Opatrenia EÚ v oblasti globalizácie
Prečítajte si, aké opatrenia prijíma EÚ a Európsky parlament, aby sme z nej mali čo najväčší úžitok a udržali na uzde jej negatívne dopady.
Zahraničnoobchodná politika EÚ
Vďaka obchodnej politike EÚ majú jej členské štáty väčšiu vyjednávaciu silu a väčšiu váhu v bilaterálnych rokovaniach a medzinárodných organizáciách ako je napríklad Svetová obchodná organizácia (WTO.)
EÚ vo svojej obchodnej politike uplatňuje tri nástroje:
- obchodné dohody s tretími krajinami, ktorými sa pre európske firmy otvárajú nové trhy a nové obchodné príležitosti,
- obchodné predpisy na ochranu európskych výrobcov pre nekalou konkurenciu zvonku
(napríklad antidumpingové pravidlá), - členstvo EÚ v Svetovej obchodnej organizácii, ktorá stanovuje pravidlá svetového obchodu. Jej členmi sú aj jednotlivé krajiny EÚ, no v ich mene vyjednáva Európska komisia.
O zahraničnom obchode a investíciách rozhoduje parlament s Radou EÚ, ktorá reprezentuje členské štáty. Zahraničnoobchodné dohody môžu vstúpiť do platnosti len vtedy, ak ich odobrí aj parlament. Prebiehajúce rokovanie môže ovplyvniť prostredníctvom uznesení.
Prečítajte si viac o obchodnej politike EÚ.
Aké výhody prináša globalizácia pre EÚ
EÚ je popri USA a Číne jedným z najväčších aktérov vo svetovom obchode. Vývoz z EÚ predstavuje viac ako 15% celkového vývozu na celom svete.
Od vývozu do tretích krajín závisí v EÚ viac ako 36 miliónov pracovných miest. Každá miliarda z exportu udržuje pri živote viac ako 13 tisíc miest.
Medzinárodný obchod zostruje konkurenciu medzi firmami, ktorá sa pre premieta do nižších cien a väčšieho výberu pre konečného zákazníka. Priemernému spotrebiteľovi to ročne ušetrí okolo 600 eur.
Prečítajte si viac o tom, aké benefity má globalizácia pre Európu.
Zmierňovanie negatívnych dopadov globalizácie na zamestnanosť
Globalizácia so sebou prináša veľké výzvy pre zamestnanosť. Mnoho ľudí totiž prichádza o prácu kvôli presúvaniu výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou.
V EÚ sa tento problém najviac týka textilného, odevného, obuvníckeho a kožiarskeho priemyslu. Ďalej sú mu vystavané odvetvia spracovania kovov a výrobné odvetvia, ktoré tiež zamestnávajú väčšinou nízko kvalifikovaných pracovníkov.
Na zmiernenie týchto negatívnych dopadov EÚ v roku 2006 zriadila Fond na prispôsobenie sa globalizácii. Z tohto fondu sa financuje pomoc pre ľudí, ktorí sa ocitli bez práce v dôsledku globalizácie.
Fond spolufinancuje projekty na pomoc pri hľadaní práce alebo začatí podnikania pre pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku reštrukturalizácie a to až do výšky 60 % ich nákladov. Títo ľudia môžu vďaka nemu dostať školenia, rekvalifikáciu, kariérne poradenstvo, mentorstvo alebo pomoc pri zakladaní firmy.
Prečítajte si viac o dopadoch globalizácie na zamestnanosť v EÚ.
Ochrana ľudských práv prostredníctvom zahraničnoobchodnej politiky
EÚ vo svojej obchodnej politike disponuje dvomi nástrojmi na ochranu ľudských práv:
- preferenčné obchodné dohody a
- jednostranné obchodné obmedzenia.
EÚ už prijala kroky na zákaz dovozu minerálov z konfliktných oblastí a zákaz vývozu tovarov a služieb, ktoré je možné zneužiť na mučenie alebo trest smrti. Zakázaný je aj vývoz tzv. položiek s dvojakým použitím, ako napríklad softvér na sledovanie (spyware), ktoré sa dajú zneužiť na konanie porušujúce ľudské práva.
V roku 2017 parlament navrhol zaviesť európske pravidlá, ktoré by výrobcom textilu a oblečenia ukladali povinnosť rešpektovať ľudské práva. V roku 2016 poslanci prijali uznesenie, kde žiadajú, aby sa zbierali dôkazy o detskej a nútenej práci a zákaz dovozu výrobkov vyrábaných deťmi. Krajiny rešpektujúce isté pracovné štandardy by mali mať podľa nich obchodné preferencie.
Prečítajte si viac o ochrane ľudských práv v zahraničnej obchodnej politike EÚ.
Ďalšie informácie
-
(otvoriť na novej karte)
Globalizácia a hospodárstvo EÚ - webové stránky Európskej komisie
-
(otvoriť na novej karte)
Diskusný dokument EK o využití globalizácie
