Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2006/0005(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0182/2006

Predkladané texty :

A6-0182/2006

Rozpravy :

PV 12/06/2006 - 20
CRE 12/06/2006 - 20

Hlasovanie :

PV 13/06/2006 - 7.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0253

Prijaté texty
PDF 238kDOC 133k
Utorok, 13. júna 2006 - Štrasburg Finálna verzia
Posúdenie povodní a povodňový manažment ***I
P6_TA(2006)0253A6-0182/2006
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente (KOM(2006)0015 – C6-0020/2006 – 2006/0005(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Rade (KOM(2006)0015)(1) ,

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0020/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0182/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13.júna 2006 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES o posudzovaní a manažmente povodňových rizík
P6_TC1-COD(2006)0005

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1) ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2) ,

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy(3) ,

keďže:

(1)  Povodne môžu spôsobiť straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva a ekologické škody, výrazným spôsobom obmedziť hospodársky rozvoj a oslabiť hospodársku činnosť Spoločenstva.

(2)  Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné úplne predchádzať. Veľké zníženie prirodzenej zadržiavacej kapacity povodí riek, zlé riadenie ľudských činností (napr. rozšírenie osídlenia a majetkov v záplavových oblastiach a erózia a zníženie množstva prirodzeného zadržiavania vody pôdou výrubom lesov a poľnohospodárskou činnosťou v povodiach riek) suchá a globálne otepľovanie však prispievajú k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých účinkov záplav .

(3)  Tradičné stratégie manažmentu povodňových rizík zamerané na výstavbu infraštruktúr pre okamžitú ochranu ľudí, nehnuteľného majetku a tovaru neboli schopné zaručiť potrebnú ochranu.

(4)  Znížiť riziko pre ľudské zdravie a život , životné prostredie a infraštruktúru, spojené s povodňami je možné a žiaduce. Opatrenia na zníženie tohto rizika však musia byť koordinované medzi členskými štátmi, ich národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj organizáciami zodpovednými za manažment riek pozdĺž celého povodia.

(5)  Členským štátom sa odporúča, aby prijali opatrenia, ktoré budú prínosom pre manažmentu povodňových rizík v oblastiach proti prúdu i po prúde v rámci a mimo ich územia a zachovajú prirodzený tok rieky všade tam, kde je to možné. Ak to nie je možné, mali by členské štáty vyvinúť úsilie o nájdenie náhradnej oblasti na ich vlastnom území, alebo by mali takéto oblasti hľadať v spolupráci s ďalšími členskými štátmi.

(6)  Vedci upozorňujú zhodne na to, že sa v posledných rokoch zvýšila frekvencia extrémnych zrážok.

(7)  Manažment povodňových rizík a opatrenia na kontrolu povodňových škôd by mali rešpektovať zásadu solidarity. Manažment povodňových rizík pozdĺž povodia rieky, ktorá tečie medzi dvoma alebo viacerými susediacimi krajinami by mal preto byť organizovaný takým spôsobom, aby žiadna oblasť nebola vystavená riziku povodní následkom vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorý nie je trvalo udržateľný.

(8)  Rada (Životné prostredie) uznala v svojich záveroch zo 14. októbra 2004, že "ľudská činnosť prispieva k zvýšeniu pravdepodobnosti a negatívnych dopadov (extrémnych) povodní a že aj klimatické zmeny vedú k zvýšeniu počtu povodní". V súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja podľa článku 37 Charty základných práv Európskej únie sa vysoká úroveň ochrany životného prostredia má stať súčasťou politiky Únie. Komisia a členské štáty by preto mali prijať opatrenia na zlepšenie prevencie povodní, ochrany proti povodňovému riziku a znižovania škôd.

(9)  Na európskej úrovni v súčasnosti nejestvuje právny nástroj na ochranu proti povodňovým rizikám. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(4) , sa pre každé povodie rieky vyžaduje vypracovanie integrovaných plánov manažmentu povodňových rizík s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav, čo prispeje k zmierneniu následkov povodní. Zníženie povodňového rizika však nie je jedným z hlavných cieľov uvedenej smernice. Toto riziko, ktoré bude v budúcnosti v dôsledku klimatických zmien hroziť častejšie, sa nezohľadňuje .

(10)  V oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: "Manažment povodňových rizík – opatrenia na predchádzanie, ochranu a minimalizáciu škôd" sa stanovuje analýza a postup manažmentu povodňového rizika na úrovni Spoločenstva a uvádza sa v ňom, že sústredená a koordinovaná akcia na úrovni Spoločenstva by predstavovala pridanú hodnotu a zvýšila celkovú úroveň protipovodňovej ochrany.

