Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0330A(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0076/2019

Predkladané texty :

A8-0076/2019

Rozpravy :

PV 17/04/2019 - 13
CRE 17/04/2019 - 13

Hlasovanie :

PV 17/04/2019 - 16.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0415

Prijaté texty
PDF 936kWORD 253k
Streda, 17. apríla 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Európska pohraničná a pobrežná stráž ***I
P8_TA-PROV(2019)0415A8-0076/2019
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení jednotnej akcie Rady 98/700/JHA, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (COM(2018)0631 – C8-0406/2018 – 2018/0330A(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0631),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0406/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 21. marca 2019 povoliť Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 1. apríla 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0076/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 62.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení ▌nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624(1)

P8_TC1-COD(2018)0330A

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Cieľom politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc je rozvíjať a vykonávať európske integrované riadenie hraníc na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré je nutným logickým dôsledkom voľného pohybu osôb v rámci Únie a tvorí základnú súčasť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európske integrované riadenie hraníc má zásadný význam pre zlepšenie riadenia migrácie. Jeho cieľom je účinné riadenie prekračovania vonkajších hraníc a riešenie migračných výziev a prípadných budúcich hrozieb na týchto hraniciach, čím sa prispieva k riešeniu závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom a k zabezpečeniu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii. Zároveň je potrebné konať tak, aby sa plne rešpektovali základné práva a zabezpečil sa voľný pohyb osôb v rámci Únie.

(2)  Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004(5). Odkedy sa ujala plnenia svojich povinností 1. mája 2005, úspešne pomáha členským štátom pri vykonávaní operačných aspektov riadenia vonkajších hraníc prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, analýzy rizík, výmeny informácií, vzťahov s tretími krajinami a návratu navrátilcov.

(3)  Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie sa premenovala na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej aj „agentúra“), ktorá sa obvykle uvádza ako Frontex, s úplnou kontinuitou všetkých činností a postupov, pričom jej úlohy sa rozšírili. Hlavnou úlohou agentúry by malo byť vypracovanie technickej a operačnej stratégie vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc v rámci cyklu viacročnej strategickej politiky, dohliadanie na účinné fungovanie kontrol vonkajších hraníc, vykonávanie analýzy rizík a posúdení zraniteľnosti, poskytovanie zvýšenej technickej a operačnej pomoci členským štátom a tretím krajinám prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach, poskytovanie technickej a operačnej pomoci pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a intervencií ▌.

(4)  Od začatia migračnej krízy v roku 2015 Komisia prijala dôležité iniciatívy a navrhla celý rad opatrení s cieľom posilniť ochranu hraníc Únie a obnoviť normálne fungovanie schengenského priestoru. Návrh na výrazné posilnenie mandátu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach bol predložený v decembri 2015 a rýchlo prerokovaný ▌v priebehu roka 2016. Nariadenie o Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž nadobudlo účinnosť 6. októbra 2016.

(5)  Rámec Únie v oblasti kontroly vonkajších hraníc, návratov, boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a azylu však treba ďalej zlepšovať. Na tento účel a s cieľom ďalej podporovať súčasné a budúce plánované operačné úsilie by sa mala uskutočniť reforma európskej pohraničnej a pobrežnej stráže tým, že sa posilní mandát Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, najmä poskytnutím potrebnej kapacity vo forme stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorý by mal postupne dosiahnuť strategický cieľ, ktorým je kapacita vo forme 10 000 operačných pracovníkov, ako sa stanovuje v prílohe I, s výkonnými právomocami, v náležitých prípadoch s cieľom účinne podporovať priamo na mieste členské štáty v ich snahe chrániť vonkajšie hranice, bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a výrazne zintenzívniť účinný a udržateľný návrat neregulárnych migrantov. Znamená to maximálnu dostupnú kapacitu na účinné riešenie existujúcich a budúcich operačných potrieb v súvislosti s hranicami a návratovými operáciami v Únii a tretích krajinách vrátane kapacít rýchlej reakcie na riešenie budúcej krízy.

(5a)  Komisia by mala preskúmať celkový počet a zloženie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane výšky príspevkov jednotlivých členských štátov do stáleho zboru, ako aj jeho odbornej prípravy, odborných znalostí a profesionality. V prípade potreby do marca 2024 predloží primerané návrhy na zmenu príloh I, III, IV a Va. Ak Komisia návrh nepredloží, uvedie dôvod takéhoto počínania.

(5b)  Vykonávanie tohto nariadenia, najmä zriadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, a to aj po uvedenom preskúmaní, by malo podliehať rámcu a obmedzeniam viacročného finančného rámca.

(6)  Európska rada vo svojich záveroch z 28. júna 2018 vyzvala na ďalšie posilnenie podpornej úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, a to aj v spolupráci s tretími krajinami, prostredníctvom zvýšených zdrojov a posilneného mandátu s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu vonkajších hraníc a výrazne zintenzívniť účinný návrat neregulárnych migrantov.

(7)  Je potrebné účinne monitorovať prekračovanie vonkajších hraníc, riešiť migračné výzvy a prípadné budúce hrozby na vonkajších hraniciach, zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v rámci Únie, zaručiť fungovanie schengenského priestoru a rešpektovať zastrešujúcu zásadu solidarity. Tieto činnosti by malo sprevádzať proaktívne riadenie migrácie vrátane potrebných opatrení v tretích krajinách. Vzhľadom na uvedené treba posilniť európsku pohraničnú a pobrežnú stráž a ďalej rozširovať mandát Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. ▌

(9)  Pri vykonávaní európskeho integrovaného riadenia hraníc by sa mala zabezpečiť koherencia s inými politickými cieľmi ▌.

(8a)  Európske integrované riadenie hraníc, založené na štvorstupňovom modeli kontroly prístupu, zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, napríklad v rámci spoločnej vízovej politiky, opatrenia so susednými tretími krajinami, opatrenia na kontrolu vonkajších hraníc, analýzu rizík a opatrenia v oblasti schengenského priestoru a návratu.

(10)  Európske integrované riadenie hraníc by sa malo vykonávať ako spoločná zodpovednosť agentúry a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a akékoľvek iné úlohy kontroly hraníc, ako aj orgánov zodpovedných za návraty. Zatiaľ čo sa členským štátom ponecháva primárna zodpovednosť za riadenie ich vonkajších hraníc v ich vlastnom záujme a v záujme všetkých členských štátov, ako aj zodpovednosť za vydávanie rozhodnutí o návrate, úlohou agentúry by mala byť podpora uplatňovania opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a návratov, a to posilnením, posudzovaním a koordinovaním krokov členských štátov, ktoré vykonávajú uvedené opatrenia. Činnosť agentúry by mala dopĺňať úsilie členských štátov.

(11)  V záujme zabezpečenia účinného vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc a zvyšovania účinnosti spoločnej politiky návratu by sa mala zriadiť európska pohraničná a pobrežná stráž. Mali by sa jej poskytnúť potrebné finančné a ľudské zdroje a vybavenie. Európska pohraničná a pobrežná stráž by sa mala skladať z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, ako aj orgánov zodpovedných za návraty. Bude sa opierať o spoločné využívanie informácií, kapacít a systémov na vnútroštátnej úrovni a o reakciu agentúry na úrovni Únie.

(10a)  Technické normy pre informačné systémy a softvérové aplikácie by sa mali zosúladiť s normami, ktoré používa agentúra eu-LISA pre ostatné informačné systémy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(12)  Európskym integrovaným riadením hraníc sa nemenia príslušné právomoci Komisie a členských štátov v colnej oblasti, najmä pokiaľ ide o kontroly, riadenie rizík a výmenu informácií.

(13)  Za rozvoj politiky a právnych predpisov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc a návratu vrátane rozvoja stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc sú aj naďalej zodpovedné inštitúcie Únie. Mala by sa zaručiť úzka koordinácia medzi agentúrou a uvedenými inštitúciami.

(14)  Účinné vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc európskou pohraničnou a pobrežnou strážou by sa malo zabezpečovať prostredníctvom viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc. V rámci tohto cyklu by sa mal stanoviť integrovaný, jednotný a nepretržitý proces poskytovania strategických usmernení všetkým príslušným aktérom na úrovni Únie a v členských štátoch v oblasti riadenia hraníc a návratov tak, aby títo aktéri mohli európske integrované riadenie hraníc vykonávať jednotne. Budú sa ním riešiť aj všetky príslušné interakcie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s Komisiou, ostatnými inštitúciami a orgánmi, ako aj spolupráca s inými príslušnými partnermi vrátane a podľa potreby tretích krajín a tretích strán.

(15)  Európske integrované riadenie hraníc si medzi členskými štátmi a agentúrou vyžaduje integrované plánovanie zamerané na operácie týkajúce sa hraníc a návratu na účely prípravy reakcií na výzvy na vonkajších hraniciach, ako aj zamerané na plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a na koordináciu dlhodobého rozvoja kapacít tak v oblasti náboru a odbornej prípravy, ako aj v oblasti nadobúdania a rozvoja vybavenia.

(14a)  Agentúra by mala vypracovať technické normy pre výmenu informácií, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Okrem toho by sa v záujme účinného vykonávania Kódexu schengenských hraníc a s náležitým zreteľom na zodpovednosť členských štátov mali vypracovať spoločné minimálne normy pre dozor na vonkajších hraniciach. Agentúra môže na tento účel prispievať k stanoveniu spoločných minimálnych noriem v súlade so zodpovednosťou členských štátov a Komisie. Tieto spoločné minimálne normy pre dohľad na vonkajších hraniciach by sa mali vymedziť podľa typu hraníc, úrovní vplyvu, ktoré agentúra pripisuje každému úseku vonkajších hraníc, a ďalších faktorov, ako sú zemepisné osobitosti. Pri ich vypracúvaní by sa mali zohľadňovať prípadné obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátnych právnych predpisov.

(16)  Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi ani na povinnosti členských štátov podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti a ďalších relevantných medzinárodných nástrojov.

(17)  Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014(6). Námorné operácie by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý vo všetkých prípadoch zaisťuje bezpečnosť zadržaných alebo zachránených osôb, bezpečnosť zúčastnených jednotiek a bezpečnosť tretích strán.

(18)  Agentúra by mala plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o udržiavanie verejného poriadku a zaisťovanie vnútornej bezpečnosti, a v súlade so zásadou subsidiarity.

(19)  Agentúra by mala plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti obrany.

(20)  Rozšírené úlohy a právomoci agentúry by mali byť vyvážené posilnenými zárukami dodržiavania základných práv, ako aj vyššou zodpovednosťou a vyšším podielom záväzkov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie výkonných právomocí stálymi zamestnancami.

(21)  Agentúra sa opiera o spoluprácu členských štátov, aby mohla účinne plniť svoje úlohy. V tejto súvislosti je dôležité, aby agentúra a členské štáty konali v dobrej viere a včas si vymieňali presné informácie. Žiaden členský štát by nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti.

(21)  Členské štáty by mali vo vlastnom záujme a v záujme ostatných členských štátov tiež prispievať relevantnými údajmi potrebnými pre činnosti vykonávané agentúrou, a to aj na účely situačnej informovanosti, analýzy rizík, posúdení zraniteľnosti a integrovaného plánovania. Zároveň by mali zabezpečiť, aby tieto údaje boli presné, aktuálne a získané a vložené v súlade so zákonom. V prípadoch, keď tieto údaje zahŕňajú osobné údaje, mali by sa v plnej miere uplatňovať právne predpisy Únie o ochrane údajov.

(22a)  Komunikačná sieť stanovená v tomto nariadení by mala vychádzať z komunikačnej siete systému EUROSUR vypracovanej v rámci nariadenia (EÚ) č. 1052/2013 Európskeho parlamentu a Rady a nahradiť ju(7). Mala by sa používať pre všetky zabezpečené výmeny informácií v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Jej úroveň akreditácie by sa mala zvýšiť až na úroveň CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL s cieľom zlepšiť informačnú bezpečnosť medzi členskými štátmi a agentúrou.

(23)  Na fungovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je potrebný európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), ktorého cieľom je vytvoriť rámec na výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ako aj s agentúrou. Systém EUROSUR poskytuje týmto orgánom a agentúre infraštruktúru a nástroje potrebné na zlepšenie situačnej informovanosti a zvýšenie reakčnej spôsobilosti na vonkajších hraniciach na účely odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečovaniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu.

(24)  Členské štáty by mali zriadiť národné koordinačné centrá na zlepšenie vzájomnej výmeny informácií a spolupráce v oblasti hraničného dozoru a vykonávania kontrol na hraničných priechodoch, ako aj uvedenej výmeny informácií, spolupráce a vykonávania kontrol na hraničných priechodoch s agentúrou. Pre riadne fungovanie systému EUROSUR je zásadné, aby všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach podľa vnútroštátnych právnych predpisov spolupracovali prostredníctvom národných koordinačných centier.

(23a)  Úloha národného koordinačného centra pri koordinácii a výmene informácií medzi všetkými orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc na vnútroštátnej úrovni nemá vplyv na právomoci stanovené na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie činností v oblasti kontroly hraníc.

(24)  Toto nariadenie by členským štátom nemalo brániť v tom, aby svoje národné koordinačné centrá poverili aj zodpovednosťou za koordináciu výmeny informácií a za spoluprácu v oblasti ďalších zložiek európskeho integrovaného riadenia hraníc ▌.

(26)  Kvalita informácií vymieňaných medzi členskými štátmi a agentúrou a vhodné načasovanie takejto výmeny informácií sú nevyhnutným predpokladom riadneho fungovania integrovaného riadenia hraníc. Na základe úspechu systému EUROSUR by sa táto kvalita mala zabezpečiť prostredníctvom štandardizácie, automatizácie výmeny informácií medzi sieťami a systémami, informačnou bezpečnosťou a kontrolou kvality prenášaných údajov a informácií.

(26)  Agentúra by mala poskytovať potrebnú pomoc pri vývoji a prevádzke systému EUROSUR, a to vrátane interoperability systémov, najmä prostredníctvom vytvorenia, spravovania a koordinácie rámca systému EUROSUR.

(27)  Systém EUROSUR by mal poskytovať úplný situačný prehľad o vonkajších hraniciach, ale aj v rámci schengenského priestoru a v predhraničnej oblasti. Mal by sa vzťahovať na dozor nad pozemnými, námornými a vzdušnými hranicami, ale aj na kontroly na hraničných priechodoch. Vytváranie situačnej informovanosti v rámci schengenského priestoru by nemalo viesť k operačným činnostiam agentúry na vnútorných hraniciach členských štátov.

(28)  Medzi prvky riadenia hraníc by mal patriť aj dozor nad vzdušnými hranicami, keďže na nezákonné činnosti súvisiace s prisťahovalectvom a cezhraničnou trestnou činnosťou sa využívajú komerčné aj súkromné lety a diaľkovo riadené letecké systémy. Cieľom dozoru nad vzdušnými hranicami je odhaľovať a monitorovať také podozrivé lety, ktoré prekračujú alebo majú v úmysle prekročiť vonkajšie hranice EÚ, a vykonávať súvisiacu analýzu rizík s cieľom aktivovať reakčné kapacity príslušných orgánov EÚ a členských štátov. Na tento účel by sa mala podporovať medziagentúrna spolupráca na úrovni EÚ medzi agentúrou, manažérom siete európskej siete manažmentu letovej prevádzky (EUROCONTROL) a Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA). Členské štáty by v náležitých prípadoch mali mať možnosť získavať informácie o podozrivých externých letoch a zodpovedajúcim spôsobom reagovať. Agentúra by mala monitorovať a podporovať činnosti v tejto oblasti zamerané na výskum a inovácie.

(28a)  Podávanie správ o udalostiach spojených s neoprávnenými sekundárnymi pohybmi v rámci systému EUROSUR prispeje k tomu, aby agentúra monitorovala migračné toky smerom do Únie a v rámci nej na účely analýzy rizík a situačného povedomia. Vykonávací akt uvedený v článku 25 ods. 3 bližšie vymedzí typ podávania správ, aby bol tento cieľ čo najlepšie splnený.

(30)  Zlúčené služby systému EUROSUR poskytované agentúrou by mali byť založené na spoločnom uplatňovaní nástrojov dozoru a medziagentúrnej spolupráci na úrovni Únie vrátane poskytovania bezpečnostných služieb programu Copernicus. Členským štátom a agentúre by mali poskytovať informačné služby s pridanou hodnotou týkajúce sa integrovaného riadenia hraníc. Zlúčené služby systému EUROSUR by sa mali rozšíriť s cieľom podporiť kontroly na hraničných priechodoch, dozor nad vzdušnými hranicami a monitorovanie migračných tokov.

(31)  Cestovanie v malých plavidlách nespôsobilých na plavbu na mori dramaticky zvýšilo počet migrantov utopených na južných námorných vonkajších hraniciach. Systém EUROSUR by mal významne zvýšiť operačné a technické schopnosti agentúry a členských štátov odhaľovať takéto malé plavidlá a zlepšiť reakčnú spôsobilosť členských štátov a prispieť tak k zníženiu počtu úmrtí migrantov, a to aj v rámci pátracích a záchranných operácií.

(32)  V tomto nariadení sa uznáva, že migračné trasy sú využívané aj osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

(33)  Agentúra by mala pripravovať všeobecné analýzy rizík a špecifické analýzy rizík na základe modelu spoločnej integrovanej analýzy rizík, ktoré by mala uplatňovať agentúra aj členské štáty. Agentúra by mala na základe informácií poskytnutých členskými štátmi poskytovať primerané informácie týkajúce sa všetkých aspektov významných pre európske integrované riadenie hraníc, najmä v oblasti kontroly hraníc, návratu, fenoménu nelegálnych sekundárnych pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Únie z hľadiska trendov, trás a objemu, predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neoprávneného prekračovania hraníc, obchodovania s ľuďmi, terorizmu a hrozieb hybridnej povahy, ako aj situácie v príslušných tretích krajinách, ktoré umožnia prijatie vhodných opatrení alebo riešenie identifikovaných hrozieb a rizík v záujme zlepšenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc.

(33)  Vzhľadom na svoje činnosti na vonkajších hraniciach by agentúra mala prispievať k predchádzaniu a odhaľovaniu ▌cezhraničnej trestnej činnosti, ako je prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi a terorizmus, v prípadoch, keď je jej zásah vhodný a keď prostredníctvom svojich činností získala relevantné informácie. Ako agentúra zodpovedná za podporu a posilňovanie činností členských štátov a za ich spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti nej by mala koordinovať svoje činnosti s Europolom. Tento cezhraničný rozmer je charakteristický pre trestné činy priamo súvisiace s neoprávneným prekračovaním vonkajších hraníc vrátane obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva. V súlade s článkom 1 ods. 2 smernice Rady 2002/90/ES(8), v ktorom sa stanovuje, že členské štáty môžu rozhodnúť, že neuvalia sankcie, ak cieľom správania je poskytnutie humanitárnej pomoci migrantom.

(35)  Úloha agentúry by v duchu spoločnej zodpovednosti mala spočívať v pravidelnom monitorovaní riadenia vonkajších hraníc vrátane dodržiavania základných práv v rámci riadenia hraníc a činností agentúry v oblasti návratu. Agentúra by mala zabezpečiť riadne a účinné monitorovanie nielen prostredníctvom situačnej informovanosti a analýzy rizík, ale aj prostredníctvom prítomnosti odborníkov z radov vlastných pracovníkov v členských štátoch. Agentúra by preto mala byť schopná nasadiť styčných dôstojníkov do členských štátov na obdobie, počas ktorého bude styčný dôstojník podávať správy výkonnému riaditeľovi. Správa styčných dôstojníkov by mala tvoriť súčasť posúdenia zraniteľnosti.

(36)  Agentúra by mala na základe objektívnych kritérií vypracovať posúdenie zraniteľnosti s cieľom posúdiť schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť výzvam na ich vonkajších hraniciach a prispievať k stálemu zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a do rezervy technického vybavenia. Toto posúdenie zraniteľnosti by malo zahŕňať aj posúdenie vybavenia, infraštruktúry, pracovníkov, rozpočtu a finančných zdrojov členských štátov, ako aj ich plánov pre nepredvídané udalosti na riešenie možných kríz na vonkajších hraniciach. Členské štáty by mali prijať opatrenia na riešenie všetkých nedostatkov zistených v tomto posúdení. Výkonný riaditeľ by mal určiť opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a odporučiť mu ich. Mal by tiež stanoviť lehotu, v rámci ktorej by sa mali prijať uvedené opatrenia, a pozorne sledovať ich včasné vykonávanie. Pokiaľ sa potrebné opatrenia neprijmú v stanovenej lehote, vec by sa mala postúpiť riadiacej rade na ďalšie rozhodnutie.

(37)  Ak sa agentúre neposkytnú presné a včasné informácie potrebné na vykonanie posúdenia zraniteľnosti, agentúra by mala mať možnosť túto skutočnosť zohľadniť pri uskutočňovaní posúdenia zraniteľnosti, pokiaľ neexistujú riadne opodstatnené dôvody na neposkytnutie údajov.

(38)  Posúdenie zraniteľnosti a schengenský hodnotiaci mechanizmus zriadené nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013(9) sú dva doplňujúce mechanizmy na zaručenie európskej kontroly kvality riadneho fungovania schengenského priestoru a na zabezpečenie stálej pripravenosti reagovať na všetky výzvy na vonkajších hraniciach na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Zatiaľ čo schengenský hodnotiaci mechanizmus je hlavnou metódou na hodnotenie vykonávania a dodržiavania právnych predpisov Únie v členských štátoch, synergie medzi týmito mechanizmami by sa mali maximalizovať, keďže sa vytvára kvalitnejší situačný prehľad o fungovaní schengenského priestoru, ktorým sa v čo najväčšej miere odstraňuje duplicita úsilia členských štátov a zabezpečuje sa koordinovanejšie využívanie príslušných finančných nástrojov Únie na podporu riadenia vonkajších hraníc. Na tento účel by sa mala zaviesť pravidelná výmena informácií o výsledkoch oboch mechanizmov medzi agentúrou a Komisiou.

(38)  Keďže členské štáty zriaďujú hraničné úseky, ktorým agentúra priraďuje stupeň vplyvu, pričom reakčná spôsobilosť členských štátov a agentúry by mala byť s týmito stupňami vplyvu spojená, mal by sa dočasne zaviesť štvrtý kritický stupeň vplyvu zodpovedajúci situácii, v ktorej je schengenský priestor ohrozený a v ktorej by mala agentúra zasiahnuť.

(39a)  Ak sa z dôvodu nárastu nelegálneho prisťahovalectva pripisuje vysoký alebo kritický stupeň vplyvu úseku námorných hraníc, príslušné členské štáty zohľadnia tieto informácie pri plánovaní a vykonávaní pátracích a záchranných operácií, pretože takáto situácia by mohla viesť k zvýšeniu dopytu po pomoci osobám v núdzi na mori.

(40)  Agentúra by mala organizovať príslušnú technickú a operačnú pomoc členským štátom s cieľom posilniť ich schopnosť plniť si záväzky, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc, a čeliť výzvam na vonkajších hraniciach vyplývajúcim zo zvýšeného počtu príchodu neregulárnych migrantov alebo cezhraničnej trestnej činnosti. Takouto pomocou by nemala byť dotknutá právomoc príslušných vnútroštátnych orgánov začať vyšetrovania trestných činov. V tejto súvislosti by agentúra mala na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu so súhlasom dotknutého členského štátu organizovať a koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viacero členských štátov a nasadzovať tímy stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj poskytovať potrebné technické vybavenie.

(41)  V prípadoch osobitnej a neúmernej výzvy na vonkajších hraniciach by agentúra na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu mala so súhlasom dotknutého členského štátu organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadiť tímy stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj technické vybavenie vrátane rezervy technického vybavenia na rýchly zásah. Rýchle pohraničné zásahy by mali byť časovo obmedzenou posilou v situáciách, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu a v ktorých by takýto zásah zabezpečil účinnú reakciu. V záujme zabezpečenia účinného priebehu takéhoto zásahu by členské štáty mali dať k dispozícii operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, aby vytvorili príslušné tímy a zabezpečili potrebné technické vybavenie. Ak personál nasadený s technickým vybavením členského štátu pochádza z tohto členského štátu, mal by sa považovať za súčasť príspevku tohto členského štátu do stáleho zboru. Agentúra a dotknuté členské štáty by sa mali dohodnúť na operačnom pláne.

(42)  Ak členský štát čelí osobitným a neúmerným migračným výzvam charakterizovaným veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov na konkrétnych úsekoch svojich vonkajších hraníc, členské štáty by mali mať možnosť využívať technické a operačné posilnenia. Tieto posilnenia by mali v problémových oblastiach zabezpečiť podporné tímy pre riadenie migrácie. Tieto tímy by mali byť zložené z operačných pracovníkov, ktorí sa majú nasadiť zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, a odborníkov z členských štátov nasadených Európskym podporným úradom pre azyl, Europolom alebo inými príslušnými agentúrami Únie. Agentúra by mala pomáhať Komisii pri koordinovaní rôznych agentúr priamo na mieste. Komisia by mala v spolupráci s hostiteľským členským štátom a príslušnými agentúrami Únie stanoviť podmienky spolupráce v problémovej oblasti a zodpovedať za koordináciu činností podporných tímov pre riadenie migrácie.

(43)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky orgány, ktorým by mohli byť adresované žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako napríklad polícia, pohraničná stráž, imigračné orgány a personál zariadení určených na zaistenie, mali príslušné informácie. Mali by tiež zabezpečiť, aby personál takýchto orgánov absolvoval odbornú prípravu na potrebnej úrovni primeranú jeho úlohám a povinnostiam, dostal pokyny informovať žiadateľov o tom, kde a ako možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, a pokyny o tom, ako odporučiť osobám v zraniteľnej situácii primerané mechanizmy na usmerňovanie.

(43a)  Odborná príprava stáleho zboru by sa mala vykonávať v úzkej spolupráci agentúry a členských štátov, najmä ich akadémií pre odborné vzdelávanie, pričom sa zabezpečí harmonizácia programov odbornej prípravy a podpora spoločných hodnôt zakotvených v zmluvách. Agentúra môže po získaní súhlasu riadiacej rady vytvoriť stredisko odbornej prípravy agentúry s cieľom ešte viac uľahčiť začlenenie spoločnej európskej kultúry do poskytovanej odbornej prípravy.

(44)  V júni 2018 Európska rada opätovne potvrdila význam uplatňovania komplexného prístupu k migrácii a konštatovala, že migrácia je výzvou nielen pre jeden členský štát, ale pre celú Európu. V tejto súvislosti zdôraznila, že je dôležité, aby Únia poskytovala plnú podporu na zabezpečenie náležitého riadenia migračných tokov. ▌

(45)  Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európsky podporný úrad pre azyl by mali úzko spolupracovať, aby mohli účinne riešiť migračné výzvy predovšetkým na vonkajších hraniciach charakterizované veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov. Obe agentúry by mali najmä koordinovať svoje činnosti a podporovať členské štáty s cieľom uľahčiť postupy týkajúce sa medzinárodnej ochrany a konania o návrate, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosť o medzinárodnú ochranu bola zamietnutá. Agentúra a Európsky podporný úrad pre azyl by mali spolupracovať aj v rámci iných spoločných operačných činností, ako sú spoločná analýza rizík, zber štatistických údajov, odborná príprava a podpora členských štátov pri plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí.

(44a)  Vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže sú zodpovedné za širokú škálu úloh, medzi ktoré môže patriť námorná bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, pátranie a záchrana, kontrola hraníc, kontrola rybárstva, colná kontrola, všeobecné presadzovanie práva a ochrana životného prostredia. Agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva zriadená nariadením Rady (ES) č. 768/2005 a Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 by preto mali posilniť vzájomnú spoluprácu, ako aj spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi plniacimi úlohy pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť námornú situačnú informovanosť a podporiť koherentné a nákladovo efektívne opatrenia. Synergie medzi rôznymi aktérmi v námornom prostredí by mali byť v súlade so stratégiami v oblastiach európskeho integrovaného riadenia hraníc a námornej bezpečnosti.

(46)  Členské štáty by mali mať možnosť využívať technické a operačné posilnenie podporných tímov pre riadenie migrácie ▌v problémových oblastiach ▌. Podporné tímy pre riadenie migrácie by mali byť zložené z odborníkov z radov stálych pracovníkov agentúry, odborníkov vyslaných členskými štátmi, odborníkov z radov zamestnancov členských štátov alebo odborníkov členských štátov vyslaných Európskym podporným úradom pre azyl alebo Europolom a v náležitých prípadoch z odborníkov z Agentúry Európskej únie pre základné práva a ostatných agentúr Únie. Komisia by mala zabezpečiť potrebnú koordináciu pri posudzovaní potrieb a spoluprácu príslušných agentúr v rámci ich mandátov a stanoviť podmienky spolupráce pre operácie priamo na mieste so zreteľom na zapojenie rôznych agentúr Únie.

(47)  Členské štáty by v problémových oblastiach mali spolupracovať s príslušnými agentúrami Únie, ktoré by mali konať v rámci svojich príslušných mandátov a právomocí, a na základe koordinácie Komisie. Komisia by v spolupráci s príslušnými agentúrami Únie mala zabezpečiť, aby činnosti v problémových oblastiach boli v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a základnými právami.

(48)  Ak je to odôvodnené na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti, analýzy rizík alebo v prípade dočasného priradenia kritického stupňa vplyvu k jednému alebo viacerým hraničným úsekom, výkonný riaditeľ agentúry by mal dotknutému členskému štátu odporučiť iniciovať a vykonať spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy.

(50)  Keď je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, buď preto, že členský štát neprijme potrebné opatrenia v súlade s posúdením zraniteľnosti, alebo preto, že členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru o dostatočnú podporu alebo túto podporu nevyužíva, mala by sa prijať jednotná, rýchla a účinná reakcia na úrovni Únie. Na účel zmiernenia týchto rizík a na zabezpečenie lepšej koordinácie na úrovni Únie by Komisia mala navrhnúť Rade rozhodnutie určujúce opatrenia, ktoré má vykonať agentúra, a súčasne požadujúce, aby dotknutý členský štát spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní uvedených opatrení. Vykonávacia právomoc prijať takéto rozhodnutie by sa mala preniesť na Radu, keďže opatrenia, ktoré sa môžu dotknúť vnútroštátnych výkonných právomocí a právomocí v oblasti presadzovania, môžu mať politicky citlivú povahu.

Agentúra by následne mala určiť kroky, ktoré sa majú podniknúť na praktické vykonávanie opatrení uvedených v rozhodnutí Rady. Agentúra by spolu s dotknutým členským štátom mala vypracovať operačný plán. Dotknutý členský štát by mal uľahčiť vykonávanie rozhodnutia Rady a operačného plánu tým, že bude okrem iného plniť svoje povinnosti stanovené v článkoch 44, 83 a 84. Ak členský štát tomuto rozhodnutiu Rady nevyhovie do 30 dní a nespolupracuje s agentúrou pri vykonávaní opatrení uvedených v danom rozhodnutí, Komisia by mala mať možnosť začať osobitný postup uvedený v článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/39921 na riešenie výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

(51)  Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by mal byť stálym zborom zloženým z ▌príslušníkov pohraničnej stráže, eskortných skupín pre návrat, špecialistov na návrat a iných príslušných pracovníkov. Mal by sa skladať zo štyroch kategórií operačných pracovníkov, konkrétne zo stálych zamestnancov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, pracovníkov dlhodobo vyslaných do agentúry z členských štátov, pracovníkov, ktorých členské štáty poskytli na krátkodobé nasadenie, a pracovníkov, ktorí sú súčasťou rezervy rýchleho zásahu na rýchle pohraničné zásahy. Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by sa mal nasadiť v rámci tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie alebo návratových tímov. Skutočný rozsah nasadenia stáleho zboru by mal závisieť od operačných potrieb.

(52)  Operační pracovníci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadení ako členovia tímov by mali mať všetky potrebné právomoci na vykonávanie úloh kontroly hraníc a návratu vrátane úloh, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci vymedzené v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo v prípade pracovníkov agentúry v súlade s prílohou V. Ak stáli zamestnanci agentúry uplatňujú vykonávacie právomoci, agentúra by mala zodpovedať za akúkoľvek spôsobenú škodu.

(53)  Členské štáty by mali zabezpečiť svoje príspevky do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s prílohou III pre dlhodobé vysielania a v súlade s prílohou IV pre krátkodobé nasadenia. Jednotlivé príspevky členských štátov boli stanovené na základe distribučného kľúča dohodnutého na rokovaní o rezerve rýchleho zásahu v roku 2016 a stanoveného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2016/1624. Tento distribučný kľúč bol proporčne prispôsobený veľkosti stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Dané príspevky boli stanovené proporčne aj pre krajiny pridružené k schengenskému priestoru.

(53a)  Pri výbere počtu a profilov, ktoré sa majú uviesť v rozhodnutí riadiacej rady uvedenom v článku 55 ods. 4, by mal výkonný riaditeľ uplatňovať zásadu rovnakého zaobchádzania a proporcionality, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne kapacity členských štátov.

(53b)  Každý členský štát a agentúra by mali prostredníctvom každoročných dvojstranných rokovaní dohodnúť presné načasovanie krátkodobých nasadení zo stáleho zboru a sprístupnenie technického vybavenia, ktoré je spolufinancované v rámci osobitných činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo akéhokoľvek iného osobitného financovania Únie, a to pri zohľadnení kapacít a proporcionality. Pri žiadaní o vnútroštátne príspevky by mal výkonný riaditeľ vo všeobecnosti uplatňovať zásady proporcionality a rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi s cieľom zabrániť situáciám, ktoré majú podstatný vplyv na plnenie vnútroštátnych úloh v jednom členskom štáte, a to prostredníctvom žiadosti o nasadenie, pokiaľ ide o ročné príspevky tohto členského štátu, v priebehu jedného konkrétneho obdobia 4 mesiacov. Takéto spôsoby zahŕňajú možnosť, aby členské štáty plnili povinné obdobia nasadenia počas nesúvislých období. Pokiaľ ide o krátkodobé nasadenie stáleho zboru, členské štáty môžu plniť svoje povinnosti týkajúce sa nasadenia podľa článku 58 aj kumulatívnym spôsobom, a to prostredníctvom nasadenia väčšieho počtu zamestnancov na kratšie obdobia alebo prostredníctvom nasadenia tých istých zamestnancov na viac ako 4 mesiace v súlade s plánovaním dohodnutým v rámci každoročných dvojstranných rokovaní.

(53c)  Bez toho, aby bolo dotknuté včasné uzavretie operačného plánu týkajúceho sa operácií na mori, by mala agentúra poskytnúť zúčastneným členským štátom v čo najskoršej fáze konkrétne informácie o uplatňovaní príslušnej jurisdikcie a uplatniteľných právnych predpisov, najmä o výsadách veliteľov lodí a lietadiel, podmienkach používania sily a uložení reštriktívnych alebo väzobných opatrení.

(55)  Dlhodobý rozvoj ľudských zdrojov na zabezpečenie príspevkov členských štátov do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže by sa mal podporovať systémom finančnej podpory. Na tento účel je vhodné splnomocniť agentúru na využívanie postupu udeľovania grantov členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov v rámci financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Finančnou podporou by sa malo členským štátom umožniť najímať a školiť dodatočných pracovníkov, čím by sa im poskytla potrebná flexibilita na dodržanie povinného príspevku do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Mal by sa tým zohľadniť primeraný čas na nábor a odbornú prípravu, a preto by sa malo vychádzať z pravidla n+2. Vo vyhradenom systéme financovania by sa mala nájsť správna rovnováha medzi rizikami nezrovnalostí a podvodov a nákladmi na kontrolu.

V nariadení sa stanovujú základné podmienky, ktorými sa aktivuje finančná podpora, a to nábor a odborná príprava primeraného počtu príslušníkov pohraničnej stráže alebo iných odborníkov, ktorý by zodpovedal počtu príslušníkov dlhodobo vyslaných do agentúry, alebo účinné nasadenie príslušníkov do operačných činností agentúry na súvislé alebo nesúvislé obdobie v dĺžke aspoň 4 mesiacov alebo na pomernom základe v prípade nasadenia na súvislé alebo nesúvislé obdobie kratšie než 4 mesiace. Vzhľadom na nedostatok relevantných a porovnateľných údajov o skutočných nákladoch jednotlivých členských štátov by bol vývoj systému financovania založeného na nákladoch príliš zložitý a nevyriešil by potrebu jednoduchého, rýchleho, efektívneho a účinného systému financovania. Na tento účel je vhodné splnomocniť agentúru udeľovať granty členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov formou financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, za predpokladu splnenia podmienok v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Na účely stanovenia výšky takéhoto financovania pre jednotlivé členské štáty je vhodné ako referenčnú sumu použiť ročnú mzdu zmluvného zamestnanca európskych inštitúcií z funkčnej skupiny III, platovej triedy 8, stupňa 1, ktorá sa upraví opravným koeficientom pre každý členský štát v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a v duchu rovnakého zaobchádzania. Agentúra a členské štáty by pri vykonávaní tejto finančnej podpory mali zabezpečiť dodržiavanie zásad spolufinancovania a predchádzania dvojitému financovaniu.

(55a)  S cieľom zmierniť možný vplyv na vnútroštátne služby súvisiace s náborom stálych zamestnancov agentúry do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (EBCG) by sa mala poskytovať podpora príslušným službám členských štátov s cieľom pokryť investície do odbornej prípravy nových zamestnancov, ktorí nahrádzajú odchádzajúcich zamestnancov.

(56)  Vzhľadom na nasadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na území tretích krajín by agentúra mala rozvíjať schopnosti vlastných štruktúr velenia a kontroly a vypracovať postup na zabezpečenie občianskej a trestnej zodpovednosti členov tímov.

(57)  S cieľom umožniť účinné nasadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže od 1. januára 2021 by sa čo najskôr mali prijať a zaviesť určité rozhodnutia a vykonávacie opatrenia. Agentúra by sa preto spolu s členskými štátmi a Komisiou mala zapojiť do prípravy takýchto vykonávacích opatrení a rozhodnutí v záujme ich prijatia riadiacou radou. Tento pokročilý prípravný proces by mal zahŕňať príslušný nábor agentúry a členských štátov, ako sa uvádza v článku 120 tohto nariadenia.

(59)  S cieľom zabezpečiť kontinuitu podpory pre operačné činnosti organizované agentúrou by sa zároveň mali všetky nasadenia naplánovať a vykonať do 31. decembra 2020, a to aj v rámci rezervy rýchleho zásahu, v súlade s článkami 20, 30 a 31 nariadenia (EÚ) 2016/1624 a v súlade s každoročnými dvojstrannými rokovaniami, ktoré sa uskutočnili v roku 2019. Tieto ustanovenia by sa preto mali zrušiť až s účinnosťou od 1. januára 2021.

(60)  Pracovnú silu agentúry budú tvoriť pracovníci vykonávajúci úlohy v jej kompetencii, a to buď v ústredí, alebo v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže môže zahŕňať stálych zamestnancov, ako aj dlhodobo vyslaných pracovníkov alebo pracovníkov, ktorých vnútroštátne orgány a rezerva rýchleho zásahu poskytli na krátkodobé nasadenie. Stáli zamestnanci v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže budú v prvom rade nasadení ako členovia tímov. Iba obmedzená a jasne vymedzená časť týchto pracovníkov sa môže prijať na vykonávanie podporných funkcií na zriadenie stálych zborov, najmä na ústredí.

(61)  Na prekonanie pretrvávajúcich nedostatkov pri dobrovoľnom zhromažďovaní technického vybavenia z členských štátov, najmä pokiaľ ide o prostriedky veľkého rozsahu, by agentúra mala mať vlastné potrebné vybavenie, ktoré sa má nasadzovať v rámci spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov alebo iných operačných činností. Tieto prostriedky by mali byť povolené členskými štátmi na účely štátnej služby. Hoci je agentúra od roku 2011 právne schopná nadobúdať alebo prenajímať svoje vlastné technické vybavenie, túto možnosť výrazne obmedzoval nedostatok rozpočtových zdrojov.

(62)  Komisia preto s cieľom zosúladiť úroveň ambícií, ktoré sú základom zriadenia stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, vyčlenila vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 značné finančné krytie, ktorým by sa agentúre umožnilo nadobúdať, spravovať a prevádzkovať potrebné vzdušné, námorné a pozemné prostriedky zodpovedajúce operačným potrebám. Nadobúdanie potrebných prostriedkov by mohol byť zdĺhavý proces, najmä v prípade prostriedkov s významnou hodnotou, ale vlastné vybavenie agentúry by sa v konečnom dôsledku malo stať základňou operačných nasadení spolu s ďalšími príspevkami členských štátov, o ktoré sa požiada za výnimočných okolností. Vybavenie agentúry by mal z veľkej časti prevádzkovať jej technický personál z radov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie navrhovaných finančných zdrojov by mal tento proces vychádzať z viacročnej stratégie, o ktorej rozhoduje riadiaca rada čo najskôr. Treba zabezpečiť udržateľnosť agentúry prostredníctvom budúcich viacročných finančných rámcov a udržiavať komplexné európske integrované riadenie hraníc.

(63)  Agentúra a členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali čo najlepšie využívať existujúce kapacity z hľadiska ľudských zdrojov, ako aj technického vybavenia, a to na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni.

(64)  Členské štáty a agentúra by mali koordinovať dlhodobý rozvoj nových kapacít v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s viacročným strategickým cyklom politík, pričom by mali zohľadniť dlhé trvanie určitých postupov. Patrí sem nábor a odborná príprava nových príslušníkov pohraničnej stráže (ktorí by počas svojej kariéry mohli slúžiť v členských štátoch aj v rámci stáleho zboru), nadobúdanie, spravovanie a zneškodňovanie vybavenia (v prípade ktorého by sa mali hľadať príležitosti pre interoperabilitu a úspory z rozsahu), ale aj vývoj nového vybavenia a súvisiacich technológií, a to aj prostredníctvom výskumu.

(65)  Prostredníctvom plánu kapacít by sa mali zosúladiť plány rozvoja spôsobilostí z členských štátov s viacročným plánovaním zdrojov agentúry tak, aby sa optimalizovali dlhodobé investície, a teda čo najlepšie chránili vonkajšie hranice.

(66)  Vzhľadom na posilnený mandát Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, vytvorenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, posilnenie jeho prítomnosti priamo na mieste na vonkajších hraniciach a jeho zvýšenú angažovanosť v oblasti návratov by agentúra mala mať možnosť zriadiť vysunuté pracoviská nachádzajúce sa na miestach v blízkosti významných operačných činností na obdobie ich trvania, konať ako spojovací článok medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom a riešiť koordinačné, logistické a podporné úlohy, ako aj uľahčiť spoluprácu medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom.

(66a)  V duchu medziagentúrnej spolupráce, ktorá je súčasťou integrovaného riadenia hraníc, agentúra úzko spolupracuje so všetkými príslušnými agentúrami EÚ, najmä s Europolom a Európskym podporným úradom pre azyl. Takáto spolupráca by sa mala uskutočňovať na úrovni ústredia, v operačných oblastiach a v náležitých prípadoch na úrovni vysunutých pracovísk.

(66b)  Agentúra by mala ďalej rozvinúť spoločný základný vzdelávací program a vhodné nástroje odbornej prípravy v oblasti riadenia hraníc a návratu vrátane osobitnej odbornej prípravy zameranej na ochranu zraniteľných osôb, a to aj detí. Mala by tiež ponúknuť doplnkové kurzy odbornej prípravy a semináre týkajúce sa úloh integrovaného riadenia hraníc, určené aj pre úradníkov príslušných vnútroštátnych orgánov. Agentúra by mala členom stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže poskytnúť špecializovanú odbornú prípravu týkajúcu sa ich úloh a právomocí. Jej súčasťou by mala byť odborná príprava zameraná na relevantné právo Únie a medzinárodné právo, ako aj na základné práva. Agentúra by mala byť oprávnená organizovať aktivity v oblasti odbornej prípravy v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

(67)  Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup, pobyt alebo trvalý pobyt v členských štátoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES(10), je základným prvkom komplexného úsilia riešiť nelegálne prisťahovalectvo a predstavuje dôležitú oblasť závažného verejného záujmu.

(68)  Agentúra by mala zintenzívniť svoju pomoc členským štátom pri navracaní štátnych príslušníkov tretích krajín, a to v súlade s politikou Únie v oblasti návratu a so smernicou 2008/115/ES. Konkrétne by mala koordinovať a organizovať návratové operácie z jedného alebo viacerých členských štátov a organizovať a vykonávať návratové intervencie s cieľom posilniť návratové systémy členských štátov, ktoré potrebujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri plnení svojej povinnosti vracať štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s uvedenou smernicou.

(69)  Agentúra by mala poskytovať členským štátom technickú a operačnú pomoc v procese návratu vrátane ▌identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín a iných činností členských štátov vykonávaných pred návratom a v súvislosti s návratom, a to pri plnom rešpektovaní základných práv a bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za vydávanie rozhodnutí o návrate. Okrem toho by mala agentúra v spolupráci s orgánmi príslušných tretích krajín pomáhať členským štátom pri získavaní cestovných dokladov potrebných pre návrat.

(69a)  Agentúra by mala na základe súhlasu dotknutého členského štátu povoliť Európskemu výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) Rady Európy uskutočňovať návštevy návratových operácií, ktoré vykonáva, a to v rámci monitorovacieho mechanizmu zavedeného členmi Rady Európy podľa opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu.

