| Viac ako polovica európskych voličov sú....voličky. Napriek tomu sú však ženy vo vedúcich pozíciách všade v Európskej únii ešte stále veľmi slabo zastúpené. Európsky parlament už niekoľko funkčných období bojuje za aktívnejšiu účasť žien v politickom živote a v rozhodovacom procese. So zreteľom na európske voľby v roku 2004, poslanci vyzvali politické strany, aby na svojich volebných zoznamoch dali väčší priestor ženám. Taktiež posilnili stratégiu Spoločenstva v prospech rovnomernejšieho zastúpenia žien v ekonomike a v sociálnom i kultúrnom živote.
V rámci Európskej únie predstavuje proporcionálne zastúpenie žien vo vládach a národných parlamentoch približne 25%. V severských krajinách, kde má politika rovnoprávneho zastúpenia dlhšiu tradíciu a dobrovoľnejší charakter, je tento pomer vyšší: v roku 2003 bolo v švédskom parlamente 43,5% žien, v Dánsku 38%, vo Fínsku 37,5%. Na opačnom konci rebríčka je Taliansko s 11,5% a Grécko, kde majú ženy len 8,7% zastúpenie. Pokiaľ ide o zastúpenie vo vládach, aj tu vedú Švédsko a Fínsko, kde sú ženy zastúpené najsilnejšie a vo vládach majú obsadených 52,6% respektíve 44,4% ministerských kresiel, oproti v priemere 23% vo vládach členských štátov.
Politické strany by sa mali viac feminizovať
V Európskom parlamente je proporcionálne zastúpenie žien vyššie ako je priemer v národných parlamentoch. V prvých priamych voľbách do Európskeho parlamentu v roku 1979 získali ženy z celkového počtu 410 kresiel 69, čo predstavovalo 16,8%. V dôsledku viacerých zmien parlamentných predstaviteľov počas funkčného obdobia sa tento pomer ešte zvýšil na 29,8% v roku 1999 a v roku 2003 dokonca na 31%. Ešte stále je to však málo. V roku 2001 Parlament navrhol minimálne 40% zastúpenie obidvoch pohlaví vo všetkých politických oblastiach a všetkých európskych, národných a medzinárodných výboroch.
Zdá sa však, že po rozšírení nebude možné dosiahnuť tento cieľ, nakoľko v desiatich pristupujúcich krajinách majú ženy v politike ešte slabšie zastúpenie. Napríklad nové členské štáty vyslali medzi pozorovateľmi do Európskeho parlamentu od mája 2003 len 14% žien. Je to veľavravný a zároveň alarmujúci údaj, ktorý by mohol naznačovať, že v Únii s 25 členskými krajinami bude do zákonodarného zhromaždenia zvolených ešte menej žien. Parlament vo svojom uznesení prijatom v novembri 2003 vyzval politické strany, aby po rozšírení Únie zaviedli kvótové systémy, ako napríklad takzvaný "zipsový systém", kde by sa na zoznamoch systematicky striedali muži so ženami a/alebo, aby podnikli kroky smerom k vyváženejšiemu zastúpeniu. V prípade Európskeho parlamentu by zastúpenie žien na voličských zoznamoch malo byť minimálne 30% vo všetkých 25 členských štátoch. Politickým stranám bola taktiež adresovaná žiadosť, aby opätovne preskúmali svoje vnútorné štruktúry, ktoré často sťažujú rovnomerné zastúpenie žien, a aby členské štáty viedli účinné informačné kampane.
V uznesení prijatom v roku 2001 o rovnomernom zastúpení žien a mužov v rozhodovacom procese, Parlament trval na nevyhnutnej podpore princípu rovnoprávnosti nielen v politickom alebo hospodárskom živote, ale aj v oblasti výuky a vzdelávania, aby sa tak zabezpečila rovnosť šancí pre mužov aj ženy. Parlament okrem toho dôrazne upozornil na nevyhnutné zlepšenie situácie detí a osôb vyžadujúcich domácu starostlivosť, aby sa rodinné obmedzenia nestali systematickou prekážkou profesionálneho rastu žien.
V ďalšom uznesení z roku 2002, Parlament rovnako vyslovil znepokojenie nad nedostatočným zastúpením žien v riadiacich orgánoch sociálnych partnerov. Zatiaľ čo ženy predstavujú 42% aktívnej populácie a 40% členov odborov, ich zastúpenie je tu ešte slabšie ako v politických orgánoch. Preto aj sociálnym partnerom bola adresovaná žiadosť o zavedenie účinných opatrení, v záujme reálneho zvýšenia reprezentácie a účasti žien v sociálno-ekonomickom živote.
Rovnosť ako základná hodnota
Hoci Konvent o budúcnosti Európy bol vo veľkej miere mužskou záležitosťou, pretože zo 105 predstaviteľov Konventu bolo len 17 žien, Únia označila rovnoprávne postavenie mužov a žien za jeden zo základných cieľov, ktorý bol zapracovaný do návrhu Ústavy. Mnohí európski poslanci to však považovali za nedostatočné. Aj predstavitelia Parlamentu v rámci Medzivládnej konferencie pokračovali v úsilí, aby sa tento princíp povýšil na jednu zo základných hodnôt (článok 2 návrhu Ústavy) a nie, aby bol považovaný iba za jeden z cieľov (článok 3). Toto sa im podarilo dosiahnuť počas talianskeho predsedníctva, pretože v poslednej verzii textu sa v článku 2 medzi základnými hodnotami Únie uvádza "pluralizmus, nediskriminačný prístup, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a princíp rovnoprávneho postavenia žien a mužov."
Stratégia Spoločenstva
V roku 2000 prijala Európska únia päťročný akčný program Spoločenstva na roky 2001 - 2005, ktorého cieľom je konkrétna podpora rovnoprávneho postavenia mužov a žien. Tento program, na ktorý bolo vyčlenených 50 miliónov eur v rozpätí piatich rokov, Európska komisia navrhla na výslovnú žiadosť Európskeho parlamentu. Na programe sa od začiatku môžu zúčastniť aj kandidátske krajiny, nakoľko jedným z jeho cieľov je podporovať a rozširovať hodnoty a zvyklosti, z ktorých vychádza myšlienka rovnoprávneho postavenia mužov a žien. Program chce zároveň upozorňovať účastníkov na potrebu lepšieho chápania takéhoto rovnoprávneho postavenia, ako aj na potrebu zápasu proti prejavom priamej a nepriamej diskriminácie, a to nielen v hospodárskom, sociálnom a politickom živote, ale aj v oblasti médií, vzdelávania, zdravotníctva alebo športu. Za týmto účelom program podporuje akcie, ktorých cieľom je citlivejšie vnímanie tejto problematiky, organizovanie informačných kampaní, medzinárodných podujatí a výmena skúseností.
Parlament chce byť každý rok podrobne informovaný o výsledkoch a o tom, ako tento program napreduje. V úlohe "dohliadača" by chcel ešte viac konkretizovať prijaté záväzky. Hoci prejavil spokojnosť so stanovenými prioritami (rovnaká mzda v roku 2001, zosúladenie profesionálneho a súkromného života v roku 2002, účasť žien na rozhodovaní v roku 2003), vyzval Komisiu, aby navrhla dodatočné legislatívne opatrenia, najmä za účelom zníženia rozdielov v mzdovej oblasti, v záujme získavania priaznivejších štatistických údajov a v záujme integrácie princípu rovnoprávneho postavenia mužov a žien a dodržiavania práv žien v politike v oblasti spolupráce medzi Úniou a ostatnými štátmi.
|
