Globalizácia a obchodná politika EÚ  

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Ako vyzerá európska obchodná politika? Aká je jej dôležitosť v dnešnom globálnom hospodárstve? Ako to funguje? Prečítajte si viac o jednej z najzložitejších európskych politík.

Prístav v Antverpách - ©AP Images/European Union-EP 

Dôležitosť európskej obchodnej politiky v globalizovanej ekonomike


Globalizácia hospodárstva sa vyznačuje zintenzívňovaním medzinárodného obchodu a čoraz väčším prepojením a vzájomnou závislosťou ekonomík na celom svete. EÚ sa prostredníctvom svojej obchodnej politiky snaží o to, aby globalizácia prinášala občanom a podnikom čo najviac benefitov.


V medzinárodných obchodných rokovaniach a nadnárodných orgánoch, ako je napríklad Svetová obchodná organizácia (SZO), má EÚ väčšiu vyjednávaciu silu ako jednotlivé členské štáty. Hlavným cieľom európskej obchodnej politiky je priniesť európskym firmám nové príležitosti. EÚ sa o to usiluje tak, že odstraňuje bariéry, ako napríklad clá a kvóty a zabezpečuje spravodlivé konkurenčné podmienky.


Medzinárodný obchod je pre hospodárstvo EÚ nesmierne dôležitý. Prispieva k ekonomickému rastu a pomáha vytvárať nové pracovné miesta. Na vývoze z EÚ závisí až 36 miliónov pracovných miest. Každá miliarda z vývozu mimo EÚ udržiava pri živote okolo 13 tisíc pracovných miest.

Pozrite si našu infografiku o tom, akú pozíciu zastáva EÚ v medzinárodnom obchode.


Obchodná politika EÚ obsahuje aj pravidlá ochrany spotrebiteľov a zabezpečuje, aby k nám dovážané produkty spĺňali isté štandardy.


Okrem toho sa prostredníctvom nej EÚ snaží o podporu ľudských práv na celom svete ako aj sociálnych a bezpečnostných štandardov. Jej obchodní partneri musia takisto rešpektovať viaceré ekologické štandardy.


Ako funguje obchodná politika EÚ?

Európska obchodná politika zastrešuje obchod s tovarmi a službami, priame zahraničné investície, obchodné aspekty duševného vlastníctva, ako napríklad patenty a verejné obstarávanie.

Skladá sa z troch hlavných častí:

  • Obchodné dohody s krajinami mimo EÚ, ktorých cieľom je otvoriť nové trhy a priniesť nové príležitosti pre európske firmy.
  • Obchodné nariadenia na ochranu európskych výrobcov pred nekalou konkurenciou.
  • Členstvo EÚ v Svetovej obchodnej organizácii, ktorá stanovuje medzinárodné obchodné pravidlá. Krajiny EÚ sú tiež jej členmi, no Európska komisia tu vyjednáva za celú európsku dvadsaťosmičku.

Obchodné dohody


Obchodné dohody sa podpisujú s tretími krajinami v záujme zabezpečiť lepšie obchodné príležitosti. Existujú viaceré typy týchto dohôd:

  • Dohody o hospodárskom partnerstve s rozvojovými krajinami z karibskej a tichomorskej oblasti a Afriky.
  • Dohody o voľnom obchode s rozvinutými krajinami
  • Asociačné dohody, ktoré posilňujú komplexnejšiu politickú spoluprácu, ako napríklad Únia pre Stredomorie s Tuniskom.

Hlavným zámerom týchto dohôd je znižovanie cla a zabezpečenie investícií.

Prečítajte si, o akých obchodných dohodách sa momentálne rokuje.

Európske obchodné pravidlá


EÚ vytvorila aj pravidlá, ktoré chránia európske firmy pred neférovými obchodnými praktikami, ako je napríklad dumping alebo štátne dotácie. Tie môžu umelo znižovať ceny dovážaných tovarov oproti európskej produkcii. Na európske tovary môžu tretie krajiny uvaliť dovozné clá alebo kvóty. Nevyriešené obchodné spory môžu viesť až k obchodným vojnám.

Prečítajte si viac o tom, ako EÚ reaguje na neférové obchodné praktiky.

EÚ reguluje aj priame zahraničné investície. Vo februári 2019 Európsky parlament schválil zriadenie nového monitorovacieho mechanizmu, ktorý má zabezpečiť, aby zahraničné investície do strategických sektorov neohrozovali európske záujmy a našu bezpečnosť.

Prečítajte si viac o kontrole priamych zahraničných investícií.

EÚ a Svetová obchodná organizácia


Svetová obchodná organizácia má viac ako 160 členov, ktorí dokopy pokrývajú 98% svetového obchodu. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť predvídateľnosť a spravodlivosť svetového obchodného systému. Prijíma preto spoločné pravidlá a dohliada na ich dodržiavanie po celom svete.


EÚ je pre Svetovú obchodnú organizáciu silným partnerom a zohrávala dôležitú úlohu pri formovaní svetového obchodného systému. V rámci SZO sa EÚ zúčastňuje multilaterálnych rokovaní, na ktorých priebeh vždy zblízka dohliada Európsky parlament. Poslanci pravidelne prijímajú uznesenia, kde hodnotia pokrok v rokovaniach a ktorými sa snažia tieto rozhovory ovplyvniť.


Súčasné kolo rokovaní (cyklus z Dohy - 2001) bolo prerušené najmä kvôli chýbajúcej dohode ohľadne kľúčových politických otázok vrátane poľnohospodárstva.


V prípade obchodných sporov sa s EÚ veľakrát opiera o pravidlá a presadzovaciu silu Svetovej obchodnej organizácie a je jedným z jej členov, ktorí najviac využívajú systém na urovnávanie sporov.


Prečítajte si viac o EÚ a Svetovej obchodnej organizácii.


Kto rozhoduje o obchodnej politike EÚ?


Obchodná politika je výlučnou kompetenciou EÚ, čo znamená, že v tejto oblasti rozhoduje EÚ ako celok. O obchodných veciach a medzinárodných obchodných dohodách teda rozhoduje EÚ a nie jednotlivé členské štáty. Toto je zakotvené v článku 207 Zmluvy o fungovaní EÚ.


Po prijatí Lisabonskej dohody v roku 2007 sa Európsky parlament stal v tejto oblasti spoluzákonodarcom. O obchodných dohodách a investíciách dnes rozhoduje spolu s Radou EÚ, v ktorej sú združení ministri členských štátov. Medzinárodné obchodné dohody môžu vstúpiť do platnosti len vtedy, ak ich odsúhlasia europoslanci. Rokovania v mene EÚ vedie Európska komisia, no parlament ich môže usmerňovať prostredníctvom svojich uznesení.