(70)  Pomoc členským štátom pri vedení konaní o návrate by mala zahŕňať poskytovanie praktických informácií o tretích krajinách návratu, ktoré sú relevantné z hľadiska vykonávania tohto nariadenia, napríklad poskytovanie podrobných informácií o kontaktoch alebo iných logistických informácií potrebných na hladký a dôstojný priebeh návratových operácií. Táto pomoc by mala zahŕňať prevádzku a údržbu platformy na výmenu údajov a informácií ▌, ktoré ▌sú potrebné nato, aby agentúra poskytovala technickú a operačnú pomoc v súlade s nariadením. Platforma by mala disponovať komunikačnou infraštruktúrou umožňujúcou automatizovaný prenos štatistických údajov národnými systémami riadenia návratov jednotlivých členských štátov.

(72)  Prípadná existencia dohody medzi členským štátom a treťou krajinou nepozbavuje agentúru ani členské štáty ich záväzkov alebo zodpovednosti podľa práva Únie alebo medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia či zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.

(73)  Členské štáty by mali mať možnosť na operačnej úrovni spolupracovať na vonkajších hraniciach s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na účely presadzovania práva vrátane vojenských operácií, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s činnosťami agentúry.

(74)  Agentúra by mala zlepšovať výmenu informácií a spoluprácu s ostatnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako sú EUROPOL, Európsky podporný úrad pre azyl, Európska námorná bezpečnostná agentúra a Satelitné stredisko Európskej únie, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva alebo manažér európskej siete manažmentu letovej prevádzky, s cieľom čo najlepšie využívať informácie, spôsobilosti a systémy, ktoré už sú dostupné na európskej úrovni, ako je európsky program pozorovania Zeme Copernicus.

(75)  Dôležitým prvkom európskeho integrovaného riadenia hraníc je spolupráca s tretími krajinami. Mala by slúžiť na podporu riadenia európskych hraníc a noriem upravujúcich návrat, na výmenu informácií a analýzu rizík, na uľahčenie vykonávania návratov v záujme ich zefektívnenia a na podporu tretích krajín v oblasti riadenia hraníc a migrácie vrátane nasadzovania stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, keď sa takáto podpora vyžaduje na ochranu vonkajších hraníc a na účinné riadenie migračnej politiky Únie.

(75a)  Ak Komisia odporučí Rade, aby jej povolila rokovať o dohode o štatúte s treťou krajinou, Komisia by mala posúdiť situáciu v oblasti základných práv týkajúcu sa oblastí, na ktoré sa vzťahuje dohoda o štatúte v danej tretej krajine, a informovať o tom Európsky parlament.

(76)  Spolupráca s tretími krajinami by sa mala uskutočňovať v rámci vonkajšej činnosti Únie a v súlade so zásadami a s cieľmi článku 21 Zmluvy o Európskej únii. Komisia zabezpečí súlad medzi európskym integrovaným riadením hraníc a ostatnými politikami Únie v oblasti vonkajšej činnosti Únie, a najmä spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou. Komisii by mal pomáhať vysoký predstaviteľ Únie a jeho útvary. Takáto spolupráca by sa mala vzťahovať najmä na činnosti agentúry, ktoré sa uskutočňujú na území tretích krajín alebo za účasti úradníkov tretích krajín v oblastiach, ako je analýza rizík, plánovanie a uskutočňovanie operácií, odborná príprava, výmena informácií a spolupráca.

(77)  S cieľom zabezpečiť, aby informácie obsiahnuté v systéme EUROSUR boli čo najúplnejšie a najaktuálnejšie, najmä v súvislosti so situáciou v tretích krajinách, agentúra by mala spolupracovať s orgánmi tretích krajín, a to buď v rámci dvojstranných a mnohostranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane regionálnych sietí, alebo prostredníctvom dohôd o pracovných podmienkach uzavretých medzi agentúrou a príslušnými orgánmi tretích krajín. Na tieto účely by Európska služba pre vonkajšiu činnosť, delegácie a úrady Únie mali poskytovať všetky informácie s významom pre systém EUROSUR.

(78)  Toto nariadenie obsahuje ustanovenia o spolupráci s tretími krajinami, pretože náležite štruktúrovaná a nepretržitá výmena informácií a spolupráca s týmito krajinami, okrem iného vrátane susedných tretích krajín, sú kľúčovými faktormi k dosiahnutiu cieľov európskeho integrovaného riadenia hraníc. Je nevyhnutné, aby sa akákoľvek výmena informácií a akákoľvek spolupráca medzi členskými štátmi a tretími krajinami uskutočňovala v plnom súlade so základnými právami.

(78a)  Pomoc tretím krajinám by mala dopĺňať podporu, ktorú agentúra poskytuje členským štátom pri uplatňovaní opatrení Únie týkajúcich sa vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc.

(78b)  Dvojstranné a viacstranné dohody, ktoré členské štáty uzatvoria s tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje integrované riadenie hraníc, môžu obsahovať skutočnosti citlivé z bezpečnostného hľadiska. Keď sa takéto skutočnosti oznámia Komisii, Komisia by ich mala spravovať v súlade s platnými bezpečnostnými pravidlami.

(79)  S cieľom vytvoriť komplexný situačný prehľad a analýzu rizík, ktoré sa týkajú predhraničnej oblasti, agentúra a národné koordinačné centrá by mali zbierať informácie a koordinovať ich s imigračnými styčnými dôstojníkmi, ktorých členské štáty, Európska komisia, agentúra alebo iné agentúry Únie nasadili do tretích krajín.

(80)  V rámci Generálneho sekretariátu Rady bol jednotnou akciou 98/700/SVV zriadený systém falošných a pravých dokladov online (ďalej aj „systém FADO“), ktorým sa orgánom členských štátov sprístupnili informácie o každej novej metóde falšovania, ktorá je odhalená, a o nových pravých dokladoch, ktoré sú v obehu.

(81)  Vo svojich záveroch z 27. marca 2017 Rada uviedla, že riadenie systému FADO je zastarané a že nato, aby bolo možné pokračovať v plnení požiadaviek politík spravodlivosti a vnútorných vecí, je potrebná zmena jeho právneho základu. Rada takisto poznamenala, že v tejto súvislosti by sa mohli zužitkovať synergie medzi využívaním odborných znalostí agentúry v oblasti podvodov týkajúcich sa dokladov a prácou, ktorú už agentúra v tejto oblasti vykonáva. Agentúra by preto od Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie mala prevziať správu, ako aj prevádzkové a technické riadenie systému FADO, len čo spoluzákonodarcovia prijmú príslušný právny akt o systéme FADO, ktorým sa nahradí jednotná akcia 98/700/SVV.

(83)  Počas prechodného obdobia by sa mala zabezpečiť plná prevádzka systému FADO, kým sa prevod definitívne nevykoná a existujúce údaje sa neprenesú do nového systému. Vlastníctvo existujúcich údajov by sa potom malo previesť na agentúru.

(84)  Akékoľvek spracúvanie osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 alebo v prípade potreby v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(11).

(85)  V súvislosti s návratom sa často stáva, že štátni príslušníci tretích krajín nemajú žiadne doklady totožnosti a pri určovaní svojej totožnosti nespolupracujú tak, že zadržiavajú informácie alebo poskytujú nesprávne osobné údaje. Vzhľadom na osobitnú politickú potrebu účelnosti konaní o návrate je potrebné, aby agentúra bola schopná obmedziť určité práva dotknutých osôb s cieľom zabrániť tomu, aby zneužitie takýchto práv mohlo spomaľovať správne vykonávanie konaní o návrate a úspešné presadzovanie rozhodnutí o návrate členskými štátmi alebo mohlo agentúre zabrániť, aby efektívne plnila svoje úlohy. Najmä vykonávanie práva na obmedzenie spracúvania môže značne oneskoriť a mariť vykonávanie návratových operácií. Okrem toho v niektorých prípadoch môže právo prístupu dotknutej osoby ohroziť návratovú operáciu zvýšením rizika úteku, ak by sa dotknutá osoba dozvedela, že agentúra spracúva jej údaje v súvislosti s plánovanou návratovou operáciou. Na druhej strane môže právo na opravu zvýšiť riziko, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bude poskytovať nesprávne údaje, a tým zavádzať orgány. Na tento účel by agentúra mala mať možnosť prijať vnútorné pravidlá týkajúce sa takýchto obmedzení.

(86)  Na účely riadneho vykonávania svojich úloh v oblasti návratu vrátane poskytovania pomoci členským štátom pri riadnom vykonávaní konaní o návrate a úspešnom presadzovaní rozhodnutí o návrate, ako aj na uľahčenie návratových operácií môže mať agentúra potrebu previesť osobné údaje navrátilcov do tretích krajín. Tretie krajiny návratu často nepodliehajú rozhodnutiam o primeranosti, ktoré Komisia prijala podľa článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo podľa článku 36 smernice (EÚ) 2016/680, a často neuzatvorili alebo neplánujú uzatvoriť dohodu o readmisii s Úniou ani inak poskytnúť primerané záruky v zmysle článku 69 nariadenia () 2018/1725 alebo v zmysle vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje článok 37 smernice (EÚ) 2016/680. Napriek rozsiahlym snahám Únie o spoluprácu s hlavnými krajinami pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na jej území a majú povinnosť návratu, nie je vždy možné zabezpečiť, aby si takéto tretie krajiny systematicky plnili povinnosť prijať späť vlastných štátnych príslušníkov, ktorú stanovuje medzinárodné právo. Dohody o readmisii, ktoré uzavrela alebo o ktorých rokuje Únia alebo členské štáty a ktoré stanovujú primerané záruky pre osobné údaje, sú uzavreté len s obmedzeným počtom takýchto tretích krajín. V situácii, keď takéto dohody ešte neexistujú, by agentúra mala preniesť osobné údaje na účely uľahčenia návratových operácií Únie, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 50 ods. 1 písm. d) ▌nariadenia () 2018/1725.

(86a)  Pokiaľ ide o členské štáty, prenos akýchkoľvek osobných údajov do tretích krajín by sa mal v závislosti od prípadu vykonávať v súlade s nariadením 2016/679, resp. so smernicou 2016/680. Rovnako ako v prípade agentúry, tretie krajiny návratu často nepodliehajú rozhodnutiam o primeranosti, ktoré prijala Komisia podľa článku 45 nariadenia 2016/679, resp. článku 36 smernice 2016/680. Navyše, readmisné dohody, ktoré uzatvorili alebo o ktorých rokujú Únia alebo členské štáty a v ktorých sa stanovujú primerané záruky pre prenos údajov do tretích krajín podľa článku 45 nariadenia 2016/679, resp. článku 37 smernice 2016/680, sa vzťahujú na obmedzený počet tretích krajín. Za uvedených okolností a v rámci výnimky z požiadavky týkajúcej sa akýchkoľvek rozhodnutí o primeranosti alebo vhodných záruk by sa mal prenos osobných údajov orgánom tretích krajín umožniť na účely vykonávania návratovej politiky Únie. Mala by existovať možnosť uplatniť výnimku stanovenú v článku 49 nariadenia 2016/679, resp. článku 38 smernice 2016/680 na základe podmienok stanovených v uvedených článkoch.

(87)  V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej aj „ZEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“), najmä rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, právo na život, zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, zákaz obchodovania s ľuďmi, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo na prístup k dokumentom, právo na azyl a ochranu proti odsunu alebo vyhosteniu, zákaz vyhostenia alebo vrátenia, zákaz diskriminácie a práva dieťaťa.

(88)  Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus na podávanie sťažností agentúre v spolupráci s pracovníkom pre základné práva s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv vo všetkých činnostiach agentúry. Mal by to byť správny mechanizmus, v rámci ktorého by pracovník pre základné práva mal byť zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Pracovník pre základné práva by mal preskúmať prípustnosť sťažnosti, zaregistrovať prípustné sťažnosti, postúpiť všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi, postúpiť sťažnosti týkajúce sa členov tímov do domovského členského štátu a zaregistrovať následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu. Mechanizmus by mal byť účinný a mal by zabezpečiť riadne riešenie sťažností. Mechanizmom na podávanie sťažností by nemal byť dotknutý prístup k správnym a súdnym prostriedkom nápravy a nemal by byť podmienkou na uplatnenie takýchto prostriedkov nápravy. Vyšetrovania trestných činov by mali viesť členské štáty. V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by agentúra mala zahrnúť do svojej výročnej správy informácie o mechanizme na podávanie sťažností.

Mala by uviesť najmä počet prijatých sťažností, typy porušení základných práv, príslušné operácie a podľa možnosti následné opatrenia prijaté agentúrou a členskými štátmi. Pracovník pre základné práva by mal mať prístup k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry. Pracovníkovi pre základné práva by sa mali poskytnúť potrebné zdroje a zamestnanci, ktorí by mu umožnili účinne plniť všetky úlohy v súlade s týmto nariadením. Pracovníci daní k dispozícii pracovníkovi pre základné práva by mali mať zručnosti a služobné postavenie zodpovedajúce rozšíreniu činností a právomocí agentúry.

(89)  Agentúra by mala byť nezávislá vo vzťahu k technickým a operačným záležitostiam a mala by mať právnu, správnu a finančnú autonómiu. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby bola orgánom Únie s právnou subjektivitou a vykonávacími právomocami, ktoré sa jej udeľujú týmto nariadením.

(90)  Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v riadiacej rade, aby vykonávali dohľad nad agentúrou. Riadiaca rada by mala, pokiaľ je to možné, pozostávať z operačných vedúcich vnútroštátnych útvarov zodpovedných za riadenie pohraničnej stráže alebo z ich zástupcov. Strany zastúpené v riadiacej rade by sa mali usilovať obmedziť výmenu svojich zástupcov v nej s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej činnosti. Riadiacej rade by sa mali zveriť potrebné právomoci na zostavenie rozpočtu agentúry, overenie jeho plnenia, prijatie príslušných rozpočtových pravidiel, zavedenie transparentných pracovných postupov rozhodovania v agentúre a vymenovanie výkonného riaditeľa a troch zástupcov výkonného riaditeľa, z ktorých každému by mohli byť pridelené úlohy v určitej oblasti pôsobnosti agentúry, ako je riadenie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, dohľad nad úlohami agentúry v oblasti návratu alebo riadenie účasti v rozsiahlych informačných systémoch. Agentúra by sa mala spravovať a prevádzkovať so zreteľom na zásady spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram Únie, ktoré 19. júla 2012 prijali Európsky parlament, Rada a Komisia.

(90a)  Vzhľadom na zapojenie Európskeho parlamentu do otázok upravených týmto nariadením môže predseda riadiacej rady pozvať odborníka z Európskeho parlamentu, aby sa zúčastnil na schôdzach riadiacej rady.

(90b)  Pri príprave konečného programového dokumentu by riadiaca rada mala zohľadniť odporúčania medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre zdroje agentúr.

(91)  Pre agentúru by sa mal vyčleniť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali predovšetkým z príspevku Únie, aby bola zaručená nezávislosť agentúry. Rozpočet agentúry by sa mal vypracovať v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti pri zohľadnení jej cieľov a očakávaných výsledkov jej úloh. Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatňovať, pokiaľ ide o príspevok Únie a všetky ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov. Vo výnimočných situáciách, keď sa dostupný rozpočet považuje za nedostatočný a rozpočtový postup neumožňuje primeranú reakciu na rýchlo sa meniace situácie, by agentúra mala mať možnosť získať na plnenie svojich úloh granty z fondov Únie.

(91a)  Výkonný riaditeľ by mal vo svojej funkcii povoľujúceho úradníka pravidelne posudzovať finančné riziká súvisiace s činnosťami agentúry a prijať potrebné zmierňujúce opatrenia v súlade s finančným rámcom uplatniteľným na agentúru a zodpovedajúcim spôsobom o tom informovať riadiacu radu.

(92)  Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch bude agentúra čeliť náročným okolnostiam s cieľom splniť mimoriadne potreby na nábor a udržanie kvalifikovaných pracovníkov s čo najširším geografickým základom.

(92a)  Za predpokladu spoločnej zodpovednosti by agentúra mala požadovať, aby personál, ktorý zamestnáva, najmä stály zbor vrátane stálych zamestnancov nasadených na operačné činnosti, mal rovnakú úroveň odbornej prípravy, špeciálnych odborných znalostí a profesionality ako vyslaný personál alebo personál zamestnaný členskými štátmi. Agentúra by preto mala prostredníctvom preskúmania a hodnotenia zistiť, či sa jej stáli zamestnanci správajú primerane, pokiaľ ide o operačné činnosti v oblasti kontroly hraníc a návratu.

(94)  Na agentúru by sa malo bez obmedzení uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(12) a agentúra by mala pristúpiť k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(13).

(95)  Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371.

(96)  Na agentúru by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(14). Agentúra by mala byť so zreteľom na svoje činnosti čo najtransparentnejšia, pričom by to však nemalo ohrozovať dosiahnutie cieľov jej operácií. Mala by zverejňovať informácie o všetkých svojich činnostiach. Mala by tiež zaistiť, aby verejnosť a všetky zainteresované subjekty urýchlene dostávali informácie o jej práci.

(97)  Agentúra by takisto mala Európskemu parlamentu, Rade a Komisii podávať čo najúplnejšiu správu o svojich činnostiach.

(98)  Akékoľvek spracúvanie osobných údajov agentúrou v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady () 2018/1725(15).

(98a)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. V hodnotení by sa mala posúdiť aj atraktívnosť agentúry ako zamestnávateľa v súvislosti s náborom stálych zamestnancov s cieľom zabezpečiť kvalitu kandidátov a geografickú rovnováhu.

(99)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie a realizácia systému integrovaného riadenia vonkajších hraníc s cieľom zaistiť správne fungovanie schengenského priestoru, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni nekoordinovane konajúcich členských štátov, ale z dôvodu neexistencie kontroly na vnútorných hraniciach, významných migračných výziev na vonkajších hraniciach, potreby efektívneho monitorovania prekračovania týchto hraníc a prispievania k vysokej úrovni vnútornej bezpečnosti v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(100)  Vonkajšie hranice uvedené v tomto nariadení sú hranice, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia hlavy II nariadenia (EÚ) 2016/399 a ktoré zahŕňajú vonkajšie hranice členských štátov Schengenu v súlade s Protokolom č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k ZEÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(102)  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, pokiaľ ide o praktickú príručku na vykonávanie a riadenie systému EUROSUR, podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov a pravidlá vytvárania osobitných situačných prehľadov, opatrenia na zmiernenie rizík na vonkajších hraniciach, ktoré má agentúra vykonávať a pri vykonávaní ktorých sa od členských štátov vyžaduje spolupráca s agentúrou, pravidlá platieb finančnej podpory pre rozvoj stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a monitorovanie podmienok vzťahujúcich sa na finančnú podporu, praktickú príručku o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže, technické špecifikácie a postupy systému FADO. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(16).

(103)  Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis(17), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES(18). V Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie(19) sa stanovujú pravidlá účasti uvedených krajín na práci agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(104)  Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis(20), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES(21).

(105)  Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis(22), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ(23).

(106)  V Dohode medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie(24) sa stanovujú pravidlá účasti týchto krajín na činnosti agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(107)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(108)  Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES(25); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(109)  Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES(26); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(110)  Agentúra by mala uľahčovať organizáciu konkrétnych činností, pri ktorých členské štáty môžu využívať odborné poznatky a vybavenie, ktoré sú Írsko a Spojené kráľovstvo ochotné poskytnúť, a to v súlade s podmienkami, o ktorých jednotlivo pre každý prípad rozhodne riadiaca rada. Z tohto dôvodu môžu byť zástupcovia Írska pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré im umožnia plne sa podieľať na príprave takýchto osobitných činností. Zástupcovia Spojeného kráľovstva môžu byť pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré sa konajú do [dátumu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie].

(111)  Hoci sa Spojené kráľovstvo nepodieľa na tomto nariadení, vzhľadom na svoje postavenie členského štátu Únie má [mu bola udelená] možnosť spolupracovať s európskou pohraničnou a pobrežnou strážou. Vzhľadom na oznámenie Spojeného kráľovstva o želaní vystúpiť z Únie by sa mali uplatňovať osobitné opatrenia uplatniteľné na operačnú spoluprácu so Spojeným kráľovstvom na základe tohto nariadenia, kým bude Spojené kráľovstvo členským štátom, alebo ak dohoda medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom na základe článku 50 zmluvy nadobudne platnosť, kým Spojené kráľovstvo nebude v postavení členského štátu na základe takejto dohody.

(112)  Medzi Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom existuje spor, pokiaľ ide o určenie hraníc Gibraltáru.

(113)  Pozastavenie uplatňovania tohto nariadenia na hranice Gibraltáru neznamená žiadnu zmenu v pozíciách dotknutých štátov.

(114)  ▌S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa 7. novembra 2018 konzultovalo v súlade s článkom 45 písm. d) nariadenia (ES) č. 45/2001 a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 30. novembra 2018 stanovisko ▌.

(115)  Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/1624 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a prispôsobiť jednotnú akciu Rady 98/700/SVV inštitucionálnemu rámcu vymedzenému v ZFEÚ. Keďže zmeny, ktoré sa majú vykonať, sú početné a ich charakter je závažný, uvedené právne akty by sa mali v záujme jasnosti nahradiť a zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Európska pohraničná a pobrežná stráž

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá má zabezpečiť európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach s cieľom účinne riadiť tieto hranice pri plnom rešpektovaní základných práv, ako aj zvýšiť účinnosť spoločnej politiky návratu ▌.

Týmto nariadením sa riešia migračné výzvy ▌a prípadné budúce výzvy a hrozby na vonkajších hraniciach. Zabezpečuje sa ním vysoká úroveň vnútornej bezpečnosti v Únii pri plnom rešpektovaní základných práv, pričom zároveň sa chráni voľný pohyb osôb v rámci Únie. Nariadenie prispieva k odhaľovaniu a prevencii cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach a boju proti nej.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)  „vonkajšie hranice“ sú vonkajšie hranice, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/399▌;

(2)  „hraničný priechod“ je hraničný priechod, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(3)  „kontrola hraníc“ je kontrola hraníc, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(3a)  „hraničné kontroly“ sú hraničné kontroly, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(4)  „hraničný dozor“ je hraničný dozor, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 nariadenia (EÚ) 2016/399;

(5)  „externý let“ je akýkoľvek let lietadla s posádkou alebo bez posádky a jeho cestujúcich a/alebo nákladu na územia členských štátov alebo z ich území, ktorý nie je vnútornou linkou, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 3 nariadenia EÚ 2016/399;

(6)  „dozor nad vzdušnými hranicami“ je dozor nad externými letmi;

(7)  „situačná informovanosť“ je schopnosť monitorovať, odhaľovať, identifikovať, sledovať a pochopiť nelegálne cezhraničné aktivity s cieľom nájsť opodstatnené dôvody na reakčné opatrenia na základe kombinácie nových informácií s existujúcimi poznatkami a nadobudnúť lepšiu schopnosť predchádzať úmrtiam migrantov na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(8)  „reakčná spôsobilosť“ je schopnosť uskutočniť opatrenia zamerané na potláčanie nelegálnych cezhraničných aktivít na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti vrátane prostriedkov a času na náležitú reakciu;

(9)  „EUROSUR“ je rámec výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrou;

(10)  „situačný prehľad“ je zlúčenie georeferencovaných údajov a informácií v takmer reálnom čase prijatých od rôznych orgánov, z rôznych snímačov, platforiem a ďalších zdrojov, ktoré sú posielané zabezpečenými komunikačnými a informačnými kanálmi a iné príslušné orgány ich vedia spracovať a selektívne zobraziť a navzájom si ich vymieňať tak, aby sa dosiahla situačná informovanosť a podporila sa reakčná spôsobilosť na vonkajších hraniciach a v predhraničných oblastiach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(11)  „úsek vonkajšej hranice“ je celá alebo čiastočná vonkajšia hranica členského štátu, ako sa vymedzuje vnútroštátnym právom, alebo určená národným koordinačným centrom alebo akýmkoľvek iným zodpovedným vnútroštátnym orgánom;

(12)  „cezhraničná trestná činnosť“ je akákoľvek závažná trestná činnosť s cezhraničným rozmerom, páchaná hoci aj v štádiu pokusu na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(13)  „predhraničná oblasť“ je geografická oblasť nachádzajúca sa za vonkajšími hranicami, ktorá je relevantná pre riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom analýzy rizík a situačnej informovanosti;

(14)  „mimoriadna udalosť“ je situácia súvisiaca s nelegálnym prisťahovalectvom, cezhraničnou trestnou činnosťou alebo rizikom pre životy migrantov na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

(15)  „stáli zamestnanci“ sú pracovníci agentúry zamestnaní v zmysle Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“), ako sa stanovujú v nariadení Rady č. 259/68;

(16)  „operační pracovníci“ sú príslušníci pohraničnej stráže, eskortné návratové skupiny, špecialisti na návrat a iní príslušní pracovníci, ktorí tvoria „stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže“ v zmysle štyroch kategórií stanovených v článku 55 ods. 1; operační pracovníci sú buď zamestnaní v Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž ako stáli zamestnanci (kategória 1), vyslaní členskými štátmi do agentúry (kategória 2), poskytnutí členskými štátmi na krátkodobé nasadenie (kategória 3) alebo nasadení z rezervy rýchleho zásahu na rýchle pohraničné zásahy (kategória 4). Operační pracovníci majú podľa potreby pôsobiť ako členovia tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie alebo návratových tímov s vykonávacími právomocami. Operační pracovníci môžu zahŕňať aj stálych zamestnancov zodpovedných za fungovanie centrálnej jednotky ETIAS, ktorých nemožno nasadiť ako členov tímu;

(17)  „tímy riadenia hraníc“ sú tímy zostavené zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré majú byť nasadené pri spoločných operáciách na vonkajších hraniciach a pri rýchlych pohraničných zásahoch v členských štátoch a tretích krajinách;

(18)  „člen tímov“ je člen stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadený prostredníctvom tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie a návratových tímov;

(19)  „podporný tím pre riadenie migrácie“ je tím odborníkov, ktorý poskytuje technickú a operačnú posilu členským štátom aj v problémových oblastiach ▌a ktorý je zložený z operačných pracovníkov zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, z Európskeho podporného úradu pre azyl a Europolu a v náležitých prípadoch z odborníkov z Agentúry Európskej únie pre základné práva a ostatných ▌agentúr Únie, ako aj z členských štátov;

(20)  „hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa spoločná operácia alebo rýchly pohraničný zásah, návratová operácia alebo návratová intervencia uskutočňuje alebo z ktorého sa spúšťa, alebo v ktorom je nasadený podporný tím pre riadenie migrácie;

(21)  „domovský členský štát“ je členský štát, z ktorého bol pracovník nasadený alebo vyslaný medzi operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

(22)  „participujúci členský štát“ je členský štát, ktorý sa zúčastňuje na spoločnej operácii, rýchlom pohraničnom zásahu, návratovej operácii, návratovej intervencii alebo na nasadení podporného tímu pre riadenie migrácie tak, že poskytuje technické vybavenie alebo operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj členský štát, ktorý sa zúčastňuje na návratových operáciách alebo návratových intervenciách tak, že poskytuje technické vybavenie alebo pracovníkov, a ktorý pri tom nie je hostiteľským členským štátom;

(23)  „problémová oblasť“ je oblasť vytvorená na žiadosť hostiteľského členského štátu, v ktorej spolupracujú hostiteľský členský štát, Komisia, príslušné agentúry Únie a participujúce členské štáty s cieľom riadiť existujúcu alebo potenciálnu neúmernú migračnú výzvu, ktorá sa vyznačuje výrazným zvýšením počtu prichádzajúcich migrantov na vonkajších hraniciach;

(25)  „návrat“ je návrat, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

(26)  „rozhodnutie o návrate“ je správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa stanovuje alebo vyhlasuje, že pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny nie je oprávnený, a ktorým sa ukladá alebo stanovuje povinnosť návratu v súlade so smernicou 2008/115/ES;

(27)  „navrátilec“ je neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, ktoré je vykonateľné;

(28)  „návratová operácia“ je operácia organizovaná alebo koordinovaná Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá zahŕňa technické a operačné posily poskytované jednému alebo viacerým členským štátom ▌, v rámci ktorej sa navrátilci z jedného alebo viacerých členských štátov ▌vracajú na základe donútenia alebo dobrovoľne bez ohľadu na dopravný prostriedok;

(29)  „návratová intervencia“ je činnosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorou sa členským štátom ▌poskytuje posilnená technická a operačná pomoc pozostávajúca z nasadenia návratových tímov a z organizovania návratových operácií;

(30)  „návratové tímy“ sú tímy zostavené zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré majú byť nasadené pri návratových operáciách, návratových intervenciách v členských štátoch ▌alebo pri iných operačných aktivitách spojených s výkonom úloh súvisiacich s návratom;

(31)  „imigračný styčný dôstojník“ je imigračný styčný dôstojník, ako sa vymedzuje v [nové nariadenie MOP].

Článok 3

Európske integrované riadenie hraníc

Európske integrované riadenie hraníc pozostáva z týchto zložiek:

a)  kontrola hraníc vrátane opatrení na uľahčenie legitímneho prekračovania hraníc a podľa potreby opatrení týkajúcich sa prevencie a odhaľovania cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach so zameraním na prevádzačstvo, obchodovanie s ľuďmi a terorizmus, a mechanizmov a postupov pre opatrenia v súvislosti s identifikáciou zraniteľných osôb a maloletých osôb bez sprievodu a s identifikáciou a usmernením osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o ňu požiadať, alebo s poskytovaním informácií týmto osobám;

b)  pátracie a záchranné operácie v prospech osôb v núdzi na mori spustené a vykonávané v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a medzinárodným právom, ktoré sa uskutočňujú v situáciách, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

c)  analýza rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýza hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie alebo bezpečnosť vonkajších hraníc;

d)  výmena informácií a spolupráca v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a agentúrou vrátane podpory koordinovanej agentúrou;

e)  medziagentúrna spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc alebo za iné úlohy vykonávané na hraniciach, ako aj medzi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za návrat, vrátane pravidelnej výmeny informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov na výmenu informácií; v náležitých prípadoch sem patrí aj spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za ochranu základných práv;

f)  spolupráca medzi príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, aj formou pravidelnej výmeny informácií;

g)  spolupráca s tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s osobitným zameraním na susedné tretie krajiny a tie tretie krajiny, ktoré boli na základe analýzy rizík označené za krajiny pôvodu a/alebo tranzitu v prípade nelegálnej migrácie;

h)  technické a operačné opatrenia v rámci schengenského priestoru, ktoré súvisia s kontrolou hraníc a sú zamerané na lepšie riešenie nelegálnej migrácie a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti;

i)  navracanie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate vydané členským štátom;

j)  použitie najmodernejších technológií vrátane rozsiahlych informačných systémov;

k)  mechanizmus kontroly kvality, najmä schengenský hodnotiaci mechanizmus, posúdenie zraniteľnosti a prípadné vnútroštátne mechanizmy na zabezpečenie vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti riadenia hraníc;

l)  mechanizmy solidarity, najmä nástroje financovania Únie.

2.  Základné práva, vzdelávanie a odborná príprava, ako aj výskum a inovácie sú hlavné zložky vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc.

Článok 4

Európska pohraničná a pobrežná stráž

Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž tvoria vnútroštátne orgány členských štátov zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, ako aj orgány zodpovedné za návrat a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“).

Článok 5

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

1.   ▌Agentúra ▌, pôvodne zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004, sa riadi týmto nariadením.

2.  Agentúra zahŕňa stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže ustanovený v článku 55, pozostávajúci z kapacity až 10 000 operačných pracovníkov, podľa prílohy I.

3.   Na zabezpečenie jednotného európskeho integrovaného riadenia hraníc agentúra uľahčuje a zabezpečuje účinnejšie uplatňovanie ▌opatrení Únie, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc ▌, najmä Kódexu schengenských hraníc stanoveného nariadením (EÚ) 2016/399, a návratu.

4.   Agentúra prispieva k nepretržitému a jednotnému uplatňovaniu práva Únie vrátane acquis Únie v oblasti základných práv, najmä Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), na ▌vonkajších hraniciach. Jej príspevok zahŕňa aj výmenu osvedčených postupov.

Článok 6

Zodpovednosť

Agentúra sa zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s týmto nariadením.

Článok 7

Spoločná zodpovednosť

1.   Európska pohraničná a pobrežná stráž vykonáva európske integrované riadenie hraníc ako spoločnú zodpovednosť agentúry a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva operácie v oblasti hraničného dozoru na námornej hranici a akékoľvek iné úlohy kontroly hraníc. Členským štátom zostáva primárna zodpovednosť za riadenie ich úsekov vonkajších hraníc.

2.   Agentúra poskytuje technickú a operačnú pomoc s uplatňovaním opatrení týkajúcich sa návratov, ako sa uvádza v článku 49, na žiadosť dotknutého členského štátu alebo z iniciatívy agentúry a po dohode s dotknutými členskými štátmi. Členské štáty sú naďalej výlučne zodpovedné za vydávanie rozhodnutí o návrate a prijímanie opatrení súvisiacich so zaistením navrátilcov v súlade so smernicou 2008/115/ES.

3.   Riadenie svojich vonkajších hraníc a výkon rozhodnutí o návrate zabezpečujú členské štáty vo vlastnom záujme a v spoločnom záujme všetkých členských štátov, a to v plnom súlade s právom Únie vrátane rešpektovania základných práv a v súlade s článkom 8, ktorým sa stanovuje viacročný strategický cyklus politík európskeho integrovaného riadenia hraníc ▌ v úzkej spolupráci s agentúrou.

4.   Agentúra podporuje uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc a výkonu rozhodnutí o návrate tým, že posilňuje, posudzuje a koordinuje činnosti členských štátov a zároveň poskytuje ▌technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní týchto opatrení a pri záležitostiach návratu. Agentúra nepodporuje žiadne opatrenia ani sa nezúčastňuje na žiadnych činnostiach súvisiacich s kontrolami na vnútorných hraniciach. V plnej miere zodpovedá za všetky rozhodnutia, ktoré prijíma, a za všetky činnosti, za ktoré je výlučne zodpovedná podľa tohto nariadenia.

5.   Členské štáty môžu na operačnej úrovni spolupracovať s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s úlohami agentúry. Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov. Informujú agentúru o uvedenej operačnej spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Výkonný riaditeľ pravidelne, a to najmenej raz za rok, informuje o týchto záležitostiach riadiacu radu.

Článok 8

Viacročný strategický cyklus politík európskeho integrovaného riadenia hraníc

1.   Komisia a európska pohraničná a pobrežná stráž zabezpečujú účinnosť európskeho integrovaného riadenia hraníc prostredníctvom viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktorý sa prijíma v súlade s postupom stanoveným v odseku 4.

2.   Viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc vymedzuje spôsob jednotného, integrovaného a systematického riešenia výziev v oblasti riadenia hraníc a návratu. Vymedzujú sa ňou politické priority a stanovujú sa strategické usmernenia na obdobie piatich rokov v súvislosti so zložkami uvedenými v článku 3.

3.   Viacročný strategický cyklus politík európskeho integrovaného riadenia hraníc pozostáva zo štyroch fáz stanovených v odsekoch 4 až 7.

4.   Komisia ▌na základe strategickej analýzy rizík európskeho integrovaného riadenia hraníc, ako sa uvádza v článku 30 ods. 2, prijme politický dokument, ktorým sa vypracuje viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc. Komisia ho predloží na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade. Po tomto prerokovaní Komisia prijme oznámenie, ktorým sa stanoví viacročná strategická politika európskeho integrovaného riadenia hraníc.

5.   Pre potreby vykonávania viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedenej v odseku 4 agentúra stanoví rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa pripraveného v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc. Agentúra zohľadní v odôvodnených prípadoch konkrétnu situáciu členských štátov, najmä ich geografickú polohu. Táto stratégia je v súlade s článkom 3 a viacročnou strategickou politikou európskeho integrovaného riadenia hraníc. Presadzuje a podporuje sa ňou vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc vo všetkých členských štátoch.

6.   Pre potreby vykonávania viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedenej v odseku 4 členské štáty vypracujú vlastné národné stratégie európskeho integrovaného riadenia hraníc prostredníctvom úzkej spolupráce medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie vonkajších hraníc a návrat. Tieto národné stratégie sú v súlade s článkom 3, viacročnou strategickou politikou európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedenou v odseku 4 a technickou a operačnou stratégiou uvedenou v odseku 5.

7.  Štyri roky po prijatí viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedenej v odseku 4 vykoná Komisia ▌dôkladné hodnotenie jeho uplatňovania. Výsledky hodnotenia sa zohľadnia pri príprave nasledujúceho cyklu. Členské štáty a agentúra včas poskytnú Komisii potrebné informácie, aby mohla vypracovať celkové hodnotenie. Výsledky tohto hodnotenia Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

8.   Ak si situácia na vonkajších hraniciach alebo v oblasti návratu vyžaduje zmenu politických priorít, Komisia zmení viacročnú strategickú politiku európskeho integrovaného riadenia hraníc alebo jej príslušné časti v súlade s postupom stanoveným v odseku 4.

V prípade potreby sa potom upraví aj technická a operačná stratégia agentúry a vnútroštátne stratégie členských štátov.

Článok 9

Integrované plánovanie

1.   Európska pohraničná a pobrežná stráž na základe viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v článku 8 vypracuje v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 integrované plánovanie riadenia hraníc a návratu vrátane operačného plánovania, plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a plánovania rozvoja kapacít.

2.  Členské štáty a agentúra vypracujú operačné plány riadenia hraníc a návratu. Operačné plány členských štátov týkajúce sa hraničných úsekov s vysokým [a kritickým] stupňom [vplyvu] sa koordinujú so susednými členskými štátmi a s agentúrou v záujme vykonávania potrebných cezhraničných opatrení [6] a plánovania podpory zo strany agentúry. Pokiaľ ide o činnosti agentúry, operačné plánovanie na nasledujúci rok sa určí v prílohe k jednotnému programovému dokumentu uvedenému v článku 100 a pre každú konkrétnu operačnú činnosť prostredníctvom operačného plánu uvedeného v článku 39 a článku 75 ods. 3. Operačné plány alebo ich časti sa môžu v súlade s rozhodnutiami Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 a 2015/444 klasifikovať ako náležité.

3.  Členské štáty prijmú na účely riadenia svojich hraníc a návratu plán pre prípad nepredvídaných udalostí. V súlade s národnou stratégiou integrovaného riadenia hraníc sa v plánoch pre prípad nepredvídaných udalostí opíšu všetky potrebné opatrenia a zdroje na možné posilnenie kapacít vrátane logistiky a podpory na vnútroštátnej úrovni a zo strany agentúry.

Časť plánov pre prípad nepredvídaných udalostí, v ktorých sa vyžaduje dodatočná podpora zo strany európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pripravuje každý členský štát spoločne s agentúrou v úzkej súčinnosti so susednými členskými štátmi.

4.  Členské štáty prijmú plán rozvoja kapacít na riadenie hraníc a návrat v súlade so svojou národnou stratégiou integrovaného riadenia hraníc. V pláne rozvoja kapacít sa opisuje strednodobý až dlhodobý vývoj vnútroštátnych kapacít v oblasti riadenia hraníc a návratu.

V národnom pláne rozvoja kapacít sa rieši rozvoj každej zložky európskeho integrovaného riadenia hraníc, najmä politika v oblasti náboru a odbornej prípravy príslušníkov pohraničnej stráže a odborníkov na návrat, nadobúdanie a údržba vybavenia, potrebné činnosti v oblasti výskumu a vývoja a príslušné finančné hľadiská.

4a.  Plány uvedené v odsekoch 3 a 4 zahŕňajú scenár, ktorý slúži ako základ. Scenáre sa odvodzujú z analýzy rizík a odzrkadľujú možný vývoj situácie na vonkajších hraniciach a v oblasti nelegálnej migrácie a výzvy zistené vo viacročnom strategickom cykle politík európskeho integrovaného riadenia hraníc.

4b.  Metodiku a postup vypracovania plánov uvedených v odsekoch 3 a 4 prijíma riadiaca rada agentúry po konzultáciách s členskými štátmi a na návrh výkonného riaditeľa.

5.  Agentúra vypracuje súhrn z národných plánov rozvoja kapacít a viacročnú stratégiu nadobúdania vybavenia agentúry uvedenú v článku 63, ako aj viacročné plánovanie profilov pre stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Tento súhrn poskytne členským štátom a Komisii s cieľom odhaliť prípadné synergie a možnosti spolupráce v rôznych oblastiach, ktorých sa týkajú plány rozvoja kapacít, napríklad aj pri spoločnom obstarávaní. Agentúra môže na základe zistených synergií vyzvať členské štáty, aby sa v záujme spolupráce zúčastnili na nadväzných opatreniach.

6.  Riadiaca rada agentúry zasadá aspoň raz ročne s cieľom prerokovať a schváliť plán kapacít európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Plán kapacít navrhuje výkonný riaditeľ na základe súhrnu národných plánov rozvoja kapacít, pričom berie do úvahy okrem iného aj výsledky analýz rizík a posúdení zraniteľnosti, ktoré sa vykonali v súlade s článkom 33, a vlastné viacročné plány agentúry. Bezprostredne po schválení riadiacou radou sa plán kapacít priloží k technickej a operačnej stratégii.

KAPITOLA II

Fungovanie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

Oddiel 1

Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Článok 10

Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

(1)  ▌Agentúra vykonáva tieto úlohy:

1.  monitoruje migračné toky a vykonáva analýzu rizík, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovaného riadenia hraníc,

2.  monitoruje operačné potreby členských štátov súvisiace s vykonávaním návratu vrátane zberu operačných údajov,

3.  vykonáva posudzovanie zraniteľnosti vrátane posudzovania schopnosti a pripravenosti členských štátov čeliť hrozbám a výzvam na vonkajších hraniciach,

4.   monitoruje riadenie vonkajších hraníc prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry v členských štátoch,

4a.  monitoruje dodržiavanie základných práv pri všetkých svojich činnostiach na vonkajších hraniciach a v rámci návratových operácií;

5.  podporuje rozvoj a činnosť rámca EUROSUR,

6.  pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, koordináciou a organizovaním spoločných operácií, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže dôjsť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom,

7.  pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, a to spustením rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže dôjsť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori v súlade s právom Únie a s medzinárodným právom,

8.  poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a s medzinárodným právom pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori,

9.  nasadzuje stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže ustanovený týmto nariadením v rámci tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie a návratových tímov počas spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií a návratových intervencií,

10.  vytvára rezervu technického vybavenia vrátane rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah, ktoré sa má nasadiť v rámci spoločných operácií, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, ako aj návratových operácií a návratových intervencií,

11.  s podporou interného mechanizmu kontroly kvality vytvára a riadi svoje vlastné ľudské a technické kapacity s cieľom prispievať do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a do rezervy technického vybavenia, čo zahŕňa aj nábor a odbornú prípravu jej pracovníkov, ktorí pôsobia ako členovia tímov,

12.  v rámci riadenia migrácie podporuje tímy v problémových oblastiach ▌, nasadzuje operačných pracovníkov a technické vybavenie na poskytovanie pomoci pri skríningu, hĺbkovom pohovore, identifikácii a snímaní odtlačkov prstov a stanovuje postup na usmernenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu alebo chcú o ňu požiadať, a na poskytovanie počiatočných informácií týmto osobám vrátane postupu identifikácie zraniteľných skupín, v spolupráci s Európskym podporným úradom pre azyl a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi,

15.  poskytuje pomoc vo všetkých fázach procesu návratu bez toho, aby hodnotila opodstatnenosť rozhodnutí o návrate, za ktoré nesú naďalej výlučnú zodpovednosť členské štáty, pomáha pri koordinácii a organizácii návratových operácií a poskytuje technickú a operačnú podporu pri plnení povinnosti vracať navrátilcov, ako aj technickú a operačnú podporu týkajúcu sa návratových operácií a intervencií, a to aj v situáciách vyžadujúcich si intenzívnejšiu pomoc;

17.  vytvára rezervu členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat,

18.  nasadzuje návratové tímy pri návratových intervenciách,

19.  v rámci príslušných mandátov dotknutých agentúr spolupracuje s Europolom a Eurojustom a poskytuje podporu členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach v rámci boja proti ▌cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu,

20.  spolupracuje s Európskym podporným úradom pre azyl v rámci jeho príslušného mandátu, najmä s cieľom uľahčiť opatrenia týkajúce sa návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosť o medzinárodnú ochranu bola zamietnutá konečným rozhodnutím,

20a.   v rámci svojho príslušného mandátu spolupracuje s Agentúrou Európskej únie pre základné práva s cieľom zabezpečiť nepretržité a jednotné uplatňovanie acquis Únie v oblasti základných práv,

21.  spolupracuje s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou v rámci ich príslušných mandátov s cieľom podporovať vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže, ako sa stanovuje v článku 70, vrátane záchrany života poskytovaním služieb, informácií, vybavenia a odbornej prípravy, ako aj koordináciou viacúčelových operácií,

22.  spolupracuje s tretími krajinami v oblastiach, ktorých sa nariadenie týka, a to aj prostredníctvom možného operačného nasadenia tímov riadenia hraníc ▌v tretích krajinách,

24.  pomáha členským štátom a tretím krajinám v rámci technickej a operačnej spolupráce medzi nimi vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie,

25.  pomáha členským štátom a tretím krajinám pri odbornej príprave príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže, iných príslušných pracovníkov a odborníkov na problematiku návratu, a to aj zavádzaním spoločných noriem a programov odbornej prípravy, ktoré zahŕňajú aj základné práva,

26.  podieľa sa na rozvoji a riadení výskumných a inovačných činností relevantných z hľadiska kontroly ▌na vonkajších hraniciach vrátane používania moderných technológií na úseku hraničného dozoru a vypracúva svoje vlastné pilotné projekty, v prípade potreby na vykonávanie činností stanovených v tomto nariadení,

26b.  vypracúva technické normy výmeny informácií,

27.  podporuje vypracovanie technických noriem pre vybavenie v oblasti kontroly hraníc a návratu, a to aj pre prepojenie systémov a sietí, a spoločných minimálnych noriem pre dozor na vonkajších hraniciach, v náležitých prípadoch v súlade so zodpovednosťou členských štátov a Komisie,

28.  vytvára a spravuje komunikačnú sieť uvedenú v článku 14,

29.  v súlade s ▌nariadením EÚ 2017/1725 vyvíja a prevádzkuje informačné systémy, ktoré umožňujú rýchlu a spoľahlivú výmenu informácií o rizikách vznikajúcich pri riadení vonkajších hraníc, nelegálnom prisťahovalectve a návrate v úzkej spolupráci s Komisiou, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s Európskou migračnou sieťou zriadenou rozhodnutím 2008/381/ES,

30.  v prípade potreby poskytuje pomoc potrebnú na vytvorenie spoločného prostredia na výmenu informácií vrátane interoperability systémov,

30a.   dodržiava prísne normy riadenia hraníc, ktoré poskytujú transparentnosť a verejnú kontrolu, a to v plnom súlade s platným právnym rámcom, ktorý zabezpečuje rešpektovanie, ochranu a presadzovanie základných práv,

31.  riadi a prevádzkuje systém falošných a pravých dokladov online uvádzaný v článku 80 a podporuje členské štáty tým, že im pomáha pri uľahčovaní odhaľovania podvodov v oblasti dokladov,

32.  plní úlohy a povinnosti zverené agentúre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240(27) [nariadenie, ktorým sa zriaďuje európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)] a zabezpečuje vytvorenie a prevádzku centrálnej jednotky ETIAS v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia,

32b.  pomáha členským štátom pri uľahčovaní prekračovania vonkajších hraníc.

