Europoslanci podporujú nové sankcie voči Iránu a varujú pred eskaláciou napätia

Poslanci podporili nové sankcie, ktoré EÚ uvalila na Irán v snahe priviesť krajinu k rokovaciemu stolu. Parlament zároveň v dnešnom (02.02.) uznesení požaduje, aby sankcie mali čo najmenší dopad na civilné obyvateľstvo a aby Irán zastavil svoj tajný jadrový program. Poslanci tiež odsúdili hrozby predstaviteľov iránskeho režimu, že zablokujú Hormuzský prieplav.

Parlament konštatuje, že nové sankcie, medzi ktoré patrí postupné zavedenie embarga na dovoz iránskej ropy, by mohli pomôcť presvedčiť iránsku vládu, aby rešpektovala rezolúcie OSN a zabránila tak ďalšej eskalácii napätia. Poslanci však chcú zaistiť, aby cieľom sankcií boli výlučne zodpovedné elity. Bežní občania, najmä tí najzraniteľnejší, by nimi nemali byť zasiahnutí. Parlament zároveň vyjadril znepokojenie nad dôsledkami embarga na dovoz ropy na niektoré členské štáty a vyzval Radu EÚ, aby rozhodla o opatreniach na ich kompenzáciu.

Zablokovanie Hormuzského prieplavu by podľa poslancov mohlo viesť k regionálnemu konfliktu a odvete zo strany medzinárodného spoločenstva. Parlament preto naliehavo vyzývajú iránske orgány, aby prieplav neblokovali.

Význam diplomatického riešenia

Parlament podporuje záväzok Rady usilovať sa o diplomatické riešenie otázky iránskeho jadrového programu a cieľ EÚ dosiahnuť komplexné a dlhodobé riešenie. Otvorené otázky týkajúce sa iránskeho jadrového programu musia byť vyriešené mierovou cestou, uvádza sa v uznesení, ktoré zdôrazňuje, že vojenské riešenie tohto konfliktu neexistuje. Dôležitú úlohu v snahe o dosiahnutie dohody môže podľa poslancov zohrať aj dialóg a spolupráca s Tureckom.

Poslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že Čína a Rusko naďalej odmietajú podporiť sankcie voči Iránu na pôde Bezpečnostnej rady OSN a vyzvali Rusko, aby zastavilo poskytovanie pomoci iránskemu jadrovému programu, kým Irán v plnej miere nesplní svoje záväzky vyplývajúce z rezolúcií OSN.

Kontext

Ministri zahraničných vecí EÚ sa dohodli na ďalších reštriktívnych opatreniach voči Iránu 23. januára. Ich súčasťou je aj postupné zavedenie embarga na dovoz iránskej ropy, ktoré vstúpi do platnosti 1. júla. Do Európskej únie v súčasnosti smeruje približne 20% z celkového objemu ropy, ktorú Irán vyváža.

Najviac je na iránskej rope závislé Grécko. Dodávky z Iránu predstavujú tretinu celkovej spotreby krajiny. Z Iránu pochádza aj niečo vyše 10% celkovej spotreby ropy Talianska a Španielska.

Postup: Nelegislatívne uznesenie