Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2883(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B9-0156/2019

Rozpravy :

PV 23/10/2019 - 21
CRE 23/10/2019 - 21

Hlasovanie :

PV 24/10/2019 - 8.10
CRE 24/10/2019 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0050

Prijaté texty
PDF 145kWORD 47k
Štvrtok, 24. októbra 2019 - Štrasburg Prechodná verzia
Začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom
P9_TA-PROV(2019)0050RC-B9-0156/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom (2019/2883(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2018, ktorými sa schválili závery o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia prijaté Radou 26. júna 2018, v ktorých je vytýčená jasná cesta smerom k začatiu prístupových rokovaní v júni 2019,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2019, v ktorých sa Rada rozhodla najneskôr v októbri 2019 vrátiť k otázke odporúčaní Komisie začať prístupové rokovania so Severným Macedónskom a s Albánskom,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. a 18. októbra 2019, v ktorých sa Rada rozhodla, že sa vráti k otázke rozširovania pred samitom EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutoční v máji 2020 v Záhrebe,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 o politike rozširovania EÚ (COM(2019)0260) spolu so sprievodnými pracovnými dokumentmi útvarov Komisie nazvanými Správa o Albánsku za rok 2019 (SWD(2019)0215) a Správa o Severnom Macedónsku za rok 2019 (SWD(2019)0218),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, najmä na uznesenia z 15. februára 2017(1) a 29. novembra 2018(2) o správach Komisie o Albánsku za roky 2016 a 2018 a na uznesenia zo 14. júna 2017(3) a z 29. novembra 2018(4) o správach Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko/Severnom Macedónsku za roky 2016 a 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na pristúpenie Albánska k NATO v roku 2009 a skutočnosť, že Severné Macedónsko je v súčasnosti na ceste stať sa 30. členom NATO,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

–  so zreteľom na spoločný list predsedov Tuska, Sassoliho a Junckera a zvolenej predsedníčky von der Leyenovej z 3. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne konaného 19. a 20. júna 2003 a týkajúceho sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,

–  so zreteľom na konečnú dohodu o urovnaní nezhôd opísaných v rezolúciách Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 817 (1993) a č. 845 (1993), na ukončenie dočasnej dohody z roku 1995 a na vytvorenie strategického partnerstva zo 17. júna 2018 medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, známu tiež ako Dohoda z Prespy,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť Severnému Macedónsku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, ako aj na rozhodnutie Európskej rady z 26. – 27. júna 2014 udeliť Albánsku štatút kandidátskej krajiny,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a uvedenými dvomi krajinami, Albánskom a Severným Macedónskom, na druhej strane,

–  so zreteľom na politickú dohodu (tzv. dohodu z Pržina) uzavretú medzi štyrmi hlavnými politickými stranami v Skopje 2. júna a 15. júla 2015 a na dohodu štyroch strán o jej vykonávaní z 20. júla a 31. augusta 2016,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska rada na svojom zasadnutí v Solúne v roku 2003 zdôraznila svoju podporu budúcej integrácii krajín západného Balkánu do európskych štruktúr a uviedla, že ich konečné členstvo v Únii je pre EÚ vysokou prioritou a že krajiny Balkánu budú neoddeliteľnou súčasťou zjednotenej Európy;

B.  keďže EÚ na samite EÚ – západný Balkán 17. mája 2017 opätovne potvrdila, že jednoznačne podporuje vyhliadky krajín západného Balkánu na členstvo v EÚ;

C.  keďže vyhliadky na členstvo v EÚ sú zásadným stimulom pre reformy v krajinách západného Balkánu; keďže proces rozširovania zohral rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii západného Balkánu, ktorý sa z hľadiska EÚ považuje za región strategického významu;

D.  keďže v Severnom Macedónsku i Albánsku existuje politický konsenzus a široká podpora verejnosti pre proces pristúpenia k EÚ;

E.  keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy majú zásadný význam pre pokrok týchto krajín na ceste k pristúpeniu k EÚ;

F.  keďže každá kandidátska krajina sa posudzuje jednotlivo na základe vlastných zásluh a pre harmonogram pristúpenia a tempo rokovaní by mala byť rozhodujúca rýchlosť a kvalita reforiem;

G.  keďže Albánsko požiadalo o členstvo v Európskej únii v roku 2009 a status kandidátskej krajiny mu bol udelený v roku 2014; keďže v roku 2016 Komisia odporučila, aby sa s Albánskom začali prístupové rokovania; keďže Severné Macedónsko požiadalo o členstvo v roku 2004 a kandidátskou krajinou sa stalo v roku 2005; keďže Komisia od roku 2009 opakovane odporučila, aby sa so Severným Macedónskom začali prístupové rokovania;

H.  keďže to je už tretíkrát, čo Európska rada preukázala svoju neschopnosť dosiahnuť kladné rozhodnutie o rozšírení po zasadnutiach v júni 2018 a 2019; keďže Európska rada dospela k záveru, že sa k otázke rozširovania vráti pred samitom EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutoční v máji 2020 v Záhrebe;

I.  keďže Severné Macedónsko pod svojím bývalým názvom v auguste 2017 podpísalo tzv. zmluvu o priateľstve s Bulharskom, ktorá ukončila dvojstranné spory a zblížila obe krajiny prostredníctvom partnerstva zameraného na EÚ, na čo nadviazala Dohoda z Prespy uzavretá s Gréckom;

J.  keďže sa dosiahol pokrok v reforme súdnictva v Albánsku s cieľom zvýšiť nezávislosť, zodpovednosť, profesionalitu a efektívnosť súdnych inštitúcií krajiny a zvýšiť dôveru ľudí v justičné orgány; keďže reformy sa majú považovať za najkomplexnejšie úsilie v tejto oblasti aj v porovnaní s tým, čo budú musieť dosiahnuť všetky ostatné krajiny v regióne na ich ceste k členstvu v EÚ;

K.  keďže v Severnom Macedónsku boli oznámené predčasné voľby v reakcii na odloženie rozhodnutia o začatí rokovaní s touto krajinou;

1.  vyjadruje hlboké sklamanie z neschopnosti EÚ dohodnúť sa na začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom v dôsledku blokovania Francúzska, Dánska a Holandska, keďže obe krajiny vynaložili značné úsilie a splnili požiadavky EÚ na otvorenie prístupových rokovaní;

2.  vyzdvihuje Severné Macedónsko za jeho historické a uspokojivé riešenie zložitých otvorených dvojstranných otázok a podporu dobrých susedských vzťahov, najmä prostredníctvom Dohody z Prespy s Gréckom a zmluvy o priateľstve, dobrých susedských vzťahoch a spolupráci s Bulharskom; vyzýva Radu, aby vzala do úvahy pozitívne posolstvá týchto dohôd a protiúčinky svojho rozhodnutia na politickú stabilitu, regionálnu spoluprácu a mierové spolunažívanie, a okrem toho skladá poklonu Severomacedónskej republike za jej príspevok k mieru na Balkáne a za to, že je žiarivým príkladom toho, ako nájsť mierové riešenia dlhodobých sporov; vyzýva na pokračovanie dialógov Jeana Monneta s Národným zhromaždením Severného Macedónska ako kľúčového nástroja podpory;

3.  víta, že Albánsko preukázalo odhodlanie napredovať v reformnom programe EÚ a dosiahlo hmatateľné a udržateľné výsledky, pričom víta aj reformy justície vykonané Albánskom; v plnej miere súhlasí s odporúčaním Komisie týkajúcim sa Albánska, keď uznáva toto povzbudivé reformné úsilie; nazdáva sa, že rýchly začiatok procesu preverovania a prístupových rokovaní by pomohol zachovať a ešte zrýchliť tempo vykonávania reforiem; domnieva sa, že začatie rokovaní by predstavovalo silný katalyzátor pri vykonávaní reforiem a pri konsolidácii demokratických inštitúcií a prispelo by k posilneniu kontroly EÚ a zodpovednosti a k úplnému dodržiavaniu práv menšín v Albánsku aj Severnom Macedónsku;

4.  zdôrazňuje, že takéto neprijatie žiadneho rozhodnutia je strategická chyba, ktorá má škodlivý vplyv na dôveryhodnosť EÚ, keďže integrácia oprávnených krajín pomáha EÚ zachovať si medzinárodnú úlohu a chrániť jej záujmy, pričom pokrok na ceste k pristúpeniu k EÚ má aj transformačný účinok na samotné kandidátske krajiny; ďalej konštatuje, že politika rozširovania EÚ je najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky Únie a jej ďalšie oslabovanie by mohlo viesť k čoraz nestabilnejšej situácii v bezprostrednom susedstve EÚ;

5.  poznamenáva, že možná reforma procesu rozširovania by nemala zdržiavať tie krajiny, ktoré už splnili požiadavky na začatie prístupových rokovaní, a okrem toho konštatuje, že kandidátske krajiny musia byť posudzované podľa ich vlastných zásluh na základe objektívnych kritérií, nie podľa domácich politických programov v jednotlivých členských štátoch, a že je to rýchlosť a kvalita reforiem, ktoré určujú harmonogram pristúpenia;

6.  pripomína obnovený konsenzus týkajúci sa rozširovania, ktorý Európska rada schválila v decembri 2006 a následne potvrdila vo svojich záveroch z júna 2016;

7.  zdôrazňuje, že neschopnosť EÚ otvoriť prístupové rokovania viedla k tomu, že v Severnom Macedónsku boli vyhlásené predčasné voľby, čo viedlo k strate dôveryhodnosti tých, ktorí urobili kompromisy; domnieva sa, že to prípadným kandidátskym krajinám vysiela negatívny signál, pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy; so znepokojením konštatuje, že by to mohlo umožniť ďalším zahraničným aktérom, ktorých činnosť nemusí byť v súlade s hodnotami a so záujmami EÚ, aby užšie spolupracovali so Severným Macedónskom aj s Albánskom;

8.  vyzdvihuje závery zo stretnutia vedúcich predstaviteľov Severného Macedónska konaného 20. októbra 2019, v ktorých sa opätovne potvrdzuje odhodlanie krajiny pokračovať v európskom prístupovom procese, a zdôrazňuje, že pre Severné Macedónsko neexistuje iná alternatíva;

9.  zdôrazňuje, že sa týmto rozhodnutím vysiela varovný signál ostatným kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám na západnom Balkáne a vytvárajú sa možnosti pre iné vplyvy a že toto rozhodnutie by mohlo spomaliť alebo dokonca úplne zastaviť realizáciu proeurópskych reforiem v ďalších pristupujúcich krajinách;

10.  pripomína, že mládež v regióne má veľké očakávania, pokiaľ ide o pristúpenie k EÚ, a domnieva sa, že budúcnosť bez jasnej perspektívy by mohla viesť k migrácii z regiónu;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto rozhodnutie oslabuje úsilie, ktoré Európsky parlament vynaložil v procese rozširovania a v rámci stratégie pre západný Balkán;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty neboli schopné dosiahnuť jednomyseľné rozhodnutie o začatí rokovaní; vyzýva členské štáty, aby preukázali zodpovednosť voči Albánsku a Severnému Macedónsku a na svojom nadchádzajúcom zasadnutí jednomyseľne prijali kladné rozhodnutie o začatí rokovaní s prihliadnutím na dôsledky vyplývajúce z nečinnosti;

13.  domnieva sa, že nadchádzajúca Komisia by mala politiku rozširovania bezodkladne zhodnotiť, berúc do úvahy dôsledky nedávneho rozhodnutia Rady, pričom by zdôraznila výhody rozšírenia pre kandidátske krajiny aj členské štáty; okrem toho sa domnieva, že Komisia by mala opätovne prehodnotiť a zmeniť svoju stratégiu pre západný Balkán z februára 2018;

14.  opätovne pripomína, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ môže každý štát v Európe požiadať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že spĺňa kodanské kritériá a zásady demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské práva a práva menšín a pridŕža sa zásad právneho štátu;

15.  vyzýva Európsky parlament, aby ešte viac posilnil svoju činnosť v oblasti podpory demokracie (dialógy Jeana Monneta a budovanie kapacít) v regióne s cieľom zaručiť, aby parlamenty v plnej miere vykonávali úlohu hnacej sily demokratických reforiem a zabezpečili splnenie európskych ambícií občanov tohto regiónu;

16.  žiada Európsky parlament, aby v tejto súvislosti a v reakcii na patovú situáciu v Európskej rade zvolal regionálny parlamentný dialóg s vedením parlamentov krajín západného Balkánu s cieľom vypracovať stratégiu o úlohe parlamentov pri presadzovaní programu reforiem EÚ a pri prijímaní konkrétnych opatrení, ktoré sú v súlade s európskymi ambíciami obyvateľov tohto regiónu;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vládam a parlamentom Severného Macedónska a Albánska a všetkých ďalších pristupujúcich krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 122.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0481.
(3) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 88.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0480.

Posledná úprava: 25. októbra 2019Právne oznámenie