Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2886(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B9-0123/2019

Rozpravy :

PV 23/10/2019 - 7
CRE 23/10/2019 - 7

Hlasovanie :

PV 24/10/2019 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0049

Prijaté texty
PDF 157kWORD 52k
Štvrtok, 24. októbra 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Turecké vojenské operácie v severovýchodnej Sýrii a ich dôsledky
P9_TA-PROV(2019)0049RC-B9-0123/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2019 o tureckej vojenskej operácii v severovýchodnej Sýrii a jej dôsledkoch (2019/2886(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. októbra 2019 o Turecku,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Sýrii zo 14. októbra 2019,

–  so zreteľom na príslušné vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), najmä na jej vyhlásenie z 9. októbra 2019 o najnovšom vývoji v severovýchodnej Sýrii a na jej poznámky po príchode na tlačovú konferenciu po zasadnutí Rady pre zahraničné veci 14. októbra 2019,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii a na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov výborov pre zahraničné veci Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Európskeho parlamentu a Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických z 18. októbra 2019,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Turecka a USA o severovýchodnej Sýrii zo 17. októbra 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Ruperta Colvilla o Sýrii z 11. a 15. októbra 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka NATO zo 14. októbra 2019,

–  so zreteľom na komuniké Ligy arabských štátov z 12. októbra 2019 o vojenskej operácii Turecka v severovýchodnej Sýrii,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu (JOIN(2017)0011) a na závery Rady z 3. apríla 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a na všetky dohovory OSN, ktorých zmluvnými stranami sú aj Turecko a Sýria,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, najmä č. 2254 (2015) z 18. decembra 2015, a Ženevské komuniké z roku 2012,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/248 z 21. decembra 2016 o vytvorení medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,

–  so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora a na precedens zavedený vytvorením medzinárodných tribunálov, napríklad Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Osobitného tribunálu pre Libanon,

–  so zreteľom na Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrskej arabskej republike, ktoré 6. mája 2017 podpísali Irán, Rusko a Turecko,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

–  so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu z roku 1949,

–  so zreteľom na Dohovor o chemických zbraniach z roku 1993,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak a o hrozbe, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o správe Komisie o Turecku za rok 2018(2), v ktorej odporučil, aby Komisia a Rada v súlade s rokovacím rámcom formálne pozastavili všetky prístupové rokovania s Tureckom,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Turecko po rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa o stiahnutí jednotiek USA zo severovýchodnej Sýrie 9. októbra 2019 začalo v rozpore s medzinárodným právom vojenskú inváziu (operácia Prameň mieru) v oblastiach Sýrie, ktoré ovládajú Demokratické sily Sýrie (ďalej len „SDF“); keďže to prinieslo veľký počet civilných a vojenských obetí na oboch stranách hranice a podľa zdrojov OSN viedlo k vysídleniu najmenej 300 000 občanov vrátane 70 000 detí; keďže BR OSN zatiaľ neprijala žiadne opatrenia v nadväznosti na túto krízu napriek jednotnému postoju EÚ;

B.  keďže 18. októbra 2019 USA a Turecko vyhlásili okamžité päťdňové prímerie v pohraničnej oblasti v Sýrii; keďže táto dohoda je dočasná, pretože Turecko nevyjadrilo súhlas so stiahnutím svojich ozbrojených síl zo severovýchodnej Sýrie; keďže ešte stále nie je jasné, nakoľko sa prímerie skutočne uplatňuje; keďže 22. októbra 2019 sa uskutočnilo stretnutie prezidenta Erdogana s prezidentom Putinom;

C.  keďže Rada odsúdila tureckú operáciu a zaviazala sa k podniknutiu prvých krokov v súvislosti s predajom zbraní Turecku; keďže niekoľko členských štátov EÚ už formálne pozastavilo predaj zbraní Turecku v súlade s ustanoveniami spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(3);

D.  keďže Rada zaviedla v súvislosti so situáciou v Sýrii celý rad reštriktívnych opatrení, ktoré sú namierené proti osobám zodpovedným za represie voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii a jednotlivcom alebo subjektom, ktoré sú s nimi spojené; keďže v reakcii na vojenskú ofenzívu Turecka v severovýchodnej Sýrii USA prijali sankcie voči tureckým ministerstvám a vysokým vládnym predstaviteľom;

E.  keďže táto jednostranná turecká vojenská operácia nemá právny základ a len zhoršuje konflikt v Sýrii trvajúci už osem rokov; keďže dôsledky operácie vážne narúšajú úsilie globálnej koalície proti Dá’iš, v rámci ktorej jednotky SDF stále zohrávajú zásadnú úlohu v boji proti bojovníkom ISIS, ktorí sú stále aktívni;

F.  keďže EÚ podľa svojej oficiálnej pozície naďalej odhodlane podporuje jednotu, zvrchovanosť a územnú celistvosť sýrskeho štátu; keďže tieto ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom skutočnej politickej transformácie v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254 a so Ženevským komuniké z roku 2012, na ktorom sa dohodli sýrske strany v rámci ženevského procesu pod vedením OSN; keďže vláda Sýrskej arabskej republiky a sýrsky rokovací výbor dosiahli pod záštitou OSN dohodu o zriadení dôveryhodného, vyváženého a inkluzívneho ústavného výboru, ktorý by mal uľahčiť politické riešenie sýrskej vojny, ktorý však teraz zrejme nebude môcť zasadať v dôsledku jednostrannej vojenskej operácie Turecka;

G.  keďže sa objavujú konkrétne správy o zabíjaní, zastrašovaní, zlom zaobchádzaní, únosoch, rabovaní a zhabaní obydlí civilného obyvateľstva ozbrojenými skupinami podporovanými Tureckom, pričom členovia týchto skupín údajne násilne odsúvajú civilistov obvinených z príslušnosti k určitým kurdským skupinám z ich domovov alebo ich zatýkajú na kontrolných stanovištiach; keďže podľa OSN existujú správy o popravách bez riadneho konania, ktoré vykonávajú bojovníci z ozbrojenej skupiny Ahrár aš-Šarqíja spriaznenej s Tureckom; keďže bojovníci z Ahrár aš-Šarqíja údajne mučili a popravili známu kurdskú političku Hevrin Chalafovú;

H.  keďže po stiahnutí vojsk USA vstúpili 14. októbra 2019 jednotky Baššára al-Asada prvýkrát po siedmich rokoch do viacerých miest v severovýchodnej Sýrii po tom, čo kurdské sily súhlasili s dohodou, ktorú sprostredkovalo Rusko, v úsilí o zastavenie tureckého útoku; keďže presné detaily dohody medzi Damaskom a Kurdmi zostávajú nejasné; keďže podľa zatiaľ neoverených správ ruské jednotky hliadkujú na frontovej línii medzi pozíciami tureckej a sýrskej armády, aby nedošlo k ich stretu;

I.  keďže Tureckom podporované sily údajne používali muníciu s obsahom bieleho fosforu; keďže fotografie a videozáznamy z nemocníc v mestách Tal Tamr a Hasaka zachytávajú deti s vážnymi chemickými popáleninami; keďže Turecko tieto obvinenia odmietlo; keďže SDF vyzvali medzinárodné organizácie, aby vyslali odborníkov, ktorí by túto záležitosť prešetrili; keďže inšpektori OSN pre chemické zbrane oznámili, že po týchto obvineniach začali zhromažďovať informácie;

J.  keďže násilie, ktoré počas sýrskeho konfliktu páchal režim prezidenta Asada a jeho spojenci, ako aj ISIS/ Dá’iš a ďalšie teroristické skupiny, zahŕňalo útoky chemickými zbraňami, útoky na civilistov, mimosúdne popravy, mučenie a zlé zaobchádzanie, násilné zmiznutia, hromadné a svojvoľné zatýkanie, kolektívne tresty, útoky na zdravotnícky personál a odopieranie potravín, vody a zdravotníckej pomoci; keďže ide o vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, ktoré zatiaľ neboli potrestané;

