Jerzy Buzek - predseda Európskeho parlamentu
Jerzy Buzek sa narodil 3. júla 1940 v Šmiloviciach v Těšínskom Sliezsku. V súčasnosti sa jeho rodisko nachádza na území Českej republiky.
Predseda Európskeho parlamentu
Osobnosť a schopnosti Jerzyho Buzeka, podporené prezieravým politickým úsilím poľskej vlády a opozície, viedli k tomu, že 14. júna 2009 bol zvolený za predsedu Európskeho parlamentu. Dostal vtedy 555 z 644 odovzdaných platných hlasov, čo predstavovalo najväčšiu podporu, akú získal predseda EP od roku 1979, teda od prvých priamych volieb. Stal sa prvým predsedom pochádzajúcim z nových členských štátov Únie.
V programovom prejave predstavil priority svojho mandátu: presadzovanie myšlienky európskeho energetického spoločenstva, podpora demokracie a obhajovanie ľudských práv, posilňovanie spolupráce so susedmi EÚ na východe a severe Európy, zvýraznenie úlohy EÚ v mnohopolárnom svete, mnohoročný rozpočet EÚ zodpovedajúci potrebám a ambíciám rozšírenej Únie, príprava Európskeho parlamentu na väčšiu úlohu po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti.
Pri plnení svojich povinností predseda udržiava trvalé kontakty s predsedom Európskej komisie, predsedom Európskej rady a predsedajúcim členským štátom EÚ. Európsky parlament reprezentuje počas zahraničných návštev. Medzi jeho každodenné povinnosti patrí okrem iného organizovanie práce Parlamentu a predsedanie plenárnym schôdzam. Stanovil si za cieľ, aby sa EP stal miestom zaujímavej a živej politickej diskusie. Usiluje sa o to, aby sa Európsky parlament priblížil ľudom.
Vo funkcii zotrvá dva a pol roka.
Najlepší poľský poslanec EP
V roku 2004 bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, pričom dosiahol najlepší volebný výsledok v Poľsku.
V Bruseli bol od začiatku veľmi aktívny. Stal sa podpredsedom Európskeho energetického fóra. Zastupoval Európsky parlament počas volieb na Ukrajine a podporoval oranžovú revolúciu. Bol spravodajcom Európskeho parlamentu pre legislatívny balík týkajúci sa 7. rámcového programu výskumu a technického rozvoja na roky 2007 - 2013 a takisto spravodajcom pre Európsky energetický plán v oblasti energetických technológií. V rokoch 2004 až 2009 bol členom Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ako aj Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Rovnako bol členom viacerých delegácií Európskeho parlamentu: Delegácie pri parlamentom Výbore pre spoluprácu EÚ - Ukrajina a Delegácie pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN).
Jeho angažovanosť a schopnosti boli viackrát ocenené. V roku 2006 získal ocenenie "Poslanec EP 2006" za činnosť v oblasti vedeckého výskumu a technológií. Toto ocenenie udeľuje bruselský dvojtýždenník "Parliament Magazine". Okrem toho dostal cenu "Biele uhlie 2006", ktorú udeľuje združenie poľských inžinierov.
V roku 2008 bol v hodnoteniach týždenníka Wprost a denníka Rzeczypospolita označený za najlepšieho poľského poslanca EP.
V posledných voľbách do Európskeho parlamentu mu voliči zo Sliezska dali takmer 400 tisíc hlasov. Už druhý raz za sebou teda dosiahol najlepší volebný výsledok v Poľsku.
Premiér Poľska
Vo februári 1997 sa stal koordinátorom skupiny ekonomických expertov hnutia AWS (Volebná akcia Solidarita). V tom čase vypracovaný program AWS sa stal jedným z hlavných prvkov víťaznej kampane tohto hnutia vo voľbách do poľského parlamentu. Jerzy Buzek bol opätovne zvolený za poslanca parlamentu PR v 3. volebnom období a následne ho hnutie AWS nominovalo za predsedu vlády.
