Opatrenia EÚ proti terorizmu (infografika) 

Aktualizované: 
 
Vytvorené:   
 

Zdieľať túto stránku: 

Zastavenie terorizmu si vyžaduje riešenie takých otázok, ako sú zahraniční bojovníci, financovanie útokov, či kontrola hraníc. Prinášame prehľad opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu.

Bezpečnosť je jednou z hlavných obáv obyvateľov Európy a ich drvivá väčšina (77%) žiada od EÚ robila viac v boji proti terorizmu. Rovnako ako občania EÚ, tak aj európski politici si uvedomujú,  že terorizmus nemá hranice.

 

K opatreniam, ktoré by mali zabrániť ďalším teroristickým útokom patrí predovšetkým zvýšenie kontrol na hraniciach EÚ, užšia spolupráca medzi súdmi a políciou pri hľadaní podozrivých osôb a odhaľovaní zdrojov financovania teroristov, boj proti organizovanému zločinu, riešenie radikalizovania, a ďalšie.

 

Lepšia ochrana hraníc EÚ

 

V záujme zvýšenie bezpečnosti v schengenskom priestore boli v apríli 2017 zavedené systematické kontroly na jeho vonkajších hraniciach pri vstupe do EÚ, a to nielen pre cestujúcich z tretích krajín, ale aj občanov členských štátov.


Na monitorovanie pohybu osôb pochádzajúcich z krajín mimo EÚ a na zrýchlenie kontrol na hraniciach bol v novembri 2017 odsúhlasený nový registračný systém na vstup a výstup z EÚ. Tento nový spôsob hraničnej kontroly by mal byť plne funkčný najneskôr do roku 2020.


Cestujúci z tretích krajín, ktorí na vstup do EÚ nepotrebujú víza, budú preverovaní v systéme ETIAS (European Travel Information and Authorisation), ktorý by mal začať fungovať od roku 2021.

Dočasné kontroly na hraniciach


Niektoré členské štáty v snahe zabrániť teroristom, aby sa voľne pohybovali po Európe, zaviedli dočasné kontroly na svojich hraniciach. Európsky parlament považuje tieto kontroly na vnútorných hraniciach za neodôvodnené. Podľa neho to oslabuje spoločný schengenský priestor a malo by sa k nim uchyľovať len v ako k poslednej možnosti.

Prečítajte si viac článkov o Schengenskom priestore.

Ochrana vonkajších hraníc


Európska pohraničná a pobrežná stráž by mala byť do roku 2027 posilnená o 10 000 stálych príslušníkov, ktorí budú dohliadať na 13 000 km pozemných vonkajších hraníc EÚ a 66 000 km hraníc na mori. Nový stály zbor by mal na žiadosť členských štátov vykonávať hraničné kontroly, riadiť migráciou a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Zahraniční bojovníci

Od roku 2015 vzrástol v EÚ počet nábožensky motivovaných teroristických útokov. Odhaduje sa, že za teroristami v Sýrii a Iraku vycestovalo z EÚ okolo 5000 osôb.

EÚ rozšírila svoju legislatívu týkajúcu sa terorizmu, dnes sa za trestný čin považuje už aj samotná príprava teroristických útokov, ako je napríklad vycestovanie za teroristami, školenie sa u nich alebo pomoc pri týchto aktivitách. Tvorcovia legislatívy veria, že spoločne s prísnejšími hraničnými kontrolami pomôže proti zahraničným teroristickým bojovníkom.

Od roku 2015 počet týchto zahraničných bojovníkov značne klesol. Podľa Europolu oslabujúci Islamský štát vyzýval svojich nasledovateľov, aby namiesto cestovania do „kalifátu“ terorizovali svojich spoluobčanov vo svojich krajinách.


Záznamy osobných údajov cestujúcich (PNR)

 

Letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety z a do EÚ sú povinné poskytovať vnútroštátnym orgánom svoje záznamy o pasažieroch. Ide o mená, dátum cesty, itinerár, či metódu platby.   

 

Tieto tzv. PNR dáta sa používajú na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti. Rokovania trvali viac ako päť rokov a Parlament trval na ochrane citlivých údajov (ako napr. rasa, náboženské vierovyznanie, politické názory, zdravie, či sexuálna orientácia), ako aj na celkovej ochrane nazbieraných údajov.

 

Prečítajte si ďalšie člány o PNR.

Zintenzívnenie výmeny informácií v boji proti zločinu a terorizmu

 

Kriminálnici a teroristi často používajú viacero identít, aby sa vyhli hraničným kontrolám a orgánom činným v trestnom konaní. Tieto prípady poukázali na potrebu efektívnej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch (ako sú orgány činné v trestnom konaní, justícia, tajné služby).

V roku 2018 boli prijaté nové pravidlá na posilnenie Schengenského informačného systému (SIS). Zavedené boli nové typy upozornení v prípadoch, keď ide o podozrenie na teroristické aktivity. Príslušníci polície a hraničných stráží môžu do systému zadávať alebo v ňom vyhľadávať informácie o stratených osobách alebo krádežiach.

