Krajiny EÚ nerešpektujúce právny štát by podľa EP nemali dostávať peniaze z eurofondov

Členské štáty Únie, ktoré sústavne podkopávajú princípy právneho štátu, musia za svoje konanie znášať dôsledky. Poslanci Európskeho parlamentu súhlasia až zo zmrazením financií z eurofondov.

Soška rímskej bohyne spravodlivosti ©AP images/European Union-EP
EÚ by mala mať účinnejšie možnosti zabrániť zneužívaniu eurofondov v krajinách, kde nerešpektujú zásady právneho štátu

Európsky parlament podporil návrh Európskej komisie, ktorý by jej umožnil hodnotiť, či členské štáty dodržujú zásady právneho štátu, pravidlá čerpania eurofondov a či nezatvárajú oči nad daňovými únikmi a korupciou. V opačnom prípade by mala mať komisia podľa poslancov možnosť navrhnúť protiopatrenia v podobe finančných sankcií. Nedostatky týkajúce sa právneho štátu v jednotlivých krajinách môžu totiž ohroziť správu finančných prostriedkov Únie.


Kto a ako bude posudzovať nedostatky


Pokiaľ komisia v spolupráci so skupinou nezávislých odborníkov na ústavné právo a finančné záležitosti odhalí nerešpektovanie právneho štátu, ktoré ohrozuje peniaze z eurofondov, mohla by pristúpiť k obmedzeniam alebo až k zmrazeniu platieb z eurofondov. Na prijatie takýchto opatrení by musela získať súhlas Parlamentu i Rady ministrov. Nové pravidlá by mali platiť pre nadchádzajúci viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027.


Je potrebné lepšie chrániť peniaze EÚ?


Na plenárnom zasadnutí 16. januára návrh pred poslancami obhajoval komisár pre rozpočet Günther Oettinger. Mnohí poslanci súhlasili, že potrebujeme nástroje na obranu právneho štátu, ktorý je zásadný pre udržanie demokracie.


„Európa nie je ako menu, kde si vyberiete len výhody a na povinnosti nedbáte,“ vyhlásila jedna so spravodajcov návrhu, španielska sociálna demokratka Eider Gardiazabal Rubial.


Pripomenula, že keď krajina vstupuje do EÚ, musí najprv splniť ekonomické, politické, daňové a justičné podmienky, na čom pracuje niekoľko rokov. „A čo sa stane, keď do EÚ vstúpite? Znamená to, že ak ste prešli testom, môžete si teraz robiť, čo chcete? Určite nie. Tie podmienky platia stále,“ argumentovala.


Predsedníčka výboru pre kontrolu rozpočtu: poznáme prípady rozkrádania fondov


Komisár Oettinger si od nových opatrení sľubuje, že EÚ bude vďaka nim v nasledujúcom rozpočtovom období efektívnejšia. „Budeme mať nástroj, ktorý môže chrániť Európu, jej rozpočet a tým pádom aj občanov proti zneužívaniu peňazí európskych daňových poplatníkov a podvodov s nimi,“ povedal.


„Pokiaľ potrebujeme riešiť problémy s príjemcami, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi úradmi, tak občas skončíme pred súdom. Práve v týchto prípadoch musí byť isté, že v každom členskom štáte sú súdy nestranné, že vládne právo a že existujú záruky nestranného rozhodovania nestrannými sudcami,“ vysvetľoval komisár na pléne.


Ingeborg Grässle, nemecká poslankyňa za ľudovcov, ktorá predsedá výboru pre kontrou rozpočtu, v tejto súvislosti pripomenula situáciu, keď vládni predstavitelia využili svoje pozície na vlastné obohatenie, alebo aby zaistili výhody svojim priateľom alebo spojencom. „Protiprávne získavajú peniaze EÚ a nezákonne ich využívajú. Tento nástroj nám umožní podobné problémy riešiť,“ hovorí.


Ak ochrániť koncových príjemcov


Parlament sa chce zároveň postarať o to, aby od európskych peňazí neboli odrezaní koncoví príjemcovia, ako sú vedci, občianske združenia a bežní občania. Komisia by sa podľa poslancov mala snažiť, aby nepociťovali obmedzenie či zmrazenie platieb. I v prípade zmrazenia platieb z eurofondov by tak daná vláda musela zaistiť implementáciu európskeho programu. Túto podmienku zdôraznila predsedníčka výboru pre regionálny rozvoj Iskra Mihaylova (ALDE, BG) aj jeden so spravodajcov návrhu Petri Sarvamaa (EPP, FI).


Na pléne však zazneli aj nesúhlasné názory. Poľský konzervatívny poslanec Ryszard Czarnecki napríklad uviedol, že Európu teba chrániť pred tými, ktorí ju chcú zničiť. „Je však otázkou, kto ju chce zničiť. Sú tu tí, ktorí v členských štátoch spustili vlnu euroskepticizmu, alebo tí, ktrí sa miešajú do vnútorných záležitostí krajín?“, spochybnil myšlienku návrhu poľský poslanec.


Ďalšie kroky


Parlament legislatívny návrh podporil pomerom hlasov 397 (za): 158 (proti): 69 (zdržal sa hlasovania). Týmto pripravil svoje stanovisko pre ďalšie vyjednávania o konečnej podobe legislatívy. Tá bude existovať potom, ako sa na nej zhodnú aj ministri členských krajín.