosti. Na uvedený účel by príslušné orgány mali tiež prostredníctvom systému prepojenia obchodných registrov vedieť, či má daná osoba záznam v niektorom z registrov relevantných pre určenie diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti v iných členských štátoch. Registre, orgány alebo osoby alebo subjekty oprávnenými podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov by nemali uchovávať takéto osobné údaje dlhšie, ako je potrebné na posúdenie vhodnosti osoby, ktorá má byť vymenovaná za riaditeľa. Takéto subjekty by však mohli potrebovať uchovávať tieto informácie dlhšie na účely možného preskúmania zamietavého rozhodnutia. V každom prípade by lehota uchovávania nemala presiahnuť lehotu stanovenú vo vnútroštátnych predpisoch týkajúcich sa uchovávania akýchkoľvek osobných údajov súvisiacich so založením spoločnosti alebo zápisom pobočky alebo s tým súvisiacim podávaním dokumentov a údajov.

(25)  Povinnosti ustanovené v tejto smernici týkajúce sa založenia spoločností online a zápisu pobočiek do registra online by sa nemali dotýkať iných formálnych požiadaviek, ktoré nesúvisia s právom obchodných spoločností a ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby mohla v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom začať vykonávať svoju činnosť.

(26)  Ako v prípade založenia spoločností online a zápis pobočiek do registra online, malo by byť s cieľom znížiť náklady a zaťaženie spoločností aj počas celého životného cyklu spoločnosti možné, aby sa dokumenty a údaje do vnútroštátnych registrov predkladali v plnej miere online. Členské štáty by súčasne mali mať možnosť umožniť podávanie dokumentov a údajov iným spôsobom vrátane listinnej podoby. Okrem toho by sa údaje o spoločnosti mali poskytnúť až po tom, ako sa uvedené údaje v uvedených vnútroštátnych registroch stanú prístupnými verejnosti, keďže registre sú teraz prepojené a slúžia ako komplexné referenčné miesto pre používateľov. Aby sa predišlo narušeniu existujúcich prostriedkov poskytovania údajov, členské štáty by mali mať aj možnosť zvoliť si uverejnenie všetkých alebo niektorých údajov o spoločnosti v celoštátnom vestníku, pričom súčasne zabezpečenia, aby register elektronicky zasielal údaje do celoštátneho vestníku. Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa materiálnej a formálnej záväznosti registra a úlohy celoštátneho vestníka.

(27)  S cieľom uľahčiť spôsob, akým sa údaje uchovávané vo vnútroštátnych registroch môžu vyhľadávať a vymieňať s inými systémami, by členské štáty mali ▌ zabezpečiť, aby sa po uplynutí príslušnej lehoty na transpozíciu všetky dokumenty a údaje poskytnuté akémukoľvek orgánu alebo osobe alebo subjektu oprávnenému podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov ako súčasť online postupov ustanovených v tejto smernici mohli uchovávať v registroch v strojovo čitateľnom formáte umožňujúcom vyhľadávanie alebo vo forme štruktúrovaných údajov. To znamená, že formát súboru by mal byť štruktúrovaný tak, aby softvérové aplikácie mohli ľahko identifikovať, rozpoznať a extrahovať špecifické údaje a ich vnútornú štruktúru. Požiadavka na zabezpečenie toho, že dokumenty a údaje budú vo formáte umožňujúcom vyhľadávanie, by nemala zahŕňať naskenované podpisy ani iné údaje, ktoré nie sú vhodné pre strojovú čitateľnosť. Keďže by si to mohlo vyžadovať zmeny v súčasných informačných systémoch členských štátov, mala by sa pre túto požiadavku stanoviť dlhšia lehota na transpozíciu.

(28)  Aby sa znížili náklady, administratívna záťaž a dĺžka postupov pre spoločnosti, členské štáty by mali v oblasti práva obchodných spoločností uplatňovať zásadu „jedenkrát a dosť“, ktorá je v Únii zakotvená, ako to potvrdzuje okrem iného nariadenie (EÚ) 2018/1724, akčný plán Európskej komisie pre elektronickú verejnú správu alebo Tallinnské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe. Uplatňovanie zásady „jedenkrát a dosť“ znamená, že sa od spoločností nevyžaduje, aby tie isté údaje predkladali orgánom verejnej správy viac ako raz. Spoločnosti by napríklad nemali mať povinnosť predkladať tie isté údaje do vnútroštátneho registra a aj do celoštátneho vestníka. Namiesto toho by register mal už podávané údaje poskytnúť priamo celoštátnemu vestníku. Podobne v prípadoch, keď je spoločnosť založená v jednom členskom štáte a chce zapísať do registra pobočku v inom členskom štáte, táto spoločnosť by mala mať možnosť využiť dokumenty alebo údaje, ktoré predtým predložila do registra. Okrem toho, ak je spoločnosť založená v jednom členskom štáte, ale má pobočku v inom členskom štáte, táto spoločnosť by mala mať možnosť predložiť určité zmeny v údajoch o tejto spoločnosti iba registru, v ktorom je táto spoločnosť zapísaná, a to bez toho, aby musela predkladať tie isté údaje registru, v ktorom je zapísaná pobočka. Namiesto toho by si register, v ktorom je zapísaná spoločnosť, a register, v ktorom je zapísaná pobočka, mali údaje, napríklad o zmene obchodného mena spoločnosti alebo sídla spoločnosti, vymieňať elektronicky, a to prostredníctvom systému prepojenia registrov.

(29)  S cieľom zabezpečiť, že o spoločnostiach v Únii budú k dispozícii konzistentné a aktuálne údaje, a ďalej zvýšiť transparentnosť by malo byť možné používať prepojenie registrov na výmenu údajov o akejkoľvek právnej forme spoločnosti zapísanej v registroch členských štátov v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty by mali mať možnosť zhotovovať elektronické kópie dokumentov a údajov týchto iných právnych foriem spoločností, ktoré sú dostupné aj prostredníctvom uvedeného systému prepojenia registrov.

(30)  V záujme transparentnosti, ochrany záujmov pracovníkov, veriteľov a menšinových spoločníkov (akcionárov) a s cieľom podporiť dôveru pri obchodných transakciách vrátane tých, ktoré majú cezhraničný charakter v rámci vnútorného trhu, je dôležité, aby investori, zainteresované strany, obchodní partneri a orgány mali jednoduchý prístup k údajom o spoločnostiach. Aby sa zlepšila dostupnosť týchto údajov, viac údajov by malo byť k dispozícii vo všetkých členských štátoch bezplatne. Takéto údaje by mali ▌zahŕňať ▌ údaje o aktuálnom stave spoločnosti a údaje o jej pobočkách v iných členských štátoch, ako aj údaje o osobách, ktoré majú buď ako subjekt, alebo členovia akéhokoľvek takéhoto subjektu oprávnenie zastupovať spoločnosť. Okrem toho cena za získanie kópie všetkých dokumentov a údajov zverejnených spoločnosťou alebo ich časti, či už v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami, by nemala presiahnuť administratívne náklady na tieto dokumenty vrátane nákladov na vývoj a údržbu registrov za predpokladu, že cena za požadované údaje nie je neprimeraná.

(31)  V súčasnosti majú členské štáty možnosť zriadiť fakultatívne miesta prístupu k systému prepojenia registrov. Avšak nie je možné, aby Komisia pripojila do systému prepojenia registrov ďalšie zainteresované strany. Aby iné zainteresované strany mohli využívať prepojenie registrov a zabezpečiť, že ich systémy budú uchovávať presné, aktuálne a spoľahlivé údaje o spoločnostiach, Komisia by mala byť splnomocnená zriadiť dodatočné miesta prístupu. Takéto miesta prístupu by mali odkazovať na systémy vytvorené a prevádzkované Komisiou alebo inými inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie na účely plnenia ich administratívnych úloh alebo na dosiahnutie súladu s ustanoveniami práva Únie.

(32)  S cieľom pomôcť spoločnostiam pôsobiacim na vnútornom trhu ľahšie rozširovať svoju podnikateľskú činnosť do zahraničia, by sa im malo umožniť založiť a vykonať zápis pobočiek do registra v inom členskom štáte online. Členské štáty by preto mali podobným spôsobom spoločnostiam umožniť zápis pobočiek do registra online a podanie dokumentov a údajov online, čo by pomohlo znížiť náklady a zároveň aj administratívnu záťaž a dĺžku trvania formálnych požiadaviek týkajúcich sa cezhraničného rozširovania.

(33)  Keď sa vykonáva zápis pobočky do registra v prípade spoločnosti, ktorá je zapísaná v registri v inom členskom štáte, členské štáty by mali mať takisto možnosť overiť určité údaje o spoločnosti prostredníctvom prepojenia registrov. Okrem toho, ak sa pobočka v jednom členskom štáte zruší, register tohto členského štátu by o takomto zrušení mal informovať členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri, prostredníctvom systému prepojenia registrov a obidva registre by mali tento údaj zapísať.

(34)  Aby sa zaistil súlad s právom Únie a vnútroštátnym právom, je potrebné vypustiť ustanovenie týkajúce sa kontaktného výboru, ktorý prestal existovať, a aktualizovať formy spoločností uvedené v prílohách I a II k smernici (EÚ) 2017/1132.

(35)  S cieľom prípravy na budúce zmeny právnych predpisov členských štátov a Únie týkajúcich sa právnych foriem spoločností by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na účely aktualizácie zoznamov foriem spoločností uvedených v prílohách I, II a IIA k smernici (EÚ) 2017/1132. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)  Ustanovenia tejto smernice vrátane povinností spoločností zapísať sa do registra sa nedotýkajú vnútroštátneho práva týkajúceho sa daňových opatrení členských štátov alebo ich územných a administratívnych jednotiek.

(37)  Táto smernica by nemala mať vplyv na právomoc členských štátov zamietnuť žiadosti o založenie spoločnosti a vykonanie zápisu pobočiek do registra v prípade podvodu alebo zneužitia, ani na opatrenia členských štátov v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva vrátane opatrení policajných alebo iných príslušných orgánov. Ostatné povinnosti vyplývajúce z práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane tých, ktoré vyplývajú z boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu a pravidiel týkajúcich sa skutočného vlastníctva, by takisto mali zostať nedotknuté. Táto smernica sa nedotýka ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849(9), ktorá sa venuje rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, najmä povinností týkajúcich sa vykonávania vhodných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na základe rizika a identifikácie a zaznamenania konečného užívateľa výhod akéhokoľvek novozaloženého subjektu v členskom štáte, v ktorom je založený.

(38)  Táto smernica by sa mala uplatňovať v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov a ochrany súkromia a osobných údajov, ako sú zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie. Akékoľvek spracovanie osobných údajov fyzických osôb podľa tejto smernice sa musí vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(10).

(39)  S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(11)26. júla 2018 vydal stanovisko.

(40)  Keďže cieľ tejto smernice, a to, aby sa spoločnostiam na vnútornom trhu poskytlo viac digitálnych riešení, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(41)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(12) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(42)  Vzhľadom na komplexnosť zmien, ktoré sa majú vykonať vo vnútroštátnych systémoch na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice, a vzhľadom na podstatné rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností, je vhodné stanoviť, aby členské štáty, ktoré majú osobitné ťažkosti pri transpozícii určitých ustanovení tejto smernice, mohli oznámiť Komisii, že potrebujú predĺženie príslušného obdobia implementácie o jeden rok. Členské štáty by mali uviesť objektívne dôvody pre uplatnenie takéhoto predĺženia.

(43)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tejto smernice. Podľa bodu 22 Medziiinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách – efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote pre EÚ – a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení. Členské štáty by mali pomôcť vykonať toto hodnotenie tým, že poskytnú Komisii údaje, ktoré majú k dispozícii o tom, ako založenie spoločností online funguje v praxi, napríklad údaje o počte založení spoločností online, počet prípadov, v ktorých sa používali vzory alebo v ktorých sa vyžadovala fyzická prítomnosť, a priemerné trvanie a náklady na založenie spoločností online.

(44)  Informácie by sa mali zbierať na účely posúdenia plnenia tejto smernice v súvislosti s cieľom, ktorý sleduje, a na účely vykonania hodnotenia s v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

(45)  Smernica (EÚ) 2017/1132 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice (EÚ) 2017/1132

Smernica (EÚ) 2017/1132 sa mení takto:

1.  V článku 1 sa za druhú zarážku vkladá táto zarážka:"

„- pravidiel vzťahujúcich sa na zakladenie spoločností online, zápis pobočiek do registra online a podávanie dokumentov a údajov online zo strany spoločností a ich pobočiek,“;

"

2.  V hlave I sa názov kapitoly III nahrádza takto:"

Online postupy (založenie, zápis do registra a podávanie), zverejňovanie a registre“;

"

3.  Článok 13 sa nahrádza takto:"

„Článok 13

Rozsah pôsobnosti

Koordinačné opatrenia stanovené v tomto oddiele a v oddiele 1A sa vzťahujú na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa právnych foriem spoločností uvedených v prílohe II, a ak je to špecifikované, na právne formy spoločností uvedené v prílohách I a IIA.“

"

4.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 13a

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly:

   1. „prostriedky elektronickej identifikácie“ sú prostriedky elektronickej identifikácie, ako sú vymedzené v článku 3 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014* ▌;
   2. „schéma elektronickej identifikácie“ je schéma elektronickej identifikácie, ako je vymedzená v článku 3 bode 4 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;
   3. „elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia používané na spracovanie, vrátane digitálnej kompresie, a uchovávanie údajov, prostredníctvom ktorých sú informácie pôvodne odoslané a prijaté na mieste určenia, pričom sa tieto informácie ako celok zasielajú, doručujú a prijímajú spôsobom, ktorý určia členské štáty;
   4. „založenie“ je celý proces zriadenia spoločnosti v súlade s vnútroštátnym právom vrátane vyhotovenia aktu o založení spoločnosti a všetkých krokov potrebných na zápis spoločnosti do registra;
   5. „zápis pobočky do registra“ je proces vedúci k sprístupneniu dokumentov a údajov týkajúcich sa novej pobočky otvorenej v členskom štáte;
   6. „vzor“ je model aktu o založení spoločnosti, ktorý vypracovali členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom a ktorý sa používa na založenie spoločnosti ▌online v súlade s článkom 13g.

Článok 13b

Uznávanie prostriedkov identifikácie na účely online postupov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌ tieto prostriedky elektronickej identifikácie ▌ mohli používať navrhovatelia, ktorí sú občanmi Únie, pri online postupoch uvedených v tejto kapitole:

   a) prostriedky elektronickej identifikácie vydané v rámci schémy elektronickej identifikácie schválenej ich vlastným členským štátom;
   b) prostriedky elektronickej identifikácie vydané v inom členskom štáte a uznané na účely cezhraničnej autentifikácie v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

2.  Členské štáty môžu odmietnuť uznať prostriedky elektronickej identifikácie, ak úrovne zabezpečenia uvedených prostriedkov elektronickej identifikácie nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

3.  Všetky prostriedky identifikácie uznané členskými štátmi sa sprístupnia verejnosti.

4.  Ak je to opodstatnené z dôvodu verejného záujmu s cieľom zabrániť zneužitiu alebo zmene totožnosti, členské štáty môžu ▌ na účely overenia totožnosti navrhovateľa prijať opatrenia, ktorými by mohli vyžadovať fyzickú prítomnosť uvedeného navrhovateľa pred akýmkoľvek orgánom alebo osobou alebo subjektom oprávneným podľa vnútroštátneho práva na riešenie akéhokoľvek aspektu online postupov uvedených v tejto kapitole vrátane vypracovania aktu o založení spoločnosti. Členské štáty zabezpečia, aby sa fyzická prítomnosť navrhovateľa mohla vyžadovať len v individuálnych prípadoch, v ktorých existujú dôvody vedúce k podozreniu z falšovania totožnosti, a aby sa všetky ostatné kroky postupu mohli dokončiť online.

Článok 13c

Všeobecné ustanovenia o online postupoch

1.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy členských štátov, ktoré v súlade s právnymi systémami a právnymi tradíciami členských štátov určia akýkoľvek orgán alebo osobu alebo subjekt oprávnený podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty založenia spoločnosti online, zápisu pobočiek do registra online a podávania dokumentov a údajov online.

2.  Táto smernica sa tiež uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté postupy a požiadavky stanovené vnútroštátnym právom vrátane tých, ktoré sa týkajú právnych postupov na vypracovanie aktov o založení, za predpokladu, že je možné založenie spoločnosti online podľa článku 13g a zápis pobočky do registra online podľa článku 28a, ako aj podávanie dokumentov a údajov online podľa článkov 13j a 28b.

3.  Požiadavky podľa stanovené vnútroštátnym právom sa pravosti, presnosti, spoľahlivosti, dôveryhodnosti a požadovanej právnej formy predkladaných dokumentov alebo údajov zostávajú touto smernicou nedotknuté za predpokladu, že je možné založenie spoločnosti online podľa článku 13g a zápis pobočky do registra online podľa článku 28a, ako aj podávanie online podľa článkov 13j a 28b.

Článok 13d

Poplatky za ▌online postupy

1.  Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá o poplatkoch, ktoré sa vzťahujú na online postupy uvedené v tejto kapitole, boli transparentné a uplatňované nediskriminačným spôsobom.

2.  Akékoľvek poplatky za online postupy ukladané registrami, podľa článku 16 ▌, nesmú prekročiť pokrytie nákladov na poskytovanie takýchto služieb.

Článok 13e

Platby

Ak si dokončenie postupu stanoveného v tejto kapitole vyžaduje platbu, členské štáty zabezpečia, aby sa uvedená platba mohla vykonať prostredníctvom široko dostupnej online platobnej služby, ktorú možno použiť na cezhraničné platby, ktorá umožní identifikáciu platiteľa a je poskytovaná finančnou inštitúciou alebo poskytovateľom platobných služieb usadenými v niektorom členskom štáte.

Článok 13f

Požiadavky na informácie

Členské štáty zabezpečia, aby boli na registračných portáloch alebo na webových sídlach, ktoré sú prístupné prostredníctvom jednotnej digitálnej brány za účelom pomoci pri založení spoločností a zápise pobočiek do registra dostupné stručné a ľahko použiteľné informácie poskytované bezplatne a minimálne v jazyku, ktorému najviac rozumie čo najväčší počet cezhraničných používateľov. Informácie zahŕňajú minimálne:

   a) pravidlá týkajúce sa založenia spoločností vrátane online postupov uvedených v článkoch 13g a 13j a požiadavky týkajúce sa používania vzorov a iných zakladajúcich dokumentov, identifikácie osôb, používania jazykov a príslušných poplatkov;
   b) pravidlá týkajúce sa zápisu pobočiek do registra vrátane online postupov uvedených v článkoch 28a a 28b a požiadavky týkajúce sa dokumentov na zápis do registra, identifikácie osôb a používania jazykov;
   c) prehľad platných pravidiel o tom, ako sa stať členom správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu spoločnosti, vrátane pravidiel o diskvalifikácii osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti a o orgánoch alebo subjektoch zodpovedných za uchovávanie informácií o diskvalifikovaných osobách na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti ;

   d) prehľad právomocí a povinností správneho orgánu, riadiaceho orgánu a dozorného orgánu spoločnosti ▌ vrátane oprávnenia zastupovať spoločnosť ▌vo vzťahu k tretím osobám.

▌_______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73)“

"

5.  V hlave I kapitole III sa vkladá tento oddiel:"

„Oddiel 1A

Založenie online, podávanie online a zverejňovanie

Článok 13g

Založenie spoločností online

1.  S výhradou ustanovení uvedených v článku 13b ods. 4 a odseku 8 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby založenie spoločností bolo možné vykonať v plnej miere online bez fyzickej prítomnosti navrhovateľa pred akýmkoľvek ▌ orgánom alebo ▌ osobou alebo subjektom oprávneným podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty založenia spoločností online vrátane vypracovania aktu o založení spoločnosti.

Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, že nebudú poskytovať postupy založenia spoločností online v prípade iných právnych foriem spoločností, ako sú tie uvedené v prílohe IIA.

2.  Členské štáty ustanovia podrobné pravidlá pre založenie spoločností ▌online vrátane pravidiel týkajúcich sa používania vzorov uvedených v článku 13h, a dokumentov a údajov požadovaných na založenie spoločnosti ▌. Ako súčasť uvedených pravidiel členské štáty zabezpečia, aby bolo možné vykonať takéto založenie online formou predloženia dokumentov alebo údajov v elektronickej podobe vrátane elektronických kópií dokumentov a údajov uvedených v článku 16a ods. 4.

3.  Pravidlá uvedené v odseku 2 musia obsahovať minimálne:

   a) postupy na zabezpečenie to, že navrhovatelia majú potrebnú právnu spôsobilosť a oprávnenie zastupovať spoločnosť;
   b) prostriedky na overenie totožnosti navrhovateľov v súlade s článkom 13b;
   c) požiadavky, aby navrhovatelia používali dôveryhodné služby uvedené v nariadení (EÚ) č. 910/2014;
   d) postupy na overenie zákonnosti predmetu podnikania alebo činnosti spoločnosti, pokiaľ je toto overenie stanovené vo vnútroštátnom práve;
   e) postupy na overenie zákonnosti obchodného mena spoločnosti, pokiaľ je toto overenie stanovené vo vnútroštátnom práve;
   f) postupy na overenie vymenovania osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti.

4.  Pravidlá uvedené v odseku 2 môžu konkrétne obsahovať aj:

   a) postupy na zabezpečenie zákonnosti aktov o založení spoločnosti vrátane overovania správneho používania vzorov;
   b) dôsledky označenia osôb príslušným orgánom v niektorom členskom štáte za diskvalifikované osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti;
   c) ▌úloha notára alebo akejkoľvek inej osoby alebo subjektu oprávneného podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty založenia spoločnosti online;
   d) vylúčenie založenia spoločnosti online v prípadoch, keď základné imanie spoločnosti má byť splatené formou nepeňažného vkladu.

5.  Členské štáty nesmú založenie spoločnosti online podmieniť získaním licencie alebo povolenia pred tým, ako je spoločnosť zapísaná do registra, ak takáto podmienka nie je nevyhnutná pre riadnu kontrolu určitých činností stanovenú vo vnútroštátnom práve.

6.  Členské štáty zabezpečia, že ak sa ako súčasť postupu založenia spoločnosti ▌ vyžaduje splatenie základného imania, takáto platba sa môže v súlade s článkom 13e uskutočniť online platbou na bankový účet banky, ktorá pôsobí v Únii. Okrem toho členské štáty zaistia, aby potvrdenie o vykonaní takýchto platieb bolo možné predkladať online.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby založenie spoločnosti online bolo dokončené do piatich pracovných dní, ak spoločnosť zakladajú výlučne fyzické osoby, ktoré použijú vzory podľa článku 13h, alebo do 10 pracovných dní v ostatných prípadoch, pričom lehota začína plynúť od momentu, keď dôjde k tej z nasledujúcich skutočností, ktorá nastane neskôr:

   a) dátum splnenia všetkých formálnych požiadaviek požadovaných na založenie spoločnosti online vrátane doručenia všetkých dokumentov a údajov, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom, orgánu alebo ▌ osobe alebo subjektu oprávnenému podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty založenia spoločnosti;
   b) dátum zaplatenia súdneho poplatku, splatenia základného imania formou peňažného vkladu alebo splatenia základného imania formou nepeňažného vkladu, ako ustanovuje vnútroštátne právo.

Ak nie je možné dokončiť postup v lehotách uvedených v tomto odseku, členské štáty zabezpečia, aby bol navrhovateľ ▌ informovaný o dôvodoch predĺženia online procesu.

8.  Keď je to opodstatnené z dôvodu verejného záujmu s cieľom zabezpečiť súlad so zákonnými predpokladmi na právnu spôsobilosť a na základe oprávnenia navrhovateľov zastupovať spoločnosť, môže požadovať fyzickú prítomnosť navrhovateľa akýkoľvek orgán alebo osoba alebo subjekt oprávnený podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekt založenia spoločnosti online vrátane vypracovania aktu o založení spoločnosti. Členské štáty zabezpečia, aby sa v takýchto prípadoch fyzická prítomnosť navrhovateľa mohla vyžadovať len v individuálnych prípadoch vtedy, keď existujú dôvody na podozrenie z nedodržania pravidiel uvedených v odseku 3 písm. a). Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky ostatné kroky postupu mohli stále dokončiť online.

Článok 13h

Vzory na založenie spoločností online

1.  Členské štáty sprístupnia na registračných portáloch alebo internetových stránkach, ktoré sú prístupné prostredníctvom jednotnej digitálnej brány, vzory pre právne formy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe IIA. Členské štáty môžu tiež vypracovať vzory, ktoré sú prístupné online a týkajú sa založenia iných právnych foriem spoločností ▌.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vzory uvedené v odseku 1 tohto článku mohli navrhovatelia použiť ako súčasť postupu na založenie spoločnosti online uvedeného v článku 13g. Ak navrhovatelia použijú uvedené vzory v súlade s pravidlami uvedenými v článku 13g ods. 4 písm. a), ▌ požiadavka úradného spísania a úradného osvedčenia aktu o založení spoločnosti sa považuje za splnenú, ak sa neustanovuje preventívna správna alebo súdna kontrola, ako sa ustanovuje v článku 10.

Táto smernica nemá vplyv na akúkoľvek požiadavku vyplývajúcu z vnútroštátneho práva, podľa ktorej sa vyžaduje úradné spísanie aktov o založení, pokiaľ je možné založenie spoločnosti online podľa článku 13g.

3.  Členské štáty by mali vzory sprístupniť minimálne v jednom z úradných jazykov Únie, ktorému vo všeobecnosti rozumie čo najväčší možný počet cezhraničných používateľov. Dostupnosť vzorov v iných jazykoch, než je úradný jazyk alebo úradné jazyky príslušného členského štátu, je len na informačné účely, pokiaľ uvedený členský štát nerozhodne, že spoločnosť je tiež možné založiť na základe vzorov v takýchto iných jazykoch.

4.  Obsah vzorov upravuje vnútroštátne právo.

Článok 13i

Diskvalifikované osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti

1.  ▌Členské štáty zabezpečia, aby mali zavedené pravidlá o diskvalifikácii osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti. Uvedené pravidlá zahŕňajú možnosť zohľadniť právoplatne potvrdenú diskvalifikáciu na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti alebo informácie relevantné pre určenie diskvalifikácie na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti dostupné v inom členskom štáte. Na účely tohto článku sú osobami vo vedúcej funkcii alebo vo funkcii v orgáne spoločnosti minimálne osoby uvedené v článku 14 písm. d) bod i).

2.  Členské štáty môžu požadovať, aby osoby, ktoré sa uchádzajú o vedúcu funkciu alebo funkciu v orgáne spoločnosti, vyhlásili, či sú si vedomé akýchkoľvek okolností, ktoré by mohli viesť k ich diskvalifikácie na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti v dotknutom členskom štáte.

Členské štáty môžu odmietnuť vymenovanie osoby do vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, ak je táto osoba v súčasnosti považovaná za diskvalifikovanú na vykonávanie tejto funkcie v inom členskom štáte.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mohli odpovedať na žiadosť iného členského štátu o informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska diskvalifikácie osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti podľa práva členského štátu, ktorý odpovedá na žiadosť.

4.   S cieľom odpovedať na žiadosť uvedenú v odseku 3 tohto článku členské štáty prijmú minimálne opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby mohli bezodkladne poskytnúť informácie o tom, či je daná osoba uznaná za diskvalifikovanú na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne alebo má záznam v niektorom z ich registrov, ktorý obsahuje informácie relevantné pre určenie diskvalifikácie osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti, a to prostredníctvom systému uvedeného v článku 22. Členské štáty si môžu vymieňať aj ďalšie informácie, napríklad informácie o období a dôvodoch diskvalifikácie. Takúto výmenu upravujú vnútroštátne právne predpisy.

5.  Komisia stanoví podrobné opatrenia a technické podrobnosti pre výmenu informácií uvedenú v odseku 4 tohto článku prostredníctvom vykonávacieho aktu uvedeného v článku 24.

6.   Odseky 1  5 sa uplatňujú mutatis mutandis, ak spoločnosť podá do registra uvedeného v článku 16 údaje týkajúce sa vymenovania novej osoby vo vedúcej funkcii alebo vo funkcii v orgáne spoločnosti.

7.  Osobné údaje osôb uvedených v tomto článku sa spracúvajú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a vnútroštátnym právom s cieľom umožniť orgánu alebo osobe alebo subjektu oprávnenému podľa vnútroštátneho práva posúdiť potrebné informácie týkajúce sa diskvalifikácie osoby na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti s cieľom zabrániť podvodnému správaniu alebo inému zneužitiu a zabezpečiť ochranu všetkých osôb, ktoré sú v interakcii so spoločnosťami alebo pobočkami.

Členské štáty zabezpečia, aby registre uvedené v článku 16, orgány alebo osoby alebo subjekty oprávnené podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty online postupov neuchovávali osobné údaje prenášané na účely tohto článku dlhšie, ako je potrebné, a v žiadnom prípade nie dlhšie ako sú uchovávané akékoľvek osobné údaje týkajúce sa založenia spoločnosti, zápisu pobočky alebo podania zo strany spoločnosti alebo pobočky.

Článok 13j

Podávanie dokumentov a údajov o spoločnosti online ▌

1.  Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné podať dokumenty a údaje uvedené v článku 14 vrátane ich akejkoľvek zmeny ▌do registra online v lehote stanovenej v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je spoločnosť zapísaná do registra. S výhradou ustanovení uvedených v článku 13b ods. 4 a prípadne článku 13g ods. 8 členské štáty zabezpečia, aby sa takéto podanie dalo vcelku vykonať online bez toho, aby navrhovatelia museli byť fyzicky prítomní pred akýmkoľvek ▌orgánom alebo ▌osobou alebo subjektom oprávneným podľa vnútroštátneho práva zaoberať sa spracovaním podávania online ▌.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné elektronicky overiť pôvod a úplnosť dokumentov podaných online.

3.  Členské štáty môžu požadovať, aby určité spoločnosti alebo všetky spoločnosti podali online určité alebo všetky dokumenty a údaje uvedené v odseku 1.

4.  Článok 13g ods. 2 až 5 sa uplatňujú mutatis mutandis na podávania dokumentov a údajov online.

5.  Členské štáty môžu naďalej umožniť iné formy podávania než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, a to aj elektronickými prostriedkami alebo v listinnej podobe, zo strany spoločností, notárov alebo iných osôb alebo subjektov oprávnených podľa vnútroštátneho práva vykonávať takéto formy podávaní.“

"

6.  Článok 16 sa nahrádza takto:"

„Článok 16

Zverejňovanie v registri

1.  V každom členskom štáte sa v centrálnom registri, obchodnom registri alebo v registri spoločností (ďalej len „register“) založí spis pre každú spoločnosť v ňom zapísanú.

Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti mali európsky jedinečný identifikačný znak (ďalej len „EUID“- European unique identifier) uvedený v bode 8 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/884(13), ktorý umožňuje ich jednoznačnú identifikáciu v komunikácii medzi registrami prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22 (ďalej len „systém prepojenia registrov“). Tento jedinečný identifikačný znak pozostáva minimálne z prvkov umožňujúcich identifikáciu členského štátu, v ktorom sa nachádza register, vnútroštátneho registra pôvodu a čísla spoločnosti v danom registri, a v prípade potreby pozostáva aj z prvkov na zabránenie chybám v identifikácii.

2.  Všetky dokumenty a údaje, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 14, sa uchovajú v spise uvedenom v odseku 1 tohto článku alebo sa vložia priamo do registra a predmet zápisov do registra sa zaznamená do spisu.

Všetky dokumenty a údaje uvedené v článku 14 sa bez ohľadu na prostriedky, ktorými boli podané, uchovajú v spise založenom v registri alebo sa do neho vložia priamo v elektronickej podobe. Členské štáty zabezpečia, aby register všetky dokumenty a údaje, ktoré boli podané v listinnej podobe, čo možno najrýchlejšie previedol do elektronickej podoby.

Členské štáty zabezpečia, aby dokumenty a údaje uvedené v článku 14, ktoré boli podané v listinnej podobe pred 31. decembrom 2006, previedol register do elektronickej podoby, a to na základe žiadosti o zverejnenie doručenej elektronickými prostriedkami.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa zverejnenie dokumentov a údajov uvedených v článku 14 vykonalo tak, že sa sprístupnia verejnosti v registri. Členské štáty môžu takisto vyžadovať, aby niektoré alebo všetky uvedené dokumenty a údaje boli uverejnené v celoštátnom vestníku určenom na tento účel alebo prostredníctvom rovnako účinných prostriedkov. Uvedené prostriedky majú viesť minimálne k využívaniu systému, v ktorom je prístup k zverejneným dokumentom alebo údajom možný v chronologickom poradí prostredníctvom centrálnej elektronickej platformy. V takýchto prípadoch register zabezpečí, že tieto dokumenty a údaje zašle elektronicky celoštátnemu vestníku alebo do centrálnej elektronickej platformy.

4.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabránilo nesúladu medzi tým, čo je uvedené v registri a čo v spise.

Členské štáty, ktoré vyžadujú uverejnenie dokumentov a údajov v celoštátnom vestníku alebo na centrálnej elektronickej platforme, prijmú potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo nezrovnalostiam medzi tým, čo je zverejnené v súlade s odsekom 3, a tým, čo sa uverejní v celoštátnom vestníku alebo na platforme.

V prípade akýchkoľvek nezrovnalostí podľa tohto článku majú prednosť dokumenty a údaje zverejnené v registri.

5.  Spoločnosť sa môže odvolávať na dokumenty a údaje uvedené v článku 14 vo vzťahu k tretím osobám až po tom, ako boli zverejnené v súlade s odsekom 3 tohto článku, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že tretie osoby o týchto údajoch alebo obsahu uložených dokumentov vedeli.

Vo vzťahu k úkonom vykonaným pred 16. dňom odo dňa zverejnenia sa však na dokumenty a údaje nemožno odvolať vo vzťahu k tretím osobám, ak tieto preukážu, že bolo pre ne nemožné o nich vedieť.

Tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na dokumenty a údaje, s ohľadom na ktoré sa náležitosti zverejnenia ešte nesplnili, s výnimkou prípadov, v ktorých nezverejnenie vedie k neúčinnosti takýchto dokumentov a údajov.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky dokumenty a údaje ▌, ktoré boli predložené v rámci založenia spoločnosti, zápisu pobočky do registra ▌alebo podávania ▌zo strany spoločnosti alebo pobočky, uchovávali registre v strojovo čitateľnom formáte umožňujúcom vyhľadávanie, alebo ako štruktúrované údaje.“

"

7.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 16a

Prístup k zverejneným údajom

1.  Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné na základe žiadosti získať z registra kópie všetkých dokumentov a údajov uvedených v článku 14 alebo akejkoľvek ich časti a aby sa takáto žiadosť mohla predkladať registru v listinnej podobe alebo elektronicky.

Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, že určité typy dokumentov a údajov alebo ich časti, ktoré boli podané v listinnej podobe najneskôr 31. decembra 2006, sa nemôžu dať získať z registra elektronicky, ak medzi dátumom ich podania a dátumom predloženia žiadosti uplynula určitá stanovená doba. Takáto stanovená doba nesmie byť kratšia ako 10 rokov.

2.  Poplatky za získanie kópií všetkých dokumentov alebo údajov uvedených v článku 14 alebo akejkoľvek ich časti v listinnej podobe alebo elektronicky nesmie presiahnuť administratívne náklady na ich zhotovenie vrátane nákladov na vývoj a údržbu registrov.

3.  Kópie uložených dokumentov v listinnej alebo elektronickej podobe poskytnuté navrhovateľovi sa osvedčia ako „overené kópie“, pokiaľ sa navrhovateľ takéhoto osvedčenia nevzdá.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby kópie v elektronickej podobe a výpisy z dokumentov a údajov poskytované registrom boli overené prostredníctvom dôveryhodných služieb uvedených v nariadení (EÚ) č. 910/2014, aby sa zaručilo, že kópie v elektronickej podobe alebo výpisy poskytol register a že ich obsah je vernou kópiou dokumentu v držbe registra alebo že je v súlade s údajmi, ktoré obsahuje.“

"

8.  V článku 17 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zabezpečia, aby boli sprístupnené aktuálne údaje s vysvetlením ustanovení vnútroštátneho práva, na základe ktorých sa tretie osoby môžu v súlade s článkom 16 ods. 3, 4 a 5 odvolať na údaje a všetky typy dokumentov uvedené v článku 14.“

"

9.  Článok 18 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Elektronické kópie dokumentov a údajov uvedených v článku 14 sa prostredníctvom systému prepojenia registrov sprístupnia aj verejnosti. Členské štáty môžu sprístupniť aj dokumenty a údaje uvedené v článku 14 v prípade iných foriem spoločností, ako sú tie, ktoré sú uvedené v prílohe II.“;

"

b)  V odseku 3 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) dokumenty a údaje uvedené v článku 14, a to aj pre iné formy spoločností, ako sú tie, ktoré sú uvedené v prílohe II, ak sú tieto dokumenty sprístupnené členskými štátmi;“

"

10.  Článok 19 sa nahrádza takto:"

„Článok 19

Poplatky za dokumenty a údaje

1.  Poplatky ukladané za získanie dokumentov a údajov uvedených v článku 14 prostredníctvom systému prepojenia registrov nesmú presiahnuť s tým spojené administratívne náklady vrátane nákladov na vývoj a údržbu registrov.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby prostredníctvom systému prepojenia registrov boli bezplatne k dispozícii tieto údaje a dokumenty minimálne v rozsahu:

   a) obchodné meno či mená a právna forma spoločnosti;
   b) sídlo spoločnosti zapísané v registri a členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri;
   c) registračné číslo spoločnosti a jej EUID;
   d) podrobnosti o internetovej stránke spoločnosti, ak sú tieto údaje zapisované vo vnútroštátnom registri;
   e) ▌aktuálny stav spoločnosti, napríklad či je spoločnosť zrušená, vymazaná z registra, zlikvidovaná, rozpustená, ekonomicky aktívna alebo neaktívna, a to v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnom práve, ak ▌ je zapisovaný vo vnútroštátnych registroch▌;
   f) predmet podnikania alebo činnosti spoločnosti, ak je zapisovaný vo vnútroštátnom registri;

   g) údaje o všetkých osobách, ktoré sú buď ako orgán alebo ako členovia takéhoto orgánu v danom čase oprávnené spoločnosťou, aby ju zastupovali vo vzťahu k tretím osobám a v konaniach pred súdom, a informácie, či osoby oprávnené zastupovať spoločnosť tak môžu urobiť samostatne alebo musia konať spoločne;
   h) údaje o akejkoľvek pobočke založenej spoločnosťou v inom členskom štáte vrátane obchodného mena, registračného čísla, EUID a členského štátu, v ktorom je pobočka zapísaná v registri.

3.  Výmena informácií prostredníctvom systému prepojenia registrov je pre registre bezplatná.

4.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že údaje uvedené v písmenách d) a f) sa majú poskytovať bezplatne len orgánom iných členských štátov.“

"

11.  Článok 20 ods. 3 sa vypúšťa.

12.  Článok 22 sa mení takto:

a)  v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Komisia tiež môže zriadiť fakultatívne miesta prístupu k systému prepojenia registrov. Takéto miesta prístupu pozostávajú zo systémov vytvorených a prevádzkovaných Komisiou alebo inými inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie na účely plnenia ich administratívnych úloh alebo na dosiahnutie súladu s ustanoveniami práva Únie. Zriadenie takýchto miest prístupu a akékoľvek podstatné zmeny v ich prevádzke oznámi Komisia bezodkladne členským štátom.“;

"

b)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Prístup k informáciám zo systému prepojenia registrov sa poskytne prostredníctvom portálu a fakultatívnych miest prístupu zriadených členskými štátmi a Komisiou.“

"

13.  Článok 24 sa mení takto:

a)  písmeno d) sa nahrádza takto:"

„d) technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzia metódy výmeny informácií medzi registrom spoločnosti a registrom pobočky podľa článku 20, článku 28a ods. 4 a 6 a článkov 28c, 30a a 34;“;

"

b)  písmeno e) sa nahrádza takto:"

„e) podrobný zoznam údajov, ktoré sa majú zaslať na účel výmeny informácií medzi registrami podľa článkov 20, 28a, 28c, 30a, 34 a 130;“;

"

c)  písmeno n) sa nahrádza takto:"

„n) postup a technické požiadavky na pripojenie fakultatívnych miest prístupu k platforme, ako je uvedené v článku 22;“;

"

d)  dopĺňa sa toto písmeno:"

„o) podrobné opatrenia a technické podrobnosti týkajúce sa ▌výmeny informácií uvedených v článku 13i medzi registrami“;

"

e)  na koniec článku sa dopĺňa tento odsek:"

„Komisia prijme vykonávacie akty podľa písmen d), e), n) a o) do ... [18 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].“

"

14.  V hlave I kapitole III sa názov oddielu 2 nahrádza takto:"

„Pravidlá týkajúce sa zápisu do registra a zverejňovania vzťahujúce sa na pobočky spoločností z iných členských štátov“

"

15.  V hlave I kapitole III oddiele 2 sa vkladajú tieto články:"

„Článok 28a

Zápis pobočiek do registra online

1.  S výhradou ustanovení uvedených v článku 13b ods. 4 a mutatis mutandis v článku 13g ods. 8 členské štáty zabezpečia, aby sa dal celý zápis pobočky do registra v jednom členskom štáte v prípade spoločnosti, na ktorú sa uplatňuje právo iného členského štátu, vykonať online bez toho, aby sa navrhovatelia museli osobne dostaviť pred akýkoľvek ▌orgán alebo ▌osobu alebo subjekt oprávnený podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty žiadosti o zápis pobočiek do registra.

2.  Členské štáty stanovia podrobné pravidlá pre zápis pobočky do registra online vrátane pravidiel o dokumentoch a údajoch, ktoré sa musia predložiť príslušnému orgánu. Ako súčasť týchto pravidiel členské štáty zabezpečia, aby bolo možné vykonať zápis do registra online predložením údajov alebo dokumentov v elektronickej podobe vrátane kópií dokumentov v elektronickej podobe a údajov uvedených v článku 16a ods. 4 alebo s využitím údajov alebo dokumentov, ktoré už boli predložené do niektorého registra.

3.  Pravidlá uvedené v odseku 2 musia obsahovať minimálne:

   a) postup zabezpečujúci potrebnú právnu spôsobilosť navrhovateľov a oprávnenie navrhovateľov zastupovať spoločnosť;
   b) prostriedky na overenie totožnosti osoby alebo osôb, ktoré zapisujú pobočku do registra, alebo ich zástupcov;
   c) požiadavky, aby navrhovatelia používali dôveryhodné služby uvedené v nariadení (EÚ) č. 910/2014.

4.  Pravidlá uvedené v odseku 2 môžu obsahovať aj postupy na:

   a) overenie zákonnosti predmetu podnikania pobočky;
   b) overenie zákonnosti obchodného mena pobočky;
   c) overenie zákonnosti dokumentov a údajov predložených pri zápise pobočky do registra;
   d) stanovenie úlohy notára alebo akejkoľvek inej osoby či subjektu zúčastňujúceho sa postupu zápisu pobočky do registra v súlade s uplatniteľným vnútroštátnymi ustanoveniami.

5.  Členské štáty môžu overiť údaje o spoločnosti prostredníctvom systému prepojenia registrov pri zápise do registra pobočky spoločnosti usadenej v inom členskom štáte.

Členské štáty nesmú vykonanie zápisu pobočky do registra online podmieniť získaním licencie alebo povolenia pred tým, ako je pobočka zapísaná do registra, ak takáto podmienka nie je nevyhnutná pre riadnu kontrolu určitých činností stanovenú vo vnútroštátnom práve.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby zápis pobočky do registra online bol dokončený v lehote 10 pracovných dní od splnenia všetkých formálnych požiadaviek vrátane doručenia všetkých potrebných dokumentov a údajov, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom, orgánu alebo osobe alebo subjektu oprávnenému podľa vnútroštátneho práva riešiť akékoľvek aspekty zápisu pobočky do registra.

Ak nie je možné vykonať zápis pobočky do registra v lehotách uvedených v tomto odseku, členské štáty zabezpečia, aby bol navrhovateľ informovaný o dôvodoch predĺženia online procesu.

7.  Na základe zápisu pobočky spoločnosti založenej podľa práva iného členského štátu do registra, register členského štátu, v ktorom je táto pobočka zapísaná, oznámi prostredníctvom systému prepojenia registrov členskému štátu, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri, že pobočka bola zapísaná do registra. Členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri, potvrdí doručenie takéhoto oznámenia a bezodkladne zaznamená údaje vo svojom registri.

