Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Doslovný zápis z rozpráv
Utorok, 11. decembra 2007 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

17. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0384/2007).

Tejto rozprave sme venovali veľa času pre jej význam a ja dúfam, že budeme schopní pokračovať aj s hodinou otázok tak, aby sme dodržali pre nás vymedzený čas.

Keďže sme sa zdržali, pokúsime sa najprv zaoberať doplňujúcimi otázkami zakaždým po skupinách, aby sme skúsili toto popoludnie prejsť viac otázok, a takisto by som ako zvyčajne vyzvala kolegov poslancov, aby predstúpili dopredu a tesnejšie sa tak zapojili do hodiny otázok.

Pán komisár, ospravedlňujem sa, že ste museli čakať, ale išlo o dôležitú rozpravu, ako iste sám uznáte.

Nasledujúce otázky sú určené pre Komisiu.

Časť prvá

Otázka č. 34, ktorú predkladá Lambert van Nistelrooij (H-0934/07)

Vec: Energia – Svetová obchodná organizácia

Hoci sa pri formulovaní pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) nemyslelo osobitne na energetické produkty a služby, platia aj pre ne a chránia investície do energetického odvetvia. Vzhľadom na to je zakázané obmedzovať vývoz a diskriminovať produkty a musí byť zaručený voľný trh, i keď existujú výnimky v prípade bezpečnostných opatrení.

V obchode s energiou však nie je rozdiel medzi výrobou a službami vždy jasný.

Aké opatrenia prijme Komisia v prípravnom čase na zahrnutie energetickej politiky Európskej únie do novej zmluvy, aby prispôsobila pravidlá WTO investíciám do energetiky a tiež energetickým službám?

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen , podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, ako pán poslanec postrehol, v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa vo vzťahu k obchodu s energetickými produktmi uplatňujú ustanovenia Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) a v obchode s energetickými službami vrátane priamych investícií do takých služieb sa uplatňujú ustanovenia Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS). Doposiaľ neexistuje dohoda, ktorej platnosť by bola rozšírená na priame investície do činností súvisiacich s energetikou a vykonávaných samotným investorom v sekundárnom sektore, ako sú banský priemysel, rafinácia, výroba energie a distribúcia energie.

Podľa článku 133 Zmluvy o ES, ktorým sa upravuje spoločná obchodná politika, sa Európskemu spoločenstvu výslovne udeľuje právomoc prijímať právne predpisy a viesť rokovania o dohodách o obchode s energetickými produktmi a viesť rokovania o dohodách o obchode s energetickými službami. Okrem toho je Komisia oprávnená viesť v mene Spoločenstva, ako aj v mene jeho členských štátov rokovania o liberalizácii priamych investícií mimo odvetvia služieb v rámci rozhovorov s nečlenskými krajinami Európskej únie na tému dohôd o voľnom obchode. To znamená, že už teraz sa Komisia môže zaoberať kľúčovými otázkami, ktoré sa vzťahujú na obchod a investície do energetického odvetvia, a zastupovať európske záujmy v týchto záležitostiach pri bilaterálnych a multilaterálnych rokovaniach, a presne to Komisia robí.

Energetická politika, ktorá bude podrobne naplánovaná v novej zmluve, sa zameria na také otázky, ako je bezpečnosť dodávok energie pre Úniu a presadzovanie prepojení medzi energetickými sieťami, a v tomto ohľade dopĺňa, ale nenahrádza spoločnú obchodnú politiku v odvetví energetiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE).(NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Verheugen, to je v kontexte novej zmluvy skutočne dobrá správa. Takisto sme sa dnes rozhodli napríklad financovať štyri spoločné technologické iniciatívy (STI) až do výšky 3 miliárd EUR a ďalšie 3 miliardy EUR prichádzajú z priemyslu na čisté technológie, letecké motory a tak ďalej.

Na druhú stranu som stále znepokojený tým, že sa naďalej obchoduje so zastaranou technológiou, ktorá je škodlivá pre životné prostredie, a to hlavne s rozvojovými krajinami. Pre zastarané technológie, akými sú elektrárne spaľujúce uhlie z minulého storočia, existuje otvorené pole pôsobnosti.

Aké príležitosti podľa pána komisára a Únie ponúka WTO aspoň na položenie nových základov a na výzvu na zastavenie niektorých z týchto vecí?

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Pri rokovaniach s WTO bude veľmi dôležité prerokovať kapitolu, podľa ktorej by sa malo v budúcnosti fakticky obchodovať s bioetanolom. Bude klasifikovaný ako poľnohospodársky výrobok, alebo patrí do kategórie nepoľnohospodárskych výrobkov? Ako vidí Komisia budúcu štruktúru? Bude pravdepodobnejším cieľom rokovať o nej v poľnohospodárskej kapitole, alebo ide skôr o priemyselný produkt? Bioetanol pochádza z poľných plodín a je to v podstate poľnohospodárska surovina. Na druhej strane by však ako energetický výrobok mohol patriť pod kapitolu prístupu na nepoľnohospodársky trh (NAMA). Vytvorila si už Komisia na túto otázku názor, a pokiaľ áno, aký smer bude pri rokovaniach sledovať?

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE).(DE) Vážený pán komisár, kedykoľvek nastane v mojom volebnom obvode diskusia o obchodovaní s energetickými zdrojmi, energetickej politike, Európskej komisii, novej zmluve a najmä o WTO, voliči stále znovu vyjadrujú obavu, že nebudeme mať žiadnu inú možnosť než dovážať jadrovú energiu, a že dokonca budeme musieť stavať jadrové elektrárne, ak budú súčasné trendy pokračovať. Prosím, upokojte ma a povedzte mi, že to tak nie je, a dajte mi, prosím, nejaký dôkaz, ktorý budem môcť posunúť ďalej.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen , podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, v niektorých prípadoch je pre mňa ťažké vidieť súvislosť medzi doplňujúcou a pôvodnou otázkou, ale pokiaľ budete k týmto veciam pristupovať liberálne, budem aj ja liberálny vo svojich odpovediach.

Aby som odpovedal na prvú otázku, zdieľam názor pána van Nistelrooija, že predaj výrobkov obsahujúcich technológie, ktoré nespĺňajú normy v zmysle energetickej účinnosti a emisií CO2, určite nie je v našom záujme. Pán komisár Dimas a ja teraz pracujeme na návrhoch spôsobov, ako v Európe dospieť k nízkouhlíkovému hospodárstvu, a to pokiaľ ide o priemyselnú politiku a výrobu, ako aj spotrebnú prax. Dúfam, že táto práca vyvrcholí normami, ktoré sa potom budú môcť zaviesť tiež do medzinárodných rokovaní.

Viete, aká je súčasná situácia. V súčasnosti nemáme žiadny priestor na rokovanie o takých doplnkových normách v rámci WTO a na zaistenie ich zavádzania. Ako viete, naším cieľom je však v strednodobom a dlhodobom horizonte spraviť vysoké environmentálne a sociálne normy záväznými prostredníctvom mnohostranných dohôd, aby sme sa vyhli konkurenčnej nevýhode, ktorou by inak trpeli naše firmy.

Rád by som tiež poukázal na to, že máme na úspešnom napĺňaní takej multilaterálnej politiky výnimočne úprimný záujem, pretože sme presvedčení, že zlatá príležitosť pre európske spoločnosti spočíva v našej schopnosti postaviť sa do čela trhov s produktmi, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a sú energeticky účinné a úsporné.

Pokiaľ ide o otázku pána Rübiga, musím sa priznať, že odpoveď na ňu nepoznám. Keďže táto téma nepatrí do oblasti mojej pôsobnosti, pán Rübig, požiadam pána komisára Mandelsona, aby vám okamžite zaslal písomnú odpoveď. Skutočne si ani trochu neprajem hovoriť tu k tejto téme niečo zavádzajúce. Viem, že táto záležitosť figuruje v kontexte dohôd o voľnom obchode, o ktorých v súčasnosti rokujeme, ako je dohoda o voľnom obchode s Juhoafrickou republikou, ale v ktorej kategórii sa to v skutočnosti prerokúva je mimo dosah mojich znalostí.

Pokiaľ ide o jadrové elektrárne, Európska komisia má dokonale jasnú politiku, ktorá je politikou Európskej únie ako celku. Každý členský štát je úplne nezávislý a slobodný pri výbere svojho energetického mixu. Členskému štátu sa nemôžu predkladať žiadne odporúčania ani vydávať žiadne pokyny, či má alebo nemá využívať jadrovú energiu, a Komisia sa ani nesnaží uplatňovať akýkoľvek vplyv. V tejto otázke sme absolútne neutrálni a takí zostaneme. Nebudú vôbec žiadne odporúčania toho druhu, ktorého sa obávate.

Určite však viete, že Zmluva o Euratome bola začlenená do Zmluvy o ES, čo znamená, že presadzovanie mierového využitia jadrovej energie je zaiste jednou z úloh Európskej únie. Uskutočňuje sa to prostredníctvom podpory výskumu, pre ktorú sú projekty jadrovej energie plne spôsobilé a dostávajú finančnú podporu už niekoľko desaťročí, takže nejde o nič nové, a robí sa to cez Európsku investičnú banku, ktorá pomáha v niektorých prípadoch financovať jadrové elektrárne.

Inými slovami pre všeobecné využitie jadrovej energie neexistuje žiadna politika Európskej únie, ani nejestvuje žiadna politika Európskej únie pre všeobecné vzdanie sa jadrovej energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 35, ktorú predkladá Justas Vincas Paleckis (H-0879/07)

Vec: Vhodný model rozvoja miest

Mestá v členských štátoch Európskej únie, najmä v tých krajinách, ktoré sa k Únii pripojili v 21. storočí, rastú rýchlym tempom a často bez akejkoľvek jasnej vízie. Obytné oblasti sa presúvajú ďalej z centier a to vedie k problémom s dopravou, rozmiestnením vybavenosti a rozvojom verejných sietí. Rozvoj miest má teda negatívny vplyv na životné prostredie a spotreba energie stúpa.

Zelená kniha Komisie o rozvoji miest odporučila v roku 1990 kompaktné mesto ako rozvojový model, ktorý je rozumný z hľadiska životného prostredia. V poslednom čase rastie trend smerom k rozvoju miest s viacerými centrami. Aké sú odporúčania Európske únie k trvalo udržateľnému rozvoju miest, ktorý je rozumný z hľadiska životného prostredia? Aké argumenty sú k dispozícii na podporu každého z uvedených rozvojových modelov a na akých údajoch sú tieto odporúčania založené?

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen , podpredseda Komisie. - Komisia silne podporuje presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja miest, ktorý plne rešpektuje životné prostredie. Komisia prijala svoju tematickú stratégiu rozvoja miest v roku 2006. Táto stratégia uznáva celok trvalo udržateľného rozvoja miest vo vzťahu ku kvalite života, ale tiež uznáva rozmanitosť, ktorá jestvuje medzi občanmi Európskej únie.

Z tohto dôvodu a po rozsiahlych konzultáciách s miestnymi orgánmi a členskými štátmi sa v tejto stratégii v súlade so zásadou subsidiarity predpokladá, že na hľadanie a realizáciu riešení, ktoré najlepšie zodpovedajú miestnym okolnostiam, sa najväčšmi hodia miestne a vnútroštátne orgány.

S rozmanitosťou situácií v mestách ako východiskom Komisia neodporúča žiadny konkrétny model rozvoja, ktorý by platil pre každé mesto v Európe. Komisia považuje za nevyhnutné zaviesť príslušné nástroje dobrej verejnej správy a plánovacie nástroje, ale zastáva názor, že nariadenie povinnosti vytvárať konkrétne plány, ako sú plány riadenia životného prostredia a plány trvalo udržateľnej mestskej dopravy, neprináša žiadnu pridanú hodnotu.

Komisia však zverejnila usmernenia pre plány trvalo udržateľnej mestskej dopravy a pre plány integrovaného riadenia životného prostredia s cieľom pomôcť miestnym orgánom pri zavádzaní cieľov stratégie. Usmernenia by mali byť vnímané ako popis uvedeného procesu a pripomenutie kľúčových prvkov, ktoré by sa mohli zvažovať pri vytváraní programov integrovaného riadenia životného prostredia a plánov trvalo udržateľnej mestskej dopravy na miestnej úrovni. Oba dokumenty sú založené na komplexných konzultáciách a príkladoch osvedčených postupov, ktoré vyvinuli samotné mestá.

Právne predpisy, ktoré sa dotýkajú mestských oblastí, už existujú, napríklad v oblastiach kvality vzduchu, vodohospodárstva, hluku a odpadu. Tieto právne predpisy treba lepšie uplatňovať. Citeľné a významné zlepšenie životných podmienok v mestských oblastiach nastane prostredníctvom plného zavádzania súčasných legislatívnych nástrojov.

Komisia pripomína bohatstvo myšlienok o rozvoji miest, ktoré umožnili ministrom zodpovedným za záležitosti miest dosiahnuť konsenzus na základe Akčného programu z Lille, záverov stretnutia z Rotterdamu – Urban Acquis, Bristolskej dohody a bližšie k súčasnosti Lipskej charty o trvalo udržateľných európskych mestách, ktorá bola prijatá na neformálnom stretnutí Rady dňa 25. mája 2007. V septembri 2007 schválila zelenú knihu o mestskej mobilite, ktorá bola teraz predložená na verejné konzultácie. Uvedené dokumenty tvoria spoločný základ, ktorý načrtáva hlavné podmienky potrebné na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja miest. Komisia ďalej aktívne nabáda k dialógu a šíreniu osvedčených postupov medzi mestami v rámci programov financovaných Európskym fondom regionálneho rozvoja.

Čo sa týka dostupných údajov o stave európskych miest, ktoré môžu slúžiť ako základ pre politické rozhodnutia, Komisia zaviedla mestský audit, ktorý obsahuje údaje o situácii v európskych mestách a práve teraz sa aktualizuje. Komisia už zverejnila štúdiu o stave európskych miest, ktorá ďalej analyzuje výsledky mestského auditu.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE).(LT) Veľmi vám ďakujem, pán komisár, za vašu podrobnú a presvedčivú odpoveď. Vklad Komisie do hľadania spôsobov, ako podnietiť mestá k hľadaniu pozitívnych iniciatív a ich zdieľaniu, je nanajvýš významný. Rád by som sa spýtal, ktoré regióny sa podľa vás najviac priblížili k ideálu, ktorý, samozrejme, zostáva nedosiahnuteľný. Ktoré členské štáty EÚ dosiahli najviac pri zavádzaní myšlienok odporúčaných Európskou komisiou?

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Vážený pán podpredseda, práve ste takmer už odpovedali na moju doplňujúcu otázku, ale keďže nič nie je tak jasné ako jasné vyhlásenie v našej materčine, bol by som veľmi potešený, keby som vás počul zopakovať v nemčine, čo ste už povedali o Komisii, ktorá sa nesnaží o to, aby sa správala ako najvyšší plánovací orgán Európy a zasahovala do každej oblasti, predovšetkým predpisovaním alebo odporúčaním konkrétnych rozvojových modelov. Ako spravodajca zelenej knihy, ktorú ste citovali, s názvom Za novú kultúru mestskej mobility, vás môžem uistiť, že vás Parlament bude určite sprevádzať na ceste podpory rozmanitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen , podpredseda Komisie. - Ak dovolíte, vážená pani predsedajúca, rád by som začal druhou otázkou a ešte raz prečítam, čo som povedal a krátko to okomentujem.

S rozmanitosťou situácií v mestách ako východiskom Komisia neodporúča žiadny konkrétny model rozvoja, ktorý by platil pre každé mesto v Európe. To zreteľne ctí zásadu subsidiarity a zásadu rozmanitosti a inými slovami, mojimi vlastnými slovami, to znamená, že jedna veľkosť sa nehodí všetkým. Nie je to prístup typu jedno riešenie pre všetkých; je to prístup, ktorý berie do úvahy špecifiká, špecifické potreby, záujmy a možnosti miest, hoci všetko, čo podľa mňa potrebujeme – usmernenia, odporúčania a výmenu osvedčených postupov – je k dispozícii.

Pokiaľ ide o prvú otázku, som v pokušení dať odpoveď založenú na mojej vlastnej skúsenosti a určite by som vám mohol udať mesto, v ktorom by som rád žil, ale to nie je politická záležitosť. Komisia nemá tabuľu s výsledkami tohto druhu a nemá stupnicu európskych miest, ktorá by spájala úplne všetky tieto prvky.

Bohužiaľ vám skutočne nie som schopný objektívne odpovedať a bolo by veľmi nerozvážne odpovedať na osobnom základe na úkor všetkých ostatných.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 36, ktorú predkladá Karin Riis-Jørgensenová (H-0933/07)

Vec: Sieťová neutralita v balíčku reforiem telekomunikácií

V posledných piatich rokoch sme boli svedkami veľmi živej debaty v Spojených štátoch o sieťovej neutralite vrátane otázky rozsahu, v akom môžu prevádzkovatelia siete obmedziť a kontrolovať užívateľskú prevádzku internetu. Balíček reforiem telekomunikácií sa týka tejto záležitosti a snaží sa ju vyriešiť požiadavkou väčšej transparentnosti voči používateľom, pokiaľ ide o to, čo si zaobstarávajú. Ako sme však videli v prípade zásahu do roamingových poplatkov, transparentnosť nie vždy stačí na ochranu spotrebiteľa. Neobmedzený prístup na internet podporuje inovácie (ako Skype, Joost, web 2.0 atď.). Ak však majú telekomunikačné spoločnosti právo stanoviť priority a môžu dokonca aj zablokovať používateľskú prevádzku internetu, domnieva sa Komisia, že je tento balíček reforiem telekomunikácií dostatočný, aby ochránil spotrebiteľov a podporoval inovácie na internete? A aké by mohlo byť optimálne riešenie?

 
  
MPphoto
 
 

  Viviane Reding, členka Komisie. - Táto otázka vznesená váženou pani poslankyňou je veľmi dôležitá pre spotrebiteľov, prevádzkovateľov telekomunikačných služieb a dodávateľov obsahu a, samozrejme, tiež pre regulátorov telekomunikácií. Ide o rovnováhu medzi túžbou prevádzkovateľov sietí ponúkať diferencovanú úroveň internetových služieb, aby mohli optimalizovať využívanie svojich sieťových zdrojov, a slobodou používateľov na šírenie svojich obsahov alebo sprístupňovanie akéhokoľvek legálneho on-line obsahu bez zásahu, akým je zablokovanie či zníženie úrovne služby.

Komisia sa zaviazala udržať internet otvorený jednak pre prevádzkovateľov služieb, ktorí chcú poskytovať nové, inovačné služby, a jednak pre spotrebiteľov, ktorí chcú prístup k nimi zvoleným službám a ktorí chcú vytvárať a sťahovať si obsahy.

Pokračujúca debata v Spojených štátoch o sieťovej neutralite je silne ovplyvnená nedostatkom regulácie v Spojených štátoch, ktorá by zaisťovala, že bude prístup udržovaný ako otvorený, a tento nedostatok regulácie vyvolal v kombinácii s úpravou vlastníctva siete medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi obsahov vážne obavy, že by sa mohlo prikročiť k zabaveniu internetu.

Situácia v Európe je taká, že pokiaľ ide o sieťovú neutralitu a slobodu, sme na tom celkom dobre, pretože máme účinnú reguláciu siete v súlade s telekomunikačnými právnymi predpismi EÚ a európski spotrebitelia majú väčšiu možnosť voľby poskytovateľov širokopásmového pripojenia. Skutočnosť, že spotrebitelia majú väčšiu možnosť voľby a že je tu väčšia konkurencia, znamená, že ak sa jeden z dodávateľov snaží obmedziť práva používateľov, iný môže vstúpiť na trh s omnoho otvorenejšou ponukou. Súčasná regulačná štruktúra EÚ zaisťuje, že telekomunikačný trh zostane otvorený, že ponuky navrhnuté spotrebiteľom budú transparentné a že súťaž bude efektívna.

Rozumiem otázke váženej pani poslankyne, pretože je tu riziko, že v budúcnosti by mohla byť vo zvýšenej miere zavedená prioritizácia prevádzky. V minulosti sa so všetkými informáciami, paketmi a bitmi dát zachádzalo rovnako. Dnes však nové techniky dokážu rozlišovať medzi paketmi, aby mohli uprednostniť veľmi naliehavé spojenia alebo používateľov, ktorí zaplatili príplatok za kvalitnejšie služby.

Tieto techniky sú dajú odôvodniť v prípadoch, ak musia byť zaručené určité úrovne služieb, aby bola daná služba efektívna. Napríklad internetové služby voice-over potrebujú základnú minimálnu úroveň pripojenia, aby boli uspokojujúce, najmä v prípade naliehavých či obchodných rozhovorov. Navyše prioritizácia vytvára stimulačný mechanizmus pre prevádzkovateľov siete, aby investovali do zvyšovania šírky pásma, keď rastie dopyt. To je tá pekná časť príbehu. Problém je, že sa by tie isté techniky mohli použiť na zníženie kvality služby až na neprijateľne nízku úroveň. Taká diskriminácia by mohla viesť k podpriemerným službám pre spotrebiteľov a alternatívnych poskytovateľov.

