Zdieľať túto stránku: 

Farmári a malé firmy a častokrát sa stávajú obeťami nekalých obchodných praktík. Parlament dnes prijal nové pravidlá, ktoré by ich mali lepšie chrániť.

Nekalé obchodné praktiky (NOP) sa vyskytujú vo všetkých odvetviach, no obzvlášť je na ne náchylná oblasť potravinárstva. Ich obeťami sa najčastejšie stávajú farmári a malí výrobcovia, ktorí sú nútení akceptovať nevýhodné podmienky, ktoré im vnucujú veľké dodávateľské reťazce.


V utorok 12. marca Európsky parlament prijal novú smernicu, ktorá by mala do potravinárskeho reťazca vniesť viac spravodlivosti, najmä pre tieto malé a stredné podniky čeliace tlaku supermarketov a predajcov. Malí dodávatelia častokrát nemajú voči veľkým nákupcom takmer žiadnu vyjednávaciu silu a ak chcú svoje produkty predať, sú nútené pristúpiť na ich podmienky, keďže nájsť iných odberateľov je pre nich veľmi ťažké.

Nekalé obchodné praktiky  
  • Praktiky medzi podnikmi, ktoré sa odchyľujú od korektného obchodného správania a sú v rozpore so zásadami dobrej viery a čestnosti.  
  • Zvyčajne ich silnejší obchodný partner uplatňuje jednostranne voči druhému.  
  • Môžu sa udiať v ktorejkoľvek fáze obchodných vzťahov: počas rokovania, vykonávania zmluvy alebo po skončení obchodného kontraktu. 

Aký dopad môžu mať nekalé obchodné praktiky?


Toto nečestné konanie zo strany veľkých hráčov môže mať na menšie firmy viaceré negatívne dopady. Malým podnikom kvôli nim hrozí, že zaniknú, môže ich to odrádzať od investovania do nových výrobkov alebo technológií, vďaka ktorým by sa mohli dostať na nové trhy. Vytvára to pre nich neočakávané výdavky alebo to znižuje ich príjmy. Okrem toho môže takéto konanie viesť k nadprodukcii a zbytočnému plytvaniu jedlom.



Čo sa zmení?


Nové pravidlá prinesú minimálne štandardy proti nekalým praktikám, ktoré budú chrániť všetky firmy ako sú napríklad výrobcovia, družstvá, spracovateľské firmy a obchodníci, ktorých obrat nepresahuje 350 miliónov eur. Pravidlá sa budú vzťahovať aj na dodávateľov z krajín mimo EÚ.

Čo bude zakázané 
  • neskoré platby za potraviny podliehajúce skaze 
  • zrušenie objednávky na poslednú chvíľu 
  • jednostranné alebo retroaktívne zmeny zmlúv  
  • nútenie dodávateľa, aby platil za spracovanie odpadu z produktov 
  • odmietnutie písomných zmlúv  

Niektoré praktiky, ako napríklad vrátenie nepredaného tovaru dodávateľovi, budú povolené len v prípade, ak sa na tom obe strany dopredu dohodnú.

Členské štáty budú musieť určiť úrad zodpovedný za presadzovanie nových pravidiel, ktorý bude môcť vykonávať kontroly a v prípade ich porušenia vyrubovať pokuty.

Kto sú hlavní aktéri v európskom potravinovom dodávateľskom reťazci  
  • 11 miliónov farmárov  
  • 300 tisíc spracovateľských podnikov  
  • 2,8 milióna distribútorov a maloobchodníkov  
  • 500 miliónov spotrebiteľov  

Ďalšie kroky


Po schválení v pléne musí nové pravidlá ešte formálne odobriť Rada ministrov. Člesnké štáty budú mať dva roky na to, aby smernicu zapracovali do svojho právneho poriadku.