Všetko, čo potrebujete vedieť o hospodárskej správe

Súčasná hospodárska a finančná kríza sa dá čiastočne vysvetliť ekonomickými nerovnováhami medzi členskými štátmi ako i v rámci súkromného sektora. Za účelom predchádzania a nápravy týchto nerovnováh v ranom štádiu, navrhuje Európsky parlament nový mechanizmus včasného varovania ako súčasť balíka pre hospodárske riadenie. Hovorili sme o ňom s niektorými poslancami, ktorí sa touto témou zaoberajú.

Prečo je to problém, keď sa hospodárstva jednotlivých členských štátov líši?

Belgický poslanec zo skupiny Zelených Philippe Lamberts si myslí, že "vzhľadom k tomu, že zdieľame rovnakú menu, ak nastane situácia sociálnej nerovnováhy v jednej krajine, bude to mať vplyv na hospodárstvo každého."

Grécky poslanec zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice Nikolaos Chountis dodal: "Keď ste členom hospodárskej a menovej únie, ktorá čelí obrovským štrukturálnym problémom, každá makroekonomická nerovnováha (buď prebytky alebo deficity), znamená extrémne sociálno-ekonomické nerovnosti. Príkladom je situácia zamestnancov v okrajových krajinách, ktorí sú postihnutí úspornými opatreniami, a pracovníkov v Nemecku, ktorí sa už po celé desaťročia museli vyrovnať s platovou stagnáciou."

Sú tieto nerovnováhy zodpovedné za súčasnú krízu v eurozóne?

Fínsky liberálny poslanec Carl Haglund, autor správy o opatreniach na presadzovanie odstraňovania nadmerných makroekonomických nerovnováh v eurozóne je toho názoru, že "neexistuje jeden jediný faktor, ktorý môžeme považovať za príčinu krízy, ale makroekonomické nerovnováhy v členských štátoch prispeli ku zlému stavu verejných financií v niektorých krajinách. Napríklad Portugalsko roky bojovalo s nízkou konkurencieschopnosťou a to prispelo k dnešnej situácii v krajine. V iných krajinách môžu korene problémov spočívať v nezodpovednom vypožičiavaní a neudržateľných verejných financiách."

Podľa poslanca Lambertsa, "kríza vyplýva z mnohých faktorov: nafúknutie cien bývania v Írsku a v Španielsku či rozdiely v produktivite, napríklad medzi Nemeckom a Gréckom. Mzdové náklady tvoria len malú časť obrazu, ale zohrali veľkú rolu v rámci prebytkov Nemecka, 2 / 3 vývozu Nemecka ide do iných členských štátoch. Svojím spôsobom Grécku pomáha Nemecku, tým zvyšuje vývoz Nemecka."

Dá sa týmto nerovnováham predchádzať?

Taliansky ľudovecký poslanec Herbert Dorfmann povedal: "Neustále sledovanie rôznych ukazovateľov makroekonomického vývoja v členských štátoch, ako sú ceny nehnuteľností, vývozné trendy či vývoj vo verejnom a súkromnom dlh, bude užitočné. Budeme mať prehľad, keď sa veci budú uberať zlým smerom. Následne musí Komisia prísť s odporúčaniami, ktoré majú členské štáty vykonávať.

Autorka správy o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh, portugalská sociálnodemokratická poslankyňa Elisa Ferreira považuje za dôležité, že "keď Komisia hodnotí výkon krajiny, bude musieť vziať do úvahy sociálne faktory, ako je miera nezamestnanosti a investície do vzdelávania. To je veľký úspech pre našu skupinu."

Poslanec Haglund zase zdôraznil, že "rámec dohľadu musí byť chápaný ako nástroj pre budúcnosť, ktorého cieľom je zvrátiť problematické trendy skôr, než povedú k veľkým hospodárskym ťažkostiam. Správne cielené opatrenia môžu zabrániť nerovnováham alebo zvrátiť neudržateľné trendy."

V akých krajinách bude prevenciu alebo náprava týchto nerovnováh bolieť najviac?

Poslanec Haglund podčiarkol, že: "vyžadovať od členských štátov, aby riešili problém ich makroekonomických nerovnováh nie je o zavádzaní opatrení, ktoré budú krajiny alebo ich občanov bolieť a trestať tých, ktoré už pod veľkým tlakom sú. Je oveľa škodlivejšie ak sa nadmerné makroekonomické nerovnováhy neriešia, pretože môžu mať obrovské dopady na ekonomiku ako celok."

Podľa Chountisa "pokus o zmiernenie nerovnováhy v prospech európskych pracovníkov presunie bremeno krízy, nie na jednotlivé krajiny, ale na osoby zodpovedné za súčasnú krízu. Jedná sa o bankárov a podniky, ktoré kvôli nadceneným zákazkám uvrhli Grécko do obrovských dlhov."

Čo s krajiny s veľkými prebytkami, ako je Fínsko alebo Nemecko? Mali by byť stimulované k posilneniu vnútornej spotreby?

Poslankyňa Ferreira povedala: "V rámci dohľadu nad hospodárskym napätím medzi krajinami, sme sa uistili, že krajiny s prebytkami bežného účtu budú tiež kontrolované. I tieto krajiny musia byť starostlivo sledované, pretože ich prebytky často odrážajú nedostatky v rámci domáceho dopytu."

Poslanec Lamberts na záver uviedol: "Takýmto nerovnováham môžeme zabrániť tým, že zabezpečíme, že produktivita a vývoj budú lepšie rozložené medzi členskými štátmi a takisto aj mzdy a vplyv. V Nemecku sa cena práce udržuje umelo nízka. Veľa z prebytku sa vytvorilo na úkor zamestnancov. Ale Nemecko bolo schopné vytvárať hodnotu a zvýšiť svoj vývoz. Takže to, čo musíme urobiť, nie je len zníženie nákladov na cenu práce, ale investovať do vytvárania hodnôt. Debata nie je čierno-biela: existujú pozitívne a negatívne aspekty správania všetkých členských štátov. Musíme uznať, že sme kolektívne zodpovední, rôznymi spôsobmi, v rôznej miere, ale nikto nemôže tvrdiť, že je dokonalý a hovoriť, že je to všetko vina niekoho iného."