Priamy prístup na hlavné prehľadávanie (stlačte Enter)
Prístup k obsahu stránky (stlačiť Enter)
Priamy prístup na zoznam ďalších webových stránok (stlačte Enter)

Poľnohospodárstvo a rybolov
 

Ekologickejšie, spravodlivejšie a udržateľnejšie politiky týkajúce sa poľnohospodárskych podnikov a rybolovu

 

 

Poľnohospodárstvo a rybolov boli celé desaťročia ťažiskom európskych politík s cieľom zabezpečiť občanom EÚ adekvátne dodávky potravín a poľnohospodárom a rybárom spravodlivé príjmy.


Vzhľadom na rozšírenie EÚ, rastúci dopyt po kvalitných potravinách, nestálosť cien, nerovnosti v potravinovom dodávateľskom reťazci, zmeny klímy a znižujúce sa populácie rýb, zohráva dôkladná reforma obidvoch politík kľúčovú úlohu.


Parlament bol v centre reformného úsilia. Na začiatku roka 2013 prijal jasné a ambiciózne mandáty na rokovania s národnými vládami o nových pravidlách a získal členské štáty pre najdôležitejšie aspekty oboch reforiem.


Poslanci sa zasadzovali za spravodlivejšie dotácie a ceny pre farmárov, zároveň však kládli dôraz na ochranu životného prostredia, životné podmienky zvierat a spotrebiteľov.


Poslanci bojovali za udržateľnú rybársku politiku s cieľom zastaviť nadmerný lov rýb a prinútiť členské štáty znížiť nadmerné kvóty pre rybolov, zabezpečiť udržateľnosť populácií rýb a zakázať postupy ako odhadzovanie jedlých rýb do mora.

 

 

1. Udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bola zavedená pred 50 rokmi a jej posledná reforma sa uskutočnila v roku 2003. Parlament vo svojich reformných požiadavkách schválených v marci 2013 zdôraznil, že poľnohospodári musia podľa nových pravidiel dbať viac na ochranu životného prostredia. Poslanci podporili návrhy, aby sa jedna tretina priamych platieb pre poľnohospodárov podmienila dodržaním troch povinných postupov v oblasti ekologizácie: diverzifikáciou plodín, zachovaním trvalých trávnatých plôch a pastvín a vytvorením oblastí ekologického záujmu: napríklad živých plotov, pôdy ležiacej úhorom, alebo zalesnených oblastí ako súčasti ich poľnohospodárskych podnikov.


Poslanci však zároveň presadzovali zvýšenie flexibility týchto opatrení. Nové pravidlá by tak napríklad mali zohľadňovať veľkosť poľnohospodárskeho podniku a mali by sa zavádzať postupne, aby mali poľnohospodári viac času prispôsobiť sa novej situácii bez ohrozenia ich produkcie, a teda aj dodávky potravín.


Parlament aktualizoval a posilnil pravidlá EÚ týkajúce sa zdravia zvierat a rastlín, ktorých cieľom je zefektívniť boj s chorobami zvierat, napríklad s katarálnou horúčkou oviec (modrý jazyk), africkým morom ošípaných či vtáčou chrípkou, a zabrániť rozširovaniu nebezpečných škodcov rastlín v EÚ.


V rámci reformy kládli poslanci dôraz na prevenciu a zodpovednejšie využívanie veterinárnych liečiv. Komisia by mala získať obmedzenú právomoc prijať rýchle opatrenia reagujúce na prepuknutie nákazy, sprísniť by sa tiež mali pravidlá pre dovoz potenciálne nebezpečných rastlín. Parlament tiež prijal opatrenia na obmedzenie prílevu cudzích inváznych druhov zvierat, rastlín a hmyzu na územie EÚ.


Parlament zamietol kontroverzný návrh nariadenia o osivách, ktorý upravoval produkciu a ponuku rastlinného rozmnožovacieho materiálu v EÚ. Predložené legislatívne znenia by podľa poslancov neviedlo k zjednodušeniu pravidiel a podpore inovácií, zároveň by však neúmerne rozšírilo kompetencie Európskej komisie a členské štáty by ponechalo bez možnosti prispôsobiť si nové pravidlá svojim potrebám.


Parlament tiež žiadal prísnejšie inšpekcie a odstrašujúce sankcie pre tých, ktorí porušujú pravidlá o životných podmienkach zvierat alebo zavádzajú európskych spotrebiteľov klamlivým označovaním potravinárskych výrobkov, ako sa stalo napríklad v prípade škandálu s konským mäsom. Takisto žiadali lepšie životné podmienky pre zvieratá, vrátane skrátenia času prepravy zvierat určených na porážku.


Parlament dlho presadzoval ambicióznu reformu spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (SPRH), ktorá bola prijatá v 70. rokoch a odvtedy niekoľkokrát revidovaná, naposledy v roku 2002.


Konečný legislatívny text reformy rybného hospodárstva, ktorý Parlament schválil v decembri 2013 (po dosiahnutí kompromisu s ministrami členských štátov v máji 2013), odráža požiadavku poslancov, aby sa členským štátom zabránilo v stanovovaní príliš vysokých rybolovných kvót. Podľa nových pravidiel musia rybári loviť udržateľným spôsobom, aby sa zabezpečilo, že výlov rýb neprekročí úroveň umožňujúcu obnovu populácie a že populácia rýb sa bude môcť v danom roku doplniť. Zároveň poslanci presadili, že rybárske lode si musia ponechať minimálne 95% všetkých úlovkov. Parlament tvrdo bojoval, aby toto percento bolo čo najvyššie až na hranici úplného zákazu.