(2)  Agentúra ▌komunikuje o záležitostiach, ktoré patria do rozsahu jej mandátu. Poskytuje verejnosti presné, podrobné, včasné a komplexné informácie o svojich činnostiach.

Komunikačné činnosti nesmú mať negatívny vplyv na úlohy uvedené v odseku 1 tohto článku, a to najmä prezradením operačných informácií, zverejnenie ktorých by ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií. Vykonávajú sa bez toho, aby bol dotknutý článok 91, a v súlade s príslušnými plánmi oznamovania a šírenia informácií prijatými riadiacou radou, v prípade potreby v úzkej spolupráci s inými agentúrami.

Oddiel 2

Výmena informácií a spolupráca

Článok 11

Povinnosť spolupracovať v dobrej viere

Na agentúru a vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc ▌vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, ako aj na orgány členských štátov, ktoré sú zodpovedné za návrat, sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

Článok 12

Povinnosť vymieňať si informácie

1.  S cieľom vykonávať úlohy, ktoré sa im uložili týmto nariadením, ▌agentúra a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc a návraty vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, v súlade s týmto nariadením a inými príslušnými právnymi predpismi Únie a jednotlivých štátov, pokiaľ ide o výmenu informácií, si včas a presne vymieňajú všetky potrebné informácie.

2.  Agentúra prijme všetky vhodné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Komisiou a členskými štátmi ▌.

Pokiaľ sú informácie dôležité na vykonávanie úloh agentúry, agentúra ▌si vymieňa informácie s ostatnými relevantnými agentúrami Únie na účely analýzy rizík, zberu štatistických údajov, posúdenia situácie v tretích krajinách, odbornej prípravy a na účely podpory členských štátov pri plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí.

Na ▌účely výmeny informácií podľa odsekov 1 a 2 sa medzi agentúrami vypracujú potrebné nástroje a štruktúry.

4.  Agentúra prijme všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Írskom a Spojeným kráľovstvom, ak sa tieto informácie týkajú činností, do ktorých sa zapojili v súlade s článkom 71 a článkom 98 ods. 5.

Článok 13

Národný kontaktný bod

1.  Členské štáty určia národný kontaktný bod pre komunikáciu s agentúrou o všetkých záležitostiach týkajúcich sa činností agentúry bez toho, aby bola dotknutá úloha národných koordinačných centier, ako sú vymedzené v článku 21. Národný kontaktný bod je vždy dostupný a zabezpečuje včasnú distribúciu všetkých informácií z agentúry ku každému príslušnému orgánu v dotknutom členskom štáte, a to najmä členom riadiacej rady a národnému koordinačnému centru.

2.  Členské štáty môžu určiť najviac dvoch zamestnancov zastupujúcich ich národný kontaktný bod, ktorí sa vyšlú do agentúry ako styční dôstojníci. Styční dôstojníci môžu uľahčovať komunikáciu medzi národným kontaktným bodom a agentúrou, a ak je to potrebné, môžu sa tiež zúčastňovať na príslušných schôdzach.

3.  Agentúra poskytne styčným dôstojníkom vo svojej budove potrebné priestory a primeranú podporu na plnenie ich úloh. Všetky ostatné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s vysielaním styčných dôstojníkov, hradí členský štát. Riadiaca rada stanoví pravidlá a podmienky vysielania, ako aj náležitú podporu.

Článok 14

Komunikačná sieť

1.  Agentúra vytvorí a spravuje komunikačnú sieť na účely poskytovania komunikačných a analytických nástrojov a umožnenia výmeny citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností bezpečným spôsobom a v takmer reálnom čase s národnými koordinačnými centrami a medzi nimi.

Každý systém alebo aplikácia využívajúce komunikačnú sieť musia byť počas celého svojho životného cyklu v súlade so všetkými právnymi predpismi Únie o ochrane údajov.

Sieť je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni a umožňuje:

a)  dvojstrannú a mnohostrannú výmenu informácií v takmer reálnom čase;

b)  audiokonferencie a videokonferencie;

c)  bezpečné zaobchádzanie s citlivými neutajovanými skutočnosťami, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracúvanie;

d)  bezpečné zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami EÚ až po stupeň utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo po rovnocenné vnútroštátne stupne utajenia, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracúvanie, zaisťujúc pritom, aby sa s utajovanými skutočnosťami nakladalo v samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete a tiež aby sa uchovávali, prenášali a spracúvali v tejto samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete.

2.  Agentúra poskytuje technickú podporu a zabezpečuje, aby komunikačná sieť bola neustále dostupná a dokázala podporovať komunikačný a informačný systém spravovaný agentúrou.

Článok 15

Systémy výmeny informácií a aplikácie spravované agentúrou

1.  Agentúra môže prijať všetky opatrenia potrebné na uľahčenie výmeny informácií, ktoré sú významné pre jej úlohy, s Európskym parlamentom, Komisiou a členskými štátmi a prípadne aj s medzinárodnými organizáciami, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie podľa článku 69 a s tretími krajinami, ako sa uvádza v článku 72.

2.  Agentúra vytvorí, zavedie a prevádzkuje informačný systém umožňujúci výmenu utajovaných a citlivých neutajovaných skutočností s uvedenými aktérmi, ako aj výmenu osobných údajov uvedených v ▌článkoch 87 až 91 v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444(28), rozhodnutím Komisie 2015/443(29) a ▌nariadením EÚ 2018/1725.

3.  Agentúra podľa potreby zavedie informačné systémy uvedené v odseku 2 v komunikačnej sieti uvedenej v článku 14.

4.  V súvislosti s návratom agentúra v súlade s článkom 50 ods. 1 prevádzkuje integrovanú platformu pre riadenie návratov a vykonáva jej údržbu.

Článok 16

Technické normy výmeny informácií

Agentúra v spolupráci s členskými štátmi vypracuje technické normy:

a)  prepojenia komunikačnej siete s vnútroštátnymi sieťami používanými na vytvorenie národného situačného prehľadu a s inými informačnými systémami významnými na účel tohto nariadenia;

b)  vytvorenia a prepojenia príslušných systémov výmeny informácií a softvérových aplikácií agentúry a členských štátov na účel tohto nariadenia;

c)  vysielania situačných prehľadov a v prípade potreby aj osobitných situačných prehľadov a zabezpečenia komunikácie medzi príslušnými jednotkami a centrami zodpovedných vnútroštátnych orgánov členských štátov, ako aj s tímami nasadenými agentúrou prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, napríklad prostredníctvom satelitnej komunikácie a rádiových sietí;

d)  hlásenia polohy vlastných prostriedkov s čo najlepším využitím technologického rozvoja systému satelitnej navigácie vytvoreného v rámci programu Galileo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013▌.

Článok 17

Informačná bezpečnosť

Členské štáty prostredníctvom svojich národných koordinačných centier a pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov zabezpečia, aby ich vnútroštátne orgány, agentúry a ďalšie subjekty pri využívaní komunikačnej sietesystémov agentúry určených na výmenu informácií:

a)  mali riadny a nepretržitý prístup k príslušným systémom a sieťam agentúry alebo pripojeným k agentúre;

b)  dodržiavali príslušné technické normy uvedené v článku 16;

c)  pri nakladaní s utajovanými skutočnosťami uplatňovali bezpečnostné pravidlá a normy rovnocenné pravidlám a normám uplatňovaným agentúrou;

d)  zabezpečovali výmenu, spracúvanie a ukladanie citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností v súlade s rozhodnutím Komisie 2015/44/EÚ.

Oddiel 3

EUROSUR

Článok 18

EUROSUR

Týmto nariadením sa v záujme zlepšenia situačnej informovanosti a zvýšenia reakčnej spôsobilosti na účely riadenia hraníc Únie vrátane odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu zriaďuje systém EUROSUR ako integrovaný rámec na výmenu informácií a operačnú spoluprácu v európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

Článok 19

Rozsah pôsobnosti systému EUROSUR

1.   Systém EUROSUR sa vzťahuje na hraničné kontroly na schválených hraničných priechodoch a na dozor nad vonkajšími pozemnými, námornými a vzdušnými hranicami vrátane monitorovania, odhaľovania, identifikácie, sledovania, predchádzania a zachytávania neoprávneného prekračovania hraníc na účely odhaľovania, prevencie a potláčania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany životov migrantov a ich zachraňovaniu.

2.   Systém EUROSUR sa nevzťahuje na žiadne právne ani administratívne opatrenie prijaté po tom, ako príslušné orgány členského štátu zachytili cezhraničnú trestnú činnosť alebo neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice osobami.

Článok 20

Zložky systému EUROSUR

1.  Na výmenu informácií a spoluprácu v oblasti kontroly hraníc využijú členské štáty a agentúra vzhľadom na existujúce mechanizmy výmeny informácií a spolupráce rámec systému EUROSUR, ktorý tvoria tieto zložky:

a)  národné koordinačné centrá;

b)  národné situačné prehľady;

c)  európsky situačný prehľad zahŕňajúci úseky vonkajších hraníc s príslušnými stupňami vplyvu;

d)  osobitné situačné prehľady;

e)  zlúčené služby EUROSUR-u uvedené v článku 29;

f)  integrované plánovanie v súlade s článkom 9 ▌.

2.   Národné koordinačné centrá poskytujú agentúre prostredníctvom komunikačnej siete a príslušných systémov informácie zo svojich národných situačných prehľadov, v prípade potreby aj z osobitných situačných prehľadov, ktoré sú potrebné pre vypracovanie a vedenie európskeho situačného prehľadu.

3.   Agentúra poskytuje národným koordinačným centrám prostredníctvom komunikačnej siete neobmedzený prístup dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni k osobitným situačným prehľadom a k európskemu situačnému prehľadu.

Článok 21

Národné koordinačné centrum

1.   Každý členský štát určí, prevádzkuje a spravuje národné koordinačné centrum, ktoré koordinuje a vymieňa informácie medzi všetkými orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc na vnútroštátnej úrovni, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou. Každý členský štát oznámi zriadenie svojho národného koordinačného centra Komisii, ktorá o tom bezodkladne informuje ostatné členské štáty a agentúru.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, a v rámci systému EUROSUR je národné koordinačné centrum jediným kontaktným miestom na výmenu informácií a na spoluprácu s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

3.   Národné koordinačné centrum:

a)  zabezpečuje včasnú výmenu informácií a včasnú spoluprácu medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za kontrolu vonkajších hraníc, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou;

b)  zabezpečuje včasnú výmenu informácií s orgánmi zodpovednými za pátranie a záchranu, presadzovanie práva, azyl a prisťahovalectvo a riadi distribúciu relevantných informácií na vnútroštátnej úrovni;

c)  prispieva k účinnému a efektívnemu riadeniu zdrojov a personálu;

d)  vytvára a vedie národný situačný prehľad v súlade s článkom 26;

e)  podporuje koordináciu, plánovanie a vykonávanie vnútroštátnych činností kontroly hraníc;

f)  koordinuje vnútroštátny systém kontroly hraníc v súlade s vnútroštátnym právom;

g)  na účely tohto nariadenia prispieva k pravidelnému meraniu účinkov vnútroštátnych činností kontroly hraníc;

h)  koordinuje operačné opatrenia s ostatnými členskými štátmi a tretími krajinami bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry a ostatných členských štátov;

i)  zabezpečuje výmenu relevantných informácií s národnými imigračnými styčnými dôstojníkmi, ak boli vymenovaní, a to prostredníctvom náležitých štruktúr vytvorených na vnútroštátnej úrovni, s cieľom prispievať k európskemu situačnému prehľadu a podporovať operácie na vykonávanie kontroly hraníc;

j)  pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov prispieva k informačnej bezpečnosti vnútroštátnych a agentúrnych informačných systémov.

4.   Členské štáty môžu poveriť regionálne, miestne, funkčné alebo iné orgány, ktoré sú oprávnené prijímať operačné rozhodnutia, zabezpečovaním situačnej informovanosti a reakčnej spôsobilosti v ich príslušných oblastiach právomocí vrátane úloh a právomocí uvedených v článku 21 ods. 3 písm. c), e) a f).

5.  Rozhodnutie členského štátu prideliť úlohy v súlade s odsekom 1 nesmie mať vplyv na schopnosť národného koordinačného centra spolupracovať a vymieňať si informácie s inými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

6.   Vo vopred vymedzených prípadoch určených na vnútroštátnej úrovni môže národné koordinačné centrum poveriť orgán uvedený v odseku 1 komunikáciou a výmenou informácií s regionálnymi orgánmi alebo národným koordinačným centrom iného členského štátu alebo príslušnými orgánmi tretej krajiny pod podmienkou, že tento orgán o takejto komunikácii a výmene informácií pravidelne informuje vlastné národné koordinačné centrum.

7.   Národné koordinačné centrum je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

Článok 23

Príručka systému EUROSUR

1.   Komisia, ktorej pomáha výbor v súlade s postupom uvedeným v článku 117 ods. 2, v úzkej spolupráci s agentúrou a akýmkoľvek iným príslušným orgánom, úradom alebo agentúrou Únie prijme a sprístupní praktickú príručku pre potreby zavedenia a riadenia systému EUROSUR (ďalej len „príručka“). V príručke sa uvedú technické a operačné usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, a to aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami. Komisia prijme túto príručku vo forme odporúčania.

2.   Komisia môže po porade s členskými štátmi a agentúrou rozhodnúť o utajení častí príručky stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED v súlade s pravidlami ustanovenými v rokovacom poriadku Komisie.

Článok 24

Monitorovanie systému EUROSUR

1.  Agentúra a členské štáty zabezpečia vytvorenie postupov na monitorovanie technického a operačného fungovania systému EUROSUR v súlade s cieľmi dosiahnuť primeranú situačnú informovanosť a schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach.

2.  Agentúra sústavne a nepretržite monitoruje kvalitu služieb ponúkaných v komunikačnej sieti, ako aj kvalitu údajov poskytovaných v situačnom prehľade systému EUROSUR.

3.  Agentúra prenáša informácie o kontrole kvality národným koordinačným centrám a príslušným štruktúram velenia a kontroly využívaným na operácie agentúry ako súčasť zlúčených služieb EUROSUR-u. Takéto informácie sú utajené stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED.

Oddiel 4

Situačná informovanosť

Článok 25

Situačné prehľady

1.  Národné situačné prehľady, európsky situačný prehľad a osobitný situačný prehľad sa vytvárajú prostredníctvom zberu, hodnotenia, porovnávania, analýzy, výkladu, generovania, vizualizácie a šírenia informácií.

Situačné prehľady uvedené v odseku 1 sa skladajú z týchto informačných vrstiev:

a)   vrstva udalostí zahŕňajúca ▌udalosti a mimoriadne udalosti týkajúce sa neoprávneného prekročenia hranice a cezhraničnej trestnej činnosti a v prípade dostupnosti informácie o neoprávnených sekundárnych pohyboch v záujme pochopenia trendov, objemov a trás;

b)  operačná vrstva obsahujúca informácie o operáciách vrátane plánu nasadenia či operačnej oblasti ▌, ako aj o polohe, čase, stave a type zúčastnených prostriedkov predpokladaných v operačnom pláne;

c)  analytická vrstva obsahujúca analyzované informácie významné na účely tohto nariadenia, a najmä pre priradenie stupňa vplyvu k úsekom vonkajších hraníc, ako sú napríklad snímky a zemepisné údaje, najdôležitejšie udalosti a ukazovatele, analytické správy a iné významné podporné informácie.

2.   Situačné prehľady uvedené v odseku 1 umožňujú identifikovať a sledovať udalosti, operácie a príslušné analýzy týkajúce sa situácií, keď dochádza k ohrozeniu ľudských životov.

4.   Podrobnosti o informačných vrstvách situačných prehľadov a pravidlá vytvárania osobitných situačných prehľadov sa stanovia vo vykonávacom akte, ktorý Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 117 ods. 3.

Vo vykonávacom akte sa určí typ informácií, ktoré sa majú poskytovať, subjekty zodpovedné za zber, spracovanie, archiváciu a prenos osobitných informácií, maximálne obdobie oneskorenia hlásenia, pravidlá zabezpečenia údajov a ochrany údajov, ako aj súvisiace kontrolné mechanizmy.

Článok 26

Národný situačný prehľad

1.   Národné koordinačné centrum vytvára a vedie národný situačný prehľad s cieľom poskytnúť všetkým orgánom zodpovedným za kontrolu hraníc účinné, presné a včasné informácie.

2.   Národný situačný prehľad sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

a)  vnútroštátny systém hraničného dozoru, v súlade s vnútroštátnym právom;

b)  stacionárne a mobilné technické prostriedky prevádzkované vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach;

c)  hliadky hraničného dozoru a iné monitorovacie misie;

d)  miestne, regionálne a iné koordinačné centrá;

e)  ďalšie relevantné vnútroštátne orgány a systémy vrátane imigračných styčných dôstojníkov, operačných centier a kontaktných miest;

f)  hraničné kontroly;

g)  agentúra;

h)  národné koordinačné centrá v iných členských štátoch;

i)  orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete uvedené v článku 75;

j)  systémy hlásenia lodí v súlade so svojimi príslušnými právnymi základmi;

k)  ďalšie relevantné európske a medzinárodné organizácie;

l)  iné zdroje.

3.   Národné koordinačné centrum prisúdi každej mimoriadnej udalosti v rámci vrstvy udalostí národného situačného prehľadu jediný orientačný stupeň vplyvu v rozsahu od „nízky“ a „stredný“ až po „vysoký“ a „veľmi vysoký“. Všetky mimoriadne udalosti sa oznámia agentúre.

4.   Národné koordinačné centrum môže na žiadosť zodpovedného vnútroštátneho orgánu rozhodnúť o obmedzení prístupu k informáciám týkajúcim sa národnej bezpečnosti vrátane vojenských prostriedkov na základe zásady „need-to-know“;

5.   Národné koordinačné centrá susedných členských štátov môžu priamo a v takmer reálnom čase vzájomne využívať situačný prehľad susedných úsekov vonkajších hraníc vrátane polohy, stavu a typu vlastných prostriedkov prevádzkovaných v susedných úsekoch vonkajších hraníc.

Článok 27

Európsky situačný prehľad

1.   Agentúra vytvára a vedie európsky situačný prehľad s cieľom poskytovať národným koordinačným centrám a Komisii účinné, presné a včasné informácie a analýzy, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc, predhraničnej oblasti a neoprávnených sekundárnych pohybov.

2.   Európsky situačný prehľad sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

a)  národné koordinačné centrá a národné situačné prehľady v miere požadovanej v tomto článku a informácie a správy od imigračných styčných dôstojníkov;

b)  agentúra, informácie a správy poskytnuté jej styčnými dôstojníkmi v súlade s článkami 32 a 76;

c)  delegácie a misie Únie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky stanovené v článku 69 ods. 1 písm. k);

d)  ďalšie relevantné orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v článku 69;

e)  orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete, ako sa uvádza v článku 73, a na základe pracovných dohôd, ako sa uvádza v článku 74 ods. 1;

f)  iné zdroje.

3.   Vrstva udalostí európskeho situačného prehľadu zahŕňa informácie týkajúce sa:

a)  mimoriadnych udalostí a iných udalostí, ktoré obsahuje vrstva udalostí národného situačného prehľadu;

b)  mimoriadnych udalostí a iných udalostí v osobitných situačných prehľadoch stanovených v článku 28;

c)  mimoriadnych udalostí v operačnej oblasti spoločnej operácie alebo rýchleho zásahu koordinovaného agentúrou alebo v problémovej oblasti ▌.

4.   Operačná vrstva európskeho situačného prehľadu obsahuje informácie o spoločných operáciách a rýchlych zásahoch koordinovaných agentúrou, o problémových oblastiach ▌vrátane mandátu, miesta, stavu a času trvania misie, ako aj informácie o členských štátoch a ďalších zapojených aktéroch, denné a týždenné situačné hlásenia, štatistické údaje a informačné balíky pre médiá.

5.   Informácie o vlastných prostriedkoch v operačnej vrstve európskeho situačného prehľadu môžu byť podľa potreby utajené stupňom RESTREINT UE/EU RESTRICTED.

6.   Agentúra v európskom situačnom prehľade zohľadňuje stupeň vplyvu, ktorý národné koordinačné centrum prisúdilo v národnom situačnom prehľade konkrétnej mimoriadnej udalosti. Agentúra ▌v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti v predhraničnej oblasti agentúra priradí jediný indikatívny stupeň vplyvu a informuje národné koordinačné centrá.

Článok 28

Osobitné situačné prehľady

1.   Agentúra a členské štáty môžu vytvárať a viesť osobitné situačné prehľady s cieľom podporovať osobitné operačné činnosti na vonkajších hraniciach alebo zabezpečiť výmenu informácií s medzinárodnými organizáciami, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v článku 69 alebo tretími krajinami, ako sa stanovuje v článku 76 ▌.

2.   Osobitné situačné prehľady sa skladajú z podsúboru informácií z národných situačných prehľadov a európskeho situačného prehľadu.

3.   Spôsoby vytvárania a poskytovania osobitných situačných prehľadov sú opísané v operačnom pláne príslušných operačných činností a v dvojstrannej alebo mnohostrannej dohode, ak sa osobitný situačný prehľad vytvára v rámci dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce s tretími krajinami. Uplatňuje sa zásada súhlasu pôvodcov.

Článok 29

Zlúčené služby systému EUROSUR

1.  Agentúra koordinuje zlúčené služby systému EUROSUR s cieľom pravidelne, spoľahlivo a hospodárne poskytovať národným koordinačným centrám, Komisii a sebe informácie o vonkajších hraniciach a predhraničnej oblasti.

2.  Agentúra národnému koordinačnému centru na jeho žiadosť poskytuje informácie o vonkajších hraniciach žiadajúceho členského štátu a o predhraničnej oblasti, ktoré môžu vychádzať zo:

a)  selektívneho monitorovania prístavov a pobrežia určených tretích krajín, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako miesta nalodenia alebo tranzitu pre plavidlá alebo iné prostriedky používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť;

b)  sledovania plavidiel alebo iných prostriedkov na šírom mori a lietadiel, v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sú používané na neregulárne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, a to aj v prípade osôb v núdzi na mori, s cieľom zasielať tieto informácie relevantným príslušným orgánom na účely pátracích a záchranných operácií;

c)  monitorovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva s cieľom odhaliť, identifikovať a sledovať plavidlá a iné prostriedky používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sa na tieto účely používajú, a to aj v prípade osôb v núdzi na mori, s cieľom zasielať tieto informácie relevantným príslušným orgánom na účely pátracích a záchranných operácií;

ca)  monitorovania určených oblastí vzdušných hraníc s cieľom odhaliť, identifikovať a sledovať lietadlá a iné formy vybavenia používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sa na tieto účely používajú;

d)  environmentálneho posudzovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva a na vonkajších pozemných a vzdušných hraniciach na účely optimalizácie monitorovacích a hliadkovacích činností;

e)  selektívneho monitorovania určených predhraničných oblastí na vonkajších hraniciach, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako potenciálne oblasti odchodu alebo tranzitu pre nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť;

f)  monitorovania trendov, objemu a trás migračných tokov do Únie a v rámci Únie;

g)  monitorovania médií, spravodajských informácií z verejne dostupných zdrojov a analýzy internetových aktivít v súlade so smernicou (EÚ) 2016/680 alebo prípadne s nariadením (EÚ) 2016/679 na účely predchádzania nelegálnemu prisťahovalectvu alebo cezhraničnej trestnej činnosti;

h)  analýzy informácií pochádzajúcich z rozsiahlych informačných systémov na účely odhaľovania meniacich sa trás a spôsobov používaných v nelegálnom prisťahovalectve a cezhraničnej trestnej činnosti.

3.  Agentúra môže odmietnuť žiadosť národného koordinačného centra z technických, finančných alebo operačných dôvodov. Agentúra oznámi národnému koordinačnému centru včas dôvody takéhoto odmietnutia.

4.  Agentúra môže z vlastného podnetu používať nástroje dozoru uvedené v odseku 2 na zber informácií o predhraničnej oblasti, ktoré sú relevantné pre európsky situačný prehľad.

Oddiel 5

ANALÝZA RIZÍK

Článok 30

Analýza rizík

1.  Agentúra monitoruje migračné toky do Únie a, pokiaľ ide o migračné trendy, objem a trasy, v rámci Únie, ako aj trendy a ďalšie možné výzvy na vonkajších hraniciach Únie, a to aj v súvislosti s návratom. Agentúra na tento účel rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vytvorí spoločný integrovaný model analýzy rizík, ktorý bude uplatňovať spolu s členskými štátmi. Spoločný integrovaný model analýzy rizík sa vytvorí a v prípade potreby aktualizuje na základe výsledkov hodnotenia viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc uvedeného v článku 8 ods. 7. ▌

2.  Agentúra vypracúva všeobecné výročné analýzy rizík, ktoré predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii v súlade s článkom 91, a špecifické analýzy rizík pre operačné činnosti. Každé dva roky po dôkladnej konzultácii s členskými štátmi agentúra pripraví a predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii analýzu strategických rizík týkajúcu sa európskeho integrovaného riadenia hraníc, ktorá sa zohľadní pri príprave viacročného strategického cyklu politík európskeho integrovaného riadenia hraníc. Vo výsledkoch takýchto analýz rizík musia byť osobné údaje anonymizované.

3.  Analýzy rizík uvádzané v odseku 2 vypracované agentúrou na základe informácií získaných od členských štátov sa vzťahujú na všetky dôležité aspekty týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc s cieľom vypracovať mechanizmus včasného varovania.

3a.   Agentúra zverejní komplexné informácie o spoločnom integrovanom modeli analýzy rizík.

4.  Členské štáty poskytujú agentúre všetky potrebné informácie o danej situácii, trendoch a prípadných hrozbách na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Členské štáty pravidelne alebo na základe žiadosti agentúry poskytujú agentúre všetky dôležité informácie, ako sú štatistické a operačné údaje získané v súvislosti s európskym integrovaným riadením hraníc a v súlade s článkom 98 ods. 2 písm. e), ako aj informácie získané z analytickej vrstvy národného situačného prehľadu, ako sa stanovuje v článku 26.

5.  Výsledky analýzy rizík sa predkladajú riadiacej rade a včas a primeraným spôsobom sa poskytujú príslušným orgánom členských štátov.

6.  Členské štáty zohľadňujú výsledky analýzy rizík pri plánovaní svojich operácií a činností na vonkajších hraniciach, ako aj pri svojich činnostiach, pokiaľ ide o návrat.

7.  Agentúra zohľadňuje výsledky spoločného integrovaného modelu analýzy rizík pri vypracúvaní spoločných základných učebných osnov pre odbornú prípravu ▌.

Oddiel 6

Prevencia a schopnosť reagovať

Článok 31

Určenie úsekov vonkajších hraníc

Na účely tohto nariadenia si každý členský štát rozdelí svoje vonkajšie pozemné a námorné, prípadne aj vzdušné hranice na hraničné úseky a oznámi ich agentúre.

Každá zmena hraničných úsekov zo strany členského štátu sa včas oznámi agentúre, aby agentúra mohla zabezpečiť kontinuitu analýzy rizík.

Článok 32

Styční dôstojníci agentúry v členských štátoch

1.  Agentúra zabezpečuje pravidelné monitorovanie riadenia vonkajších hraníc a návratu všetkými členskými štátmi prostredníctvom styčných dôstojníkov agentúry.

Agentúra môže rozhodnúť, že styčný dôstojník bude mať na starosti až štyri členské štáty, ktoré sú si geograficky blízko.

2.  Výkonný riaditeľ vymenúva odborníkov z radov stálych zamestnancov agentúry, ktorí majú byť vyslaní ako styční dôstojníci. Výkonný riaditeľ predloží na základe analýzy rizík a po porade s príslušnými členskými štátmi návrh o povahe a podmienkach takéhoto vyslania, členskom štáte alebo regióne, do ktorého môže byť styčný dôstojník vyslaný, a prípadných úlohách, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 3. Návrh výkonného riaditeľa musí schváliť riadiaca rada. Výkonný riaditeľ informuje o tomto vymenovaní dotknutý členský štát a spolu s ním určí miesto vyslania.

3.  Styční dôstojníci konajú v mene agentúry a ich úlohou je podporovať spoluprácu a dialóg medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc. Styční dôstojníci najmä:

a)  konajú ako spojovací článok medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc;

b)  podporujú zber informácií, ktoré požaduje agentúra na monitorovanie nelegálnej migrácie a analýzu rizík podľa článku 30;

c)  podporujú zber informácií, ako sa uvádza v článku 33 a ako požaduje agentúra na vykonanie posúdenia zraniteľnosti a vypracúvajú správu na tento účel, ako sa uvádza v odseku 6;

d)  monitorujú opatrenia prijaté členskými štátmi na hraničných úsekoch, ktorým je priradený vysoký alebo kritický stupeň vplyvu v súlade s článkom 35;

e)  prispievajú k presadzovaniu uplatňovania acquis Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu, a to aj so zreteľom na dodržiavanie základných práv;

b)  v prípade potreby spolupracujú s pracovníkom pre základné práva s cieľom prispieť k podporovaniu dodržiavania základných práv v rámci činnosti agentúry v súlade s písmenom e);

f)  ak je to možné, pomáhajú členským štátom pri vypracúvaní ich plánov pre nepredvídané udalosti súvisiacich s riadením hraníc;

g)  uľahčujú komunikáciu medzi členským štátom a agentúrou a sprostredkúvajú členskému štátu dôležité informácie od agentúry, a to aj vrátane informácií o aktuálnych operáciách;

h)  pravidelne a priamo podávajú výkonnému riaditeľovi správy o situácii na vonkajších hraniciach a o schopnosti dotknutého členského štátu účinne riešiť situáciu na vonkajších hraniciach; podávajú správy aj o uskutočňovaní návratových operácií do príslušných tretích krajín;

i)  monitorujú opatrenia prijaté členským štátom so zreteľom na situáciu, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach podľa článku 43;

j)  monitorujú opatrenia prijaté členským štátom v súvislosti s návratom a podporou zberu informácií, ktoré agentúra požaduje na vykonávanie činností uvedených v článku 49.

4.  Ak podávanie správ styčného dôstojníka ▌uvedené v ods. 3 písm. h) vyvolá obavy z hľadiska jedného alebo viacerých aspektov, ktoré sú pre dotknutý členský štát relevantné, výkonný riaditeľ tento členský štát bezodkladne informuje.

5.  Na účely odseku 3 styčný dôstojník v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov:

a)  dostáva informácie z národného koordinačného centra a národného situačného prehľadu vypracovaného v súlade s článkom 26;

b)  udržiava pravidelné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc a návrat, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, a súčasne informuje vnútroštátny kontaktný bod uvedený v článku 13.

6.  Správa styčného dôstojníka je súčasťou posudzovania zraniteľnosti, ako sa uvádza v článku 33. Správa sa postupuje dotknutému členskému štátu.

7.  Pri výkone svojich povinností styční dôstojníci prijímajú pokyny iba od agentúry.

Článok 33

Posudzovanie zraniteľnosti

1.  Agentúra rozhodnutím riadiacej rady na základe návrhu výkonného riaditeľa vypracovaného v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou vytvorí spoločnú metodiku posudzovania zraniteľnosti. Táto metodika bude zahŕňať objektívne kritériá, na základe ktorých agentúra vykoná posúdenie zraniteľnosti, informácie o frekvencii takéhoto posudzovania a spôsobe vykonávania nasledujúcich posúdení zraniteľnosti, ako aj spôsoby účinného systému monitorovania vykonávania odporúčaní.

2.  Agentúra monitoruje a posudzuje dostupnosť technického vybavenia, systémov, kapacít, zdrojov, infraštruktúry, primerane kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov z členských štátov potrebných na kontrolu hraníc, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 písm. a). V tejto súvislosti agentúra posúdi plány rozvoja kapacít uvedené v článku 9 ods. 4 z hľadiska schopnosti vykonávať činnosti hraničnej kontroly, pričom zohľadní, že niektoré vnútroštátne kapacity sa môžu čiastočne využiť na iné ciele ako kontrolu hraníc. Pre potreby budúceho plánovania to vykonáva ako preventívne opatrenie na základe analýzy rizík vypracovanej v súlade s článkom 30 ods. 2. Agentúra vykonáva takéto monitorovanie a posudzovanie najmenej raz ročne, pokiaľ výkonný riaditeľ na základe posúdení rizík alebo predchádzajúceho posúdenia zraniteľnosti nerozhodne inak. V každom prípade každý členský štát podlieha monitorovaniu a posudzovaniu aspoň raz za tri roky.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9 ▌, členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry informácie o technickom vybavení, pracovníkoch a v rámci možností o finančných zdrojoch, ktoré sú dostupné na vnútroštátnej úrovni na vykonávanie kontroly hraníc. Členské štáty tiež poskytnú na žiadosť agentúry informácie o svojich plánoch pre nepredvídané udalosti v oblasti riadenia hraníc.

4.  Cieľom posúdenia zraniteľnosti je, aby agentúra posúdila schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť súčasným a budúcim výzvam ▌na vonkajších hraniciach, stanovila, najmä v prípade tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným výzvam, možné bezprostredné dôsledky na vonkajších hraniciach a ich následný vplyv na fungovanie schengenského priestoru a posúdila ich kapacitu prispievať do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a do rezervy technického vybavenia vrátane rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah a posúdila schopnosť členských štátov prijímať európsku podporu v súlade s článkom 9 ods. 3. Uvedeným posúdením nie je dotknutý schengenský hodnotiaci mechanizmus.

5.  V tomto posúdení zraniteľnosti agentúra posúdi kvalitatívnu a kvantitatívnu schopnosť členských štátov vykonávať všetky úlohy riadenia hraníc vrátane ich schopnosti zvládnuť potenciálny príchod vysokého počtu osôb na ich územie.

6.  Predbežné výsledky posúdenia zraniteľnosti sa predkladajú dotknutým členským štátom. Dotknuté členské štáty môžu k uvedenému posúdeniu predložiť pripomienky.

7.  V prípade potreby výkonný riaditeľ po porade s dotknutým členským štátom vydá odporúčanie, v ktorom stanoví potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehotu, v ktorej sa tieto opatrenia vykonajú. Výkonný riaditeľ vyzve dotknuté členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na základe akčného plánu, ktorý daný členský štát vypracoval po porade s výkonným riaditeľom.

8.  Na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti výkonný riaditeľ odporúča dotknutým členským štátom opatrenia, pričom zohľadní analýzu rizík, ktorú vykonala agentúra, pripomienky dotknutého členského štátu a výsledky schengenského hodnotiaceho mechanizmu.

Cieľom ▌opatrení by malo byť odstránenie zraniteľností, ktoré sa zistili pri posúdení, aby členské štáty zvýšili svoju pripravenosť čeliť súčasným a budúcim výzvam na vonkajších hraniciach tým, že posilnia alebo zlepšia svoje kapacity, technické vybavenie, systémy, zdroje a pohotovostné plány. Výkonný riaditeľ môže členským štátom ponúknuť technické odborné znalosti agentúry na podporu vykonávania príslušných opatrení.

9.  Výkonný riaditeľ monitoruje vykonávanie odporúčaní formou pravidelných správ, ktoré členské štáty predkladajú na základe akčných plánov uvedených v odseku 7 tohto článku.

Ak hrozí, že členský štát nestihne vykonať odporúčanie v stanovenej lehote, výkonný riaditeľ bezodkladne informuje člena riadiacej rady z dotknutého členského štátu a Komisiu. Po porade s členom riadiacej rady z dotknutého členského štátu výkonný riaditeľ zistí od príslušných orgánov tohto členského štátu dôvody omeškania, pričom ponúkne podporu agentúry s cieľom uľahčiť vykonávanie opatrenia.

10.  Ak členský štát nevykoná potrebné opatrenia uvedené v odporúčaní v lehote uvedenej v odseku 7 tohto článku, výkonný riaditeľ postúpi vec riadiacej rade a oznámi to Komisii. Riadiaca rada prijme na návrh výkonného riaditeľa rozhodnutie, v ktorom sa stanovia potrebné opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, a lehota, v ktorej sa takéto opatrenia vykonajú. Rozhodnutie riadiacej rady je pre členský štát záväzné. Ak členský štát nevykoná opatrenia v lehote stanovenej v uvedenom rozhodnutí, riadiaca rada to oznámi Rade a Komisii a v súlade s článkom 43 sa môžu prijať ďalšie opatrenia.

11.  Výsledky posúdenia zraniteľnosti vrátane podrobného opisu výsledku posúdenia zraniteľnosti, opatrení prijatých členskými štátmi a stavu vykonávania akýchkoľvek predchádzajúcich odporúčaní sa v súlade s článkom 91 pravidelne, najmenej raz za rok, postupujú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 34

Synergie medzi posúdením zraniteľnosti a schengenským hodnotiacim mechanizmom

1.  Synergie medzi posúdením zraniteľnosti a schengenským hodnotiacim mechanizmom zriadeným nariadením (EÚ) č. 1053/2013 sa maximalizujú s cieľom vytvoriť lepší situačný prehľad o fungovaní schengenského priestoru, zabrániť v čo najväčšej miere duplicite úsilia členských štátov a zaistiť lepšie koordinované využívanie príslušných finančných nástrojov Únie na podporu riadenia vonkajších hraníc.

2.  Komisia a agentúra prijmú opatrenia potrebné na účel uvedený v odseku 1, aby si mohli pravidelne, bezpečne a včas vymieňať všetky informácie týkajúce sa výsledkov posúdení zraniteľnosti a schengenského hodnotiaceho mechanizmu v oblasti riadenia hraníc. Tento výmenný mechanizmus sa vzťahuje na správy z posúdení zraniteľnosti a z návštev v rámci schengenského hodnotenia, následné odporúčania, akčné plány a všetky aktuálne informácie o vykonávaní akčných plánov, ktoré poskytnú členské štáty.

2a.  Na účely schengenského hodnotiaceho mechanizmu v súvislosti s riadením vonkajších hraníc Komisia poskytne výsledky posúdení zraniteľnosti všetkým členom schengenských hodnotiacich tímov zapojených do hodnotenia príslušného členského štátu. Takéto informácie sa považujú za citlivé v zmysle nariadenia č. 1053/2013 a podľa toho sa s nimi aj zaobchádza.

3.  Opatrenia uvedené v odseku 2 zahŕňajú výsledky schengenského hodnotiaceho mechanizmu v oblasti návratu, aby agentúra bola plne informovaná o zistených nedostatkoch a mohla tak v tejto súvislosti navrhovať vhodné opatrenia na podporu dotknutého členských štátov.

Článok 35

Priradenie stupňov vplyvu úsekom vonkajších hraníc

1.  Na základe analýzy rizík vykonanej agentúrou a posúdenia zraniteľnosti a po dohode s dotknutým členským štátom priradí agentúra každému úseku vonkajších pozemných, námorných a v prípade potreby aj vzdušných hraníc členských štátov tieto stupne vplyvu alebo tieto stupne zmení:

a)  nízky stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace ▌s nelegálnou migráciou alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú bezvýznamný vplyv na bezpečnosť hraníc;

b)  stredný stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace ▌s nelegálnou migráciou alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú mierny vplyv na bezpečnosť hraníc;

c)  vysoký stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú významný vplyv na bezpečnosť hraníc;

1a.   S cieľom rýchlo riešiť na danom hraničnom úseku krízové situácie, v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku majú rozhodujúci vplyv na bezpečnosť hraníc v takej miere, že je ohrozené fungovanie schengenského priestoru, na základe analýzy rizík agentúry a po dohode s príslušným členským štátom, agentúra dočasne priradí „kritický“ stupeň vplyvu na tento hraničný úsek.

2.  Priradenie stupňov vplyvu vychádza zo spoločného integrovaného modelu analýzy rizík uvedeného v článku 30 ods. 1. Ak neexistuje dohoda medzi príslušným členským štátom a agentúrou o priradení, stupeň vplyvu priradený tomuto úsekom hraničného priechodu zostane nezmenený.

▌Národné koordinačné centrum v úzkej spolupráci s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sústavne posudzuje, či je na základe zohľadnenia informácií uvedených v národnom situačnom prehľade potrebné zmeniť stupeň vplyvu priradený k hraničným úsekom a náležite informuje agentúru.

3.  Agentúra vizualizuje stupne vplyvu priradené vonkajším hraniciam v európskom situačnom prehľade.

Článok 36

Reakcia zodpovedajúca stupňom vplyvu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby činnosti kontroly hraníc vykonávané na úsekoch vonkajších hraníc zodpovedali priradeným stupňom vplyvu takto:

a)  ak je úseku vonkajšej hranice priradený nízky stupeň vplyvu, vnútroštátne orgány zodpovedné za kontrolu vonkajších hraníc organizujú pravidelnú kontrolu na základe analýzy rizík a zabezpečia prítomnosť dostatočného počtu personálu a dostatočných zdrojov prístupných na tomto hraničnom úseku;

b)  ak je úseku vonkajšej hranice priradený stredný stupeň vplyvu, vnútroštátne orgány zodpovedné za kontrolu vonkajších hraníc zabezpečia, aby sa okrem opatrení prijatých podľa písmena a) na tomto hraničnom úseku prijali aj primerané kontrolné opatrenia. Ak sa prijmú tieto kontrolné opatrenia, oznámi sa to národnému koordinačnému centru. Národné koordinačné centrum koordinuje akúkoľvek podporu poskytnutú v súlade s článkom 21 ods. 3;

c)  ak je úseku vonkajšej hranice priradený vysoký stupeň vplyvu, dotknutý členský štát okrem opatrení prijatých podľa písmena b) zabezpečí prostredníctvom národného koordinačného centra, aby vnútroštátne orgány, ktoré vykonávajú svoju činnosť na tomto hraničnom úseku, dostali potrebnú podporu a aby sa prijali posilnené kontrolné opatrenia. Tento členský štát môže požiadať agentúru o podporu, ak sú splnené podmienky iniciovania spoločných operácií alebo rýchlych zásahov stanovené v článku 37;

1a.   Ak je úseku vonkajšej hranice priradený kritický stupeň vplyvu, agentúra o tom informuje Komisiu. Výkonný riaditeľ zohľadní prebiehajúcu podporu agentúry a okrem opatrení prijatých podľa písmena c) vydá odporúčanie ▌v súlade s článkom 42 ods. 1. Dotknutý členský štát reaguje na odporúčanie v súlade s článkom 42 ods. 2.

2.  Národné koordinačné centrum pravidelne informuje agentúru o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni podľa ▌odseku 1 písm. c) a odseku 1a.

3.  Keď sa úseku vonkajšej hranice, ktorý susedí s hraničným úsekom iného členského štátu alebo tretej krajiny, s ktorou sú uzavreté dohody alebo fungujú regionálne siete v zmysle článkov 73 a 74, priradí stredný, vysoký alebo kritický stupeň vplyvu, národné koordinačné centrum kontaktuje národné koordinačné centrum susedného členského štátu alebo príslušný orgán susednej tretej krajiny a spoločne s agentúrou sa usiluje o koordináciu potrebných cezhraničných opatrení.

4.  Agentúra spolu s dotknutým členským štátom vyhodnocuje priradenie stupňov vplyvu a zodpovedajúce opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Toto hodnotenie využije aj v posúdení zraniteľnosti podľa článku 33.

Oddiel 7

Činnosť agentúry na vonkajších hraniciach

Článok 37

Činnosť agentúry na vonkajších hraniciach

1.  Členský štát môže požiadať agentúru o pomoc pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc. Agentúra vykonáva aj opatrenia v súlade s článkami 42 a 43.

2.  Agentúra organizuje pre hostiteľský členský štát príslušnú technickú a operačnú pomoc a môže v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a medzinárodným právom vrátane zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)  koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viaceré členské štáty a nasadzovať stály zbor a technické vybavenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

b)  organizovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať stály zbor a technické vybavenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

c)  koordinovať činnosti pre jeden alebo viaceré členské štáty a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií s tretími krajinami;

d)  nasadzovať stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, okrem iného aj v problémových oblastiach ▌, v prípade potreby aj na poskytnutie technickej a operačnej pomoci pri činnostiach v oblasti návratu;

e)  v rámci operácií uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku a v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014 a s medzinárodným právom poskytovať technickú a operačnú pomoc členským štátom a tretím krajinám pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, ku ktorým môže dôjsť počas operácií hraničného dozoru na mori;

f)  uprednostňovať zlúčené služby systému EUROSUR.

3.  Agentúra financuje alebo spolufinancuje činnosti uvedené v odseku 2 zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa na ňu uplatňujú.

4.  Ak agentúra potrebuje ďalšie podstatné finančné prostriedky v dôsledku situácie na vonkajších hraniciach, bezodkladne o týchto potrebách informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.

Článok 38

Iniciovanie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach

1.  Členský štát môže agentúru požiadať, aby spustila spoločné operácie s cieľom čeliť aktuálnym výzvam vrátane nelegálneho prisťahovalectva, súčasných alebo budúcich hrozieb na jeho vonkajších hraniciach alebo cezhraničnej trestnej činnosti, alebo aby poskytla zvýšenú technickú a operačnú pomoc, a tiež prípadne požadovať potrebné profily vrátane tých, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, pri vykonávaní jeho povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc.

2.  Na žiadosť členského štátu, ktorý je vystavený osobitným a neúmerným výzvam, najmä príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice, ktorí sa snažia vstúpiť na územie daného členského štátu bez oprávnenia, môže agentúra dočasne nasadiť na územie tohto hostiteľského členského štátu rýchly pohraničný zásah.

3.  Výkonný riaditeľ hodnotí, schvaľuje a koordinuje návrhy členských štátov na spoločné operácie. Spoločným operáciám a rýchlym pohraničným zásahom predchádza dôkladná, spoľahlivá a aktuálna analýza rizík, čím sa agentúre umožní, aby stanovila poradie priorít pre navrhované spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy, berúc pritom do úvahy vplyv na úseky vonkajších hraníc v súlade s článkom 35 a dostupnosť zdrojov.

4.  Ciele spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu možno dosiahnuť v rámci viacúčelovej operácie. Takéto operácie môžu zahŕňať funkcie pobrežnej stráže a predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti s dôrazom na boj proti prevádzačstvu alebo obchodovaniu s ľuďmi a riadenie migrácie s dôrazom na identifikáciu, registráciu, hĺbkový pohovor a návrat.

Článok 39

Operačný plán spoločných operácií

1.  Pri príprave spoločnej operácie výkonný riaditeľ v spolupráci s hostiteľským členským štátom vypracuje zoznam technického vybavenia, potrebného personálu a profilov, a to aj prípadne s výkonnými právomocami, ktoré sa majú povoliť podľa článku 83 ods. 1a, berúc do úvahy dostupné zdroje hostiteľského členského štátu a žiadosť hostiteľského členského štátu uvedenú v článku 38. Agentúra na základe týchto prvkov vymedzí súbor technických a operačných posíl, ako aj činnosti v oblasti budovania kapacít, ktoré sa zahrnú do operačného plánu.

2.  Výkonný riaditeľ vypracuje operačný plán spoločných operácií na vonkajších hraniciach. Výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát po dôkladnej a včasnej porade s participujúcimi členskými štátmi schvália operačný plán s podrobnými údajmi o organizačných a procesných aspektoch spoločnej operácie.

3.  Operačný plán je záväzný pre agentúru, hostiteľský členský štát a participujúce členské štáty. Zohľadňuje všetky aspekty, ktoré sa považujú za potrebné na vykonanie spoločnej operácie vrátane:

a)  opisu situácie spolu s postupom vykonávania a cieľmi nasadenia vrátane operačného cieľa;

b)  predpokladaného trvania spoločnej operácie požadovanej na dosiahnutie jeho cieľov;

c)  geografickej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutoční;

d)  opisu úloh vrátane tých, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, povinností, a to aj v súvislosti s dodržiavaním základných práv a požiadaviek na ochranu údajov a osobitných pokynov pre tímy týkajúcich sa aj toho, do ktorých databáz možno nahliadnuť a ktoré služobné zbrane, strelivo a výstroj možno v hostiteľskom členskom štáte použiť;

e)  zloženia tímov, ako aj nasadenia ďalšieho relevantného personálu;

f)  ustanovení v oblasti velenia a kontroly vrátane mien a hodností príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu zodpovedných za spoluprácu s členmi tímov a agentúrou, najmä mien a hodností tých príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú počas obdobia nasadenia veliteľskú právomoc, a postavenia členov tímov v štruktúre velenia;

g)  technického vybavenia, ktoré má byť počas spoločnej operácie nasadené vrátane konkrétnych požiadaviek, ako sú podmienky používania, požadovaný obsluhujúci personál, preprava a ostatné logistické aspekty, a finančné ustanovenia;

h)  podrobných ustanovení o okamžitom hlásení mimoriadnych udalostí agentúrou riadiacej rade a príslušným vnútroštátnym orgánom;

i)  systému predkladania správ a hodnotení, ktorý obsahuje kritériá pre hodnotiacu správu, a to aj v súvislosti s ochranou základných práv, a konečný dátum na predloženie záverečnej hodnotiacej správy;

j)  v prípade operácií na mori špecifických informácií o uplatňovaní príslušnej jurisdikcie a rozhodného práva v geografickej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutočňuje vrátane odkazov na vnútroštátne právo, medzinárodné právo a právo Únie v oblasti zásahov, námorných záchranných operácií a vyloďovania. V tejto súvislosti sa vypracuje operačný plán v súlade s nariadením (EÚ) č. 656/2014;

k)  podmienok spolupráce s tretími krajinami, inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie alebo medzinárodnými organizáciami;

l)  všeobecných pokynov na to, ako zabezpečiť dodržiavanie základných práv počas operačnej činnosti agentúry a postupov, ktorými sa osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obete obchodovania s ľuďmi, maloletí bez sprievodu a osoby v zraniteľnom postavení nasmerujú na príslušné vnútroštátne orgány, ktoré im poskytnú primeranú pomoc;

m)  postupov, ktorými sa stanovuje mechanizmus prijímania sťažností na všetky osoby, ktoré sa zúčastňujú na operačnej činnosti agentúry vrátane pohraničnej stráže alebo iných príslušných pracovníkov hostiteľského členského štátu a na členov tímov, týkajúce sa údajného porušenia základných práv v rámci ich účasti na operačnej činnosti agentúry, a zasielania takýchto sťažností agentúre;

n)  logistických opatrení vrátane informácií o pracovných podmienkach a prostredí v oblastiach, v ktorých sa plánuje uskutočnenie spoločnej operácie.

4.  Na akékoľvek zmeny alebo úpravy operačného plánu sa vyžaduje súhlas výkonného riaditeľa a hostiteľského členského štátu po porade s participujúcimi členskými štátmi. Agentúra okamžite zašle kópiu zmeneného alebo upraveného operačného plánu participujúcim členským štátom.

5.  Ustanovenia uvedené v tomto článku sa uplatňujú mutatis mutandis na všetky operácie agentúry.

Článok 40

Postup pri spustení rýchleho pohraničného zásahu

1.  Žiadosť členského štátu o spustenie rýchleho pohraničného zásahu obsahuje opis situácie, možné ciele a predpokladané potreby, ako aj potrebné profily prípadne vrátane tých, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci. V prípade potreby môže výkonný riaditeľ okamžite vyslať z agentúry odborníkov, aby posúdili situáciu na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu.

2.  Výkonný riaditeľ okamžite informuje riadiacu radu o žiadosti členského štátu o spustenie rýchleho pohraničného zásahu.

3.  Pri rozhodovaní o žiadosti členského štátu vezme výkonný riaditeľ do úvahy zistenia z analýz rizík, ktoré vykonala agentúra, a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu, ako aj výsledok posúdenia zraniteľnosti uvedeného v článku 33 a akékoľvek ďalšie dôležité informácie, ktoré poskytol dotknutý členský štát alebo iný členský štát.

3a.  Výkonný riaditeľ bezodkladne posúdi možnosti prevelenia dostupných členov tímu v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, a to najmä stálych zamestnancov agentúry a operačných pracovníkov dlhodobo vyslaných z členských štátov, prítomných v iných operačných oblastiach. Výkonný riaditeľ takisto posúdi dodatočné potreby v súvislosti s nasadením operačných pracovníkov v súlade s článkom 58 a, keď sa tieto zdroje v rámci požadovaných profilov vyčerpajú, aktivuje rezervu rýchleho zásahu v súlade s článkom 58a.

4.  Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o spustenie rýchleho pohraničného zásahu do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Výkonný riaditeľ súčasne písomne informuje dotknutý členský štát a riadiacu radu o svojom rozhodnutí. V rozhodnutí sa uvedú hlavné dôvody, na ktorých sa zakladá. ▌

4a.  Výkonný riaditeľ zároveň informuje členské štáty o možnosti požiadať o dodatočných operačných pracovníkov v súlade s článkom 58 a prípadne s článkom 58a s uvedením možného počtu operačných pracovníkov a profilov, ktoré má poskytnúť každý členský štát.

5.  Ak sa výkonný riaditeľ rozhodne spustiť rýchly pohraničný zásah, nasadí tímy riadenia hraníc zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktoré sú k dispozícii, a vybavenie z rezervy technického vybavenia v súlade s článkom 64 a v prípade potreby rozhodne o okamžitom posilnení jedného alebo viacerých tímov riadenia hraníc v súlade s článkom 58.

6.  Výkonný riaditeľ spolu s hostiteľským členským štátom bezodkladne vypracujú a schvália operačný plán uvedený v článku 39 ods. 3, a to v každom prípade najneskôr do troch pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia.

7.  Ihneď po schválení operačného plánu a jeho poskytnutí členským štátom výkonný riaditeľ ▌okamžite nasadí voľných operačných pracovníkov formou prevelenia z iných operačných oblastí alebo iných povinností.

8.  Súčasne s nasadením uvedeným v odseku 7, a ak je to potrebné na zabezpečenie okamžitého posilnenia tímov riadenia hraníc prevelených z iných oblastí alebo povinností, si výkonný riaditeľ z každého členského štátu vyžiada počet a profily dodatočných pracovníkov, ktorí budú dodatočne nasadení z ich národných zoznamov pre krátkodobé nasadenie uvedených v článku 58. Tieto informácie sa písomne oznámia národným kontaktným bodom, pričom sa uvedie dátum uskutočnenia nasadenia. Národným kontaktným bodom sa poskytne aj kópia operačného plánu.

8a.  Ak nastane situácia, že zdroje opísané v odsekoch 5 a 8 tohto článku sú nedostatočné, výkonný riaditeľ môže aktivovať rezervu rýchleho zásahu tým, že požiada každý členský štát o počet a profily ďalších pracovníkov, ktorí sa majú nasadiť, ako sa stanovuje v článku 58a.

8b.  Informácie uvedené v odseku 8 a 8a sa písomne oznámia národným kontaktným bodom, pričom sa uvedie dátum nasadenia každej kategórie. Kópia operačného plánu sa poskytne aj národným kontaktným bodom.

9.  Členské štáty zabezpečia, aby agentúra mala okamžite k dispozícii počet a profily operačných pracovníkov, aby sa zaručilo úplné nasadenie v súlade s článkom 58 a v relevantných prípadoch s článkom 58a.

10.  Nasadenie prvých tímov riadenia hraníc prevelených z iných oblastí a povinností sa uskutoční najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa schválenia operačného plánu výkonným riaditeľom a hostiteľským členským štátom. Dodatočné nasadenie tímov riadenia hraníc sa v prípade potreby uskutoční najneskôr 12 pracovných dní odo dňa, keď bol operačný plán schválený.

11.  Ak sa bude vykonávať rýchly pohraničný zásah, výkonný riaditeľ po porade s riadiacou radou okamžite zohľadní priority so zreteľom na prebiehajúce a plánované spoločné operácie agentúry na iných vonkajších hraniciach s cieľom určiť prípadné prerozdelenie zdrojov do oblastí vonkajších hraníc, kde sú posily najviac potrebné.

Článok 41

Podporné tímy pre riadenie migrácie

1.  Ak členský štát čelí neúmerným migračným výzvam v konkrétnych problémových oblastiach svojich vonkajších hraníc, ktoré sú charakterizované veľkým prílevom zmiešaných migračných tokov, tento členský štát môže požiadať o technické a operačné posilnenie z podporných tímov pre riadenie migrácie zložených z odborníkov z relevantných agentúr Únie, ktorí pôsobia v súlade so svojimi mandátmi.

Tento členský štát predloží žiadosť o posily a posúdenie svojich potrieb Komisii. Komisia na základe posúdenia potrieb daného členského štátu odošle žiadosť agentúre, Európskemu podpornému úradu pre azyl, Europolu alebo v prípade potreby aj ostatným príslušným agentúram Únie.

2.  Príslušné agentúry Únie v súlade so svojimi príslušnými mandátmi posúdia žiadosť členského štátu o posily a posúdenie jeho potrieb na účel vymedzenia komplexného balíka na posilnenie, ktorý bude pozostávať z rozličných činností koordinovaných príslušnými agentúrami Únie a na ktorom sa dohodnú s dotknutým členským štátom. Tento proces koordinuje Komisia.

3.  Komisia v spolupráci s hostiteľským členským štátom a príslušnými agentúrami Únie, berúc do úvahy ich príslušné mandáty, stanoví podmienky spolupráce v problémovej oblasti a zodpovedá za koordináciu činností tímov pre riadenie migrácie.

4.  Technické a operačné posilnenie poskytované operačnými pracovníkmi zo stáleho zboru v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie v súlade s článkom 83 a pri dôslednom dodržiavaní základných práv môže zahŕňať:

a)  poskytovanie pomoci pri skríningu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na vonkajšie hranice, vrátane identifikácie a registrácie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín a vedenia pohovoru s nimi, a ak to požaduje členský štát, snímania odtlačkov prstov štátnych príslušníkov tretích krajín ▌a poskytovania informácií o účele týchto postupov, a to v plnom súlade so základnými právami;

b)  poskytovanie počiatočných informácií osobám, ktoré chcú požiadať o medzinárodnú ochranu, a ich odkázanie na príslušné vnútroštátne orgány dotknutého členského štátu alebo odborníkov nasadených z Európskeho podporného úradu pre azyl;

c)  technickú a operačnú pomoc v oblasti návratu v súlade s článkom 49 vrátane prípravy a organizovania návratových operácií ▌;

d)  potrebné technické vybavenie.

6.  Podporné tímy pre riadenie migrácie zahŕňajú v prípade potreby pracovníkov s odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí, obchodovania s ľuďmi, ochrany▌pred rodovo motivovaným prenasledovaním a/alebo základných práv.

Článok 42

Navrhované opatrenia na vonkajších hraniciach

1.  Na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti alebo v prípade priradenia kritického stupňa vplyvu k jednému alebo viacerým úsekom vonkajších hraníc výkonný riaditeľ s ohľadom na relevantné prvky v plánoch členského štátu pre prípad nepredvídaných udalostí, analýzu rizík vykonanú agentúrou a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu odporučí dotknutému členskému štátu iniciovať, vykonať alebo prispôsobiť spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy, prípadne akékoľvek iné príslušné opatrenia vykonávané agentúrou, ako sa vymedzujú v článku 37.

2.  Dotknutý členský štát reaguje na odporúčanie výkonného riaditeľa uvedené v odseku 1 do piatich pracovných dní. V prípade zápornej odpovede na navrhované opatrenia členský štát podloží svoju odpoveď aj s odôvodnením. Výkonný riaditeľ bezodkladne informuje riadiacu radu a Komisiu o navrhovaných opatreniach a dôvodoch zápornej odpovede s cieľom posúdiť, či je potrebná naliehavá akcia v súlade s článkom 43.

Článok 43

Situácia na vonkajších hraniciach, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu

1.  Ak je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, pretože:

a)  členský štát neprijme potrebné opatrenia v súlade s rozhodnutím riadiacej rady podľa článku 33 ods. 10 alebo

b)  členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru o dostatočnú podporu podľa článkov 38, 40, 41 alebo 42 ani neprijíma potrebné kroky na vykonávanie opatrení podľa uvedených článkov,

Rada môže na základe návrhu Komisie ▌bezodkladne prijať rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorým sa určia opatrenia na zmiernenie uvedených rizík, ktoré vykoná agentúra, a ktorým sa od dotknutého členského štátu vyžaduje, aby spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní týchto opatrení.

Komisia sa pred predložením svojho návrhu poradí s agentúrou.

2.  Ak nastane situácia, ktorá si vyžiada naliehavú akciu, Európsky parlament ▌o nej bude bezodkladne informovaný, rovnako ako aj o všetkých následných opatreniach a rozhodnutiach prijatých v reakcii na túto situáciu.

3.  Na účely zmiernenia rizika ohrozenia schengenského priestoru sa v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1 stanoví jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení, ktoré má prijať agentúra:

a)  organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane tímov z rezervy rýchleho zásahu;

b)  nasadzovať stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, a to predovšetkým v problémových oblastiach;

c)  koordinovať činnosti pre jeden alebo viaceré členské štáty a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií s tretími krajinami;

d)  nasadzovať technické vybavenie;

e)  organizovať návratové intervencie.

4.  Výkonný riaditeľ do dvoch pracovných dní odo dňa prijatia rozhodnutia Rady uvedeného v odseku 1:

a)  stanoví opatrenia, ktoré sa majú prijať na praktické vykonanie opatrení určených v uvedenom rozhodnutí, vrátane technického vybavenia a počtu a profilu operačných pracovníkov potrebných na splnenie cieľov uvedeného rozhodnutia;

b)  vypracuje návrh operačného plánu a predloží ho dotknutým členským štátom.

5.  Výkonný riaditeľ a dotknutý členský štát sa dohodnú na operačnom pláne do troch pracovných dní od dátumu jeho predloženia.

6.  Agentúra bezodkladne a v každom prípade do piatich pracovných dní od vypracovania operačného plánu nasadí potrebných operačných pracovníkov zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže uvedeného v článku 55 na praktické vykonávanie opatrení určených v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1 tohto článku. Dodatočné tímy sa nasadzujú podľa potreby v druhej fáze a v každom prípade do dvanástich pracovných dní od stanovenia operačného plánu.

7.  Agentúra a členské štáty bezodkladne a v každom prípade do 10 pracovných dní od vypracovania operačného plánu pošlú potrebné technické vybavenie s kompetentnými pracovníkmi na miesto nasadenia na praktické vykonávanie opatrení určených v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1.

Dodatočné technické vybavenie sa nasadí podľa potreby v druhej fáze v súlade s článkom 64.

8.  Dotknutý členský štát koná v súlade s rozhodnutím Rady uvedeným v odseku 1. Na tento účel bezodkladne spolupracuje s agentúrou a prijíma potrebné opatrenia, a to predovšetkým splnením povinností stanovených v článkoch 44, 83 a 84, s cieľom uľahčiť vykonávanie uvedeného rozhodnutia a praktické vykonávanie opatrení stanovených v uvedenom rozhodnutí a v operačnom pláne dohodnutom s výkonným riaditeľom.

9.  V súlade s článkom 58, a v prípade potreby aj s článkom 40, členské štáty uvoľnia operačných pracovníkov, ktorých výkonný riaditeľ určil v súlade s odsekom 4 tohto článku.

Komisia monitoruje vykonávanie opatrení, ktoré sú určené v rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1, a akcií, ktoré sa prijali na tento účel agentúrou. Ak dotknutý členský štát do 30 dní nevyhovie rozhodnutiu Rady uvedenému v odseku 1 a nespolupracuje s agentúrou v súlade s odsekom 8 tohto článku, Komisia môže začať postup stanovený v článku 29 nariadenia (EÚ) 2016/399.

Článok 44

Pokyny pre tímy

1.  Tímom riadenia hraníc, návratovým tímom a podporným tímom pre riadenie migrácie vydáva počas ich nasadenia pokyny hostiteľský členský štát alebo – v prípade spolupráce s treťou krajinou v súlade s dohodou o štatúte – dotknutá tretia krajina v súlade s operačným plánom.

2.  Agentúra môže prostredníctvom svojho koordinačného úradníka predložiť hostiteľskému členskému štátu svoje stanoviská k pokynom, ktoré boli tímom vydané. Ak tak urobí, hostiteľský členský štát vezme tieto stanoviská na vedomie a riadi sa nimi v čo najväčšom rozsahu.

3.  V prípadoch, keď pokyny vydané tímom nie sú v súlade s operačným plánom, koordinačný úradník o tom bezodkladne podá správu výkonnému riaditeľovi, ktorý môže podľa potreby podniknúť kroky v súlade s článkom 47 ods. 3.

4.  Členovia tímov pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí plne rešpektujú základné práva vrátane práva na prístup k azylovým konaniam a práva na ľudskú dôstojnosť a venujú osobitnú pozornosť zraniteľným osobám. Všetky opatrenia, ktoré prijmú pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí, musia byť primerané cieľom, ktoré sa týmito opatreniami sledujú. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí nesmú diskriminovať osoby zo žiadnych dôvodov, napríklad z dôvodu pohlavia, rasy či etnického pôvodu, vierovyznania či presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie, v súlade s článkom 21 charty.

5.  Členovia tímov, ktorí nie sú stálymi zamestnancami agentúry, aj naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu. Domovský členský štát stanoví primerané disciplinárne alebo iné opatrenia v súlade so svojím vnútroštátnym právom za porušenia základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany počas akejkoľvek operačnej činnosti agentúry.

6.  Členovia tímov, ktorí sú stálymi zamestnancami agentúry, podliehajú disciplinárnym opatreniam v súlade so služobným poriadkom a opatreniam stanoveným v rámci mechanizmu dohľadu uvedeného v článku 56 ods. 3a písm. a).

Článok 45

Koordinačný úradník

1.  Agentúra zabezpečuje operatívne vykonávanie všetkých organizačných aspektov spoločných operácií, pilotných projektov alebo rýchlych pohraničných zásahov vrátane prítomnosti stálych zamestnancov agentúry.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 60, výkonný riaditeľ vymenuje jedného alebo viacerých odborníkov spomedzi stálych zamestnancov agentúry, ktorí majú pôsobiť vo funkcii koordinačného úradníka pre každú spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah. Výkonný riaditeľ o tomto vymenovaní informuje hostiteľský členský štát.

3.  Koordinačný úradník koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov. Úlohou koordinačného úradníka je podporovať spoluprácu a koordináciu medzi hostiteľskými a participujúcimi členskými štátmi. Aspoň jeden člen monitorovacej skupiny pre základné práva pomáha koordinačnému úradníkovi a radí mu. Koordinačný úradník predovšetkým:

a)  koná ako spojovací článok medzi agentúrou, hostiteľským členským štátom a členmi tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pričom poskytuje pomoc v mene agentúry vo všetkých otázkach týkajúcich sa podmienok ich nasadenia v tímoch;

b)  v spolupráci s členmi monitorovacej skupiny pre základné práva monitoruje správne plnenie operačného plánu vrátane ochrany základných práv a podáva o tom správy výkonnému riaditeľovi agentúry;

c)  koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania jej tímov a podáva agentúre správy o všetkých týchto aspektoch;

d)  podáva správu výkonnému riaditeľovi, ak pokyny členských štátov vydané pre jeho tímy nie sú v súlade s operačným plánom, najmä pokiaľ ide o základné práva, a v prípade potreby navrhuje výkonnému riaditeľovi, aby zvážil prijatie rozhodnutia v súlade s článkom 47.

4.  Výkonný riaditeľ môže v rámci spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov oprávniť koordinačného úradníka, aby pomáhal pri riešení akéhokoľvek sporu týkajúceho sa vykonávania operačného plánu a nasadenia tímov.

Článok 46

Náklady

1.  Agentúra hradí v plnom rozsahu nasledujúce náklady, ktoré vzniknú členským štátom v súvislosti s uvoľnením ich operačných pracovníkov na účely ich krátkodobého nasadenia ako členov tímov zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v členských štátoch a v tretích krajinách, ako sa uvádza v článku 58 alebo v členských štátoch, ako sa uvádza v článku 58a:

a)  cestovné náklady z domovského členského štátu do hostiteľského členského štátu a z hostiteľského členského štátu do domovského členského štátu a v rámci hostiteľského členského štátu na účely nasadenia alebo prevelenia v rámci tohto hostiteľského členského štátu alebo do iného hostiteľského členského štátu; To isté platí pre nasadenie a prevelenie v rámci tretej krajiny alebo do inej tretej krajiny;

b)  náklady súvisiace s očkovaním;

c)  náklady súvisiace s potrebným osobitným poistením;

d)  d) náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou vrátane nákladov na psychologickú pomoc;

e)  denné príspevky na stravu vrátane nákladov na ubytovanie;

2.  Riadiaca rada ▌ prijme podrobné pravidlá týkajúce sa úhrady výdavkov krátkodobo nasadených pracovníkov v súlade s článkom 58 a v prípade potreby tieto pravidlá aktualizuje. Rozhodnutie riadiacej rady vychádza z návrhu výkonného riaditeľa. Na to, aby sa zabezpečil súlad s uplatniteľným právnym rámcom, výkonný riaditeľ predloží tento návrh po tom, čo získa pozitívne stanovisko od Komisie. Podrobné pravidlá sú v maximálnej možnej miere založené na zjednodušenom vykazovaní nákladov. V relevantných prípadoch riadiaca rada zaistí súlad s pravidlami týkajúcimi sa ▌výdavkov stálych zamestnancov v súvislosti s misiami.

Článok 47

Pozastavenie, ukončenie alebo nezačatie činností

1.  Výkonný riaditeľ ukončí akúkoľvek činnosť agentúry, ak už nie sú splnené podmienky realizácie týchto činností. Vopred informuje o tomto ukončení dotknutý členský štát.

2.  Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na operačnej činnosti agentúry, môžu požiadať, aby výkonný riaditeľ ukončil danú operačnú činnosť. Výkonný riaditeľ o takejto žiadosti informuje riadiacu radu.

3.  Výkonný riaditeľ môže po tom, ako informuje dotknutý členský štát, zrušiť financovanie činnosti alebo ju pozastaviť či ukončiť, ak hostiteľský členský štát nerešpektuje operačný plán.

4.  Výkonný riaditeľ po tom, ako uskutoční konzultáciu s pracovníkom pre základné práva a informuje dotknutý členský štát, čiastočne alebo úplne zruší, pozastaví alebo ukončí financovanie akejkoľvek činnosti agentúry, ak sa domnieva, že v súvislosti s príslušnou činnosťou došlo k porušeniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je vážnej povahy alebo bude pravdepodobne naďalej pretrvávať.

4a.  Výkonný riaditeľ nesmie začať žiadnu činnosť, v súvislosti s ktorou by od jej začiatku boli závažné dôvody na jej pozastavenie alebo ukončenie, ak sa domnieva, že táto činnosť by mohla viesť k porušeniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je závažného charakteru.

4b.  Rozhodnutia uvedené v odseku 4 a 4a sa prijímajú na základe náležite opodstatnených dôvodov. Pri prijímaní takýchto rozhodnutí výkonný riaditeľ okrem iného zohľadňuje relevantné informácie, ako je počet a obsah registrovaných sťažností, pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán už nevyriešil tieto sťažnosti, správy o závažných mimoriadnych udalostiach, správy od koordinačných úradníkov a iných príslušných medzinárodných organizácií, inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Výkonný riaditeľ o takýchto rozhodnutiach informuje riadiacu radu a odôvodňuje ich.

5.  Ak výkonný riaditeľ rozhodne pozastaviť alebo ukončiť nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie zo strany agentúry, informuje o tomto rozhodnutí ostatné príslušné agentúry, ktoré pôsobia v danej problémovej oblasti▌.

Článok 48

Hodnotenie činností

Výkonný riaditeľ zhodnotí výsledky všetkých operačných činností agentúry. Do 60 dní od ukončenia týchto činností predloží riadiacej rade podrobné hodnotiace správy spolu so zisteniami pracovníka pre základné práva. Výkonný riaditeľ v záujme zvýšenia kvality, koherencie a účinnosti budúcich činností vypracuje komplexnú analýzu týchto výsledkov a uvedenú analýzu zahrnie do výročnej správy o činnosti agentúry a zabezpečí, aby ich agentúra pri budúcich operáciách zohľadnila.

Oddiel 8

Opatrenia agentúry v oblasti návratu

Článok 49

Návrat

1.  Pokiaľ ide o návrat, agentúra bez toho, aby hodnotila skutkovú podstatu rozhodnutí o návrate, za ktoré naďalej výlučne zodpovedajú členské štáty, v súlade s dodržiavaním základných práv, všeobecných zásad práva Únie a medzinárodného práva vrátane medzinárodnej ochrany, dodržiavania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a práv detí:

a)  poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom ▌v súvislosti s návratom ▌vrátane

i)   zberu informácií potrebných na vydávanie rozhodnutí o návrate, identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podliehajú konaniu o návrate a iným činnostiam členských štátov vykonávaných pred návratom, v súvislosti s návratom, po príchode a po návrate ▌s cieľom dosiahnuť integrovaný systém riadenia návratu medzi príslušnými orgánmi členských štátov so zapojením príslušných orgánov tretích krajín a ostatných zainteresovaných strán;

ii)   obstarávania cestových dokladov, a to aj formou konzulárnej spolupráce, bez zverejnenia informácie o tom, že bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré nie sú nevyhnutné na účely návratu;

iii)  organizovania a koordinácie návratových operácií a poskytovania podpory pri dobrovoľnom návrate v spolupráci s členskými štátmi;

iv)   poskytovania pomoci navrátilcom počas fázy pred návratom, počas návratu, po príchode a po návrate v prípade asistovaných dobrovoľných návratov z členských štátov, pričom sa zohľadnia potreby zraniteľných osôb;

b)  poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom, ktoré čelia výzvam v súvislosti s ich systémami návratu;

c)  po porade s pracovníkom pre základné práva vytvorí nezáväzný referenčný vzor národného IT systému správy prípadov v oblasti návratu, v ktorom opíše štruktúru takýchto systémov, a zároveň poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom pri tvorbe takýchto systémov riadenia návratu, ktoré sú v súlade s týmto vzorom;

d)  ▌prevádzkuje a ďalej rozvíja integrovanú platformu riadenia návratu a komunikačnú infraštruktúru, ktorá umožní prepojenie národných systémov členských štátov riadenia návratov s platformou na účely výmeny údajov a informácií vrátane automatizovanej výmeny štatistických údajov, a zároveň poskytuje technickú a operačnú pomoc členským štátom pri pripájaní sa na komunikačnú štruktúru;

f)  organizuje, podporuje a koordinuje činnosti, ktoré umožňujú výmenu informácií a zisťovanie a zhromažďovanie najlepších postupov v oblasti návratov medzi členskými štátmi;

g)  financuje alebo spolufinancuje operácie, intervencie a činnosti vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s potrebnými úpravami národných systémov riadenia návratov na účely zaručenia bezpečnej komunikácie s platformou, uvedené v tejto kapitole zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

2.  Technická a operačná pomoc uvedená v odseku 1 písm. b) zahŕňa činnosti s cieľom pomôcť členským štátom viesť konania o návrate prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov, najmä poskytovaním:

a)  tlmočníckych služieb;

b)  praktických informácií vrátane ich analýz a odporúčaní týkajúcich sa tretích krajín návratu relevantných pre vykonávanie tohto nariadenia, ak je to potrebné v spolupráci s ostatnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, najmä s Európskym podporným úradom pre azyl;

c)  poradenstva ▌v oblasti vykonávania a riadenia konaní o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES ▌;

d)  poradenstva a pomoci pri vykonávaní opatrení prijatých členskými štátmi v súlade so smernicou 2008/115/ES a s medzinárodným právom, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dostupnosti navrátilcov na účely návratu a na zabránenie ich úteku, a poradenstva o alternatívach k zadržiavaniu;

e)  vybavenia, kapacít a odborníkov na vykonávanie rozhodnutí o návrate a identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.  Agentúra sa zameriava na vytváranie súčinnosti a prepojenie sietí a programov financovaných Úniou v oblasti návratu v úzkej spolupráci s Komisiou a za podpory príslušných zainteresovaných strán vrátane Európskej migračnej siete.

Článok 50

Systémy výmeny informácií a riadenie návratu

1.   Agentúra prevádzkuje a ďalej rozvíja integrovanú platformu riadenia návratov v súlade s článkom 49 ods. 1 písm. d) na spracúvanie ▌informácií vrátane osobných údajov, ktoré boli oznámené z národných systémov riadenia návratov členských štátov a ktoré agentúra potrebuje na poskytovanie technickej a operačnej pomoci ▌. Osobné údaje môžu zahŕňať len biografické údaje alebo zoznamy cestujúcich, ak poskytnutie takýchto údajov je potrebné na účely pomoci agentúry pri koordinácii alebo organizácii návratových operácií do tretích krajín bez ohľadu na dopravný prostriedok. Takéto údaje sa zasielajú na platformu, len keď sa prijme rozhodnutie o začatí operácie návratu, a vymažú sa hneď, ako sa operácia ukončí.

Biografické údaje sa oznámia platforme iba vtedy, keď nie sú prístupné členom tímov v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2018/1860 o používaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Platformu môže agentúra používať aj na účely bezpečného prenosu biografických alebo biometrických údajov vrátane všetkých druhov dokumentov, ktoré možno považovať za dôkaz prima facie o štátnej príslušnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate, ak je prenos takýchto osobných údajov potrebný na to, aby agentúra poskytla pomoc pri potvrdzovaní totožnosti a štátnej príslušnosti štátnych príslušníkov tretích krajín v jednotlivých prípadoch a na žiadosť členského štátu. Tieto údaje sa nesmú uchovávať na platforme a musia byť vymazané ihneď po potvrdení ich prijatia.

2.  Agentúra takisto vyvíja, zavádza a prevádzkuje informačné systémy a softvérové aplikácie umožňujúce výmenu informácií na účely návratu v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a na účely výmeny osobných údajov uvedených v článkoch 87 – 89.

3.  Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s príslušnými článkami 87, 88 a 89.

Článok 51

Návratové operácie

1.  Bez toho, aby bola hodnotená skutková podstata rozhodnutí o návrate, agentúra poskytuje technickú a operačnú pomoc a zabezpečuje koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, a to vrátane nájmu lietadiel na účely takýchto operácií, organizovania návratov pravidelnými letmi alebo inými dopravnými prostriedkami. Agentúra môže z vlastného podnetu so súhlasom dotknutého členského štátu koordinovať alebo organizovať návratové operácie.

2.  Členské štáty prostredníctvom platformy uvedenej v článku 50 ods. 1 poskytujú operačné údaje týkajúce sa návratov, ktoré agentúra potrebuje na posúdenie potrieb v súvislosti s návratom, a informujú agentúru o svojom predbežnom plánovaní, pokiaľ ide o počet navrátilcov a tretie krajiny návratu v súvislosti s príslušnými národnými návratovými operáciami, a o svojich potrebách pomoci alebo koordinácie agentúrou. Agentúra vypracuje a vedie priebežný operačný plán s cieľom poskytnúť žiadajúcim členským štátom potrebnú operačnú pomoc a posily vrátane technického vybavenia. Agentúra môže z vlastného podnetu so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť členského štátu a na základe posúdenia potrieb zahrnúť do priebežného operačného plánu dátumy a miesta určenia návratových operácií, ktoré považuje za potrebné. Riadiaca rada rozhodne na návrh výkonného riaditeľa o postupe vykonávania priebežného operačného plánu. Agentúra dostane od dotknutého členského štátu potvrdenie, že všetci navrátilci, ktorých sa týka návratová operácia organizovaná alebo koordinovaná agentúrou, dostali rozhodnutie o návrate, ktoré je vykonateľné.

Ak sú nasadené tímy uvedené v článku 2 ods. 18, pred návratom akéhokoľvek navrátilca konzultujú SIS s cieľom skontrolovať, či rozhodnutie o návrate bolo pozastavené alebo či bol výkon rozhodnutia o návrate odložený.

Priebežný operačný plán obsahuje prvky potrebné na vykonanie operácie návratu vrátane tých, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv, s odkazom na príslušné kódexy správania, ako aj odkazy, okrem iného, na postupy monitorovania, podávania správ a mechanizmus podávania sťažností.

3.  Agentúra môže poskytnúť technickú a operačnú pomoc a na žiadosť participujúcich členských štátov alebo z vlastného podnetu so súhlasom dotknutého členského štátu môže tiež zabezpečiť koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, pre ktoré tretia krajina návratu poskytne dopravné prostriedky a eskortnú skupinu pre nútený návrat (ďalej len „hromadné návratové operácie“). Participujúce členské štáty a agentúra zabezpečia, aby počas celej návratovej operácie bolo zaručené dodržiavanie základných práv, uplatňovanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ▌ primerané používanie prostriedkov obmedzenia a dôstojnosť navrátilca. Počas celej návratovej operácie až do príchodu do tretej krajiny návratu musí byť prítomný aspoň jeden zástupca členského štátu a jeden člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat vytvorenej z rezervy podľa článku 52 alebo z vnútroštátneho monitorovacieho systému participujúceho členského štátu.

4.  Výkonný riaditeľ bezodkladne vypracuje plán návratu pre hromadné návratové operácie. Výkonný riaditeľ a každý participujúci členský štát odsúhlasia plán opisujúci organizačné a procesné stránky hromadnej návratovej operácie, pričom sa prihliada na základné práva a riziká takýchto operácií. Na akékoľvek doplnenie alebo zmenu tohto plánu sa vyžaduje súhlas strán uvedených v odseku 3 a v tomto odseku.

▌Plán návratu pre hromadné návratové operácie je záväzný pre agentúru a každý participujúci členský štát. Zahŕňa všetky potrebné kroky na vykonanie hromadnej návratovej operácie.

5.   Každá návratová operácia, ktorú organizuje alebo koordinuje agentúra, sa monitoruje v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES. Monitorovanie nútených návratových operácií vykonáva člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat na základe objektívnych a transparentných kritérií a vzťahuje sa na celú návratovú operáciu, a to od fázy pred odchodom až po odovzdanie navrátilcov v tretej krajine návratu. Člen monitorovacej skupiny pre nútený návrat predloží správu o každej nútenej návratovej operácii výkonnému riaditeľovi, pracovníkovi pre základné práva a príslušným vnútroštátnym orgánom všetkých členských štátov zapojených do danej operácie. Výkonný riaditeľ, respektíve príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia v prípade potreby primerané nadväzné opatrenia.

5a.  Ak má agentúra obavy v súvislosti s dodržiavaním základných práv počas akéhokoľvek štádia návratovej operácie, informuje o tom participujúce členské štáty a Komisiu.

6.  Výkonný riaditeľ vyhodnocuje výsledky návratových operácií a každých šesť mesiacov postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a riadiacej rade podrobnú hodnotiacu správu zahŕňajúcu všetky návratové operácie vykonané v predchádzajúcom polroku spolu so zisteniami pracovníka pre základné práva. V záujme zvýšenia kvality, koherencie a účinnosti budúcich návratových operácií vypracuje rozsiahlu porovnávaciu analýzu týchto výsledkov. Výkonný riaditeľ zahrnie uvedenú analýzu do výročnej správy o činnosti agentúry.

7.  Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové operácie zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru, pričom uprednostňuje návratové operácie vykonávané viac než jedným členským štátom alebo návratové operácie z problémových oblastí (hotspotov) ▌.

Článok 52

Rezerva členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat

1.  Agentúra po riadnom zohľadnení stanoviska pracovníka pre základné práva vytvorí rezervu členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat z príslušných orgánov z členských štátov, ktorá vykonáva činnosti monitorovania núteného návratu v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES a ktorá bola vyškolená v súlade s článkom 62 tohto nariadenia.

2.  Riadiaca rada na návrh výkonného riaditeľa určí profil a počet členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat, ktorí budú k dispozícii pre túto rezervu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a celkového počtu.

Členské štáty sú zodpovedné za príspevok do tejto rezervy vymenovaním členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu, bez toho, aby bola prípadne dotknutá nezávislosť týchto členov monitorovacej skupiny podľa vnútroštátneho práva. Agentúra prispeje do tejto rezervy členmi monitorovacej skupiny pre základné práva, ako sa uvádza v článku 107a. Členmi rezervy sú členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí.

3.  Príspevok členských štátov k monitorovacej skupine pre nútený návrat pre návratové operácie a návratové intervencie na nasledujúci rok sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami dajú členské štáty na žiadosť agentúry k dispozícii členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá najmenej 21 pracovných dní pred plánovaným nasadením alebo päť pracovných dní v prípade rýchlej návratovej intervencie.

4.  Agentúra na požiadanie poskytne členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat participujúcim členským štátom, aby v ich mene monitorovali správne vykonávanie návratovej operácie a návratových intervencií počas ich trvania. Pre každú návratovú operáciu zahŕňajúcu deti poskytne členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat so špecifickými odbornými znalosťami z oblasti ochrany detí.

5.  Počas návratovej operácie alebo návratovej intervencie členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu. V súlade s článkom 94 zamestnanci agentúry nasadení ako členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat podliehajú disciplinárnym opatreniam stanoveným v služobnom poriadku.

Článok 53

Návratové tímy

1.  Na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy so súhlasom dotknutého členského štátu môže agentúra počas návratových intervencií nasadzovať návratové tímy, ktoré v prípade potreby pozostávajú aj z pracovníkov so špecifickými odbornými znalosťami v oblasti ochrany detí, v rámci tímov pre riadenie migrácie alebo podľa potreby s cieľom poskytnúť ďalšiu technickú a operačnú pomoc v oblasti návratu ▌.

2.  Na ▌návratové tímy sa primerane uplatňuje článok 41 ods. 2, 3, 4 a 5 a články 44, 45 a 46.

Článok 54

Návratové intervencie

1.  V situáciách, keď členský štát čelí bremenu pri vykonávaní povinnosti návratu navrátilcov, agentúra z vlastnej iniciatívy so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť daného členského štátu poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe návratovej intervencie. Tieto intervencie môžu spočívať v nasadení návratových tímov do hostiteľského členského štátu, kde budú poskytovať pomoc pri vykonávaní konaní o návrate a organizovaní návratových operácií z hostiteľského členského štátu.

Ustanovenia článku 51 sa uplatňujú aj na návratové operácie, ktoré agentúra organizuje alebo koordinuje v rámci návratových intervencií.

3.  V situáciách, keď členský štát čelí osobitným a neúmerným výzvam pri vykonávaní svojej povinnosti návratu navrátilcov, agentúra z vlastnej iniciatívy so súhlasom dotknutého členského štátu alebo na žiadosť daného členského štátu poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe návratovej intervencie. Tieto rýchle návratové intervencie môžu spočívať v rýchlom nasadení návratových tímov do hostiteľského členského štátu, kde budú poskytovať pomoc pri vykonávaní konaní o návrate a organizovaní návratových operácií z hostiteľského členského štátu.

4.  Výkonný riaditeľ v súvislosti s návratovou intervenciou bezodkladne vypracuje operačný plán po dohode s hostiteľským členským štátom a participujúcimi členskými štátmi. Uplatnia sa pritom príslušné ustanovenia článku 39.

5.  Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie o operačnom pláne čo najskôr a v prípade uvedenom v odseku 2 do piatich pracovných dní. Toto rozhodnutie sa bezodkladne písomne oznámi dotknutým členským štátom a riadiacej rade.

6.  Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové intervencie zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

Oddiel 9

Kapacity

Článok 55

Stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.  Súčasťou agentúry je stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s kapacitou vymedzenou v prílohe. V súlade s ročnou schémou dostupnosti stanovenou v prílohe I stály zbor tvoria tieto štyri kategórie pracovníkov:

a)  kategória 1: operační pracovníci agentúry zamestnaní v zmysle článku 94 ods. 1 a nasadzovaní ako členovia tímu v operačných oblastiach v súlade s článkom 56, ako aj zamestnanci zodpovední za fungovanie centrálnej jednotky ETIAS;

b)  kategória 2: operační pracovníci dlhodobo vyslaní do agentúry z členských štátov ako súčasť stáleho zboru ▌v súlade s článkom 57;

c)  kategória 3: operační pracovníci z členských štátov pripravení byť poskytnutí agentúre na krátkodobé nasadenie ako súčasť stáleho zboru v súlade s článkom 58;

ca)  kategória 4: rezerva rýchleho zásahu pozostávajúca z operačných pracovníkov z členských štátov, ktorí sú pripravení na nasadenie na účely rýchlych pohraničných zásahov v súlade s článkom 40 a 58a.

2.  Agentúra nasadzuje členov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže ako členov tímov riadenia hraníc, podporných tímov pre riadenie migrácie, návratových tímov v spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahoch alebo návratových intervenciách alebo v akýchkoľvek iných relevantných operačných činnostiach v členských štátoch alebo tretích krajinách. V súlade s článkom 83 sa takéto činnosti môžu vykonávať len so súhlasom dotknutého členského štátu alebo tretej krajiny. Skutočný rozsah nasadenia stáleho zboru závisí od operačných potrieb.

Nasadenie stáleho zboru by malo dopĺňať úsilie vyvíjané členskými štátmi.

3.  Pri poskytovaní pomoci členským štátom v súlade s článkom 83 ▌všetci členovia stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadení ako členovia tímu sú schopní vykonávať úlohy týkajúce sa kontroly hraníc alebo návratu, a to vrátane úloh vyžadujúcich si výkonné právomoci vymedzené v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v súlade s článkom 56 ods. 5 v prípade personálu agentúry.