Vláda Jerzyho Buzeka zložila prísahu 31. októbra. Jerzy Buzek zastával funkciou premiéra celé volebné obdobie až do 19. októbra 2001. Poľsko priviedol do NATO a dohodol podmienky pristúpenia Poľska k Európskej únii.
Koaličná vláda Jerzyho Buzeka stála za jednou z najväčších reformných snáh v Poľsku po roku 1989. Začala a uskutočnila reformy v týchto oblastiach: samospráva, dôchodkový systém, zdravotníctvo, vzdelávanie a baníctvo.
Jerzy Buzek ako premiér PR vyvinul iniciatívu na vytvorenie Osvienčimského vládneho strategického programu, ktorého hlavnou úlohou je transformácia Osvienčimu na medzinárodné stredisko vzdelávania o ľudských právach. V tejto iniciatíve pokračuje doposiaľ. Zaslúžil sa o zriadenie Osvienčimskej akadémie, ktorá spoločne s Jagelonskou univerzitou pripravuje vzdelávací projekt Škola kultúry a ľudských práv Pawła Włodkowica.
V roku 1998 sa ako prvý poľský premiér zúčastnil spolu s predsedom vlády Izraela Benjaminom Netanjahuom na pochode Židov z Osvienčimu k bráne v Birkenau, čím zároveň podnietil rozvoj tejto výnimočnej iniciatívy.
V januári 1999 sa stal predsedom strany Sociálne hnutie AWS. Prehra strany AWS v jesenných parlamentných voľbách v roku 2001 mala za následok stiahnutie sa Jerzyho Buzeka z aktívnej politiky na niekoľko nasledujúcich rokov.
Vedec
Po maturite v roku 1957 na všeobecno-vzdelávacom lýceu Juliusza Słowackého v Chorzove začal študovať na Fakulte mechaniky a energetiky Sliezskej polytechniky v Gliviciach. Štúdium skončil v roku 1963. V tom istom roku začal pracovať v Inštitúte chemického inžinierstva PAV v Gliviciach. Doktorandskú prácu obhájil v roku 1969. V 70. rokoch minulého storočia sa Jerzy Buzek venoval vedeckej činnosti. V roku 1971 absolvoval vedeckú stáž na Univerzite v Cambrigi. V nasledujúcom desaťročí sa zameral na vedeckú prácu venovanú problematike ochrany životného prostredia. Bol uznávaným prednášajúcim na Sliezskej polytechnike v Gliviciach a neskôr na Opolskej polytechnike.
Za úspechy v oblasti vedeckej a pedagogickej činnosti získal Jerzy Buzek titul profesor technických vied.
Pôsobenie v hnutí Solidarita
V septembri 1980 Jerzy Buzek začal pôsobiť v odborovom hnutí Solidarita. Bol zvolený za predsedu závodného výboru tohto hnutia. V lete v roku 1981 sa stal delegátom 1. národného zjazdu delegátov Solidarity. Jeho význam v tomto hnutí stále rástol. Predsedal 4., 5. a 6. národnému zjazdu delegátov Nezávislého samosprávneho odborového zväzu Solidarita. Keď 13. decembra 1981 unikol zatknutiu, pokračoval v svojej činnosti v ilegalite. Vydával nelegálny cyklostylový vestník "S", ktorého prvé číslo sa objavilo už v januári roku 1982.
Túto činnosť prerušil v roku 1987 v dôsledku vážnej choroby dcéry Agaty.
Po víťazstve Solidarity v roku 1989 sa začal v plnej miere venovať vedeckej práci.
Verejnoprospešná a pedagogická činnosť
Koncom 90. rokov minulého storočia podnietil vytvorenie ceny Pro Publico Bono, ktorá sa každoročne udeľuje za najlepšiu občiansku iniciatívu v Poľsku. V rokoch 2002 - 2004 zastával funkciu prorektora Poľskej akadémie v Čenstochovej. Je zakladateľom školy diplomacie zameranej na Poliakov v zahraničí a Nadácie pre rodinu.
