Európsky parlament: Riadny legislatívny postup  

Hlavné vyhľadávanie:

Ako to funguje

Zoznam krokov:

#1Návrh Komisie

Európska komisia predloží legislatívny návrh Európskemu parlamentu.

Subjekty, ktoré majú právo iniciatívy
  • Európska investičná banka      
  • Európska centrálna banka      
  • Európsky parlament      
  • Iniciatíva občanov      
  • Štvrtina členských štátov      
Podrobne
  • Termín: 

    Na predkladanie návrhov Komisie nie je stanovená lehota

     
  • Hlasovanie: 

    Kolégium komisárov schváli návrhy Komisie písomným postupom (bez rozpravy) alebo ústnym postupom (s rozpravou). Ak sa požaduje hlasovanie, Komisia rozhoduje jednoduchou väčšinou.

     
  • Výsledný dokument: 

    Dokument navrhnutý Komisiou je: návrh nariadenia (alebo smernice či rozhodnutia) Európskeho parlamentu a Rady o [predmet].

    Odkaz na dokument má tvar COM(štvorciferné označenie roka)štvorciferné poradové číslo

     
  • Štatistika: 

    Počas siedmeho volebného obdobia (2009-2014) Komisia predložila 584 návrhov na spolurozhodovací/riadny legislatívny postup, čo predstavovalo nárast oproti 508 návrhom zo šiesteho volebného obdobia (2004-2009) a 432 návrhom z piateho volebného obdobia (1999-2004). Predložila 108 návrhov v riadom legislatívnom postupe v roku 2010 a 168 v roku 2011.
    Počas siedmeho volebného obdobia predstavovali návrhy na spolurozhodovací/riadny legislatívny postup 89% všetkých legislatívnych návrhov, ktoré podala Komisia. Počas šiesteho volebného obdobia predstavovali tieto návrhy 49% všetkých návrhov (dokopy 1041), počas piateho volebného obdobia 42% (z 1028 návrhov) a počas štvrtého volebného obdobia (1994-1999) 21%.

     
    

#2 Prvé čítanie Parlamentu

Počas prvého čítania Európsky parlament preskúma návrh Komisie a môže ho schváliť alebo zmeniť a doplniť.

Podrobne
  • Termín: 

    Na prvé čítanie Parlamentu nie je stanovená lehota

     
  • Hlasovanie: 

    Hlasovania vo výbore a v pléne sa riadia jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov

     
  • Výsledný dokument: 

    Parlament prijíma pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní.

     
  • Štatistika: 

    Počas siedmeho volebného obdobia (2009-2014) bolo 14 % tém spolurozhodovania pridelených Výboru pre životné prostredie, 11% Výboru pre hospodárske a menové veci, 10% Výboru pre medzinárodný obchod a 10% Výboru pre občianske slobody.
    Pre porovnanie, počas šiesteho volebného obdobia (2004-2009) bolo rozdelenie nasledovné: 20% návrhov na spolurozhodovanie šlo Výboru pre životné prostredie, 18,3% Výboru pre právne veci a 11,4% Výboru pre dopravu.

     
    

#3 Prvé čítanie Rady

Rada sa počas prvého čítania môže rozhodnúť prijať pozíciu Parlamentu, čím sa legislatívny akt považuje za schválený, alebo môže zmeniť a doplniť pozíciu Parlamentu a vrátiť návrh Parlamentu na druhé čítanie.

Podrobne
  • Termín: 

    Na prvé čítanie Rady nie je stanovená lehota

     
  • Hlasovanie: 

    Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem prípadov, keď sa jej stanovisko nezhoduje so stanoviskom Komisie, vtedy sa požaduje jednomyseľnosť.

     
  • Účasť občanov: 

    Zistite, akú pozíciu zaujala Vaša vláda k navrhovanému právnemu predpisu a zašlite svoje pripomienky a obavy príslušným vnútroštátnym orgánom.

     
  • Výsledný dokument: 

    Ak Rada schváli pozíciu Parlamentu bez zmien, legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

    Ak Rada navrhne zmeny k pozícii Parlamentu z prvého čítania, výsledným dokumentom je: pozícia Rady prijatá v prvom čítaní

     
  • Štatistika: 

    Počas siedmeho volebného obdobia bolo v prvom čítaní schválených 85 % tém (415 zo 488 schválených) v porovnaní so 72 % v šiestom volebnom období (2004-2009) a 29% v piatom volebnom období (1999-2004).

    Priemerný čas od návrhu Komisie po podpísanie po schválení aktu uzavretého v prvom čítaní bol 17 mesiacov v siedmom volebnom období, 16 mesiacov v šiestom volebnom období a 11 mesiacov v piatom volebnom období.

     
Výsledok:
  1. Legislatívny návrh je prijatý   Drvivá väčšina návrhov je prijatá v tejto fáze.   
  2. Legislatívny návrh sa posunie do ďalšej fázy  
    

#4 Druhé čítanie Parlamentu

Parlament preskúma pozíciu Rady a buď ju schváli, čím sa akt považuje za schválený, zamietne, čím sa akt stáva bezpredmetným a celý postup sa končí, alebo navrhne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a vráti návrh Rade do druhého čítania.

Podrobne
  • Termín: 

    Parlament má na vykonanie druhého čítania tri mesiace s možným predĺžením o jeden mesiac.

     
  • Hlasovanie: 

    Gestorský výbor Parlamentu rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov.

    Plénum rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov, ak schvaľuje pozíciu Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo zamietnutie pozície Rady musia byť schválené absolútnou väčšinou poslancov EP.

     
  • Účasť občanov: 

    Možnosť pozmenenia návrhu textu je minimálna. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa obmedzujú na opätovné predloženie predchádzajúcich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu, v ktorých sa zohľadní kompromis medzi Parlamentom a Radou alebo nový právny stav. Stále však môžete kontaktovať svojho poslanca EP a požiadať ho o hlasovanie za akýkoľvek pozmeňujúci a doplňujúci návrh a správu alebo proti nim.

     
  • Výsledný dokument: 

    Ak Parlament schváli pozíciu Rady z prvého čítania, prijme legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu k pozícii Rady z prvého čítania. Legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

    Ak Európsky parlament hlasuje o pozmenení pozície Rady, prijme pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v druhom čítaní

     
  • Štatistika: 

    Počas siedmeho volebného obdobia bolo 40 zo 488 tém spolurozhodovania (8 %) prijatých v tzv. skorej dohode v druhom čítaní, keď Parlament prijal vopred prerokovanú (medzi Parlamentom, Radou a Komisiou) pozíciu Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, čím sa akt považoval za schválený. Priemerná dĺžka postupu pre skorú dohodu v druhom čítaní bola 32 mesiacov.

    Počas šiesteho legislatívneho obdobia (2004-2009) bolo v skorej dohode v druhom čítaní schválených 10% tém v priemernom trvaní 25 mesiacov. Počas piateho volebného obdobia bolo takto schválených 25% tém v priemernom trvaní 223 mesiacov.

     
Výsledok:
  1. Legislatívny návrh je prijatý   
  2. Legislatívny návrh nie je prijatý   
  3. Legislatívny návrh sa posunie do ďalšej fázy  
    

#5 Druhé čítanie Rady

Rada preskúma pozíciu Parlamentu z druhého čítania a buď prijme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, čím sa akt považuje za schválený, alebo neprijme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo vedie k zvolaniu zmierovacieho výboru.

Podrobne
  • Termín: 

    Rada má na vykonanie druhého čítania tri mesiace s možným predĺžením o jeden mesiac.

     
  • Hlasovanie: 

    Rada hlasuje kvalifikovanou väčšinou o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch Parlamentu, ku ktorým Komisia predložila kladné stanovisko, a jednomyseľne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ku ktorým Komisia predložila záporné stanovisko.

     
  • Účasť občanov: 

    Rada môže reagovať iba na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu. Môžete svoju vládu informovať o Vašom stanovisku k jednotlivým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

     
  • Výsledný dokument: 

    Ak Rada prijme pozíciu Parlamentu z druhého čítania, legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

    Ak Rada neprijme pozíciu Parlamentu z druhého čítania, výsledkom nie je žiadny úradný dokument.

     
  • Štatistika: 

    Počas siedmeho volebného obdobia bolo 5 % všetkých tém spolurozhodovania schválených v druhom čítaní (okrem skorých dohôd v druhom čítaní). V šiestom volebnom období to bolo 13% a v piatom 24%.

    Priemerná dĺžka postupu pri témach schválených v druhom čítaní bola v siedmom legislatívnom období 32 mesiacov (okrem skorých dohôd v druhom čítaní). V šiestom legislatívnom období to bolo takisto 32 mesiacov a v piatom 24 mesiacov.

     
Výsledok:
  1. Legislatívny návrh je prijatý   
  2. Legislatívny návrh sa posunie do ďalšej fázy  
    

#6 Zmierovací postup

Zmierovací výbor, ktorý pozostáva z rovnakého počtu poslancov EP a zástupcov Rady, sa snaží o dosiahnutie dohody o spoločnom texte. Ak bezúspešne, legislatívny akt prepadá a postup sa končí. Ak sa dosiahne dohoda, spoločný text sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade do tretieho čítania.

Podrobne
  • Termín: 

    Zmierovací výbor sa musí zvolať do šiestich (s možnosťou predĺženia na osem) týždňov. Má šesť (alebo po spoločnej dohode osem) týždňov na schválenie spoločného textu.

     
  • Hlasovanie: 

    Delegácia Parlamentu pri zmierovacom výbore schvaľuje spoločný text absolútnou väčšinou (v súčasnosti najmenej 15 hlasov z 28), zatiaľ čo zástupcovia Rady vo všeobecnosti hlasujú kvalifikovanou väčšinou (hoci sú niektoré výnimky, ktoré si vyžadujú jednomyseľnosť).

     
  • Účasť občanov: 

    Možnosť predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prakticky nejestvuje, ale môžete informovať poslancov EP, ktorí sú členmi zmierovacieho výboru, a Vašu vládu o bodoch, ktoré by podľa Vás nemali byť zahrnuté do konečného legislatívneho aktu.

     
  • Výsledný dokument: 

    Ak sa dosiahne dohoda, výbor predloží „spoločný text“ alebo (v plnom znení) „Spoločný text schválený zmierovacím výborom“.

     
  • Štatistika: 

    Počas siedmeho volebného obdobia boli predmetom zmierovacieho postupu 2 % tém (dokopy 9), čo je pokles v porovnaní s 5 % (24 tém) počas šiesteho volebného obdobia a 20 % počas piateho volebného obdobia. Za ostatných niekoľko rokov boli obvyklé jeden alebo dva zmierovacie postupy za rok.
    Zmierovací výbor nebol schopný schváliť spoločný text v prípade:
    hlasového telefonovania (1994),
    výboru pre cenné papiere (1998),
    smernice o pracovnom čase z roku 2009
    nariadenia o nových potravinách z roku 2011

     
Výsledok:
  1. Legislatívny návrh nie je prijatý   
  2. Legislatívny návrh sa posunie do ďalšej fázy  
    

#7a Tretie čítanie Parlamentu

Európsky parlament preskúma spoločný text a hlasuje v pléne. Nemôže zmeniť znenie spoločného textu. Ak ho zamietne alebo ho neprerokuje, akt sa neprijme a postup sa končí. Ak text schváli Parlament a Rada, akt sa považuje za prijatý.

Podrobne
  • Termín: 

    Európsky parlament i Rada musia konať do šiestich (alebo po spoločnej dohode ôsmich) týždňov od dátumu schválenia spoločného textu.

     
  • Hlasovanie: 

    Parlament schvaľuje spoločnú pozíciu jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov. Rada schvaľuje spoločný text kvalifikovanou väčšinou.

     
  • Účasť občanov: 

    Spoločný text nemožno meniť. Môžete iba požiadať poslanca EP a/alebo Vašu vládu, aby schválili alebo zamietli spoločný text.

