One in five under 25 can't find a job within the EU. Parliament wants to use unspent 82 billion euros from structural funds to create new job opportunities in...(read more) Facebook
The EU's trade deficit with China tripled in just 10 years. How do we rebalance? As a first step, Members want to establish a monitoring board to find out to...(read more) Facebook
Some Parliament members are suggesting that European politicians should show Euro 2012 in Ukraine the red card in protest over the treatment of opposition...(read more) Facebook
Strong - but not invulnerable. Despite an impressive 4 metres and 600kg, the blue fin tuna is an endangered species. And why? Overfishing and illegal catches....(read more) Facebook ACTA, dohodu o falšovaní a porušovaní autorských práv online doteraz podpísalo 30 krajín v EÚ a na svete. Účinnosť ale môže nadobudnúť iba so súhlasom Európskeho parlamentu. V najbližších mesiacoch bude môcť tento rozhodnúť o jej osude schválením alebo zamietnutím. Ale čo chce ACTA vlastne dosiahnuť? Prečo vyvoláva protesty po celom svete? Ako bude EP pri svojom rozhodovaní postupovať a ako budete môcť tento proces sledovať Vy?
Čo je ACTA?
Obchodná dohoda proti falšovaniu (ACTA) je zameraná na účinnejšie presadzovanie práv duševného vlastníctva na medzinárodnej úrovni. Mnohé krajiny sa obávajú, že ich ekonomiky v dôsledku falšovania a pirátstva trpia veľké škody. Podľa odhadov OECD predstavoval medzinárodný obchod s falzifikátmi a pirátskymi výrobkami v roku 200 miliárd dolárov a to bez zarátania digitálnych produktov na Internete a po domácky robených kópií.
Na čo sa bude vzťahovať?
Na čokoľvek od falšovaného tovaru po porušenie autorských práv na Internete.
Kto sa podieľa na ACTA?
ACTA bola dohodnutá medzi EÚ a jej členskými štátmi, USA, Austráliou, Kanadou, Japonskom, Mexikom, Marokom, Novým Zélandom, Singapurom, Južnou Kóreou a Švajčiarskom. Akonáhle nadobudne dohoda platnosť, bude sa k nej môcť prihlásiť ktorýkoľvek člen Svetovej obchodnej organizácie.
Prečo je to taká kontroverzná?
Kritici majú obavy, že dohoda bude hájiť záujmy veľkých spoločností na úkor práv občanov. V jej možnom uplatnení v digitálnom prostredí vidia ohrozenie súkromia ľudí a ľudských práv. Okrem toho občianske združenia vnímali rokovania o nej ako nedostatočné transparentné a rozvojové krajiny do nich ani neboli zapojené.
Ktoré krajiny ju už podpísali?
V EÚ ju už podpísali všetky členské štáty s výnimkou Cypru, Estónska, Slovenska, Nemecka a Holandska. Mimo EÚ už bola podpísaná Austráliou, Kanadou, Japonskom, Marokom, Novým Zélandom, Singapurom, Južnou Kóreou a Spojenými štátmi.
Prečo je úloha Európskeho parlamentu rozhodujúca?
Parlament musí dať svoj súhlas predtým ako môže ACTA nadobudnúť platnosť. Od zavedenia Lisabonskej zmluvy má Európsky parlament právo vetovať väčšinu medzinárodných zmlúv uzatvorených v mene EÚ.
Aké sú možnosti Európskeho parlamentu?
Európsky parlament nemôže spraviť žiadne zmeny. Dohodu môže len schváliť alebo zamietnuť. Keďže neexistuje žiadny právny časový termín na odpoveď, je tiež teoreticky možné, že by Parlament mohol rozhodnutie odložiť na neurčito. Táto možnosť by v praxi bránila tomu, aby ACTA nadobudla platnosť, pretože na to je potrebný výslovný súhlas EP.
Európska komisia oznámila 22. februára 2012, že predloží ACTA na preskúmanie Európskemu súdnemu dvoru či je v súlade s právom EÚ. Európsky parlament bude čakať na súdne rozhodnutie pred predstavením akýchkoľvek záverov. Avšak, do tej doby bude pokračovať aj vo vlastnom preskúmaní dohody.
Ako bude pri prijímaní rozhodnutia postupovať Európsky parlament?
Európsky parlament sa zaviazal konať otvorene a aktívne podporuje ľudí, aby sa zapojili do procesu, konzultovali dokumenty alebo sledovali rokovania, ktoré budú vysielané naživo na jeho webových stránkach.
Prípravné práce prebehnú v parlamentných výboroch. Hlavným gestorským výborom je Výbor pre medzinárodný obchod, ktorý pripraví odporúčanie či má Parlament dohodu schváliť alebo odmietnuť. Vypracovaním stanoviska bol poverený britský sociálnodemokratický europoslanec David Martin.
Názory na dohodu pripravia aj ďalšie štyri výbory: Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, Výbor pre právne veci, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre rozvoj. Niekoľko mesiacov strávia konzultáciami s čo najväčším počtom zúčastnených a zainteresovaných strán, aby využili ich znalosti a skúsenosti a prijali tak kvalifikované rozhodnutie.
Mnoho, ak nie všetky schôdze budú vysielané naživo na webovej stránke EP. Prijaté odporúčanie pre poslancov bude okamžite zverejnené. Následne bude celý Parlament hlasovať o dohode ACTA počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu, ktoré bude taktiež vysielané v priamom prenose na webe.
Čo Európsky parlament doteraz povedal o ACTA?
EP doteraz prijal tri uznesenia, v ktorých vyzval Komisiu, aby zverejnila dokumenty o ACTA a viac zapojila EP do vyjednávaní jej obsahu:
• v uznesení z 11. marca 2009 vyzval Komisiu, aby okamžite zverejnila všetky dokumenty súvisiace s prebiehajúcim medzinárodným rokovania o ACTA
• v uznesení z 10. marca 2010 zamietol tajnosti okolo ACTA a vyjadril znepokojenie nad nedostatočne transparentným postupom a nedostatkom demokratickej legitimity pri vedení rokovaní o ACTA čo je stav, ktorý je v rozpore s literou a duchom Zmluvy o fungovaní EÚ
• v uznesení z 24. novembra 2010 ACTA uvítal ako krok správnym smerom a vyzval Komisiu, aby potvrdila, že to nebude mať žiadny vplyv na základné slobody a súčasné právne predpisy
Čo sa stane, ak Európsky parlament zahlasuje za?
Pred tým, než môže vstúpiť v EÚ do platnosti by dohodu ešte museli podpísať Cyprus, Estónsko, Slovensko, Nemecko a Holandsko a následne ratifikovať všetky členské štáty EÚ.
Čo sa stane, ak Európsky parlament dohodu odmietne?
ACTA nebude môcť v EÚ vstúpiť do platnosti. Ak však dohodu ratifikuje šesť krajín mimo EÚ, dohoda v rámci nich vstúpi do platnosti.
Ako budem môcť zistiť najnovší vývoj k tejto téme v Európskom parlamente?
Tento špecializovaný článok bude pravidelne aktualizovaný. Živé vysielania z rokovaní budú vopred ohlásene na našich webových stránkach ako aj odkazy na najnovšie zverejnené dokumenty. Chýbať nebudú ani pravidelné správy na parlamentných stránkach na Facebooku a Twitteri (v 22 jazykoch).