Priamy prístup na hlavné prehľadávanie (stlačte Enter)
Prístup k obsahu stránky (stlačiť Enter)
Priamy prístup na zoznam ďalších webových stránok (stlačte Enter)

Ekonomická a finančná reforma
 

 Nový finančný poriadok na predchádzanie hospodárskemu kolapsu v budúcnosti


Finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2007 a kríza v eurozóne v roku 2010 mali ničivé účinky na európske ekonomiky a odhalili, že mnohé systémy a finančné nariadenia neplnia svoj účel. Ukázalo sa, že riadenie národných hospodárstiev a finančných trhov si vyžaduje všeobecnú reformu.


Kríza sa prejavila v čase, kedy Európsky parlament získal nové právomoci. Na ich základe sa dostal do centra pozornosti pri snahách o vyriešenie problémov, ochranu daňových poplatníkov a vybudovanie nového systému. Parlament bol aktívny vo všetkých oblastiach. Presadzoval ambiciózne právne predpisy, často proti mnohým pevne zakoreneným záujmom, ktoré sa snažili zachovať súčasný status quo alebo čo najviac obmedziť reformy.


Medzi najväčšie úspechy patrí vytvorenie mechanizmov, cieľom ktorých je odbremeniť daňových poplatníkov od záchrany problémových bánk, lepší dohľad nad finančným sektorom, stanovenie limitov na odmeny bankárov, zákaz vysoko špekulatívnych swapov na úverové zlyhanie, ako aj zodpovednejšia správa ekonomických záležitostí.


 

 

1. Prehľad práce EP

V priebehu volebného obdobia 2009 – 2014 Výbor pre hospodárske a menové veci prerokoval, upravil či schválil 63 návrhov právnych predpisov a približne 200 uznesení a stanovísk a zorganizoval mnoho vypočutí s kľúčovými aktérmi, vrátane prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB), predsedu Euroskupiny, ale aj príslušných komisárov EK a viacerých ministrov financií.


EP pomáhal vypracovať právne predpisy, keď sa systematicky zasadzoval za finančný systém slúžiaci reálnej ekonomike a za to, aby daňoví poplatníci už nikdy neboli jedinou obrannou líniou, ktorá musí platiť za iných. Presadzoval aj európsky prístup, pretože rozdrobená ekonomická únia by nebola životaschopná. Navrátenie hospodárskej politiky na národnú úroveň by okrem toho zanechalo aj väčšie členské štáty bezmocnými zoči-voči globalizácii.


Činnosť Parlamentu sa zamerala na tri hlavné oblasti:

•           vytvorenie nového systému správy ekonomických záležitostí,

•           obmedzenie bezohľadného riskovania zo strany sektora finančných služieb

•           zlepšenie bankového dohľadu a krízového riadenia.

 
 

2. Nová správa ekonomických záležitostí

Parlament, ktorý prijíma pravidlá o správe ekonomických záležitostí spoločne s národnými vládami, zohrával kľúčovú úlohu pri transformácii koordinácie verejných financií v celej eurozóne.


Poslanci od začiatku videli, že je potrebné užšie koordinovať národné ekonomiky a opustiť hospodárske systémy fungujúce na základe stále rastúceho dlhu.


Namiesto výlučne úsporných opatrení, EP dôsledne požadoval hospodárske politiky, ktoré by priniesli aj rast. Viedol – často osamelý – boj za väčšiu transparentnosť a zodpovednosť ako kľúčové faktory úspešnej hospodárskej integrácie.


Poslanci EP presadili balík šiestich legislatívnych aktov (tzv. six pack) v oblasti správy ekonomických záležitostí, posilňujúci postihy voči krajinám, ktoré porušujú pravidlá. Parlament následne prijal balík dvoch legislatívnych aktov (tzv. dvojbalíček, two pack) o pravidlách dohľadu, na základe ktorých EÚ skúma rozpočty členských štátov, ako aj plán zameraný na dosiahnutie úplnej hospodárskej a menovej únie. EP sa takisto zasadzoval za silnejší, transparentnejší a zodpovednejší systém koordinácie ekonomických politík, ktorý sa v súčasnosti rozvíja prostredníctvom európskeho semestra.

 
 

3. Nové právne predpisy o finančných službách

V dôsledku krízy sa ľudia oboznámili s pojmami, ktoré predtým patrili len do sféry finančníkov. Swapy na úverové zlyhanie, deriváty, predaj na krátko sa zrazu objavovali v spravodajských programoch v hlavnom vysielacom čase a ľudia si uvedomili, ako veľmi vzrástli rizikové operácie vo finančnom systéme.


Parlament výrazne prispel k návrhu nových právnych predpisov, ktorých cieľom bolo kontrolovať prehrešky sektora finančných služieb tak, aby slúžil reálnej ekonomike, a nie len rýchlemu dosahovaniu ziskov.


Počas svojho päťročného volebného obdobia Parlament zažil niektoré z najvýraznejších prípadov lobovania vo svojich dejinách, keď sektor finančných služieb vyvíjal obrovský tlak na jeho poslancov.


Medzi právnymi predpismi, pod ktoré sa podpísal EP, patria predpisy o predaji nakrátko a swapoch na úverové zlyhanie, obchodoch s derivátmi, o fungovaní hedžových fondov, postihoch za manipuláciu s trhomobchodnom dohľade a ratingových agentúrach. EP taktiež vystupoval ako hlavný obhajca dane z finančných transakcií a dlhé roky ako jediná inštitúcia EÚ rázne za túto daň bojoval. Parlament sa tiež počas rokovaní s členskými štátmi dôrazne zasadzoval za základný bankový účet pre všetkých. Zo širšieho hľadiska bol EP hnacou silou pri tvorbe novej štruktúry dohľadu nad finančnými službami.

 
 

4. Bankový dohľad a krízové riadenie

EP vyzýval od roku 2010, aby sa významne zmenil spôsob dohľadu nad bankami, ako aj štruktúry potrebné na zvládanie prípadných kríz v bankovníctve. Nanešťastie si nutnosť týchto zmien mnohé krajiny uvedomili až v polovici roku 2012. Počas tohto dva a pol ročného obdobia bola EÚ svedkom celého radu neuveriteľných kolapsov bánk, v dôsledku čoho sa ekonomiky celých krajín ocitli na pokraji zrútenia.


Prijaté právne predpisy pre oblasť bankovníctva dnes umožňujú oveľa ľahší dohľad vykonávaný na úrovni EÚ, ako aj prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o objem rezerv, ktoré banky potrebujú na zaistenie proti rizikám. Navyše boli vytvorené systémy, ktoré majú zaručiť, aby daňoví poplatníci už nikdy neboli tou jedinou obranou proti kolapsu bankovníctva a aby sa na bežné bankové vklady vzťahovala vysoká úroveň ochrany.


K významným právnym predpisom, pri prijímaní ktorých Parlament zohrával kľúčovú úlohu, patria predpisy týkajúce sa postupov pri likvidácii problémových bánk, bankového dohľadu záchrany bánk, kapitálových požiadaviek a odmien bankárov a ochrany vkladov. Parlament stál takisto na čele výzvy na uskutočnenie celkovej revízie bankového systému. V neposlednom rade práve Parlament viedol boj za stanovenie limitov na odmeny bankárov, pričom tento model môže byť podľa niektorých názorov aplikovaný aj všeobecne, v iných sektoroch finančných služieb.