Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0043(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0390/2018

Predkladané texty :

A8-0390/2018

Rozpravy :

PV 17/04/2019 - 24
CRE 17/04/2019 - 24

Hlasovanie :

PV 18/04/2019 - 10.12

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0432

Prijaté texty
PDF 336kWORD 91k
Štvrtok, 18. apríla 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Kryté dlhopisy a verejný dohľad nad krytými dlhopismi ***I
P8_TA-PROV(2019)0432A8-0390/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (COM(2018)0094 – C8-0113/2018 – 2018/0043(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0094),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0113/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0390/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ(1)
P8_TC1-COD(2018)0043

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok ▌114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(4) sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu emisie krytých dlhopisov úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte a na ich podliehanie osobitnému verejnému dohľadu, ako aj mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycieho súboru, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinností v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj v otázkach podstaty. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v právnych predpisoch Únie.

(2)  V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013(5) sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky na získanie preferenčného prudenciálneho zaobchádzania, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov držať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel vymedzenia podmienok na získanie takéhoto preferenčného zaobchádzania pre investorov do krytých dlhopisov, a nie sú uplatniteľné mimo rámca nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(3)  Iné akty práva Únie, ako je delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61(6), delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35(7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(8), takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré môžu využívať preferenčné zaobchádzanie, ktoré uvedené akty udeľujú investorom do krytých dlhopisov. Znenie týchto aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, takže neexistuje jednotné používanie pojmu „kryté dlhopisy“.

(4)  Zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za celkovo harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje aj nástrojom, ktoré môžu byť vo svojej podstate, ako aj v úrovni rizika a ochrany investorov odlišné. Po druhé, rozdiely medzi vnútroštátnymi rámcami alebo neexistencia takéhoto rámca spolu s neexistenciou spoločne dohodnutého vymedzenia krytých dlhopisov by mohli vytvoriť prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu pre kryté dlhopisy. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, môžu vytvoriť riziká pre finančnú stabilitu v prípade, keď kryté dlhopisy s rôznymi úrovňami ochrany investorov môžu byť pod týmto označením kúpené v celej Únii a môžu využívať preferenčné prudenciálne zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych predpisov Únie.

(5)  Harmonizáciou niektorých aspektov vnútroštátnych režimov spolu s tým, že sa identifikujú najlepšie postupy, by sa preto mal zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a mali obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Takouto harmonizáciou založenou na zásadách by sa mal vytvoriť spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce pre kryté dlhopisy, čo by tiež malo pomôcť uľahčiť rozvoj trhov s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, v ktorých v súčasnosti neexistujú. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by mohli dať k dispozícii bezpečnejšie investície.

(6)  Európsky výbor pre systémové riziká („ESRB“) vydal odporúčanie(9), v ktorom vyzýva príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporúča, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích súborov, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a záväzkami, ktoré majú vplyv na krycie súbory, a so zverejňovaním zloženia krycích súborov. V uvedenom odporúčaní sa EBA takisto vyzýva, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu pre kryté dlhopisy na základe najlepších postupov, ktoré EBA identifikoval, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a oznamovať tieto potreby ESRB a Komisii.

(7)  Komisia si vyžiadala poradenstvo od EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v decembri 2013.

(8)  EBA vydal 1. júla 2014 v nadväznosti na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a žiadosť Komisie o poradenstvo z decembra 2013 správu(10). V uvedenej správe sa odporúča vyššia miera konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu súvisiacich s krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporilo ▌jednotné preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi z hľadiska rizikových váh v Únii.

(9)  EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu pre kryté dlhopisy na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. Na tomto základe EBA 20. decembra 2016 predložil ESRB, Rade a Komisii druhú správu o krytých dlhopisoch(11). V uvedenej správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii je potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)  Kryté dlhopisy tradične emitujú úverové inštitúcie. Je v samotnej povahe tohto nástroja poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. Preto sa v právnych predpisoch Únie udeľujúcich preferenčné zaobchádzanie krytým dlhopisom vyžaduje, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)  Tým, že sa emisia krytých dlhopisov vyhradí iba úverovým inštitúciám, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycom súbore. Takisto sa tým zabezpečí, aby emitent podliehal kapitálovým požiadavkám, o ktoré sa opiera ochrana investorov v rámci mechanizmu dvojitej ochrany, ktorý investorovi a protistrane derivátovej zmluvy priznáva pohľadávku voči emitentovi krytých dlhopisov, aj pokiaľ ide o krycie aktíva. Obmedzením emisie krytých dlhopisov na úverové inštitúcie sa preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a efektívnym nástrojom financovania, čím prispievajú k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. Bolo by to tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich vnútroštátnych trhov, na ktorých je povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám.

(12)  Preto je vhodné, aby podľa práva Únie bolo povolené emitovať kryté dlhopisy iba úverovým inštitúciám v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú charakteristické tým, že neprijímajú vklady, ale skôr iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, a ako také spĺňajú uvedené vymedzenie. Bez toho, aby boli dotknuté pomocné činnosti povolené podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, špecializované hypotekárne úverové inštitúcie sú inštitúcie, ktoré poskytujú výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru vrátane financovania úverov kúpených od iných úverových inštitúcií. Hlavným účelom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu uvedené úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania, a to stanovením požiadaviek na produkty a vytvorením osobitného dohľadu nad produktom, ktorému podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)  Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy a je tiež kľúčovým prvkom krytých dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori a protistrany derivátových zmlúv v celej Únii si budú môcť uplatniť pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj pokiaľ ide o krycie aktíva za harmonizovaných podmienok.

(14)  Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku by takisto malo patriť medzi základné znaky krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zosplatnenie v prípade zlyhania emitenta môže narušiť poradie tých, ktorí investovali do krytých dlhopisov. Preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade zlyhania. Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné znaky rámca pre kryté dlhopisy.

(15)  Ďalším hlavným znakom existujúcich vnútroštátnych rámcov pre kryté dlhopisy je požiadavka, aby krycie aktíva boli veľmi vysokej kvality v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru. Uvedené krycie aktíva sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré sa týkajú nárokov na platbu a aktív poskytnutých ako kolaterál na zabezpečenie uvedených krycích aktív. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality, ktoré by aktíva mali spĺňať, aby boli oprávnenými krycími aktívami. Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené krycie aktíva v rámci pre kryté dlhopisy. Patrí sem prípad, keď takéto krycie aktíva už nespĺňajú žiadnu z požiadaviek stanovených v uvedených písmenách, ale považujú sa za oprávnené krycie aktíva podľa odseku 1 písm. b), pokiaľ spĺňajú požiadavky tejto smernice. Úvery pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES alebo úvery zaručené týmito verejnými podnikmi sa môžu považovať za oprávnené krycie aktíva za predpokladu, že verejné podniky poskytujú základné verejné služby na zachovanie kritických spoločenských činností. Okrem toho by verejné podniky mali poskytovať svoje služby na základe koncesie alebo povolenia od orgánu verejnej moci, mali by podliehať verejnému dohľadu a mali by mať dostatočné právomoci na vytváranie príjmov na zabezpečenie svojej platobnej spôsobilosti. Ak členské štáty rozhodnú, že vo svojich vnútroštátnych rámcoch povolia aktíva vo forme úverov pre verejné podniky alebo úverov zaručených verejnými podnikmi, mali by v súvislosti s týmito aktívami náležite zvážiť možný vplyv na hospodársku súťaž. Nezávisle od ich vlastníctva by sa úverové inštitúcie alebo poisťovne nemali považovať za verejné podniky. Expozície voči úverovým inštitúciám by sa preto mali považovať za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) tejto smernice v závislosti od toho, či spĺňajú alebo nespĺňajú požiadavky článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Expozície voči poisťovniam by sa takisto mali považovať za oprávnené krycie aktíva podľa článku 6 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Ostatné krycie aktíva podobne vysokej kvality sa tiež môžu považovať za oprávnené podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto krycie aktíva spĺňajú požiadavky tejto smernice vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na aktíva poskytnuté ako kolaterál zabezpečujúce nárok na platbu. V prípade fyzických aktív poskytnutých ako kolaterál by sa ich vlastníctvo malo zaznamenávať vo verejnom registri s cieľom zabezpečiť ich vymožiteľnosť. Ak verejný register neexistuje, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov, ktorá je porovnateľná s formou, ktorú poskytuje verejný register zaťažených fyzických aktív. Ak členské štáty využijú takúto alternatívnu formu certifikácie, mali by tiež stanoviť postup zavádzania zmien v zázname vlastníctva a nárokov. Členské štáty by ▌mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch určité aktíva vylúčiť. Aby mohli investori do krytých dlhopisov lepšie posúdiť riziko programu krytých dlhopisov, členské štáty by mali taktiež stanoviť pravidlá diverzifikácie rizík v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou počtu úverov alebo expozícií v krycej skupine a počtu protistrán. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o vhodnej úrovni granularity a významnej koncentrácie, ktorá sa vyžaduje podľa ich vnútroštátneho práva.

(16)  Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam osobitného krycieho súboru. ▌Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť skôr ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie krycích aktív vysokej kvality je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycieho súboru s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycieho súboru, ako sú pravidlá pre oddelenie krycích aktív. Toto oddelenie možno dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napríklad v súvahe, prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu (SPV) alebo inými prostriedkami. Účelom oddelenia aktív je však dosiahnuť, aby boli mimo zákonného dosahu veriteľov, ktorí sú iní než držitelia krytých dlhopisov. Umiestnenie krycích aktív by malo byť tiež regulované, aby sa zabezpečilo dodržanie práv investora ▌. Je rovnako dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá zloženia krycieho súboru ▌. V tejto smernici by sa navyše mali vymedziť požiadavky na krytie aktív, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie napríklad menového a úrokového rizika. V záujme zabezpečenia, aby krycie súbory podliehali spoločným vysokým normám kvality v celej Únii, by sa mal vymedziť aj výpočet krytia a podmienky, za ktorých derivátové zmluvy môžu byť zahrnuté do krycieho súboru. Výpočet krytia by sa mal riadiť nominálnou zásadou pre menovitú hodnotu. Členské štáty by mali mať možnosť použiť inú metódu výpočtu než na základe nominálnej zásady za predpokladu, že je obozretnejšia, to znamená, že nemá za následok vyšší ukazovateľ krytia, v ktorom sú vypočítané krycie aktíva čitateľom a vypočítané záväzky krytých dlhopisov sú menovateľom. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom vo vzťahu ku krytým dlhopisom, ktoré emitovali úverové inštitúcie umiestnené v dotknutom členskom štáte, ktorá je vyššia než požiadavka na krytie aktív v článku 15.

