Infografika: Kolaboratívna ekonomika v EÚ v číslach  

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Európsky parlament dnes prijal nelegislatívne uznesenie, v ktorom požaduje zjednotenie pravidiel týkajúcich sa kolaboratívneho hospodárstva.

Kolaboratívna ekonomika: Najobľúbenejší je prenájom alebo výmena bytov.  

Všetci poznáte Airbnb, Blablacar, Deliveroo či Uber. Sú to príklady online platforiem, ktoré spájajú poskytovateľov služieb so zákazníkmi. Tento sektor rastie závratným tempom, v roku 20104 dosiahla hodnota jeho transakcií v EÚ 28 miliárd eur, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje takmer dvojnásobok. Nie je však dostatočne regulovaný, čo so sebou prináša mnohé riziká. Európsky parlament preto volá po jednotných pravidlách, ktoré by nielen podporili jeho ďalší rozvoj, ale aj obmedzili jeho negatívne dopady. Viac si môžete prečítať v tlačovej správe.  

Ako to funguje?

Zdieľanie je veľmi rôznorodý biznis, no má niekoľko základných charakteristík. Každá transakcia má väčšinou tri strany:

  • užívateľa, ktorý platí za službu alebo tovar,
  • poskytovateľa, ktorému plynie zisk a
  • sprostredkovateľa alebo online platformu, ktorá spája poskytovateľov s užívateľmi a strháva si vopred dohodnutý podiel z výnosu.

 

Využiť nevyužité možnosti

Základnou myšlienkou kolaboratívneho hospodárstva (anglicky collaborative ecnonomy) je zužitkovať kapitál, ktorý sa nevyužíva alebo len veľmi málo. Napríklad keď máte v byte jednu voľnú izbu a rozhodnete sa ju prenajímať cez Airbnb. Charakteristické pre tieto služby je to, že sa pritom nemení majiteľ.

Nie všetky platformy však majú za cieľ vytvárať zisk. Sú aj také, kde namiesto platby musíte ponúknuť protislužbu alebo inú alternatívnu odmenu. Niektoré sa dokonca spoliehajú na dobrovoľné príspevky svojich užívateľov.


Najlepším príkladom je online encyklopédia Wikipedia. Jej anglická verzia dnes obsahuje 5,4 milióna článkov. Za 16 rokov svojej existencie sa tak stala najväčšou encyklopédiou na svete.

Platformy na zdieľanie taktiež rady a často využívajú rôzne lokálne iniciatívy a komunity na organizovanie svojich aktivít.


Pracovnoprávna ochrana

Nie je však všetko zlato, čo sa blyští. Úspech týchto platforiem vyvoláva obavy, že princípy, na ktorých fungujú, môžu podkopať existujúce práva zamestnancov. Okrem toho môžu predstavovať nekalú konkurenciu, pretože ich pravidlá sú laxnejšie ako tie, ktoré platia pre štandardných zamestnávateľov, kamenné obchody alebo tradičné hotely (napr. bezpečnosť, povinné sociálne a zdravotné poistenie a pod.) Rozmach týchto platforiem má aj svoje ekologické dopady kvôli nárastu dopravy - balíky sa napríklad prevážajú sem a tam autami.  Ďalšie súvislosti si môžete prečítať v našom článku o Európskom pilieri sociálnych práv.


Správa, ktoré dnes prijalo parlamentné plénum, požaduje v tomto smere spravodlivé pracovné podmienky a adekvátnu ochranu pre všetkých ľudí pracujúcich v kolaboratívnom hospodárstve.