Spoločná bezpečnostná a obranná politika  

Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) stanovuje rámec politických a vojenských štruktúr EÚ vojenských a civilných misií a operácií v zahraničí. Globálna stratégia EÚ 2016 určuje stratégiu SBOP, zatiaľ čo Lisabonská zmluva objasňuje inštitucionálne aspekty a posilňuje úlohu Európskeho parlamentu. SBOP nedávno prešla zásadnými strategickými a operačnými zmenami, aby dokázala čeliť bezpečnostným výzvam a reagovať na naliehanie občanov na aktívnejšiu činnosť EÚ.

Právny základ  

Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) Únie[1]. Rámec SBOP tvorí Zmluva o Európskej únii (ZEÚ). V článku 41 je načrtnuté financovanie SZBP a SBOP, pričom bližší opis politiky možno nájsť v hlave V kapitole 2 oddiele 2 článkoch 42 – 46 (Ustanovenia o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike), ako aj v protokoloch č. 1, 10 a 11 a vo vyhláseniach 13 a 14. Osobitná úloha Európskeho parlamentu v rámci SZBP a SBOP je vymedzená v článku 36 ZEÚ.

Ustanovenia zmluvy o SBOP  

Rozhodnutia týkajúce sa SBOP prijíma Európska rada a Rada Európskej únie (článok 42 ZEÚ). Prijímajú sa jednomyseľne, až na niektoré dôležité výnimky týkajúce sa Európskej obrannej agentúry (EDA, článok 45 ZEÚ) a stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO, článok 46 ZEÚ), v prípade ktorých sa uplatňuje väčšinové hlasovanie. Návrhy rozhodnutí zvyčajne predkladá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý zastáva aj funkciu podpredsedu Európskej komisie (PK/VP, v súčasnosti Federica Mogherini).

Lisabonská zmluva zaviedla pojem európskej politiky v oblasti spôsobilostí a zbrojenia (článok 42 ods. 3 ZEÚ) a takisto prepojila SBOP s ďalšími politikami Únie stanovením požiadavky, aby EDA v prípade potreby pracovala v spojení s Komisiou (článok 45 ods. 2 ZEÚ). Týka sa to najmä politík Únie v oblasti výskumu, priemyslu a kozmického priestoru, v ktorých má Parlament v porovnaní s minulosťou právomoc vyvíjať oveľa výraznejší vplyv na SBOP.

Úloha Európskeho parlamentu  

Parlament má právo kontrolovať SBOP a iniciatívne sa v tomto smere obrátiť na PK/VP a Radu (článok 36 ZEÚ). Jeho právomoci tiež podlieha rozpočet pre túto politiku (článok 41 ZEÚ). Dvakrát ročne uskutočňuje rozpravu o pokroku vo vykonávaní SZBP a SBOP a prijíma správy: jednu o SZBP – vypracúva ju Výbor pre zahraničné veci a v prípade potreby do nej zaradí faktory týkajúce sa SBOP – a jednu o SBOP, ktorú vypracúva Podvýbor pre bezpečnosť a obranu (SEDE).

Od roku 2012 Európsky parlament a parlamenty členských štátov organizujú dvakrát do roka medziparlamentné konferencie, na ktorých sa prerokúvajú otázky SZBP. Medzinárodnú spoluprácu v týchto oblastiach stanovuje Protokol č. 1 k Lisabonskej zmluve, ktorý vymedzuje úlohu národných parlamentov v EÚ.

V dôsledku inovácií obsiahnutých v Lisabonskej zmluve vznikla príležitosť zlepšiť politickú súdržnosť SBOP. Hlavnú inštitucionálnu úlohu prevzala PK/VP, ktorá predsedá Rade pre zahraničné veci, keď zasadá v zložení z ministrov zahraničných vecí (rozhodovací orgán SBOP EÚ), a riadi EDA. Politický rámec pre konzultácie a dialóg s Parlamentom sa vyvíja tak, aby sa Parlament mohol v plnej miere podieľať na rozvíjaní SBOP. Podľa Lisabonskej zmluvy je Parlament partnerom, ktorý utvára vonkajšie vzťahy Únie a podieľa sa na riešení úlohy uvedenej v Správe o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie z roku 2008: „V moderných demokraciách, v ktorých zohrávajú pri tvarovaní politiky významnú úlohu médiá a verejná mienka, predstavuje záväzok voči verejnosti dôležitý prvok pre dodržanie našich záväzkov v zahraničí. Vysielame policajných a justičných odborníkov a vojakov do nestabilných zón po celom svete. Úlohou vlád, parlamentov a inštitúcií EÚ je vysvetliť, ako to prispieva k bezpečnosti doma.“

Oblasti záujmu Európskeho parlamentu  

Parlament usporadúva pravidelné diskusie, vypočutia a semináre týkajúce sa týchto tém: civilných a vojenských misií SBOP, medzinárodných kríz s bezpečnostnými a obrannými dôsledkami, multilaterálnych rámcov pre otázky bezpečnosti, kontroly zbraní a zákaz šírenia zbraní, boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, osvedčených postupov na zvýšenie efektívnosti investícií do bezpečnosti a obrany a vývoja právnych a inštitucionálnych aspektov EÚ v týchto oblastiach.

