Lepšie pracovné podmienky pre všetkých. Ako vyvážiť flexibilitu a istotu 

 
 

Zdieľať túto stránku: 

Európsky parlament chce, aby mali všetci ľudia pri nástupe do zamestnania jasno v tom, aké úlohy a pracovné podmienky môžu očakávať.

Enrique Calvet Chambon 

Dňa 16. apríla prijal Európsky parlament nové pravidlá, ktoré zavádzajú minimálne práva a štandardy ohľadne pracovných podmienok. Hovorí sa tu napríklad o dĺžne skúšobnej lehoty, pracovnej dobe či reštriktívnych zmluvách. Všetci noví zamestnanci, vrátane tých, ktorých naberajú na netradične pracovné miesta alebo s netradičnou pracovnou zmluvou, by mali vďaka novým pravidlám dostať komplexné informácie o ich úlohách a pracovných podmienkach. Nové pravidlá ešte musia odobriť ministri členských štátov. Tie potom budú mať tri roky na to, aby ich zapracovali do svojich národných právnych poriadkov.


Správu k legislatívnemu návrhu vypracoval španielsky liberál Enrique Calvet Chambon (ALDE, ES), ktorý v rozhovore približuje nové pravidlá.


Rastúca flexibilita a digitalizácia pracovného trhu so sebou priniesli nové neštandardné formy zamestnania. Aké sú hlavné výhody a výzvy tohto trendu?


Nové technológie a digitalizácia vytvárajú nové formy zamestnania ba dokonca nové koncepty práce. Testujú naše pracovné trhy a limity pracovného práva a sociálnej ochrany. Výhod môže byť viacero - nemožno si nevšimnúť príchod nových foriem zamestnania, ktoré sú flexibilnejšie, kreatívnejšie a viac adaptovateľné. Je jasné, že Európa sa chce vyhnúť vykorisťovaniu ľudí slabej ochrane, čo by bolo nekompatibilné s európskym sociálnym modelom. A to hlavne čo sa týka týchto nových a neštandardných spôsobov práce. Stručne povedané, snažíme sa dosiahnuť rovnováhu medzi flexibilitou a ochranou zamestnancov - akúsi „flexiochranu“.


Pri niektorých nových biznis modeloch nie je jasné, či je pracovník samostatne zárobkovo činná osoba alebo zamestnanec. Budú sa nové pravidlá vzťahovať aj na platformy ako Uber a Deliveroo?


Nové pravidlá sa budú vzťahovať na pracovníkov, ktorí vykonávajú platenú prácu pre inú osobu, ktorá ich riadi a od ktorej sú závislí. Do rozsahu pôsobnosti budú zahrnutí aj tí, ktorí pracujú pre platformy. Dalo by sa povedať, že práve oni stoja pri zrode myšlienky tejto smernice. Čo s týka samostatne zárobkovo činných osôb, parlament tu chce mať jasno a z pôsobnosti smernice chce vyňať ľudí, ktorí skutočne a z vlastnej vôle pracujú pre samých seba. Toto budem obhajovať počas rokovaní s Radou ministrov.


Čo všetko sa zmení v porovnaní s existujúcimi pravidlami?

Nová smernica stanovuje univerzálne minimum pre sociálne práva v celej Európe, čo je veľkou novinkou. Tieto práva možno považovať za zárodok pre rámec európskeho pracovného trhu, niečo, čo je potrebné na posilnenie európskeho projektu. Chcel by som najmä zdôrazniť časový limit skúšobnej lehoty, ktorá by normálne nemala trvať viac ako pol roka, právo pracovať pre iných zamestnávateľov a zákaz takzvanej „exkluzivity“ alebo „nekompatibility“, právo dostať školenie zdarma počas pracovnej doby a špecifické záruky, ktoré by poskytovali aspoň minimálnu predvídateľnosť pri takých formách zamestnania, ktoré vo svojej podstate moc predvídateľné nie sú, ako je to napríklad pri nárazových prácach.

Čo sa týka nárazových prác, parlament chce, aby boli títo ľudia vyplatení v prípade, ak im garantované hodiny práce zrušia po dohodnutom termíne.