Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie pre Komisiu o ukončení platnosti memoranda o porozumení medzi EÚ a Čínou o dovoze niektorých textilných a odevných výrobkov, ktorú predkladá Pedro Guerreiro, Jacky Henin, Roberto Musacchio, Marco Rizzo, Ilda Figueiredo a Helmuth Markov v mene skupiny GUE/NGL (O-0077/2007 – B6-0388/2007);

– otázke na ústne zodpovedanie pre Komisiu o textilných výrobkoch, ktorú predkladá Gianluca Susta, Ignasi Guardans Cambó a Johan Van Hecke v mene skupiny ALDE, Robert Sturdy, Tokia Saïfi, Georgios Papastamkos a Vasco Graça Moura v mene skupiny PPE-DE, Erika Mann, Glyn Ford, Kader Arif a Elisa Ferreiro v mene skupiny PSE, Cristiana Muscardini a Eugenijus Maldeikis v mene skupiny UEN a Caroline Lucas a Alain Lipietz v mene skupiny Verts/ALE (O-0074/2007 – B6-0383/2007).

  Patrizia Toia (ALDE), v zastúpení autora. - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, budem hovoriť aj za svojho kolegu Gianlucu Sustu – prvého signatára tejto otázky, dnes neprítomného kvôli dôležitým záväzkom, ktoré sa vynorili v Taliansku. Parlament hodlá opäť riešiť zložitú otázku textilného priemyslu a žiada Komisiu, aby pristúpila k rozhodnejšiemu a primeranejšiemu zásahu.

Toto odvetvie zamestnáva v Európe milióny pracovníkov, v mnohých krajinách je zdrojom významného obratu, robí z Európy druhého najväčšieho vývozcu na svete a tým výrazne prispieva k európskemu vývozu. Podľa môjho názoru je chyba považovať toto odvetvie za zrelé, pretože v mnohých prípadoch existuje priestor pre modernizáciu cestou zavádzania technologických inovácií a výskumu nových materiálov, a taktiež preto, že má silnú spojitosť s módou, dizajnom a ďalšími špecializáciami, v ktorých sú mnohé európske krajiny prvotriednymi odborníkmi a dosahujú celosvetové uznanie.

Toto si prirodzene vyžaduje zásadnú podporu odvetvia prostredníctvom priemyselných politík, ktoré by ho dostali do postavenia, kedy by bolo skutočne schopné čeliť globálnej konkurencii. K týmto záverom dospela taktiež skupina na vysokej úrovni, ktorá bola zriadená, a tak sa iba pýtame Komisie, aké boli podniknuté nasledovné opatrenia a aktivity smerujúce k uplatneniu záverov tejto skupiny. V najbližšej budúcnosti vyvstanú naliehavé problémy v súvislosti s opatreniami, ktoré majú byť prijaté k osudovému dátumu 1. januáru 2008.

Uvediem len tri problémy – nevyhnutnosť veľmi dôkladných kontrol – akým spôsobom zamýšľa Komisia nastaviť systém dohľadu, aby zaistila účinnú ochranu; ako si poradí s nebezpečenstvom nepriamych pohybov a následkom toho s problémom dvojitej kontroly licencií? V zásade sa pri všetkých nástrojoch, ktoré vyzerajú dobre na papieri, vyskytuje rovnaký problém, a to ako ich uviesť do praxe. Je tu otázka, ako zaručiť pôvodnosť výrobkov a z toho vyplývajúcu nevyhnutnosť boja s výrobou falzifikátov, pirátstvom a nečestnými obchodnými praktikami, a dúfame, že Rada – ktorá tu dnes nie je zastúpená – prijme nariadenie „vyrobené v“, ktoré je skutočne nevyhnutné a bolo by skutočným ochranným opatrením.

Ďalej je tu problém ochrany spotrebiteľa, a to aj z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti. Mali by sme na dovážané výrobky použiť rovnaké zdravotné a bezpečnostné štandardy, aké používame na výrobu tovaru vnútri európskeho trhu.

Nakoniec – a toto smerujeme na Komisiu – je tu problém s vôľou konať. Ak má na začiatku roku 2008 nastať prudký nárast dovozu, ak majú byť v krivke opäť špičky, ako sa to už stalo v minulosti, potom žiadame skutočnú vôľu používať nové nástroje a prípadne aj nové opatrenia a ochranné dodatky.

  Tokia Saïfi (PPE-DE), autorka. – Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pred dvomi rokmi zažilo textilné odvetvie v dôsledku odstránenia kvót skutočne veľký trest. Ako pokus o vyrovnanie sa s touto krízou ste, pán komisár, odporúčali dočasné zmierňujúce opatrenia na kontrolu a obmedzenie niektorých čínskych textilných výrobkov. Za niekoľko dní už tieto ochranné opatrenia nebudú platiť a obchod s textilnými výrobkami bude podriadený spoločnému dozoru Európskej únie a Číny, ktorý, ako dúfam, bude pozorný a bdelý.

Naše dnešné obavy sa týkajú spôsoby, akým bude tento systém spoločného dohľadu nastavený. Aké máme záruky, že tento systém dvojitej kontroly bude primeraný a zároveň účinný? Odvetvie textilu je odvetvím, ktoré bolo vždy celosvetovo previazané vo výrobe, ako aj v spotrebe, ale je to tiež odvetvie, ktoré platí globalizácii daň.

Avšak globalizáciu je možné predvídať a regulovať. Aby sa tak stalo, je nutná politická vôľa nastaviť konkurencieschopný rámec európskych textilných odvetví. Musíme pracovať na dosiahnutí spravodlivých a recipročných podmienok prístupu na trh. Musíme aj naďalej bez obáv používať nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, s cieľom ochraňovať náš obchod; ochrana nie je to isté ako protekcionizmus. Musíme presadzovať boj proti výrobe falzifikátov. Európa zajtrajška zostane bez akéhokoľvek priemyslu, ak sa nepostavíme za práva na duševné vlastníctvo a za vysokú odbornosť. Jediná cesta, ako môžeme ponúknuť všetkým dotknutým stranám obojstranne výhodné scenáre, spočíva v tom, že budeme všetci voči všetkým používať rovnaké pravidlá.

Do roku 2008 si teda želám, pán Mandelson, aby sme sa mohli spoločne zamýšľať nad svetlou budúcnosťou textilného odvetvia v pokojnejšej atmosfére.

  Kader Arif (PSE), autor. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súčasnosti, keď uplynulo niekoľko týždňov od ukončenia rokovania o memorande o porozumení medzi EÚ a Čínou, ktoré sa týka dovozu niektorých textilných a odevných výrobkov, je zásadné, aby Európsky parlament prijal rázne stanovisko k budúcnosti európskeho textilného odvetvia, ktorého štruktúry a organizačné metódy sú ohrozené náhlym vstupom do konkurenčného vzťahu s Čínou.

Spoločné uznesenie, ktoré dnes navrhujeme, žiada jasný záväzok Európskej komisie a členských štátov v niekoľkých bodoch.

Po prvé, aby podniky a pracovníci tohto odvetvia, ktorí musia čeliť riziku, že nastane významná reštrukturalizácia, boli plne podporení primeranými sociálnymi opatreniami a pridelením európskych finančných prostriedkov na podporu ich výrobných zariadení.

Ďalej sa musíme sami zaviazať, že zlepšíme konkurencieschopnosť európskeho textilného odvetvia v širšom rámci silnej a ambicióznej európskej priemyselnej politiky. Tento cieľ nemôže byť dosiahnutý, ak sa slová nepremenia na činy a ak nebudeme masívne investovať do výskumu a vývoja.

Následne, vzhľadom na nečestnú súťaž zo strany niektorých našich konkurentov, ktorí čerpajú svoje konkurenčné výhody zo sociálneho a environmentálneho dampingu alebo z obidvoch týchto druhov dampingu súčasne, Európa potrebuje účinné nástroje, aby mohla samu seba brániť. Vyššia efektivita sa nedosiahne unáhlenými reformami, ktoré oslabujú ochranné prostriedky Európskej únie, ale transparentnejším a predvídateľnejším používaním jestvujúcich nástrojov.

A nakoniec, Európa musí využiť euro-stredomorské partnerstvo ako základ integrovaného výrobného priestoru, ktorý maximálne využije blízkosť stredomorských krajín na zvýšenie konkurencieschopnosti na medzinárodnom trhu s textilom. Rozvoj stredomorských krajín, s ktorými chceme vytvoriť partnerstvo, závisí od toho, či im budeme schopní ponúknuť pevné záväzky týkajúce sa politík a odvetví spoločného záujmu.

  Cristiana Muscardini (UEN), autorka. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, v súčasnosti, keď nás delí len niekoľko málo dní od osudového dátumu 31. decembra 2007, keď bude nadobro odstránený systém kvót na textilné výrobky z Číny, narastajú v prostredí európskeho priemyslu obavy.

Čína pred nejakým časom vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie a následkom tohto kroku sa teší mnohým výhodám, začínajúc zákazom znovuzavedenia kvót na jej textilné výrobky. Keďže prijala tieto výhody, mala by recipročne začať plniť požiadavky, ktoré Svetová obchodná organizácia vymedzila a ratifikovala. Nezdá sa nám, že by sa tak stalo, a to je zlé pre medzinárodnú hospodársku súťaž, ktorá má stále ďaleko od spravodlivého stavu a od stavu, kedy by platili rovnaké pravidlá pre každého.

Nehovorím o sociálnych a environmentálnych výhodách, ktoré ukáže vzájomné porovnanie – tieto výhody bohužiaľ v multilaterálnych obchodných rokovaniach zostávajú stále mimo akéhokoľvek právneho rámca, avšak jedného dňa, a dúfam, že to bude veľmi skoro, ich bude nutné integrovať do rámca obchodu, ktorý má byť právom označovaný ako spravodlivý. Dnes hovorím o pravidlách, na ktorých základe sa vedie usilovný boj proti výrobe falzifikátov, ktoré stanovia bezpečnostné štandardy mnohých výrobkov od hračiek po liečivá a ktorými sa riadi prístup našich spoločností na trhy ako čínsky, ktorý nie ako jediný naďalej uplatňuje tarifné prekážky, a to nielen v prípade textilu, ale i ďalších odvetví, a ešte výraznejšie necolné prekážky, ktoré spôsobujú, že pre európsky priemysel a malé a stredné podniky v odvetví je veľmi ťažké preniknúť na čínsky trh.

Pri takýchto situáciách v medzinárodnom obchode by sme za podmienky, že sú splnené právne a ekonomické požiadavky, nemali báť použiť dostupné legitímne nástroje, ktoré boli zavedené multilaterálnymi medzinárodnými dohodami na ochranu a zabezpečenie textilného odvetvia, predovšetkým teda na vyváženie potenciálnych negatívnych efektov upustenia od kvót. Hovorím o funkcii a efektívnosti skupiny na vysokej úrovni pre dohľad nad trhom s textilom, ktorá bude mať za úlohu prostredníctvom systému dvojitej kontroly dovozných a vývozných licencií sledovať fungovanie trhu v Európe. Toto je metóda, ktorá by mala identifikovať nepriame pohyby trhu a poskytovať informácie o dovozných tokoch.

Musíme byť natoľko odvážni a silní, aby sme na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie dokázali uplatniť ochranný dodatok a obnovili kvóty, a to prinajmenšom dočasne, ak nadmerná úroveň dovozu spôsobuje nášmu priemyslu vážne škody. Uvažujem o trvalom využívaní nástrojov na ochranu obchodu, ako sú pravidlá namierené proti dampingu a dotáciám, a vo všeobecnejšom zmysle o trvalej udržateľnosti otvoreného porovnávacieho kanálu medzi Čínou a Európskou úniou.

Naše textilné odvetvie sa konkurencie nebojí, ale musí byť postavené do pozície, kedy sa s ňou bude schopné vyrovnať. Preto musíme konať na dvoch rozličných frontoch. Jednak je dôležité podporovať proces modernizácie a reštrukturalizácie, ktorý pomôže tomuto odvetviu zvýšiť konkurencieschopnosť, a to pomocou opatrení na vstrebanie sociálnych šokov, ktoré by podľa možnosti zamedzili prípadným prudkým reakciám, a jednak musíme zaistiť, aby toto odvetvie zvádzalo boj za rovnakých podmienok, kde platia rovnaké pravidlá pre všetkých.

Pán predsedajúci, pán komisár, aj z tohto dôvodu vyzývame Komisiu a Radu, aby zaistili, že identifikácia pôvodu výrobkov bude spustená silnejším a prieraznejším spôsobom.

  Caroline Lucas (Verts/ALE), autorka. – Vážený pán predsedajúci, rada by som zdôraznila, že Zelení sú si veľmi dobre vedomí toho, že dôsledky celkom liberalizovaného trhu s textilom a odevmi pre výrobcov pôsobiacich v Európskej únii predstavujú stále veľmi naliehavú tému, a to predovšetkým pre niektoré výrobné oblasti v rámci EÚ, kde je toto odvetvie silne koncentrované. Od začiatku roku 2005 zaniklo niekoľko stoviek pracovných miest, hoci je to menej, než uvádzali najhoršie predpovede.

Zelení od začiatku dávali najavo svoje obavy z vplyvu konkurencie na európskych výrobcov. Myslím, že musíme starostlivo sledovať situáciu a byť pripravení použiť obmedzenie dovozu v prípade, že nárast dovozu v budúcom roku prevýši schopnosť odevných odvetví Európskej únie prispôsobiť sa, a samozrejme musíme do tohto sektora sústrediť zdroje na výskum a vývoj.

Musíme si však byť vedomí toho, že pre niektoré chudobné krajiny Juhu je tento problém ešte ťažší – ide napríklad o Bangladéš alebo Filipíny, ktoré Svetová banka a ďalší donori primali, aby masívne investovali do vývozu textilných a odevných výrobkov, a teraz zisťujú, že majú obmedzené možnosti vývozu, ťaží ich permanentná zadlženosť, nemajú žiadne finančné prostriedky na prispôsobenie odvetví a ľudia tam žijú v biede – najmä milióny žien, ktoré pracujú v nočných smenách takmer za nič, aby bola najlacnejšia ponuka na trhu prekonaná ešte lacnejšou.

Táto perspektíva teda dáva vyniknúť skutočnosti, že v niektorých odvetviach, kde príliš mnoho výrobcov vyrába príliš mnoho výrobkov, je nejaký typ nástrojov riadenia na kontrolu ponuky nevyhnutný a v záujme väčšiny. Preto naliehavo žiadam kolegov, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý spoločne predložili Zelení a socialisti a ktorý znie: „Vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila užitočnosť nástrojov riadenia pre odevný priemysel s cieľom stabilizovať celosvetovú hospodársku súťaž a zamedziť používanie prístupu najmenšieho spoločného menovateľa voči sociálnym a environmentálnym štandardom“.

Celkom liberalizovaný trh v odvetviach, pre ktoré je typická schopnosť vyrábať nadprodukciu, prináša všetkým okrem veľmi malej hŕstky biedu. S ohľadom na to sa domnievam, že by sme mali s odkazom na príklad odevného odvetvia presadzovať nové uvažovanie o spôsoboch, ktorými by mala politika regulovať trhy v prospech všetkých. Pri tomto vyhodnotení nástrojov riadenia strany ponuky by malo byť zvážené znovuzavedenie nejakého typu kvót.

Iným variantom spomenutým v spoločnom uznesení, ktorý si zasluhuje komplexnejšie vyhodnotenie, je vytvorenie euro-stredomorskej výrobnej zóny textilného a odevného odvetvia. Tento variant nevedie len ku zlepšeniu rozvojových príležitostí v krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora, ale poskytuje tiež nové príležitosti pre juhoeurópskych výrobcov textilu a odevov, ktorí by mali osoh z kratších časov prepravy na trhy EÚ. Ide o jeden z dobrých príkladov toho, ako by mohla byť euro-stredomorská hospodárska zóna citlivo riadená bez toho, že by bol celý stredomorský región prostredníctvom dohody o voľnom obchode zatiahnutý do totálnej liberalizácie. Pokiaľ ide o moju skupinu, považujem tento návrh za svojbytný variant, ktorý by mal byť podporovaný nezávisle od sporného projektu euro-stredomorskej dohody o voľnom obchode, ktorá by podľa hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť GR Európskej komisie pre obchod priniesla významné množstvo pomerne negatívnych sociálnych a environmentálnych dôsledkov.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), autor. – (PT) Sme radi, že prebieha táto rozprava, ku ktorej veľkým dielom prispela naša parlamentná skupina. Dúfame, že táto rozprava pomôže ochrániť pracovné miesta a činnosť textilného a odevného odvetvia, ktoré je pre Európsku úniu strategické, avšak doposiaľ je chránené veľmi málo a tým podhodnocované.

Pokiaľ ide o otázky položené Komisii, nemáme čo dodať; otázky už boli položené. Pokiaľ ide o návrh spoločného uznesenia, ktoré má dnes Európsky parlament prijať, radi by sme zdôraznili, že hoci obsahuje niektoré body, ktoré by mohli v praxi chrániť a podporovať textilné a odevné odvetvie v Európskej únii, k niektorým ďalším bodom máme výhrady.

Uvediem len tri príklady. „Fond pre prispôsobenie sa globalizácii“ by nemal byť používaný ako dočasný vankúš na zmäkčenie neprijateľných sociálnych a hospodárskych nákladov zatvárania a premiestňovania podnikov, ktorého následkom je zánik pracovných miest. To znamená, že by sme mali zasahovať na úrovni príčin, nie prejavov. Súčasná liberalizačná orientácia politík sa musí obrátiť a musia byť vyčlenené finančné prostriedky, ktoré skutočne pomôžu ochrániť pracovné miesta, modernizovať odvetvia a takisto podporiť zavedenie iných odvetví vrátane tých, ktoré sú spojené s textilom a odievaním; je teda nutné smerovať k priemyselnej diverzifikácii regiónov, kde sú v súčasnosti takéto aktivity sústredené.

Nemá prílišný zmysel vyzývať Európsku úniu, aby podnecovala ostatných k prehodnoteniu svojich menových politík, kým samotná Európska únia kriticky nezhodnotí politiku silného eura a jej dosah na vývoz z niektorých krajín EÚ. Rovnako nemá zmysel žiadať nástroje na ochranu obchodu vo vzťahu k Číne a zároveň podporovať zriadenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu.

Nemám v tomto vystúpení dostatok času, aby som mohol zhrnúť všetky naše návrhy týkajúce sa odevného a textilného odvetvia Európskej únie. Sú vysvetlené v našom návrhu uznesenia. Radi by sme však spomenuli niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli ku spoločnému uzneseniu predložené.

Ich cieľom je napraviť stav, keď chýba akákoľvek zmienka o vážnych dôsledkoch liberalizácie textilného a odevného odvetvia na svetovej úrovni, akými sú zatváranie a premiestňovanie početných podnikov, hlavne do severnej Afriky a Ázie, ktoré pripravuje pôdu pre nezamestnanosť a vážne spoločensko-ekonomické krízy; ďalej majú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy za úlohu zdôrazniť, že „systém dohľadu“ s dvojitou kontrolou nebude na nič, ak nezabráni opakovaniu situácie, ku ktorej došlo v roku 2005, a zdôrazniť, že sú nutné nové ochranné opatrenia, ktoré umožnia chrániť a podporovať zamestnanosť a podnikanie v textilnom a odevnom odvetví v EÚ. Naše návrhy upozorňujú na to, že niektoré krajiny prijali ochranné opatrenia, ktoré budú platiť až do konca roku 2008, a že je preto ťažké pochopiť, prečo sa EÚ nevydala tou istou cestou.

Naše návrhy takisto vyjadrujú znepokojenie nad zámermi Komisie preskúmať nástroje na ochranu trhu podľa záujmov firiem, ktoré presúvajú výrobu do krajín, v ktorých je výroba vzhľadom na tamojšie nižšie mzdy a sociálne a environmentálne štandardy lacnejšia. Navrhujeme v nich zriadenie programu Spoločenstva na podporu textilného a odevného odvetvia, ktorá by bola smerovaná predovšetkým do znevýhodnených regiónov závislých od týchto odvetví a do malých a stredných podnikov. V týchto návrhoch presadzujem názor, že je nutné nastaviť regulačný rámec, ktorý bude postihovať presúvanie výroby, a to tým spôsobom, že podmieni podporu podnikania z verejných zdrojov tým, že príjemcovia podpory prijmú dlhodobé záväzky týkajúce sa regionálneho rozvoja a zamestnanosti, pričom pri nedodržaní podmienok podporu vrátia. Nakoniec tieto návrhy žiadajú, aby zástupcovia pracujúcich mali vo vedeniach spoločností a v rozhodovacích procesoch v spoločnostiach silnejšie postavenie. Dúfame, že tieto návrhy získajú podporu Európskeho parlamentu.

  Peter Mandelson, člen Komisie. - Vážený pán predsedajúci, ako poslanci tohto Parlamentu vedia, v roku 2005 podpísali EÚ a Čína memorandum o porozumení, ktoré obsahovalo ustanovenie o prechodnom období v dĺžke dva a pol roka, ktorého úlohou bolo poskytnúť výrobcom textilu v Európskej únii po liberalizácii svetového obchodu s textilom a odevmi ešte nejaký priestor, aby chytili dych.

Tento dodatok obmedzil každoročne rast pre desať osobitne citlivých výrobkov. Toto obmedzenie vyprší ku dňu 31. decembra 2007, i keď memorandum samotné zostane v platnosti až do konca roku 2008. Toto memorandum zaväzuje subjekty daných odvetví a vlády na obidvoch stranách, aby sa snažili o stabilný prechod na voľný obchod s textilom.

Vždy bolo mojím cieľom zaistiť, aby sa Čína s touto zodpovednosťou vysporiadala. Komisia dohodla s Čínou pre rok 2008 systém dohľadu s dvojitou kontrolou, ktorý pokryje osem výnimočne citlivých kategórií odevných výrobkov.

Toto znamená, že Čína bude pre každý vývoz vydávať vývoznú licenciu a zároveň budú licenčné úrady EÚ v členských štátoch vydávať dovozné licencie. Je to dôverne známy systém a výrobcovia, dovozcovia a obchodníci ho uvítali. Jeho hodnota tkvie v tom, že nám umožní sledovať štruktúru dovozu textilných výrobkov a zároveň, keďže licencia na všetky dovozy musí byť vydaná predtým, než opustia čínske prístavy, budeme vďaka tomu vopred poznať pravdepodobný vývoj.

Plne súhlasím s tým, že textilné a odevné odvetvie prechádza dlhým obdobím štrukturálne zmeny. Tá začala dávno predtým, než boli zrušené kvóty. Úspešné európske spoločnosti sa neohliadajú na veľkokapacitných výrobcov, ale investujú do technológií a kvality. Sme naďalej – neustále má cenu to pripomínať – druhým najväčším vývozcom textilu na svete. Máme viac módnych značiek a značiek kvality než celý zvyšok sveta dovedna. Skutočnosť, že európski výrobcovia textilu nežiadali ďalšie predĺženie platnosti kvót, svedčí o ich sebavedomí a pružnosti. Zastávajú názor, že ich konkurencieschopnosť teraz závisí skôr od účinného postupu v boji proti výrobe falzifikátov a od prístupu na čínsky trh.

Rozumie sa samé od seba, že mám v úmysle zasadiť sa celou váhou našej obchodnej politiky o vyriešenie týchto dvoch problémov. Pokiaľ ide o prístup na trh, budeme sa v rámci dauhaského kola rokovaní a vo všetkých našich nových dohodách o voľnom obchode snažiť o dosiahnutie ďalšieho prístupu pre textilný tovar. Taktiež sme ako súčasť obnovenej stratégie prístupu na trh zriadili osobitnú pracovnú skupinu pre textil. Európa je výborne pripravená na využívanie nových rozsiahlych trhov so spotrebných tovarom v rozvíjajúcich sa ekonomikách, a nebudeme teda jednoducho sedieť a čakať, že sa trendy budú uberať našou cestou.

Výroba falzifikátov je ešte väčším problémom. V textilnom odvetví je absolútne kľúčová ochrana obchodných známok a dizajnových práv a ja túto tému otváram na každom rokovaní, ktoré s Číňanmi vediem.

V spolupráci s čínskymi colnými orgánmi, organizátormi veľtrhov a patentovým úradom sme odviedli určitý diel užitočnej práce. Je však pravda, že Čína aj naďalej predstavuje pre držiteľov práv na duševné vlastníctvo obrovský problém. Trhoviská s falzifikátmi sú jeden deň vypratané a na druhý deň sa obchodníci vkradnú späť. Ako som už uviedol, nevylučujeme, že ak sa situácia nezlepší, budeme postupovať prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie. Pani Toiová spomenula návrh na označenie „vyrobené v“ na textilných výrobkoch. Tento návrh som spravil ja, predložil ho Komisii, Komisia ho odsúhlasila, avšak obávam sa, že s ním nevyslovila súhlas väčšina členských štátov. Vzhľadom na túto skutočnosť nemôžem tento návrh pretláčať ďalej ani robiť nič okrem toho, čo som doposiaľ urobil.

Minulý mesiac som si na samite EÚ – Čína v Pekingu dal veľký pozor, aby som odovzdal niektoré úprimné posolstvá, ktoré sa textilného odvetvia týkajú rovnako ako ostatných. Obchodný vzťah medzi EÚ a Čínou sa v minulých dvoch desaťročiach zmenil. Obe strany z toho majú nesmierny prospech, avšak nastala tu významná nerovnováha. Zatiaľ čo Čína na našom dovoznom trhu dominuje, naše subjekty zažívajú v Číne neúspech, a to kvôli falzifikátom a prekážkam pre prístup na trh, ktoré na stratených obchodných príležitostiach dosahujú 55 miliónov EUR za deň. Stále rýchlejší rast nášho obchodného deficitu odráža obe tieto veci.

Toto nie je spôsobené nedostatočnou konkurencieschopnosťou európskych výrobcov. V obchode s tovarmi s ostatnými časťami sveta máme nadbytok a tam, kde je nám umožnené zúčastňovať sa na slobodnej hospodárskej súťaži, sme komukoľvek rovnocenným súperom. V Číne to tak však nie je. Namiesto spravodlivého ihriska sa ocitáme v teréne, ktorý je vážne naklonený v náš neprospech. Takmer vo všetkých odvetviach čelíme obmedzeniam obchodu a investícií, nekontrolovateľnej výrobe falzifikátov a regulačným prekážkam. Šesť rokov po tom, ako Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie, zostávajú jej povinnosti vyplývajúce z členstva až príliš často nesplnené.

Problém textilu vnímam ako ukážkový vo vzťahu k širším problémom, ktorým v Číne čelíme. Sme najväčším zákazníkom Číny v odievaní a textile. Rešpektujeme, že Čína má nad nami výhodu, čo sa týka nákladov na pracovnú silu a na výrobu. Zameriavame sa na vlastné výhody, ktoré vyplývajú z porovnania s Čínou. V tom, čo vyrábame, stúpame hore v reťazci pridanej hodnoty. A očakávame na čínskom trhu rovnaký typ rovných príležitostí a spravodlivého zaobchádzania, ktorému sa tešia čínski výrobcovia na našom trhu.

Na nedávnom samite sa zdalo, že čínsky premiér Wen Ťia-pao vníma a chápe naše silné obavy, lebo ponúkal vytvorenie strategického mechanizmu na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorý by sa sústredil na vyváženie nášho obchodného deficitu s Čínou.

Túto iniciatívu vítam, avšak s jednou zrejmou námietkou – nepotrebujeme ďalší dialóg alebo ďalší plán, potrebujeme, aby Čína konala v teréne, na trhoch, na súdoch, slovom všade, kde je to pre európskych vývozcov dôležité. A aby konala nielen na úrovni ministerstva obchodu, ale aj mimo rozsahu jeho kompetencií prostredníctvom regulačných agentúr a ministerstiev, ktoré vo všetkých častiach čínskeho hospodárstva obmedzujú prístup na trh a vymáhateľnosť práva. Otvorenosť európskych trhov pre Čínu nebude politicky udržateľná, ak Čína nezačne v tomto smere konať.

Toto platí pre textilné a odevné výrobky, ale aj pre všetky ostatné odvetvia, v ktorých má Európa vývozné záujmy. To, či v praxi skutočne nastane reálna zmena v dôsledku činnosti nového mechanizmu na vysokej úrovni pre obchodný deficit, ktorý mám so svojím náprotivkom pre obchod vypracovať a uviesť do činnosti, bude definitívna skúška úprimnosti Číny. Dúfam, že sa ich úprimnosť vyrovná tej našej a že si rovnako ako my prajú vyriešiť problémy skôr, než k tomu budeme musieť prikročiť my, a bez konfrontácie, ktorej sa dá vyhnúť.

  Robert Sturdy, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som povedal pánovi komisárovi, že tentokrát skoro nenachádzam slov. Blahoželám! Myslím, že presne toto chcel tento Parlament počuť, a určite dúfam, že pán komisár bude vo svojich rokovaniach s Čínou pokračovať v smere, ktorý dnes popísal. Je to povzbudzujúce a moje presvedčenie je také, že má nad situáciou úplnú a vyslovenú kontrolu. Pán komisár by nečakal, že budem takto rozprávať, ale hovorím to, pretože si myslím, že robí presne to, čo sa žiada.

Chcel by som len veľmi stručne povedať jednu vec, alebo možno dve či tri veci. Včera som si v tomto Parlamente vypočul jeden z najlepších prejavov hlavy štátu, ktorý som kedy počul, a išlo o prejav jordánskeho kráľa. Jedna z vecí, ktorú spomenul, bola situácia okolo partnerstva Euromed, ktoré má osobitný význam pre textil a je samozrejme veľmi dôležité pre stabilitu celého euro-stredomorského regiónu. Možno by sa pán komisár mohol s nami podeliť ešte o svoj komentár k tejto téme, pretože sa blížia rokovania. Domnievam sa, že to je nanajvýš dôležité, najmä vzhľadom na to, že máme na jednej strane Turecko a na druhej Maroko – na všetky tieto krajiny budú mať naše vzťahy s Čínou mimoriadny vplyv.

Po druhé, pretože som z tých, kto neveria v nástroje na ochranu trhu, ale v slobodný trh – avšak slobodný a spravodlivý trh, kde prebieha rovná hospodárska súťaž – som potešený, že pán komisár sleduje rovnakú líniu.

Po tretie, čo presne sa stane, keď skončia dvojité kontroly dohodnuté Komisiou? Myslím, že pán komisár povedal, že sa tak stane koncom roka 2008, pričom musíte mať na pamäti, že Spojené štáty práve zaviedli veľmi prísne dovozné podmienky. Bude to znamenať, že na európsky trh bude prichádzať ešte viac výrobkov, než je ich tu teraz?

Nakoniec by som rád využil túto príležitosť, aby som vám, pán komisár, rovnako ako Renate a všetkým ostatným členom vášho tímu poprial veselé Vianoce a šťastný nový rok.

  Harald Ettl, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, čo prinesie rok 2008 textilnému odvetviu v Európskej únii? Zaiste nič dobrého. Z Číny sa stala najagresívnejšia textilná veľmoc na svete a len v roku 2006 bolo 50 % – 60 % špičkových textilných technológií v odvetví – prstencových dopriadacích, tkacích a textúrovacích strojov – zakúpených do Číny. Kapacity sú teraz v pozadí pripravené vyraziť.

Európski obchodníci a výrobcovia už neobjednávajú, ale čakajú na lepšie ponuky z Číny. Ďalšie bankroty sú na spadnutie, zameranie Európy na obchod nám prinesie ešte väčšie problémy v iných odvetviach, nielen v textile.

Objem výrobkov, ktoré sú nám ponúkané, samozrejme porastie. Rozmanitosť textilu však bude upadať. Ak má mať riešenie týchto problémov ešte nejaký význam, potom musí byť ďalšia reštrukturalizácia priemyslu v Európskej únii sprevádzaná účinnejšími opatreniami v sociálnej oblasti. Prežije len veľmi malá časť výrobcov.

Tento vývoj má však ešte jeden rozmer navyše. Pracovné a mzdové podmienky čínskych pracovníkov v textilnom, odevnom a garbiarskom priemysle sú stále bezútešné. Európski obchodníci a investori navyše ešte tlačia čínske ceny dolu. Hoci má Čína konkurenčné výhody, je tam kvôli silnej európskej podpore zvyškom európskeho textilného odvetvia stále ťažšie zarobiť si na živobytie. Veľký skok je vždy na úkor tých najmenších subjektov.

Ako odborár by som čakal, že športový biznis, ktorý v Číne inscenuje olympijské hry, odhalí, aké je to tam pre ženskú pracovnú silu. Dnes už v čínskych textilných závodoch denne zomiera 350 až 400 ľudí. Až sto ľudí denne utrpí zranenia rúk. Deväť z desiatich prevádzkovateľov čínskych fabrík porušuje medzinárodné štandardy a dokonca aj štandardy stanovené čínskym zákonodarstvom!

Maloobchodu sa však u nás darí. Ako odborár a podpredseda Medzinárodnej federácie pracovníkov v textilnom, odevnom a garbiarskom priemysle by som vám rád povedal, že je príliš neskoro, ale nie je neskoro, aby sme prijali sociálne opatrenia.

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, myslím, že prejavy, ktoré tu počúvame, sa všetky krútia okolo toho istého. V poslednom čas sme tu nezažili príliš veľa rozpráv, v ktorých by ľudia z rôznych strán tohto Parlamentu, zastupujúci rozdielne politické orientácie, hovorili všetci rovnakým jazykom s absolútne identickým cieľom.

Bezpochyby podporujeme voľný obchod a podporujeme ho ako veľmi jasný princíp. Nejde teda o to vytvárať prekážky – ide o to zaistiť, aby pravidlá hry platili pre všetkých rovnako, a uznať, že nečestná konkurencia zo strany Číny, ku ktorej dochádza uvaľovaním prekážok pre prístup na trh, nesmierne vážnym, trvalým a systematickým porušovaním práv na duševné a priemyselné vlastníctvo, nedostatočnou kontrolou dovozu alebo v dôsledku otázky rozdielov vo výmenných kurzoch, ktorá zjavne nepostihuje len textil, ale tiež mnoho ďalších oblastí našich obchodných vzťahov, rovnako ako v dôsledku ďalších opatrení zo strany Číny, stavia toto odvetvie do veľmi vážnej a náročnej situácie. Odvetvie naďalej existuje a naďalej sa bráni, aby prežilo, avšak nežiada o ochranu, ako správne uviedol pán komisár Mandelson vo svojom prejave, ku ktorému mu samozrejme gratulujem. Odvetvie nežiada prekážky – žiada, aby platili rovnaké pravidlá pre všetkých, a žiada, aby mohlo hrať spravodlivú hru.

Situácia sa totiž po konci roka celkom zmení a Komisia to nemôže len zaznamenať a pozorovať, ako keby išlo o nejaký meteorologický úkaz. Komisia má k dispozícii širokú škálu zbraní a nástrojov, ako sú kontroly dovozu, s ktorých použitím môže zaistiť, že budú platiť zhodné pravidlá hry, a môže využívať aj obranné mechanizmy, ktoré má k dispozícii.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Mandelson chce ako správny britský džentlmen hrať šachy, ale je tu ten problém, že jeho súper, teda Čína, chce v skutočnosti hrať inú hru s úplne odlišnými pravidlami.

Samozrejme, že tu môžeme hovoriť o sledovaní situácie, o kontrolách dovozu z Číny, avšak nezabúdajme, že existuje niečo ako reexport, čo znamená, že Čína pošle nejaký tovar napríklad do niektorých afrických krajín a tento tovar k nám potom príde ako africké výrobky, hoci v skutočnosti ide o výrobky čínskych tovární umiestnené v týchto krajinách alebo priamo vyrobené v Číne.

Chcel by som zdôrazniť to, o čom sa tu hovorí veľmi málo – otázku umelého znižovania hodnoty čínskej meny. Tento postup evidentne uľahčuje vývoz do Európy. A to je vážna hrozba.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, rád by som na úvod čo najvrelejšie poďakoval pánovi komisárovi Mandelsonovi za jasné argumenty. Už som o nich podrobne čítal v európskej tlači.

Teraz už k môjmu príspevku. Hlavnou témou tejto rozpravy je budúcnosť európskeho textilného odvetvia vzhľadom na ekonomický rast Číny. Raz sa čas sa Európska únia ukáže ako neschopná predvídať primeraným spôsobom vývoj v Číne. Dôvodom tohto stavu je neschopnosť Únie rozvinúť jednoznačnú obchodnú politiku. Európska únia je rozdelená na severný a južný tábor, či už vo vzťahu ku kvótam na textilné výrobky, alebo k reforme opatrení na ochranu obchodu.

Je najvyšší čas, aby sa členské štáty naučili dívať ďalej za svoje vlastné individuálne záujmy. Počiatočným krokom v tomto smere bude, keď severný tábor uzná, že ochrana jeho vlastnej priemyselnej výroby pred pirátstvom a nezákonnou štátnou podporou neznamená protekcionizmus a že táto ochrana potrebuje účinnú sadu nástrojov. Južný tábor si musí uvedomiť, že čínsky rast má svoje dôsledky.

Únia sa už nesmie nechať prekvapiť tak ako v roku 2005, keď vypršala dohoda o obchode s textilnými výrobkami. Európske odvetvia musia hľadať medzery na trhu v príhodnom čase. Predsa len možnosť znovuzavedenia kvót je obmedzená do konca roku 2008.

  Luca Romagnoli (NI). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keďže memorandum o porozumení medzi EÚ a Čínou vyprší v najbližšej dobe, zdá sa mi, že otázky, ktoré tu boli prezentované, jasne vyjadrujú oprávnené obavy priemyselného odvetvia a ľudí z nej, týkajúce sa minulého a súčasného účinku dovozu – alebo skôr masívnej invázie – čínskych výrobkov do členských štátov EÚ.

Pri niekoľkých príležitostiach som poukázal na skutočnosť – a nebol som jediný – že pravá hospodárska súťaž a konkurencieschopnosť našich výrobkov na vnútornom trhu je ešte viac než na vonkajšom trhu zaistená nielen (či nie natoľko) systémom kvót, ale predovšetkým obranou odvetví pred nečestnou konkurenciou. Taká konkurencia je nečestná, pretože sa zakladá na omnoho nižších nákladoch a diametrálne odlišných výrobných podmienkach. Pridaná hodnota čínskej výroby je pri týchto nákladoch disproporčná, a to kvôli dobre známym výrobným faktorom, ktoré sú nezlučiteľné s tými, ktoré panujú na našom omnoho civilizovanejšom kontinente.

Ako si môžeme myslieť, že môžeme súťažiť s výrobou, ktorej náklady sú nekonečne nižšie, avšak ktorej výrobky sa teraz už takmer vyrovnajú mnohým európskym výrobkom, pokiaľ ide o kvalitu? Som presvedčený, že sa nám v skutočnosti ponúka len jediná možnosť, jediné riešenie, ktoré môže znovu nastoliť aspoň trochu toho, čo by som nazval spravodlivým obchodom a udržateľnou hospodárskou súťažou. Podľa môjho názoru by mal byť systém dohľadu nad čínskym dovozom založený na kontrolovaní toho, aby sa výrobné podmienky v Číne príliš nelíšili od podmienok, ktoré musí spĺňať náš priemysel. Asi nebudeme môcť žiadať, aby boli v Číne rovnaké náklady na pracovnú silu, ale v každom prípade môžeme nad rámec nedostatočne overovanej environmentálnej bezpečnosti, spotrebiteľskej bezpečnosti a certifikovanej kvality žiadať, aby sa na výrobu nevyužívala detská práca, aby neprebiehala za podmienok, ktoré sú hanebné alebo podobné otroctvu, a aby nespôsobovala rozsiahle škody na životnom prostredí.

Mala by byť takisto uplatňovaná rozdielna politika voči tým európskym výrobcom, ktorí sa presúvajú mimo EÚ a dávajú sa na dráhu nečestnej konkurencie, a tým, ktorí naďalej vyrábajú vnútri EÚ, a to napríklad prostredníctvom daňových opatrení, ktoré by vyvážili výhodu prvých uvedených nad tými, ktorí výrobu nepresúvajú, a bola tak dosiahnutá nová rovnováha.

Na záver chcem dodať, že by mali byť bližšie sledované distribučné podmienky v Európe, a to vzhľadom na to, čo sa určite deje prinajmenšom v Taliansku, kde je ako maloobchodná distribúcia maskované to, čo je v skutočnosti veľkoobchodný predaj.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, ako Európska únia sme vyzývaní – a to i v súčasnosti – aby sme navrhli novú stratégiu pre významné odvetvie textilu a odevov.

Obrysy súhrnnej európskej stratégie by mohli byť takéto: po prvé, zaistenie zlepšeného prístupu európskych výrobkov na cudzie trhy, a to prostredníctvom najvyššej možnej celosvetovej konvergencie colných poplatkov na nízku úroveň a odstránením colných prekážok.

Po druhé, dosiahnutie účinného uplatňovania pravidiel pôvodu pri dovozoch.

Po tretie, poskytnutie dôkladnej pomoci z Fondu na prispôsobenie sa globalizácii malým a stredným podnikom postihnutým liberalizáciou. Myslím, že by bolo takisto užitočné zaviesť program Spoločenstva na podporu tohto sektora, a to najmä v znevýhodnených regiónoch Únie.

Po štvrté, zaistenie účinného spôsobu boja s pirátstvom a výrobou falzifikátov, a to vzhľadom na to, že textilné a odevné odvetvie vykazuje viac než 50 % zaznamenaných prípadov.

Po piate, zachovanie a posilnenie nástrojov na ochranu obchodu, ktoré sú absolútne zásadné pre boj s nezákonnými praktikami, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž.

Po šieste, zaručenie kompatibility výrobkov dovážaných do Európskej únie s rovnakými bezpečnostnými pravidlami a pravidlami na ochranu spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o Čínu, vyjadrujeme obavu z použitia systému dvojitej kontroly namiesto predĺženia kvót na oných desať kategórií výrobkov. V každom prípade žiadame od Komisie – žiadame od vás, pán komisár Mandelson – aby bol tento systém používaný presne a účinne. Taktiež vám pripomínam „ultimum remedium“ spočívajúce v ochranných opatreniach, ktoré je Európska únia oprávnená aktivovať.

Na záver chcem povedať, pán predsedajúci, že liberalizácia systému svetového obchodu neznamená tolerovanie nečestnej konkurencie, nezákonných obchodných taktík alebo v konečnom dôsledku zrútenie hospodárskeho a sociálneho modelu.

  Joan Calabuig Rull (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pánovi komisárovi k jeho neústupnosti a dohode, ktorú v októbri uzavrel s Čínou vo veci systému dvojitej kontroly vývozu textilu do Európskej únie.

Vzhľadom na odstránenie systému kvót, ktoré nadobudne účinnosť s uplynutím tohto roku, táto dohoda pomôže alebo by prinajmenšom mala pomôcť zaručiť, že prechod na voľný trh v priebehu roku 2008 prebehne korektne. To je pre európske výrobné spoločnosti, ktoré už museli bojovať s obrovskými problémami, ako už spomenuli ostatní rečníci, zásadné. Priemyselné odvetvia a orgány verejnej moci budú musieť pracovať spoločne, aby bol podrobne sledovaný vývoj obchodnej výmeny s Čínou a aby sa predišlo opakovaniu situácie, ktorá nastala v roku 2005.

Ľutujeme však, že kategórie, na ktoré sa vzťahuje dohoda z júna 2005, zahŕňali len osem z desiatich výrobkov, na ktoré sa do 31. decembra tohto roku vzťahovali limity, a v tomto bode by som bol rád, aby ste osvetlili, akú použije Komisia stratégiu pri sledovaní tých dvoch kategórií výrobkov, ktoré boli vylúčené zo schváleného systému dvojitej kontroly, a to bavlnených tkanín a stolnej a kuchynskej bielizne.

Niet však pochýb, že zároveň s touto dohodou budeme musieť naďalej v ostatných oblastiach postupovať tak, aby sme zaistili, že európsky priemysel sa môže zúčastňovať na hospodárskej súťaži za spravodlivých a recipročných podmienok, a to napríklad tak, že pokročíme v označovaní pôvodu – hoci sú tu ťažkosti, ktoré ste spomenuli – alebo presadzovaním pracovných, sociálnych a environmentálnych podmienok pri rokovaniach o obchodných dohodách.

Všetky inštitúcie a podniky sa musia zamerať na výskum a vývoj a používať pritom širokú škálu možností, ktoré ponúka siedmy rámcový program; musíme predvídať zmeny a zároveň brať do úvahy účinky reštrukturalizácie a prijímať sociálne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre podporu pracujúcich.

Nakoniec chcem povedať, že vítam dohodu dosiahnutú pri príležitosti 10. samitu EÚ – Čína, o ktorej ste sa zmienili a na základe ktorej bude vytvorená pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude riešiť kľúčové témy, ako je obchodný deficit, ťažkosti v prístupe na čínsky trh a práva na duševné vlastníctvo.

Je to ďalší krok správnym smerom v oblasti zlepšovania našich vzťahov s Čínou a presadzovania prostredia výhodného pre obe strany.

  Johan Van Hecke (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, má európske textilné odvetvie ešte nejakú budúcnosť? Odpoveď do značnej miery závisí od Európskej komisie. Minulý mesiac pán komisár Mandelson v Pekingu kritizoval nedostatočnú bezpečnosť čínskych výrobkov, enormný prílev falšovaného tovaru a damping čínskeho vývozného tovaru. Celkom správne pohrozil, že bude podaná sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii. Dovoz z Číny do Európy denne dosahuje hodnotu pol miliardy EUR a osem z desiatich falšovaných výrobkov, ktoré sú zabavené, pochádza práve z tejto krajiny.

Európske textilné odvetvie však v súčasnosti v rovnakej miere ako výrobou falzifikátov trpí slabým americkým dolárom. Slabý dolár nielenže sťažuje náš vývoz, ale tiež poskytuje umelú výhodu krajinám, ktoré naďalej dolár používajú ako menu. Zhodou okolností ide predovšetkým o ázijské krajiny a už nie takou veľkou zhodou okolností sa Čína doláru stále drží. To je pre textilné odvetvie, ktoré pracuje s veľkými objemami a malými maržami, neprijateľné.

Náš priemysel nesmie a nemôže padnúť za obeť silnej európskej mene. Z toho vyplýva nutnosť používať v našich obchodných stykoch čoraz viac euro. Koniec koncov, myslím, že to bol jeden z dôvodov, prečo sme pred piatimi rokmi jednotnú menu zaviedli.

  Vasco Graça Moura (PPE-DE). – (PT) Dôsledkom globalizácie v Európe je to, že výrobné podniky prehrávajú a podniky vyvážajúce technológie sú víťazmi. To sa veľmi jasne odráža vo vnútornej súdržnosti. V prípade textilného odvetvia je skutočnosť, že odvetvie tvoria najmä malé a stredné podniky, nevýhodou na trhu, ktorý predstavuje 6 % celkového svetového obchodu a jeho obrat sa odhadzuje na 566 miliárd EUR. Mnoho výrobných regiónov navyše trpí dôsledkami hospodárskej reštrukturalizácie, a tak je ťažké dosiahnuť v odvetví trvalú udržateľnosť.

Európska produkcia je nútená súťažiť s produkciou krajín, ktoré umelo znižujú hodnotu svojej meny, nerešpektujú pravidlá ochrany životného prostredia alebo nenesú náklady na ochranu životného prostredia, krajín, ktoré často porušujú práva na duševné vlastníctvo alebo, čo je ešte závažnejšie, v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti, a ak odhliadneme od toho, že tam sú omnoho nižšie mzdové náklady, tieto krajiny nemajú zavedené také prísne pravidlá na ochranu pracujúcich, aké platia v Európe. Je teda tým naliehavejšie potrebné zaistiť, aby boli rešpektované pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a aby bola Komisia schopná sledovať dovozy a nedovolila, aby boli ako v minulosti umelo maskované excesy, ktoré sa v praxi v stykoch s Čínou, pokiaľ ide o dovozy textilu, vyskytujú.

Komisia musí prijať všetky opatrenia nevyhnutné na zaistenie záujmov Európskej únie vrátane stanovenia kvót pre Čínu, ak to bude nevyhnutné, napríklad ku koncu roka 2008, a to v právnom rámci Svetovej obchodnej organizácie, a musí takisto trvať na absolútnom dodržiavaní pravidiel fair play. Európskym výrobcom chýbajú stimuly pre výskum a vývoj a pre zlepšovanie zručností pracovnej sily, nemajú zodpovedajúci prístup na vonkajšie trhy a účinné prostriedky na predchádzanie výroby falzifikátov. Duševné vlastníctvo je pre pridanú hodnotu tohto odvetvia zásadné a musí byť bránené za každú cenu, a to s cieľom podporovať výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Na záver chcem povedať, pán komisár, že nemožno zabúdať na spotrebiteľskú bezpečnosť. Komisii prináleží úloha zabrániť tomu, aby sa do domovov európskych občanov dostal akýkoľvek výrobok, ktorý by mohol byť škodlivý pre naše rodiny.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, v Európe a najmä v Grécku je textilné odvetvie tvorené predovšetkým malými a strednými podnikmi. Mnohé z týchto podnikov sa rozvíjajú v regiónoch. Ako Európska únia musíme zaistiť životaschopnosť tohto odvetvia vo vnútri našich hraníc a zaručiť ochranu našich podnikov pred nečestnou konkurenciou a nezákonným obchodom.

Európske textilné odvetvie musí byť na medzinárodnej úrovni viac konkurencieschopné. Musíme podporovať opatrenia na modernizáciu našich podnikov, inovácie, výskum a vývoj. Samozrejme musíme takisto s plným vedomím zohľadniť, že ku dňu 1. januára 2008 sa končí prechodné obdobie pre kvóty na dovoz textilných výrobkov z Číny. V širšom kontexte a v záujme európskych spotrebiteľov však taktiež musíme zaistiť vymáhanie záväzných pravidiel o označovaní textilných výrobkov značkou „vyrobené v“ a účinné používanie systému dohľadu vo vzťahu k dovozu z tretích krajín.

  Anne Laperrouze (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, keď som v tomto Parlamente hovorila o tejto téme v júni 2005, povedala som, že poučenie, ktorého sa nám dostane z textilnej krízy, nám nakoniec pomôže udržať a rozvíjať ostatné odvetvia európskeho hospodárstva. Myslím, že sme dosiahli určitý pokrok, ale nie príliš veľký. Stále žiadame viac výskumu a vývoja a stále žiadame Komisiu, aby zaistila dodržiavanie práv na duševné vlastníctvo. To sú rozhodujúce faktory, avšak nie sú dostatočné. Začínam si myslieť, že miesto toho, aby Svetová obchodná organizácia a jej pravidlá boli faktorom rastu obchodu a hospodárskeho rozvoja, pôsobia ako brzda. Obchod je evidentne zdrojom rastu, ale aby ním mohol byť, musí pôsobiť v obidvoch smeroch. Otázka textilu totiž odráža dva základné problémy – neexistenciu priemyselnej politiky Európskej únie a európskeho záujmu.

Pokiaľ ide o európsky záujem, vítam s určitým uspokojením oznámenie Komisie nazvané „Európsky záujem: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie“, ktoré bolo zverejnené začiatkom októbra a v ktorom sa uvádza: „naše základné pravidlá nesmú ohrozovať našu schopnosť chrániť naše záujmy a zachovávať prísne pravidlá, ktoré uplatňujeme na výrobky, aby bola zaistená ochrana zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a spotrebiteľov“. Nebudeme tolerovať, aby tretie krajiny, ktoré chcú pôsobiť v Európskej únii, obchádzali pravidlá vnútorného trhu.

Pán komisár, začnime tým, že tieto princípy uplatníme v textilnom odvetví.

  Ivo Belet (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať pánovi komisárovi za jeho jasné vystúpenie. Rád by som mu však povedal dve poznámky. Textilné odvetvie nie je dôležité iba v južnej Európe, lebo napríklad aj Belgicko má ešte stále veľmi úspešné textilné odvetvie, ktoré poskytuje 25 000 pracovných miest.

Pán komisár, hrozí, že zánik kvót na desať hotových výrobkov k 1. januáru bude mať vážne následky, a to opäť nielen pre dotknuté odvetvie, ale tiež pre odvetvia vyrábajúce príslušné suroviny. Keď vezmem ako príklad odvetvie riflového tovaru, potom ak bude tento segment trhu zaplavený čínskymi výrobkami – nezáleží, či za dampingové ceny – budú priamo postihnutí aj výrobcovia rifloviny a nití. Vetvenie je tu totiž omnoho širšie, než sa zdá na prvý pohľad.

Moja druhá poznámka, pán komisár, je tá, že „systém dohľadu“ v súčasnosti dohliada iba na objem importovaného tovaru. Bolo by omnoho účinnejšie, keby prebiehal tiež dohľad nad cenami, a to ešte pred alebo zároveň s vydaním licencie. Iba týmto spôsobom je možný skutočne proaktívny a preventívny prístup.

Pán komisár Mandelson, boli by sme tiež radi, keby ste nám povedali, kedy má Komisia v pláne pristúpiť k činom, lebo toto je dosť mätúce a vágne. Inými slovami, ako veľmi sa musí zvýšiť dovoz z Číny a ako veľmi musia ceny tohto dovozu klesnúť, kým začnete skutočne konať? Zdá sa nám prinajmenšom logické, aby sme si aj v tomto bode urobili vopred jasno.

  Peter Mandelson, člen Komisie. - Vážený pán predsedajúci, s väčšinou názorov, ktoré boli vyjadrené v tejto rozprave, do veľkej miery súhlasím. Hneď na začiatku by som však odmietol názor pána Beldera, že v Európskej únii nemáme spoločnú obchodnú politiku a že členské štáty sú natoľko rozdelené, že nemôžeme sledovať politiku napríklad vo veci textilu.

Naša skúsenosť s textilom naopak veľmi jasne ukazuje, že spoločnú obchodnú politiku máme a že vďaka nej môžu členské štáty s rôznymi prioritami a orientáciami formulovať spoločné stanovisko a vytvoriť spoločnú obchodnú politiku v odvetví textilu, ktorá je dôsledne dodržiavaná. Môžu existovať rozdiely v názoroch na používanie nástrojov ochrany obchodu, ale chcem prostredníctvom prehodnotenia a očakávanej reformy vytvoriť medzi členskými štátmi nový konsenzus a solidaritu vo vzťahu k využívaniu týchto nástrojov na ochranu obchodu, najmä k ich výraznejšiemu použitiu malými a strednými podnikmi, k čomu chcem predložiť príslušné návrhy.

Boli vyjadrené niektoré špecifické stanoviská, napríklad o dohľade s dvojitou kontrolou, ktorý bude prebiehať v roku 2008. Komisia bude monitorovať dovozy z textilu Číny v čase podľa možnosti čo najbližšie reálnemu. Toto zahŕňa dohľad s dvojitou kontrolou a všetky ďalšie monitorovacie prostriedky, ktorými Komisia disponuje, ako je systém TAXUD, ktorý poskytuje obchodné údaje na základe práve prebiehajúceho obchodu. Ak nastane náhly masívny prílev čínskeho textilu, Komisia je pripravená použiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, ak si to situácia bude vyžadovať.

Chcel by som však zdôrazniť, že dohoda z roku 2005 je definitívna a že Komisia nemá v úmysle robiť návrhy na rozšírenie dohodnutých úrovní. Z tejto pozície nebráni tomu, aby bola väčšia obchodná výmena, a nárast by sme mali očakávať. Avšak ak tento nárast dosiahne také rozmery, kedy bude zásah odôvodnený, bude tento zásah založený na jestvujúcich požiadavkách a kritériách. Spoliehame sa na spoluzodpovednosť Číny za to, aby tento prechod prebehol hladko. Čína je si dobre vedomá, že nie je v jej záujme opakovať to, k čomu došlo v roku 2005. Taktiež sa spoliehame na vlastný záujem hospodárskych činiteľov zamedziť opakovaniu roku 2005. Textil sa teraz dostáva do rovnakej kategórie ako akékoľvek iné výrobky a tak tu platia obvyklé nástroje s obvyklými štandardmi – vrátane nástrojov na ochranu trhu.

Bola vznesená otázka podpory textilného odvetvia zo strany EÚ. Dovoľte mi, aby som tejto téme venoval dve záverečné poznámky. Na úrovni EÚ sa Komisia zaviazala poskytnúť na výskum a vývoj týkajúci sa textilu alebo odevníctva v rámci šiesteho rámcového programu vyše 70 miliónov EUR a dva návrhy inovačných projektov získali financovanie v rámci programu Europe Innova.

Pokiaľ ide o Fond na prispôsobenie sa globalizácii, je pre textilné odvetvie otvorený rovnako ako pre všetky iné odvetvia. Dosiaľ bolo podaných osem riadnych žiadostí o príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, z toho štyri sa týkajú textilného odvetvia. V týchto prípadoch zatiaľ rozpočtový orgán neschválil žiadnu dotáciu; zatiaľ sú všetky ešte posudzované príslušnými útvarmi Komisie.

Nakoniec sa chcem vyjadriť k otázke euro-stredomorskej spolupráce, ktorú vzniesol pán Sturdy. Komisia začala riadny euro-stredomorský dialóg o budúcnosti textilného a odevného sektora, aby boli definované spoločné stratégie smerujúce k dosiahnutiu vyššej konkurencieschopnosti tohto odvetvia v euro-stredomorskej oblasti. Cieľom tohto dialógu je primať krajiny euro-stredomorského partnerstva a kandidátske krajiny k tomu, aby našli spoločné riešenia vedúce k zlepšeniu ich konkurencieschopnosti. Teším sa na návrhy, ktoré z tohoto dialógu vyplynú.

  Predsedajúci. - Dostal som šesť návrhov uznesení⁽¹⁾, ktoré boli predložené v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie prebehne dnes o 11.30 hod.