(11)  Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany(5) mobilizuje podporu a pomoc členských štátov v prípade závažných krízových situácií, vrátane povodní. Civilná ochrana môže poskytnúť primeranú pomoc postihnutému obyvateľstvu a zlepšiť pripravenosť a odolnosť, nezameriava sa však na pravé príčiny povodní.

(12)  V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(6) , je v prípade veľkej katastrofy možné poskytnúť rýchlu finančnú pomoc s cieľom pomôcť ekosystémom, postihnutým ľuďom, regiónom a štátom vrátiť sa späť do pôvodných podľa možnosti čo najobvyklejších životných podmienok, ale takáto pomoc sa môže poskytnúť len v núdzových operáciách, a nie vo fázach, ktoré núdzovej situácii predchádzajú.

(13)  Väčšina povodí riek v Európe je rozdelená medzi členské štáty. Účinné predchádzanie povodniam a zásah proti nim si, okrem koordinácie na úrovni Spoločenstva, vyžadujú cezhraničnú spoluprácu.

(14)  Členské štáty a Spoločenstvo by mali zohľadniť ustanovenia o trvalo udržateľnom manažmente povodňových rizík pri tvorbe a uplatňovaní všetkých svojich politík vrátane dopravnej politiky, územného plánovania, urbanizácie a spriemyselňovania, poľnohospodárskej politiky, kohéznej politiky, politiky v oblasti energetiky a výskumu.

(15)  Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom záplav, napríklad riečne povodne, bleskové povodne, mestské povodne, kanalizačné záplavy, pobrežné záplavy a záplavy spôsobené intenzívnymi zrážkami. Príčiny a následky záplav sú tiež v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by ciele týkajúce sa manažmentu povodňových rizík mali vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok.

(16)  Riziko záplav v určitých oblastiach Spoločenstva sa môže považovať za málo závažné, napríklad v riedko obývaných alebo neobývaných oblastiach alebo v oblastiach s obmedzenými ekonomickými aktívami alebo ekologickou hodnotou. Tieto oblasti môžu mať však význam pre protipovodňovú ochranu. Predbežné posúdenie povodňového rizika pre každé povodie, čiastkové povodie a súvisiace pobrežné oblasti by sa malo uskutočniť na úrovni správnej jednotky povodia s cieľom určiť povodňové riziko vo všetkých prípadoch, možnosti protipovodňovej ochrany a či je nutná ďalšia akcia.

(17)  Aby sa zostavil dostatočný informačný nástroj, ako aj hodnotný základ pre stanovenie priorít a ďalších technických, finančných a politických rozhodnutí, je nevyhnutné zabezpečiť vytvorenie povodňových máp a indikatívnych máp povodňových škôd s opisom oblastí s rôznymi úrovňami povodňového rizika vrátane rizika znečistenia životného prostredia v dôsledku povodní .

(18)  Vzhľadom na existujúce možnosti členských štátov a v súlade so zásadou subsidiarity by sa mala na miestnej a regionálnej úrovni zachovať značná miera flexibility, predovšetkým v oblasti organizácie a zodpovednosti orgánov, plánovania manažmentu povodňových rizík a mapovania povodňových rizík, úrovne ochrany, ako aj opatrení a časového plánu na dosiahnutie stanovených cieľov.

(19)  S cieľom predísť a znížiť negatívne dopady povodní v príslušných oblastiach je vhodné zabezpečiť plány manažmentu povodňových rizík . Príčiny a následky záplav sú v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Plány manažmentu povodňových rizík by preto mali zohľadniť špecifické geografické, geologické, hydrologické, topografické a iné významné podmienky vrátane hustoty obyvateľstva, ako aj hospodárskych činností postihnutého povodia, čiastkového povodia alebo pásma pobrežnej vody a zabezpečiť riešenia na mieru podľa potrieb a priorít povodia, časti povodia alebo pobrežného pásma a súčasne zabezpečí koordináciu so správnymi územiami povodí. Plány manažmentu povodňových rizík by taktiež mali zohľadňovať priemyselné a poľnohospodárske zariadenia a ďalšie možné zdroje znečistenia predmetného územia s cieľom predísť takémuto znečisteniu.

(20)  Cyklus manažmentu povodňových rizík , ktorý zahŕňa Prevenciu, Ochranu, Pripravenosť, Reakciu na núdzovú situáciu a Obnovu a preskúmanie, by mal byť jedným zo základných prvkov plánov manažmentu povodňových rizík so zameraním na prevenciu, ochranu a pripravenosť.

(21)  Aby sa predišlo duplicite v práci, členské štáty by mali byť schopné využiť existujúce mapy povodňových rizík a plány manažmentu povodňových rizík na účely splnenia požiadaviek tejto smernice.

(22)  Spoločné výskumné centrum Komisie vyvíja Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS), ktorý dokáže vytvárať simulácie stredne veľkých povodní v Európe s trvaním 3 až 10 dní. Údaje systému EFAS môžu prispieť k zvýšenej pripravenosti pri očakávaných povodniach. Preto by po skončení testovacej fázy mala práca na tomto systéme naďalej pokračovať. Do činnosti by ho bolo možné uviesť pravdepodobne v roku 2010.

(23)  Cieľom povodňového manažmentu povodí by malo byť vytvorenie spoločnej zodpovednosti a solidarity pozdĺž povodia. S týmto cieľom by sa mali členské štáty usilovať o zvyšovanie informovanosti a podporovať spoluprácu medzi všetkými zúčastnenými stranami, ako aj v oblastiach, ktoré nie sú ohrozené povodňami, alebo sú nimi ohrozené menej, ale využívaním pôdy a svojimi postupmi môžu prispieť k povodniam smerom po prúde alebo proti prúdu.

(24)  Pokiaľ ide o krátkodobé predpovede, mali by plány členských štátov vychádzať z najlepších dostupných postupov a najmodernejších technológií, ako sú napr. modely na ohraničenej oblasti - LAM (dvoj- až štvorhodinové predpovede).

(25)  Tvorba plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v zmysle smernice 2000/60/ES a plánov manažmentu povodňových rizík v zmysle tejto smernice sú prvkami integrovaného manažmentu povodia. V týchto dvoch procesoch by sa preto mali využiť možnosti vzájomných synergií. S cieľom zabezpečiť účinnosť a rozumné využitie zdrojov, implementácia tejto smernice musí byť úzko koordinovaná so smernicou 2000/60/ES.

(26)  V prípadoch využívania vodných útvarov na konkurenčné formy trvalo udržateľných ľudských činností (napr. manažment povodňových rizík , ekológia, vnútrozemská plavba alebo vodná energia) s následkami pre vodné útvary ustanovuje smernica 2000/60/ES jasný a transparentný proces zaoberajúci sa týmito využitiami a vplyvmi. V prípade vzájomnej nezlučiteľnosti práv musí mať za každých okolností prednosť ochrana ľudského zdravia a života pred ochranou životného prostredia.

(27)  Opatrenia nevyhnutné pre implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7) .

(28)  Keďže ciele navrhovanej činnosti nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov ale z dôvodu jej rozsahu a účinkov tejto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Členské štáty preto môžu v prvej fáze činnosti použiť svoje existujúce plány až do roku 2018, ak sú splnené minimálne kritériá uvedené v článku 4.

(29)  Ustanovenia Protokolu č. 30 k zmluve o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality boli pri tvorbe tejto smernice plne zohľadnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Cieľom tejto smernice je ustanoviť rámec na hodnotenie povodňových rizík a manažment povodňových rizík, zameraný na zníženie negatívnych následkov pre ľudské zdravie, environmentálne a hospodárske činnosti, ktoré súvisia s povodňami v Spoločenstve. Podporí to okrem toho dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených v platných právnych predpisoch Spoločenstva .

Článok 2

Na účely tejto smernice sa navyše popri pojmoch "rieka", "povodie", "čiastkové povodie" a "správne územie povodia" vymedzených v článku 2 smernice 2000/60/ES uplatňujú tieto vymedzenia pojmov :

   1. "povodeň" znamená prechodné zaplavenie pevniny, ktorá zvyčajne nie je zaplavená, vodou, aj v prípade, keď je výsledkom intenzívneho dažďa spôsobujúceho záplavy v obývaných a/alebo priemyselných oblastiach ;
   2. "povodňové riziko" znamená pravdepodobnosť záplavy spolupotenciálnymi škodami na ľudskom zdraví a stratami na životoch , životnom prostredí a hospodárskej činnosti, ktoré sú spojené s  touto záplavou .

Článok 3

Na účely tejto smernice členské štáty využijú opatrenia v zmysle článku 3 ods. 1, 2, 3, (5) a 6 smernice 2000/60/ES.

