Boj proti zmene klímy: Nezabúdajme na ženy

Ženy oveľa pravdepodobnejšie zahynú počas prírodnej katastrofy. Dá sa preto očakávať, že rovnako trpia viac aj následkami zmeny klímy. O správe, ktorá vyzýva k väčšej úlohe žien v boji proti zmene klímy, budú europoslanci diskutovať a hlasovať 20. apríla. Jej autorka, francúzska poslankyňa Nicole Kiil-Nielsen (Zelení) tvrdí, že zohľadnenie rodového hľadiska je príležitosťou bojovať proti zmene klímy lepšie, spravodlivejšie a účinnejšie. Viac v rozhovore.

Prečo je dôležité spájať zmenu klímy a otázky rodovej rovnosti?

Počas každej krízy či revolúcie sa hovorí, že sa najprv musí vyriešiť tento problém a práva žien budú nasledovať. Takéto uvažovanie je však zastarané a neefektívne. V súčasnosti sú problémy zmeny klímy, spravodlivosti a rovnosti pre ženy neoddeliteľne spojené. Nemôžeme ponúknuť efektívne a inovatívne riešenia, ak sa nám nepodarí rozšíriť naše zorné pole. Dnes už napríklad vieme, že pravdepodobnosť úmrtia žien pri živelnej pohrome či v dôsledku katastrofy je 14-krát vyššia ako u mužov.

Aké konkrétne opatrenia navrhujete?

V rámci správy navrhujem konkrétne kroky, ako  je zavedenie minimálnej kvóty 40% žien v delegáciách európskej klimatickej diplomacie. Väčšiu účasť žien musíme podporovať aj v rámci technického, politického a finančného vedenia.

Žiadame tiež, aby sa v priebehu hodnotiacich fáz a fáz spúšťania projektov priebežne zhromažďovali rodovo diferencované údaje. Napomôže to lepšiemu pochopeniu rodového hľadiska v oblasti zmeny klímy, ako aj prispôsobeniu politík.

Politiky rovnosti žien a mužov a klimatické politiky by medzi sebou nemali súťažiť, ale spoločne napredovať, pretože to dáva zmysel.

Ako zabezpečiť, aby bol boj proti zmene klímy silnejší, spravodlivejší a efektívnejší?

Ak boj proti zmene klímy vezme do úvahy rodové hľadisko, môžeme bojovať proti diskriminácii a zároveň vytvoriť efektívnejšie riešenia pre životné prostredie.

Uvediem konkrétny príklad. V Tanzánii, v okrese Kilombero, spustila jedna mimovládna organizácia program vŕtania studne pre dedinu. Tá ale len po dvoch rokoch vyschla. Dodatočne sme pochopili, že sa rokovalo len s mužmi z dediny. Ale sú to práve ženy, ktoré chodia po vodu a tak vedeli, kde treba kopať. Keď pochopili svoj omyl a vykopali studňu na mieste označenom ženami, studňa už nevyschla.