Európsky parlament podporuje ľudské práva

Dodržiavanie ľudských práv je jednou zo základných hodnôt Európskej únie. Každé porušenie týchto práv, či už v EÚ alebo za jej hranicami, sa dotýka demokratických zásad, na ktorých je naša spoločnosť vybudovaná.  Európsky parlament bojuje proti takémuto porušovaniu prostredníctvom legislatívnych opatrení, okrem iného formou volebných pozorovateľských misií, rozpráv o ľudských právach, ktoré sa konajú každý mesiac v Štrasburgu, ako aj začleňovaním aspektu ľudských práv do dohôd EP o zahraničnom obchode.

Európsky parlament podporuje ľudské práva aj prostredníctvom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorá sa udeľuje každoročne od roku 1988. Cena sa udeľuje osobnostiam, ktoré výnimočným spôsobom prispeli k svetovému boju za ľudské práva, pričom upozorňuje na prípady porušovania ľudských práv a takisto podporuje laureátov a vec, za ktorú bojujú.

Finalisti Sacharovovej ceny za rok 2019

1. Marielle Franco, náčelník Raoni a Claudelice Silva dos Santos 2. Ilham Tohti 3. The Restorers

Oleg Sencov, laureát Sacharovovej ceny za rok 2018

Andrej Sacharov

Marielle Franco

Marielle Franco bola brazílska politička, feministka a obhajkyňa ľudských práv. Táto černošská bisexuálna aktivistka bojovala za práva žien, černošskej mládeže, obyvateľov favel a LGBTI komunity v Brazílii pred tým, ako bola v marci 2018 vo veku 38 rokov brutálne zavraždená.
 
Franco sa narodila a vyrastala vo favele v Riu de Janeiro. Po absolvovaní magisterského štúdia verejnej správy na Universidade Federal Fluminense pôsobila od januára 2017 ako poslankyňa mestského zastupiteľstva mesta Rio de Janeiro za Stranu socializmu a slobody (PSOL).

Franco bola otvoreným kritikom brutality polície a mimosúdnych popráv. Často informovala o mimosúdnych popravách a iných prípadoch porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila polícia a štátne bezpečnostné zložky. Krátko pred tým, ako ju zavraždili, bola poverená monitorovaním zasahovania federálnych síl a jeho vplyvu na verejnú bezpečnosť v Riu de Janeiro.

14. marca 2018 po tom, ako vystúpila v Riu de Janeiro s prejavom, bola na zadnom sedadle svojho vozidla viackrát postrelená a zabitá dvoma mužmi, ktorí sedeli v inom vozidle. O život prišiel aj jej šofér Anderson Pedro Gomes. V marci 2019 boli zatknutí dvaja bývalí príslušníci polície a obvinení z vraždy.

Ako sa uvádza vo viacerých správach, hoci práva LGBTI komunity v Brazílii patria k najpokročilejším v Latinskej Amerike i vo svete, situácia LGBTI osôb, ktoré majú od mája 2013 v celej krajine právo uzavrieť manželstvo, sa v posledných rokoch rapídne zhoršuje. Podľa organizácie Gay Group of Bahia (GGB), jedného z najdlhšie pôsobiacich LGBTI združení v krajine, prišlo v komunite LGBTI v Brazílii v roku 2018 o život najmenej 420 osôb v dôsledku zabitia alebo samovraždy, ktorých živnou pôdou sú homofóbia a zločiny založené na nenávisti. Z údajov združenia vyplýva, že od roku 2011 došlo k značnému nárastu počtu úmrtí LGBTI osôb z dôvodu diskriminácie. V tom istom roku bolo zaznamenaných 130 úmrtí v porovnaní so 187 úmrtiami v roku 2008. V roku 2017 sa tento počet viac než strojnásobil na 445 úmrtí.

Náčelník Raoni

Raoni Metuktire (narodený okolo roku 1930), známy aj ako „náčelník Raoni" alebo Ropni, je domorodý brazílsky vodca a environmentálny aktivista. Jeden z hlavných vodcov kočovného kmeňa Kajapo žijúceho v srdci Amazónie sa stal symbolom boja proti odlesňovaniu.

Meno Raoni súvisí s tajomnosťou a silou kmeňa Kajapo. Raoni sa narodil v dedine Krajmopyjakare, dnes známej pod názvom Kapôt, v samom srdci štátu Mato Grosso. Keď mal 15 rokov, začal na spodnej pere nosiť ozdobný disk, ktorý nosia bojovníci na znak toho, že sú pripravení položiť život za svoju pôdu. Postupne si vkladajú stále väčší disk, ktorý dosiahne konečnú veľkosť po štyroch mesiacoch.

