Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Zodpovednosť za škody na životnom prostredí
Znečistenie ovzdušia
Skleníkové plyny
Program Auto Oil II
Elektronický odpad
Odpad z obalov
Bezpečnosť potravín
Geneticky modifikované organizmy
Tabakový priemysel
Boj proti nadmernému hluku
Kozmetika
Ľudské tkanivá a bunky
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Zodpovednosť za životné prostredie - znečisťovateľ je povinný zabezpečiť sanačné opatrenia

Podľa údajov Európskej komisie sa v Európe nachádza približne 300.000 lokalít pôd či vôd znečistených alebo ohrozených škodlivými látkami. Dôsledky každého znečistenia sú vážne. Hrozí, že rastlinné a živočíšne druhy vyhynú. Každý vyhynutý druh je veľkou stratou. Z tohto dôvodu chce zákonodarný orgán EÚ v budúcnosti presadiť, aby znečisťovatelia životného prostredia niesli zodpovednosť: Ten, kto spôsobí škody, musí za ne zaplatiť. Vzniknuté škody sa týmto spôsobom odstránia. Potencionálnych znečisťovateľov životného prostredia to navyše už vopred odradí.

EÚ počíta s tým, že nový zákon prinúti prevádzkovateľov chemických podnikov alebo skládok, aby si už na začiatku zabezpečili svoje zariadenia tak, že vôbec nevzniknú škody ani náklady. Európska agentúra pre životné prostredie už v roku 2000 odhadla náklady na sanáciu iba pre časť znečistených vôd a pôd v Európe až do výšky 106 miliárd eur, a to v prípade, ak by sa suma rozdelila na niekoľko rokov. Na sanáciu asi 100.000 hektárov kontaminovanej pôdy vo Veľkej Británii sa odhadujú náklady až do výšky 39 miliárd eur. Doteraz neexistoval zákon o zodpovednosti v prípade znečistenia životného prostredia, ktorý by platil na celom území EÚ. Táto skutočnosť uľahčovala znečisťovateľom životného prostredia zbaviť sa zodpovednosti. Preto bolo nevyhnutné vypracovať jednotné zákony. O jednotlivých oblastiach novej smernice sa viedli kontroverzné rozpravy. K postupu sa kriticky vyjadrovali zástupcovia priemyslu na jednej strane a na druhej strane ochrancovia životného prostredia.

Pod zákon spadajú dve oblasti, v ktorých je však rozdielna úroveň zodpovednosti pri určitých rizikových činnostiach, napr. pri práci v chemickej továrni alebo pri výrobe či zaobchádzaní s istými rastlinnými ochrannými prostriedkami, zodpovednosť v prípade havárie preberá vo všeobecnosti podnikateľ. Pri škodách, ktoré síce nevznikli pri rizikových činnostiach, ale napriek tomu ohrozujú rôznorodosť živočíšnych a rastlinných druhov, má podnikateľ takisto niesť zodpovednosť - avšak len vtedy, ak škodu spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Cieľom je odstrašiť znečisťovateľov životného prostredia

Ak je prevádzkovateľ neústupný a nezabezpečí dostatočne svoje zariadenia a ani sanáciu vzniknutých škôd, sú národné úrady podľa tohto zákona oprávnené zakročiť. Je v ich kompetencii určiť, čo je podnikateľ povinný urobiť, alebo môžu sami priamo zasiahnuť. Náklady zaplatí prevádzkovateľ. Ak tento nie je schopný škodu uhradiť alebo nie je možné zaistiť pôvodcu škôd, členské štáty sú aj napriek tomu povinné zrealizovať sanáciu. Členské štáty sami rozhodnú o tom, akým spôsobom vzniknuté náklady pokryjú, napr. rôznymi špeciálnymi fondami.

Podstatné časti návrhu zákona boli sporné, preto sa pristúpilo k zmierovaciemu postupu. Na záver sa, okrem iného, dospelo k dohode o spôsobe finančného pokrytia škôd na životnom prostredí. Zákon teraz určuje povinnosť Komisie preveriť po šiestich rokoch od nadobudnutia platnosti zákona, či existuje v členských štátoch dostatok možností financovania prípadných sanačných opatrení za primeranú cenu, napr. prostredníctvom zodpovedajúceho poistenia. Ak tomu tak nie je, Komisia má predložiť návrhy zákona o povinnom finančnom zabezpečení pre prípad škôd na životnom prostredí: Parlament na tom trval.

Rada sa zasadzovala za miernenejšiu verziu smernice. Presadzovala , aby boli opatrenia na zabezpečenie finančných prostriedkov spočiatku iba podporované, a nestali sa záväznými. Rada odmietla aj požiadavku poslancov, aby sa niekoľko rokov po nadobudnutí platnosti zákona rozšírila zodpovednosť za životné prostredie na činnosti všetkých druhov a nielen na také činnosti, ktoré sú v smernici označené ako rizikové.

Pre ochranu životného priestoru a rôznorodosti druhov je potrebné urobiť omnoho viac ako len odstrašovať - a to nielen v Európe, ale na celom svete. Z tohto dôvodu predložili európski poslanci pred svetovým summitom v Johannesburgu v roku 2002 rezolúciu o trvalom rozvoji. Konštatujú v nej, že medzinárodné ciele týkajúce sa ochrany životného prostredia, prijaté na summite v Riu, sa nepodarilo naplniť. Naliehavo požadujú, aby sa konečne začali presadzovať dohody o ochrane životného prostredia, aby sa predmetom medzinárodných obchodných rokovaní stal trvalý rozvoj a ochrana životného prostredia a aby sa princíp zabezpečenia preventívnych opatrení zahrnul do všetkých medzinárodných dohôd s celosvetovou pôsobnosťou.



  
Spravodajcovia:
  
Zodpovednost za životné prostredie : Toine Manders (ELDR, NL)
10 rokov po summite v Riu: príprava na svetový summit o trvalom rozvoji v roku 2002: Mihail Papayannakis (GUE/NGL, GR)
Európska agentúra pre životné prostredie - správa o spravovaní kontaminovaných území
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Zodpovednost za životné prostredie - postup ešte nie je ukoncený
10 rokov po Riu: Príprava na svetový summit o trvalom rozvoji v roku 2002

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004