Článok 28b

Podávanie dokumentov a údajov o pobočkách online

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa podávanie dokumentov a údajov uvedených v článku 30 alebo ich akýchkoľvek zmien mohlo vykonať online v lehote stanovenej v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pobočka usadená. S výhradou ustanovení uvedených v článku 13b ods. 4 a mutatis mutandis v článku 13g ods. 8 členské štáty zabezpečia, aby sa celé takéto podanie mohlo vykonať online bez toho, aby navrhovatelia museli byť fyzicky prítomní pred akýmkoľvek orgánom alebo osobou alebo subjektom oprávneným podľa vnútroštátneho práva na to, aby sa zaoberali online podaním.

2.  Článok 28a ods. 2 až 5 sa uplatňujú mutatis mutandis na podávania online v prípade pobočiek.

3.  Členské štáty môžu požadovať, aby sa určité alebo všetky dokumenty a údaje uvedené v odseku 1 podávali len online.

Článok 28c

Zrušenie pobočiek

Členské štáty zabezpečia, aby po doručení dokumentov a údajov uvedených v článku 30 ods. 1 písm. h) register členského štátu, v ktorom je pobočka spoločnosti zapísaná, prostredníctvom systému prepojenia registrov informoval register členského štátu, v ktorom je spoločnosť zapísaná, že jej pobočka bola zrušená a vymazaná z registra. Register členského štátu, v ktorom je spoločnosť zapísaná, potvrdí doručenie takéhoto oznámenia takisto prostredníctvom uvedeného systému a ▌bezodkladne tento údaj zapíše ▌.“

"

16.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 30a

Zmeny v dokumentoch a údajoch spoločnosti

1.  Členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri, bezodkladne oznámi prostredníctvom systému prepojenia registrov členskému štátu, v ktorom je pobočka spoločnosti zapísaná v registri, podanie zmeny, v prípade, že ide o zapísanie zmeny týchto údajov:

   a) obchodné meno spoločnosti;
   b) sídlo spoločnosti zapísané v registri;
   c) identifikačné číslo zápisu spoločnosti v registri;
   d) právnu formu spoločnosti;
   e) dokumenty a údaje uvedené v článku 14 písm. d) a f).

Po doručení oznámenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku register, v ktorom je pobočka zapísaná, potvrdí prostredníctvom systému prepojenia registrov doručenie takéhoto oznámenia a zabezpečí, aby boli dokumenty a údaje uvedené v článku 30 ods. 1 bezodkladne aktualizované.“

"

17.  V článku 31 sa dopĺňa tento odsek:"

„Členské štáty môžu stanoviť, že povinnosť zverejňovania účtovných dokladov uvedenú v článku 30 ods. 1 písm. g) možno považovať za splnenú ich zverejnením v registri členského štátu, v ktorom je spoločnosť zapísaná, v súlade s článkom 14 písm. f).“

"

18.  Článok 43 sa vypúšťa.

19.  Článok 161 sa nahrádza takto:"

„Článok 161

Ochrana údajov

Na spracúvanie osobných údajov uskutočňované v kontexte tejto smernice sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679.“

"

20.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 162a

Zmeny príloh

Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách právnych foriem kapitálových spoločností stanovených v ich vnútroštátnom práve, ktoré by sa dotkli obsahu príloh I, II a IIA.

Ak členský štát informuje Komisiu podľa prvého odseku tohto článku, Komisia je splnomocnená prispôsobiť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 163 zoznam právnych foriem spoločností uvedených v prílohách I, II a IIA v súlade s informáciami uvedenými v prvom odseku tohto článku.“

"

21.  Článok 163 sa nahrádza takto:"

„Článok 163

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 25 ods. 3 a v článku 162a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 25 ods. 3 a článku 162a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 25 ods. 3 alebo článku 162a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

"

22.  V prílohe I sa dvadsiatasiedma zarážka nahrádza takto:"

„— vo Švédsku:

publikt aktiebolag;“

"

23.  V prílohe II sa dvadsiatasiedma zarážka nahrádza takto:"

„— vo Švédsku:

privat aktiebolag

publikt aktiebolag;“

"

24.  Vkladá sa príloha IIa, ako sa uvádza v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [2 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.  Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 bodom 5 tejto smernice týkajúcim sa článku 13i a článku 13j ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1132, a s článkom 1 bodom 6 tejto smernice týkajúcim sa článku 16 ods. 6 smernice (EÚ) 2017/1132 do ... [ 4 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

3.  Odchylne od odseku 1 majú členské štáty, ktorým transpozícia tejto smernice spôsobí mimoriadne ťažkosti, nárok na predĺženie lehoty ustanovenej v odseku 1 o jeden rok. Uvedú objektívne dôvody, prečo je takéto predĺženie potrebné. Členské štáty oznámia Komisii svoj zámer využiť takéto predĺženie do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

4.  Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

5.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Podávanie správ, preskúmanie a zber údajov

1.  Komisia najneskôr ... [5 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice], alebo ak niektorý členský štát využije odchýlku ustanovenú v článku 2 ods. 3, najneskôr ... [6 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] vykoná hodnotenie ustanovení zavedených touto smernicou do smernice (EÚ) 2017/1132 a predloží správu so zisteniami Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s výnimkou ustanovení uvedených v článku 2 ods. 2, v prípade ktorých sa vykoná hodnotenie a podá správa najneskôr ... [7 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné pre prípravu správ, konkrétne tak, že poskytnú údaje o počte online zápisov do registrov a s tým súvisiace náklady.

2.  V správe Komisie sa zhodnotí okrem iného:

a)  ▌uskutočniteľnosť stanovenia možnosti vykonania celého zápisu do registra online v prípade iných foriem spoločností, než sú tie, ktoré sú uvedené v prílohe IIA;

b)  ▌uskutočniteľnosť poskytnutia vzorov členskými štátmi pre všetky formy kapitálových spoločností, a potrebu a uskutočniteľnosť poskytnutia harmonizovaného vzor v celej Únii, ktorý by používali všetky členské štáty pre tie formy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe IIA;

c)  praktické skúsenosti s uplatňovaním pravidiel o diskvalifikácii osôb na vykonávanie vedúcej funkcie alebo funkcie v orgáne spoločnosti uvedených v článku 13i;

d)  metódy podávania online a prístupu online vrátane použitia aplikačných programovacích rozhraní;

e)  potrebu a uskutočniteľnosť bezplatného sprístupnenia väčšieho množstva údajov, než sú údaje požadované v článku 19 ods. 2, a zaistenie neobmedzeného prístupu k takýmto údajom;

f)  potrebu a uskutočniteľnosť ďalšieho uplatňovania zásady „jedenkrát a dosť“.

3.  K správe sa pripoja, ak to bude potrebné, návrhy na zmenu smernice (EÚ) 2017/1132.

4.  S cieľom zabezpečiť spoľahlivé hodnotenie ustanovení zavedených touto smernicou do smernice (EÚ) 2017/1132 zhromaždia členské štáty informácie o tom, ako online zakladanie spoločností funguje v praxi. Za normálnych okolností by tieto informácie mali zahŕňať počet online založení spoločností, počet prípadov, v ktorých boli použité vzory alebo v ktorých sa vyžadovala fyzická prítomnosť, a priemernú dĺžku trvania a náklady online založenia spoločností. Túto informáciu oznámia Komisii dvakrát, a to najneskôr do dvoch rokov od uplynutia lehoty na transpozíciu.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

PRÍLOHA IIA

FORMY SPOLOČNOSTÍ UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 13, 13f, 13g, 13h a 162a

—  v Belgicku:

société privée à responsabilité limitée/besloten vennootschap met beperkte aansprakelijkheid,

société privée à responsabilité limitée unipersonnelle/Eenpersoons besloten vennootschap met beperkte aansprakelijkheid;

—  v Bulharsku:

дружество с ограничена отговорност,

еднолично дружество с ограничена отговорност;

—  v Českej republike:

společnost s ručením omezeným;

—  v Dánsku:

Anpartsselskab;

—  v Nemecku:

Gesellschaft mit beschränkter Haftung;

—  v Estónsku:

osaühing;

—  v Írsku:

private company limited by shares or by guarantee/cuideachta phríobháideach faoi theorainn scaireanna nó ráthaíochta,

designated activity company/cuideachta ghníomhaíochta ainmnithe;

—  v Grécku:

εταιρεία περιορισμένης ευθύνης,

ιδιωτική κεφαλαιουχική εταιρεία;

—  v Španielsku:

sociedad de responsabilidad limitada;

—  vo Francúzsku:

société à responsabilité limitée,

entreprise unipersonnelle à responsabilité limitée,

société par actions simplifiée,

société par actions simplifiée unipersonnelle;

—  v Chorvátsku:

društvo s ograničenom odgovornošću,

jednostavno društvo s ograničenom odgovornošću;

—  v Taliansku:

società a responsabilità limitata,

società a responsabilità limitata semplificata;

—  na Cypre:

ιδιωτική εταιρεία περιορισμένης ευθύνης με μετοχές ή/και με εγγύηση;

—  v Lotyšsku:

sabiedrība ar ierobežotu atbildību;

—  v Litve:

uždaroji akcinė bendrovė;

—  v Luxembursku:

société à responsabilité limitée;

—  v Maďarsku:

korlátolt felelősségű társaság;

—  na Malte:

private limited liability company/kumpannija privata;

—  v Holandsku:

besloten vennootschap met beperkte aansprakelijkheid;

—  v Rakúsku:

Gesellschaft mit beschränkter Haftung;

—  v Poľsku:

spółka z ograniczoną odpowiedzialnością;

—  v Portugalsku:

sociedade por quotas;

—  v Rumunsku:

societate cu răspundere limitată;

—  v Slovinsku:

družba z omejeno odgovornostjo;

—  na Slovensku:

spoločnosť s ručením obmedzeným;

—  vo Fínsku:

yksityinen osakeyhtiö/privat aktiebolag;

—  vo Švédsku:

privat aktiebolag;

—  v Spojenom kráľovstve:

private limited by shares or guarantee.“

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 24.
(2)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 24.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(4)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).
(5) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
(8)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(12)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/884 z 8. júna 2015, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia registrov stanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES (Ú. v. EÚ L 144, 10.6.2015, s. 1).


Cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia ***I
PDF 463kWORD 136k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (COM(2018)0241 – C8-0167/2018 – 2018/0114(COD))
P8_TA-PROV(2019)0429A8-0002/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0241),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 50 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0167/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0002/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia(2)

P8_TC1-COD(2018)0114


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1 a 2;

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132(5) sa upravujú cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností. Tieto pravidlá predstavujú dôležitý míľnik v zlepšovaní fungovania jednotného trhu pre spoločnosti a umožňujú uplatňovanie slobody usadiť sa. Z hodnotenia týchto pravidiel však vyplýva, že je potrebné zmeniť pravidlá cezhraničného zlúčenia alebo splynutia. Okrem toho je vhodné stanoviť pravidlá upravujúce cezhraničné premeny a rozdelenia, keďže v smernici (EÚ) 2017/1132 sa stanovujú iba pravidlá pre vnútroštátne rozdelenia verejných akciových spoločností.

(2)  Sloboda usadiť sa je jednou zo základných zásad práva Únie. Podľa článku 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v spojení s článkom 54 ZFEÚ sloboda usadiť sa pre spoločnosti zahŕňa okrem iného právo založiť a viesť takéto spoločnosti za podmienok stanovených v právnych predpisoch členského štátu usadenia. Podľa Súdneho dvora Európskej únie sloboda usadiť sa zahŕňa právo spoločnosti založenej v súlade s právnou úpravou členského štátu premeniť sa na spoločnosť podľa práva iného členského štátu, pokiaľ sú splnené podmienky vymedzené právnou úpravou tohto druhého členského štátu a konkrétne kritérium stanovené týmto posledným uvedeným členským štátom na účely väzby spoločnosti na jeho vnútroštátny právny poriadok.

(3)  Keďže v práve Únie neexistuje jednotné vymedzenie pojmu kolízne kritérium určujúce vnútroštátne právo, ktoré sa vzťahuje na obchodnú spoločnosť, toto vymedzenie patrí v súlade s článkom 54 ZFEÚ do právomoci každého členského štátu. V článku 54 ZFEÚ sa kladú na rovnakú úroveň kolízne kritériá sídla, ústredia a hlavného miesta podnikateľskej činnosti spoločnosti. Z toho dôvodu, ako sa objasňuje v judikatúre, ▌skutočnosť, že sa premiestňuje iba sídlo (a nie ústredie ani hlavné miesto podnikateľskej činnosti), ako taká nevylučuje uplatnenie slobody usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ. ▌

(4)  Tento vývoj v judikatúre priniesol nové príležitosti pre spoločnosti na jednotnom trhu s cieľom posilniť hospodársky rast, efektívnu hospodársku súťaž a produktivitu. Súčasne je takisto potrebné zosúladiť cieľ jednotného trhu bez vnútorných hraníc pre spoločnosti s inými cieľmi európskej integrácie, ako sú napr. sociálna ochrana, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o EÚ a článku 9 ZFEÚ, a tiež podpora sociálneho dialógu, ako sa uvádza v článkoch 151 a 152 ZFEÚ. Právo spoločností na cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia by mala sprevádzať a náležite vyvažovať ochrana zamestnancov, veriteľov a spoločníkov.

(5)  Chýbajúci právny rámec pre cezhraničné premeny a rozdelenia vedie k právnej roztrieštenosti a právnej neistote a v konečnom dôsledku k prekážkam pri uplatňovaní slobody usadiť sa. Okrem toho ▌vedie aj k neoptimálnej ochrane zamestnancov, veriteľov a menšinových spoločníkov v rámci jednotného trhu.

(6)  Európsky parlament vyzval Komisiu, aby prijala harmonizované pravidlá o cezhraničných premenách a rozdeleniach. Na základe tohto harmonizovaného právneho rámca by sa prispelo k odstráneniu obmedzení týkajúcich sa slobody usadiť sa a zároveň by sa zabezpečila primeraná ochrana zainteresovaných strán, ako sú napr. zamestnanci, veritelia a spoločníci.

(7)  Touto smernicou by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov poskytovať zamestnancom vyššiu ochranu v súlade s existujúcim sociálnym acquis.

(8)  Uskutočnenie cezhraničnej premeny znamená pre spoločnosť zmenu právnej formy bez straty jej právnej subjektivity. Cezhraničná premena ani cezhraničné zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie by však nemali viesť k obchádzaniu požiadaviek týkajúcich sa založenia spoločnosti v ▌členskom štáte, v ktorom sa spoločnosť zapíše do registra po operácii. Spoločnosť by mala plne rešpektovať takéto podmienky, ako aj požiadavku, aby sa ústredie nachádzalo v cieľovom členskom štáte, a požiadavky súvisiace s odvolaním riaditeľov. Uplatňovanie takýchto podmienok cieľovým členským štátom v prípade cezhraničných premien však nesmie ovplyvniť kontinuitu právnej subjektivity premenenej spoločnosti. ▌

(9)  Táto smernica by sa nemala uplatňovať na spoločnosti v likvidácii, pri ktorých sa už začalo s rozdeľovaním aktív. Okrem toho môžu členské štáty rozhodnúť aj o vylúčení spoločností, ktoré sú predmetom iného likvidačného konania. Členské štáty by tiež mali mať možnosť rozhodnúť o neuplatňovaní tejto smernice na spoločnosti v konkurznom konaní v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov alebo na spoločnosti, ktoré prechádzajú preventívnou reštrukturalizáciou v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, bez ohľadu na to, či sú uvedené postupy súčasťou vnútroštátneho rámca pre platobnú neschopnosť, alebo sú regulované mimo takéhoto rámca, a na spoločnosti, v ktorých sa vykonávajú opatrenia na predchádzanie kríze v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(6).

Touto smernicou by nemala byť dotknutá smernica o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatreniach na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia.

(10)   Vzhľadom na zložitosť cezhraničných premien, zlúčení alebo splynutí a rozdelení (ďalej len „cezhraničné operácie“) a na množstvo dotknutých záujmov je vhodné zabezpečiť kontrolu zákonnosti cezhraničnej operácie ešte pred jej nadobudnutím účinnosti s cieľom zaviesť právnu istotu. Na tento účel by mali príslušné orgány dotknutých členských štátov zabezpečiť, aby bolo rozhodnutie o schválení cezhraničnej operácie prijaté spravodlivým, objektívnym a nediskriminačným spôsobom, a to na základe všetkých príslušných prvkov, ktoré vyžaduje vnútroštátne právo a právo EÚ.

(11)   Aby bolo možné zohľadniť všetky oprávnené záujmy zainteresovaných strán v postupe, ktorým sa riadi cezhraničná operácia, spoločnosť by mala vypracovať a zverejniť návrh zmluvy o navrhovanej cezhraničnej operácii obsahujúci najdôležitejšie informácie o tejto operácii. Správny alebo riadiaci orgán by mal, pokiaľ to stanovujú vnútroštátne právne predpisy a/alebo je to v súlade s vnútroštátnymi postupmi, zapojiť zástupcov zamestnancov na úrovni vedenia do rozhodovania o návrhu zmluvy o cezhraničnej operácii. Medzi takéto informácie by mala patriť aspoň navrhovaná právna forma spoločnosti alebo spoločností, akt o založení spoločnosti, prípadne jej stanovy, navrhovaný orientačný časový harmonogram operácie a podrobnosti o zárukách pre spoločníkov a veriteľov. V obchodnom registri sa zverejní oznámenie, ktorým budú spoločníci, veritelia a zástupcovia zamestnancov spoločnosti alebo, ak takíto zástupcovia neexistujú, samotní zamestnanci informovaní o tom, že môžu predkladať pripomienky týkajúce sa navrhovanej operácie. Členské štáty môžu rozhodnúť aj o zverejnení správy nezávislého znalca.

(12)  Spoločnosť uskutočňujúca cezhraničnú operáciu by mala vypracovať správu, v ktorej poskytne informácie svojim spoločníkom a zamestnancom. V správe by sa mali vysvetliť a odôvodniť právne a hospodárske aspekty navrhovanej cezhraničnej operácie a dôsledky navrhovanej cezhraničnej operácie pre zamestnancov. V správe by sa mali predovšetkým vysvetliť dôsledky cezhraničnej operácie, pokiaľ ide o budúcu činnosť spoločnosti vrátane jej dcérskych spoločností. Čo sa týka spoločníkov, v správe by sa mali uviesť najmä prípadné prostriedky nápravy, ktoré majú k dispozícii, predovšetkým informácie o ich práve na odchod. Čo sa týka zamestnancov, v správe by sa tiež mali vysvetliť najmä dôsledky navrhovanej cezhraničnej operácie na zamestnaneckú situáciu. Predovšetkým by sa v nej malo vysvetliť, či dôjde k významnej zmene v podmienkach zamestnávania vymedzených v zákone, kolektívnych zmluvách a nadnárodných podnikových dohodách a v umiestnení miest podnikateľskej činnosti spoločností, napríklad umiestnení ústredia, a takisto by sa mali uviesť informácie o riadiacom orgáne a v náležitých prípadoch o zamestnancoch, vybavení, priestoroch a majetku pred cezhraničnou operáciou a po jej uskutočnení, ako aj o pravdepodobných zmenách organizácie práce, mzdách, umiestnení špecifických pracovných miest a očakávaných dôsledkoch pre zamestnancov, ktorí zastávajú takéto pracovné miesta, a tiež o sociálnom dialógu na úrovni spoločnosti vrátane prípadného zastúpenia zamestnancov na úrovni vedenia. Malo by sa v nej tiež vysvetliť, ako sa takéto zmeny dotknú všetkých dcérskych spoločností. Táto požiadavka by sa však nemala uplatňovať v prípade, ak sú všetci zamestnanci spoločnosti súčasťou správneho orgánu. Okrem toho s cieľom zlepšiť ochranu poskytnutú zamestnancom by mali mať zamestnanci alebo ich zástupcovia možnosť predložiť svoje stanovisko k správe o dôsledkoch, ktoré pre nich vyplývajú z cezhraničnej operácie. Predloženie správy a možnosť predložiť stanovisko by nemali mať vplyv na uplatniteľné postupy týkajúce sa informácií a porád začaté na vnútroštátnej úrovni vrátane postupov v nadväznosti na vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES(7) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES(8). Uvedená správa alebo správy (pokiaľ sú vypracované samostatne) by sa mali sprístupniť spoločníkom a zástupcom zamestnancov spoločnosti, ktorá uskutočňuje cezhraničnú premenu, resp. pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, samotným zamestnancom.

(13)  Návrh zmluvy o cezhraničnej operácii, ponuku spoločnosti na peňažnú náhradu spoločníkom, ktorí chcú využiť právo na odchod zo spoločnosti, a prípadne výmenný pomer podielov vrátane výšky prípadnej doplnkovej peňažnej platby uvedenej v návrhu zmluvy by mal preskúmať znalec, ktorý je nezávislý od spoločnosti. Pokiaľ ide o nezávislosť znalca, členské štáty by mali zohľadniť zásady stanovené v článkoch 22 a 22b smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES(9).

(14)  Informácie zverejnené spoločnosťou by mali byť vyčerpávajúce a držiteľom podielov by mali umožniť posúdiť dôsledky navrhovanej cezhraničnej operácie. Spoločnosti by však nemali mať povinnosť zverejňovať dôverné informácie, ktorých zverejnením by sa poškodilo ich obchodné postavenie v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie. Nezverejnením týchto informácií by nemali byť oslabené ostatné požiadavky tejto smernice.

(15)  Valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti alebo spoločností by na základe návrhu zmluvy ▌a správ malo rozhodnúť, či uvedený návrh zmluvy a potrebné zmeny aktov o založení vrátane stanov schváli alebo neschváli. Je dôležité, aby požiadavka na kvalifikovanú väčšinu v prípade takéhoto hlasovania bola dostatočne vysoká, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutie má oporu vo veľkej väčšine. Spoločníci by mali mať okrem toho právo hlasovať o akýchkoľvek opatreniach týkajúcich sa účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ak si toto právo vyhradili počas valného zhromaždenia.

(16)  V dôsledku cezhraničnej operácie sú spoločníci často konfrontovaní so situáciou, keď sa právne predpisy uplatniteľné na ich práva menia, pretože sa stávajú spoločníkmi v spoločnosti, ktorá sa riadi právom členského štátu odlišným od práva, ktoré sa na spoločnosť uplatňovalo pred operáciou. Preto by mali členské štáty poskytovať aspoň spoločníkom, ktorí vlastnia podiely s hlasovacími právami a hlasovali proti schváleniu návrhu zmluvy, právo na odchod zo spoločnosti a na peňažnú náhradu za podiely zodpovedajúcu hodnote ich podielov. Členské štáty však môžu rozšíriť toto právo aj na ďalších spoločníkov, napríklad na spoločníkov, ktorí vlastnia podiely bez hlasovacích práv, spoločníkov, ktorí by v dôsledku cezhraničného rozdelenia získali podiely v spoločnosti v inej výške, než mali pred operáciou, alebo na spoločníkov, u ktorých v dôsledku operácie nedošlo k zmene uplatniteľného práva, ale niektorých iných práv. Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platnosti zmlúv o predaji a prevode podielov v spoločnostiach ani požiadavky na osobitnú právnu formu. Členské štáty by napríklad mali mať možnosť požadovať notársku zápisnicu alebo overenie podpisov.

(17)  Spoločnosti by mali čo najpresnejšie posúdiť náklady na cezhraničnú operáciu. Preto by mali spoločníci povinne nahlásiť spoločnosti, či si uplatnia právo na scudzenie svojich podielov. Nemali by tým byť dotknuté žiadne formálne požiadavky stanovené vnútroštátnym právom. Od spoločníkov by sa tiež mohlo požadovať, aby spolu s vyhlásením alebo v stanovenej lehote uviedli, či plánujú napadnúť ponúkanú peňažnú náhradu a požadovať doplnkovú peňažnú náhradu.

(18)  Výpočet ponuky peňažnej náhrady by mal vychádzať zo všeobecne uznávaných metód oceňovania. Spoločníci by mali mať právo napadnúť výpočet a otázku primeranosti peňažnej náhrady pred príslušným správnym orgánom, súdnym orgánom alebo orgánom povereným na základe vnútroštátneho práva vrátane rozhodcovských súdov. Členské štáty by mali mať možnosť zabezpečiť, aby spoločníci, ktorí si uplatnili právo na scudzenie podielov, mali nárok zúčastniť sa konania, a na tento účel by mali stanoviť lehoty vo vnútroštátnych predpisoch.

(19)  V prípade cezhraničného zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia by však spoločníci, ktorí nemali alebo si neuplatnili právo na odchod, mali mať právo napadnúť výmenný pomer podielov. Pri posudzovaní primeranosti výmenného pomeru podielov by príslušný správny alebo súdny orgán, resp. orgán poverený na základe vnútroštátneho práva mal zohľadniť aj výšku prípadnej doplnkovej peňažnej platby uvedenej v návrhu zmluvy.

(20)   Okrem toho s cieľom ochrániť veriteľov pred rizikom platobnej neschopnosti spoločnosti po cezhraničnej operácii by členské štáty mali mať možnosť požiadať spoločnosť alebo spoločnosti ▌o vyhlásenie o platobnej schopnosti, v ktorom dané spoločnosti uvedú, že si nie sú vedomé žiadnych dôvodov, prečo by spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré sú výsledkom cezhraničnej operácie, nemali byť schopné plniť svoje záväzky. Za uvedených okolností by členské štáty mali vedieť zabezpečiť, aby členovia riadiaceho orgánu niesli osobnú zodpovednosť za presnosť uvedeného vyhlásenia. Keďže právne tradície sa medzi členskými štátmi líšia, pokiaľ ide o použitie vyhlásení o platobnej schopnosti a ich možné dôsledky, malo by byť na členských štátoch, aby v prípade poskytnutia nepresných alebo zavádzajúcich vyhlásení vyvodili primerané dôsledky vrátane účinných a primeraných sankcií a zodpovednosti v súlade s právom Únie.

(21)  S cieľom zaručiť primeranú ochranu veriteľov v prípade, že nie sú spokojní s ochranou, ktorú im ponúka spoločnosť, a že sa so spoločnosťou nedohodli na uspokojivom riešení, veritelia, ktorí vopred informovali spoločnosť, môžu požiadať príslušný ▌orgán ▌o ▌záruky. Pri posudzovaní týchto záruk by náležitý orgán mal vziať do úvahy, či má nárok veriteľa voči spoločnosti alebo tretej strane prinajmenšom rovnakú hodnotu a porovnateľnú úverovú kvalitu ako pred cezhraničnou operáciou a či ho možno uplatniť v rámci tej istej jurisdikcie ▌.

(22)  Členské štáty by mali zabezpečiť primeranú ochranu tých veriteľov, ktorí vstúpili do obchodného vzťahu so spoločnosťou ešte predtým, než zverejnila svoj úmysel uskutočniť cezhraničnú operáciu. Okrem všeobecných pravidiel vytýčených v nariadení Brusel Ia by teda členské štáty mali stanoviť, že takíto veritelia by mali mať možnosť uplatniť si nárok v pôvodnom členskom štáte počas dvoch rokov od zverejnenia návrhu zmluvy o cezhraničnej premene. Po zverejnení návrhu zmluvy by veritelia mali mať možnosť zohľadniť prípadný vplyv zmeny jurisdikcie a uplatniteľného práva v dôsledku cezhraničnej operácie. Medzi veriteľov, ktorých treba chrániť, by mohli patriť aj súčasní a bývalí zamestnanci s nadobudnutými zamestnaneckými dôchodkovými právami a osoby poberajúce dôchodkové dávky. Navyše dvojročným ochranným opatrením navrhovaným v tejto smernici v súvislosti s jurisdikciou, ku ktorej sa môžu odvolať veritelia s nárokmi spred obdobia zverejnenia návrhu zmluvy o cezhraničnej premene, nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa vymedzuje premlčanie nárokov.

(23)  Je dôležité zabezpečiť plné dodržiavanie práv zamestnancov na informovanie a poradu v súvislosti s cezhraničnými operáciami. Informovanie zamestnancov a porady s nimi v súvislosti s cezhraničnými operáciami by mali prebiehať v súlade s právnym rámcom stanoveným smernicou 2012/14/ES, pokiaľ sa uplatňuje na podniky s významom na úrovni Spoločenstva a skupiny podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, a smernicou Rady 2001/23/ES(10), ak sa cezhraničné zlúčenie alebo splynutie alebo cezhraničné rozdelenie považuje za prevod podniku v zmysle uvedenej smernice. Touto smernicou nie je dotknutá smernica 2009/38/ES, smernica Rady 98/59/ES, smernica 2001/23/ES ani smernica 2002/14/ES. Keďže sa však v tejto smernici stanovuje harmonizovaný postup pre cezhraničné operácie, je vhodné spresniť najmä časový rámec, v ktorom by malo prebehnúť informovanie zamestnancov a porady s nimi v súvislosti s cezhraničnou operáciou.

(24)  Medzi zástupcov zamestnancov podľa vnútroštátneho práva a/alebo prípadne v súlade s vnútroštátnym postupom by mali patriť aj príslušné orgány ustanovené v súlade s právom EÚ, pokiaľ existujú, napríklad európska zamestnanecká rada zriadená v súlade so smernicou 2009/38/ES a zastupiteľský orgán zriadený v súlade so smernicou Rady 2001/86/ES(11).

(25)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zástupcom zamestnancov počas výkonu ich funkcie poskytla primeraná ochrana a záruky v súlade s článkom 7 smernice 2002/14/ES, ktoré im umožnia riadne si plniť povinnosti, ktorými boli poverení.

(26)  V záujme vykonania analýzy správy by spoločnosť uskutočňujúca cezhraničnú operáciu mala poskytnúť zástupcom zamestnancov nevyhnutné zdroje, ktoré im umožnia náležite si uplatniť práva vyplývajúce z tejto smernice.

(27)   Na zabezpečenie toho, aby účasť zamestnancov na spolurozhodovaní nebola neprimerane poškodená v dôsledku cezhraničnej operácie, ak sa v spoločnosti uskutočňujúcej cezhraničnú operáciu uplatňuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré sú výsledkom cezhraničnej operácie, by mali byť povinné mať takú právnu formu, ktorá umožňuje uplatňovanie účasti na spolurozhodovaní, a to aj prostredníctvom prítomnosti zástupcov zamestnancov v príslušných riadiacich alebo dozorných orgánoch spoločnosti alebo spoločností. Navyše v takom prípade, ak sa uskutočňuje rokovanie v dobrej viere medzi spoločnosťou a jej zamestnancami, malo by prebiehať v súlade s postupmi opísanými v smernici 2001/86/ES s cieľom nájsť zmierlivé riešenie, ktorým sa zosúladí právo spoločnosti na uskutočnenie cezhraničnej operácie s právom účasti zamestnancov na spolurozhodovaní. V dôsledku uvedených rokovaní by sa malo primerane uplatňovať buď osobitné a dohodnuté riešenie, alebo, ak nedôjde k dohode, mali by sa uplatňovať štandardné pravidlá uvedené v prílohe k smernici 2001/86/ES. V záujme ochrany buď dohodnutého riešenia, alebo uplatňovania uvedených štandardných pravidiel by spoločnosť nemala mať možnosť odňať práva účasti na spolurozhodovaní tak, že do štyroch rokov uskutoční následnú vnútroštátnu alebo cezhraničnú premenu, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie.

(28)  Aby sa zabránilo obchádzaniu práv zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní prostredníctvom cezhraničnej operácie, spoločnosť alebo spoločnosti uskutočňujúce cezhraničnú operáciu, ktoré sú zapísané v registri v členskom štáte, ktorý poskytuje zamestnancom právo na účasť na spolurozhodovaní, by nemali mať možnosť uskutočniť cezhraničnú operáciu bez toho, aby najprv rokovali so svojimi zamestnancami alebo s ich zástupcami, ak sa priemerný počet zamestnancov zamestnaných danou spoločnosťou rovná štyrom pätinám vnútroštátnej prahovej hodnoty, na základe ktorej sa aktivuje takéto právo zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní.

(29)  Zapojenie všetkých zainteresovaných strán, najmä zamestnancov, prispieva k dlhodobému a udržateľnému prístupu spoločností a celom jednotnom trhu. V tomto smere má dôležitú úlohu ochrana a podpora práv zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní v rámci predstavenstiev spoločností , najmä pri cezhraničnom presune alebo reštrukturalizácii spoločností. Úspešné zavŕšenie rokovaní o právach na účasť na spolurozhodovaní v súvislosti s cezhraničnými operáciami má teda zásadný význam a malo by sa podporovať.

(30)   Aby sa zabezpečilo primerané rozdelenie úloh medzi členskými štátmi a efektívna a účinná kontrola ex ante cezhraničných operácií, príslušné orgány ▌členských štátov spoločnosti alebo spoločností uskutočňujúcich cezhraničnú operáciu by mali mať ▌právomoc vydať osvedčenie predchádzajúce premene, zlúčeniu alebo splynutiu, alebo rozdeleniu (ďalej len „osvedčenie predchádzajúce operácii“). Bez takéhoto osvedčenia by príslušné orgány v ▌členskom štáte premenenej spoločnosti, resp. spoločnosti alebo spoločností, ktoré sú výsledkom cezhraničnej operácie, nemali mať možnosť zavŕšiť postupy cezhraničnej operácie.

(31)  S cieľom vydať osvedčenie predchádzajúce operácii by členské štáty spoločnosti alebo spoločností uskutočňujúcich cezhraničnú operáciu mali v súlade s vnútroštátnym právom určiť orgán alebo viaceré orgány príslušné na preskúmanie zákonnosti operácie. Príslušným orgánom alebo orgánmi môžu byť: súdy, notárske alebo iné úrady, daňový úrad alebo úrad pre finančné služby. V prípade, že existuje viac ako jeden príslušný orgán, spoločnosť by mala mať možnosť požiadať o osvedčenie predchádzajúce operácii jednotný príslušný orgán, ktorý určia členské štáty a ktorý by mal spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi. Príslušný orgán alebo orgány by mali posúdiť súlad so všetkými relevantnými podmienkami a náležité splnenie všetkých postupov a formalít v danom členskom štáte a mali by rozhodnúť, či do troch mesiacov od podania žiadosti spoločnosti vydajú osvedčenie predchádzajúce operácii, okrem prípadov, keď majú závažné pochybnosti svedčiace o tom, že cezhraničná operácia sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnemu právu alebo právu EÚ alebo jeho obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti, a v rámci preskúmania je potrebné zvážiť dodatočné informácie alebo vykonať ďalšie vyšetrovania.

(32)  Za určitých okolností by sa právo spoločností uskutočniť cezhraničnú operáciu mohlo zneužívať na nekalé alebo podvodné účely, napríklad na obchádzanie práv zamestnancov, vyhýbanie sa dávkam sociálneho zabezpečenia alebo daňovým povinnostiam, alebo na trestné účely. Dôležité je zakročiť najmä proti tzv. schránkovým spoločnostiam zakladaným na účely vyhýbania sa vnútroštátnemu právu a/alebo právu Únie alebo jeho obchádzania či porušovania. Ak pri skúmaní zákonnosti príslušný orgán aj prostredníctvom konzultácií s relevantnými orgánmi zistí, že cezhraničná operácia sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť vyhnutiu sa vnútroštátnemu právu alebo právu EÚ alebo jeho obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti, danú operáciu by nemal povoliť. Príslušný postup vrátane prípadného podrobného posúdenia by sa mal uskutočniť v súlade s vnútroštátnym právom. V takom prípade môže príslušný orgán predĺžiť posúdenie nanajvýš o ďalšie tri mesiace.

(33)  Ak má príslušný orgán závažné pochybnosti svedčiace o tom, že cezhraničná operácia sleduje nekalé alebo podvodné ciele, v posúdení by sa mali zvážiť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti a prípadne zohľadniť aspoň orientačné faktory týkajúce sa vlastností prevádzkarne v členskom štáte, v ktorom sa spoločnosť alebo spoločnosti majú zapísať do registra po cezhraničnej operácii, vrátane zámeru operácie, odvetvia, investícií, čistého obratu a zisku alebo straty, počtu zamestnancov, štruktúry súvahy, daňovej rezidencie, aktív a ich umiestnenia, vybavenia, konečných užívateľov výhod, obvyklého miesta výkonu práce zamestnancov a osobitných skupín zamestnancov, miesta vyplácania sociálnych príspevkov, počtu zamestnancov vyslaných v roku predchádzajúcom premene v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004(12) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES(13), počtu zamestnancov pracujúcich súčasne vo viac ako jednom členskom štáte v zmysle nariadenia (ES) č. 883/2004 a obchodných rizík, ktoré preberá spoločnosť alebo spoločnosti pred cezhraničnou operáciou a po nej. V posúdení by sa mali zohľadniť aj relevantné skutočnosti a okolnosti týkajúce sa práv zamestnancov na účasť na rozhodovaní, najmä pokiaľ ide o rokovania o takýchto právach iniciované na základe štyroch pätín uplatniteľného stropu stanoveného v právnych predpisoch členského štátu. Všetky tieto prvky by sa mali v celkovom posúdení považovať len za orientačné faktory, a preto by sa nemali brať do úvahy samostatne. Príslušný orgán môže za ukazovateľ neexistencie okolností vedúcich k nekalému alebo podvodnému konaniu považovať skutočnosť, že v dôsledku cezhraničnej operácie sa miesto skutočného vedenia a/alebo výkonu ekonomickej činnosti spoločnosti nachádza v členskom štáte, v ktorom sa má spoločnosť alebo spoločnosti zapísať do registra po cezhraničnej operácii.

(34)  Príslušný orgán by mal takisto mať možnosť získať od spoločnosti uskutočňujúcej cezhraničnú operáciu alebo od iných príslušných orgánov, a to aj z cieľového členského štátu, všetky relevantné informácie a dokumenty, aby tak mohol vykonať kontrolu zákonnosti v medziach procesnoprávneho rámca stanoveného vnútroštátnym právom. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, aké prípadné dôsledky budú mať postupy iniciované spoločníkmi a veriteľmi v súlade s touto smernicou na vydanie osvedčenia predchádzajúceho operácii.

(35)  Pri posudzovaní žiadosti, ktorú predkladá spoločnosť s cieľom získať osvedčenie predchádzajúce operácii, môže príslušný orgán využiť služby nezávislého znalca. Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, ktorými zabezpečia, že znalec alebo právnická osoba, v mene ktorej znalec pôsobí, je nezávislý od spoločnosti, ktorá žiada o osvedčenie predchádzajúce operácii. Znalec alebo znalci by mali byť vymenovaní príslušným orgánom a nemali by mať minulé ani súčasné väzby na príslušnú spoločnosť, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislosť.

(36)  S cieľom zaistiť, aby spoločnosť uskutočňujúca cezhraničnú operáciu nespôsobila ujmu svojim veriteľom, by mal mať príslušný orgán možnosť skontrolovať najmä to, či si spoločnosť splnila povinnosti voči verejným veriteľom alebo či sú všetky nesplatené záväzky dostatočne zabezpečené. Príslušný orgán by mal mať najmä možnosť skontrolovať, či sa voči spoločnosti nevedie súdne konanie, napríklad vo veci porušenia sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva, v dôsledku ktorého by spoločnosti vznikli ďalšie záväzky, a to aj voči občanom a súkromným subjektom.

(37)  Členské štáty by mali stanoviť procesné záruky v súlade so všeobecnými zásadami prístupu k spravodlivosti vrátane možnosti preskúmať rozhodnutia príslušných orgánov v konaniach týkajúcich sa cezhraničných operácií, možnosti odložiť účinnosť osvedčenia a umožniť tak dotknutým stranám podať žalobu na príslušný súd a možnosti dosiahnuť v náležitých prípadoch nariadenie predbežných opatrení.

(38)   Príslušné orgány ▌by mali po prijatí osvedčenia predchádzajúceho operácii a po kontrole splnenia zákonných požiadaviek členského štátu, v ktorom má byť spoločnosť po uskutočnení operácie zapísaná do registra, vrátane kontroly skutočnosti, či transakcia predstavuje obchádzanie vnútroštátneho práva alebo práva EÚ, zapísať spoločnosť do obchodného registra tohto členského štátu. Príslušný orgán pôvodného členského štátu spoločnosti alebo spoločností uskutočňujúcich cezhraničnú operáciu by mal spoločnosť vymazať z vlastného obchodného registra výlučne až po tomto zápise do registra. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má byť spoločnosť po uskutočnení operácie zapísaná do registra, by nemali mať možnosť spochybniť ▌informácie poskytnuté v osvedčení predchádzajúcom operácii. ▌

(39)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa určité procedurálne kroky, konkrétne zverejnenie návrhu zmluvy, žiadosť o osvedčenie predchádzajúce premene, zlúčeniu alebo splynutiu, alebo rozdeleniu (ďalej len „osvedčenie predchádzajúce operácii“), ako aj predloženie akýchkoľvek informácií a dokumentov na účel preskúmania zákonnosti cezhraničnej premeny, zlúčenia alebo splynutia, alebo rozdelenia cieľovým členským štátom, mohli v plnom rozsahu dokončiť online bez toho, aby sa žiadatelia museli osobne dostaviť pred príslušný orgán v členskom štáte. Náležite by sa mali uplatniť pravidlá používania digitálnych nástrojov a postupov v práve obchodných spoločností vrátane príslušných záruk. Pokiaľ to pre príslušný orgán výnimočne nie je technicky nemožné, mala by existovať možnosť doručiť mu žiadosť o osvedčenie predchádzajúce premene vrátane predloženia všetkých informácií a dokumentov elektronickou cestou.

(40)  S cieľom znížiť náklady, skrátiť trvanie postupov a zmenšiť administratívnu záťaž pre spoločnosti by mali členské štáty v oblasti práva obchodných spoločností uplatňovať zásadu „jedenkrát a dosť“, na základe ktorej sa od spoločností nevyžaduje, aby tie isté informácie predkladali orgánom verejnej správy viac ako jedenkrát. Spoločnosti by napríklad nemali mať povinnosť predkladať tie isté informácie do vnútroštátneho registra a aj pre vnútroštátny vestník.

(41)  V dôsledku cezhraničnej premeny by si premenená spoločnosť mala zachovať svoju právnu subjektivitu, aktíva a pasíva a všetky práva a povinnosti vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv, úkonov alebo opomenutia konať. Spoločnosť by mala predovšetkým dodržiavať práva a povinnosti vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zo zamestnaneckých vzťahov vrátane podmienok dohodnutých v akýchkoľvek kolektívnych zmluvách.

(42)   S cieľom poskytnúť primeranú úroveň transparentnosti a použitia digitálnych nástrojov a procesov by sa osvedčenia predchádzajúce operácii vydané jednotlivými členskými štátmi mali postupovať prostredníctvom systému prepojenia obchodných registrov a ▌mali by byť zverejnené. V súlade so všeobecnou zásadou tejto smernice by takáto výmena informácií mala byť vždy bezplatná.

(43)  V záujme posilnenia transparentnosti cezhraničných operácií je dôležité, aby sa v registroch dotknutých členských štátov uvádzali potrebné informácie z iného registra alebo registrov týkajúce sa spoločností zapojených do cezhraničnej operácie, aby sa tak dala vysledovať história týchto spoločností. Spis v registri, kde bola spoločnosť zapísaná pred cezhraničnou operáciou, by mal obsahovať najmä nové registračné číslo, ktoré bolo spoločnosti udelené po cezhraničnej operácii. Podobne by mal spis v registri, kde bola spoločnosť zapísaná po cezhraničnej operácii, obsahovať pôvodné registračné číslo, ktoré mala spoločnosť pred cezhraničnou operáciou.

(44)  Pokiaľ ide o existujúce pravidlá pre cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, Komisia vo svojom oznámení s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky oznámila, že bude posudzovať potrebu aktualizácie týchto pravidiel ▌, aby bolo pre MSP jednoduchšie vybrať si uprednostňovanú obchodnú stratégiu a aby sa lepšie dokázali prispôsobovať zmenám v trhových podmienkach bez toho, aby oslabovali existujúcu ochranu zamestnancov. Komisia vo svojom oznámení s názvom Pracovný program Komisie na rok 2017 Vytvorenie Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje, oznámila iniciatívu na uľahčenie vykonávania cezhraničných zlúčení alebo splynutí.

(45)   ▌Nedostatok harmonizovaných záruk pre spoločníkov bol označený za prekážku pre cezhraničné operácie. Spoločnosti a spoločníci sa stretávajú s veľkým množstvom rôznych foriem ochrany, čo spôsobuje komplikácie a právnu neistotu. Spoločníkom ▌by sa teda mala poskytnúť rovnaká minimálna úroveň ochrany bez ohľadu na členský štát, v ktorom sa spoločnosť nachádza. Členské štáty si preto môžu ponechať v platnosti alebo zaviesť dodatočné pravidlá ochrany spoločníkov, za predpokladu, že nie sú v rozpore s pravidlami stanovenými v tejto smernici alebo so slobodou usadiť sa. Individuálne práva spoločníkov na informovanie zostávajú nedotknuté.