Tento charizmatický vodca už štyri desaťročia bojuje za záchranu svojej domoviny - amazonského dažďového pralesa. Raoni sa stál známym po tom, ako o ňom belgický filmový tvorca Jean Pierre Dutilleux natočil dokumentárny film s názvom Raoni.

V roku 1989 Raoni, ktorého sprevádzal spevák Sting, po prvýkrát opustil Brazíliu, aby vystúpil s naliehavou žiadosťou o pomoc. Jeho slová spustili poplach: odlesňovanie má nielen ničivý vplyv na posledné žijúce indiánske kmene, ale takisto ohrozuje budúcnosť ľudstva. „Všetci dýchame jeden vzduch, pijeme jednu vodu, žijeme na jednej zemi. My všetci si ju musíme chrániť." Vďaka tejto kampani Raoni v roku 1993 dosiahol svoj cieľ: na území štátov Mato Grosso a Pará bola vytvorená jedna z najväčších rezervácií tropického pralesa.

V roku 2009 Raoni opustil svoj rodný kraj ešte raz. Územia, za ktoré s toľkým nasadením bojoval, boli opäť ohrozené: dôvodom bol projekt výstavby priehrady Belo Monte. Raoni sa rozhodol začať poslednú kampaň a proti navrhovanému projektu zverejnil na svojej oficiálnej webovej stránke medzinárodnú petíciu v siedmich jazykoch.

Jeho posolstvo presahuje oblasť Amazónie a je živým symbolom boja posledných žijúcich kmeňov o záchranu svojej kultúry, ktorá existuje v priamej previazanosti s prírodou: ich boj je „bojom o život". Napriek tomu, že stretol viacerých svetových lídrov, zachoval si skromnosť a stále žije v chatrči s minimálnymi prostriedkami na život.

Claudelice dos Santos

Brazílska environmentalistka a obhajkyňa ľudských práv Claudelice Silva dos Santos zo štátu Pará sa stala aktivistkou po tom, ako boli jej brat a švagriná zavraždení za angažovanie sa v boji proti nezákonnej ťažbe dreva a odlesňovaniu v brazílskom amazonskom dažďovom pralese. Santos bojuje proti nelegálnym drevorubačom, rančerom a spoločnostiam ťažiacim uhlie v Amazónii.

„Celému svetu chceme odkázať: musíte tomuto problému venovať pozornosť," hovorí Santos. „Je neprijateľné, aby boli vraždení ľudia, ktorí bojujú za ochranu ľudských práv a verejných statkov, akým je životné prostredie."

Santosovej príbuzní patrili k viac než 1 500 ľuďom z 50 krajín, ktorí boli v rokoch 2002 až 2017 zabití za ochranu pôdy, vody, lesov a iných prírodných zdrojov. Podľa zistení štúdie uverejnenej v periodiku Nature Sustainability sa ročný počet obetí počas tohto 15-ročného obdobia zdvojnásobil a k vraždám dochádza väčšinou v krajinách s vysokou mierou korupcie a slabým právnym štátom.

Pokiaľ ide o ochrancov a aktivistov v oblasti životného prostredia, Brazília patrí medzi najrizikovejšie krajiny na svete. Zo správy organizácie Global Witness vyplýva, že údaje o vraždách môžu byť neúplné, a to najmä v prípade rozsiahlych vidieckych oblastí Brazílie s obmedzenou dopravnou infraštruktúrou.

Ilhan Tohti

Ilham Tohti je známy ujgurský obhajca ľudských práv, profesor ekonómie a obhajca práv ujgurskej menšiny v Číne. Viac ako dve desaťročia sa neúnavne snaží o posilnenie dialógu a porozumenia medzi ujgurským a čínskym obyvateľstvom. Tohti bol v septembri 2014 pre svoje angažovanie odsúdený na doživotie po zinscenovanom dvojdňovom súdnom procese. Napriek strastiplnej situácii zostáva hlasom volajúcim po zdržanlivosti a zmierení.

Ilham Tohti je známy výskumom vzťahov medzi Ujgurmi a Chanmi a je hlasným obhajcom uplatňovania zákonov o regionálnej autonómii v Číne. Takisto spravoval webovú stránku Uyghur Online venovanú problematike Ujgurov. Prostredníctvom tejto platformy Tohti pravidelne kritizoval vylúčenie ujgurského obyvateľstva Číny z rozvoja krajiny a nabádal na väčšiu informovanosť o postavení ujgurskej menšiny v čínskej spoločnosti a o tom, ako sa s ňou zaobchádza. Za tieto kroky ho čínsky štát označil za „separatistu" a napokon odsúdil na doživotie.