Ak členské štáty určia na vykonávanie tejto smernice iný príslušný orgán, platia ustanovenia článku 3 ods. 6, 8 a 9 smernice 2000/60/ES.

Predbežné posúdenie povodňového rizika

Článok 4

1.  Členské štáty vykonajú pre každé správne územie povodia alebo časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území predbežné posúdenie povodňového rizika v súlade s článkom 2. Na tento účel sa môžu použiť existujúce hodnotenia, ktoré pripravili členské štáty a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2.  Predbežné posúdenie povodňového rizika zahŕňa aspoň toto:

   a) mapu správneho územia povodia, na ktorej sa nachádzajú hranice povodí, čiastkových povodí a pobrežných oblastí, s uvedením reliéfu terénu a využitia pôdy,
   b) opis povodní, ku ktorým došlo v minulosti a ktoré mali negatívny vplyv na ľudských život, hospodárske činnosti a životné prostredie,
   c) opis záplavových procesov vrátane ich senzitivity na zmeny, osobitne pokles pôdy a úlohy, ktorú zohrávajú záplavové oblasti ako prirodzené zadržiavacie a nárazníkové zóny povodní, ako aj popis súčasných a budúcich trás šírenia záplav ,
   d) opis rozvojových plánov, ktoré by priniesli zmenu vo využití pôdy alebo v alokácii obyvateľstva a distribúcii hospodárskych činností, ktorých následkom by bolo zvýšenie povodňového rizika v samotnej oblasti alebo v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu toku,
   e) posúdenie pravdepodobnosti budúcich záplav založené na hydrologických údajoch, druhoch záplav a črtajúcich sa trendoch dopadu klimatických zmien a využitia pevniny,
   f) predpoveď odhadovaných následkov budúcich povodní na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť pri zohľadnení dlhodobého vývoja vrátane klimatických zmien,
   g) opatrenia manažmentu povodňových rizík, najmä tie, ktoré súvisia s budovaním infraštruktúry, by mali byť predmetom spoľahlivého a transparentného posúdenia z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska, aby bola zabezpečená ich dlhodobá účinnosť pre občanov a podnikateľov, berúc do úvahy zásadu návratnosti nákladov, vrátane nákladov súvisiacich so životným prostredím a zdrojmi,
   h) posúdenie účinnosti existujúcej umelej protipovodňovej infraštruktúry, zohľadňujúc jej reálne možnosti zabraňovať škodám, ako aj jej hospodársku a environmentálnu efektívnosť.

3.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že upustia od predbežného posúdenia povodňového rizika uvedeného v odseku 1 v povodiach, čiastkových povodiach a pásmach pobrežnej vody, v ktorých sa dá už teraz vychádzať z dostatočného možného rizika, pokiaľ:

   a) k termínu uvedenému v článku 6 ods. 1 už existujú mapy povodňových rizík alebo plány manažmentu povodňových rizík,
   b) členské štáty informujú Komisiu o úmysle použiť túto výnimku do termínu uvedeného v článku 6 ods. 1, a
   c) sa do termínov uvedených v článku 6 ods. 2, článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 2 preskúma predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňových rizík a plány manažmentu povodňových rizík v súlade s kapitolou II, III a IV.

Článok 5

1.  Na základe posúdenia uvedeného v článku 4 každé povodie, čiastkové povodie, pásmo pobrežnej vody a ich časti pokryté správnym územím povodia sa pridelí k jednej z týchto kategórií:

   a) povodia, čiastkové povodia, pásma pobrežnej vody, alebo ich časti, pri ktorých sa usúdilo, že neexistujú žiadne potenciálne závažné povodňové riziká, alebo potenciálne následky na životné prostredie alebo hospodársku činnosť sa považujú za akceptovateľne nízke; berúc do úvahy predpokladané využitie pôdy alebo klimatické zmeny,
   b) povodia, čiastkové povodia alebo pobrežné pásma vody, pri ktorých sa usúdilo, že existujú potenciálne závažné povodňové riziká .

2.  Priradenie medzinárodného povodia alebo čiastkového povodia, pásiem pobrežnej vody alebo ich časti nachádzajúcej sa v medzinárodnom správnom území povodia podľa odseku 1 sa koordinuje medzi príslušnými členskými štátmi.

Členské štáty zabezpečia prenos príslušných údajov v rámci spoločných povodí riek na účely tohto článku.