(17)  Niekoľko členských štátov už vyžaduje, aby osoba dohliadajúca na krycí súbor vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie aktív. Preto je v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii dôležité jasne vymedziť úlohy a povinnosti osoby dohliadajúcej na krycí súbor, ak sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby dohliadajúcej na krycí súbor nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o verejný dohľad nad krytými dlhopismi, najmä čo sa týka súladu s požiadavkami v článkoch 6 až 12 a 14 až 17 tejto smernice.

(17a)  V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok pre kryté dlhopisy zabezpečené kolaterálom subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou. Jedna z uvedených podmienok sa týka rozsahu, v akom je možné použiť uvedený typ aktíva poskytnutého ako kolaterál, a obmedzuje použitie takýchto štruktúr na 10 % alebo 15 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie uvedenej podmienky môžu príslušné orgány v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie týkajúcom sa vhodnosti tejto výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako aktíva poskytnuté ako kolaterál na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre iné kryté dlhopisy („štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny“) a mala by byť povolená bez obmedzení s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. S cieľom zaručiť optimálnu úroveň transparentnosti by krycie súbory pre externe emitované kryté dlhopisy nemali obsahovať interne emitované kryté dlhopisy od rôznych úverových inštitúcií v rámci skupiny. Keďže používanie štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny poskytuje výnimku z limitov pre expozície úverových inštitúcií podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by sa taktiež malo vyžadovať, aby sa externe a interne emitované kryté dlhopisy v čase emisie kvalifikovali do 1. stupňa kreditnej kvality, alebo v prípade následnej zmeny stupňa kreditnej kvality a s výhradou schválenia príslušnými orgánmi do 2. stupňa kreditnej kvality. Ak externe alebo interne emitované kryté dlhopisy prestanú spĺňať uvedenú požiadavku, interne emitované kryté dlhopisy sa už nebudú kvalifikovať ako oprávnené aktíva podľa článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v dôsledku toho externe emitované kryté dlhopisy z príslušného krycieho súboru nebudú spadať pod výnimku uvedenú v článku 129 ods. 1aa uvedeného nariadenia. Ak uvedené interne emitované kryté dlhopisy už nespĺňajú požiadavku na príslušný stupeň kreditnej kvality, mali by však byť oprávnenými krycími aktívami na účely tejto smernice za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky uvedené v tejto smernici, a preto by takisto malo byť možné, aby externe emitované kryté dlhopisy zabezpečené uvedenými interne emitovanými krytými dlhopismi alebo inými aktívami vo forme kolaterálu v súlade s touto smernicou používali označenie „európske kryté dlhopisy“. Umožnenie používania takýchto štruktúr sa predpokladá ako možnosť pre členské štáty. Z toho vyplýva, že aby bola táto možnosť účinne dostupná pre úverové inštitúcie patriace do skupiny, ktorá sa nachádza v rôznych členských štátoch, všetky príslušné členské štáty by mali túto možnosť uplatniť a toto ustanovenie transponovať do svojich právnych predpisov.

(18)  Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá je vo veľkej miere určovaná objemom nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné umožniť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie krycích aktív viacerými úverovými inštitúciami ako aktív poskytnutých ako kolaterál pre kryté dlhopisy emitované jedinou úverovou inštitúciou a uľahčilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje dobre rozvinutý trh. Požiadavky na používanie dohôd o spoločnom financovaní by mali zabezpečiť, že krycie aktíva, ktoré sú predané alebo, ak členský štát umožnil túto možnosť, prevedené prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice 2002/47/ES na emitujúce úverové inštitúcie, budú spĺňať požiadavky na oprávnenosť ▌a oddelenie pre krycie aktíva podľa práva Únie.

(20)  Transparentnosť krycieho súboru zabezpečujúceho krytý dlhopis je zásadnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES(12) zahŕňa pravidla týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy dopĺňajúce smernicu 2003/71/ES týkajúce sa informácií, ktoré sa majú zverejňovať investorom do krytých dlhopisov. Je však nevyhnutné v práve Únie bližšie určiť, k akej minimálnej spoločnej úrovni informácií by mali mať prístup investori pred nákupom alebo v čase nákupu krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť tieto minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(21)  Kľúčovým prvkom zabezpečenia ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. To má zásadný význam pre zabezpečenie včasného splatenia záväzkov z krytých dlhopisov. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycieho súboru na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlad splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, riziká zmiešania peňažných tokov, deriváty a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Úverová inštitúcia sa môže dostať do situácií, v ktorých je ťažké splniť požiadavku na vankúš likvidity krycieho súboru, napríklad v časoch stresu, keď sa vankúš použije na krytie záporných tokov. Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 by mali monitorovať dodržiavanie vankúša likvidity krycieho súboru a v prípade potreby prijať opatrenia s cieľom požadovať od úverovej inštitúcie, aby ho obnovila. Vankúš likvidity pre krycí súbor sa od všeobecných požiadaviek na likviditu ukladaných úverovým inštitúciám v súlade s inými aktmi práva Únie líši, keďže sa vzťahuje priamo na krycí súbor a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú preň špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť umožniť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovenými v iných aktoch práva Únie ▌ a sledujúcimi iný cieľ než vankúš likvidity krycieho súboru. Členské štáty by preto mali mať možnosť rozhodnúť, že až do dňa zmeny uvedených aktov práva Únie je požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie ▌ nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto požiadavka. Takéto rozhodnutie by malo zamedziť tomu, aby úverové inštitúcie podliehali povinnosti kryť tie isté záporné toky inými likvidnými aktívami v rovnakom období. Toto ustanovenie však predpokladá, že možnosť členských štátov rozhodnúť, aby sa vankúš likvidity krycieho súboru neuplatňoval, sa opätovne posúdi v kontexte budúcich zmien požiadaviek pre úverové inštitúcie na likviditu podľa práva Únie vrátane delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Riziká likvidity by sa mohli riešiť inými prostriedkami než poskytovaním likvidných aktív, napríklad emitovaním krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, pri ktorých spúšťače reagujú na nedostatok likvidity alebo stres. V takom prípade by členské štáty mali mať možnosť umožniť výpočet vankúša likvidity, ktorý má byť založený na konečnom dátume splatnosti krytého dlhopisu, berúc do úvahy možné predĺženia splatnosti, ak spúšťače reagujú na riziká likvidity. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby sa požiadavky na likviditu krycieho súboru nevzťahovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie, ak prichádzajúce platby sú zmluvne splatné pred odchádzajúcimi platbami a sú medzitým umiestnené medzi vysoko likvidné aktíva.

(22)  Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Uvedené štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť od krycích aktív ▌priamo k držiteľom krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa vymedzili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť ▌ tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité alebo aby nevystavovali investorov vyšším rizikám. Dôležitým prvkom toho je zabezpečiť, aby úverová inštitúcia nemohla predlžovať splatnosť na základe vlastného uváženia. Predĺženie splatnosti by malo byť umožnené len vtedy, keď nastanú objektívne a jasne vymedzené spúšťacie udalosti stanovené vo vnútroštátnom práve alebo sa očakáva, že nastanú v blízkej budúcnosti. Takéto spúšťače by mali byť zamerané na zabránenie zlyhaniu, napríklad riešením nedostatku likvidity, zlyhania trhu alebo narušenia trhu. Predĺžením splatnosti by sa mohla tiež uľahčiť riadna likvidácia úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy, pričom by sa umožnilo predĺženie splatnosti v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie v snahe zabrániť rýchlemu predaju aktív za akúkoľvek cenu.

(23)  Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však nevymedzuje povaha, obsah a orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa úlohy a zodpovednosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich taký dohľad jasne stanovili.

(24)  Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať iné príslušné vnútroštátne orgány na vykonávanie týchto rozličných úloh dohľadu, než je orgán vykonávajúci všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami.

(25)  Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovým inštitúciám emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre uvedené povolenie. Keďže v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu, je úlohou Európskej centrálnej banky udeľovať povolenie úverovým inštitúciám v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013, len orgány určené podľa tejto smernice by mali mať právomoc udeľovať povolenie emitovať kryté dlhopisy a vykonávať verejný dohľad nad krytými dlhopismi. Okrem toho by táto smernica mala obsahovať ustanovenia upravujúce podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa práva Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov ▌.

(26)  Rozsah pôsobnosti by sa mal vzťahovať na program krytých dlhopisov ▌. Takýto program by mal podliehať dohľadu podľa tejto smernice. Úverová inštitúcia môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov. V takom prípade by sa pre každý program malo vyžadovať samostatné povolenie. Program krytých dlhopisov môže zahŕňať jeden alebo viac krycích súborov ▌. Viaceré krycie súbory alebo rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN)] v rámci toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne predstavovať samostatné programy krytých dlhopisov.

(26a)  Keď sa začnú uplatňovať nové pravidlá vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, sa v prípade existujúcich programov krytých dlhopisov nebude vyžadovať získanie nového povolenia. Úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy by však mala dodržiavať všetky požiadavky tejto smernice. Nad týmto dodržiavaním požiadaviek by mali vykonávať dohľad príslušné orgány určené podľa tejto smernice ako súčasť verejného dohľadu nad krytými dlhopismi. Členské štáty by mohli poskytnúť usmernenia podľa vnútroštátneho práva k spôsobu, ako procesne vykonať posúdenie dodržiavania požiadaviek po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica. Príslušné orgány by mali mať možnosť preskúmať program krytých dlhopisov a posúdiť, či je potrebná zmena povolenia pre tento program. Dôvodom takejto potreby zmeny by mohli byť podstatné zmeny v obchodnom modeli úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, napríklad po zmene vnútroštátneho rámca pre kryté dlhopisy alebo rozhodnutiach úverovej inštitúcie. Takéto zmeny by sa mohli považovať za podstatné, ak si vyžadujú opätovné posúdenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie na emisiu krytých dlhopisov.