     
  • Výsledný dokument: 

    Európsky parlament prijíma legislatívne uznesenie o spoločnom texte schválenom zmierovacím výborom, v ktorom spoločný text buď schváli alebo zamietne.

    Rada nevystavuje žiadny úradný dokument.

    Ak je spoločný text schválený, legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

     
  • Štatistika: 

    Doposiaľ Parlament zamietol tri spoločné texty:
    Ochrana biotechnologických vynálezov z roku 1995
    Ponuky na prevzatie z roku 2001
    Prístavné služby z roku 2003
    Rada spoločný text ešte nikdy nezamietla.
    Priemerný čas pre témy, ktoré úspešne prešli zmierovacím postupom – od návrhu Komisie po podpis, bol 29 mesiacov v siedmom volebnom období (2009-2014) v porovnaní so 43 mesiacmi v šiestom a 31 mesiacmi v piatom volebnom období.

     
Výsledok:
  1. Legislatívny návrh je prijatý   
  2. Legislatívny návrh nie je prijatý   
    

#7b Tretie čítanie v Rade

Rada preskúma spoločný text. Nemôže meniť znenie. Ak ho buď zamietne alebo nekoná v súvislosti s ním, akt prepadá a postup sa končí. Ak text schváli a schváli ho aj Parlament, akt sa považuje za schválený.

Podrobne
  • Termín: 

    Európsky parlament i Rada musia konať do šiestich (alebo po spoločnej dohode ôsmich) týždňov od dátumu schválenia spoločného textu.

     
  • Hlasovanie: 

    Parlament schvaľuje spoločnú pozíciu jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov. Rada schvaľuje spoločný text kvalifikovanou väčšinou.

     
  • Účasť občanov: 

    Spoločný text nemožno meniť. Môžete iba požiadať poslanca EP a/alebo Vašu vládu, aby schválili alebo zamietli spoločný text.

     
  • Výsledný dokument: 

    Európsky parlament prijíma legislatívne uznesenie o spoločnom texte schválenom zmierovacím výborom, v ktorom spoločný text buď schváli alebo zamietne.

    Rada nevystavuje žiadny úradný dokument.

    Ak je spoločný text schválený, legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

     
  • Štatistika: 

    Doposiaľ Parlament zamietol tri spoločné texty:
    Ochrana biotechnologických vynálezov z roku 1995
    Ponuky na prevzatie z roku 2001
    Prístavné služby z roku 2003
    Rada spoločný text ešte nikdy nezamietla.
    Priemerný čas pre témy, ktoré úspešne prešli zmierovacím postupom – od návrhu Komisie po podpis, bol 43,9 mesiaca v šiestom volebnom období v porovnaní s 31,9 mesiaca v piatom volebnom období. Najkratší postup počas šiesteho volebného obdobia trval 28,8 mesiaca, najdlhší 159,4 mesiaca.

     
Výsledok:
  1. Legislatívny návrh je prijatý   
  2. Legislatívny návrh nie je prijatý   
    

Výsledok:

  1. Návrh bol prijatý

    Potom, ako Európsky parlament i Rada schvália konečné znenie legislatívneho návrhu, spoločne ho podpíšu predsedovia a generálni tajomníci oboch inštitúcií. Po podpise sa texty zverejnia v úradnom vestníku a stávajú sa úradnými dokumentmi.

    • Nariadenia sa stávajú priamo záväznými v celej EÚ od dátumu, ktorý je stanovený v úradnom vestníku.
    • Smernice stanovujú konečné výsledky, ktoré každý členský štát musí dosiahnuť, ale ponechávajú na národných vládach rozhodnutie, ako prispôsobiť vlastné právne prepisy na dosiahnutie týchto cieľov. Každá smernica určuje dátum, do ktorého musia byť vnútroštátne právne prepisy prispôsobené.
    • Rozhodnutia sa uplatňujú v konkrétnych prípadoch a zahŕňajú osobitné orgány alebo jednotlivcov a sú plne záväzné.
     
         
  2. Návrh nebol prijatý

    Ak je legislatívny návrh zamietnutý v ktorejkoľvek fáze postupu alebo Parlament a Rada nemôžu dosiahnuť kompromis, návrh nie je prijatý a postup sa končí. Nový postup môže začať len prostredníctvom nového návrhu Komisie.

     
     
                                                                                                 
Tento článok vo PDF formát PDF 

Viac informácií:

#1 Návrh Komisie:
Ako to funguje 

  1. Ak sa nazdávate, že EÚ by mala iniciovať právne predpisy, máte niekoľko možností:
    1. začať občiansku iniciatívu – ak do roka zozbierate aspoň milión podpisov od občanov EÚ v najmenej siedmich členských štátoch, môžete požiadať Európsku komisiu, aby konala v oblasti spadajúcej do jej pôsobnosti. Viac o iniciatíve občanov
    2. ovplyvnite Vášho poslanca EP, ktorý môže
      1. iniciovať proces, pri ktorom Parlament požiada Komisiu o návrh právneho predpisu. Je to možné iba v prípadoch, keď sa Parlament nazdáva, že sú potrebné nové právne predpisy EÚ na vykonávanie zmlúv. Ak Komisia odmietne predložiť návrh, musí to zdôvodniť.
      2. požiadať výbor Parlamentu, aby navrhol iniciatívnu správu, ktorá, hoci má iba nezáväzný charakter, môže po schválení Parlamentom vyvíjať tlak na Komisiu, aby predložila nové návrhy.
      3. položiť Komisii otázku, na základe ktorej môže Komisia zvážiť predloženie právneho predpisu. Viac sa o otázkach dozviete na adrese
      4. vypracovať písomné vyhlásenie, ktoré, ak ho podpíše nadpolovičná väčšina poslancov EP, sa zašle Komisii so žiadosťou o konanie. Viac sa o písomných vyhláseniach dozviete na adrese
    3. predložte Európskemu parlamentu petíciu. Viac sa o petíciách dozviete na adrese
  2. Potom, ako Komisia začne s prípravou alebo revíziou právneho prepisu, spravidla otvorí verejnú konzultáciu, ktorá zúčastneným stranám a odborníkom umožní predložiť stanovisko. Viac sa o verejných konzultáciách dozviete na adrese
 
Návrat na úvodnú stránku     

#2 Prvé čítanie Parlamentu:
Ako to funguje 

Po zaslaní návrhu Parlamentu spravodajca a „tieňoví spravodajcovia“ (poslanci, ktorí sú zvyčajne vymenovaní každou politickou skupinou, aby postup sledovali) spravidla začnú zbierať stanoviská príslušných strán. Vaše stanovisko môžete predložiť im, ktorémukoľvek inému poslancovi výboru alebo poslancovi EP.


V štádiu výborov môže pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložiť ktorýkoľvek poslanec EP, ale pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v pléne musí predkladať gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 poslancov EP.


Výbory niekeďy organizujú verejné vypočutia, na ktorých sa môžete zúčastniť.


Schôdze výborov a plenárne schôdze možno sledovať prostredníctvom živého vysielania na internete EPTV


Môžete svojmu poslancovi EP odporučiť, ktorý predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh považujete za výhodný a naopak.

 
Návrat na úvodnú stránku     
 
 

Celý text: 

#1 Návrh Komisie 

Celý text 
Európska komisia pripraví legislatívne návrhy z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iných inštitúcií alebo krajín EÚ alebo v nadväznosti na iniciatívu občanov, často po verejnej konzultácii. Konečný návrh je súčasne predložený Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom a v niektorých prípadoch Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.
  1. Riadny postup začína predložením legislatívneho návrhu Európskemu parlamentu a Rade.
  2. Riadny legislatívny postup sa v súčasnosti uplatňuje v 85 stanovených politických oblastiach pokrývajúcich väčšinu oblastí právomoci EÚ.
  3. „Iniciatívnu právomoc“ má Európska komisia. Je zodpovedná za predkladanie väčšiny legislatívnych návrhov. Parlament a Rada však môžu požiadať Komisiu, aby predložila návrh a v niekoľkých jasne vymedzených prípadoch môžu návrhy predložiť aj iné inštitúcie.
  4. Parlament môže (väčšinou svojich poslancov) požiadať Komisiu, aby predložila návrh v prípade, keď sa domnieva, že sú potrebné právne predpisy EÚ na vykonávanie zmlúv. Ak Komisia odmietne predložiť návrh, musí to zdôvodniť.
  5. Rada (uznášajúca sa jednoduchou väčšinou) môže požiadať Komisiu, aby vykonala štúdie, ktoré ministri pokladajú za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov a aby jej predložila vhodné návrhy.
  6. Zmluvy umožňujú začatie riadneho legislatívneho postupu v týchto veľmi špecifických oblastiach:
    • na podnet štvrtiny členských štátov (justičná spolupráca v trestných veciach, policajná spolupráca)
    • na odporúčanie Európskej centrálnej banky (niektoré články štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky)
    • na žiadosť Súdneho dvora Európskej únie (zriadenie osobitných súdov pri Všeobecnom súde na rozhodovanie v určitých veciach v osobitných oblastiach v prvom stupni, niektoré ustanovenia štatútu Súdneho dvora Európskej únie)
    • na žiadosť Európskej investičnej banky
  7. Návrh Komisie môže podnietiť aj európska iniciatíva občanov.
  8. Návrh Komisie je výsledkom rozsiahleho procesu konzultácií, ktorý môže prebiehať viacerými spôsobmi (povinné hodnotenie vplyvu, správy expertov, konzultácia s národnými expertmi, medzinárodnými organizáciami a/alebo mimovládnymi organizáciami, konzultácia prostredníctvom zelených a bielych kníh atď.).
  9. Konzultačný proces sa tiež začína medzi rôznymi oddeleniami Komisie, aby sa zaručilo, že sa zohľadnia všetky hľadiská predmetnej témy (konzultácia medzi útvarmi).
  10. Návrh Komisie zvyčajne schvaľuje kolégium komisárov na základe buď písomného postupu (bez diskusie medzi komisármi) alebo ústneho postupu (o téme sa diskutuje na kolégiu komisárov) a je zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie.
  11. Komisia svoj legislatívny návrh (spravidla nariadenie, smernicu alebo rozhodnutie) predloží Európskemu parlamentu a Rade, ale aj všetkým národným parlamentom EÚ a prípadne Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Úloha národných parlamentov

  1. Podľa protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov a protokolu č. 2 o zásadách subsidiarity a proporcionality v Zmluve o Európskej únii majú národné parlamenty osem týždňov na vydanie odôvodneného stanoviska, ak sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Každý národný parlament má dva hlasy. V prípade dvojkomorového parlamentného systému majú obidve komory po jednom hlase.
  2. Ak sa aspoň 1/3 národných parlamentov domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, návrh sa musí preskúmať („žltá karta“). Ak je legislatívny návrh predložený na základe článku 76 ZFEÚ (justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca), tento prah sa znižuje na 1/4. Po preskúmaní na základe „žltej karty“ sa inštitúcia, ktorá návrh pripravila (zvyčajne Komisia), môže rozhodnúť, či návrh právneho predpisu ponechá, zmení a doplní alebo stiahne.
  3. Okrem toho, ak sa v rámci riadneho legislatívneho postupu jednoduchá väčšina národných parlamentov domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, Komisia musí návrh opätovne preskúmať („oranžová karta“). Po takomto preskúmaní Komisia môže rozhodnúť, či návrh ponechá, zmení a doplní alebo stiahne. Ak sa Komisia rozhodne návrh ponechať, musí svoje stanovisko zdôvodniť. Európsky parlament a Rada musia potom pred ukončením prvého čítania zvážiť, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Ak Parlament jednoduchou väčšinou hlasov svojich poslancov alebo Rada väčšinou 55 % svojich členov usúdia, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, návrh prepadá.

Stanoviská Výboru regiónov a Hospodárskeho a sociálneho výboru.

  1. Komisia a Rada musia konzultovať s Hospodárskym a sociálnym výborom (HSV) a Výborom regiónov (VR) o niektorých otázkach alebo ak to Rada uzná za vhodné. Napríklad HSV musí vydať stanovisko k hospodárskej a sociálnej politike a s VR sa musí konzultovať o životnom prostredí, vzdelávaní a doprave. Rada alebo Komisia môžu na predkladanie stanovísk stanoviť lehotu. Konzultovať s oboma výbormi môže aj Európsky parlament. Okrem toho môžu výbory vydávať stanoviská z vlastnej iniciatívy.
Návrat na úvodnú stránku     

#2 Prvé čítanie Parlamentu 

Celý text 
Predseda Európskeho parlamentu postúpi návrh parlamentnému výboru, ktorý vymenuje spravodajcu zodpovedného za zostavenie návrhu správy obsahujúcej pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k navrhovanému textu. Výbor hlasuje o tejto správe a všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré k nej predložili ostatní poslanci. Európsky parlament potom vedie rozpravu a hlasuje o legislatívnom návrhu v pléne na základe správy a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výboru. Výsledkom je pozícia Parlamentu. Parlament môže schváliť návrh bez zmien alebo predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V zriedkavých prípadoch predseda Parlamentu môže požiadať Komisiu, aby svoj návrh stiahla. Pozícia z prvého čítania Parlamentu sa postúpi Rade.
  1. Po doručení legislatívneho návrhu Európskej komisie Európskemu parlamentu predseda po konzultácii s príslušnými technickými oddeleniami pridelí návrh gestorskému výboru.
  2. Voľba výboru závisí od predmetu návrhu.
  3. Ak sa predmet návrhu týka aj ostatných výborov, môže sa im poskytnúť možnosť vyjadriť stanovisko.
  4. Ak dôjde ku konfliktu pôsobnosti, napríklad ak vec spadá takmer rovnako do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, o postupe rozhoduje Konferencia predsedov na základe odporúčania konferencie predsedov výborov.
  5. Polemiku o pôsobnosti možno vyriešiť pomocou postupov pridružných výborov alebo spoločnými schôdzami výborov a hlasovaním.
  6. Súčasne s gestorským výborom pracuje na návrhu aj pridružený výbor, a to na základe spoločne schváleného harmonogramu. Spravodajcovia oboch výborov stanovia oblasti textu, ktoré spadajú do ich výhradnej alebo spoločnej pôsobnosti, a presne sa dohodnú na spolupráci. Spravodajcovia sa vzájomne informujú a mali by si vzájomne schváliť texty, ktoré predkladajú výborom, a ich stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Gestorský výbor by mal bez hlasovania prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru.
  7. Ak je medzi gestorským a pridruženým výborom nezhoda, čo sa týka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť, ktorý výbor má akú pôsobnosť, alebo sa môže rozhodnúť pre spoločné schôdze výborov, ak majú oba výbory rovnakú pôsobnosť.
  8. V prípade postupu spoločných schôdzí výborov príslušní spravodajcovia pripravia jediný návrh správy, ktorý sa preskúma a o ktorom budú zúčastnené výbory hlasovať na spoločných schôdzach, ktorým spoločne predsedajú.
  9. Gestorský výbor Parlamentu najprv overí právny základ návrhu. Môže si vyžiadať stanovisko výboru zodpovedného za právne veci, ktorý sa tiež môže z vlastnej iniciatívy rozhodnúť skontrolovať právny základ.
  10. Ak má návrh finančné dôsledky, gestorský výbor musí tiež overiť, či je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom, t. j. či je k dispozícii dostatok finančných zdrojov. Takúto kontrolu môže z vlastnej iniciatívy vykonať aj výbor zodpovedný za rozpočet.
  11. Gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 poslancov EP môžu vzniesť námietku, ak sa nazdávajú, že návrh alebo jeho časť nie je v súlade s právami zakotvenými v Charte základných práv EÚ.
  12. Po pridelení návrhu gestorskému výboru vymenuje výbor spomedzi svojich členov spravodajcu. V praxi rozhodujú o tom, ktorá politická skupina sa bude správou zaoberať, koordinátori zastupujúci politické skupiny. Táto skupina navrhne spravodajcu spomedzi svojich členov výboru alebo stálych náhradníkov.
  13. Spravodajcovia môžu byť vybraní vopred na základe ročného pracovného programu Komisie, čo im umožní sledovať návrh počas jeho prípravnej fázy predtým, ako je predložený Parlamentu.
  14. Ostatné politické skupiny môžu vymenovať tieňového spravodajcu, ktorý je zodpovedný za prípravu stanoviska skupiny a monitorovanie práce spravodajcu.
  15. Spravodajca sprevádza návrh počas rôznych fáz postupu, radí výboru (počas posudzovania vo fáze výborov) a Parlamentu celkovo (v plenárnej fáze), čo sa týka všeobecného prístupu.
  16. Spravodajca je zodpovedný za predloženie návrhu správy výboru vrátane svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie.
  17. Parlamentný výbor sa spravidla schádza niekoľkokrát, aby preskúmal návrh správy.
  18. V prípade kontroverzných alebo „technických“ spisov nie je neobvyklé, ak sa zorganizujú vypočutia s odborníkmi alebo sa zadá vypracovanie štúdií alebo posúdení vplyvu.
  19. Počas rozpravy vo výbore Komisia môže obhajovať svoj návrh a odpovedať na otázky členov výboru.
  20. Potom, ako je Rade predložený návrh Komisie a Rada na ňom začne pracovať súčasne s Parlamentom, výbor zvyčajne požiada Komisiu a Radu, aby ho informovali o postupe návrhu v Rade a v jej pracovných skupinách.
  21. Pridružený výbor a výbory predkladajúce stanovisko predložia svoje stanoviská gestorskému výboru.
  22. Do termínu, ktorý stanoví gestorský výbor, môže predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ktorýkoľvek poslanec EP. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podliehajú hlasovaniu gestorského výboru, ktorý hlasuje jednoduchou väčšinou.
  23. Predtým, ako gestorský výbor prikročí k záverečnému hlasovaniu o návrhu legislatívneho aktu, požiada Komisiu, aby predložila svoje stanovisko ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom prijatým výborom a požiada Radu o reakciu. Ak Komisia nemôže predložiť vyhlásenie alebo nemá v úmysle schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté vo výbore, výbor môže záverečné hlasovanie odložiť.
  24. Správa je po schválení výborom zaradená na program plenárnej schôdze.
  25. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správe môže predložiť politická skupina alebo aspoň 40 poslancov a môže ich predložiť na hlasovanie v pléne. Vo všeobecnosti je pravidlom, že termínom na predkladanie nových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v pléne je streda na poludnie v týždni, ktorý predchádza zasadnutiu.
  26. Plénum rokuje o legislatívnom návrhu na základe správy, ktorú vypracoval gestorský výbor, vrátane všetkých predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, návrhu legislatívneho uznesenia a prípadne dôvodovej správy spravodajcu.
  27. V priebehu rozpravy v pléne pred hlasovaním prítomný komisár prednesie a vysvetlí stanovisko Komisie ku všetkým predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom EP pripraví generálne riaditeľstvo zodpovedné za spis a schváli ho kolégium komisárov. V praxi ho pripravuje skupina pre medziinštitucionálne vzťahy, ktorú tvoria členovia kabinetov Komisie zodpovedných za medziinštitucionálne vzťahy, a potom ho ratifikuje kolégium.
  28. Parlament najprv hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu Komisie. Potom hlasuje o návrhu, či už v pozmenenej a doplnenej forme alebo v nezmenenom znení, po čom nasleduje hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia. Napokon Parlament hlasuje o návrhu legislatívneho uznesenia ako celku. Legislatívne uznesenie obsahuje iba vyhlásenie, ktoré vyjadruje, či Parlament schvaľuje alebo zamieta návrh alebo ho mení a dopĺňa.
  29. Všetky uvedené hlasovania prebiehajú jednoduchou väčšinou, t. j. väčšinou odovzdaných hlasov.
  30. Ak Parlament neprijme legislatívne uznesenie, návrh sa vráti späť gestorskému výboru.
  31. Parlament môže:
    • zamietnuť návrh ako celok
    • schváliť návrh bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov
    • schváliť ho s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi
  32. Ak si zmenený a doplnený návrh Komisie nezabezpečí väčšinu odovzdaných hlasov alebo ak je prijatý návrh na jeho zamietnutie predložený gestorským výborom alebo aspoň 40 poslancami, predseda Parlamentu preruší hlasovanie o legislatívnom uznesení (ktoré spravidla nasleduje po záverečnom hlasovaní o zmenenom a doplnenom návrhu) a požiada Komisiu o stiahnutie jej návrhu. Ak tak Komisia učiní, legislatívny postup sa končí. Ak Komisia odmietne, vec sa postúpi späť parlamentnému výboru.
  33. Ak je návrh Komisie ako celok schválený iba na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, hlasovanie o návrhu legislatívneho uznesenia sa odloží, pokým Komisia nepredloží svoje stanovisko ku každému z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak Komisia nie je schopná prijať takéto vyhlásenie do konca hlasovania Parlamentu o jej návrhu, informuje predsedu alebo gestorský výbor o tom, kedy očakáva, že bude môcť prijať vyhlásenie, a návrh sa zaradzuje na návrh programu schôdze prvej plenárnej schôdze, ktorá nasleduje po tomto dátume.
  34. Ak sa Komisia vyjadrí, že nemá v úmysle schváliť všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, spravodajca alebo predseda gestorského výboru predloží formálny návrh Parlamentu, či by sa malo pokračovať v hlasovaní o návrhu legislatívneho uznesenia. Pred predložením tohto návrhu môžu požiadať predsedu Parlamentu, aby prerušil rokovanie o tomto bode. Ak sa Parlament rozhodne odložiť hlasovanie, spis sa vráti späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie. Po tomto kroku budú prípustné iba pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené gestorským výborom, ktoré majú za cieľ dosiahnutie kompromisu s Komisiou.
  35. Návrh v znení schválenom Parlamentom spolu so sprievodným uznesením predseda Parlamentu doručí Rade a Komisii ako pozíciu Parlamentu.
  36. Keď Parlament dokončí svoje prvé čítanie, Komisia môže prijať „upravený návrh“, do ktorého zapracuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu.
  37. Na prvé čítanie Parlamentu nie je v zmluve stanovená žiadna lehota.

Poznámka: Od Amsterdamskej zmluvy je možné uzavrieť riadny legislatívny postup v prvom čítaní. Za uplynulé roky bol zaznamenaný rastúci trend, pokiaľ ide o počet dohôd dosiahnutých v prvom čítaní.