Z tohto dôvodu sme v balíčku reforiem telekomunikácií, ktorý bol prijatý Komisiou 13. novembra 2007 a v ten istý deň predložený Parlamentu, navrhli dať národným telekomunikačným regulátorom právomoc, aby stanovili minimálne úrovne kvality pre služby sieťového prenosu založené na technických normách stanovených na úrovni EÚ. Okrem toho je v súčasnosti v telekomunikačných predpisoch stanovená nová požiadavka upozorňovať používateľov vopred na akékoľvek techniky, ktoré boli zavedené a ktoré by mohli viesť k prioritizácii. To je to, čomu hovoríme pravidlo transparentnosti.

My sa tak ako Komisia domnievame, že výsledkom tohto prístupu bude rovnováha, ktorá zaručí hospodársku súťaž a používateľský prístup bez prílišného obmedzovania možnosti prevádzkovateľov siete experimentovať s rôznymi obchodnými modelmi.

Okrem toho Parlament vie, že Komisia pozorne sleduje vývojové trendy, pokiaľ ide o internetové slobody. Po svetovom samite o informačnej spoločnosti v roku 2006 sme Parlamentu predložili oznámenie, ktoré jasne konštatovalo zámer Komisie monitorovať neutralitu internetu a dohliadať na ňu. Architektonické princípy otvoreného internetu a spojenia koncových bodov sú tiež výslovne zmienené v záveroch Rady z roku 2005.

Tieto témy sa stále analyzujú, sú neprestajne sledované a pravidelne diskutované s členskými štátmi, napríklad v rámci rokovania skupiny na vysokej úrovni i2010, a takisto s tretími krajinami. To je dôležité, pretože internet nemá hranice. Komisia bude neustále podporovať potrebu otvoreného internetu a nediskriminačného prístupu. To je to, o čo sa opiera filozofia regulačného prístupu podľa pravidiel EÚ o telekomunikáciách, ktorá bude ďalej rozvinutá naším reformným projektom, aby mohla byť v nadchádzajúcich mesiacoch prerokovaná Parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Karin Riis-Jørgensen (ALDE). - Ďakujem, pani komisárka. Bola som s vašou odpoveďou veľmi spokojná. Bola veľmi obšírna a skutočne preukázala váš záujem a vaše poznatky o tejto dôležitej záležitosti.

Verím, že budete systém pozorne monitorovať, ako ste prisľúbili. Dúfam, že nám do roka budete môcť podať správu, aby sme vedeli, či sa internetová neutralita zaistila prostredníctvom doložky o transparentnosti a monitorovacieho systému, ktorý sme zaviedli. Dúfam, že sa k tejto téme budeme môcť za šesť až dvanásť mesiacov vrátiť, aby sme zistili, či systém funguje.

 
  
MPphoto
 
 

  Malcolm Harbour (PPE-DE). - Aj ja by som sa pani komisárke rád poďakoval za vyčerpávajúcu odpoveď. Minulý týždeň som viedol dialóg s členmi Kongresu a dal som im tú istú odpoveď, takže som potešený, že ste ju potvrdili. Mohli by ste však stručne komentovať tému udržiavania otvoreného prístupu, vzhľadom na to, že teraz vstupujeme do novej éry veľkých investícií do sietí novej generácie vedených priamo domov, pričom niektorí v tomto odvetví hovoria, že sú tu nedostatočné investičné stimuly? Mohli by ste tomuto Parlamentu potvrdiť, že budete dodržiavať zásady otvoreného prístupu presne z tých dôvodov, ktoré ste uviedli v odpovedi na otázku pani Riis-Jørgensenovej?

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Tiež by som rád zablahoželal pani komisárke k jej zvoleniu komisárkou roku. V tejto oblasti skutočne čelíme niektorým neľahkým úlohám. Na jednej strane je tu mnoho verejných televíznych spoločností, ktoré dostali veľké množstvo peňazí na svoju produkciu, čo im, samozrejme, umožnilo vytvárať dobré vzdelávacie programy. Na druhej strane mobilná televízia je teraz dostupnejšia pre stále viac ľudí. Ako hodnotíte vývojové trendy v tejto oblasti?

 
  
MPphoto
 
 

  Viviane Reding, členka Komisie. - Najskôr by som rada poďakovala váženému pánovi poslancovi za pomoc pri napredovaní v tejto politike. Je to politika založená na otvorenej sieti a na otvorenom internete, ktorý vždy bol a naďalej bude spôsobom myslenia, prístupom a cieľovou hodnotou Európy.

Zatiaľ by sme sa nemali príliš znepokojovať, pretože vďaka nášmu regulačnému rámcu našťastie nie sme v rovnako náročných podmienkach ako iné časti sveta. To však neznamená, že by sme mali sedieť a nerobiť nič, čo je tým dôvodom, prečo hovorím, že budeme túto vec veľmi starostlivo monitorovať. Podám Parlamentu správu a som si istá, že v priebehu našich diskusií o reformnom balíčku pre telekomunikačné predpisy sa k tejto téme vrátime. Takisto predpokladám, že technologický pokrok bude veci meniť veľmi rýchlo, čo hádam neznamená, že sa sem budem musieť v nadchádzajúcich mesiacoch vracať.

Čo sa týka otvoreného prístupu k novej technológii a novým investíciám do širokého pásma, vážený pán poslanec dobre vie, že Komisia vetovala návrh nemeckej vlády založiť nový monopol na vlákno. Nedomnievame sa, že by monopoly zodpovedali otvorenému prístupu k internetu a všetkému, v čo veríme. To je tiež dôvod, prečo sa snažíme o súťaž, ktorú vnímame ako prostriedok otvorenia investičných možností. Členské štáty s najväčšou konkurenciou v zmysle otvorených trhov majú takisto najväčšiu konkurenciu v oblasti infraštruktúry. Konkurencia v infraštruktúre znamená dostupnosť obsahu služby pre spotrebiteľov a znamená ich možnosť voľby. A to je presne to, čo chceme dosiahnuť.

členka Komisie. – (DE) Dovoľte, aby som pánovi Rübigovi povedala toto: je dobre známe, že som veľmi rázne viedla kampaň za európsky štandard, ktorý by nám umožnil z mobilnej televízie urobiť príbeh úspechu v celej Európe a v čo najkratšom čase – presne tak, ako sme to urobili s naším štandardom GSM. Tu mám v prvom rade na mysli veci ako obsah, pretože pre tieto menšie formáty budeme potrebovať špecifické druhy obsahu, ktoré budú prezentovať naše kreatívne odvetvia, a to znamená veľmi veľkú príležitosť, ak sa nám podarí mať mobilnú televíziu na trhu čo najskôr, čím myslím pred ďalšími majstrovstvami sveta vo futbale a olympijskými hrami. Toto je príležitosť, ktorú my Európania nesmieme zmeškať.

 
  
  

Druhá časť

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 37, ktorú predkladá Colm Burke (H-0897/07)

Vec: Európska charta pre malé podniky

Európska charta pre malé podniky môže zohrať hlavnú úlohu pri zlepšovaní podnikateľského prostredia pre malé podniky v EÚ.

Mohla by sa Komisia vyjadriť, či sa charta osvedčuje ako užitočný nástroj na pomoc a podporu malých podnikov?

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - Za sedem rokov svojej existencie sa táto Európska charta pre malé podniky stala kľúčovým dokumentom politiky voči malým a stredným podnikom (MSP) v Európe. V roku 2000 začínala s 15 členskými štátmi, dodnes ju už prijalo 44 krajín ako referenčný rámec a takisto sa dnes používa na regionálnej úrovni.

Od roku 2005 sa politika zameraná na malé a stredné podniky stala kľúčovým prvkom v rámci obnoveného lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť a charta bola do lisabonského procesu integrovaná. To jej zaisťuje nevyhnutnú prioritnú pozornosť na politickej úrovni. Dopĺňa to každoročné zdieľanie osvedčených postupov a konferencie charty, ktoré umožňujú potrebné zameranie na vykonávanie. Zdieľanie osvedčených postupov a konferencie charty sú neustále veľmi úspešné.

Výmenou osvedčených postupov sa doposiaľ poskytlo viac než 250 príkladov osvedčených a úspešných opatrení politiky pre malé a stredné podniky. Približne v 80 z týchto prípadov dali členské štáty najavo, že sa inšpirovali opatreniami iných členských štátov.

Uvediem len niekoľko príkladov, hoci by som ich vám mohol dať dlhý zoznam. Grécky systém služieb poskytovaných na jednom mieste sa inšpiroval Írskom a jeho prezentáciou na konferencii charty v Dubline v roku 2004. Rakúske daňové výnimky pre investované zisky sa rozvinuli na základe podobných opatrení v Taliansku. Dánsko poskytuje podporu využívania elektronického podnikania malými a strednými podnikmi na základe podobných iniciatív v Írsku, Holandsku, Fínsku, Švédsku a Nórsku. Vo všetkých týchto prípadoch členské štáty potvrdili, že sa charta stala spúšťacím mechanizmom ich inšpirácie.

Dôkazom veľkého záujmu o chartu je tiež neustále rastúci počet účastníkov každoročných konferencií charty. Aktuálna výročná konferencia charty v Berlíne mala 350 účastníkov, čo je doteraz najväčší počet účastníkov vôbec, a bol som veľmi rád, že som tam bol a oslovil ľudí z viac než 40 krajín. Budúca konferencia charty sa bude konať od 3. do 4. júla v slovinskom Blede. Bude zorganizovaná s pomocou slovinského predsedníctva a ja dúfam v ešte vyšší počet účastníkov.

Komisia vidí, že charta je veľmi užitočná pri podpore členských štátov, aby zlepšovali podnikateľské prostredie pre malé podniky v celej Európe. V siedmom roku existencie je naďalej veľmi dôležitým politickým nástrojom. Samozrejmá odpoveď na vašu otázku je teda „áno“.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE). - Ďakujem Vám za vašu obsažnú odpoveď, pán komisár. Tam, odkiaľ pochádzam – a viem, že vy odtiaľ nepochádzate – prebieha celkový rozvoj internetových služieb a širokopásmových služieb. V Európe je miera pokrytia 19 %. V mojej krajine je to okolo 16 % a to postihuje malé podniky vo vidieckych oblastiach, odkiaľ pochádzam. Napríklad lietam do Parlamentu z najzápadnejšieho letiska v EÚ, čo je v Tralee.

Podľa môjho názoru dobrovoľné organizácie malých podnikov, ktoré ich podporujú, v zásade veľmi dobre poskytujú informácie a rád by som vedel, či s nimi môžeme viac spolupracovať a pomáhať im, aby sprístupňovali svojim členom informácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Malcolm Harbour (PPE-DE). - Ďakujem vám za veľmi povzbudzujúcu odpoveď, pán Verheugen. V mojej doplňujúcej otázke som chcel zdôrazniť dva body o tom, ako by sme mali postupovať v rámci tejto iniciatívy a ako stavať na jej úspechu. Prvý sa týka toho, ako bude charta zahrnutá do vašich nápadov pre zákon o malých podnikoch, čo považujem za veľmi dôležitý a vzrušujúci nový pokrok. Po druhé súhlasili by ste v súvislosti s lisabonskou agendou so mnou, že jedna z hlavných otázok je spôsob, ako napomôcť rýchly hospodársky rast malých podnikov, najmä tých malých podnikov, ktoré majú dobré nápady, ale je pre ne príliš ťažké získať kapitál, zrýchliť svoj rast a vytvoriť nové pracovné miesta? Je v rámci programu charty príležitosť pre „minichartu“ pre rýchlo rastúce podniky?

