Francúzsko aktivovalo doložku o vzájomnej obrane. Čo to znamená pre ostatné krajiny?  

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Niektoré krajiny sa podieľajú na operáciách v Iraku a Sýrii, iné prisľúbili svoju pomoc inde, aby tak Francúzsko mohlo odtiaľ presunúť svoje vlastné jednotky.  

Po teroristických útokoch v Paríži Francúzsko požiadalo ostatné krajiny o pomoc, čím aktivovalo tzv. doložku o vzájomnej obrane, ktorá nebola ešte nikdy použitá. Podľa Parlamentu by mala táto spolupráca slúžiť na zvýšenie bezpečnosti a obrany v Európe. Uvádza sa to v uznesení, ktoré plénum prijalo 21. januára. Poslanci tu takisto požadujú výraznejšie postavenie európskych inštitúcií.

Doložka o vzájomnej obrane

Táto doložka bola zavedená v roku 2009 ako článok 42, odsek 7 Zmluvy o Európskej únii. V prípade, ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, toto ustanovenie od ostatných členských štátov vyžaduje, aby mu poskytli svoju pomoc. Tá by mala byť v súlade so záväzkami, ktoré niektorým krajinám vyplývajú z ich členstva v NATO.


Na vykonávanie tejto doložky doteraz nebol prijatý žiadny formálny postup. Doložka výslovne nevyžaduje, aby bola táto pomoc vojenskej povahy. Spolupracovať tak môžu i krajiny ako Rakúsko, Fínsko, Írsko a Švédsko, ktoré majú politiku vojenskej neutrality.

 

Čo presne požaduje Francúzsko od ostatných členských štátov?

 

Potom ako Francúzsko 17. novembra požiadalo ostatné krajiny o pomoc, zorganizovalo s nimi bilaterálne rokovania o tom, ako konkrétne mu môžu pomôcť. Niektoré členské štáty súhlasili s tým, že sa pripoja k protiteroristickým operáciám v Iraku a Sýrii, iné prisľúbili, že zvýšia svoju prítomnosť v iných medzinárodných misiách, vďaka čomu môže Francúzsko presunúť svoje vojenské jednotky inde.

 

Úloha EÚ

 

Keďže o konkrétnej forme pomoci sa dohadujú členské štáty medzi sebou, EÚ tu má len obmedzenú úlohu. Môže však uľahčovať a koordinovať celý proces.

 

V uznesení, ktoré Parlament prijal 21. januára, sa uvádza, že aktivovanie tejto doložky predstavuje príležitosť vytvoriť základy pre silnú a udržateľnú spoločnú európsku obranu. Poslanci tu vyzvali šéfku európskej diplomacie, aby predložila konkrétne opatrenia a pokyny na jej vykonávanie, pričom by sa mohol využiť potenciál európskych inštitúcií.

 

Článok 42, odsek 7 Zmluvy o EÚ 
  • V prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov. 
  • Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie.