Hospodárske a menové záležitosti

Konkrétne opatrenia a nie slová sú naliehavo potrebné v boji proti daňovým únikom a modernizácii energetickej infraštruktúry EÚ, povedali predstavitelia politických skupín Európskeho parlamentu počas utorkovej rozpravy pred stredajším zasadnutím Európskej rady. Mnohí však boli skeptickí pokiaľ ide o angažovanosť predstaviteľov EÚ pri reálnom presadzovaní daňových a energetických otázok.

Vklady do 100 tisíc eur by sa nemali podieľať na záchranných riešeniach krízovej situácie bánk, podľa správy prijatej Hospodárskym výborom 20. mája. Namiesto toho by to mali byť akcionári, kto ponesie straty, následne dlhopisy a iba ako poslední vkladatelia veľkých obnosov. Táto správa je reakciou na návrh Európskej komisie o tom, ako podporiť banky v ťažkostiach, ktorý tiež stanovuje prísne pravidlá pre použitie peňazí daňových poplatníkov.

Keď Cyprus v snahe vyriešiť problémy svojho bankového sektora požiadal EÚ o finančnú pomoc, nikto nečakal, že náklady na záchranu ponesú aj vkladatelia. Lenže presne to sa stalo. Ku kritike, ktorá nasledovala, sa pridal aj Európsky parlament. V utorok a stredu budú predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, komisár Olli Rehn a zástupca ECB Jörg Asmussen poslancom vysvetľovať, čo sa vlastne okolo záchrany Cypru odohralo. Môžete byť pri tom v priamom prenose.

Cyprus bol jednou z kľúčových tém chatu predsedníčky Hospodárskeho a menového výboru Sharon Bowles s priaznivcami na Facebooku v utorok 23. apríla. Britská poslankyňa zo skupiny liberálov uviedla, že na spôsobe záchrany Cypru ju znepokojuje viacero vecí. Jednou z nich je precedens, ktorý tento prípad ukazuje ďalším malým krajinám.

Parlament by mal byť plne zapojený do rokovaní týkajúcich sa mechanizmu pre dohľad nad makroekonomickou nerovnováhou. Požadovali to europoslanci v dnešnej rozprave s Komisiou. Obvinili ju z nedostatočnej konzultácie Parlamentu pri zmene jej diagnostického nástroja na konci roka 2012. Analýza makroekonomických nerovnováh je podľa nich zásadná, pretože na nej politici zakladajú rozhodnutia, ktoré priamo ovplyvňujú životy občanov, a preto by v nej mal Parlament mať svoju úlohu.

Poslanci počas dnešnej rozpravy o záchrannom úvere pre Cyprus kritizovali Európsku komisiu, pretože nechránila vklady poistených ľudí, ktorí investovali peniaze do cyperských bánk. Tvrdili tiež, že cyperský prípad odhaľuje dvojité štandardy politikov a nedostatok efektívnej komunikácie v krízových situáciách.

Európska centrálna banka (ECB) zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o zavedenie opatrení na boj s finančnou krízou, ktorá dostali mnoho krajín EÚ do úzkych. Ale môže veci robiť ešte lepšie? Jej prezident Mario Draghi v Parlamente v utorok 16. apríla europoslancov predstaví výročnú správu ECB za rok 2011. Sledujte diskusiu v priamom prenose od 15:00.

Parlamenty by mali mať väčšie slovo pri prijímaní medzinárodných zmlúv, ktoré majú vplyv na život občanov. To povedal na zasadnutí predsedov parlamentov skupiny G20, ktoré sa 3. a 5. apríla konalo v Mexiku, podpredseda Európskeho parlamentu, Rakúšan Othmar Karas. Štátnici na zasadnutí prerokovali opatrenia pre hospodársku obnovu, reformu finančného systému a boj proti korupcii.

Na jeseň 2010 sa EÚ dohodla na sprísnení finančného dohľadu v súkromnom sektore, aby sa predišlo ďalším krízam. O rok neskôr boli na rade verejné financie. V septembri 2011 poslanci schválili tzv. "six pack" balík šiestich predpisov pre hospodársku správu, v marci 2013 nasledoval "two pack", dvojbalík predpisov na zvýšenie dohľadu nad rozpočtami krajín eurozóny. Čítajte ďalej a dozviete sa viac o tom, ako Parlament pracuje na posilnení hospodárskej správy v Európe.

Dohoda o Cypre "nás zachránila od priepasti", povedal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz vo vyhlásení, ktoré nasledovalo dohodu Euroskupiny o pomoci z eurovalu pre bankový sektor na Cypre. Varoval však, že toto "nie je spôsob, ako sa robia obchody v Európe." Tento pocit sa odráža aj vo vyjadreniach mnohých parlamentných politických lídrov.