Návrat na úvodnú stránku     

#3 Prvé čítanie Rady 

Celý text 
Prípravné práce v Rade prebiehajú súbežne s prvým čítaním Parlamentu, ale Rada môže formálne uskutočniť svoje prvé čítanie iba na základe pozície Parlamentu. Rada môže: 1) prijať pozíciu EP, čím sa legislatívny akt považuje za schválený; alebo 2) prijať zmeny k pozícii Parlamentu, čím Rada vydá svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní, ktorá je zaslaná Parlamentu na druhé čítanie.
  1. Návrh Komisie je zaslaný Rade súčasne s jeho zaslaním Európskemu parlamentu.
  2. Prípravné práce v Rade tak prebiehajú súbežne s Európskym parlamentom, ale Rada môže prijať svoju pozíciu až po konaní Parlamentu.
  3. Inštitúcie sú nabádané k výmene informácií o postupe a harmonograme rokovaní v rámci riadneho legislatívneho postupu.
  4. Ako v prípade Parlamentu, nie je na prvé čítanie Rady stanovená lehota.
  5. Rozhodnutia Rady sú pripravované v rámci osobitných pracovných skupín tvorených zástupcami členských štátov, ktorým predsedá zástupca krajiny vykonávajúcej šesťmesačné rotačné predsedníctvo, ktorému pomáha sekretariát Rady. Pracovné skupiny predkladajú správu Výboru stálych predstaviteľov (Coreper, časť I alebo II), ktorý pripravuje každé rozhodnutie Rady na úrovni ministrov.
  6. Pred vydaním pozície v prvom čítaní môže Rada prijať dva medzikroky:
    1. Rada môže dosiahnuť principiálnu dohodu – bežne označovanú ako všeobecný postup – predtým, ako Európsky parlament predloží svoju pozíciu. Je to zriedkavé a stáva sa to predovšetkým v prípadoch, keď je vyvíjaný silný tlak na dosiahnutie dohody v prvom čítaní.
    2. Častejšie Rada dosiahne „politickú dohodu“, v ktorej stanoví hrubé črty svojej navrhovanej pozície v prvom čítaní. Podrobnosti tejto dohody potom dopracuje pracovná skupina, overia ich právnici lingvisti (právni experti pre každý jazyk, ktorý dohliadajú nad právnou a jazykovou správnosťou textov) a na nasledujúcej schôdzi je dohoda formálne schválená ako pozícia Rady v prvom čítaní.
    V oboch prípadoch Rada dopracuje svoju pozíciu až po doručení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu z prvého čítania a výsledného zmeneného a doplneného návrhu Komisie.
  7. Pozícia v prvom čítaní môže byť schválená bez rozpravy, ak je dohoda dosiahnutá v prípravnej fáze (bod „A“ programu), alebo s rozpravou (bod „B“) alebo vo výnimočných prípadoch písomným postupom. V oboch prvých prípadoch sú rokovania verejné.
  8. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem tém týkajúcich sa daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, obrany a operačnej policajnej spolupráce, pri ktorých sa požaduje jednomyseľnosť.
  9. V prvom čítaní Rady môžu nastať štyri možné scenáre:
    1. Ak parlament neschválil žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a Rada nemá v úmysle zmeniť návrh Komisie, môže schváliť akt kvalifikovanou väčšinou. Akt je tak schválený.
    2. Ak Parlament predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, schválenie aktu záleží od toho, či Rada schváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy kvalifikovanou väčšinou, ak ich Komisia začlenila do svojho zmeneného a doplneného návrhu, alebo jednomyseľne, ak tak Komisia neučinila. Ak Rada schváli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, akt je schválený.
    Po schválení je akt postúpený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.
    1. Hoci to nie je výslovne stanovené v zmluve, všeobecne sa akceptuje, že Rada môže kvalifikovanou väčšinou zamietnuť návrh Komisie ako celok.

      Komisia sa hocikedy počas prvého čítania môže rozhodnúť stiahnuť alebo pozmeniť svoj návrh.
    2. Ak Rada neschváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu alebo má v úmysle predložiť vlastné zmeny, prijme pozíciu v prvom čítaní.
  10. Text pozície z prvého čítania je zaslaný Parlamentu spolu s odôvodneným stanoviskom a všetkými stanoviskami Rady a/alebo Komisie k zápisnici Rady. Komisia o svojej pozícii informuje Parlament.
  11. Parlament je o pozícii Rady z prvého čítania spravidla informovaný na plenárnej schôdzi, ktorá nasleduje po formálnom schválení pozície. Lehoty stanovené v zmluve pre ďalšie fázy postupu sa začínajú potom, ako Parlament oznámi doručenie pozície Rady z prvého čítania v pléne (deň po ohlásení, čo je spravidla vo štvrtok).
  12. S cieľom uľahčiť (skorú) dohodu v druhom čítaní (známu aj ako „prerokovaná pozícia z prvého čítania“) sa vždy, keď je to možné, nadväzujú neformálne kontakty v období medzi dosiahnutím politickej dohody a formálnym oznámením pozícii Rady z prvého čítania.

Poznámka: Ak je zámerom spoluzákonodarcov dosiahnutie dohody v prvom čítaní, často organizujú neformálne schôdze, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia Parlamentu (spravodajca a prípadne tieňoví spravodajcovia), Rady (predseda pracovnej skupiny a/alebo Coreperu) a Komisie (oddelenie zodpovedné za tému a generálny sekretariát Komisie), tzv. „trialógy“.

Cieľom je zabezpečiť, aby boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu schválené v pléne prijateľné pre Radu. Komisia často zohráva sprostredkujúcu a redakčnú úlohu, pokiaľ ide o tieto kompromisné znenia.

Návrat na úvodnú stránku     

#4 Druhé čítanie Parlamentu 

Celý text 
Európsky parlament má tri mesiace (s možným predĺžením na štyri mesiace) na preskúmanie pozície Rady. Pozícia Rady sa najprv postúpi gestorskému výboru, ktorý pripraví odporúčanie Parlamentu do druhého čítania. Plénum hlasuje o odporúčaní vrátane prípadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých počet je však obmedzený. Sú štyri možné výsledky druhého čítania: Parlament schváli pozíciu Rady a akt je prijatý; Parlament nestihne prijať rozhodnutie v stanovenej lehote, čím sa akt považuje za prijatý v znení zmien a doplnení z prvého čítania Rady; Parlament zamietne pozíciu Rady z prvého čítania, čím akt nie je prijatý a postup sa končí; Parlament predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania a postúpi svoju pozíciu Rade na druhé čítanie.
  1. Ak Rada nesúhlasí s pozíciou Parlamentu z prvého čítania, schváli pozíciu Rady v prvom čítaní, ktorú zašle Parlamentu. Parlament tiež dostane oznámenie Komisie, v ktorom sa vysvetľuje jej stanovisko k pozícii Rady, a prečo ho podporuje alebo je proti nemu.
  2. Parlament dostane tieto dokumenty:
    • pozíciu Rady z prvého čítania
    • všetky vyhlásenia zo zápisnice Rady pri schvaľovaní pozície
    • dôvody, ktoré Radu viedli k schváleniu jej pozície
    • stanovisko Komisie
  3. Po doručení a overení dokumentov predseda Parlamentu prednesie v pléne oznámenie, v ktorom potvrdí doručenie pozície Rady z prvého čítania a oznámenie Komisie o nej. Dokumenty sú automaticky postúpené gestorskému výboru, ktorý je rovnaký, ako v prvom čítaní. Dokumenty sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch.
  4. Na rozdiel od prvého čítania podlieha druhé čítanie prísnym lehotám. Parlament musí konať do troch mesiacov (ktoré na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady môžu byť predĺžené na štyri). Zatiaľ čo pre Parlament lehota začína dňom oznámeniaoznámenia pozície Rady z prvého čítania v pléne, pre Radu harmonogram začína dátumom doručenia pozície Rady z prvého čítania, v zásade v pondelok plenárneho týždňa.
  5. Druhé čítanie vo výbore je vo všeobecnosti podobné ako postup prvého čítania, ale textom, ku ktorému sa predkladajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nie je návrh Komisie, ale pozícia Rady z prvého čítania. Správu pripravuje iba gestorský výbor, ostatné výbory stanoviská nepredkladajú.
  6. Na prvú schôdzu gestorského výboru môže byť prizvaná Rada, aby predstavila svoju pozíciu.
  7. Spravodajca (zvyčajne ten istý poslanec EP, ktorý vypracúval správu v prvom čítaní) vypracuje návrh „odporúčania“, t. j. správu v druhom čítaní.
  8. Návrh odporúčania obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhnuté spravodajcom. Predkladať ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu iba riadni alebo zastupujúci poslanci gestorského výboru.
  9. Pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní vo výbore a v pléne sú stanovené obmedzenia. Sú prípustné iba ak ich cieľom je:
    1. úplne obnoviť pozíciu Parlamentu z prvého čítania
    2. dosiahnuť kompromis medzi Parlamentom a Radou
    3. zmeniť alebo doplniť text Rady, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom návrhu Komisie alebo sa od neho obsahovo odlišuje
    4. zohľadniť nový skutkový alebo právny stav, ktorý nastal od prvého čítania.
  10. Predseda gestorského výboru rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
  11. Ak sa od prvého čítania konali voľby do EP, predseda Parlamentu môže rozhodnúť, že sa obmedzenia nebudú uplatňovať.
  12. Pred hlasovaním výbor môže požiadať predsedu Parlamentu a spravodajcu, aby sa rokovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vo výbore za prítomnosti zástupcu Rady a zodpovedného komisára. Po rozprave spravodajca môže predložiť kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
  13. Výbor rozhoduje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a odporúčaní pre druhé čítanie jednoduchou väčšinou .
  14. Po hlasovaní vo výbore sa odporúčanie postúpi do pléna.
  15. V odporúčaní sa navrhuje schválenie, zmena a doplnenie alebo zamietnutie pozície Rady z prvého čítania a zahŕňa stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia.
  16. Pozícia Rady a odporúčanie výboru do druhého čítania sú automaticky zahrnuté do návrhu programu plenárnej schôdze na stredu pred termínom pre druhé čítanie Parlamentu, ale môžu sa dostať aj na program skoršej plenárnej schôdze.
  17. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu v pléne predkladať gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 jednotlivých poslancov.
  18. Na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v pléne sa vzťahujú rovnaké obmedzenia ako vo fáze výborov. O prípustnosti pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch predložených v pléne rozhoduje predseda Parlamentu. Rozhodnutie predsedu je konečné.
  19. Pred hlasovaním o akýchkoľvek pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch môže predseda Parlamentu požiadať Komisiu, aby naznačila, či by ich prijala.
  20. V takýchto prípadoch zodpovedný komisár vysvetlí stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom počas plenárnej rozpravy pred hlasovaním. Ako v prvom čítaní, stanovisko Komisie pripravuje skupina pre medziinštitucionálne vzťahy a neskôr ho ratifikujú komisári.
  21. Tiež je možné vyzvať Radu, aby uviedla pripomienky.
  22. Možnými výsledkami druhého čítania sú:
    1. zamietnutie pozície Rady z prvého čítania
    2. žiadne hlasovanie Parlamentu v rámci lehoty
    3. schválenie pozície Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (skorá dohoda v druhom čítaní)
    4. Parlament navrhne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania
  23. Navrhnút zamietnutie pozície Rady z prvého čítania môže gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 40 poslancov. Návrh musí byť schválený väčšinou poslancov Európskeho parlamentu, t. j. absolútnou väčšinou. O každom takomto návrhu sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
  24. Zamietnutím pozície Rady z prvého čítania sa končí legislatívny postup: tento postup sa môže opäť začať iba predložením nového návrhu Komisie. Do záveru roka 2012 sa to stalo iba raz – v júli 2005 v súvislosti so smernicou o softvérových patentoch (smernica o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačom). Pozícia Rady bola zamietnutá drvivou väčšinou poslancov Európskeho parlamentu (648 ku 14, 18 poslancov sa zdržalo hlasovania), čím bol návrh zmietnutý zo stola. Tento prípad vyvolal otázku, či Komisia môže stiahnuť návrh, ktorý prešiel prvým čítaním. Zatiaľ čo Komisia trvá na svojom práve stiahnuť návrh v ktorejkoľvek fáze, Parlament a Rada argumentujú, že potom, ako Rada schváli svoju pozíciu v prvom čítaní, základom pre zostávajúcu časť postupu je tento text, a nie návrh Komisie. V dôsledku toho Komisia nemôže stiahnuť text, ktorého už nie je „autorom“.
  25. Ak Parlament neprijme rozhodnutie do stanovenej lehoty, akt sa považuje za schválený v súlade s pozíciou Rady z prvého cítania.
  26. Ak Parlament schváli pozíciu Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, požaduje sa jednoduchá väčšina hlasujúcich poslancov.
  27. Po schválení je legislatívny akt postúpený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.
  28. Napokon Parlament môže navrhnúť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania. Musia spĺňať kritériá pre druhé čítanie a každý z nich musí byť schválený absolútnou väčšinou všetkých poslancov Parlamentu.
  29. Výsledok hlasovania je oznámený Rade a Komisii.
  30. V zmluve sa osobitne požaduje, aby Komisia doručila písomné stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu, a tým sa určuje druh hlasovania potrebný v Rade: ak má napríklad Rada v úmysle schváliť pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu, ku ktorému Komisia vydala záporné stanovisko, musí rozhodnúť jednomyseľne.
Návrat na úvodnú stránku     