Poslanci zároveň dosiahli lepšie využívanie viacročných plánov riadenia rybolovu, ktoré umožnia obnovu populácie rýb EÚ z dlhodobého hľadiska. Poukazujú na to, že viac rýb v moriach EÚ pomôže zachovať, či dokonca zvýšiť počet pracovných miest v rybolovnom priemysle.


Parlament tiež schválil dohodu s Radou na pravidlách využívania Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ktorý by mal financovať implementáciu reformovanej rybolovnej politiky EÚ. Prostriedky fondu by sa mali použiť napríklad na investície do selektívnejšej výstroje a zariadenia, ktoré by rybárom pomohli prispôsobiť sa novým pravidlám, napríklad zákazu odhadzovania už ulovených rýb. Poslancom sa tiež podarilo presadiť, aby sa s cieľom zlepšiť manažment jednotlivých druhov rybolovu zvýšili investície do zberu dát, a zaistiť podporu mladým rybárom.


Parlament navyše presadzoval, aby sa na celom svete prestalo s odlesňovaním, ktoré má nesmierne dôsledky na lokálne biotopy a životné prostredie. Uzavrel dohody s Indonéziou, Kamerunom, Kongom, so Stredoafrickou republikou a Libériou, ktoré majú zamedziť nezákonnej ťažbe dreva a ničeniu dažďových pralesov.


 
 

2. Spravodlivejšie poľnohospodárstvo pre všetkých

Už od samého začiatku diskusií o reforme poľnohospodárskej politiky EÚ sa Parlament usiloval zabezpečiť spravodlivejšie priame platby pre poľnohospodárov v celej EÚ. Zdôrazňoval tiež, že prostriedky z fondov EÚ by mali dostávať len aktívni poľnohospodári, a nie vlastníci pôdy, ktorí nevykazujú aktívnu činnosť.


Parlament zaistil spravodlivejšie rozdelenie európskych fondov tak, aby žiaden farmár nedostával v roku 2019 menej ako 60% priemeru EÚ. Stalo sa tak v snahe bojovať proti veľkým rozdielom úrovne priamej podpory, ktorú dostávajú poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch. EP tiež presadil, že sa znížia platby veľkým farmám.


V snahe zvýšiť transparentnosť a ukázať, ako sa finančné prostriedky EÚ vynakladajú, poslanci EP žiadali zverejňovanie mien všetkých príjemcov poľnohospodárskych dotácií z rozpočtu EÚ, s výnimkou malých farmárov.

 
 

3. Stabilné dodávky potravín

S cieľom omladiť starnúci poľnohospodársky sektor, Parlament presvedčil členské štáty, aby povinne vyčlenili prostriedky z rozpočtu EÚ pre mladých poľnohospodárov (čo predtým nebolo povinné). Poslanci tiež umožnili na báze dobrovoľnosti vyčleniť viac peňazí na podporu drobných poľnohospodárov.


Parlament podporil aj plány na vytvorenie nástroja stabilizácie príjmu, prostredníctvom príspevkov do spoločných fondov pre prípad vážneho poklesu príjmu poľnohospodára. EÚ tiež prispeje na poistné za poistenie úrody, zvierat a rastlín proti riziku hospodárskej straty spôsobenej nepriaznivými poveternostnými udalosťami alebo chorobami zvierat alebo rastlín.


V snahe zaručiť poľnohospodárom spravodlivé príjmy a stabilizovať potravinový reťazec, Parlament bojoval za posilnenie postavenia poľnohospodárov. Organizácie poľnohospodárov v sektore produkcie olivového oleja, hovädzieho mäsa a obilnín budú mať možnosť v mene svojich členov rokovať o dodávateľských zmluvách bez toho, aby porušovali pravidlá hospodárskej súťaže.


Parlament tiež presadil predĺženie kvót na cukor až do roku 2017, aby mali pestovatelia cukrovej repy viac času na prispôsobenie sa liberalizácii tohto odvetvia. Poslanci tiež trvali na udržaní systému regulácie pestovania viniča aspoň do roku 2030, aby sa uchovala reputácia kvality európskych vín.


Od úplného začiatku diskusií o reforme Parlament zdôrazňoval, že poľnohospodári by nemali tráviť viac času administratívou ako poľnohospodárskou činnosťou. Poslanci sa snažili znížiť zbytočnú byrokraciu a zároveň zlepšiť kontrolu nad vynakladaním prostriedkov EÚ. Taktiež presadzovali primeranejšie sankcie za porušovanie pravidiel a systém varovania, na základe ktorého sa od poľnohospodárov bude žiadať odstránenie nezrovnalostí ešte pred uplatnením sankcií.


Poslanci tiež zrevidovali pravidlá propagácie poľnohospodárskych výrobkov EÚ s cieľom posilniť ich predaj v rámci Únie, ako aj za jej hranicami. Parlament zvýšil spolufinancovanie zo strany EÚ a zabezpečil, aby mohla Únia urýchlene spustiť informačné a propagačné kampane za účelom obnovenia bežných podmienok na trhu a stratenej spotrebiteľskej dôvery (ako napríklad v roku 2011, keď boli španielske uhorky neprávom považované za zdroj epidémie E.coli).


Parlament aktívne bojoval za to, aby stále väčší počet najviac odkázaných občanov Únie mohol využívať systém priamej potravinovej a základnej materiálnej pomoci a sociálnej starostlivosti. Poslancom sa podarilo zabrániť, aby bol tento program okresaný, a presvedčiť členské štáty o potrebe zachovať jeho rozpočet vo výške 3,5 miliardy eur.