Členovia stáleho zboru vrátane stálych zamestnancov musia spĺňať požiadavky týkajúce sa špecializovanej odbornej prípravy a profesionality, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/399 a v iných relevantných nástrojoch.

4.  Na návrh výkonného riaditeľa, po zohľadnení analýzy rizík vykonanej agentúrou, výsledkov posúdenia zraniteľnosti a cyklu viacročnej strategickej politiky a vychádzajúc z počtov a profilov, ktorými agentúra disponuje prostredníctvom svojich stálych zamestnancov a aktuálne vyslaných pracovníkov, riadiaca rada každoročne do 31. marca rozhodne:

-a)  o vymedzení profilov a požiadaviek na operačných pracovníkov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

a)  vychádzajúc z operačných potrieb na nasledujúci rok, o počte operačných pracovníkov v jednotlivých profiloch v kategóriách 1 až 3 v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, z ktorých sa zostavia tímy v nasledujúcom roku;

b)  o vymedzení kapacít stanovených v prílohe III a IV stanovením konkrétneho počtu a profilov operačných pracovníkov z jednotlivých členských štátov, ktorí budú v nasledujúcom roku vyslaní do agentúry v súlade s článkom 57 a vymenovaní v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s článkom 58;

ba)  o vymedzení kapacít stanovených v prílohe Va stanovením konkrétneho počtu a profilov operačných pracovníkov z jednotlivých členských štátov v rámci rezervy rýchleho zásahu, ktorí budú v nasledujúcom roku poskytnutí v prípade rýchlych pohraničných zásahov v súlade s článkami 40 a 58a v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

c)  o orientačnom viacročnom naplánovaní profilov na nasledujúce roky s cieľom uľahčiť dlhodobé plánovanie príspevkov členských štátov a nábor stálych zamestnancov agentúry.

4a.  Personál pre technické vybavenie poskytnutý v súlade s článkom 64 sa zohľadní ako súčasť príspevkov na nasledujúci rok na krátkodobé nasadenie poskytované členskými štátmi podľa článku 58. S cieľom pripraviť príslušné rozhodnutie riadiacej rady uvedené v odseku 4 príslušný členský štát do konca januára každého roka informuje agentúru o úmysle nasadiť technické vybavenie s príslušným obsluhujúcim personálom.

5.  Na účely článku 74 agentúra vytvorí a zabezpečí štruktúry velenia a kontroly pre potreby efektívneho nasadzovania stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na území tretích krajín.

6.  Dostatočný personál, ktorý môže dosiahnuť až 4 % z celkového počtu stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako sa vymedzuje v prílohe I, zo zamestnancov kategórie 1, môže agentúra prijať ako personál vykonávajúci podporné alebo monitorovacie funkcie pre zriadenie stáleho zboru, plánovanie a riadenie jeho operácií a pre obstaranie vlastného vybavenia agentúry.

7.  Personál uvedený v odseku 6, ako aj personál zodpovedný za fungovanie centrálnej jednotky ETIAS nesmie byť nasadený ako členovia tímu, musí sa však zahrnúť do prílohy I.

Článok 56

Stáli zamestnanci agentúry v stálom zbore európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.  Agentúra prispieva do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže svojimi stálymi zamestnancami (kategória 1), ktorí budú nasadzovaní do operačných oblastí ako členovia tímov s ▌úlohami a právomocami v súlade s článkom 83 vrátane úlohy prevádzkovania vlastného vybavenia agentúry.

1a.  Pri nábore agentúra zabezpečí výber uchádzačov, ktorí preukážu vysokú úroveň profesionality, uznávajú vysoké etické hodnoty a majú primerané jazykové znalosti.

2.  V súlade s článkom 62 ods. 2 ▌pracovníci po prijatí, ktorí budú nasadení ako členovia tímu, absolvujú potrebnú odbornú prípravu v súvislosti s pohraničnou strážou, prípadne návratmi vrátane základných práv, v súlade s profilmi stanovenými riadiacou radou podľa článku 55 ods. 4, pričom sa zohľadnia predtým nadobudnuté kvalifikácie a odborné skúsenosti v príslušných oblastiach.

Tento proces odbornej prípravy sa uskutočňuje v rámci špecializovaných programov odbornej prípravy vytvorených agentúrou a na základe dohôd s vybranými členskými štátmi, ktorá sa bude realizovať v špecializovaných inštitúciách odbornej prípravy a vzdelávania vrátane partnerských akadémií agentúry v členských štátoch. Po prijatí sa pre každého zamestnanca navrhnú primerané plány odbornej prípravy, čím sa zabezpečí ich neustála odborná kvalifikácia na plnenie úloh súvisiacich s pohraničnou strážou alebo návratmi, pričom sa plány odbornej prípravy pravidelne aktualizujú. Náklady na odbornú prípravu hradí v plnom rozsahu agentúra.

Zamestnanci, ktorí pôsobia ako technický personál, ktorý prevádzkuje vlastné vybavenie agentúry, nemusia prejsť úplnou odbornou prípravou v oblasti pohraničnej stráže alebo návratu.

3.  Agentúra zabezpečí také plnenie povinností svojich stálych zamestnancov ako členov tímov, ktoré zodpovedá najvyšším normám a v plnej miere rešpektuje základné práva, počas celého trvania ich zamestnaneckého pomeru. Pre každého zamestnanca sa navrhujú primerané plány odbornej prípravy, čím sa zabezpečí ich neustála odborná kvalifikácia na plnenie úloh súvisiacich s pohraničnou strážou alebo návratmi.

3a.  Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa:

a)  zriadi primeraný mechanizmus dohľadu na monitorovanie uplatňovania ustanovení o používaní sily stálymi zamestnancami agentúry vrátane pravidiel o podávaní správ a osobitných opatrení, pokiaľ ide o používanie sily počas nasadenia, a to aj disciplinárneho charakteru;

b)  stanoví pravidlá, na základe ktorých výkonný riaditeľ môže oprávniť stálych zamestnancov nosiť a použiť zbrane v súlade s článkom 83 ods. 5 vrátane povinnej spolupráce s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä s členským štátom, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, členským štátom pobytu a členským štátom úvodnej odbornej prípravy. Tieto pravidlá sa musia zaoberať aj tým, ako by si stáli zamestnanci mali tieto spôsobilosti udržiavať, najmä pokiaľ ide o manipuláciu so zbraňami vrátane pravidelne vykonávaných testov streľby;

c)  zavedie osobitné pravidlá na uľahčenie skladovania zbraní, munície a iného vybavenia v zabezpečených zariadeniach a ich prepravy do operačnej oblasti.

V súvislosti s pravidlami uvedenými v písmene a) by Komisia mala vydať stanovisko k súladu so služobným poriadkom podľa článku 110 služobného poriadku. O návrhu výkonného riaditeľa sa v súvislosti s písmenom a) vedú konzultácie s pracovníkom pre základné práva.

4.  Ostatní pracovníci agentúry, ktorí nie sú kvalifikovaní na vykonávanie funkcií súvisiacich s kontrolou hraníc alebo návratom, sa počas spoločných operácií nasadzujú len na koordinačné úlohy, úlohy v oblasti monitorovania základných práv a iné súvisiace úlohy. Nie sú súčasťou tímov.

5.  Stáli zamestnanci agentúry, ktorí majú byť nasadení ako členovia tímov v súlade s článkom 83, musia byť schopní plniť tieto úlohy, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, a to v súlade s profilmi stanovenými agentúrou a príslušnou odbornou prípravou:

a)  overovanie totožnosti a štátnej príslušnosti osôb vrátane kontroly v príslušných databázach EÚ a vnútroštátnych databázach;

b)  povoľovanie vstupu po hraničnej kontrole vykonanej na hraničných priechodoch v prípade splnenia podmienok vstupu stanovených v článku 6 Kódexu schengenských hraníc;

c)  odmietnutie vstupu po hraničnej kontrole vykonanej na hraničných priechodoch v prípade splnenia podmienok vstupu stanovených v článku 14 Kódexu schengenských hraníc;

d)  označovanie cestovných dokladov odtlačkom pečiatky v súlade s článkom 11 Kódexu schengenských hraníc;

e)  vydávanie víz alebo zamietanie žiadostí o udelenie víz na hraniciach v súlade s článkom 35 vízového kódexu a ukladanie príslušných údajov do VIS;

f)  hraničný dozor vrátane hliadkovania mimo hraničných priechodov s cieľom brániť neoprávnenému prekračovaniu hraníc, bojovať proti cezhraničnej kriminalite a prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekračujú hranicu neoprávnene, vrátane zachytenia/zadržania;

g)  registrovanie odtlačkov prstov osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc v systéme EURODAC (kategória 2) v súlade s kapitolou III nariadenia o systéme EURODAC;

h)  udržiavanie styku s tretími krajinami na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín a na účely získania cestovných dokladov pre štátnych príslušníkov tretích krajín podliehajúcich návratu;

i)  sprevádzanie štátnych príslušníkov tretích krajín podliehajúcich postupom nútenému návratu.

Článok 57

Účasť členských štátov v stálom zbore európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prostredníctvom dlhodobého vysielania

1.  Členské štáty prispievajú do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže operačnými pracovníkmi, ktorí sú vyslaní do agentúry ako členovia tímu (kategória 2). Trvanie jednotlivých vyslaní je 24 mesiacov. So súhlasom domovského členského štátu a agentúry sa môže individuálne nasadenie predĺžiť jedenkrát na ďalších 12 alebo 24 mesiacov. S cieľom uľahčiť vykonávanie systému finančnej podpory, ako sa uvádza v článku 61, sa vyslanie spravidla začína začiatkom kalendárneho roka.

2.  Každý členský štát je zodpovedný za zabezpečenie kontinuálneho prispievania operačnými pracovníkmi, ktorí budú pôsobiť ako vyslaní členovia tímov v súlade s prílohou III. Náklady pracovníkov nasadených v zmysle tohto článku sa uhrádzajú v súlade s článkom 94 ods. 7.

3.  Operační pracovníci vyslaní do agentúry majú ▌úlohy a právomoci ako členovia tímov v súlade s článkom 83. Členský štát, ktorý vyslal týchto operačných pracovníkov, sa považuje za ich domovský členský štát. O miestach a trvaní nasadenia vyslaných členov tímu rozhoduje počas ich vyslania výkonný riaditeľ na základe operačných potrieb. Agentúra počas nasadenia zabezpečuje nepretržitú odbornú prípravu operačných pracovníkov.

4.  Každý členský štát do 30. júna každého roka určí uchádzačov na vyslanie medzi svojimi operačnými pracovníkmi v súlade s konkrétnymi počtami a profilmi, o ktorých rozhodla riadiaca rada na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 55 ods. 4. Agentúra overí, či operační pracovníci navrhovaní členskými štátmi zodpovedajú vymedzeným profilom a majú potrebné jazykové zručnosti. Agentúra do 15. septembra schváli navrhovaných uchádzačov alebo v prípade nedodržania požadovaných profilov, nedostatočných jazykových zručností, pochybenia alebo porušenia platných predpisov pri predchádzajúcom nasadení ich odmietne a požiada členský štát, aby na nasadenie navrhol iného uchádzača.

5.  Ak z dôvodov vyššej moci nie je možné vyslať konkrétneho operačného pracovníka alebo tento pracovník nemôže vo svojom vyslaní pokračovať, dotknutý členský štát zabezpečí jeho nahradenie iným operačným pracovníkom s požadovaným profilom.

Článok 58

Účasť členských štátov v stálom zbore európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prostredníctvom dlhodobého vysielania

1.  Okrem každoročných vyslaní do 30. júna v súlade s článkom 57 členské štáty prispievajú do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže aj nominovaním príslušníkov pohraničnej stráže a iných relevantných pracovníkov do predbežného národného zoznamu disponibilných operačných pracovníkov na krátkodobé nasadenie (kategória 3) v súlade s kapacitami uvedenými v prílohe IV a podľa konkrétnych počtov profilov, o ktorých rozhodla riadiaca rada na nasledujúci rok, ako sa uvádza v článku 55 ods. 4. Predbežné národné zoznamy nominovaných operačných pracovníkov sa oznamujú agentúre. Konečná podoba ročného zoznamu sa potvrdí agentúre po ukončení ročných dvojstranných rokovaní do 1. decembra daného roka.

2.  Povinnosťou každého členského štátu je zabezpečiť, aby nominovaní operační pracovníci boli k dispozícii na žiadosť agentúry v súlade s pravidlami vymedzenými v tomto článku. Každý operačný pracovník je počas kalendárneho roka k dispozícii na obdobie do ▌4 mesiacov. Členské štáty však môžu rozhodnúť o nasadení konkrétneho zamestnanca na obdobie dlhšie ako 4 mesiace. Takéto predĺženie sa považuje za samostatný príspevok tohto členského štátu k tomu istému profilu alebo inému požadovanému profilu, ak zamestnanec má potrebné spôsobilosti. Náklady pracovníkov nasadených v zmysle tohto článku sa uhrádzajú v súlade s článkom 46 ods. 2.

2a.  Operační pracovníci vyslaní do agentúry podľa tohto článku majú úlohy a právomoci ako členovia tímov v súlade s článkom 83.

3.  Agentúra môže overiť, či operační pracovníci nominovaní členskými štátmi na krátkodobé nasadenie zodpovedajú vymedzeným profilom a majú potrebné jazykové zručnosti. V prípade ▌nedostatočných jazykových zručností, pochybenia alebo porušenia platných predpisov pri predchádzajúcom nasadení agentúra nominovaného operačného pracovníka odmietne. Agentúra takisto odmietne vymenovať operačných pracovníkov v prípade nesúladu s požadovanými profilmi s výnimkou prípadov, keď sú príslušní operační pracovníci kvalifikovaní pre iný profil pridelený tomuto členskému štátu. V prípade zamietnutia dotknutý členský štát zabezpečí výmenu s inými operačnými pracovníkmi, ktorí majú požadovaný profil.

4.  Agentúra každoročne do 31. júla požiada členské štáty, aby prispeli svojimi konkrétnymi operačnými pracovníkmi do spoločných operácií na nasledujúci rok v rámci požadovaného počtu a profilov. O obdobiach individuálneho nasadenia sa rozhoduje pri každoročných dvojstranných rokovaniach a dohodách medzi agentúrou a členskými štátmi.

4a.   V konečnom dôsledku každoročných dvojstranných rokovaní však členské štáty zabezpečia disponibilnosť operačných pracovníkov z národných zoznamov uvedených v odseku 1 na konkrétne nasadenie v takých počtoch a s takými profilmi, ako sa uvádza v žiadosti agentúry.

5.  Ak z dôvodov vyššej moci nie je možné vyslať konkrétneho operačného pracovníka v súlade s dohodami, dotknutý členský štát zabezpečí jeho nahradenie iným operačným pracovníkom zo zoznamu s požadovaným profilom.

6.  V prípade zvýšených potrieb posilnenia prebiehajúcej spoločnej operácie alebo potreby spustenia rýchleho pohraničného zásahu alebo novej spoločnej operácie, ktorá nebola uvedená v príslušnom ročnom pracovnom programe, ani jemu zodpovedajúcom výsledku výročných dvojstranných rokovaní, nasadenie sa vykoná v rámci kapacít stanovených v prílohe IV. Výkonný riaditeľ bezodkladne informuje členské štáty o dodatočných potrebách, pričom uvedie možné počty operačných pracovníkov a profilov, ktoré majú poskytnúť jednotlivé členské štáty. Keď výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát odsúhlasia pozmenený operačný plán, prípadne nový operačný plán, výkonný riaditeľ predloží oficiálnu žiadosť o počet a profily operačných pracovníkov. Bez toho, aby bol dotknutý článok 40, každý členský štát nasadí príslušných členov tímov do 20 pracovných dní od podania uvedenej oficiálnej žiadosti.

7.  Ak z analýzy rizík alebo akéhokoľvek dostupného posúdenia zraniteľnosti vyplýva, že členský štát čelí situácii, ktorá by podstatne ovplyvnila plnenie vnútroštátnych úloh, tento členský štát prispeje operačnými pracovníkmi v súlade s požiadavkami agentúry uvedenými v odseku 4 alebo 6 tohto článku. Tieto príspevky však súhrnne nepresiahnu polovicu jeho kapacít stanovených v prílohe IV ▌pre daný rok. Ak sa členský štát odvoláva na takúto mimoriadnu situáciu, agentúre písomne uvedie komplexné dôvody a informácie o situácii a obsah týchto informácií sa zahrnie do správy uvedenej v článku 65.

8.  Dĺžku vyslania na konkrétnu operáciu určí domovský členský štát, ale v žiadnom prípade nesmie byť kratšia než 30 dní okrem prípadu, keď operácia, súčasťou ktorej je vyslanie, trvá kratšie než 30 dní.

9.  Technický personál zohľadnený na účely príspevkov členských štátov v súlade s článkom 55 ods. 4a sa v súlade s dohodami dosiahnutými v každoročných dvojstranných rokovaniach nasadzuje len v prípade príslušných položiek technického vybavenia, ako sa uvádza v článku 64 ods. 9.

Odchylne od odseku 1 členské štáty zahrnú do ročného zoznamu technický personál uvedený v predchádzajúcom odseku až po skončení každoročných dvojstranných rokovaní. Príslušný ročný zoznam môžu upraviť v prípade akýchkoľvek zmien technického personálu počas príslušného roka a tieto zmeny oznámia agentúre.

Overenie uvedené v odseku 3 sa netýka právomocí na prevádzku technického vybavenia.

Členovia personálu, ktorí majú výlučne technické úlohy, sa uvedú v národnom ročnom zozname len podľa funkcií.

Trvanie nasadenia technického personálu sa určí v súlade s článkom 64.

Článok 58a

Účasť členských štátov v stálom zbore európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu

1.  Členské štáty prispievajú do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže pomocou rezervy rýchleho zásahu (kategória 4), ktorá sa má aktivovať na rýchle pohraničné zásahy v súlade s článkom 38 ods. 2 a článkom 40 za predpokladu, že pre príslušný rýchly pohraničný zásah už bol plne nasadený personál kategórie 1 až 3.

2.  Každý členský štát je zodpovedný za zabezpečenie disponibility operačných pracovníkov na základe konkrétneho počtu profilov, o ktorých riadiaca rada rozhodla pre nasledujúci rok, ako je uvedené v článku 55 ods. 4, a to na žiadosť agentúry v rámci kapacít stanovených v prílohe Va a v súlade s opatreniami stanovenými v tomto článku. Každý operačný pracovník je počas kalendárneho roka k dispozícii na obdobie do 4 mesiacov.

3.  Konkrétne nasadenie v rámci rýchlych pohraničných zásahov z rezervy rýchleho zásahu sa uskutočňuje v súlade s článkom 40 ods. 8a a 9.

Článok 59

Preskúmanie ▌stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.  Komisia do 31. decembra 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade ▌preskúmanie celkového počtu a zloženia stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane výšky príspevkov jednotlivých členských štátov do stáleho zboru, ako aj jeho odbornej prípravy, odborných znalostí a profesionality, a to najmä na základe správ uvedených v článku 65 a článku 62 ods. 8a. Preskúmanie sa zameria aj na to, či sa rezerva rýchleho zásahu zachová ako súčasť stáleho zboru.

V preskúmaní sa opisujú a zohľadňujú existujúce a potenciálne operačné potreby stáleho zboru v oblasti kapacít rýchleho zásahu, ako aj významné okolnosti, ktoré majú vplyv na národné kapacity členských štátov prispievať do stáleho zboru a vývoj stálych zamestnancov pre príspevky agentúry.

2.  V prípade potreby Komisia do marca 2024 predloží príslušné návrhy na zmenu príloh I, III, IV a Va. Ak Komisia návrh nepredloží, musí vysvetliť svoje dôvody.

Článok 60

Vysunuté pracoviská

1.  Agentúra môže so súhlasom hostiteľského členského štátu alebo v prípade výslovného začlenenia tejto možnosti do dohody o štatúte s hostiteľskou treťou krajinou zriadiť vysunuté pracoviská na území tohto členského štátu alebo tretej krajiny s cieľom uľahčiť a zlepšiť koordináciu operačných činností, a to aj v oblasti návratu, ktoré agentúra organizuje v tomto členskom štáte, v susednom regióne alebo v tretej krajine, a zabezpečiť efektívne riadenie ľudských a technických zdrojov agentúry. Vysunuté pracoviská ▌sa zriaďujú v súlade s operačnými potrebami na obdobie, ktoré agentúra potrebuje na vykonávanie dôležitých operačných činností v danom členskom štáte, ▌v susednom regióne alebo v dotknutej tretej krajine. Toto obdobie sa môže v prípade potreby predĺžiť.

Pred zriadením vysunutého pracoviska sa dôkladne posúdi a vypočíta vplyv na rozpočet a príslušné sumy sa vopred stanovia v rozpočte.

2.  Agentúra a hostiteľský členský štát alebo hostiteľská tretia krajina, v ktorej je zriadené vysunuté pracovisko, ▌vykonajú opatrenia potrebné na zabezpečenie čo najlepších podmienok potrebných na plnenie úloh pridelených vysunutému pracovisku. Miesto zamestnania zamestnancov pracujúcich na vysunutých pracoviskách sa stanoví v súlade s článkom 94 ods. 2.

3.  V prípade potreby vysunuté pracoviská:

a)  poskytujú operačnú a logistickú podporu a zabezpečujú koordináciu činností agentúry v dotknutých operačných oblastiach;

b)  poskytujú operačnú podporu členskému štátu alebo tretej krajine v dotknutých operačných oblastiach;

c)  monitorujú činnosti tímov agentúry a podávajú pravidelné hlásenia ústrediu;

d)  spolupracujú s hostiteľskými členskými štátmi alebo hostiteľskou treťou krajinou vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa praktického vykonávania operačných činností organizovaných agentúrou v danom členskom štáte alebo tretej krajine vrátane akýchkoľvek ďalších záležitostí, ktoré môžu vyplynúť v priebehu týchto činností;

e)  podporujú spoluprácu koordinačného úradníka uvedeného v článku 45 s participujúcimi členskými štátmi vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa ich príspevku k operačným činnostiam organizovaným agentúrou a v prípade potreby pôsobia ako styčný článok s ústredím;

f)  poskytujú podporu koordinačnému úradníkovi, ako aj členom monitorovacej skupiny pre základné práva určených na monitorovanie operačných činností pri uľahčovaní koordinácie a komunikácie v prípade potreby medzi tímami agentúry a príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu alebo hostiteľskej tretej krajiny a pri všetkých relevantných úlohách;

g)  organizujú logistickú podporu v súvislosti s nasadením členov tímov a nasadením a používaním technického vybavenia;

h)  poskytujú všetku ďalšiu logistickú podporu v súvislosti s operačnou oblasťou, za ktorú zodpovedajú, s cieľom uľahčiť bezproblémový priebeh operačných činností organizovaných agentúrou;

i)  poskytujú podporu styčnému dôstojníkovi agentúry, a to bez toho, aby boli dotknuté jeho úlohy a funkcie uvedené v článku 32, s cieľom identifikovať prípadné aktuálne alebo budúce výzvy týkajúce sa riadenia hraníc v oblasti, za ktorú zodpovedajú, alebo vykonávania acquis v oblasti návratu a podávajú pravidelné hlásenia ústrediu;

j)  zabezpečujú efektívnu správu vlastného vybavenia agentúry v oblastiach jej pôsobenia, a to vrátane prípadnej registrácie, dlhodobej údržby a akejkoľvek potrebnej logistickej podpory.

4.  Každé vysunuté pracovisko riadi zástupca agentúry vymenovaný výkonným riaditeľom. Vymenovaný vedúci vysunutého pracoviska dohliada na celkovú prácu pracoviska a vystupuje ako jednotné kontaktné miesto pracoviska s ústredím.

5.  Riadiaca rada na návrh výkonného riaditeľa rozhoduje o zriadení, zložení, dobe zriadenia a v prípade potreby aj o predĺžení doby zriadenia vysunutého pracoviska, pričom berie do úvahy názor Komisie a súhlas členského štátu, na ktorého území sa nachádza dané vysunuté pracovisko. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov s hlasovacím právom.

5a.  Hostiteľský členský štát, v ktorom je zriadené vysunuté pracovisko, poskytne agentúre pomoc na zabezpečenie prevádzkovej kapacity.

6.  Výkonný riaditeľ podáva štvrťročnú správu riadiacej rade o činnostiach vysunutých pracovísk. Činnosti vysunutých pracovísk sa opisujú v samostatnej časti výročnej správy o činnosti uvedenej v článku 98 ods. 2 písm. j).

Článok 61

Finančná podpora na rozvoj stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.  Členské štáty majú nárok získať raz ročne finančné prostriedky vo forme financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, s cieľom podporovať rozvoj ľudských zdrojov na účely zabezpečenia svojich príspevkov do stáleho zboru európskej ▌pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s prílohami III a IV a v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ktoré sa vyplácajú na konci príslušného roka a po splnení podmienok stanovených v súlade s odsekmi 3 a 4. Toto financovanie je založené na referenčnej sume stanovenej v odseku 2 a predstavuje:

a)  100 % referenčnej sumy vynásobenej počtom operačných pracovníkov alebo iných príslušníkov, ktorí bolo určení na rok n+ na nasadenie v súlade s prílohou III;

b)  37 % referenčnej sumy vynásobenej počtom operačných pracovníkov účinne nasadených v súlade s článkom 58 v rámci limitu stanoveného v prílohe IV a s článkom 58a v rámci limitu stanoveného v prílohe Va;

c)  50 % referenčnej sumy vynásobenej počtom operačných pracovníkov, ktorých agentúra prijala ako stálych zamestnancov. Táto jednorazová platba sa vzťahuje na zamestnancov odchádzajúcich z vnútroštátnych služieb, ktorí v čase prijatia do zamestnania agentúrou nie sú v aktívnom služobnom pomere viac ako 15 rokov.

2.  Referenčná suma uvedená v odseku 1 sa rovná ročnému základnému platu zmluvného zamestnanca vo funkčnej skupine III platovej triede 8 stupni 1, ktorý je vymedzený v súlade s článkom 93 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie (ďalej len „PZOZ“), a podlieha korekčným koeficientom uplatniteľným v príslušnom členskom štáte.

3.  Ročná suma uvedená v odseku 1 písm. a) je splatná pod podmienkou, že členské štáty zodpovedajúco zvýšia celkový počet príslušníkov svojej národnej pohraničnej stráže prijatím nových operačných pracovníkov v príslušnom období. Informácie relevantné na účely vykazovania sa poskytujú agentúre pri každoročných dvojstranných rokovaniach a v nasledujúcom roku sa overia prostredníctvom posúdenia zraniteľnosti. Ročná suma uvedená v odseku 1 písm. b) je plne splatná vo vzťahu k počtu operačných pracovníkov, ktorí boli účinne nasadení na súvislé alebo nesúvislé obdobie v dĺžke 4 mesiace v súlade s článkom 58 v rámci limitu stanoveného v prílohe IV a v súlade s článkom 58a v rámci limitu stanoveného v prílohe Va. Pre účinné nasadenia uvedené v odseku 1 písm. b) sa platby vypočítajú na pomernom základe založenom na referenčnom období 4 mesiacov.

Zálohová platba súvisiaca s ročnými platbami súm uvedených v odseku 1 písm. a) a b) sa poskytne po predložení osobitnej a odôvodnenej žiadosti prispievajúceho členského štátu.

4.  Komisia prijme podrobné pravidlá týkajúce sa mechanizmu ročnej platby a monitorovania príslušných podmienok stanovených v odseku 3 prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom uvedeným v článku 117 ods. 3. Tieto pravidlá zahŕňajú podmienky pre zálohové platby pri plnení podmienok stanovených v odseku 3, ako aj spôsoby pomerného výpočtu vrátane prípadov, keď by nasadenie technického personálu výnimočne presiahlo maximálne národné príspevky stanovené v prílohe IV.

4a.  Agentúra a členské štáty zabezpečia pri vykonávaní finančnej podpory podľa tohto článku dodržiavanie zásad spolufinancovania a predchádzania dvojitému financovaniu.

Článok 62

Odborná príprava

1.  Agentúra s prihliadnutím na plán kapacít uvedený v článku 9 ods. 4, ak je k dispozícii, a v spolupráci s príslušnými subjektmi členských štátov zodpovednými za odbornú prípravu a vo vhodných prípadoch s Európskym podporným úradom pre azyl, Agentúrou Európskej únie pre základné práva, agentúrou eu-LISA a agentúrou CEPOL vytvoria osobitné nástroje odbornej prípravy vrátane špecifickej odbornej prípravy zameranej na ochranu detí a ďalších osôb v zraniteľnom postavení. Obsah odbornej prípravy zohľadňuje príslušné výsledky výskumu a osvedčené postupy. Príslušníkom pohraničnej stráže, špecialistom na návrat, členom eskortnej skupiny, členom monitorovacej skupiny pre nútený návrat a ostatným príslušným pracovníkom, ktorí sú členmi stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj monitorovacej skupiny pre nútený návrat a monitorovacej skupiny pre základné práva agentúra poskytne špecializovanú odbornú prípravu týkajúcu sa ich úloh a právomocí. Odborníci z radov zamestnancov agentúry uskutočnia pravidelné cvičenia týchto príslušníkov pohraničnej stráže a ostatných členov tímu v súlade s harmonogramom špecializovanej odbornej prípravy ▌uvedeným v ročnom pracovnom programe agentúry.

2.  Agentúra zabezpečí, aby všetci pracovníci prijatí ako operační pracovníci stáleho zboru európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, ktorí majú byť nasadení ako členovia tímov, absolvovali primeranú odbornú prípravu, okrem odbornej prípravy uvedenej v článku 56 ods. 2 a 3, ktorá bude zameraná na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane, usmernení na účely identifikácie osôb, ktoré hľadajú ochranu, a ich nasmerovania na príslušné postupy, usmernení týkajúcich sa osobitných potrieb detí vrátane maloletých osôb bez sprievodu, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb vyžadujúcich bezodkladnú lekársku pomoc a iných osobitne zraniteľných osôb a pátrania a záchrany, ak sa majú zúčastniť na operáciách na mori, a to ešte pred prvým nasadením v operačných činnostiach organizovaných agentúrou. Táto odborná príprava zahŕňa aj používanie sily v súlade s prílohou V. Agentúra na tento účel a na základe dohôd s vybranými členskými štátmi realizuje potrebné programy odbornej prípravy v ich špecializovaných inštitúciách odbornej prípravy a vzdelávania vrátane partnerských akadémií agentúry v členských štátoch. Náklady na odbornú prípravu hradí v plnom rozsahu agentúra.

2a.  Agentúra na tento účel opísaný v odseku 2 a na základe dohôd s vybranými členskými štátmi realizuje potrebné programy odbornej prípravy v ich špecializovaných inštitúciách odbornej prípravy a vzdelávania vrátane partnerských akadémií agentúry v členských štátoch. Zabezpečí, aby sa odborná príprava riadila spoločnými základnými učebnými osnovami, bola harmonizovaná a podporovala vzájomné porozumenie a spoločnú kultúru založenú na hodnotách zakotvených v zmluvách. Náklady na odbornú prípravu hradí v plnom rozsahu agentúra.

Agentúra môže po získaní súhlasu riadiacej rady vytvoriť stredisko odbornej prípravy agentúry s cieľom ešte viac uľahčiť začlenenie spoločnej európskej kultúry do poskytovanej odbornej prípravy.

3.  Agentúra prijme potrebné iniciatívy s cieľom zabezpečiť, aby všetci operační pracovníci z členských štátov, ktorí sú súčasťou tímov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, absolvovali pred svojou účasťou na operačných činnostiach organizovaných agentúrou odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane, usmernení na účely identifikácie osôb, ktoré hľadajú ochranu, a ich nasmerovanie na príslušné postupy, usmernení týkajúcich sa osobitných potrieb detí vrátane maloletých bez sprievodu, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb vyžadujúcich bezodkladnú lekársku pomoc a iných osobitne zraniteľných osôb a pátrania a záchrany, ak sa majú zúčastniť na operáciách na mori.

4.  Agentúra prijme potrebné kroky s cieľom zabezpečiť odbornú prípravu pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom, ktorí sú pridelení do stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a do rezervy uvedenej v článku 52. Agentúra zabezpečí, aby jej zamestnanci a všetci pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na návratových operáciách a návratových intervenciách, absolvovali pred svojou účasťou na operačných činnostiach organizovaných agentúrou odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a usmerňovania zraniteľných osôb.

5.  Agentúra vypracuje a ďalej rozvíja spoločné základné učebné osnovy pre odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže a na európskej úrovni poskytuje odbornú prípravu inštruktorom príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže členských štátov, ktorá je okrem iného zameraná aj na problematiku základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a príslušného námorného práva, ako aj spoločné učebné osnovy pre odbornú prípravu pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom. Cieľom spoločných základných učebných osnov je presadzovať najprísnejšie normy a najlepšie postupy pri vykonávaní právnych predpisov Únie v oblasti riadenia hraníc a návratu. Agentúra vypracuje spoločné učebné osnovy po porade s konzultačným fórom a pracovníkom pre základné práva. Členské štáty začlenia spoločné základné učebné osnovy do odbornej prípravy, ktorú poskytujú príslušníkom svojej vnútroštátnej pohraničnej stráže a pracovníkom zapojených do úloh súvisiacich s návratom.

6.  Agentúra ponúkne pre úradníkov príslušných vnútroštátnych služieb členských štátov, a v relevantných prípadoch i tretích krajín, aj doplnkové kurzy odbornej prípravy a semináre na témy, ktoré sa týkajú kontroly vonkajších hraníc a návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

7.  Agentúra môže organizovať činnosti odbornej prípravy v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

8.  Agentúra vytvorí výmenný program umožňujúci príslušníkom pohraničnej stráže zapojeným do tímov a personálu, ktorý je súčasťou európskych intervenčných návratových tímov, získať poznatky alebo špecifické odborné vedomosti na základe skúseností a osvedčených postupov v zahraničí pri práci s príslušníkmi pohraničnej stráže a pracovníkmi zapojenými do úloh súvisiacich s návratom v inom členskom štáte než ich vlastnom.

8a.  Agentúra zavedie a bude ďalej rozvíjať interný mechanizmus kontroly kvality s cieľom zaistiť vysokú úroveň odbornej prípravy, odborných znalostí a profesionality všetkých svojich stálych zamestnancov, najmä operačných pracovníkov, ktorí sa zapájajú do operačných činností agentúry. Agentúra na základe zavedenia mechanizmu kontroly kvality pripraví výročnú hodnotiacu správu, ktorá sa pripojí k výročnej správe o činnosti predkladanej Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 63

Nadobudnutie alebo prenajímanie technického vybavenia

1.  Agentúra môže nadobúdať samostatne alebo v spoluvlastníctve s členským štátom, respektíve si prenajímať technické vybavenie, ktoré sa má použiť počas spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, činností v oblasti návratu vrátane návratových operácií, návratových intervencií, nasadenia podporných tímov pre riadenie migrácie alebo v rámci projektov technickej pomoci v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

2.  Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa po získaní kladného stanoviska Komisie vypracuje komplexnú viacročnú stratégiu spôsobu rozvíjania vlastných technických kapacít agentúry, pričom zohľadňuje cyklus viacročnej strategickej politiky európskeho integrovaného riadenia hraníc vrátane plánu kapacít uvedeného v článku 9 ods. 4, ak je k dispozícii, a rozpočtové zdroje vyčlenené na tento účel vo viacročnom finančnom rámci. Rozhodnutie riadiacej rady vychádza z návrhu výkonného riaditeľa. Na to, aby sa zabezpečil súlad s uplatniteľným právnym, finančným a politickým rámcom, výkonný riaditeľ predloží tento návrh po tom, čo získal pozitívne stanovisko od Komisie.

Stratégiu dopĺňa podrobný plán vykonávania, ktorým sa určuje harmonogram nadobúdania alebo prenájmu, plán obstarávania a zmiernenia rizík. Ak stratégia a plán nie sú v súlade so stanoviskom Komisie, agentúra jej pošle odôvodnenie svojich rozhodnutí. Po prijatí stratégie sa plán vykonávania stáva súčasťou zložky viacročného plánovania v programovom dokumente uvedenom v článku 98 ods. 2 písm. k).

3.  Agentúra môže nadobúdať technické vybavenie na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa po porade s riadiacou radou a v súlade s platnými pravidlami obstarávania. Pred každým nadobudnutím alebo prenájmom vybavenia, ktoré predstavuje pre agentúru značné náklady, sa uskutoční dôkladná analýza potrieb a nákladov a prínosov. Všetky výdavky tohto typu sa uvedú v rozpočte agentúry prijatom riadiacou radou.

4.  Ak agentúra nadobudne alebo si prenajme väčšie technické vybavenie, ako napríklad lietadlá, vrtuľníky, služobné vozidlá alebo plavidlá, uplatňujú sa tieto podmienky:

a)  v prípade nadobudnutia agentúrou alebo v rámci spoluvlastníctva sa agentúra dohodne s jedným členským štátom, že tento členský štát zabezpečí registráciu vybavenia ako vybavenia verejnej správy v súlade s príslušnými právnymi predpismi tohto členského štátu vrátane výsad a imunít pre takého technické vybavenie podľa medzinárodného práva;

b)  v prípade prenájmu sa vybavenie zaregistruje v členskom štáte.

5.  Na základe vzorovej dohody vypracovanej agentúrou a schválenej riadiacou radou sa členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, dohodne s agentúrou na podmienkach zabezpečujúcich prevádzkyschopnosť vybavenia. V prípade prostriedkov v spoločnom vlastníctve sa v podmienkach upravia aj obdobia plnej dostupnosti prostriedkov pre agentúru a určí sa spôsob využívania vybavenia, ako aj osobitné ustanovenia týkajúce sa rýchleho nasadenia pri rýchlych pohraničných zásahoch, a financovanie týchto aktív.

6.  Ak agentúra nemá požadovaných kvalifikovaných stálych zamestnancov, členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, alebo dodávateľ technického vybavenia poskytnú potrebných odborníkov a technický personál na právne podloženú a bezpečnú obsluhu technického vybavenia v súlade so vzorovou dohodou uvedenou v odseku 5 a naplánovanú na základe každoročných dvojstranných rokovaní uvedených v článku 64 ods. 9. V takom prípade technické vybavenie vo výlučnom vlastníctve agentúry musí byť agentúre sprístupnené na jej žiadosť a členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, sa nemôže odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v článku 64 ods. 8.

Ak členský štát požiada o poskytnutie technického vybavenia a operačných pracovníkov, agentúra zohľadní konkrétne prevádzkové problémy, ktorým tento členský štát čelí v čase podania žiadosti.

Článok 64

Rezerva technického vybavenia

1.  Agentúra zriadi a vedie centralizovaný register vybavenia v rezerve technického vybavenia, ktorú tvorí vybavenie vo vlastníctve buď členských štátov alebo agentúry a vybavenie v spoločnom vlastníctve členských štátov a agentúry určené na jej operačné činnosti.

2.  Vybavenie vo výlučnom vlastníctve agentúry je kedykoľvek plne dostupné na účel nasadenia, ako sa uvádza v článku 63 ods. 5.

3.  Vybavenie, ktoré je vo viac ako 50-percentnom spoluvlastníctve agentúry, je tiež dostupné na účel nasadenia v súlade s dohodou medzi členským štátom a agentúrou, ako sa uvádza v článku 63 ods. 5.

4.  Agentúra zabezpečí kompatibilitu a interoperabilitu vybavenia uvedeného v rezerve technického vybavenia.

5.  Na tento účel agentúra v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou vymedzí technické normy, ktoré má spĺňať vybavenie v prípade potreby na účely jeho použitia pri činnostiach agentúry. Vybavenie, ktoré má agentúra nadobudnúť samostatne alebo v spoluvlastníctve, a vybavenie vo vlastníctve členských štátov, ktoré je uvedené v rezerve technického vybavenia, musí spĺňať uvedené normy.

6.  Riadiaca rada na návrh výkonného riaditeľa a s prihliadnutím na analýzu rizík vykonanú agentúrou a výsledky posúdenia zraniteľnosti určí do 31. marca minimálny kontingent technického vybavenia, ktoré je potrebné na plnenie potrieb agentúry v nasledujúcom roku, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, nasadenie podporných tímov pre riadenie migrácie, vykonávanie rýchlych pohraničných zásahov a činností v oblasti návratu vrátane návratových operácií a návratových intervencií. V minimálnom kontingente technického vybavenia je zahrnuté aj vlastné vybavenie agentúry. V tom istom rozhodnutí sa stanovia aj pravidlá týkajúce sa nasadzovania technického vybavenia v operačných činnostiach.

Ak sa ukáže, že minimálny kontingent technického vybavenia nie je dostatočný na realizáciu operačného plánu dohodnutého pre takéto činnosti, agentúra ho zreviduje podľa odôvodnených potrieb a dohody s členskými štátmi.

7.  Rezerva technického vybavenia obsahuje minimálny kontingent vybavenia označený agentúrou ako potrebný podľa jednotlivých druhov technického vybavenia. Vybavenie uvedené v rezerve technického vybavenia sa použije počas spoločných operácií, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových intervencií.

8.  Súčasťou rezervy technického vybavenia je rezerva technického vybavenia pre rýchly zásah obsahujúca obmedzený kontingent vybavenia potrebný na prípadné rýchle pohraničné zásahy. Príspevky členských štátov do rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah sa plánujú v súlade s každoročnými dvojstrannými rokovaniami a dohodami uvedenými v odseku 9. V súvislosti s vybavením uvedeným v zozname položiek tejto rezervy sa členské štáty nemôžu odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 9.

Vybavenie uvedené v tomto zozname spolu s príslušnými zamestnancami pošlú dotknuté členské štáty na účely nasadenia na cieľové miesto čo najskôr, avšak v každom prípade najneskôr do 10 dní odo dňa schválenia operačného plánu.

Agentúra prispeje do tejto rezervy vybavením, ktoré má k dispozícii, ako sa uvádza v článku 63 ods. 1.

9.  Členské štáty prispievajú do rezervy technického vybavenia. Príspevok členských štátov do rezervy a nasadenie technického vybavenia na konkrétne operácie sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami a v rozsahu, v akom tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok, členské štáty na žiadosť agentúry poskytnú svoje technické vybavenie na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Ak sa členský štát odvoláva na takúto výnimočnú situáciu, musí agentúre písomne poskytnúť vyčerpávajúce dôvody a informácie o situácii, obsah ktorých je zahrnutý do správy uvedenej v odseku 13. Agentúra žiadosť predkladá minimálne 45 dní pred plánovaným nasadením väčšieho technického vybavenia a 30 dní pred plánovaným nasadením iného vybavenia. Príspevky do rezervy technického vybavenia sa každoročne preskúmajú.

10.  Na návrh výkonného riaditeľa riadiaca rada každoročne rozhoduje o pravidlách týkajúcich sa technického vybavenia vrátane požadovaného celkového minimálneho kontingentu podľa jednotlivých druhov technického vybavenia a o podmienkach nasadenia a o náhrade nákladov, ako aj o obmedzenom kontingente technického vybavenia rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah. Na účely rozpočtu by riadiaca rada mala prijať toto rozhodnutie každoročne do 31. marca.

11.  V prípade rýchleho pohraničného zásahu sa primerane uplatní článok 40 ods. 11.

12.  Ak sa po stanovení minimálneho kontingentu technického vybavenia objavia nepredvídané potreby technického vybavenia pre spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah, ktoré nemožno pokryť z rezervy technického vybavenia ani z rezervy technického vybavenia pre rýchly zásah, členské štáty poskytnú v prípade možnosti agentúre ad hoc na základe jej žiadosti potrebné technické vybavenie na účel nasadenia.

13.  Výkonný riaditeľ pravidelne podáva riadiacej rade správu o zložení a nasadení vybavenia, ktoré je súčasťou rezervy technického vybavenia. Ak sa nedosiahne minimálny kontingent technického vybavenia požadovaný pre rezervu, výkonný riaditeľ o tom bezodkladne informuje riadiacu radu. Riadiaca rada urýchlene prijme rozhodnutie o prioritách pri nasadení technického vybavenia a vykoná potrebné kroky na odstránenie nedostatku. Riadiaca rada informuje Komisiu o nedostatku a krokoch, ktoré vykonala. Komisia o nich a o svojom vlastnom posúdení následne informuje Európsky parlament a Radu.

14.  Členské štáty zaregistrujú v rezerve technického vybavenia všetky dopravné prostriedky a materiálno-technické vybavenie zakúpené v rámci osobitných činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014(30) alebo v relevantných prípadoch z akýchkoľvek iných budúcich vyhradených prostriedkov Únie uvoľnených pre členské štáty s jasným cieľom zvýšiť prevádzkovú kapacitu agentúry. Toto technické vybavenie tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok.

Technické vybavenie, ktoré je spolufinancované v rámci osobitných opatrení Fondu pre vnútornú bezpečnosť alebo z akýchkoľvek iných budúcich vyhradených prostriedkov Únie, ako sa stanovuje v prvom pododseku, členské štáty sprístupnia agentúre na jej žiadosť prostredníctvom každoročných dvojstranných rokovaní. Každý kontingent sa uvoľní minimálne na obdobie do 4 mesiacov, ako sa plánuje v každoročných dvojstranných rokovaniach. Členský štát môže rozhodnúť o nasadení príslušného vybavenia na obdobie dlhšie ako 4 mesiace. V prípade operácie uvedenej v článku 40 alebo v článku 43 tohto nariadenia sa nemôžu odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 9 tohto článku.