#5 Druhé čítanie Rady 

Celý text 
Rada má tri mesiace na preskúmanie pozície Parlamentu z druhého čítania (je možné predĺženie na štyri mesiace). Je informovaná aj o pozícii Európskej komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania. Rada buď 1) prijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, čím sa legislatívny akt považuje za schválený, alebo neprijme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V druhom prípade predseda Rady po dohode s predsedom Parlamentu zvolá schôdzu zmierovacieho výboru.
  1. Po oficiálnom doručení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z druhého čítania vo všetkých úradných jazykoch začína plynúť čas pre Radu na druhé čítanie.
  2. Rada má odteraz tri mesiace (alebo v niektorých prípadoch štyri) na to, aby konala.
  3. Rada môže schváliť alebo zamietnuť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu. Pred rozhodnutím jej Komisia doručí svoje stanovisko k nim.
  4. Postup je podobný ako pri príprave pozície Rady v prvom čítaní: príslušná pracovná skupina pripraví pozíciu, ktorá je postúpená výboru Coreper a schválená Radou.
  5. V záujme úspešného ukončenia rokovaní Parlament a Rada začínajú rokovania druhého čítania, keď je návrh v Parlamente, najmä v prípadoch, keď sa zdá byť možné dosiahnutie dohody v druhom čítaní.
  6. Tieto neformálne kontakty môžu mať formu dvojstranných rokovaní medzi zástupcami Parlamentu a predsedníctva Rady alebo, čo je častejšie, neformálnych trojstranných schôdzí za účasti Komisie. Z dôvodu ad-hoc povahy týchto kontaktov nie je písomne stanovený štandardný formát zastúpenia, ale vo všeobecnosti sa zúčastňuje spravodajca Parlamentu (prípadne v sprievode tieňových spravodajcov z ostatných politických skupín) a predseda príslušnej pracovnej skupiny Rady za asistencie administratívy Rady. Komisia je zvyčajne zastúpená úradníkmi zodpovednými za daný spis, ktorým asistujú generálny sekretariát a Právny servis Komisie.
  7. Účelom týchto kontaktov je dosiahnuť dohodu o balíku pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijateľných pre Radu i Parlament. Stanovisko Komisie je tiež dôležité, pretože určuje druh hlasovania Rady potrebný pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu.
  8. Ak sú rokovania úspešné, predseda výboru Coreper zašle list predsedovi gestorského výboru Parlamentu, v ktorom sa Rada zaväzuje schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, ak sú v súlade s kompromisom, na ktorom sa spoločne dohodli Rada a Parlament.
  9. Kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú potom predložené buď vo výbore alebo častejšie až pred plenárnou schôdzou. Vo všeobecnosti ich spolupodpisujú v mene svojich skupín spravodajca a všetci tieňoví spravodajcovia, ktorí sa zúčastnili na dohode, aby sa v čo najväčšej miere zaručilo dosiahnutie potrebnej väčšiny. Dotknuté politické skupiny v Parlamente koordinujú svoje hlasovanie v prospech pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prerokovaných s Radou.
  10. Počet hlasov potrebných v druhom čítaní Rady závisí od stanoviska Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ku ktorým Komisia vydá kladné stanovisko, môžu byť v Rade schválené kvalifikovanou väčšinou. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ku ktorým Komisia vydá záporné stanovisko, si na schválenie v Rade vyžadujú jednomyseľnosť.
  11. Ak Rada schváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania, legislatívny akt sa považuje za schválený. Legislatívny akt je podpísaný predsedom a generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.
  12. Ak Rada neschváli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, predseda Rady po dohode s predsedom Európskeho parlamentu do šiestich týždňov (s možnosťou predĺženia o dva týždne) od zamietnutia Radou zvolá schôdzu zmierovacieho výboru.
Návrat na úvodnú stránku     

#6 Zmierovací postup 

Celý text 
Do šiestich (s možnosťou predĺženia na osem) týždňov potom, ako Rada zamietne pozíciu Parlamentu z druhého čítania, predsedovia Rady a Európskeho parlamentu zvolajú zmierovací výbor s rovnakým počtom poslancov EP a zástupcov Rady. Zmierovací výbor má šesť (s možnosťou predĺženia na osem) týždňov na rozhodnutie o spoločnom texte založenom na pozíciách Parlamentu a Rady z druhého čítania. Ak zmierovací výbor 1) neschváli spoločný text, navrhovaný legislatívny akt sa stáva bezpredmetný a postup sa končí. Ak zmierovací výbor 2) schváli spoločný text, tento sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade do tretieho čítania.
  1. Ak Rada neschváli v druhom čítaní všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, je zvolaný zmierovací výbor.
  2. V rámci zmierovacieho výboru dva spoluzákonodarné orgány – Európsky parlament a Rada – rokujú priamo s cieľom dosiahnuť dohodu vo forme spoločného textu.
  3. Zmierovací výbor musí byť zvolaný do šiestich týždňov (alebo ôsmych, ak bolo dohodnuté predĺženie lehoty) potom, ako Rada ukončí druhé čítanie a oficiálne oznámi Parlamentu, že nebude akceptovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania.
  4. O každom legislatívnom návrhu, ktorý si vyžaduje zmierovací postup, sa rokuje oddelene v rámci osobitného zmierovacieho výboru.
  5. Zmierovací výbor zvoláva predseda Rady po dohode s predsedom Parlamentu. Považuje sa za zvolaný, keď sa koná jeho prvá schôdza.
  6. Odo dňa prvej schôdze má zmierovací výbor šesť týždňov (s možnosťou maximálneho predĺženia o dva týždne na podnet Parlamentu alebo Rady a po vzájomnej dohode medzi nimi) na prerokovanie a schválenie spoločného textu.
  7. Predtým, ako výbor oficiálne začne svoju činnosť, sa konajú prípravné trialógy a zasadnutia o technických otázkach, keď je zrejmé, že Rada nebude môcť prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania. Schôdze zmierovacieho výboru môžu byť tiež prerušené rokovaniami v rámci trialógu.
  8. Na trialógoch a zasadnutiach o technických otázkach sa schádzajú malé tímy vyjednávačov z Parlamentu, Rady a Komisie, z ktorých každý podáva správy svojej delegácii v zmierovacom výbore.
  9. V rámci trialógu zastupuje Parlament predseda delegácie v zmierovacom výbore, predseda gestorského parlamentného výboru a spravodajca, ktorým pomáhajú členovia sekretariátu Parlamentu pre zmierovací postup a v prípade potreby aj člen Právnej služby.
  10. Radu zastupuje zástupca alebo stály zástupca (predseda Coreperu I alebo II v uvedenom poradí) z členského štátu vykonávajúceho funkciu predsedníctva, ktorému poskytujú pomoc členovia sekretariátu Rady vrátane jej právneho servisu.
  11. Európsku komisiu zastupuje generálny riaditeľ oddelenia, ktoré má na starosti daný spis. Poskytujú mu pomoc odborníci, Právny servis a administratíva Komisie.
  12. Na neformálnych trialógoch o technických otázkach sa spravidla zúčastňujú experti a štátni úradníci z troch inštitúcií.
  13. Rokovania v rámci trialógu sa vedú na základe pracovného dokumentu so štyrmi stĺpcami, v ktorom sa uvádzajú pozície Parlamentu a Rady:
    1. pozícia Rady z prvého čítania
    2. pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania
    3. pozícia Rady k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu (prijatie, zamietnutie alebo možné kompromisné znenie)
    4. pozícia delegácie Parlamentu k návrhom Rady.
  14. V priebehu rokovaní sa obe delegácie snažia o dosiahnutie kompromisov v otázke pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, v ktorých prípade existujú významné rozdiely. Na tento účel môžu byť malé pracovné skupiny na politickej či technickej úrovni požiadané o vykonanie dodatočných podrobných úprav znenia.
  15. Príslušné rokujúce strany predkladajú výsledky každého trialógu delegáciám Parlamentu a Rady na schválenie: v prípade potreby sa zorganizujú ďalšie trialógy alebo neformálne stretnutia.
  16. Zmierovací výbor pozostáva z dvoch rovnako veľkých delegácií: z delegácie Európskeho parlamentu a z delegácie Rady.
    1. Delegácia Rady pozostáva z jedného zástupcu z každého členského štátu (ministri alebo častejšie členovia Výboru stálych predstaviteľov vlád členských štátov Coreper). Delegácii Rady predsedá minister predsedajúci Rade, ktorá je poverená spisom. Uznáša sa kvalifikovanou väčšinou (s výnimkou spisov, v ktorých prípade zmluva požaduje jednomyseľnosť).
    2. Delegácia Parlamentu pozostáva z rovnakého počtu poslancov Parlamentu – 28 – a z 28 náhradníkov (ktorí môžu hlasovať iba vtedy, ak nie je prítomný člen ich politickej skupiny). Traja podpredsedovia Európskeho parlamentu sú stálymi členmi zmierovacieho výboru a striedajú sa vo funkcii spolupredsedu. Ďalších 25 poslancov v delegácii menujú politické skupiny v pomernom zastúpení k veľkosti jednotlivých skupín v Parlamente. Väčšina z nich je obvykle vybraná z parlamentného výboru zodpovedného za spis. Vo väčšine prípadov sa delegácia pri svojej činnosti snaží dosiahnuť konsenzus. Pri hlasovaní delegácia prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov všetkých svojich členov (t. j. v súčasnosti 15 hlasov). Viac informácií o parlamentnej delegácii v zmierovacom výbore možno nájsť nižšie.
    3. Komisia, ktorú v zásade zastupuje komisár zodpovedný za spis, sa takisto podieľa na konaní zmierovacieho výboru s cieľom uviesť do súladu pozície Európskeho parlamentu a Rady.
  17. Rovnako ako v prípade trialógov je hlavným pracovným nástrojom spoločný pracovný dokument so štyrmi stĺpcami (pozri bod 13), preložený do všetkých úradných jazykov. Výbor má k dispozícii aj návrh Komisie a jej stanovisko k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania.
  18. Zmierovaciemu výboru predsedá spoločne podpredseda Parlamentu a minister členského štátu, ktorý vykonáva funkciu predsedníctva. Zasadá striedavo v priestoroch Parlamentu a Rady, väčšinou v Bruseli.
  19. Väčšina zasadnutí zmierovacieho výboru začína trialógom, v rámci ktorého dva zákonodarné orgány objasňujú svoje postoje, a to na základe mandátov svojich príslušných inštitúcií. Komisia pôsobí ako sprostredkovateľ.
  20. Inštitúcia, ktorá usporadúva prvú schôdzu zmierovacieho výboru, je zodpovedná za úpravu spoločného textu a sprievodný list, a po konečnom prijatí legislatívneho aktu Európskym parlamentom a Radou, za podpísanie aktu predsedami oboch inštitúcií a jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.
  21. Ak delegácie Parlamentu a Rady nedosiahnu dohodu v zmierovacom výbore, celý návrh sa stáva bezpredmetný. Nový postup možno začať len na základe nového návrhu Komisie.Do januára 2015 sa vyskytli len štyri prípady, keď sa v zmierovacom výbore nedosiahla dohoda o spoločnom texte (išlo o hlasové volania, výbor pre cenné papiere, smernicu o pracovnom čase a nariadenie o nových potravinách).
  22. Ak delegácie Parlamentu a Rady dosiahnu kompromis, zmierovací výbor musí schváliť spoločný text. Delegácia Rady ho schváli kvalifikovanou väčšinou (alebo jednomyseľnosťou v prípadoch stanovených v zmluve), zatiaľ čo delegácia Parlamentu hlasuje jednoduchou väčšinou všetkých svojich členov.
  23. Hneď, ako sa v zmierovacom výbore dosiahne dohoda o spoločnom texte (alebo neskôr výmenou listov medzi spolupredsedami výboru), generálny sekretariát inštitúcie, v ktorej sa konala prvá schôdza, pripraví návrh legislatívneho textu, a to vo všeobecnosti v jazyku, ktorý bol používaný počas rokovaní. Dočasná verzia je zverejnená čo najskôr po skončení rokovaní na webovej stránke Parlamentu: http://www.europarl.europa.eu/code/default_en.htm.
  24. Po právno-lingvistickej revízii je dokument k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ.
  25. Spolupredsedovia zmierovacieho výboru zašlú spoločný text spolu so sprievodným listom predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady. K tomuto listu sú priložené všetky vyhlásenia inštitúcií. List je tiež zaslaný pre informáciu zástupcovi Komisie, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach v zmierovacom výbore.
  26. Dohodu dosiahnutú v zmierovacom výbore musí potvrdiť celý Parlament aj Rada. Obe inštitúcie hlasujú o spoločnom texte v jeho aktuálnom znení samostatne a bez akejkoľvek možnosti ďalších zmien a doplnení.
Delegácia Parlamentu v zmierovacom postupe
  1. Parlament je v zmierovacom postupe zastúpený delegáciou tvorenou počtom poslancov, ktorý je zhodný s počtom členov Rady. Delegácia je vymenúvaná samostatne pre každý zmierovací postup. Jej úlohou je zastupovať celý Parlament pri rokovaniach s Radou.
  2. Na začiatku každého volebného obdobia alebo v prípade zásadných zmien v celkovom politickom zložení Európskeho parlamentu počas volebného obdobia Konferencia predsedov určí politické zloženie delegácií v zmierovacom výbore v súlade so zodpovedajúcou silou politických skupín.
  3. Na základe súčasného politického zloženia Parlamentu po voľbách v máji 2014 delegácie Parlamentu v zmierovacom výbore pozostávajú z týchto skupín v uvedenom počte členov:
    • EĽS: 9 členov
    • S&D: 8 členov
    • ECR: 3 členovia
    • ALDE: 2 členovia
    • GUE/NGL: 1 členovia
    • Zelení: 2 členovia
    • ESPD: 2 členovia
  4. Traja podpredsedovia s osobitnou zodpovednosťou za zmierovací postup sú zahrnutí v každej delegácii do kvóty členov z každej politickej skupiny. Každej delegácii predsedá jeden z týchto troch podpredsedov: rozhodujú spoločne o tom, kto bude zodpovedný za jednotlivé zmierovacie postupy, a teda kto bude predsedať jednotlivým delegáciám. Spravodajca (spravodajcovia) a predseda gestorského parlamentného výboru sú tiež ex officio členovia delegácie, ktorá je súčasťou kvóty ich politickej skupiny.
  5. Zostávajúcich členov delegácie vymenúva každá politická skupina pre konkrétny zmierovací postup. Väčšina z nich je z gestorského výboru alebo výborov poskytujúcich stanovisko. Ak sa uplatňuje postup pridružených výborov, delegácia Parlamentu musí zahŕňať spravodajcu každého pridruženého výboru. Politické skupiny musia tiež vymenovať rovnaký počet náhradných členov, ktorí sa môžu aktívne zúčastňovať na rokovaniach delegácie, ale hlasovať môžu iba v prípade, že nahrádzajú riadneho člena.

