Európsky parlament podporuje ľudské práva

Dodržiavanie ľudských práv je jednou zo základných hodnôt Európskej únie. Každé porušenie týchto práv, či už v EÚ alebo za jej hranicami, sa dotýka demokratických zásad, na ktorých je naša spoločnosť vybudovaná.  Európsky parlament bojuje proti takémuto porušovaniu prostredníctvom legislatívnych opatrení, okrem iného formou volebných pozorovateľských misií, rozpráv o ľudských právach, ktoré sa konajú každý mesiac v Štrasburgu, ako aj začleňovaním aspektu ľudských práv do dohôd EP o zahraničnom obchode.

Európsky parlament podporuje ľudské práva aj prostredníctvom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorá sa udeľuje každoročne od roku 1988.  Cena sa udeľuje osobnostiam, ktoré výnimočným spôsobom prispeli k svetovému boju za ľudské práva, pričom upozorňuje na prípady porušovania ľudských práv a takisto podporuje laureátov a vec, za ktorú bojujú.

Reportéri bez hraníc - Nová éra propagandy

Christophe Deloire, generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc, ktorá získala Sacharovovu cenu za rok 2005

Vstupujeme do novej éry, v ktorej budeme potrebovať odvahu. Hrdinovia slobody a novinári hodní svojho mena budú môcť pokračovať v boji. Ak budú vzdorovať sami, prehrajú na celej čiare. Bez odhodlanej podpory občanov podľahnú prevahe manipulácie a nejasností a budú sa musieť podrobiť. Vražedné ideológie, propagandistické aparáty a posluhovači spravodajstva sa snažia obmedzovať verejnú diskusiu, ktorá sa vyvíja od čias osvietenstva. Dopustíme to?

Ako môže novinárstvo, hodné svojho mena, v snahe zachytiť skutočnosť ako takú, v celej jej rozmanitosti, prežiť v dnešnom svete preplnenom pokútnymi, zmanipulovanými informáciami, ktoré vedome usmerňujú mocenské zložky, peniaze či netolerancia? Ľudstvo a spoločnosti potrebujú niekoho tretieho, dôveryhodného, aby sa mohli spoločne aj individuálne rozhodovať na základe neobmedzeného hľadania objektívnej pravdy, ako sa píše v ústave Unesca.

Ako hájiť pluralizmus spravodajstva a investigatívnej žurnalistiky, keď samotná dôveryhodnosť novinárov je - či už právom, alebo neprávom - ohrozená? Jedine zanietenou obranou ich slobody a nezávislosti. Pretože presne na to máme novinárov: aby slobodne a nezávisle informovali o tom, čo odhalili. Nanešťastie sme práve vstúpili do novej éry, v ktorej majú mocní v rukách úplne nové prostriedky, ktoré im umožňujú kontrolovať informácie a širšie vzaté ovplyvňovať formovanie povedomia.

Vďaka technológiám môžu zložky moci - štátna, politická, hospodárska či náboženská - priamo šíriť svoje myšlienky po celom svete. Bez akýchkoľvek filtrov, bez akýchkoľvek rozdielov - všetko prejde. Barbarský propagandistický film v prestrojení za spravodajstvo. Okresaná realita, ktorá sa tvári ako pravá skutočnosť. Prikrášlený výtvor alebo zmanipulovaná túžba vydávaná za novinárske pátranie. Technológie otvárajú priestory slobody, v hlbinách ktorých však nemizne len počestnosť.

Pre občanov všetkých krajín je čoraz ťažšie rozlíšiť podávanie informácií, ktoré financujú alebo diktujú záujmy, od nezávislého informovania, ktoré sa riadi morálnymi zásadami a snaží sa čo najviac priblížiť novinárskemu ideálu. Pluralizmus nemôže spočívať vo výbere medzi dvomi propagandami, dvomi správami alebo dvomi nástrojmi v službách „Public relations". Problémy nezávislého informovania, ktoré sa chce rozvíjať, či dokonca prežiť, sú zreteľné. Preto treba naliehavo konať.

Vstúpili sme do éry informačných vojen. Despotické štáty kedysi zvykli držať svoje národy pod zámkom. Ale aspoň neovplyvňovali zvyšok sveta. Dnes najhoršie diktatúry, ale aj riadené demokracie vytvárajú vlastné mediálne skupiny, aby šírili ich pekné reči na celej planéte. Tak v despotických štátoch, ako aj v demokraciách vďaka tzv. spin doctors (mediálni manipulátori), ktorých je čoraz viac a majú k dispozícii čoraz viac prostriedkov, úspešne fungujú mediálne obludy.

