Obchodné rokovania EÚ-USA. Ako Európsky parlament bráni kľúčové priority  

 
 

Zdieľať túto stránku: 

EÚ a USA by mali obnoviť svoje obchodné rokovania a snažiť sa o vyriešenie svojich sporov. Precitajte si, čo všetko je v hre a akú úlohu tu zohráva Európsky parlament.

Nájdu USA a EÚ spoločnú obchodú reč? ©AP images/European Union-EP 

Americký protekcionizmus


Obchodné vzťahy medzi EÚ a USA sa skomplikovali od zvolenia Donalda Trumpa, ktorý svoju kampaň postavil okrem iného na protekcionizme a nacionalizme. Koncom roka 2016 boli pozastavené rokovania o Transatlantickom obchodom a investičnom partnerstve - TTIP.


Keď Trump zaviedol dodatočné clá na dovoz ocele a hliníka, poslanci označili tento krok za neakceptovateľný a v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Poslancov znepokojilo aj americké clo na dovoz španielskych olív v januári 2018. Američanom sa zdalo, cena dovážaných olív je pod trhovou hodnotou.


Napätie sa vystupňovalo minulý rok, keď americký prezident oznámil, že v záujme národnej bezpečnosti chce uvaliť dodatočné clá na európske autá. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa s ním následne stretol v mene EÚ a obaja sa dohodli, že obnovia obchodné rokovania.


Obchodné rokovania


V mene EÚ bude vyjednávať Európska komisia, no na tieto vyjednávania potrebuje mandát. Rada ministrov by mala tento mandát odobriť už tento mesiac.


Dohoda, ktorá z týchto rozhovor vzíde, bude môcť vstúpiť do platnosti až potom ako ju odsúhlasí Európsky parlament.


Rozdielne priority


To, či k nej naozaj dôjde, je však otázne, keďže EÚ a USA sa momentálne nevedia zhodnúť vo viacerých oblastiach. EÚ chce chrániť svoj automobilový priemysel a USA chce, aby Európa uľahčila dovoz amerických poľnohospodárskych výrobkov. Čo sa týka potravín, EÚ tu bola vždy oveľa opatrnejšia - hovädzie mäso s hormónmi alebo kuracie mäso umývané chlórom sa u nás nesmie predávať.


„Nie som si istý, čo sa bude diať, uvidíme,“ hovorí predseda výboru EP pre medzinárodný trh Bernd Lange. „Myslím si, že celá stratégia za vyjednávacím mandátom je na to, aby sa situácia a upokojila a možno aby sme aj získali čas,“ dodáva.


Lange tu bol aj hlavným vyjednávačom v mene parlamentu. Situácia sa podľa neho citeľne zmenila. „Veľké zmeny so sebou priniesla nová americká vláda. Má jasnú obchodnú stratégiu, ktorá spočíva na dvoch pilieroch. Tým prvým sú protekcionistické opatrenia a úsilie o to, aby sa investície vrátili naspäť do Ameriky. Tým druhým sú pokusy o skrotenie Číny a jej vplyvu,“ opisuje situáciu.

„Samozrejme, že sa snažíme vytvoriť systém založený na pravidlách. Naše bilaterálne dohody sú založené na jasných pravidlách a nie na moci,“ dodáva.


Akú úlohu zohráva americký Kongres a Európsky parlament


Lange podotýka, že Európsky parlament by mohol pri upevňovaní vzťahov medzi EÚ a USA zohrať rozhodujúcu úlohu, keďže má množstvo kontaktov s Kongresom i zainteresovanými stranami.


„Ústava Spojených štátov amerických prisudzuje obchod Kongresu. Ten môže prijať delegované akty a dať moc prezidentovi. Oba parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu a oba sú potrebné na to, aby sme v dnešnom globalizovanom svete vniesli do oblasti obchodu a bezpečnosti viac poriadku,“ uzatvára Lange.


Predchádzajúce obchodné nezhody

EÚ sa zo svojimi zaoceánskymi partnermi ohľadne medzinárodného obchodu „posekala“ už aj v minulosti. Ako príklad možno uviesť nezhody ohľadne banánov. Ich dovoz do EÚ bol v jednom čase jednoduchší pre africké, karibské a tichomorské štáty, na čo doplatili pestovatelia z latinskej Ameriky.

Vyskytli sa aj rozpory s USA a Kanadou, v ktorom bolo predmetom sporov hovädzie mäso obsahujúce hormóny, o ktorom existujú dohady, že môže predstavovať zdravotné riziko. Toto sa vyriešilo v roku 2012, keď EÚ pristala na to, že zvýši svoj dovoz mäsa bez hormónov z oboch krajín.