Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Stratégia zamestnanosti
Ochrana zamestnancov
Rovnoprávnost na pracovisku
Ochrana zdravia
a bezpečnosť pri práci
Zdravie žien
Pracovný čas
Systémy sociálneho zabezpečenia
Postavenie žien v spoločnosti
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Európska stratégia zamestnanosti

Sociálna a zamestnanecká politika boli dlhú dobu odsunuté na okraj záujmu európskej integrácie. Vďake postupnej zmene hospodárskych priorít sa však aj tieto oblasti dostávajú čoraz viacej do popredia. Podpísaním Amsterdamskej zmluvy v roku 1997 sa oblasť zamestnanosti stala skutočným predmetom „záujmu Spoločenstva“. V tom istom roku bol rozbehnutý program Európskej stratégie zamestnanosti (ESZ), na základe ktorého členské štáty zosúlaďujú svoje kroky. Hlavné oblasti smerovania, ktoré si spoločne vytyčujú a každoročne predkladajú Parlamentu, ktorý tieto ich priority následne schvaľuje,sa týkajú najmä vytvárania kvalitných pracovných miest a nediskriminačného prístupu k ženám alebo starším pracovníkom.

V novembri 2003 bolo v európskej pätnástke 14, 3 miliónov Európanov bez práce, čo predstavuje 8 % aktívnej populácie. V pristupujúcich krajinách, v ktorých priemerná miera nezamestnanosti dosiahla 14,4%, je situácia ešte horšia. Táto skutočnosť potvrdzuje, že je nevyhnutné vyvinúť zvýšené úsilie pri vytváraní jednotnej sociálnej politiky Únie. Od 1. mája 2004 sa totiž nové členské štáty v plnej miere zapoja do európskej stratégie zamestnanosti, ktorej kľúčovým prvkom je vytvorenie jej jednotného charakteru.

Vytvorenie spoločného povedomia

I keď sú konkrétne situácie v jednotlivých členských štátoch odlišné, každá vláda musí čeliť rovnakým výzvam, akými sú starnutie obyvateľstva, regionálne rozdiely, potreba zabezpečiť trvalo hodnotný sociálny systém aj v niekedy nepriaznivom ekonomickom prostredí..... So zreteľom na tieto výzvy je európsky sociálny model považovaný nie vždy za najvhodnejší, avšak naďalej predstavuje spoločné východisko, ktoré bolo okrem iného opätovne potvrdené aj v návrhu ústavy vypracovanej Konventom. Tento európsky sociálny model v sebe zahŕňa rozmanité aspekty, akými sú oblasť výchovy, vzdelávania, nediskriminačný prístup, dialóg medzi odbormi a zamestnávateľmi, sociálne plánovanie a podpora, atď.

V záujme ochrany a modernizácie tohto modelu, ako aj podpory zamestnanosti a sociálnej implementácie, členské štáty schválili na osobitnom európskom vrcholnom stretnutí v Luxemburgu v roku 1997 Európsku stratégiu zamestnanosti (ESZ). Cieľom tejto stratégie je podporovať zbližovanie jednotlivých politík pracovného trhu, štrukturálne zlepšenie týchto trhov, ako aj vytvorenie väčšieho počtu kvalitných pracovných miest.

Na stretnutí na najvyššej úrovni v Lisabone v marci 2000 bola vymedzená širšia stratégia, ktorej cieľom nie je len napomáhať tomu, aby sa Európa do roku 2010 stala najvýkonnejšou ekonomikou sveta, ale sa zameriavať aj na vytvorenie “ekonomiky s trvalo udržateľným rastom, sprevádzanej kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a väčšou sociálnou kohéziou“. Hlavným stanoveným cieľom je dosiahnutie úplnej zamestnanosti.

Sľubné výsledky, pokračovanie v úsilí

Prvá bilancia ESZ so sľubnými výsledkami bola vypracovaná v roku 2002, podľa ktorej miera celkovej zamestnanosti v EÚ, ktorá v roku 1999 predstavovala 62,4%, bola v roku 2002 už 64,2%. Táto hodnota je však ešte stále nízka. V pristupujúcich krajinách bola v roku 2002 miera zamestnanosti 56,1%. Na základe cieľov stanovených v Lisabone by táto miera mala predstavovaťv roku 2010 70% v rámci celej EÚ. Túto hodnotu dosiahli v roku 2003 štyri krajiny: Dánsko, Holandsko, Švédsko a Veľká Británia. Prvé vyhodnotenie z roku 2002 takisto zdôraznilo potrebu vyvinúť väčšie úsilie na dosiahnutie troch hlavných cieľov - úplnej zamestnanosti, kvality a produktivity práce a sociálnej kohézie a integrácie.

Dlhodobá nezamestnanosť sa dotýka mnohých členských štátov a vedie k vylúčeniu. V roku 2002 boli 3% aktívneho obyvateľstva EÚ bez práce počas minimálne 12 mesiacov. Európska stratégia podporuje vlády pri prijímaní aktívnych opatrení smerujúcich ku garantovaniu toho, aby bolo možné ponúknuť všetkým nezamestnaným nové možnosti uplatnenia (najmä formou vzdelávania a rekvalifikácie) do 12 mesiacov počas obdobia nezamestnanosti, a v prípade mládeže do 6 mesiacov.

