8. parlamentarni saziv Anna ZÁBORSKÁ

Pre občanov Slovenska, ale aj ostatných členských štátov je ochrana vonkajších hraníc EÚ jednou z hlavných politických priorít súčasnosti. Jej súčasťou je aj posilnenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. V stredu sme na plenárnej schôdzi diskutovali a hlasovali o dohode Parlamentu s ministrami členských štátov na posilnení agentúry Frontex, ako sa tento nový zbor oficiálne volá. Nové nariadenie by malo zlepšiť fungovanie agentúry, aby dokázala čeliť výzvam v oblasti bezpečnosti a migrácie. Súčasťou dohody je vznik stáleho zboru pohraničnej a pobrežnej stráže EÚ v počte desaťtisíc pracovníkov. Ten by mal podporiť vnútroštátne orgány pri vykonávaní úloh v oblasti kontroly hraníc a návratovej politiky, ale aj v boji proti cezhraničnej kriminalite. V prvej fáze do roku 2021 by sa mal zvýšiť počet operačných pracovníkov nového Frontexu na päťtisíc. Plný počet by mal zbor dosiahnuť do roku 2027. Nedávna minulosť ukázala, že vojna a nestabilita v krajinách Blízkeho Východu a Afriky dokáže spôsobiť migračnú krízu takpovediac zo dňa na deň. Preto som rada, že nariadenie počíta aj s takzvanou rezervou rýchleho zásahu, ktorá by mala byť nasadená v núdzových situáciách. Občania sa jednoducho musia cítiť v Európe predovšetkým bezpečne. Posilnenie ochrany jej hraníc je preto správnym krokom.

Na tejto schôdzi sme sa venovali aj fungovaniu digitálnych platforiem, ktoré na internete ponúkajú ľuďom tovar a služby tretích strán. Ide o novú smernicu, ktorá sa zameriava na vzťahy medzi týmito platformami a ich komerčnými užívateľmi, teda firmami, ktoré ich využívajú na ponúkanie svojho tovaru alebo svojich služieb. Uvediem príklad: malý rodinný penzión ponúka ubytovanie cez stránku Booking.com. Táto platforma má obrovskú vyjednávaciu silu, pretože ju využívajú stámilióny potenciálnych zákazníkov, a preto môže nášmu malému penziónu diktovať v podstate akékoľvek obchodné podmienky, diktovať ceny, či rozhodovať o tom, ako podporí ponuku tohto penziónu napríklad cez reklamu. Aj malé nedorozumenie v obchodnom vzťahu môže byť pre malý penzión alebo hotel likvidačné. Cieľom tejto smernice je posilniť postavenie malých voči tým, ktorí sú obrovskí. Ja sama som sa aktívne zapojila do jej prípravy ako spravodajkyňa stanoviska Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Hoci predložený text, ktorý je kompromisom medzi Parlamentom a Radou (ministrov) EÚ, ide v niektorých bodoch možno trochu ďalej, než som pôvodne navrhovala, mohla som ho ešte stále s čistým svedomím podporiť. Viaceré veľké globálne internetové platformy totiž ukázali, že bez jasných pravidiel majú sklon zneužívať svoje postavenie a to v konečnom dôsledku škodí ľuďom aj ekonomike.

V stredu sme hlasovali o nových pravidlách ochrany spotrebiteľa. Ide o novelu existujúcej smernice, ktorá by mala sprehľadniť rozhodovanie o poradí zobrazovaných ponúk na internetových trhoch. Pre Slovensko a ďalšie krajiny východnej Európy je však dôležitá najmä otázka dvojakej kvality výrobkov. Testy totiž ukázali, že mnoho firiem ponúka v našom regióne pod rovnakým názvom výrobky s iným zložením a často aj nižšej kvality. Kompromisný návrh nariadenia o zlepšení ochrany spotrebiteľa, ktorý je výsledkom rokovaní s vládami členských štátov, však takýto zákaz neobsahuje. V zmysle kompromisného návrhu by to znamenalo, že dva roky bude Európska komisia len posudzovať aktuálny stav a potom – možno – navrhne zakázať predaj výrobkov rôznej kvality pod jedným názvom. My pritom máme už dosť informácií nato, aby sme vedeli, že takéto praktiky sa dejú a ľudia s nimi nie sú spokojní. Navyše je treba nahlas povedať, že na spoločnom európskom trhu sa kvalita nesmie merať podľa dvojakého metra. Žiaľ, tento kompromisný a bezzubý návrh bol poslancami prijatý. Ja som sa v reakcii na odmietnutie procedurálneho návrhu, ktorý by umožnil prijať zákaz predaja tovaru rôznej kvality pod rovnakým názvom, pri hlasovaní o tomto návrhu zdržala.