EP žiada transparentnosť iránskeho jadrového programu

V uznesení schválenom pomerom hlasov 561:52:44 europoslanci uvítali dohodu dosiahnutú 22. januára 2008 v Berlíne, ktorá obsahuje spoločný prístup medzinárodného spoločenstva v prípade nového návrhu rezolúcie o Iráne, a vyzvali orgány USA, ako aj všetky ostatné zúčastnené strany, aby sa v súvislosti s Iránom zdržali "akýchkoľvek vyjadrení o vojenských možnostiach a politikách zameraných na zmenu režimu". Vládu USA tiež uznesenie vyzýva, aby sa priamo zúčastnila na rokovaniach s Iránom spolu s EÚ.

 

 

Parlament prostredníctvom schváleného uznesenia vyjadril hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v Iráne a vyzval iránske orgány, aby si plnili svoje záväzky v súlade s medzinárodnými normami.

 

Špeciálnu pozornosť zameriava Parlament na rozhodné odsúdenie trestu smrti a popráv (najmä trestov uložených mladistvým delikventom a maloletým osobám), ako aj na kritiku dramatického nárastu represií voči hnutiam občianskej spoločnosti (vrátane represií voči obhajcom ženských práv, aktivistom kampane Milión podpisov, študentským hnutiam, obhajcom práv menšín, intelektuálom, učiteľom, novinárom, blogerom a odborárom). Mimoriadne ostro Parlament odsúdil popravu Zamala Bawiho, ktorá bola vykonaná len pár hodín pred hlasovaním o uznesení v EP.

 

Parlament preto naliehavo vyzýva iránske orgány, aby dodržiavali medzinárodne uznané právne záruky a aby "v zákonoch aj v praxi odstránili všetky formy diskriminácie voči príslušníkom náboženských, etnických, jazykových či iných menšín", vrátane Arabov, Azerbajdžancov, Balúčov, Kurdov, bahájcov, kresťanov, židov, sufiov a sunnitských moslimov. Poslanci tiež Irán vyzývajú na zrušenie de facto zákazu vyznávania bahájskej viery.

 

 

Parlament zdôrazňuje, že možné budúce uzavretie dohody o spolupráci a obchode medzi Iránom a EÚ závisí od podstatného zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv, ako aj od úplnej spolupráce Iránu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a tiež od objektívnych záruk v súvislosti s mierovým využitím jeho jadrového programu.

 

 

K situácii v Iráne vystúpil v pléne Parlamentu vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) Javier SOLANA a eurokomisárka pre vonkajšie vzťahy Benita FERRERO-WALDNER. Po ich príspevkoch sa k tejto téme vyjadrili predstavitelia jednotlivých politických skupín EP.

 

Javier SOLANA uviedol, že Irán je strategicky a regionálne dôležitou krajinou a Únia sa preto snaží o konštruktívny dialóg, ktorý je však podľa jeho slov ťažký. Ocenil prvky demokracie v tejto krajine s konštatovaním, že "aj nedokonalá demokracia je lepšia ako žiadna", pričom dodal, že nadchádzajúce marcové voľby budú pre ďalšie smerovanie krajiny rozhodujúce.

 

Následne odsúdil porušovania ľudských práv a zdôraznil, že akékoľvek úsilie občianskej spoločnosti zamerané na podporu demokracie a ľudských práv si zasluhuje podporu. Za ešte nevyužité možnosti spolupráce označil energetiku, boj proti terorizmu a boj proti obchodu s drogami, hoci momentálne je podľa Javiera Solanu ťažké vidieť Irán ako konštruktívneho partnera.

 

Odsúdil tiež iránske dodávanie zbraní Hamasu, popieranie Holokaustu a iné pre EÚ neprijateľné kroky a zdôraznil, že najproblematickejšou oblasťou ostáva iránsky jadrový program. "Už len podozrenie, že Irán vyvíja jadrovú zbraň, je vážnou hrozbou", uviedol. Je podľa neho preto ťažké veriť, že aktivity Iránu v tejto oblasti sú zamerané na iné ako vojenské využitie. "Nikto nemá problém s civilným jadrovým programom, Irán však takýto zámer bude musieť dokázať a bude musieť spolupracovať so skupinou šiestich štátov, ktoré majú povolenie pre rozvoj jadrových programov. Okrem toho bude tiež musieť prestať ignorovať uznesenia Bezpečnostnej rady OSN", uviedol a dodal, že cieľom novej rezolúcie OSN nie je trestať Irán, ale primäť ho, aby pristúpil na rokovania.

