Šéf ILO Juan Somavía odkazuje: "Nepoužívajte krízu ako zámienku k oslabeniu práv zamestnancov"

Nevyvážený hospodársky rast zvýšil nerovnosti na celom svete a finančná kríza k tomuto trendu len prispela, tvrdí generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie práce (ILO) Juan Somavía, ktorý sa nedávno stretol s lídrami politických skupín v Európskom parlamente v Štrasburgu. Verí, že nastal čas "dať opraty do rúk" reálnej ekonomike a zamerať sa na vytváranie dôstojných pracovných podmienok pre zamestnancov. Prečítajte si viac v našom rozhovore.

V správe "Nová éra sociálnej spravodlivosti" píšete, že "neefektívne modely rastu" sa na celom svete zvýšili". Čo presne ste tým mali na mysli?

V súčasnej dobe šesťdesiat jeden milión ľudí zarába spolu rovnako ako 3,5 miliardy. V USA majú 0,1% ľudí má 12,6% celkových príjmov, zatiaľ čo v Európe 10%  ľudí predstavuje 50%. To je spôsobené rastom, ktorý zvýšil nerovnosti a znížil účasť miezd na hrubom národnom produkte. To sa musí upraviť.

Od druhej svetovej vojny a až do 80. a 90.-tych rokov sa v Európe podarilo skĺbiť vysoký rast a produktivitu s férovým prístupom a dobrými platmi. Takže to nie je nemožné. Musíme sa vrátiť ku koreňom európskych hodnôt a stanoviť spravodlivosť ako hlavný cieľ. Hospodárske politiky, ktoré sa zaoberajú fiškálnou konsolidáciou by mala byť spoločensky zodpovedné.

To, čo by chceli ľudia  vidieť, je dôstojná práca a kvalitné pracovné miesta. Kvalita práce v mnohých ohľadoch určuje kvalitu spoločnosti.

{}

Čo teda podľa Vás charakterizuje dôstojnú prácu?

Dôstojná práca má niekoľko základov. Prvým z nich je dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem. Nepoužívajte krízu ako zámienku k oslabeniu práv zamestnancov. Druhým prvkom je sociálny dialóg. Je ľahšie riešiť problémy, keď ich spoločne riešia zamestnávatelia a zamestnanci.

Tretím prvkom je sociálna ochrana. Osem z desiatich ľudí na svete nemá prístup k sociálnemu zabezpečeniu, ale mnohé rozvojové krajiny sa v týmto smere hýbu, vrátane Indie, Číny, Brazílie, Mexika a Čile. Musíte zabrániť ľuďom pred pádom do chudoby tým, že ich chránite  a posilňujete. Musíme dať reálnej ekonomiky "do rúk opraty" globálnej ekonomiky. Finančná ekonomika by mala slúžiť reálnej ekonomike.

Aký vplyv má finančná kríza na pracovné podmienky a sociálne politiky?

Finančná kríza sa stala hospodárskou krízou a hospodárska kríza zase krízou sociálnou. Tá spočíva v strate pracovných miest, raste chudoby a pokračujúcom raste nerovnosti. V súčasnej dobe máme 200 miliónov nezamestnaných. Navyše, existuje tendencia používať krízu ako zámienku na obmedzenie práv zamestnancov.

Myslím, že je veľmi dôležité trvať na základných hodnotách EÚ ako ľudské práva, právo na prácu a ochranu jednotlivca. Sociálne trhové hospodárstvo je o vytvorení služieb pre rozvoj ľudí, a tým aj väčšieho blahobytu. Toto prepojenie sa stratilo v neefektívnych modeloch rastu, ktoré nevytvárajú dostatok pracovných miest a navyše vytvárajú príliš veľa nerovností.

Tieto veci možno zmeniť, ale na to, aby sme sa pohli vpred potrebujeme politickú vôľu. Verím, že je európskym záujmom prepojiť sa s ľuďmi, ktorí sa stali nezaujatí a vzdialené od (politického) zriadenia.

Ako môže Európsky parlament prispieť k tomuto procesu?

Mám obrovský rešpekt pred Európskym parlamentom a podporou, ktorú mi poskytol vo veľmi dôležitých oblastiach po celom svete, ako je sociálny rozmer globalizácie, globálne pracovné zmluvy a zákony sociálneho zabezpečenia. To, čo svet dnes potrebuje, sú silné systémy vedené parlamentmi a občianskou spoločnosťou.

V mnohých politických systémoch, je kríza považovaná za otázku víťazstva alebo prehry v budúcich voľbách. Krajiny by mali namiesto toho zísť a dohodnúť sa na najlepšom spôsobe, ako sa pohnúť dopredu. Táto schopnosť sústrediť sa na spoločné záujmy je vlastná Európskemu parlamentu. Európsky parlament má preto pred sebou veľkú a náročnú úlohu, ktorá by mala viesť k ujatiu sa vedenia a opätovného prepojenia politických systémov s ľuďmi.