Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Lisabonská stratégia
Finančné služby
Demokratická kontrola ECB
Cezhraničné platby
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Lisabonská stratégia: konkurencieschopnejšia Európa, s novými a lepšími pracovnými príležitosťami

Na summite v Lisabone v marci 2000 sa predsedovia vlád štátov EÚ dohodli na novom strategickom zámere pre Európsku úniu, a to urobiť z nej najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku vo svete do roku 2010. Európsky parlament odvtedy schválil celý rad ekonomických právnych predpisov, zameraných najmä na otvorenie trhov pre rozličné tovary a služby. Poslanci EP však chceli zmierniť liberalizáciu pomocou opatrení na ochranu spotrebiteľov, zamestnancov, životného prostredia a základných verejných služieb.

Šéfovia vlád na summite v Lisabone vyhlásili zámer, ktorým bolo urobiť z EÚ "najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete založenú na vedomostiach, schopnú trvalo udržateľného rozvoja s novými s lepšími pracovnými príležitosťami a väčšou sociálnou súdržnosťou". Čo je známe ako lisabonská stratégia, vyžaduje konanie na rozličných frontoch: na vnútornom trhu, v informačnej spoločnosti, vo výskume, vzdelávaní, v štrukturálnych hospodárskych reformách, stabilnej mene a makroekonomického politického mixu podporujúceho rast a trvalo udržateľné verejné financie. Väčšina týchto oblastí je vo vzájomnom vzťahu. Trvalo udržateľné verejné financie pomáhajú rastu, a tým tvorbe pracovných miest, kým nižšia nezamestnanosť znamená nižšie náklady sociálneho zabezpečenia, čím sa následne zlepšujú verejné financie.

Keď Parlament prvý krát diskutoval o lisabonských cieľoch, poslanci boli spočiatku rozdelení v otázke liberalizácie. Mnohí požadovali, aby sa väčší dôraz kládol na vytváranie pracovných miest, otázky ochrany životného prostredia a potreby chudobnejších vrstiev obyvateľstva. Ďalší oponovali, že pracovné miesta vzídu zo samotného rastu, a preto sa zasadzovali za štrukturálnu reformu, pričom boli presvedčení, že prílišná ochrana zamestnancov by mohla byť kontraproduktívna. Parlament sa nakoniec dohodol na strednej ceste, keď prijal legislatívne návrhy Európskej komisie na dosiahnutie rovnováhy medzi rozličnými záujmami.

Mnohé z opatrení, odsúhlasených v Lisabone, neboli legislatívne, ale medzivládne, založené na spolupráci a stanovení kritérií medzi členskými štátmi, pričom Komisia a Európsky parlament zohrávali úlohu divákov. Iní však vyžadovali vytvorenie legislatívy spoločenstva, pričom Parlament mal mať kľúčovú úlohu spoločného zákonodarcu.

Tvorba pracovných miest

Tvorba pracovných miest bola kľúčovou témou Lisabonu, hoci sa očakávalo, že by nasledovala z hospodárskeho rastu spôsobeného vyššou schopnosťou konkurovať, štrukturálnou reformou a zníženou byrokraciou. Očakávalo sa, že európske vlády budú podporovať najlepšie skúsenosti a vymieňať si názory na tvorbu pracovných miest. Na tomto fronte sa však neplánovala nijaká významná legislatíva.

Všeobecným cieľom bolo zvýšiť mieru zamestnanosti na 70% obyvateľstva do roku 2010, s prechodným cieľom 67% do roku 2005. Ako sa však zdá, v súčasnosti je ťažké dosiahnúť tieto zámery. Od roku 1999 sa však vytvorilo viac ako šesť miliónov pracovných miest a miera zamestnanosti vzrástla zo 62,5% v roku 1999 na 64,3% v r. 2002. Dlhodobá nezamestnanosť klesla zo 4% v roku 1999 na 3% v roku 2002. Parlament vo viacerých uzneseniach upozornil, že treba vyvinúť viac úsilia, najmä na pomoc uviesť do súladu prácu a rodinný život, a tak podporovať vyššiu zamestnanosť žien. V skutočnosti, podporný cieľ vytýčený v Lisabone bolo zvýšiť podiel zamestnaných žien z 51% v r. 1999 (v porovnaní so 61% mužov) na 60% v r. 2010. Ženám sa na trhu zamestnanosti darí naozaj lepšie. To isté sa však nedá povedať o starších pracovníkoch (vo veku 55 až 64 rokov). Cieľ miery zamestnanosti pre rok 2010 sa stanovil na 50% pre túto kategóriu obyvateľstva, ale v r. 2002 pracovalo iba 40,1%.

Vnútorný trh

Kľúčovým prvkom lisabonskej stratégie bol dobudovaný a plne fungujúci spoločný európsky trh. Odstránenie prekážok konkurencii a umožnenie podnikom z iných členských štátov vstúpiť na národné trhy za rovnakých podmienok sa považovalo za rozhodujúce pre hospodársky rast. Parlament za uplynulých päť rokov schválil zákon otvárajúci viacero trhov: do r. 2007 bude rozvod elektrickej energie a plynu úplne liberalizovaný ; poštové služby budú postupne čeliť silnejšej konkurencii, hoci budú mať záruky univerzálnych služieb pre poštové zásielky s nízkou hmotnosťou; a od roku 2006 sa začne s liberalizáciou železničnej nákladnej dopravy. V tomto volebnom období parlamentu sa aktualizovali pravidlá verejného obstarávania, a preto sa očakáva, že náklady na verejné práce a zmluvy o dodávkach poklesnú. Zaznamenal sa pokrok smerom k spoločnému riadeniu vzdušného priestoru v Európe, čo by mali znížiť meškania. Návrhy na otvorenie prístavných služieb konkurencii však Parlament odmietol pre obavy o bezpečnosť a zamestnanosť.

Finančné služby

Efektívne a transparentné finančné trhy podporujú rast prostredníctvom lepšieho rozdelenia kapitálu. V Lisabone sa požadovala väčšia integrácia národných finančných trhov EÚ a Parlament odvtedy schválil celý rad predpisov v tejto oblasti vrátane jednotnej legitimácie pre vydavateľov dlhopisov a akcií; silnejúca konkurencia medzi bankami a burzami v obchode s akciami; spoločné pravidlá proti nedovolenému obchodovaniu s akciami a manipulácii trhu; odstraňovanie prekážok na investovanie do dôchodkových fondov; otvorenie trhu sprostredkovania poistenia; ochrana menšinových akcionárov počas verejnej ponuky kúpy; požiadavky transparentnosti pre verejne obchodované spoločnosti.

Prostredie priaznivé pre obchod

Priaznivejšie prostredie pre obchod, predovšetkým malých a stredných podnikov bol ďalším prvkom lisabonskej stratégie. Členské štáty si mali vymieňať najlepšie skúsenosti a snažiť sa eliminovať byrokraciu a náklady na založenie nových podnikov. Úloha Parlamentu bola v tejto oblasti obmedzená. Poslanci EP však podporovali úsilie pomôcť malým a stredným podnikom a zasadzovali sa za to, aby sa ich potreby odrazili v príslušnej legislatíve, napríklad tým, že by sa im zjednodušila možnosť uchádzať sa o kontrakty verejných služieb alebo prístup k výskumných fondom EÚ. Nakoniec sa dosiahla dohoda na zákone EÚ, ktorým sa zjednodušuje uplatňovanie práv duševného vlastníctva. A pracuje sa aj na zákone o patentovateľnosti automatizovaných vynálezov, ktorého cieľom je podporovať tvorivosť a inováciu zvýšením právnej istoty pre podniky, ktoré investujú do nových aplikácií.

Informačná spoločnosť

Ďalším pilierom lisabonskej stratégie bol rozvoj informačnej spoločnosti, ktorá by mala pomôcť posunúť dopredu ekonómiu založenú na vedomostiach a tvorbu pracovných miest v oblastiach so silným rastovým potenciálom. Terajší Parlament schválil dôležité akty zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti v telekomunikačnom priemysle a rozširovanie používania internetu. Podľa štúdií Komisie je súčasná pozícia dosť priaznivá. Keď produktivita v európskom telekomunikačnom priemysle je asi o 15% vyššia než v USA. Plne integrované a liberalizované telekomunikačné trhy by však viesť k ešte nižším nákladom a nižším cenám pre používateľov tak súkromných, ako aj podnikových, a tým znížiť aj náklady za prístup do internetu. Schválili sa aj ďalšie akty na rozšírené využívanie internetu vytvorením názvu domény .eu, riešením problému spamov (neželanej elektronickej pošty) a zjednodušením nakupovania cez internet.

Politický mix

Ďalšou širokou témou je makroekonomický politický mix, t.j. najlepšia vyváženosť nástrojov hospodárskej politiky na dosiahnutie rastu. Európsky parlament podporil nezávislosť Európskej centrálnej banky a zámer cenovej stability ako základu trvalo udržateľného rastu. Poslanci EP však boli kritickí voči fiškálnej časti mixu, pretože na úrovni EÚ neexistuje fiškálna politika a vlády členských štátov EÚ sa úplne nepridŕžali Paktu stability a rastu a súboru pravidiel na verejné výdavky. Priemerný ročný deficit vlád štátov EÚ bol 2,7% v roku 2003, čiastočne vďaka slabej ekonomike. Priemerný verejný dlh sa takisto zvyšuje, pričom predstavuje 64,1% z HDP. Pokles v raste HDP podľa Parlamentu je spôsobený tým, že vo väčšine členských štátov sa nezrealizovala štrukturálna reforma. Poslanci EP boli znepokojení aj tým, že sa nepodarilo presmerovať verejné výdavky na produktívne investície, ako sa dohodlo v Lisabone, ani dostatočne zmierniť daňový tlak na prácu.

Parlament stále podporoval Pakt stability a rastu a poslanci EP navrhli zaviesť včasný varovný systém, keď sa krajinám nepodarí dosiahnuť rozpočtové prebytky v období silného rastu, a nielen keď vzrastá deficit počas spomalenia. Používanie "zlatého pravidla", pomocou ktorého by sa niektoré druhy investícií mohli vyňať z kalkulácie rozpočtových deficitov, rozdeľuje poslancov EP, ktorí nedávno hlasovali veľmi tesným rozdielom hlasov proti podpore tohto pravidla.

Výskum a vzdelávanie

Vzdelávanie a výskum majú na rast a zamestnanosť veľký vplyv. Ako vodcovia EÚ povedali v Lisabone, "investovanie do ľudí a rozvoj aktívneho a dynamického štátu blahobytu" sú pre hospodárstvo založené na vedomostiach rozhodujúce. To znamená, že členské štáty sa musia zamerať na zvyšovanie investícií na osobu do ľudských zdrojov a dať vyššiu prioritu celoživotnému vzdelávaniu, pretože lepšie znalosti a zručnosti zvyšujú šance na zamestnanie. Táto oblasť ako celok však nebola predmetom legislatívy EÚ. Namiesto toho sa zaviedlo skúšobné používanie – a výsledky boli úbohé. EÚ investuje do vyššieho vzdelania 1,1% HDP v porovnaní s 3% v USA. Rozdiel je spôsobený najmä nedostatkom súkromného kapitálu, pretože úrovne verejných investícií sú podobné. Percento dospelých s vyšším vzdelaním stúpa, ale rozdiel s Amerikou zostáva. A percento mladých ľudí odchádzajúcich zo školy bez akejkoľvek kvalifikácie (18,1% v r. 2003) je stále ďaleko nad 10%-ným cieľom pre rok 2010.

Parlament schválil cieľ, na ktorom sa dohodli členské štáty, vyčleniť 3% z HDP na výskum a rozvoj, ale poslanci EP nemali nijakú moc na presadenie tohto cieľa. V praxi sa dosiahlo veľmi málo: výskum zodpovedá za iba 1,9% z HDP v EÚ v porovnaní s 2,9% v USA a 3% v Japonsku.

EÚ však má spoločný výskumný program, ktorý si pripisuje na svoj účet len niečo menej ako 4% rozpočtu spoločenstva. Parlament pomáha pri stanovení úrovne financovania tohto viacročného programu a vždy vyvíjal tlak na zvýšenie množstva disponibilných peňazí. EP rozhoduje aj o tom, čo by malo byť významnými oblasťami výskumu v rámci programu. Poslanci EP podporovali úsilie na podporu pohybu výskumníkov a študentov prostredníctvom programu Erasmus Mundus a zdokonalili právne predpisy o uznávaní profesijnej kvalifikácii v rámci celej EÚ, ktorých cieľom je uľahčiť odborníkom pracovať v inom členskom štáte. Pokus o zavedenie patentu európskeho spoločenstva, ktorý by povzbudil výskum zjednodušením patentových postupov, v súčasnosti viazne.

Záver

Všeobecne možno konštatovať, že produktivita práce na osobu stále zaostáva z USA, hoci do veľkej miery je to dané voľbou Európanov, ktorí chcú mať viac voľného času a dlhšie dovolenky. Čo sa týka produktivity za hodinu, je rozdiel medzi EÚ a USA menší a v uplynulých rokoch predstavoval menej ako 5%. Dôvodom veľkého znepokojenia však je, že produktivita stúpa pomalšie ako v USA, a tým sa rozdiel zväčšuje. Podľa Komisie príčiny spočívajú v tom, že sa menej využívajú nové technológie a investície nedosahujú požadované úrovne. Poslanci EP taktiež vyjadrili obavy zo znepokojujúceho trendu v investíciách všeobecne: súkromné investície poklesli na 17,2% HDP v r. 2002 z 18,3% v r. 2000. Verejné investície ako podiel z HDP (2,4% HDP v r. 2003) taktiež klesajú ( v 70. rokoch to bolo 3,8%) a v súčasnosti sú oveľa nižšie ako v USA (3,3% v r. 2003).

Parlament v nedávnom uznesení kritizoval spomalenia v lisabonskej stratégii a vyzval členské štáty, aby sa "venovali koordinovanej stratégii na štrukturálne reformy". Poslanci EP ďalej vyzvali "na súrnu mobilizáciu investícií zo súkromného sektora na výskum a rozvoj", so silnou základňou verejného výskumu prepojenú s priemyslom. Parlament je presvedčený, že Lisabon stále predstavuje cestu vpred.



  
Spravodajcovia:
  
Verejné obstarávanie, servis a pracovné kontrakty: Stefano Zappala (EPP-ED, I)
Práva duševného vlastníctva: Janelly Fourtou (EPP-ED, F)
Patentovatelnost pocítacovo-implementovaných vynálezov: Arlene McCarthy (PES, UK)
Vzájomné uznávanie profesijnej kvalifikácie: Stefano Zappala (EPP-ED, I)
Verejné financie v hospodárskej a menovej únii v r. 2003: Roberto Felice Bigliardo (UEN, I)
Inštrukcie pre hospodárske politiky: Christa Randzio-Plath (PES, D)
  
Úradný vestník – záverecné akty:
  
Verejné obstarávanie, servis a pracovné kontrakty – text prijatý Parlamentom
Práva duševného vlastníctva - text prijatý Parlamentom
Patentovatelnost pocítacovo-implementovaných vynálezov – text prijatý Parlamentom
Vzájomné uznávanie profesijnej kvalifikácie - text prijatý Parlamentom
Verejné financie v hospodárskej a menovej únii v r. 2003 - text prijatý Parlamentom
Inštrukcie pre hospodárske politiky - text prijatý Parlamentom

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004