Organizácia delegácie

  1. Delegácia Parlamentu zvolá ustanovujúcu schôdzu, na ktorej sa udelí mandát rokovaciemu tímu – spravidla podpredsedovi delegácie, predsedovi gestorského výboru a spravodajcovi (spravodajcom), aby sa mohli začať schôdze trialógu.
  2. Na tejto schôdzi a na všetkých nasledujúcich schôdzach delegácie Parlamentu sa zúčastňuje Komisia. Od jej zástupcov sa očakáva predkladanie a vysvetľovanie stanoviska Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania a možno aj poskytovanie informácií o prebiehajúcom vývoji v Rade, ktorý im je známy.
  3. Členovia delegácie na nadväzujúcich schôdzach nepretržite sledujú priebeh zmierovacieho postupu.
  4. Hlavným cieľom schôdzí delegácie je aktualizovať mandát rokovacieho tímu a prerokúvať prípadné kompromisné texty. Dohoda o určitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch alebo kompromisných návrhoch sa dosiahne len na základe celkovej dohody. Ak zostávajú nevyriešené otázky, delegácia dá pokyny rokovaciemu tímu, ako má viesť rokovania s Radou. Delegácia Parlamentu tiež skúma procedurálne otázky napríklad o tom, či by sa mal zorganizovať ďalší trialóg, alebo či sa môže zvolať zmierovací výbor, a ak áno, kedy.
  5. Na konci konania delegácia formálne schváli alebo zamietne dohodu dosiahnutú v zmierovacom postupe. Cieľom delegácie je konať na základe konsenzu. Ak je však potrebné hlasovanie, schválenie si vyžaduje podporu absolútnej väčšiny členov (aspoň 15 z možných 28).
  6. Delegácii pomáhajú špecializované oddelenia administratívy Parlamentu, sekretariát pre zmierovací postup a spolurozhodovanie a osobitné oddelenia: napr. právna služba, právnici lingvisti a tlačové oddelenie.
Návrat na úvodnú stránku     

#7Tretie čítanie Európskeho parlamentu a Rady 

Celý text 
Spoločný text je zaslaný súčasne Parlamentu i Rade na schválenie. Nie je stanovené konkrétne poradie, v ktorom spoluzákonodarcovia musia rozhodnúť. Majú šesť (alebo po spoločnej dohode osem) týždňov na rozhodnutie a nemôžu meniť text. V Parlamente hlasovaniu o spoločnom texte predchádza rozprava v pléne. Ak Parlament a Rada schvália spoločný text, legislatívny návrh je schválený. Ak jeden z nich text zamietne alebo neodpovie v stanovenej lehote, právny predpis sa stáva bezpredmetný a postup sa končí. Znova ho možno začať len prostredníctvom nového návrhu Komisie.
  1. Ak je v zmierovacom postupe schválený spoločný text, musí ho v úplnosti schváliť Európsky parlament a Rada v tretích čítaniach. Obe inštitúcie hlasujú oddelene o spoločnom texte, nie je možnosť ďalších zmien.
  2. Po úspešnom uzatvorení zmierovacieho postupu sa pripraví návrh spoločného textu, a to na základe spoločného pracovného dokumentu a všetkých úprav dohodnutých v zmierovacom postupe. Najskôr sa vypracuje v jednom jazyku a následne sa preloží do ostatných úradných jazykov. Pôvodná jazyková verzia návrhu spoločného textu sa zašle členom delegácie.
  3. Konečná verzia spoločného textu, ktorá prešla právno-lingvistickou kontrolou v Parlamente i v Rade, je spolupredsedami zmierovacieho výboru formálne postúpená predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady. K tomuto listu sú priložené všetky vyhlásenia inštitúcií.
  4. Tretie čítanie prebehne do 6 týždňov od dátumu odoslania tohto listu. Lehota môže by predĺžená najviac o 2 týždne na iniciatívu Parlamentu alebo Rady a na základe spoločnej dohody medzi nimi.

Parlament

  1. Počas tejto 6-týždňovej (prípadne predĺženej 8-týždňovej) lehoty poslanci delegácie Európskeho parlamentu dostanú konečnú verziu spoločného textu v príslušných jazykoch spolu so správou, v ktorej sa ozrejmia rôzne fázy a výsledky zmierovacieho postupu vrátane záznamov o hlasovaní delegácie o výsledkoch zmierovacieho postupu. Konečná verzia spoločného textu, správa vypracovaná spravodajcom a predsedom delegácie, sprievodný list a všetky vyhlásenia inštitúcií sú zaslané plenárnym oddeleniam Parlamentu. V tomto momente sú na webovej stránke Parlamentu zverejnené rôzne jazykové verzie dohody.
  2. Hlasovaniu o spoločnom texte predchádza rozprava v pléne o výsledku rokovaní a dohode dosiahnutej (alebo nedosiahnutej) s Radou. Táto rozprava sa spravidla začína vyhláseniami podpredsedu, ktorý predsedá delegácii, a spravodajcu. Plénum potom hlasuje o spoločnom texte. Schválenie si vyžaduje jednoduchú väčšinu odovzdaných hlasov, v opačnom prípade je spoločný text zamietnutý.

Rada

  1. Spoločný text musí tiež schváliť Rada, ktorá vo všeobecnosti uprednostňuje hlasovanie po treťom čítaní v Parlamente. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou .
  2. V praxi nie je schválenie spoločného textu v Rade problémom vzhľadom na to, že delegáciu Rady v zmierovacom výbore tvorí jeden zástupca za každý členský štát. Rada doposiaľ nikdy nezamietla dohodu dosiahnutú v zmierovacom postupe.
  3. Ak niektorá z inštitúcií neschváli spoločný text, legislatívny postup sa končí a znova ho možno otvoriť len prostredníctvom nového návrhu Komisie.
  4. Ak text schváli Parlament i Rada, je predložený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu a Rady a následne sa zverejní v úradnom vestníku.
 
Návrat na úvodnú stránku      
Tento článok vo formáte PDF 

Zmluva 

ZMLUVA O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE (KONSOLIDOVANÉ ZNENIE) : Článok 294 (pôvodný článok 251 ZES)

  1. Ak zmluvy pri prijímaní aktu odkazujú na riadny legislatívny postup, uplatňuje sa nasledujúci postup.
  2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh.

Prvé čítanie

  1. Európsky parlament prijme svoju pozíciu v prvom čítaní a predloží ju Rade.
  2. Ak Rada schváli pozíciu Európskeho parlamentu, dotknutý akt sa prijme v znení, ktoré zodpovedá pozícii Európskeho parlamentu.
  3. Ak Rada neschváli pozíciu Európskeho parlamentu, prijme svoju pozíciu v prvom čítaní a predloží ju Európskemu parlamentu.
  4. Rada v plnom rozsahu informuje Európsky parlament o dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu pozície v prvom čítaní. Komisia v plnom rozsahu informuje o svojej pozícii Európsky parlament.

Druhé čítanie

  1. Ak do troch mesiacov od tohto oznámenia Európsky parlament:
    1. schváli pozíciu Rady v prvom čítaní alebo neprijme rozhodnutie, dotknutý právny akt sa považuje za prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Rady;
    2. odmietne väčšinou svojich členov pozíciu Rady v prvom čítaní, navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý;
    3. navrhne väčšinou svojich členov zmeny a doplnenia pozície Rady v prvom čítaní, takto zmenené a doplnené znenie sa predloží Rade a Komisii; Komisia k týmto zmenám a doplneniam vydá stanovisko.
  2. Ak do troch mesiacov od doručenia zmien a doplnení Európskeho parlamentu Rada kvalifikovanou väčšinou:
    1. schváli všetky tieto zmeny a doplnenia, dotknutý právny akt sa považuje za prijatý;
    2. neschváli všetky zmeny a doplnenia, predseda Rady po dohode s predsedom Európskeho parlamentu zvolá do šiestich týždňov zasadnutie Zmierovacieho výboru.
  3. Rada sa uznáša jednomyseľne o zmenách a doplneniach, ku ktorým Komisia zaujala zamietavé stanovisko.

Zmierovací postup

  1. Úlohou Zmierovacieho výboru, ktorý sa skladá z členov Rady alebo ich zástupcov a rovnakého počtu členov zastupujúcich Európsky parlament, je dosiahnuť do šiestich týždňov od jeho zvolania kvalifikovanou väčšinou členov Rady alebo ich zástupcov a väčšinou členov zastupujúcich Európsky parlament dohodu o spoločnom návrhu na základe pozícií Európskeho parlamentu a Rady v druhom čítaní.
  2. Na rokovaniach Zmierovacieho výboru sa zúčastňuje Komisia, ktorá vyvinie akékoľvek užitočné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.
  3. Ak do šiestich týždňov od svojho zvolania Zmierovací výbor neschváli spoločný návrh, navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý.

Tretie čítanie

  1. Ak v tejto lehote Zmierovací výbor schváli spoločný návrh, Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou odovzdaných hlasov, a Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, majú od schválenia lehotu šiestich týždňov na prijatie dotknutého právneho aktu v súlade so spoločným návrhom. Ak tak neurobia, navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý.
  2. Lehoty troch mesiacov a šiestich týždňov uvedené v tomto článku môžu byť predĺžené najviac o jeden mesiac, respektíve o dva týždne, a to na základe iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady.

Osobitné ustanovenia

  1. Keď je v prípadoch ustanovených v zmluvách legislatívny akt v rámci riadneho legislatívneho postupu predložený na základe iniciatívy skupiny členských štátov, na základe odporúčania Európskej centrálnej banky alebo na žiadosť Súdneho dvora, odsek 2, odsek 6 druhá veta a odsek 9 sa neuplatňujú.

V takýchto prípadoch Európsky parlament a Rada predložia Komisii navrhovaný právny akt spolu so svojimi pozíciami v prvom a druhom čítaní. Európsky parlament alebo Rada môžu počas celého postupu požiadať Komisiu o stanovisko, ktoré Komisia môže vydať aj z vlastnej iniciatívy. Ak to považuje za potrebné, môže sa Komisia v súlade s odsekom 11 zúčastňovať aj na práci Zmierovacieho výboru.


EN C 326/174 Úradný vestník Európskej únie 26.10.2012

 
Tento článok vo formáte PDF  Oblasti, kde sa uplatňuje riadny legislatívny postup (PDF) Príručka riadneho legislatívneho postupu, Rada, 2010  

Glosár 

absolútna väčšina (v Európskom parlamente) 

Absolútna väčšina je väčšina všetkých poslancov Európskeho parlamentu (vrátane tých, ktorí nie sú prítomní alebo nehlasujú). V súčasnej zostave so 751 poslancami EP je prah pre absolútnu väčšinu 376 hlasov.

Amsterdamská zmluva 

Amsterdamská zmluva nadobudla platnosť 1. mája 1999. Jej cieľom bolo reformovať inštitúcie EÚ v rámci prípravy na pristúpenie budúcich členských krajín. Touto zmluvou sa zmenili a doplnili, prečíslovali a skonsolidovali zmluvy EÚ a EHS a zvýšilo sa používanie postupu spolurozhodovania.

biela kniha 

Biele knihy Komisie sú dokumenty, ktoré obsahujú návrhy na opatrenia EÚ v určitej oblasti. V niektorých prípadoch nasledujú po zverejnení zelených kníh, ktorých cieľom bolo začať konzultačný proces na európskej úrovni. Keď Rada priaznivo prijme bielu knihu, môže to viesť v danej oblasti k akčnému programu Únie.

Európska centrálna banka 

Európska centrálna banka (ECB) riadi jednotnú menu EÚ – euro – a snaží sa zabezpečovať v EÚ cenovú stabilitu. Je zodpovedná za koncipovanie a vykonávanie hospodárskej a menovej politiky EÚ. Je to jedna zo siedmich inštitúcií EÚ.

Európska investičná banka 

Európska investičná banka (EIB) podporuje projekty v krajinách EÚ a investuje v budúcich členských a partnerských krajinách. Požičiava si peniaze skôr na kapitálových trhoch, než by ich čerpala z rozpočtu EÚ, a požičiava ich za výhodných podmienok na projekty v súlade s cieľmi politiky EÚ. Vlastní ju 28 krajín EÚ.

Európska komisia 

Európska komisia (EK) je výkonným orgánom EÚ a reprezentuje záujmy EÚ ako celku. Navrhuje nové právne predpisy EÚ a zabezpečuje ich správne uplatňovanie. Je to jedna zo siedmich inštitúcií EÚ.

Európska rada 

Európska rada združuje hlavy štátov alebo predsedov vlád členských štátov EÚ. Rozhoduje o politických prioritách širšieho významu a o dôležitých iniciatívach. Nemá zákonodarnú moc. Je to jedna zo siedmich inštitúcií EÚ.

Európsky dvor audítorov 

Európsky dvor audítorov robí audity financií EÚ. Jeho úlohou je zlepšiť finančné riadenie EÚ a podávať správu o využívaní verejných prostriedkov. Je to jedna zo siedmich inštitúcií EÚ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor 

Európsky hospodársky a sociálny výbor je poradným orgánom EÚ s 353 členmi, ktorí zastupujú občiansku spoločnosť, zamestnávateľov a pracovníkov. Treba s ním konzultovať pri prijímaní rozhodnutí EÚ v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky.

Európsky parlament 

Tvorí ho 751 priamo volených poslancov EP z 28 krajín. Európsky parlament (EP) zastupuje občanov EÚ. Pôsobí ako spoluzákonodarca s Radou pri prijímaní takmer všetkých právnych predpisov EÚ a kontroluje plnenie povinností ostatných inštitúcií EÚ. Je to jedna zo siedmich inštitúcií EÚ.

generálny tajomník Európskeho parlamentu 

Generálny tajomník je najvyššie postavený úradník Parlamentu, ktorý je zodpovedný za správu Parlamentu. Zaisťuje hladký priebeh parlamentnej činnosti pod vedením predsedu a Predsedníctva. S predsedom overuje a podpisuje všetky akty, ktoré prijali spoločne Parlament a Rada.

generálny tajomník Rady 

Riadi generálny sekretariát Rady, ktorý pomáha Rade a Európskej rade. Spolu s predsedom Rady podpisuje všetky akty, ktoré prijali spoločne Parlament a Rada.

iniciatívna správa 

Okrem legislatívnych správ môžu parlamentné výbory vypracovať „správy z vlastnej iniciatívy“ o otázkach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti. Tieto správy môžu byť prostriedkom na zvýšenie informovanosti o danej problematike.

jednoduchá väčšina (v Európskom parlamente) 

Návrh prijatý jednoduchou väčšinou je schválený, ak počet hlasov „áno“ je vyšší ako počet hlasov „nie“.

jednomyseľný súhlas (v Rade) 

Jednomyseľný súhlas si vyžaduje, aby sa všetky členské štáty na zasadnutí v rámci Rady dohodli na návrhu predtým, než môže byť prijatý. Od prijatia Lisabonskej zmluvy podlieha aj naďalej jednomyseľnému hlasovaniu iba obmedzené množstvo politík, ktoré sú považované za citlivé.

kolégium komisárov  

Kolégium tvorí 28 európskych komisárov.

komisár 

Európsku komisiu tvoria komisári, z ktorých každému predseda Komisie priradil zodpovednosť za konkrétnu oblasť politiky. V súčasnej dobe je 28 komisárov: jeden z každého členského štátu.

Konferencia predsedov  

Konferencia predsedov organizuje záležitosti a legislatívne plánovanie Parlamentu, rozhoduje o zodpovednostiach a členoch výborov a delegácií a je zodpovedná za vzťahy s ostatnými inštitúciami EÚ, národnými parlamentmi a krajinami mimo Európskej únie. Tvorí ju predseda EP a predsedovia politických skupín.

konferencia predsedov výborov 

Konferenciu predsedov parlamentných výborov tvoria predsedovia všetkých stálych a dočasných výborov. Jej úlohou je zlepšiť spoluprácu medzi výbormi EP.

kvalifikovaná väčšina v Rade 

Kvalifikovaná väčšina v Rade zodpovedá najmenej 55 % členov Rady (členských štátov), ktorí reprezentujú najmenej 16 krajín predstavujúcich najmenej 65 % obyvateľstva EÚ. Blokujúca menšina môže vzniknúť minimálne zo štyroch členov Rady.

Lisabonská zmluva 

Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Zahŕňa Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Lisabonská zmluva priznáva viac právomocí EP, zmenila hlasovacie postupy v Rade, zaviedla „iniciatívu občanov“, vytvorila inštitút stáleho predsedu Európskej rady, novú funkciu vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci, novú diplomatickú službu EÚ a objasnila, ktoré právomoci patria EÚ, ktoré členským štátom EÚ a ktoré sú spoločné.

Maastrichtská zmluva 

Maastrichtská zmluva alebo Zmluva o Európskej únii nadobudla platnosť 1. novembra 1993. Ustanovila Európsku úniu (EÚ bola predtým Európske spoločenstvá), zaviedla postup spolurozhodovania a spoluprácu medzi vládami členských štátov EÚ v oblasti obrany, spravodlivosti a vnútorných vecí. Pripravila cestu pre hospodársku a menovú úniu a zaviedla prvky politickej únie (občianstvo, spoločná politika v oblasti zahraničných a vnútorných vecí).

nariadenie 

„Nariadenie“ je priamo použiteľná forma práva EÚ, ktorá má právnu záväznosť vo všetkých členských štátoch. Národné vlády nemusia prijímať opatrenia na vykonávanie nariadení EÚ.

občianska iniciatíva 

Občianska iniciatíva umožňuje, aby 1 milión občanov aspoň z jednej štvrtiny členských štátov EÚ mohol požiadať Európsku komisiu, aby podala návrhy na nové zákony v oblastiach, v ktorých má právomoc.

oranžová karta 

Keď Komisia predstavuje nový legislatívny návrh, zasiela ho do národných parlamentov. Ak väčšina z týchto orgánov usúdi, že návrh právnych predpisov nie je v súlade so zásadou subsidiarity, Komisia musí návrh opätovne preskúmať. Ak Komisia návrh ponechá, musí zdôvodniť svoju pozíciu prostredníctvom odôvodneného stanoviska. Ak Rada a Parlament hlasujú proti návrhu v prvom čítaní, návrh sa stiahne.

parlamentné otázky 

Parlamentné otázky adresujú poslanci iným inštitúciám a orgánom EÚ. Príjemca musí dať odpoveď v stanovenej lehote. Parlamentné otázky sú priamou formou parlamentnej kontroly nad ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ.

petície adresované Európskemu parlamentu 

Každý občan EÚ, osoba s pobytom v EÚ alebo spoločnosť, organizácia či združenie so sídlom v EÚ môže predložiť Parlamentu petíciu o akejkoľvek téme, ktorá sa ich priamo týka a ktorá patrí do právomoci EÚ. Tieto petície dávajú Európskemu parlamentu možnosť upozorňovať na každé porušenie práv európskeho občana členským štátom, miestnym úradom alebo inou inštitúciou.

písomné vyhlásenie 

Písomné vyhlásenie je text, ktorý obsahuje maximálne 200 slov o téme spadajúcej do oblasti činnosti Európskej únie a ktorý predložilo päť alebo menej poslancov EP. Ak písomné vyhlásenie podpíše väčšina poslancov EP, odošle sa inštitúcii, ktorej je určené. Poslanci EP môžu využívať písomné vyhlásenie na začatie alebo oživenie diskusie na tému, ktorá patrí do pôsobnosti EÚ.

plénum 

Plenárne schôdze Parlamentu sa konajú 12-krát ročne v Štrasburgu, kratšie plenárne schôdze v Bruseli. Na plenárnej schôdzi sa stretáva všetkých 751 poslancov EÚ, aby rokovali a hlasovali o právnych predpisoch EÚ a prijímali stanovisko k politickým otázkam.

politická skupina 

Poslanci sú organizovaní nie podľa štátnej príslušnosti, ale podľa politickej príslušnosti. V súčasnej dobe je v Európskom parlamente 8 politických skupín. Poslanci môžu patriť len do jednej politickej skupiny. Niektorí poslanci nie sú členmi politickej skupiny a sú známi ako nezaradení poslanci.

poslanec Európskeho parlamentu 

Poslanci Európskeho parlamentu sú volení priamo na päťročné obdobie. Občanov EÚ reprezentuje 751 poslancov.

právo EÚ 

Právo EÚ sa rozdeľuje na „primárne“ a „sekundárne“ právne predpisy. Zmluvy (primárne právo) sú základom pre všetky činnosti EÚ. Sekundárne právo – ktoré zahŕňa nariadenia, smernice a rozhodnutia – je odvodené zo zásad a cieľov stanovených v zmluvách.

právo na iniciatívu 

Právo Komisie na iniciatívu splnomocňuje Komisiu, aby vypracovala návrhy buď preto, že je to výslovne stanovené v zmluvách, alebo preto, že to Komisia považuje za potrebné. Rada a Európsky parlament môžu tiež požiadať Komisiu, aby predložila návrhy.

predseda Európskeho parlamentu 

Predseda Európskeho parlamentu riadi plenárnu schôdzu, Konferenciu predsedov a Predsedníctvo (tvoria ho podpredsedovia EP). Reprezentuje Parlament v rámci EÚ a vo svete.

predsedníctvo Rady 

Predsedníctvo Rady Európskej únie rotuje medzi členskými štátmi každých šesť mesiacov. Existuje desať zostáv Rady, pričom každej predsedá príslušný minister z predsedajúceho členského štátu okrem Rady pre zahraničné veci, ktorej trvale predsedá vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

pridružený výbor 

Ak vec, ktorá sa má prerokovať v Parlamente, patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, alebo časti tejto veci patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, jeden výbor je určený za gestorský výbor a ostatné sú pridruženými výbormi. Gestorský a pridružený výbor pracujú podľa spoločne dohodnutého harmonogramu, spravodajcovia sa navzájom informujú a snažia sa dohodnúť na znení textov, ktoré sa majú navrhnúť ich výborom, ako aj na ich pozícii, pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Rozdeľujú oblasti pôsobnosti.

proporcionalita 

V súlade so zásadou proporcionality sa musí zapojenie inštitúcií EÚ obmedzovať na to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluvách.

Rada Európskej únie 

Rada Európskej únie, všeobecne známa ako Rada (predtým Rada ministrov), reprezentuje vlády členských štátov EÚ. Rada spoločne s Európskym parlamentom prijíma právne predpisy, ktoré navrhuje Európska komisia. Je to jedna zo siedmich inštitúcií EÚ.

riadny legislatívny postup 

V súlade s riadnym legislatívnym postupom (predtým spolurozhodovanie) Európsky parlament a Rada Európskej únie spoločne rozhodnú o návrhoch Komisie o širokom spektre oblastí (ako sú správa ekonomických záležitostí, prisťahovalectvo, energetika, doprava, životné prostredie a ochrana spotrebiteľa). Väčšina právnych predpisov EÚ sa teraz prijíma týmto spôsobom.

rozhodnutie 

„Rozhodnutie“ je záväzné pre tých, ktorým je určené (napr. štátom EÚ alebo samostatnej spoločnosti) a je priamo uplatniteľné.

skupina A 

Body programov Rady sú rozdelené do skupín A a B. V skupine A sú tie body, o ktorých sa dosiahla dohoda a ktoré môžu byť prijaté bez rozpravy. Nevylučuje to možnosť, aby členovia Rady alebo Komisie vyjadrili svoje stanovisko, keď sa o bode hlasuje

skupina B 

Body programov Rady sú rozdelené do bodov A a B. V skupine B sú tie body, v ktorých sa nedosiahla dohoda a o ktorých bude rozprava. Sú to často politicky citlivé témy.

skupina pre medziinštitucionálne vzťahy  

Orgán Komisie zodpovedný za koordináciu politických, legislatívnych a administratívnych vzťahov s ostatnými inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom a Radou. Združuje členov zo všetkých kabinetov komisárov poverených sledovaním medziinštitucionálnych záležitostí.

smernica 

„Smernica“ je legislatívny akt stanovujúci cieľ, ktorý sa má dosiahnuť vo všetkých štátoch EÚ, ale o metóde rozhoduje každý členský štát.

spoločné schôdze výborov  

Ak vec postúpená Parlamentu nemôže byť pridelená jednému príslušnému výboru, pretože je jednoznačne v kompetencii niekoľkých, príslušní spravodajcovia vypracujú jeden návrh správy, o ktorom sa hlasuje spoločne v oboch výboroch za spoločného predsedania predsedov výborov.

spoločný text  

Text prijatý Zmierovacím výborom v rámci zmierovacieho konania. Je predmetom jediného hlasovania v Parlamente a Rade a nemôžu sa k nemu podávať žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

spolurozhodovanie 

Termín v minulosti používaný na to, čo sa teraz označuje ako riadny legislatívny postup. Neoficiálne sa stále dosť používa.

správa 

Ak sa návrh Komisie postúpi parlamentnému výboru, výbor vymenuje spravodajcu, aby vypracoval správu, ktorá zvyčajne pozostáva z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu, z krátkych odôvodnení a dôvodovej správy vrátane finančného výkazu, v ktorom sa posudzuje finančný vplyv návrhu a jeho zlučiteľnosť s dlhodobým rozpočtom.

spravodajca  

Poslanec, ktorého určil parlamentný výbor zodpovedný za vypracovanie legislatívneho návrhu, aby riadil postupy spojené s návrhom v EP a pripravil o ňom správu.

stanovisko (výboru) 

Parlamentný výbor, ktorý je gestorským výborom v určitej záležitosti, môže požiadať iné výbory o stanovisko. Predseda a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko sú často pozývaní na zasadnutia príslušného výboru. Stanovisko je často vo forme písomnej správy.

subsidiarita 

Podľa zásady subsidiarity by EÚ nemala konať (s výnimkou oblastí, ktoré patria do jej výlučnej právomoci), okrem prípadov, keď činnosť EÚ je účinnejšia ako opatrenia prijaté na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Uskutočňujú sa neustále kontroly, ktorých cieľom je overiť, či sú opatrenia na úrovni EÚ opodstatnené.

Súdny dvor Európskej únie 

Súdny dvor (ESD) interpretuje právo EÚ a zabezpečuje, aby sa jednotne uplatňovalo vo všetkých členských štátoch. Rieši tiež právne spory medzi vládami členských krajín EÚ, jednotlivcami, spoločnosťami alebo organizáciami a inštitúciami EÚ. Je to jedna zo siedmich inštitúcií EÚ.

tieňový spravodajca 

Tieňový spravodajca je poslanec EP, ktorý kontroluje dokumenty a správy EP v mene politickej skupiny inej než je skupina spravodajcu.

trialóg 

Neformálne schôdze, na ktorých sa zúčastňujú Európsky parlament, Rada a Komisia. Ich cieľom je dosiahnuť dohodu (o balíku pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo o znení zákonov) prijateľnú pre Radu i Parlament.

upravený návrh (návrh Komisie po prvom čítaní v EP) 

Medzi prvým čítaním v Parlamente a prvým čítaním v Rade môže Komisia zmeniť svoj návrh, aby zapracovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, ktoré podľa jej názoru zlepšia pôvodný návrh a/alebo by mohli uľahčiť dohodu medzi Parlamentom a Radou.

úradný jazyk 

Existuje 24 úradných jazykov EÚ: bulharčina, chorvátčina, čeština, dánčina, holandčina, angličtina, estónčina, fínčina, francúzština, nemčina, gréčtina, maďarčina, írčina, taliančina, lotyština, litovčina, maltčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina a švédčina. Všetky právne predpisy EÚ sú publikované vo všetkých úradných jazykoch.

Úradný vestník EÚ 

Úradný vestník Európskej únie (Ú. v. EÚ) obsahuje právne predpisy EÚ, informácie, upozornenia a predbežnú legislatívnu činnosť. Vydáva sa každý pracovný deň vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Záväzné sú iba právne akty uverejnené v úradnom vestníku.

verejné konzultácie 

Vo verejných konzultáciách Európska komisia požiada rôzne zúčastnené strany, napr. verejné orgány, orgány členských štátov, podniky, (súkromné) organizácie, priemyselné združenia alebo občanov, aby predložili svoje názory na pripravované právne predpisy. Konzultácie majú zvyčajne podobu dotazníka s otvorenými a uzavretými otázkami.

Výbor regiónov 

Výbor regiónov je poradným orgánom EÚ s 353 členmi, ktorí zastupujú miestne a regionálne orgány. Treba s ním konzultovať počas rozhodovania EÚ v týchto oblastiach: hospodárska a sociálna súdržnosť, transeurópska sieťová infraštruktúra, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúra, politika zamestnanosti, sociálna politika, životné prostredie, odborné vzdelávanie a doprava.

Výbor stálych predstaviteľov - Coreper 

Výbor Rady zložený zo stálych zástupcov členských štátov, ktorý pripravuje prácu Rady. Coreper I tvoria zástupcovia veľvyslancov a Coreper II tvoria veľvyslanci.

výbor v Európskom parlamente 

Dvadsať stálych výborov Parlamentu vypracováva, mení a schvaľuje legislatívne návrhy, o ktorých sa potom hlasuje v Európskom parlamente ako o celku počas plenárnych schôdzí. Politické zloženie výborov odráža zloženie Parlamentu. EP môže vytvoriť podvýbory, osobitné dočasné výbory a formálne vyšetrovacie výbory.

Vypočutie 

Parlamentný výbor môže usporiadať vypočutie s odborníkmi, ak sa to považuje pre jeho prácu za užitočné. Vypočutia sú zvyčajne verejné.

zelená kniha 

Zelené knihy vydáva Európska komisia s cieľom vyvolať diskusiu so zainteresovanými stranami na európskej úrovni. Môžu viesť k návrhom na opatrenia EÚ, ktoré sa vydávajú v bielych knihách.

zmierovací postup 

Zmierovací postup je tretia a záverečná fáza riadneho legislatívneho postupu. Používa sa, keď Parlament a Rada nemôžu dosiahnuť dohodu o legislatívnom návrhu počas prvých dvoch čítaní. Delegácie Rady a Parlamentu hľadajú kompromis prijateľný pre obe strany.

Zmierovací výbor 

Zmierovací výbor zasadá počas zmierovacej fázy riadneho legislatívneho postupu. Pozostáva z rovnakého počtu zástupcov členských štátov a poslancov Európskeho parlamentu (v súčasnej dobe 28/28). Výbor je zodpovedný za vypracovanie spoločného textu, ktorý sa predkladá Rade a Parlamentu na schválenie v treťom čítaní.

Zmluva o Európskej únii – ZEÚ 

Maastrichtská zmluva, ktorá bola v platnosti od roku 1993, bola zmenená a doplnená a a Lisabonskou zmluvou premenovaná na Zmluvu o Európskej únii. Ustanovuje EÚ za právny subjekt, definuje svoje hodnoty, ciele, inštitúcie a právomoci. Je to jedna z dvoch hlavných zmlúv, na ktorých je teraz EÚ založená.

Zmluva o fungovaní Európskej únie – ZFEÚ 

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) najprv existovala pod názvom Rímska zmluva od roku 1958, odvtedy sa však dosť zmenila. Obsahuje ustanovenia o organizácii a fungovaní EÚ. Je to jedna z dvoch hlavných zmlúv, na ktorých je teraz EÚ založená.

Zmluva z Nice 

Zmluva z Nice nadobudla platnosť 1. februára 2003. Jej cieľom bolo reformovať inštitúcie tak, aby mohla EÚ efektívne fungovať po dosiahnutí 25 členských krajín. Zaviedla metódy na zmenu zloženia Komisie a nanovo vymedzila systém hlasovania v Rade.

zmluvy 

Zmluva je záväzná dohoda medzi členskými štátmi EÚ. Stanovuje ciele EÚ, pravidlá pre inštitúcie EÚ, ako sa vytvárajú rozhodnutia a vzťahy medzi EÚ a jej členskými štátmi.

žltá karta 

Keď Komisia predstavuje nový legislatívny návrh, zasiela ho do národných parlamentov. Ak tretina z nich usúdi, že návrh právnych predpisov nie je v súlade so zásadou subsidiarity, Komisia ho musí preskúmať a rozhodnúť, či ho ponechá, zmení alebo stiahne, a odôvodní svoje rozhodnutie.

 
Tento článok vo formáte PDF   

Zdieľať