Oleg Sencov, laureát Sacharovovej ceny za rok 2018

© Sergei Venyavsky/Getty Images

Oleg Sencov je ukrajinský filmový režisér, spisovateľ a otvorený kritik ruskej anexie Krymu.

Narodil sa v roku 1976 v Simferopole, študoval ekonómiu v Kyjeve a potom scenáristiku a filmovú réžiu v Moskve. V roku 2012 debutoval s celovečerným filmom Hráč (Gámer), za ktorý získal ocenenie. V roku 2013 sa stal aktívnym členom hnutia Automajdan, ktoré vyzývalo na slobodu a dodržiavanie ľudských práv a prispelo k rozpútaniu revolúcie Euromajdanu. Počas protiprávnej anexie Krymu v roku 2014 Sencov organizoval humanitárnu pomoc pre blokovaných ukrajinských vojakov, dodával im potraviny a lieky a pomáhal pri evakuácii ich rodín.

10. mája 2014 bol v Simferopole na Kryme zadržaný na základe obvinenia z prípravy teroristických činov proti faktickej vláde Ruska na Kryme. Ruská bezpečnostná služba ho previezla do Ruska. Po roku strávenom vo väzbe bol postavený pred vojenský súd, ktorý ho odsúdil na 20 rokov odňatia slobody. Amnesty International označila tento proces za „mimoriadne cynický a vykonštruovaný". Ruské orgány pristupovali k Sencovovi ako k ruskému občanovi, hoci nikdy nevlastnil ruský pas a vyhlásil, že má len ukrajinské občianstvo.

Sencov bol obvinený z vedenia teroristickej organizácie, ktorá plánovala atentát na krymské pamätihodnosti. Ten však neoblomne trval na svojej nevine, pričom neboli predložené žiadne presvedčivé dôkazy o jeho účasti na trestnej činnosti. Kľúčový svedok obžaloby odvolal svoju pôvodnú výpoveď a tvrdil, že bola vynútená mučením. Sencov sa vo svojom prejave na súde vysmial vykonštruovanému procesu a vyjadril nádej, že sa ľudia v Rusku zbavia svojho strachu.

Po odsúdení ho poslali do trestaneckej kolónie s vysokým stupňom stráženia na Sibíri severne od polárneho kruhu, tisíce kilometrov od jeho domova. Aj vo väzení Sencov pokračoval v boji za svoje presvedčenie. V máji 2018 začal 145-dňovú hladovku, ktorou požadoval prepustenie všetkých ukrajinských politických väzňov v Rusku. Bol však nútený ju pod hrozbou núteného prijímania potravy a v dôsledku kritického zdravotného stavu ukončiť.

Európsky parlament prijal 14. júna 2018 uznesenie, v ktorom trval na okamžitom a bezpodmienečnom prepustení Olega Sencova a všetkých ostatných nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov v Rusku.

Za Sencova sa postavilo medzinárodné spoločenstvo, skupiny pre ľudské práva, ruskí filmári, renomovaní filmoví režiséri a známe herecké osobnosti a vyzvali na jeho prepustenie. Ruské centrum pre ľudské práva Memorial ho uznalo za politického väzňa.

V septembri 2019 bol Sencov prepustený z väzenia a vrátený na Ukrajinu. Jeho prepustenie bolo súčasťou dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o vzájomnej výmene skupín väzňov. Predseda EP David Sassoli vyjadril vo svojom vyhlásení úľavu a radosť nad správou o prepustení Sencova. Nazval ho odvážnym mužom, ktorý sa dôstojne vzoprel nespravodlivosti.

Demokratická opozícia vo Venezuele - 2017, Venezuela

Nádja Murád a Lamjá´Hadží Bašár – 2016, Irak

Ráif Badawí – 2015, Saudská Arábia

Denis Mukwege – 2014, Konžská demokratická republika

Malála Júsufzaj – 2013, Pakistan

Nasrín Sutúde – 2012, Irán

Džafar Panahí – 2012, Irán

Muhammad Búazízí – 2011, "Arabská jar", Tunisko

Alí Farzát – 2011, "Arabská jar", Sýria

Asmá Mahfúz – 2011, "Arabská jar", Egypt

Ahmed al-Sanúsí – 2011, "Arabská jar", Líbya

Razán Zajtún – 2011, "Arabská jar", Sýria

Guillermo Fariñas – 2010, Kuba

Ostatní laureáti