Algoritmom sú tu mreže nových neviditeľných väzníc so studenými celami, v ktorých bachari vytlčú z človeka dušu. Násilia proti novinárom neubudlo. Vo väzeniach je viac ako 150 novinárov. Ak k nim pripočítame tých, ktorí informujú o pravde, pretože to považujú za svoje poslanie, a nie povolanie, je ich raz toľko. Podľa údajov Reportérov bez hraníc bolo v priebehu desiatich rokov na celom svete zabitých počas výkonu novinárskej práce 720 novinárov. Sú považovaní za nepohodlných svedkov, ktorých treba odstrániť, narušiteľov brániacich nastoleniu propagandy.

A k tomu hrôzostrašné šírenie ideológie, ktorá neznáša slobodu svedomia. Pojem rúhačstvo, resp. bezbožnosť, sa vo chvíli, keď sa ho niekto snaží vnútiť iným, stáva pre slobodu prejavu a informácií obrovským nebezpečenstvom. A to nielen preto, že v januári 2015 zúriví šialenci prepadli parížsku redakciu Charlie Hebdo práve v mene boja proti rúhačstvu. V mnohých krajinách sa v mene náboženstva alebo „tradičných hodnôt" necenzurujú len karikatúry, ale aj „skutočné fakty".

Urážanie náboženstva je často nástrojom politickej cenzúry, dokonca sa ním zakrýva hospodárska, sociálna a kultúrna realita. V rokoch 1999 až 2010 sme museli čeliť diplomatickej ofenzíve nábožensky založených režimov, ktoré chceli presadiť pojem „hanobenie náboženstiev". V rámci OSN bolo predložených minimálne 15 rezolúcií v mene „citlivosti veriacich". Ak by sa ale takému náboženstvu podarilo presadiť jeho posvätnosť, nie je dôvod, aby sa nepresadili aj iné - politické či filozofické - myšlienky. A prečo nie aj hospodárske doktríny. Len čo by sa potom stalo so slobodou myslenia?


Bieloruské združenie novinárov - Stále aktuálny ideál boja za slobodu

Napísal Michal Janczuk, člen rady Bieloruského združenia novinárov, ktorému bola udelená Sacharovova cena za rok 2004

V roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, označovaný Ronaldom Reaganom ako „ríša zla", zachvátila bývalé sovietske krajiny skutočná eufória. Všetci sme boli duchom mladí a stali sme sa svedkami celosvetovej historickej zmeny. Viac ako desiatka európskych národov sa okamžite oslobodila od sovietskej ideologickej nadvlády a samotná Moskva zohrávala v tomto procese jednu z najdynamickejších úloh. Zvlášť z dnešného uhla pohľadu to bolo neuveriteľné, ale v tom čase sa to skutočne dialo.

Ako sme však dospeli k tomu, že sloboda utrpela začiatkom roka 2015 také fiasko?  Je najvyšší čas priznať si hriechy. Prvou a najvážnejšou chybou bolo ignorovanie skutočnosti, že žiť v „modernej dobe" alebo v „21. storočí" neznamená, že sme sa poučili z histórie alebo prekročili tiene minulosti. Nič nemôžeme navždy brať za samozrejmé. S trpkou príchuťou týchto slov na perách si musíme priznať, že ak si slobodu nebudeme brániť, bezpodmienečne o ňu prídeme. Náš región je tým najlepším - alebo skôr najhorším - príkladom.

Historická irónia sa najzvláštnejšie pohrala s Bieloruskom.. Najskôr sme si v roku 1994 najdemokratickejším spôsobom zvolili prezidenta, ktorý bol zásadne proti demokracii. Potom sme si povedali, že sa demokracia v ďalších prezidentských voľbách ochráni sama. No neochránila sa. Odvtedy pod vládou toho istého diktátorského prezidenta uplynulo už 20 rokov bez skutočných volieb. V európskej krajine.

Zhanna Litvina, predsedníčka Bieloruského združenia novinárov, je presvedčená, že nás čakajú ešte ťažšie časy. S každou prezidentskou kampaňou čelí bieloruské spoločenstvo novinárov novej vlne represie. V novembri tohto roku sa Alexander Lukašenko opäť pokúsi uspieť vo voľbách. Policajné šacovanie a pokutovanie nezávislých novinárov sa už začalo. „Bielorusko sa stalo krajinou s vyhorenou politickou alternatívou a takmer nezmeniteľnými politickými predstaviteľmi," povedala Zhanna Litvina.

Zároveň sa prednedávnom evidentne skončila jedna historická etapa. Dnes sme my všetci svedkovia zrútenia bývalého sovietskeho systému v Európe, ale čo príde teraz? Lepšie časy? Niekedy sa nám zdá, že táto zmena je ešte desivejšia. Nasvedčujú tomu zúfalé pokusy o vdýchnutie nového života ruskej ríši, nech to stojí čokoľvek, hoci aj za cenu porušovania všetkých pravidiel civilizovaného sveta a všetkých zásad našej profesie. Ako novinári sme sa ocitli na novom pomedzí: medzi nehanebnou propagandou v štátnych médiách v Rusku, ktorá sa podobá tej Goebbelsovej, a západnou tradíciou objektívnej a vyváženej žurnalistiky.

