Aké má Európsky parlament právomoci? 

Európsky parlament získal pri postupných zmenách zmlúv EÚ, najmä prijatím Lisabonskej zmluvy v roku 2009, podstatné legislatívne, rozpočtové a kontrolné právomoci.

Parlament je spoluzákonodarca. V žargóne EÚ to znamená, že má právomoc prijímať a meniť právne predpisy, ako aj rozhodovať o ročnom rozpočte EÚ na rovnakej úrovni ako Rada (členské štáty). Práve Európskemu parlamentu sa musí zodpovedať Komisia, ako aj ostatné inštitúcie a orgány EÚ.

Legislatívne právomoci

Prevažná väčšina právnych predpisov EÚ sa prijíma v riadnom legislatívnom postupe (ktorý sa ešte aj dnes často označuje ako „spolurozhodovanie“). Ide o bežný legislatívny rozhodovací proces EÚ, v ktorom majú Európsky parlament aj Rada Európskej únie (členské štáty) rovnaké postavenie. Uplatňuje sa v širokej škále oblastí, ako je prisťahovalectvo, energetika, doprava, zmena klímy, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a správa hospodárskych záležitostí.

Súhlas je ďalší rozhodovací postup. Znamená to, že je potrebný súhlas, resp. schválenie EP, a vzťahuje sa na záležitosti, ako je pristúpenie nových členských štátov EÚ alebo aj medzinárodné obchodné dohody EÚ. Konečné rozhodnutie o tom, či schváliť alebo neschváliť nadchádzajúce kolégium komisárov, sa prijíma práve postupom udelenia súhlasu.

Konzultácia sa používa v oblastiach politiky, ako je zdaňovanie, právo hospodárskej súťaže a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Umožňuje Parlamentu schváliť alebo zamietnuť legislatívny návrh, ako aj navrhovať k nemu pozmeňujúce návrhy. Hoci pozícia Parlamentu nie je pre Radu záväzná, Rada sa musí s Parlamentom radiť a pred prijatím rozhodnutia počkať na jeho pozíciu. Ak by tak neurobila, akt by bol nezákonný a Súdny dvor by ho mohol prípadne zrušiť. Rada sa musí radiť s Parlamentom aj vtedy, ak podstatne mení návrh.

A ako to je v prípade legislatívnej iniciatívy? Kto dáva podnety na právne predpisy EÚ?

Hoci navrhovať nové právne predpisy EÚ je úlohou Komisie, Parlament sa môže chopiť iniciatívy tým, že vyzve Komisiu, aby predložila legislatívny návrh. Pri uplatnení tejto „legislatívnej iniciatívy“ môžu poslanci EP stanoviť lehotu na predloženie návrhu. Ak to Komisia odmietne, musí vysvetliť prečo.

Delegované/vykonávacie akty

Parlament a Rada môžu pri prijímaní nového právneho predpisu poveriť Komisiu, aby prostredníctvom delegovaných aktov (ktorými sa určitý právny predpis dopĺňa alebo menia jeho časti) alebo vykonávacích aktov (stanovujúcich konkrétne, ako predpis vykonávať) urobila menšie doplnenia alebo zmeny, napríklad technické prílohy alebo aktualizácie. Právne predpisy tak ostávajú jednoduché a môžu sa aktualizovať bez toho, aby boli potrebné nové rokovania.

V závislosti od typu aktu, ktorý prijíma Komisia, majú poslanci EP k dispozícii rôzne možnosti na vyjadrenie nesúhlasu s predloženými opatreniami. Poslanci EP majú pri delegovaných aktoch právo veta. V prípade vykonávacích aktov môžu poslanci EP požiadať Komisiu, aby ich zmenila alebo zrušila, Komisia však nemá právnu povinnosť urobiť to.