Na základe vyhlásenia o politickej zodpovednosti PK/VP z roku 2010 sa Parlament spolu s Radou, ESVČ a Komisiou zúčastňuje na pravidelných spoločných poradných zasadnutiach zameraných na výmenu informácií. Vzhľadom na kľúčovú úlohu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) pri zaisťovaní európskej bezpečnosti sa Parlament zúčastňuje na parlamentnom zhromaždení NATO s cieľom rozvíjať vzťah medzi EÚ a NATO a zároveň rešpektovať nezávislú povahu oboch organizácií.

SBOP: rýchlo sa vyvíjajúca politika  

Hoci SBOP sa v prvých rokoch po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 podstatne nezmenila, má výrazný potenciál vývoja z politického aj inštitucionálneho hľadiska.

Európska rada uznala potrebu poskytnúť hlavám štátov alebo predsedom vlád strategický impulz a v decembri 2013 stanovila viacero počiatočných cieľov zameraných na napredovanie SBOP: zvýšenie účinnosti a vplyvu SBOP; posilnenie rozvoja obranných spôsobilostí; a posilnenie obranného priemyslu Európy. Poverila tiež PK/VP a Komisiu, aby vykonali hodnotenie vplyvu zmien v globálnom prostredí EÚ. Na základe tohto hodnotenia PK/VP dostala v júni 2015 úlohu vypracovať Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (GSEÚ). PK/VP Mogheriniová ju predložila na zasadnutí Európskej rady v júni 2016. Táto stratégia uvádza päť priorít zahraničnej politiky EÚ: bezpečnosť Únie, odolnosť štátov a spoločností na východ a na juh od EÚ, vypracúvanie integrovaného prístupu ku konfliktom, kooperatívne regionálne usporiadania a globálne riadenie pre 21. storočie. Členské štáty v júli uvítali GSEÚ a súhlasili, aby sa prešlo do fázy jej vykonávania, pričom toto vykonávanie sa má každoročne preskúmať po porade s Radou, Komisiou a Európskym parlamentom.

Dňa 16. septembra 2016 v Bratislave členské štáty EÚ opätovne potvrdili svoj zámer posilniť spoluprácu v rámci EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany. Udalosti nadchádzajúcich 12 mesiacov boli dôkazom schopnosti všetkých príslušných inštitúcií EÚ rýchlo a súdržne plniť žiadosti členských štátov, ako aj vyjadrením politickej vôle členských štátov pokročiť s procesom na základe predložených návrhov.

V novembri 2016 bol Rade predložený plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany zameraný na zrealizovanie vízie stanovenú GSEÚ v oblasti obrany a bezpečnosti. S cieľom prispôsobiť sa novým ambíciám sa v pláne stanovuje 13 návrhov, medzi ktoré patria: koordinované ročné preskúmanie obrany (CARD) s dôrazom na výdavky; lepšia rýchla reakcia EÚ, a to aj využívaním bojových skupín EÚ; a nová jednotná stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) pre členské štáty, ktoré chcú prijať v oblasti bezpečnosti a obrany ambicióznejšie záväzky. PK/VP Mogherini 30. novembra 2016 predstavila členským štátom EÚ aj akčný plán v oblasti európskej obrany s kľúčovými návrhmi týkajúcimi sa Európskeho obranného fondu so zameraním na výskum v oblasti obrany a rozvoja spôsobilostí. Rada tiež prijala závery, v ktorých schvaľuje plán na presadzovanie rozhodnutí o spolupráci medzi EÚ a NATO prijatých vo Varšave (42 návrhov). Tieto tri plány (ktoré niektorí nazývajú „zimný balík v oblasti obrany“) predstavujú významný krok smerom k realizácii Lisabonskej zmluvy v oblasti bezpečnosti a obrany.

Parlament sústavne preukazuje vôľu konať a zaoberať sa politickými iniciatívami v tejto oblasti. Navrhol napríklad financovať z rozpočtu EÚ na rok 2015 pilotný výskum SBOP, čo by znamenalo, že prostriedky EÚ by sa po prvý raz presunuli EDA, aby preskúmala vojenské požiadavky. V súčasnosti sa v tom pokračuje prostredníctvom prípravnej akcie v oblasti obranného výskumu, ktorá má rozpočet 90 miliónov EUR na roky 2017 – 2019, a najnovšie návrhy Komisie na financovanie iniciatívy na podporu výskumu a technológií v oblasti obrany na obdobie po roku 2020 ukazujú, že iniciatíva Parlamentu mala zmysel a zohrala „priekopnícku“ úlohu v dôležitom procese.

2017: kľúčový rok pre vykonávanie SBOP  

Európska rada preskúmala dosiahnutý pokrok v marci 2017 a zdôraznila vytvorenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), čo je nová štruktúra na zlepšenie schopnosti EÚ rýchlejšie, účinnejšie a plynulejšie reagovať pri plánovaní a viesť nevýkonné vojenské misie. Vzala tiež na vedomie pokrok dosiahnutý v iných oblastiach vrátane: možnosti (PESCO) ako inkluzívneho modulárneho systému, ktorý členským štátom umožňuje dobrovoľne ďalej spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany; možnosti koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD) riadeného členskými štátmi, ktoré by vytvorilo proces na získavanie lepšieho prehľadu o otázkach, ako sú výdavky na obranu a vnútroštátne investície, ako aj o výskumnom úsilí v oblasti obrany na úrovni EÚ, čím by sa lepšie identifikovali a riešili nedostatky; a prebiehajúcu prácu v iných oblastiach, ako napríklad posilnenie nástrojov EÚ v oblasti rýchlej reakcie vrátane bojových skupín EÚ a civilných spôsobilostí, budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), situačnú informovanosť a rozvoj obranných spôsobilostí.

Komisia 7. júna 2017 predložila oznámenie s názvom Zriadenie Európskeho obranného fondu, v ktorom podrobne uviedla svoje návrhy na stimuláciu a štruktúrovanie investícií do obrany v EÚ. Navrhuje priamu podporu výskumu, spolufinancovanie rozvoja a podporu nákupu európskych výrobkov obranného priemyslu. Podpora priemyslu je vyjadrená prostredníctvom návrhu nariadenia o Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP). Pri príležitosti prvého výročia globálnej stratégie EÚ PK/VP Mogheriniová vydala správu o jej vykonávaní, v ktorej vyzdvihla rýchlo dosiahnutý pokrok, a to aj v oblasti spolupráce s NATO, a zriadenie Európskeho obranného fondu Komisie. Pokiaľ ide o vzťahy medzi EÚ a NATO, VP/PK informovala o pokroku v týchto oblastiach: boj proti hybridným hrozbám, obchodovanie s ľuďmi, obranné schopnosti, obranný priemysel a výskum a partnerstvá.

Rada 11. decembra 2017 prijala rozhodnutie o zriadení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) so zoznamom 25 zúčastnených štátov. Členské štáty 6. marca 2018 prijali rozhodnutie Rady o zozname 17 projektov PESCO, ktoré zahŕňajú oblasti, ako je výcvik, rozvoj spôsobilostí a operačná pripravenosť v oblasti obrany. Jednotlivé projekty budú viesť rôzne skupiny zúčastnených členských štátov. V ten istý deň bol schválený aj plán vykonávania stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorého cieľom je zabezpečiť strategické vedenie a pokyny týkajúce sa štruktúrovania ďalšej práce v súvislosti s procesmi, ako aj so správou. Rada do konca júna prijme spoločný súbor pravidiel riadenia projektov.

Parlament ako zanietený podporovateľ a iniciátor týchto otázok privítal vo svojej výročnej správe o vykonávaní SZBP (december 2017) „nedávno preukázanú politickú vôľu zameranú na zvýšenie účinnosti SBOP“, a predovšetkým ochotu zaviazať sa k PESCO, zriadenie procesu CARD, spustenie ERF, navrhované posilnenie prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany a legislatívny návrh na vytvorenie EDIDP. Žiadal tiež dostatočné financovanie a koordinované investície v oblasti bezpečnosti a obrany.

V tej istej správe Parlament požiadal PK/VP a Komisiu, aby konali na základe výziev Európskeho parlamentu týkajúcich sa bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane v kontexte príprav budúceho viacročného finančného rámca (VFR), ako sa vyžaduje v uzneseniach Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016, 23. novembra 201616. marca 2017. Parlament taktiež navrhol, aby Podvýbor pre bezpečnosť a obranu sa stal plnoprávnym parlamentným výborom s cieľom zabezpečiť, aby rozhodovanie o otázkach SBOP bolo „demokratickejšie a transparentnejšie“.

Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) spolu s pridruženým Výborom Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET) a pridruženým Podvýborom Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu (SEDE) preskúmali časť rozvoja spôsobilostí v rámci ERF, Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) a návrh nariadenia predložený Komisiou v júni 2017. Vzhľadom na to, že v máji sa dosiahla dohoda s Radou, hlasovanie v pléne by sa malo uskutočniť do leta 2018.

Parlament naďalej pôsobí na svojej úrovni a v rámci svojich právomocí ako podnecovateľ prispievajúci k dosahovaniu cieľov EÚ ako subjektu zabezpečujúceho bezpečnosť účinným a viditeľným spôsobom, ako to žiadajú občania EÚ.

 

[1]Pozri hlavu V (Všeobecné ustanovenia o vonkajšej činnosti Únie a osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike – SZBP) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ); pozri tiež informačný list 5.1.1 o zahraničnej politike EÚ. 

Jérôme Legrand