Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledovných správach o trestných veciach a trestoch:

- A6-0356/2007, ktorú predkladá pani Estevesová v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na podnet Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky, na účely prijatia rámcového rozhodnutia Rady o uznávaní podmienečných trestov, alternatívnych sankcií a podmienečných odsúdení a dohľade nad nimi [06480/2007 – C6-0129/2007 – 2007/0807 (CNS)];

- A6-0362/2007, ktorú predkladá pán Varvitsiotis v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach stanovením trestov odňatia slobody alebo opatrení obmedzujúcich slobodu za účelom ich výkonu v Európskej únii [09688/2007 – C6-0209/2007 – 2005/0805(CNS)].

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Vážená pani predsedajúca, podporujem obe iniciatívy, ktoré sa, podľa môjho názoru, navzájom dopĺňajú a ktoré by osobám odsúdeným na neväzobné tresty alebo tresty odňatia slobody umožnili začleniť sa do spoločenského života v inej krajine, než je krajina ich obvyklého pobytu.

Okrem toho podobné iniciatívy, ktoré uplatňujú zásadu vzájomného uznávania, podporujeme. Návrhy textov iniciatív sa vyvíjali do veľkej miery v priebehu rokovaní pracovnej skupiny pre spoluprácu v trestných veciach. Mnohými z navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré pani Estevesová a pán Varvitsiotis predložili počas prvých konzultácií v parlamente, sme sa zaoberali v priebehu ďalších rokovaní. Ďakujem obom spravodajcom za ich zaujímavé správy a osobitne pani Estevesovej, ktorá v rámci prvej iniciatívy uskutočnila veľmi dôkladnú právnu analýzu nemecko-francúzskeho textu. Za hlavné problémy určila odlišnosť sankcií udeľovaných v členských štátoch a spornú otázku, ako vykonávať vzájomné uznávanie, keď žiadny jednotlivý systém nemá presnú obdobu v iných štátoch.

Ďalším problémom, na ktorý ako spravodajkyňa poukázala, je problém porušovania podmienok neväzobných opatrení a otázka, ktorý členský štát – či vydávajúci alebo vykonávajúci členský štát – by mal niesť zodpovednosť za uloženie sankcií za takéto porušenie.

Niekoľko poznámok k niektorým hlavným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Mám poznámku k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 1 k prvej správe. Pri schvaľovaní budeme musieť zmeniť názov, pretože podmienečné tresty boli z rozsahu pôsobnosti správy vylúčené. Týka sa to aj celého radu rôznych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa tiež zaoberajú podmienečnými trestami.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 12 sa objavuje definícia miesta zákonného pobytu. V súčasnosti o nej Rada rokuje, keďže existuje možnosť odchodu do iného členského štátu za prácou alebo štúdiom. Osobitne spomeniem aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 16. Môžem vás informovať, že rokovania o texte v Rade prebiehajú veľmi dobre a portugalské predsedníctvo dúfa, že (za plnej podpory Komisie) dospeje k politickej dohode do konca decembra 2007, teda pred skončením portugalského predsedníctva.

Čo sa týka druhej iniciatívy, iniciatívy európskeho exekučného titulu a presunu odsúdených osôb, vítam druhú správu pána Varvitsiotisa, v ktorej sa konštatuje, že otázky, ktoré Európsky parlament predniesol v prvej správe, boli do veľkej miery zohľadnené. Je to pravda: zohľadnili sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pripomienky Parlamentu.

Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený samotným spravodajcom a týkajúci sa odôvodnenia 2a, úplne súhlasím s podstatou tvrdenia, že procesné práva v trestnom konaní sú kľúčovým prvkom na zabezpečenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a rovnako súhlasím, že je hlboko poľutovaniahodné, že tento nástroj procesného práva schválený nebol, napriek podpore Parlamentu a napriek nášmu úsiliu umožniť dohodu o procesných právach. Nebolo to, bohužiaľ, možné.

  Maria da Assunção Esteves, spravodajkyňa. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v prvom rade sa musím poďakovať poslancom, ktorí so mnou úzko spolupracovali vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a ktorí mi pomáhali svojimi kritickými príspevkami; boli medzi nimi predovšetkým pán Guardans, pán Demetriou a v neposlednom rade aj pán Correia. Všetci veľmi smútime za pánom Correiom, ktorý bol členom Socialistickej skupiny v Európskom parlamente a rovnako ako ja portugalským poslancom. Umrel po tom, čo mi pomáhal s touto prácou. Myslím, že najlepší spôsob, ako mu vzdať hold, je urobiť akýsi verejný prísľub, že sa pokúsim počas svojej prítomnosti v Európskom parlamente pomáhať realizovať jeho predstavu o Európe ako projekte plnom ambícií a vízií, obrovi, ktorý je schopný priniesť na tento svet kultúru práv. Takýto hold chcem dnes na tomto mieste vzdať nášmu priateľovi a kolegovi, pánovi Faustovi Correiovi.

Rada by som stručne zhrnula otázky obsiahnuté v tejto správe. V prvom rade musím zdôrazniť, že táto správa je, rovnako ako všetky ostatné správy, otvorená: otvorená hľadaniu a nachádzaniu tých najlepších riešení. Táto francúzska a nemecká iniciatíva má, ako už komisár podotkol, dve výhody. Prvou je, že podporovaním uznávania alternatívnych opatrení k trestom odňatia slobody a dohľadu nad nimi presadzujeme politickú kultúru, ktorá súdy privedie k častejšiemu uplatňovaniu takýchto opatrení. Presadzujeme humanizáciu trestného práva v členských štátov a kvalitu európskeho trestného práva. Druhá výhoda súvisí so skutočnosťou, že táto iniciatíva napomôže to, aby sa trestné právo čím ďalej tým viac stávalo európskym v takom zmysle, že bude v rámci európskeho priestoru viac harmonizované a menej feudalizované.

V skutočnosti európska integrácia, pre ktorú nedávna zmluva, na ktorej sa minulý víkend dohodli v Lisabone, predstavuje zásadný krok vpred, je na takej úrovni, na ktorú sa trestné právo v európskom priestore doposiaľ nedostalo. Je dôležité, aby sme čoraz viac presadzovali kultúru nielen vzájomného uznávania, ale tiež harmonizácie trestného práva v zmysle foriem trestov, spôsobov ich výkonu, vzťahov medzi delikventmi a spoločnosťou alebo dokonca väčšej zhody medzi trestným právom hmotným a trestným právom procesným, ktoré platia v členských štátoch.

V článku 6 Zmluvy o Európskej únii, sa prostredníctvom odkazu na skupinu základných zásad, ktoré tvoria spoločné zásady Európskej únie, jasne potvrdzuje, že celá vec bude mať zmysel len vtedy, ak budeme mať k dispozícii čím ďalej tým viac európskych trestných právnych predpisov. Väčšina týchto zásad je chránená trestným právom. Konkrétne k tejto správe by som rada dodala len dve či tri poznámky, ktoré považujem za zásadné. V prvom rade, príspevok Parlamentu upozornil predovšetkým na potrebu rozdelenia právomocí medzi vydávajúci štát a vykonávajúci štát. Je úplne prirodzené, že štát, ktorý vykonáva zverenú právomoc, pri tom uplatňuje vlastné zákony. Po druhé, platí zásada, že zamietnutie je výnimkou, aby budúce rámcové rozhodnutie bolo čo najúčinnejšie. Po tretie, funguje tu logika, na základe ktorej nie je možné meniť povahu opatrení, inak by mohla byť spochybnená prísnosť trestného práva. A napokon tu máme aj potrebu zabezpečiť zásadu vypočúvania obžalovaných v prípadoch, v ktorých sa rušia podmienečné tresty alebo v prípadoch podmienečného odsúdenia.

Vážená pani predsedajúca, na záver by som chcela povedať, že celý tento pokrok v európskom trestnom práve sa nám napriek všetkému čoskoro bude javiť ako veľmi obmedzený. Európu ako projekt sa nám podarí dosiahnuť vtedy, ak nastolíme antropocentrické a kozmopolitné právo, v ktorom nebude chýbať harmonizovanejšie a menej rozštiepené trestné právo.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE), spravodajca. – (EL) Vážená pani predsedajúca, rád by som na začiatku venoval niekoľko myšlienok a vzdal úctu nášmu kolegovi pánovi Correiovi, ktorý výrazne prispel k zostaveniu správnej a vyčerpávajúcej správy, ktorú citoval podpredseda Komisie.

Chcel by som zdôrazniť, že téma, o ktorej dnes diskutujeme, má veľmi dlhú históriu. Siaha do roku 1983 a súvisí s dohovorom Rady Európy, ktorý podpísali všetky členské štáty. V dohovore však bolo stanovené, že väzeň môže byť prepravený z jednej krajiny do druhej len s jeho súhlasom. Dohovor bol preto neúčinný. Bol vypracovaný druhý dohovor, podľa ktorého súhlas väzňa už nebol potrebný, ale tento dohovor nepodpísali všetky členské štáty Rady Európy, a tak aj tento pokus stroskotal.

V rámci novej iniciatívy troch členských štátov EÚ – Rakúska, Fínska a Švédska – bol predložený návrh, ktorý Rada starostlivo pripravila a vydala ako rámcový dohovor. Čo toto rámcové rozhodnutie ustanovuje? Ustanovuje, že odsúdený občan niektorého z členských štátov EÚ musí byť prepravený do členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je alebo v ktorom má trvalé bydlisko alebo všetky svoje záujmy. To je veľmi rozumné, pretože vieme, že sa tým výrazne uľahčí rehabilitácia väzňa po jeho prepustení z väzenia: osoba prepravená do členského štátu svojej štátnej príslušnosti nemusí prekonávať jazykové bariéry, ľahšie sa dostane k svojim priateľom a príbuzným a ocitne sa v známom prostredí.

Túto správu, ako si možno pani predsedajúca spomenie, Parlament schválil v júni 2006 veľkou väčšinou. Nanešťastie sa stretla s byrokratickou reakciou zo strany Poľska, ktoré použilo rôzne procedurálne triky a vykonanie tohto rámcového rozhodnutia zdržalo. A tak sme sa ocitli uprostred obnovenej diskusie. Našťastie po tom, čo Poľsko ustúpilo zo svojich požiadaviek, sme problém uspokojivo vyriešili.

Napriek tomu mi, pani predsedajúca, dovoľte podotknúť, že ak budeme takto uvažovať, nemôžeme sa rozprávať o zjednotenej Európe. Nemôžeme hovoriť o európskom konsenze, zatiaľ čo každý členský štát pre svoje individuálne dôvody pokojne podkopáva takéto zdravé opatrenie. O akej zjednotenej Európe v takýchto prípadoch hovoríme?

Rád by som zdôraznil, že ústavná zmluva, ktorú pred dvoma dňami predstavil portugalský premiér, našťastie ustanovuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou aj pre túto oblasť, takže veto bude napokon zrušené.

Na záver mi dovoľte, aby som sa podpredsedovi Komisie pánovi Frattinimu poďakoval za jeho príspevok a vyslovil želanie, aby sa po 25 rokoch táto dobre mienená iniciatíva konečne čo najskôr stala skutočnosťou.

  Panayotis Dimitriou, v mene skupiny PPE-DE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú tri slová, ktoré sa v Európskej únii neustále skloňujú. Sú to tri zložky Haagskeho programu, ktoré spoločne alebo jednotlivo slúžia ako opora pre členské štáty Únie.

Zásada vzájomného uznávania a výkonu súdnych rozsudkov, ktorú pred ôsmimi rokmi, v roku 1999 v Tampere, Európska rada opísala ako základný kameň justičnej spolupráce, neprináša žiadny pokrok. Tých niekoľko opatrení, ktoré sú na vykonanie tejto zásady potrebné, sa prijíma veľmi pomaly. Pán Varvitsiotis správne určil a riešil pôvodnú prapríčinu tohto problému: individuálne, nacionalistické postoje zastávané viacerými štátmi. Predmetom správy pána Varvitsiotisa je rámcové rozhodnutie Rady o uznávaní a výkone rozsudkov v trestných veciach týkajúcich sa trestov odňatia slobody stanovených v iných členských štátoch EÚ. Toto rozhodnutie dokazuje, aké pomalé a zriedkavé boli kroky pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pretože rozhodnutie je len jedným z mnohých opatrení, ktoré už mali byť vykonané, a jeho príprava trvala tak dlho.

V každom prípade vítame ukončenie konzultačného procesu a zaujatie spoločného postoja k otázke uznávania súdnych rozsudkov v trestných veciach.

Pán Varvitsiotis si zaslúži pochvalu za jeho prispenie k priaznivému výsledku návrhu, ktorý sme prijali a za ktorý budeme hlasovať.

Uznávanie podmienečných trestov, alternatívnych sankcií a podmienečných odsúdení a dohľad nad nimi – predmet správy pani Estevesovej – je iste ďalším z mnohých krokov, ktoré je potrebné vykonať na realizáciu zásady vzájomného uznávania a výkonu súdnych rozsudkov.

Francúzsko-nemecký návrh usiluje o opätovné začlenenie odsúdených osôb do spoločnosti. Navrhuje, aby im bolo umožnené odpykať si v členskom štáte svojho trvalého pobytu podmienečné tresty, alternatívne sankcie a podmienečné odsúdenia, o ktorých rozhodli súdy v iných členských štátoch.

Spravodajkyňa odviedla vynikajúcu prácu a ja jej blahoželám. Domnievam sa však, že uvedená definícia „zákonného a zvyčajného bydliska“ je nesprávna. Navyše použitie slova „neprijateľný“ v súvislosti s porušovaním ľudských práv nie je potrebné, pretože tu neexistuje žiadne prijateľné porušovanie. Chápem však, že je tu problém s prekladom týchto dvoch termínov, a preto vyzývam pani Estevesovú, aby vykonala potrebné jazykové zmeny, aby mohol byť text správne preložený do všetkých jazykov.

  Andrzej Jan Szejna, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, Európska únia nie je len spoločným hospodárskym priestorom. Európsky rozmer musí byť teraz chápaný aj v zmysle intenzívnej politickej a právnej integrácie v rámci Únie.

Únia je príkladom politickej organizácie, ktorá spája záujmy individuálnych členských štátov v sústave rozvíjajúceho sa kozmopolitného právneho systému. Mnohé ustanovenia trestného zákona členských štátov sú ešte stále len v začiatočnom štádiu harmonizácie. Predsa však nás môže tešiť skutočnosť, že vo vzťahoch medzi členskými štátmi prevláda vzájomná dôvera v právne systémy iných členských štátov. To uľahčuje spoluprácu a umožňuje vykonávajúcemu štátu uznať rozhodnutie, ku ktorému dospeli orgány vydávajúceho štátu.

Nemali by sme prehliadnuť, že myšlienka humanizácie uplatňovaná v trestnom práve preniká do celého európskeho právneho systému. Ten je založený na hodnote základného subjektu, ktorým je človek. Európska politika by mala byť v každom ohľade dôsledná v súvislosti s vydávaním a výkonom rozsudkov a celkovým prepojením medzi odsúdenými osobami a spoločnosťou. Uľahčenie ukladania alternatívnych trestov prispeje k presadzovaniu humánneho prístupu v trestnom práve a rozsudkoch a následne v európskom práve. Osobitnú pozornosť treba venovať právu a príležitostiam odsúdených osôb na opätovné začlenenie do spoločnosti. Malo by sa zvážiť rozšírenie škály alternatívnych sankcií, ktoré by nahradili tresty odňatia slobody. Nesmieme zabúdať, že podľa medzinárodných noriem je štatút odsúdenej osoby základom hodnotenia miery civilizovanosti justičného systému každého politického spoločenstva.

Z toho vyplýva, že rámcové rozhodnutia o posilnení spolupráce v trestnom práve, ktoré boli dnes predložené, je hodné podporiť. Koniec koncov, pokračujúca harmonizácia trestných právnych predpisov vo všetkých členských štátoch je základným predpokladom na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

  John Attard-Montalto (PSE). - Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa zamerať na jeden aspekt toho, čo sa tu dnes navrhuje. Je zrejmé, že dôvodom na existenciu tohto konkrétneho právneho predpisu je humánnosť. Ak sa na dôvod, prečo rozsudok vynesený v jednej krajine môže byť vykonaný v inej krajine, pozrieme z hľadiska zločinca a trestných rozsudkov, musíme oceniť, sa tu v zásade snažíme zlepšiť život odsúdenej osoby: aby bol bližšie povedzme pri svojej rodine, aby bol možno bližšie pri svojom rodisku.

V skutočnosti ma prekvapuje, že zatiaľ čo tieto právne predpisy chápeme z hľadiska humánnosti, jedným kritériom, ktoré v súvislosti s prepravou osôb z miesta výkonu trestu v jednom štáte do druhého štátu chýba, je práve ľudský aspekt. Kritériá staviame v zásade na štátnej národnej príslušnosti, občianstve alebo trvalom pobyte. Na druhej strane v rámci návrhu i protinávrhu hovoríme o „úzkom prepojení“, ale samotné ľudské hľadisko ako kritérium chýba.

Vezmime si konkrétny prípad, napríklad: osobe, ktorá nie je občanom niektorej z krajín EÚ a ktorá si vykonáva trest odňatia slobody v niektorej z krajín EÚ, by nebolo umožnené vykonávať trest bližšie pri svojej vlasti, pretože toto hľadisko – ľudské kritérium – bolo vynechané.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.