15.  Agentúra vedie záznamy o rezerve technického vybavenia podľa týchto kritérií:

a)  klasifikácia podľa druhu vybavenia a typu operácie;

b)  klasifikácia podľa vlastníka (členský štát, agentúra, iné);

c)  celkový kontingent požadovaného vybavenia;

d)  v prípade potreby požiadavky na personál;

e)  ďalšie informácie, ako sú registračné údaje, požiadavky na dopravu a údržbu, uplatniteľné vnútroštátne vývozné režimy, technické inštrukcie alebo iné informácie dôležité z hľadiska správneho zaobchádzania s vybavením;

f)  údaj, či bol kontingent financovaný z prostriedkov Únie.

16.  Agentúra financuje 100 % nasadenia technického vybavenia, ktoré tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia poskytnutého zo strany príslušného členského štátu na daný rok. Nasadenie technického vybavenia, ktoré netvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia, spolufinancuje agentúra až do maximálnej výšky 100 % oprávnených nákladov pri zohľadnení osobitných okolností v členských štátoch nasadzujúcich toto technické vybavenie.

Článok 65

Vykazovanie agentúrnych kapacít

1.  Riadiaca rada na základe návrhu výkonného riaditeľa prijíma a predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Európskej komisii výročnú správu o vykonávaní článkov 52, 56, 57, 58, 63 a 64.

2.  V správe sa uvádza predovšetkým

a)  počet operačných pracovníkov, ktorých jednotlivé členské štáty vyčlenili pre stály zbor európskej ▌pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu a rezervy členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat;

b)  počet operačných pracovníkov, ktorých pre stály zbor európskej ▌pohraničnej a pobrežnej stráže vyčlenila agentúra;

c)  počet operačných pracovníkov, ktorých jednotlivé členské štáty a agentúra v predchádzajúcom roku skutočne nasadili zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, podľa profilu;

d)  veľkosť kontingentu technického vybavenia, ktoré jednotlivé členské štáty a agentúra vyčlenili do rezervy technického vybavenia;

e)  veľkosť kontingentu technického vybavenia, ktoré jednotlivé členské štáty a agentúra skutočne nasadili v predchádzajúcom roku z rezervy technického vybavenia ▌;

f)  prostriedkov vyčlenených do rezervy vybavenia pre rýchly zásah a nasadených z tejto rezervy;

g)  rozvoja vlastných ľudských a technických kapacít agentúry.

3.  V správe sa uvádzajú členské štáty, ktoré sa v predchádzajúcom roku odvolali na výnimočnú situáciu uvedenú v článku 58 ods. 7 a článku 64 ods. 8, spolu s dôvodmi a informáciami, ktoré dotknuté členské štáty poskytli.

4.  S cieľom zabezpečiť transparentnosť je riadiaca rada štvrťročne informovaná o prvkoch uvedených v odseku 2 v súvislosti s prebiehajúcim rokom.

Článok 66

Výskum a inovácie

1.  Agentúra proaktívne monitoruje a podporuje výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc vrátane používania moderných zariadení kontroly hraníc, pričom zohľadňuje plán kapacít uvedený v článku 9 ods. 4. Zabezpečí rozoslanie výsledkov tohto výskumu Európskemu parlamentu, členským štátom a Komisii v súlade s článkom 50. Tieto výsledky môže náležite použiť v spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahoch, návratových operáciách a návratových intervenciách.

2.  S prihliadnutím na plán kapacít uvedený v článku 9 ods. 6 agentúra pomáha členským štátom a Komisii pri určovaní kľúčových tém výskumu. Agentúra pomáha členským štátom a Komisii pri stanovovaní a vykonávaní príslušných rámcových programov Únie pre výskumné a inovačné činnosti.

3.  Agentúra vykonáva tie časti rámcového programu pre výskum a inováciu, ktoré sa týkajú bezpečnosti hraníc. Na tento účel agentúra v prípade, že na ňu Komisia delegovala príslušné právomoci, plní tieto úlohy:

a)  riadenie niektorých fáz vykonávania programov a niektorých etáp počas trvania osobitných projektov na základe príslušných pracovných programov prijatých Komisiou;

b)  schvaľovanie nástrojov na plnenie rozpočtu, pokiaľ ide o príjmy a výdavky, a vykonávanie všetkých činností potrebných na riadenie programu;

c)  poskytovanie podpory pri vykonávaní programu.

4.  Agentúra môže plánovať a realizovať pilotné projekty týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5.   Agentúra zverejní informácie o svojich výskumných projektoch vrátane demonštračných projektov, partneroch zapojených do spolupráce a rozpočte na projekt.

Oddiel 10

Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)

Článok 68

Zriadenie centrálnej jednotky systému ETIAS

1.  Zriaďuje sa centrálna jednotka systému ETIAS.

2.  Agentúra zabezpečuje zriadenie a prevádzku centrálnej jednotky systému ETIAS, ako sa uvádza v článku 7 ▌nariadenia EÚ 2018/1240, ktorým sa zriaďuje európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) ▌.

Oddiel 11

Spolupráca

Článok 69

Spolupráca agentúry s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami

1.  Agentúra spolupracuje s inštitúciami, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami v medziach ich príslušných právnych rámcov a využíva existujúce informácie, kapacity a systémy dostupné v rámci systému EUROSUR.

Agentúra v súlade s odsekom 1 spolupracuje najmä s:

a)  Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť;

b)  Európskym policajným úradom (Europolom);

c)  Európskym podporným úradom pre azyl;

d)  Agentúrou Európskej únie pre základné práva;

e)  Eurojustom;

f)  Satelitným strediskom Európskej únie;

g)  Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva;

h)  Európskou agentúrou na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

i)  Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva a manažérom siete, zriadenými v zmysle nariadenia (EÚ) č. 677/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania funkcií siete manažmentu letovej prevádzky (ATM);

k)  misiami a operáciami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s mandátmi s cieľom zabezpečiť:

i)  presadzovanie noriem v oblasti európskeho integrovaného riadenia hraníc,

ii)  situačnú informovanosť a analýzu rizík.

Agentúra môže takisto spolupracovať s týmito medzinárodnými organizáciami relevantnými vzhľadom na jej úlohy, a to v medziach ich príslušných právnych rámcov:

a)  Organizáciou Spojených národov prostredníctvom jej príslušných úradov, agentúr, organizácií a iných subjektov, najmä Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Medzinárodnej organizácie pre migráciu, Úradu OSN pre drogy a kriminalitu a Medzinárodnej organizácie civilného letectva;

b)  Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (INTERPOL);

c)  Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe;

d)  Radou Európy a komisárom Rady Európy pre ľudské práva;

e)  Námorným centrom analýz a operácií – narkotiká (MAOC-N).

2.  Spolupráca uvedená v odseku 1 sa uskutočňuje v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých so subjektami uvedenými v odseku 1. Takéto dohody musí Komisia vopred schváliť. V každom prípade agentúra o každej takejto dohode informuje Európsky parlament a Radu.

3.  Pokiaľ ide o zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami, v uvedených dohodách sa stanoví, že dotknutý orgán, úrad alebo agentúra Únie alebo medzinárodná organizácia spĺňajú bezpečnostné predpisy a normy, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré uplatňuje agentúra. Pred uzavretím dohody sa uskutoční hodnotiaca návšteva a Komisia bude informovaná o výsledku tejto návštevy.

4.  Pri vykonávaní činností v zmysle tohto nariadenia agentúra spolupracuje s Komisiou a v prípade potreby s členskými štátmi a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Hoci mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mala by sa tiež zapojiť do takejto spolupráce pri činnostiach súvisiacich s colnou oblasťou vrátane riadenia rizík, ak by sa tieto činnosti mohli vzájomne podporovať. Táto spolupráca nemá vplyv na existujúce právomoci Komisie, právomoci vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ani na právomoci členských štátov.

5.  Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v odseku 1 použijú informácie prijaté od agentúry výlučne v rámci svojich právomocí a pri dodržaní základných práv vrátane požiadaviek na ochranu údajov.

Akýkoľvek prenos ▌osobných údajov spracúvaných agentúrou iným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie uvedeným v článku 88 ods. 1 písm. a) a d) podlieha osobitným dohodám o pracovných podmienkach týkajúcim sa výmeny osobných údajov ▌.

Takéto dohody zahŕňajú ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby sa osobné údaje zaslané orgánom, úradom a agentúram Únie agentúrou mohli spracúvať na iný účel, len ak to povolí agentúra a ak je to zlučiteľné s pôvodným účelom, na ktorý boli údaje zhromaždené a postúpené agentúrou. Orgány, úrady a agentúry Únie vedú písomné záznamy o posúdení zlučiteľnosti v jednotlivých prípadoch.

Každý prenos osobných údajov agentúrou medzinárodným organizáciám uvedeným v článku 88 ods. 1 písm. c) sa uskutočňuje v súlade s ustanoveniami o ochrane údajov uvedenými v článkoch 87 až 90a.

Agentúra predovšetkým zabezpečuje, aby všetky dohody o pracovných podmienkach uzatvorené s takýmito medzinárodnými organizáciami, pokiaľ ide o výmenu osobných údajov, boli v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2018/1725 a aby sa na ne vzťahovalo povolenie od európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ak sa tak ustanovuje v uvedenom nariadení.

Agentúra zabezpečí, aby sa osobné údaje poskytované medzinárodným organizáciám spracúvali len na účely, na ktoré boli poskytnuté.

Pokiaľ ide o zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami, v uvedených dohodách sa stanoví, že dotknutá inštitúcia, orgán, úrad a agentúra Únie alebo medzinárodná organizácia musia spĺňať bezpečnostné predpisy a normy, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré uplatňuje agentúra.

6.  Výmena informácií medzi agentúrou a orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sa uskutočňuje prostredníctvom komunikačnej siete uvedenej v článku 14 alebo iných akreditovaných systémov výmeny informácií, ktoré spĺňajú kritériá dostupnosti, dôvernosti a integrity.

Článok 70

Európska spolupráca pri činnostiach pobrežnej stráže

1.  Bez toho, aby bol dotknutý systém EUROSUR, agentúra v spolupráci s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou podporuje vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a v prípade potreby aj na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom:

a)  výmeny, syntézy a analýzy informácií dostupných v oblasti systémov hlásenia lodí a iných informačných systémov prevádzkovaných uvedenými agentúrami alebo prístupných uvedeným agentúram, a to v súlade s ich príslušnými právnymi základmi a bez toho, aby bolo dotknuté vlastníctvo údajov členskými štátmi;

b)  zabezpečovania služieb dohľadu a komunikačných služieb na základe najmodernejších technológií vrátane vesmírnych a pozemných infraštruktúr a snímačov umiestnených na akomkoľvek druhu platformy;

c)  budovania kapacít vypracúvaním usmernení a odporúčaní a stanovením najlepších postupov, ako aj zabezpečovaním odbornej prípravy a výmeny pracovníkov;

d)  posilňovania výmeny informácií a spolupráce v súvislosti s funkciami pobrežnej stráže, a to aj analyzovaním operačných výziev a vznikajúcich rizík v námornej oblasti;

e)  spoločného využívania kapacít prostredníctvom plánovania a vykonávania viacúčelových operácií a spoločného využívania prostriedkov a iných spôsobilostí v takom rozsahu, v akom sú tieto činnosti koordinované uvedenými agentúrami a odsúhlasené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

2.  Presné formy spolupráce medzi agentúrou, Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou pri činnostiach pobrežnej stráže sa stanovia v dohodách o pracovných podmienkach v súlade s ich príslušnými mandátmi a rozpočtovými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na uvedené agentúry. Takéto dohody schvaľuje riadiaca rada agentúry a správne rady Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry. Agentúry používajú informácie prijaté v kontexte spolupráce len v medziach svojho právneho rámca a v súlade so základnými právami vrátane požiadaviek týkajúcich sa ochrany údajov.

3.  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva sprístupní praktickú príručku o európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže. Uvedená príručka bude obsahovať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy na výmenu informácií. Komisia prijme príručku vo forme odporúčania v súlade s postupom uvedeným v článku 117 ods. 3.

Článok 71

Spolupráca s Írskom a Spojeným kráľovstvom

1.  Agentúra sprostredkúva operačnú spoluprácu členských štátov s Írskom a Spojeným kráľovstvom v osobitných činnostiach.

2.  Na účely systému EUROSUR môže výmena informácií a spolupráca s Írskom a so Spojeným kráľovstvom prebiehať na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd medzi Írskom alebo Spojeným kráľovstvom a jedným alebo viacerými susednými členskými štátmi alebo prostredníctvom regionálnych sietí založených na týchto dohodách. Kontaktnými miestami pre výmenu informácií so zodpovedajúcimi orgánmi Írska a Spojeného kráľovstva v rámci systému EUROSUR sú národné koordinačné centrá členských štátov.

3.  Dohody uvedené v odseku 2 sú obmedzené na výmenu nasledujúcich informácií medzi národným koordinačným centrom členského štátu a zodpovedajúcim orgánom Írska alebo Spojeného kráľovstva:

a)  informácie obsiahnuté v národnom situačnom prehľade členského štátu v rozsahu, v akom sú postupované agentúre na účely európskeho situačného prehľadu;

b)  informácie zozbierané Írskom a Spojeným kráľovstvom, ktoré sú relevantné na účely európskeho situačného prehľadu;

c)  informácie uvedené v článku 26 ods. 5.

4.  Informácie, ktoré v kontexte systému EUROSUR poskytla agentúra alebo členský štát, ktorý nie je stranou dohody v zmysle odseku 2, nemožno poskytnúť Írsku ani Spojenému kráľovstvu bez predchádzajúceho súhlasu agentúry alebo tohto členského štátu. Odmietnutie poskytnutia uvedených informácií Írsku alebo Spojenému kráľovstvu je pre členské štáty a agentúru záväzné.

5.  Následný prenos alebo ďalšie oznamovanie informácií vymenených podľa tohto článku tretím krajinám alebo tretím stranám sa zakazujú.

6.  Dohody uvedené v odseku 2 zahŕňajú ustanovenia o finančných nákladoch vyplývajúcich z účasti Írska a Spojeného kráľovstva na vykonávaní týchto dohôd.

7.  Podpora, ktorú má agentúra poskytovať podľa článku 10 ods. 1 bodu 12, 13 a 15, sa vzťahuje na organizovanie návratových operácií členských štátov, na ktorých sa zúčastňuje aj Írsko alebo Spojené kráľovstvo.

8.  Uplatňovanie tohto nariadenia na hraniciach Gibraltáru sa pozastavuje do dňa, keď sa dosiahne dohoda o rozsahu opatrení, ktoré sa týkajú prekračovania vonkajších hraníc osobami.

Článok 72

Spolupráca s tretími krajinami

1.  V súlade s článkom 3 písm. g) členské štáty a agentúra spolupracujú s tretími krajinami na účely európskeho integrovaného riadenia hraníc a migračnej politiky ▌.

2.  Na základe politických priorít stanovených v zmysle článku 8 ods. 4 poskytuje agentúra technickú a operačnú pomoc tretím krajinám v rámci politiky vonkajšej činnosti Únie, a to aj v súvislosti s ochranou základných práv a osobných údajov a zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

3.  Agentúra a členské štáty dodržiavajú právo Únie vrátane noriem a pravidiel, ktoré sú súčasťou acquis Únie, a to aj v prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto krajín.

4.   Nadviazanie spolupráce s tretími krajinami slúži na podporu noriem európskeho integrovaného riadenia hraníc.

Článok 73

Spolupráca členských štátov s tretími krajinami

1.  Členské štáty môžuspolupracovať na operačnej úrovni ▌s jednou alebo viacerými tretími krajinami v oblastiach, ktoré sú predmetom úpravy tohto nariadenia. Takáto spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií a môže prebiehať na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, iných foriem dohôd alebo prostredníctvom regionálnych sietí zriadených na základe uvedených dohôd.

2.  Pri uzatváraní dvojstranných a mnohostranných dohôd uvedených v odseku 1 môžu členské štáty do týchto dohôd začleniť ustanovenia týkajúce sa výmeny informácií a spolupráce na účely systému EUROSUR v súlade s článkom 76 a článkom 90.

3.  Dohody uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s právom Únie a medzinárodným právom týkajúcim sa základných práv a medzinárodnej ochrany vrátane Charty základných práv Európskej únie, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru o právnom postavení utečencov, a najmä so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Členské štáty pri vykonávaní týchto dohôd, a to aj s ohľadom na článok 8, ▌pravidelne posudzujú a zohľadňujú celkovú situáciu v tretej krajine.

Článok 74

Spolupráca medzi agentúrou a tretími krajinami

1.  Agentúra môže spolupracovať s orgánmi tretích krajín príslušnými v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a v rozsahu potrebnom na plnenie jej úloh.

2.  Agentúra pri tom koná v rámci politiky vonkajšej činnosti Únie, a to i so zreteľom na ochranu základných práv a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, zákaz svojvoľného zaistenia a zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, využívajúc podporu a koordináciu zo strany delegácií Únie a v prípade potreby aj misií a operácií SBOP v súlade s článkom 69.

3.  V situáciách, ktoré si vyžadujú nasadenie tímov riadenia hraníc ▌zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v tretej krajine, v ktorej budú členovia tímov uplatňovať výkonné právomoci, sa medzi Úniou a dotknutou treťou krajinou uzavrie podľa článku 218 ZFEÚ dohoda o štatúte vypracovaná na základe vzoru dohody o štatúte uvedenej v článku 77 ods. 1a. Dohoda o štatúte zahŕňa všetky aspekty potrebné na vykonávanie činností. Stanoví najmä rozsah operácie, občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť a úlohy a právomoci členov tímov, opatrenia týkajúce sa zriadenia vysunutého pracoviska a praktické opatrenia týkajúce sa dodržiavania základných práv. Dohodou o štatúte sa zabezpečí úplné dodržiavanie základných práv počas týchto operácií a stanoví sa v nej mechanizmus na podávanie sťažností. Ak sa ustanovenia dohody o štatúte týkajúce sa prenosu údajov podstatne odlišujú od vzoru dohody o štatúte, konzultujú sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

4.  Agentúra koná aj v rámci dohôd o pracovných podmienkach, ak boli s týmito orgánmi uzavreté, v súlade s právom a politikou Únie v zmysle článku 77 ods. 5.

V týchto dohodách o pracovných podmienkach sa špecifikuje rozsah, charakter a účel spolupráce. Tieto dohody sa týkajú riadenia operačnej spolupráce a môžu zahŕňať ustanovenia o výmene citlivých neutajovaných skutočností a o spolupráci v rámci systému EUROSUR v súlade s článkom 75 ods. 3.

Agentúra zabezpečí, aby sa informácie prenášané do tretích krajín spracúvali len na účely, na ktoré boli prenesené. Všetky dohody o pracovných podmienkach týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností musia byť uzatvorené v súlade s článkom 77 ods. 6. Agentúra dodržiava právo Únie vrátane noriem a pravidiel, ktoré sú súčasťou acquis Únie. Agentúra požiada európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o predbežné schválenie, ak sa v týchto dohodách o pracovných podmienkach stanovuje prenos osobných údajov a ak tak ustanovuje nariadenie 2018/1725.

5.   Agentúra prispieva k vykonávaniu vonkajšej politiky Únie v oblasti návratu a readmisie v rámci politiky vonkajšej činnosti Únie a v súvislosti s otázkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

6.  Agentúra môže využívať finančné prostriedky Únie v súlade s ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu tretích krajín. V súlade s rozpočtovými pravidlami platnými pre agentúru môže spustiť a financovať projekty technickej pomoci v tretích krajinách, ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Takéto projekty sa zahrnú do jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 100.

7.  Agentúra informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o činnostiach vykonávaných podľa tohto článku a najmä o činnostiach súvisiacich s technickou a operačnou pomocou v oblasti riadenia hraníc a návratu v tretích krajinách a s nasadením styčných dôstojníkov, pričom uvedie aj podrobné informácie o dodržiavaní základných práv. Agentúra v súlade s článkom 110 ods. 2 zverejní dohody, dohody o pracovných podmienkach, pilotné projekty a projekty technickej pomoci s tretími krajinami.

8.  Do svojich výročných správ agentúra zahrnie posúdenie spolupráce s tretími krajinami.

Článok 75

Technická a operačná pomoc poskytovaná agentúrou tretím krajinám

1.  Agentúra môže koordinovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami a poskytovať takúto pomoc tretím krajinám v súvislosti s európskym integrovaným riadením hraníc.

2.  Agentúra má možnosť vykonávať činnosti súvisiace s európskym integrovaným riadením hraníc na území tretej krajiny so súhlasom tejto tretej krajiny▌.

3.  Operácie na území tretej krajiny sa zahrnú do ročného pracovného programu, ktorý riadiaca rada prijme v súlade s článkom 100 ods. 1 a 7, a vykonávajú sa na základe operačného plánu, na ktorom sa agentúra dohodne s dotknutou treťou krajinou a po porade so zúčastnenými členskými štátmi. V prípade, že členský štát alebo členské štáty susedia s treťou krajinou alebo hraničia s operačnou oblasťou tretej krajiny, musí operačný plán, ako aj akékoľvek jeho zmeny, odsúhlasiť tento členský štát alebo tieto členské štáty. Na nasadenie v tretích krajinách sa primerane vzťahujú články 39, 44, 47, 48 a 55 až 58.

3a.  Výkonný riaditeľ zaisťuje bezpečnosť pracovníkov nasadených v tretích krajinách.

Členské štáty na tento účel informujú výkonného riaditeľa o všetkých obavách súvisiacich s bezpečnosťou svojich štátnych príslušníkov pri nasadení na území určitých tretích krajín.

Ak nie je možné zaručiť bezpečnosť pracovníkov nasadených v tretích krajinách, výkonný riaditeľ prijme primerané opatrenia a pozastaví alebo ukončí príslušné aspekty technickej a operačnej pomoci, ktorú agentúra poskytuje danej tretej krajine.

3b.  Bez toho, aby bolo dotknuté nasadzovanie členov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v zmysle článkov 55 až 58, účasť členských štátov v operáciách na území tretích krajín je dobrovoľná.

Okrem príslušného mechanizmu uvedeného v článku 58 ods. 7 a v odseku 3a, ak nie je možné zaručiť bezpečnosť zúčastnených pracovníkov k spokojnosti daného členského štátu, členský štát sa môže rozhodnúť, že sa na operácii v tretej krajine nezúčastní. Ak sa členský štát odvolá na takúto výnimočnú situáciu, agentúre poskytne podrobné písomné odôvodnenie a informácie o tejto situácii počas každoročných dvojstranných rokovaní alebo najneskôr 21 dní pred nasadením, pričom obsah týchto informácií sa zahrnie do správy uvedenej v článku 65. Nasadenie operačných pracovníkov vyslaných v súlade s článkom 57 musí schváliť ich domovský členský štát na základe oznámenia agentúry a najneskôr 21 dní pred nasadením.

3c.  Operačné plány uvedené v odseku 3 môžu zahŕňať ustanovenia týkajúce sa výmeny informácií a spolupráce na účely systému EUROSUR v súlade s článkom 76 ods. 2 a článkom 90.

Článok 76

Výmena informácií s tretími krajinami v rámci systému EUROSUR

1.  Národné koordinačné centrá členských štátov uvedené v článku 21 a v prípade potreby aj agentúra sú kontaktnými miestami pre výmenu informácií a spoluprácu s tretími krajinami na účely systému EUROSUR.

2.  Ustanovenia o výmene informácií na účely systému EUROSUR podľa článku 73 ods. 2 upravujú:

a)  osobitné situačné prehľady poskytované tretím krajinám;

b)  údaje pochádzajúce z tretích krajín, ktoré možno uviesť v európskom situačnom prehľade, a postupy výmeny takýchto údajov;

c)  postupy a podmienky, podľa ktorých možno orgánom tretích krajín poskytnúť zlúčené služby systému EUROSUR;

d)  spôsoby spolupráce a výmeny informácií s pozorovateľmi z tretích krajín na účely systému EUROSUR.

3.  Informácie, ktoré v kontexte systému EUROSUR poskytla agentúra alebo členský štát, ktorý nie je stranou dohody v zmysle článku 73 ods. 1, nemožno poskytnúť tretej krajine podľa tejto dohody bez predchádzajúceho súhlasu agentúry alebo tohto členského štátu. Odmietnutie poskytnutia uvedených informácií dotknutej tretej krajine je pre členské štáty a agentúru záväzné.

Článok 77

Úloha Komisie v rámci spolupráce s tretími krajinami

1a.  Komisia po porade s členskými štátmi, agentúrou, Agentúrou pre základné práva a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov pripraví vzor dohody o štatúte pre akcie vykonávané na území tretích krajín.

2.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi a agentúrou pripraví vzor ustanovení ▌pre výmenu informácií v rámci systému EUROSUR v súlade s článkom 71 ods. 2 a článkom 73 ods. 2.

Komisia po porade s agentúrou a inými príslušnými orgánmi a agentúrami vrátane Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov pripraví vzor dohody o pracovných podmienkach uvedenej v článku 74. Takýto vzor musí obsahovať ustanovenia týkajúce sa záruk v oblasti základných práv a ochrany údajov, ktoré sa zaoberajú praktickými opatreniami.

3.  Pred tým, ako sa uzavrie nová dvojstranná alebo mnohostranná dohoda uvedená v článku 73 ods. 1, dotknuté členské štáty oznámia návrh jej ustanovení týkajúcich sa riadenia hraníc a návratu Komisii ▌.

Dotknuté členské štáty oznámia ustanovenia existujúcich a nových dvojstranných a mnohostranných dohôd uvedených v článku 73 ods. 1 týkajúcich sa riadenia hraníc a návratu Komisii, ktorá o nich informuje Radu a agentúru.

5.  Pred tým, ako riadiaca rada schváli akúkoľvek dohodu o pracovných podmienkach medzi agentúrou a príslušnými orgánmi tretích krajín, agentúra túto dohodu oznámi Komisii ▌. Pred uzavretím dohody o pracovných podmienkach agentúra poskytne Európskemu parlamentu podrobné informácie o stranách tejto dohody a o jej predpokladanom obsahu.

6.  Agentúra informuje Komisiu o operačných plánoch uvedených v článku 75 ods. 3. Rozhodnutiu vyslať styčných dôstojníkov do tretích krajín v súlade s článkom 78 musí predchádzať doručenie stanoviska Komisie. Európsky parlament musí byť o týchto činnostiach v plnej miere a bezodkladne informovaný.

Článok 78

Styční dôstojníci agentúry v tretích krajinách

1.  Agentúra môže do tretích krajín vyslať odborníkov z radov stálych zamestnancov, ako aj iných odborníkov ako styčných dôstojníkov, ktorí by mali pri vykonávaní svojich povinností disponovať najvyššou možnou mierou ochrany. Styční dôstojníci sa zapájajú do miestnych alebo regionálnych sietí pre spoluprácu imigračných styčných dôstojníkov a bezpečnostných odborníkov Únie a členských štátov vrátane siete zriadenej podľa [nariadenia (ES) č. 377/2004]. Na základe rozhodnutia riadiacej rady môže agentúra stanoviť osobitné profily styčných dôstojníkov ▌v závislosti od operačných potrieb v súvislosti s dotknutou treťou krajinou.

2.  V rámci politiky Únie v oblasti vonkajšej činnosti sa styční dôstojníci prednostne vysielajú do tých tretích krajín, ktoré podľa analýzy rizík predstavujú krajinu pôvodu alebo tranzitu v súvislosti s nelegálnym prisťahovalectvom. Agentúra môže na základe reciprocity prijímať styčných dôstojníkov vyslaných týmito tretími krajinami. Riadiaca rada každoročne na základe návrhu výkonného riaditeľa prijíma zoznam priorít. Nasadenie styčných dôstojníkov schvaľuje riadiaca rada na základe stanoviska Komisie.

3.  Úlohy styčných dôstojníkov agentúry v súlade s právom Únie a v súlade so základnými právami zahŕňajú nadväzovanie a udržiavanie kontaktov s príslušnými orgánmi tretej krajiny, do ktorej boli pridelení, s cieľom prispievať k prevencii nelegálneho prisťahovalectva a boju proti nemu a k návratu navrátilcov, a to aj poskytovaním technickej pomoci pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín a obstarávaní cestovných dokladov. Títo styční dôstojníci pôsobia v úzkej súčinnosti s delegáciami Únie, s členskými štátmi v súlade s [nariadením (ES) č. 377/2004], a v prípade potreby aj misiami a operáciami v rámci SBOP podľa článku 69. Vždy, keď je to možné, majú kancelárie v tých istých priestoroch ako delegácie Únie.

4.  V tretích krajinách, do ktorých agentúra nenasadila styčných dôstojníkov pre návrat, môže agentúra podporiť nasadenie styčného dôstojníka pre návrat členským štátom s cieľom podporiť členské štáty, ako aj činnosti agentúry v súlade s článkom 49.

Článok 79

Pozorovatelia zúčastňujúci sa činností agentúry

1.  Agentúra môže so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať pozorovateľov z inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie alebo z medzinárodných organizácií a misií a operácií SBOP v súlade s článkom 69, aby sa zapojili do jej činností, najmä do spoločných operácií a pilotných projektov, analýzy rizík a odbornej prípravy, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmeny najlepších postupov a neovplyvňuje celkovú bezpečnosť týchto činností. Účasť týchto pozorovateľov na analýze rizík a odbornej príprave sa môže uskutočniť len so súhlasom dotknutých členských štátov. Pokiaľ ide o spoločné operácie a pilotné projekty, účasť pozorovateľov musí schváliť hostiteľský členský štát. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov sa uvedú v operačnom pláne. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu.

2.  Agentúra môže so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať pozorovateľov z tretích krajín, aby sa zapojili do jej činností na vonkajších hraniciach uvedených v článku 37, návratových operácií uvedených v článku 51, návratových intervencií uvedených v článku 54 a odbornej prípravy uvedenej v článku 62, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmene najlepších postupov a neovplyvňuje to celkovú bezpečnosť uvedených činností ani bezpečnosť štátnych príslušníkov tretích krajín. Účasť uvedených pozorovateľov sa môže uskutočniť len so súhlasom dotknutých členských štátov ▌. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov sa uvedú v operačnom pláne. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu. Od pozorovateľov sa požaduje, aby sa počas účasti na činnostiach agentúry riadili jej kódexom správania.

3.  Agentúra zabezpečí, aby prítomnosť pozorovateľov nepredstavovala žiadne riziko z hľadiska dodržiavania základných práv.

KAPITOLA III

Systém FADO (falošné a pravé doklady online)

Článok 80

▌Agentúra prevezme a prevádzkuje systém FADO (falošné a pravé doklady online) zriadený v súlade s jednotnou akciou 98/700/SVV.

KAPITOLA IV

Všeobecné ustanovenia

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 81

Ochrana základných práv a stratégia pre základné práva

1.  Európska pohraničná a pobrežná stráž zabezpečuje ochranu základných práv pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, najmä s chartou a platným medzinárodným právom vrátane Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, jeho protokolu z roku 1967, Dohovoru o právach dieťaťa a povinností súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Na tento účel agentúra s prispením pracovníka pre základné práva a s jeho schválením vypracuje, ďalej rozvíja a realizuje stratégiu a akčný plán pre základné práva vrátane účinného mechanizmu s cieľom monitorovať dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

V súlade s článkom 106 ods. 3 sa stratégia pre základné práva musí prekonzultovať s konzultačným fórom.

2.  Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh zabezpečí, aby nikto nebol v žiadnej krajine vylodený, nútený k vstupu do krajiny, dopravený alebo inak odovzdaný či vrátený orgánom danej krajiny, v ktorej okrem iného existuje vážne riziko, že bude odsúdený na trest smrti, že bude vystavený mučeniu, prenasledovaniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, alebo v ktorej by bol ohrozený jeho život alebo sloboda z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ani v žiadnej krajine, v ktorej hrozí riziko vyhostenia, odsunu, vydania alebo vrátenia do inej krajiny v rozpore s uvedenou zásadou.

3.  Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh berie do úvahy práva a osobitné potreby detí, maloletých bez sprievodu, osôb so zdravotným postihnutím, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb, ktoré potrebujú lekársku pomoc, osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, osôb v tiesni na mori a ďalších osôb v mimoriadne zraniteľnom postavení, a v rámci svojho mandátu sa nimi zaoberá. Európska pohraničná a pobrežná stráž pri všetkých svojich činnostiach venuje osobitnú pozornosť právam detí a zabezpečuje dodržiavanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

4.  Agentúra pri výkone všetkých svojich úloh, vo svojich vzťahoch s členskými štátmi a v rámci spolupráce s tretími krajinami zohľadňuje správy konzultačného fóra uvedeného v článku 70 a pracovníka pre základné práva.

Článok 82

Kódex správania

1.  Agentúra v spolupráci s konzultačným fórom vypracuje a ďalej rozvíja kódex správania, ktorý sa uplatňuje na všetky operácie na vykonávanie kontroly hraníc koordinované agentúrou a na všetky osoby zúčastnené na činnostiach agentúry. V kódexe správania sa stanovujú postupy zamerané na zabezpečenie zásad právneho štátu a dodržiavanie základných práv s osobitným zameraním na zraniteľné osoby vrátane detí, maloletých bez sprievodu a ďalšie osoby v zraniteľnom postavení, ako aj na osoby, ktoré žiadajú medzinárodnú ochranu.

2.  Agentúra v spolupráci s konzultačným fórom vypracuje a ďalej rozvíja kódex správania pre návratové operácie, ktorý sa uplatňuje počas všetkých návratových operácií a návratových intervencií koordinovaných alebo organizovaných agentúrou. Tento kódex správania opisuje spoločné štandardizované postupy s cieľom zjednodušiť organizovanie návratových operácií a návratových intervencií a zabezpečiť návrat humánnym spôsobom pri plnom dodržiavaní základných práv, najmä zásad ľudskej dôstojnosti, zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, práva na slobodu a bezpečnosť a práva na ochranu osobných údajov a nediskrimináciu.

3.  V kódexe správania pre návrat sa venuje pozornosť predovšetkým povinnosti členských štátov zabezpečiť účinný systém monitorovania nútených návratov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES, a stratégii pre základné práva.

Článok 83

Úlohy a právomoci členov tímov

1.  Členovia tímov nasadení zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže musia byť spôsobilí plniť ▌úlohy a vykonávať ▌právomoci súvisiace s kontrolou hraníc a návratom, ako aj tie, ktoré sú potrebné na uskutočnenie cieľov nariadení (EÚ) č. 656/2014 a (EÚ) 2016/399, ako aj smernice 2008/115/ES.

1a.  Plnenie úloh a vykonávanie právomocí, najmä tých, ktoré si vyžadujú výkonné právomoci, musí na svojom území povoliť hostiteľský členský štát a musí sa riadiť uplatniteľným právom Únie, vnútroštátnym alebo medzinárodným právom, najmä nariadením (EÚ) č. 656/2014, ako sa uvádza v operačnom pláne podľa článku 39.

2.  Členovia tímov pri plnení úloh a vykonávaní právomocí v plnom rozsahu zabezpečujú dodržiavanie základných práv a konajú v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, ako aj s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 94 ods. 1 o stálych zamestnancoch agentúry, členovia tímov môžu plniť úlohy a vykonávať právomoci len na základe pokynov príslušníkov pohraničnej stráže alebo pracovníkov zapojených do úloh hostiteľského členského štátu súvisiacich s návratom a v zásade len v ich prítomnosti. Hostiteľský členský štát môže oprávniť členov týchto tímov, aby konali v jeho mene.

3a.  Hostiteľský členský štát môže agentúre prostredníctvom koordinačného úradníka hlásiť prípady týkajúce sa nedodržania operačného plánu členom tímu vrátane prípadov súvisiacich so základnými právami, aby agentúra prijala ďalšie kroky vrátane disciplinárnych opatrení.

4.  Členovia tímov nasadení z radov stálych ▌zamestnancov agentúry ▌nosia pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí uniformu stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže ▌. Členovia tímov dlhodobo vyslaní alebo krátkodobo nasadení z členských štátov nosia pri plnení úloh a vykonávaní svojich právomocí svoju vlastnú uniformu ▌.

Odchylne od tohto pravidla sa v rozhodnutí riadiacej rady podľa článku 55 ods. 4 písm. a) uvedú profily, na ktoré sa vzhľadom na osobitnú povahu operačnej činnosti povinnosť nosiť uniformu nemusí uplatňovať.

Všetci členovia tímov majú na uniformách aj viditeľné osobné identifikačné údaje, pričom na rukáve majú modrú pásku so znakmi Únie a agentúry, čo umožňuje ich identifikáciu ako účastníkov spoločnej operácie, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotného projektu, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie. Na účely identifikácie vo vzťahu k vnútroštátnym orgánom hostiteľského členského štátu majú členovia tímov vždy pri sebe akreditačný doklad, ktorým sa na požiadanie preukazujú.

Návrh a špecifikácie uniforiem stálych zamestnancov stanovuje riadiaca rada rozhodnutím prijatým na základe návrhu výkonného riaditeľa po získaní stanoviska Komisie ▌.

5.  ▌V prípade pracovníkov ▌vyslaných do agentúry alebo krátkodobo nasadených členským štátom sa možnosť nosiť a používať služobné zbrane, strelivo a vybavenie riadi vnútroštátnymi predpismi domovského členského štátu.

V prípade stálych ▌zamestnancov agentúry, ktorí sú nasadení ako členovia tímu, sa možnosť nosiť a používať služobné zbrane, strelivo a vybavenie riadi rámcom a podrobnými pravidlami stanovenými v tomto článku a prílohe V.

Na účely vykonávania tohto odseku môže výkonný riaditeľ oprávniť členov tímov z radov stálych zamestnancov na nosenie a používanie zbraní v súlade s pravidlami prijatými riadiacou radou podľa článku 56 ods. 3a písm. b).

6.  Plnenie úloh členmi tímov vrátane členov z radov stálych zamestnancov počas nasadenia, ktoré si vyžaduje použitie sily vrátane nosenia a použitia služobných zbraní, streliva a vybavenia, povoľuje pre príslušné profily hostiteľský členský štát a musí ich schváliť buď domovský členský štát, alebo – v prípade stálych zamestnancov – agentúra. Použitie sily vrátane nosenia a použitia služobných zbraní, streliva a vybavenia sa vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu a v prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu. Hostiteľský členský štát môže so súhlasom domovského členského štátu, respektíve agentúry povoliť členom tímov, aby v neprítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu na jeho území použili silu.

Hostiteľský členský štát môže zakázať nosenie niektorých služobných zbraní, streliva a vybavenia, ak sa v jeho právnych predpisoch uplatňuje rovnaký zákaz na jeho vlastnú pohraničnú stráž alebo pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru o povolených služobných zbraniach, strelive a vybavení a o podmienkach ich použitia. Agentúra postúpi tieto informácie členským štátom.

7.  Služobné zbrane, strelivo a vybavenie možno použiť na zákonnú sebaobranu a zákonnú obranu členov tímov alebo iných osôb v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu v súlade s príslušnými zásadami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a Chartou základných práv.

8.  Na účely tohto nariadenia hostiteľský členský štát oprávni členov tímov nahliadať do európskych databáz, ak je takéto nahliadanie potrebné na plnenie operačných cieľov špecifikovaných v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat, prostredníctvom ich vnútroštátnych rozhraní alebo iných foriem prístupu ustanovených v legislatívnych nástrojoch, ktorými sa takéto databázy zriaďujú. Hostiteľský členský štát im môže tiež povoliť nahliadnuť do svojej vnútroštátnej databázy, ak je to potrebné na rovnaké účely. Členské štáty zabezpečia, aby prístup do týchto databáz bol efektívny a účinný. Členovia tímov nahliadajú len do údajov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie ich úloh a vykonávanie ich právomocí. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru, do ktorých vnútroštátnych a európskych databáz možno nahliadnuť. Agentúra postúpi tieto informácie všetkým členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na nasadení.

Takéto nahliadanie sa uskutočňuje v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov a vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu v oblasti ochrany údajov.

9.  Rozhodnutia o odopretí vstupu v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399 a rozhodnutia o zamietnutí víza na hranici v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) 810/2009 o vízovom kódexe prijímajú iba príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu alebo členovia tímov, ak im hostiteľský členský štát povolil, aby konali v jeho mene.

Článok 84

Akreditačný doklad

1.  Agentúra v spolupráci s hostiteľským členským štátom vydá členom tímov v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu a inom úradnom jazyku inštitúcií Únie doklad na účely ich identifikácie a ako dôkaz práv držiteľa na plnenie úloh a vykonávanie právomocí uvedených v článku 83. Tento doklad obsahuje nasledujúce prvky týkajúce sa jednotlivých členov tímu:

a)  meno a štátnu príslušnosť;

b)  hodnosť alebo funkciu;

c)  aktuálnu digitalizovanú fotografiu a

d)  úlohy, ktoré je oprávnený vykonávať počas nasadenia.

2.  Doklad sa agentúre vráti na konci spoločnej operácie, po skončení nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, pilotného projektu, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie.

Článok 85

Občianskoprávna zodpovednosť členov tímu

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 94, ak členovia tímov pôsobia v hostiteľskom členskom štáte, tento členský štát je v súlade so svojím vnútroštátnym právom zodpovedný za všetku škodu, ktorú spôsobia v priebehu operácií týchto tímov.

2.  Ak táto škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania členov tímu vyslaných alebo nasadených členskými štátmi, hostiteľský členský štát môže požiadať domovský členský štát o nahradenie akejkoľvek čiastky, ktorú vyplatil poškodeným osobám alebo osobám oprávneným v ich mene.

Podobne platí, že ak škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania stálych zamestnancov agentúry, hostiteľský členský štát môže požiadať agentúru o nahradenie akejkoľvek čiastky, ktorú vyplatil poškodeným osobám alebo osobám oprávneným v ich mene. Nie sú tým dotknuté žaloby voči agentúre podané na Súdny dvor v súlade s článkom 96a.

3.  Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím osobám, sa každý členský štát zdrží požadovania náhrady od hostiteľského členského štátu alebo ktoréhokoľvek iného členského štátu za škody, ktoré utrpel, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

4.  Všetky spory medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a agentúrou, ktoré sa týkajú uplatňovania odsekov 2 a 3 tohto článku a ktoré nie je možné vyriešiť medzi nimi dohodou, predložia Súdnemu dvoru Európskej únie v súlade s článkom 273 ZFEÚ.

5.  Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv agentúry voči tretím osobám, agentúra znáša náklady súvisiace so škodou spôsobenou na vybavení agentúry počas nasadenia, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

Článok 86

Trestnoprávna zodpovednosť členov tímu

Bez toho, aby bol dotknutý článok 94, sa počas spoločnej operácie, pilotného projektu, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratovej intervencie s členmi tímov vrátane stálych zamestnancov agentúry na území hostiteľského členského štátu zaobchádza rovnako ako s úradníkmi hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o akékoľvek trestné činy, ktoré by mohli byť spáchané voči nim alebo nimi.

Oddiel 2

Spracovanie osobných údajov európskou pohraničnou a pobrežnou strážou

Článok 87

Všeobecné pravidlá spracúvania osobných údajov agentúrou

1.  Agentúra pri spracúvaní osobných údajov uplatňuje ▌nariadenie (EÚ) 2018/1725.

2.  Riadiaca rada prijme interné predpisy o uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2018/1725 agentúrou vrátane predpisov týkajúcich sa úradníka agentúry pre ochranu údajov.

Agentúra môže v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) 2018/1725 prijať interné predpisy o obmedzení uplatňovania práv podľa článkov 14 až 22, 35 a 36 nariadenia (EÚ) č. 2018/1725. Agentúra predovšetkým v záujme plnenia svojich úloh v oblasti činností súvisiacich s návratom stanoví interné predpisy o obmedzení uplatňovania týchto práv v individuálnych prípadoch, ak by výkon tohto práva ohrozil konanie o návrate. Takéto obmedzenia musia rešpektovať podstatu základných práv a slobôd, byť nevyhnutné a primerané sledovaným cieľom a obsahovať v relevantných prípadoch osobitné ustanovenia podľa článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 2018/1725.

3.  Agentúra môže v súlade s ustanoveniami kapitoly V nariadenia (EÚ) č. 2018/1725 previesť osobné údaje uvedené v článkoch 50, 89 a 90 tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, pokiaľ je tento prenos potrebný na plnenie úloh agentúry. Agentúra zabezpečí, aby sa informácie prenášané do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám spracúvali len na účely, na ktoré boli poskytnuté. Agentúra pri prenose osobných údajov tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii určí akékoľvek obmedzenia prístupu k údajom alebo ich využitia, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa prenosu, vymazania alebo zničenia. Ak vznikne potreba takéhoto obmedzenia po prenose osobných údajov, agentúra zodpovedajúcim spôsobom informuje tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu. Tretia krajina alebo medzinárodná organizácia musia takéto obmedzenia dodržať.

4.  Prenos osobných údajov do tretích krajín nemá vplyv na práva osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu a osôb, ktoré ju požívajú, najmä pokiaľ ide o zákaz vyhostenia alebo vrátenia, a na zákaz sprístupňovať alebo získavať informácie stanovený v článku 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ.

5.   Členské štáty a agentúra zabezpečia, aby sa informácie prenášané alebo zverejnené tretím krajinám podľa tohto nariadenia následne neprenášali do ďalších tretích krajín ani iným tretím stranám. Súvisiace ustanovenia sa začlenia do každej dohody uzavretej s treťou krajinou, týkajúcej sa výmeny informácií.