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - Čo sa týka prvej otázky, rád by som potvrdil, že všetky organizácie malých a stredných podnikov sú plne zapojené a že sme dokončili projekt, ktorý bude vytvárať sieť na podporu malých podnikov všade v Európskej únii. Jedným z najdôležitejších prvkov tejto siete bude práve zavádzanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v širšom slova zmysle.

Už sme sa jednoznačne zhodli na tom, že európska politika pre malé a stredné podniky je okrem iného potrebná preto, že sú menej dynamické než napríklad americké malé a stredné podniky, pričom tie druhé rastú rýchlejšie, sú ziskovejšie, inovatívnejšie a v priemere zamestnávajú viac ľudí. Jedným z dôvodov je – a, samozrejme, sme to analyzovali – že pokrytie IKT je v Spojených štátoch omnoho vyššie. Predovšetkým tam používajú tie najmodernejšie dostupné technológie. V Európe sme radi, keď je vlastník malej rodinnej firmy vôbec on-line! Taká je skutočnosť. Realita európskeho podniku je taká, že ide o veľmi malý minipodnik s menej než 10 ľuďmi. Obyčajne nie je rastovo orientovaný – je to podnik, ktorý slúži na to, aby zaistil rodinný príjem. Preto existuje. Z toho vyplýva, že je ťažké takéto podniky presvedčiť, že sa musia modernizovať, že musia byť trhovými hráčmi a že musia rásť.

Plne zdieľam vaše názory a môžem len dodať, že už máme mnoho, mnoho iniciatív na podporu týchto podnikov – mimochodom niektoré z nich spoločne s príslušnými odvetviami, ktoré majú, samozrejme, záujem na tom, aby sa predávali ich výrobky. Preto tieto dve veci kombinujeme a tieto iniciatívy nie sú zamerané výhradne na malé a stredné podniky. Problém zavádzania IKT do malých a stredných podnikov je nutné posudzovať v súvislosti s problémom neexistencie siete a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach. Komisia pracuje aj na tejto dôležitej oblasti. To je iste tiež súčasť procesu charty a bude to súčasťou spravodajského systému.

Pokiaľ ide o druhú otázku pána Harboura, pán Harbour vie, že na jeho otázky vždy odpovedám rád, ale čo sa týka zákona o malých podnikov, je na to trochu priskoro. Ako viete, charta je proces, a bolo by rozumné zamerať sa na to, čím je teraz – systémom spolupráce v oblasti nových myšlienok a najlepších postupov. Nebol by som rád, keby sa vytváralo príliš mnoho nástrojov, ale je pochopiteľné, že sme v procese prípravy zákona o malých podnikoch museli vyskúšať všetky možné nástroje, či sú vhodné alebo nie, a rozhodnúť, či ich v tejto súvislosti využijeme alebo nie.

V zásade musím povedať, že som veľmi rád, že všade v Európe chápu, že malé a stredné podniky skutočne majú najsilnejší potenciál pre inovácie, rast a vytváranie pracovných miest. Všetky tieto iniciatívy, ktoré pripravujeme, malým a stredným podnikom pomôžu, aby tento potenciál plne využili a uvoľnili ho.

Už vieme, aké základné problémy nás v nasledujúcich rokoch čakajú, a zrejme si budete dobre uvedomovať nasledovné: problémom je nedostatočne silná inovačná schopnosť; ďalším problémom je chýbajúci prístup k finančným nástrojom, najmä čo sa týka rizikových investícií; problémom je takisto transfer podniku – veľmi dôležitý aspekt, ktorý sa v niektorých členských štátoch veľmi podceňuje. V Európe každoročne strácame státisíce podnikov, ktoré by mohli ľahko ďalej existovať, keby bol prechod z jednej generácie na druhú lepšie zorganizovaný. To je veľmi dôležitá otázka. Celkové daňové prostredie pre malé a stredné podniky je dôležitým a, samozrejme, mojím obľúbeným námetom – nadmiera regulácie je pre malé a stredné podniky omnoho zásadnejšia ako pre veľké spoločnosti.

Veľké spoločnosti môžu žiť s veľmi obťažnými a náročnými úpravami. Majú právne oddelenia, ktoré sa tým zapodievajú. Mimochodom, som tiež presvedčený, že veľké spoločnosti nepotrebujú vnútorný trh v takej miere ako tie malé. Väčšie spoločnosti by využili právo usadzovania a boli by všade. Celá filozofia vnútorného trhu sa podľa môjho názoru musí zamerať na malé a stredné podniky a musím vám, žiaľ, povedať, že iba 8 % európskych podnikov uskutočňuje cezhraničný obchod.

Ak si to rozoberieme, zistíme, že potenciál európskeho vnútorného trhu je využívaný veľmi málo, keď sa na ňom zúčastňuje iba 8 % našich podnikov – spravidla väčších podnikov. Takže máme ešte čo robiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 38, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0899/07)

Vec: Znečistenie hlukom z motorových vozidiel

Mohla by Komisia načrtnúť v súčasnosti platné právne predpisy a smernice, ktoré sa zaoberajú znečistením hlukom z motorových vozidiel, predovšetkým vyjadrené v jednotkách dBA – ak nejaké také existujú – a uviesť, či bude vyvíjať ďalšie úsilie, aby sa zaistilo obmedzenie znečistenia hlukom z motorových vozidiel?

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - Problémom emisií hluku štvorkolesových motorových vozidiel – osobných automobilov, nákladných automobilov a autobusov – sa zaoberá nariadenie Európskej hospodárskej komisie OSN č. 51 a zodpovedajúca smernica 70/157/EHS, ktorou sa zavádzajú testy hluku a hraničné hodnoty.

Hraničné hodnoty boli v minulosti znížené už niekoľkokrát, naposledy v roku 1995. Maximálna povolená úroveň hluku sa dnes pohybuje medzi 74 dBA pre osobný automobil a do 80 dBA pre ťažké nákladné automobily. Ďalšie povolené hodnoty sú stanovené pre dieselové motory s priamym vstrekovaním, terénne vozidlá a pre športové autá.

Posledné zníženie nemalo očakávaný účinok a následné štúdie ukázali, že metóda merania už neodráža skutočné správanie vodičov.

Preto sa rozhodlo, že pred ďalším znižovaním hodnôt je v prvom rade nutné vytvoriť nový testovací cyklus a uviesť jazdné podmienky v teste hlučnosti do väčšieho súladu s prevádzkou v reálnom živote.

Práca na novom testovacom cykle je teraz dokončená. Nahradí doterajší skúšobný protokol lepšou metódou merania, ktorá reprodukuje úrovne hlasitosti vytvárané ťažkými nákladnými automobilmi počas bežnej jazdy v mestskej doprave.

S novým testovacím postupom sa predpokladá, že doterajšie dodatočné povolenia pre určité vozidlá alebo technológie budú zrušené.

Skôr, než bude možné túto metódu použiť na účely schvaľovania typu, treba stanoviť potrebné nové limitné hodnoty na základe posúdenia vplyvu. V záujme získania reprezentatívnych údajov na stanovenie týchto hodnôt a riadne posúdenie vplyvu sú v nasledujúcich dvoch rokoch automobilové závody povinné používať starú a novú metódu merania súbežne.

Stará metóda sa bude naďalej vyžadovať na získanie schválenia typu a nová metóda sa bude až do roku 2009 používať na účely monitorovania. Len čo sa zber dát ukončí, Komisia navrhne novú úpravu, ktorá ustanoví revidované hraničné hodnoty.

Nová testovacia metóda pre motocykle je takisto blízko dokončenia. Diskusie v Európskej hospodárskej komisii OSN sa teraz zameriavajú na dodatočné testy na cestách, ktoré by sa uskutočňovali počas schvaľovania typu, aby sa zistili hodnoty hluku, ktoré umožnia porovnanie s hodnotami nameranými pri cestných kontrolách a následne prípadné odhalenie motocyklov, ktoré boli upravené alebo sú nedostatočne udržiavané.

Očakáva sa, že práca bude dokončená v roku 2008. Komisia potom navrhne riadiť sa príslušným predpisom Európskej hospodárskej komisie OSN s revidovanými prípustnými hodnotami.

Okrem toho Komisia nedávno uskutočnila konzultáciu o balíčku opatrení pre pneumatiky vrátane zníženia doterajšieho limitu hluku pre pneumatiky. Táto konzultácia navrhuje zníženie na zhruba 4 dBA pre pneumatiky osobných automobilov a 6 dBA pre pneumatiky obchodných nákladných áut – to je dosť značné zníženie. Očakáva sa, že nové limity pre nové typy pneumatík vstúpia do platnosti okolo roku 2012.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Higgins (PPE-DE). - Ďakujem vám za obsažnú odpoveď, pán komisár. Určite vítam vaše oznámenie, že je teraz k dispozícii nové testovacie miesto a že budú určené nové hraničné hodnoty.

Vychádzam pritom z írskej perspektívy. V posledných niekoľkých rokoch sme tu mali jav, ktorý poznáme ako „chlapcov pretekárov“ – tí si upravujú staré autá, vyrážajú s nimi na cestu v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu a spôsobujú veľké problémy zvukovými emisiami, ktoré znejú ako prúdové lietadlo a hlavne v mestských oblastiach mimoriadne obťažujú.

Vítam skutočnosť, že sú tu dve nariadenia, o ktorých ste sa zmienili, pán komisár: nariadenie Európskej hospodárskej komisie OSN č. 51 a smernica 70/157/EHS. Pokiaľ však ide o nariadenie Európskej hospodárskej komisie OSN č. 51, problém vidím v tom, že sa vzťahuje iba na nové vozidlá. Domnievam sa, že by tu malo byť spresnenie, minimálne vo vzťahu k odpovedi pána komisára Dimasa: malo by tu byť nariadenie o tom, že by nemalo dochádzať k úpravám automobilov a že by sa mali uskutočňovať pravidelné testy.

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE).(DE) Pán komisár, v prípade motorových vozidiel by emisie hluku nemali prekračovať stanovené hranice. V prípade železničnej dopravy vychádza limit z priemernej hladiny hluku, čo znamená, že extrémne vysoké úrovne hlasitosti v okolí železnice musia byť jednoducho tolerované, pretože priemerná hladina hluku neprekračuje povolenú hranicu. Má Komisia v úmysle prijať podobné opatrenia ako v prípade motorových vozidiel, aby v budúcnosti uľavila tým, ktorí žijú v blízkosti hlasitých úsekov železničných tratí?