 

Michael GAHLER (EPP-ED, DE) za Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov spomenul, že EP sa už roky venuje otázke porušovania ľudských práv v Iráne a prečítal mená viacerých osôb odsúdených v tejto krajine na trest smrti, pričom vyzval, aby uložené tresty neboli uplatnené, a aby EÚ týmto osobám poskytla ochranu. Potrebná je podľa jeho slov tiež jednotnosť a odhodlanosť medzinárodného spoločenstva, v súvislosti s čím uvítal nové znenie rezolúcie BR OSN, dohodnuté všetkými jej stálymi členmi, vrátane Číny a Ruska.

                                                           

Hannes SWOBODA (PES, AT) zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente vo svojom príspevku zdôraznil, že jadrové zbrane nie sú nebezpečné len v Iráne, ale v celom regióne, a označil za škandalózne, že USA sa prizerali výrobe jadrovej bomby v Pakistane. Potrebná je podľa neho najmä dôkladná kontrola zneškodňovania jadrového materiálu. Čo a týka pripravovaných marcových volieb v Iráne, zmysel budú mať podľa jeho slov len vtedy, ak budú skutočne slobodné.

 

Annemie NEYTS-UYTTEBROECK (ALDE, BE) za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu zopakovala Solanové slová o dôležitosti a strategickom význame Iránu a pripomenula, že porušovania ľudských práv znamenajú, že Iránu nerešpektuje vlastnú tradíciu a obyvateľstvo. Riešenie podľa tejto europoslankyne treba hľadať tak v dialógu s občianskou spoločnosťou, ako aj v diskusiách s politickými predstaviteľmi, hoci priznala, že za súčasnej situácie je dialóg s predstaviteľmi Iránu veľmi ťažký. Privítala tiež návrh Javiera Solanu pokúsiť sa vytvoriť "nadnárodnú jadrovú banku", čo by podľa nej mohlo Iránu umožniť vyvíjať iba skutočne civilne zamerané jadrové aktivity.

 

Konrad SZYMAŃSKI  (UEN, PL) zo Skupiny Únie za Európu národov zdôraznil, že EÚ musí na Irán vyvíjať nátlak, pretože je podľa jeho slov naivné veriť ubezpečeniam o tom, že nevyvíja jadrovú zbraň.

 

Angelika BEER (Greens/EFA, DE) zo Skupiny zelených/Európska slobodná aliancia vo svojom príspevku zdôraznila, že je dôležité vyslať do Iránu jasnú správu o solidarite s občianskou spoločnosťou a kritizovala využívanie jadrovej energetiky všeobecne, teda aj v rámci EÚ.

 

Za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice vystúpil Tobias PFLÜGER  (GUE/NGL, DE), ktorý hovoril o kritickej situácii iránskej občianskej spoločnosti, no vyslovil sa proti sankciám a vojnovým vyhrážkam voči tejto krajine, pretože by podľa jeho slov boli rozhodne kontraproduktívne.

 

Bastiaan BELDER (IND/DEM, NL) v mene Skupiny nezávislosť/demokracia spomenul, že Únia by mala podporovať úlohu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá je v tejto oblasti podľa jeho slov najviac kompetentná.

 

V rámci rozpravy vystúpil aj slovenský europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK), ktorý vyjadril hlboké znepokojenie nad zhoršujúcim sa vývojom situácie v oblasti ľudských práv v Iráne, pričom poukázal najmä na uplatňovanie trestu smrti, mučenia a neľudského zaobchádzania s väzňami, ako aj na represie voči politickým oponentom.

 

"Takéto evidentné porušovanie ľudských práv a základných slobôd by sme mali kategoricky odsúdiť", uviedol a dodal, že ako člena parlamentného zhromaždenia Euromed ho mimoriadne trápi bezpečnostná otázka a skutočnosť, že Irán napriek odporu Európskej únie a medzinárodného spoločenstva naďalej pokračuje vo vývoji svojho jadrového programu. "Napriek ubezpečeniam, že krajina rozvíja jadrový program výlučne na mierové využitie, je veľmi ťažké nebyť takýmto vývojom situácie znepokojený", zdôraznil poslanec Mikolášik a dodal, že správy z Ruska o iránskom nákupe nukleárneho materiálu či správy prinášané Mosadom skôr potvrdzujú, že je potrebné čo najskôr nájsť mierové riešenie situácie.