Článok 88

Účely spracúvania osobných údajov

1.  Agentúra môže spracúvať osobné údaje len na tieto účely:

a)  vykonávanie svojich úloh organizovania a koordinácie spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie podľa článkov 38 až 41;

b)  plnenie svojich úloh spočívajúcich v podpore členských štátov a tretích krajín pri činnostiach pred návratom a v oblasti návratu, prevádzkovaní systémov riadenia návratu, ako aj koordinovaní a organizovaní návratových operácií a poskytovaní technickej a operačnej pomoci členským štátom a tretím krajinám v súlade s článkom 49;

c)  uľahčenie výmeny informácií s členskými štátmi, Komisiou, ESVČ a týmito agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami: s Európskym podporným úradom pre azyl, so Satelitným strediskom Európskej únie, s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA), Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva (EFCA), Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva a Manažérom európskej siete manažmentu letovej prevádzky v súlade s článkom 89;

d)  uľahčenie výmeny informácií s orgánmi presadzovania práva členských štátov, Europolom alebo Eurojustom v súlade s článkom 90a;

e)   analýza rizík agentúrou v súlade s článkom 30;

f)   vykonávanie svojich úloh v rámci systému EUROSUR v súlade s článkom 90;

g)  prevádzkovanie systému FADO v súlade s článkom 80;

h)   administratívne úlohy.

2.  Členský štát alebo iná agentúra Únie poskytujúca osobné údaje agentúre určí účel alebo účely, na ktoré sa tieto údaje spracúvajú, ako sa uvádza v odseku 1. Agentúra môže rozhodnúť, že takéto osobné údaje spracuje na iný účel, na ktorý sa tiež vzťahuje odsek 1, v individuálnych prípadoch a až po tom, ako zhodnotí, že spracovanie na iný účel je zlučiteľný s pôvodným účelom, na ktorý sa tieto údaje zozbierali, a iba ak jej to poskytovateľ týchto osobných údajov povolí. Agentúra vedie písomné záznamy o posúdení zlučiteľnosti v jednotlivých prípadoch.

3.  Agentúra, členské štáty a iné agentúry Únie môžu pri prenose osobných údajov určiť akékoľvek obmedzenia týkajúce sa prístupu k týmto údajom alebo ich využitia, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa ich prenosu, vymazania alebo zničenia. Ak vznikne potreba takéhoto obmedzenia po prenose osobných údajov, zodpovedajúcim spôsobom informujú príjemcov. Príjemcovia musia takéto obmedzenia dodržať.

Článok 89

Spracúvanie osobných údajov zozbieraných počas spoločných operácií, návratových operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov a zozbieraných podpornými tímami pre riadenie migrácie

1.  Agentúra a hostiteľský členský štát vždy pred spoločnou operáciou, návratovou operáciou, pilotným projektom, rýchlym pohraničným zásahom alebo nasadením podporného tímu pre riadenie migrácie transparentným spôsobom určia zodpovednosť za plnenie povinností v oblasti ochrany údajov. Ak o účele a prostriedkoch spracúvania spoločne rozhodujú agentúra a hostiteľský členský štát, agentúra a hostiteľský členský štát sú spoločnými prevádzkovateľmi, o čom uzavrú dohodu.

Na účely uvedené v článku 88 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) agentúra spracúva len tieto kategórie osobných údajov, ktoré zozbierali ▌členské štáty, členovia tímov, zamestnanci agentúry alebo Európsky podporný úrad pre azyl a ktoré agentúre postúpili v rámci spoločných operácií, návratových operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov, a podporné tímy pre riadenie migrácie:

a)   osobné údaje osôb, ktoré prekročili vonkajšie hranice bez oprávnenia ▌;

b)  osobné údaje potrebné na potvrdenie totožnosti a štátnej príslušnosti štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci činností v oblasti návratu vrátane zoznamov cestujúcich;

c)  evidenčné čísla vozidiel, identifikačné čísla vozidiel, telefónne čísla alebo identifikačné čísla lodí a lietadiel, ktoré sa spájajú s osobami uvedenými v písmene a) ▌a ktoré sú potrebné na ▌analyzovanie trás a metód používaných v prípade nelegálneho prisťahovalectva ▌.

2.  Osobné údaje uvedené v odseku 1 môže agentúra spracúvať v týchto prípadoch:

a)   ak je prenos orgánom príslušných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc, migráciu, azyl a návrat, alebo príslušným agentúram EÚ potrebný na plnenie ich úloh v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)   ak je prenos orgánom príslušných členských štátov, príslušným agentúram EÚ, tretím krajinám návratu alebo medzinárodným organizáciám potrebný na účely identifikácie príslušníkov tretích krajín, získavania cestovných dokladov, umožnenia alebo podpory návratu;

c)   ak je to potrebné na vypracovanie analýzy rizík.

Článok 90

Spracúvanie osobných údajov v rámci systému EUROSUR

1.  Ak si národný situačný prehľad vyžaduje spracúvanie osobných údajov, tieto údaje sa spracúvajú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a v relevantných prípadoch v súlade so smernicou 2016/680. Každý členský štát určí orgán, ktorý sa považuje za prevádzkovateľa v zmysle článku 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo článku 3 ods. 8 smernice 2016/680 a ktorý má hlavnú zodpovednosť za spracovávanie osobných údajov týmto členským štátom. Každý členský štát oznámi údaje o tomto orgáne Komisii.

2.  Jediné osobné údaje, ktoré možno sprístupniť v európskom situačnom prehľade, osobitných situačných prehľadoch a v zlúčených službách systému EUROSUR, sú identifikačné čísla lodí a lietadiel.

2a.  Spracovanie informácií v systéme EUROSUR si môže výnimočne vyžadovať spracovanie iných osobných údajov ako identifikačných čísel lodí a lietadiel. Akékoľvek spracovanie takýchto osobných údajov v rámci systému EUROSUR sa prísne obmedzí na to, čo je nevyhnutné na účely systému EUROSUR v súlade s článkom 18.

3.  Akákoľvek výmena osobných údajov s tretími krajinami v rámci systému EUROSUR sa prísne obmedzí na to, čo je absolútne nevyhnutné na účely tohto nariadenia. Agentúra ju vykonáva v súlade s kapitolou V nariadenia 2018/1725 a členské štáty ju vykonávajú v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679 a prípadne s kapitolou V smernice (EÚ) 2016/680 vrátane príslušných vnútroštátnych ustanovení o ochrane údajov.

4.  Zakazuje sa akákoľvek výmena informácií podľa článku 73 ods. 2, článku 74 ods. 3 a článku 75 ods. 3, prostredníctvom ktorej sa tretej krajine poskytnú údaje, ktoré by sa mohli použiť na identifikáciu osôb alebo skupín osôb, ktorých žiadosť o prístup k medzinárodnej ochrane sa posudzuje alebo ktorým hrozí vážne riziko mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo akéhokoľvek iného porušenia základných práv.

4a.  Členské štáty a agentúra vedú záznamy o činnostiach týkajúcich sa spracovania údajov v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) 2018/1725, článkom 30 nariadenia (EÚ) 2016/679 a prípadne článkom 24 smernice (EÚ) 2016/680.

Článok 90a

Spracovanie operačných osobných údajov

1.  Ak agentúra pri výkone svojich úloh podľa článku 10 ods. 19 spracúva osobné údaje, ktoré zozbierala počas monitorovania migračných tokov, vykonávania analýzy rizík alebo počas operácií na účely identifikácie osôb podozrivých z cezhraničnej trestnej činnosti, tieto osobné údaje spracúva v súlade s kapitolou IX nariadenia (EÚ) 2018/1725. Osobné údaje spracúvané na tento účel sa vzťahujú na fyzické osoby, ktoré príslušné orgány členských štátov, Europol alebo Eurojust alebo agentúra z opodstatnených dôvodov podozrievajú z účasti na cezhraničnej trestnej činnosti, a zahŕňajú aj evidenčné čísla vozidiel, identifikačné čísla vozidiel, telefónne čísla, identifikačné čísla lodí alebo lietadiel, ktoré sa spájajú s takýmito osobami, ako aj osobné údaje, ktoré sa vzťahujú na obete alebo svedkov, ktoré dopĺňajú operačné osobné údaje o podozrivých osobách, ktoré agentúra spracúva v súlade s týmto článkom.

2.  Agentúra si takéto osobné údaje vymieňa:

a)  s Europolom alebo Eurojustom, ak je prenos takýchto osobných údajov nevyhnutne potrebný na výkon ich príslušných mandátov a v súlade s článkom 69;

b)  s príslušnými orgánmi presadzovania práva členských štátov, ak sú takéto údaje pre tieto orgány nevyhnutne potrebné na účely predchádzania závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, jej odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania.

Článok 90b

Uchovávanie údajov

1.  Agentúra vymaže osobné údaje ihneď po ich prenose príslušným orgánom členských štátov, iným agentúram Únie a najmä Európskemu podpornému úradu pre azyl, po ich postúpení tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, alebo po ich využití na vypracovanie analýzy rizík. Obdobie uchovávania údajov v žiadnom prípade neprekročí 90 dní odo dňa ich zberu. Vo výsledkoch analýz rizík musia byť údaje anonymizované.

2.  Osobné údaje spracúvané na účely vykonávania úloh súvisiacich s návratom sa vymažú ihneď po splnení účelu, na ktorý boli zozbierané, a najneskôr 30 dní po ukončení úloh súvisiacich s návratom.

3.  Osobné údaje spracúvané na účely článku 90a sa vymažú ihneď po tom, ako agentúra splní účel, na ktorý boli zozbierané. Agentúra priebežne prehodnocuje potrebu uchovávania takýchto údajov, najmä osobných údajov obetí a svedkov. Agentúra v každom prípade prehodnotí potrebu uchovávania takýchto údajov najneskôr tri mesiace od začiatku pôvodného spracovania takýchto údajov a potom každých 6 mesiacov. Agentúra rozhodne, že osobné údaje, najmä osobné údaje obetí a svedkov, budú nepretržite uchované do nasledujúceho preskúmania, iba ak je takéto uchovanie stále potrebné na výkon úloh agentúry podľa článku 90a.

4.  Vyššie uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na osobné údaje zozbierané v rámci systému FADO.

Článok 91

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.  Agentúra prijme vlastné bezpečnostné predpisy, ktoré sú založené na zásadách a pravidlách stanovených v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností vrátane, okrem iného, ustanovení týkajúcich sa výmeny s tretími krajinami, spracúvania a uchovávania takýchto skutočností, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 a 2015/444. Akékoľvek správne dojednanie týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností s príslušnými orgánmi tretieho štátu alebo akékoľvek mimoriadne ad hoc poskytnutie utajovaných skutočností Európskej únie týmto orgánom v prípade neexistencie takéhoto dojednania musí vopred schváliť Komisia.

2.  Bezpečnostné predpisy prijme riadiaca rada po ich schválení Komisiou, aby sa zaistil súlad s rozhodnutiami Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 a 2015/444.

3.  Utajenie nebráni tomu, aby sa informácie sprístupňovali Európskemu parlamentu. Pri prenose informácií a dokumentov, ktoré sa Európskemu parlamentu poskytujú v súlade s týmto nariadením, a zaobchádzaní s nimi sa dodržiavajú pravidlá postupovania utajovaných skutočností a nakladania s utajovanými skutočnosťami uplatňované medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

Oddiel 3

Všeobecný rámec a organizácia agentúry

Článok 92

Právne postavenie a umiestnenie

1.  Agentúra je orgán Únie. Má právnu subjektivitu.

2.  V každom členskom štáte požíva agentúra čo najširšiu právnu spôsobilosť akú ich právo priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo s ním nakladať a môže byť účastníkom súdneho konania.

3.  Agentúra je pri vykonávaní svojho technického a operačného mandátu nezávislá.

4.  Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

5.  Sídlo agentúry je vo Varšave v Poľsku.

Článok 93

Dohoda o sídle

1.  V dohode o sídle medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom má agentúra sídlo, sa stanovia potrebné opatrenia týkajúce sa umiestnenia agentúry v tomto členskom štáte a vybavenia, ktoré má tento členský štát poskytnúť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa budú v tomto členskom štáte vzťahovať na výkonného riaditeľa, zástupcov výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov agentúry a ich rodinných príslušníkov.

2.  Dohoda o sídle sa uzatvorí po získaní súhlasu riadiacej rady.

3.  Členský štát, v ktorom má agentúra sídlo, poskytne čo najlepšie podmienky na zabezpečenie riadneho fungovania agentúry vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 94

Zamestnanci

1.  Na stálych zamestnancov sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(31) a pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie s cieľom vykonávať tento služobný poriadok a podmienky zamestnávania.

2.  Miesto výkonu práce je v zásade stanovené v členskom štáte, v ktorom sa nachádza sídlo agentúry.

3.  Zamestnanci, na ktorých sa vzťahujú podmienky zamestnávania, sú v zásade na začiatku prijatí na dobu určitú v trvaní päť rokov. Ich zmluvu možno v zásade predĺžiť iba raz, a to na pevne stanovené obdobie maximálne piatich rokov. Každé ďalšie predĺženie je na dobu neurčitú.

4.   Na účely vykonávania článkov 32 a 45 ▌možno za koordinačného úradníka alebo styčného dôstojníka vymenovať iba zamestnanca agentúry, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok alebo hlava II podmienok zamestnávania. Na účely vykonávania článku 56 možno ako člena tímu nasadiť iba zamestnanca agentúry, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok alebo podmienky zamestnávania.

5.  Riadiaca rada po dohode s Komisiou prijme vykonávacie pravidlá na vykonávanie služobného poriadku a podmienok zamestnávania v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku.

6.  Riadiaca rada na základe predchádzajúceho súhlasu Komisie prijme pravidlá týkajúce sa operačných pracovníkov z členských štátov, ktorí budú vyslaní do agentúry v súlade s článkom 57, a tieto pravidlá podľa potreby aktualizuje. Tieto pravidlá zahŕňajú najmä finančné ustanovenia týkajúce sa vysielania pracovníkov vrátane poistenia a odbornej prípravy. V uvedených ustanoveniach zohľadní, že operační pracovníci sú vyslaní na nasadenie ako členovia tímov a majú úlohy a právomoci stanovené v článku 83. Zahŕňajú ustanovenia o podmienkach nasadenia. V relevantných prípadoch sa riadiaca rada snaží zaistiť jednotnosť s pravidlami týkajúcimi sa preplácania výdavkov stálych zamestnancov v súvislosti s misiami.

Článok 95

Výsady a imunity

Na agentúru a jej stálych zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

Článok 96

Zodpovednosť

-1.  Bez toho, aby boli dotknuté články 85 a 86, je agentúra zodpovedná za všetky činnosti vykonané v súlade s týmto nariadením.

1.  Zmluvná zodpovednosť agentúry sa spravuje právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.  Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej agentúrou.

3.  V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra nahradí všetky škody spôsobené jej orgánmi alebo jej zamestnancami pri výkone ich povinností vrátane povinností súvisiacich s použitím výkonných právomocí, a to v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

4.  Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody podľa odseku 3.

5.  Osobná zodpovednosť zamestnancov agentúry voči agentúre sa riadi ustanoveniami stanovenými v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 96a

Žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie

1.  Na Súdny dvor možno podať žalobu pre zrušenie aktov agentúry, ktoré mali mať právne účinky vo vzťahu k tretím stranám, v súlade s článkom 263 ZFEÚ, pre nečinnosť v súlade s článkom 265 ZFEÚ, pre mimozmluvnú zodpovednosť za škody spôsobené agentúrou a podľa rozhodcovskej doložky pre zmluvnú zodpovednosť za škody spôsobené konaním agentúry v súlade s článkom 340 ZFEÚ.

2.  Agentúra prijme opatrenia potrebné na vykonanie rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie.

Článok 97

Správna a riadiaca štruktúra agentúry

▌Agentúru tvorí:

a)  riadiaca rada;

b)  výkonný riaditeľ;

c)  zástupcovia výkonného riaditeľa;

d)  pracovník pre základné práva;

e)  konzultačné fórum ako poradný orgán.

Článok 98

Funkcie riadiacej rady

1.  Riadiaca rada je zodpovedná za prijímanie strategických rozhodnutí agentúry v súlade s týmto nariadením.

2.  Riadiaca rada:

a)  vymenúva výkonného riaditeľa na základe návrhu Komisie v súlade s článkom 105;

b)  vymenúva zástupcov výkonného riaditeľa na základe návrhu Komisie v súlade s článkom 105;

c)  prijíma rozhodnutie o zriadení vysunutého pracoviska alebo predĺžení obdobia jeho zriadenia v súlade s článkom 60 ods. 6;

d)  prijíma rozhodnutia o vykonaní posúdenia zraniteľnosti v súlade s článkom 33 ods. 1 a 9; rozhodnutia, ktorými sa stanovujú opatrenia prijímané podľa článku 33 ods. 9, sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom;

e)  prijíma rozhodnutia o zoznamoch povinných informácií a údajov, ktoré si vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc a návrat majú vymieňať s agentúrou, aby agentúra mohla plniť svoje úlohy bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ustanovené týmto nariadením, najmä v článku 50, článku 87, článku 88, článku 89 a článku 90;

f)  prijíma rozhodnutia o vytvorení spoločného integrovaného modelu analýzy rizík v súlade s článkom 30 ods. 1; prijíma rozhodnutia o povahe a podmienkach vyslania styčných dôstojníkov do členských štátov v súlade s článkom 32 ods. 2;

g)  prijíma technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc v súlade s článkom 8 ods. 5;

h)  prijíma technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc v súlade s článkom 8 ods. 5;

i)  prijíma rozhodnutie o profiloch a počtoch operačných pracovníkov v oblasti riadenia hraníc a migrácie v rámci stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s článkom 55 ods. 4;

j)  prijíma výročnú správu o činnosti agentúry za predchádzajúci rok, ktorú najneskôr do 1. júla postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;

k)  do 30. novembra každého roka a po riadnom zohľadnení stanoviska Komisie prijme dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom jednotný programový dokument obsahujúci okrem iného viacročné plánovanie a pracovný program agentúry na nasledujúci rok a zašle ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;

l)  stanovuje postupy rozhodovania výkonného riaditeľa, ktoré sa týkajú technických a operačných úloh agentúry;

m)  dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom prijíma ročný rozpočet agentúry a vykonáva ďalšie funkcie týkajúce sa rozpočtu agentúry podľa oddielu 5 tejto kapitoly;

n)  vykonáva disciplinárnu právomoc voči výkonnému riaditeľovi a po konzultácii s výkonným riaditeľom voči zástupcom výkonného riaditeľa;

o)  vypracúva svoj rokovací poriadok;

p)  stanovuje organizačnú štruktúru agentúry a prijíma personálnu politiku agentúry;

q)  prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

r)  prijíma vnútorné pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov svojich členov;

s)  vo vzťahu k zamestnancom agentúry vykonáva v súlade s odsekom 8 právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a právomoci zverené orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy na základe podmienok zamestnávania (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

t)  prijíma vykonávacie pravidlá na vykonávanie služobného poriadku a podmienok zamestnávania v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku;

u)  zabezpečuje primerané opatrenia, ktoré nadväzujú na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ interného alebo externého auditu, ako aj z hodnotení a vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF;

v)  prijíma a pravidelne aktualizuje plány oznamovania a šírenia informácií uvedené v článku 10 ods. 2 druhom pododseku;

w)  vymenúva účtovníka, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;

x)  rozhoduje o spoločnej metodike posúdenia zraniteľnosti vrátane objektívnych kritérií, na základe ktorých agentúra vykonáva posúdenie zraniteľnosti, frekvencie takýchto posúdení a podmienok vykonávania následných posúdení zraniteľnosti;

y)  rozhoduje o rozšírenom posúdení a monitorovaní členského štátu, ako sa uvádza v článku 33 ods. 2;

z)  vymenúva pracovníka pre základné práva a jeho zástupcu v súlade s článkom 107 ▌;

za)  ustanovuje osobitné pravidlá na zaručenie nezávislosti pracovníka pre základné práva pri výkone jeho povinností;

zb)  rozhoduje o všetkých ďalších otázkach, ktoré upravuje toto nariadenie;

aa)  schvaľuje dohody o pracovných podmienkach s tretími krajinami;

bb)  na základe predchádzajúceho súhlasu Komisie prijíma bezpečnostné predpisy agentúry o ochrane utajovaných skutočností EÚ a citlivých neutajovaných informácií, ako sa uvádza v článku 91;

cc)  vymenúva bezpečnostného úradníka, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania a ktorý zodpovedá za bezpečnosť v agentúre vrátane ochrany citlivých a utajovaných skutočností.

Výročná správa o činnosti uvedená v písmene j) sa zverejní.

3.  Na prijatie návrhov rozhodnutí riadiacej rady o konkrétnych činnostiach agentúry, ktoré sa majú vykonať na vonkajších hraniciach určitého členského štátu alebo v ich bezprostrednej blízkosti, ako sa uvádza v odseku 2, alebo o dohodách o pracovných podmienkach s tretími krajinami podľa článku 75 ods. 4, sa vyžaduje, aby za ich prijatie hlasoval člen riadiacej rady, ktorý zastupuje tento konkrétny členský štát alebo členský štát susediaci s danou treťou krajinou.

4.  Riadiaca rada môže radiť výkonnému riaditeľovi v akejkoľvek veci, ktorá súvisí s rozvojom operačného riadenia vonkajších hraníc a odbornou prípravou vrátane činností súvisiacich s výskumom.

5.  Ak Írsko a/alebo Spojené kráľovstvo požiadajú o účasť na osobitných činnostiach, o danej veci rozhodne riadiaca rada.

Riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutie od prípadu k prípadu absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom. Vo svojom rozhodnutí riadiaca rada zváži, či účasť Írska a/alebo Spojeného kráľovstva prispieva k uskutočneniu danej činnosti. Rozhodnutím určí finančný príspevok Írska a/alebo Spojeného kráľovstva na činnosť, v prípade ktorej požiadali o účasť.

6.  Riadiaca rada každoročne zašle Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) všetky informácie relevantné pre výsledok hodnotiacich postupov, ktoré vykonáva agentúra.

7.  Riadiaca rada môže zriadiť výkonnú radu pozostávajúcu z maximálne štyroch zástupcov riadiacej rady vrátane jej predsedu a zástupcu Komisie s cieľom pomôcť riadiacej rade a výkonnému riaditeľovi pri príprave rozhodnutí, programov a činností, ktoré má riadiaca rada prijať, a v prípade potreby prijímať určité predbežné naliehavé rozhodnutia v mene riadiacej rady. Výkonná rada nesmie prijímať rozhodnutia, na prijatie ktorých je potrebná buď dvojtretinová alebo trojštvrtinová väčšina členov riadiacej rady. Riadiaca rada môže delegovať určité jasne vymedzené úlohy na výkonnú radu, najmä ak sa tým zlepší efektivita agentúry. Na výkonnú radu nesmie delegovať úlohy týkajúce sa rozhodnutí, na prijatie ktorých je potrebná buď dvojtretinová alebo trojštvrtinová väčšina členov riadiacej rady.

8.  Riadiaca rada prijme v súlade s článkom 110 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a v ktorom stanoví podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a právomocí, ktoré delegoval ďalej. Môže ich potom vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo zamestnanca, ktorý nie je výkonným riaditeľom.

Článok 99

Zloženie riadiacej rady

1.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, riadiaca rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo. Na tento účel každý členský štát vymenuje člena riadiacej rady, ako aj jedného náhradníka, ktorý člena zastupuje v prípade jeho neprítomnosti. Komisia vymenuje dvoch členov a ich náhradníkov. Funkčné obdobie trvá štyri roky a môže sa predĺžiť.

2.  Členovia riadiacej rady sa vymenúvajú na základe ich stupňa vysokej úrovne relevantných skúseností a odborných znalostí v oblasti operačnej spolupráce pri riadení hraníc a návratu a ich príslušných schopností v oblasti riadenia, správy a rozpočtu. Členské štáty a Komisia sa snažia dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v riadiacej rade.

3.  Na činnosti agentúry sa zúčastňujú krajiny pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis. V riadiacej rade má každá z nich jedného zástupcu a jedného náhradníka. Uplatnia sa dojednania vypracované na základe príslušných ustanovení ich jednotlivých dohôd o pridružení, ktorými sa spresňuje povaha a rozsah účasti týchto krajín na činnosti agentúry, ako aj podrobné pravidlá tejto účasti vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

Článok 100

Viacročné plánovanie a ročné pracovné programy

1.  Riadiaca rada každoročne do 30. novembra prijme konečný programový dokument obsahujúci okrem iného viacročné plánovanie a ročný plán činnosti agentúry na nasledujúci rok, ktorý vychádza z návrhu výkonného riaditeľa schváleného riadiacou radou. Konečný programový dokument sa prijíma až po kladnom stanovisku Komisie a v prípade viacročného plánovania až po porade s Európskym parlamentom a Radou. Ak sa agentúra rozhodne nezohľadniť prvky stanoviska Komisie, dôkladne to odôvodní. Povinnosť poskytnúť dôkladné odôvodnenie sa uplatní aj na prvky, na ktoré upozorní Európsky parlament a Rada počas konzultácií. Riadiaca rada bezodkladne predloží tento dokument Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.  Dokument uvedený v odseku 1 sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu. V prípade potreby sa náležite upraví.

3.  V súlade s viacročným strategickým cyklom politík sa vo viacročnom plánovaní stanovuje celkový strategický program v strednodobom a dlhodobom horizonte vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov plnenia a plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu, zamestnancov a rozvoja vlastných kapacít agentúry vrátane orientačného viacročného plánovanie profilov pre stály zbor. Vo viacročnom plánovaní sa stanovia strategické oblasti zásahov a uvedie sa, čo je potrebné urobiť na dosiahnutie cieľov. Uvedú sa v ňom strategické činnosti na vykonávanie stratégie pre základné práva uvedenej v článku 81 ods. 1 a stratégia týkajúca sa vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako aj opatrenia súvisiace s touto stratégiou.

4.  Viacročné plánovanie sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov a v prípade potreby sa aktualizuje na základe výsledku hodnotenia vykonaného podľa článku 116. Závery týchto hodnotení sa v prípade potreby takisto premietnu do ročného pracovného programu na nasledujúci rok.

5.  Ročný pracovný program obsahuje opis činností, ktoré sa majú financovať, spolu s podrobnými cieľmi a očakávanými výsledkami vrátane ukazovateľov plnenia. Zároveň sa v ňom uvádzajú finančné a ľudské zdroje pridelené na každú činnosť v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným plánovaním. Jasne sa v ňom stanovujú úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili.

6.  Ročný pracovný program sa prijíma v súlade s legislatívnym programom Únie v oblastiach, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc a návratov.

7.  Ak sa po prijatí ročného pracovného programu pridelí agentúre nová úloha, riadiaca rada zmení ročný pracovný program.

8.  Všetky podstatné zmeny ročného pracovného programu, a to najmä zmeny vedúce k prerozdeleniu rozpočtových prostriedkov v miere presahujúcej 2 % ročného rozpočtu, sa prijímajú rovnakým postupom ako pri prijatí pôvodného ročného pracovného programu. Riadiaca rada môže právomoc prijímať nepodstatné zmeny ročného pracovného programu delegovať na výkonného riaditeľa.

Článok 101

Predsedníctvo riadiacej rady

1.  Riadiaca rada si spomedzi svojich členov s hlasovacím právom volí predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou hlasov členov riadiacej rady s hlasovacím právom. Podpredseda zastupuje z úradnej moci predsedu v prípade, ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy.

2.  Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu sa končí zánikom ich členstva v riadiacej rade. S výhradou uvedeného ustanovenia funkčné obdobie predsedu alebo podpredsedu trvá štyri roky. Toto funkčné obdobie sa môže raz predĺžiť.

Článok 102

Zasadnutia riadiacej rady

1.  Zasadnutia riadiacej rady zvoláva jej predseda.

2.  Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

3.  Riadne zasadnutia riadiacej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny svojich členov. Riadiaca rada môže v prípade potreby organizovať spoločné zasadnutia so správnou radou Európskeho podporného úradu pre azyl a EUROPOL-om.

4.  Na zasadnutia riadiacej rady sa prizýva Írsko.

5.  Spojené kráľovstvo sa prizýva na zasadnutia riadiacej rady, ktoré sa konajú do dátumu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.

6.  Na zasadnutia riadiacej rady sa prizývajú zástupcovia Európskeho podporného úradu pre azyl a EUROPOL-u. Zástupca Agentúry Európskej únie pre základné práva sa prizýva na tie body programu zasadnutí riadiacej rady, ktoré sú relevantné pre ochranu základných práv. Predseda riadiacej rady môže na zasadnutia riadiacej rady prizvať aj experta z Európskeho parlamentu. Riadiaca rada môže taktiež prizvať zástupcu iných relevantných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie.

7.  Riadiaca rada môže v súlade so svojím rokovacím poriadkom prizvať akúkoľvek ďalšiu osobu, ktorej názor môže byť užitočný, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

8.  Pokiaľ sa v rokovacom poriadku riadiacej rady neustanovuje inak, môžu jej členom pomáhať poradcovia alebo odborníci.

9.  Sekretariát riadiacej rady zabezpečuje agentúra.

Článok 103

Hlasovanie

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 55 ods. 4, článok 98 ods. 2 písm. d), i), k) a m), článok 100 ods. 1 a 8 a článok 105 ods. 2 a 4, riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom.

2.  Každý člen má jeden hlas. Hlasovacie právo člena je v jeho neprítomnosti oprávnený uplatniť jeho náhradník. Výkonný riaditeľ nehlasuje.

3.  V rokovacom poriadku sa stanovujú podrobnejšie pravidlá hlasovania. Uvedené pravidlá zahŕňajú podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a aj jednotlivé požiadavky na kvórum.

4.  Zástupcovia krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis majú hlasovacie práva obmedzené v súlade s ich príslušnými dojednaniami. Agentúra podrobne vymedzí body programu, pri ktorých bolo udelené obmedzené hlasovacie právo, aby pridruženým krajinám umožnila vykonávať ich hlasovacie právo.

Článok 104

Funkcie a právomoci výkonného riaditeľa

1.  Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci inštitúcií Únie a riadiacej rady, výkonný riaditeľ nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády či akéhokoľvek iného orgánu.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich úloh. Táto správa zahrnie informovanie o činnostiach agentúry, vykonávaní a monitorovaní stratégie pre základné práva, výročnej správe o činnosti agentúry za predošlý rok, pracovnom programe na nadchádzajúci rok a viacročnom plánovaní agentúry alebo o akýchkoľvek iných záležitostiach týkajúcich sa činnosti agentúry. Výkonný riaditeľ tiež na požiadanie prednesie vyhlásenie pred Európskym parlamentom a do 15 kalendárnych dní písomne zodpovie všetky otázky poslancov Európskeho parlamentu. Výkonný riaditeľ pravidelne ▌podáva správy príslušným orgánom a výborom Európskeho parlamentu.

2a.   Okrem prípadov, keď už v tomto nariadení sú stanovené konkrétne lehoty, výkonný riaditeľ zabezpečí, aby boli správy predložené Európskemu parlamentu, Rade alebo Komisii čo najskôr, ale najneskôr do šiestich mesiacov po skončení obdobia na podávanie správ, s výnimkou prípadov, keď je meškanie riadne písomne odôvodnené.

3.  Výkonný riaditeľ je zodpovedný za prípravu a vykonávanie strategických rozhodnutí, ktoré prijala riadiaca rada, a za prijímanie rozhodnutí súvisiacich s operačnými činnosťami agentúry v súlade s týmto nariadením. Výkonný riaditeľ má tieto funkcie a právomoci:

a)  navrhovať, pripravovať a uskutočňovať strategické rozhodnutia a programy a činnosti, ktoré schválila riadiaca rada v rámci obmedzení stanovených týmto nariadením, jeho vykonávacími predpismi a akýmikoľvek uplatniteľnými právnymi predpismi;

b)  prijímať všetky nevyhnutné kroky vrátane prijímania interných administratívnych pokynov a zverejňovania oznamov potrebných na zabezpečenie každodennej správy a fungovania agentúry v súlade s týmto nariadením;

c)  každoročne vypracovať návrh jednotného programového dokumentu a predložiť ho riadiacej rade na schválenie pred odoslaním dokumentu inštitúciám do 31. januára;

d)  každoročne pripraviť výročnú správu o činnosti agentúry a predložiť ju riadiacej rade;

e)  vypracovať návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry podľa článku 111 ako súčasť jednotného programového dokumentu a plniť rozpočet podľa článku 112;

f)  delegovať svoje právomoci na iných zamestnancov agentúry v súlade s pravidlami, ktoré sa majú prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 98 ods. 2 bode 15;

g)  prijať odporúčanie o opatreniach v súlade s článkom 33 ods. 9 vrátane rozhodnutí navrhujúcich členským štátom, aby iniciovali a vykonávali spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy alebo iné opatrenia uvedené v článku 37 ods. 2;

h)  hodnotiť, schvaľovať a koordinovať návrhy členských štátov na spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy v súlade s článkom 38 ods. 3;

i)  hodnotiť, schvaľovať a koordinovať žiadosti členských štátov na spoločné návratové operácie a návratové intervencie v súlade s článkami 51 a 54;

j)  zabezpečiť vykonávanie operačných plánov podľa článkov 39 a 43 a článku 54 ods. 4;

k)  posúdiť žiadosť členského štátu o pomoc podporných tímov pre riadenie migrácie a posúdenie jeho potrieb v koordinácii s príslušnými agentúrami Únie v súlade s článkom 41 ods. 3;

l)  zabezpečiť vykonávanie rozhodnutia Rady uvedeného v článku 43 ods. 1;

m)  zrušiť financovanie činností v súlade s článkom 47;

ma)  pred každou činnosťou posúdiť, či dochádza k porušovaniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je závažnej povahy alebo bude pravdepodobne naďalej pretrvávať, v súlade s článkom 47 ods. 4a a 4b;

n)  posudzovať výsledky činností v súlade s článkom 48;

o)  určovať minimálny kontingent technického vybavenia, ktoré sa vyžaduje na splnenie potrieb agentúry, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných operácií, nasadenie podporného tímu pre riadenie migrácie, vykonávanie rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií a návratových intervencií v súlade s článkom 64 ods. 5;

p)  navrhovať zriadenie vysunutého pracoviska alebo predĺženie obdobia jeho zriadenia v súlade s článkom 60 ods. 6;

q)  vymenúvať vedúcich vysunutých pracovísk v súlade s článkom 60 ods. 4;

r)  pripravovať akčný plán v nadväznosti na závery správ a hodnotení interného alebo externého auditu, ako aj vyšetrovaní vykonávaných úradom OLAF, a informovať o pokroku dvakrát ročne Komisiu a pravidelne riadiacu radu;

s)  chrániť finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

t)  pripraviť pre agentúru stratégiu boja proti podvodom a predložiť ju riadiacej rade na schválenie.

4.  Výkonný riaditeľ sa za svoju činnosť zodpovedá riadiacej rade.

5.  Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom agentúry.

Článok 105

Vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcov výkonného riaditeľa

1.  Komisia navrhne aspoň troch uchádzačov na miesto výkonného riaditeľa a na každé miesto zástupcu výkonného riaditeľa na základe zoznamu vytvoreného po uverejnení voľného miesta v Úradnom vestníku Európskej únie, a prípadne v inej tlači alebo na internetových stránkach.

2.  Výkonného riaditeľa vymenúva riadiaca rada na základe zásluh a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností na vysokej úrovni, ako aj relevantných vyšších odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu, na návrh Komisie, ako sa uvádza v odseku 1. Pred vymenovaním sú kandidáti navrhnutí Komisiou vyzvaní, aby predniesli vyhlásenie pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu a odpovedali na otázky jeho či ich členov.

Po tomto vyhlásení Európsky parlament prijme stanovisko, v ktorom uvedie svoje názory a môže označiť preferovaného kandidáta.

Riadiaca rada vezme tieto názory do úvahy a vymenuje výkonného riaditeľa. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov s hlasovacím právom.

Ak sa riadiaca rada rozhodne vymenovať iného kandidáta ako kandidáta, ktorého označil za preferovaného Európsky parlament, riadiaca rada písomne informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu.

Právomoc odvolať výkonného riaditeľa má riadiaca rada konajúca na návrh Komisie.

3.  Výkonnému riaditeľovi pomáhajú traja zástupcovia výkonného riaditeľa. Každý zástupca výkonného riaditeľa má pridelenú konkrétnu oblasť zodpovednosti. Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho jeden zo zástupcov výkonného riaditeľa.

4.  Zástupcov výkonného riaditeľa agentúry na návrh Komisie podľa odseku 1 ▌vymenuje riadiaca rada na základe zásluh a vhodných administratívnych a riadiacich schopností vrátane príslušných odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu. Výkonný riaditeľ je zapojený do procesu výberu. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov s hlasovacím právom.

Riadiaca rada má právomoc odvolať zástupcov výkonného riaditeľa v súlade s postupom stanoveným v prvom pododseku.

5.  Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy agentúry.

6.  Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 5, môže funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz predĺžiť na ďalšie obdobie najviac piatich rokov.

7.  Funkčné obdobie zástupcov výkonného riaditeľa je päť rokov. Riadiaca rada ho môže raz predĺžiť na ďalšie obdobie najviac piatich rokov.

8.  Výkonný riaditeľ a zástupcovia výkonného riaditeľa sú prijatí ako dočasní zamestnanci agentúry v súlade s článkom 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Článok 106

Konzultačné fórum

1.  Agentúra zriadi konzultačné fórum poskytujúce nezávislé poradenstvo na pomoc agentúre v otázkach základných práv. Výkonný riaditeľ a riadiaca rada sa môžu v koordinácii s pracovníkom pre základné práva poradiť s konzultačným fórom o akejkoľvek otázke týkajúcej sa základných práv.

2.  Agentúra pozve Európsky podporný úrad pre azyl, Agentúru Európskej únie pre základné práva, Vysokého komisára OSN pre utečencov a iné relevantné organizácie, aby sa zúčastňovali na konzultačnom fóre. Na návrh pracovníka pre základné práva a po konzultácii s výkonným riaditeľom riadiaca rada rozhodne o zložení konzultačného fóra a o spôsoboch predkladania informácií konzultačnému fóru. Konzultačné fórum po porade s riadiacou radou a výkonným riaditeľom vymedzí svoje pracovné postupy a vytvorí svoj pracovný program.

3.  S konzultačným fórom sa konzultuje ďalší rozvoj a uplatňovanie stratégie pre základné práva, fungovanie mechanizmu na podávanie sťažností, kódexy správania a spoločné základné učebné osnovy. Agentúra informuje konzultačné fórum o opatreniach prijatých v nadväznosti na jeho odporúčania.

4.  Konzultačné fórum vypracúva výročnú správu o svojej činnosti. Táto správa sa sprístupňuje verejnosti.

5.  Bez toho, aby boli dotknuté úlohy pracovníka pre základné práva, konzultačné fórum má včas a účinne skutočný prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa dodržiavania základných práv, a to aj prostredníctvom návštev na mieste, ktoré so súhlasom hostiteľského členského štátu alebo tretej krajiny vykonáva pri spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch, ▌v problémových oblastiach a pri návratových operáciách a návratových intervenciách, a to aj v tretích krajinách. V prípade, že hostiteľský členský štát nesúhlasí s návštevou konzultačného fóra na mieste pri spoločnej operácii alebo rýchlom pohraničnom zásahu, ktoré sa vykonávajú na jeho území, listom oznámi agentúre svoje riadne podložené dôvody.

Článok 107

Pracovník pre základné práva

1.  Pracovníka pre základné práva vymenúva riadiaca rada na základe zoznamu troch kandidátov po konzultácii s konzultačným fórom. ▌Pracovník pre základné práva musí mať potrebnú kvalifikáciu, odborné znalosti a odborné skúsenosti v oblasti základných práv.

1a.   Pracovník pre základné práva vykonáva tieto úlohy:

i)  podieľa sa na vypracúvaní stratégie agentúry pre základné práva a príslušného akčného plánu, a to aj vydávaním odporúčaní na ich zlepšenie;

ii)  monitoruje dodržiavanie základných práv agentúrou vrátane prešetrovania všetkých jej činností;

iii)  podporuje dodržiavanie základných práv agentúrou;

iv)  poskytuje poradenstvo agentúre, ak to považuje za potrebné alebo ak si to vyžaduje činnosť agentúry, bez toho, aby dochádzalo k odďaľovaniu činnosti;

v)  poskytuje konzultácie v súvislosti s operačnými plánmi vypracovanými v súlade s článkami 39, 40, 41, 43, 51, 54 a 75, ako aj v súvislosti s pilotnými projektmi a projektmi technickej pomoci v tretích krajinách;

vi)   poskytuje stanoviská k pracovným podmienkam;

vii)  vykonáva návštevy na mieste v rámci spoločných operácií, rýchleho pohraničného zásahu, pilotných projektov, nasadenia podporného tímu pre riadenie migrácie, návratových operácií alebo návratových intervencií, a to aj v tretích krajinách;

viii)  poskytuje sekretariát konzultačnému fóru; Sekretariát dostáva pokyny priamo od podpredsedov konzultačného fóra.

ix)  informuje výkonného riaditeľa o možných porušeniach základných práv počas činností agentúry;

x)  iné úlohy, ak sa tak ustanovuje v tomto nariadení;

xi)  riadi monitorovaciu skupiny pre základné práva a vyberá jej členov.

V tejto súvislosti pracovník pre základné práva predovšetkým:

–  vymenúva členov monitorovacej skupiny pre základné práva,

–  nominuje členov monitorovacej skupiny pre základné práva, ako je stanovené v článku 107 ods. 2a,

–  nominuje členov monitorovacej skupiny pre základné práva za členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat do rezervy uvedenej v článku 52,

–  zabezpečuje, aby boli členovia monitorovacej skupiny pre základné práva primerane vyškolení,

–  informuje výkonného riaditeľa o prípadnom porušovaní základných práv, ktoré mu nahlásia členovia monitorovacej skupiny pre základné práva, ak to považuje za potrebné. Výkonný riaditeľ odpovedá pracovníkovi pre základné práva na otázky o tom, ako sa problémy riešili.

Pracovník pre základné práva môže zveriť ktorúkoľvek z úloh uvedených v odseku 1a bodoch i) až x) jednému z členov monitorovacej skupiny pre základné práva.

2.  Osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na pracovníka pre základné práva, ustanoví riadiaca rada s cieľom zabezpečiť, aby bol pracovník pre základné práva, a tým aj jeho podriadení, pri výkone povinností nezávislý. Zodpovedá sa priamo riadiacej rade a spolupracuje s konzultačným fórom. Riadiaca rada zabezpečí, aby sa zaviedli opatrenia s ohľadom na odporúčania pracovníka pre základné práva. Pracovník pre základné práva zverejňuje výročnú správu o svojej činnosti a dodržiavaní základných práv pri všetkých činnostiach agentúry. Tieto správy obsahujú informácie o mechanizme podávania sťažností a vykonávaní stratégie pre základné práva.

2a.  Agentúra zabezpečí, aby pracovník pre základné práva mohol konať samostatne a byť pri výkone svojich povinností nezávislý. Pracovník pre základné práva musí mať dostatočné a primerané ľudské a finančné zdroje potrebné na plnenie svojich úloh.

Pracovník pre základné práva si vyberá podriadených, ktorí mu priamo podliehajú.

2b.   Pracovníkovi pre základné práva pomáha zástupca. Zástupcu pracovníka pre základné práva vymenúva riadiaca rada zo zoznamu minimálne troch kandidátov, ktorý predloží pracovník pre základné práva. Zástupca pracovníka pre základné práva musí mať potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti v oblasti základných práv a musí byť pri výkone svojich povinností nezávislý. Ak je pracovník pre základné práva neprítomný alebo indisponovaný, prevezme jeho povinnosti a úlohy jeho zástupca.

3.  ▌Pracovník pre základné práva by mal mať prístup k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

Článok 107a

Monitorovacia skupina pre základné práva

1a.  Zamestnanci agentúry pôsobia ako členovia monitorovacej skupiny pre základné práva, ktorých úlohou je neustále hodnotiť dodržiavanie základných práv pri operačných činnostiach, poskytovať poradenstvo a pomoc v tejto oblasti a prispievať k podpore základných práv v rámci európskeho integrovaného riadenia hraníc.

1.  Členovia monitorovacej skupiny pre základné práva vykonávajú tieto úlohy:

a)  monitorujú dodržiavanie základných práv a poskytujú poradenstvo a pomoc v oblasti základných práv pri príprave, vykonávaní a hodnotení operačných činností agentúry, ktorých monitorovaním ich poveril pracovník pre základné práva;

V tejto súvislosti najmä:

i)  sledujú prípravu prevádzkových plánov a podávajú správy pracovníkovi pre základné práva, aby si mohol plniť úlohy stanovené v článku 107 ods. 1a bode v);

ii)  navštevujú miesta, na ktorých sa uskutočňuje operačná činnosť, a to aj dlhodobo;

iii)  spolupracujú s koordinačným úradníkom v zmysle článku 45 a poskytujú mu pomoc a poradenstvo;

iv)  informujú koordinačného úradníka a pracovníka pre základné práva o otázkach týkajúcich sa možného porušovania základných práv v rámci operačných činností agentúry;

v)  podieľajú sa na hodnotení činností uvedenom v článku 48;

b)  fungujú ako členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat;

c)  podieľajú sa na činnostiach agentúry súvisiacich s odbornou prípravou v oblasti základných práv, ako sa stanovuje v článku 62, a to aj poskytovaním odbornej prípravy v oblasti základných práv.

2a.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, pracovník pre základné práva nominuje aspoň jedného člena monitorovacej skupiny pre základné práva pre každú operáciu. Pracovník pre základné práva takisto rozhoduje o nominovaní členov monitorovacej skupiny pre základné práva na monitorovanie všetkých ďalších operačných činností, ktoré považuje za dôležité.

Člen monitorovacej skupiny pre základné práva má prístup do všetkých miest, na ktorých sa vykonáva operačná činnosť agentúry, a ku všetkým dokumentom relevantným z hľadiska jej vykonávania.

