Zdieľať túto stránku: 

Udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C nie je podľa poslancov zárukou, že nepriaznivým vplyvom klimatických zmien sa podarí predísť. 

EÚ a jej členské štáty by mali na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 21) v Paríži požadovať 40% zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 a zvýšiť financovanie svojich klimatických záväzkov. Vyplýva to z uznesenia, ktoré v stredu schválil Európsky parlament. Poslanci žiadajú vyčleniť časť prostriedkov z predaja emisných povoleniek na financovanie klimatických opatrení a v roku 2016 zahájiť kroky na zníženie emisií v leteckej a námornej doprave.

"Čaká nás boj storočia. Ak sa nám do konca storočia nepodarí zabrániť, aby globálne otepľovanie prekročilo 2 °C, budeme svedkami častejších období sucha, povodní, roztápania ľadovcov a miznutia čoraz väčšieho rozsahu poľnohospodárskej pôdy. Zmeny klímy budú tiež faktorom, ktorý zhorší problém migrácie," uviedol Gilles Pargneaux (S&D, FR), spravodajca uznesenia, ktoré poslanci schválili pomerom hlasov 434 (za): 96 (proti): 52 (zdržalo sa hlasovania).


"Otázka financovania je a bude kľúčovou súčasťou dohody v Paríži. To je dôvod, pre ktorý požadujeme od členských štátov jasný plán financovania Zeleného klimatického fondu po roku 2020. Stanovenie ceny uhlíka na celosvetovej úrovni by tiež pomohlo zatraktívniť ekologickejšie technológie pre investorov," dodal poslanec Pargneaux.


Uznesenie predstavuje mandát pre delegáciu EP, ktorá sa zúčastní decembrovej klimatickej konferencie COP 21 v Paríži. Poslanci v ňom do roku 2030 požadujú:


  • znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990 o najmenej 40 %,
  • zvýšiť energetickú účinnosť o 40 % a
  • zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie najmenej o 30 %.

Uznesenie požaduje všeobecné oživenie politiky EÚ v oblasti klímy, ktorá bude v súlade s hornou hranicou záväzku EÚ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80-95 % oproti hodnotám z roku 1990.


Protokol, ktorý má byť prijatý v Paríži v roku 2015, by mal podľa poslancov:


  • byť právne záväzný,
  • viesť k postupnému odstránenie celosvetových emisií uhlíka, a to do roku 2050 alebo krátko po ňom, s cieľom nákladovo efektívne udržať globálne zvýšenie teploty pod hranicou 2 °C,
  • v prípade potreby zadefinovať začiatkom roku 2016 dodatočné opatrenia,
  • zaviesť kontrolu plnenia záväzkov každých päť rokov s cieľom vyhnúť sa zníženiu ambícií.

Poslanci vyjadrili obavu v súvislosti s doteraz predloženými cieľmi jednotlivých štátov v oblasti znižovania emisií. Podľa záverov ich predbežnej analýzy by totiž takto stanovené príspevky k znižovaniu emisií mali za následok globálne zvýšenie teploty v rozsahu 2,7 až 3,5 °C. Parlament preto vyzval účastníkov parížskej konferencie, aby ich do roku 2020 zosúladili s najnovšími vedeckými hodnoteniami a bezpečným globálnym uhlíkovým rozpočtom zlučiteľným s cieľom 2 °C.


Financovanie klimatických opatrení


Parlament vyzval EÚ a jej členské štáty, aby sa dohodli na zvýšení svojich príspevkov na financovanie existujúcich klimatických záväzkov tak, aby bolo v celosvetovom meradle reálnejšie dosiahnuť cieľovú sumu 100 miliárd USD ročne do roku 2020.


Uznesenie tiež navrhuje vyčleniť časť prostriedkov získaných z predaja emisných kvót, ako aj poplatkov za emisie v leteckej a námornej doprave, na financovanie opatrení v oblasti klímy.


Doprava


Doprava je druhým najväčším odvetvím produkujúcim emisie skleníkových plynov, pripomína uznesenie. Poslanci preto požiadali všetkých účastníkov parížskej konferencie, aby v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) do konca roku 2016 zadefinovali opatrenia na zníženie emisií týchto sektorov.



Typ dokumentu: Nelegislatívne uznesenie


$ 100 mld. ročne  ; Cieľová suma celosvetového financovania klimatických opatrení do roku 2020.

Zdieľať tento citát: