Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2211(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0075/2008

Predkladané texty :

A6-0075/2008

Rozpravy :

PV 09/04/2008 - 26
CRE 09/04/2008 - 26

Hlasovanie :

PV 10/04/2008 - 11.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0124

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 9. apríla 2008 - Brusel Verzia Úradného vestníka

26. Európska stratégia pre kultúru v globalizovanom svete (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je správa pána Vasca Graçu Mouru, v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie, o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (2007/2211(INI)) (A6-0075/2008).

 
  
MPphoto
 
 

  Vasco Graça Moura, spravodajca. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, s návrhom všeobecného rámca pre kultúrne záležitosti v súvislosti s lisabonskou stratégiou som sa rozhodol začleniť do správy množstvo návrhov, ktoré predložili poslanci, keďže boli v súlade so všeobecnou koncepciou. Z tohto dôvodu môže správa obsahovať body, ktoré by sa mohli zdať zbytočnými, ak sa porovnajú s inými prostriedkami, ktoré sú už schválené a sú v platnosti, slúžia však na zdôraznenie hlavných myšlienok, ktoré sa považujú za najdôležitejšie.

S odvolaním sa na hlavné body tohto rámca by som rád povedal, že Európska únia má veľmi špeciálnu úlohu pri ochrane kultúrneho bohatstva Európy. Európske kultúrne dedičstvo treba všetkými prostriedkami zachovať vo všetkých jeho rozmeroch a rozšíriť v Únii aj mimo nej s vedomím, že je potrebné zaujať čo najotvorenejší postoj ku každej inej kultúre, čo bolo navyše vždy charakteristickým znakom Európy

Naše kultúrne dedičstvo, ktoré zahŕňa rozmanité formy prejavu a kombináciu jeho starobylých období vzniku, ako grécko-latinské a židovsko-kresťanské, zaradilo Európu na čelo všetkých kontinentov. Dokázalo byť jedinečným hnacím motorom inovácie, rozvoja a pokroku, ktorý sa šíril každým smerom a v súčasnosti je naďalej základným východiskom pre humanizmus, duchovné obohatenie a oživenie, demokraciu, toleranciu a občiansku príslušnosť.

V stále viac globalizovanom svete tvoria vynikajúce jedinečné kvality obsiahnuté v jadre európskeho kultúrneho bohatstva skutočnú európsku nadhodnotu a ich úloha týkajúca sa udelenia identity je nevyhnutná pre Európu a Úniu v tom, že pomáha pochopiť svet, dosiahnuť kohéziu, zdôrazniť jedinečnosť a uplatniť sa vo vzťahu k iným ľuďom.

Jednotlivé spôsoby, ktorými sa prejavil v priebehu histórie vplyv európskeho kultúrneho dedičstva na iné kontinenty, sa musia zachovať a musia zdôrazňovať tie faktory, ktoré slúžia na budovanie civilizácie, na vzájomné porozumenie a konštruktívny prístup, ktorý zjednocuje ľudí. Odporúčame Rade a Komisii, aby zvýšili prestíž európskeho klasického dedičstva a historické príspevky národných kultúr vo všetkých ich dimenziách, ktoré vznikali po stáročia, a zároveň pamätali na potreby kultúrneho sektoru v budúcnosti.

Navrhujeme preto, aby sa rok 2011 stal „Európskym rokom gréckych a latinských klasikov“, aby si ľudia z Únie a zvyšku sveta uvedomili aké je nebezpečné zabudnúť na základný aspekt kultúrneho dedičstva. Z rovnakého dôvodu zdôrazňujeme potrebu propagácie európskych jazykov vo svete a ich úlohy v kreatívnej umeleckej činnosti na iných kontinentoch s cieľom uľahčiť vzájomné poznanie a pochopenie aj vzájomný vplyv kultúry vytvorenej a oznámenej týmito jazykmi v ich mimoeurópskych dimenziách.

Na druhej strane, programy Spoločenstva, ktoré existujú v kultúrnom sektore, neodrážajú úplne významy spoločného európskeho kultúrneho dedičstva, a preto potrebujeme špecifické programy na posilnenie kreativity a zachovanie prepojenia v širšom meradle a na hlbšej úrovni s tovarom a hodnotami, hmotnými a nehmotnými, ktoré tvoria európske kultúrne dedičstvo a musíme umožniť, aby tento tovar a hodnoty navzájom pôsobili v súlade s humanistickou koncepciou totožnosti a rozdielov a v súčasných kultúrnych dielach.

Programy v kultúrnom sektore urobia veľký kus práce na posilnenie kohézie, reálnej konvergencie, hospodárskeho rastu, udržateľného rozvoja, inovácií, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, ale nemali by sme zabudnúť, že kultúra a kultúrne produkty majú hodnotu sami osebe (kultúra ako kultúra). Chceli by sme pripomenúť Výboru, že financie z rozpočtu určené pre opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie a tie, ktoré už existujú, musia byť ihneď a bezodkladne posúdené. Na záver, keďže už nie je čas zaoberať sa inými bodmi, vítam oznámenie Komisie a jeho schválenie Radou. Súhlasíme so stanovenými cieľmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať pánovi Graçovi Mourovi za jeho príspevok, samotnej Komisii a všetkým prispievateľom do tejto správy. Som presvedčený, že správa potvrdzuje skutočnosť, že kultúra si zaslúži v týchto dňoch a rokoch spolupráce poprednejšie miesto v našej diskusii. Podľa mňa sa tým potvrdil náš posun z pôvodnej stratégie, ktorej dominoval tvrdý materiál – uhlie a oceľ – k nehmotnej ako je kultúra, vzdelávanie, kreativita a občianska príslušnosť. Nemôžme ju merať v kilách alebo tonách, ale je o budúcnosti našej jednoty, našich spoločenstiev na miestnej, regionálnej, národnej ako ej európskej úrovni.

Myslím, že práve z tohto dôvodu predkladáme návrh. Od minulého roka získal veľkú pozornosť a podporu vo verejnej oblasti v členských štátoch ako aj v Rade. Som rád, keďže to bola tá najdôležitejšia odpoveď: chceme pracovať viac cez kultúru, pre kultúru a taktiež pre svet kultúr alebo kultúru vo svete. Vítam vašu podporu tejto stratégie, čo je taktiež veľmi dôležité. Komisia a ja ako komisár sme si vedomí, že Parlament sa snaží urobiť viac v týchto oblastiach.

Samozrejme musíme prijať spoločný prístup. To je spôsob implementácie tejto stratégie. Dôležité sú tri základné oblasti, ktoré už boli spomenuté v predošlej správe: kreatívny priemysel, kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg a rovnako dôležitý vonkajší rozmer – vonkajšia spolupráca v kultúre a kultúra vo vonkajšej politike Únie.

Súhlasím s vami, že by sme nemali klásť priveľkú váhu na hospodársky význam kultúry, ale skutočne musíme vytvoriť správnu rovnováhu v našej kultúrnej politike. Vaša správa správne rozoznáva dôležitosť poskytnúť kultúre väčšiu úlohu v medzinárodných vzťahoch. Považujeme to za príležitosť vybudovať aktívnu a konštruktívnu stratégiu týkajúcu sa kultúrnej rozmanitosti v politike Spoločenstva. Viem, že v tejto záležitosti môžem počítať s vašou spoluprácou.

Vo veci mobility podporujeme potrebu nadštátnej mobility kultúrnych pracovníkov ako hlavný nástroj budovania európskej kultúrnej oblasti. Pozrime sa napríklad na program Erasmus vo vzdelávaní. Po jednom desaťročí – teraz už dve desaťročia – máme európsku oblasť vyššieho vzdelávania, najpopulárnejší program a vysoký stupeň modernizácie a prístupnosti na našich univerzitách. Myslím si, že toto pátranie po mobilite, znalostiach, rešpektu a akceptácie by sa malo rozvíjať taktiež v oblasti umenia a kultúry. Verím, že teraz môžeme dosiahnuť veľmi veľa spustením pilotného projektu týkajúceho sa mobility, ktorý ste v Parlamente navrhli minulý rok.

V neposlednom rade, ako som už spomenul, je dôležité prijať spoločný prístup. Som rád, že členské štáty súhlasili s otvorenými metódami koordinácie. Minulý rok v novembri boli zriadené dve odborné pracovné skupiny so zástupcami členských štátov so snahou zlepšiť mobilitu umelcov a zamestnancov kultúry ako aj maximalizovať potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Budete primerane informovaní o výsledkoch práce týchto skupín. Ako viete, zriadili sme kultúrne fórum a prvé bolo organizované pod predsedníctvom Portugalska, za ktoré som vďačný. Taktiež navrhujeme, aby kultúrny a kreatívny sektor zriadil platformu pre kultúrny a kreatívny priemysel a pre prístup ku kultúre popri existujúcej platforme pre medzikultúrny dialóg.

Podľa mňa je tu rastúci objem potenciálneho prínosu a som rád, že môžeme pracovať so svojimi kolegami v Komisii ako aj s vami v Parlamente na posilnení začlenenia kultúry do mnohých ďalších politických stratégií EÚ. Samozrejme sa teším nielen na rozpravu, ale najmä na implementáciu tejto stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Grażyna Staniszewska, spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. − (PL) Vážená pani predsedajúca, chcela by som úprimne zablahoželať pánovi Graçovi Maurovi k jeho dobrej správe, ktorá koherentným a špecifickým spôsobom predstavuje priority vo sfére kultúry a definuje dlhodobé ciele. Správa ukazuje dôležitosť kultúry pre rozvoj Európskej únie a pre zlepšenie potenciálu pre inovácie a zvýšenú konkurencieschopnosť. Kultúra je sektor, ktorý vytvára pracovné miesta a dáva skutočný stimul na hospodársky rast. Za Výbor pre regionálny rozvoj by som rada upriamila vašu pozornosť na dôležitosť regiónov Európskej únie ako dôležitého fóra na kultúrnu spoluprácu. Kultúra a jazyk stimulujú rozvoj regiónov a sú magnetom pre investície, najmä v málo rozvinutých regiónoch s chudobnými prírodnými zdrojmi a nedostatočnými turistickými a rekreačnými atrakciami. Toto je dôvod prečo miestne a lokálne úrady majú takú dôležitú úlohu vo všeobecnej podpore a starostlivosti o kultúru v oblastiach pod svojou kontrolou. V správe je jeden bod, ku ktorému mám výhrady – a tu hovorím v mene skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, takže sa nebudem musieť opakovať – a to je to, čo nájdeme v časti K, ktorá navrhuje požiadavku, aby sa imigranti a turisti podriadili európskej tradícii a dedičstvu. Nie je to dobre sformulované. Počas práce Výboru členovia Skupiny ALDE hlasovali proti tejto požiadavke.

V Roku medzikultúrneho dialógu treba zdôrazniť, že Európska únia by mala byť pri uvedení hodnôt medzikultúrneho dialógu do praxe otvorená iným kultúram. Mala by propagovať a vytvárať spoločný základ pre spoluprácu navrhnutím zaujímavých programov. Z tohto dôvodu nie je dobré, že sa upustilo od možnosti pre tretie európske krajiny zúčastniť sa výnimočne pútavého a prestížneho programu Európske hlavné mesto kultúry po roku 2010.

Vážená pani predsedajúca, o chvíľu som mala mať ďalší prejav, no chcela by som Vás požiadať ešte o ďalších desať sekúnd a druhý raz už vystupovať nebudem.

Myslím, že prvé a čelné budú tie krajiny pod záštitou Európskej susedskej politiky, ktoré by mali možnosť zúčastniť sa tohto programu. S nadšením podporujem požiadavku uvedenú v správe, aby bol rok 2010 vyhlásený Európskym rokom Frederika Chopina, keďže to bude 200. výročie od narodenia tohto geniálneho skladateľa, ktorý nesporne prispel do európskej aj svetovej kultúry.

 
  
MPphoto
 
 

  Ruth Hieronymi, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela čo najúprimnejšie poďakovať pánovi Graçovi Mourovi v mene mojej skupiny, Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov, za jeho vynikajúcu správu. Ďakujem taktiež Komisii za uvedenie tohto oznámenia o európskej stratégii pre kultúru. Môže sa spoľahnúť na podporu Parlamentu vo veci kultúry ako horizontálnej úlohy pre zvýšenie mobility umelcov, zvýšenie regionálnej spolupráce a posilnenie medzinárodnej spolupráce.

V tejto stratégii si však všímame určitú absenciu. Je to téma, ktorú sme pred chvíľou podrobne prediskutovali. Kultúrny priemysel a jeho rastúci význam taktiež znamená, že hospodárske aspekty sú oveľa intenzívnejšie než v minulosti. Stratégia pre kultúru nie je len otázkou lepšej spolupráce alebo zvýšeného financovania, ale aj zákonného rámca. V tejto súvislosti dokonca v rámci Európskej únie platí, že ak je kultúra v konkurencii s vnútorným trhovým právom alebo konkurenčným právom, v prípade pochybností ťahá vždy za kratší koniec.

Všetci si pamätáte na správu pani Lévaiovej: Komisárka pre vnútorný trh a služby opísala spolky na ochranu autorských práv pre online hudbu ako prekážky v konkurencii na vnútornom trhu. Tu kultúra jasne ťahá za kratší koniec a je v slabšej pozícii voči európskemu právu vnútorného trhu. Z tohto dôvodu tu existuje táto naliehavá potreba a zajtra Parlament rozhodne rovnakým spôsobom ako Výbor pre kultúru a vzdelávanie. Dohovor UNESCO sa nesmie aplikovať len na ochranu kultúrnej rozmanitosti vzhľadom na tretie krajiny, ale aj ako záležitosť maximálnej naliehavosti v našom vlastnom európskom práve.

K pánovi komisárovi máme preto jednu úprimnú prosbu: Máme len určitý časový úsek, a preto potrebujeme urýchlene návrh na posilnenie kultúrnej rozmanitosti v európskom práve vnútorného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marianne Mikko, v mene skupiny PSE. – (ET) Vážení kolegovia, náš kolega Vasco Graça Moura vykonal vynikajúcu prácu vyhotovením správy, ktorá sa zaoberá kultúrnym dedičstvom a budúcimi potrebami, spoločnými princípmi a špecifickými iniciatívami. Ako tieňová spravodajkyňa mu vyjadrujem svoju vďaku.