K.  keďže počas tureckej ofenzívy z väzníc strážených SDF údajne utiekli stovky údajných členov organizácie Dá’iš, a to vrátane občanov EÚ, a s nimi ich rodiny; keďže v záujme bezpečnosti regiónu a EÚ im treba bezpodmienečne zabrániť v tom, aby sa vrátili do boja a znovu šírili teror; keďže SDF tvrdí, že zadržiava približne 10 000 bojovníkov Islamského štátu; keďže prevažná väčšina tisícok európskych detí, ktoré sa narodili bojovníkom Islamského štátu, sa v súčasnosti nachádza v troch rôznych táboroch v severovýchodnej Sýrii, v táboroch al-Húl, Raudž a Ajn Ísá, ktoré sú vážne zasiahnuté tureckou ofenzívou;

L.  keďže zriadenie bezpečných zón v Sýrii vyvoláva vážne obavy o bezpečnosť osôb vysídlených v dôsledku konfliktu a tých, ktoré by mohli byť premiestnené z Turecka; keďže nútené vysídľovanie ľudí, a to aj na účel demografickej zmeny, predstavuje jasné porušenie medzinárodného humanitárneho práva, zločin proti ľudskosti a môže viesť k demografickým a etnickým zmenám; keďže bezpečné zóny v rámci vojenských konfliktov sa pre civilistov často stávajú „vojnovými zónami“;

M.  keďže podľa dôveryhodných správ turecké orgány v rôznych provinciách od júla 2019 svojvoľne zadržiavajú desiatky Sýrčanov a násilne ich vracajú do severnej Sýrie, čo je v rozpore s medzinárodným záväzkom Turecka nevrátiť žiadnu osobu na miesto, kde by čelila reálnemu riziku prenasledovania, mučenia alebo iného zlého zaobchádzania alebo kde by bol jej život ohrozený;

N.  keďže od začiatku vojenského zásahu turecké orgány tvrdo zakročili proti každému, kto kritizoval vojenskú operáciu, uplatnením tureckých protiteroristických právnych predpisov; keďže turecké orgány začali vyšetrovať viac ako 500 účtov na sociálnych médiách na základe obvinenia zo šírenia „teroristickej propagandy“; keďže podľa tureckého ministra vnútra bolo za komentáre spochybňujúce vojenskú operáciu zadržaných už 121 ľudí; keďže od začiatku operácie bolo zatknutých viac ako 150 členov Ľudovej demokratickej strany (HDP);

O.  keďže väčšina organizácií poskytujúcich medzinárodnú pomoc bola nútená pozastaviť činnosť a evakuovať medzinárodných pracovníkov z obavy o ich bezpečnosť; keďže vytváranie prekážok bezpečného, nerušeného a nepretržitého zabezpečovania humanitárnej pomoci, evakuácií a lekárskej starostlivosti je tiež porušením medzinárodného humanitárneho práva a niekoľkých rezolúcií BR OSN; keďže OSN a jej partneri naďalej zabezpečujú dodávky humanitárnej pomoci desaťtisícom ľudí, ktorí boli vysídlení násilím;

P.  keďže je povinnosťou medzinárodného spoločenstva a jednotlivých štátov vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva počas konfliktu v Sýrii, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej súdnej právomoci a vnútroštátnych právnych predpisov; keďže na to môžu využiť existujúce vnútroštátne a medzinárodné súdy a tribunály alebo ad hoc medzinárodné trestné tribunály, ktoré sa ešte len zriadia;

Q.  keďže colná únia medzi Tureckom a EÚ nadobudla účinnosť v roku 1995 a odvtedy zostala nezmenená; keďže v dôsledku toho sa hodnota dvojstranného obchodu zvýšila viac ako štvornásobne; keďže v roku 2018 bolo Turecko naďalej piatym najväčším obchodným partnerom EÚ, zatiaľ čo EÚ je zďaleka najvýznamnejším obchodným partnerom Turecka a jeho hlavným zdrojom priamych zahraničných investícií; keďže EÚ v roku 2018 pozastavila iniciatívu na modernizáciu colnej únie z dôvodu znepokojujúceho politického vývoja v Turecku;

R.  keďže Turecko je naďalej kľúčovým partnerom EÚ, členom NATO a významným aktérom v sýrskej kríze a v regióne; keďže v článku 1 Severoatlantickej zmluvy sa ustanovuje, že jej zmluvné strany sa zaväzujú urovnávať akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých by mohli byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a vyvarovať sa v rámci svojich medzinárodných vzťahov hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov;