(26b)  Ak členský štát stanoví vymenovanie osobitného správcu, mal by mať možnosť stanoviť pravidlá týkajúce sa kompetencií takéhoto osobitného správcu a prevádzkových požiadaviek naňho. Tieto pravidlá by mohli vylučovať možnosť, aby osobitný správca prijímal vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od spotrebiteľov a retailových investorov, avšak mohli by umožňovať výber vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov len od profesionálnych investorov.

(27)  S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností uložených úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť podobné zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali mať tiež možnosť stanoviť trestné sankcie. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú stanoviť miesto administratívnych sankcií trestné sankcie, by mali oznámiť príslušné ustanovenia trestného práva Komisii.

(28)  Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, povinnostiam príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúcim sa uverejňovania, právomociam ukladať sankcie a úrovniam administratívnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení administratívnych sankcií alebo iných správnych opatrení by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť výnimky z práva na vypočutie, pokiaľ ide o iné administratívne opatrenia. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na prípady bezprostredného nebezpečenstva, v ktorých je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany, akými sú investori do krytých dlhopisov, alebo s cieľom zabrániť závažnému poškodeniu finančného systému alebo ho ozdraviť. V takých prípadoch by adresát mal dostať príležitosť byť vypočutý po uložení opatrenia.

(29)  Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňovali všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mohli zahrnúť administratívne opatrenia vo vzťahu k predĺženiu splatnosti v rámci štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti. Ak členské štáty stanovia takéto opatrenia, tieto opatrenia by mohli príslušným orgánom umožniť zrušenie predĺženia splatnosti a mohli by stanoviť podmienky takéhoto zrušenia na účely riešenia situácie, keď úverová inštitúcia predĺži splatnosť v rozpore s objektívnymi spúšťačmi stanovenými vo vnútroštátnom práve, alebo s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a ochranu investorov.

(30)  S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek pre emisiu krytých dlhopisov a ich uvádzanie na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu postihnutých výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(31)  Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať administratívne sankcie a prijímať iné administratívne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako administratívna sankcia alebo iné administratívne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť okrem sankcií uvedených v tejto smernici ďalšie sankcie a stanoviť vyššie úrovne administratívnych peňažných sankcií, ako sú úrovne stanovené v tejto smernici.

(32)  Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programami krytých dlhopisov na zabezpečenie trvalého dodržania práv investorov vo vzťahu k emisii krytých dlhopisov. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie aktív a kvalitu krycej skupiny. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov o regulačnom rámci upravujúcom emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o svojich vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe, akým vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

(33)  Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované, zatiaľ čo iné nie.▌ Zdá sa preto rozumné umožniť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretích krajín osobitné označenie „európske kryté dlhopisy“, pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici. Ak kryté dlhopisy spĺňajú aj požiadavky stanovené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, úverové inštitúcie by mali mať možnosť používať označenie „európske kryté dlhopisy (prémiové)“. Toto označenie, ktoré označuje, že boli splnené osobitné dodatočné požiadavky, v dôsledku ktorých sa dosiahla posilnená a dobre zrozumiteľná kvalita, môže byť atraktívne aj v členských štátoch s etablovanými vnútroštátnymi označeniami. Cieľom dvoch označení „európsky krytý dlhopis“ a „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ je uľahčiť ▌investorom posudzovať kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie uvedených označení by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si vlastný rámec pre názvy a označovanie súčasne s označeniami „európske kryté dlhopisy“.

(34)  V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív slúžiacich ako kolaterál pre emisiu krytých dlhopisov ▌. Používanie štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti narastá. Komisia by preto mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o ich fungovaní a o rizikách a prínosoch vyplývajúcich z emisie krytých dlhopisov s možnosťou predĺženia splatnosti. Ako dodatočný nástroj pre banky na financovanie reálnej ekonomiky navrhli účastníci trhu a ďalšie subjekty novú triedu finančných nástrojov pod názvom „európske zabezpečené dlhové cenné papiere“, ktoré sú kryté aktívami, ktoré sú rizikovejšie než verejné expozície a hypotéky a ktoré nie sú oprávnenými krycími aktívami podľa tejto smernice. Komisia uskutočnila 3. októbra 2017 konzultácie s EBA na účely posúdenia rozsahu, v akom by európske zabezpečené dlhové cenné papiere mohli využívať „najlepšie postupy“ definované orgánom EBA pre tradičné kryté dlhopisy, primeraného zaobchádzania s rizikom európskych zabezpečených dlhových cenných papierov a možného vplyvu emisií európskych zabezpečených dlhových cenných papierov na súvahy bánk z hľadiska úrovní zaťaženosti. V nadväznosti na tieto konzultácie EBA vydal 24. júla 2018 správu. Popri správe EBA uverejnila Komisia 12. októbra 2018 štúdiu. V štúdii Komisie a správe EBA sa dospelo k záveru, že je potrebné ďalšie posúdenie, napríklad v oblasti regulačného zaobchádzania. Komisia by preto mala naďalej posúdiť, či by pre európske zabezpečené dlhové cenné papiere bol vhodný legislatívny rámec, a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich zisteniach, prípadne spolu s legislatívnym návrhom.

(35)  V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách zo strany Únie s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti, pokiaľ ide o emitentov krytých dlhopisov a investorov do krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do dvoch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(36)  Kryté dlhopisy sa vyznačujú plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli emitované ▌pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice], neboli dotknuté. Kryté dlhopisy emitované pred uvedeným dátumom by preto mali priebežne spĺňať požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a mali by byť vyňaté z väčšiny nových požiadaviek stanovených v tejto smernici. Naďalej by mala byť možnosť, aby takéto kryté dlhopisy boli uvádzané ako kryté dlhopisy za predpokladu, že ich súlad s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ako sa uplatňuje k dátumu ich emisie, a s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa na ne vzťahujú, podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov určených podľa tejto smernice. Takýto dohľad by sa nemal vzťahovať na požiadavky tejto smernice, z ktorých sú takéto kryté dlhopisy vyňaté. V niektorých členských štátoch sú emisie ISIN otvorené na dlhšie obdobie, čo umožňuje, aby kryté dlhopisy boli emitované nepretržite pod daným kódom s cieľom zvýšiť objem (veľkosť emisie) daného krytého dlhopisu (navyšované emisie). Prechodné opatrenia by sa mali vzťahovať na navyšované emisie krytých dlhopisov v rámci emisií ISIN, ktoré boli otvorené pred ...[OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň], s výhradou niekoľkých obmedzení.

(37)  V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a vzhľadom na to, že tento opis by sa mal zmeniť, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto zmeniť. Okrem toho, aby sa predišlo ovplyvneniu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice], uvedené kryté dlhopisy by mali naďalej byť uvádzané alebo vymedzené ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(38)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch(13) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(39)  Keďže ciele tejto smernice, a to stanovenie spoločného rámca pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii zodpovedali nižšiemu rizikovému profilu odôvodňujúcemu preferenčné zaobchádzanie v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trh s krytými dlhopismi a podporiť cezhraničné investície v Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(39a)  Uskutočnili sa konzultácie s Európskou centrálnou bankou, ktorá vydala stanovisko 22. augusta 2018.

(40)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(14) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko ...(15). Úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy spracúvajú významné množstvo osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť vždy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Podobne aj spracúvanie osobných údajov Európskym orgánom pre bankovníctvo keď, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vedie centrálnu databázu administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení, ktoré mu oznamujú príslušné vnútroštátne orgány, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú nasledujúce pravidlá na ochranu investorov, pokiaľ ide o:

1.  požiadavky na emisiu krytých dlhopisov;

2.  štrukturálne znaky krytých dlhopisov;

3.  verejný dohľad nad krytými dlhopismi;

4.  požiadavky na uverejňovanie ▌v súvislosti s krytými dlhopismi.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami usadenými v Únii.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „krytý dlhopis“ je dlhový záväzok emitovaný úverovou inštitúciou v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorým sa transponujú povinné požiadavky tejto smernice, a zabezpečený krycími aktívami, na ktoré majú investori do krytých dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia;

2.  „program krytých dlhopisov“ sú štrukturálne znaky emisie krytých dlhopisov určené podľa zákonných pravidiel a zmluvných podmienok, v súlade s povolením udeleným úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

3.  „krycí súbor“ je jasne vymedzený súbor aktív, ktoré zabezpečujú platobné záväzky z krytých dlhopisov a ktoré sú oddelené od ostatných aktív v držbe úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

3a.  „krycie aktíva“ sú aktíva zahrnuté do krycieho súboru;

3b.  „aktíva poskytnuté ako kolaterál“ sú fyzické aktíva a aktíva vo forme expozícií zabezpečujúce krycie aktíva;

3c.  „oddelenie“ sú opatrenia vykonané úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy na určenie krycích aktív a dosiahnutie toho, aby boli mimo zákonného dosahu veriteľov, ktorí sú iní než držitelia krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv;

4.  „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.  „špecializovaná hypotekárna úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá financuje úvery výhradne alebo najmä prostredníctvom emisie krytých dlhopisov, je zo zákona oprávnená poskytovať výlučne hypotekárne úvery a úvery verejnému sektoru a nie je oprávnená prijímať vklady, ale prijíma od verejnosti iné návratné peňažné prostriedky;

6.  „automatické zosplatnenie“ je situácia, v ktorej sa krytý dlhopis automaticky stáva okamžite splatným pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie emitenta a v súvislosti s ktorou ▌ investori do krytých dlhopisov majú vymáhateľný nárok na vyplatenie v čase pred pôvodným dátumom splatnosti;

7.  „trhová hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku trhová hodnota v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 76 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.  „záložná hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.  „primárne aktíva“ sú dominantné krycie aktíva, ktoré určujú povahu krycieho súboru;