Chcela by som sa zamerať na dva body. Od roku 2009 sa zmenia naše pomery: do platnosti vstúpi Lisabonská zmluva. Aby naši diplomatickí predstavitelia mohli riadne zastupovať kultúrne odvetvia, kultúrny rozmer by mal byť dôkladne začlenený do našej vonkajšej politiky. V súčasnosti máme pred sebou dlhú cestu, aby sme to dosiahli. Spočiatku hovoríme len o začlenení kultúrneho rámca do rozvoja aktivít, hoci toto samotné predstavuje pre nás ťažkosti. V európskej kultúre je veľmi veľa hodnotných prvkov, no namiesto toho, aby sme sa tešili z celej množiny týchto prvkov zdá sa, že dosahujeme len aritmetický priemer. Vo svete sa európska kultúra prezentuje bohužiaľ len málo.

Som presvedčená, že najlepší svetoví filmári a spisovatelia žijú v Európe, no napriek tomu dominuje svetovým kinám Hollywood a kníhkupectvá sú plné zábavy vo forme amerických paperbackov. Prečo hromadne prekladáme cudzích autorov a neprekladáme navzájom našich najlepších autorov ? Prečo tretie krajiny, ktorým pomáhame, míňajú peniaze radšej na americké kultúrne produkty ? Túto situáciu treba zmeniť.

Bezpochyby sa musíme viac zamerať na obnovenie spoločného európskeho kultúrneho priestoru. Kultúrny priestor, ktorý zahŕňa krajiny Stredozemia a strednej Európy ako aj krajiny škandinávske, baltické a východnej Európy. Výsledkom bude, že budeme silnejší a získame množinu všetkých hodnotných prvkov, ktorá bude významnejšia než súčet jej častí.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, je to veľmi hodnotný a dôkladne vyhotovený dokument. Blahoželám pánovi Graçovi Maurovi.

Návrh uznesenia zameriava pozornosť na potrebu špecifického prístupu k problémom kultúry v čase globalizácie. Napriek našej otvorenosti k dedičstvu iných kultúr, je mimoriadne dôležité chrániť, rozšíriť a propagovať európsku kultúru. Je dôležité pamätať na korene našej kultúry a najmä na úlohu gréckych a latinských klasikov; mali by sme sa však pozrieť aj na tie oblasti kultúry, ktoré bez prekážok a bez nutnosti prekladu prekračujú hranice. Mám na mysli hudbu a maliarstvo.

V roku 2010 to bude 200 rokov od narodenia Frederika Chopina – geniálneho skladateľa, ktorý je známy po celom svete. Zdôraznenie významu tejto udalosti uľahčí vnímanie hudby ostatných vynikajúcich európskych hudobníkov – Mozart, Liszt, Handel, Haydn, Schumann, Verdi, Grieg, Berlioz, Paganini a mnohých ďalších – pri tvorbe európskej civilizácie a v jej prínose do svetovej kultúry.

Správa taktiež upriamuje pozornosť na súčasné problémy, ktorým čelia umelci, ako je prekračovanie hraníc ako aj dopad ich mobility na umelecký rozvoj a zdôrazňuje úlohu umenia v hospodárskom rozvoji.

 
  
MPphoto
 
 

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v tejto správe o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete je zaujímavé to, že skutočne presadzuje strategickú požiadavku nielen na organizovanie kultúrnej politiky ako sektoru, ale že kultúra by mala byť integrálnou súčasťou rozličných oblastí európskej politiky, ako je zahraničná politika, politika urbanizácie a politika štrukturálnych fondov. Toto je skutočne nová kvalita. Mení obraz Európskej únie vzhľadom na dôležitosť kultúry a jej strategický význam pre politiku ako celok.

Kultúra je vždy dvojsečná zbraň a to je na nej zaujímavé. Je to vždy produkt, ale je to viac než produkt, keďže nesie význam a účel. Dnes večer by som chcela ešte raz jasne formulovať: Očakávam, že tento duálny charakter kultúry bude mať skutočne účinok vo všetkých oblastiach politiky, najmä čo sa týka logiky vnútorného trhu. A ak sa pánovi komisárovi Figeľovi podarí presadiť strategickú dôležitosť kultúry v prípade iných komisárov, posilní sa tým jeho pozícia.