1.  dôrazne odsudzuje jednostranný vojenský zásah Turecka v severovýchodnej Sýrii, ktorý predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva, narúša stabilitu a bezpečnosť celého regiónu, spôsobuje ďalšie utrpenie obyvateľstvu, ktoré už je postihnuté vojnou, vedie k obrovským presunom civilistov a mohol by prispieť k návratu Dá’iš, ktorý je aj naďalej bezpečnostnou hrozbou pre Sýriu, Turecko, širší región, EÚ aj pre celý svet a znemožňuje prístup k humanitárnej pomoci;

2.  vyzýva Turecko, aby okamžite a definitívne ukončilo vojenskú operáciu na severovýchode Sýrie a stiahlo všetky svoje sily zo sýrskeho územia; zdôrazňuje, že vojenská operácia nevyrieši základné bezpečnostné problémy krajiny; požaduje plné dodržiavanie humanitárneho práva vrátane ochrany civilistov a neobmedzený prístup pre miestne a medzinárodné humanitárne organizácie;

3.  vyjadruje solidaritu s kurdským ľudom a všetkými ostatnými obyvateľmi regiónu; zdôrazňuje rozhodujúci prínos Demokratických síl Sýrie (SDF), a najmä žien, ako spojenca v boji proti Dá’iš a pri pripomínaní významu slobody a občianskych práv pre rozvoj spoločenského, politického a kultúrneho života v sýrskom regióne s kurdskou väčšinou;

4.  vyzýva PK/VP, aby predostrela tureckým orgánom pozíciu EÚ a položila základy silnej a komplexnej reakcie EÚ na túto krízu; naliehavo ju vyzýva, aby iniciovala dialóg s tureckými orgánmi v záujme rýchlej deeskalácie situácie a udržateľného riešenia tejto krízy; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi zvážiť všetky dostupné možnosti v rámci OSN;

5.  berie na vedomie dohodu medzi USA a Tureckom o dočasnom prímerí zo 17. októbra 2019; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s tým, že jej ustanovenia legitimizujú tureckú okupáciu „bezpečnej zóny“ na severovýchode Sýrie; okrem toho vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v dohode sa vyžaduje nielen vysídlenie skupín miestneho obyvateľstva z radov Kurdov, jezídov a Asýrčanov a turkménskej, arménskej a arabskej menšiny a ďalších menšín, ale aj ich premiestnenie do oblastí s arabskou väčšinou, čo by viedlo k ďalšiemu napätiu a ohrozeniu bezpečnosti civilného obyvateľstva;

6.  trvá na globálnom politickom urovnaní konfliktu v Sýrii, ktoré by bolo založené na uznaní jednotnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti sýrskeho štátu pri plnom dodržiavaní práv všetkých etnických a náboženských skupín sýrskej spoločnosti, a to v rámci rezolúcie BR OSN č. 2254 a Ženevského komuniké z roku 2012, na ktorom sa dohodli sýrske strany v rámci ženevského procesu pod vedením OSN a ktoré vytvára základ pre skutočnú politickú transformáciu;

7.  v tejto súvislosti víta zriadenie ústavného výboru a úsilie osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu Geira O. Pedersena, čo by malo zabezpečiť dôveryhodný, vyvážený a inkluzívny základ pre politický proces medzi Sýrčanmi bez vonkajších zásahov; vyzýva všetkých relevantných aktérov zo severovýchodnej Sýrie, aby sa plne zapojili do tohto procesu; pripomína, že udržateľné riešenie konfliktu nemožno dosiahnuť vojenskými prostriedkami, a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby v plnom rozsahu dodržiavali rezolúcie BR OSN, ktoré požadujú okamžité zastavenie násilností, ukončenie všetkých obliehaní, úplný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci na celom území krajiny a ochranu humanitárnych pracovníkov všetkými stranami; vyzýva členské štáty, aby opätovne požiadali BR OSN o prijatie rezolúcie, ktorá Rade umožní cielene konať a ktorej konečným cieľom bude vytvorenie bezpečnostnej zóny v severnej Sýrii pod vedením OSN v prospech ľudí, ktorí tam žijú;

8.  opätovne zdôrazňuje závažnosť dôsledkov ďalšej eskalácie a destabilizácie v tomto regióne, a to tak pre samotný región, ako aj pre EÚ, z hľadiska zvyšovania bezpečnostných rizík, humanitárnych kríz a migračných tokov; vyzýva Komisiu, aby po každej stránke pripravila EÚ tak, aby dokázala čo najlepšie reagovať na každú situáciu, ktorá by mohla vzniknúť, a aby informovala Európsky parlament o všetkých dôsledkoch ďalšej eskalácie a destabilizácie v regióne;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada pre zahraničné veci, ktorá zasadala 14. októbra 2019, nebola schopná dohodnúť sa na celoúnijnom zbrojnom embargu pre Turecko; víta rozhodnutie jednotlivých členských štátov EÚ pozastaviť zbrojné vývozné licencie do Turecka, naliehavo ich však žiada, aby zabezpečili, aby sa pozastavenie vzťahovalo aj na už licencované dodávky aj na doteraz neuskutočnené dodávky; pripomína najmä, že je potrebné, aby všetky členské štáty EÚ dôsledne uplatňovali pravidlá stanovené v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP o vývoze zbraní vrátane dôrazného uplatňovania štvrtého kritéria o regionálnej stabilite; dôrazne vyzýva PK/VP, aby začala iniciatívu s cieľom uvaliť na Turecko celoúnijné zbrojné embargo zahŕňajúce technológie dvojakého použitia, vzhľadom na závažné obvinenia z porušovania medzinárodného humanitárneho práva, a to počas trvania tureckej vojenskej operácie a prítomnosti Turecka v Sýrii;

10.  vyzýva Radu, aby predložila súbor cielených sankcií a zákazov udeľovania víz pre oficiálnych tureckých predstaviteľov zodpovedných za porušovanie ľudských práv počas súčasnej tureckej vojenskej intervencie spolu s podobným návrhom zameraným na tureckých predstaviteľov zodpovedných za potláčanie základných práv v Turecku; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s rozhodnutím Rady 2013/255/SZBP(4) o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, najmä pokiaľ ide o zmrazenie aktív osôb v ňom uvedených a zákaz prijímania osôb, ktoré majú prospech zo sýrskeho režimu alebo ktoré tento režim podporujú;

11.  dôrazne odmieta plány Turecka vytvoriť pozdĺž hranice na severovýchode Sýrie tzv. bezpečnú zónu; zdôrazňuje, že akýkoľvek násilný presun sýrskych utečencov alebo vnútorne vysídlených osôb do tejto oblasti by predstavoval závažné porušenie medzinárodného utečeneckého práva obsiahnutého v dohovoroch, medzinárodného humanitárneho práva a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; pripomína, že každý návrat utečencov musí byť bezpečný, dobrovoľný a dôstojný a že súčasné okolnosti takýmto presunom jednoznačne bránia; trvá na tom, aby sa v takýchto oblastiach neposkytovala žiadna stabilizačná ani rozvojová pomoc EÚ; zdôrazňuje, že etnické a náboženské skupiny v Sýrii majú právo naďalej dôstojne a v bezpečí žiť alebo sa vrátiť do svojej historickej a tradičnej domoviny;

12.  vyzýva Radu, aby zvážila prijatie vhodných a cielených ekonomických opatrení voči Turecku, ktoré nesmú mať vplyv na občiansku spoločnosť alebo ľudí, ktorých už aj tak poškodila hospodárska kríza krajiny, na situáciu sýrskych utečencov alebo ďalšiu účasť tureckých študentov na európskych výmenných programoch, ako je Erasmus +; vyzýva Radu, aby s cieľom zabrániť vyhroteniu situácie na severovýchode Sýrie zvážila ako odrádzajúci prostriedok pozastavenie obchodných preferenčných podmienok podľa dohody o poľnohospodárskych produktoch a ako poslednú možnosť pozastavenie colnej únie medzi EÚ a Tureckom;

13.  upozorňuje, že vzhľadom na obavy z nedostatočného dodržiavania ľudských práv Európsky parlament v posledných rokoch iniciatívne znižuje finančné prostriedky v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II); domnieva sa, že nedávne kroky tureckých orgánov sú v rozpore s európskymi hodnotami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa žiadne finančné prostriedky EÚ nepoužívali na financovanie prebiehajúcej vojenskej operácie ani na uľahčenie akýchkoľvek nútených návratov sýrskych utečencov do tzv. bezpečnej zóny;

14.  je mimoriadne znepokojený obvineniami, že turecké sily a/alebo skupiny konajúce v ich mene používajú biely fosfor proti civilnému obyvateľstvu, čo medzinárodné právo zakazuje; plne podporuje činnosť Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá začala vyšetrovanie možného použitia bieleho fosforu; požaduje vyvodenie zodpovednosti voči zodpovedným osobám;

15.  vyzýva Turecko, aby zabezpečilo vyvodenie zodpovednosti za ukrutnosti, ktorých sa dopustili milície v jeho mene vrátane vraždy Hevrin Chalafovej a iných svojvoľných zabití; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali proces dokumentovania všetkých porušení v severovýchodnej Sýrii a aby trvali na ich dôkladnom a nestrannom vyšetrení´a stíhaní páchateľov;

16.  je mimoriadne znepokojený správami o tom, že stovky väzňov ISIS vrátane mnohých zahraničných bojovníkov unikajú počas tureckej ofenzívy z táborov v severnej Sýrii, čo zvyšuje riziko obnovenia ISIS; vyzýva členské štáty EÚ, aby vypracovali pohotovostné plány zamerané na bezpečnostné hrozby, ktoré predstavuje možný návrat zahraničných bojovníkov ISIS, a aby pokračovali v trestnom stíhaní v súlade s medzinárodnými normami za zverstvá spáchané takýmito osobami; vyzýva národné spravodajské agentúry a bezpečnostné služby, aby zvýšili ostražitosť, pokiaľ ide o možný návrat zahraničných bojovníkov a ich rodín;

17.  je znepokojený dramatickou situáciou a osudom európskych detí, ktoré sa narodili bojovníkom Islamského štátu v severnej Sýrii; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť situácii a potrebám týchto detí v záujme dodržiavania ich základných práv; vyzýva členské štáty, aby pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí zohľadňovali v prvom rade najlepší záujem dieťaťa;

18.  opätovne potvrdzuje svoju podporu úsiliu globálnej koalície proti Dá’iš, ktorej partnerom je aj Turecko; zdôrazňuje, že koalícia a sýrske partnerské ozbrojené sily dosiahli významný pokrok v ťažení proti Dá’iš v Sýrii, no vyjadruje znepokojenie nad tým, že jednostranná vojenská akcia Turecka tento pokrok diskredituje;

19.  víta záväzok EÚ, že bude naďalej poskytovať humanitárnu pomoc krajinám susediacim so Sýriou, najmä Jordánsku, Libanonu, Turecku, Iraku a Egyptu, ktoré naďalej prijímajú milióny utečencov; považuje za neprijateľné, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan používa utečencov ako zbraň na vydieranie EÚ; vyzýva však členské štáty, aby prejavili väčšie odhodlanie pri podieľaní sa na zodpovednosti, a umožnili tak utečencom, ktorí utekajú zo sýrskych vojnových zón, nájsť ochranu aj inde než v bezprostredných susedných regiónoch prostredníctvom presídlenia; pripomína potrebu dodržiavať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia; žiada EÚ a členské štáty, aby regionálnej vláde Kurdistanu v Iraku poskytli dodatočné finančné prostriedky, ktoré jej umožnia zvládnuť prílev utečencov zo Sýrie;

20.  uznáva skutočnosť, že Turecko má oprávnené obavy o bezpečnosť, ale trvá na tom, aby sa riešili politickými a diplomatickými prostriedkami, a nie vojenskými akciami, v súlade s medzinárodným právom vrátane humanitárneho práva;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu, a aby zabezpečil preklad tohto textu do arabčiny a turečtiny.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0215.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0200.
(3) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
(4) Rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, 1.6.2013, s. 14).

Posledná úprava: 25. októbra 2019Právne oznámenie