11.  „náhradné aktíva“ sú krycie aktíva, ktoré prispievajú k aktívam, pokiaľ ide o požiadavky na krytie aktív, a sú iné než primárne aktíva;

12.  „nadmerné zabezpečenie kolaterálom“ je celková zákonná, zmluvná alebo dobrovoľná úroveň kolaterálu, ktorá presahuje rámec požiadaviek na krytie aktíva, ako sa uvádza v článku 15;

13.  „požiadavky na zosúladené financovanie“ sú pravidlá vyjadrujúce požiadavku, aby peňažné toky medzi záväzkami a aktívami, ktoré sa stávajú splatnými, boli zosúladené, a to tak, že sa v zmluvných podmienkach zabezpečí, aby sa platby od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv stávali splatnými pred uskutočnením platieb, ktoré sa uskutočňujú investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, aby mali uvedené sumy ▌minimálne takú istú hodnotu ako platby, ktoré sa majú uskutočniť investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, a aby boli sumy prijaté od dlžníkov a protistrán derivátových zmlúv zahrnuté do krycieho súboru v súlade s článkom 16 ods. 3 až do splatnosti platieb investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv;

14.  „čistý záporný tok likvidity“ sú všetky odchádzajúce platby so splatnosťou v jeden kalendárny deň vrátane úhrady menovitej hodnoty a úrokov a platieb v rámci derivátových zmlúv programu krytých dlhopisov, po odpočítaní všetkých prichádzajúcich platieb so splatnosťou v ten istý deň v súvislosti s pohľadávkami z krycích aktív;

15.  „štruktúra s možnosťou predĺženia splatnosti“ je mechanizmus, ktorý poskytuje možnosť predĺžiť plánovanú splatnosť krytých dlhopisov o vopred určené časové obdobie a v prípade, že dôjde ku konkrétnej spúšťacej udalosti;

16.  „verejný dohľad nad krytými dlhopismi“ je dohľad nad programami krytých dlhopisov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na emisiu krytých dlhopisov;

17.  „osobitný správca“ je osoba alebo subjekt vymenovaný na správu programu krytých dlhopisov v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, ktorá emituje kryté dlhopisy v rámci tohto programu, alebo keď sa v prípade takejto úverovej inštitúcie určilo, že zlyháva alebo pravdepodobné zlyhá podľa článku 32 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, alebo ak za mimoriadnych okolností dotknutý príslušný orgán určí, že je vážne ohrozené riadne fungovanie danej úverovej inštitúcie;

17a.  „riešenie krízovej situácie“ je riešenie krízovej situácie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/59/EÚ;

18.  „skupina“ je skupina v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 137 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE ZNAKY KRYTÝCH DLHOPISOV

Kapitola 1

Dvojitá ochrana a oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Článok 4

Dvojitá ochrana

1.  Členské štáty stanovujú pravidlá oprávňujúce investorov do krytých dlhopisov a protistrany derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, na tieto pohľadávky:

a)  pohľadávku voči úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)  v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, prednostnú pohľadávku na menovitú hodnotu a všetky vzniknuté a budúce úroky z krycích aktív;

c)  v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a v prípade, že prednostnú pohľadávku uvedenú v písmene b) nemožno v plnej miere uspokojiť, pohľadávku týkajúcu sa konkurznej podstaty uvedenej úverovej inštitúcie, ktorá má rovnocenné poradie s pohľadávkami bežných nezabezpečených veriteľov úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie v rámci bežného konkurzného konania.

2.  Pohľadávky uvedené v odseku 1 sú obmedzené na plné platobné záväzky z krytých dlhopisov.

3.  Na účely odseku 1 písm. c) v prípade platobnej neschopnosti špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie môžu členské štáty stanoviť pravidlá, v ktorých sa investorom do krytých dlhopisov a protistranám derivátových zmlúv, ktoré sú v súlade s článkom 11, prizná pohľadávka, ktorá je nadradená pohľadávke bežných nezabezpečených veriteľov tejto špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie určených v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie veriteľov v bežnom konkurznom konaní, ale podriadená akýmkoľvek iným prednostným veriteľom.

Článok 5

Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Členské štáty musia zabezpečiť, aby platobné záväzky z krytých dlhopisov nepodliehali automatickému zosplatneniu pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Kapitola 2

Krycí súbor a krytie

Oddiel I

Oprávnené aktíva

Článok 6

Oprávnené krycie aktíva

1.  Členské štáty vyžadujú, aby boli kryté dlhopisy trvale zabezpečené:

a)  aktívami uvedenými ako oprávnené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a za predpokladu, že úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy spĺňa požiadavky uvedené v článku 129 ods. 1a až 3 uvedeného nariadenia;

b)  krycími aktívami vysokej kvality, ktoré zabezpečujú, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy mala nárok na platbu, ako sa stanovuje v odseku 2, a ktoré sú zabezpečené aktívami poskytnutými ako kolaterál, ako je stanovené v odseku 3; alebo

c)  aktívami vo forme úverov pre verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES alebo úverov zaručených týmito verejnými podnikmi s výhradou odseku 4.

2.  Na nárok na platbu uvedený v odseku 1 písm. b) sa vzťahujú tieto právne požiadavky:

a)  aktívum predstavuje nárok na platbu peňažných prostriedkov, ktorých minimálnu hodnotu je možné kedykoľvek určiť, ktorý je právne platný a vymožiteľný, na ktorý sa nevzťahujú iné podmienky, ako je podmienka, že nárok je splatný k budúcemu dátumu a že nárok je zabezpečený hypotékou, záložným bremenom, záložným právom alebo inou zárukou;

b)  vymožiteľnosť hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo inej záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

c)  splnenie všetkých právnych požiadaviek na zriadenie hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo záruky, ktoré zabezpečujú nárok na platbu;

d)  hypotéka, záložné bremeno, záložné právo alebo záruka, ktoré zabezpečujú nárok na platbu, umožňujú úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy bez zbytočného odkladu získať späť hodnotu pohľadávky.

▌ Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy posudzovali vymožiteľnosť nárokov na platbu a aktív poskytnutých ako kolaterál pred tým, než ich zaradia do krycieho súboru.

3.  Aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. b) musia spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

a)  v prípade fyzických aktív existujú normy oceňovania, ktoré sú všeobecne akceptované medzi odborníkmi a ktoré sú vhodné pre dotknuté fyzické aktívum, a existuje verejný register, v ktorom sa zaznamenáva vlastníctvo a nároky na tieto fyzické aktíva;

b)  v prípade aktív vo forme expozícií bezpečnosť a spoľahlivosť protistrany expozície vyplývajú z právomocí vyberať dane alebo z toho, že sa na ne vzťahuje priebežný verejný dohľad nad prevádzkovou spoľahlivosťou a platobnou schopnosťou protistrany.

Fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v tomto odseku písm. a) sa podieľajú na krytí záväzkov z krytého dlhopisu až do výšky menovitej hodnoty zaťaženej záložnými právami vrátane predchádzajúcich záložných práv alebo do výšky 70 % hodnoty uvedených fyzických aktív poskytnutých ako kolaterál, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. Fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v tomto odseku písm. a), ktoré sú oprávnené podľa odseku 1 písm. a), nemusia spĺňať limit 70 % ani limity uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak na účely tohto odseku písm. a) neexistuje verejný register pre konkrétne fyzické aktívum, členské štáty môžu stanoviť alternatívnu formu certifikácie vlastníctva a nárokov na dané fyzické aktívum, pokiaľ je porovnateľná s ochranou, ktorú poskytuje verejný register v tom zmysle, že v súlade s právom dotknutého členského štátu umožňuje zainteresovaným tretím stranám prístup k informáciám v súvislosti s identifikáciou zaťažených fyzických aktív, prisúdením vlastníctva, dokumentáciou a prisúdením zaťaženosti a vymožiteľnosťou záložných práv.

4.  Na účely odseku 1 písm. c) kryté dlhopisy zabezpečené úvermi pre verejné podniky alebo úvermi zaručenými verejnými podnikmi ako primárne aktíva podliehajú minimálnej úrovni 10 % nadmerného zabezpečenia kolaterálom v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 12 a vzťahujú sa na ne všetky tieto podmienky:

a)  verejné podniky poskytujú základné verejné služby na základe licencie, koncesnej zmluvy alebo inej formy poverenia od orgánu verejnej moci;

b)  verejné podniky podliehajú verejnému dohľadu;

c)  verejné podniky majú dostatočné právomoci na vytváranie príjmov, čo je zabezpečené tým, že tieto verejné podniky:

i)  majú primeranú flexibilitu na výber a zvyšovanie poplatkov, platieb a pohľadávok za službu poskytovanú s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť;

ii)  prijímajú dostatočné granty na základe zákona s cieľom zabezpečiť svoje finančné zdravie a platobnú schopnosť výmenou za poskytovanie základných verejných služieb, alebo

iii)  uzatvorili dohodu s orgánom verejnej moci o prevode ziskov a strát.

5.  Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa metodiky a postupu pre oceňovanie fyzických aktív použitých ako aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. a) a b). Uvedenými pravidlami sa zabezpečuje prinajmenšom:

a)  aby pre všetky fyzické aktíva poskytnuté ako kolaterál v čase zahrnutia krycieho aktíva do krycieho súboru existovalo aktuálne ocenenie na úrovni trhovej hodnoty alebo záložnej hodnoty alebo nižšej;

b)  aby ocenenie vykonal oceňovateľ, ktorý má potrebnú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti; a

c)  aby bol oceňovateľ nezávislý od postupu rozhodovania o úvere, aby pri posudzovaní hodnoty aktíva poskytnutého ako kolaterál nezohľadňoval špekulatívne prvky a aby zdokumentoval hodnotu aktíva poskytnutého ako kolaterál transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy mali zavedené postupy na monitorovanie toho, či sú fyzické aktíva používané ako aktíva poskytnuté ako kolaterál uvedené v odseku 1 písm. a) a b) primerane poistené proti riziku poškodenia a či je poistný nárok oddelený v súlade s článkom 12.

7.  ▌ Členské štáty vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy dokumentovali krycie aktíva ▌uvedené v odseku 1 písm. a) a b) a dodržiavanie svojich politík poskytovania úverov ▌v súlade s týmto článkom.

8.  Členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zabezpečí diverzifikácia rizika v krycom súbore v súvislosti s granularitou a významnou koncentráciou pre aktíva, ktoré sa neuvádzajú ako oprávnené podľa odseku 1 písm. a).

Článok 7

Aktíva poskytnuté ako kolaterál umiestnené mimo Únie

1.  S výhradou ▌odseku 2 môžu členské štáty úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy umožniť, aby do krycieho súboru zahrnuli aktíva zabezpečené aktívami poskytnutými ako kolaterál, ktoré sú umiestnené mimo Únie.

2.  Ak členské štáty umožnia zahrnutie aktív uvedených v odseku 1, zabezpečia ochranu investorov vyžadovaním toho, aby úverové inštitúcie overovali súlad uvedených aktív poskytnutých ako kolaterál so všetkými požiadavkami stanovenými v článku 6. Členské štáty musia zabezpečiť, aby uvedené aktíva poskytnuté ako kolaterál poskytovali podobnú úroveň zábezpeky ako aktíva poskytnuté ako kolaterál, ktoré sú umiestnené v Únii, a aby realizácia uvedených aktív poskytnutých ako kolaterál bola právne vymožiteľná spôsobom, ktorý je rovnocenný v účinku realizácie aktív poskytnutých ako kolaterál, ktoré sú umiestnené v Únii.

Článok 8

Štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny

Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa používania štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny, v rámci ktorých kryté dlhopisy emitované úverovou inštitúciou, ktoré patria do skupiny („interne emitované kryté dlhopisy“), ▌sa používajú ako krycie aktíva pre externú emisiu krytých dlhopisov inou úverovou inštitúciou, ktorá patrí do tej istej skupiny („externe emitované kryté dlhopisy“). Uvedené pravidlá musia zahŕňať aspoň tieto požiadavky ▌:

a)  interne emitované kryté dlhopisy sú predávané úverovej inštitúcii emitujúcej externe emitované kryté dlhopisy;

b)  interne emitované kryté dlhopisy sa používajú ako krycie aktíva v krycom súbore pre externe emitované kryté dlhopisy a sú zaznamenané v súvahe úverovej inštitúcie, ktorá emituje externe emitované kryté dlhopisy;

ba)  krycí súbor pre externe emitované kryté dlhopisy obsahuje len interne emitované kryté dlhopisy, ktoré emitovala len jedna úverová inštitúcia v rámci skupiny;

c)  úverová inštitúcia emitujúca externe emitované kryté dlhopisy má v úmysle ich predať investorom do krytých dlhopisov mimo skupiny;

d)  interne aj externe emitované kryté dlhopisy sa v čase emisie kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa uvádza v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a sú zabezpečené oprávnenými krycími aktívami uvedenými v článku 6;

da)  v prípade cezhraničných štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny sú krycie aktíva interne emitovaných krytých dlhopisov v súlade s požiadavkami pre externe emitované kryté dlhopisy na oprávnenosť a krytie aktív.

Na účely písmena d) prvého pododseku príslušné orgány môžu umožniť, aby kryté dlhopisy, ktoré sa po zmene znižujúcej ich stupeň kreditnej kvality kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality, boli naďalej súčasťou štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny za predpokladu, že príslušné orgány dospeli k záveru, že zmenu stupňa kreditnej kvality nespôsobilo porušenie požiadaviek na povolenie uvedených v ustanoveniach vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje článok 19 ods. 2. Príslušné orgány musia následne orgánu EBA oznámiť každé rozhodnutie podľa tohto pododseku.

Článok 9

Spoločné financovanie

1.  Členské štáty umožnia, aby sa oprávnené krycie aktíva, ktoré boli vytvorené úverovou inštitúciou a ktoré boli nakúpené úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy, použili ako krycie aktíva ▌pre emisiu krytých dlhopisov ▌. Členské štáty takéto nákupy regulujú s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 6 a 12.

2.  Okrem požiadavky stanovenej v odseku 1 členské štáty môžu umožniť prevody prostredníctvom dohody o finančných zárukách podľa smernice 2002/47/ES.

Členské štáty môžu tiež umožniť, aby sa aktíva, ktoré boli vytvorené podnikom, ktorý nie je úverovou inštitúciou, používali ako krycie aktíva. Ak členské štáty využijú túto možnosť, musia vyžadovať, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy buď posúdila úverové štandardy na poskytovanie úverov podniku, od ktorého kupuje krycie aktíva, alebo aby sama vykonala dôkladné posúdenie úverovej bonity dlžníka.

Článok 10

Zloženie krycieho súboru

Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že stanovia pravidlá týkajúce sa zloženia krycích súborov. V týchto pravidlách sa v príslušných prípadoch stanovia pre úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy podmienky pre zahrnutie primárnych aktív, ktoré majú odlišné vlastnosti, pokiaľ ide o štrukturálne znaky, životnosť ▌alebo rizikový profil dotknutých krycích aktív.

Článok 11

Derivátové zmluvy v krycom súbore

1.  Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že umožnia, aby derivátové zmluvy boli zahrnuté do krycieho súboru, len ak sú splnené aspoň tieto požiadavky:

a)  derivátové zmluvy sú zahrnuté do krycieho súboru výhradne na účely hedžingu rizika, ich objem sa upraví v prípade zníženia zabezpečeného rizika a vyradia sa v prípade, keď zabezpečené riziko prestane existovať;

b)  derivátové zmluvy sú dostatočne zdokumentované;

c)  derivátové zmluvy sú oddelené v súlade s článkom 12;

d)  derivátové zmluvy nemôžu byť ukončené pri platobnej neschopnosti alebo pri riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

e)  derivátové zmluvy sú v súlade s pravidlami podľa odseku 2.

2.  Členské štáty na účely zabezpečenia splnenia požiadaviek uvedených v odseku 1 stanovia pravidlá pre derivátové zmluvy v krycom súbore.

V uvedených pravidlách sa v príslušnom rozsahu určia:

a)  kritériá oprávnenosti pre protistrany hedžingu;

b)   potrebná dokumentácia, ktorá sa má poskytnúť v súvislosti s derivátovými zmluvami.

Článok 12

Oddelenie krycích aktív ▌

1.  Členské štáty stanovia pravidlá upravujúce oddelenie krycích aktív. Uvedené pravidlá zahŕňajú aspoň tieto požiadavky:

a)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy je schopná vždy identifikovať všetky krycie aktíva ▌;

b)  všetky krycie aktíva ▌podliehajú právne záväznému a vymožiteľnému oddeleniu úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy;

c)  všetky krycie aktíva ▌sú chránené pred všetkými pohľadávkami tretích strán a netvoria súčasť konkurznej podstaty úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, pokiaľ nebude uspokojená prednostná pohľadávka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b).

Krycie aktíva ▌na účely prvého pododseku zahŕňajú akýkoľvek kolaterál prijatý v spojitosti s pozíciami v derivátových zmluvách.

2.  Oddelenie krycích aktív ▌uvedené v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 13

Osoba dohliadajúca na krycí súbor

1.  Členské štáty môžu požadovať, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy vymenovali osobu dohliadajúcu na krycí súbor, ktorá bude vykonávať priebežné monitorovanie krycieho súboru s ohľadom na požiadavky stanovené v článkoch 6 až 12 a článkoch 14 až 17.

2.  Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, stanovia pravidlá, ktoré sa týkajú aspoň týchto aspektov:

a)  vymenúvania a odvolávania osoby dohliadajúcej na krycí súbor;

b)  všetkých kritérií oprávnenosti pre osobu dohliadajúcu na krycí súbor;

c)  úlohy a povinností osoby dohliadajúcej na krycí súbor, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

d)  povinnosti informovať príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2;

e)  práva na prístup k informáciám potrebným na vykonávanie povinností osoby dohliadajúcej na krycí súbor.

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, osoba dohliadajúca na krycí súbor musí byť oddelená a nezávislá od úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a od audítora uvedenej úverovej inštitúcie.

4.  Členské štáty môžu povoliť osobu dohliadajúcu na krycí súbor, ktorá nie je oddelená od úverovej inštitúcie, ak:

a)  interná osoba dohliadajúca na krycí súbor je nezávislá od postupu rozhodovania o úveroch v úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)  bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. a), členské štáty zabezpečia, aby interná osoba dohliadajúca na krycí súbor nebola odvolaná z funkcie osoby dohliadajúcej na krycí súbor bez predchádzajúceho schválenia riadiacim orgánom úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy v jeho funkcii dohľadu; a

c)  osoba dohliadajúca na krycí súbor má v prípade potreby priamy prístup k riadiacemu orgánu v jeho funkcii dohľadu.

4.  Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, oznámia to EBA.

Článok 14

Informácie pre investorov

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy poskytovala informácie o programoch krytých dlhopisov, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby investorom umožnili posúdiť profil a riziká daného programu a postupovať s náležitou starostlivosťou.

2.  Členské štáty na účely odseku 1 musia zabezpečiť, aby sa tieto informácie poskytovali investorom aspoň raz za štvrťrok a aby zahŕňali tieto minimálne informácie o portfóliu:

a)  hodnotu krycieho súboru a nesplatených krytých dlhopisov;

aa)  zoznam medzinárodných identifikačných čísel cenných papierov (ISIN) pre všetky emisie krytých dlhopisov v rámci daného programu;

b)  geografické rozloženie a druh krycích aktív ▌, objem úverov a metódu oceňovania;

c)  podrobnosti ▌v súvislosti s trhovým rizikom, vrátane úrokového rizika a menového rizika, a v súvislosti s rizikami, ktoré sa týkajú úverov ▌a likvidity;

d)  štruktúru splatnosti krycích aktív ▌a krytých dlhopisov prípadne vrátane prehľadu spúšťačov predĺženia splatnosti;

e)  úrovne požadovaného a dostupného krytia a zákonného, zmluvného a dobrovoľného nadmerného zabezpečenia kolaterálom;

f)  percentuálny podiel úverov, pri ktorých sa predpokladá, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a v každom prípade, ak sú úvery viac ako 90 dní po splatnosti.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa v prípade externe emitovaných krytých dlhopisov v rámci štruktúr zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny uvedených v článku 8 poskytovali investorom, pokiaľ ide o všetky interne emitované kryté dlhopisy skupiny, informácie uvedené v tomto odseku prvom pododseku písm. a) až f), alebo odkaz na ne.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa dané informácie poskytovali investorom aspoň na súhrnnom základe. ▌

3.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú, aby na svojej webovej lokalite uverejňovali informácie sprístupnené investorom v súlade s odsekmi 1 a 2. Členské štáty nesmú vyžadovať, aby uvedené úverové inštitúcie uverejňovali uvedené informácie v papierovej forme.

