Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3) (ďalej len „nariadenie o VFR“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2020, oddiel III – Komisia(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. marca 2019 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2020(6),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2020, ktorý prijala Komisia 5. júla 2019 (COM(2019)0400),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2020, ktorú Rada prijala 3. septembra 2019 a postúpila Európskemu parlamentu 13. septembra 2019 (11734/2019 – C9-0119/2019)

–  so zreteľom na článok 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody, ktorú Európska únia ratifikovala 5. októbra 2016,

–  so zreteľom na situačnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Opatrenia EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy (2017),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

–  so zreteľom na článok 94 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská iných príslušných výborov,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0017/2019),

Oddiel III

Všeobecný prehľad

1.  pripomína, že vo svojom uznesení zo 14. marca 2019 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2020 vymedzil jasné politické priority rozpočtu na rok 2020, aby predstavoval most k budúcej Európe a prinášal európsku pridanú hodnotu; opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie napĺňať tieto priority a vyjadruje ďalej uvedenú pozíciu s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň financovania;

2.  opakuje svoj názor, že rozpočet na rok 2020 by mal vytvoriť podmienky pre viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 a poskytnúť spoľahlivý východiskový bod pre uvedenie novej generácie programov a politík Únie; okrem toho pripomína, že rok 2020 je posledným rokom súčasného VFR, a preto aj poslednou príležitosťou pre Úniu, aby sa priblížila k splneniu politických záväzkov stanovených na toto obdobie vrátane plnenia cieľa EÚ v oblasti klímy a cieľov udržateľného rozvoja OSN a zabezpečovania európskeho piliera sociálnych práv a cieľa Únie dosiahnuť uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že rozpočet Únie musí vyhodnotiť a začleniť úplný vplyv politík Únie na rodovú rovnosť (rodové rozpočtovanie), a tým podporovať uplatňovanie rodového hľadiska a rovnaké príležitosti;

3.  berie na vedomie pozíciu Rady k návrhu rozpočtu, v ktorej sú v porovnaní s návrhom Komisie znížené viazané rozpočtové prostriedky o 1,51 miliardy EUR; domnieva sa, že škrty Rady sú jednoznačne v rozpore s prioritami Únie, nie sú odôvodnené absorpčnou kapacitou a ich účelom je zvrátiť všetky konkrétne navýšenia, ktoré požadoval a dosiahol Európsky parlament v predchádzajúcich rozpočtových rokoch; preto sa rozhodol v zásade obnoviť rozpočtové prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty v úrovni návrhu rozpočtu, v prípade prevádzkových, ako aj administratívnych výdavkov, a považovať návrh rozpočtu za východisko svojej pozície;

4.  je pevne presvedčený, že je nevyhnutné riešiť problém klímy a chrániť životné prostredie spôsobom, ktorý podporuje zamestnanosť, vytvára nové pracovné miesta, posilňuje konkurencieschopnosť, podporuje udržateľný rozvoj a zabezpečuje sociálnu prosperitu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu nových a vznikajúcich technológií pri dosahovaní tohto cieľa; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia išla príkladom a inšpirovala iné krajiny na celom svete, aby ešte viac investovali do výdavkov súvisiacich s klímou; víta intenzívne výzvy na konanie, ktoré vyjadrili vedúci predstavitelia Únie na nedávnom samite OSN o zmene klímy, a záväzky, ktoré nedávno prijali viaceré členské štáty, zvýšiť výdavky v oblastiach, ako je energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov a udržateľná dopravná a energetická infraštruktúra; domnieva sa, že takéto vyhlásenia by mali sprevádzať konkrétne kroky členských štátov, a to aj pri rokovaniach v rámci Rady;

5.  pripomína povinnosti Únie vyplývajúce z Parížskej dohody a záväzok Únie dosiahnuť, aby 20 % výdavkov Únie bolo v období 2014 – 2020 spojených s klímou; konštatuje, že 21,0 % viazaných rozpočtových prostriedkov navrhnutých v návrhu rozpočtu na rok 2020 súvisí s klímou a že na to, aby sa dosiahol cieľ 20 %, by sa muselo na výdavky súvisiace s klímou vyčleniť minimálne ďalších 3,5 miliardy EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci súčasného VFR má rozpočet Únie obmedzené prostriedky na to, aby mohol riešiť problematiku klímy samostatne, a poukazuje na potrebu oveľa vyšších investícií v tejto oblasti, ktoré podľa odhadov Komisie predstavujú od 175 do 290 miliárd EUR ročne; zdôrazňuje, že by sa malo vyvinúť maximálne úsilie s cieľom čo najviac sa priblížiť splneniu celkového cieľa rozpočtu Únie do konca roku 2020;