3.  Pracovník pre základné práva nominuje členov monitorovacej skupiny pre základné práva za členov monitorovacej skupiny pre nútený návrat do rezervy uvedenej v článku 52. Ak členovia monitorovacej skupiny pre základné práva fungujú ako členovia monitorovacej skupiny pre nútený návrat, ustanovenia článku 51 ods. 5 a článku 52 sa na nich vzťahujú mutatis mutandis.

4.  Pracovník pre základné práva vymenúva členov monitorovacej skupiny pre základné práva, ktorí mu podliehajú. Svoje povinnosti vykonávajú nezávisle. Ak sú prítomní v operačnej oblasti, musia byť označení tak, aby to umožňovalo ich identifikáciu ako členov monitorovacej skupiny pre základné práva.

5.  Agentúra zabezpečí, aby do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia boli prijatí aspoň 40 členovia monitorovacej skupiny pre základné práva. Potrebu zvýšiť ich počet každoročne posudzuje výkonný riaditeľ po porade s pracovníkom pre základné práva. Na základe posúdenia výkonný riaditeľ v prípade potreby navrhne riadiacej rade, aby sa v dôsledku operačných potrieb zvýšil počet členov monitorovacej skupiny pre základné práva na nasledujúci rok.

6.  Po prijatí sa členovia monitorovacej skupiny pre základné práva podrobia intenzívnej odbornej príprave v oblasti základných práv, pričom sa zohľadní ich nadobudnutá kvalifikácia a odborná prax v príslušných oblastiach. Agentúra zabezpečuje, aby si členovia monitorovacej skupiny pre základné práva plnili svoje povinnosti počas zamestnania na čo najvyššej úrovni. Pre každého člena monitorovacej skupiny pre základné práva sa navrhujú primerané plány odbornej prípravy, čím sa zabezpečí udržiavanie odbornej kvalifikácie potrebnej na plnenie ich úloh.

Článok 108

Mechanizmus na podávanie sťažností

1.  Agentúra v spolupráci s pracovníkom pre základné práva prijme potrebné opatrenia na zriadenie a ďalší rozvoj nezávislého a účinného mechanizmu na podávanie sťažností v súlade s týmto článkom s cieľom monitorovať a zabezpečiť dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

2.  Každá osoba, ktorá je priamo dotknutá činnosťou alebo nečinnosťou zamestnancov zapojených do spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, nasadenia podporných tímov pre riadenie migrácie, spoločných návratových operácií, návratových intervencií alebo operačnej činnosti agentúry v tretej krajine a ktorá sa domnieva, že v dôsledku tejto činnosti alebo nečinnosti boli porušené jej základné práva, alebo akákoľvek strana zastupujúca takúto osobu môže agentúre predložiť písomnú sťažnosť.

3.  Prípustné sú len opodstatnené sťažnosti týkajúce sa konkrétneho porušenia základných práv.

4.  Pracovník pre základné práva je zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Na tento účel preskúma prípustnosť sťažnosti, zaregistruje prípustné sťažnosti, postúpi všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi a sťažnosti týkajúce sa členov tímov domovskému členskému štátu vrátane príslušného orgánu alebo subjektu zodpovedného za základné práva v členskom štáte na prijatie ďalších opatrení v súlade s ich mandátom. Pracovník pre základné práva takisto zaregistruje a zabezpečí následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu.

5.  Ak je sťažnosť prípustná, sťažovateľom sa v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných oznámi, že sťažnosť bola zaregistrovaná, začala sa posudzovať a že môžu očakávať odpoveď, hneď ako bude k dispozícii. Ak sa sťažnosť postúpi vnútroštátnym orgánom alebo subjektom, sťažovateľovi sa poskytnú ich kontaktné údaje. Ak je sťažnosť označená za neprípustnú, sťažovateľom sa oznámia dôvody, a ak je to možné, poskytnú sa im ďalšie možnosti riešenia ich problémov.

Ak je sťažnosť označená za neprípustnú alebo nedôvodnú, agentúra stanoví primeraný postup.

Každé rozhodnutie má písomnú formu a je odôvodnené. Pracovník pre základné práva znovu otvorí prípad, ak sťažovateľ predloží nové dôkazy v situáciách, keď je prípad považovaný za neprípustný.

6.  V prípade registrovanej sťažnosti týkajúcej sa zamestnanca agentúry pracovník pre základné práva odporučí výkonnému riaditeľovi primerané následné opatrenia vrátane ▌ prípadných disciplinárnych opatrení a podľa okolností postúpenie na občianskoprávne alebo trestnoprávne konanie v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom. Výkonný riaditeľ zaistí primerané následné opatrenia a podá pracovníkovi pre základné práva v stanovenej lehote a potom podľa potreby v pravidelných intervaloch správu o uplatňovaní disciplinárnych opatrení v súvislosti so zisteniami a opatreniami vykonanými agentúrou v reakcii na sťažnosť vrátane prípadných disciplinárnych opatrení.

Ak sťažnosť súvisí s otázkami ochrany údajov, výkonný riaditeľ pred prijatím rozhodnutia o sťažnosti konzultuje s úradníkom agentúry pre ochranu údajov. Pracovník pre základné práva a úradník pre ochranu údajov vypracujú písomné memorandum o porozumení, v ktorom uvedú rozdelenie svojich úloh a spoluprácu, pokiaľ ide o prijaté sťažnosti.

V prípade zaregistrovanej sťažnosti týkajúcej sa člena tímu hostiteľského členského štátu alebo ▌z iných participujúcich členských štátov vrátane vyslaného člena tímu alebo vyslaného národného experta domovský členský štát zabezpečí primerané následné opatrenia vrátane disciplinárnych opatrení a postúpenia na občianskoprávne alebo trestnoprávne konania alebo iných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom. Príslušný členský štát v stanovenej lehote a následne, ak je to potrebné, v pravidelných intervaloch informuje úradníka pre základné práva o zisteniach a následných opatreniach prijatých v reakcii na sťažnosť. Pokiaľ príslušný členský štát nepodá žiadnu správu, agentúra sa vecou ďalej zaoberá.

Ak príslušný členský štát v stanovenej lehote nepredloží správu alebo poskytne len nejednoznačnú odpoveď, pracovník pre základné práva o tom informuje výkonného riaditeľa a riadiacu radu.

8.  Ak sa zistí, že člen tímu porušil základné práva či záväzky v oblasti medzinárodnej ochrany, agentúra požiada členský štát, aby tohto člena ihneď vylúčil z činností agentúry alebo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

9.  Pracovník pre základné práva v súlade s článkom 107 ods. 2 zahrnie do výročnej správy informácie o mechanizme na podávanie sťažností vrátane konkrétnych odkazov na zistenia agentúry a členských štátov a ich následné opatrenia v reakcii na sťažnosti. ▌

10.  Pracovník pre základné práva v súlade s ustanoveniami v odsekoch 1 až 9 a po porade s konzultačným fórom vypracuje štandardizovaný formulár sťažnosti s uvedením podrobných a konkrétnych informácií týkajúcich sa údajného porušenia základných práv. Pracovník pre základné práva v prípade potreby vypracuje aj všetky ďalšie podrobné pravidlá. Pracovník pre základné práva predloží formulár a takéto ďalšie podrobné pravidlá výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade.

Agentúra zabezpečí, aby boli informácie o možnosti a postupe podávania sťažnosti ľahko dostupné, a to aj pre zraniteľné osoby. Štandardizovaný formulár sťažnosti sa sprístupní sa webovom sídle agentúry a v papierovej forme pri všetkých činnostiach agentúry v jazykoch, ktorým štátni príslušníci tretích krajín rozumejú alebo o ktorých sa možno opodstatnene domnievať, že im rozumejú, a musí byť ľahko dostupný, a to aj na mobilných zariadeniach. Agentúra zabezpečí, aby sa sťažovateľom poskytli ďalšie usmernenia a pomoc, pokiaľ ide o postup podávania sťažností. Pracovník pre základné práva posúdi sťažnosti aj v prípade, ak neboli podané na štandardizovanom formulári sťažnosti.

11.  So všetkými osobnými údajmi uvedenými v sťažnosti nakladá agentúra vrátane pracovníka pre základné práva v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a členské štáty v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680 a v súlade s uvedenými predpismi tieto údaje aj spracúvajú.

Podanie sťažnosti sťažovateľom sa považuje za súhlas sťažovateľa so spracovaním jeho osobných údajov agentúrou a pracovníkom pre základné práva v zmysle článku 5 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1725.

S cieľom chrániť záujmy sťažovateľov sťažnosti dôverne vybavuje pracovník pre základné práva v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie, pokiaľ sa sťažovateľ výslovne nevzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti. Ak sa sťažovateľ vzdá svojho práva na zachovanie dôvernosti, rozumie sa tým, že súhlasí s tým, aby pracovník pre základné práva alebo agentúra v súvislosti s predmetom sťažnosti v prípade potreby zverejnila jeho totožnosť príslušným orgánom alebo subjektom.

Článok 108a

Medziparlamentná spolupráca

1.  S cieľom zamerať sa na osobitný charakter európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, zloženej z vnútroštátnych orgánov a agentúry, a zabezpečiť účinnú kontrolu funkcií agentúry Európskym parlamentom a zodpovedných vnútroštátnych orgánov národnými parlamentmi, ktoré im boli pridelené na základe zmlúv a ústavných systémov členských štátov, môžu Európsky parlament a národné parlamenty spolupracovať na základe článku 9 protokolu 1.

2.  Výkonný riaditeľ a predseda riadiacej rady sa na pozvanie Európskeho parlamentu a národných parlamentov zúčastňujú na ich schôdzach.

3.  Agentúra zasiela svoju výročnú správu o činnosti národným parlamentom.

Článok 109

Jazykový režim

1.  Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 ▌.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté na základe článku 342 ZFEÚ, sa výročná správa o činnosti a pracovný program, ktoré sú uvedené v článku 98 ods. 2 bodoch 10 a 11, vyhotovia vo všetkých úradných jazykoch Únie.

3.  Prekladateľské služby potrebné na chod agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 110

Transparentnosť a komunikácia

1.  V súvislosti so spracovaním žiadostí o prístup k dokumentom, ktoré agentúra drží, sa na agentúru vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.  Agentúra z vlastného podnetu poskytuje informácie o záležitostiach spadajúcich do jej úloh. Zverejní príslušné informácie vrátane výročnej správy o činnosti uvedenej v článku 98 ods. 2 písm. j),ročného pracovného programu, kódexu správania, strategických analýz rizík, komplexných informácií o predchádzajúcich a súčasných spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahov, pilotných projektov, projektov technickej pomoci s tretími krajinami, podporných tímov pre riadenie migrácie, návratových operácií alebo návratových intervencií, a to aj v tretích krajinách, a dohôd o pracovných podmienkach a bez toho, aby bol dotknutý článok 91, predovšetkým zabezpečí, aby verejnosť a každá zainteresovaná strana rýchlo dostali objektívne, podrobné, komplexné, spoľahlivé a ľahko zrozumiteľné informácie o jej činnosti. Urobí tak bez toho, aby boli prezradené operačné informácie, zverejnením ktorých by sa ohrozilo dosiahnutie cieľa operácií.

3.  Riadiaca rada ustanoví praktické opatrenia na uplatňovanie odsekov 1 a 2.

4.  Každá fyzická alebo právnická osoba je oprávnená obrátiť sa písomnou formou na agentúru v ktoromkoľvek z úradných jazykov Únie. Zároveň má právo dostať odpoveď v tom istom jazyku.

5.  Proti rozhodnutiam prijatým agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 je možné podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi podľa podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo žalobu na Súdnom dvore Európskej únie podľa podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ.

Oddiel 5

Finančné požiadavky

Článok 111

Rozpočet

1.  Bez toho, aby boli dotknuté ostatné druhy príjmov, príjmy agentúry tvoria:

a)  príspevok od Únie zahrnutý do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel Komisia);

b)  príspevky krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ako sa stanovuje v príslušných dojednaniach, ktoré určujú ich finančný príspevok;

c)  finančné prostriedky Únie prostredníctvom dohôd o príspevkoch alebo ad hoc grantov v súlade s rozpočtovými pravidlami agentúry uvedenými v článku 115 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie;

d)  poplatky za poskytované služby;

e)  akékoľvek dobrovoľné príspevky od členských štátov.

2.  Výdavky agentúry zahŕňajú jej výdavky na administratívu, infraštruktúru, prevádzku a zamestnancov.

3.  Výkonný riaditeľ vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predloží ho riadiacej rade.

4.  Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

5.  Riadiaca rada na základe návrhu výkazu odhadov, ktorý zostaví výkonný riaditeľ, prijme predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry vrátane predbežného plánu pracovných miest. Riadiaca rada ich každoročne do 31. januára zašle Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako súčasť návrhu jednotného programového dokumentu.

6.  Riadiaca rada zašle každoročne do 31. marca Komisii konečný návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry vrátane návrhu plánu pracovných miest spolu s predbežným pracovným programom.

7.  Komisia zašle tento odhad rozpočtovému orgánu spolu s návrhom rozpočtu Európskej únie.

8.  Na základe odhadu Komisia zahrnie odhady, ktoré považuje za nevyhnutné pre plán pracovných miest, a sumu príspevku, ktorý sa má uhradiť zo všeobecného rozpočtu, do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorý predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

9.  Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky na príspevok pre agentúru.

10.  Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest agentúry.

11.  Riadiaca rada prijíma rozpočet agentúry. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa rozpočet agentúry stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

12.  Každá úprava rozpočtu vrátane plánu pracovných miest podlieha rovnakému postupu.

13.  V prípade každého stavebného projektu, ktorý by mohol mať značný vplyv na rozpočet agentúry, sa uplatňujú ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013(32).

14.  Na účely financovania nasadzovania rýchlych pohraničných zásahov a návratových intervencií zahŕňa rozpočet agentúry prijatý riadiacou radou finančnú operačnú rezervu vo výške aspoň 2 % prostriedkov vyčlenených spoločne na spoločné operácie na vonkajších hraniciach a operačné činnosti v oblasti návratu. Výkonný riaditeľ môže na konci mesiaca rozhodnúť o prerozdelení sumy zodpovedajúcej jednej dvanástine rozpočtových prostriedkov rezervy na iné operačné činnosti agentúry. V takom prípade informuje riadiacu radu.

15.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Článok 112

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.  Výkonný riaditeľ plní rozpočet agentúry.

2.  Do 1. marca rozpočtového roka N + 1 účtovník agentúry oznámi predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok N účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov. Účtovník Komisie skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 147 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

3.  Agentúra zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca roku N + 1.

4.  Účtovník Komisie zašle predbežnú účtovnú závierku agentúry za rok N konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie Dvoru audítorov do 31. marca roka N + 1.

5.  Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry za rok N podľa článku 148 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 výkonný riaditeľ vypracuje konečnú účtovnú závierku agentúry na svoju vlastnú zodpovednosť a zašle ju riadiacej rade na vyjadrenie stanoviska.

6.  Riadiaca rada vyjadrí stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry za rok N.

7.  Výkonný riaditeľ zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady do 1. júla roka N + 1 Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

8.  Konečná účtovná závierka za rok N sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roka N + 1.

9.  Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 30. septembra roka N + 1. Túto odpoveď zašle aj riadiacej rade.

10.  Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plynulé uplatňovanie postupu udelenia absolutória za rok N v súlade s článkom 165 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

11.  Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí pred 15. májom roku N + 2 absolutórium výkonnému riaditeľovi v súvislosti s plnením rozpočtu za rok N.

Článok 113

Boj proti podvodom

1.  V záujme boja proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam sa ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uplatňujú bez obmedzenia. Agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 o vnútornom vyšetrovaní vykonávanom Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a bezodkladne prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.  Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a inšpekcií na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.

3.  OLAF môže v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 ▌vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, na účely zistenia toho, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o udelení grantu alebo zmluvou financovanou agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.  Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371.

5.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2, 3 a 4, dohody o pracovných podmienkach s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o udelení grantu agentúry obsahujú ustanovenia, ktorými sa Dvoru audítorov, Európskej prokuratúre a úradu OLAF výslovne udeľuje právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 114

Predchádzanie konfliktom záujmov

Agentúra prijme vnútorné predpisy, ktoré budú od členov jej orgánov a od jej zamestnancov vyžadovať, aby sa počas zamestnania alebo funkčného obdobia vyhli akejkoľvek situácii, v ktorej by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov, a aby takéto situácie nahlásili.

Agentúra zabezpečí transparentnosť lobovania prostredníctvom registra transparentnosti, a to zverejňovaním všetkých svojich schôdzí so zainteresovanými tretími stranami. Register transparentnosti zahŕňa všetky schôdze a kontakty výkonného riaditeľa, zástupcov výkonného riaditeľa a vedúcich oddelení vo veciach obstarávania a verejných súťaží na služby, zariadenia alebo externe zadávané projekty a štúdie. Agentúra vedie záznamy o všetkých stretnutiach svojich zamestnancov s tretími stranami zainteresovanými v oblasti obstarávania služieb, zariadení alebo externe zadávaných projektov a štúdií.

Článok 114a

Administratívne vyšetrovania

Činnosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž podliehajú vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 115

Finančné ustanovenie

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, pokiaľ nie je takáto odchýlka priamo potrebná na prevádzku agentúry a pokiaľ s ňou Komisia vopred nesúhlasila. Riadiaca rada prijme v tomto rámci osobitné rozpočtové pravidlá pre činnosti agentúry týkajúce sa spolupráce s tretími krajinami v oblasti návratu.

Článok 116

Hodnotenie

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 59, Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia do štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a potom každé štyri roky. V uvedenom hodnotení posudzuje predovšetkým:

a)  výsledky, ktoré agentúra dosiahla so zreteľom na svoje ciele, mandát a úlohy;

b)  vplyv, účinnosť a efektívnosť činnosti agentúry a jej pracovných postupov, pokiaľ ide o jej ciele, mandát a úlohy;

c)  medziagentúrnu spoluprácu na európskej úrovni vrátane európskej spolupráce v oblasti funkcií pobrežnej stráže;

d)  prípadnú potrebu zmeniť mandát agentúry;

e)  finančný vplyv každej takejto zmeny;

f)  fungovanie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a od druhého hodnotenia hodnotenie celkového počtu členov a zloženia;

fa)  úroveň odbornej prípravy, odborných znalostí a profesionality zamestnancov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Súčasťou hodnotenia je osobitná analýza dodržiavania charty a iných príslušných právnych predpisov Únie pri uplatňovaní tohto nariadenia.

1a.  V hodnotení sa hodnotí aj atraktívnosť agentúry ako zamestnávateľa pri prijímaní stálych zamestnancov s cieľom zabezpečiť kvalitu kandidátov a geografickú rovnováhu.

1b.  Komisia sa pri hodnotení usiluje získať informácie od príslušných zainteresovaných strán vrátane konzultačného fóra a Agentúry Európskej únie pre základné práva.

2.  Komisia zasiela hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi týkajúcimi sa správy Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade. Riadiaca rada môže vydať odporúčania určené Komisii týkajúce sa zmien tohto nariadenia. Hodnotiaca správa a závery týkajúce sa správy sa zverejnia. Členské štáty a agentúra poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy. Podľa potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh.

3.  Agentúra predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní systému EUROSUR do 1. decembra 2021 a potom každé dva roky.

Členské štáty poskytnú agentúre informácie potrebné na vypracovanie tejto správy.

4.  V rámci hodnotenia uvedeného v odseku 1 Komisia poskytne celkové hodnotenie systému EUROSUR, ku ktorému pripojí prípadné vhodné návrhy na zlepšenie jeho fungovania.

Členské štáty a agentúra poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie hodnotenia uvedeného v odseku 3.

Komisia sa pri hodnotení usiluje získať informácie od príslušných zainteresovaných strán vrátane konzultačného fóra a Agentúry Európskej únie pre základné práva.

KAPITOLA IV

Záverečné ustanovenia

Článok 117

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor („Výbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 119

Zrušovacie a prechodné ustanovenia

1.  Nariadenie (EÚ) č. 1052/2013 sa zrušuje s výnimkou článku 9 ods. 3, ods. 5, ods. 7 až 10 a článku 10 ods. 5 a 7, ktoré sa naďalej uplatňujú až do nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 25 ods. 4 tohto nariadenia.

2.  Nariadenie (EÚ) 2016/1624 sa zrušuje s výnimkou článkov 20, 30 a 31, ktoré sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

3.  Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI k tomuto nariadeniu.

4.  Článok 80 sa začína uplatňovať odo dňa účinného prevodu systému uvedeného v článku 80.

Článok 120

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Pokiaľ ide o spoluprácu so Spojeným kráľovstvom, článok 12 ods. 4, článok 71 a článok 98 ods. 5 sa uplatňujú do dátumu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie alebo do konca prechodného obdobia stanoveného v dohode medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ak takáto dohoda nadobudne platnosť.

3.  Na základe výnimky môžu členské štáty naďalej dobrovoľne uplatňovať ustanovenia článku 19 a zodpovedajúce ustanovenia o systéme EUROSUR týkajúce sa hraničných kontrol a dozoru nad vzdušnými hranicami, a to do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

4.  Nasadenia podľa článkov 55 až 58 prebiehajú od 1. januára 2021.

5.  Pre nasadenia v roku 2021 sa rozhodnutia uvedené v článku 55 ods. 4 a článku 64 ods. 6 prijímajú riadiacou radou do 31. marca 2020.

6.  Na účely podpory rozvoja ľudských zdrojov s cieľom zabezpečiť príspevky členských štátov pre stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže majú členské štáty nárok na financovanie v roku 2020 v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. a). Číselné údaje uvedené v prílohe III na rok 2022 sa použijú ako referenčné údaje pre financovanie v roku 2020.

7.  S cieľom účinne sa podieľať požadovanými kapacitami pracovníkov kategórie I na prvom vyslaní stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a na zriadení centrálnej jednotky ETIAS agentúra začne od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a v súlade s rozpočtovými pravidlami potrebné prípravy vrátane náboru a odbornej prípravy.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Zloženie stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v jednotlivých rokoch a podľa kategórie v súlade s článkom XX

Kategória

Rok

Kategória 1

zamestnanci agentúry

Kategória 2

operační pracovníci na dlhodobé vysielanie

Kategória 3

operační pracovníci na krátkodobé nasadenie

Spolu pre stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

Kategória 4

 

2021

1 000

400

3 600

5 000

1 500

2022

1 000

500

3 500

5 000

1 500

2023

1 500

500

4 000

6 000

1 500

2024

1 500

750

4 250

6 500

1 500

2025

000

1 000

5 000

8 000

0

2026

2 500

1 250

5 250

9 000

0

2027

3 000

1 500

5 500

10 000

0

PRÍLOHA III

Tabuľka s ročnými kapacitami, ktoré majú členské štáty poskytnúť stálemu zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prostredníctvom dlhodobého vyslania operačných pracovníkov v súlade s článkom 57

Krajina/rok

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Belgicko

8

10

10

15

20

25

30

Bulharsko

11

13

13

20

27

33

40

Česká republika

5

7

7

10

13

17

20

Dánsko

8

10

10

15

19

24

29

Nemecko

61

73

73

110

152

187

225

Estónsko

5

6

6

9

12

15

18

Grécko

13

17

17

25

33

42

50

Španielsko

30

37

37

56

74

93

11

Francúzsko

46

56

56

83

114

141

170

Chorvátsko

17

22

22

33

43

54

65

Taliansko

33

42

42

63

83

104

125

Cyprus

2

3

3

4

5

7

8

Lotyšsko

8

10

10

15

20

25

30

Litva

10

13

13

20

26

33

39

Luxembursko

2

3

3

4

5

7

8

Maďarsko

17

22

22

33

43

54

65

Malta

2

2

2

3

4

5

6

Holandsko

13

17

17

25

33

42

50

Rakúsko

9

11

11

17

23

28

34

Poľsko

27

33

33

50

67

83

100

Portugalsko

8

10

10

15

20

25

30

Rumunsko

20

25

25

38

50

63

75

Slovinsko

9

12

12

18

23

29

35

Slovensko

9

12

12

18

23

29

35

Fínsko

8

10

10

15

20

25

30

Švédsko

9

11

11

17

23

28

34

[Švajčiarsko]

4

5

5

8

11

13

16

[Island]

1

1

1

1

1

2

2

[Lichtenštajnsko]*

0

0

0

0

0

0

0

0

[Nórsko]

5

7

7

10

13

17

20

SPOLU

400

500

500

750

1 000

1 250

1 500

PRÍLOHA IV

Ročné kapacity členských štátov stálemu zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na krátkodobé nasadenia operačných pracovníkov v súlade s článkom 58

Krajina/rok

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Belgicko

72

70

80

85

100

105

110

Bulharsko

96

93

107

113

133

140

147

Česká republika

48

47

53

57

67

70

73

Dánsko

70

68

77

82

97

102

106

Nemecko

540

523

602

637

748

785

827

Estónsko

43

42

48

51

60

63

66

Grécko

120

117

133

142

167

175

183

Španielsko

266

259

296

315

370

389

407

Francúzsko

408

396

454

481

566

593

624

Chorvátsko

156

152

173

184

217

228

238

Taliansko

300

292

333

354

417

438

458

Cyprus

19

19

21

23

27

28

29

Lotyšsko

72

70

80

85

100

105

110

Litva

94

91

104

111

130

137

143

Luxembursko

19

19

21

23

27

28

29

Maďarsko

156

152

173

184

217

228

238

Malta

14

14

16

17

20

21

22

Holandsko

120

117

133

142

167

175

183

Rakúsko

82

79

91

96

113

119

125

Poľsko

240

233

267

283

333

350

367

Portugalsko

72

0

80

85

100

105

110

Rumunsko

180

175

200

213

250

263

275

Slovinsko

84

82

93

99

117

123

128

Slovensko

84

82

93

99

117

123

128

Fínsko

72

70

80

85

100

105

110

Švédsko

82

79

91

96

113

119

125

[Švajčiarsko]

38

37

43

45

53

56

59

[Island]

5

5

5

6

7

7

7

[Lichtenštajnsko]*

0

0

0

0

0

0

0

[Nórsko]

48

47

53

57

67

70

73

SPOLU

3 600

3 500

4 000

4 250

5 000

5 250

5 500

PRÍLOHA V

Pravidlá upravujúce použitie sily vrátane poskytovania služobných strelných zbraní a nesmrtiaceho vybavenia, ich kontroly a používania a odbornej prípravy v tejto oblasti, ktoré sa vzťahujú na stálych zamestnancov agentúry, keď konajú ako členovia tímu počas svojho nasadenia zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1.  Všeobecné zásady upravujúce použitie sily a zbraní

Na účely tohto nariadenia pojem „použitie sily“ znamená využitie fyzických prostriedkov stálymi operačnými pracovníkmi agentúry na účely vykonávania ich úloh alebo na zabezpečenie sebaobrany, ktoré zahŕňa použitie rúk a tela, použitie akýchkoľvek nástrojov, zbraní alebo vybavenia a strelných zbraní.

Zbrane, strelivo a vybavenie sa môžu nosiť a používať len počas operácií. Ich nosenie alebo používanie mimo času služby nie je povolené.

V súlade s článkom 83 ods. 6 sa použitie sily a použitie zbraní stálymi operačnými pracovníkmi agentúry vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu a v prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu.

Bez toho, aby bolo dotknuté povolenie hostiteľského členského štátu a uplatniteľnosť jeho vnútroštátneho práva na použitie sily počas operácií, použitie sily a zbraní členmi tímov nasadenými spomedzi stálych operačných pracovníkov agentúry musí byť v súlade so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a opatrnosti (ďalej len „základné zásady“), ako sa uvádza ďalej.

V operačnom pláne, ktorý dohodne výkonný riaditeľ s hostiteľským členským štátom, sa vymedzia podmienky nosenia a používania strelných zbraní počas operácií v súlade s vnútroštátnym právom alebo prevádzkovými postupmi.

Zásada nevyhnutnosti

Použitie sily, či už prostredníctvom priameho fyzického kontaktu, alebo použitím zbraní alebo vybavenia, musí byť výnimočné a využije sa iba vtedy, keď je to bezpodmienečne potrebné na zabezpečenie plnenia povinností agentúry alebo na sebaobranu. Sila sa smie použiť len v krajnom prípade po tom, ako sa vynaloží všetko primerané úsilie na vyriešenie situácie využitím nenásilných prostriedkov vrátane prostriedkov ako presviedčanie, vyjednávanie alebo mediácia. Použitie sily alebo donucovacích prostriedkov nesmie byť nikdy svojvoľné ani hrubé.

Zásada proporcionality

Vždy, keď sa nedá vyhnúť zákonnému použitiu sily alebo strelných zbraní, stáli operační pracovníci agentúry musia konať úmerne k závažnosti deliktu a k oprávnenému cieľu, ktorý sa má dosiahnuť. Počas operačných činností by sa zásadou proporcionality mala riadiť povaha použitej sily (napríklad potreba použiť zbrane), ako aj rozsah jej použitia. Stáli operační pracovníci agentúry nesmú použiť viac sily, ako je absolútne nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa presadzovania práva. Ak sa použije strelná zbraň, stáli operační pracovníci agentúry zabezpečia, aby takéto použitie spôsobilo čo najmenšie poranenie a v najväčšej možnej miere sa minimalizovali poranenia alebo škody. Ak opatrenia vedú k neprijateľnému výsledku, operační pracovníci môžu od opatrenia upustiť. V zmysle tejto zásady sa od agentúry vyžaduje, aby svojim stálym zamestnancom poskytovala vybavenie a prostriedky sebaobrany potrebné na to, aby bolo možné aplikovať vhodnú úroveň sily.

Povinnosť zachovávať opatrnosť

Operačné činnosti vykonávané stálymi operačnými pracovníkmi agentúry musia v plnej miere rešpektovať ľudský život a ľudskú dôstojnosť a usilovať sa o ich zachovanie. Musia sa vykonať všetky potrebné kroky, ktoré môžu minimalizovať riziko poranenia a škody počas operácií. Táto povinnosť zahŕňa všeobecnú povinnosť stálych operačných pracovníkov agentúry používať jasné výstrahy o zámere použiť silu okrem prípadov, keď by takáto výstraha neprimeraným spôsobom vystavila členov tímov riziku alebo vytvorila situáciu, v ktorej by riziko smrti alebo vážneho poranenia hrozilo iným osobám, prípadne by bola za konkrétnych okolností zjavne nevhodná alebo neúčinná.

Špecifické ▌pravidlá pre najbežnejšie používané donucovacie prostriedky ▌(▌vybavenie stálych operačných pracovníkov agentúry)

V súlade so základnými zásadami je použitie sily prípustné len v rozsahu potrebnom na dosiahnutie okamžitého cieľa presadzovania práva a až vtedy, keď:

–  pokusy vyriešiť potenciálne násilnú konfrontáciu presviedčaním, vyjednávaním a mediáciou boli vyčerpané a neúspešné,

–  bola daná výstraha o zámere použiť silu.

V prípade, keď je potrebné eskalovať úroveň intervencie (napríklad použitie zbrane alebo inej formy zbrane), mala by sa dať aj jasná výstraha pred takouto eskaláciou, pokiaľ by takáto výstraha neprimeraným spôsobom nevystavila členov tímov riziku ani nevytvorila riziko smrti alebo vážneho poranenia iných osôb, prípadne by nebola za konkrétnych okolností zjavne nevhodná alebo neúčinná.

Strelné zbrane

Stáli operační pracovníci agentúry nesmú používať strelné zbrane proti osobám s výnimkou nasledujúcich prípadov a len vtedy, keď sú menej extrémne prostriedky nedostatočné na dosiahnutie potrebných cieľov:

–  stáli operační pracovníci agentúry smú použiť strelné zbrane len v krajnom prípade extrémnej núdze predovšetkým vtedy, keď existuje akékoľvek riziko ohrozenia nezúčastnených prítomných osôb,

–  na sebaobranu a ochranu iných osôb pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom smrti alebo vážneho poranenia,

–  na predídenie bezprostredne hroziacemu nebezpečenstvu smrti alebo vážneho poranenia,

–  na odrazenie prebiehajúceho útoku alebo na odvrátenie blížiaceho sa nebezpečného útoku na zásadne dôležité inštitúcie, služby alebo zariadenia.

Pred použitím strelných zbraní musia operační pracovníci agentúry dať jasnú výstrahu o svojom zámere použiť takéto zbrane. Výstrahy môžu mať podobu výzvy alebo výstražných výstrelov.

Nesmrtiace zbrane

Obušok

Schválené obušky sa smú používať ako ▌prostriedok obrany alebo ako zbrane, ak je to vhodné, v súlade s hlavnými zásadami takto:

–  keď sa použitie menšej sily považuje za zjavne nevhodné na daný účel,

–  na odvrátenie prebiehajúceho alebo blížiaceho sa útoku na majetok.

Pred použitím obuškov musia operační pracovníci agentúry dať jasnú výstrahu pred svojím zámerom použiť obušky. Pri použití obuškov sa operační dôstojníci vždy usilujú minimalizovať riziko poranenia a vyhnúť sa kontaktu s hlavou.

Slzotvorné prostriedky (napríklad paprikový sprej)

Schválené slzotvorné prostriedky sa smú používať ako prostriedok obrany alebo ako zbrane, ak je to vhodné, v súlade s hlavnými zásadami takto:

–  keď sa použitie menšej sily považuje za zjavne nevhodné na daný účel,

–  na odvrátenie prebiehajúceho alebo blížiaceho sa útoku.

Iné vybavenie

Putá

–  Nasadzujú sa iba osobám považovaným za nebezpečné pre seba alebo pre iných, aby sa zaručilo ich bezpečné zaistenie alebo preprava a bezpečnosť stálych operačných pracovníkov agentúry a ostatných členov tímu. Možno ich používať len najkratší možný čas a iba vtedy, keď je to bezpodmienečne potrebné.

3.  Praktické pravidlá pre použitie sily, služobnej zbrane, streliva a vybavenia počas operácií

Všeobecné praktické pravidlá pre použitie sily, zbraní a iného vybavenia počas operácií

V súlade s článkom 83 ods. 6 vykonávajú stáli operační pracovníci agentúry svoje výkonné právomoci vrátane použitia sily pod velením a kontrolou hostiteľského členského štátu a silu vrátane zbraní, streliva a vybavenia smú použiť iba po získaní povolenia od príslušných orgánov hostiteľského členského štátu a za prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu. Napriek tomu môžu príslušné orgány hostiteľského členského štátu so súhlasom agentúry povoliť jej stálym operačným pracovníkom použitie sily v neprítomnosti príslušníkov z hostiteľského členského štátu.

Hostiteľský členský štát môže zakázať nosenie niektorých služobných zbraní, streliva a vybavenia v súlade s článkom 83 ods. 6 druhou zarážkou.

Bez toho, aby tým bolo dotknuté povolenie hostiteľského členského štátu a uplatniteľnosť jeho vnútroštátneho práva na použitie sily počas operácií, použitie sily a zbraní stálymi operačnými pracovníkmi agentúry musí:

a)  byť v súlade so základnými zásadami uvedenými v časti 1 a so špecifickými pravidlami uvedenými v časti 2;

b)  rešpektovať základné práva zaručené v rámci medzinárodného práva a práva Únie, vrátane predovšetkým Charty základných práv, Európskeho dohovoru o ľudských právach, základných zásad OSN pre použitie sily a strelných zbraní príslušníkmi orgánov presadzovania práva (1990) a kódexu správania OSN pre príslušníkov orgánov presadzovania práva (1979);

c)  byť v súlade s kódexom správania agentúry.

4.   Kontrolný mechanizmus

Agentúra poskytuje nasledujúce záruky týkajúce sa použitia sily, zbraní, streliva a vybavenia a vo svojej výročnej správe uvádza ich prehľad.

Odborná príprava

Odborná príprava poskytnutá v súlade s článkom 62 ods. 2 zahŕňa teoretické a praktické aspekty súvisiace s prevenciou a použitím sily. Teoretická odborná príprava zahŕňa psychologickú odbornú prípravu (vrátane odbornej prípravy týkajúcej sa odolnosti a prípravy na prácu v situáciách vystavenia vysokému tlaku), ako aj techniky na predchádzanie použitiu sily, ako sú vyjednávanie a mediácia. Po teoretickej odbornej príprave nasleduje povinná a primeraná teoretická a praktická odborná príprava zameraná na používanie sily, zbraní, streliva a vybavenia a na uplatniteľné záruky týkajúce sa základných práv. Praktická príprava, ktorou sa má zaručiť jednotné praktické vnímanie a prístup, sa uzavrie simuláciou, ktorá je relevantná pre činnosti, ktoré sa majú vykonávať počas nasadenia, a jej súčasťou je praktická simulácia zahŕňajúca uplatnenie záruk v oblasti základných práv.

Agentúra poskytuje stálym zamestnancom priebežnú odbornú prípravu týkajúcu sa používania sily. Táto odborná príprava sa uskutočňuje v súlade s odbornou prípravou uvedenou v článku 62 ods. 2. Aby mohli stáli zamestnanci nosiť služobné zbrane a používať silu, musia úspešne absolvovať každoročnú priebežnú odbornú prípravu. Každoročná priebežná odborná príprava pokrýva teoretické a praktické aspekty opísané vyššie. Trvá celkovo najmenej 24 hodín, pričom teoretická príprava trvá najmenej 8 hodín a praktická príprava najmenej 16 hodín. Praktická odborná príprava musí byť rozdelená na najmenej 8 hodín určených na fyzickú prípravu s využitím techník na obmedzenie osobnej slobody a minimálne 8 hodín zameraných na používanie strelných zbraní.

Užívanie drog, liekov a konzumácia alkoholu

Stáli operační pracovníci agentúry nesmú počas služby ▌konzumovať alkohol ani nesmú byť v tom čase pod vplyvom alkoholu.

Nesmú vlastniť ani užívať drogy ani lieky, ak nie sú predpísané zo zdravotných dôvodov. Pracovníci, ktorí potrebujú lieky na zdravotné účely, bezodkladne informujú o tejto potrebe svojho priameho nadriadeného. Účasť na operačných činnostiach môže byť preskúmaná so zreteľom na možné účinky a vedľajšie účinky spojené s užívaním danej látky.

Agentúra zriadi kontrolný mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby jej stáli operační pracovníci vykonávali svoje úlohy bez vplyvu drog, liekov alebo alkoholu. Tento mechanizmus sa zakladá na pravidelnej lekárskej kontrole pracovníkov, ktorá sa týka možného užívania drog, liekov alebo konzumácie alkoholu. Všetky pozitívne výsledky zistené pri týchto kontrolách sa bezodkladne oznámia výkonnému riaditeľovi agentúry.

Podávanie správ

Všetky mimoriadne udalosti, pri ktorých došlo k použitiu sily, sa okamžite oznamujú prostredníctvom hierarchie velenia koordinačnej štruktúre príslušnej pre každú operáciu, pracovníkovi pre základné práva a výkonnému riaditeľovi agentúry. Oznámenie musí obsahovať všetky podrobnosti o okolnostiach, za ktorých k takémuto použitiu sily došlo.

Povinnosť spolupracovať a informovať

Stáli operační pracovníci agentúry a všetci ďalší účastníci operácií spolupracujú pri zisťovaní skutočností o každej mimoriadnej udalosti, ktorá bola oznámená počas operačnej činnosti.

Mechanizmus dohľadu

Agentúra zriadi mechanizmus dohľadu uvedený v článku 56 ods. 3 písm. a).

Mechanizmus na podávanie sťažností

Ktokoľvek môže oznámiť podozrenia, že stáli operační pracovníci agentúry porušili pravidlá použitia sily uplatniteľné na základe tejto prílohy, podľa mechanizmu na podávanie sťažností stanoveného v článku 108.

Sankcie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 86, ak agentúra zistí, že niektorý z jej stálych operačných pracovníkov vykonal činnosti v rozpore s pravidlami uplatniteľnými podľa tohto nariadenia vrátane základných práv chránených chartou, Európskym dohovorom o ľudských právach a medzinárodným právom, výkonný riaditeľ prijme primerané opatrenia, ktoré môžu zahŕňať okamžité stiahnutie pracovníka z operačnej činnosti, a akékoľvek disciplinárne opatrenia v súlade so služobným poriadkom vrátane prepustenia príslušného pracovníka z agentúry.

Úloha pracovníka pre základné práva

Pracovník pre základné práva overuje obsah úvodnej odbornej prípravy a odbornej prípravy zameranej na obnovu vedomostí s osobitným zreteľom na aspekty základných práv a ich uplatňovanie v situácii, v ktorej je použitie sily potrebné, poskytuje v tejto súvislosti spätnú väzbu a zabezpečuje, aby sa do tejto odbornej prípravy zahrnuli príslušné preventívne techniky.

Pracovník pre základné práva podáva správu o dodržiavaní základných práv v praxi presadzovania práva v hostiteľskom členskom štáte alebo hostiteľskej tretej krajine. Táto správa sa predkladá výkonnému riaditeľovi a zohľadňuje sa pri navrhovaní operačného plánu.

Pracovník pre základné práva zabezpečí, aby boli mimoriadne udalosti týkajúce sa použitia sily, použitia zbraní, streliva a vybavenia dôkladne vyšetrené a bezodkladne oznámené konzultačnému fóru a výkonnému riaditeľovi. Výsledky vyšetrovania sa doručia konzultačnému fóru.

Všetky činnosti súvisiace s použitím sily, zbraní, streliva a vybavenia pravidelne monitoruje pracovník pre základné práva a všetky mimoriadne udalosti sa oznamujú v správach pracovníka pre základné práva, ako aj vo výročnej správe agentúry.

5.   Poskytnutie služobných zbraní

Autorizácia zbraní

Na účely určenia konkrétnych služobných zbraní, streliva a iného vybavenia, ktoré majú stáli operační pracovníci agentúry používať, agentúra vypracuje vyčerpávajúci zoznam položiek, ktoré sa majú zahrnúť do súpravy osobného vybavenia.

Súpravu osobného vybavenia používajú všetci stáli operační pracovníci nasadení ako členovia troch typov tímov nasadzovaných zo stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Agentúra môže doplniť súpravu osobného vybavenia aj o ďalšiu zbraň, strelivo alebo iné vybavenie špecifické na účel vykonávania konkrétnych úloh v rámci jedného alebo dvoch druhov tímov.

Agentúra zabezpečí, aby všetko vybavenie poskytnuté jej stálym operačným pracovníkom vrátane strelných zbraní bolo v súlade so všetkými potrebnými technickými normami.

Zbrane, strelivo a vybavenie, ktoré sú autorizované na používanie, sa uvedú v operačnom pláne v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa prípustných a zakázaných zbraní hostiteľského členského štátu.

Pokyny na čas služby

Zbrane, strelivo a vybavenie sa môžu nosiť ▌počas operácií a smú sa používať len ako krajné riešenie. Ich nosenie alebo používanie mimo času služby nie je povolené. Agentúra zavedie osobitné pravidlá a opatrenia na zabezpečenie skladovania zbraní, streliva a ostatného vybavenia stálych operačných pracovníkov agentúry v zabezpečených priestoroch v čase mimo služby, ako sa uvádza v článku 56 ods. 3a.

PRÍLOHA Va

Kapacity, ktoré majú členské štáty poskytnúť stálemu zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prostredníctvom rezervy rýchleho zásahu v súlade s článkom 58a

Krajina/rok

 

Belgicko

30

Bulharsko

40

Česká republika

20

Dánsko

29

Nemecko

225

Estónsko

18

Grécko

50

Španielsko

111

Francúzsko

170

Chorvátsko

65

Taliansko

125

Cyprus

8

Lotyšsko

30

Litva

39

Luxembursko

8

Maďarsko

65

Malta

6

Holandsko

50

Rakúsko

34

Poľsko

100

Portugalsko

30

Rumunsko

75

Slovinsko

35

Slovensko

35

Fínsko

30

Švédsko

34

[Švajčiarsko]

16

[Island]

2

[Lichtenštajnsko]*

0

[Nórsko]

20

SPOLU

1 500

(*) Lichtenštajnsko poskytne príspevok prostredníctvom proporcionálnej finančnej podpory.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o možných mechanizmoch na zabezpečenie príťažlivosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch bude Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž čeliť náročným okolnostiam s cieľom splniť mimoriadne potreby na nábor, odbornú prípravu a udržanie kvalifikovaných pracovníkov s čo najširším geografickým základom. Vzhľadom na mandát agentúry a veľký počet jej zamestnancov je nevyhnutné preskúmať mechanizmy, ktoré by umožnili zabezpečiť príťažlivosť agentúry ako zamestnávateľa úpravou odmeňovania zamestnancov agentúry vo Varšave v súlade s uplatniteľným právom Únie.

Európsky parlament a Rada preto vyzývajú Komisiu, aby posúdila základ a postupy pre takýto vhodný mechanizmus, najmä pri predkladaní návrhov na revíziu Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(33). Každý takýto mechanizmus musí byť primeraný dôležitosti sledovaných cieľov a nesmie viesť k nerovnakému zaobchádzaniu so zamestnancami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, ak takéto inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie čelia podobnej situácii.

(1)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(2)Ú. v. EÚ C ....
(3)Ú. v. EÚ C ....
(4)Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019.
(5)Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, p. 11).
(8)Smernica Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17).
(9)Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(13) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(17) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.
(18) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).
(19) Ú. v. EÚ L 188, 20.7.2007, s. 19.
(20) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.
(21) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).
(22) EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.
(23) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí, v mene Európskej únie, Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnských kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou a pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).
(24) Ú. v. EÚ L 243, 16.9.2010, s. 4.
(25) Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).
(26) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018, s. 1).
(28)Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
(29)Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).
(30)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143).
(31) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1, naposledy zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 15).
(32)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).
(33) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

Posledná úprava: 29. októbra 2019Právne oznámenie