(46)  Môže sa stať, že cezhraničná operácia má vplyv na nároky bývalých veriteľov spoločnosti alebo spoločností uskutočňujúcich danú operáciu, ak sa spoločnosť ▌, ktorá je zodpovedná za dlh, následne riadi právom iného členského štátu. V súčasnosti sa pravidlá ochrany veriteľov v členských štátoch líšia, čo výrazne zvyšuje zložitosť cezhraničnej operácie a vedie k neistote pre dotknuté spoločnosti, ako aj pre ich veriteľov v súvislosti s priznaním alebo splnením ich nárokov.

(47)  Popri nových pravidlách pre premeny sa v tejto smernici stanovujú pravidlá o cezhraničných rozdeleniach, či už čiastočných, alebo úplných, ale iba formou vytvorenia nových spoločností. V smernici sa ▌nestanovuje harmonizovaný právny rámec pre cezhraničné rozdelenia, v rámci ktorých spoločnosť prevedie svoje aktíva a pasíva na viac ako jednu existujúcu spoločnosť, keďže tieto prípady sa považujú za veľmi zložité, pretože si vyžadujú zapojenie príslušných orgánov z viacerých členských štátov, a takisto prinášajú dodatočné riziká z hľadiska obchádzania vnútroštátnych pravidiel a pravidiel EÚ. Možnosť vytvoriť spoločnosť prostredníctvom rozdelenia so založením nových nástupníckych spoločností, ktorú stanovuje táto smernica, ponúka spoločnostiam nový harmonizovaný postup na jednotnom trhu, spoločnosti by však mali mať možnosť priamo zriadiť dcérske spoločnosti v iných členských štátoch.

(48)   V dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo splynutia by sa všetky aktíva a pasíva a všetky práva a povinnosti vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv, úkonov alebo opomenutí konať mali previesť na preberajúcu spoločnosť alebo na novú spoločnosť a spoločníci v spoločnostiach podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorí si neuplatnia právo na odchod, by sa mali stať spoločníkmi v preberajúcej, resp. novej spoločnosti. Preberajúca alebo nová spoločnosť by mala predovšetkým dodržiavať práva a povinnosti vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zo zamestnaneckých vzťahov vrátane podmienok dohodnutých v akýchkoľvek kolektívnych zmluvách.

(49)  V dôsledku cezhraničného rozdelenia by sa aktíva a pasíva a všetky práva a povinnosti vrátane práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv, úkonov alebo opomenutí konať rozdeľovanej spoločnosti mali previesť na nadobúdajúce spoločnosti v súlade s pridelením stanoveným v návrhu zmluvy o rozdelení a spoločníci rozdeľovanej spoločnosti, ktorí si neuplatnia právo na odchod, by sa mali stať spoločníkmi nadobúdajúcich spoločností alebo ostať spoločníkmi v rozdeľovanej spoločnosti, alebo oboje. Nadobúdajúce spoločnosti by mali predovšetkým dodržiavať práva a povinnosti vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zo zamestnaneckých vzťahov vrátane podmienok dohodnutých v akýchkoľvek kolektívnych zmluvách.

(50)  V záujme právnej istoty by nemalo byť možné vyhlásiť za neplatnú cezhraničnú operáciu, ktorá nadobudla účinnosť v súlade s postupom stanoveným v tejto smernici. Tým by nemali byť dotknuté právomoci členských štátov, okrem iného v oblasti trestného práva, financovania terorizmu, sociálneho práva, daní a presadzovania práva, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, predovšetkým v prípade, keď príslušný orgán alebo iný relevantný orgán zistí – najmä na základe nových zásadných informácií po nadobudnutí účinnosti cezhraničnej operácie –, že cezhraničná operácia sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnemu právu alebo právu EÚ alebo jeho obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti. V tejto súvislosti by mohli príslušné orgány posúdiť aj to, či bol v rokoch nasledujúcich po cezhraničnej operácii dodržaný alebo prekročený uplatniteľný strop pre účasť zamestnancov na rozhodovaní stanovený v právnych predpisoch členského štátu spoločnosti, ktorá uskutočňuje cezhraničnú operáciu.

(51)  Žiadnou cezhraničnou operáciou nie je dotknutá zodpovednosť za daňové povinnosti v súvislosti s činnosťou spoločnosti alebo spoločností pred danou operáciou.

(52)   Pri zabezpečovaní iných práv zamestnancov ako práva na účasť na spolurozhodovaní nie sú touto smernicou dotknuté smernica 2009/38/ES, smernica Rady 98/59/ES(14), smernica 2001/23/ES a smernica 2002/14/ES. Vnútroštátne právne predpisy by sa mali vzťahovať aj na záležitosti, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako sú napr. dane a sociálne zabezpečenie.

(53)   Ustanoveniami tejto smernice nie sú dotknuté právne ani správne ustanovenia vrátane presadzovania daňových pravidiel v rámci cezhraničných premien, zlúčení, splynutí a rozdelení a vnútroštátneho práva týkajúceho sa daní členských štátov, alebo ich územných a správnych celkov.

(54)  Touto smernicou nie je dotknutá smernica Rady (EÚ) 2016/1164(15), ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, smernica Rady 2009/133/ES(16) o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi, smernica Rady (EÚ) 2015/2376(17) , pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií týkajúcich sa predbežných záväzných daňových stanovísk a predbežných cenových dohôd medzi členskými štátmi, smernica Rady (EÚ) 2016/881(18) o povinnej automatickej výmene informácií v oblasti daní a smernica Rady (EÚ) 2018/822(19), pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu.

(55)   Touto smernicou nie sú dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849(20), ktoré riešia riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, a to najmä povinnosti týkajúce sa vykonania vhodných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na základe rizika a povinnosti týkajúce sa identifikácie a registrácie skutočného vlastníka akéhokoľvek novovytvoreného subjektu v členskom štáte, v ktorom bol založený.

(56)  Táto smernica nemá vplyv na právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy prijaté alebo zavedené podľa takýchto právnych predpisov Únie, ktorými sa upravuje transparentnosť a práva držiteľov podielov v kótovaných spoločnostiach.

(57)  Táto smernica nemá vplyv na právne predpisy Únie upravujúce sprostredkovateľov úverov a iné finančné spoločnosti ani na vnútroštátne právne predpisy prijaté alebo zavedené podľa takýchto právnych predpisov Únie.

(58)   Keďže ciele tejto smernice, ktorými je uľahčovať a regulovať cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ZFEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(59)   Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(60)   V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(21) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(61)   Komisia by mala vykonať hodnotenie tejto smernice, pričom by mala zhodnotiť aj to, ako sa praktizuje informovanie zamestnancov, porady s nimi a ich účasť na spolurozhodovaní v súvislosti s cezhraničnými operáciami. Cieľom hodnotenia by malo byť predovšetkým posúdiť cezhraničné operácie, pri ktorých boli rokovania o účasti zamestnancov iniciované na základe štyroch pätín uplatniteľného stropu, a zistiť, či dané spoločnosti po cezhraničnej operácii dodržali alebo prekročili uplatniteľný strop pre účasť zamestnancov na rozhodovaní stanovený v právnych predpisoch členského štátu spoločnosti, ktorá uskutočnila cezhraničnú operáciu. Podľa bodu 22 medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(22) by sa toto hodnotenie malo zakladať na piatich kritériách (efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota) a malo by byť základom pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení.

(62)   Informácie by sa mali zozbierať na účely posúdenia plnenia právnych predpisov v súvislosti so stanovenými cieľmi a s cieľom informovať o hodnotení právnych predpisov v súlade s bodom 22 medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

(63)  Smernica (EÚ) 2017/1132 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny v smernici (EÚ) 2017/1132

Smernica (EÚ) 2017/1132 sa mení takto:

(1)  V článku 18 ods. 3 sa vkladá toto písmeno aa):"

„aa) dokumenty a informácie uvedené v článkoch 86h, 86o, 86q, 123, 127a, 160j, 160q, 160s;"

"

(2)  ▌Článok 24 sa mení takto:

a)   písmeno e) sa nahrádza takto:"

„e) podrobný zoznam údajov, ktoré sa majú zaslať na účely výmeny informácií medzi registrami a na účely zverejnenia podľa článkov 20, 34, ▌86o, 86p, 86q, 127a, 128, 130, ▌160q, 160r a 160s;“;

"

b)  v druhom pododseku sa dopĺňa táto veta:"

„Komisia prijme vykonávacie akty podľa písmena e) najneskôr do 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.“;

"

(3)  Názov hlavy II sa nahrádza takto:"

„PREMENY, ZLÚČENIA ALEBO SPLYNUTIA A ROZDELENIA KAPITÁLOVÝCH SPOLOČNOSTÍ“;

"

(4)  Do hlavy II sa vkladá táto kapitola -I:"

„KAPITOLA -I

Cezhraničné premeny

Článok 86a

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto kapitola sa uplatňuje na premenu kapitálovej spoločnosti, ktorá bola založená podľa práva členského štátu a ktorá má svoje sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území Únie, na kapitálovú spoločnosť, ktorá sa riadi právom iného členského štátu (ďalej len „cezhraničná premena“).

Článok 86b

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

   (1) „kapitálová spoločnosť“ (ďalej len „spoločnosť“) je spoločnosť, ktorá má niektorú z foriem uvedených v prílohe II a ktorá uskutočňuje cezhraničnú premenu;
   (2) „cezhraničná premena“ je operácia, pri ktorej spoločnosť bez zrušenia, ukončenia prevádzky alebo vstúpenia do likvidácie zmení právnu formu, s ktorou je zapísaná v registri v pôvodnom členskom štáte, na právnu formu ▌v cieľovom členskom štáte, uvedenú v prílohe II, a premiestňuje do cieľového členského štátu aspoň svoje sídlo, pričom si zachováva svoju právnu subjektivitu;
   (3) „pôvodný členský štát“ je členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná v registri so svojou právnou formou pred cezhraničnou premenou;
   (4) „cieľový členský štát“ je členský štát, v ktorom je spoločnosť zapísaná do registra v dôsledku cezhraničnej premeny;

   (5) „premenená spoločnosť“ je ▌spoločnosť vytvorená v cieľovom členskom štáte v dôsledku procesu cezhraničnej premeny.

Článok 86c

Ďalšie ustanovenia o rozsahu pôsobnosti

1.  Táto kapitola sa neuplatňuje na cezhraničné premeny, pri ktorých ide o spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je kolektívne investovanie kapitálu poskytnutého verejnosťou, podnikajúcu na základe zásady rozloženia rizika, ktorej podiely sú spätne odkupované alebo vyplácané na požiadanie ich vlastníkov, a to priamo alebo nepriamo z majetku tejto spoločnosti. Činnosť takejto spoločnosti smerujúca k zaisteniu toho, aby sa burzová hodnota jej podielov príliš nelíšila od jej čistej hodnoty aktív, sa považuje za obdobu takéhoto spätného odkúpenia alebo vyplatenia.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa táto kapitola neuplatňovala za týchto okolností:

   a) spoločnosť je v likvidácii a začala rozdeľovať aktíva svojim držiteľom podielov;

   b) na spoločnosť sa uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií, právomoci a mechanizmy stanovené v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(*);

3.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že túto kapitolu neuplatnia na spoločnosti:

   a) ktoré sú v konkurznom konaní alebo prechádzajú preventívnou reštrukturalizáciou;
   aa) ktoré sú predmetom iného likvidačného konania, než sa uvádza v odseku 2, alebo
   b) v ktorých sa vykonávajú opatrenia na predchádzanie kríze v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 101 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ.

4.  Vnútroštátnymi právnymi predpismi pôvodného členského štátu sa upravuje tá časť postupov a formálnych náležitostí, ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s cezhraničnou premenou s cieľom získať osvedčenie predchádzajúce premene, a vnútroštátnymi právnymi predpismi cieľového členského štátu sa upravuje tá časť postupov a formálnych náležitostí, ktoré je potrebné dodržiavať po prijatí osvedčenia predchádzajúceho premene v súlade s právom Únie.

Článok 86d

Návrh zmluvy o cezhraničných premenách

1.   Riadiaci alebo správny orgán spoločnosti ▌vypracuje návrh zmluvy o cezhraničnej premene. Návrh zmluvy o cezhraničnej premene obsahuje aspoň tieto podrobnosti:

   a) právna forma, názov a umiestnenie sídla spoločnosti v pôvodnom členskom štáte;
   b) právna forma, názov a umiestnenie ▌sídla, ktoré sa navrhujú pre premenenú spoločnosť ▌v cieľovom členskom štáte;
   c) v uplatniteľných prípadoch akt ▌o založení spoločnosti v cieľovom členskom štáte a stanovy, ak predstavujú osobitný dokument;
   d) navrhovaný orientačný harmonogram pre cezhraničnú premenu;
   e) práva udelené premenenou spoločnosťou spoločníkom požívajúcim osobitné práva alebo vlastníkom iných cenných papierov ako tých, ktoré predstavujú podiel na základnom imaní spoločnosti, alebo navrhované opatrenia, ktoré sa týchto osôb týkajú;
   f) ▌záruky, napríklad garancie alebo prísľuby, ak sa poskytnú veriteľom;

   h) akékoľvek osobitné výhody, ktoré sa poskytnú členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov ▌spoločnosti;
   ha) prípadné stimuly alebo subvencie, ktoré dostala spoločnosť v pôvodnom členskom štáte za posledných päť rokov;
   i) podrobnosti o ponuke peňažnej náhrady pre spoločníkov ▌v súlade s článkom 86j;
   j) pravdepodobné vplyvy cezhraničnej premeny na zamestnanosť;
   k) v príslušných prípadoch údaje o postupoch, ktorými sa stanovia opatrenia na zabezpečenie účasti zamestnancov na vymedzení ich práv na spolurozhodovanie v premenenej spoločnosti podľa článku 86l ▌.

Článok 86e

Správa riadiaceho alebo správneho orgánu pre spoločníkov a zamestnancov

1.  Riadiaci alebo správny orgán spoločnosti ▌vypracuje správu pre spoločníkov a zamestnancov obsahujúcu vysvetlenie a odôvodnenie právnych a hospodárskych aspektov cezhraničnej premeny, ako aj vysvetlenie dôsledkov cezhraničnej premeny pre zamestnancov.

2.  V správe uvedenej v odseku 1 sa vysvetlia najmä dôsledky cezhraničnej premeny na budúcu podnikateľskú činnosť spoločnosti.

Správa musí obsahovať aj časť pre spoločníkov a časť pre zamestnancov.

3.  V časti správy pre spoločníkov sa musí konkrétne vysvetliť:

   aa) peňažná náhrada a metóda použitá na jej stanovenie;
   b) dôsledky cezhraničnej premeny pre spoločníkov;
   c) práva a prostriedky nápravy, ktoré majú spoločníci k dispozícii ▌v súlade s článkom 86j.

4.  Časť správy pre spoločníkov sa však nevyžaduje, ak všetci spoločníci spoločnosti súhlasili s tým, že sa tejto požiadavky vzdávajú. Členské štáty môžu vyňať spoločnosti s jedným spoločníkom z ustanovení tohto článku.

5.  V časti správy pre zamestnancov sa musia konkrétne vysvetliť:

   ca) dôsledky cezhraničnej premeny na pracovnoprávne vzťahy a v príslušných prípadoch aj akékoľvek opatrenie na ich zabezpečenie;
   cb) akékoľvek dôležité zmeny v uplatniteľných podmienkach zamestnávania a v umiestnení miest podnikateľskej činnosti spoločnosti;
   d) spôsob, akým sa faktory uvedené v písmenách ca) a cb) týkajú aj dcérskych spoločností danej spoločnosti.

6.  Ak riadiaci alebo správny orgán spoločnosti dostane v primeranej lehote stanovisko k častiam správy uvedeným v odsekoch 1, 2 a 4 od zástupcov jej zamestnancov, resp. pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, od samotných zamestnancov, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, spoločníci o tom budú informovaní a toto stanovisko sa priloží k uvedenej správe.

7.  Časť pre zamestnancov sa nevyžaduje v prípade, že spoločnosť a jej dcérske spoločnosti, ak existujú, nemajú okrem zamestnancov, ktorí tvoria súčasť riadiaceho alebo správneho orgánu, žiadnych iných zamestnancov.

8.  Spoločnosť sa môže rozhodnúť, či vypracuje jednu správu, ktorá bude obsahovať dve časti uvedené v odsekoch 3 a 4, alebo či vypracuje zvlášť správu pre spoločníkov a zvlášť pre zamestnancov.

9.  Správa uvedená v odseku 1 alebo správy uvedené v odseku 5 sa sprístupnia v každom prípade elektronicky, spolu s návrhom zmluvy o cezhraničnej premene, ak je k dispozícii, spoločníkom a zástupcom zamestnancov spoločnosti ▌, resp. pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, samotným zamestnancom, a to najneskôr 6 týždňov pred dátumom valného zhromaždenia podľa článku 86i.

10.  Keďže v súlade s odsekom 3 sa upúšťa od časti pre spoločníkov uvedenej v odseku 3 a časť pre zamestnancov uvedená v odseku 4 sa nevyžaduje v súlade s odsekom 4a, správa uvedená v odseku 1 sa nevyžaduje.

9.  Odsekmi 1 až 8 tohto článku nie sú dotknuté uplatniteľné práva na informácie a porady a konania začaté na vnútroštátnej úrovni v nadväznosti na transpozíciu smerníc 2002/14/ES a 2009/38/ES.

Článok 86g

Správa nezávislého znalca

1.  Členské štáty zabezpečia, aby nezávislý znalec preskúmal návrh zmluvy o cezhraničnej premene a vypracoval pre spoločníkov správu, ktorá sa im poskytne najneskôr jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 86i ▌. V závislosti od práva členského štátu možno za takéhoto znalca vymenovať fyzickú alebo právnickú osobu.

2.   Správa uvedená v odseku 1 v každom prípade zahŕňa stanovisko znalca k tomu, či je peňažná náhrada primeraná. So zreteľom na peňažnú náhradu uvedenú v článku 86d písm. i) znalec zohľadní akúkoľvek trhovú cenu uvedených podielov v spoločnosti pred oznámením návrhu na premenu alebo hodnotu spoločnosti bez účinku navrhovanej premeny, určenú podľa všeobecne uznávaných metód oceňovania. V správe sa musí aspoň:

   a) uviesť metóda použitá na stanovenie navrhovanej peňažnej náhrady;
   b) uviesť, či je táto metóda primeraná na posúdenie peňažnej náhrady a k akej hodnote sa použitím tejto metódy dospelo, a vyjadriť stanovisko k pomernej závažnosti pripisovanej tejto metóde pri stanovení hodnoty, o ktorej sa rozhodlo;
   c) opísať každý osobitný problém pri oceňovaní, ktorý sa vyskytol.

Znalec je oprávnený získať od spoločnosti všetky informácie potrebné na splnenie svojich povinností.

3.  Preskúmanie návrhu zmluvy o cezhraničnej premene nezávislým znalcom ani vypracovanie správy znalca nie je potrebné, ak sa tak dohodli všetci spoločníci v konkrétnej spoločnosti. Členské štáty môžu vyňať spoločnosti s jedným spoločníkom z ustanovení tohto článku.

Článok 86h

Zverejňovanie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa nasledujúce dokumenty zverejnili a sprístupnili verejnosti ▌v registri pôvodného členského štátu aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 86i:

   a) návrh zmluvy o cezhraničnej premene;

   b) oznámenie informujúce spoločníkov, veriteľov a zástupcov zamestnancov spoločnosti, resp. pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, samotných zamestnancov, o tom, že najneskôr 5 pracovných dní pred dátumom valného zhromaždenia môžu spoločnosti ▌predložiť pripomienky týkajúce sa návrhu zmluvy o cezhraničnej premene.

Členské štáty môžu požadovať, aby sa správa nezávislého znalca, pokiaľ bola vypracovaná v súlade s článkom 86g, zverejnila a sprístupnila verejnosti v registri.

Členské štáty zabezpečia, aby mala spoločnosť možnosť vymazať zo zverejňovanej správy nezávislého znalca dôverné informácie.

Dokumenty zverejňované v súlade s týmto odsekom musia byť prístupné aj prostredníctvom systému uvedeného v článku 22.

2.  Členské štáty môžu vyňať spoločnosť ▌z požiadavky na zverejnenie uvedenej v odseku 1, ak v nepretržitom období začínajúcom aspoň jeden mesiac pred určeným dátumom valného zhromaždenia podľa článku 86i a končiacom po skončení tohto valného zhromaždenia, sprístupní verejnosti bezplatne dokumenty uvedené v odseku 1 na svojom webovom sídle.

Členské štáty však nepodmienia túto výnimku inými požiadavkami ani obmedzeniami okrem tých, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti webového sídla a pravosti dokumentov, a to len v rozsahu, v ktorom sú primerané na dosiahnutie uvedených cieľov.

3.  Ak spoločnosť ▌zverejní návrh zmluvy o cezhraničnej premene v súlade s odsekom 2 tohto článku, tak aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia, ktoré sa uvádza v článku 86i, predloží registru pôvodného členského štátu tieto informácie, ktoré sa musia zverejniť:

   a) právna forma, názov a sídlo spoločnosti v pôvodnom členskom štáte, ako aj tieto údaje navrhované pre premenenú spoločnosť v cieľovom členskom štáte;
   b) register, v ktorom sú založené dokumenty uvedené v článku 14 týkajúce sa spoločnosti ▌, a registračné číslo ▌v uvedenom registri;
   c) odkaz na úpravu výkonu práv veriteľov, zamestnancov a spoločníkov;
   d) podrobnosti o webovom sídle, na ktorom možno online a bezplatne získať návrh zmluvy o cezhraničnej premene, oznámenie a správu znalca podľa odseku 1 a úplné informácie o opatreniach uvedených v písm. c) tohto odseku.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 3 mohli v plnej miere vyplniť online bez toho, aby sa žiadateľ musel osobne dostaviť pred príslušný orgán v pôvodnom členskom štáte, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

5.  Okrem zverejnenia podľa odsekov 1, 2 a 3 môžu členské štáty požadovať, aby sa návrh zmluvy o cezhraničnej premene alebo informácie uvedené v odseku 3 zverejnili v celoštátnom vestníku alebo cez centrálnu elektronickú platformu v súlade s článkom 16 ods. 3. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby register zaslal príslušné informácie do celoštátneho vestníka.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby dokumentácia uvedená v odseku 1 alebo informácie uvedené v odseku 3 boli bezplatne prístupné verejnosti prostredníctvom systému prepojenia registrov.

Členské štáty ďalej zabezpečia, aby akékoľvek poplatky, ktoré registre účtujú spoločnosti ▌za poskytnutie informácií podľa odsekov 1 a 3 a v príslušných prípadoch aj za zverejnenie podľa odseku 5, neprekročili úhradu nákladov na poskytovanie takýchto služieb.

Článok 86i

Schválenie valným zhromaždením

1.  V príslušných prípadoch vezme valné zhromaždenie spoločnosti ▌na vedomie správy uvedené v článkoch 86e ▌a 86g, stanoviská zamestnancov predložené v súlade s článkom 86e a pripomienky predložené v súlade s článkom 86h a prostredníctvom uznesenia rozhodne o tom, či schváli návrh zmluvy o cezhraničnej premene a či treba prispôsobiť akt o založení a stanovy, ak predstavujú osobitný dokument.

2.  Valné zhromaždenie spoločnosti ▌si môže vyhradiť právo, že podmienkou uskutočnenia cezhraničnej premeny je jeho výslovný súhlas s opatreniami uvedenými v článku 86l.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby si schválenie ▌návrhu zmluvy o cezhraničnej premene alebo akejkoľvek jeho zmeny vyžadovalo najmenej dvojtretinovú väčšinu hlasov, ale najviac 90 % hlasov zastúpených podielov alebo zastúpeného upísaného základného imania počas zhromaždenia. V každom prípade prah na odhlasovanie nesmie byť vyšší ako ten, ktorý sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch na schválenie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

4.  Ak ustanovenie návrhu zmluvy o cezhraničnej premene alebo akákoľvek zmena aktu o založení spoločnosti uskutočňujúcej premenu vedie k zvýšeniu hospodárskych záväzkov držiteľa podielov voči spoločnosti alebo tretím stranám, členské štáty môžu za týchto osobitných okolností stanoviť, že toto ustanovenie alebo zmenu stanov rozdeľovanej spoločnosti musí schváli príslušný držiteľ podielov, pokiaľ tento držiteľ podielov nie je schopný uplatniť si práva stanovené v článku 86j.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby schválenie cezhraničnej premeny valným zhromaždením nebolo možné napadnúť výlučne z týchto dôvodov:

   a) peňažná náhrada uvedená v článku 86d písm. i) je neprimerane stanovená; alebo
   b) informácie poskytnuté podľa písmena a) nie sú v súlade s právnymi požiadavkami.

Článok 86j

Ochrana spoločníkov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby aspoň spoločníci spoločnosti, ktorí hlasovali proti schváleniu návrhu zmluvy o cezhraničnej premene, mali právo scudziť svoje podiely za vyplatenie primeranej finančnej náhrady podľa podmienok stanovených v odsekoch 2 až 6.

Členské štáty môžu poskytnúť takéto právo aj ostatným spoločníkom spoločnosti.

Členské štáty môžu požadovať, aby bol výslovný nesúhlas s návrhom zmluvy o cezhraničnej premene a/alebo úmysel spoločníkov uplatniť si právo scudziť ich podiely riadne zdokumentovaný najneskôr na valnom zhromaždení uvedenom v článku 86i. Členské štáty môžu umožniť, aby sa zaznamenanie námietky k návrhu zmluvy o cezhraničnej premene považovalo za riadne zdokumentovanie hlasovania proti návrhu zmluvy.

2.  Členské štáty stanovia lehotu, v ktorej spoločníci uvedení v odseku 1 musia poskytnúť spoločnosti svoje vyhlásenie o tom, že sa rozhodli uplatniť si právo scudziť svoje podiely. Táto lehota nepresiahne jeden mesiac po valnom zhromaždení uvedenom v článku 86i. Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosť poskytla elektronickú adresu na elektronické prijímanie tohto vyhlásenia.

3.  Členské štáty ďalej stanovia lehotu, v ktorej sa má zaplatiť peňažná náhrada uvedená v návrhu zmluvy o cezhraničnej premene. Táto lehota nesmie trvať dlhšie ako dva mesiace od dátumu nadobudnutia účinnosti cezhraničnej premeny podľa článku 86r.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby každý spoločník, ktorý poskytol vyhlásenie o tom, že sa rozhodol uplatniť si právo scudziť podiely, ale ktorý sa domnieva, že náhrada ponúkaná spoločnosťou nie je primerane stanovená, bol oprávnený požadovať dodatočnú peňažnú náhradu pred príslušnými orgánmi alebo orgánmi poverenými na základe vnútroštátneho práva. Členské štáty stanovia lehotu na predloženie žiadosti o dodatočnú peňažnú náhradu.

Členské štáty môžu stanoviť, že konečné rozhodnutie o poskytnutí dodatočnej peňažnej náhrady platí pre tých spoločníkov, ktorí poskytli vyhlásenie o tom, že sa rozhodli uplatniť si právo scudziť svoje podiely v súlade s odsekom 2.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa práva uvedené v odsekoch 1 až 4 riadili vnútroštátnymi právnymi predpismi pôvodného členského štátu a aby výlučná právomoc na riešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa týchto práv patrila pôvodnému členskému štátu.

Článok 86k

Ochrana veriteľov

1.  Členské štáty stanovia primeraný systém ochrany záujmov veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením návrhu zmluvy o cezhraničnej premene a neboli splatné v čase tohto zverejnenia. Členské štáty zabezpečia, aby veritelia, ktorí nie sú spokojní so zárukami ponúkanými podľa podmienok návrhu zmluvy o cezhraničnej premene, ako sa stanovuje v článku 86d ods. 1 písm. f), mohli do troch mesiacov od zverejnenia návrhu zmluvy o cezhraničnej premene podľa článku 86h požiadať príslušný správny alebo súdny orgán o primerané záruky, ak vierohodne preukážu, že v dôsledku cezhraničnej premeny sú ohrozené ich pohľadávky a spoločnosť im neposkytla primerané záruky. Členské štáty zabezpečia, aby záruky záviseli od nadobudnutia účinnosti cezhraničnej premeny v súlade s článkom 86r.

2.  Členské štáty môžu vyžadovať, aby riadiaci alebo správny orgán spoločnosti ▌poskytol vyhlásenie presne vyjadrujúce súčasné finančné postavenie spoločnosti vyhotovené k dátumu vyhlásenia, avšak nie skôr ako mesiac pred jeho zverejnením . Vo vyhlásení sa uvedie, že na základe informácií dostupných riadiacemu alebo správnemu orgánu spoločnosti v deň vyhotovenia vyhlásenia a po vykonaní primeraných vyšetrovaní si tieto orgány nie sú vedomé dôvodu, pre ktorý by spoločnosť po nadobudnutí účinnosti premeny nedokázala splniť záväzky v čase ich splatnosti. Vyhlásenie sa zverejní spolu s návrhom zmluvy o cezhraničnej premene v súlade s článkom 86h.

3.   Odsekmi ▌2 a 3 nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov pôvodného členského štátu v súvislosti s uskutočnením platieb alebo zabezpečením platieb alebo záväzkov nepeňažnej povahy splatných verejným orgánom.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením návrhu zmluvy o cezhraničnej premene, mohli do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti premeny začať konanie proti spoločnosti aj v pôvodnom členskom štáte, bez toho, aby boli dotknuté normy o určení právomoci vyplývajúce z vnútroštátneho práva, práva EÚ alebo zo zmluvnej dohody. Možnosť začať takéto konanie dopĺňa ostatné normy o určení právomoci uplatniteľné podľa práva Únie.

Článok 86ka

Informovanie zamestnancov a porady s nimi

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti s cezhraničnou premenou dodržiavali práva zamestnancov na informovanie a porady a aby sa tieto práva uplatňovali v súlade s právnym rámcom stanoveným v smernici 2002/14/ES a, ak je to uplatniteľné v prípade podnikov s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupín podnikov s významom na úrovni Spoločenstva, v súlade so smernicou 2009/38/ES. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať práva na informovanie a porady na iné spoločnosti ako tie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 2002/14/ES.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 86e ods. 6 a článok 86h ods. 1 písm. b), členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavali práva zamestnancov na informovanie a porady, a to aspoň pred tým, ako sa rozhodne o návrhu zmluvy o cezhraničnej premene alebo o správe uvedenej v článku 86e, podľa toho, čo nastane skôr, tak, aby sa zamestnancom poskytla odôvodnená odpoveď pred valným zhromaždením uvedeným v článku 86i.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia a/alebo platné postupy, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, členské štáty určia praktické opatrenia na uplatňovanie práva na informovanie a porady v súlade s článkom 4 smernice 2002/14/ES.

Článok 86l

Účasť zamestnancov na spolurozhodovaní

1.  Na premenenú spoločnosť ▌sa bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, uplatňujú pravidlá účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré platia v cieľovom členskom štáte, ak takéto pravidlá existujú.

2.  Platné pravidlá týkajúce sa účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v cieľovom členskom štáte, ak existujú, sa však neuplatňujú v prípadoch, keď spoločnosť uskutočňujúca premenu mala šesť mesiacov pred zverejnením návrhu zmluvy o cezhraničnej premene podľa článku 86d tejto smernice priemerný počet zamestnancov rovný štyrom pätinám uplatniteľného stropu stanoveného v právnych predpisoch pôvodného členského štátu, pri ktorom sa aktivuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2001/86/ES, alebo keď sa vo vnútroštátnom práve cieľového členského štátu:

   a) neustanovuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní aspoň v takom rozsahu, v akom toto právo existovalo v spoločnosti pred premenou, pričom sa vyjadrí rozsah ako podiel zástupcov zamestnancov medzi členmi v správnych alebo dozorných orgánoch, alebo v ich výboroch, alebo v riadiacom výbore zodpovednom za útvary spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za zisk, za predpokladu, že existujú zástupcovia zamestnancov, alebo
   b) neustanovuje pre zamestnancov premenenej spoločnosti, ▌ktorí sa nachádzajú v iných členských štátoch, rovnaký nárok na výkon práva účasti na spolurozhodovaní ako pre zamestnancov v cieľovom členskom štáte.

3.  V prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku upravia členské štáty účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v premenenej spoločnosti a ich spolurozhodovanie v rámci vymedzenia týchto práv, obdobne a s prihliadnutím na odseky 4 až 7 tohto článku podľa zásad a postupov ustanovených v článku 12 ods. 2 ▌a 4 nariadenia (ES) č. 2157/2001 a v týchto ustanoveniach smernice 2001/86/ES:

   a) článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 2 písm. a) bod i), článok 3 ods. 2 písm. b) a článok 3 ods. 3, prvé dve vety článku 3 ods. 4 ▌, článok 3 ods. 5 ▌a článok 3 ods. 7;
   b) článok 4 ods. 1, článok 4 ods. 2 písm. a), g) a h), článok 4 ods. 3 a článok 4 ods. 4;
   c) článok 5;
   d) článok 6;
   e) článok 7 ods. 1 okrem druhej zarážky v písmene b);
   f) články 8, ▌10, 11 a 12;
   g) časť 3 písmeno a) prílohy.

4.  Pri stanovení zásad a postupov uvedených v odseku 3 členské štáty:

   a) udelia osobitnému vyjednávaciemu orgánu právo, aby dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov, ktorí zastupujú aspoň dve tretiny zamestnancov, rozhodol o tom, že sa rokovania vôbec nezačnú alebo že sa už začaté rokovania ukončia a uplatní sa pravidlo o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré platí v cieľovom členskom štáte;
   b) v prípade, ak po predchádzajúcich rokovaniach platia štandardné pravidlá pre účasť na spolurozhodovaní a bez toho, aby boli takéto pravidlá dotknuté, môžu rozhodnúť o obmedzení účasti zástupcov zamestnancov v správnom orgáne premenenej spoločnosti. Ak však v správnom alebo dozornom orgáne spoločnosti ▌tvorili zástupcovia zamestnancov aspoň jednu tretinu, potom výsledkom tohto zníženia podielu nesmie byť nižší podiel zástupcov zamestnancov v správnom orgáne než jedna tretina;
   c) zabezpečia, aby pravidlá upravujúce účasť zamestnancov na spolurozhodovaní platné pred cezhraničnou premenou platili až do dňa uplatnenia akýchkoľvek následne dohodnutých pravidiel, alebo ak neexistujú dohodnuté pravidlá, do uplatnenia štandardných pravidiel v súlade s písmenom a) časti 3 prílohy.

5.  Poskytnutie práv účasti na spolurozhodovaní aj zamestnancom premenenej spoločnosti zamestnaným v inom členskom štáte uvedené v odseku 2 písm. b) nezaväzuje členské štáty, ktoré rozhodli o takomto poskytnutí, aby zohľadňovali počet týchto zamestnancov pri výpočte stropu zamestnancov, pri prekročení ktorého vzniká právo účasti na spolurozhodovaní podľa vnútroštátneho práva.

6.  V prípade, že premenená spoločnosť sa bude riadiť systémom účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v súlade s pravidlami uvedenými v odseku 2, musí mať táto spoločnosť takú právnu formu, ktorá umožňuje uplatňovanie práva na účasť na spolurozhodovaní.

7.  Ak sa v premenenej spoločnosti uplatňuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, táto spoločnosť musí prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany práva účasti zamestnancov na spolurozhodovaní pre prípady následného cezhraničného alebo vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo premeny počas štyroch rokov po dni, v ktorom nadobudne účinnosť táto cezhraničná premena, a to pri primeranom uplatnení pravidiel obsiahnutých v odsekoch 1 až 6.

8.  Spoločnosť bez zbytočného odkladu oznámi svojim zamestnancom alebo ich zástupcom výsledok rokovaní týkajúcich sa účasti zamestnancov na spolurozhodovaní.

Článok 86m

Osvedčenie predchádzajúce premene

1.  Členské štáty určia súd, notársky úrad alebo iný orgán alebo orgány príslušné na preskúmanie zákonnosti cezhraničnej premeny (ďalej len „príslušný orgán“), pokiaľ ide o tú časť postupu, ktorá sa riadi právnymi predpismi pôvodného členského štátu, a na vydanie osvedčenia predchádzajúceho premene osvedčujúceho dodržanie všetkých príslušných podmienok a riadne zavŕšenie všetkých postupov a formálnych náležitostí v pôvodnom členskom štáte.

Takéto zavŕšenie postupov a formálnych náležitostí môže zahŕňať uskutočnenie platieb alebo zabezpečenie platieb či záväzkov nepeňažnej povahy splatných verejným orgánom, alebo dodržiavanie osobitných odvetvových požiadaviek vrátane zabezpečenia platieb alebo záväzkov vyplývajúcich z prebiehajúcich konaní.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosť ▌priložila k žiadosti o získanie osvedčenia predchádzajúceho premene tieto dokumenty:

   a) návrh zmluvy o premene uvedený v článku 86d;
   b) správu a prípadne priložené stanovisko uvedené v článku 86e, ako aj správu uvedenú v článku 86g, ak sú k dispozícii;
   ba) všetky pripomienky predložené v súlade s článkom 86h ods. 1;
   c) informácie o schválení valným zhromaždením ▌ podľa článku 86i.

3.  Členské štáty môžu požadovať, aby sa k žiadosti o získanie osvedčenia predchádzajúceho premene priložili dodatočné informácie, napríklad o:

   a) počte zamestnancov v čase vypracovania návrhu zmluvy o premene;
   b) dcérskych spoločnostiach a ich príslušnom geografickom rozčlenení;
   c) plnení záväzkov spoločnosti splatných verejným orgánom.

Na účely tohto odseku môžu príslušné orgány požadovať tieto informácie, ak ich nedostali, od iných relevantných orgánov.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby žiadosť uvedenú v odsekoch 2 a 3 vrátane predloženia akýchkoľvek informácií a dokumentov bolo možné úplne vyplniť online bez potreby dostaviť sa osobne pred príslušný orgán uvedený v odseku 1, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

5.  Pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ako sa stanovuje v článku 86l, príslušný orgán v pôvodnom členskom štáte overí, či návrh zmluvy o cezhraničnej premene uvedený v odseku 2 tohto článku zahŕňa informácie o postupoch, ktorými sa stanovujú príslušné opatrenia, a o prípadných možnostiach, pokiaľ ide o takéto opatrenia.

6.  V rámci posúdenia ▌podľa odseku 1 príslušný orgán preskúma:

   a) všetky dokumenty a informácie predložené orgánu v súlade s odsekmi 2 a 3;
   b) v prípade potreby oznámenie spoločnosti o tom, že postup uvedený v článku 86l ods. 3 a 4 sa začal.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby sa posúdenie uvedené v odseku 1 vykonalo do troch mesiacov od dňa prijatia dokumentov a informácií týkajúcich sa schválenia cezhraničnej premeny valným zhromaždením spoločnosti. Výsledok bude mať jednu z týchto podôb:

   a) ak sa zistí, že cezhraničná premena ▌spĺňa všetky príslušné podmienky a že boli zavŕšené všetky potrebné postupy a formálne náležitosti, príslušný orgán vydá osvedčenie predchádzajúce premene;
   b) ak sa zistí, že cezhraničná premena nespĺňa všetky príslušné podmienky alebo že neboli zavŕšené všetky potrebné postupy a/alebo formálne náležitosti, príslušný orgán nevydá osvedčenie predchádzajúce premene a informuje spoločnosť o dôvodoch svojho rozhodnutia. V takom prípade môže príslušný orgán spoločnosti poskytnúť možnosť splniť príslušné podmienky alebo zavŕšiť postupy a formálne náležitosti v primeranej lehote.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán nevydal osvedčenie predchádzajúce premene, ak sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zistí, že cezhraničná premena sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnym právnym predpisom alebo právnym predpisom EÚ alebo ich obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti.

9.  Ak má príslušný orgán na základe preskúmania zákonnosti uvedeného v odseku 1 závažné pochybnosti svedčiace o tom, že cezhraničná premena sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnym právnym predpisom alebo právnym predpisom EÚ alebo ich obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti, zoberie do úvahy relevantné skutočnosti a okolnosti, ako sú orientačné faktory (ak sú relevantné a nie sú posudzované samostatne), o ktorých sa príslušný orgán dozvedel počas preskúmania zákonnosti uvedeného v odseku 1, a to aj prostredníctvom konzultácií s relevantnými orgánmi. Posúdenie na účely tohto odseku sa vykonáva od prípadu k prípadu na základe postupu, ktorý sa riadi vnútroštátnym právom.

10.  Ak je na účely posúdenia podľa odseku 8 potrebné zohľadniť dodatočné informácie alebo vykonať dodatočné vyšetrovacie činnosti, lehota troch mesiacov stanovená v odseku 7 sa môže predĺžiť najviac o ďalšie 3 mesiace.

11.  Ak pre zložitosť cezhraničného konania nie je možné vykonať posúdenie v lehotách stanovených v tomto článku, členské štáty zabezpečia, aby bol žiadateľ informovaný o dôvodoch akéhokoľvek zdržania pred uplynutím pôvodnej lehoty.

12.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené v súlade s odsekom 1 mohli viesť konzultácie s inými relevantnými orgánmi s právomocami v rôznych oblastiach, ktorých sa týka cezhraničná premena, vrátane orgánov z cieľového členského štátu a získať od týchto orgánov a spoločnosti informácie a dokumenty potrebné na vykonanie kontroly zákonnosti v medziach procesnoprávneho rámca stanoveného vnútroštátnym právom. V priebehu posúdenia môže príslušný orgán využiť služby nezávislého znalca.

Článok 86o

▌ Zaslanie osvedčenia predchádzajúceho premene

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa ▌osvedčenie predchádzajúce premene poskytlo orgánom uvedeným v článku 86p ods. 1 prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22.

Členské štáty tiež zabezpečia, aby osvedčenie predchádzajúce premene bolo dostupné prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22.

2.  Prístup k informáciám podľa odseku 1 je pre príslušné orgány uvedené v článku 86p ods. 1 a pre registre bezplatný.

Článok 86p

Preskúmanie zákonnosti cezhraničnej premeny zo strany cieľového členského štátu

1.  Členské štáty určia súd, notársky úrad alebo iný orgán príslušný na preskúmanie zákonnosti cezhraničnej premeny, pokiaľ ide o tú časť postupu, ktorá sa riadi právnymi predpismi cieľového členského štátu, a na schválenie cezhraničnej premeny, ak boli riadne zavŕšené všetky príslušné podmienky a ▌formálne náležitosti v cieľovom členskom štáte.

Príslušný orgán cieľového členského štátu zabezpečí najmä to, aby spoločnosť po navrhovanej premene dodržiavala ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov o zakladaní spoločností a ich zápise do registra, a v prípade potreby aj to, aby sa opatrenia týkajúce sa účasti zamestnancov na spolurozhodovaní určovali v súlade s článkom 86l.

2.  Na účely odseku 1 spoločnosť uskutočňujúca cezhraničnú premenu predloží orgánu uvedenému v odseku 1 návrh zmluvy o cezhraničnej premene schválený valným zhromaždením uvedeným v článku 86i.

3.  Každý členský štát zabezpečí, aby žiadosť spoločnosti uskutočňujúcej cezhraničnú premenu uvedenú v odseku 1 vrátane predloženia prípadných informácií a dokumentov bolo možné v plne miere vyplniť online bez potreby osobne sa dostaviť pred príslušný orgán, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

4.  Príslušný orgán uvedený v odseku 1 schváli cezhraničnú premenu ihneď po tom, ako dokončí posúdenie príslušných podmienok.

5.  Príslušný orgán uvedený v odseku 1 prijme osvedčenie predchádzajúce premene uvedené v článku 86o ods. 1 ako presvedčivé potvrdenie o riadnom zavŕšení postupov a formálnych náležitostí v zmysle vnútroštátneho práva pôvodného členského štátu, bez ktorého nemožno schváliť cezhraničnú premenu.

Článok 86q

Zápis do registra

1.  Podľa práva pôvodného členského štátu a cieľového členského štátu sa vzhľadom na územie uvedených štátov určí postup, akým sa zverejnení zavŕšenie cezhraničnej premeny v registri.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa do ich registrov zapísali aspoň tieto informácie, ktoré sa následne zverejnia a sprístupnia prostredníctvom systému uvedeného v článku 22:

   a) do registra cieľového členského štátu – že zápis premenenej spoločnosti ▌je výsledkom cezhraničnej premeny ▌;
   b) do registra cieľového členského štátu – dátum zápisu premenenej spoločnosti;
   c) do registra pôvodného členského štátu – že výmaz alebo odstránenie spoločnosti z registra je výsledkom cezhraničnej premeny ▌;
   d) do registra pôvodného členského štátu – dátum výmazu alebo odstránenia spoločnosti z registra;
   e) do registrov pôvodného členského štátu a cieľového členského štátu – registračné číslo, názov a právna forma spoločnosti v pôvodnom členskom štáte a registračné číslo, názov a právna forma premenenej spoločnosti v cieľovom členskom štáte.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby register v cieľovom členskom štáte upovedomil register v pôvodnom členskom štáte o tom, že cezhraničná premena nadobudla účinnosť, a to prostredníctvom systému uvedeného v článku 22. Členské štáty takisto zabezpečia, aby zápis spoločnosti uskutočňujúcej premenu bol odstránený okamžite ▌po prijatí daného oznámenia.

