Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Stratégia zamestnanosti
Ochrana zamestnancov
Rovnoprávnost na pracovisku
Ochrana zdravia
a bezpečnosť pri práci
Zdravie žien
Pracovný čas
Systémy sociálneho zabezpečenia
Postavenie žien v spoločnosti
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Maximálne 48-hodinový pracovný čas týždenne pre všetkých

Nie je možné vyčísliť počet obetí z radov vodičov kamiónovej alebo autobusovej dopravy, ktorí prišli o život na cestách Európy alebo ktorí zapríčinili dopravné nehody so smrteľnými následkami pre ostatných účastníkov cestnej premávky, v dôsledku mnohých hodín strávených za volantom. Jednotné predpisy, ktorými je pracovný čas upravený vo väčšine odvetví činnosti od roku 1996, budú čoskoro veľkým prínosom pre zlepšenie kvality života a pre zvýšenie bezpečnosti vodičov. Počas tohto funkčného obdobia Parlament využil svoj vplyv na obmedzenie výnimiek v prekračovaní 48-hodinového pracovného týždňa tak, aby znamenali princípy jednotného trhu zároveň čo najlepšie životné podmienky pre všetkých pracujúcich.

V roku 1993, kedy bol vytvorený spoločný trh, bola vydaná smernica, ustanovujúca všeobecné predpisy o pracovnom čase v Európskej únii. Podľa tejto smernice má európsky pracovník denne nárok na minimálne 11-hodinový odpočinok a na pracovné prestávky. Maximálny pracovný týždeň bol stanovený na 48 hodín a minimálna ročná dovolenka na 4 týždne. Nočný pracovný čas nesmie presiahnuť 8 hodín za obdobie 24 hodín.

Predpisy, ustanovené touto vyhláškou, mali byť implementované do právneho poriadku jednotlivých členských štátov do novembra 1996, ale obsahovali aj výnimky. Nevzťahovali sa na riadiacich pracovníkov, lekárov v odbornej príprave a pracovníkov v oblasti (cestnej, vzdušnej, železničnej, námornej alebo riečnej) dopravy. Okrem toho možnosť uplatnenia doložky o neúčasti umožňujúcej členským štátom odchýliť sa od všeobecných predpisov bola často zneužívaná. Tento postup, ktorý pôvodne využilo Spojené kráľovstvo je v rozpore s princípmi samotnej smernice a poslanci sa mu snažia zabrániť.

Nová smernica pre samostatne zárobkovo činných vodičov

Pre pracovníkov železničnej dopravy existujú od roku 2003 spoločné predpisy. V marci 2005 bude v prospech 6,5 miliónov cestných dopravcov začlenený do skladačky posledný diel, a to smernica pre odvetvia, prijatá v roku 2002. Maximálny týždenný pracovný čas potom pre týchto dopravcov môže dosiahnuť 60 hodín, pričom ale týždenný priemer počas štvormesačného referenčného obdobia nesmie prekročiť 48 hodín. Za žiadnych podmienok nesmú vodiči kamiónovej alebo autobusovej dopravy pracovať dlhšie ako šesť hodín bez prestávky a podiel nočnej práce nebude môcť byť viac ako 10 hodín v priebehu 24 hodín.

Úsilie Európskeho parlamentu o uplatnenie týchto predpisov aj pre samostatne zárobkovo činných vodičov, ktorých podiel sa v tomto povolaní pohybuje okolo 40 %, bolo korunované úspechom. Od začiatku diskusií EP vyzdvihol, že pre samostatne zárobkovo činných vodičov by mali platiť rovnaké podmienky ako pre vodičov so štatútom zamestnanca, pričom si uvedomoval možné riziko hromadného prechodu zamestnancov do kategórie samostatne zárobkovo činných. Išlo súčasne o zaručenie bezpečnosti v cestnej premávke ako aj o zabránenie nekalej súťaži. Od roku 2009 budú pre samostatne zárobkovo činných vodičov platiť tie isté predpisy ako pre zamestnancov. Na podnet poslancov bola definícia "nezávislých vodičov" vymedzená tak, aby sa zabránilo vytváraniu nových foriem "fiktívnych nezávislých" počas prechodného obdobia.

Zabrániť výnimkám "opting out"

Všeobecná smernica z roku 1993 umožňovala členským štátom isté výnimky. Spojené kráľovstvo rokovaniami dosiahlo tzv. opting out alebo neúčasť na smernici, čím bolo za určitých podmienok možné nerešpektovať 48-hodinový pracovný týždeň. K týmto podmienkam patrí predošlý súhlas dotyčného zamestnanca, jeho ochrana proti akémukoľvek negatívnemu dosahu v prípade nesúhlasu s neúčasťou a evidencia hodín skutočne odpracovaných osobami, ktoré s neúčasťou na smernici súhlasili.

Tento výnimočný režim mal škandalózne následky. Počet pracovníkov v Spojenom kráľovstve, ktorých pracovný týždeň prekračuje hranicu 48 hodín, podstatne narástol od roku 1993, kedy vstúpila smernica do platnosti. Neúčasť, ktorá bola určená pre výnimočné prípady, sa stala vlastne pravidlom. Táto odchýlka nielenže narúša podstatu smernice, ale sa rozširuje aj na iné členské štáty. Vo Francúzsku a v Nemecku sa začína uplatňovať v oblasti zdravotníctva a v Luxembursku v oblasti hotelových a gastronomických služieb.

Komisia plánuje revíziu tejto smernice a Parlament vyjadril svoje stanovisko v januári 2004. Pomerom hlasov 370 za, 116 proti a 21 sa zdržalo, žiadajú poslanci postupné zrušenie individuálnej doložky o neúčasti v čo najkratšom čase. Mnohí poslanci vyjadrili poľutovanie nad zneužitím tohto systému výnimiek predovšetkým v prípadoch, keď pri podpise pracovnej zmluvy bol od zamestnanca žiadaný súhlas k neúčasti na spomínanej smernici, čím mu bolo vlastne znemožnené slobodné rozhodovanie. Poslanci žiadajú členské štáty, aby neprijímali žiadne opatrenia, týkajúce sa neúčasti na smernici z roku 1993, pokiaľ táto nebude zrevidovaná.

Lekári ako osobitný prípad

Počas toho istého hlasovania poslanci vyjadrili znepokojenie nad osobitnou situáciou lekárov. Na základe nedávnych rozsudkov Európskeho súdneho dvora by sa doba, v ktorej majú lekári pohotovosť, mala považovať za pracovný čas. Pre nedostatok konkrétnych a porovnateľných údajov poslanci žiadajú Komisiu o návrh dlhodobého riešenia otázok, týkajúcich sa definície a výpočtu hodín pohotovosti lekárov na pracovisku.

Obdobie odbornej prípravy lekárov sa tiež javí ako problematické vo vzťahu k všeobecnej vyhláške o 48-hodinovom pracovnom týždni. V Európe existuje približne 270 000 lekárov-ašpirantov, ktorí často pracujú viac ako 48 hodín za týždeň. Nie je ľahké zmeniť situáciu zo dňa na deň. Na návrh Komisie sa z tohto dôvodu začnú predpisy o pracovnom čase pre spomínanú osobitnú kategóriu uplatňovať až po dlhom prechodnom období. Parlament požadoval skrátenie prechodného obdobia, ale zástupcovia členských štátov v Rade chceli počkať až do 2013. Parlament nakoniec dosiahol kompromis o trojfázovom postupe: pracovný týždeň lekárov v odbornej príprave bude od augusta 2004 skrátený na 58 hodín, potom od augusta 2007 na 56 hodín, aby sa nakoniec v roku 2009 dosiahlo 48 hodín ako pre všetkých ostatných. Ak bude potrebné prispôsobiť systém vzdelávania a riadenia ľudských zdrojov v oblasti zdravotníctva, môže daný členský štát požiadať o výnimku do roku 2011. Ani počas tejto predĺženej lehoty nesmie byť pracovný týždeň dlhší ako 52 hodín.



  
Spravodajcovia :
  
Organizácia pracovného casu: vylúcené odvetvia a cinnosti : Miet Smet (EPP-ED, B)
Cestná doprava, organizácia pracovného casu: mobilní pracovníci a samostatne zárobkovo cinní vodici: Stephen Hughes (PES, UK)
Organizácia pracovného casu (revízia smernice 93/104/EHS): Alejandro Cercas (PES, E)
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Organizácia pracovného casu: vylúcené odvetvia a cinnosti
Cestná doprava, organizácia pracovného casu: mobilní pracovníci a samostatne zárobkovo cinní vodici
Organizácia pracovného casu (revízia smernice 93/104/EHS) - text prijatý Európskym Parlamentom

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004