6.  zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2020 by mal Úniu pripraviť na ešte ambicióznejší cieľ v prípade uplatňovania hľadiska klímy a biodiverzity vo VFR na roky 2021 – 2027, aby sa splnili očakávania európskych občanov; požaduje transparentnejšiu, prísnejšiu a komplexnejšiu metodiku, ktorá bude vytvorená v súlade s medzinárodne zavedenými metodikami vrátane prepracovaných ukazovateľov výkonnosti na vymedzenie a sledovanie výdavkov súvisiacich s klímou a biodiverzitou; očakáva konkrétny návrh o Európskom ekologickom dohovore, ktorý je uvedený v politických usmerneniach novej predsedníčky Komisie; v tejto súvislosti pripomína svoje pevné odhodlanie zreformovať systémy vlastných zdrojov Únie vrátane zavedenia súboru nových vlastných zdrojov, ktoré sú lepšie zosúladené s hlavnými politickými prioritami Únie vrátane boja proti zmene klímy;

7.  pripomína záväzok, ktorý stanovil vo svojom uznesení z marca 2019, že požiada Komisiu o to, aby sa povinnou súčasťou všetkých obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami stala doložka, ktorá v záujme boja proti zmene klímy požaduje ratifikáciu a vykonávanie Parížskej dohody;

8.  navrhuje preto rozpočet na rok 2020, ktorý významne prispieva k riešeniu výziev v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a v čo najväčšej miere kompenzuje súčasné nesplnené záväzky, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa vynaložiť v období 2014 – 2020 20 % výdavkov Únie na opatrenia súvisiace s klímou; navrhuje výrazné zvýšenie rozpočtových prostriedkov o viac ako 2 miliardy EUR nad úroveň návrhu rozpočtu v rozpočtových riadkoch v rôznych okruhoch, a najmä v podokruhu 1a, ktoré výrazne prispievajú k plneniu cieľa týkajúceho sa výdavkov v oblasti klímy; starostlivo sústreďuje tieto navýšenia do riadkov, ktoré vykazujú vynikajúcu mieru plnenia a majú operačnú kapacitu na absorbovanie dodatočných rozpočtových prostriedkov v roku 2020;

9.  zdôrazňuje, že mládež zostáva jednou z ústredných priorít rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že napriek pozitívnemu vývoju smerom k poklesu miery nezamestnanosti mladých ľudí v Únii je nedostatok budúcich príležitostí pre mladých v niektorých častiach Únie reálnou spoločenskou krízou, pričom medzi členskými štátmi a regiónmi sú výrazné rozdiely; rozhodol sa preto navýšiť prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) nad úroveň navrhnutú Komisiou, a to aj s cieľom zabezpečiť hladký prechod na Európsky sociálny fond plus (ESF+) v budúcom VFR;

10.  zdôrazňuje, že Únia musí v plnej miere splniť všetky svoje záväzky týkajúce sa pomoci rozvojovým krajinám bojovať so zmenou klímy a prispôsobiť sa jej;

11.  zvyšuje finančné zdroje na uspokojenie budúceho dopytu po programe Erasmus+, ktorý je hlavným programom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe; zdôrazňuje, že Erasmus+ je kľúčovým hlavným programom Únie, ktorý je medzi občanmi všeobecne známy a ktorý priniesol hmatateľné výsledky s jasnou európskou pridanou hodnotou; pripomína svoj záväzok strojnásobiť financovanie programu Erasmus+ vo VFR na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v prípravnej akcii DiscoverEU a ďalej ju posilňovať vzhľadom na jej plánované začlenenie do programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027; žiada, aby sa kládol osobitný dôraz na opatrenia mobility v oblasti vzdelávania dospelých, najmä v prípade staršieho obyvateľstva v rámci programu Erasmus+;

12.  navrhuje ďalšie cielené zvýšenia prostriedkov v iných rozpočtových riadkoch týkajúcich sa priorít Európskeho parlamentu v oblastiach, ako sú MSP, digitalizácia, umelá inteligencia, výskum rakoviny, spolupráca v oblasti bezpečnosti a justičná spolupráca, clá, migrácia a vonkajšia politika vrátane rozvojovej a humanitárnej pomoci;

13.  vo všeobecnosti schvaľuje odhady Komisie, pokiaľ ide o rozpočtové potreby decentralizovaných agentúr; domnieva sa preto, že akékoľvek škrty navrhnuté Radou by ohrozili riadne fungovanie agentúr a neumožnili by im plniť si svoje úlohy; navrhuje cielené zvýšenie úrovne rozpočtových prostriedkov agentúr, ktoré sa budú zaoberať dodatočnými úlohami alebo ktoré čelia zvýšenej pracovnej záťaži v dôsledku vznikajúcich výziev;

14.  dospel k záveru, že na účely primeraného financovania uvedených naliehavých priorít a vzhľadom na veľmi obmedzené alebo neexistujúce rezervy v rámci určitých okruhov na rok 2020 je potrebné plne mobilizovať nástroj flexibility a celkovú rezervu na záväzky, mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti, zatiaľ čo časť z tejto rezervy je naďalej k dispozícii aj na financovanie nepredvídaných udalostí, ktoré môžu nastať v priebehu budúceho roka; pripomína tiež, že flexibilita stanovená v nariadení o VFR zanikne na konci tohto obdobia;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere opäť využiť prostriedky v oblasti výskumu, ktorých viazanosť bola zrušená, ako sa uvádza v článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada znovu odmieta uplatnenie tohto legislatívneho ustanovenia, ktorého čiastočnú aktiváciu Komisia navrhla v návrhu rozpočtu; vyhlasuje, že má v úmysle trvať na svojej pozícii, ktorá odráža literu aj ducha nariadenia o rozpočtových pravidlách; má v úmysle vyriešiť túto otázku v tohtoročnom rozpočtovom zmierovacom konaní; navrhuje úplné opätovné využitie týchto zrušení viazanosti s cieľom posilniť štyri rozpočtové riadky programu Horizont 2020 s najvyššou úrovňou výskumnej činnosti súvisiacej s klímou;

16.  stanovuje celkový objem rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2020 (všetky oddiely) na úrovni 170 971 519 973 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, čo predstavuje v porovnaní s návrhom rozpočtu zvýšenie o 2 699 813 994 EUR; okrem toho rozhodol o poskytnutí sumy 280 700 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch na základe zrušenia viazanosti podľa článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách; stanovuje celkovú úroveň rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2020 (všetky oddiely) na 159 146 168 195 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

17.  poukazuje na to, že program Horizont 2020 vytvára veľmi silnú európsku pridanú hodnotu a zásadným spôsobom prispieva k rozvoju ekologických technológií a inovácií šetrných ku klíme a k životnému prostrediu, aby tak vznikol základ dekarbonizovanej budúcnosti a podporil sa prechod na intenzívnejšie obehové hospodárstvo; okrem toho zdôrazňuje význam programu pre ďalšie významné oblasti európskeho výskumu, ako sú digitalizácia, umelá inteligencia a výskum rakoviny; výrazne preto zvyšuje finančné prostriedky na program Horizont 2020 nad úroveň návrhu rozpočtu o 737,8 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch; okrem toho v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sprístupňuje celú sumu 280,7 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, ktorých viazanosť bola zrušená v roku 2018 v dôsledku neplnenia výskumných projektov, v rozpočtových riadkoch programu Horizont 2020, ktoré sú najdôležitejšie pre výskumné projekty súvisiace s klímou, a vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť spravodlivému geografickému rozdeleniu týchto finančných prostriedkov;

18.  je presvedčený, že boj proti rakovine by mal byť pre Úniu absolútnou prioritou a že v tomto smere je potrebné vyvíjať značné úsilie; zdôrazňuje skutočnosť, že výskum rakoviny je v tomto procese dôležitým pilierom; prijíma preto zvýšenie finančných zdrojov určených na výskum rakoviny v rámci príslušných rozpočtových riadkov programu Horizont 2020, ktoré vykazujú aj veľmi vysokú mieru plnenia rozpočtu; trvá na tom, aby sa výskum v tejto oblasti bezodkladne zintenzívnil, a to aj vzhľadom na väčší objem významných investícií očakávaných v nasledujúcom VFR;

19.  pripomína, že postavenie Európy ako vedúceho poskytovateľa informačných a komunikačných technológií (IKT) závisí od zdrojov na vývoj a testovanie nových IKT, ako aj na poskytovanie pomoci začínajúcim podnikom a technologickým podnikom s cieľom zvýšiť príslušné kapacity trhu; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje potrebu poskytnúť dodatočné finančné prostriedky pre európske výskumné zariadenia a MSP so zameraním na vývoj a zlepšovanie technológií, ako sú vyhľadávače, prekladateľské služby a podobné prelomové technológie;

20.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu Nástroja na prepájanie Európy (NPE) pri podporovaní strategického rozvoja vysokovýkonnej transeurópskej siete, ktorá je udržateľná a prepojená vo všetkých oblastiach dopravnej infraštruktúry, s osobitným dôrazom na železničnú sieť vrátane nočných vlakov, energetickej infraštruktúry a infraštruktúry IKT, a ktorá výrazne prispieva k prechodu na klimaticky neutrálnu spoločnosť; navrhuje preto zvýšiť finančné prostriedky pre dopravnú a energetickú zložku NPE o celkovú sumu 545 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad úroveň návrhu rozpočtu;

21.  domnieva sa, že je tiež potrebné posilniť ďalšie dôležité priority v rámci tohto podokruhu; v tejto súvislosti poukazuje na MSP, ktoré sú dôležitou súčasťou hospodárstva Únie a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní investícií a vytváraní pracovných miest vysokej kvality vo všetkých členských štátoch; schvaľuje v tejto súvislosti zvýšenie prostriedkov na program COSME s cieľom ešte viac podporiť potenciál programu pri podpore podnikania vrátane podnikania žien, zlepšovaní konkurencieschopnosti podnikov z Únie a ich prístupu na trhy, a žiada, aby sa kládol dôraz na digitálnu transformáciu MSP; pripomína, že prostriedky pridelené na program COSME v návrhu rozpočtu boli dokonca nižšie, ako bolo stanovené vo finančnom pláne, a prijíma zvýšenie o 50 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad úroveň návrhu rozpočtu;

22.  zdôrazňuje, že Erasmus+ je naďalej veľmi cenený a obľúbený program, pričom počet prihlášok výrazne presahuje dostupné finančné prostriedky, a že tento program prispieva k posilneniu výrazného zmyslu pre spoločnú európsku identitu; prijíma preto zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 123,4 milióna EUR nad úroveň návrhu rozpočtu s cieľom bojovať proti nízkej miere úspešnosti a umožniť väčšiemu počtu ľudí účasť na tomto programe;

23.  navrhuje cielené zvýšenie úrovne rozpočtových prostriedkov pre Európsky orgán práce (ELA), Agentúru Európskej únie pre bezpečnosť letectva, Agentúru Európskej únie pre železnice, Agentúru Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a úrovne rozpočtových prostriedkov a počtu zamestnancov Agentúry pre európsky GNSS, Úradu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER);

24.  zvyšuje preto úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov v podokruhu 1a o 1 503 766 221 EUR nad úroveň návrhu rozpočtu (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať využitím dostupnej rezervy a mobilizáciou osobitných nástrojov; okrem toho uvoľňuje pre tento podokruh sumu 280 700 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch na základe zrušenia viazanosti podľa článku 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

25.  pripomína, že udržateľný rast a dobre cielené investície majú kľúčový význam pre tvorbu kvalitných pracovných miest a zvyšovanie prosperity pre všetkých a že je preto potrebné, aby sa štrukturálne fondy a investície účinnejšie orientovali na podporu inkluzívneho rastu, znižovanie nerovností a posilnenie vzostupnej sociálnej konvergencie;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v apríli 2019 predstavovala podľa odhadov 14,2 %, je naďalej neprijateľne vysoká a v niektorých členských štátoch a regiónoch Únie mimoriadne kritická; zdôrazňuje, že je dôležité opätovne posilniť zamestnateľnosť a podnikateľskú schopnosť mladých ľudí a zároveň bojovať proti nerovnostiam; je presvedčený, že boj proti nezamestnanosti si vyžaduje značné finančné úsilie; je odhodlaný zabezpečiť v poslednom roku súčasného VFR dodatočné finančné prostriedky na program YEI; zdôrazňuje, že treba urýchliť vykonávanie tohto programu a ďalej zvyšovať jeho účinnosť, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátnym politikám zamestnanosti prinesie väčšiu európsku pridanú hodnotu; navrhuje preto pre YEI zvýšenie o 363,3 milióna EUR nad úroveň návrhu rozpočtu vo viazaných rozpočtových prostriedkoch;

27.  zvyšuje financovanie technickej pomoci s cieľom riešiť zložitosť postupov riadenia projektov, od prípravy žiadostí až po finančné riadenie a monitorovanie vplyvu, ktorá je hlavnou prekážkou lepšej absorpcie „štrukturálnych fondov“;

28.  zvyšuje úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov v podokruhu 1b o 373 278 264 EUR nad úroveň návrhu rozpočtu (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať prostredníctvom mobilizácie osobitných nástrojov;

Okruh 2 — Udržateľný rast: prírodné zdroje

29.  so znepokojením konštatuje, že s odvrátením úpadku biodiverzity súvisí opäť len 8,3 % celkových záväzkov, čo je najnižší podiel od roku 2015, a to napriek pozorovanej bezprecedentnej a zrýchľujúcej sa miere vyhynutia druhov; požaduje vyčlenenie dostatočných zvýšených a vysledovateľných zdrojov, aby sa zabezpečila dlhodobá a súdržná ochrana biodiverzity v celej Únii; v súlade s celkovou prioritou boja proti zmene klímy sa usiluje o výrazné zvýšenia vo výške 233 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa programu LIFE+ v hlavách 7 a 34; očakáva, že Komisia zaručí potrebnú absorpčnú kapacitu na účinné využívanie týchto dodatočných prostriedkov a zabezpečí spravodlivejšie geografické rozdelenie takýchto finančných prostriedkov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, ako to bude v prípade programov nasledujúceho VFR;

30.  navrhuje potrebné zvýšenia v prípade vybraných rozpočtových riadkov, najmä pokiaľ ide o financovanie opatrení na riešenie vplyvu afrického moru ošípaných v niekoľkých členských štátoch; konštatuje závažný vplyv a veľký počet ohnísk tohto moru, ktoré boli zaregistrované od začiatku roka 2019, pričom boli utratené desiatky tisíc zvierat; konštatuje, že tretie krajiny investovali do výskumu zameraného na vývoj očkovacej látky proti africkému moru ošípaných a že Únia by mala investovať do výskumu a vývoja očkovacej látky, čo by pomohlo čo najskôr odstrániť šírenie a výskyt afrického moru ošípaných;

31.  pripomína, že úroveň rozpočtových prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) sa bude musieť upraviť s prihliadnutím na pripísané príjmy, ktoré by mali byť k dispozícii v roku 2020, ako sa uvádza v opravnom liste Komisie;

32.  navrhuje cielené zvýšenie objemu rozpočtových prostriedkov a počtu zamestnancov Európskej environmentálnej agentúry;

33.  navyšuje viazané rozpočtové prostriedky celkovo o 267,3 milióna EUR v okruhu 2 (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať využitím dostupnej rezervy v rámci stropu; zdôrazňuje, že by sa nemali vykonať žiadne ďalšie škrty v rozpočte pre poľnohospodárstvo, pretože odvetvie poľnohospodárstva často postihujú krízy, ktoré si vyžadujú reakciu prostredníctvom rozpočtu;

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

34.  vzhľadom na nerealisticky nízky strop už od začiatku súčasného VFR zvyšuje financovanie priorít Európskeho parlamentu v oblasti vnútornej bezpečnosti, migrácie, základných práv a dodržiavania zásad právneho štátu, ako aj podpory nediskriminácie a rovnosti a boja proti rodovo motivovanému násiliu; dôrazne namieta proti škrtom Rady v súvislosti s Fondom pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Fondom pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a odmieta návrh Rady presunúť 400 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch pre AMIF do rezervy, kým sa neuskutočnení reforma nariadenia Dublin III(7), keďže by tak členské štáty v prvej línii nemohli dostať podporu na zvládnutie migračného tlaku humánnym spôsobom;

35.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité investovať do primeraného financovania a personálneho obsadenia všetkých agentúr pôsobiacich v oblasti migrácie, bezpečnosti, kontroly hraníc a základných práv, najmä Europolu, Eurojustu, Európskej prokuratúry, Frontexu a Agentúry pre základné práva (FRA); zdôrazňuje, že Európska prokuratúra musí mať potrebné prostriedky, aby mohla dôkladne vyšetrovať a stíhať cezhraničné trestné činnosti;

36.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vytvorila fond zameraný na podporu pátracích a záchranných operácií s cieľom zabezpečiť posilnené vykonávanie týchto operácií v Stredozemí;

37.  opätovne potvrdzuje svoju ochotu používať rozpočet Únie ako nástroj na účinný boj proti existujúcim nerovnostiam a presadzovanie rodovej rovnosti, najmä prostredníctvom zvýšenia zdrojov na špecifický cieľ Práva, rovnosť a občianstvo v rámci programu Daphne a na ľudský rozvoj v rámci nástroja rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje potrebu dostatočných finančných prostriedkov na boj proti rodovo motivovanému násiliu a násiliu páchanému na utečenkách a dievčatách a ďalších zraniteľných skupinách, ako sú LGBTQI+ osoby;

38.  navrhuje 10 % zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov pre podprogramy MEDIA a Kultúra v rámci programu Kreatívna Európa s cieľom napraviť ich chronický nedostatok finančných prostriedkov a nízku mieru úspešnosti žiadostí; zvyšuje tiež rozpočtové prostriedky na multimediálne akcie, ktoré sú kľúčové v boji proti dezinformáciám a pri podpore nezávislej žurnalistiky;

39.  navrhuje aj cielené zvýšenie príspevku Únie pre Európsku agentúru pre lieky;

40.  zvyšuje preto sumu v okruhu 3 o 121 799 746 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad úroveň návrhu rozpočtu (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať prostredníctvom ďalšej mobilizácie osobitných nástrojov;

Okruh 4 – Globálna Európa

41.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa z rozpočtu Únie vyčlenilo viac finančných prostriedkov na opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa zmene klímy, ako aj diplomaciu v oblasti klímy v krajinách, na ktoré sa vzťahuje nástroj rozvojovej spolupráce a mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany; poukazuje na možnosť, aby rozpočet Únie poskytoval finančnú pomoc na znižovanie rizika živelných pohrôm a mobilizoval inovačné finančné nástroje vrátane vonkajšieho investičného plánu EÚ na podporu prípravy a financovania rozvojových projektov súvisiacich s klímou v Afrike;

42.  navrhuje výrazné zvýšenie finančných prostriedkov pre krajiny západného Balkánu v rámci nástroja predvstupovej pomoci, najmä v oblasti fungovania demokratických inštitúcií, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a verejnej správy; zdôrazňuje, že vzhľadom na početné výzvy, ktorým bude Únia spoločne s členskými štátmi čeliť v rámci európskeho susedstva, je dôležité zmysluplné financovanie na podporu politických reforiem a na zosúladenie s acquis na západnom Balkáne;

43.  pripomína, že vzhľadom na pretrvávajúce bezpečnostné hrozby a zhoršenie bezpečnostnej situácie na východných hraniciach Únie, ako aj na náročné reformy, pred ktorými stoja východoeurópski partneri, je dôležité poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na podporu predchádzania kríze a konfliktom, stability, demokracie a budovania dôvery a zvýšiť úsilie na podporu znižovania chudoby a podporu hospodárskeho rozvoja v regióne; ďalej pripomína, že krajiny južného susedstva potrebujú dodatočnú finančnú pomoc, pretože čelia obrovskému tlaku vrátane konfliktov v Sýrii a Líbyi, nárastu extrémizmu a súvisiacich pohybov utečencov a migrantov;

44.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozhodnutím USA zrušiť svoj ročný finančný príspevok pre Agentúru OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) a je presvedčený, že Únia by mala prispieť k vyplneniu vzniknutej medzery; uznáva, že agentúra UNRWA účinne prispieva k tomu, aby bolo zachované nepretržité poskytovanie základných služieb miliónom palestínskych utečencov, čím prispieva k regionálnej stabilite a bojuje proti radikalizácii, a to v súlade s globálnou stratégiou EÚ pre Blízky východ;

45.  je hlboko znepokojený rozhodnutím vlády USA zaviesť clá na viaceré výrobky EÚ v dôsledku rozhodnutia rozhodcovského súdu Svetovej obchodnej organizácie vo veci Airbus; je odhodlaný riešiť túto otázku v nadchádzajúcom zmierovacom období rozpočtového postupu na rok 2020 tým, že poskytne potrebné navýšenia vybraných rozpočtových riadkov, najmä na financovanie opatrení na riešenie a zmiernenie vplyvu amerických prekážok obchodu na podniky v Únii;

46.  považuje za potrebné navýšiť rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku pre komunitu tureckých Cyperčanov s cieľom rozhodne prispieť k pokračovaniu a zintenzívneniu misie Výboru pre nezvestné osoby na Cypre, k dobrým podmienkam Maronitov, ktorí sa chcú presídliť, ako aj všetkých osôb žijúcich v enkláve, ako bolo dohodnuté v 3. Viedenskej dohode, a podporiť Technický výbor pre kultúrne dedičstvo spoločný pre obe komunity, a tým podporovať dôveru a zmierenie medzi oboma komunitami;

47.  zdôrazňuje zodpovednosť Únie za podporu ochrany Arktídy; zdôrazňuje, že je dôležité investovať do súdržnejšej politiky EÚ pre Arktídu;

48.  vyzýva na zvýšenie financovania projektov zameraných na podporu utečencov z Venezuely, ktorí ušli do susedných krajín vrátane území členských štátov v Karibskej oblasti;

49.  domnieva sa, že vzhľadom na vážne a pretrvávajúce úsilie Turecka ohroziť regionálnu stabilitu agresívnym správaním voči členským štátom a na jeho nedávnu jednostrannú vojenskú akciu v severovýchodnej Sýrii zameranú na kurdskú populáciu, ktorá vedie k ešte väčšiemu vysídľovaniu sýrskych utečencov a vážne ohrozuje prístup k humanitárnej pomoci, čo vedie k veľkému utrpeniu civilného obyvateľstva a narúša stabilitu celého regiónu, ako aj vzhľadom na jeho nedostatky v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv je opodstatnené znížiť prostriedky pre Turecko v rámci nástroja predvstupovej pomoci a zmraziť 100 miliónov EUR (suma, ktorá sa má vložiť do rezervy); zdôrazňuje však, že toto zmrazenie a zníženie prostriedkov by sa nemalo zameriavať na občiansku spoločnosť, sýrskych utečencov ani študentov v Turecku;

50.  odsudzuje tureckú inváziu v severovýchodnej Sýrii, ktorá má za následok vysoký počet obetí z radov civilného obyvateľstva, vedie k zvýšenému počtu utečencov a ďalej destabilizuje región; preto vzhľadom na prebiehajúci vývoj plánuje zodpovedajúcim spôsobom zasiahnuť tým, že počas zmierovacieho postupu týkajúceho sa ročného rozpočtu na rok 2020 upraví svoju pozíciu v súvislosti s rozpočtovými riadkami určenými Turecku a zároveň zachová finančnú podporu pre aktérov občianskej spoločnosti.

51.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou úlohou, ktorú má Európsky parlament pri dohľade nad EUTF a pri jeho riadení; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby Európsky parlament mohol monitorovať činnosti operačného výboru, a vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o rozhodnutiach prijatých v tomto výbore a zabezpečila, aby bol Európsky parlament zastúpený na jeho schôdzach;

52.  zvyšuje celkové prostriedky v okruhu 4 o 257 217 394 EUR nad úroveň návrhu rozpočtu (bez pilotných projektov a prípravných akcií), ktoré sa majú financovať prostredníctvom ďalšej mobilizácie osobitných nástrojov;

Okruh 5 – Administratíva; Ďalšie okruhy – výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu

53.  obnovuje úroveň návrhu rozpočtu pre riadky administratívnych výdavkov vrátane výdavkov na administratívnu podporu a podporu výskumu v okruhoch 1 až 4; navrhuje navýšenie o 5,5 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch nad úroveň návrhu rozpočtu v súvislosti s Konferenciou o európskej demokracii/budúcnosti Európy; poukazuje na to, že táto konferencia by mala byť schopná fungovať s potrebnou mierou autonómie a že Európsky parlament by mal byť zapojený za rovnakých podmienok ako ostatné európske inštitúcie; ďalej zdôrazňuje, že konferencia by mala umožniť účasť a zapojenie širokého spektra občanov vrátane mladých ľudí;

Pilotné projekty a prípravné akcie (PP/PA)

54.  pripomína význam pilotných projektov a prípravných akcií (PP/PA) ako nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na zavedenie nových iniciatív, ktoré majú potenciál stať sa trvalými činnosťami a programami Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prípade PP/PA predstavujúcich základ nových programov, ktoré podporujú súčasní predsedovia Komisie a Európskeho parlamentu, ako je fond pre spravodlivú transformáciu, by Komisia mala venovať osobitnú pozornosť ich uplatňovaniu v takej forme, ktorá by získala čo najširšiu podporu Európskeho parlamentu; po dôkladnej analýze všetkých predložených návrhov a úplnom zohľadnení posúdenia Komisie, ktorá skúmala ich súlad s právnymi požiadavkami a vykonateľnosť, prijíma vyvážený súbor PP a PA, ktorý zohľadňuje politické priority Európskeho parlamentu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zrealizovala PP/PA a poskytla spätnú väzbu o ich prínosoch a výsledkoch v praxi;

Platby

55.  poukazuje na bezprecedentnú rezervu vo výške 20 067,6 milióna EUR ponechanú v rámci stropu platieb v návrhu rozpočtu v dôsledku veľmi neskorého začatia programov na obdobie 2014 – 2020 a zodpovedajúceho nahromadenia nevyužitých platieb, najmä v podokruhu 1b; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nedochádzalo k výraznému hromadeniu žiadostí o platby na začiatku ďalšieho VFR, ktoré môže viesť k ďalšej platobnej kríze v rozpočte Únie, ako to bolo v súčasnom období, a môže zabrániť riadnemu začatiu ďalšej generácie programov na roky 2021 – 2027;

56.  zvyšuje preto platby pre európske štrukturálne a investičné fondy celkovo o 3 miliardy EUR, pretože očakáva, že členské štáty ešte viac urýchlia vykonávanie svojich operačných programov v poslednom roku súčasného VFR a budú sa vo väčšej miere pridŕžať svojich vlastných prognóz; navyšuje financovanie záručného fondu EFSI o 948 miliónov EUR s cieľom predsunúť do roku 2020 rozpočtovo neutrálnym spôsobom tie ročné splátky, ktoré boli doteraz plánované na roky 2021 až 2023, teda na obdobie, keď sa očakáva vyšší tlak na platby; napokon zvyšuje platobné rozpočtové prostriedky v riadkoch, v ktorých sa zvyšujú viazané rozpočtové prostriedky;

Iné oddiely

Oddiel I – Európsky parlament

57.  obnovuje rozpočtové prostriedky stanovené v odhadoch na základe dôkladnej a zodpovednej analýzy potrieb Európskeho parlamentu na rok 2020, ktoré plénum schválilo veľkou väčšinou hlasov vo svojom vyššie uvedenom uznesení 28. marca 2019; uvedomuje si, že článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje Komisii upravovať návrhy odhadov ostatných inštitúcií; napriek tomu vyjadruje prekvapenie a hlboké znepokojenie nad škrtmi, ktoré Komisia vykonala v rozpočte Európskeho parlamentu, keďže to narúša tradíciu dobrej spolupráce medzi oboma inštitúciami;

58.  zvyšuje prostriedky v dvoch riadkoch nad úroveň návrhu rozpočtu vzhľadom na nové okolnosti, ktoré majú vplyv na prechodné príspevky v rozpočte na rok 2020 a ktorým nebolo možné zabrániť, a to: vyšší počet poslancov, ktorí neboli v európskych voľbách znovu zvolení (63 %, pričom základom výpočtu bol priemer 50 %) a odloženie brexitu do 31. októbra 2019; navyšuje aj prostriedky v riadku týkajúcom sa európskych politických nadácií, keďže ich práca má zásadný význam pre podporu demokracie a boj proti falošným správam a dezinformáciám;

59.  v súlade s odhadmi, ktoré prijal Európsky parlament:

Iné oddiely (oddiely IV – X)

60.  konštatuje, že návrh rozpočtu v zásade odzrkadľuje odhady jednotlivých inštitúcií, ktoré patria do iných oddielov rozpočtu, a preto zodpovedá – s určitými výnimkami – ich finančným požiadavkám; domnieva sa, že škrty navrhnuté Radou by preto mali nepriaznivý vplyv na fungovanie dotknutých inštitúcií, a teda aj na ich zásadný prínos k fungovaniu Únie; z tohto dôvodu navrhuje obnoviť úroveň návrhu rozpočtu v takmer všetkých prípadoch, a to aj so zreteľom na plány pracovných miest európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; v súlade s džentlmenskou dohodou nemení závery Rady týkajúce sa Rady a Európskej rady;

61.  domnieva sa, že v obmedzenom počte prípadov a s ohľadom na odhady inštitúcií je potrebné zvýšiť prostriedky v rozpočtových riadkoch nad rámec návrhu rozpočtu a navrhnúť dodatočné pracovné miesta; navrhuje preto:

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu všeobecného rozpočtu Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105. (2) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (5) Prijaté texty, P8_TA(2019)0210. (6) Prijaté texty, P8_TA(2019)0326. (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31). (8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.