Článok 86r

Dátum nadobudnutia účinnosti cezhraničnej premeny

Dátum nadobudnutia účinnosti cezhraničnej premeny sa určuje právnymi predpismi cieľového členského štátu. Uvedený dátum musí nasledovať až po uskutočnení preskúmania ▌uvedeného v článku 86p.

Článoke 86s

Účinky cezhraničnej premeny

Cezhraničná premena uskutočnená v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica, má z dôvodu nadobudnutia účinnosti cezhraničnej premeny a od dátumu uvedeného v článku 86r tieto účinky:

   a) všetky aktíva a pasíva spoločnosti ▌vrátane všetkých zmlúv, úverov, práv a povinností naďalej existujú v premenenej spoločnosti;
   b) spoločníci spoločnosti sú naďalej spoločníkmi premenenej spoločnosti, pokiaľ si neuplatnia právo na odchod stanovené v článku 86j ods. 1;
   c) práva a povinnosti spoločnosti ▌vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zamestnaneckých vzťahov, ktoré existovali v čase, keď cezhraničná premena nadobudla účinnosť, naďalej existujú v premenenej spoločnosti ▌.

Článok 86t

Zodpovednosť nezávislých znalcov

V právnych predpisoch členských štátov sa stanovia pravidlá upravujúce aspoň občianskoprávnu zodpovednosť nezávislého znalca zodpovedného za vypracovanie správy uvedenej v článku 86g ▌.

Členské štáty majú zavedené pravidlá na zabezpečenie toho, aby znalec alebo právnická osoba, v mene ktorej znalec pôsobí, boli nezávislí a neboli v konflikte záujmov vo vzťahu k spoločnosti, ktorá žiada o osvedčenie predchádzajúce premene, a aby stanovisko znalca bolo nestranné, objektívne a vydané s cieľom poskytnúť pomoc príslušnému orgánu v súlade s požiadavkami na nezávislosť a nestrannosť podľa platných právnych predpisov alebo profesijných noriem, ktoré sa na znalca vzťahujú.

Článok 86u

Platnosť

Cezhraničnú premenu, ktorá nadobudla účinnosť v súlade s postupmi, ktorými sa transponuje táto smernica, nemožno vyhlásiť za neplatnú.

Týmto nie je dotknutá právomoc členských štátov, okrem iného v oblasti trestného práva, financovania terorizmu, sociálneho práva, zdaňovania a presadzovania práva, ukladať opatrenia a sankcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi po dátume nadobudnutia účinnosti cezhraničnej premeny.

______________

(*) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

"

(5)  V článku 119 sa odsek 2 mení takto:

a)  na konci písmena c) sa dopĺňa tento text „; alebo“;

b)  dopĺňa sa toto písmeno d):"

„d) jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a pasíva na inú existujúcu spoločnosť (ďalej len „preberajúca spoločnosť“) bez toho, aby preberajúca spoločnosť vydala nové podiely, za predpokladu, že jedna osoba vlastní priamo alebo nepriamo všetky podiely v spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, alebo že spoločníci spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, vlastnia podiely v rovnakom pomere vo všetkých spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.“;

"

(6)  Článok 120 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

„Článok 120

Ďalšie ustanovenia o rozsahu pôsobnosti

"

b)  V článku 120 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Členské štáty zabezpečia, aby sa táto kapitola neuplatňovala za týchto okolností:

   a) spoločnosť alebo spoločnosti sú v likvidácii a začali rozdeľovať aktíva svojim držiteľom podielov;

   d) na spoločnosť sa uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií, právomoci a mechanizmy stanovené v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ;

"

f)  dopĺňa sa tento odsek:"

„5. Členské štáty môžu rozhodnúť, že túto kapitolu neuplatnia na spoločnosti:

   a) ktoré sú v konkurznom konaní alebo prechádzajú preventívnou reštrukturalizáciou;
   b) ktoré sú predmetom iného likvidačného konania, než sa uvádza v odseku 4 písm. a), alebo
   c) v ktorých sa vykonávajú opatrenia na predchádzanie kríze v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 101 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ.“;

"

(7)  Článok 121 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa vypúšťa písmeno a);

b)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. K ustanoveniam a formálnym náležitostiam uvedeným v odseku 1 písm. b) patria najmä ustanovenia vzťahujúce sa na rozhodovací proces týkajúci sa zlúčenia alebo splynutia a ochrany zamestnancov, pokiaľ ide o ich práva iné ako práva podľa článku 133.“;

"

(8)  Článok 122 sa mení takto:

a)  písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:"

„a) právnu formu, obchodné meno a umiestnenie sídla spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, a právnu formu, obchodné meno a umiestnenie sídla, ktoré by mala mať spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

   b) výmenný pomer cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti a prípadne výšku peňažného doplatku;“

"

b)   písmeno h) sa nahrádza takto:"

„h) akékoľvek osobitné výhody, ktoré sa poskytnú ▌členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov spoločnosti, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí;

"

c)   písmeno i) sa nahrádza takto:"

i) v uplatniteľných prípadoch akt alebo akty o založení spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, a stanovy, ak predstavujú osobitný dokument“;

"

d)   dopĺňajú sa tieto písmená m) a n):"

„m) podrobnosti o ponuke peňažnej náhrady pre spoločníkov ▌v súlade s článkom 126a;

   n) ▌záruky, napríklad garancie alebo prísľuby, ak sa poskytnú veriteľom.

"

(9)  Články 123 a 124 sa nahrádzajú takto:"

Článok 123

Zverejnenie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa nasledujúce dokumenty zverejnili a sprístupnili verejnosti v ▌registroch členských štátov každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení a splynutí aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 126:

   a) spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí;
   b) oznámenie informujúce spoločníkov, veriteľov a zástupcov zamestnancov spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, resp. pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, samotných zamestnancov, o tom, že najneskôr 5 pracovných dní pred dátumom valného zhromaždenia môžu príslušnej spoločnosti predložiť pripomienky týkajúce sa spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí.

Členské štáty môžu požadovať, aby sa správa nezávislého znalca, pokiaľ bola vypracovaná v súlade s článkom 125, zverejnila a sprístupnila verejnosti v registri.

Členské štáty zabezpečia, aby mala spoločnosť možnosť vymazať zo zverejňovanej správy nezávislého znalca dôverné informácie.

Dokumenty zverejňované v súlade s týmto odsekom musia byť prístupné aj prostredníctvom systému uvedeného v článku 22.

2.  Členské štáty môžu vyňať spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení alebo splynutí z požiadavky na zverejnenie uvedenej v odseku 1, ak v nepretržitom období začínajúcom aspoň jeden mesiac pred určeným dátumom valného zhromaždenia podľa článku 126 a končiacom po skončení tohto valného zhromaždenia sprístupnia verejnosti bezplatne dokumenty uvedené v odseku 1 na svojom webovom sídle.

Členské štáty však nepodmienia túto výnimku inými požiadavkami ani obmedzeniami okrem tých, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti webového sídla a pravosti dokumentov, a to len v rozsahu, v ktorom sú primerané na dosiahnutie uvedených cieľov.

3.  Keď spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení alebo splynutí zverejňujú spoločný návrh zmluvy na cezhraničné zlúčenie v súlade s odsekom 2 tohto článku, aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 126 poskytnú príslušným vnútroštátnym registrom tieto informácie, ktoré sa majú zverejniť:

   a) právna forma, názov a sídlo každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, a právna forma, názov a registrované sídlo navrhované pre každú novovytvorenú spoločnosť;
   b) register, v ktorom sú uložené dokumenty uvedené v článku 14 týkajúce sa každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, a číslo zápisu v tomto registri;
   c) informácie o opatreniach prijatých na účely uplatňovania práv veriteľov, zamestnancov a spoločníkov pre každú zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí;
   d) podrobnosti o webovom sídle, na ktorom možno online a bezplatne získať spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, oznámenie a správu znalca podľa odseku 1 a úplné informácie o opatreniach uvedených v písmene c) tohto odseku.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 3 mohli v plnej miere vyplniť online bez toho, aby bolo nutné, aby sa žiadatelia osobne dostavili pred príslušný orgán v ▌ členských štátoch spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami kapitoly III hlavy I.

5.  Ak nie je nutné, aby zlúčenie alebo splynutie bolo schválené valným zhromaždením preberajúcej spoločnosti v súlade s článkom 126 ods. 3, zverejnenie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku sa uskutoční aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia druhej spoločnosti alebo druhých spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.

6.  Okrem zverejnenia podľa odsekov 1, 2 a 3 môžu členské štáty požadovať, aby sa spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí alebo informácie uvedené v odseku 3 zverejnili v celoštátnom vestníku alebo cez centrálnu elektronickú platformu v súlade s článkom 16 ods. 3. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby register zaslal príslušné informácie do celoštátneho vestníka.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby dokumentácia uvedená v odseku 1 alebo informácie uvedené v odseku 3 boli bezplatne prístupné verejnosti prostredníctvom systému prepojenia registrov.

Členské štáty ďalej zabezpečia, aby akékoľvek poplatky, ktoré registre účtujú spoločnosti za poskytnutie informácií podľa odsekov 1 a 3 a v príslušných prípadoch aj za zverejnenie podľa odseku 5, neprekročili náklady na poskytovanie takýchto služieb.

Článok 124

Správa ▌ správneho alebo riadiaceho orgánu pre spoločníkov a zamestnancov

1.  Riadiaci alebo správny orgán každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí vypracuje správu pre spoločníkov a zamestnancov obsahujúcu vysvetlenie a odôvodnenie právnych a hospodárskych aspektov cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ako aj vysvetlenie dôsledkov cezhraničného zlúčenia alebo splynutia pre zamestnancov.

2.  V správe uvedenej v odseku 1 sa konkrétne vysvetlia dôsledky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia na budúcu podnikateľskú činnosť spoločnosti.

Musí obsahovať aj časť pre spoločníkov a časť pre zamestnancov.

3.  V časti správy pre spoločníkov sa musí konkrétne vysvetliť:

   aa) peňažná náhrada a metóda použitá na jej stanovenie;
   b) výmenný pomer podielov a v príslušných prípadoch metóda alebo metódy použité na jeho stanovenie;

   d) dôsledky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia pre spoločníkov;
   e) práva a prostriedky nápravy, ktoré majú spoločníci k dispozícii ▌ v súlade s článkom 126a.

3a.  Časť správy pre spoločníkov sa nevyžaduje, ak všetci spoločníci spoločnosti súhlasili s tým, že sa tejto požiadavky vzdávajú. Členské štáty môžu vyňať spoločnosti s jedným spoločníkom z ustanovení tohto článku.

4.  V časti správy pre zamestnancov sa konkrétne vysvetlia:

   ca) dôsledky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, pokiaľ ide o zamestnanecké vzťahy, a v príslušných prípadoch aj akékoľvek opatrenie na ich zabezpečenie;
   cb) akékoľvek dôležité zmeny v uplatniteľných podmienkach zamestnávania a v umiestnení miest podnikateľskej činnosti spoločnosti;
   d) spôsob, akým sa faktory uvedené v písmenách ca) a cb) týkajú aj dcérskych spoločností spoločnosti.

4aa.  Ak riadiaci alebo správny orgán spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí dostane v primeranej lehote stanovisko o častiach správy uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 od zástupcov jej zamestnancov, alebo ak neexistujú takíto zástupcovia, od samotných zamestnancov, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, spoločníci o tom budú informovaní a uvedené stanovisko sa priloží k uvedenej správe.

4a.  Časť pre zamestnancov sa nevyžaduje v prípade, že spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí a jej dcérske spoločnosti, ak existujú, nemajú žiadnych zamestnancov okrem tých, ktorí tvoria súčasť riadiaceho alebo správneho orgánu.

5.  Každá spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí sa môže rozhodnúť, či vypracuje jednu správu, ktorá bude obsahovať dve časti uvedené v odsekoch 3 a 4, alebo či vypracuje samostatné správy pre spoločníkov a zamestnancov.

6.  Správa uvedená v odseku 1 alebo správy uvedené v odseku 5 sa sprístupnia v každom prípade elektronicky, spolu so spoločným návrhom zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ak je k dispozícii, spoločníkom a zástupcom zamestnancov každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, alebo, ak takíto zástupcovia neexistujú, samotným zamestnancom, najneskôr 6 týždňov pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 126.

Ak však nie je nutné, aby zlúčenie alebo splynutie bolo schválené valným zhromaždením preberajúcej spoločnosti v súlade s článkom 126 ods. 3, správa sa sprístupní aspoň šesť týždňov pred dátumom valného zhromaždenia druhej spoločnosti alebo druhých spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.

8.  Ak sa v súlade s odsekom 3 upúšťa od časti pre spoločníkov uvedenej v odseku 3 a časť pre zamestnancov podľa odseku 4 sa v súlade s odsekom 4a nevyžaduje, správa uvedená v odseku 1 sa nevyžaduje.

9.  Odsekmi 1 až 8 nie sú dotknuté uplatniteľné práva na informovanie a porady a konania začaté na vnútroštátnej úrovni v nadväznosti na transpozíciu smerníc 2002/14/ES a 2009/38/ES.

"

(10)  Článok 125 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňa tento druhý pododsek:"

„Ak však nie je nutné, aby zlúčenie alebo splynutie bolo schválené valným zhromaždením preberajúcej spoločnosti v súlade s článkom 126 ods. 3, správa sa sprístupní aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia druhej spoločnosti alebo druhých spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Správa uvedená v odseku 1 v každom prípade zahŕňa stanovisko znalcov k tomu, či sú peňažná náhrada a výmenný pomer podielov primerané. Pokiaľ ide o peňažnú náhradu uvedenú v článku 122 písm. m), znalci zvážia akúkoľvek trhovú cenu týchto podielov v spoločnostiach podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí pred oznámením návrhu na zlúčenie alebo splynutie alebo pred zistením hodnoty spoločností, s výnimkou účinku navrhovaného zlúčenia alebo splynutia, určeného podľa všeobecne uznávaných metód oceňovania. V správach sa musí aspoň:

   a) uviesť metóda alebo metódy použité na stanovenie navrhovanej peňažnej náhrady;
   b) uviesť metóda alebo metódy použité na stanovenie navrhovaného výmenného pomeru podielov;
   c) uviesť, či použitá metóda alebo použité metódy sú primerané na posúdenie peňažnej náhrady a výmenného pomeru podielov, a uviesť hodnotu, ktorá sa stanovila použitím každej z týchto metód, a poskytnúť stanovisko k pomernej závažnosti pripisovanej jednotlivým metódam pri stanovení hodnoty, o ktorej sa rozhodlo; a v prípade, že v spoločnostiach podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí sa používajú rôzne metódy, aj to, či bolo použitie rôznych metód odôvodnené;
   d) opísať každý osobitný problém pri oceňovaní, ktorý sa vyskytol.

Znalci majú právo získať od spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí všetky informácie, ktoré považujú za potrebné na splnenie svojich povinností.“

"

c)  v odseku 4 sa dopĺňa táto veta:"

„Členské štáty môžu vyňať spoločnosti s jedným spoločníkom z ustanovení tohto článku.“

"

(11)  Článok 126 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. V príslušných prípadoch vezme valné zhromaždenie každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí na vedomie správy uvedené v článkoch 124 ▌a 125, stanoviská zamestnancov predložené v súlade s článkom 124 a pripomienky predložené v súlade s článkom 123 a prostredníctvom uznesenia rozhodne o schválení spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí a o tom, či treba prispôsobiť akt o založení a stanovy, ak predstavujú osobitné dokumenty.“

"

b)  Dopĺňa sa tento odsek 4:"

„4. Členské štáty zabezpečia, aby schválenie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia valným zhromaždením nebolo možné napadnúť ▌ výlučne z týchto dôvodov:

   a) výmenný pomer podielov uvedený v článku 122 písm. b) je neprimerane stanovený;
   b) peňažná náhrada uvedená v článku 122 písm. m) je neprimerane stanovená;

   d) informácie poskytované v zmysle písmen a) alebo b) nie sú v súlade s právnymi požiadavkami.“

"

(12)  Vkladajú sa ▌tieto články:"

„Článok 126a

Ochrana spoločníkov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby ▌aspoň spoločníci spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorí hlasovali proti schváleniu spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, mali právo scudziť svoje podiely za vyplatenie primeranej peňažnej náhrady podľa podmienok stanovených v odsekoch 2 až 6 , pokiaľ by v dôsledku zlúčenia alebo splynutia nadobudli podiely v spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia, ktorá by sa riadila právom iného členského štátu ako členského štátu príslušnej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí.

Členské štáty môžu poskytnúť takéto právo aj ostatným spoločníkom spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí.

Členské štáty môžu požadovať, aby bol výslovný nesúhlas so spoločným návrhom zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí a/alebo úmysel spoločníkov uplatniť si právo scudziť svoje podiely riadne zdokumentovaný najneskôr na valnom zhromaždení uvedenom v článku 126. Členské štáty môžu povoliť, aby sa záznam námietky proti spoločnému návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí považoval za riadne zdokumentovanie zamietavého hlasovania.

2.  Členské štáty stanovia lehotu, v ktorej spoločníci uvedení v odseku 1 musia poskytnúť príslušnej spoločnosti, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, svoje vyhlásenie o tom, že sa rozhodli uplatniť si právo scudziť svoje podiely. Táto lehota nepresiahne jeden mesiac po valnom zhromaždení uvedenom v článku 126. Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti podieľajúce sa na zlúčení alebo splynutí poskytli elektronickú adresu na elektronické prijatie tohto vyhlásenia.

3.  Členské štáty ďalej stanovia lehotu, v ktorej sa má zaplatiť peňažná náhrada uvedená v spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí. Táto lehota nesmie trvať dlhšie ako dva mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia podľa článku 129.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby každý spoločník, ktorý poskytol vyhlásenie o tom, že sa rozhodol uplatniť si právo scudziť podiely, ale ktorý sa domnieva, že peňažná náhrada ponúkaná príslušnou spoločnosťou podieľajúcou sa na zlúčení alebo splynutí nie je primerane stanovená, bol oprávnený požiadať príslušné orgány alebo orgány poverené na základe vnútroštátneho práva, aby rozhodli o dodatočnej peňažnej náhrade. Členské štáty stanovia lehotu na predloženie žiadosti o dodatočnú peňažnú náhradu.

Členské štáty môžu stanoviť, že konečné rozhodnutie o poskytnutí dodatočnej peňažnej náhrady platí pre tých spoločníkov príslušnej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, ktorí poskytli vyhlásenie o tom, že sa rozhodli uplatniť si právo scudziť svoje podiely v súlade s odsekom 2.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa práva uvedené v odsekoch 1 až 6 riadili vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, a aby výlučná právomoc na riešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa týchto práv patrila príslušnému členskému štátu.

6.   Členské štáty ▌zabezpečia, aby spoločníci spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorí nemali alebo si neuplatnili právo scudziť svoje podiely, ale ktorí sa domnievajú, že výmenný pomer podielov je neprimeraný, mohli tento ▌pomer ▌ stanovený v spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí ▌ napadnúť a požadovať peňažný doplatok. Toto konanie sa začne pred príslušnými orgánmi alebo subjektmi poverenými podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorému podlieha príslušná spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, v lehote stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi daného členského štátu a nebráni zápisu cezhraničného zlúčenia alebo splynutia do registra. Rozhodnutie je záväzné pre spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného splynutia alebo zlúčenia.

Členské štáty môžu tiež stanoviť, že výmenný pomer podielov, ako je stanovený v rozhodnutí, platí pre tých spoločníkov príslušnej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, ktorí nemali alebo si neuplatnili právo scudziť svoje podiely.

7.  Členské štáty môžu tiež stanoviť, že spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, môže poskytnúť podiely alebo inú náhradu namiesto peňažného doplatku.

Článok 126b

Ochrana veriteľov

1.  Členské štáty stanovia primeraný systém ochrany záujmov veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí a neboli splatné v čase tohto zverejnenia.

Členské štáty zabezpečia, aby veritelia, ktorí nie sú spokojní so zárukami ponúkanými v spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ako sa stanovuje v článku 122 písm. m), mohli do troch mesiacov od zverejnenia spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí uvedeného v článku 123 požiadať príslušný správny alebo súdny orgán o primerané záruky, pokiaľ môžu vierohodne preukázať, že v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo splynutia je ohrozené uspokojenie ich pohľadávok a že od spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí nedostali primerané záruky.

Členské štáty zabezpečia, aby záruky záviseli od nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia v súlade s článkom 129.

2.   Členské štáty môžu požadovať, aby riadiaci alebo správny orgán spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí poskytol vyhlásenie presne vyjadrujúce súčasnú finančnú situáciu týchto spoločností ku dátumu vyhlásenia, a to najskôr jeden mesiac pred jeho zverejnením. Vo vyhlásení sa uvedie, že na základe informácií dostupných riadiacemu alebo správnemu orgánu spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí ku dňu vyhlásenia a po vykonaní primeraných vyšetrovaní sa nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by spoločnosť, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia, nedokázala plniť záväzky v čase ich splatnosti. Vyhlásenie sa zverejní spolu so spoločným návrhom zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí v súlade s článkom 123.

3.   Odsekmi ▌2 a 3 nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí v súvislosti s uskutočnením platieb alebo zabezpečením platieb alebo záväzkov nefinančnej povahy splatných verejným orgánom.“

Článok 126c

Informovanie zamestnancov a porady s nimi

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa práva zamestnancov na informovanie a porady dodržiavali v súvislosti s cezhraničným zlúčením alebo splynutím a tieto práva sa uplatňovali v súlade s právnym rámcom stanoveným v smernici 2002/14/ES a smernici 2001/23/ES, ak sa cezhraničné zlúčenie alebo splynutie považuje za prevod podniku v zmysle smernice 2001/23/ES a ak je to uplatniteľné v prípade podnikov s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupín podnikov s významom na úrovni Spoločenstva v súlade so smernicou 2009/38/ES. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať práva na informovanie a porady na iné spoločnosti ako tie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 2002/14/ES.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 124 ods. 4aa a článok 123 ods. 1 písm. b), členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavali práva zamestnancov na informovanie a porady, a to aspoň pred tým, ako sa rozhodne o spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí alebo o správe uvedenej v článku 124, podľa toho, čo nastane skôr, tak, aby sa zamestnancom poskytla odôvodnená odpoveď pred valným zhromaždením uvedeným v článku 126.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia a/alebo platné postupy, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, členské štáty určia praktické opatrenia na uplatňovanie práva na informovanie a porady v súlade s článkom 4 smernice 2002/14/ES.“

"

(13)  Článok 127 sa nahrádza takto:"

Článok 127

Osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu

1.  Členské štáty určia súd, notára alebo iný orgán alebo orgány príslušné („príslušný orgán“) na preskúmanie zákonnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, pokiaľ ide o tú časť postupu, ktorá sa riadi právnymi predpismi členského štátu spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, a na vydanie osvedčenia predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu osvedčujúceho dodržanie všetkých príslušných podmienok a riadne zavŕšenie všetkých postupov a formálnych náležitostí v členskom štáte spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí.

Takéto zavŕšenie postupov a formálnych náležitostí môže zahŕňať uskutočnenie platieb alebo zabezpečenie platieb alebo záväzkov nepeňažnej povahy splatných verejným orgánom alebo dodržiavanie osobitných odvetvových požiadaviek vrátane zabezpečenia platieb alebo záväzkov vyplývajúcich z prebiehajúcich konaní.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosť priložila k žiadosti o získanie osvedčenia predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu tieto dokumenty:

   a) návrh zmluvy o zlúčení alebo splynutí uvedený v článku 122;
   b) správu a prípadne priložené stanovisko uvedené v článku 124, ako aj správu uvedenú v článku 125, ak sú k dispozícii;
   ba) všetky pripomienky predložené v súlade s článkom 123 ods. 1;
   c) informácie o schválení valným zhromaždením uvedeným v článku 126.

3.  Členské štáty môžu požadovať, aby sa k žiadosti o získanie osvedčenia predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu priložili dodatočné informácie, napríklad o:

   a) počte zamestnancov v čase vypracovania spoločného návrhu zmluvy o zlúčení alebo splynutí;
   b) dcérskych spoločnostiach a ich príslušnom geografickom rozčlenení;
   c) plnení záväzkov spoločnosti splatných verejným orgánom.

Na účely tohto odseku môžu príslušné orgány požadovať tieto informácie, ak ich nedostali, od iných relevantných orgánov.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby žiadosť uvedenú v odsekoch 2 a 2a vrátane predloženia akýchkoľvek informácií a dokumentov bolo možné úplne vyplniť online bez potreby dostaviť sa osobne pred príslušný orgán uvedený v odseku 1, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

5.  Pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ako sa stanovuje v článku 133, príslušný orgán v členskom štáte spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí overí, či spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí uvedený v odseku 2 tohto článku zahŕňa informácie o postupoch, ktorými sa stanovujú príslušné opatrenia, a o prípadných možnostiach, pokiaľ ide o takéto opatrenia.

6.  V rámci posúdenia podľa odseku 1 príslušný orgán preskúma:

   a) všetky dokumenty a informácie predložené orgánu v súlade s odsekmi 2 a 2a;
   c) v náležitých prípadoch oznámenie spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí o tom, že sa začal postup uvedený v článku 133 ods. 3 a 4.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby sa posúdenie uvedené v odseku 1 vykonalo do troch mesiacov od dátumu prijatia dokumentov a informácií týkajúcich sa schválenia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia valným zhromaždením spoločnosti. Výsledok bude mať jednu z týchto podôb:

   a) ak sa zistí, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie spĺňa všetky príslušné podmienky a že boli zavŕšené všetky potrebné postupy a formálne náležitosti, príslušný orgán vydá osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu;
   b) ak sa zistí, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nespĺňa všetky príslušné podmienky alebo že neboli zavŕšené všetky potrebné postupy a/alebo formálne náležitosti, príslušný orgán nevydá osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu a informuje spoločnosť o dôvodoch svojho rozhodnutia. V takom prípade môže príslušný orgán spoločnosti poskytnúť možnosť splniť príslušné podmienky alebo zavŕšiť postupy a formálne náležitosti v primeranej lehote.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán nevydal osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu, ak sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zistí, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnemu právu alebo právu EÚ alebo jeho obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti.

9.  Ak má príslušný orgán na základe preskúmania zákonnosti uvedeného v odseku 1 závažné pochybnosti svedčiace o tom, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnemu právu alebo právu EÚ alebo jeho obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti, zoberie do úvahy relevantné skutočnosti a okolnosti, ako sú orientačné faktory (ak sú relevantné a nie sú posudzované samostatne), o ktorých sa príslušný orgán dozvedel počas preskúmania zákonnosti uvedeného v odseku 1, a to aj prostredníctvom konzultácií s relevantnými orgánmi. Posúdenie na účely tohto odseku sa vykonáva od prípadu k prípadu na základe postupu, ktorý sa riadi vnútroštátnym právom.

10.  Ak je na účely posúdenia podľa odseku 7 potrebné zohľadniť dodatočné informácie alebo vykonať dodatočné vyšetrovacie činnosti, lehota troch mesiacov stanovená v odseku 6 sa môže predĺžiť najviac o ďalšie 3 mesiace.

11.  Ak pre zložitosť cezhraničného konania nie je možné vykonať posúdenie v lehotách stanovených v tomto článku, členské štáty zabezpečia, aby bol žiadateľ informovaný o dôvodoch akéhokoľvek zdržania pred uplynutím pôvodnej lehoty.

12.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené v súlade s odsekom 1 mohli viesť konzultácie s inými relevantnými orgánmi s právomocami v rôznych oblastiach, ktorých sa týka cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, vrátane orgánov z členského štátu spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia, a získať od týchto orgánov a spoločnosti informácie a dokumenty potrebné na vykonanie kontroly zákonnosti v medziach procesnoprávneho rámca stanoveného vnútroštátnym právom. V priebehu posúdenia môže príslušný orgán využiť služby nezávislého znalca.“

"

(14)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 127a

Zaslanie osvedčenia predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu poskytlo orgánom uvedeným v článku 128 ods. 1 prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22.

Členské štáty tiež zabezpečia, aby osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu bolo dostupné prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22.

2.  Prístup k informáciám podľa odseku 1 je pre príslušné orgány uvedené v článku 128 ods. 1 a pre registre bezplatný.“

"

(15)  Článok 128 sa mení takto:

a)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Na účely odseku 1 ▌ každá spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí predloží orgánu uvedenému v ▌ odseku 1 spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ktorý bol schválený valným zhromaždením podľa článku 126, alebo v prípade, že sa nevyžaduje schválenie valným zhromaždením v súlade s článkom 132 ods. 3, návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ktorý každá zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí schválila v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

"

b)  Dopĺňajú sa tieto odseky ▌:"

3. Každý členský štát zabezpečí, aby žiadosť uvedenú v odseku 1 a predloženú ktoroukoľvek zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorá zahŕňa predloženie akýchkoľvek informácií a dokumentov, bolo možné v plnej miere vyplniť online bez toho, aby bolo nutné, aby sa žiadatelia osobne dostavili pred príslušný orgán uvedený v odseku 1, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

4.  Príslušný orgán uvedený v odseku 1 schváli cezhraničné zlúčenie alebo splynutie ihneď po tom, ako dokončí posúdenie príslušných podmienok.

5.   Osvedčenie alebo osvedčenia predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu uvedené v článku 127a ods. 1 budú prijaté príslušným orgánom členského štátu spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ako presvedčivo potvrdzujúce, že sa riadne zavŕšili postupy a formálne náležitosti, ktoré predchádzali zlúčeniu alebo splynutiu v príslušnom členskom štáte alebo v príslušných členských štátoch. ▌“;

"

(16)  Článok 130 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Právo členských štátov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení a splynutí a spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia, stanoví, akou formou sa v súlade s článkom 16 na území daného štátu zverejní dokončenie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia vo verejnom registri, v ktorom bola každá zo spoločností povinná ukladať dokumenty.“

"

b)  Vkladá sa odsek 1a:"

„1a. Členské štáty zabezpečia, aby sa do ich registrov zapísali aspoň tieto informácie, ktoré sa následne zverejnia a sprístupnia prostredníctvom systému uvedeného v článku 22:

   a) v registri členského štátu spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia – skutočnosť, že zápis spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia, v registri je dôsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;
   b) v registri členského štátu spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia – dátum zápisu spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia, do registra;
   c) v registri členského štátu každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí – dátum výmazu alebo odstránenia spoločnosti z registra;
   d) v registri členského štátu každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí – skutočnosť, že výmaz alebo odstránenie spoločnosti z registra je dôsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;
   e) v registroch členských štátov každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia – čísla zápisu v registri, názvy a právna forma každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia.“

"

(17)  Článok 131 sa mení takto:

a)  ▌ Odsek 1 sa ▌ nahrádza takto:"

„1. Cezhraničné zlúčenie alebo splynutie uskutočnené podľa článku 119 bodu 2 písm. a), c) a d) má od dátumu uvedeného v článku 129 tieto účinky:

   a) všetky pohľadávky a záväzky preberanej spoločnosti na základe tohto článku vrátane všetkých zmlúv, úverov, práv a povinností budú prevedené a budú naďalej existovať v preberajúcej spoločnosti;“;
   b) spoločníci preberanej spoločnosti sa stanú spoločníkmi preberajúcej spoločnosti, pokiaľ si neuplatnia právo na odchod stanovené v článku 126a ods. 1;
   c) preberaná spoločnosť zaniká.“;

"

b)  V odseku 2 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:"

„a) všetky pohľadávky a záväzky spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí na základe tohto článku vrátane všetkých zmlúv, úverov, práv a povinností budú prevedené a budú naďalej existovať v novej spoločnosti;“;

   b) spoločníci spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí sa stanú spoločníkmi novej spoločnosti, pokiaľ si neuplatnia právo na odchod stanovené v článku 126a ods. 1;“;

"

(18)  Článok 132 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak cezhraničné zlúčenie alebo splynutie uskutoční buď spoločnosť, ktorá je vlastníkom všetkých podielov a iných cenných papierov, s ktorými sú spojené hlasovacie práva na valných zhromaždeniach preberanej spoločnosti alebo preberaných spoločností, alebo osoba, ktorá je priamym alebo nepriamym vlastníkom všetkých podielov v preberajúcej spoločnosti a v preberaných spoločnostiach, a preberajúca spoločnosť neprideľuje žiadne podiely v rámci zlúčenia alebo splynutia:

   článok 122 písm. b), c), e) a m), článok 125 a článok 131 ods. 1 písm. b) sa neuplatňujú;
   článok 124 a článok 126 ods. 1 sa neuplatňujú na preberanú spoločnosť alebo na preberané spoločnosti.“;

"

b)  Dopĺňa sa tento odsek 3:"

„3. Pokiaľ sa v právnych predpisoch členských štátov všetkých spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí stanovuje výnimka zo schválenia valným zhromaždením v súlade s článkom 126 ods. 3 a odsekom 1 tohto článku, spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo informácie uvedené v článku 123 ods. 1 až 3 a správy uvedená v článku 124 a článku 124a sa sprístupnia aspoň jeden mesiac pred prijatím rozhodnutia o zlúčení alebo splynutí spoločnosťou v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.“;

"

(19)  Článok 133 sa mení takto:

a)  V odseku 2 sa úvodná časť nahrádza takto:"

„2. Pravidlá o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré prípadne platia v členskom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, sa však neuplatnia, ak je aspoň v jednej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, šesť mesiacov pred zverejnením návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí uvedeného v článku 123 priemerný počet zamestnancov rovný štyrom pätinám uplatniteľného stropu stanoveného v právnych predpisoch členského štátu, ktorého jurisdikcii spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí podlieha, pri ktorom sa aktivuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2001/86/ES, alebo pokiaľ vnútroštátne právo uplatniteľné na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia:“

"

b)  V odseku 4 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) udelia príslušným orgánom spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ak aspoň v jednej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí existuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2001/86/ES, právo, aby sa bez akékoľvek predchádzajúceho rokovania rozhodli bezprostredne používať a dodržiavať odo dátumu zápisu do registra štandardné pravidlá pre účasť uvedené v odseku 3 písm. h), tak ako sú stanovené na základe právnych predpisov toho členského štátu, v ktorom má mať sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;“

"

c)   Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Ak sa v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, uplatňuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, táto spoločnosť musí prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany práva zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní pre prípady akéhokoľvek následného cezhraničného alebo vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo premeny počas štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, a to na základe primeraného uplatnenia pravidiel obsiahnutých v odsekoch 1 až 6.“;

"

d)   Dopĺňa sa tento odsek 8:"

„8. Spoločnosť oznámi svojim zamestnancom alebo ich zástupcom, či si vyberá uplatnenie štandardných pravidiel o účasti na spolurozhodovaní uvedených v ods. 3 písm. h), alebo či začne rokovania v rámci osobitného vyjednávacieho orgánu. V druhom prípade spoločnosť oznámi svojim zamestnancom alebo ich zástupcom výsledok rokovaní bez zbytočného odkladu.“;

"

(20)  Vkladá sa tento článok 133a:"

„Článok 133a

Zodpovednosť nezávislých znalcov

V právnych predpisoch členských štátov sa stanovia pravidlá upravujúce občianskoprávnu zodpovednosť nezávislých znalcov zodpovedných za vypracovanie správy uvedenej v článku 125 ▌.

Členské štáty majú zavedené pravidlá na zabezpečenie toho, aby znalec alebo právnická osoba, v mene ktorej znalec pôsobí, boli nezávislí a neboli v konflikte záujmov vo vzťahu k spoločnosti, ktorá žiada o osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu, a aby stanovisko znalca bolo nestranné, objektívne a vydané s cieľom poskytnúť pomoc príslušnému orgánu v súlade s požiadavkami na nezávislosť a nestrannosť podľa platných právnych predpisov alebo profesijných noriem, ktoré sa na znalca vzťahujú.“

"

(21)  V článku 134 sa dopĺňa tento odsek:"

„Týmto nie je dotknutá právomoc členských štátov okrem iného v oblasti trestného práva, financovania terorizmu, sociálneho práva, zdaňovania a presadzovania práva, ukladania opatrení a sankcií v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi po dátume nadobudnutia účinnosti cezhraničnej premeny.“

"

(22)  V hlave II sa dopĺňa táto kapitola IV:"

„KAPITOLA IV

Cezhraničné rozdelenia kapitálových spoločností

Článok 160a

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na cezhraničné rozdelenie kapitálovej spoločnosti, ktorá bola založená podľa práva členského štátu a ktorá má svoje sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území Únie, ak sa aspoň dve z kapitálových spoločností zúčastnených na rozdelení riadia právnymi predpismi rôznych členských štátov (ďalej len „cezhraničné rozdelenie“).

Článok 160b

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

   (1) „kapitálová spoločnosť“ (ďalej len „spoločnosť“) je spoločnosť, ktorá má niektorú z foriem uvedených v prílohe II;
   (2) „rozdeľovaná spoločnosť“ je spoločnosť, ktorá v procese cezhraničného rozdelenia v prípade úplného rozdelenia prevedie všetky svoje aktíva a pasíva na dve alebo viacero spoločností, alebo v prípade čiastočného rozdelenia alebo rozdelenia so založením nových nástupníckych spoločností prevedie časť svojich aktív a pasív na jednu alebo viacero spoločností;
   (3) „rozdelenie“ znamená operáciu, pri ktorej:
   a) rozdeľovaná spoločnosť, ktorá bola zrušená bez likvidácie, ku dňu svojho zrušenia prevedie všetky svoje aktíva a pasíva na dve alebo viac novozaložených spoločností (ďalej len „nadobúdajúce spoločnosti“) výmenou za vydanie cenných papierov alebo podielov v nadobúdajúcich spoločnostiach spoločníkom rozdeľovanej spoločnosti, prípadne za peňažný doplatok nepresahujúci 10 % menovitej hodnoty uvedených cenných papierov alebo podielov, alebo, ak nie je dostupná menovitá hodnota, za peňažný doplatok nepresahujúci 10 % účtovnej hodnoty ich cenných papierov alebo podielov (ďalej len „úplné rozdelenie“);
   b) rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a pasív na dve alebo viac novozaložených spoločností (ďalej len „nadobúdajúce spoločnosti“) výmenou za vydanie cenných papierov alebo podielov v nadobúdajúcich spoločnostiach, v rozdeľovanej spoločnosti alebo v nadobúdajúcich spoločnostiach aj v rozdeľovanej spoločnosti spoločníkom rozdeľovanej spoločnosti, prípadne za peňažný doplatok nepresahujúci 10 % menovitej hodnoty uvedených cenných papierov alebo podielov, alebo, ak nie je dostupná menovitá hodnota, za peňažný doplatok nepresahujúci 10 % účtovnej hodnoty ich cenných papierov alebo podielov (ďalej len „čiastočné rozdelenie“).
   c) rozdeľovaná spoločnosť prevedie časť svojich aktív a pasív na jednu alebo viac novozaložených spoločností (ďalej len „nadobúdajúce spoločnosti“) výmenou za vydanie cenných papierov alebo podielov v nadobúdajúcich spoločnostiach rozdeľovanej spoločnosti (ďalej len „rozdelenie so založením nových nástupníckych spoločností“).

Článok 160c

Ďalšie ustanovenia o rozsahu pôsobnosti

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 160b ods. 3, sa táto kapitola uplatňuje aj na cezhraničné rozdelenia, pri ktorých sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch aspoň jedného z dotknutých členských štátov umožňuje, aby peňažný doplatok uvedený v článku 160b ods. 3 písm. a) a b) prekročil 10 % menovitej hodnoty alebo, ak nie je dostupná menovitá hodnota, 10 % účtovnej hodnoty cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie nadobúdajúcich spoločností.

3.  Táto kapitola sa neuplatňuje na cezhraničné rozdelenia, pri ktorých ide o spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je kolektívne investovanie kapitálu poskytnutého verejnosťou, podnikajúca na základe zásady rozloženia rizika, ktorej podiely sú spätne odkupované alebo vyplácané na požiadanie ich vlastníkov, a to priamo alebo nepriamo z majetku tejto spoločnosti. Činnosť takejto spoločnosti smerujúca k zaisteniu toho, aby sa burzová hodnota jej podielov príliš nelíšila od jej čistej hodnoty aktív, sa považuje za obdobu takéhoto spätného odkúpenia alebo vyplatenia.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa táto kapitola neuplatňovala za týchto okolností:

   a) rozdeľovaná spoločnosť je v likvidácii a začala rozdeľovať aktíva svojim držiteľom podielov;
   b) na spoločnosť sa uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií, právomoci a mechanizmy stanovené v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ.

5.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že túto kapitolu neuplatnia na spoločnosti:

   a) ktoré sú v konkurznom konaní alebo prechádzajú preventívnou reštrukturalizáciou;
   aa) ktoré sú predmetom iného likvidačného konania, než sa uvádza v odseku 4 písm. a), alebo
   b) v ktorých sa vykonávajú opatrenia na predchádzanie kríze v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 101 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ.

6.  Vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu rozdeľovanej spoločnosti sa upravuje tá časť postupov a formálnych náležitostí, ktoré je potrebné dodržať v súvislosti s cezhraničným rozdelením s cieľom získať osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu, a vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov nadobúdajúcich spoločností sa upravuje tá časť postupu a formálnych náležitostí, ktoré je potrebné dodržať po prijatí osvedčenia predchádzajúceho rozdeleniu v súlade s právom Únie.

Článok 160e

Návrh zmluvy o cezhraničných rozdeleniach

Riadiaci alebo správny orgán rozdeľovanej spoločnosti vypracuje návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení. Návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení obsahuje aspoň tieto náležitosti:

   a) právnu formu, názov a umiestnenie sídla rozdeľovanej spoločnosti a právnu formu, názov a umiestnenie sídla navrhované pre každú novú spoločnosť alebo nové spoločnosti, ktoré sú výsledkom cezhraničného rozdelenia;
   b) výmenný pomer cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločností a prípadne výšku peňažného doplatku;
   c) podmienky prerozdelenia cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie nadobúdajúcich spoločností alebo rozdeľovanej spoločnosti;
   d) navrhovaný orientačný harmonogram cezhraničného rozdelenia;
   e) pravdepodobné vplyvy cezhraničného rozdelenia na zamestnanosť;
   f) dátum, od ktorého si vlastníci cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločností budú môcť uplatniť právo na podiel na zisku s tým spojené, ako aj všetky osobitné podmienky týkajúce sa tohto oprávnenia;
   g) dátum alebo dátumy, od ktorých sa úkony rozdeľovanej spoločnosti považujú na účely účtovníctva za úkony nadobúdajúcich spoločností;
   h) ▌ všetky osobitné výhody poskytnuté členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov rozdeľovanej spoločnosti;
   i) práva udelené nadobúdajúcimi spoločnosťami spoločníkom rozdeľovanej spoločnosti požívajúcim osobitné práva alebo vlastníkom iných cenných papierov ako tých, ktoré predstavujú podiely na základnom imaní rozdelenej spoločnosti, alebo navrhované opatrenia, ktoré sa týchto osôb týkajú;

   j) v príslušných prípadoch akty o založení a stanovy, ak predstavujú osobitné dokumenty, nadobúdajúcich spoločností a akékoľvek zmeny aktu o založení rozdeľovanej spoločnosti v prípade čiastočného rozdelenia;
   k) v príslušných prípadoch údaje o postupoch, ktorými sa stanovia opatrenia na zabezpečenie zapojenia zamestnancov do vymedzovania ich práv na účasť na spolurozhodovaní v nadobúdajúcej spoločnosti podľa článku 160n ▌.
   l) presný opis aktív a pasív rozdeľovanej spoločnosti a vyhlásenie, ako sa tieto aktíva a pasíva rozdelia medzi nadobúdajúce spoločnosti alebo ponechajú rozdeľovanej spoločnosti v prípade čiastočného rozdelenia vrátane ustanovenia o zaobchádzaní s aktívami alebo pasívami, ktoré neboli výslovne pridelené v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení, ako sú napr. aktíva alebo pasíva, ktoré nie sú v čase vypracovania návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení známe;
   m) informácie o ohodnotení aktív a pasív, ktoré sa pridelia každej spoločnosti zúčastňujúcej sa na cezhraničnom rozdelení;
   n) dátum účtovnej závierky rozdeľovanej spoločnosti, ktorý sa použije na stanovenie podmienok cezhraničného rozdelenia;
   o) v prípade potreby rozdelenie podielov a cenných papierov nadobúdajúcich spoločností alebo rozdeľovanej spoločnosti, alebo nadobúdajúcej spoločnosti a zároveň rozdeľovanej spoločnosti medzi spoločníkov rozdeľovanej spoločnosti a kritérium, z ktorého toto rozdelenie vychádza;
   p) podrobnosti o ponuke peňažnej náhrady pre spoločníkov ▌v súlade s článkom 160l;
   q) ▌záruky, napríklad garancie alebo prísľuby, ak sa poskytnú veriteľom.

Článok 160g

Správa riadiaceho alebo správneho orgánu pre spoločníkov a zamestnancov

1.  Riadiaci alebo správny orgán rozdeľovanej spoločnosti vypracuje správu pre spoločníkov a zamestnancov obsahujúcu vysvetlenie a odôvodnenie právnych a hospodárskych aspektov cezhraničného rozdelenia, ako aj vysvetlenie dôsledkov cezhraničného rozdelenia pre zamestnancov.

2.  V správe uvedenej v odseku 1 sa vysvetlia najmä dôsledky cezhraničného rozdelenia na budúcu podnikateľskú činnosť spoločností.

Musí obsahovať aj časť pre spoločníkov a časť pre zamestnancov.

3.  V časti správy pre spoločníkov sa musí konkrétne vysvetliť:

   aa) peňažná náhrada a metóda použitá na jej stanovenie;
   b) výmenný pomer podielov a v uplatniteľných prípadoch metóda použitá na jeho stanovenie;

   d) dôsledky cezhraničného rozdelenia pre spoločníkov;
   e) práva a prostriedky nápravy, ktoré majú spoločníci k dispozícii ▌v súlade s článkom 160l.

4.  Časť správy pre spoločníkov sa však nevyžaduje, ak všetci spoločníci spoločnosti súhlasili s tým, že sa tejto požiadavky vzdávajú. Členské štáty môžu vyňať spoločnosti s jedným spoločníkom z ustanovení tohto článku.

5.  V časti správy pre zamestnancov sa konkrétne vysvetlia:

   ca) dôsledky cezhraničného rozdelenia, pokiaľ ide o zamestnanecké vzťahy, a v príslušných prípadoch aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na ich zabezpečenie;
   cb) akékoľvek dôležité zmeny v uplatniteľných podmienkach zamestnávania a v umiestnení miest podnikateľskej činnosti spoločnosti;
   d) spôsob, akým sa faktory uvedené v písmenách ca) a cb) týkajú aj dcérskych spoločností spoločnosti.

6.  Ak riadiaci alebo správny orgán rozdeľovanej spoločnosti dostane v primeranej lehote stanovisko k častiam správy uvedeným v odsekoch 1, 2 a 4 od zástupcov jej zamestnancov, resp. pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, od samotných zamestnancov, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, spoločníci o tom budú informovaní a toto stanovisko sa priloží k uvedenej správe.

7.  Časť pre zamestnancov sa nevyžaduje v prípade, že spoločnosť a jej dcérske spoločnosti, ak existujú, nemajú žiadnych zamestnancov okrem tých, ktorí tvoria súčasť riadiaceho alebo správneho orgánu.

8.  Spoločnosť sa môže rozhodnúť, či vypracuje jednu správu, ktorá bude obsahovať dve časti uvedené v odsekoch 3 a 4, alebo či vypracuje samostatné správy pre spoločníkov a pre zamestnancov.

9.   Správa uvedená v odseku 1 alebo správy uvedené v odseku 5 sa sprístupnia v každom prípade elektronicky, spolu s návrhom zmluvy o cezhraničnom rozdelení, ak je k dispozícii, spoločníkom a zástupcom zamestnancov rozdeľovanej spoločnosti alebo, pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, samotným zamestnancom, a to najneskôr 6 týždňov pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 160k.

10.  Ak sa v súlade s odsekom 3 upúšťa od časti pre spoločníkov uvedenej v odseku 3 a časť pre zamestnancov podľa odseku 4 sa v súlade s odsekom 4a nevyžaduje, správa uvedená v odseku 1 sa nevyžaduje.

11.  Odsekmi 1 až 8 tohto článku nie sú dotknuté uplatniteľné práva na informovanie a porady a konania začaté na vnútroštátnej úrovni v nadväznosti na transpozíciu smerníc 2002/14/ES a 2009/38/ES.

Článok 160i

Správa nezávislého znalca

1.  Členské štáty zabezpečia, aby nezávislý znalec preskúmal návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení a vypracoval pre spoločníkov správu, ktorá sa im poskytne najneskôr jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 160k ▌. V závislosti od práva členských štátov možno za takéhoto znalca vymenovať fyzickú alebo právnickú osobu.

2.  Správa uvedená v odseku 1 v každom prípade zahŕňa stanovisko znalcov k tomu, či sú peňažná náhrada a výmenný pomer podielov primerané. So zreteľom na peňažnú náhradu uvedenú v článku 160e písm. q) zohľadní znalec akúkoľvek trhovú cenu uvedených podielov v rozdeľovanej spoločnosti pred oznámením návrhu na rozdelenie alebo pred stanovením hodnoty spoločnosti, nezohľadniac účinok navrhovaného rozdelenia, určenú podľa všeobecne uznávaných metód oceňovania. V správe sa musí aspoň:

   a) uviesť metóda použitá na stanovenie navrhovanej peňažnej náhrady;
   b) uviesť metóda použitá na stanovenie navrhovaného výmenného pomeru podielov;
   c) uviesť, či je táto metóda primeraná na posúdenie peňažnej náhrady a výmenného kurzu podielov a k akej hodnote sa použitím týchto metód dospelo, a vyjadriť stanovisko k pomernej závažnosti pripisovanej týmto metódam pri stanovení hodnoty, o ktorej sa rozhodlo;
   d) opísať každý osobitný problém pri oceňovaní, ktorý sa vyskytol.

Znalec je oprávnený získať od rozdeľovanej spoločnosti všetky informácie potrebné na splnenie svojich povinností.

3.  Preskúmanie návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení nezávislým znalcom ani vypracovanie správy znalca nie je potrebné, ak sa tak dohodli všetci spoločníci rozdeľovanej spoločnosti. Členské štáty môžu vyňať spoločnosti s jedným spoločníkom z ustanovení tohto článku.

Článok 160j

Zverejňovanie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa nasledujúce dokumenty zverejnili a sprístupnili verejnosti v registri členského štátu rozdeľovanej spoločnosti aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 160k:

   a) návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení;

   b) oznámenie informujúce spoločníkov, veriteľov a zástupcov zamestnancov rozdeľovanej spoločnosti alebo, pokiaľ takíto zástupcovia neexistujú, samotných zamestnancov, o tom, že najneskôr päť pracovných dní pred dátumom valného zhromaždenia môžu spoločnosti predložiť svoje pripomienky týkajúce sa návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení.

Členské štáty môžu požadovať, aby sa správa nezávislého znalca, pokiaľ bola vypracovaná v súlade s článkom 160i, zverejnila a sprístupnila verejnosti v registri.

Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosť mala možnosť vymazať zo zverejňovanej správy nezávislého znalca dôverné informácie.

Dokumenty zverejňované v súlade s týmto odsekom musia byť prístupné aj prostredníctvom systému uvedeného v článku 22.

2.  Členské štáty môžu vyňať rozdeľovanú spoločnosť z požiadavky na zverejnenie uvedenej v odseku 1, ak v nepretržitom období začínajúcom aspoň jeden mesiac pred určeným dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 160k a končiacom po skončení tohto valného zhromaždenia, sprístupní verejnosti bezplatne dokumenty uvedené v odseku 1 na svojej internetovej stránke.

Členské štáty však nepodmienia uvedenú výnimku inými požiadavkami a obmedzeniami, ako sú tie, ktoré sú potrebné na zaručenie bezpečnosti webovej lokality a pravosti uvedených dokumentov, a to len v primeranom rozsahu na dosiahnutie uvedených cieľov.

3.  Ak rozdeľovaná spoločnosť zverejní návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení v súlade s odsekom 2 tohto článku, tak aspoň jeden mesiac pred dátumom valného zhromaždenia uvedeného v článku 160k, predloží registru tieto informácie, ktoré sa musia zverejniť:

   a) právna forma, názov a sídlo rozdeľovanej spoločnosti a právna forma, názov a sídlo navrhované pre každú novovytvorenú spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného rozdelenia;
   b) register, v ktorom sú uložené dokumenty uvedené v článku 14 vzťahujúce sa na rozdeľovanú spoločnosť, ako aj číslo zápisu v uvedenom registri;
   c) odkaz na úpravu výkonu práv veriteľov, zamestnancov a spoločníkov;
   d) podrobnosti o webovom sídle, na ktorom možno online a bezplatne získať návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení, oznámenie a správu znalca podľa odseku 1 a úplné informácie o opatreniach uvedených v písm. c) tohto odseku.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 3 mohli v plnej miere vyplniť online bez toho, aby sa žiadateľ musel osobne dostavil pred príslušný orgán v dotknutých členských štátoch, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

5.  Okrem zverejnenia podľa odsekov 1, 2 a 3 môžu členské štáty požadovať, aby sa návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení alebo informácie uvedené v odseku 3 zverejnili v celoštátnom vestníku alebo cez centrálnu elektronickú platformu v súlade s článkom 16 ods. 3. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby register zaslal príslušné informácie do celoštátneho vestníka.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby dokumentácia uvedená v odseku 1 alebo informácie uvedené v odseku 3 boli bezplatne prístupné verejnosti prostredníctvom systému prepojenia registrov.

Členské štáty ďalej zabezpečia, aby akékoľvek poplatky, ktoré registre účtujú spoločnosti ▌ za poskytnutie informácií podľa odsekov 1 a 3 a v príslušných prípadoch aj za zverejnenie podľa odseku 5, neprekročili úhradu nákladov na poskytovanie takýchto služieb.

Článok 160k

Schválenie valným zhromaždením

1.  V príslušných prípadoch vezme valné zhromaždenie rozdeľovanej spoločnosti na vedomie správy uvedené v článkoch 160g ▌a 160i a stanoviská zamestnancov predložené v súlade s článkom 160g a pripomienky predložené v súlade s článkom 160j a prostredníctvom uznesenia rozhodne o tom, či schváli návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení a či treba prispôsobiť akt o založení a stanovy, ak predstavujú osobitné dokumenty.

2.  Valné zhromaždenie si môže vyhradiť právo, že podmienkou uskutočnenia cezhraničného rozdelenia je jeho výslovný súhlas s úpravami uvedenými v článku 160n.

3.  Členské štáty zabezpečia, že súhlas s ▌návrhom zmluvy o cezhraničnom rozdelení alebo s jeho akoukoľvek zmenou si vyžaduje väčšinu najmenej dvoch tretín hlasov, ale najviac 90 % hlasov zastúpených podielov alebo zastúpeného upísaného základného imania počas zhromaždenia. V každom prípade prah na odhlasovanie nebude vyšší ako ten, ktorý sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch na schválenie cezhraničných zlúčení alebo splynutí.

4.  Ak ustanovenie návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení alebo akákoľvek zmena aktu o založení rozdeľovanej spoločnosti vedie k zvýšeniu hospodárskych záväzkov držiteľa podielov voči spoločnosti alebo tretím stranám, členské štáty môžu za týchto osobitných okolností stanoviť, že toto ustanovenie alebo zmenu stanov rozdeľovanej spoločnosti musí schváli príslušný držiteľ podielov, pokiaľ tento držiteľ podielov nie je schopný uplatniť si práva stanovené v článku 160l.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby schválenie cezhraničného rozdelenia valným zhromaždením nebolo možné napadnúť výlučne z týchto dôvodov:

   a) výmenný pomer podielov uvedený v článku 160e písm. b) je neprimerane stanovený;
   b) peňažná náhrada uvedená v článku 160e písm. q) je neprimerane stanovená;
   c) informácie poskytované v zmysle písmen a) alebo b) nie sú v súlade s právnymi požiadavkami.

Článok 160l

Ochrana spoločníkov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby aspoň ▌ spoločníci, ktorí hlasovali proti schváleniu návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení rozdeľovanej spoločnosti, mali právo scudziť svoje podiely za vyplatenie primeranej finančnej náhrady za podmienok stanovených v odsekoch 2 až 6, pokiaľ by v dôsledku rozdelenia získali podiely v nadobúdajúcich spoločnostiach, ktoré by sa riadili právom iného členského štátu ako rozdeľovaná spoločnosť.

Členské štáty môžu poskytnúť takéto právo aj ostatným spoločníkom rozdeľovanej spoločností.

Členské štáty môžu požadovať, aby bol výslovný nesúhlas s návrhom zmluvy o cezhraničnom rozdelení a/alebo úmysel spoločníkov uplatniť si právo scudziť svoje podiely riadne zdokumentovaný najneskôr na valnom zhromaždení uvedenom v článku 160k. Členské štáty môžu povoliť, aby sa záznam námietky proti návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení považoval za riadne zdokumentovanie zamietavého hlasovania.

2.  Členské štáty stanovia lehotu, v ktorej spoločníci uvedení v odseku 1 musia poskytnúť rozdeľovanej spoločnosti svoje vyhlásenie o tom, že sa rozhodli uplatniť si právo scudziť svoje podiely. Táto lehota nepresiahne jeden mesiac po valnom zhromaždení uvedenom v článku 160k. Členské štáty zabezpečia, aby rozdeľovaná spoločnosť poskytla elektronickú adresu na elektronické prijatie tohto vyhlásenia.

3.  Členské štáty ďalej stanovia lehotu, v ktorej sa má zaplatiť peňažná náhrada uvedená v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení. Táto lehota nesmie trvať dlhšie ako dva mesiace odo dátumu nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia uvedeného v článku 160t.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby každý spoločník, ktorý poskytol vyhlásenie o tom, že sa rozhodol uplatniť si právo scudziť podiely, ale ktorý sa domnieva, že peňažná náhrada ponúkaná príslušnou spoločnosťou podieľajúcou sa na zlúčení alebo splynutí nie je primerane stanovená, bol oprávnený požiadať príslušné orgány alebo orgány poverené na základe vnútroštátneho práva, aby rozhodli o dodatočnej peňažnej náhrade. Členské štáty stanovia lehotu na predloženie žiadosti o dodatočnú peňažnú náhradu.

Členské štáty môžu stanoviť, že konečné rozhodnutie o poskytnutí dodatočnej peňažnej náhrady platí pre tých spoločníkov príslušnej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, ktorí poskytli vyhlásenie o tom, že sa rozhodli uplatniť si právo scudziť svoje podiely v súlade s odsekom 2a.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa práva uvedené v odsekoch 1 až 5 riadili vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu rozdeľovanej spoločnosti a aby výlučná právomoc na riešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa týchto práv patrila členskému štátu rozdeľovanej spoločnosti.

6.   Členské štáty ▌zabezpečia, aby spoločníci rozdeľovanej spoločností, ktorí nemali alebo si neuplatnili právo scudziť svoje podiely, ale ktorí sa domnievajú, že výmenný pomer podielov je neprimeraný, mohli tento ▌pomer ▌ stanovený v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení ▌ napadnúť a požadovať peňažný doplatok. Toto konanie sa začne pred príslušnými orgánmi alebo subjektmi poverenými podľa vnútroštátneho práva členského štátu rozdeľovanej spoločnosti v lehote stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi daného členského štátu a nebráni zápisu cezhraničného rozdelenia do registra. Rozhodnutie je záväzné pre nadobúdajúce spoločnosti a v prípade čiastočného rozdelenia aj pre rozdeľovanú spoločnosť.

7.  Členské štáty môžu tiež stanoviť, že príslušná nadobúdajúca spoločnosť a v prípade čiastočného rozdelenia aj rozdeľovaná spoločnosť môže poskytnúť podiely alebo inú náhradu ▌ namiesto peňažného doplatku.

Článok 160m

Ochrana veriteľov

1.  Členské štáty stanovia primeraný systém ochrany záujmov veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení a neboli splatné v čase tohto zverejnenia. Členské štáty zabezpečia, aby veritelia, ktorí nie sú spokojní so zárukami ponúkanými v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení, ako sa stanovuje v článku 160e písm. r), mohli do troch mesiacov od zverejnenia návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení v článku 160j požiadať príslušný správny alebo súdny orgán o primerané záruky, pokiaľ môžu vierohodne preukázať, že v dôsledku cezhraničného rozdelenia je ohrozené uspokojenie ich pohľadávok a že od spoločnosti nedostali primerané záruky.

Členské štáty zabezpečia, aby záruky záviseli od nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia v súlade s článkom 160t.

2.  Ak veriteľ spoločnosti, ktorá má byť rozdelená, ▌ nie je uspokojený spoločnosťou, ktorej je pridelený prvok pasív, ostatné nadobúdajúce spoločnosti a v prípade čiastočného rozdelenia alebo rozdelenia so založením nových nástupníckych spoločností rozdeľovaná spoločnosť nesú za tento záväzok spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť so spoločnosťou, ktorej je pridelený prvok pasív. Maximálna výška spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti ktorejkoľvek spoločnosti podieľajúcej sa na rozdelení je však obmedzená na hodnotu čistého obchodného imania prideleného uvedenej spoločnosti v deň nadobudnutia účinnosti rozdelenia.

3.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby riadiaci alebo správny orgán rozdeľovanej spoločnosti poskytol vyhlásenie presne vyjadrujúce súčasnú finančnú situáciu spoločnosti k dátumu vyhlásenia, a to najskôr jeden mesiac pred jeho zverejnením. Vo vyhlásení sa uvedie, že na základe informácií dostupných riadiacemu alebo správnemu orgánu rozdeľovanej spoločnosti k dátumu vyhlásenia a po vykonaní primeraných vyšetrovaní si tieto orgány nie sú vedomé dôvodu, pre ktorý by nadobúdajúca spoločnosť a v prípade čiastočného rozdelenia rozdeľovaná spoločnosť nedokázala plniť záväzky, ktoré jej boli pridelené podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení, keď sú uvedené záväzky splatné. Vyhlásenie sa zverejní spolu s návrhom zmluvy o cezhraničnom rozdelení v súlade s článkom 160j.

4.  Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu rozdeľovanej spoločnosti v súvislosti s uskutočnením platieb alebo zabezpečením platieb alebo záväzkov nefinančnej povahy splatných verejným orgánom.

Článok 160ma

Informovanie zamestnancov a porady s nimi

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa práva zamestnancov na informovanie a porady dodržiavali v súvislosti s cezhraničným rozdelením a aby sa tieto práva uplatňovali v súlade s právnym rámcom stanoveným v smernici 2002/14/ES a smernici 2001/23/ES, ak sa cezhraničné rozdelenie považuje za prevod podniku v zmysle smernice 2001/23/ES a ak je to uplatniteľné v prípade podnikov s významom na úrovni Spoločenstva alebo skupín podnikov s významom na úrovni Spoločenstva v súlade so smernicou 2009/38/ES. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať práva na informovanie a porady na iné spoločnosti ako tie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 2002/14/ES.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 160g ods. 6) a článok 160j ods. 1 písm. b), členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavali práva zamestnancov na informovanie a porady, a to aspoň pred tým, ako sa rozhodne o spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení alebo o správe uvedenej v článku 160g, podľa toho, čo nastane skôr, tak, aby sa zamestnancom poskytla odôvodnená odpoveď pred valným zhromaždením uvedeným v článku 160k.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia a/alebo platné postupy, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, členské štáty určia praktické opatrenia na uplatňovanie práva na informovanie a porady v súlade s článkom 4 smernice 2002/14/ES.

Článok 160n

Účasť zamestnancov na spolurozhodovaní

1.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sa na každú nadobúdajúcu spoločnosť vzťahujú pravidlá o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ak existujú, platné v členskom štáte, v ktorom má uvedená spoločnosť sídlo.

2.  Pravidlá o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ak existujú, platné v členskom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného rozdelenia, sa však neuplatnia, ak rozdeľovaná spoločnosť šesť mesiacov pred zverejnením návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení uvedeným v článku 160e tejto smernice má priemerný počet zamestnancov rovný štyrom pätinám platnej prahovej hodnoty stanovenej vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu rozdeľovanej spoločnosti, pri ktorej sa aktivuje právo zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2001/86/ES, alebo pokiaľ sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch uplatniteľných na každú nadobúdajúcu spoločnosť:

   a) nestanovuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní aspoň v takom rozsahu, v akom toto právo existovalo v rozdeľovanej spoločnosti pred rozdelením, pričom sa vyjadrí rozsah ako podiel zástupcov zamestnancov medzi členmi v správnych alebo dozorných orgánoch, alebo v ich výboroch, alebo v riadiacom výbore zodpovednom za útvary spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za zisk, za predpokladu, že existujú zástupcovia zamestnancov; alebo
   b) nestanovuje pre zamestnancov organizačných zložiek nadobúdajúcich spoločností, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch, rovnaký nárok na výkon práva na účasť na spolurozhodovaní ako pre zamestnancov v členskom štáte, v ktorom má nadobúdajúca spoločnosť svoje sídlo.

3.  V prípadoch uvedených v odseku 2 členské štáty upravia účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v spoločnostiach, ktoré sú výsledkom cezhraničného rozdelenia, ako aj ich spolurozhodovanie o vymedzení takýchto práv, obdobne a s prihliadnutím na odseky 4 až 7 tohto článku podľa zásad a postupov stanovených v článku 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (ES) č. 2157/2001 a v týchto ustanoveniach smernice 2001/86/ES:

   a) článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 2 písm. a) bod i), článok 3 ods. 2 písm. b) a článok 3 ods. 3, prvé dve vety článku 3 ods. 4 ▌, článok 3 ods. 5 ▌a článok 3 ods. 7;
   b) článok 4 ods. 1, článok 4 ods. 2 písm. a), g) a h), článok 4 ods. 3 a 4;
   c) článok 5;
   d) článok 6;
   e) článok 7 ods. 1 okrem druhej zarážky v písmene b);
   f) články 8, ▌10, 11 a 12;
   g) časť 3 písm. a) prílohy.

4.  Pri stanovení zásad a postupov uvedených v odseku 3 členské štáty:

   a) udelia osobitnému vyjednávaciemu orgánu právo, aby dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov, ktorí zastupujú aspoň dve tretiny zamestnancov, rozhodol o tom, že sa rokovania vôbec nezačnú alebo že sa už začaté rokovania ukončia a uplatnia sa pravidlá o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré platia v členských štátoch jednotlivých nadobúdajúcich spoločností;
   b) môžu v prípade, že, v nadväznosti na predchádzajúce rokovania, platia štandardné pravidlá o účasti na spolurozhodovaní, a nezávisle od takýchto pravidiel rozhodnúť o obmedzení podielu zástupcov zamestnancov v správnom orgáne nadobúdajúcich spoločností; ak však v správnom alebo dozornom orgáne rozdeľovanej spoločnosti tvorili zástupcovia zamestnancov aspoň jednu tretinu, potom výsledkom tohto zníženia podielu nesmie byť nižší podiel zástupcov zamestnancov v správnom orgáne než jedna tretina;
   c) zabezpečia, aby pravidlá o účasti na spolurozhodovaní uplatňované pred cezhraničným rozdelením platili až do dňa uplatnenia akýchkoľvek dodatočne dohodnutých pravidiel, alebo, ak neexistujú dohodnuté pravidlá, do uplatnenia štandardných pravidiel v súlade s časťou 3 písm. prílohy.

5.  Rozšírenie práv na účasť na spolurozhodovaní na zamestnancov nadobúdajúcich spoločností zamestnaných v inom členskom štáte, uvedených v odseku 2 písm. b), nezaväzuje členské štáty, ktoré rozhodli o takomto rozšírení, aby zohľadňovali počet týchto zamestnancov pri výpočte prahovej hodnoty počtu zamestnancov, pri ktorej prekročení vzniká právo na účasť na spolurozhodovaní podľa vnútroštátneho práva.

6.  V prípade, že má ktorákoľvek z nadobúdajúcich spoločností zavedený systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v súlade s pravidlami uvedenými v odseku 2, uvedené spoločnosti musia mať takú právnu formu, ktorá umožňuje uplatňovanie práva na účasť na spolurozhodovaní.

7.  Ak sa v nadobúdajúcej spoločnosti ▌ uplatňuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, táto spoločnosť musí prijať opatrenie na zabezpečenie ochrany práva účasti zamestnancov na spolurozhodovaní pre prípady následného cezhraničného alebo vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo premeny počas štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia, a to na základe primeraného uplatnenia pravidiel obsiahnutých v odsekoch 1 až 6.

8.  Spoločnosť bez zbytočného odkladu oznámi svojim zamestnancom alebo ich zástupcom výsledok rokovaní týkajúcich sa účasti zamestnancov na spolurozhodovaní.

Článok 160o

Osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu

1.  Členské štáty určia súd, notára alebo iný orgán alebo orgány príslušné („príslušný orgán“) na preskúmanie zákonnosti cezhraničného rozdelenia, pokiaľ ide o tú časť postupu, ktorá sa riadi právnymi predpismi členského štátu rozdeľovanej spoločnosti, a na vydanie osvedčenia predchádzajúceho rozdeleniu osvedčujúceho dodržanie všetkých príslušných podmienok a riadne zavŕšenie všetkých postupov a formálnych náležitostí v tomto členskom štáte.

Takéto zavŕšenie postupov a formálnych náležitostí môže zahŕňať uskutočnenie platieb alebo zabezpečenie platieb alebo záväzkov nepeňažnej povahy splatných verejným orgánom alebo dodržiavanie osobitných odvetvových požiadaviek vrátane zabezpečenia platieb alebo záväzkov vyplývajúcich z prebiehajúcich konaní.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby rozdeľovaná spoločnosť priložila k žiadosti o získanie osvedčenia predchádzajúceho rozdeleniu tieto dokumenty:

   a) návrh zmluvy o rozdelení uvedený v článku 160e;
   b) správu a prípadne priložené stanovisko uvedené v článku 160g, ako aj správu uvedenú v článku 160i, ak sú k dispozícii;
   ba) všetky pripomienky predložené v súlade s článkom 160j ods. 1;
   c) informácie o schválení valným zhromaždením ▌ podľa článku 160k.

3.  Členské štáty môžu požadovať, aby sa k žiadosti o získanie osvedčenia predchádzajúceho rozdeleniu priložili dodatočné informácie, napríklad o:

   a) počte zamestnancov v čase vypracovania návrhu zmluvy o rozdelení;
   b) dcérskych spoločnostiach a ich príslušnom geografickom rozčlenení;
   c) plnení záväzkov spoločnosti splatných verejným orgánom.

Na účely tohto odseku môžu príslušné orgány požadovať tieto informácie, ak ich nedostali, od iných relevantných orgánov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby žiadosť uvedenú v odsekoch 2 a 2a vrátane predloženia akýchkoľvek informácií a dokumentov bolo možné úplne vyplniť online bez potreby dostaviť sa osobne pred príslušný orgán uvedený v odseku 1, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

5.   Pokiaľ ide o súlad s pravidlami týkajúcimi sa účasti zamestnancov na spolurozhodovaní podľa článku 160n, príslušný orgán v členskom štáte rozdeľovanej spoločnosti overí, či návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení uvedený v článku 160e zahŕňa informácie o postupoch, ktorými sa stanovujú príslušné opatrenia, a o prípadných možnostiach, pokiaľ ide o takéto opatrenia.

6.   Príslušný orgán v rámci posúdenia ▌ uvedeného v odseku 1 preskúma tieto informácie:

   a) všetky dokumenty a informácie predložené orgánu v súlade s odsekmi 2 a 2a;
   c) v prípade potreby oznámenie spoločnosti o tom, že sa začal postup uvedený v článku 160n ods. 3 a 4.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby sa posúdenie uvedené v odseku 1 vykonalo do troch mesiacov od dátumu prijatia dokumentov a informácií týkajúcich sa schválenia cezhraničného rozdelenia valným zhromaždením spoločnosti. Výsledok bude mať jednu z týchto podôb:

   a) ak sa zistí, že cezhraničné rozdelenie ▌ spĺňa všetky príslušné podmienky a že boli zavŕšené všetky potrebné postupy a formálne náležitosti, príslušný orgán vydá osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu;
   b) ak sa zistí, že cezhraničné rozdelenie nespĺňa všetky príslušné podmienky alebo že neboli zavŕšené všetky potrebné postupy a/alebo formálne náležitosti, príslušný orgán nevydá osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu a informuje spoločnosť o dôvodoch svojho rozhodnutia. V takom prípade môže príslušný orgán spoločnosti poskytnúť možnosť splniť príslušné podmienky alebo zavŕšiť postupy a formálne náležitosti v primeranej lehote.

8.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán nevydal osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu, ak sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zistí, že cezhraničné rozdelenie sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnemu právu alebo právu EÚ alebo jeho obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti.

9.  Ak má príslušný orgán na základe preskúmania zákonnosti uvedeného v odseku 1 závažné pochybnosti svedčiace o tom, že cezhraničné rozdelenie sleduje nekalé alebo podvodné ciele, ktoré vedú alebo majú viesť k vyhnutiu sa vnútroštátnemu právu alebo právu EÚ alebo jeho obídeniu, alebo ciele trestnej činnosti, zoberie do úvahy relevantné skutočnosti a okolnosti, ako sú orientačné faktory (ak sú relevantné a nie sú posudzované samostatne), o ktorých sa príslušný orgán dozvedel počas preskúmania zákonnosti uvedeného v odseku 1, a to aj prostredníctvom konzultácií s relevantnými orgánmi. Posúdenie na účely tohto odseku sa vykonáva od prípadu k prípadu na základe postupu, ktorý sa riadi vnútroštátnym právom.

10.  Ak je na účely posúdenia podľa odseku 7 potrebné zohľadniť dodatočné informácie alebo vykonať dodatočné vyšetrovacie činnosti, lehota troch mesiacov stanovená v odseku 6 sa môže predĺžiť najviac o ďalšie 3 mesiace.

11.  Ak pre zložitosť cezhraničného konania nie je možné vykonať posúdenie v lehotách stanovených v tomto článku, členské štáty zabezpečia, aby bol žiadateľ informovaný o dôvodoch akéhokoľvek zdržania pred uplynutím pôvodnej lehoty.

12.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené v súlade s odsekom 1 mohli viesť konzultácie s inými relevantnými orgánmi s právomocami v rôznych oblastiach, ktorých sa týka cezhraničné rozdelenie, vrátane orgánov z členského štátu nadobúdajúcich spoločností a získať od týchto orgánov a spoločnosti informácie a dokumenty potrebné na vykonanie kontroly zákonnosti v medziach procesnoprávneho rámca stanoveného vnútroštátnym právom. V priebehu posúdenia môže príslušný orgán využiť služby nezávislého znalca.

Článok 160q

▌ Zaslanie osvedčenia predchádzajúceho rozdeleniu

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu poskytlo orgánom uvedeným v článku 160r ods. 1 prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22.

Členské štáty tiež zabezpečia, aby osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu bolo dostupné prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného v súlade s článkom 22.

3.  Prístup k informáciám podľa odseku 2 je pre príslušné orgány uvedené v článku 160r ods. 1 a pre registre bezplatný.

Článok 160r

Preskúmanie zákonnosti cezhraničného rozdelenia

1.  Členské štáty určia súd, notára alebo iný orgán príslušný na preskúmanie zákonnosti cezhraničného rozdelenia, pokiaľ ide o tú časť postupu, ktorá sa riadi právnymi predpismi členských štátov nadobúdajúcich spoločností, a na schválenie cezhraničného rozdelenia, ak ▌ všetky príslušné podmienky a ▌ formálne náležitosti v tomto členskom štáte boli riadne splnené a zavŕšené.

Príslušný orgán alebo príslušné orgány zabezpečia najmä to, aby navrhované nadobúdajúce spoločnosti dodržiavali ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti založenia spoločností a ich zápisu do registra, a v prípade potreby, aby sa stanovili opatrenia súvisiace s účasťou zamestnancov na spolurozhodovaní v súlade s článkom 160n.

2.  Na účely odseku 1 rozdeľovaná spoločnosť predloží orgánu každému orgánu uvedenému v ▌ odseku 1 návrh zmluvy o cezhraničnom rozdelení, ktorý bol schválený valným zhromaždením podľa článku 160k.

3.  Každý členský štát zabezpečí, aby žiadosť uvedenú v odseku 1 a predloženú spoločnosťou uskutočňujúcou cezhraničné rozdelenie, ktorá zahŕňa predloženie akýchkoľvek informácií a dokumentov, bolo možné v plnej miere vyplniť online bez toho, aby bolo nutné, aby sa žiadatelia osobne dostavili pred príslušný orgán uvedený v odseku 1, a to v súlade s relevantnými ustanoveniami hlavy I kapitoly III.

4.  Príslušný orgán uvedený v odseku 1 tohto článku ▌schváli cezhraničné rozdelenie ihneď po tom, ako dokončí posúdenie príslušných podmienok.

5.  Osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu uvedené v článku 160q ods. 2 prijme akýkoľvek príslušný orgán uvedený v odseku 1 tohto článku za presvedčivé potvrdenie riadneho zavŕšenia postupov a formálnych náležitostí, ktoré predchádzajú rozdeleniu, v členskom štáte rozdeľovanej spoločnosti, a bez ktorých nemôže byť cezhraničné rozdelenie schválené.

Článok 160s

Zápis do registra

1.  V právnych predpisoch členských štátov rozdeľovanej spoločnosti a nadobúdajúcich spoločností sa vzhľadom na územie daného štátu stanovujú opatrenia v súlade s článkom 16 na zverejnenie zavŕšenia cezhraničného rozdelenia v registri ▌.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa do ich registrov zapísali aspoň tieto informácie, ktoré sa následne zverejnia a sprístupnia prostredníctvom systému uvedeného v článku 22:

   a) v registri členských štátov prijímajúcich spoločností – skutočnosť, že zápis prijímajúcej spoločnosti do registra je výsledkom cezhraničného rozdelenia;
   b) v registri členského štátu prijímajúcich spoločností – dátum zápisu prijímajúcich spoločností do registra;
   c) v registri členského štátu rozdeľovanej spoločnosti – v prípade úplného rozdelenia dátum výmazu ▌z registra ▌;
   d) ▌ v registri členského štátu rozdeľovanej spoločnosti – skutočnosť, že výmaz alebo odstránenie spoločnosti z registra je výsledkom cezhraničného rozdelenia;
   e) v registroch členských štátov rozdeľovanej spoločnosti a nadobúdajúcich spoločností – čísla zápisu do registra, názov a právna forma rozdeľovanej spoločnosti a nadobúdajúcich spoločností.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby registre v členských štátoch nadobúdajúcich spoločností informovali register v členskom štáte rozdeľovanej spoločnosti prostredníctvom systému uvedeného v článku 22 o tom, že nadobúdajúce spoločnosti boli zapísané do registra. V prípade úplného rozdelenia sa výmaz rozdeľovanej spoločnosti z registra vykoná hneď po prijatí uvedených oznámení.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby register v členských štátoch rozdeľovanej spoločnosti upovedomil registre v členských štátoch nadobúdajúcich spoločností prostredníctvom systému uvedeného v článku 22 o tom, že cezhraničné rozdelenie nadobudlo účinnosť.

Článok 160t

Dátum nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia

Dátum nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia sa určuje právnymi predpismi členského štátu rozdeľovanej spoločnosti. Tento dátum by mal byť neskorší než uskutočnenie kontroly uvedenej v článkoch 160o ▌ a 160r a prijatie všetkých oznámení uvedených v článku 160s ods. 3.

Článok 160u

Účinky cezhraničného rozdelenia

1.  Úplné cezhraničné rozdelenie vykonané v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica, má z dôvodu nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia a od dátumu uvedeného v článku 160t tieto účinky:

   a) všetky aktíva a pasíva rozdeľovanej spoločnosti vrátane všetkých zmlúv, úverov, práv a povinností sa prevedú na nadobúdajúce spoločnosti ▌ v súlade s pridelením stanoveným v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení;
   b) spoločníci rozdeľovanej spoločnosti sa stanú spoločníkmi nadobúdajúcich spoločností v súlade s pridelením podielov stanoveným v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení, pokiaľ si neuplatnia právo na odchod stanovené v článku 160l ods. 1;
   c) práva a povinnosti rozdeľovanej spoločnosti vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zo zamestnaneckých vzťahov, ktoré existovali ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia, prechádzajú na nadobúdajúce spoločnosti;
   d) rozdeľovaná spoločnosť zaniká.

2.   Čiastočné cezhraničné rozdelenie vykonané v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica, má z dôvodu nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia a od dátumu uvedeného v článku 160t tieto účinky:

   a) časť aktív a pasív rozdeľovanej spoločnosti vrátane zmlúv, úverov, práv a povinností sa prevedie na nadobúdajúcu spoločnosť alebo nadobúdajúce spoločnosti a zostávajúca časť bude naďalej existovať v rozdeľovanej spoločnosti v súlade s pridelením stanoveným v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení;
   b) aspoň niektorí spoločníci rozdeľovanej spoločnosti sa stanú spoločníkmi nadobúdajúcej spoločnosti alebo nadobúdajúcich spoločností, pričom aspoň niektorí spoločníci zostanú v rozdeľovanej spoločnosti alebo sa stanú spoločníkmi oboch spoločností v súlade s pridelením podielov stanoveným v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení, pokiaľ si neuplatnia právo na odchod stanovené v článku 160l ods. 1;
   c) práva a povinnosti rozdeľovanej spoločnosti vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zo zamestnaneckých vzťahov, ktoré existovali ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia a ktoré boli pridelené nadobúdajúcej spoločnosti alebo nadobúdajúcim spoločnostiam v súlade s návrhom zmluvy o cezhraničnom rozdelení, prechádzajú na príslušnú nadobúdajúcu spoločnosť alebo príslušné nadobúdajúce spoločnosti.

3.  Cezhraničné rozdelenie so založením nových spoločností vykonané v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica, má z dôvodu nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia a od dátumu uvedeného v článku 160t tieto účinky:

   a) časť aktív a pasív rozdeľovanej spoločnosti vrátane zmlúv, úverov, práv a povinností sa prevedie na nadobúdajúcu spoločnosť alebo nadobúdajúce spoločnosti a zostávajúca časť bude naďalej existovať v rozdeľovanej spoločnosti v súlade s pridelením stanoveným v návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení;
   aa) podiely nadobúdajúcej spoločnosti alebo nadobúdajúcich spoločností sa pridelia rozdeľovanej spoločnosti;
   b) práva a povinnosti rozdeľovanej spoločnosti vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zo zamestnaneckých vzťahov, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia a ktoré boli pridelené nadobúdajúcej spoločnosti alebo nadobúdajúcim spoločnostiam v súlade s návrhom zmluvy o cezhraničnom rozdelení, prechádzajú na príslušnú nadobúdajúcu spoločnosť alebo príslušné nadobúdajúce spoločnosti.

4.  Členské štáty zabezpečia, že ak určitý prvok aktív alebo pasív rozdeľovanej spoločnosti nie je jasne pridelený podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení uvedenom v článku 160e písm. m) a ak výklad návrhu tejto zmluvy neumožňuje rozhodnúť o jeho prípadnom rozdelení, tento prvok aktív, jeho protihodnota alebo prvok pasív sa rozdelí medzi všetky nadobúdajúce spoločnosti alebo, v prípade čiastočného rozdelenia alebo rozdelenia so založením nových spoločností, medzi všetky nadobúdajúce spoločnosti a rozdeľovanú spoločnosť v pomere k čistému majetku, ktorý prechádza na každú z týchto spoločností podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom rozdelení. V každom prípade sa uplatňuje článok 160m ods. 2.

5.   Ak sa v prípade ▌ cezhraničného rozdelenia, na ktoré sa uplatňuje táto kapitola, v právnych predpisoch členských štátov ako podmienka účinnosti prevodu niektorých aktív, práv a záväzkov rozdeľovanej spoločnosti voči tretím stranám vyžaduje zavŕšenie osobitných formálnych náležitostí, tieto formálne náležitosti podľa potreby vykoná rozdeľovaná spoločnosť alebo nadobúdajúce spoločnosti.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby podiely v nadobúdajúcej spoločnosti nebolo možné vymeniť za podiely v rozdeľovanej spoločnosti, ktoré sú buď v držbe samotnej spoločnosti, alebo sú v držbe prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti.

Článok 160ua

Zjednodušené formálne náležitosti

Ak sa rozdelenie vykonáva formou „rozdelenia so založením nových spoločností“ podľa článku 160b ods. 3 písm. c), neuplatňuje sa článok 160e písm. b), c), f), i), p) a q) ani články 160g, 160i a 160l.

Článok 160v

Zodpovednosť nezávislých znalcov

V právnych predpisoch členských štátov sa stanovia pravidlá upravujúce aspoň občianskoprávnu zodpovednosť nezávislého znalca zodpovedného za vypracovanie správy uvedenej v článku 160i ▌.

Členské štáty majú zavedené pravidlá na zabezpečenie toho, aby znalec alebo právnická osoba, v mene ktorej znalec pôsobí, boli nezávislí a neboli v konflikte záujmov vo vzťahu k spoločnosti, ktorá žiada o osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu, a aby stanovisko znalca bolo nestranné, objektívne a vydané s cieľom poskytnúť pomoc príslušnému orgánu v súlade s požiadavkami na nezávislosť a nestrannosť podľa platných právnych predpisov alebo profesijných noriem, ktoré sa na znalca vzťahujú.

Článok 160w

Platnosť

Cezhraničné rozdelenie, ktoré nadobudlo účinnosť v súlade s postupmi, ktorými sa transponuje táto smernica, nemôže byť vyhlásené za neplatné.

Týmto nie je dotknutá právomoc členských štátov okrem iného v oblasti trestného práva, financovania terorizmu, sociálneho práva, zdaňovania a presadzovania práva, ukladania opatrení a sankcií v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi po dni nadobudnutia účinnosti cezhraničného rozdelenia.

"

Článok 2

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o opatrenia a sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Takéto pravidlá môžu zahŕňať trestné sankcie za závažné porušenia.

Stanovené opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 3

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [OP uveďte dátum = posledný deň mesiaca 36 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v uvedených prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Podávanie správ a preskúmanie

1.  Najneskôr po štyroch rokoch od [OP vložte posledný deň obdobia transpozície tejto smernice] Komisia vykoná hodnotenie tejto smernice, pričom by mala zhodnotiť aj to, ako sa praktizuje informovanie zamestnancov, porady s nimi a ich účasť na spolurozhodovaní v súvislosti s cezhraničnými operáciami, vrátane posúdenia pravidiel upravujúcich podiel zástupcov zamestnancov v správnom orgáne spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničnej operácie, a účinnosti záruk týkajúcich sa rokovaní o právach zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní pri zohľadnení dynamickej povahy spoločností s rastúcim cezhraničným rozmerom, a predloží správu o zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, v ktorej predovšetkým posúdi prípadnú potrebu zaviesť do práva Únie harmonizovaný rámec pre zastúpenie zamestnancov na úrovni vedenia, a v príslušných prípadoch k nej priloží aj legislatívny návrh.

Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy, pričom jej poskytnú najmä údaje o počte cezhraničných premien, zlúčení, splynutí a rozdelení, ich dĺžke a súvisiacich nákladoch, údaje o prípadoch, v ktorých sa zamietlo vydanie osvedčenia predchádzajúceho premene, ako aj agregované štatistické údaje o počte rokovaní o právach zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní v cezhraničných operáciách a poskytnú jej aj údaje o fungovaní a účinkoch pravidiel súdnej právomoci uplatniteľných v cezhraničných operáciách.

2.  V správe sa vyhodnotia hlavne postupy uvedené v hlave II kapitole I a IV, najmä pokiaľ ide o ich trvanie a náklady.

3.  Správa obsahuje posúdenie uskutočniteľnosti poskytovania pravidiel pre typy cezhraničných rozdelení, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, vrátane najmä cezhraničného rozdelenia nadobudnutím.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 24.
(2)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(3)Ú. v. EÚ C , , s. .
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).
(10) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).
(11) Smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).
(14) Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 1).
(15) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).
(16) Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 34).
(17) Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1).
(18) Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8).
(19) Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1).
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Text s významom pre EHP), Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
(21) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(22) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.


Európsky obranný fond ***I
PDF 336kWORD 98k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (COM(2018)0476 – C8-0268/2018 – 2018/0254(COD))
P8_TA(2019)0430A8-0412/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0476),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 4, článok 183 a článok 188 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0268/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0412/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond

P8_TC1-COD(2018)0254


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 4, článok 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(-1b)  Geopolitický kontext Únie sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenil. Situácia v susedných regiónoch Európy je nestabilná a Únia čelí zložitému a náročnému prostrediu, v ktorom jednak vznikajú nové hrozby, ako sú hybridné a kybernetické útoky, a zároveň sa vracajú aj tradičnejšie výzvy. Tvárou v tvár tejto situácii občania Európy aj ich politickí lídri spoločne zastávajú názor, že je potrebné spoločne urobiť viac v oblasti obrany.