 
  
MPphoto
 
 

  Věra Flasarová, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Globálny svet prináša globálnu kultúru. To je však pojem, ktorí prináša rad interpretácií. Globálna kultúra môže byť v meradle Európskej únie esenciou toho najlepšieho, čo predstavujú jednotlivé európske kultúry. Alebo môže byť postmodernou univerzálnou kultúrou, ktorá pôvodnú pestrosť Európy postupne prevrství a vytlačí. Osobne by som dala prednosť prvému riešeniu. Som za to, aby Európska únia podporovala kultúrnu rozmanitosť, vďaka ktorej sa národy obohacujú a navzájom sa od seba učia. Globálny svet nám globalizuje životný štýl a štýl práce. Nadnárodné obchodné reťazce urobili z našich miest jednotné trhovisko, takže človek niekedy nevie, či je v Paríži alebo Prahe. To podľa môjho názoru celkom stačí.

Kultúra je spojená s dušou národa a s miestom, na ktorom vzniká. Je komunikatívna a má schopnosť vstrebávať aj vylučovať. Ale je aj zraniteľná, pokiaľ sa stane len tovarom alebo sa podrobí nenáročnému vkusu, aby bola, ako sa hovorí, dostupná všetkým. Kultúra by mala byť dostupná všetkým, mala by však pestovať vkus, nepodlizovať sa, zvyšovať nároky a nevyužívať to, že naše nároky voči nej klesajú, a že široké publikum je ochotné uspokojiť sa aj s málom. Ďakujem spravodajcovi, že v správe kladie dôraz na zachovanie kultúrneho bohatstva každého z európskych národov.

 
  
MPphoto
 
 

  László Tőkés (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, úprimne vítam túto hodnotnú správu pána Graçu Mouru. V tomto Európskom roku medzikultúrneho dialógu musíme zdôrazniť špeciálny význam kultúry pri posilnení európskej identity.

Ako etnický Maďar z Rumunska by som rád upriamil pozornosť členských štátov na podporu európskej menšiny a ohrozených kultúr. Príkladom môžu byť staroveké kultúry etnických Maďarov žijúcich v Rumunsku, moldavských Čangóov, Sikulov zo Sedmohradska, ako aj Macedóncov v Grécku a Bulharsku, etnických Srbov v Rumunsku a Baskov v Španielsku. Odporúčanie prijaté Radou Európy na základe správy o Čangóoch vypracovanej fínskym poslancom Tyttom Isohookanom-Asunmaaom je koncept, ktorý by sme mohli nasledovať, keďže jeho cieľom je chrániť kultúru Čangóov, ktorá pomaly zaniká.

V súvislosti so zahraničnými vzťahmi Európskej únie musíme taktiež venovať pozornosť Tibetu, ktorý je pod okupáciu čínskej komunistickej diktatúry a kde, ako uviedol Dalajláma, bola rozpútaná kultúrna genocída na jednej z najstarších svetových kultúr. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Hélène Descamps (PPE-DE). (FR) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi Graçovi Mourovi za hodnotnú správu, ktorá v každom bode odráža jeho znalosti a vysokú úroveň odborného posúdenia predmetnej záležitosti.

Táto správa opäť potvrdzuje miesto kultúry v budovaní Európy a potrebu chrániť ju a podporovať rozmanitosť. Podčiarkuje základnú úlohu, ktorú hrá pri plnení lisabonských cieľov a vo vonkajších vzťahoch EÚ. Správne vyzýva na posilnenie činností v oblastiach ako literárny preklad, propagácia európskych jazykov, výučba umenia a kultúrneho priemyslu a taktiež na ochranu a propagáciu nášho dedičstva. V tejto súvislosti musíme propagovať existujúce kultúrne programy a podporiť nové iniciatívy ako je vytvorenie nálepky európskeho dedičstva, čím sa pomôže rozvíjať spoločná identita pri podporovaní kultúrneho turizmu.

Táto správa taktiež vyzdvihuje príležitosti, ktoré ponúkajú digitálne technológie pokiaľ ide o prístup ku kultúre a propagáciu a rozšírenie kultúry pri zdôraznení ochrany práv duševného vlastníctva. V tejto súvislosti je správne podporiť zriadenie európskej digitálnej knižnice, ktorej účelom je digitalizovať naše dedičstvo a prístup k nemu a ochrániť ho pre budúce generácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Christa Prets (PSE).(DE) Vážená pani predsedajúca, ďakujem spravodajcovi a taktiež Komisii za tento dokument. Opäť sa zdôraznila ústredná úloha kultúry v európskej integrácii a vo svetovom obraze Európskej únie. To, ako sa vyrovnáme s týmto zistením, ktoré síce nie je nové, ale je veľmi dôležité a ako ho budeme integrovať do každej oblasti politiky – ako je špecifikované v Článku 151 – bolo definované v súčasnej stratégii pre kultúru.

Je potešujúce, že počas prípravných prác sa uskutočnila rozsiahla konzultácia s rozličnými kultúrnymi činiteľmi, ktorí vykonávajú podstatnú prácu v kultúre, za čo im musíme poďakovať. Naliehavo potrebujeme túto kultúrnu stratégiu, aby sme sa napríklad ustavične len nechválili našou kultúrnou rozmanitosťou, ale aj aby sme boli schopní zvládnuť výzvy týkajúce sa tejto rozmanitosti a problémy, ktoré vzniknú.

Rozhodujúca však bude implementácia stratégie. Pán predseda Barroso oznámil v novembri 2005 v Budapešti vznik pracovnej skupiny pre kultúru, ktorá by mohla byť dôležitým signálom pre vonkajší svet, ale doteraz nebola realizovaná. Dúfam, že sa to nestane aj s touto stratégiou pre kultúru. Podpora kultúry je návratnosť investícií v oblasti medzikultúrneho dialógu, implementácie Lisabonskej stratégie a vnútorných vzťahov a predovšetkým je to pridaná sociálna hodnota.

Využívame umenie a kultúru. Ponúka nám veľký úžitok v takmer každej sociálnej a hospodárskej oblasti. Nemala by byť zneužitá, využitá alebo vyhladovaná, a preto by sme mali porozmýšľať nad primeraným rozpočtom.

 
  
MPphoto
 
 

  Mihaela Popa (PPE-DE). – (RO) Blahoželám môjmu kolegovi, pánovi spravodajcovi Vascovi Graçovi Mourovi za spôsob, akým vedel zvládnuť také veľké množstvo pozmeňovacích a doplňovacích návrhov k tejto správe.

Osobne som bola rada, keď Výbor pre kultúru a vzdelávanie Parlamentu veľkým počtom hlasov súhlasil s mojim pozmeňovacím a doplňovacím návrhom týkajúceho sa štúdia histórie Európskej únie vo všetkých členských štátoch.

Je potrebné učiť sa o budovaní Európskej únie, aby mladí ľudia poznali obdobia zakladania a vývoja Európskej únie.

Som presvedčená, že aby sme poznali kultúru krajiny, každý z nás by mal poznať históriu danej krajiny.

Vytvorením paralely s Európskou úniou s cieľom poznať a pochopiť európsku kultúru v globalizovanom svete by sme sa mali oboznámiť s históriou budovania Európy, najmä keď v roku 2009 vstúpi do platnosti nová Zmluva o Európskej únii a my všetci sa staneme európskymi občanmi a každý občan má povinnosť poznať svoju históriu.

Moja iniciatíva sa snaží zabrániť situáciám v budúcnosti, keď sa mladí ľudia budú učiť paralelnú históriu, ktorá nemá žiaden základ v realite. Keďže Európsky parlament práve oslávil polstoročia existencie verím, že si zaslúži mať históriu, ktorá podporuje kultúrnu identitu a európsku kultúru v kontexte globalizácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vítam túto správu, lebo poukazuje na skutočnosť, že Európa sa zbližuje a kultúra pri tom hrá špeciálnu úlohu. Ak rozmýšľame nad samotnými hlavnými mestami kultúry – na budúci rok to bude Linz v Hornom Rakúsku – tieto poskytujú príležitosť mnohým kreatívnym umelcom poznať ďalšiu novú časť Európy. Neskôr bude taktiež mnoho návštevníkov cestovať z Linza do ďalších hlavných miest kultúry.

Tento program prispieva veľkým dielom k vzájomnému porozumeniu. Najmä v prípade Vilniusu máme veľmi dobrú príležitosť ukázať, ako intenzívne môžeme v skutočnosti spolupracovať. Toto by sa mohlo stať príkladom pre budúcnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE). – Vážená pani predsedajúca, chcem sa sústrediť na spravodlivý prístup ku kultúre bez ohľadu na pôvod; bohatým alebo chudobným, kultúra má byť prístupná všetkým.

Voľný vstup do múzeí a galérií – ako v Škótsku a Spojenom kráľovstve – zaznamenal rekordný počet ľudí navštevujúcich kultúrne inštitúcie. To je dôvod, prečo voľný vstup do kultúrnych inštitúcií a na kultúrne podujatia je v Európskej únii taký dôležitý.