 
  
MPphoto
 
 

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE).(LT) Rada by som zdôraznila, že sa neustále príliš zaoberáme špecifickými požiadavkami, ale pritom nie je uspokojivo vyriešený problém ich vykonávania. Keď hovoríme o znečistení, rada by som pána komisára upozornila na skutočnosť, že mechanizmus na monitorovanie všetkých požiadaviek, ktorý sme práve prebrali, bude príliš roztrieštený. Podľa môjho názoru by Komisia mala predložiť návrh (možno už je v procese prípravy nejakého návrhu), ktorým sa zharmonizuje proces pre správu kritérií znečistenia a hodnotenia znečistenia, pretože to je kľúčovým problémom pre malé krajiny, ako je Litva, ktorej riadiace orgány sú príliš slabé a nemajú prostriedky na zavedenie všetkých týchto požiadaviek.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pokiaľ ide o prvú otázku, niet vôbec pochýb o tom, že úpravy vozidiel, ktorých výsledkom sú emisie hluku nad povolenú úroveň, sú zakázané. Také úpravy dokonca môžu byť aj trestným činom. Je však, samozrejme, zodpovednosťou členských štátov zaistiť si dohľad nad svojou bežnou premávkou tak, aby takí delikventi – pretože presne tým sú – boli chytení. Nezdá sa mi ako vzdialená vyhliadka, že na európskej úrovni urobíme niečo pre to, aby sme priviedli členské štáty k prijatiu väčšieho množstva opatrení na obmedzenie druhov konania, ktoré sú jasne nezákonné.

Pretekanie sa na verejnej diaľnici je, samozrejme, nezákonné v každej krajine Európskej únie. Neexistuje európsky právny predpis, ktorý by kohokoľvek priviedol na zodpovednosť pre preteky na verejnej diaľnici. Táto záležitosť teda plne spadá do právomoci členských štátov, ktoré majú všetky nástroje potrebné na zabránenie takýmto priestupkom.

Čo sa týka emisií hluku zo železničnej dopravy, moja priama zodpovednosť sa obmedzuje na aktívne predchádzanie hluku, inými slovami, čo sa dá urobiť, aby automobily obmedzili hluk, ktorý produkujú. Nie som priamo zodpovedný za pasívne predchádzanie hluku, o ktorom ste sa zmienili, som však viac než ochotný prerokovať túto záležitosť s príslušným komisárom a zaistiť, že čo najrýchlejšie dostanete odpoveď na otázku, či má Komisia v tomto smere nejaké plány.

V podstate sa s vami plne súhlasím. Je to veľmi dôležitá otázka. Snaha o prevenciu hluku sa nemôže zamerať iba na samotnú cestnú dopravu. Moderné železničné technológie môžu spôsobiť obzvlášť vážne problémy s hlukom. Z Nemecka viem, že hlukové znečistenie životného prostredia je veľmi dôležitým následkom modernej technológie, ktorá poháňa vysokorýchlostný jednokoľajný systém. Preto musíme túto záležitosť vyriešiť a vy dostanete jednoznačnú odpoveď.

Tretia otázka sa týkala kontrolného mechanizmu. K tejto veci môžem povedať len toľko, že naše právne predpisy sú jednoznačné. Pravidlá sú jasné, limity sú jasné a zodpovednosť za zaistenie týchto limitov je v právomoci členských štátov. Komisia nemá kontrolné nástroje, pomocou ktorých by mohla kontrolovať v každom jednotlivom prípade, či sa európske právne predpisy v členských štátoch naozaj uplatňujú.

Zásada subsidiarity je niečo, s čím treba rátať. Nemôžem zistiť, kde by sme mali zlepšiť európske právne predpisy, aby sme zaistili, že sa budú všade správne uplatňovať. Pravidlá sú rovnaké pre všetky členské štáty. Majú jasné inštrukcie, ktoré stanovujú, ako ich používať. V prípade, ktorý sa týka Litvy, môžem povedať len toľko, že naše náprotivky v parlamente a vláde tejto krajiny sú zodpovedné za zaručenie, že tieto problémy nebudú nastávať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Obávam sa, že teraz budeme musieť prejsť na inú tému, takže otázky, ktoré pre nedostatok času neboli zodpovedané, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Ďakujem vám, pán komisár Verheugen, že ste s nami zostali tak dlho.

Otázka č. 40, ktorú predkladá Giovanna Corda (H-0871/07)

Téma: Liberalizácia trhu s elektrinou v prospech spotrebiteľov

Závery nedávnej správy vyžiadanej Európskou komisiou o dôsledkoch deregulácie európskeho trhu s plynom a elektrinou pre spotrebiteľov rovnako ako nedávno zaznamenaný či ohlásený značný nárast cien ukazujú, že mnoho členských štátov nebolo doteraz schopných čeliť výzve liberalizácie tohto trhu.

Môže v tomto prípade Komisia povedať, ako má v úmysle zareagovať na značný nárast cien energií, ktorý zasahuje spotrebiteľov, ktorí by v skutočnosti mali mať z tejto liberalizácie hlavný osoh? Môže povedať, či a ako budú spotrebitelia konzultovaní a začlenení do orgánov vytvorených Komisiou a európskymi a vnútroštátnymi regulátormi na nápravu súčasných problémov a ťažkostí?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Komisia podrobne sleduje nedávny vývoj cien v členských štátoch. Domnieva sa, že tento vzostup sa nedá jednoducho vysvetliť jedným faktorom, ale že ho treba vnímať v širšom kontexte rastúceho svetového dopytu po rope a zemnom plyne. Žiaľ, stúpajúce investičné aktivity – a najmä prechod na udržateľnejšiu výrobu energie – tu tiež rozhodne zohrávajú úlohu. Navyše východiskovým bodom pre otvorenie trhu boli príliš nízke ceny v niekoľkých členských štátoch. V strednodobom a v dlhodobom horizonte to prinieslo nedostatok nutných signálov pre nanajvýš potrebné investície a na to teraz doplácame.

K otázke, či sa taký cenový nárast môže pripisovať takisto pôsobeniu trhových síl – Komisia túto tému preštudovala a dospela k záveru, že ceny elektriny v niektorých členských štátoch boli vyššie, než by sa dalo očakávať v prípade dokonalých konkurenčných trhov. V tomto smere sú Komisia, Rada a úrady na ochranu hospodárskej súťaže vyzbrojené nariadeniami, ktoré umožňujú rozpoznať správanie narúšajúce hospodársku súťaž a podniknúť primeraný zásah.

Komisia tiež sama vyšetrovala správanie niektorých subjektov, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, a v priebehu tohto roku začala päť antitrastových konaní. Komisia si je veľmi dobre vedomá aj štrukturálnych problémov v tomto sektore. Tretí energetický balíček preto prináša ďalekosiahle návrhy na nápravu týchto štrukturálnych problémov, najmä návrhy oddelenia vlastníctva prenosových sústav od prevádzkovateľov.

Komisia vždy zastávala názor, že liberalizácia by mala priniesť osoh predovšetkým spotrebiteľom. Návrhy Komisie na tretí energetický balíček preto obsahujú veľké množstvo opatrení, ktoré posilnia úlohu a práva spotrebiteľov. Balíček predovšetkým navrhuje dať spotrebiteľom právo kedykoľvek zmeniť svojho dodávateľa a mať voľný prístup ku svojim spotrebiteľským údajom. Zvýšením spotrebiteľského povedomia a práv spotrebiteľov vo vzťahu k ich spotrebe energie poskytuje Komisia nástroje na fungovanie maloobchodného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanna Corda (PSE).(FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, som potešená, že ste pripravení poskytnúť spotrebiteľom plynu a elektriny možnosť, aby sa stali tými, ktorí majú z liberalizácie hlavný osoh, a to uplatnením reštriktívnejších opatrení v tejto oblasti, čo bude mať, dúfajme, vplyv na ceny pre občanov EÚ, čím, samozrejme, myslím ich zníženie. Môžem vám dať príklad: v Belgicku bol oznámený nárast o 20 % a to tí najchudobnejší skrátka nemôžu zvládnuť. Ako humanistka nemôžem túto situáciu akceptovať.

Pán komisár, môžete ma ďalej uistiť, že budú spotrebitelia naozaj zapojení do všetkých fáz uskutočňovania liberalizácie tým, že sa stanú členmi rôznych poradných výborov a tak sa začlenia do nového mechanizmu riešenia sporov?

 
  
MPphoto
 
 

  Teresa Riera Madurell (PSE).(ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, rada by som položila otázku o spotrebiteľskom maloobchodnom fóre, ku ktorému, ako ste hovorili, smerujete svoje úsilie.

Kedy zamýšľate toto fórum otvoriť? Aký druh účastníkov bude toto fórum mať, aby mohlo skutočne pracovať v prospech spotrebiteľov? Aká bude funkcia tohto fóra vo vzťahu ku všetkému, čo ste práve povedali?

 
  
MPphoto
 
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE).(LT) Ceny elektriny v Nemecku nedávno stúpli o 10 % a ako dôvod sa udáva, že elektrina je veľkým komfortom, a preto je spojená s veľkými nákladmi. Bude mať tretí energetický balíček nejaký dosah na regulátorov? Bude možné nejakým spôsobom ovplyvniť nárast cien, keď tu preň nebudú prijateľné dôvody? Nebolo by užitočné uplatniť na nárasty cien určité obmedzenia, keď nebudú dôvody na dosahovanie nadmerného zisku?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Začnem treťou otázkou.

Existujú témy, ktoré by sa mali zaoberať trhom, silou spotrebiteľov, ale existujú takisto otázky, kde potrebujeme štrukturálnu zmenu. Špecifickosť trhu s elektrickou energiou spočíva v tom, že okrajové elektrárne rozhodujú o cenovej úrovni. Je veľmi jasné, že tu potrebujeme úplnú transparentnosť na trhu, čo je tiež dôvod, prečo sa tretí energetický balíček vážne venuje oddeleniu činností prenosu od dodávateľských činností. Inak nebudeme mať nikdy šancu spýtať sa, či platíme primeranú cenu.

Po druhé, ak na trhu vytvoríte podmienky hospodárskej súťaže, potom sú cenové trendy skutočne také, že ceny nerastú ani neklesajú, alebo rastú omnoho menej oproti nekonkurenčnému trhu, pretože inak by spoločnosti, ktoré majú čiastočný monopol, mohli skutočne diktovať cenu. To znamená, že tieto dve otázky sú vlastne v rukách vlád.

K spotrebiteľskej sile – prijali sme chartu práv spotrebiteľov a tá dáva všetky správne informácie o právach spotrebiteľov, ktoré vyplývajú zo všetkých jestvujúcich právnych predpisov. Tieto práva sme dokonca ešte posilnili.

Čo sa týka spotrebiteľského fóra, určite pozveme spotrebiteľské organizácie, ktoré sú v členských štátoch dobre reprezentované, a zastrešujúcu organizáciu. Najväčšia podpora našich opatrení smerujúcich ku skutočnému vytvoreniu celoeurópskeho konkurencieschopného trhu skutočne pochádza od rôznych spotrebiteľských organizácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 41 sa vynecháva, pretože jej autor nie je prítomný.

Otázka č. 42, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0892/07)

Vec: Energetická spolupráca v juhovýchodnej Európe

Aké opatrenia prijme Komisia na zníženie závislosti juhovýchodných členských štátov a kandidátskych krajín vrátane balkánskych štátov zúčastňujúcich sa na solúnskom procese od ruských dodávok energie?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Komisia venuje veľkú pozornosť bezpečnosti situácie dodávok v juhovýchodnej Európe. Bolo to medzi hlavnými cieľmi pri zakladaní Energetického spoločenstva, ktoré je založené na právnych predpisoch EÚ pre vnútorné trhy s plynom a elektrinou, a najmä na jej právnych predpisoch o bezpečnosti dodávok energie a solidarite.

Juhovýchodná Európa je na križovatke niekoľkých hlavných energetických trás. Niekoľko krajín v regióne produkuje zemný plyn. Uviedol by som Chorvátsko a Rumunsko. Nové terminály skvapalneného zemného plynu (LNG) na pobreží Jadranu a nové plynárenské a elektroenergetické prepojenia, ktoré sú pripojené k rôznym zdrojom energie, boli nedávno uvedené do prevádzky alebo sú v pokročilej fáze výstavby.

Na niektoré krajiny však pripadá značný podiel prírodného plynu od jedného prevádzkovateľa pre priemyselný sektor, na kúrenie a tiež na výrobu elektrickej energie.

V rámci Zmluvy o Energetickom spoločenstve a s pomocou finančných nástrojov EÚ a medzinárodných finančných inštitúcií Komisia v regióne podporuje rozvoj integrovaného trhu naviazaného na trh EÚ.

To však znamená, že rozvoj obchodu s plynom a elektrinou v regióne, rozvoj nových prepojení a generačných projektov a stanovenie stabilného regulačného rámca podstatne zvýšia bezpečnosť dodávok.

Okrem toho nové zdroje plynu umožnia rozvoj plynového sektora v tých krajinách, kde doposiaľ neexistuje. Je tu teda veľmi zrejmý záujem o energetickú účinnosť. V rámci posilňovania energetickej bezpečnosti je Komisia priaznivo naklonená politike diverzifikácie dodávateľov a prepravných trás. Mimoriadne silne podporuje projekt Nabucco a ďalšie plynové projekty a rozvoj skvapalneného zemného plynu (LNG) v oblasti, ako aj dobre podložené ropné projekty zamerané na dosiahnutie diverzifikačného cieľa.

Komisia tiež zvažuje, že Rusko v budúcnosti zostane dôležitým zdrojom energie pre juhovýchodnú Európu, ale spoločne s ostatnými zdrojmi zo Stredozemného mora a z oblasti Kaspického mora.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE).(DE) Predovšetkým vám mnohokrát ďakujem za dobrú a podrobnú odpoveď. Mám len dve stručné doplňujúce otázky. Po prvé, existuje v regióne osobitná spolupráca s dvomi kandidátskymi krajinami, menovite s Chorvátskom a Macedónskom? Po druhé, energetická závislosť Kosova je špecifický problém. Nie je možné poskytnúť osobitnú podporu pre veterné a vodné elektrárne v susednom Albánsku? Skutočnosť je taká, že v Kosove a Albánsku, ale tiež v Macedónsku je značný potenciál na výrobu vodnej elektriny.

 
  
MPphoto
 
 

  Danutė Budreikaitė (ALDE).(LT) Pred dvomi týždňami sa v správach objavila informácia o dohode medzi Talianskom a Ruskom o stavbe nového plynovodu v južnom regióne. Tento plynovod South Stream je vlastne presnou kópiou projektu Nabucco. Vladimír Putin uviedol, že je Komisii vďačný za schválenie tohto projektu. Rád by som počul, aké k tomu máte pripomienky.

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Pokiaľ ide o vzťahy s Chorvátskom, táto krajina je zapojená do prístupových rokovaní a je najviac pokročilá v zmysle prijatia práva Spoločenstva (acquis communautaire), pričom sa zároveň podieľa na všetkých činnostiach Energetického spoločenstva. Pre pokročilejšiu úroveň vzhľadom na acquis je Chorvátsko viac integrované do európskeho trhu s energiami a vedie niekoľko projektov.

Macedónsko je súčasťou Energetického spoločenstva a takisto napreduje, čo sa týka zavádzania acquis. Jeho pokročilosť v tomto smere znamená, že je vedúcim štátom v oblasti.

Vo vzťahu ku Kosovu spolupracujeme s úradom UNMIG (Národný úrad pre ťažbu, uhľovodíky a geotermálne zdroje) a podporujeme tu všetky aktivity. Viem, že sú tu určité problémy s platbami a dodávkami energie, ale doposiaľ sme dokázali tieto problémy riešiť a ľudia dostali dodávky energie, ktoré potrebujú.

Čo sa týka taliansko-ruského plynovodu South Stream, nikdy som ho nevnímal ako náhradu Nabucca. Nabucco dobre napreduje, ako bolo uvedené v správe Rady. Takisto som od regulátorov dostal prvé poznámky s ohľadom na problém pristúpenia tretej strany a Nabucco hľadá nové zdroje dodávok – Azerbajdžan, Turkmenistan, Egypt a časom Irán.

Otázka plynovodu South Stream je veľmi jednoznačná. Je to zdroj dodávok ruského plynu. Je to projekt, ktorý bude v tejto fáze podrobený štúdii uskutočniteľnosti, ktorú spoločne vypracujú spoločnosti ENI a Gazprom. Musíme počkať a uvidíme, ako sa projekt vyvinie. Rozhodne prináša Európskej únii novú trasu dodávok a posilňuje bezpečnosť dodávok, pretože viac plynovodov pre EÚ znamená väčšiu bezpečnosť dodávok, ale Nabucco nenahrádza.

Pokiaľ ide o chválu pána prezidenta Putina, nemám k tomu osobitný komentár.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 43, ktorú predkladá Mairead McGuinnessová (H-0895/07)

Vec: Integrácia Írska do energetického trhu EÚ

Bezpečnosť írskych dodávok je pre spotrebiteľov, podniky a politikov stále dôležitejšia; preto je tu potreba plného prepojenia so širším európskym energetickým trhom. Aby sa dosiahlo, je potrebné tu umiestniť potrebnú infraštruktúru, aby sa zaistila bezpečnosť dodávok a primeraná cena energie.

V Írsku je nezávislý štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy elektrickej energie EIRGRID v súčasnosti vo fáze konzultácií vo vzťahu k energetickému projektu Meath Cavan a prepojeniu Cavan-Tyrone, ktoré sú obe čiastočne financované iniciatívou transeurópskej energetickej siete (TEN-E) EÚ, pričom EÚ pravdepodobne prispeje vo fáze výstavby. Existujú obavy miestnych z rozsahu týchto navrhnutých projektov, najmä pokiaľ ide o možné zdravotné následky pre tých, ktorí žijú v blízkosti elektrického vedenia. Mohla by Komisia prijať vyhlásenie o tomto špecifickom rozmere problému?

Navyše ak dĺžka elektrického vedenia dosiahne až 58 kilometrov, je tu presvedčivý argument v prospech umiestnenia tohto vedenia pod zem. Mohla by Komisia v hlavných bodoch naznačiť svoj postoj k tomuto vyššie zmienenému aspektu a takisto voči podobným projektom v rámci EÚ? Mohla by Komisia načrtnúť, čo považuje za najlepšie riešenie a čo treba vziať do úvahy pri rozhodovaní, či sa také elektrické vedenia potiahnu nad zemou alebo pod zemou?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Komisia nemá právomoc umiestňovať elektrické vedenia, o tom rozhodujú výhradne orgány členských štátov s ohľadom na úpravy EÚ v oblasti životného prostredia.

Odporúčanie Rady z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickému poľu vytvára rámec minimálnych obmedzení a referenčných úrovní, ale za zavedenie týchto opatrení sú zodpovedné členské štáty.

Čo sa týka možných zdravotných následkov vystavenia elektromagnetickému poľu, vedecký výbor pre vznikajúce a novo zistené zdravotné riziká nedávno prijal stanovisko, ktoré poskytuje zhodnotenie vedeckých poznatkov v tejto oblasti.

Závesné elektrické vedenia sú často tým nákladovo najefektívnejším riešením pre dlhú prenosovú vzdialenosť nad 50 km. Podzemné káble sú takisto osvedčenou technológiou, ale doposiaľ sa používali iba na kratšie až stredné vzdialenosti a za daných okolností sú omnoho drahšie.

Konštrukcia závesného elektrického vedenia s elektrickým napätím 220 kW či viac a dĺžkou presahujúcou 15 km musí byť podrobená posúdeniu vplyvu na životné prostredia. Navyše akýkoľvek plán či projekt závesného elektrického vedenia, ktorý bude mať pravdepodobne značne neželateľné následky pre oblasti Natura 2000, je predmetom procesných záruk stanovených v článku 6 smernice Rady 92/43/EHS.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Higgins (PPE-DE). - Môže mi pán komisár povedať, či existuje nejaký konečný dôkaz alebo vedecký dôkaz o tom, či elektromagnetické polia sú alebo nie sú nebezpečné pre verejné zdravie? Viem, že konečnú právomoc v súvislosti so svojimi prepojeniami káblami atď. majú členské štáty, ako povedal pán komisár.

Po druhé, nesúhlasil by pán komisár s tým, že by napriek odporu zo strany priemyslu bolo vzhľadom na vizuálne narušenie, verejné zdravie a životné prostredie vhodnejšie, keby také káble viedli radšej pod zemou?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Začnem odpoveďou týkajúcou sa podzemného vedenia. Až doposiaľ sa technológia podzemných káblov používala len v obmedzených prípadoch, ako napríklad na madridskom letisku.

V podstate tu neexistuje obmedzenie, pokiaľ ide o dĺžku kabeláže ako takej. Je to otázka nákladov. Tieto náklady by boli normálne zhruba trikrát až päťkrát vyššie než na závesné vedenia, a doposiaľ sa nepoužívali najmä preto, že sme mali k dispozícii dve možnosti. V zásade sa používali jedine v prípadoch, keď použitie závesného vedenia nebolo možné.