(-1c)  Charakteristickými črtami sektora obrany sú neustále sa zvyšujúce náklady na obranné vybavenie a vysoké náklady na výskum a vývoj, ktoré obmedzujú zavádzanie nových obranných programov a majú priamy dosah na konkurencieschopnosť a inovačné kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Vzhľadom na toto zvyšovanie nákladov by sa mal na úrovni Únie podporovať vývoj novej generácie hlavných obranných systémov a nových obranných technológií, aby sa zvýšila spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti investícií do obranného vybavenia.

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji technologických a priemyselných spôsobilostí v oblasti obrany s cieľom reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný, inovačný a efektívny európsky obranný priemysel v celej Únii aj mimo jej hraníc, čím sa zároveň podporí vytvorenie integrovanejšieho európskeho obranného trhu a dopyt po európskych obranných výrobkoch a technológiách na vnútornom trhu, v dôsledku čoho sa zvýši nezávislosť od mimoúniových zdrojov. Konkrétne navrhla vytvoriť Európsky obranný fond („fond“) na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, a tým pomáhať rozvíjaniu súčinnosti a nákladovej efektívnosti, a na podporu spoločných nákupov a údržby obranného vybavenia členskými štátmi. Tento fond by dopĺňal vnútroštátne financovanie, ktoré sa už na tieto účely používa, a mal by členské štáty stimulovať k spolupráci a väčším investíciám v oblasti obrany. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(2)  Fond by prispel k vytvoreniu silnej konkurencieschopnej a európskej obrannej technologickej a priemyselnej ▌základne a súčasne by podporil iniciatívy Únie zamerané na dosiahnutie integrovanejšieho európskeho obranného trhu, a to najmä(4) smernicu o verejnom obstarávaní a smernicu o transferoch EÚ v oblasti obrany prijaté v roku 2009.

(3)  Pri uplatňovaní integrovaného prístupu a s cieľom prispieť k posilneniu kapacít obranného priemyslu Únie v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií by sa mal zriadiť Európsky obranný fond. Fond by sa mal zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómnosti obranného priemyslu Únie a tým prispieť k strategickej autonómnosti EÚ podporou cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce medzi podnikmi, výskumnými centrami, vnútroštátnymi správnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a univerzitami v celej Únii, vo fáze výskumu a fáze vývoja obranných produktov a technológií. S cieľom dospieť k inovatívnejším riešeniam a vybudovať otvorený vnútorný trh, by mal fond podporovať a uľahčovať zlepšovanie cezhraničnej spolupráce malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiacich v obrannom priemysle.

Na úrovni Únie sa spoločné nedostatky v spôsobilostiach v oblasti obrany v rámci ▌spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky identifikujú najmä v pláne rozvoja spôsobilostí, pričom v zastrešujúcom programe strategického výskumu sa identifikujú aj spoločné ciele výskumu v oblasti obrany. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany a ▌stála štruktúrovaná spolupráca, podporia plnenie príslušných priorít tak, že identifikujú a využijú príležitosti na posilnenie spolupráce s cieľom naplniť ambície v oblasti bezpečnosti a obrany na úrovni EÚ. Vo vhodných prípadoch sa môžu takisto zohľadniť regionálne a medzinárodné priority vrátane priorít v kontexte Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ak sú v súlade s prioritami Únie a nebránia žiadnemu členskému štátu ani pridruženej krajine v účasti, pričom by sa malo zohľadniť aj to, aby sa predišlo zbytočnej duplicite.

(4)  Fáza výskumu má zásadný význam, keďže podmieňuje kapacitu ▌a autonómnosť európskeho priemyslu, pokiaľ ide o vývoj produktov, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov v oblasti obrany. Fáza výskumu spojená s vývojom obranných spôsobilostí môže zahŕňať značné riziká, najmä riziká spojené s nízkym stupňom rozvoja technológií a narušeniami, ktoré môžu spôsobiť. Fáza vývoja, ktorá obvykle nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa aj značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť a inovácie obranného priemyslu Únie. Fond by preto mal podporovať prepojenie medzi fázou výskumu a fázou vývoja.

(5)  Fond by nemal podporovať základný výskum, ktorý by sa mal skôr podporovať z iných schém, môže však zahŕňať základný výskum zameraný na obranu, z ktorého sa pravdepodobne vytvorí základ riešenia zistených alebo očakávaných problémov alebo možností.

(6)  Z fondu by sa mohli podporovať akcie, ktoré sa týkajú nových výrobkov a technológií a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií. Akcie na modernizáciu existujúcich obranných výrobkov a technológií by mali byť oprávnené len vtedy, ak už existujúce informácie potrebné na vykonávanie akcie ▌nepodliehajú žiadnemu obmedzeniu zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, ktoré by bránilo vykonaniu akcie. Ak právne subjekty žiadajú o financovanie z Únie, malo by sa od nich vyžadovať predloženie príslušných informácií, aby sa zistilo, že obmedzenia neexistujú. Ak takéto informácie chýbajú, ▌financovanie z prostriedkov Únie by nemalo byť možné.

(6a)   Z fondu by mali finančne podporovať akcie v oblasti vývoja prelomových obranných technológií. Keďže prelomové technológie môžu byť založené na koncepciách alebo nápadoch pochádzajúcich od netradičných subjektov v oblasti obrany, fond by mal umožniť dostatočnú flexibilitu pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ako aj pri vykonávaní takýchto akcií.

(7)  S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, akcie týkajúce sa produktov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané medzinárodným právom, by nemali byť finančne podporované z fondu. V tejto súvislosti by mala oprávnenosť akcií týkajúcich sa nových výrobkov alebo technológií obranného priemyslu ▌ takisto podliehať vývoju medzinárodného práva. Akcie na rozvoj smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly rozhodovať o výbere a angažovanosti pri vykonávaní útokov na ľudí by takisto nemali byť financované z fondu, čím nie je dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky na opatrenia zamerané na rozvoj systémov včasného varovania a na protiopatrenia na obranné účely.

(8)  Cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi právnymi subjektmi so sídlom v rôznych členských štátoch brzdí to, že je ťažké dohodnúť sa na konsolidovaných požiadavkách na obrannú spôsobilosť a spoločných technických špecifikáciách alebo štandardoch. Absencia takýchto požiadaviek, špecifikácií a štandardov mala za následok zvýšenú roztrieštenosť obranného odvetvia, technickú zložitosť, oneskorenia, vyššie náklady, zbytočnú duplicitu, ako aj nižšiu úroveň interoperability. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou akcií, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň technologickej pripravenosti. Na podporu z fondu by mali byť takisto oprávnené činnosti ▌vedúce k splneniu spoločných požiadaviek na obrannú spôsobilosť, ako aj činnosti zamerané na podporu tvorby spoločného vymedzenia technických špecifikácií alebo noriem, najmä ak podporujú interoperabilitu.

(9)  Keďže cieľom fondu je podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovácie obranného priemyslu Únie využívaním a dopĺňaním činností spolupráce týkajúcich sa výskumu a technológií v oblasti obrany a elimináciou rizika vo fáze vývoja projektov spolupráce, na čerpanie prostriedkov z fondu by mali byť oprávnené akcie týkajúce sa výskumu a vývoja výrobku alebo technológie obranného priemyslu. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane ich interoperability.

(10)  Keďže fond sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi právnymi subjektmi a členskými štátmi v celej Európe, akcia by mala byť oprávnená na získanie financovania ▌, ak sa uskutoční v rámci spolupráce v rámci konzorcia najmenej troch právnych subjektov so sídlom v najmenej troch rôznych členských štátoch alebo pridružených krajinách. Najmenej tri z týchto ▌oprávnených subjektov usadených v najmenej dvoch rôznych členských štátoch ▌alebo pridružených krajinách by nemali byť pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, ani by sa nemali kontrolovať navzájom. V tejto súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Vzhľadom na špecifiká prelomových technológií na obranné účely, ako aj štúdií by tieto činnosti mohol vykonávať jeden právny subjekt. S cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi možno z fondu podporiť aj spoločné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím.

(11)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(5)] by mali byť subjekty usadené v zámorských krajinách a územiach (ZKÚ) oprávnené na získanie financovania pod podmienkou dodržania pravidiel a cieľov fondu a prípadných dohôd platných pre členský štát, s ktorým sú ZKÚ spojené.

(12)  Keďže fond sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a efektívnosti ▌obranného priemyslu Únie, oprávnené na získanie financovania by v zásade mali byť len subjekty usadené v Únii alebo v pridružených krajinách, ktoré nepodliehajú kontrole tretích nepridružených krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a ich subdodávatelia pri akciách finančne podporovaných z tohto fondu, nemali byť umiestnené na území nepridružených tretích krajín a ich výkonné riadiace štruktúry by mali byť usadené v Únii alebo v pridruženej krajine. V súlade s tým subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine, alebo subjekt, ktorý je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine, ale svoje výkonné riadiace štruktúry má v nepridruženej tretej krajine, nie je oprávnený byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie. S cieľom chrániť základné bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov by sa tieto podmienky oprávnenosti mali uplatňovať aj na financovanie poskytované prostredníctvom verejného obstarávania odchylne od článku 176 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(13)  Za určitých okolností ▌by malo byť možné sa odchýliť od zásady, že príjemcovia a ich subdodávatelia zapojení do akcie finančne podporovanej z fondu nepodliehajú kontrole nepridružených tretích krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by právne subjekty usadené v Únii alebo v pridruženej krajine, ktoré sú ovládané nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny, mali byť oprávnené byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie pod podmienkou, že sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov. Účasť takýchto právnych subjektov by nemala byť v rozpore s cieľmi fondu. Žiadatelia by mali poskytnúť všetky príslušné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, aktívach a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci akcie použiť. Zároveň by sa v tejto súvislosti mali zohľadniť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

(13-a)  V rámci reštriktívnych opatrení EÚ, ktoré boli prijaté na základe článku 29 Zmluvy o EÚ a článku 215 ods. 2 ZFEÚ sa nesmú priamo ani nepriamo poskytnúť žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje určeným právnickým osobám, subjektom alebo orgánom. Takéto určené subjekty a subjekty nimi vlastnené alebo ovládané preto nemôžu byť finančne podporované z fondu.

(13a)  Finančné prostriedky Únie by sa mali udeľovať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov vydaných v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 („nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(6). Za niektorých riadne odôvodnených a výnimočných okolností sa však finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Keďže udelenie finančných prostriedkov v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách predstavuje odchýlku od všeobecného pravidla súťažných výziev na predkladanie návrhov, tieto výnimočné okolnosti by sa mali vykladať prísne. V tomto kontexte, aby sa grant mohol prideliť bez výzvy na predkladanie návrhov, by mala Komisia, ktorej pomáha výbor členských štátov (ďalej len „výbor“), posúdiť stupeň, do akého navrhovaná akcia zodpovedá cieľom fondu, pokiaľ ide o cezhraničnú priemyselnú spoluprácu a hospodársku súťaž v rámci celého dodávateľského reťazca.

(14)  Ak sa na oprávnenej akcii chce zúčastniť konzorcium a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavným kontaktným miestom.

(15)  Ak akciu finančne podporovanú z fondu riadi projektový manažér vymenovaný členskými štátmi alebo pridruženými krajinami, Komisia by s ním mala pred vykonaním platby konzultovať, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty. ▌Projektový manažér by mal Komisii poskytnúť svoje pripomienky k dosiahnutému pokroku v rámci akcie, aby tak Komisia mohla potvrdiť, či sú splnené podmienky na to, aby sa prikročilo k vykonaniu platby.

(15a)  Komisia by mala vykonávať fond prostredníctvom priameho riadenia, aby sa maximalizovala účinnosť a efektívnosť realizácie a zabezpečila úplná konzistentnosť s ostatnými iniciatívami Únie. Komisia by preto mala aj naďalej zodpovedať za výberové postupy a postupy prideľovania, a to aj pokiaľ ide o etické hľadisko. V odôvodnených prípadoch však Komisia môže zveriť určité úlohy vykonávania osobitných akcií finančne podporovaných z fondu subjektom podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Môže ísť o napríklad o prípady, keď bol projektový manažér vymenovaný členskými štátmi, ktoré spolufinancujú akciu, za podmienky, že budú splnené požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takéto poverenie by pomohlo zefektívniť spolufinancované akcie a zabezpečiť bezproblémovú koordináciu dohody o financovaní s dohodou uzavretou medzi konzorciom a projektovým manažérom vymenovaným členskými štátmi, ktoré akciu spolufinancujú.

(16)  S cieľom zabezpečiť finančnú životaschopnosť financovaných akcií treba, aby žiadatelia preukázali, že náklady na akcie, ktoré nie sú hradené z finančných prostriedkov Únie, sú pokryté inými finančnými prostriedkami.

(17)  Členské štáty by mali mať k dispozícii rôzne druhy finančných mechanizmov na účely spoločného vývoja a nadobudnutia obranných spôsobilostí. ▌Komisia by mohla zabezpečovať rôzne druhy mechanizmov, ktoré by členské štáty mohli dobrovoľne využívať pri riešení problémov financovania v oblasti kolaboratívneho vývoja a obstarávania. Využívaním takýchto finančných mechanizmov by sa mohlo ďalej podporiť spúšťanie projektov spolupráce a cezhraničných projektov v oblasti obrany a zvýšiť efektívnosť výdavkov na obranu, a to aj v prípade projektov podporovaných z ▌fondu.

(18)  Vzhľadom na špecifiká obranného priemyslu, kde dopyt takmer výlučne vychádza zo strany členských štátov a pridružených krajín, ktoré takisto riadia celé nadobudnutie výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane exportu, má fungovanie sektoru obrany jedinečný charakter a neriadi sa obvyklými pravidlami a obchodnými modelmi, ktorými sa riadia tradičnejšie trhy. Preto toto odvetvie nemôže uskutočňovať zásadné projekty výskumu a vývoja v oblasti obrany financované z vlastných zdrojov, takže členské štáty a pridružené krajiny často v plnej výške hradia náklady na výskum a vývoj. V záujme dosiahnutia cieľov fondu, a to najmä podnietenia spolupráce medzi právnymi subjektmi z rôznych členských štátov a pridružených krajín, a pri zohľadnení špecifík sektoru obrany, v prípade akcií, ktoré sa implementujú pred fázou vývoja prototypu, by sa mali hradiť oprávnené náklady v plnej výške.

(19)  Kľúčovou fázou je fáza prototypu, pretože členské štáty alebo pridružené krajiny vtedy zvyčajne prijímajú rozhodnutie o svojej celkovej investícii a začínajú postup nadobudnutia budúcich výrobkov alebo technológií obranného priemyslu. Preto sa členské štáty a pridružené krajiny v tejto konkrétnej fáze dohodnú na potrebných záväzkoch vrátane spoločného rozdelenia nákladov a vlastníctva projektu. Aby sa zaistila dôveryhodnosť ich záväzkov, finančná pomoc Únie z fondu by nemala presiahnuť 20 % oprávnených nákladov.

(20)  V prípade akcií, ktoré idú nad rámec fázy prototypu, by sa malo predpokladať financovanie do výšky až 80 %. Tieto akcie, ktoré sú bližšie dokončeniu výrobku a technológie, si môžu stále vyžadovať značné náklady.

(21)  Zainteresované strany v sektore obrany čelia osobitnými nepriamym nákladom, ako sú náklady na bezpečnosť. Navyše zainteresované strany vyvíjajú činnosť na osobitnom trhu, na ktorom – pri chýbajúcom dopyte na strane kupujúcich – nemôžu získať späť náklady na výskum a vývoj ako v civilnom sektore. Preto je odôvodnené povoliť paušálnu sadzbu 25 %, ako aj možnosť ▌ účtovať nepriame náklady vypočítané v súlade s obvyklými postupmi účtovníctva príjemcov, ak tieto postupy ich vnútroštátne orgány uznávajú v prípade porovnateľných činností v oblasti obrany, ktoré boli oznámené Komisii. ▌

(21a)  Akcie s účasťou cezhraničných MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou podporujú otvorenie dodávateľských reťazcov a prispievajú k plneniu cieľov fondu. Tieto akcie by mali byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania, čo by malo byť prospešné pre všetky zúčastnené subjekty.

(22)  Aby sa zabezpečilo, že financované akcie prispejú ku konkurencieschopnosti a k efektívnosti európskeho obranného priemyslu, je dôležité, aby členské štáty ▌vyjadrili úmysel spoločne obstarať koncový výrobok alebo spoločne využívať technológiu, predovšetkým prostredníctvom spoločného cezhraničného obstarávania, v rámci ktorého členské štáty spoločne organizujú svoje postupy verejného obstarávania, a to najmä prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie.

(22a)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt a v strednodobom až dlhodobom horizonte komerčne životaschopné, aby sa zabezpečilo, že akcie financované z fondu budú z hľadiska konkurencieschopnosti a účinnosti európskeho obranného priemyslu prínosom. Kritériá oprávnenosti pre vývojové akcie by preto mali zohľadňovať skutočnosť, že členské štáty vyjadrili úmysel, aj prostredníctvom memoranda o porozumení alebo vyhlásenia o zámere, koordinovane obstarať konečný výrobok alebo využívať technológiu obranného priemyslu. Kritériá prideľovania v rámci vývojových akcií by zároveň mali zohľadňovať aj skutočnosť, že členské štáty sa politicky alebo právne zaviažu, že budú spoločne využívať, vlastniť alebo prevádzkovať konečný obranný produkt alebo technológiu.

(23)  Podpora inovácií a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie. Preto by kritériom na vyhodnotenie návrhov mali byť prínosy akcií pre dané záujmy a pre priority v oblasti obranného výskumu a obranných spôsobilostí, na ktorých sa členské štáty spoločne dohodli. ▌

(24)  Oprávnenými akciami vypracovanými v medziach stálej štruktúrovanej spolupráce ▌v inštitucionálnom rámci Únie by sa mala zabezpečiť nepretržitá posilnená spolupráca medzi právnymi subjektmi v rôznych členských štátoch, čím by sa priamo prispievalo k cieľom fondu. Ak boli takéto projekty vybrané, mali by byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(25)  Aby sa predišlo zbytočnej duplicite a zabezpečilo vzájomné obohacovanie civilného a obranného výskumu a synergie medzi nimi, Komisia zohľadní iné činnosti financované z rámcového programu Európsky horizont.

(26)  Keďže kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana sa stávajú čoraz významnejšími výzvami, Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uznávajú potrebu dosiahnuť súčinnosť medzi akciami v oblasti kybernetickej obrany v rozsahu pôsobnosti fondu a iniciatívami Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako sú napríklad iniciatívy uvedené v spoločnom oznámení o kybernetickej bezpečnosti. Konkrétne by sa európske centrum pre rozvoj priemyselných, technologických a výskumných spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa má zriadiť, malo usilovať o súčinnosť medzi civilným a obranným rozmerom kybernetickej bezpečnosti. Mohlo by aktívne podporovať členské štáty a iných príslušných aktérov, a to poskytovaním poradenstva, výmenou odborných znalostí a uľahčovaním spolupráce na projektoch a akciách, ako aj vykonávaním funkcie projektového manažéra vo vzťahu k ▌fondu, ak o to členské štáty požiadajú.]

(27)  Integrovaný prístup by sa mal zabezpečiť spojením činností, na ktoré sa vzťahuje prípravná akcia v oblasti obranného výskumu (PADR) spustená Komisiou v zmysle článku 58 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092(7), a s cieľom zjednotiť podmienky účasti, vytvoriť súdržnejší súbor nástrojov a zvýšiť inovačný, kolaboratívny a hospodársky vplyv a zároveň predísť zbytočnej duplicite a fragmentácii. Uplatňovaním takéhoto integrovaného prístupu by fond prispel aj k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a zároveň k preklenutiu medzery medzi fázami výskumu a vývoja pri súčasnom zohľadnení špecifík sektoru obrany, ako aj podpore všetkých foriem inovácií vrátane prelomových inovácií▌. Účinky pozitívneho presahu je v náležitých prípadoch možné očakávať aj v civilnej oblasti.

(28)  Ak je to vhodné vzhľadom na osobitosti akcie, ▌ciele fondu by sa mali dosahovať aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci nástroja ▌ InvestEU.

(29)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať primerane a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali prinášať pre Úniu jasnú ▌pridanú hodnotu.

(30)  Typy financovania a spôsoby implementácie fondu by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti plniť konkrétne ciele akcií a dosahovať výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. To by malo zahŕňať posúdenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku ▌125 ods. 1 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(31)  Komisia by mala vypracovať ročné ▌pracovné programy v súlade s cieľmi fondu a zohľadniť pritom prvé skúsenosti získané v rámci EDIDP a PADR. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor. Komisia by sa mala snažiť nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. V tejto súvislosti sa výbor môže stretávať v zložení národných expertov na obranu, aby Komisii poskytoval osobitnú pomoc vrátane poskytovania poradenstva, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností v rámci akcie. Členské štáty vymenúvajú svojich príslušných zástupcov do uvedeného výboru. Členom výboru by sa malo umožniť, aby včas a účinne preskúmali návrh vykonávacích aktov a vyjadrili svoje stanoviská.

(31a)  Kategórie pracovných programov by mali obsahovať funkčné požiadavky, aby bolo pre priemysel jasné, aké funkcie a úlohy musia plniť spôsobilosti, ktoré sa vytvoria. Takéto požiadavky by mali poskytnúť jasný obraz o očakávaných výkonoch, ale nemali by byť zamerané na špecifické riešenia alebo špecifické subjekty a nemali by brániť hospodárskej súťaži na úrovni výziev na predkladanie návrhov.

(31b)  Počas prípravy pracovných programov by Komisia tiež mala zabezpečiť prostredníctvom vhodných konzultácií s výborom, aby sa pri navrhovaných výskumných alebo vývojových akciách zabránilo zbytočnej duplicite. V tejto súvislosti Komisia môže predbežne posúdiť možné prípady duplicity existujúcich spôsobilostí alebo už financovaných projektov v oblasti výskumu a vývoja v rámci Únie.

(31bb)  Komisia by mala zabezpečiť súdržnosť pracovných programov počas priemyselného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(31bc)  V pracovných programoch by sa malo zabezpečiť, aby sa náležitá časť celkového rozpočtu využila na akcie umožňujúce cezhraničnú účasť MSP.

(31c)   Európskej obrannej agentúre sa udelí štatút pozorovateľa vo výbore, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Vzhľadom na špecifiká sektoru obrany by mala výboru pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(32)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie pracovného programu a pridelenie finančných prostriedkov na vybrané vývojové akcie. Pri vykonávaní vývojových akcií by sa mali zohľadniť najmä špecifiká sektora obrany, predovšetkým zodpovednosť členských štátov a/alebo pridružených krajín za proces plánovania a nadobúdania. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011▌.(8)

(32a)  Komisia by mala po vyhodnotení návrhov s pomocou nezávislých expertov, ktorých bezpečnostné previerky by mali potvrdiť príslušné členské štáty, vybrať akcie, ktoré sa majú finančne podporovať z fondu. Komisia by mala vytvoriť databázu nezávislých expertov. Táto databáza by sa nemala zverejniť. Nezávislí experti by sa mali vymenovať na základe svojich zručností, skúseností a vedomostí, pričom by sa mali zohľadniť úlohy, ktorými sa poveria. Komisia by mala v čo najväčšom možnom rozsahu pri vymenúvaní nezávislých expertov prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti činnosti. Mala by sa tiež usilovať o primeranú rotáciu expertov a primeranú vyváženosť medzi súkromným a verejným sektorom. Členské štáty by mali byť informované o výsledkoch hodnotenia so zoznamom poradia vybraných akcií a o pokroku vo financovaných akciách. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie pracovného programu, ako aj prijatie rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(32b)  Nezávislí experti by nemali hodnotiť, poskytovať poradenstvo ani pomáhať pri záležitostiach, v súvislosti s ktorými sú v konflikte záujmov, najmä pokiaľ ide o ich aktuálnu pozíciu. Predovšetkým by nemali byť v pozícii, v ktorej by mohli využívať získané informácie na úkor konzorcia, ktoré hodnotia.

(32bb)  ▌Pri navrhovaní nových obranných produktov alebo technológií alebo modernizácii existujúcich obranných produktov alebo technológií by sa žiadatelia mali zaviazať k dodržiavaniu etických zásad, napríklad v oblasti blahobytu ľudí a ochrany ľudského genómu, ktoré sú vyjadrené aj v príslušnom vnútroštátnom práve, práve Únie a medzinárodnom práve vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a prípadne jeho protokolov. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa návrhy sústavne skúmali, aby sa identifikovali tie akcie, ktoré vyvolávajú závažné etické otázky, a aby sa predložili na posúdenie z etického hľadiska.

(33)  V záujme podpory otvoreného vnútorného trhu by sa mala podporiť účasť cezhranične pôsobiacich MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou buď ako členov konzorcií, subdodávateľov alebo subjektov v dodávateľskom reťazci.

(34)  Komisia by sa mala usilovať o pokračovanie v dialógu s ▌členskými štátmi a priemyselným odvetvím, aby sa zaistil úspech fondu. V tejto súvislosti by sa mal ako spoluzákonodarca a jedna z hlavných zainteresovaných strán zapojiť aj Európsky parlament.

(35)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie Európskeho obranného fondu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle [novej medziinštitucionálnej dohody] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(9) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Komisia by mala zabezpečiť zachovanie čo najjednoduchších administratívnych postupov a vynakladať minimálne dodatočné výdavky.

(36)  Na fond sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ nie je stanovené inak. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktorými sa riadia granty, ceny, verejné obstarávanie, finančná pomoc, finančné nástroje a rozpočtové záruky.

(37)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré Európsky parlament a Rada prijali na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a stanovujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho riadenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je jedným zo základných predpokladov správneho finančného riadenia a účinnosti financovania EÚ.

(38)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(10), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(12) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(13) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra (EPPO) môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať ▌trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ▌ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(14). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre – v prípade členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 – a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(39)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím prijatým na základe uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie s cieľom udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(40)  Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 existuje potreba hodnotiť toto nariadenie na základe informácií zhromaždených pomocou osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. V prípade potreby môžu k týmto požiadavkám prislúchať merateľné ukazovatele slúžiace ako základ hodnotenia účinkov nariadenia v praxi. Komisia by mala vypracovať priebežné hodnotenie najneskôr štyri roky od začiatku implementovania fondu, a to aj na účely predloženia návrhov na prípadné zmeny tohto nariadenia, a konečné hodnotenie na konci implementačného obdobia fondu, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a v možnom rozsahu v uvedenom čase aj z hľadiska výsledkov a vplyvu. V tejto súvislosti by správa o záverečnom hodnotení mala tiež pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. V tejto záverečnej správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch financovaných z fondu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci a prínos fondu k riešeniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí a mala by obsahovať aj informácie o pôvode príjemcov, počte členských štátov a pridružených krajín zapojených do jednotlivých akcií a o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže takisto navrhnúť zmeny tohto nariadenia v reakcii na možný vývoj počas implementácie fondu.

(40a)  Komisia by mala pravidelne monitorovať implementáciu fondu a každoročne podávať správu o dosiahnutom pokroku, a to aj o zohľadňovaní poznatkov a skúseností získaných z EDIDP a PADR pri vykonávaní fondu. Na tento účel by Komisia mala zaviesť potrebné opatrenia na monitorovanie. Táto správa by sa mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade a nemala by obsahovať citlivé informácie.

(41)  Pri zohľadnení dôležitosti boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov tento fond ▌prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy. Počas prípravy a implementovania fondu sa určia príslušné akcie, ktoré sa opätovne posúdia v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.

(42)  Keďže sa z fondu podporuje len výskumná a vývojová fáza výrobkov a technológií obranného priemyslu, v zásade by Únia nemala mať vlastnícke práva ani práva duševného vlastníctva vo vzťahu k výrobkom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných akcií, pokiaľ nie je pomoc Únie poskytovaná na základe verejného obstarávania. V prípade výskumných akcií by však členské štáty a pridružené krajiny mali mať možnosť využívať výsledky financovaných akcií s cieľom zúčastniť sa na následnej spolupráci v oblasti vývoja ▌.

(43)  Finančná podpora Únie by nemala ovplyvniť transfer výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES(15) ani vývoz výrobkov, vybavenia alebo technológií. Vývoz vojenského vybavenia a technológií členskými štátmi sa riadi spoločnou pozíciou 944/2008/SZBP.

(44)  Využívanie citlivých podkladových informácií vrátane údajov, know-how alebo informácií získaných pred výkonnosťou fondu alebo mimo nej alebo prístup neoprávnených osôb k ▌výsledkom vytvoreným v súvislosti s akciami finančne podporovanými z fondu môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jeden alebo viacero členských štátov. Nakladanie s citlivými informáciami by sa preto malo riadiť príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom ▌.

(44a)  V záujme zaručenia požadovanej úrovne bezpečnosti utajovaných skutočností by pri podpisovaní utajených dohôd o udeľovaní grantov a financovaní mali byť splnené minimálne normy pre priemyselnú bezpečnosť. Na tento účel a v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/244 Komisia informuje expertov určených členskými štátmi v rámci poradenstva o bezpečnostných pokynoch k programu vrátane usmernení pre určovanie stupňa bezpečnostného utajenia.

(45)  S cieľom zabezpečiť možnosť doplniť alebo zmeniť smerodajné ukazovatele vplyvu, v nevyhnutných prípadoch by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. ▌Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(46)  Komisia by mala riadiť fond s náležitým zreteľom na požiadavky na dôvernosť a bezpečnosť, najmä utajovaných skutočností a citlivých informácií,

▌PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUM A VÝVOJ

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky obranný fond (ďalej len „fond“) v zmysle článku 1 ods. 3 písm. b) nariadenia .../.../EÚ [Horizont – 2018/0224(COD)].

Stanovujú sa v ňom ciele fondu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá jeho poskytovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(0)  „žiadateľ“ je právny subjekt, ktorý podal žiadosť o podporu z fondu v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov alebo v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(1)  „operácie kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu EÚ, a to aj z mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v rámci ktorých sa kombinujú nenávratné formy podpory ▌alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ a návratné formy podpory z rozvojových a iných verejných finančných inštitúcií, ako aj z komerčných finančných inštitúcií a od investorov;

(1a)  „osvedčovanie“ je postup, ktorým vnútroštátny orgán osvedčí, že výrobok obranného priemyslu, hmotná alebo nehmotná zložka alebo technológia spĺňajú platné predpisy;

(1b)  „utajovaná skutočnosť“ je každá informácia alebo materiál v akejkoľvek forme, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť rôzne stupne poškodenia záujmov Európskej únie alebo jedného alebo viacerých jej členských štátov a ktorá je označená stupňom utajenia EÚ alebo zodpovedajúcim označením stupňa utajenia, v súlade s dohodou medzi zástupcami členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie (2011/C 202/05);

(1c)  „konzorcium“ je zoskupenie žiadateľov alebo príjemcov založené na spolupráci, viazané dohodou o konzorciu a založené na vykonanie akcie v rámci fondu;

(1d)  „koordinátor“ je právny subjekt, ktorý je členom konzorcia a ktorý bol vymenovaný všetkými členmi konzorcia ako hlavné kontaktné miesto v rámci vzťahov s Komisiou;

(2)  „kontrola“ je schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov;

(3)  „vývojová akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá ▌z činností zameraných na obranu predovšetkým vo fáze vývoja a ktorá sa týka nových výrobkov alebo technológií alebo modernizácie existujúcich výrobkov alebo technológií, s výnimkou výroby alebo používania zbraní;

(4)  „prelomová obranná technológia“ je technológia spôsobujúca radikálnu zmenu vrátane vylepšenej alebo úplne novej technológie, ktorá spôsobuje zmenu paradigmy v koncepcii a vedení obranných záležitostí, a to aj tým, že nahradí súčasné obranné technológie alebo vedie k ich zastaraniu;

(5)  „výkonná riadiaca štruktúra“ je orgán právneho subjektu vymenovaný v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý sa v náležitých prípadoch zodpovedá výkonnému riaditeľovi a ktorý je oprávnený určovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie právneho subjektu a ktorý vykonáva dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitoruje ho;

(5a)  „najdôležitejšie informácie“ sú údaje, know-how alebo informácie získané v rámci vykonávania fondu, bez ohľadu na formu alebo povahu;

(6)  „právny subjekt“ je každá ▌právnická osoba založená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže vo svojom mene uplatňovať práva a podliehať záväzkom, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom ▌197 ods. 2 písm. c) ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(7)  „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je ▌MSP ▌a ktorý má najviac 3 000 zamestnancov, ktorých počet sa vypočíta podľa článkov 3 až ▌6 ▌prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(16);

(8)  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb z oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb z oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

(9)  „projektový manažér“ je každý verejný obstarávateľ usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine, trvalo alebo na ad hoc základe poverený členským štátom alebo pridruženou krajinou alebo skupinou členských štátov ▌alebo pridružených krajín riadením nadnárodných projektov v oblasti výzbroje;

(9a)  „kvalifikácia“ je celý postup preukazovania, že návrh výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológia spĺňa stanovené požiadavky a poskytuje objektívne dôkazy, ktorými sa preukazuje, že sa splnili konkrétne požiadavky návrhu;

(10)  „príjemca“ je akýkoľvek právny subjekt, s ktorým bola podpísaná dohoda o udelení grantu alebo financovaní alebo ktorému bolo oznámené rozhodnutie o udelení grantu alebo financovaní;

(11)  „výskumná akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá predovšetkým z výskumných činností, najmä aplikovaného výskumu a v prípade potreby aj základného výskumu, s cieľom získať nové poznatky a s výlučným zameraním na obranné zariadenia;

(12)  „výsledky“ je akýkoľvek hmotný alebo nehmotný účinok akcie, ako sú údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, či už ich možno chrániť alebo nie, ako aj všetky súvisiace práva vrátane práv duševného vlastníctva;

(12a)  „citlivé informácie“ sú informácie a údaje vrátane utajovaných skutočností, ktoré musia byť chránené pred neoprávneným prístupom alebo zverejnením z dôvodu povinností stanovených vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie alebo v záujme ochrany súkromia alebo bezpečnosti jednotlivca alebo organizácie;

(12b)  „malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú malé a stredné podniky vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES;

(13)  „osobitná správa“ je konkrétny výstup výskumnej akcie, v ktorom sú zhrnuté jej výsledky a uvedené obsiahle informácie o základných zásadách, cieľoch, skutočných výsledkoch, základných vlastnostiach, vykonaných skúškach, možných prínosoch, potenciálnych obranných zariadeniach a očakávanom spôsobe využitia tohto výskumu v záujme rozvoja vrátane informácií o vlastníctve práv duševného vlastníctva, pričom sa nevyžaduje zahrnutie informácií o právach duševného vlastníctva;

(14)  „systémový prototyp“ je model výrobku alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon v prevádzkovom prostredí;

(15)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

(16)  „nepridružená tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je pridruženou krajinou podľa článku 5;

(17)  „subjekt z nepridruženej tretej krajiny“ je právny subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine alebo – ak je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine – ktorého výkonné riadiace štruktúry sa nachádzajú v nepridruženej tretej krajine.

Článok 3

Ciele fondu

1.  Všeobecným cieľom fondu je pomáhať rozvoju konkurencieschopnosti, efektívnosti a inovačných kapacít európskej obrannej, technologickej a priemyselnej základne prostredníctvom Únie, čím sa prispieva k strategickej autonómii Únie a slobode jej činností podporovaním akcií spolupráce a rozširovaním cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi v celej Únii, najmä MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj posilnením a zlepšením dynamickosti dodávateľských a hodnotových reťazcov v oblasti obrany, rozšírením cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi a podporovaním lepšieho využívania priemyselného potenciálu inovácií, výskumu a technologického vývoja, a to v každej fáze ▌životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

2.  Konkrétnymi cieľmi tohto fondu sú:

a)  podporovať ▌spoluprácu v oblasti výskumu, ▌ktorá môže výrazne zvýšiť výkonnosť ▌budúcich spôsobilostí v celej Únii, a to s cieľom maximalizovať inovácie a zaviesť nové výrobky a technológie obranného priemyslu vrátane prelomových výrobkov a technológií a čo najefektívnejšie využívať financovanie obranného výskumu v Únii;

b)  podporovať spoluprácu v oblasti vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, ▌ čo prispeje k väčšej efektívnosti výdavkov Únie na obranu, dosiahnu sa tým väčšie úspory z rozsahu, zníži sa riziko zbytočnej duplicity a ako taký sa podporí dopyt trhu po európskych výrobkoch a technológiách, a zníži sa tým fragmentácia výrobkov a technológií obranného priemyslu v celej Únii. V konečnom dôsledku fond povedie k zvýšeniu štandardizácie obranných systémov a väčšej interoperabilite spôsobilostí členských štátov.

Táto spolupráca musí byť v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a predovšetkým v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí.

V tejto súvislosti a s prihliadnutím na to, že je potrebné vyhnúť sa zbytočnej duplicite, je možné v prípade potreby zohľadniť aj regionálne a medzinárodné priority, ak sa tým nevylučuje možnosť účasti žiadneho členského štátu alebo pridruženej krajiny, pokiaľ tieto priority slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie stanoveným v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok 4

Rozpočet

1.  V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia …/…/EÚ sa finančné krytie na implementáciu Európskeho obranného fondu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 11 453 260 000 EUR v cenách z roku 2018 (13 000 000 000 EUR v súčasných cenách).

2.  ▌Rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:

a)  ▌3 612 182 000 EUR v cenách z roku 2018 (4 100 000 000 EUR) na výskumné akcie;

b)  ▌7 841 078 000 EUR v cenách z roku 2018 (8 900 000 000 EUR v súčasných cenách) na akcie v oblasti vývoja.

2a.  S cieľom reagovať na nepredvídané okolnosti alebo nový vývoj a potreby môže Komisia prerozdeliť sumy uvedené v odseku 2 najviac o 20 % medzi akcie na výskum a akcie na rozvoj.

3.  Sumy uvedené v odseku 1 a 2 možno použiť na účely technickej a administratívnej pomoci pri implementácii fondu, ako sú napríklad prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

4.  Na výzvy na predkladanie návrhov alebo prideľovanie financovania na podporu prelomových technológií na obranné účely sa vyčlenia najmenej 4 %, ale najviac 8 % finančného krytia uvedeného v odseku 1.

Článok 5

Pridružené krajiny

Fond je otvorený členským štátom Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP. Každý finančný príspevok do fondu podľa tohto článku predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 6

Podpora prelomových technológií na obranné účely

1.  Komisia prideľuje finančné prostriedky na základe otvorených a verejných konzultácií o ▌technológiách so zameraním na obranné aplikácie s potenciálom spôsobiť zásadný prelom v obranných záležitostiach v oblastiach intervencie vymedzených v pracovných programoch.

2.  V pracovných programoch sa stanovia najvhodnejšie formy financovania týchto prelomových obranných technológií.

Článok 7

Etika

1.  Akcie vykonávané v rámci fondu musia byť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, právom Únie a medzinárodným právom vrátane Charty základných práv Európskej únie. Tieto akcie musia byť zároveň v súlade s etickými zásadami, ktoré sú obsiahnuté aj príslušnom vnútroštátnom práve, práve Únie a medzinárodnom práve.

2.  Pred podpisom dohody o udelení grantu musí návrhy preskúmať Komisia na základe etického sebahodnotenia vypracovaného konzorciom s cieľom identifikovať tie akcie, ktoré vyvolávajú vážne etické otázky vrátane podmienok vykonávania a ktoré sa v náležitých prípadoch predložia na etické posúdenie.

Preskúmania a posúdenia z etického hľadiska vykonáva Komisia za podpory nezávislých expertov z rôznych oblastí, najmä s uznávanými odbornými skúsenosťami v oblasti obrannej etiky.

Podmienky vykonávania eticky citlivých činností sa uvedú v dohode o udelení grantu.

Komisia zabezpečí čo najväčšiu transparentnosť postupov v etických otázkach a podá o tom správu v rámci svojich povinností podľa článku 32. V rámci expertnej skupiny musí mať zastúpenie čo najväčší počet členských štátov.

3.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, získajú pred začatím príslušných činností všetky príslušné povolenia alebo iné povinné dokumenty vyžadované vnútroštátnymi alebo miestnymi etickými výbormi alebo inými orgánmi, ako sú orgány na ochranu osobných údajov. Uvedené dokumenty sa archivujú a na požiadanie poskytujú Komisii.

5.  Návrhy, ktoré sú z etického hľadiska neprijateľné, sa zamietnu ▌.

Článok 8

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.  Fond sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

1a.  Odchylne od odseku 1 môžu v odôvodnených prípadoch v rámci nepriameho riadenia vykonávať osobitné akcie subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uvedené sa nevzťahuje na výberový postup a postup prideľovania podľa článku 12.

2.  Z fondu sa môže poskytovať financovanie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách prostredníctvom grantov, cien a verejného obstarávania, a ak je to vhodné vzhľadom na špecifiká akcie, prostredníctvom finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

2a.  Operácie kombinovaného financovania sa vykonávajú v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadením o Programe InvestEU.

2b.  Finančné nástroje sú striktne zamerané iba na prijímateľov.

Článok 10

Oprávnené subjekty

1.  Príjemcovia a ▌subdodávatelia zapojení do akcie finančne podporovanej z fondu musia byť ▌usadení v Únii alebo v pridruženej krajine▌.

1a.  Infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje príjemcov a subdodávateľov zapojených do akcie, ktoré sa používajú na účely akcií finančne podporovaných v rámci programu, sa musia nachádzať na území členského štátu alebo pridruženej krajiny počas celého trvania akcie a výkonné riadiace štruktúry príjemcov musia byť usadené v Únii alebo v pridruženej krajine.

1b.  Na účel akcie finančne podporovanej z fondu príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie nepodliehajú kontrole zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny.

2.  Odchylne od odseku 1b tohto článku je právny subjekt usadený v Únii alebo pridruženej krajine a ovládaný nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny ▌oprávnený ako príjemca alebo subdodávateľ zapojený do akcie len za predpokladu, že záruky schválené členským štátom alebo pridruženou krajinou, v ktorej je usadený, v súlade s vnútroštátnymi postupmi sprístupní Komisii. Uvedené záruky sa môžu vzťahovať na výkonnú riadiacu štruktúru právneho subjektu usadeného v Únii alebo v pridruženej krajine. Ak to členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je právny subjekt usadený, považuje za vhodné, uvedené záruky sa môžu vzťahovať aj na osobitné práva štátnych orgánov v kontrole nad právnym subjektom.

Záruky zaisťujú, aby zapojenie takého právneho subjektu do akcie nebolo v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, ako sú stanovené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ, ani s cieľmi stanovenými v článku 3. Záruky musia byť tiež v súlade s ustanoveniami článkov 22 a 25. V zárukách sa najmä uvedie, že na účel akcie sa prijali opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že:

a)  ▌kontrola nad žiadateľským právnym subjektom sa nevykonáva spôsobom, ktorý obmedzuje jeho schopnosť vykonávať akciu a dosahovať výsledky, alebo mu v tom bráni, ktorý obmedzuje jeho infraštruktúru, zariadenia, aktíva, zdroje, duševné vlastníctvo alebo know-how na účely akcie alebo ktorý oslabuje jeho spôsobilosti a normy potrebné na výkon akcie;

b)  ▌sa nepridruženým tretím krajinám alebo subjektom z nepridružených tretích krajín bráni v prístupe k ▌citlivým informáciám súvisiacim s akciou; zamestnanci alebo iné osoby zapojené do akcie majú v náležitých prípadoch národnú bezpečnostnú previerku vydanú daným členským štátom alebo danou pridruženou krajinou;

c)  duševné vlastníctvo, ktoré vzniká ako dôsledok akcie, a výsledky akcie zostávajú príjemcovi počas akcie aj po jej ukončení, nepodliehajú kontrole ani obmedzeniu zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny a nevyvážajú sa mimo Úniu alebo mimo pridružených krajín, ani sa k nim neposkytuje prístup mimo Úniu alebo mimo pridružených krajín bez súhlasu členského štátu alebo pridruženej krajiny, v ktorej je právny subjekt usadený, a to v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.

Ak to členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je právny subjekt usadený, považuje za vhodné, môžu sa poskytnúť dodatočné záruky.

Komisia informuje výbor uvedený v článku 28 o každom právnom subjekte, ktorý sa považuje za oprávnený podľa tohto odseku.

4.  Ak v Únii alebo pridruženej krajine nie sú ľahko dostupné konkurencieschopné náhrady, príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie môžu využívať svoje aktíva, infraštruktúru, zariadenia a zdroje, ktoré sa nachádzajú alebo sú v držbe mimo územia členských štátov Únie alebo pridružených krajín, ak uvedené použitie nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, je v súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 a v plnom súlade s článkami 22 a 25. ▌Náklady spojené s týmito činnosťami nesmú byť finančne podporované z fondu.