Oddiel II

Požiadavky na krytie aktív a likviditu

Článok 15

Požiadavky na krytie aktív

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby programy krytých dlhopisov vždy spĺňali aspoň ▌požiadavky na krytie aktív uvedené v odsekoch 2 až 8.

2.  Všetky záväzky z krytých dlhopisov musia byť kryté nárokmi na platbu spojenými s krycími aktívami.

3.  Záväzky uvedené v odseku 2 zahŕňajú:

a)  povinnosti splácať menovitú hodnotu nesplatených krytých dlhopisov;

b)  povinnosť splatiť všetky úroky z nesplatených krytých dlhopisov;

c)  platobné záväzky z derivátových zmlúv držaných v súlade s článkom 11; a

d)  očakávané náklady súvisiace s udržiavaním a správou na účely uzavretia programu krytých dlhopisov ▌.

Na účely písmena d) môžu členské štáty umožniť paušálny výpočet.

4.  Na požiadavke na krytie aktív sa podieľajú nasledujúce krycie aktíva:

a)   primárne aktíva;

b)   náhradné aktíva;

c)   likvidné aktíva držané v súlade s článkom 16; a

d)  nároky na platbu spojené s derivátovými zmluvami držanými v súlade s článkom 11.

Pohľadávky nezabezpečené kolaterálom, ak sa konštatuje, že došlo k zlyhaniu podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nepodieľajú na krytí.

5.  Na účely odseku 3 písm. c) a odseku 4 písm. d) členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa oceňovania derivátových zmlúv.

6.  Výpočet požadovaného krytia zabezpečuje, aby sa súhrnná menovitá hodnota všetkých krycích aktív rovnala súhrnnej menovitej hodnote nesplatených krytých dlhopisov alebo ju prevyšovala („nominálna zásada“).

Členské štáty môžu ▌umožniť iné zásady výpočtu za predpokladu, že výsledkom nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade výpočtu na základe nominálnej zásady.

Členské štáty stanovia pravidlá výpočtu všetkých splatných úrokov a úrokových výnosov z nesplatených krytých dlhopisov, ktoré musia odrážať spoľahlivé prudenciálne zásady v súlade uplatniteľnými účtovnými štandardmi.

7.  Odchylne od odseku 6 prvého pododseku môžu členské štáty spôsobom, ktorý odráža spoľahlivé prudenciálne zásady, a v súlade s uplatniteľnými účtovnými štandardmi umožniť, aby boli budúce úrokové výnosy z krycieho aktíva po odpočítaní budúcich splatných úrokov z príslušného krycieho dlhopisu zohľadnené s cieľom vyrovnať akékoľvek nedostatočné krytie záväzku úhrady menovitej hodnoty spojeného s krytým dlhopisom, ak existuje úzka spojitosť v zmysle článku 2 delegovaného nariadenie Komisie (EÚ) č. 523/2014, s výhradou týchto podmienok:

a)  platby prijaté počas životnosti krycieho aktíva a potrebné na krytie platobného záväzku z príslušného krytého dlhopisu sú oddelené v súlade s článkom 12 alebo zahrnuté do krycieho súboru vo forme krycích aktív uvedených v článku 6 až do splatnosti platieb; a

b)  predčasné splatenie v prípade krycieho aktíva je možné len prostredníctvom uplatnenia možnosti dodania v zmysle vymedzenia v delegovanom nariadení prijatom podľa článku 33 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo v prípade krytých dlhopisov vypovedateľných v menovitej hodnote úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy tak, že dlžník krycieho aktíva zaplatí aspoň menovitú hodnotu vypovedaného krytého dlhopisu.

8.   Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa výpočet aktív a výpočet záväzkov zakladali na rovnakej metodike. Členské štáty môžu umožniť odlišné metodiky výpočtu za predpokladu, že ich výsledkom nie je vyšší ukazovateľ krytia než v prípade výpočtu podľa tej istej metodiky.

Článok 16

Požiadavka na vankúš likvidity krycieho súboru

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby krycí súbor vždy zahŕňal vankúš likvidity zložený z likvidných aktív, ktoré sú k dispozícii na krytie čistého záporného toku likvidity programu krytých dlhopisov.

2.  Vankúš likvidity krycieho súboru musí kryť maximálny kumulovaný čistý záporný tok likvidity počas 180 kalendárnych dní.

3.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby vankúš likvidity krycieho súboru uvedený v odseku 1 pozostával z týchto druhov aktív, oddelených v súlade s článkom 12 tejto smernice:

a)  aktív, ktoré spĺňajú podmienky vymedzenia ako aktíva úrovne 1, úrovne 2A alebo úrovne 2B podľa článkov 10, 11 a 12 delegovaného nariadenia prijatého podľa článku 460 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ocenených v súlade s článkom 9 uvedeného delegovaného nariadenia, a v prípade ktorých nejde o vlastnú emisiu v súlade s článkom 7 ods. 3 uvedeného delegovaného nariadenia;

b)  krátkodobých expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. alebo 2. stupňa kreditnej kvality, alebo krátkodobých vkladov úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1., 2. alebo 3. stupňa kreditnej kvality, v súlade s článkom 129 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Členské štáty môžu rozhodnúť o obmedzení druhov likvidných aktív uvedených v prvom pododseku písm. a) a b).

Členské štáty ▌musia zabezpečiť, aby sa pohľadávky nezabezpečené kolaterálom z expozícií ▌, ktoré sa považujú za zlyhané podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nemohli podieľať na vankúši likvidity krycieho súboru.

4.  Ak sa na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy vzťahujú požiadavky na likviditu stanovené v iných právnych aktoch Únie, ktoré majú za následok prekrývanie s vankúšom likvidity krycieho súboru, členské štáty môžu rozhodnúť o neuplatňovaní vnútroštátnych predpisov, ktorými sa transponujú odseky 1, 2 a 3, počas obdobia uvedeného v daných právnych aktoch Únie. Členské štáty môžu uvedenú možnosť využívať iba do dňa začatia uplatňovania zmeny uvedených právnych aktov Únie na odstránenie prekrývania a informujú o tom Komisiu a EBA.

5.  Členské štáty môžu umožniť, aby sa výpočet menovitej hodnoty v prípade štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti zakladal na konečnom dátume splatnosti v súlade so zmluvnými podmienkami krytého dlhopisu.

6.  Členské štáty môžu umožniť, aby sa požiadavky stanovené v odseku 1 neuplatňovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie.

Článok 17

Podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti

1.  Členské štáty môžu umožniť emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, ak je ochrana investorov zabezpečená aspoň týmito prvkami:

a)  splatnosť možno predĺžiť len s výhradou objektívnych spúšťačov stanovených vo vnútroštátnom práve a nie na základe uváženia úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

b)  spúšťače predĺženia splatnosti sú určené v zmluvných podmienkach krytého dlhopisu;

c)  informácie o štruktúre splatnosti poskytnuté investorovi sú dostatočné na to, aby im umožnili určiť riziko krytého dlhopisu, a obsahujú podrobný opis:

i)  spúšťačov predĺženia splatnosti;

ii)  dôsledkov ▌platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy na predĺženie splatnosti;

iii)  úlohy príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 a v náležitých prípadoch osobitného správcu v súvislosti s predĺžením splatnosti ▌;

d)  je možné vždy určiť dátum konečnej splatnosti krytého dlhopisu;

e)  v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy predĺženia splatnosti nemajú vplyv na poradie investorov do krytých dlhopisov ani nemenia poradie pôvodného harmonogramu splatnosti programu krytých dlhopisov;

f)  predĺžením splatnosti sa nemenia štrukturálne znaky krytých dlhopisov v súvislosti s dvojitou ochranou uvedenou v článku 4 a oddelením krytých dlhopisov od úpadku uvedeným v článku 5.

2.  Členské štáty, ktoré umožňujú emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, to oznámia EBA.

HLAVA III

VEREJNÝ DOHĽAD NAD KRYTÝMI DLHOPISMI

Článok 18

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi

1.  Členské štáty zabezpečia ochranu investorov stanovením toho, že sa na emisiu krytých dlhopisov vzťahuje verejný dohľad nad krytými dlhopismi.

2.  Členské štáty na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi uvedeného v odseku 1 určia jeden alebo viacero príslušných orgánov. O týchto určených orgánoch informujú Komisiu a EBA a uvedú prípadné vzájomné rozdelenie funkcií a povinností.

3.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 monitorovali emisiu krytých dlhopisov s cieľom posudzovať dodržiavanie požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

4.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy registrovali všetky svoje transakcie vo vzťahu k programu krytých dlhopisov a aby mali zavedené primerané a vhodné dokumentačné systémy a postupy.

5.  Členské štáty musia ďalej zabezpečiť, aby sa zaviedli vhodné opatrenia, ktoré umožnia príslušným orgánom určeným podľa odseku 2 získavať informácie potrebné na posúdenie dodržania požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica, vyšetrenie možných porušení týchto požiadaviek a uloženie administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 23.

6.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 mali odborné znalosti, zdroje, prevádzkové kapacity, právomoci a nezávislosť, ktoré sú potrebné na vykonávanie funkcií týkajúcich sa verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

Článok 19

Povolenie pre programy krytých dlhopisov

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby program krytých dlhopisov získal povolenie pred emisiou krytých dlhopisov v rámci uvedeného programu. Členské štáty zverujú právomoc udeľovať takéto povolenia príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2.