Existuje niekoľko prípadov, keď mestské úrady v súčasnosti uvažujú o použití káblov, ktoré budú výnimkou. Bude to však znamenať vyššie náklady pre spotrebiteľov.

Čo sa týka vedeckého dôkazu o vystavení širokej verejnosti elektromagnetickému poľu, existuje tu všeobecné obmedzenie, je tu odporúčanie Rady z 12. júla 1999, o ktorom som sa zmienil, a sú tu minimálne rámcové obmedzenia a referenčné úrovne. Pokiaľ však ide o ďalšie vedecké dôkazy o poškodzovaní zdravia, nie som si vedomý toho, že by bolo potrebné zachádzať nad rámec týchto bezpečnostných odporúčaní z roku 1999.

Závesné vedenie je v podstate naďalej realizovateľným variantom a domnievam sa, že voľba medzi závesným vedením a káblami je otázkou, ktorá by sa mala riešiť podľa situácie, pokiaľ je kabeláž takisto bez problémov. Musíme si byť vedomí toho, že by sa mali zohľadniť oblasti Natura 2000 a takisto by sa mal posúdiť možný vplyv na životné prostredie. Neexistuje riešenie, ktoré by nemalo žiadny vplyv na životné prostredie. Zároveň existujú technologické možnosti, o ktorých sa dá uvažovať, a spoločnosti sú si toho vedomé.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Odpovede na otázky, ktoré pre nedostatok času neboli zodpovedané, dostanete písomne (pozri prílohu).

Pán komisár Piebalgs s nami zostáva, ale teraz bude na otázky odpovedať v mene pána komisára Dimasa.

Otázka č. 53, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0875/07)

Vec: Financovanie mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti životného prostredia zo strany EÚ

Občianska spoločnosť hrá prostredníctvom mimovládnych organizácií veľmi dôležitú úlohu pri zisťovaní potrieb európskeho procesu integrácie a nových spôsobov európskej správy. Ktorý akčný program Spoločenstva na podporu aktivít európskych mimovládnych organizácií, a to najmä v oblasti životného prostredia, je v súčasnosti v platnosti? Ktoré mimovládne organizácie (a aké ich činnosti) prispievajúce k ďalšiemu rozvoju a uskutočňovaniu politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia boli doposiaľ financované? Aký je rozpočet financovania na jednu mimovládnu organizáciu? Je rozsah súčasného programu Spoločenstva geograficky diferencovaný? Ktoré grécke mimovládne organizácie sa zúčastnili – alebo sa zúčastnia – aktuálneho programu, či už nezávisle alebo na nadnárodnom základe? Aké sú kritériá pre systém výberu, sledovania a hodnotenia založený na výsledkoch a ukazovateľoch vplyvu?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Financovanie Komisie na podporu prevádzky európskych mimovládnych organizácií v oblasti životného prostredia sa poskytuje prostredníctvom programu, ktorý existuje už od roku 1997. Právnym základom súčasného programu je nariadenie LIFE+.

Cieľom je posilniť zapojenie európskych mimovládnych organizácií do rozvoja a uskutočňovania politiky EÚ v oblasti životného prostredia.

Veľký počet rôznych mimovládnych organizácií bol založený v priebehu fungovania tohto programu. Zoznamy operácií a súm sú publikované na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie. Čas mi nedovoľuje, aby som ich tu všetky prečítal, ale zoznam bude váženému pánovi poslancovi odovzdaný.

V tomto programe neexistuje žiadna geografická diferenciácia, pretože je zameraný na Európanov, nie na vnútroštátne organizácie. Bolo by vhodné, aby organizácie realizovali svoje aktivity za účasti minimálne troch členských štátov. Ale iba jediná organizácia, ktorá je priebežne financovaná – Stredomorská informačná kancelária pre životné prostredie, kultúru a trvalo udržateľný rozvoj – sídli v Grécku. Mnohé z nich majú grécke členské organizácie, napríklad Európsky úrad pre životné prostredie, EUROPARC a Medzinárodných priateľov prírody.

Granty sa udeľujú v rámci každoročných výziev na predkladanie návrhov. Žiadosti sa hodnotia podľa kritérií pre zadanie zákazky a vybrané sú tie mimovládne organizácie, ktoré majú najlepší potenciál prispieť k rozvoju a zavádzaniu priorít európskej politiky v oblasti životného prostredia.

Monitorovanie a hodnotenie je zaistené Komisiou na základe predložených správ príjemcov podpory a dôkladného auditu. V tomto procese je hodnotená miera, v akej organizácia splnila svoj pracovný program a prispela k rozvoju politiky EÚ a jej zavádzania.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). - (EL) Vážená pani predsedajúca, veľmi prajem každý úspech pánovi komisárovi Dimasovi, ktorý reprezentuje Európsku úniu na konferencii na Bali. Očakával by som však, že sa väčšmi objasnia najmä tie otázky, ktoré som položil, pretože tieto otázky sú špecifické, ale odpoveď na ne bola vo forme všeobecného náčrtu. Rád by som veril, že pán komisár zasiahne, aby mi Komisia zaslala informácie o špecifických otázkach, ktoré som položil. Ak už nič iné, tak som jeden z tých, ktorí veria, že mimovládne organizácie sú formou európskej správy, hoci iba neformálnou; zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu a tejto úlohe – to je tiež dôvod mojej otázky – sa musí dať väčší význam. Takže čakám na tieto informácie, nie kvôli transparentnosti, ale kvôli demokratickej zodpovednosti, ktorej subjektom je Komisia.

Na záver by som rád pána komisára Piebalgsa požiadal, aby používal oficiálne názvy, ktoré prijala Európska únia, keď sa odvoláva na tretie krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE).(DE) Pán komisár, rád by som položil otázku na tému, ktorou sa už dlho zaoberám. Sám som členom jednej z týchto organizácií. V poslednom čase sa však stále častejšie sám seba pýtam, do akej miery tieto organizácie pracujú demokraticky a či Komisia kontroluje, či sú tieto mimovládne organizácie demokratické a majú vnútorné voľby alebo či sú to orgány s príkazovou štruktúrou, ktorá nie je otvorená kontrole a nezodpovedá sa členom organizácie či komukoľvek inému, čo by mohlo znamenať, že by fondy za určitých okolností mohli byť vedené podozrivým spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Právny základ je veľmi jasný: je to nariadenie LIFE+. Hodnotíme organizácie na základe tohto nariadenia. To znamená, že máme osobitné kritéria týkajúce sa toho, čo môže organizácia používať, ale nehodnotíme vnútornú štruktúru a vnútornú organizáciu.

Pokiaľ ide o otázku transparentnosti, rozhodne transparentnosť podporujeme. Poskytneme písomné odpovede na všetky otázky, ktoré ste položili, spoločne so zoznamom, ktorý som sľúbil vo svojej odpovedi. Domnievam sa, že je dôležité, aby verejnosť mohla sledovať situáciu, pretože je celkom zrejmé, že sa mimovládnym organizáciám poskytujú verejné financie a tento proces by mal byť celkom transparentný. Komisia robí všetko pre to, aby zaistila, že tento proces bude transparentný, vysvetliteľný a v súlade s nariadením LIFE+.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 54, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0878/07)

Vec: Nelegálne ukladanie odpadu/ochrana životného prostredia prostredníctvom trestného práva

Vo februári 2007 Európska komisia navrhla smernicu (COD/2007/0022), ktorá zaväzuje členské štáty, aby zaobchádzali so závažnými deliktmi proti životnému prostrediu ako s trestnými činmi a stanovili minimálne postihy za trestné činy proti životnému prostrediu, ako je nelegálne ukladanie odpadu. To je pozitívny krok – ako zdôraznila Agentúra pre životné prostredie vlády Spojeného kráľovstva, hlavným problémom pri boji so zločinmi proti životnému prostrediu je to, že pokuty sú príliš nízke a teda dostatočne nemotivujú ku konaniu, ktoré je v súlade s environmentálnymi pravidlami.

Vzhľadom na prekážky, ktorým bude smernica čeliť, než sa stane platnou v členských štátoch, aké ďalšie kroky zamýšľa Komisia prijať, aby bojovala proti nezákonnému ukladaniu odpadu v celej Európe?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Zaistenie toho, aby členské štáty správne uplatňovali právne predpisy EÚ o odpadoch a bránili nelegálnym činnostiam v súvislosti s odpadom, patrí medzi najdôležitejšie priority Komisie. Navrhovaná smernica o trestnom čine proti životnému prostrediu zaistí, že sa vážne delikty proti životnému prostrediu stanú predmetom účinných sankcií za trestné činy v celej Európskej únii. Navrhovaná smernica zahŕňa všetky závažné trestné činy v súvislosti s odpadom vrátane nelegálneho zaobchádzania, prepravy a vývozu a dovozu odpadov.

Iniciatíva týkajúca sa trestných činov proti životnému prostrediu však rozhodne nie je jediným krokom, ktorý Komisia podniká, aby zabránila trestným činom v súvislosti s odpadmi. Komisia uskutočňuje mnoho špecifických opatrení v oblastiach, kde sú tieto trestné činy pre členské štáty závažným problémom. To sa týka predovšetkým nezákonných skládok a nelegálnej prepravy odpadu, čo je pokryté dôležitými právnymi predpismi EÚ.

Komisia podniká včasné kroky, aby zabránila negatívnym vplyvom na životné prostredie a na zdravie, ktoré sú dôsledkom činností súvisiacich s odpadom. Tam, kde je vysoké riziko, sa organizujú informačné kampane. Vlani prebehlo 16 takých kampaní a tento rok sa plánuje ďalších desať. Pravidelne sa konajú takisto multilaterálne stretnutia s vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami, aby sa pustili do boja proti zlému uplatňovaniu právnych predpisov EÚ o odpadoch.

Neustále sa vyvíjajú smernice týkajúce sa kľúčových právnych predpisov EÚ o odpadoch, ako napríklad o preprave odpadu alebo cielené na konkrétne problematické odpadové systémy, napríklad odpad z elektrických a elektronických zariadení a ľahkých vozidiel. Zaostrenie na také smernice zaručí, že budú právne predpisy EÚ jednotne a správne uplatňované v celej Európskej únii.

Je veľmi dôležité, aby sme vedeli, čo sa deje v členských štátoch a overili to na mieste. Komisia úzko spolupracuje so sieťou IMPEL, napríklad na akciách spoločného vymáhania práva v oblasti prepravy odpadov a inšpekcie a monitorovania skládok.

Systematické zlyhania členských štátov vo vzťahu k právnym predpisom EÚ o odpadoch sa priebežne stretávajú s konaniami Komisie vrátane účinnej hrozby pokút, ktorá vyplýva zo Zmluvy o ES. Napríklad v roku 2003 bolo Grécko pokutované sumou 20 000 EUR denne za tolerovanie nelegálnej skládky na ostrove Kréta. V súčasnosti sa rieši veľké množstvo nezákonných skládok v mnohých členských štátoch prostredníctvom konaní, ktoré Komisia spustila pre závažné porušenie právnych predpisov.

