Andrej Sacharov – muž, po ktorom je ocenenie nazvané

Portrét Andreja Sacharova
Ruský fyzik Andrej Dmitrijevič Sacharov (1921 - 1989), ktorý v roku 1975 získal Nobelovu cenu za mier, sa najprv preslávil ako tvorca sovietskej vodíkovej bomby.

Keďže sa obával, ako jeho práca ovplyvní budúcnosť ľudstva, snažil sa zvyšovať informovanosť o hrozbách pretekov v nukleárnom zbrojení. Jeho úsilie bolo čiastočne úspešné a v roku 1963 bola podpísaná zmluva o zákaze jadrových skúšok.

V ZSSR Sacharova považovali za disidenta s podvratnými názormi. V roku 1970 založil výbor na ochranu ľudských práv a obranu obetí politických procesov. Napriek narastajúcemu tlaku vládnych orgánov sa Sacharov nielenže zasadzoval za prepustenie disidentov vo svojej krajine, ale stal sa jedným z najodvážnejších kritikov režimu a stelesnením boja proti popieraniu základných práv. V roku 1975 získal uznanie za svoje úsilie Nobelovu cenu za mier.

Sovietske orgány poslali Andreja Sacharova do exilu v Gorkom, aby obmedzili jeho kontakty s cudzincami. Tam sa dozvedel, že Európsky parlament zamýšľa vytvoriť cenu za slobodu myslenia, ktorá by niesla jeho meno. Zo svojho exilu poslal v roku 1987 správu Európskemu parlamentu, v ktorej dal súhlas k tomu, aby cena bola pomenovaná podľa neho, a vyjadril svoje dojatie. Právom považoval túto cenu za povzbudenie pre všetkých, ktorí sa takisto ako on zaviazali bojovať za dodržiavanie ľudských práv.

Cena, ktorá je po ňom pomenovaná, ďaleko presahuje hranice, dokonca aj hranice represívnych režimov, a udeľuje sa aktivistom v oblasti ľudských práv a disidentom na celom svete.