4a.  Príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie môžu pri výkone oprávnenej akcie spolupracovať aj s právnymi subjektmi, ktoré sú usadené mimo územia členských štátov alebo pridružených krajín alebo ktoré podliehajú kontrole nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, vrátane využívania aktív, infraštruktúry, zariadení a zdrojov takýchto právnych subjektov, ak to nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov. Takáto spolupráca musí byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 a v plnom súlade s článkami 22 a 25.

Nepridružená tretia krajina alebo iný subjekt z nepridruženej tretej krajiny nesmie mať neoprávnený prístup k utajovaným skutočnostiam týkajúcim sa vykonávania akcie a musí sa zabrániť potenciálnym negatívnym dôsledkom na bezpečnosť dodávok vstupov potrebných pre akciu.

Náklady spojené s týmito činnosťami nesmú byť financované z fondu.

6.  Žiadatelia poskytnú všetky relevantné informácie potrebné na posúdenie kritérií oprávnenosti ▌. V prípade zmeny počas vykonávania akcie, ktorá by mohla viesť k spochybneniu splnenia kritérií oprávnenosti, príslušný právny subjekt informuje Komisiu, ktorá posúdi, či sú tieto kritériá a podmienky oprávnenosti naďalej splnené, a rieši potenciálny vplyv na financovanie akcie.

7.  ▌

8.  ▌

9.  Na účel tohto článku sú subdodávateľmi zapojenými do akcie finančne podporovanej z fondu subdodávatelia s priamym zmluvným vzťahom k príjemcovi, iní subdodávatelia, pre ktorých je vyčlenených aspoň 10 % celkových oprávnených nákladov, a subdodávatelia, ktorí môžu vyžadovať na účely vykonávania akcie potrebu prístupu k utajovaným skutočnostiam ▌ a ktorí nie sú členmi konzorcia.

Článok 11

Oprávnené akcie

1.  Na získanie financovania sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

2.  Z fondu sa podporujú akcie, ktoré sa týkajú▌ nových výrobkov a technológií obranného priemyslu a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií, ak využitie už existujúcich informácií potrebných na uskutočnenie akcií na modernizáciu nepodlieha priamo alebo nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľských právnych subjektov obmedzeniam zo strany nepridruženej tretej krajiny ani subjektunepridruženej tretej krajiny, a to spôsobom, ktorý bráni vykonávaniu akcie.

3.  Oprávnená akcia sa týka jednej alebo viacerých z týchto činností:

a)  činností zameraných na vytváranie, podporu a zdokonaľovanie ▌poznatkov, výrobkov a technológií vrátane prelomových technológií ▌, ktoré môžu výrazne ovplyvniť oblasť obrany;

b)  činností zameraných na zvýšenie interoperability a odolnosti vrátane bezpečnej výroby a výmeny údajov, na riadenie kritických obranných technológií, posilnenie bezpečnosti dodávok alebo umožnenie účinného využitia výsledkov pre potreby výrobkov a technológií obranného priemyslu;

c)  štúdií, ako napríklad štúdií uskutočniteľnosti, ktorých cieľom je preskúmať uskutočniteľnosť nových alebo zdokonalených technológií, výrobkov, postupov, služieb a riešení ▌;

d)  návrhu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ako aj vymedzenia technických špecifikácií, na základe ktorých sa vypracoval návrh, čo môže zahŕňať čiastočné testy zníženia rizika v priemyselnom alebo reprezentatívnom prostredí;

e)  vývoja modelu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon prvku v prevádzkovom prostredí (prototyp systému);

f)  testovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie;

g)  kvalifikácie výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

h)  osvedčovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

i)  vývoja technológií alebo aktív, ktorými sa zvyšuje efektívnosť v rámci celého životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

4.  Akcia sa uskutoční v spolupráci najmenej troch oprávnených subjektov v rámci konzorcia, ktoré sú usadené najmenej v troch rôznych členských štátoch ▌ alebo pridružených krajinách. Najmenej tri z oprávnených subjektov usadených najmenej v dvoch členských štátoch ▌ alebo pridružených krajinách nesmú byť počas celého trvania implementácie akcie ▌pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, a nesmú sa kontrolovať navzájom.

5.  Odsek 4 sa nevzťahuje na ▌akcie, ktoré sa týkajú prelomových technológií na obranné účely, alebo na akcie uvedené v odseku 3 písm. c)▌.

6.  Akcie týkajúce sa vývoja výrobkov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané platným medzinárodným právom, nie sú oprávnené.

Akcie na vývoj smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly rozhodovať o výbere a angažovanosti pri vykonávaní útokov na ľudí tiež nesmú byť financované z fondu, čím nie je dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky na akcie zamerané na rozvoj systémov včasného varovania a na protiopatrenia na obranné účely.

Článok 12

Výberový postup a postup prideľovania

1.  Finančné prostriedky Únie sa udeľujú na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov vydaných v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. V niektorých riadne odôvodnených a výnimočných prípadoch sa finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom ▌195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2a.  Na účely pridelenia finančných prostriedkov ▌Komisia koná pomocou vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 13

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

▌Všetky predložené návrhy sa hodnotia na základe týchto kritérií:

a)  prínos k excelentnosti alebo potenciál prevratnosti v oblasti obrany preukázaním najmä toho, že očakávané výsledky navrhovanej akcie predstavujú významné výhody oproti existujúcim výrobkom alebo technológiám obranného priemyslu;

b)  prínos k inováciám a technologickému rozvoju európskeho obranného priemyslu preukázaním najmä toho, že navrhovaná akcia zahŕňa prelomové alebo novátorské koncepcie a prístupy, nové a do budúcnosti sľubné technologické vylepšenia alebo použitie technológií alebo koncepcií, ktoré sa doposiaľ v sektore obrany nepoužívali, a zároveň sa vyhne zbytočnej duplicite úsilia;

c)  prínos ku konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu preukázaním toho, že navrhovaná akcia má preukázateľne pozitívnu bilanciu nákladovej efektívnosti a účinnosti, čím sa v celej Únii aj mimo jej hraníc vytvárajú nové trhové príležitosti a urýchľuje sa rast podnikov;

d)  prínos k autonómii európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a to aj zvýšením nezávislosti od zdrojov s pôvodom mimo EÚ a posilnením bezpečnosti dodávok a k bezpečnostným a obranným záujmom Únie v súlade s prioritami uvedenými v článku 3 ▌;

e)  prínos v oblasti vytvárania novej cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi usadenými v členských štátoch alebo pridružených krajinách, najmä MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sa výrazne zapájajú do akcie ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako iné subjekty v dodávateľskom reťazci a ktoré sú usadené v inom členskom štáte ▌alebo inej pridruženej krajine ako je štát alebo krajina, v ktorých sú usadené subjekty tvoriace konzorcium, ktoré nie sú MSP alebo spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

f)  kvalita a efektívnosť implementácie akcie.

Článok 14

Miera spolufinancovania

1.  Z fondu sa financuje až do 100 % oprávnených nákladov na činnosť uvedenú v článku 11 ods. 3 bez toho, aby bol dotknutý článok 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Odchylne od odseku 1:

a)  v prípade činností vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. e) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 20 % oprávnených nákladov na ne;

b)  v prípade činností vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. f) až h) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 80 % oprávnených nákladov na ne.

3.  Miera financovania vývojových akcií sa zvýši v týchto prípadoch:

a)  v prípade činnosti vyvinutej v kontexte stálej štruktúrovanej spolupráce zriadenej rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 možno využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov;

b)  v prípade činnosti možno využiť zvýšenú mieru financovania uvedenú v druhom a treťom pododseku tohto odseku, ak je najmenej 10 % celkových oprávnených nákladov na činnosť pridelených MSP, ktoré sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine a ktoré sú do činnosti zapojené ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci.

Miera financovania sa môže zvýšiť o percentuálne body zodpovedajúce percentu celkových oprávnených nákladov na činnosť vyčlenenú pre MSP usadené v členských štátoch alebo v pridružených krajinách, v ktorých sú usadení príjemcovia, ktorí nie sú MSP a ktorí sú do činnosti zapojení ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci, avšak najviac o ďalších 5 percentuálnych bodov.

Miera financovania sa môže zvýšiť o percentuálne body zodpovedajúce dvojnásobku percentuálneho podielu celkových oprávnených nákladov na činnosť vyčlenenú pre MSP usadené v iných členských štátoch alebo pridružených krajinách, ako sú členské štáty alebo pridružené krajiny, v ktorých sú usadení príjemcovia, ktorí nie sú MSP a ktorí sú do činnosti zapojení ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci;

c)  v prípade činnosti sa môže využiť miera financovania zvýšená o ďalších 10 percentuálnych bodov, ak najmenej 15 % celkových oprávnených nákladov na činnosť je vyčlenených pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou usadené v Únii alebo v pridruženej krajine;

d)  celkové zvýšenie miery financovania činnosti nesmie prekročiť 35 percentuálnych bodov.

Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci fondu vrátane zvýšenej miery financovania nesmie pokrývať viac ako 100 % oprávnených nákladov na akciu.

Článok 15

Finančná kapacita

Odchylne od článku ▌198 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách:

a)  finančná kapacita sa overí len v prípade koordinátora a len ak sa požadované financovanie od Únie rovná 500 000 EUR alebo je vyššie. Ak však existujú dôvody pochybovať o finančnej kapacite, Komisia overí finančnú kapacitu aj v prípade ostatných žiadateľov alebo koordinátorov pod prahovou hodnotou uvedenou v prvej vete;

b)  finančná kapacita sa neoveruje v prípade právnych subjektov, ktorých životaschopnosť zaručujú príslušné orgány členského štátu;

c)  ak je finančná kapacita štrukturálne zaručená iným právnym subjektom, overí sa jeho finančná kapacita.

Článok 16

Nepriame náklady

1.  Odchylne od článku 181 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepriame oprávnené náklady určujú uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov okrem priamych oprávnených nákladov na subdodávky a finančnej podpory pre tretie strany, ako aj akýchkoľvek jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.

2.  Alternatívne možno nepriame oprávnené náklady ▌určiť v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva príjemcu na základe skutočných nepriamych nákladov za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznávajú tieto postupy nákladového účtovníctva pre porovnateľné činnosti v oblasti obrany v súlade s článkom ▌185▌ nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré boli oznámené Komisii.

Článok 17

Používanie celkovej jednorazovej platby alebo príspevku, ktorý nie je spojený s nákladmi

1.  V prípade, že Únia udeľuje spolufinancovanie vo výške nižšej ako 50 % celkových nákladov na akciu, Komisia môže použiť:

a)  príspevok, ktorý nie je spojený s nákladmi, uvedenými v článku ▌180 ods. 3▌ nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktorý je založený na dosiahnutí výsledkov meraných s ohľadom na predtým stanovené medzníky alebo na základe ukazovateľov výkonnosti; alebo

b)  celkovú jednorazovú platbu uvedenú v článku ▌182 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách a založenú na predbežnom rozpočte akcie, ktorý už schválili vnútroštátne orgány spolufinancujúcich členských štátov a pridružených krajín.

2.  Nepriame náklady sa zahrnú do jednorazovej platby.

Článok 18

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím

1.  Únia môže podporiť obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím udelením grantu verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vymedzeným v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(17), 2014/25/EÚ(18) a 2009/81/ES(19), ktorí spoločne obstarávajú ▌služby výskumu a vývoja v oblasti obrany alebo koordinujú svoje postupy verejného obstarávania.

2.  Postupy verejného obstarávania:

a)  musia byť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

b)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov);

c)  umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou a zároveň bráni vzniku konfliktu záujmov.

Článok 19

Záručný fond

Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [nástupca nariadenia o záručnom fonde].

Článok 20

Podmienky oprávnenosti týkajúce sa verejného obstarávania a cien

1.  Články 10 a 11 sa uplatňujú primerane na ceny.

2.  Článok 10, odchylne od článku 176 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a článok 11 sa primerane uplatňujú na verejné obstarávanie štúdií podľa článku 11 ods. 3 písm. c).

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUMNÉ AKCIE

Článok 22

Vlastníctvo výsledkov výskumných akcií

1.  Vlastníkmi výsledkov výskumných akcií finančne podporovaných z fondupríjemcovia, ktorí ich vytvorili. Ak výsledky spoločne vytvorili právne subjekty a ak ich príslušné príspevky nemožno s istotou určiť alebo ak nie je možné takéto spoločné výsledky rozdeliť, výsledky sú spoločným vlastníctvom právnych subjektov. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach uplatňovania tohto spoluvlastníctva v súlade so svojimi povinnosťami podľa dohody o grante.

2.  Odchylne od odseku 1, ak sa podpora z prostriedkov Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania, vlastníkom výsledkov výskumných akcií finančne podporovaných z fondu je Únia. Členské štáty a pridružené krajiny majú prístupové práva k výsledkom, a to bezplatne a na ich písomnú žiadosť.

3.  ▌Výsledky výskumných akcií finančne podporovaných z fondu nesmú priamo ani nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov podliehať kontrolám ani obmedzeniam zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, a to ani z hľadiska transferu technológií.

4.  Pokiaľ ide o výsledky vytvorené príjemcami prostredníctvom akcií finančne podporovaných z fondu a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8a tohto článku, Komisii sa oznámi vopred každý prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie nepridruženej tretej krajine alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny. Ak je takýto prevod vlastníctva v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov alebo s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článku 3, finančné prostriedky poskytnuté z fondu sa vrátia.

5.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín majú prístupové práva k osobitnej správe o výskumnej akcii, ktorá získala financovanie z prostriedkov Únie. Takéto práva sa udeľujú na bezplatnom základe a Komisia ich prevedie na členské štáty a pridružené krajiny po tom, ako sa uistí, že je stanovená zodpovedajúca povinnosť zachovávať dôvernosť.

6.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín využívajú osobitnú správu výlučne na účely týkajúce sa používania svojimi ozbrojenými silami alebo v ich prospech alebo na účely svojich bezpečnostných alebo spravodajských zložiek, a to aj v rámci ich programov spolupráce. Takéto používanie okrem iného zahŕňa štúdiu, hodnotenie, posúdenie, výskum, návrh ▌a akceptáciu a osvedčovanie výrobku, prevádzku, školenie a likvidáciu ▌, ako aj posúdenie a vypracovanie technických požiadaviek na obstarávanie.

7.  Príjemcovia bezplatne poskytnú inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie prístupové práva k výsledkom výskumných činností finančne podporovaných z fondu, a to na náležite odôvodnený účel rozvíjania, vykonávania a monitorovania existujúcich politík alebo programov Únie v oblastiach, ktoré patria do jej právomoci. Takéto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie.

8.  Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sú stanovené v dohodách o udelení grantu a zmluvách týkajúcich sa obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode. Verejní obstarávatelia majú prinajmenšom práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie, alebo právo požiadať príjemcov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Všetky členské štáty a pridružené krajiny majú bezplatný prístup k osobitnej správe. Ak dodávateľ komerčne nevyužije výsledky v rámci stanovenej lehoty po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktorá je uvedená v zmluve, prevedie každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

8a.  Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na vývoz výrobkov, zariadení alebo technológií, ktoré zahŕňajú výsledky výskumných činností finančne podporovaných z fondu, a nemajú vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v oblasti politiky vývozu výrobkov obranného priemyslu.

8b.   Akékoľvek dva alebo viaceré členské štáty alebo pridružené krajiny, ktoré viacstranne alebo na základe organizácie Úniou spoločne uzavreli jednu alebo viacero zmlúv s jedným alebo viacerými príjemcami s cieľom ďalej rozvíjať výsledky výskumných činností podporovaných z fondu, majú prístup k takýmto výsledkom, ktoré sú vo vlastníctve príjemcov a ktoré sú potrebné pre plnenie zmluvy alebo zmlúv. Takéto prístupové práva sa udeľujú bez poplatku a na základe konkrétnych podmienok na zabezpečenie toho, aby sa tieto práva využívali len na účel zmluvy alebo zmlúv a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií.

HLAVA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝVOJOVÉ AKCIE

Článok 23

Ďalšie kritériá oprávnenosti vývojových akcií

1.  ▌Konzorcium preukáže, že ostávajúce náklady na činnosť, ktoré nie sú hradené z podpory Únie, sa pokryjú inými formami financovania, ako sú príspevky členských štátov ▌alebo pridružených krajín alebo z prostriedkov spolufinancovania od právnych subjektov.

2.  Činnosti uvedené v článku 11 ods. 3 písm. d) ▌sa musia zakladať na spoločných požiadavkách, na ktorých sa spoločne dohodli najmenej dva členské štáty ▌alebo pridružené krajiny.

3.  Pokiaľ ide o činnosti uvedené v článku 11 ods. 3 písm. e) až h), konzorcium preukáže na základe dokumentov vydaných vnútroštátnymi orgánmi, že:

a)  najmenej dva členské štáty ▌alebo pridružené krajiny majú v úmysle obstarať koncový výrobok alebo využívať technológiu koordinovaným spôsobom, a to prípadne aj prostredníctvom spoločného obstarávania;

b)  činnosť je založená na spoločných technických požiadavkách, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty alebo pridružené krajiny, ktoré majú akciu spolufinancovať alebo ktoré majú v úmysle spoločne obstarať koncový výrobok alebo spoločne využívať technológiu.

Článok 24

Ďalšie kritériá na vyhodnotenie ponúk pre vývojové akcie

Okrem kritérií prideľovania uvedených v článku 13 sa v pracovnom programe takisto zohľadní:

a)  prínos k zvýšeniu efektívnosti výrobkov a technológií obranného priemyslu počas celého ich životného cyklu vrátane nákladovej účinnosti, ako aj potenciál dosiahnuť súčinnosť v rámci procesu obstarávania, údržby a likvidácie;

b)   prínos pre ďalšiu integráciu európskeho obranného priemyslu v celej Únii, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne využívať, vlastniť alebo udržiavať koncový výrobok alebo technológiu.

Článok 25

Vlastníctvo výsledkov vývojových akcií

1.  Únia nevlastní výrobky alebo technológie, ktoré sú výsledkom vývojových akcií finančne podporovaných z fondu, ani nemá nárok na práva duševného vlastníctva vzťahujúce sa na výsledky týchto akcií.

2.  Výsledky akcií finančne podporovaných z fondu nesmú priamo ani nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov podliehať kontrolám ani obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, a to ani vo forme transferu technológií.

2a.  Toto nariadenie nemá vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v oblasti politiky vývozu výrobkov obranného priemyslu.

3.  Pokiaľ ide o výsledky vytvorené príjemcami prostredníctvom akcií finančne podporovaných z fondu a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2a tohto článku, Komisii sa vopred oznámi každý prevod vlastníctva ▌na nepridruženú tretiu krajinu alebo subjekt z nepridruženej tretej krajiny. Ak je takýto prevod vlastníctva ▌v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov alebo s cieľmi ▌tohto nariadenia stanovenými v článku 3, finančné prostriedky poskytované z fondu sa vrátia.

4.  Ak sa pomoc Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania štúdie, členské štáty alebo pridružené krajiny majú na základe písomnej žiadosti právo na bezplatnú nevýhradnú licenciu na jej využívanie.

HLAVA IV

RIADENIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 27

Pracovné programy

1.  Fond sa implementuje na základe ročných pracovných programov zriadených v súlade s článkom 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania. V pracovných programoch sa uvádza celkový rozpočet využívaný na cezhraničnú účasť MSP.

2.  Komisia prijme pracovné programy pomocou vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

3.  V pracovných programoch sa podrobne uvádzajú výskumné témy a kategórie akcií, ktoré sa majú finančne podporiť z fondu. Tieto kategórie sú v súlade s obrannými prioritami uvedenými v článku 3.

S výnimkou tej časti pracovného programu, ktorá sa venuje prelomovým technológiám na obranné účely, sa tieto témy výskumu a kategórie akcií týkajú výrobkov a technológií v týchto oblastiach:

a)  príprava, ochrana, nasadenie a udržateľnosť,

b)  riadenie informácií a nadriadenosť a velenie, kontrola, komunikácia, počítače, spravodajské informácie, sledovanie a prieskum (C4ISR), kybernetická obrana a kybernetická bezpečnosť, a

c)  angažovanosť a efektory.

4.  Pracovné programy v relevantných prípadoch obsahujú funkčné požiadavky a uvádza sa v nich forma financovania EÚ v súlade s článkom 8, pričom zároveň nebránia súťaži na úrovni výziev na predkladanie návrhov.

V pracovných programoch sa môže zvážiť aj prechod výsledkov výskumných akcií s preukázanou pridanou hodnotou, ktoré sa už finančne podporili z fondu, do fázy vývoja.

Článok 28

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra sa pozve ako pozorovateľ, aby poskytovala svoje názory a odborné znalosti. Prizve sa aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Výbor sa tiež stretáva v osobitných zloženiach, a to aj s cieľom rokovať o aspektoch obrany a bezpečnosti, ktoré sa týkajú akcií v rámci fondu.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

V prípade, že výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 28a

Konzultácie s projektovým manažérom

Ak členský štát alebo pridružená krajina vymenuje projektového manažéra, Komisia s ním pred vykonaním platby konzultuje pokrok dosiahnutý v súvislosti s akciou.

Článok 29

Nezávislí experti

1.  Komisia vymenuje nezávislých expertov, ktorí pomáhajú pri etickom preskúmaní článku 7 a vyhodnocovaní návrhov podľa článku ▌237 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌

2.  Nezávislí experti sú občanmi Únie ▌z čo najväčšieho počtu členských štátov a vyberajú sa na základe výziev na prejavenie záujmu adresovaných ▌ministerstvám obrany a podriadeným agentúram, ďalším príslušným vládnym orgánom, výskumným inštitúciám, univerzitám, podnikateľským združeniam alebo podnikom zo sektora obrany s cieľom vytvoriť zoznam expertov. Odchylne od článku ▌237 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách sa tento zoznam nezverejňuje.

3.  Bezpečnostné previerky vymenovaných nezávislých expertov potvrdí príslušný členský štát.

4.  Výbor uvedený v článku 28 je každoročne informovaný o zozname expertov, aby bol transparentný, pokiaľ ide o bezpečnostné previerky expertov. Komisia zároveň zabezpečí, aby experti nehodnotili záležitosti, v súvislosti s ktorými sú v konflikte záujmov, ani v súvislosti s nimi neposkytovali poradenstvo alebo pomoc.

5.  Nezávislí experti sa vyberajú na základe ich zručností, skúseností a znalostí vhodných na vykonávanie úloh, ktorými sú poverení.

▌Článok 30

Uplatňovanie pravidiel o utajovaných skutočnostiach

1.  V rozsahu tohto nariadenia:

a)  každý členský štát ▌zabezpečí, aby ▌poskytoval stupeň ochrany utajovaných skutočností Európskej únie, ktorý je rovnocenný stupňu, ktoré poskytujú ▌bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ(20);

a1)  Komisia chráni utajované skutočnosti v súlade s bezpečnostnými predpismi stanovenými v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ;

c)  fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené ▌v tretích krajinách môžu s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa fondu nakladať len vtedy, ak v uvedených krajinách podliehajú bezpečnostným predpisom, ktoré zaisťujú stupeň ochrany, ktorý je prinajmenšom rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené ▌v rozhodnutí 2013/488/EÚ;

c1)   rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj otázky priemyselnej bezpečnosti, medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)  bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti a ktoré sú stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe, tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam Európskej únie, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

2.  Ak ide o akcie, ktoré zahŕňajú, vyžadujú si ▌alebo obsahujú utajované skutočnosti, príslušný financujúci subjekt spresní vo výzve na predkladanie návrhov alebo v súťažných podkladoch opatrenia a požiadavky potrebné na to, aby sa zaistila bezpečnosť týchto utajovaných skutočností na požadovanej úrovni.

3.  Komisia zriadi zabezpečený systém výmeny s cieľom uľahčiť výmenu citlivých informácií a utajovaných skutočností medzi Komisiou a členskými štátmi a pridruženými krajinami a prípadne aj so žiadateľmi a príjemcami. V systéme sa zohľadnia vnútroštátne bezpečnostné predpisy členských štátov.

4.  O pôvode najdôležitejších utajovaných skutočností vytvorených pri výkone výskumnej alebo vývojovej akcie rozhodne členský štát, na území ktorého sú prijímatelia usadení. Na tento účel môžu uvedené členské štáty rozhodnúť o osobitnom bezpečnostnom rámci na ochranu a nakladanie s utajovanými skutočnosťami týkajúcimi sa akcie a informujú o tom Komisiu. Takýmto bezpečnostným rámcom nie je dotknutá možnosť Komisie mať prístup k informáciám potrebným na vykonanie akcie.

Ak tieto členské štáty nevytvoria žiadny takýto osobitný bezpečnostný rámec, Komisia stanoví bezpečnostný rámec pre akciu v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444.

Uplatniteľný bezpečnostný rámec pre akciu musí byť zavedený najneskôr pred podpísaním dohody o udelení grantu alebo zmluvy.

Článok 31

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sú potrebné na účely monitorovania implementácie a posúdenia pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení všeobecných a konkrétnych cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.

2.  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia ustanovení o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia do tohto nariadenia.

3.  Komisia pravidelne monitoruje implementáciu fondu a každoročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o dosiahnutom pokroku, a to aj o zohľadňovaní poznatkov a skúseností získaných z EDIDP a PADR pri vykonávaní fondu. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

4.  Systém podávania správ o dosiahnutých výsledkoch zabezpečí, aby sa údaje na účely monitorovania implementácie fondu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 32

Hodnotenie fondu

1.  Hodnotenia sa vykonávajú v časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

2.  Priebežné hodnotenie fondu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii ▌, najneskôr však štyri roky po začatí jeho implementácie. V priebežnej hodnotiacej správe sa uvedie najmä posúdenie riadenia fondu, a to aj pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa nezávislých expertov, vykonávania etických postupov podľa článku 7 a skúseností získaných z EDIDP a PADR, miery vykonávania, výsledkov prideľovania projektov vrátane miery zapojenia MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a miery ich cezhraničnej účasti, miery úhrady nepriamych nákladov podľa článku 16, súm pridelených prevratným technológiám vo výzvach na predkladanie návrhov a finančných prostriedkov poskytnutých v súlade s článkom 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to do 31. júla 2024. Priebežné hodnotenie musí zároveň obsahovať informácie o krajinách pôvodu príjemcov, počte krajín zapojených do jednotlivých projektov a podľa možnosti aj o rozdelení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže predkladať návrhy na akékoľvek vhodné zmeny tohto nariadenia.

3.  Na konci obdobia implementácie fondu, najneskôr však do štyroch rokov po ▌31. decembri 2027, Komisia vykoná záverečné hodnotenie implementácie fondu. V správe o záverečnom hodnotení sa uvedú výsledky implementácie a, pokiaľ to je z časového hľadiska možné, vplyv fondu. V správe, ktorá vychádza z relevantných konzultácií s členskými štátmi, pridruženými krajinami a hlavnými zainteresovanými stranami, sa posúdi predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3. Pomôže tiež identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. Takisto sa v nej analyzuje cezhraničná účasť, a to aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, na projektoch implementovaných v rámci fondu, ako aj začlenenie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou do globálneho hodnotového reťazca a príspevok fondu k riešeniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí. Hodnotenie takisto obsahuje informácie o krajinách pôvodu príjemcov a podľa možností o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 33

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku ▌127 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách. Európsky dvor audítorov preskúmava účty všetkých príjmov a výdavkov Únie podľa článku 287 ZFEÚ.

Článok 34

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja zúčastňuje na fonde tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, ▌úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF k takýmto právam patrí právo viesť vyšetrovanie vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom ▌.

Článok 35

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Možnosť publikovať akademické články na základe výsledkov výskumných akcií upravuje dohoda o udelení grantu alebo o financovaní.

2.  V súvislosti s fondom a jeho akciami a výsledkami Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie. Finančné zdroje pridelené fondu zároveň prispievajú ku ▌ komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

2a.  Finančné zdroje pridelené fondu môžu takisto prispievať k organizácii činností v oblasti šírenia informácií, podujatí na nadväzovanie kontaktov a činností zameraných na zvyšovanie informovanosti, najmä s cieľom otvoriť dodávateľské reťazce na posilnenie cezhraničnej účasti MSP.

HLAVA V

DELEGOVANÉ AKTY, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Delegované akty

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 31 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) 2018/1092 (Program rozvoja európskeho obranného priemyslu) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 38

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie alebo zmenu dotknutých akcií až do ich ukončenia podľa nariadenia (EÚ) 2018/1092, ani na prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu v oblasti obrany, ktorá sa naďalej uplatňuje na dotknuté akcie až do ich ukončenia, ani na ich výsledky.

2.  Z finančného krytia fondu možno takisto hradiť náklady na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu z fondu na opatrenia prijaté v rámci jeho predchodcov, Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu a prípravnej akcie v oblasti obranného výskumu.

3.  V prípade potreby sa môžu do rozpočtu po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 4 s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2027.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

UKAZOVATELE K SPRÁVE O POKROKU FONDU PRI DOSAHOVANÍ JEHO KONKRÉTNYCH CIEĽOV

Konkrétny cieľ stanovený v článku 3 ods. 2 písm. a):

Ukazovateľ 1 Účastníci

Merané podľa: počtu zapojených právnych subjektov (rozdelených podľa veľkosti, typu a štátnej príslušnosti)

Ukazovateľ 2: Spoločný výskum

Merané podľa:

2.1  počtu a hodnoty financovaných projektov

2.2  cezhraničnej spolupráce: podiel zákaziek zadaných MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, s uvedením hodnoty zákaziek pri cezhraničnej spolupráci

2.3  podielu príjemcov, ktorí pred tým, ako fond nadobudol účinnosť, nevykonávali výskumné činnosti s uplatnením v obrannom priemysle

Ukazovateľ 3: Inovatívne výrobky

Merané podľa:

3.1   počtu nových patentov pochádzajúcich z projektov finančne podporovaných z fondu

3.2  agregovaného rozdelenia patentov medzi spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, MSP a právnymi subjektmi, ktoré nie sú ani spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, ani MSP

3.3  agregovaného rozdelenia patentov medzi členskými štátmi

Konkrétny cieľ stanovený v článku 3 ods. 2 písm. b):

Ukazovateľ 4: Kolaboratívny rozvoj spôsobilostí

Merané podľa: počtu a hodnoty financovaných akcií, ktoré sa zaoberajú nedostatkami v spôsobilostiach určenými v pláne rozvoja spôsobilostí

Ukazovateľ 4: Nepretržitá podpora počas celého cyklu výskumu a vývoja

Merané podľa: prítomnosti práv duševného vlastníctva alebo výsledkov vytvorených v rámci akcií podporovaných v minulosti v podkladových informáciách

Ukazovateľ 5: Podpora/vytváranie pracovných miest:

Merané podľa: počtu podporovaných zamestnancov vo výskume a vývoji v oblasti obrany za členský štát

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 75.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0516).
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1); Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
(5) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 z 18. júla 2018, ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie (Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018, s. 30).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(9) Odkaz sa bude aktualizovať: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je dostupná na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2013.373.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2013:373:TOC
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(11) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(12) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(13) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1).
(16)
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
(20) Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1 – 50.


Expozície vo forme krytých dlhopisov ***I
PDF 214kWORD 59k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov (COM(2018)0093 – C8-0112/2018 – 2018/0042(COD))
P8_TA-PROV(2019)0431A8-0384/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0093),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0112/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 22. augusta 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0384/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov(3)

P8_TC1-COD(2018)0042


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

▌,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Na základe článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(7) sa krytým dlhopisom za určitých podmienok udeľuje preferenčné zaobchádzanie. V Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/...(8)(9) sa bližšie určujú základné prvky krytých dlhopisov a stanovuje sa spoločné vymedzenie krytých dlhopisov.

(2)  Komisia ▌20. decembra 2013 požiadala Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) o predloženie stanoviska k vhodnosti rizikových váh stanovených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Podľa stanoviska orgánu EBA(10) predstavuje zaobchádzanie s preferenčnými rizikovými váhami stanovené v článku 129 nariadenia v zásade vhodné prudenciálne zaobchádzanie. Orgán EBA však odporúča, aby sa ešte zvážila možnosť doplniť požiadavky prípustnosti stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, tak aby sa vzťahovali minimálne na oblasti zmierňovania rizika likvidity, nadmerné zabezpečenie kolaterálom, úlohu príslušného orgánu a ďalšie rozpracovanie existujúcich požiadaviek na poskytovanie informácií investorom(11).

(3)  So zreteľom na stanovisko orgánu EBA je vhodné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 575/2013 pridaním dodatočných požiadaviek na kryté dlhopisy, čím sa posilní kvalita krytých dlhopisov oprávnených na priaznivé zaobchádzanie s kapitálom, ako sa stanovuje v článku 129 uvedeného nariadenia.

(4)  Podľa článku 129 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu príslušné orgány čiastočne upustiť od uplatňovania požiadavky, na základe ktorej sa expozície kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v článku 129 ods. 1 prvom pododseku písm. c), ako aj povoliť expozíciu, ktorá sa kvalifikuje do 2. stupňa kreditnej kvality, až do výšky maximálne 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie. Takéto čiastočné upustenie sa však uplatňuje len po predchádzajúcej porade s orgánom EBA a iba za predpokladu, že z dôvodu uplatňovania požiadavky na 1. stupeň kreditnej kvality možno v dotknutých členských štátoch zdokumentovať významné prípadné problémy s koncentráciou. Uplatnenie tejto výnimky považovali za potrebné tie členské štáty, v ktorých existujú najväčšie trhy s krytými dlhopismi, keďže dodržiavanie požiadaviek, na základe ktorých sa expozície kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sú sprístupnené externými ratingovými agentúrami, sa stalo čoraz zložitejšie vo väčšine členských štátov v rámci eurozóny, ako aj mimo nej. Treba zmeniť ▌ nariadenie (EÚ) č. 575/2013, aby sa zjednodušilo používanie expozícií voči úverovým inštitúciám ako kolaterálu pre kryté dlhopisy a aby sa vyriešil tento problém. Namiesto možnosti príslušných orgánov upustiť od požiadaviek je vhodné stanoviť pravidlo, ktoré povoľuje expozície voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality, až do výšky maximálne 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie, a to bez potreby konzultovať orgán EBA. Pri krátkodobých vkladoch a pri derivátoch v konkrétnych členských štátoch treba v prípadoch, keď by dodržanie požiadavky na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality bolo príliš zložité, umožniť použitie 3. stupňa kreditnej kvality. V záujme vyriešenia prípadných problémov s koncentráciou by príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/...(12) po konzultácii s EBA mali mať možnosť povoliť pre derivátové zmluvy použitie 3. stupňa kreditnej kvality.

(5)  V súlade s článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. d) bodom ii) a článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. f) bodom ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú úvery zabezpečené nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, oprávnenými aktívami, ktoré možno použiť ako kolaterál pre kryté dlhopisy až do výšky maximálne 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie krytých dlhopisov („limit 10 %“). ̌V článku 496 uvedeného nariadenia sa však príslušným orgánom povoľuje udeľovať výnimku z uplatňovania limitu 10 %. V článku 503 ods. 4 toho istého nariadenia sa navyše od Komisie vyžaduje preskúmať vhodnosť výnimky povoľujúcej príslušným orgánom udeliť výnimku z uplatňovania limitu 10 %. Komisia 22. decembra 2013 požiadala v tejto súvislosti orgán EBA o poskytnutie stanoviska. Orgán EBA vo svojom stanovisku z 1. júla 2014 uviedol, že používanie nadriadených podielových listov, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ako kolaterálu by malo za následok vznik prudenciálnych obáv spôsobených dvojvrstvovou štruktúrou programu krytých dlhopisov zabezpečenému sekuritizačnými podielovými listami, čo by viedlo k nedostatočnej transparentnosti, pokiaľ ide o kreditnú kvalitu krycej skupiny. V dôsledku toho orgán EBA odporučil, aby sa výnimka z uplatňovania limitu 10 % pre nadradené sekuritizačné podielové listy, v súčasnosti stanovená v článku 496 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, po 31. decembri 201(13) odstránila.

(6)  Len obmedzený počet vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov umožňuje zahrnutie cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na bývanie alebo cenných papierov zabezpečených hypotékami na nehnuteľnosti určené na podnikanie. Používanie takýchto štruktúr je na ústupe a považuje sa za zbytočné zvyšovanie zložitosti k programom krytých dlhopisov. Z tohto dôvodu je vhodné úplne odstrániť používanie takýchto štruktúr ako oprávnených aktív. Preto by sa mal vypustiť článok 129 ods. 1 prvý pododsek písm. d) bod ii) a článok 129 ods. 1 prvý pododsek písm. f) bod ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj článok 496 uvedeného nariadenia.

(7)  Štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, sa takisto používali ako prípustný kolaterál v súlade s článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. d) bodom ii) a článkom 129 ods. 1 prvým pododsekom písm. f) bodom ii) uvedeného nariadenia. Štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny nepredstavujú dodatočné riziká z prudenciálneho hľadiska, pretože nevyvolávajú tie isté otázky týkajúce sa zložitosti, aké vyvoláva používanie úverov zabezpečených nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie. Podľa orgánu EBA zabezpečenie krytých dlhopisov štruktúrami zoskupených krytých dlhopisov by sa malo povoliť bez obmedzení týkajúcich sa výšky nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie(14). Podobne by sa mal zmeniť článok 129 ods. 1 prvý pododsek písm. c), aby sa odstránila požiadavka na uplatňovanie limitu 15 % alebo 10 % vo vzťahu k expozíciám voči úverovým inštitúciám v rámci štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny. Tieto štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny sú upravené v článku 8 smernice (EÚ) 2019/...(15).

(8)  Na základe článku 129 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa požaduje, aby sa zásady oceňovania pre nehnuteľný majetok zabezpečujúci kryté dlhopisy, ako sa stanovuje v článku 229 ods. 1 uvedeného nariadenia, uplatňovali na kryté dlhopisy, aby tieto dlhopisy spĺňali požiadavky na preferenčné zaobchádzanie. Požiadavky na oprávnenosť aktív slúžiacich ako kolaterál pre kryté dlhopisy sa týkajú všeobecných prvkov kvality, ktorými sa zabezpečuje spoľahlivosť krycej skupiny, a preto by mali podliehať smernici (EÚ) 20../...(16). Preto by sa uvedená smernica mala vzťahovať takisto na ustanovenia týkajúce sa metodiky oceňovania. Regulačné technické predpisy stanovené v článku 124 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa preto nemali uplatňovať v súvislosti s kritériami prípustnosti pre kryté dlhopisy, ako sa stanovuje v článku 129 uvedeného nariadenia. Je preto potrebné zmeniť v tomto zmysle článok 129 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(9)  Limity pre pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia („ukazovateľ LTV“) sú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia kreditnej kvality krytých dlhopisov. V článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovujú limity ukazovateľa LTV pre hypotéky a námorné záložné práva k lodiam, ale bližšie sa v ňom neurčuje, ako sa majú tieto limity uplatňovať, čo môže viesť k neistote. Limity ukazovateľa LTV by sa mali uplatňovať ako mäkké limity krytia, čo znamená, že kým neexistujú žiadne limity pre veľkosť podkladového úveru, takýto úver sa môže používať ako kolaterál len v rámci limitov ukazovateľa LTV stanovených pre aktíva. Limity ukazovateľa LTV určujú percentuálnu časť úveru, ktorá sa podieľa na požiadavke na krytie záväzkov. Je preto vhodné výslovne uviesť, že limity ukazovateľa LTV určujú časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí krytých dlhopisov.

(10)  Na zabezpečenie väčšej zrozumiteľnosti by sa takisto malo výslovne uviesť, že limity ukazovateľa LTV sú uplatniteľné počas celého obdobia splatnosti úveru. Skutočný ukazovateľ LTV by sa nemal meniť, ale mal by zostať na úrovni limitu 80 % hodnoty nehnuteľnosti v prípade úverov na nehnuteľný majetok určený na bývanie a na úrovni limitu 60 % alebo 70 % hodnoty nehnuteľnosti v prípade úverov určených na podnikanie a lodí. Nehnuteľný majetok určený na podnikanie by sa mal chápať v súlade so všeobecným chápaním tohto druhu nehnuteľnosti ako nehnuteľný majetok určený na iné účely než bývanie, a to aj v prípade, keď ho vlastnia neziskové organizácie.

(11)  S cieľom ešte viac zlepšovať kvalitu krytých dlhopisov, ktorým sa poskytuje preferenčné kapitálové zaobchádzanie, ako sa stanovuje v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by sa na uvedené preferenčné zaobchádzanie mala vzťahovať minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom, čiže úroveň kolaterálu presahujúca požiadavky na krytie aktív, ako sa uvádza v článku 15 smernice (EÚ) 2019../... (17). Táto požiadavka by zmiernila najvýznamnejšie riziká, ktoré vznikajú v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie emitenta. V členských štátoch, ktoré sa rozhodnú uplatňovať vyššiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy, ktoré emitovali úverové inštitúcie so sídlom na ich území, by toto nemalo brániť úverovým inštitúciám v investovaní do iných krytých dlhopisov s nižšou minimálnou úrovňou nadmerného zabezpečenia kolaterálom, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a vo využívaní výhod vyplývajúcich z jeho ustanovení.

(12)  Jednou z požiadaviek stanovených v článku 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 je, že úverová inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov musí dostávať určité informácie o krytých dlhopisoch najmenej v polročných intervaloch. Požiadavky na transparentnosť tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých dlhopisov, pričom zabezpečujú jednotnú úroveň poskytovania informácií a umožňujú investorom vykonávať potrebné posúdenie rizika, čím sa zlepšuje porovnateľnosť, transparentnosť a stabilita trhu. Preto je vhodné zabezpečiť, aby sa požiadavky na transparentnosť uplatňovali na všetky kryté dlhopisy, čo možno dosiahnuť stanovením týchto požiadaviek v smernici (EÚ) 2019/...(18) ako spoločného štrukturálneho znaku krytých dlhopisov. Preto by sa článok 129 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 mal vypustiť.

(13)  Kryté dlhopisy sú nástroje dlhodobého financovania, a preto sa emitujú s plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľko rokov. Preto treba zabezpečiť, aby nedošlo k prerušeniu platnosti krytých dlhopisov emitovaných do 31. decembra 2007 alebo do ... [OP: vložte dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia]. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by kryté dlhopisy emitované pred 31. decembrom 2007 mali zostať oslobodené od požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú oprávnených aktív, nadmerného zabezpečenia kolaterálom a náhradných aktív. Okrem toho, ostatné kryté dlhopisy, ktoré sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a emitované pred ... [OP: vložte dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia], by mali byť oslobodené od požiadaviek na nadmerné zabezpečenie kolaterálom a náhradné aktíva a mali by byť naďalej oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, ako sa stanovuje v uvedenom nariadení, a to až do ich splatnosti.

(14)  Toto nariadenie by sa malo uplatňovať v spojení so smernicou (EÚ) 2019/ ...(19). S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie nového rámca, ktorým sa stanovujú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov a zmenené požiadavky na preferenčné zaobchádzanie, by sa uplatňovanie tohto nariadenia malo odložiť tak, aby sa časovo zhodovalo s dátumom, od ktorého musia členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje uvedená smernica.

(15)  Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

1.  Článok 129 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:(20)

i)  prvý pododsek sa mení takto:

–  úvodná veta sa nahrádza takto:"

„Aby sa mohlo uplatniť preferenčné zaobchádzanie stanovené v odsekoch 4 a 5, kryté dlhopisy uvedené v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/xxxx+* musia spĺňať požiadavky stanovené v odsekoch 3, 3a a 3b tohto článku a musia byť zabezpečené kolaterálom vo forme niektorých z týchto oprávnených aktív:

______________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“;

"

–  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) expozíciami voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌1. stupňa kreditnej kvality, ▌2. stupňa kreditnej kvality, alebo expozíciami vo forme krátkodobých vkladov so splatnosťou nepresahujúcou 100 dní, ak sa použili na splnenie požiadavky na vankúš likvidity krycej skupiny stanovenej v článku 16, a expozíciami vo forme derivátových zmlúv v súlade s článkom 11 smernice (EÚ) 2019/...(21) voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality, ak príslušné orgány povoľujú expozície vo forme derivátových zmlúv, ako sa stanovuje v tejto kapitole.“;

"

–  v písmene d) sa vypúšťa bod ii),

–  v písmene f) sa vypúšťa bod ii);

ii)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Na účely odseku 1a expozície vzniknuté prevodom a riadením platieb dlžníkov alebo výnosov z realizácie, ktoré sa týkajú úverov zabezpečených založenými nehnuteľnosťami vo forme ▌dlhových cenných papierov, sa nezapočítavajú do limitov uvedených v tomto odseku.“;

"

iii)  tretí pododsek sa vypúšťa;

b)  vkladajú sa tieto odseky▐:"

„1a. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) sa uplatňujú tieto ustanovenia:

   a) v prípade expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌ 1. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 15 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie;
   b) v prípade expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌2. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie;
   c) v prípade expozícií vo forme krátkodobých vkladov so splatnosťou nepresahujúcou 100 dní a derivátových zmlúv voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality, expozícia nesmie presiahnuť 8 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie.

Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 smernice (EÚ) 2019../...(22) môžu po porade s EBA povoliť expozície vo forme derivátových zmlúv voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 3. stupňa kreditnej kvality, len ak je v dotknutých členských štátoch možné zdokumentovať významné prípadné problémy s koncentráciou z dôvodu uplatňovania požiadaviek na 1. a 2. stupeň kreditnej kvality uvedených v tomto odseku.

   d) celková expozícia voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do ▌ 1., 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, nesmie presiahnuť 15 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie. Celková expozícia voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, nesmie presiahnuť 10 % celkovej expozície nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej úverovej inštitúcie.

1b.   ▌Odsek 1a sa neuplatňuje na používanie krytých dlhopisov ako prípustného kolaterálu, ako sa povoľuje podľa článku 8 smernice (EÚ) 2019/ ... +.

1c.  Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. d) bodu i) sa limit 80 % uplatňuje jednotlivo na každý úver, určuje časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí záväzkov spojených s krytým dlhopisom, a je uplatniteľný počas celého obdobia splatnosti úveru.

1d.  Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. f) bodu i) a odseku 1 prvého pododseku písm. g) sa limit 60 % alebo 70 % uplatňuje jednotlivo na každý úver, určuje časť úveru, ktorá sa podieľa na krytí záväzkov spojených s krytým dlhopisom, a je uplatniteľný počas celého obdobia splatnosti úveru.“;

"

c)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. V prípade nehnuteľného majetku a lodí zabezpečujúcich kryté dlhopisy v súlade s týmto nariadením musia byť splnené požiadavky stanovené v článku 208. Požiadavky na monitorovanie hodnoty majetku stanovené v článku 208 odseku 3 písm. a) sa musia plniť v častých intervaloch a minimálne raz ročne v prípade všetkého nehnuteľného majetku a lodí.

"

d)  vkladajú sa tieto odseky▐:"

„3a. Okrem toho, že kryté dlhopisy sú zabezpečené kolaterálom vo forme oprávnených aktív uvedených v odseku 1, sa na ne vzťahuje minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom vo výške 5 % v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 12 smernice (EÚ) 2019/...(23).

Na účely prvého pododseku celková nominálna hodnota všetkých krycích aktív musí mať prinajmenej rovnakú hodnotu ako celková nominálna hodnota nesplatených krytých dlhopisov („nominálna zásada“) a musí pozostávať z oprávnených aktív, ako sa stanovuje v odseku 1.

Na aktíva, ktoré sa podieľajú na minimálnej úrovni nadmerného zabezpečenia kolaterálom, sa nevzťahujú limity na veľkosť expozície, ako sa stanovuje v odseku 1a ▌, a do týchto limitov sa nezapočítavajú.

Členské štáty môžu uplatňovať nižšiu minimálnu úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom na kryté dlhopisy alebo môžu povoliť svojim príslušným orgánom, aby túto úroveň regulovali, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

   a) výpočet nadmerného zabezpečenia kolaterálom vychádza buďformálneho prístupu, ktorý zohľadňuje podkladové riziko aktív, alebo z formálneho prístupu, v rámci ktorého sa ocenenie aktív vzťahuje na záložnú hodnotu podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74;
   b) minimálna úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom nemôže byť nižšia ako 2 %, pričom sa vychádza z nominálnej zásady.

Na aktíva, ktoré sa podieľajú na minimálnej úrovni nadmerného zabezpečenia kolaterálom, sa nevzťahujú limity na veľkosť expozície, ako sa stanovuje v odseku 1a ▌, a do týchto limitov sa nezapočítavajú.

3b.  Oprávnené aktíva uvedené v odseku 1 sa môžu zahrnúť do krycej skupiny ako náhradné aktíva v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 11 smernice (EÚ) 2019/...(24) v prípade primárnych aktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 10 uvedenej smernice, s výhradou limitov týkajúcich sa kreditnej kvality a veľkosti expozície, ako sa stanovujú v odsekoch 1 a 1a tohto článku.“;

"

e)  odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:"

„6. Na kryté dlhopisy emitované do 31. decembra 2007 sa nevzťahujú požiadavky uvedené v odsekoch 1, 1a, 3, 3a a 3b. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odsekov 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.

7.  Na kryté dlhopisy emitované pred... [Ú. v.: vložte dátum začatia uplatňovania tohto pozmeňovacieho nariadenia], ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, sa nevťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 3a a 3b. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odsekov 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.“

"

(2)  V článku 416 ods. 2 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:"

„ii) predstavujú dlhopisy uvedené v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...(25), ktoré nie sú uvedené v tomto písmene bode i);

"

(3)  V článku 425 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Inštitúcie vykazujú svoje kladné toky likvidity. Obmedzené kladné toky likvidity sú kladné toky likvidity obmedzené na 75 % záporných tokov likvidity. Inštitúcie môžu vyňať z tohto obmedzenia kladné toky likvidity z vkladov umiestnených v iných inštitúciách, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 113 ods. 6 alebo 7. Inštitúcie môžu vyňať z tohto obmedzenia kladné toky likvidity z peňazí splatných dlžníkmi a investormi do dlhopisov súvisiace s hypotekárnymi úvermi financovanými dlhopismi prípustnými na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4, 5 alebo 6 alebo krytými dlhopismi uvedenými v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...+

. Inštitúcie môžu vyňať kladné peňažné toky z podporných úverov, ktoré inštitúcia postúpila. Na základe predchádzajúceho schválenia príslušným orgánom zodpovedným za individuálny dohľad môže inštitúcia úplne alebo čiastočne vyňať kladné peňažné toky, ak je poskytovateľom materská alebo dcérska inštitúcia tejto inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie, alebo je prepojená s touto inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS.“;

"

(4)  V článku 427 ods. 1 písm. b) sa bod x) nahrádza takto:"

„x) záväzky vyplývajúce z emitovaných cenných papierov, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 alebo ktoré sú uvedené v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...(26);“;

"

(5)  V článku 428 ods. 1 písm. h) sa bod iii) nahrádza takto:"

„iii) krytie financované (pass through) prostredníctvom dlhopisov prípustných na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5, alebo prostredníctvom dlhopisov uvedených v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...+;“;

"

(6)  Článok 496 sa vypúšťa;

(7)  V bode 6 prílohy III sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) predstavujú kryté dlhopisy uvedené v článku 2 smernice (EÚ) 2019/...(27), ktoré nie sú uvedené v tomto bode písm. b);

"

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [Ú. v.: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku smernice (EÚ) 2019/ ... +]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.
(3)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(4)Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 2.
(5)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(8)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) 20xx/xx o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ a doplňte poznámku pod čiarou č. 5.
(9)Smernica (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L ..., ..., s. ...).
(10)Stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo o preferenčnom kapitálovom zaobchádzaní s krytými dlhopismi (EBA/Op/2014/04).
(11)Odporúčania EÚ COM 1-A k 1-D uvedené v stanovisku EBA/Op/2014/04.
(12)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(13)Odporúčanie EÚ COM 2 uvedené v stanovisku EBA/Op/2014/04.
(14)Tamže.
(15)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(16)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(17)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(18)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(19)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(20)+ Ú. v.: vložte odkaz na smernicu (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(21)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(22)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(23)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(24)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(25)+ Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(26)+Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.
(27)+Ú. v.: vložte číslo smernice (EÚ) o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ.


Kryté dlhopisy a verejný dohľad nad krytými dlhopismi ***I
PDF 336kWORD 91k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (COM(2018)0094 – C8-0113/2018 – 2018/0043(COD))
P8_TA-PROV(2019)0432A8-0390/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0094),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0113/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0390/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ(2)

P8_TC1-COD(2018)0043


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok ▌114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(5) sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu emisie krytých dlhopisov úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte a na ich podliehanie osobitnému verejnému dohľadu, ako aj mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycieho súboru, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinností v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj v otázkach podstaty. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v právnych predpisoch Únie.

(2)  V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(6) sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky na získanie preferenčného prudenciálneho zaobchádzania, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov držať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel vymedzenia podmienok na získanie takéhoto preferenčného zaobchádzania pre investorov do krytých dlhopisov, a nie sú uplatniteľné mimo rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)  Iné akty práva Únie, ako je delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61(7), delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35(8) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(9), takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré môžu využívať preferenčné zaobchádzanie, ktoré uvedené akty udeľujú investorom do krytých dlhopisov. Znenie týchto aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, takže neexistuje jednotné používanie pojmu „kryté dlhopisy“.

(4)  Zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za celkovo harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje aj nástrojom, ktoré môžu byť vo svojej podstate, ako aj v úrovni rizika a ochrany investorov odlišné. Po druhé, rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami alebo neexistencia takéhoto rámca spolu s neexistenciou spoločne dohodnutého vymedzenia krytých dlhopisov by mohli vytvoriť prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu pre kryté dlhopisy. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, môžu vytvoriť riziká pre finančnú stabilitu v prípade, keď kryté dlhopisy s rôznymi úrovňami ochrany investorov môžu byť pod týmto označením kúpené v celej Únii a môžu využívať preferenčné prudenciálne zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych predpisov Únie.

(5)  Harmonizáciou niektorých aspektov vnútroštátnych režimov spolu s tým, že sa identifikujú najlepšie postupy, by sa preto mal zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a mali obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Takouto harmonizáciou založenou na zásadách by sa mal vytvoriť spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce pre kryté dlhopisy, čo by tiež malo pomôcť uľahčiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, v ktorých v súčasnosti neexistujú. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by mohli dať k dispozícii bezpečnejšie investície.

(6)  Európsky výbor pre systémové riziká („ESRB“) vydal odporúčanie(10), v ktorom vyzýva príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporúča, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích súborov, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a záväzkami, ktoré majú vplyv na krycie súbory, a so zverejňovaním zloženia krycích súborov. V uvedenom odporúčaní sa EBA takisto vyzýva, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu pre kryté dlhopisy na základe najlepších postupov, ktoré EBA identifikoval, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a oznamovať tieto potreby ESRB a Komisii.

(7)  Komisia si vyžiadala poradenstvo od EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v decembri 2013.

(8)  EBA vydal 1. júla 2014 v nadväznosti na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a žiadosť Komisie o poradenstvo z decembra 2013 správu(11). V uvedenej správe sa odporúča vyššia miera konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu súvisiacich s krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporilo ▌jednotné preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi z hľadiska rizikových váh v Únii.

(9)  EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu pre kryté dlhopisy na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. Na tomto základe EBA 20. decembra 2016 predložil ESRB, Rade a Komisii druhú správu o krytých dlhopisoch(12). V uvedenej správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii je potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)  Kryté dlhopisy tradične emitujú úverové inštitúcie. Je v samotnej povahe tohto nástroja poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. Preto sa v právnych predpisoch Únie udeľujúcich preferenčné zaobchádzanie krytým dlhopisom vyžaduje, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)  Tým, že sa emisia krytých dlhopisov vyhradí iba úverovým inštitúciám, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycom súbore. Takisto sa tým zabezpečí, aby emitent podliehal kapitálovým požiadavkám, o ktoré sa opiera ochrana investorov v rámci mechanizmu dvojitej ochrany, ktorý investorovi a protistrane derivátovej zmluvy priznáva pohľadávku voči emitentovi krytých dlhopisov, aj pokiaľ ide o krycie aktíva. Obmedzením emisie krytých dlhopisov na úverové inštitúcie sa preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a efektívnym nástrojom financovania, čím prispievajú k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. Bolo by to tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich vnútroštátnych trhov, na ktorých je povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám.

(12)  Preto je vhodné, aby podľa práva Únie bolo povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú charakteristické tým, že neprijímajú vklady, ale skôr iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, a ako také spĺňajú uvedené vymedzenie. Bez toho, aby boli dotknuté pomocné činnosti povolené podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú inštitúcie, ktoré poskytujú výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru vrátane financovania úverov kúpených od iných úverových inštitúcií. Hlavným účelom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu uvedené úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania, a to stanovením požiadaviek na produkty a vytvorením osobitného dohľadu nad produktom, ktorému podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)  Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy a je tiež kľúčovým prvkom krytých dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori a protistrany derivátových zmlúv v celej Únii si budú môcť uplatniť pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj pokiaľ ide o krycie aktíva za harmonizovaných podmienok.

(14)  Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku by takisto malo patriť medzi základné znaky krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zosplatnenie v prípade zlyhania emitenta môže narušiť poradie tých, ktorí investovali do krytých dlhopisov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade zlyhania. Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné znaky rámca pre kryté dlhopisy.

(15)  Ďalším hlavným znakom existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy je požiadavka, aby krycie aktíva boli veľmi vysokej kvality v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru. Uvedené krycie aktíva sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré sa týkajú nárokov na platbu a aktív poskytnutých ako kolaterál na zabezpečenie uvedených krycích aktív. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality, ktoré by aktíva mali spĺňať, aby boli oprávnenými krycími aktívami. Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené krycie aktíva v rámci pre kryté dlhopisy. Patrí sem prípad, keď takéto krycie aktíva už nespĺňajú žiadnu z požiadaviek stanovených v uvedených písmenách, ale považujú sa za oprávnené krycie aktíva podľa odseku 1 písm. b), pokiaľ spĺňajú požiadavky tejto smernice. Úvery pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES alebo úvery zaručené týmito verejnými podnikmi sa môžu považovať za oprávnené krycie aktíva za predpokladu, že verejné podniky poskytujú základné verejné služby na zachovanie kritických spoločenských činností. Okrem toho by verejné podniky mali poskytovať svoje služby na základe koncesie alebo povolenia od orgánu verejnej moci, mali by podliehať verejnému dohľadu a mali by mať dostatočné právomoci na vytváranie príjmov na zabezpečenie svojej platobnej spôsobilosti. Ak členské štáty rozhodnú, že vo svojich vnútroštátnych rámcoch povolia aktíva vo forme úverov pre verejné podniky alebo úverov zaručených verejnými podnikmi, mali by v súvislosti s týmito aktívami náležite zvážiť možný vplyv na hospodársku súťaž. Nezávisle od ich vlastníctva by sa úverové inštitúcie alebo poisťovne nemali považovať za verejné podniky. Expozície voči úverovým inštitúciám by sa preto mali považovať za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) tejto smernice v závislosti od toho, či spĺňajú alebo nespĺňajú požiadavky článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Expozície voči poisťovniam by sa takisto mali považovať za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Ostatné krycie aktíva podobne vysokej kvality sa tiež môžu považovať za oprávnené podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto krycie aktíva spĺňajú požiadavky tejto smernice vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na aktíva poskytnuté ako kolaterál zabezpečujúce nárok na platbu. V prípade fyzických aktív poskytnutých ako kolaterál by sa ich vlastníctvo malo zaznamenávať vo verejnom registri s cieľom zabezpečiť ich vymožiteľnosť. Ak verejný register neexistuje, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov, ktorá je porovnateľná s formou, ktorú poskytuje verejný register zaťažených fyzických aktív. Ak členské štáty využijú takúto alternatívnu formu certifikácie, mali by tiež stanoviť postup zavádzania zmien v zázname vlastníctva a nárokov. Členské štáty by ▌mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch určité aktíva vylúčiť. Aby mohli investori do krytých dlhopisov lepšie posúdiť riziko programu krytých dlhopisov, členské štáty by mali taktiež stanoviť pravidlá diverzifikácie rizík v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou počtu úverov alebo expozícií v krycej skupine a počtu protistrán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodnej úrovni granularity a významnej koncentrácie, ktorá sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva.

(16)  Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam osobitného krycieho súboru. ▌Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť skôr ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie krycích aktív vysokej kvality je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycieho súboru s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycieho súboru, ako sú pravidlá pre oddelenie krycích aktív. Toto oddelenie možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad v súvahe, prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu (SPV) alebo inými prostriedkami. Účelom oddelenia aktív je však dosiahnuť, aby boli mimo zákonného dosahu veriteľov, ktorí sú iní než držitelia krytých dlhopisov. Umiestnenie krycích aktív by malo byť tiež regulované, aby sa zabezpečilo dodržanie práv investora ▌. Je rovnako dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá zloženia krycieho súboru ▌. V tejto smernici by sa navyše mali vymedziť požiadavky na krytie aktív, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie napríklad menového a úrokového rizika. V záujme zabezpečenia, aby krycie súbory podliehali spoločným vysokým normám kvality v celej Únii, by sa mal vymedziť aj výpočet krytia a podmienky, za ktorých derivátové zmluvy môžu byť zahrnuté do krycieho súboru. Výpočet krytia by sa mal riadiť nominálnou zásadou pre menovitú hodnotu. Členské štáty by mali mať možnosť použiť inú metódu výpočtu než na základe nominálnej zásady za predpokladu, že je obozretnejšia, to znamená, že nemá za následok vyšší ukazovateľ krytia, v ktorom sú vypočítané krycie aktíva čitateľom a vypočítané záväzky krytých dlhopisov sú menovateľom. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom vo vzťahu ku krytým dlhopisom, ktoré emitovali úverové inštitúcie umiestnené v dotknutom členskom štáte, ktorá je vyššia než požiadavka na krytie aktív v článku 15.

(17)  Niekoľko členských štátov už vyžaduje, aby osoba dohliadajúca na krycí súbor vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie aktív. Preto je v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii dôležité jasne vymedziť úlohy a povinnosti osoby dohliadajúcej na krycí súbor, ak sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby dohliadajúcej na krycí súbor nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o verejný dohľad nad krytými dlhopismi, najmä čo sa týka súladu s požiadavkami v článkoch 6 až 12 a 14 až 17 tejto smernice.

(17a)  V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok pre kryté dlhopisy zabezpečené kolaterálom subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou. Jedna z uvedených podmienok sa týka rozsahu, v akom je možné použiť uvedený typ aktíva poskytnutého ako kolaterál, a obmedzuje použitie takýchto štruktúr na 10 % alebo 15 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie uvedenej podmienky môžu príslušné orgány v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie týkajúcom sa vhodnosti tejto výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako aktíva poskytnuté ako kolaterál na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre iné kryté dlhopisy („štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny“) a mala by byť povolená bez obmedzení s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. S cieľom zaručiť optimálnu úroveň transparentnosti by krycie súbory pre externe emitované kryté dlhopisy nemali obsahovať interne emitované kryté dlhopisy od rôznych úverových inštitúcií v rámci skupiny. Keďže používanie štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny poskytuje výnimku z limitov pre expozície úverových inštitúcií podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by sa taktiež malo vyžadovať, aby sa externe a interne emitované kryté dlhopisy v čase emisie kvalifikovali do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo v prípade následnej zmeny stupňa kreditnej kvality a s výhradou schválenia príslušnými orgánmi do 2. stupňa kreditnej kvality. Ak externe alebo interne emitované kryté dlhopisy prestanú spĺňať uvedenú požiadavku, interne emitované kryté dlhopisy sa už nebudú kvalifikovať ako oprávnené aktíva podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v dôsledku toho externe emitované kryté dlhopisy z príslušného krycieho súboru nebudú spadať pod výnimku uvedenú v článku 129 ods. 1aa uvedeného nariadenia. Ak uvedené interne emitované kryté dlhopisy už nespĺňajú požiadavku na príslušný stupeň kreditnej kvality, mali by však byť oprávnenými krycími aktívami na účely tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky uvedené v tejto smernici, a preto by takisto malo byť možné, aby externe emitované kryté dlhopisy zabezpečené uvedenými interne emitovanými krytými dlhopismi alebo inými aktívami vo forme kolaterálu v súlade s touto smernicou používali označenie „európske kryté dlhopisy“. Umožnenie používania takýchto štruktúr sa predpokladá ako možnosť pre členské štáty. Z toho vyplýva, že aby bola táto možnosť účinne dostupná pre úverové inštitúcie patriace do skupiny, ktorá sa nachádza v rôznych členských štátoch, všetky príslušné členské štáty by mali túto možnosť uplatniť a toto ustanovenie transponovať do svojich právnych predpisov.

(18)  Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá je vo veľkej miere určovaná objemom nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné umožniť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie krycích aktív viacerými úverovými inštitúciami ako aktív poskytnutých ako kolaterál pre kryté dlhopisy emitované jedinou úverovou inštitúciou a uľahčilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje dobre rozvinutý trh. Požiadavky na používanie dohôd o spoločnom financovaní by mali zabezpečiť, že krycie aktíva, ktoré sú predané alebo, ak členský štát umožnil túto možnosť, prevedené prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice 2002/47/ES na emitujúce úverové inštitúcie, budú spĺňať požiadavky na oprávnenosť ▌a oddelenie pre krycie aktíva podľa práva Únie.

(20)  Transparentnosť krycieho súboru zabezpečujúceho krytý dlhopis je zásadnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES(13) zahŕňa pravidla týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy dopĺňajúce smernicu 2003/71/ES týkajúce sa informácií, ktoré sa majú zverejňovať investorom do krytých dlhopisov. Je však nevyhnutné v práve Únie bližšie určiť, k akej minimálnej spoločnej úrovni informácií by mali mať prístup investori pred nákupom alebo v čase nákupu krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť tieto minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(21)  Kľúčovým prvkom zabezpečenia ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. To má zásadný význam pre zabezpečenie včasného splatenia záväzkov z krytých dlhopisov. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycieho súboru na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlad splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, riziká zmiešania peňažných tokov, deriváty a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Úverová inštitúcia sa môže dostať do situácií, v ktorých je ťažké splniť požiadavku na vankúš likvidity krycieho súboru, napríklad v časoch stresu, keď sa vankúš použije na krytie záporných tokov. Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 by mali monitorovať dodržiavanie vankúša likvidity krycieho súboru a v prípade potreby prijať opatrenia s cieľom požadovať od úverovej inštitúcie, aby ho obnovila. Vankúš likvidity pre krycí súbor sa od všeobecných požiadaviek na likviditu ukladaných úverovým inštitúciám v súlade s inými aktmi práva Únie líši, keďže sa vzťahuje priamo na krycí súbor a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú preň špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť umožniť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovenými v iných aktoch práva Únie ▌ a sledujúcimi iný cieľ než vankúš likvidity krycieho súboru. Členské štáty by preto mali mať možnosť rozhodnúť, že až do dňa zmeny uvedených aktov práva Únie je požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie ▌ nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto požiadavka. Takéto rozhodnutie by malo zamedziť tomu, aby úverové inštitúcie podliehali povinnosti kryť tie isté záporné toky inými likvidnými aktívami v rovnakom období. Toto ustanovenie však predpokladá, že možnosť členských štátov rozhodnúť, aby sa vankúš likvidity krycieho súboru neuplatňoval, sa opätovne posúdi v kontexte budúcich zmien požiadaviek pre úverové inštitúcie na likviditu podľa práva Únie vrátane delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Riziká likvidity by sa mohli riešiť inými prostriedkami než poskytovaním likvidných aktív, napríklad emitovaním krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých spúšťače reagujú na nedostatok likvidity alebo stres. V takom prípade by členské štáty mali mať možnosť umožniť výpočet vankúša likvidity, ktorý má byť založený na konečnom dátume splatnosti krytého dlhopisu, berúc do úvahy možné predĺženia splatnosti, ak spúšťače reagujú na riziká likvidity. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby sa požiadavky na likviditu krycieho súboru nevzťahovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie, ak prichádzajúce platby sú zmluvne splatné pred odchádzajúcimi platbami a sú medzitým umiestnené medzi vysoko likvidné aktíva.

(22)  Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Uvedené štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť od krycích aktív ▌priamo k držiteľom krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa vymedzili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť ▌ tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité alebo aby nevystavovali investorov vyšším rizikám. Dôležitým prvkom toho je zabezpečiť, aby úverová inštitúcia nemohla predlžovať splatnosť na základe vlastného uváženia. Predĺženie splatnosti by malo byť umožnené len vtedy, keď nastanú objektívne a jasne vymedzené spúšťacie udalosti stanovené vo vnútroštátnom práve alebo sa očakáva, že nastanú v blízkej budúcnosti. Takéto spúšťače by mali byť zamerané na zabránenie zlyhaniu, napríklad riešením nedostatku likvidity, zlyhania trhu alebo narušenia trhu. Predĺžením splatnosti by sa mohla tiež uľahčiť riadna likvidácia úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy, pričom by sa umožnilo predĺženie splatnosti v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie v snahe zabrániť rýchlemu predaju aktív za akúkoľvek cenu.

(23)  Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však nevymedzuje povaha, obsah a orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa úlohy a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich taký dohľad jasne stanovili.

(24)  Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať iné príslušné vnútroštátne orgány na vykonávanie týchto rozličných úloh dohľadu, než je orgán vykonávajúci všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami.

(25)  Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovým inštitúciám emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre uvedené povolenie. Keďže v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, je úlohou Európskej centrálnej banky udeľovať povolenie úverovým inštitúciám v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013, len orgány určené podľa tejto smernice by mali mať právomoc udeľovať povolenie emitovať kryté dlhopisy a vykonávať verejný dohľad nad krytými dlhopismi. Okrem toho by táto smernica mala obsahovať ustanovenia upravujúce podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa práva Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov ▌.

(26)  Rozsah pôsobnosti by sa mal vzťahovať na program krytých dlhopisov ▌. Takýto program by mal podliehať dohľadu podľa tejto smernice. Úverová inštitúcia môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov. V takom prípade by sa pre každý program malo vyžadovať samostatné povolenie. Program krytých dlhopisov môže zahŕňať jeden alebo viac krycích súborov ▌. Viaceré krycie súbory alebo rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN)] v rámci toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne predstavovať samostatné programy krytých dlhopisov.

(26a)  Keď sa začnú uplatňovať nové pravidlá vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, sa v prípade existujúcich programov krytých dlhopisov nebude vyžadovať získanie nového povolenia. Úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy by však mala dodržiavať všetky požiadavky tejto smernice. Nad týmto dodržiavaním požiadaviek by mali vykonávať dohľad príslušné orgány určené podľa tejto smernice ako súčasť verejného dohľadu nad krytými dlhopismi. Členské štáty by mohli poskytnúť usmernenia podľa vnútroštátneho práva k spôsobu, ako procesne vykonať posúdenie dodržiavania požiadaviek po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica. Príslušné orgány by mali mať možnosť preskúmať program krytých dlhopisov a posúdiť, či je potrebná zmena povolenia pre tento program. Dôvodom takejto potreby zmeny by mohli byť podstatné zmeny v obchodnom modeli úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, napríklad po zmene vnútroštátneho rámca pre kryté dlhopisy alebo rozhodnutiach úverovej inštitúcie. Takéto zmeny by sa mohli považovať za podstatné, ak si vyžadujú opätovné posúdenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie na emisiu krytých dlhopisov.

(26b)  Ak členský štát stanoví vymenovanie osobitného správcu, mal by mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa kompetencií takéhoto osobitného správcu a prevádzkových požiadaviek naňho. Tieto pravidlá by mohli vylučovať možnosť, aby osobitný správca prijímal vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od spotrebiteľov a retailových investorov, avšak mohli by umožňovať výber vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov len od profesionálnych investorov.

(27)  S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností uložených úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť podobné zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť trestné sankcie. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť miesto administratívnych sankcií trestné sankcie, by mali oznámiť príslušné ustanovenia trestného práva Komisii.

(28)  Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, povinnostiam príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúcim sa uverejňovania, právomociam ukladať sankcie a úrovniam administratívnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení administratívnych sankcií alebo iných správnych opatrení by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť výnimky z práva na vypočutie, pokiaľ ide o iné administratívne opatrenia. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na prípady bezprostredného nebezpečenstva, v ktorých je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany, akými sú investori do krytých dlhopisov, alebo s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu finančného systému alebo ho ozdraviť. V takých prípadoch by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý po uložení opatrenia.

(29)  Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňovali všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mohli zahrnúť administratívne opatrenia vo vzťahu k predĺženiu splatnosti v rámci štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti. Ak členské štáty stanovia takéto opatrenia, tieto opatrenia by mohli príslušným orgánom umožniť zrušenie predĺženia splatnosti a mohli by stanoviť podmienky takéhoto zrušenia na účely riešenia situácie, keď úverová inštitúcia predĺži splatnosť v rozpore s objektívnymi spúšťačmi stanovenými vo vnútroštátnom práve, alebo s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a ochranu investorov.

(30)  S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek pre emisiu krytých dlhopisov a ich uvádzanie na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu postihnutých výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(31)  Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať administratívne sankcie a prijímať iné administratívne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako administratívna sankcia alebo iné administratívne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici ďalšie sankcie a stanoviť vyššie úrovne administratívnych peňažných sankcií, ako sú úrovne stanovené v tejto smernici.

(32)  Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programami krytých dlhopisov na zabezpečenie trvalého dodržania práv investorov vo vzťahu k emisii krytých dlhopisov. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie aktív a kvalitu krycej skupiny. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov o regulačnom rámci upravujúcom emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o svojich vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe, akým vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

(33)  Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované, zatiaľ čo iné nie.▌ Zdá sa preto rozumné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretích krajín osobitné označenie „európske kryté dlhopisy“, pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici. Ak kryté dlhopisy spĺňajú aj požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, úverové inštitúcie by mali mať možnosť používať označenie „európske kryté dlhopisy (prémiové)“. Toto označenie, ktoré označuje, že boli splnené osobitné dodatočné požiadavky, v dôsledku ktorých sa dosiahla posilnená a dobre zrozumiteľná kvalita, môže byť atraktívne aj v členských štátoch s etablovanými vnútroštátnymi označeniami. Cieľom dvoch označení „európsky krytý dlhopis“ a „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ je uľahčiť ▌investorom posudzovať kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie uvedených označení by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si vlastný rámec pre názvy a označovanie súčasne s označeniami „európske kryté dlhopisy“.

(34)  V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív slúžiacich ako kolaterál pre emisiu krytých dlhopisov ▌. Používanie štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti narastá. Komisia by preto mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o ich fungovaní a o rizikách a prínosoch vyplývajúcich z emisie krytých dlhopisov s možnosťou predĺženia splatnosti. Ako dodatočný nástroj pre banky na financovanie reálnej ekonomiky navrhli účastníci trhu a ďalšie subjekty novú triedu finančných nástrojov pod názvom „európske zabezpečené dlhové cenné papiere“, ktoré sú kryté aktívami, ktoré sú rizikovejšie než verejné expozície a hypotéky a ktoré nie sú oprávnenými krycími aktívami podľa tejto smernice. Komisia uskutočnila 3. októbra 2017 konzultácie s EBA na účely posúdenia rozsahu, v akom by európske zabezpečené dlhové cenné papiere mohli využívať „najlepšie postupy“ definované orgánom EBA pre tradičné kryté dlhopisy, primeraného zaobchádzania s rizikom európskych zabezpečených dlhových cenných papierov a možného vplyvu emisií európskych zabezpečených dlhových cenných papierov na súvahy bánk z hľadiska úrovní zaťaženosti. V nadväznosti na tieto konzultácie EBA vydal 24. júla 2018 správu. Popri správe EBA uverejnila Komisia 12. októbra 2018 štúdiu. V štúdii Komisie a správe EBA sa dospelo k záveru, že je potrebné ďalšie posúdenie, napríklad v oblasti regulačného zaobchádzania. Komisia by preto mala naďalej posúdiť, či by pre európske zabezpečené dlhové cenné papiere bol vhodný legislatívny rámec, a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach, prípadne spolu s legislatívnym návrhom.

(35)  V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách zo strany Únie s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti, pokiaľ ide o emitentov krytých dlhopisov a investorov do krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(36)  Kryté dlhopisy sa vyznačujú plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli emitované ▌pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice], neboli dotknuté. Kryté dlhopisy emitované pred uvedeným dátumom by preto mali priebežne spĺňať požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a mali by byť vyňaté z väčšiny nových požiadaviek stanovených v tejto smernici. Naďalej by mala byť možnosť, aby takéto kryté dlhopisy boli uvádzané ako kryté dlhopisy za predpokladu, že ich súlad s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako sa uplatňuje k dátumu ich emisie, a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa na ne vzťahujú, podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov určených podľa tejto smernice. Takýto dohľad by sa nemal vzťahovať na požiadavky tejto smernice, z ktorých sú takéto kryté dlhopisy vyňaté. V niektorých členských štátoch sú emisie ISIN otvorené na dlhšie obdobie, čo umožňuje, aby kryté dlhopisy boli emitované nepretržite pod daným kódom s cieľom zvýšiť objem (veľkosť emisie) daného krytého dlhopisu (navyšované emisie). Prechodné opatrenia by sa mali vzťahovať na navyšované emisie krytých dlhopisov v rámci emisií ISIN, ktoré boli otvorené pred ...[OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň], s výhradou niekoľkých obmedzení.

(37)  V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a vzhľadom na to, že tento opis by sa mal zmeniť, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto zmeniť. Okrem toho, aby sa predišlo ovplyvneniu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice], uvedené kryté dlhopisy by mali naďalej byť uvádzané alebo vymedzené ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(38)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(39)  Keďže ciele tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii zodpovedali nižšiemu rizikovému profilu odôvodňujúcemu preferenčné zaobchádzanie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trh s krytými dlhopismi a podporiť cezhraničné investície v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(39a)  Uskutočnili sa konzultácie s Európskou centrálnou bankou, ktorá vydala stanovisko 22. augusta 2018.

(40)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(15) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko ...(16). Úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy spracúvajú významné množstvo osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť vždy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Podobne aj spracúvanie osobných údajov Európskym orgánom pre bankovníctvo keď, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vedie centrálnu databázu administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení, ktoré mu oznamujú príslušné vnútroštátne orgány, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú nasledujúce pravidlá na ochranu investorov, pokiaľ ide o:

1.  požiadavky na emisiu krytých dlhopisov;

2.  štrukturálne znaky krytých dlhopisov;

3.  verejný dohľad nad krytými dlhopismi;

4.  požiadavky na uverejňovanie ▌v súvislosti s krytými dlhopismi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami usadenými v Únii.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „krytý dlhopis“ je dlhový záväzok emitovaný úverovou inštitúciou v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorým sa transponujú povinné požiadavky tejto smernice, a zabezpečený krycími aktívami, na ktoré majú investori do krytých dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia;

2.  „program krytých dlhopisov“ sú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov určené podľa zákonných pravidiel a zmluvných podmienok, v súlade s povolením udeleným úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

3.  „krycí súbor“ je jasne vymedzený súbor aktív, ktoré zabezpečujú platobné záväzky z krytých dlhopisov a ktoré sú oddelené od ostatných aktív v držbe úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

3a.  „krycie aktíva“ sú aktíva zahrnuté do krycieho súboru;

3b.  „aktíva poskytnuté ako kolaterál“ sú fyzické aktíva a aktíva vo forme expozícií zabezpečujúce krycie aktíva;

3c.  „oddelenie“ sú opatrenia vykonané úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy na určenie krycích aktív a dosiahnutie toho, aby boli mimo zákonného dosahu veriteľov, ktorí sú iní než držitelia krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv;

4.  „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.  „špecializovaná hypotekárna úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá financuje úvery výhradne alebo najmä prostredníctvom emisie krytých dlhopisov, je zo zákona oprávnená poskytovať výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru a nie je oprávnená prijímať vklady, ale prijíma od verejnosti iné návratné peňažné prostriedky;

6.  „automatické zosplatnenie“ je situácia, v ktorej sa krytý dlhopis automaticky stáva okamžite splatným pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie emitenta a v súvislosti s ktorou ▌ investori do krytých dlhopisov majú vymáhateľný nárok na vyplatenie v čase pred pôvodným dátumom splatnosti;

7.  „trhová hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku trhová hodnota v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 76 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.  „záložná hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.  „primárne aktíva“ sú dominantné krycie aktíva, ktoré určujú povahu krycieho súboru;

11.  „náhradné aktíva“ sú krycie aktíva, ktoré prispievajú k aktívam, pokiaľ ide o požiadavky na krytie aktív, a sú iné než primárne aktíva;

12.  „nadmerné zabezpečenie kolaterálom“ je celková zákonná, zmluvná alebo dobrovoľná úroveň kolaterálu, ktorá presahuje rámec požiadaviek na krytie aktíva, ako sa uvádza v článku 15;

13.  „požiadavky na zosúladené financovanie“ sú pravidlá vyjadrujúce požiadavku, aby peňažné toky medzi záväzkami a aktívami, ktoré sa stávajú splatnými, boli zosúladené, a to tak, že sa v zmluvných podmienkach zabezpečí, aby sa platby od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv stávali splatnými pred uskutočnením platieb, ktoré sa uskutočňujú investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, aby mali uvedené sumy ▌minimálne takú istú hodnotu ako platby, ktoré sa majú uskutočniť investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, a aby boli sumy prijaté od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv zahrnuté do krycieho súboru v súlade s článkom 16 ods. 3 až do splatnosti platieb investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv;

14.  „čistý záporný tok likvidity“ sú všetky odchádzajúce platby so splatnosťou v jeden kalendárny deň vrátane úhrady menovitej hodnoty a úrokov a platieb v rámci derivátových zmlúv programu krytých dlhopisov, po odpočítaní všetkých prichádzajúcich platieb so splatnosťou v ten istý deň v súvislosti s pohľadávkami z krycích aktív;

15.  „štruktúra s možnosťou predĺženia splatnosti“ je mechanizmus, ktorý poskytuje možnosť predĺžiť plánovanú splatnosť krytých dlhopisov o vopred určené časové obdobie a v prípade, že dôjde ku konkrétnej spúšťacej udalosti;

16.  „verejný dohľad nad krytými dlhopismi“ je dohľad nad programami krytých dlhopisov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na emisiu krytých dlhopisov;

17.  „osobitný správca“ je osoba alebo subjekt vymenovaný na správu programu krytých dlhopisov v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, ktorá emituje kryté dlhopisy v rámci tohto programu, alebo keď sa v prípade takejto úverovej inštitúcie určilo, že zlyháva alebo pravdepodobné zlyhá podľa článku 32 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, alebo ak za mimoriadnych okolností dotknutý príslušný orgán určí, že je vážne ohrozené riadne fungovanie danej úverovej inštitúcie;

17a.  „riešenie krízovej situácie“ je riešenie krízovej situácie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/59/EÚ;

18.  „skupina“ je skupina v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 137 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE ZNAKY KRYTÝCH DLHOPISOV

Kapitola 1

Dvojitá ochrana a oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Článok 4

Dvojitá ochrana

1.  Členské štáty stanovujú pravidlá oprávňujúce investorov do krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, na tieto pohľadávky:

a)  pohľadávku voči úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)  v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, prednostnú pohľadávku na menovitú hodnotu a všetky vzniknuté a budúce úroky z krycích aktív;

c)  v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a v prípade, že prednostnú pohľadávku uvedenú v písmene b) nemožno v plnej miere uspokojiť, pohľadávku týkajúcu sa konkurznej podstaty uvedenej úverovej inštitúcie, ktorá má rovnocenné poradie s pohľadávkami bežných nezabezpečených veriteľov úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie v rámci bežného konkurzného konania.

2.  Pohľadávky uvedené v odseku 1 sú obmedzené na plné platobné záväzky z krytých dlhopisov.

3.  Na účely odseku 1 písm. c) v prípade platobnej neschopnosti špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie môžu členské štáty stanoviť pravidlá, v ktorých sa investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, prizná pohľadávka, ktorá je nadradená pohľadávke bežných nezabezpečených veriteľov tejto špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie veriteľov v bežnom konkurznom konaní, ale podriadená akýmkoľvek iným prednostným veriteľom.

Článok 5

Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Členské štáty musia zabezpečiť, aby platobné záväzky z krytých dlhopisov nepodliehali automatickému zosplatneniu pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Kapitola 2

Krycí súbor a krytie

Oddiel I

Oprávnené aktíva

Článok 6

Oprávnené krycie aktíva

1.  Členské štáty vyžadujú, aby boli kryté dlhopisy trvale zabezpečené:

a)  aktívami uvedenými ako oprávnené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a za predpokladu, že úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy spĺňa požiadavky uvedené v článku 129 ods. 1a až 3 uvedeného nariadenia;

b)  krycími aktívami vysokej kvality, ktoré zabezpečujú, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy mala nárok na platbu, ako sa stanovuje v odseku 2, a ktoré sú zabezpečené aktívami poskytnutými ako kolaterál, ako je stanovené v odseku 3; alebo

c)  aktívami vo forme úverov pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES alebo úverov zaručených týmito verejnými podnikmi s výhradou odseku 4.

2.  Na nárok na platbu uvedený v odseku 1 písm. b) sa vzťahujú tieto právne požiadavky:

a)  aktívum predstavuje nárok na platbu peňažných prostriedkov, ktorých minimálnu hodnotu je možné kedykoľvek určiť, ktorý je právne platný a vymožiteľný, na ktorý sa nevzťahujú iné podmienky, ako je podmienka, že nárok je splatný k budúcemu dátumu a že nárok je zabezpečený hypotékou, záložným bremenom, záložným právom alebo inou zárukou;

b)  vymožiteľnosť hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo inej záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

c)  splnenie všetkých právnych požiadaviek na zriadenie hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

d)  hypotéka, záložné bremeno, záložné právo alebo záruka, ktoré zabezpečujú nárok na platbu, umožňujú úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy bez zbytočného odkladu získať späť hodnotu pohľadávky.

▌ Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy posudzovali vymožiteľnosť nárokov na platbu a aktív poskytnutých ako kolaterál pred tým, než ich zaradia do krycieho súboru.

3.  Aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. b) musia spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

a)  v prípade fyzických aktív existujú normy oceňovania, ktoré sú všeobecne akceptované medzi odborníkmi a ktoré sú vhodné pre dotknuté fyzické aktívum, a existuje verejný register, v ktorom sa zaznamenáva vlastníctvo a nároky na tieto fyzické aktíva;

b)  v prípade aktív vo forme expozícií bezpečnosť a spoľahlivosť protistrany expozície vyplývajú z právomocí vyberať dane alebo z toho, že sa na ne vzťahuje priebežný verejný dohľad nad prevádzkovou spoľahlivosťou a platobnou schopnosťou protistrany.

Fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v tomto odseku písm. a) sa podieľajú na krytí záväzkov z krytého dlhopisu až do výšky menovitej hodnoty zaťaženej záložnými právami vrátane predchádzajúcich záložných práv alebo do výšky 70 % hodnoty uvedených fyzických aktív poskytnutých ako kolaterál, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. Fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v tomto odseku písm. a), ktoré sú oprávnené podľa odseku 1 písm. a), nemusia spĺňať limit 70 % ani limity uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak na účely tohto odseku písm. a) neexistuje verejný register pre konkrétne fyzické aktívum, členské štáty môžu stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov na dané fyzické aktívum, pokiaľ je porovnateľná s ochranou, ktorú poskytuje verejný register v tom zmysle, že v súlade s právom dotknutého členského štátu umožňuje zainteresovaným tretím stranám prístup k informáciám v súvislosti s identifikáciou zaťažených fyzických aktív, prisúdením vlastníctva, dokumentáciou a prisúdením zaťaženosti a vymožiteľnosťou záložných práv.

4.  Na účely odseku 1 písm. c) kryté dlhopisy zabezpečené úvermi pre verejné podniky alebo úvermi zaručenými verejnými podnikmi ako primárne aktíva podliehajú minimálnej úrovni 10 % nadmerného zabezpečenia kolaterálom v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 12 a vzťahujú sa na ne všetky tieto podmienky:

a)  verejné podniky poskytujú základné verejné služby na základe licencie, koncesnej zmluvy alebo inej formy poverenia od orgánu verejnej moci;

b)  verejné podniky podliehajú verejnému dohľadu;

c)  verejné podniky majú dostatočné právomoci na vytváranie príjmov, čo je zabezpečené tým, že tieto verejné podniky:

i)  majú primeranú flexibilitu na výber a zvyšovanie poplatkov, platieb a pohľadávok za službu poskytovanú s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť;

ii)  prijímajú dostatočné granty na základe zákona s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť výmenou za poskytovanie základných verejných služieb, alebo

iii)  uzatvorili dohodu s orgánom verejnej moci o prevode ziskov a strát.

5.  Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa metodiky a postupu pre oceňovanie fyzických aktív použitých ako aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. a) a b). Uvedenými pravidlami sa zabezpečuje prinajmenšom:

a)  aby pre všetky fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál v čase zahrnutia krycieho aktíva do krycieho súboru existovalo aktuálne ocenenie na úrovni trhovej hodnoty alebo záložnej hodnoty alebo nižšej;

b)  aby ocenenie vykonal oceňovateľ, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti; a

c)  aby bol oceňovateľ nezávislý od postupu rozhodovania o úvere, aby pri posudzovaní hodnoty aktíva poskytnutého ako kolaterál nezohľadňoval špekulatívne prvky a aby zdokumentoval hodnotu aktíva poskytnutéh