Článok 6

1.  Členské štáty ukončia predbežné posúdenie povodňového rizika najneskôr do ... (8) .

2.  Členské štáty v prípade potreby preskúmajú a zaktualizujú posúdenie podľa odseku 1 najneskôr v roku 2018 a následne každých šesť rokov.

Mapy povodňových rizík

Článok 7

1.  Členské štáty pripravia na úrovni správneho územia povodia povodňové mapy a indikatívne mapy škôd spôsobené povodňami, ďalej "mapy povodňových rizík" pre povodia, čiastkové povodia a pásma pobrežnej vody určené v článku 5 ods. 1 písm. b). Na tento účel sa môžu použiť existujúce mapy, pripravené členskými štátmi a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. Členské štáty použijú mapy povodňového rizika na postupné znižovanie priamych alebo nepriamych dotácií, ktorých výsledkom je zvýšenie povodňových rizík.

2.  Povodňové mapy pokryjú geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené v týchto prípadoch:

   a) povodne s pravdepodobným intervalom opakovania, raz za 10 až 30 rokov,
   b) povodne s pravdepodobným intervalom opakovania, raz za 100 rokov,
   c) povodne s nízkou pravdepodobnosťou (výnimočné udalosti).

Pre každý prípad uvedený v prvom pododseku sú uvedené tieto prvky:

   a) predpokladaná hĺbka vody,
   b) rýchlosť prúdu, podľa potreby,
   c) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii ochranných hrádzí, svahov údolí riek, brehu a nanášaniu naplavenín,
   d) oblasti so strmými svahmi, ktoré by mohli byť vystavené povodniam s vysokou rýchlosťou prúdu a veľkým množstvom naplavenín,
   e) činitele potenciálne schopné zapríčiniť povodne, ktoré sa môžu sa nachádzať v oblasti vyznačenej na mape povodňového rizika,
   f) záplavové oblasti a iné prírodné oblasti, ktoré môžu v súčasnosti alebo v budúcnosti slúžiť ako zadržiavacie alebo nárazníkové zóny.

3.  Indikatívne mapy povodňových škôd ukazujú potenciálne škodlivé následky spojené s povodňami v prípadoch uvedených v článku 2 a vyjadrených nasledovnými parametrami:

   a) počet potenciálne ohrozených obyvateľov,
   b) potenciálne hospodárske škody v oblasti,
   c) potenciálne škody na životnom prostredí - vrátane oblastí vyhlásených za chránené oblasti na základe článku 6 smernice 2000/60/ES, pričom sa zohľadní poloha bodového alebo rozptyľujúceho zdroja znečistenia a súvisiace ohrozenie vodných a suchozemských ekosystémov v prípade, že dôjde k záplavám, a ohrozenie ľudského zdravia,
   d) technické zariadenia uvedené v prílohe I smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (9) a na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (10) , ktoré môžu v prípade povodní spôsobiť neúmyselné znečistenie, a chránené oblasti ustanovené v článku 6 smernice 2000/60/ES.

V mapách povodňových rizík by sa mohli oblasti deliť na zóny podľa využívania pôdy a pravdepodobnosti vzniku prípadných škôd.

4.  Členské štáty určia špecifické ukazovatele, ktoré znamenajú väčšie povodňové riziko. Tieto ukazovatele sa musia zohľadniť pri plánovaní využitia pôdy.

5.  Členské štáty môžu, ak to budú považovať za vhodné, po žiť osobitné ustanovenia týkajúce sa ich máp povodňového rizika v závislosti od špecifických charakteristík svojich regiónov.

Článok 8

1.  Členské štáty zabezpečia, že mapy povodňových rizík sú dokončené najneskôr do 22. decembra 2013.

2.  Mapy sa preskúmajú a v prípade potreby zaktualizujú najneskôr do 22. decembra 2019 a následne každých šesť rokov.

Plány manažmentu povodňových rizík

Článok 9

1.  Členské štáty prijmúvykonajú na úrovni správneho územia povodia, čiastkového povodia a pásiem pobrežnej vody plány manažmentu povodňových rizík určené v článku 5 ods. 1 písm. b) v súlade s odsekmi 4 a 5 tohto článku a smernicou Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (11) a smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (12) a v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 1 a 4 smernice 2000/60/ES .

2.  V rámci prípravy týchto plánov členské štáty opíšu záplavové procesy a ich citlivosť na zmeny vrátane úlohy záplavových oblastí ako prirodzených zadržiavacích a nárazníkových zón povodní a trás šírenia záplav v súčasnosti i v budúcnosti. Ďalej opíšu rozvojové plány, ktoré by priniesli zmenu vo využití pôdy alebo v alokácii obyvateľstva a rozložení hospodárskych činností, ktorých následkom by bolo zvýšenie povodňového rizika v samotnej oblasti alebo v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu toku.

3.  Ak už existujú mapy alebo plány pre správne územia povodí alebo ich častí, ktoré vyhovujú požiadavkám tejto smernice, môžu členské štáty použiť tieto mapy alebo plány na účely tejto smernice. Požiadavka na ich prieskum a aktualizáciu ustanovená v článku 11 ods. 2 stále platí.

4.  Členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi zriadia príslušné úrovne ochrany špecifické pre každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody s cieľom zníženia potenciálnych následkov záplavy na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť, zohľadňujúc dôležité aspekty: vodný manažment, pôdny manažment, územné plánovanie, využitie pôdy , náchylnosti danej oblasti na vznik pravdepodobných škôd a ochranu prírody, ako aj nákladov a prínosov. V prípade spoločných povodí, čiastkových povodí alebo pásiem pobrežnej vody členské štáty spolupracujú pri plnení vyššie uvedených povinností. Využitia záplavových oblastí človekom by sa mali prispôsobiť určeným povodňovým rizikám.

5.  Plány manažmentu povodňových rizík obsahujú opatrenia, ktoré :

   a) pracujú s prírodnými procesmi, ako je udržiavanie a(alebo) obnovovanie záplavových oblastí s cieľom vrátiť riekam priestor tam, kde je to možné, a podporujú v celom povodí vhodné využívanie pôdy a poľnohospodárske a lesnícke postupy,
   b) prispejú k manažmentu povodňových rizík v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu alebo aspoň neovplyvnia povodňové riziká tak, aby regiónom smerom po prúde alebo proti prúdu nevznikli pri dosahovaní príslušných úrovní prevencie rizika a ochrany neúmerné náklady,
   c) zohľadňujú účinnosť existujúcej umelo vytvorenej protipovodňovej infraštruktúry vrátane jej hospodárskej a environmentálnej účinnosti.

Plán manažmentu povodňových rizík pokryje všetky fázy cyklu manažmentu povodňových rizík so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plán manažmentu povodňových rizík tiež obsahuje hodnotenie záchranných opatrení a opatrení na obnovu.

Plán manažmentu povodňových rizík obsahuje opatrenia na prevenciu neúmyselného znečistenia ako následku povodní z technických zariadení uvedených v prílohe I smernice 96/61/ES a na ktoré sa vzťahuje smernica 96/82/ES.

6.  Opatrenia manažmentu povodňových rizík, najmä tie, ktoré súvisia s budovaním infraštruktúry, by mali byť predmetom spoľahlivého a transparentného posúdenia z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska, aby bola zabezpečená ich dlhodobá účinnosť pre občanov a podnikateľov, berúc do úvahy princíp návratnosti nákladov vrátane nákladov súvisiacich so životným prostredím a zdrojmi.

7.  V súlade so zásadou solidarity by sa mali opatrenia v oblastiach, ktoré sa nachádzajú smerom po prúde alebo proti prúdu toku, v prípade potreby považovať za súčasť plánov manažmentu povodňových rizík. Opatrenia manažmentu povodňových rizík alebo akékoľvek iné opatrenia prijaté jedným členským štátom nesmú zvýšiť povodňové riziko v susedných krajinách.

8.  Ak má členský štát v úmysle podstatne zmeniť vykonávacie opatrenia alebo časový rámec vykonávania mimo obdobiami, ktoré sú v článku 11 ods. 2 určené na preskúmanie, prijmú členské štáty potrebné kroky, aby zabezpečili koordináciu s ostatnými členskými štátmi v rámci medzinárodného správneho územia povodia, ako aj informovanosť a účasť verejnosti.

Článok 10

1.   Prvý plán manažmentu povodňových rizík obsahuje komponenty uvedené v časti A prílohy. Následné preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 2 obsahuje komponenty uvedené v časti B prílohy.

2.  Členské štáty predložia do troch rokov od zverejnenia každého plánu manažmentu povodňových rizík alebo jeho aktualizácie priebežnú správu opisujúcu pokrok dosiahnutý pri vykonávaní plánovaných opatrení.

Článok 11

1.  Členské štáty zabezpečia, že plány manažmentu povodňových rizík sa dokončia a zverejnia najneskôr do 22. decembra 2015 a implementujú sa od 23. decembra 2015.