Komisia tiež podporuje členské štáty, aby využívali finančné príležitosti na úrovni EÚ a aby zaistili, že výdavky programu o odpadoch pri využívaní rôznych nástrojov prispejú k lepšiemu zavádzaniu právnych predpisov o odpadoch.

Nariadenie EÚ o preprave odpadov obsahuje základ pre spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa zabránilo nelegálnej preprave odpadov. V súčasnosti skúmame potrebu ďalších opatrení na posilnenie presadzovania právnych predpisov EÚ o odpadoch vrátane právne záväzných pravidiel pre kontrolu prepravy odpadov. Možno by sa mohli určiť špecifické kritériá na zaistenie dostatočnej kvality a frekvencie kontrol.

 
  
MPphoto
 
 

  Claude Moraes (PSE). - Ďakujem vám za obsažnú odpoveď, pán komisár.

Toto nariadenie som nedávno konzultoval s Agentúrou pre životné prostredie v Spojenom kráľovstve. Hoci sme všetci uvítali, že Komisia určila priority v tejto oblasti, od Agentúry pre životné prostredie v mojom členskom štáte som počul obavy, že tresty a možné pokuty v členských štátoch budú také nízke, že nebude žiadny skutočný dôvod podrobiť sa pravidlám, keďže by fakticky nedošlo k vynúteniu dodržiavania práva. To by mohlo viesť k rozširovaniu divokých skládok a skládkovaniu nelegálneho odpadu.

Máte na to názor, vzhľadom na to, že Agentúra pre životné prostredie a ďalšie národné agentúry tieto návrhy veľmi vítajú?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Pokiaľ ide o pokuty uvalené na členské štáty, rád by som spomenul, že pre Grécko je denná a ročná pokuta celkom podstatná. Podľa môjho názoru by sme mali v prípade zlyhania členských štátov pri vymáhaní právnych predpisov uplatňovať konania o porušení právnych predpisov, ktoré vedieme my, a o pokute rozhodne Súdny dvor.

Ak je tu potreba sprísniť systém pokút, rozhodne sa budeme tejto rady držať veľmi starostlivo, pretože pokuty by v podstate mali byť ukladané tak, aby zabránili porušovaniu práva, nie aby spoločnosti len pokrčili plecami alebo preniesli náklady na spotrebiteľov. Ale verím, že v tejto oblasti všetci zdieľame ten istý cieľ, takže úroveň dnes ukladaných pokút nie je problém.

Skutočnosť, že tieto právne predpisy sa nezavádzajú dostatočne rázne a kontroly nie sú príliš časté, si vyžaduje, aby Komisia podnikla dodatočné kroky s cieľom priviesť členské štáty k tvrdším zásahom proti týmto trestným činom.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE).(DE) Vážený pán komisár, správne ste zdôraznili, že vymáhanie právnych predpisov je minimálne rovnako dôležité ako ich prijímanie. Mám tu prípad, ktorý ešte nebol zmienený. Ide o situáciu, keď je uloženie určitého odpadu ustanovené ako trestný čin v jednej krajine a tento odpad sa potom preváža do inej krajiny. V tomto prípade v podstate dva členské štáty pravdepodobne porušujú zmluvu. Nemal by sa zvážiť aj takýto prípad?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Máme právne predpisy o preprave odpadu, čo znamená, že je tu spoločný základ a že je tu ďalšia spolupráca v trestných veciach, pretože tento problém prekračuje problém odpadu. Došlo tu k určitému vývoju a súčasné legislatívne procesy umožňujú potrestať spoločnosti, ktoré nezákonne prepravujú odpad. Nemyslím si, že by naše ťažkosti vyplývali z nedostatku vhodných právnych predpisov – skôr ich máme preto, že sa tieto právne predpisy neuplatňujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázka č. 55, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0880/07)

Vec: Čističky odpadových vôd v Grécku

Môže Komisia povedať, v koľkých gréckych regiónoch – a v ktorých konkrétne – sa objavili problémy týkajúce sa existencie a prevádzky čističiek odpadových vôd? V ktorých regiónoch je potrebná výkonnejšia čistička odpadových vôd ako v ostatných? Preskúmali grécke úrady zoznam citlivých regiónov a identifikovali ostatné vody, ktoré by mali byť označené ako citlivé? Ktoré to sú?

Ako Komisia posudzuje výrazné zmenšenie aglomerácií, ktoré zakladajú skládky v citlivých oblastiach, k čomu sa prikročilo vzhľadom na rastúcu mieru súladu so smernicou 91/271/EHS(1)? Viedli sa proti Grécku konania o porušení právnych predpisov? Ak áno, v ktorých prípadoch? Prijalo Grécko nevyhnutné opatrenia v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci C-199/02 vo veci Thriasio Pedio (Thriasijskej planiny)?

Aká je miera vyplácania peňazí z Kohézneho fondu, Operačného fondu pre životné prostredie a regionálnych operačných programov pre čističky odpadových vôd v Grécku?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - Overenie súladu s požiadavkami smernice 91/271/EHS o mestských čističkách odpadových vôd je zložitá úloha, pretože predpokladá zhodnotenie údajov týkajúcich sa tisícov aglomerácií v celej Európskej únii. Útvary Komisie zbierajú a hodnotia všetky dostupné informácie a zameriavajú sa na údaje z národných správ o zavádzaní.

Ak ich zhodnotenie ukáže, že členské štáty nekonajú v súlade s povinnosťami, ktoré im táto smernica ukladá, Komisia začne konanie pre porušenie práva v zmysle článku 226 Zmluvy o ES.

Keďže sú tu tisíce aglomerácií, ktoré sa musia skontrolovať, Komisia uprednostňuje horizontálny prístup. Takže namiesto toho, aby náhodne začínala jednotlivé konania o porušení predpisov voči každej jednotlivej aglomerácii, Komisia otvorila globálne prípady pre jednotlivé členské štáty a pre jednotlivé kľúčové záväzky. Grécko je jedným z členských štátov, ktoré stále zápasia so značnými problémami pri správnom vykonávaní smernice.

Čo sa týka aglomerácií s viac než 10 000 obyvateľmi, Grécko určilo 36 citlivých oblastí. Z 18 aglomerácií, ktoré vypúšťajú vodu do týchto oblastí, ich 14 spĺňa požiadavky smernice. Komisia sa však domnieva, že by sa ďalších 10 vodných útvarov malo vyhlásiť za citlivé oblasti. Prebieha tu konanie o porušení predpisov na základe tohto odôvodneného presvedčenia. Grécke orgány popierajú, že by bolo potrebné označiť tieto oblasti za citlivé. Posudzovanie zaslaných informácií prebieha a v nevyhnutnom prípade nebude Komisia váhať predložiť tento prípad súdu.

Pokiaľ ide o špecifickú otázku aglomerácie Thriasio Pedio, v rozsudku z 24. júla 2004 Súdny dvor vyhlásil, že Grécko si neplní povinnosti, ktoré sú mu uložené v oblasti odvádzania a vhodného čistenia mestských odpadových vôd. Komisia preto začala konanie o porušení právnych predpisov v súlade s článkom 228 zmluvy.

Grécke úrady schválili vybudovanie požadovanej infraštruktúry, ktorá bude spolufinancovaná Kohéznym fondom. Podľa dostupných informácií sa jej uvedenie do prevádzky plánuje do konca roku 2009.

V prípade aglomerácií s 15 000 a viac obyvateľmi ich 52 zo 75 spĺňa normy, ktoré stanovuje smernica o systémoch odvádzania a následného čistenia mestských odpadových vôd.

V prípade aglomerácií, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou, Komisia začala konanie o porušení predpisov. V rozsudku z 25. októbra 2007 Súdny dvor rozhodol, že 23 aglomerácií doposiaľ nesplnilo požiadavky tejto smernice. Komisia si od gréckych orgánov vyžiadala informácie o opatreniach, ktoré plánujú v súvislosti s týmto rozsudkom vykonať.

Čo sa týka poznámky o zmenšení veľkosti aglomerácií, Komisia hodnotí dostupné informácie a zaoberá sa akýmikoľvek rozpormi v rámci prebiehajúceho procesu o porušení práva.

Je potrebné zdôrazniť, že Grécko využíva dostupné fondy Európskeho spoločenstva, aby začalo právne predpisy dodržiavať. Pokiaľ ide o Kohézny fond, v Grécku v súčasnosti prebieha 41 projektov. Miera čerpania dosahuje 49 %. Veľmi často sa tieto projekty kombinujú s projektmi, ktoré okrem infraštruktúry súvisiacej s odpadovou a dažďovou vodou môžu zahŕňať takisto dodávky vody.

Operačný program Životné prostredie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) spolufinancuje deväť projektov, ktoré sa týkajú odpadových vôd. Tieto projekty súvisia so stavbou a/alebo modernizáciou čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Miera čerpania je 19 %.

Čo sa týka presadzovania regionálnych operačných programov fondu EFRR, otázku miery čerpania pre sektor odpadových vôd treba adresovať príslušným regionálnym orgánom.

Na rozdiel od operačného programu Životné prostredie sa od členského štátu nevyžaduje, aby informoval Komisiu o pokroku v jednotlivých projektoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). - (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vo vašich odpovediach ste spomenuli desiatky veľkých gréckych miest, ktoré zostávajú bez primeraného čistenia odpadových vôd z dôvodu neukončenej výstavby biologických čističiek, aj keď prevažná väčšina z nich bola spolufinancovaná z fondov Spoločenstva. Pýtam sa vás: môžete mi dať zoznam týchto miest, ktoré ste uviedli formou čísel? A po druhé, čo povie Komisia na to, že roky po zavedení európskych právnych predpisov tieto problémy pretrvávajú? Máte v úmysle predložiť túto záležitosť Európskemu súdnemu dvoru? A ak áno, kedy?

 
  
MPphoto
 
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. - V niekoľkých prípadoch začneme konania o porušení predpisov. Informácie, ktoré môžeme poskytnúť, poskytneme. Ako som však uviedol, v niektorých prípadoch vás síce môžeme informovať o napredovaní operačného programu Životné prostredie, ale nemôžeme vám podať správu o každom projekte, pretože táto informácia je dostupná pre každý členský štát. Takže dostanete informácie, ktoré máme k dispozícii. Ako som zdôraznil vo svojej odpovedi, veľmi energicky pokračujeme v zavádzaní nového acquis v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Otázky č. 67 a 83 sú neprípustné.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Rada by som poďakovala pánovi komisárovi za to, že s nami zostal, a osobitne našim tlmočníkom, že zostali nadčas.

Tým sa končí hodina otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.10 hod. a pokračovalo o 21.05 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

 
  

(1) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia