Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2690(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B8-0255/2019

Rozpravy :

PV 18/04/2019 - 6.1
CRE 18/04/2019 - 6.1

Hlasovanie :

PV 18/04/2019 - 10.1
CRE 18/04/2019 - 10.1

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0422

Prijaté texty
PDF 149kWORD 49k
Štvrtok, 18. apríla 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Čína, najmä situácia náboženských a etnických menšín
P8_TA-PROV(2019)0422RC-B8-0255/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín (2019/2690(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä na uznesenie z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(1), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(2), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(3), z 12. septembra 2018 k stavu vzťahov medzi EÚ a Čínou(4) a zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(5),

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. júna 2016 s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny (JOIN(2016)0030),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 21. samite EÚ-Čína 9. apríla 2019,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 37. kolo sa konalo v Bruseli 1. a 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, ktorý Čína podpísala v roku 1998, ale neratifikovala ho,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky hodnotenia Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie týkajúceho sa Číny,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaväzuje, že bude podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ bez výnimky a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane strategických partnerov; keďže táto otázka by mala zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a vyjadreným záujmom Číny o dodržiavanie medzinárodných právnych predpisov a noriem týkajúcich sa ľudských práv v rámci vlastného rozvoja;

B.  keďže Čína úspešne vyriešila problém chudoby 700 miliónov ľudí, ale keďže od marca 2013, keď prezident Si Ťin-pching prevzal moc, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne stále zhoršuje, pričom vláda stupňuje svoju nevraživosť k pokojnému disentu, slobode prejavu a náboženského vyznania a právnemu štátu; keďže čínske orgány zadržiavajú a stíhajú stovky obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

C.  keďže nové predpisy o náboženských otázkach, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2018, sú prísnejšie voči náboženským skupinám a činnostiam a nútia ich riadiť sa viac politikou strany; keďže v otázke náboženskej slobody a svedomia sa dosiahla nová najnižšia úroveň od začiatku hospodárskych reforiem a otvorenia sa Číny v druhej polovici 70. rokov minulého storočia; keďže Čína je domovom jedných z najväčších skupín náboženských väzňov;

D.  keďže hoci v septembri 2018 bola v dosiahnutá dohoda medzi Svätou stolicou a čínskou vládou, pokiaľ ide o vymenovanie biskupov v Číne, kresťanské náboženské komunity v krajine čelia čoraz väčším represiám, pričom kresťania pôsobiaci v tajných aj vládou schválených cirkvách sú vystavení obťažovaniu a zadržiavaniu, búraniu kostolov, konfiškácii náboženských symbolov a tvrdým zákrokom proti kresťanským zhromaždeniam; keďže čínske orgány v niektorých provinciách neumožňujú osobám mladším ako 18 rokov zúčastňovať sa na náboženských činnostiach; keďže v septembri 2018 Čína zakázala tzv. cirkev Zionu, najväčšiu podzemnú kongregáciu v Číne s viac ako 1 500 veriacimi;

E.  keďže situácia v provincii Sin-ťiang, kde žije 10 miliónov moslimských Ujgurov a etnických Kazachov, sa prudko zhoršila, keďže stabilita a absolútna kontrola nad provinciou Sin-ťiang sa stali najvyššou prioritou čínskych orgánov, a to jednak z dôvodu pravidelných teroristických útokov páchaných Ujgurmi v tejto provincii alebo údajne s ňou spojených, ako aj pre strategickú polohu Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang pre iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta; keďže existujú informácie, že systém tábora v provincii Sin-ťiang sa uplatňuje aj v iných častiach Číny;

F.  keďže bol zavedený program mimosúdneho zaistenia, v rámci ktorého sú podľa odhadov Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie zadržiavané desaťtisíce až milión Ujgurov, ktorí sú nútení podstúpiť tzv. politickú prevýchovu, a to bez toho, aby boli obvinení alebo súdení, pričom sú svojvoľne zadržiavaní na neurčité obdobie pod zámienkou boja proti terorizmu a náboženskému extrémizmu; keďže v provincii Sin-ťiang bola vypracovaná politika prísnych obmedzení náboženských praktík a ujgurského jazyka a zvykov;

G.  keďže bola vyvinutá sofistikovaná sieť invazívneho digitálneho sledovania vrátane technológie rozpoznávania tváre a zberu údajov;

H.  keďže čínska vláda odmietla množstvo žiadostí pracovnej skupiny OSN pre nútené alebo nedobrovoľné zmiznutia (WGEID), vysokého komisára OSN pre ľudské práva a ďalších mandátov OSN pre osobitné postupy o vyslanie nezávislých vyšetrovateľov do provincie Sin-ťiang;

I.  keďže situácia v Tibete sa napriek hospodárskemu rastu a rozvoju infraštruktúry v priebehu posledných rokov zhoršila, pričom čínska vláda obmedzuje širokú škálu ľudských práv pod zámienkou bezpečnosti a stability a neustále útočí na tibetskú identitu a kultúru;

J.  keďže opatrenia dohľadu a kontroly v Tibete, ako aj svojvoľné zadržiavanie, mučenie a zlé zaobchádzanie v posledných rokoch naberajú na intenzite; keďže čínska vláda vytvorila v Tibete prostredie, v ktorom štátna moc nie je nijako obmedzená, kde prevláda atmosféra strachu a každý aspekt verejného a súkromného života je prísne kontrolovaný a regulovaný; keďže v Tibete možno akýkoľvek pokojný nesúhlas alebo kritiku štátnych politík v oblasti etnických alebo náboženských menšín považovať za prejav separatizmu, a preto sa považujú za trestné činy; keďže prístup do Tibetskej autonómnej oblasti je dnes obmedzený viac ako kedykoľvek v minulosti;

K.  keďže od roku 2009 sa evidujú správy o mimoriadne vysokom počte Tibeťanov, väčšinou mníchov a mníšok, ktorí sa upálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete a požadovali návrat dalajlámu a dodržiavanie práva na náboženskú slobodu v okrese Aba/Ngaba v provincii Sečuán a ďalších častiach Tibetskej náhornej plošiny; keďže v riešení tibetskej krízy sa za posledných 10 rokov nedosiahol žiadny pokrok;

1.  je hlboko znepokojený čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené viaceré náboženské a etnické menšiny, najmä Ujguri a Kazachovia, Tibeťania a kresťania, a ďalšími obmedzeniami ústavných záruk ich práva na slobodu kultúrnych prejavov a náboženského presvedčenia, slobodu slova a prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania a združovania; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

2.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite ukončila prax svojvoľného zadržiavania členov ujgurskej a kazašskej menšiny a Tibeťanov bez akéhokoľvek obvinenia, súdneho konania alebo odsúdenia za trestný čin, aby zatvorila všetky tábory a detenčné centrá a okamžite a bezpodmienečne prepustila zadržané osoby;

3.  požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných osôb, väzňov svedomia vrátane členov Falun kung a zastavenie nedobrovoľných zmiznutí osôb, a trvá na tom, že všetci jednotlivci musia mať možnosť vybrať si svojho právneho zástupcu, mať prístup k svojej rodine a k lekárskej pomoci, ako aj právo na preskúmanie svojich prípadov;

4.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite prepustila: Ujgurov vrátane Ilhama Tohtiho, Tashpolata Tiyipa, Rahile Dawutovej, Eliho Mamuta, Hailaite Niyaziho, Memetjana Abdullaha, Abduhelila Zununa a Abdukerima Abduweliho; osoby prenasledované za ich náboženské presvedčenie, ako sú okrem iného Čang Šao-ťie, Chu Š-ken, Wang I a Sun Čchien; tibetských aktivistov, spisovateľov a náboženských predstaviteľov, ktorí čelia obvineniam z trestných činov alebo sú väznení za vykonávanie svojho práva na slobodu prejavu, ako sú Taši Wang-čchuk a Lobsangu Dergye;

5.  vyzýva na okamžité prepustenie švédskeho vydavateľa kníh Kuej Min-chaja a dvoch kanadských občanov Michael Spavora a Michaela Kovriga;

6.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby sprístupnila všetky podrobnosti o osobách zmiznutých v provincii Sin-ťiang ich rodinám;

7.  vyzýva čínske orgány, aby ukončili kampane proti kresťanským kongregáciám a organizáciám a zastavili prenasledovanie a zadržiavanie kresťanských pastorov a kňazov a násilné búranie kostolov;

8.  vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali jazykové, kultúrne, náboženské a ďalšie základné slobody Tibeťanov a aby upustili od politiky presídľovania Chanov na úkor Tibeťanov, a nenútili tibetských kočovníkov, aby sa vzdali svojho tradičného spôsobu života;

9.  odsudzuje kampane realizované prostredníctvom prístupu tzv. vlasteneckého vzdelávania vrátane opatrení na riadenie tibetských budhistických kláštorov; je znepokojený tým, že čínske trestné právo sa zneužíva na prenasledovanie Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské činnosti sa považujú za prejavy separatizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie pre praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch v marci 2008 výrazne zhoršilo a čínska vláda zaujala všadeprítomný prístup tzv. výchovy k vlastenectvu;

10.  naliehavo vyzýva čínske orgány, aby uplatňovali ústavne zaručené právo na slobodu náboženského presvedčenia pre všetkých občanov Číny;

11.  pripomína, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty pred čínskymi orgánmi nastoľovali otázku porušovania ľudských práv na každej politickej úrovni v súlade so záväzkom EÚ presadzovať silný, jasný a jednotný hlas v prístupe k tejto krajine vrátane každoročného dialógu o ľudských právach, strategického dialógu, hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni a samitu, ako aj nadchádzajúceho samitu EÚ a Ázie;

12.  zdôrazňuje, že hoci obe strany v spoločnom vyhlásení po 21. samite EÚ-Čína opätovne potvrdili, že všetky ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené, EÚ by mala vyzvať Čínu, aby v tomto zmysle aj konala; odsudzuje skutočnosť, že na samite EÚ-Čína, ktorý sa konal 9. apríla 2019, zohrali naliehavé otázky ľudských práv opäť len okrajovú úlohu; domnieva sa, že ak a keď sa na samite EÚ – Čína nebude hovoriť o ľudských právach dostatočne dôrazne, Rada, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a Komisia by mali úplne odmietnuť zahrnúť túto oblasť do programu a vypracovať samostatné oznámenie na túto tému a zmysluplne v ňom posúdiť situáciu, ako aj dôvody, prečo nebolo možné dohodnúť sa na dôraznejších opatreniach v tejto oblasti;

13.  vyzýva členské štáty EÚ, aby zabránili všetkým činnostiam čínskych orgánov na území EÚ, ktorých cieľom je zastrašovať príslušníkov turkických komunít, Tibeťanov a iných náboženských alebo etnických skupín s cieľom prinútiť ich, aby pôsobili ako informátori, vrátiť sa do Číny alebo ich umlčať;

14.  vyzýva čínske orgány, aby novinárom a medzinárodným pozorovateľom vrátane Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitné postupy OSN umožnili slobodný, zmysluplný a neobmedzený prístup do provincie Sin-ťiang a Tibetskej autonómnej oblasti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby počas nasledujúceho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva prevzali iniciatívu vo veci rezolúcie o zriadení vyšetrovacej misie pre provinciu Sin-ťiang;

15.  vyzýva čínsku vládu, aby zaručila neobmedzené dodržiavanie občianskych práv v čínskej ústave so zreteľom na článok 4, ktorý chráni národnostné menšiny; na článok 35, ktorý zaručuje slobodu prejavu, zhromažďovania, združovania, sprievodov a demonštrácie; na článok 36, v ktorom sa uznáva právo na slobodu náboženského vyznania; a na článok 41, ktorý zaručuje právo kritizovať a predkladať návrhy týkajúce sa akéhokoľvek štátneho orgánu alebo úradníka;

16.  nalieha na Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

17.  naliehavo vyzýva Čínu, aby poskytla diplomatom, novinárom a občanom EÚ neobmedzený prístup do Tibetu ako recipročné opatrenie zodpovedajúce slobodnému a neobmedzenému prístupu na celé územie členských štátov EÚ, ktorý majú cestujúci z Číny; naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby sa vážne venovali otázke prístupu do Tibetu v rámci diskusií o dohode o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Čínou;

18.  vyjadruje sklamanie z toho, že 37. kolo rozhovorov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach neprinieslo žiadne podstatné výsledky; vyjadruje aj poľutovanie nad tým, že čínska delegácia sa 2. apríla nezúčastnila na pokračovaní rozhovorov, ktoré umožnili výmenu názorov s organizáciami občianskej spoločnosti;

19.  naliehavo vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby intenzívnejšie monitorovali znepokojujúci vývoj v oblasti ľudských práv v provincii Sin-ťiang vrátane zvýšenej represie a dohľadu zo strany vlády a aby vystupovali proti porušovaniu ľudských práv v Číne súkromne aj verejne;

20.  vyzýva Radu, aby zvážila prijatie cielených sankcií voči úradníkom zodpovedným za zásah v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang;

21.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zastavili všetok vývoz a transfer technológií tovaru a služieb, ktoré Čína využíva na rozšírenie a zlepšenie svojho kybernetického dohľadu a nástrojov na vytváranie profilov; je hlboko znepokojený tým, že Čína už tieto technológie vyváža do autoritárskych štátov na celom svete;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(3) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0343.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0377.

Posledná úprava: 24. apríla 2019Právne oznámenie