EÚ má množstvo databáz a informačných systémov pre riadenie hraníc a migrácie a vnútornú bezpečnosť. Od roku 2023 by mali byť prepojené a malo by existovať jedno rozhranie, cez ktorá sa bude dať vyhľadávať vo všetkých z nich. Okrem toho by mali obsahovať aj biometrické údaje na uľahčenie identifikácie.

 

Europol, európska policajná autorita, podporuje výmenu informácií medzi jednotlivými vnútroštátnymi policajnými orgánmi ako informačné stredisko kriminality v EÚ. V máji 2016 sa Európsky parlament rozhodol poskytnúť Europolu viac právomocí na boj proti terorizmu, ako aj na zriadenie špecializovaných jednotiek, ako je napríklad Európsky protiteroristický úrad (spustený 25. januára 2016).

Opatrenia proti financovaniu terorizmu


Účinným opatrením na zastavenie teroristov je odrezať ich od zdrojov príjmov a narušiť ich logistiku. Európsky parlament preto v roku 2018 aktualizoval smernicu proti praniu špinavých peňazí. Jej reforma zvýši prehľad o skutočných vlastníkoch a rieši riziká spojené s virtuálnymi menami a anonymnými predplatenými kartami.


Pranie špinavých peňazí je trestným činom vo všetkých krajinách EÚ, no jeho definície a sankcie sa líšia zo štátu na štát. Nové pravidlá to zjednotia a tým uzavrú právne medzery.


Kriminálne aktivity v Európe každoročne podľa odhadov vynášajú približne 110 miliárd eur. No len 1,1% príjmov z trestnej činnosti sa nakoniec podarí skonfiškovať. V októbri 2018 boli prijaté nové pravidlá, ktoré uľahčujú zmrazenie účtov a konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v celej EÚ.


Všetky tieto nové pravidlá začnú platiť od roku 2020.

Obmedzenie prístupu k nebezpečným zbraniam


EÚ robí všetko preto, aby sa nebezpečné zbrane nedostali do rúk tým nesprávnym ľuďom.

Revidovaná smernica o strelných zbraniach uzatvára právne medzery, ktoré teroristom umožnili použiť konvertované zbrane, ako tomu bolo napríklad počas útokov v Paríži v roku 2015. Členským štátom ukladá povinnosť zriadiť efektívny monitorovací systém zbraní. Pre poľovníkov, múzeá a zberateľov platia výnimky.

Počas mnohých teroristických útokov boli použité podomácky vyrobené výbušniny. A apríli 2019 prijal parlament nové prísnejšie pravidlá, ktoré teroristom znemožnia dostať sa k surovinám na ich výrobu.


Prevencia radikalizácie

Teroristi a extrémisti rozširujú svoju propagandu prostredníctvom internetu. Európsky parlament preto chce online firmám ako Facebook alebo YouTube uložiť povinnosť, aby odstraňovali teroristický obsah a to do hodiny potom, ako ich o to požiadajú príslušné úrady.

Prečítajte si, čo všetko robí EÚ na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.

Boj proti radikalizácii bol jednu z hlavných tém, ktorými sa zaoberal osobitný výbor pre terorizmus. Svoju viac ako rok trvajúcu činnosť ukončil v decembri 2018. Jeho členovia navrhujú zriadiť celoeurópsky zoznam kazateľov, ktorí vyzývajú k nenávisti. Ak prejdú z jednej krajiny do druhej, tak si to dnes nikto nevšimne a môžu tak pokračovať vo svojej manipulácii. Ďalej poslanci odporúčajú oddeľovať vo väzeniach zradikalizovaných väzňov od ostatných a poskytovať špecifické školenia o radikalizácii pre európskych aj národných úradníkov.

Väčšinu teroristických útokov v EÚ spáchali občania EÚ, ktorí sa zradikalizovali vo svojej vlastnej krajine bez toho, aby museli vycestovať z Európy. Parlament už v roku 2015 navrhol opatrenie proti radikalizácii a extrémizmu vo väzniciach a prostredníctvom vzdelávania a sociálneho začlenenia.


Pridaná hodnota EÚ


Bezpečnosť a boj proti zločinu je primárne zodpovednosťou členských štátov. No v boji proti terorizmu je lepšie, keď krajiny spolupracujú a koordinujú sa na úrovni EÚ.


Europoslanci rozhodujú spoločne s ministrami členských štátov o hlavnej legislatíve proti terorizmu. Európsky parlament okrem toho dohliada na rešpektovanie základných práv a ochranu údajov, ktoré sa pri prijímaní protiteroristickej legislatívy skloňujú čoraz viac.

Bezpečnosť je aj spoločnou prioritou pre inštitúcie EÚ. Stratégia EÚ na boj proti terorizmu stojí na štyroch pilieroch: prevencia, ochrana, stíhanie a reagovanie. Európska agenda pre bezpečnosť má za cieľ uľahčiť spoluprácu medzi členskými krajinami v boji proti terorizmu, organizovanému zločinu a kybernetickej trestnej činnosti. EÚ okrem toho spolupracuje s tretími krajinami na zlepšení svojej vonkajšej bezpečnosti.