Ako chce Európsky parlament prerozdeliť poslanecké kreslá po eurovoľbách 2019 

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Európsky parlament odhlasoval svoj návrh na prerozdelenie poslaneckých kresiel po odchode Spojeného kráľovstva a eurovoľbách 2019. Nové čísla v našej infografike.

Slovensko by mohlo mať v ďalšom volebnom období 14 europoslancov, čiže o jedného viac.  

V Európskom parlamente dnes zasadá 751 poslancov, z toho 13 je zo Slovenska. Parlament vo svojom návrhu žiada, aby sa po odchode Spojeného kráľovstva celkový počet poslancov znížil, no navýšili počty pre niektoré krajiny. Slovensko by tam mohlo mať v o jedného zástupcu viac.

 

Tieto počty by sa mali zmeniť v novom volebnom období po voľbách, ktoré sa budú konať od 23. do 26. mája 2019. Predtým ich však ešte musia formálne odobriť lídri členských krajín.

 

Súčasný počet europoslancov - 751 - je najvyšší počet, ktorý povoľujú Zmluvy o EÚ. Prijatý návrh odporúča prerozdeliť 27 zo 73 britských kresiel iným krajinám a zvyšných 46 podržať v rezerve pre budúcich členov EÚ. V eurovoľbách 2019 by si tak Európania mali zvoliť 705 poslancov.

 

Nikto kreslá nestratí

 

Poslancami odsúhlasené zmeny majú zabezpečiť, aby žiadna krajina neprišla o poslanecké miesta. Niektoré krajiny vrátane Slovenska dostanú dokonca o jedno až päť kresiel viac.

 

Počty poslancov sa vyratúvajú na základe populácie každej krajiny metódou takzvanej degresívnej proporcionality. Menšie krajiny tak majú menej poslancov. Každý poslanec z veľkej krajiny zastupuje viac občanov ako jeho kolega z menšej krajiny. Francúzsky alebo španielsky europoslanec zastupuje podstatne viac občanov ako slovenský. Malé krajiny majú týmto spôsobom v parlamente dosť silné zastúpenie.

 

Poslanci žiadajú, aby sa zmeny začali uplatňovať až po brexite, ktorý by sa mal uskutočniť koncom marca 2019.

Európsky parlament má momentálne 751 poslancov, po eurovoľbách 2019 a brexite by sa mal ich počet znížiť na 705. 

Nadnárodné kandidátske listiny

 

V prvotnom návrhu sa spomínali aj nadnárodné kandidátske listiny. EÚ by tu bola braná ako jeden volebný okruh a ľudia by tak volili kandidátov z celej Únie a nielen zo svojej krajiny. Táto idea však neprešla hlasovaním v pléne vo februári tohto roku.

 

Prečo je potrebné prerozdeliť kreslá?

 

EÚ nemá v súčasnosti stanovené presné počty europoslancov za každú krajinu, v článku 14 Zmluvy o EÚ sa píše len o niekoľkých všeobecných pravidlách. O presných počtoch poslancov preto rozhodujú pred každými eurovoľbami najvyšší štátni predstavitelia.

Eurovoľby a výber nového predsedu Európskej komisie

 

V ďalšom hlasovaní poslanci podporili proces výberu budúceho šéfa Európskej komisie z takzvaných spitzenkandidátov, ktorých pred voľbami do EP nominujú jednotlivé európske politické strany. Tento postup bol prvýkrát využitý v roku 2014 a viedol k zvoleniu Jeana-Clauda Junckera za predsedu EK.

 

Podľa poslancov tak bude aj výber šéfa európskej exekutívy závisieť od výsledkov volieb. Zároveň upozornili na to, že Európsky parlament odmietne každého nominanta na post predsedu Komisie, ktorý sa o tento post nebude pred voľbami do EP uchádzať ako kandidát európskej politickej strany.

 

Ďalšie kroky

 

Nové zloženie Európskeho parlamentu musia ešte odsúhlasiť najvyšší štátni predstavitelia členských štátov. Toto rozhodnutie by malo padnúť počas európskeho summitu, ktorý sa bude konať 28. a 29. júna.