Za jeho úsilie, ktoré sprevádzali mnohé ťažkosti, mu boli udelené viaceré ocenenia: PEN/Barbara Goldsmith Freedom to Write Award (2014), Martin Ennals Award (2016) a Liberal International Prize for Freedom (2017).

Ujgurský ľud bol v uplynulých rokoch pre svoju osobitnú etnickú identitu a náboženské presvedčenie vystavený bezprecedentnému útlaku zo strany čínskej vlády. Od apríla 2017 je viac ako 1 milión nevinných Ujgurov svojvoľne zadržiavaných v sieti internačných táborov, kde sú nútení vzdať sa svojej etnickej identity a náboženského presvedčenia a prisahať vernosť čínskej vláde.

Prípad Ilhama Tohtiho sa dotýka kľúčových medzinárodných otázok a problematiky ľudských práv: podpory umiernených islamských hodnôt zoči-voči štátom riadenému náboženskému útlaku, úsilia o nadviazanie dialógu medzi moslimskou menšinou a nemoslimským väčšinovým obyvateľstvom a potláčania nenásilného odporu autoritárskym štátom.

The Restorers

The Restorers je skupina kenských tínedžeriek, ktoré bojujú proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov prostredníctvom aplikácie s názvom i-Cut. Študentky Stacy Owino, Cynthia Otieno, Purity Achiengo, Mascrine Atieno and Ivy Akinyi si dali názov „The Restorers", pretože chcú vrátiť nádej dievčatám, ktoré už žiadnu nádej nemajú.

Aplikácia i-Cut umožňuje mladým ženám pred núteným podstúpením mrzačenia pohlavných orgánov alebo po ňom vyhľadať lekársku a právnu pomoc. Používateľská plocha aplikácie ponúka päť rôznych tlačidiel s týmito možnosťami: „pomoc", „záchrana", „nahlásenie", „informácie o mrzačení ženských pohlavných orgánov" a „darcovstvo a spätná väzba". Prvé tri možnosti umožňujú dievčatám vyhľadať okamžitú pomoc, nájsť záchranné centrum alebo informovať úrady v krajinách, v ktorých je tento zákrok nelegálny. Aplikácia bola jedným z finalistov súťaže Technovation Challenge v roku 2017, ktorej cieľom je povzbudzovať ženy, aby sa angažovali v oblasti technológií.

Napriek tomu, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ku ktorému patria všetky formy čiastočného alebo úplného odstránenia vonkajších ženských pohlavných orgánov alebo iného poškodenia ženských pohlavných orgánov z iných ako lekárskych dôvodov v zmysle definície Svetovej zdravotníckej organizácie, je medzinárodne uznané ako porušenie ľudských práv, bolo mu podrobených viac ako 200 miliónoch dnes žijúcich žien a dievčat vrátane 500 000 žien a dievčat v Európe. Každý rok sú riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov vystavené viac ako tri milióny dievčat na celom svete, t. j. sedem dievčat za minútu, pričom väčšina z nich je tomuto zákroku podrobená pred dovŕšením 15. roku života.

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám či dokonca smrti. Dievčatá, ktoré sa stali obeťami mrzačenia pohlavných orgánov, sú tiež vo vyššej miere vystavené riziku, že sa stanú neplnoletými nevestami a predčasne ukončia štúdium, čo zhoršuje ich vyhliadky na lepšiu budúcnosť pre ne a ich komunity. Znepokojivým trendom v niektorých krajinách je medikalizácia mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré vykonáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ide pritom nielen o porušenie lekárskej etiky, ale aj o legitimizáciu tejto praktiky a navodzovanie dojmu, že zákrok nemá žiadne zdravotné dôsledky.

Celosvetové úsilie urýchlilo pokrok smerom k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov. V súčasnosti je riziko mrzačenia pohlavných orgánov dievčat asi o tretinu nižšie ako pred 30 rokmi. Udržanie týchto výsledkov však predstavuje veľkú výzvu v kontexte populačného rastu.

Ako Európsky parlament podporuje ľudské práva?

Okrem Sacharovovej ceny Európsky parlament podporuje ľudské práva aj prostredníctvom konkrétnych politických a legislatívnych opatrení.

Kontakt

GR COMM

European Parliament
60 rue Wiertz / Wiertzstraat 60
B-1047 - Bruxelles/Brussels
Belgium

Sacharovova cena 2019