Mnoho z bodov v tejto správe – 10, 25, 26 a 46 o vymenovaní roka 2011 za „Európsky rok gréckych a latinských klasikov“ – sú veľmi zaujímavé. Pokles výučby klasikov v štátnych školách u nás v Škótsku je veľmi smutný. Ako môžeme pochopiť súčasnosť bez pochopenia minulosti ? Som vďačná za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Európska únia má povinnosť chrániť kultúrne bohatstvo Európy, lebo kultúrne dedičstvo je nevyhnutné zachovať, šíriť a zdieľať vnútri aj mimo Únie. Naplnenie tohto plánu je podmienené politickou aj finančnou podporou. Programy Spoločenstva existujúce v súčasnosti v odvetví kultúry neodrážajú úplne dosah spoločného kultúrneho dedičstva Európanov. Podporujem výzvu Komisii, aby navrhla vytvorenie konkrétnych programov, ktoré budú rozvíjať umeleckú tvorivosť a hmotné a nehmotné statky, ktoré tvoria európske kultúrne dedičstvo. Toto kultúrne dedičstvo musí byť riadené udržateľným spôsobom. Pre tento cieľ je nevyhnutná podpora partnerstva verejného a súkromného sektoru. Návrh zriadenia programu európskeho kultúrneho mecenášstva môže byť tou správnou cestou.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Je viac než vhodné diskutovať v Roku medzikultúrneho dialógu o skutočnej európskej stratégii pre kultúru, ktorú treba podporiť v Európskej únii a na medzinárodnom poli.

Z tohto dôvodu vítam návrh tejto správy, ktorá správne zdôrazňuje dôležitosť tejto oblasti a potrebu plne mobilizovať jej potenciál. Kultúra je základom propagácie hodnôt mieru, demokracie a tolerancie ako aj vysoko výkonného hospodárskeho rastu, ktorý by mohol čeliť výzvam globalizácie v 21. storočí.

Z veľkého množstva odporúčaní v správe by som rada zdôraznila dva aspekty. V prvom rade je na vnútornej úrovni dôležité pre lokálnych a regionálnych činiteľov, aby sa angažovali v propagácii kultúry, ako faktoru hospodárskeho rozvoja a implementácie Lisabonskej stratégie ako aj konsolidácie kultúrneho dedičstva a podpory kohézie v súčasnej spoločnosti. Po druhé, v najlepšom záujme Európskej únie je propagovať v svojej zahraničnej politike kultúru a medzikultúrny dialóg na adekvátnej úrovni.

V tejto oblasti by potom mali byť hlavnými príjemcami týchto činností krajiny zahrnuté do Susedskej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Ján Figeľ, člen Komisie. (SK) Chcem poďakovať za diskusiu a hlavne za takú pozitívnu konštruktívnu atmosféru, lebo to svedčí aj o kultúre, aj o zodpovednosti pre agendu, ktorá je dôležitá. Ja len chcem ubezpečiť, že nikdy v Únii, aj keď ja som z tých, ktorí prišli spolu s rozšírením, nebola kultúrna agenda tak viditeľná a tak centrálna, ako je teraz, a samozrejme nejde o agendu, ale skôr o proces, o progres, o implementáciu.

Ale to čo sa podarilo dosiahnuť v posledných rokoch napríklad po prvýkrát v histórii – postavenie Európskej komisie ako reprezentanta Spoločenstva a zároveň zjednotenej reprezentácie európskej dvadsaťpäťky, respektíve dvadsaťsedmičky na pôde UNESCO, je výsledkom istej zrelosti v oblasti kultúry.

To, že pred pár mesiacmi členské štáty súhlasili zaviesť otvorenú metódu koordinácie v oblasti kultúry, mnohí nečakali. To, že máme vytvorené permanentné fórum pre kultúru, že máme rok dialógu kultúr teraz v 2008 a že je súlad vyhlásiť rok 2009 za rok tvorivosti a inovácie v Európe – to považujem za obrovský posun.

Samozrejme na druhej strane, kultúra má duálny charakter, má aj ekonomický rozmer, ale je aj nositeľom obsahu, významu, a preto je špecifická a nemá exkluzivitu v európskom práve. A práve o to ide aj pri jednotlivých prípadoch alebo sporoch, aby európske právo platilo, ale zohľadňovalo špecifickosť kultúry, potrebu udržiavať, upevňovať kultúrnu rozmanitosť ako naše dedičstvo, našu charakteristiku.

Súhlasím, a tu skončím s tým, že treba aj viac investovať. Komisia navrhla pre kultúrny program 500­miliónový rozpočet, schválený bol len 400­ miliónový. Možno v budúcnosti, alebo cez iné programy podporovať aj kultúrne aspekty, a veľmi ma potešilo, keď sme sčítavali štrukturálne príspevky v jednotlivých štrukturálnych operáciách členských krajín dvadsaťsedmičky, že na kultúru je kumulatívne vyčlenených približne 5 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 – 2013 celej Únii cez štrukturálne fondy. Takže ak sme rozumní, vieme pospájať aj potenciály, aj zdroje, aj politiku a o tom je aj moja zodpovednosť, za ktorú vás chcem ubezpečiť a skôr pozvať k spolupráci a implementácii tejto agendy. A ešte raz vďaka, Vasco Graça Moura.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasco Graça Moura, spravodajca. – (PT) Vážená pani predsedajúca, po toľkých príspevkoch je mi ľúto, že sa môžem stručne vyjadriť len k niektorým bodom, ktoré považujem za podstatné, ale myslím si, že všetky body, aj tie, ktoré sme nespomínali, prinášajú mimoriadne obohatenie tejto rozpravy.