Priority Parlamentu

Parlament sa každoročne vyjadruje k smerniciam. Poslanci vo svojej poslednej správe zdôrazňovali najmä potrebu rozšíriť ponuku zariadení pre deti v predškolskom veku (aby sa aspoň čiastočne prekonala jedna z prekážok zamestnávania žien), rozvíjať miestne a regionálne stratégie, znižovať daňové zaťaženie (najmä pre malé podniky), podporovať vnútropodnikové vzdelávanie, ako aj vzdelávanie starších pracovníkov a obmedzovať nelegálnu prácu.

Parlament vždy zdôrazňoval, že nestačí len vytvárať pracovné miesta, ale je potrebné dohliadať aj na ich kvalitu. Stratégia bola preto rozšírená i o túto požiadavku. Členské štáty sa zaviazali zvýšiť objem investícií do ľudských zdrojov, celoživotného vzdelávania a výchovy, tak ako o to viackrát žiadal EP. Jedným z aktuálnych cieľov je, aby ľudia vo veku 22 rokov s absolvovaným stredoškolským vzdelaním predstavovali v EÚ v roku 2010 minimálne 85 %.

EP považuje za podstatné, aby boli vymedzené dostatočné rozpočty pre kroky podniknuté v záujme sociálnej integrácie, a aby politika vzdelávania zodpovedala aj potrebám osôb, ktorým najviac hrozí sociálne vylúčenie, ako napr. starším ľuďom, postihnutým osobám alebo migrantom. Podľa stratégie z Lisabonu by sa miera zamestnanosti starších pracovníkov (vo veku 55 až 64 rokov) mala zvýšiť o 50% v roku 2010. V roku 2003 dosiahli tento cieľ 4 krajiny (Dánsko, Portugalsko, Švédsko a Veľká Británia), ale v ďalších 5 krajinách (Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Rakúsko) zostáva miera zamestnanosti starších pracovníkov pod hranicou 33%. V roku 2002 predstavovala táto miera v pristupujúcich krajinách 30,6%.

Parlament už roky požaduje prijatie dodatočných opatrení na boj proti pretrvávajúcemu nerovnoprávnemu postaveniu mužov a žien na pracovnom trhu. Podľa údajov z novembra 2003 bola v európskej pätnástke miera nezamestnanosti u žien 8,9% a u mužov 7,3%. V roku 2001 jedna zo šiestich žien vo veku od 24 do 54 rokov nepracovala z dôvodu svojich rodinných záväzkov. Na základe európskej stratégie by sa miera zamestnanosti žien mala zvýšiť do roku 2010 o 60%. V roku 2003 dosiahli tento cieľ len 4 krajiny: Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Portugalsko (viď aj našu správu „Rovnosť na pracovisku “.

Stačí len koordinácia?

Metóda umožňujúca členským štátom dobrovoľne koordinovať svoju politiku bez ďalšej tvorby záväznej európskej legislatívy (v oblasti, ktorá v rozsiahlej miere zostáva v kompetencii národných alebo regionálnych orgánov) sa nazýva „otvorená koordinačná metóda“. To isté platí aj pre hospodársku politiku. Európsky parlament vo svojej správe z roku 2003 vyjadril obavu z nedostatočnej demokratickej kontroly tohto postupu, ktorý formálne nepredpokladá účasť EP. Parlament preto požadoval, aby bolo na základe primárneho práva bolo presne vymedzené zaradenie tejto metódy medzi nástroje Spoločenstva, rovnako ako spôsoby účasti jednotlivých strán.

Podľa EP, návrh ústavy nerieši uspokojivo túto oblasť. Napriek tomu, že poslanci privítali zmienku o zamestnanosti, rovnoprávnom postavení obidvoch pohlaví a trvalo udržateľnom rozvoji, ktorým je v texte venovaná osobitná pozornosť, vyjadrili zároveň znepokojenie nad tým, že bol naďalej zachovaný systém koordinačnej metódy na národnej úrovni bez účasti EP. A pokiaľ ide o samotné smernice, Parlament bude mať vždy len „konzultačnú“ úlohu.



  
Spravodajcovia:
  
Realizácia zamestnaneckej politiky clenských štátov: Herman Schmid (GUE/NGL, S)
Realizácia zamestnaneckej politiky clenských štátov za rok 2002: Barbara Weiler (PES, D)
Realizácia zamestnaneckej politiky clenských štátov za rok 2001: Luigi Cocilovo (EPP-ED, I)
Realizácia politiky clenských štátov za rok 2000: Winfried Menrad (EPP-ED, D)
Zamestnanost: usmernenia na rok 2002 - Spolocná správa 2001: Barbara Weiler (PES, D)
Zamestnanecká politika v roku 2001 - Spolocná správa o zamestnanosti v roku 2000: Luigi Cocilovo (EPP-ED, I)
Sociálna implementácia: Ilda Figueiredo (GUE/NGL, P)
Otvorená koordinacná metóda: Miet Smet (EPP-ED, B)
  
Úradný vestník - Záverecné akty:
  
Realizácia zamestnaneckej politiky clenských štátov
Realizácia zamestnaneckej politiky clenských štátov za rok 2002
Realizácia zamestnaneckej politiky clenských štátov za rok 2001
Realizácia zamestnaneckej politiky clenských štátov za rok 2000
Zamestnanost: usmernenia za rok 2002 - Spolocná správa 2001- znenie schválené Parlamentom
Zamestnanecká politika v roku 2001 - Spolocná správa o zamestnanosti v roku 2000 - znenie schválené Parlamentom
Sociálna implementácia
Otvorená koordinacná metóda - znenie schválené Parlamentom

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004