Bielorusko však má dvojnásobné problémy. Ich príčinou sú štátni predstavitelia správajúci sa ako diktátori, ktorí by radi potlačili samotnú ideu slobody myslenia a prejavu. Budú stačiť sily tisícdvesto slobodných novinárov z našej organizácie v desaťmiliónovej krajine? Je to dostatočný počet, aby sa uchránilo právo každého človeka na slobodu prejavu? Pravdaže. Každý JE v skutočnosti slobodný. Jediný problém spočíva v tom, že väčšina členov bieloruskej spoločnosti využila slobodu len raz, aby odmietla svoje právo a prestala si ho chrániť.

Zopár zlých ľudí môže vyhrať nad celým národom dobrých ľudí len v jednom prípade - ak sa im podarí vytvoriť mlčiacu väčšinu. Za uplynulých dvadsať rokov sa Bieloruské združenie novinárov aktívne snažilo zabrániť konečnému umelému spánku našej spoločnosti. Platíme za to síce svoju cenu ako ľudia, ale stále je nás 1 200. A počet našich členov sa v priebehu času neznižuje. Práve naopak, rastie. Táto skutočnosť je zdrojom inšpirácie a nádeje pre lepšie zajtrajšky, aj napriek čiernym mrakom nad obzorom.

Za uplynulý rok naši členovia zaplatili na pokutách viac ako desaťtisíc eur. Dôvodom je „nezákonné vytváranie a šírenie informácií". V bieloruskom správnom kódexe máme skutočne takýto článok (22 ods. 9), pretože podľa nášho vnútroštátneho práva o médiách sa nezávislá žurnalistika zakazuje. Buď ste zákonom oprávnený novinár v štátnych masmédiách, alebo ste šíriteľom nezákonne vytvorených informácií. Toto sú v súčasnosti jediné dve alternatívy pre bieloruských novinárov. Okrem toho má 62 štátnych organizácií, ministerstiev a úradov zákonné právo prisúdiť akýmkoľvek informáciám o svojich činnostiach dôverný charakter. Platí to aj pre ministerstvo kultúry a štátnu televíziu. A toto všetko sa deje v Európe v 21. storočí.

Nevzdáme sa, pretože sloboda je pre svet dokonalou idylou a najzákladnejšou podstatou ľudskej povahy. Keď k nej raz privoniate, niet už cesty späť. Aspoň veríme, že to tak bude aj v tomto prípade, a sme pripravení šíriť toto „zakázané poznanie". A my to spravíme bez ohľadu na to, či to je podľa správneho kódexu bieloruského diktátorského režimu legálne alebo nie celkom legálne.

Laura Rawas - „Zaslúžime si slobodu tak ako vy!“

Salima Ghezali - Sloboda prejavu o ... Marse

Musíme chrániť slobodu tlače. Bez ohľadu na to, kto ju chce potláčať.

#FreeRazan

© Razan Zaitouneh

9. decembra 2013 bola zo svojej kancelárie v meste Dúmá neďaleko Damasku unesená sýrska aktivistka za dodržiavanie ľudských práv Razán Zajtúna. Novinárka a právnička v oblasti ľudských práv Razán je jednou z najvýznamnejších občianskych aktivistov sýrskej revolúcie. Aj rok po únose zostáva nezvestná. Sieť laureátov Sacharovovej ceny, Európsky parlament a bývalí laureáti Sacharovovej ceny žiadajú jej prepustenie. #FreeRazan #Sakharov

Laureát za rok 2014

© Courtesy of Stichting Vluchteling

Denis Mukwege je konžský lekár, ktorý zasvätil svoj život naprávaniu tiel a záchrane života desaťtisícov konžských žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami skupinového znásilňovania a brutálneho sexuálneho násilia počas prebiehajúcej vojny v Konžskej demokratickej republike. Mukwege je medzinárodne uznávaným odborníkov v oblasti nápravy patologických a psychologicko-sociálnych škôd spôsobených sexuálnym násilím.

Ako prebieha výber laureáta?

Každoročne v septembri môžu poslanci EP nominovať kandidátov na Sacharovovu cenu. Každý kandidát musí mať podporu najmenej 40 poslancov EP a každý poslanec môže podporiť iba jedného kandidáta. Podpísané nominácie sa potom spolu s podkladovou dokumentáciou posudzujú na spoločnej schôdzi Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj. Ďalej sa zostaví užší výber troch kandidátov a predloží sa Konferencii predsedov na záverečné hlasovanie. Víťaz sa zvyčajne vyhlasuje v októbri.

Kontakt

Komunikačné kampane (GR COMM)

European Parliament
Bât. Altiero Spinelli
60 rue Wiertz / Wiertzstraat 60
B-1047 - Bruxelles/Brussels
Belgium

Obmedzenie zodpovednosti - Názory vyjadrené v tomto článku sa nevyhnutne nestotožňujú s názormi Európskeho parlamentu ako inštitúcie.