2.  Členské štáty stanovia požiadavky na povolenie uvedené v odseku 1, a to aspoň vrátane:

a)  primeraného programu činností, v ktorom sa stanovuje emisia krytých dlhopisov;

b)  primeraných politík, postupov a metodík zameraných na ochranu investorov v oblasti schvaľovania, zmeny, obnovenia a refinancovania úverov, ktoré sú súčasťou krycieho súboru;

c)  riadiacich a bežných pracovníkov vyčlenených na program krytých dlhopisov, ktorí majú primeranú kvalifikáciu a znalosti, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov a správu programu krytých dlhopisov;

d)  administratívneho usporiadania krycieho súboru a jeho monitorovania, ktoré spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

Článok 20

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie

1.  Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolupracujú s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň prostredníctvom overovania priebežného a správneho riadenia programu krytých dlhopisov počas procesu riešenia krízovej situácie.

2.  Členské štáty môžu ▌ stanoviť vymenovanie osobitného správcu s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň overovaním toho, že počas nevyhnutného obdobia je program krytých dlhopisov nepretržite a riadne riadený ▌.

Ak členské štáty využijú túto možnosť, môžu vyžadovať od svojich príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2, aby schvaľovali vymenúvania a odvolávania osobitného správcu, a vyžadujú aspoň, aby sa s príslušnými orgánmi uskutočnili konzultácie týkajúce sa vymenúvania a odvolávania osobitného správcu.

3.  Ak členské štáty stanovia vymenovanie osobitného správcu v súlade s odsekom 2, prijmú pravidlá, v ktorých stanovia úlohy a povinnosti daného osobitného správcu aspoň vo vzťahu k:

a)  uhradeniu záväzkov z krytých dlhopisov;

b)  správe a realizácii krycích aktív vrátane ich prevodu spolu so záväzkami z krytých dlhopisov na inú úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy;

c)  právnym úkonom potrebným na riadnu správu krycieho súboru, na priebežné monitorovanie krytia záväzkov z krytých dlhopisov, na začatie konania s cieľom vrátiť aktíva do krycieho súboru a na prevod týchto zostávajúcich aktív ▌do konkurznej podstaty úverovej inštitúcie, ktorá emitovala kryté dlhopisy, po uhradení všetkých záväzkov z krytých dlhopisov. Na tieto účely môžu členské štáty umožniť, aby osobitný správca v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy vykonával činnosť na základe povolenia držaného uvedenou úverovou inštitúciou, ak sa uplatňujú rovnaké prevádzkové požiadavky.

4.  Členské štáty zabezpečujú koordináciu a výmenu informácií na účely platobnej neschopnosti alebo postupu riešenia krízovej situácie medzi príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2, osobitným správcom, ak bol takýto správca vymenovaný, a orgánom pre riešenie krízových situácií.

Článok 21

Ohlasovanie príslušným orgánom

1.  Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú ohlasovanie informácií uvedených v odseku 2 týkajúcich sa programov krytých dlhopisov príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 18 ods. 2. Ohlasovanie sa vykonáva pravidelne a na žiadosť týchto príslušných orgánov. Členské štáty stanovia pravidlá o frekvencii tohto pravidelného ohlasovania.

2.  V rámci ohlasovacích povinností, ktoré sa majú stanoviť podľa odseku 1, sa požaduje, aby informácie, ktoré sa majú poskytovať, zahŕňali informácie aspoň o týchto prvkoch ▌:

c)  oprávnenosť aktív a požiadavky na krycí súbor v súlade s článkami 6 až 11;

d)  oddelenie krycích aktív ▌v súlade s článkom 12;

e)  fungovanie osoby dohliadajúcej na krycí súbor v súlade s článkom 13;

g)  požiadavky na krytie aktív v súlade s článkom 15;

h)  vankúš likvidity krycieho súboru v súlade s článkom 16;

i)  podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti v súlade s článkom 17.

3.  Členské štáty stanovia pravidlá o ohlasovaní ▌uvedenom v odseku 2 úverovými inštitúciami emitujúcimi kryté dlhopisy príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 22

Právomoci príslušných orgánov na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi

1.  Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že dávajú príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 všetky právomoci dohľadu, vyšetrovania a ukladania sankcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie úlohy verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

2.  Právomoci uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)  právomoc udeľovať alebo zamietať povolenia podľa článku 19;

b)  právomoc pravidelne preskúmavať program krytých dlhopisov s cieľom posúdiť súlad s touto smernicou;

c)  právomoc vykonávať kontroly na mieste a na diaľku;

d)  právomoc ukladať administratívne ▌sankcie a iné administratívne opatrenia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 23;

e)  právomoc prijímať a vykonávať usmernenia týkajúce sa dohľadu v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov.

Článok 23

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

1.  Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť trestné sankcie, členské štáty stanovia pravidlá, ktorými sa zavádzajú primerané administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia uplatniteľné aspoň v týchto situáciách:

a)  úverová inštitúcia získala povolenie pre program krytých dlhopisov na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

b)  úverová inštitúcia už nespĺňa podmienky, za ktorých ▌bolo udelené povolenie pre program krytých dlhopisov;

c)  úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy bez toho, aby získala povolenie v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 19;

d)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 4;

e)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 5;

f)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré nie sú zabezpečené kolaterálom v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 6;

g)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív umiestnených mimo Únie v rozpore s požiadavkami uvedenými v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 7;

h)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy zabezpečuje kolaterálom kryté dlhopisy v štruktúre zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny v rozpore s požiadavkami uvedenými v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 8;

i)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa podmienky pre spoločné financovanie uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 9;

j)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na zloženie krycieho súboru uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 10;

k)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy zahŕňa derivátové zmluvy v krycom súbore na iný účel než na účely hedžingu alebo nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 11;

l)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na oddelenie krycích aktív ▌v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 12;

m)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 14;

n)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy opakovane alebo nepretržite neudržiava vankúš likvidity krycieho súboru v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 16;

o)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti nespĺňa podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 17;

p)  úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie o povinnostiach v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 21 ods. 2 písm. a) až i).

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia za porušenia, na ktoré sa podľa ich vnútroštátneho práva vzťahujú trestné sankcie. V takýchto prípadoch členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.

2.  Sankcie a opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia zahŕňať aspoň:

a)  odňatie povolenia pre program krytých dlhopisov;

b)  verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza totožnosť fyzickej alebo právnickej osoby a povaha rozporu v súlade s článkom 24;

c)  príkaz vyžadujúci, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa jeho opakovania;

d)  administratívne peňažné sankcie.

3.  Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby sa sankcie a ▌opatrenia uvedené v odseku 1 účinne vykonávali.

4.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a výšky uvedených administratívnych peňažných sankcií zohľadňovali v náležitých prípadoch všetky tieto okolnosti:

a)  závažnosť a trvanie porušenia;

b)  mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)  finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, vrátane uvedenia celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)  závažnosť dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ ich možno určiť;

e)  straty spôsobené tretím stranám v dôsledku porušenia, pokiaľ tieto straty možno určiť;

f)  úroveň spolupráce zo strany fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušnými orgánmi;

g)  predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h)  všetky skutočné alebo potenciálne systémové dôsledky porušenia.

5.  Ak sa ustanovenia uvedené v odseku 1 vzťahujú na právnické osoby, členské štáty takisto musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uplatňovali administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené v tomto článku odseku 2 voči členom riadiaceho orgánu a voči ďalším osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

6.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 pred prijatím každého rozhodnutia o uložení administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení uvedených v odseku 2 poskytli dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe možnosť byť vypočutý. Výnimky z práva na vypočutie sa môžu uplatňovať v prípade prijatia uvedených iných administratívnych opatrení, ak je potrebné naliehavo konať s cieľom zabrániť významným stratám pre tretie strany alebo závažnému poškodeniu finančného systému. V takom prípade sa dotknutej osobe poskytne príležitosť byť vypočutý čo najskôr po prijatí takéhoto administratívneho opatrenia a v prípade potreby sa toto opatrenie preskúma.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby každé rozhodnutie o uložení administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení stanovených v odseku 2 bolo riadne odôvodnené a podliehalo právu odvolať sa.

Článok 24

Uverejňovanie administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, zahŕňali pravidlá vyžadujúce, aby boli administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia bez zbytočného odkladu uverejnené na oficiálnych webových lokalitách príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2. Tie isté povinnosti sa uplatňujú v prípade, keď sa členský štát rozhodne stanoviť trestné sankcie podľa článku 23 ods. 1 prvej vety a posledného pododseku.

2.  V pravidlách prijatých podľa odseku 1 sa vyžaduje aspoň uverejnenie všetkých rozhodnutí, ▌ voči ktorým nebolo podané odvolanie alebo voči ktorým sa už nemožno odvolať a ktoré sa ukladajú za porušenie ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby takéto uverejňovanie zahŕňalo informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa ukladá sankcia alebo opatrenie. S výhradou odseku 4 členské štáty musia ďalej zabezpečiť, aby sa takéto informácie uverejňovali bez zbytočného odkladu po tom, ako je adresát informovaný o uvedenej sankcii alebo opatrení, ako aj o uverejnení rozhodnutia o uložení danej sankcie alebo opatrenia na oficiálnych webových lokalitách príslušných orgánov.

4.  Ak členské štáty povolia uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcií, proti ktorým prebieha odvolanie, príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejnia na svojich oficiálnych webových lokalitách bez zbytočného odkladu aj informácie o stave odvolania a jeho výsledku.

5.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejňovali rozhodnutie o uložení sankcií alebo opatrení anonymne a ▌v súlade s vnútroštátnym právom, za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a)  ak sa sankcia alebo opatrenie ukladajú fyzickej osobe a uverejnenie osobných údajov sa považuje za neprimerané;

b)  ak by uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu;

c)  ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým inštitúciám alebo fyzickým osobám, pokiaľ sa táto škoda dá určiť.

6.  Ak členský štát uverejní rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe, môže povoliť, aby sa uverejnenie príslušných údajov odložilo.

7.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa uverejnilo aj každé konečné rozhodnutie súdu, ktorým sa ruší rozhodnutie o uložení sankcie alebo ▌opatrenia.

8.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby každé uverejnenie podľa odsekov 2 až 6 zostalo na oficiálnych webových lokalitách príslušných orgánov určených podľa článku 18 ods. 2 najmenej päť rokov od dátumu uverejnenia. Osobné údaje, ktoré sú súčasťou uverejnenia, sa ponechávajú na oficiálnej webovej lokalite počas obdobia, ktoré je nevyhnutné, a v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany osobných údajov. Takéto obdobie uchovávania sa určuje s prihliadnutím na premlčacie lehoty stanovené v právnych predpisoch dotknutých členských štátov, ale v žiadnom prípade nie je dlhšie ako desať rokov.

9.  Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 informujú EBA o všetkých uložených administratívnych sankciách a iných administratívnych opatreniach, prípadne vrátane všetkých odvolaní proti nim a o ich výsledku. Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány dostali informácie a podrobnosti o konečnom rozsudku vo vzťahu ku všetkým uloženým trestným sankciám, ktoré členské štáty takisto predkladajú EBA.

10.  EBA vedie centrálnu databázu administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení, ktoré jej boli ohlásené. Táto databáza je prístupná len príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány v súlade s odsekom 9.

Článok 25

Povinnosti v oblasti spolupráce

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami v súlade s príslušným právom Únie uplatniteľným na tieto inštitúcie a s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

2.  Členské štáty musia ďalej zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolu úzko spolupracovali. Táto spolupráca zahŕňa aj vzájomné poskytovanie všetkých informácií, ktoré sú relevantné pre výkon úloh dohľadu ostatných orgánov podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.  Členské štáty na účely odseku 2 druhej vety musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2:

a)  na požiadanie iného ▌ príslušného orgánu určeného podľa článku 18 ods. 2 oznamovali všetky relevantné informácie;

b)  z vlastnej iniciatívy oznamovali všetky dôležité informácie ostatným príslušným orgánom určeným podľa článku 18 ods. 2 v iných členských štátoch.

4.  Členské štáty musia takisto zabezpečiť, aby príslušné orgány uvedené v odseku 1 na účely tejto smernice spolupracovali s EBA alebo v príslušných prípadoch s ESMA.

5.  Na účely tohto článku sa informácie považujú za dôležité, ak by mohli podstatne ovplyvniť posúdenie emisie krytých dlhopisov v inom členskom štáte.

Článok 26

Požiadavky na zverejňovanie

1.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na svojich oficiálnych webových lokalitách uverejňovali tieto informácie:

a)  znenie ich vnútroštátnych zákonov, právnych predpisov, administratívnych pravidiel a všeobecných usmernení prijatých v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov;

b)  zoznam úverových inštitúcií s povolením emitovať kryté dlhopisy;

c)  zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis“, a zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“.

2.  Informácie uverejnené v súlade s odsekom 1 musia byť dostatočné na to, aby umožňovali zmysluplné porovnanie prístupov prijatých príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Tieto informácie sa aktualizujú tak, aby sa zohľadnili všetky zmeny.

3.  Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na účely odseku 1 písm. b) a c) každoročne oznamujú EBA zoznamy úverových inštitúcií a krytých dlhopisov.

HLAVA IV

OZNAČOVANIE

Článok 27

Označovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopisa jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie „európsky krytý dlhopis (prémiový)“ a jeho úradný preklad do všetkých úradných jazykov Únie používalo len v prípade krytých dlhopisov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica, a požiadavky uvedené v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

HLAVA V

ZMENY INÝCH SMERNÍC

Článok 28

Zmena smernice 2009/65/ES

Článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES sa mení takto:

1.  prvý pododsek sa nahrádza takto:"

„Členské štáty môžu zvýšiť 5 % limit stanovený v odseku 1 prvom pododseku najviac na 25 % v prípade, ak boli dlhopisy emitované pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] a spĺňali požiadavky stanovené v tomto odseku, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, alebo ak dlhopisy spadajú pod vymedzenie krytých dlhopisov v súlade s článkom 3 bodom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20XX/XX*.

____________________________

* [OP: vložte odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“

"

2.  Tretí pododsek sa vypúšťa.

Článok 29

Zmena smernice 2014/59/EÚ

V článku 2 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa bod 96 nahrádza takto:"

„96. „krytý dlhopis“ je nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES* vo verzii platnej k dátumu jeho emisie a emitovaný pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] alebo krytý dlhopis vymedzený v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20XX/XX**;

__________________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

** [OP: vložte odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“

"

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty musia zabezpečiť, aby kryté dlhopisy emitované pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] a spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, nepodliehali požiadavkám stanoveným v článkoch 5 až 12 a v článkoch 15, 16, 17 a 19 tejto smernice, ale aby mohli byť aj naďalej uvádzané ako kryté dlhopisy v súlade s touto smernicou až do ich splatnosti.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 tejto smernice vykonávali dohľad nad súladom krytých dlhopisov emitovaných pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] s požiadavkami stanovenými v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, ako aj s požiadavkami tejto smernice uplatniteľnými v súlade s týmto odsekom prvým pododsekom.

2.  Členské štáty môžu umožniť, aby sa prvý odsek uplatňoval aj na navyšované emisie krytých dlhopisov, v prípade ktorých došlo k otvoreniu ISIN pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice] až na 24 mesiacov po ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice] za predpokladu, že tieto emisie spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)  dátum splatnosti krytého dlhopisu je pred ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 5 rokov];

b)  celková veľkosť emisie navyšovaných emisií po ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] neprevyšuje dvojnásobok celkovej veľkosti emisie krytých dlhopisov nesplatených k ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň];

c)  celková veľkosť emisie krytého dlhopisu v čase splatnosti neprevyšuje sumu 6 000 000 000 EUR alebo ekvivalentnú sumu v domácej mene;

d)  aktíva poskytnuté ako kolaterál sú umiestnené v členskom štáte, ktorý uplatnil danú možnosť pri transpozícii tejto smernice.

Článok 31

Preskúmanie a správy

1.  Komisia do XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, prípadne spolu s legislatívnym návrhom, o tom, či by bolo možné a akým spôsobom by bolo možné zaviesť režim rovnocennosti pre úverové inštitúcie tretích krajín emitujúce kryté dlhopisy a pre investorov do týchto krytých dlhopisov, s prihliadnutím na medzinárodný vývoj v oblasti krytých dlhopisov, najmä na vývoj legislatívnych rámcov v tretích krajinách.

2.  Komisia do XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 3 roky] v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, pokiaľ ide o úroveň ochrany investorov a vývoj v oblasti emisie krytých dlhopisov v Únii, a odporúčania pre ďalšie opatrenia. Správa musí zahŕňať informácie o:

a)  vývoji, pokiaľ ide o počet povolení na emitovanie krytých dlhopisov;

b)  vývoji, pokiaľ ide o počet krytých dlhopisov emitovaných v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica, a s článkom 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)  vývoji, pokiaľ ide o aktíva, ktorými sa zabezpečuje kolaterálom emisia krytých dlhopisov;

d)  vývoji, pokiaľ ide o úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom;

e)  vývoji v oblasti cezhraničných investícií do krytých dlhopisov vrátane prílevu investícií z tretích krajín a odlevu investícií do tretích krajín;

f)  vývoji, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti;

g)  vývoji, pokiaľ ide o riziká a prínosy vyplývajúce z používania expozícií uvedených v článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)  fungovaní trhov s krytými dlhopismi.

3.  Členské štáty na účely odseku 2 do ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] zašlú Komisii informácie o písmenách a) až g).

4.  Komisia do ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] po tom, čo zadá a prijme štúdiu, v ktorej sa posúdia riziká a prínosy vyplývajúce z krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, a po konzultácii s EBA prijme správu a uvedenú štúdiu a správu predloží Európskemu parlamentu a Rade prípadne spolu s legislatívnym návrhom.

5.  Komisia do ... [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] prijme správu o možnosti zavedenia nástroja dvojitej ochrany s názvom európske zabezpečené dlhové cenné papiere. Komisia uvedenú správu predloží Európskemu parlamentu a Rade prípadne spolu s legislatívnym návrhom.

Článok 32

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do ... [má sa vložiť – dátum nadobudnutia účinnosti + 18 mesiacov] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia začnú uplatňovať najneskôr od ... [lehota na transpozíciu + 12 mesiacov].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESNIU

Vyhlásenie o zmene delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61, pokiaľ ide o požiadavky na krytie likvidity pre úverové inštitúcie

Požiadavky na osobitný vankúš likvidity pre kryté dlhopisy stanovené v článku 16 návrhu [smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ] sa môžu prekrývať s požiadavkami na úverové inštitúcie udržiavať všeobecný vankúš likvidity podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

S cieľom riešiť toto prekrývanie a súčasne zabezpečiť, aby sa osobitný vankúš likvidity pre kryté dlhopisy uplatňoval aj počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ krytia likvidity, Komisia je pripravená zmeniť delegované nariadenie (EÚ) 2015/61 s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu krytých dlhopisov. Táto zmena by sa mala včas prijať, aby mohla nadobudnúť účinnosť pred dátumom začatia uplatňovania smernice o emisii krytých dlhopisov a dohľade nad krytými dlhopismi.

(1)* TEXT EŠTE NEBOL PREDMETOM PRÁVNICKO-LINGVISTICKEJ FINALIZÁCIE.
(2)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019.
(4)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(6)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).
(7)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).
(8)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(9)Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (ESRB/2012/2) (2013/C 119/1).
(10)Správa EBA o rámcoch pre kryté dlhopisy a zaobchádzaní s kapitálom v EÚ (2014).
(11)Správa EBA o krytých dlhopisoch – odporúčania o harmonizácii rámcov pre kryté dlhopisy v EÚ (2016), EBA-Op-2016 – 23.
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).
(13)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(15)[Ú. v. EÚ C (...).]

Posledná úprava: 24. apríla 2019Právne oznámenie