V prvom rade by som rád zdôraznil novú politiku zavedenia kultúry v podmienkach stanovených v oznámení Komisie. Spomenula to už pani Trüpelová a treba sa len uistiť o začlenení kultúrneho aspektu do ďalších európskych politických stratégií. Myslím, že toto je zásadná vec. Druhý bod spomenula pani Mikková a týka sa kultúrneho rozmeru, ktorý by mal byť začlenený do európskej vonkajšej politiky, nie len kultúra Európskej únie ale kultúra členských štátov – je to absolútne podstatné. Po tretie, ako spomenula pani Hieronymiová, je tu jemná rovnováha medzi hospodárskymi aspektmi a hospodárskym prínosom kultúry a kultúrou ako hodnotou ako takou (kultúra ako kultúra).

A ešte dva body, pani Staniszewska spomenula dôležitosť kultúrnej činnosti na regionálnej a miestnej úrovni, ktorá je taktiež zdôraznená v správe, no podľa mňa ju treba vyzdvihnúť ešte raz. S týmto úplne súhlasím. Nakoniec musím taktiež prízvukovať, že poskytnutie prístupu rodinám a študentom ku kultúre prostredníctvom škôl a spoločnosti ako aj vybudovanie mostu medzi kultúrnym dedičstvom a exaktnými vedami, inováciou a technológiou sú základnými hľadiskami týchto záujmov.

Vážená pani predsedajúca, keďže sa už nemôžme zaoberať ďalšími aspektmi, na záver by som chcel ešte povedať, že kultúra je základným a nevyhnutným systémom individuálnych a spoločných hodnôt a skúseností, a práve s týmito spoločnými a individuálnymi hodnotami a skúsenosťami by mala Európa vstúpiť do budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 10. apríla 2008.

Písomné vyhlásenia (čl. 142 rokovacieho poriadku)

 
  
MPphoto
 
 

  Nicodim Bulzesc (PPE-DE), písomne. – Chcem využiť túto príležitosť, aby som sa vyjadril k niektorým hlavným otázkam uvedeným v správe pána Graçu Mouru o „Európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete“. Po prvé, sociálna situácia umelcov: Súhlasím s názorom, aby sme vypracovali primeraný právny rámec v oblasti daní, práce a sociálneho zabezpečenia pre umelcov a účinkujúcich. Mali by sme sa taktiež viac zamerať na ochranu kultúrneho dedičstva.

Kultúrny program je dobrý, ale nepostačuje, takže podporujem myšlienku vytvoriť ďalšie programy zamerané viac na ochranu a propagáciu európskeho kultúrneho dedičstva. A nakoniec by som chcel zdôrazniť potrebu efektívneho partnerstva medzi verejnosťou a súkromným sektorom. Pre zdolanie súčasných výziev by mala byť kultúra sčasti financovaná súkromným sektorom. Z tohto dôvodu by sa čo najskôr mal vytvoriť systém sponzorstva európskeho umenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Katalin Lévai (PSE), písomne. – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vítam snahy Komisie navrhnúť stratégiu pre kultúru tak, aby bola európska stratégia vykonávaná vnútri Európskej únie aj vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami. V tomto Roku medzikultúrneho dialógu je dôležité venovať špeciálnu pozornosť propagácii rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu, keďže kultúra je kľúčovým rozmerom Lisabonskej stratégie, a jedine takto dosiahneme základné lisabonské ciele.

Bola som sklamaná, keď som videla, že správa venuje málo pozornosti vzťahom medzi kultúrami, minoritami, národnými alebo etnickými skupinami, alebo medzi krajinami, v ktorých žijú. Nemôžme ignorovať skutočnosť, že umenie hrá významnú úlohu v integrácii minorít, ale môže taktiež poskytnúť podporu talentovaným, no chudobným umelcom. Podporou umenia a umelcov môžeme poskytnúť šance chudobným etnickým skupinám, ktoré majú nadnárodný charakter, ako napríklad Rómovia, ktorí si zachovali svoje niekoľko stáročné tradície až po súčasnosť.

Ďalej musíme zabezpečiť, aby nariadenia regulujúce komerčné vzťahy (internet) boli otvorené a transparentné, aby zabezpečili spravodlivý prístup na trh, čím umožnia európskemu kultúrnemu priemyslu rozvinúť všetok jeho potenciál, najmä v audiovizuálnych a hudobných sektoroch. Okrem primeranej ochrany spotrebiteľa musíme odstrániť príčiny falšovania a pirátstva a chrániť európsku kultúrnu rozmanitosť prostriedkami platného a primeraného nariadenia o konkurencieschopnosti.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia