Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Zodpovednosť za škody na životnom prostredí
Znečistenie ovzdušia
Skleníkové plyny
Program Auto Oil II
Elektronický odpad
Odpad z obalov
Bezpečnosť potravín
Geneticky modifikované organizmy
Tabakový priemysel
Boj proti nadmernému hluku
Kozmetika
Ľudské tkanivá a bunky
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Opatrenia EÚ v oblasti obchodu s emisiami

V svetovom boji proti globálnemu otepľovaniu má Európa vedúce postavenie. Od januára 2005 začne v EÚ platiť prvý medzihraničný systém obchodovania s prémiami za znižovanie emisií skleníkových plynov -niekoľko rokov pred celosvetovým plánom, ktorý sa začne realizovať podľa protokolu z Kjóto v roku 2008.Nový plán pomôže EÚ dodržať spoločné záväzky Kjótskeho protokolu, podľa ktorého sa majú znížiť emisie skleníkových plynov od roku 1990 do 2012 o 8%. Dôležitú úlohu pri jeho príprave zohral Európsky parlament.

Donedávna hrozilo väčšine členských štátov Únie, že nedokážu dodržať záväzky Kjótskeho protokolu. Nový systém obchodovania s emisiami, ktorý bude platiť v rámci celej EÚ, pomôže vyriešiť tento problém. Európskym podnikom sa znížia náklady na znižovanie emisií a dostanú sa na správnu cestu ešte pred uvedením globálneho systému v roku 2008.

Podľa nového plánu EÚ 10 000 európskych spoločností bude mať od 1. januára 2005 možnosť predávať a nakupovať povolenia pre emisiu oxidu uhličitého. Úrady jednotlivých štátov budú určovať kvóty a spoločnosti, ktoré budú produkovať menej CO2, než stanovuje limit, budú môcť predávať ďalším podnikom rozdiely medzi skutočnou produkciou a limitom. Alebo inak povedané, ak nejaká továreň prekročí limit, bude môcť kúpiť "práva na znečisťovanie" od iných firiem, ktoré dokázali znížiť vlastné emisie.
EÚ dúfa, že vytvorenie trhu predajcov a kupcov týchto povolení bude motivačným opatrením pre zníženie emisií. Zisky z predaja povolení by mali stimulovať spoločnosti, aby vyvíjali a používali čistejšie technológie. Plán, ktorý bude platiť v celej EÚ, vytvorí rovnaké podmienky pre všetky podniky a zabráni skresleniu hospodárskej súťaže v rámci odvetvia, ktoré by mohlo vzniknúť, ak by si obchodné podmienky stanovovali jednotlivé štáty Únie samy. EÚ očakáva, že pomocou tohto plánu zníži náklady na splnenie protokolu z Kjóto do roku 2010 o 1,3 mld. € ročne, t.j. o 35 % celkových nákladov.

Systém nadobudne účinnosť v dvoch fázach. Testovacia fáza bude prebiehať v rokoch 2005 až 2007 a druhá fáza v rokoch 2008 až 2012. Členské štáty EÚ sú povinné vypracovať štátne plány do marca 2004.

Povinný systém

Vlády niektorých štátov žiadali, aby bol systém dobrovoľný. Európsky parlament však podporil stanovisko Európskej komisie, aby bol plán povinný v rámci celej EÚ z dôvodu ochrany životného prostredia a aj preto, aby sa zabránilo skresleniu trhov.

Vlády požadovali možnosť odstúpenia od plánu, ktoré by umožňovalo výnimku celým odvetviam priemyslu. Parlament však trval na obmedzenom systéme odstúpenia od plánu, ktorý je možné aplikovať len individuálne na jednotlivé podniky alebo továrne, pričom argumentoval, že plošné výnimky by podkopávali celý systém.

Pôvodne sa mal plán aplikovať len na emisie oxidu uhličitého a len na oblasti energetiky, hutníctva železa, papierenského priemyslu a ťažby minerálov, ktoré spolu produkujú cca. 46% emisií CO2. Komisia mala neskôr, po predložení správy, rozhodnúť, či sa do plánu zahrnú aj ďalšie odvetvia priemyslu a aj iné plyny. Poslanci Parlamentu úspešne presadili, aby členské štáty mohli dobrovoľne rozhodnúť, ktorých ďalších odvetví priemyslu sa bude plán týkať. Správa Komisie o pokroku sa bude sústrediť aj na rozhodnutie, či sa do plánu začlení i chemický priemysel, hutníctvo hliníka a doprava. Vďaka Parlamentu má každý členský štát právo začleniť po roku 2008 aj ďalšie skleníkové plyny.

Znečisťovateľ platí

Ďalším zložitým problémom bolo určiť presný spôsob, ako štátne úrady rozdelia povolenia na emisie. Komisia pôvodne navrhovala, aby sa povolenia skôr vydávali spoločnostiam bezplatne na základe výšky ich emisií v minulosti. Poslanci Parlamentu ale zastávali názor, že sa týmto spôsobom podkope princíp "znečisťovateľ platí" a že by bol takýto systém nespravodlivý voči spoločnostiam, ktoré vstupujú na trh a vzniklo by tak následne skreslenie trhu. Navrhli systém, podľa ktorého by sa väčšina povolení rozdelila bezplatne, ale určitá časť by sa predala v dražbe. Dosiahol sa kompromis, podľa ktorého môžu vlády počnúc 1. januárom 2005 vydražiť 5% povolení počas troch rokov, a ďalších 10% v druhej fáze. Po roku 2012 budú možné ďalšie aukcie.

Parlament taktiež obhajoval názor, že jednotlivé vlády by nemali mať možnosť vydávať neobmedzené množstvá povolení pre emisie. Každý štát EÚ bode povinný obmedziť výšku svojich kvót, ktorých súčet musí zodpovedať cieľu konkrétneho štátu podľa Kjótskeho protokolu.

Protokol z Kjóto povoľuje priemyselným krajinám využívať "flexibilné mechanizmy",ktoré im pomôžu dosiahnúť cieľ redukovať emisie napr. tak, že môžu investovať do projektov na znižovanie emisií skleníkových plynov alebo poskytnúť čisté technológie rozvojovým krajinám. Parlament však trval na svojom názore, že prioritou smernice musia byť "domáce" opatrenia.

Protokol z Kjóto

V 20. storočí sa priemerné teploty v Európe zvýšili približne o jeden stupeň Celzia. Tento trend bude v nasledujúcom storočí pokračovať, dokonca sa možno ešte zhorší. Okrem prirodzených príčin, ako napr. odchýlok v slnečnej aktivite, sú za túto klimatickú zmenu čiastočne zodpovední aj ľudia. V dôsledku znečistenia životného prostredia sa hromadí teplo v atmosfére a tým vzniká skleníkový efekt. Hlavnou príčinou skleníkového efektu je oxid uhličitý (CO2), ktorý do atmosféry vypúšťa priemysel, doprava a vykurovacie systémy. Ďalšie plyny, ktoré spôsobujú skleníkový efekt sú napr. metán, oxidy dusíka a fluorované uhľovodíky.

Európska únia, v ktorej žije 5% celosvetového obyvateľstva, produkuje 15% všetkých skleníkových plynov. EÚ si túto skutočnosť uvedomuje a zohrala konštruktívnu úlohu v rokovaniach o Kjótskom protokole. Medzinárodné spoločenstvo schválilo protokol v roku 1997 z cieľom posilniť a presadiť v praxi Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách. Protokol určuje záväzné ciele na redukciu emisií skleníkových plynov.

Zavedenie systému obchodu s emisiami medzi EÚ a členskými štátmi je súčasťou širšieho akčného plánu, ktorého cieľom je rozšíriť a propagovať čisté, obnoviteľné zdroje energie a v dlhodobom horizonte pripraviť Európsku infraštruktúru na dôsledky klimatických zmien.



  
Spravodajcovia:
  
Znecistenie ovzdušia, emisie skleníkových plynov: Jorge Moreira da Silva (EPP-ED, P)
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Znecistenie ovzdušia, emisie skleníkových plynov - ešte nie je publikovaný

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004