2.  Plán(-y) manažmentu povodňových rizík sa preskúma a zaktualizuje najneskôr v roku 2021 a následne každých šesť rokov.

Článok 12

1.  Členské štáty zabezpečia, že pre správne územia povodí, ktoré spadajú výlučne do ich územia, sa vypracuje len jeden plán manažmentu povodňových rizík .

2.  V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia Spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu, napr. rozvojom sietí na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán manažmentu povodňových rizík . s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán manažmentu povodňových rizík . Od pristupujúcich a kandidátskych krajín sa vyžaduje aktívna spolupráca v rámci takejto koordinácie činnosti.

Ak sa takýto medzinárodný plán nevypracuje, členské štáty vypracujú plány manažmentu povodňových rizík vykrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria do ich územia. Pri vypracovávaní takýchto plánov konzultujú s tými členskými štátmi, ktoré sa nachádzajú v medzinárodnom povodí, podávajú správu o stanoviskách týchto členských štátov a zohľadňujú vplyv svojich plánov na susedné členské štáty.

3.  Členské štáty dbajú na to, aby boli požiadavky tejto smernice koordinované na celom správnom území povodia. V prípade medzinárodných správnych území povodia dbajú dotknuté členské štáty spolu o túto koordináciu a môžu k tomu využiť existujúce štruktúry, ktoré pochádzajú z medzinárodných dohôd.

4.  V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice Spoločenstva, keď nie je vypracovaný len jeden medzinárodný plán manažmentu povodňových rizík , ktorý by zahŕňal akúkoľvek tretiu dotknutú krajinu, sa dotknutý členský štát alebo členské štáty snaží/snažia o vhodnú koordináciu s príslušnými tretími krajinami, aby sa dosiahli ciele tejto smernice v rámci celého správneho územia povodia .

5.  Vzhľadom na možné problémy, ktoré majú vplyv na manažment povodňových rizík v jednom členskom štáte a nemôžu sa riešiť na úrovni všetkých členských štátov, uplatňuje sa článok 12 smernice 2000/60/ES.

Koordinácia so smernicou 2000/60/ES, informovanie a účasť verejnosti

Článok 13

1.  Vypracovanie prvých máp povodňových rizík a ich následné preskúmania uvedené v článku 8 tejto smernice sa vykonajú v spolupráci s a a začlenia sa do preskúmaní ustanovených v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES.

2.  Vypracovanie prvých máp manažmentu povodňových rizík a ich následné preskúmania uvedené v článku 10 tejto smernice sa vykonajú v koordinácii s preskúmaniami plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia ustanovenými v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES a začlenia sa do nich .

3.  Členské štáty zabezpečia, že aktívna účasť všetkých zainteresovaných strán v zmysle článku 14 tejto smernice je koordinovaná za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán v zmysle článku 14 smernice 2000/60/ES.

Článok 14

1.  Členské štáty dajú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (13) a v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia verejnosti k dispozícii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány manažmentu povodňových rizík .

2.  Členské štáty zabezpečia aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vypracovaní, preskúmaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňových rizík uvedeného v kapitole IV.

3.  Členské štáty v rámci plánov manažmentu povodňových rizík informujú a aktívne zapájajú verejnosť, aby zabezpečili vysokú úroveň pripravenosti, s cieľom minimalizovať ničivé vplyvy povodní.

Vykonávacie opatrenia, zmeny a doplnenia

Článok 15

1.  Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 prijať technické formáty na účely prenosu a spracovania údajov vrátane štatistických a kartografických údajov.

2.  Komisia môže vziať do úvahy obdobia preskúmania a aktualizácie a v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 2 prispôsobiť článok 4 ods. 2, článok 7 ods. 2 a 3 a prílohu vedecko-technickému pokroku.

3.  Členské štáty pravidelne informujú a odborne vzdelávajú obyvateľov oblastí uvedených v článku 7 ods. 2, aby im umožnili vykonať náležité protipovodňové a následné opatrenia.

Článok 16

1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 21 smernice 2000/60/ES (ďalej len "výbor").

2.  V prípade odkazu na tento odsek platia články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES vzhľadom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je stanovená na tri mesiace.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 17

1.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú predbežné posúdenie povodňového rizika uvedené v článku 4 pre tie povodia a pásma pobrežnej vody, pri ktorých sa do ... (14) usúdilo, že existujú potenciálne závažné povodňové riziká alebo sa primerane považuje za pravdepodobné, že sa vyskytnú v takom rozsahu, že musia byť označené za oblasti uvedené v písmene článku 5 ods. 1 písm. b).

2.  Členské štáty sa môžu do ... * rozhodnúť, že použijú existujúce mapy povodňového rizika, ak tieto mapy spĺňajú ciele uvedené v článku 7.

3.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú plány manažmentu povodňových rizík uvedené v článku 9, ak sú existujúce plány k ... * primerané na dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 1 a 9.

4.  Členské štáty oznámia Komisii svoje rozhodnutia v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku, a to v rámci lehôt ustanovených v článku 6 ods. 1, článku 8 ods. 1 a článku 11 ods. 1.

Správy a záverečné ustanovenia

Článok 18

Členské štáty predložia Komisii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány manažmentu povodňových rizík vrátane cezhraničných povodňových rizík do troch mesiacov po ich dokončení.

Článok 19

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 22. decembra 2018 a následne každých šesť rokov správu o vykonávaní tejto smernice. Pri vypracovávaní tejto správy sa zohľadnia následky klimatických zmien.

Článok 20

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(15) . Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

Príloha

Plány manažmentu povodňových rizík

A.  Komponenty prvých plánov manažmentu povodňových rizík :

   1. závery z predbežného posúdenia povodňového rizika, ako sa vyžaduje v kapitole II;
   2. mapy povodňového rizika pripravené v zmysle kapitoly III a závery, ktoré je možné odvodiť z týchto máp;
   3. opis príslušnej úrovne ochrany zriadenej v súlade s článkom 9 ods. 4 ;
   4. opis opatrení požadovaných na dosiahnutie príslušných úrovní ochrany vrátane opatrení prijatých v súlade s článkom 9 a opatrenia týkajúce sa povodní prijaté v zmysle iných predpisov Spoločenstva;
  5. uprednostnenie opatrení, ktoré podporujú prevenciu škôd v súlade s cieľmi smernice 2000/60/ES týkajúcimi sa "neznižovania kvality" a/alebo "dobrého ekologického, chemického a kvantitatívneho stavu" na:
   ochranu mokradí a záplavových oblastí,
   obnovu degradovaných mokradí a záplavových oblastí (vrátane meandrov), najmä tých, ktoré znovu spájajú rieky a ich záplavové oblasti,
   odstránenie zastaraných umelých protipovodňových infraštruktúr z riek,
   zamedzenie ďalšej výstavby (infraštruktúr, obydlí atď.) v záplavových oblastiach,
   podporu stavebných opatrení na zlepšenie stavu existujúcich budov (napr. pilótové základy),
   podporu trvalo udržateľných postupov využívania pôdy v povodňových oblastiach, napr. opätovného zalesňovania, s cieľom zlepšenia prirodzeného zadržiavania vody a doplňovania podzemnej vody,
   potrebu povolenia alebo registrácie na stálu činnosť v záplavových oblastiach, napr. na výstavbu a priemyselný rozvoj;
   6. 6 . opis prijatých opatrení/akcií na informovanie verejnosti a jej konzultovanie;
   7. opis koordinačného procesu v rámci všetkých medzinárodných správnych území povodí a koordinačného procesu so smernicou 2000/60/ES, ako aj zoznam príslušných orgánov.

B.  Komponenty následných aktualizácií plánov manažmentu povodňových rizík :

   1. akékoľvek zmeny alebo aktualizácie po uverejnení predchádzajúcej verzie plánu manažmentu povodňových rizík , vrátane prehľadu preskúmaní vykonaných podľa kapitol II, III a IV;
   2. hodnotenie pokroku pri dosahovaní úrovne prevencie rizika a ochrany;
   3. opis všetkých opatrení predpokladaných v predchádzajúcej verzii plánu manažmentu povodňových rizík , ktoré sa nerealizovali, a vysvetlenie dôvodov;
   4. opis všetkých doplnkových opatrení po uverejnení predchádzajúcej verzie plánu manažmentu povodňových rizík .

(1) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(2) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. júna 2006.
(4) Ú. v. ES L 327, 22 .12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).
(5) Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2001, s. 7.
(6) Ú. v. EÚ L 311, 14.11.2002, s. 3.
(7) Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.
(8)* Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(9) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).
(10) Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 97).
(11) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36).
(12) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(13) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.
(14)* Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(15)* Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Posledná úprava: 12. decembra 2006Právne oznámenie