Priamy prístup na hlavné prehľadávanie (stlačte Enter)
Prístup k obsahu stránky (stlačiť Enter)
Priamy prístup na zoznam ďalších webových stránok (stlačte Enter)

Občianske slobody, ochrana osobných údajov a zraniteľných skupín
 

Ochrana občianskych slobôd v časoch hospodárskej krízy


 

Od roku 2009 sa Parlament usiloval, aby ľudia žijúci v EÚ, mali rovnaké základné práva a slobodu pohybu, pričom zdôrazňoval, že hospodársku a finančnú krízu nemožno používať ako zámienku na ich obmedzovanie.


EP pomohol posilniť ochranu detí a obetí trestných činov a presadil prísnejšie sankcie v trestnej oblasti v celej EÚ.


Bol vedúcou silou rozsiahleho posilnenia pravidiel na ochranu osobných údajov a súkromia a snažil sa zaistiť, aby internetové spoločnosti informovali občanov, ak nejaká vláda mimo EÚ žiada o ich osobné údaje. Takisto inicioval vyšetrenie praktík sledovania zo strany USA a niektorých európskych krajín, ktoré mali dopad aj na občanov EÚ.


EP si vynútil prijatie zmien v dohodách o výmene údajov o cestujúcich a bankových údajov s USA a zamietol dohodu o boji proti falšovaniu z dôvodu obáv o ochranu súkromia a slobodu na internete.


Poslanci tiež hrali kľúčovú úlohu pri posilnení základných práv žiadateľov o azyl v Európe, napríklad na primerané bývanie a zdravotnú starostlivosť, a pri pomoci krajinám EÚ, ktoré musia zvládať veľký prílev azylantov.


 

1. Lepšia ochrana obetí

Poslanci počas funkčného obdobia posilnili právne predpisy EÚ zamerané na ochranu obetí trestných činov v celej EÚ, boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí,  detskej pornografii a obchodu s ľuďmi.

 

Ochrana detí na internete


Parlament presadzoval právne predpisy platné pre celú EÚ o prevencii zneužívania prostredníctvom internetu, stíhaní páchateľov a ochrane detských obetí. Osoby, ktoré zneužívajú deti a vyhľadávajú detskú pornografiu na internete, budú na základe nových ustanovení, čeliť prísnym postihom. Parlamentu sa podarilo počas rokovaní s národnými vládami dosiahnuť dohodu o okamžitom zmazaní internetových stránok, ktoré obsahujú alebo šíria detskú pornografiu a ktorých domény sa nachádzajú na ich územiach.


Boj proti obchodovaniu s ľuďmi


Obchodníci s ľuďmi dostanú prísnejšie tresty vďaka predpisu, ktorý presadili poslanci Európskeho parlamentu. Tieto pravidlá sa vzťahujú na obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho zneužívania alebo pracovného vykorisťovania, napríklad na stavbách, farmách alebo v domácnostiach. Výsledkom úsilia poslancov je, že obete majú odteraz nárok na lepšiu ochranu a pomoc, napríklad ubytovanie, poradenstvo či lekárske ošetrenie.

 

Ochrana obetí trestných činov v celej EÚ


Vo všetkých členských štátoch EÚ už síce existujú opatrenia na ochranu obetí trestných činov pred ich páchateľmi, v súčasnosti, ale strácajú účinnosť, ak sa obeť presťahuje do inej krajiny. Parlament preto schválil nové pravidlá, ktoré majú zaručiť, že sa od januára 2015 sa osobe požívajúcej ochranu v jednom členskom štáte dostane podobnej ochrany aj po presťahovaní sa do iného štátu. Poslancom EP sa podarilo dosiahnuť, aby sa tieto pravidlá vzťahovali na všetky obete trestných činov, nielen obete rodového násilia. Cieľom európskeho ochranného príkazu je chrániť okrem obetí rodového násilia aj obete trestných činov, medzi ktoré patrí obťažovanie, únos, prenasledovanie alebo pokus o vraždu.

 
 

2. Ochrana súkromia, osobných údajov a slobody internetu

Stanovenie limitov pre hromadný zber osobných údajov prostredníctvom sociálnych sietí, vyhľadávačov alebo iných operátorov internetových služieb a zároveň obmedzenie byrokracie pre podnikateľov, bolo ťažiskom práce Parlamentu v rámci veľkej reformy pravidiel EÚ o ochrane osobných údajov.


Poslanci podporili návrh, podľa ktorého sa do centra pozornosti dostane držiteľ osobných údajov. Nové pravidlá zaistia, aby ľudia presne vedeli, ktoré ich osobné údaje a na aké účely sa zbierajú. Budú mať tiež právo na vymazanie údajov na požiadanie, vrátane tých na internete a budú musieť dať jasný súhlas pre akékoľvek narábanie s ich osobnými údajmi. Pokuty pre firmy, ktoré pravidlá nebudú dodržiavať, by sa mali podľa poslancov zvýšiť a dosiahnuť až 5% z ich celosvetového ročného obratu.


Poslanci tiež zapracovali nové ochranné prvky pre prenos údajov do krajín mimo EÚ. Ak vláda krajiny, ktorá nie je členom EÚ, požiada spoločnosť (napríklad vyhľadávač, sociálnu sieť či cloud providera), aby zverejnil osobné informácie poskytnuté v EÚ, táto spoločnosť si bude musieť najprv vyžiadať súhlas od národného úradu na ochranu osobných údajov. Spoločnosť bude musieť o tejto požiadavke takisto informovať dotknutú osobu.


Parlament inicioval aj hĺbkové vyšetrovanie tajného programu sledovania USA, ktorého súčasťou bolo odpočúvania budov európskych inštitúcií, ako aj vyšetrenie ďalších aktivít sledovania, ktoré uskutočňujú členské štáty EÚ. Poslanci vo svojich záveroch po ukončení vyšetrovania vyhlásili, že boj proti terorizmu nemôže nikdy slúžiť ako zámienka na tajné a nezákonné sledovanie.


Parlament v máji 2010 presadil znovuotvorenie rokovaní o dohode s USA o prístupe k osobným údajom cestujúcich v leteckej doprave s cieľom posilniť záruky ochrany súkromia.


Keď obyvatelia  EÚ cestujú do USA a Austrálie, orgány týchto krajín môžu uchovávať konkrétne údaje ako ich mená, adresy alebo čísla kreditných kariet. Poslanci Parlamentu však zaručili prísnejšie obmedzenia na obdobie, počas ktorého sa údaje môžu uchovávať, ako aj prísnejšie záruky proti ich zneužívaniu. Úrady napríklad nemajú priamy prístup k databázam leteckých dopravných spoločností.

 

Parlament využil nové právomoci získané v roku 2009 a vetoval dohodu s USA o spoločnom využívaní bankových údajov – prostredníctvom programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP). V júli 2010, päť mesiacov po zamietnutí pôvodnej dohody, poslanci odobrili revidovanú verziu, ktorá posilňuje ochranu súkromia a údajov. Parlament takto prvýkrát demonštroval svoju moc a zaistil zmenu medzinárodnej dohody.


Parlament taktiež zamietol ostro sledovanú Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu (ACTA) týkajúcu sa ochrany práv duševného vlastníctva z dôvodu obáv o ochranu súkromia a obmedzenie slobody bežných používateľov internetu. Táto dohoda mohla dokonca viesť k trestným sankciám za spoločné sledovanie filmov na internete.


EÚ dosiahla pokrok aj v zlepšení ochrany občanov pred online trestnými činmi,  sprísnení trestov pre páchateľov kybernetických útokov a stanovení požiadavky pre veľké spoločnosti, aby oznamovali závažné narušenia v ochrane bezpečnosti údajov v ich systémoch.

 
 

3. Práva žiadateľov o azyl a sledovanie hraníc

Súbor minimálnych práv pre žiadateľov o azyl hneď po ich príchode do členských krajín EÚ, spoločné postupy, spoločné lehoty pre vybavenie žiadosti o azyl a väčšia podpora pre krajiny čeliace prílevu azylantov - to boli hlavné výdobytky Parlamentu v oblasti spoločného európskeho azylového systému. Ten bude zavedený do praxe v druhej polovici roku 2015.


Poslanci uskutočnili na základe rokovaní s členskými štátmi významné zmeny nových pravidiel o prijímaní žiadateľov o azyl a zaobchádzaní s nimi. Obmedzili dôvody pre zadržiavanie žiadateľov o azyl a stanovili právo na lepšie životné podmienky, rýchlejší prístup na pracovný trh, ako aj čo najrýchlejšie posúdenie prípadnej potreby lekárskych alebo psychologických služieb.


Parlament takisto donútil národné vlády, aby zabezpečili, že prepracované nariadenie Dublin II o presunoch žiadateľov o azyl medzi krajinami EÚ, zakáže presuny do tých členských krajín, v ktorých pretrvávajú systematické nedostatky v azylovej procedúre a v podmienkach prijatia, ktoré vyúsťujú do  rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.


Parlament zároveň posilnil solidaritu s členskými štátmi, vystavenými tlaku veľkého počtu azylantov, a zaručil, aby žiadatelia o azyl neboli posielaní do krajín, ktoré tomuto náporu nedokážu čeliť. Poslanci tiež presadzovali systém deľby utečencov medzi krajiny EÚ, ale väčšina národných vlád túto iniciatívu zamietla.


Vďaka pripomienkam EP k novému hraničnému systému "Eurosur", budú členské štáty EÚ lepšie vybavené na to, aby predchádzali, odhaľovali a bojovali proti ilegálnej imigrácii, ale aj zachraňovali životy imigrantov. Výsledkom úsilia Parlamentu sú tiež záväzné pravidlá pre pátracie a záchranné akcie, ktoré pohraničníkov z agentúry Frontex pôsobiacich na mori usmernia, akým spôsobom majú pristupovať k imigrantom a kde ich môžu vylodiť.


Poslanci presadili, aby členské štáty v rokoch 2014-2020 vynakladali viac finančných prostriedkov z fondu EÚ pre azyl, migráciu a integráciu na zlepšenie ich azylových systémov a integráciu prisťahovalcov. Parlament tiež schváli pravidlá pre Fond pre vnútornú bezpečnosť EÚ, ktorý bude financovať aktivity týkajúce sa zabezpečenia hraníc a policajnej spolupráce do roku 2020.


 
 

4. Voľný pohyb

Jedným z najvýznamnejších výdobytkov EÚ je Schengenský priestor bez hraníc, v ktorom sa občania môžu voľne pohybovať bez akýchkoľvek kontrol. Parlament bojoval za zachovanie tohto stavu. Poslanci zabezpečili, že akékoľvek pokusy o obnovenie dočasných kontrol na vnútorných hraniciach EÚ, budú povolené len za prísnych podmienok a ako posledné východisko. Vďaka Európskemu parlamentu, nebudú môcť členské štáty posudzovať migráciu ako verejnú hrozbu alebo hrozbu pre vnútornú bezpečnosť štátu.


 
 

5. Efektívnejší boj proti cezhraničnej trestnej činnosti

Zločin nepozná hranice. Pohyb páchateľov v rámci EÚ a ukrytie ich špinavých peňazí však budú vďaka Parlamentu náročnejšie. Poslanci schválili právnu úpravu, ktorá bojuje proti trestnej činnosti, akou je korupcia, pranie špinavých peňazí, terorizmus, obchod s drogami a  falšovanie. Prísnejšie pravidlá proti praniu špinavých peňazí, ktoré od členských štátov požadujú zriadenie verejných centrálnych registrov obsahujúcich mená konečných vlastníkov všetkých druhov spoločností, vrátane nadácií, holdingov a trustov, by mali prispieť k boju proti daňovým únikom a sťažiť skrývanie sa zločincov za fiktívne firmy.


Parlament tiež prijal nové pravidlá, ktoré vnútroštátnym orgánom naprieč EÚ uľahčia konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Členské štáty by podľa poslancov mali zvážiť využitie skonfiškovaného majetku vo verejnom záujme alebo na sociálne účely, napríklad na pomoc odkázaným obyvateľom alebo na projekty zamerané na predchádzanie trestnej činnosti.


Poznámka: Veľká Británia a Írsko plne nezdieľaťjú legislatívu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Môžu sa rozhodnúť kedy chcú aplikovať ktorý predpis v tejto oblasti. Tieto krajiny zároveň nie sú súčasťou Schengenského priestoru. Dánsko má trvalú možnosť neprevziať do svojej legislatívy opatrenia týkajúce sa spravodlivosti a vnútorných záležitostí a právne predpisy v tejto oblasti sa ho automaticky netýkajú. Táto výnimka môže byť zmenená iba referendom.