Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 7. mája 2008 - Brusel Verzia Úradného vestníka

12. Zhoršenie situácie v Gruzínsku (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – (EL) Nasledujúci bod programu sú vyjadrenia Rady a Komisie týkajúce sa zhoršenia situácie v Gruzínsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, Úradujúci predseda Rady. (SL) Skôr, než začnem hovoriť o Gruzínsku, by som chcel reagovať na vyjadrenie predsedu Európskeho parlamentu na začiatku dnešného rokovania v súvislosti s Barmou/Mjanmarskom. Keďže dnes vystupujem prvý krát, chcel by som v mene predsedníctva vyjadriť úprimnú sústrasť všetkým príbuzným obetí cyklónu Nargis v Barme/Mjanmarsku. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na vyjadrenie predsedníctva, ktoré sme včera uverejnili, v ktorom predsedníctvo vyjadrilo ochotu Európskej únie poskytnúť tejto krajine núdzovú humanitárnu pomoc.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, teraz sa vrátim ku Gruzínsku a hneď na začiatku chcem uvítať rozhodnutie Európskeho parlamentu zaradiť situáciu v Gruzínsku do programu rokovania, pretože vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou sú veľmi nestabilné. Rada monitoruje situáciu v tejto krajine veľmi dôkladne. Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy nedávno diskutovala o situácii v Gruzínsku na svojom zasadnutí 21. apríla. O tejto záležitosti sa diskutovalo aj včera na Politickom a bezpečnostnom výbore, kde vystúpil aj podpredseda gruzínskej vlády pán Baramidze.

Predsedníctvo odpovedalo v mene Európskej únie 2. mája tak, že zverejnilo vyjadrenie týkajúce sa vystupňovania napätia medzi Gruzínskom a Ruskom. Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana sa skôr dvakrát rozprával s pánom prezidentom Saakašvilim a 30. apríla sa stretol aj s osobitným vyslancom Gruzínska pánom Bakradzem. Predsedníctvo diskutovalo o nedávnych udalostiach aj s ministrom zahraničných vecí Ruska pánom Lavrovom na stretnutí trojky Európskej únie s Ruskom, ktoré sa konalo v Luxemburgu.

Chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že Európska únia je veľmi znepokojená najnovšími udalosťami, ktoré spôsobili vystupňovanie napätia medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou. Znepokojilo nás najmä ohlásenie zväčšenia počtu mierových jednotiek Spoločenstva nezávislých štátov v Abcházsku a vytvorenia ďalších pätnástich kontrolných staníc na administratívnej hranici. Sme znepokojení aj pre zostrelenie gruzínskeho lietadla bez posádky v gruzínskom vzdušnom priestore, ku ktorému prišlo, 20. apríla. Znepokojuje nás aj rozhodnutie Ruskej federácie nadviazať oficiálne kontakty s inštitúciami de facto úradov Južného Osetska a Abcházska, ktoré vznikli bez súhlasu gruzínskych úradov.

Európska únia znovu potvrdzuje, že bude uznávať suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc, ktoré potvrdzuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1808. Európska únia bude aj naďalej podporovať medzinárodné úsilie o dosiahnutie mierového riešenia konfliktov v Južnom Osetsku a Abcházsku. Podporujeme predovšetkým aktivity OSN pod záštitou Skupiny priateľov Generálneho tajomníka OSN a snahy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Európska únia nalieha na všetky zúčastnené strany, aby nepodnikali žiadne kroky, ktorými by zvýšili napätie, ale aby prijímali opatrenia, ktorými obnovia vzájomnú dôveru. V tejto súvislosti Európska únia víta iniciatívu gruzínskeho prezidenta s cieľom dosiahnuť mierové riešenie situácie v Abcházsku. Dúfame, že táto iniciatíva rozpúta konštruktívny dialóg o tejto veci. Osobitný predstaviteľ Európskej únie a Európska komisia budú takisto naďalej vyvíjať úsilie s cieľom obnoviť dôveru a budú podporovať mierové vyriešenie konfliktov v Gruzínsku.

Európska únia taktiež víta rozhodnutie Ruskej federácie o normalizovaní vzťahov s Gruzínskom v určitých oblastiach. Výsledkom by malo byť zrušenie vízových obmedzení pre občanov Gruzínska, obnova poštových liniek a ďalšie pozitívne kroky. Pokiaľ ide o vnútornú politickú situáciu v Gruzínsku, chcel by som v tomto dôležitom okamihu vyjadriť nádej Európskej únie, že blížiace sa parlamentné voľby, ktoré sa majú konať 21. mája, budú slobodné a férové. Je dôležité, aby gruzínske úrady prijali všetky možné opatrenia na vybudovanie dôvery verejnosti v priebehu volieb. Z tohto dôvodu podporujeme poskytnutie programu volebnej pomoci financovaného nástrojom pre stabilitu.

Rovnako vítame aj ponuku Poľska, ktoré je odhodlané uvoľniť predsedu poľského senátu, aby mohol pomôcť pri dialógu medzi vládou a opozíciou. Všetky politické strany v Gruzínsku, vládne aj opozičné, musia urobiť všetko, čo je v ich moci, aby zlepšili atmosféru v čase prípravy volieb a vytvorili skutočne demokratickú politickú kultúru.

Na záver by som chcel znovu zdôrazniť kritický význam slobodných a nezávislých médií pri budovaní demokracie. Rovnaký prístup predstaviteľov vlády a opozície k médiám je jednou z podmienok slobodných a spravodlivých volieb. Vážení poslanci, vážené poslankyne, dostávam sa k záveru svojho príhovoru. Rád si vypočujem vaše názory na situáciu v Gruzínsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, najskôr by som chcela povedať, že úplne súhlasím s názormi, ktoré vyjadrilo predsedníctvo Európskej únie v súvislosti s vážnosťou najnovšieho vývoja v Gruzínsku.

Zajtrajšia misia politických riaditeľov EÚ bude skutočne dobrou príležitosťou na vyjadrenie a potvrdenie srdečnej podpory Gruzínsku v týchto kritických okamihoch.

Napätie v súvislosti s nevyriešenými konfliktmi v Abcházsku a Južnom Osetsku sa nanešťastie rapídne stupňuje. Nedávne rozhodnutia Ruskej federácie o posilnení väzieb so separatistickými de facto úradmi v Abcházsku a Južnom Osetsku znamenajú nahlodanie územnej celistvosti Gruzínska a tieto kroky zvýšili očakávania budúceho uznania týchto dvoch separatistických regiónov, a preto podkopali úsilie o nájdenie mierového riešenia. Komisia z tohto dôvodu vyzýva Ruskú federáciu, aby odvolala tieto svoje rozhodnutia, alebo ich aspoň nevykonala, ako to Európska únia jasne vyslovila vo svojom vyjadrení.

Teraz by sme sa mali začať sústrediť na to, ako by sme mohli ukončiť túto šachovú partiu, v ktorej každý ťah vyvolá novú reakciu súpera. Akékoľvek navrhované kroky by sme mali posudzovať podľa toho, do akej miery dokážu znížiť súčasnú vysokú teplotu v tomto regióne.

Hovorím to preto, že ďalšie zhoršenie súčasnej krízy by ohrozilo nielen stabilitu v Gruzínsku ale aj v celom Zakaukazsku.

Privítali sme novú mierovú iniciatívu prezidenta Saakašviliho pre Abcházsko. Myslím si, že je dôležité, aby sa táto iniciatíva vyvíjala spôsobom, ktorý vytvorí základ pre konštruktívny dialóg medzi všetkými zúčastnenými stranami. To znamená, v prvom rade so samými obyvateľmi Abcházska, ktorí, pevne dúfam, budú ochotní a bude im umožnené podieľať sa na diplomatickom procese.

Rusko je v tejto situácii stále základným aktérom, ak chceme dosiahnuť udržateľné mierové riešenie týchto konfliktov.

Komisia vzala na vedomie žiadosť Gruzínska adresovanú Európskej únii, aby prijala kroky, ktoré by mohli podnietiť Rusko, aby zrevidovalo svoju súčasnú politiku. Myslím, že sa pokúsime nájsť ďalšie kroky, ale musíme sa vyvarovať prijímania symbolických opatrení, ktoré možno nezvýšia pravdepodobnosť vyriešenia tejto krízy, ale v skutočnosti môžu viesť k ďalšiemu stupňovaniu napätia.

Na základe vyslovených skutočností sa nazdávam, že celková revízia mierových mechanizmov, napríklad ako ju navrhuje Generálny tajomník OSN vo svojej najnovšej správe o Abcházsku, by mohla urýchliť mierové riešenie týchto konfliktov, ak ju podporia všetky zúčastnené strany. Všetci by sme mali byť väčšmi odhodlaní na aktívnejšiu účasť pri podpore tohto úsilia.

Nezabúdajme, že počas ostatných štyroch rokov Gruzínsko vynaložilo ohromné úsilie, aby sa mohlo pohnúť smerom k vytvoreniu demokratickej, trhovo orientovanej spoločnosti.

Práve sme uverejnili správu o pokroku, v ktorej sa ukazuje, že aj keď má Gruzínsko stále ešte veľa práce pred sebou, predsa len dosiahlo významný pokrok vo viacerých oblastiach akčného plánu Európskej susedskej politiky (ESP). Tieto úspechy potvrdzujú odhodlanie Gruzínska posilniť svoje vzťahy s Európskou úniou v rámci Európskej susedskej politiky.

Pokiaľ ide o blížiace sa parlamentné voľby, vyčlenili sme balík volebnej pomoci vo výške 2 milióny eur (ktorý sa tu už spomenul) s cieľom zabezpečiť podmienky pre spravodlivejší a transparentnejší priebeh volieb. Poskytujeme zároveň aj významnú pomoc EÚ, podporujeme rehabilitačné programy, ktoré sú v prospech obyvateľstva v konfliktných zónach, nehľadiac na jeho etnické rozdelenie.

Komisia preto bude aj naďalej podporovať Gruzínsko v jeho politickom, sociálnom a hospodárskom rozvoji s presvedčením, že táto krajina má dostatok síl na prekonanie výziev, ktorým čelí.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacek Saryusz-Wolski, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, na pôde tohto parlamentu by sme mali mať naozaj vážne obavy z nedávneho vystupňovania už aj tak napätej situácie v Gruzínsku. Európsky parlament by mal preukázať pevné odhodlanie a podporiť nezávislosť a územnú celistvosť Gruzínska.

Nedávne rozhodnutie ruskej vlády nadviazať oficiálne vzťahy a zosilniť vojenskú prítomnosť v Abcházsku prekračuje a porušuje existujúce dohody o územnej celistvosti Gruzínska. Ešte viac zvyšuje napätie v konfliktných oblastiach a tak podkopáva medzinárodné mierové úsilie.

Čo by sme mohli urobiť, aby sa v celom regióne obnovil mier a stabilita? Mám tu niekoľko možných odporúčaní pre tento Parlament v súvislosti s naším uznesením. V prvom rade by sme mali Rusko a Gruzínsko vyzvať, aby zachovali rozvahu, aby pokračovali v hľadaní mierových riešení sporu a pristali na návrh sprostredkovania EÚ. Po druhé, by sme mali ruskú vládu vyzvať, aby odvolala svoje rozhodnutie nadviazať oficiálne vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom a aby sa z Abcházska stiahli ruské vojenské sily. Po tretie, by sme mali vyzvať Bezpečnostnú radu OSN, aby rozšírila mandát a zdroje pozorovateľskej misie v Gruzínsku – UNOMIG, aby sa postupne vytvorili skutočne nezávislé medzinárodné mierové sily. Mali by sme vysloviť odporúčanie, aby sa Rada Európskej únie a Komisia začali aktívnejšie podieľať na riešení konfliktu, napríklad aj tak, že by sme začali uvažovať o misii EBOP. Mali by sme podporiť čo najrýchlejšie vyslanie misie Európskej únie na vyhodnotenie incidentu. Nakoniec, mali by sme vyzvať Medzinárodné spoločenstvo, aby sa pridalo k úsiliu Európskej únie zameranému na stabilizáciu situácie a vyriešenie konfliktu v tomto regióne.

Tento konflikt predstavuje výzvu pre spoločnú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ. Je príležitosťou pre Európsku úniu, aby mohla konať v súlade so svojimi ambíciami, podporujúc ustanovenia Lisabonskej zmluvy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, aby v konfliktných situáciách nebola iba platcom, ale aj aktérom.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážená pani komisárka, minulý týždeň som mal príležitosť spolu s delegáciou stráviť určitý čas nielen v Tbilisi, ale aj v Abcházsku a okupovanej časti okresu Gali. Najviac na mňa zapôsobili dve veci: najskôr osud ľudí, ktorí boli prinútení na útek a z ktorých sa len niekoľkí mohli vrátiť a obrábať svoje polia, ľudí, ktorí majú, samozrejme, veľké problémy s predajom úrody cez hranicu, ktorá z ničoho nič vznikla krížom cez ich krajinu.

Ďalšou vecou, ktorá ma znepokojila, bol zástupca de facto vlády, s ktorým sme sa zhovárali, ktorý pôsobil evidentne nekompetentne. Vážená pani komisárka, obávam sa, že tak, ako ste to konkrétne spomenuli, Rusko ponúkne obyvateľom Abcházska veľmi málo príležitosti a možností zúčastniť sa na mierovom pláne.

Sympatizujeme preto prirodzene s Gruzínskom, malou krajinou, ktorá sa ocitla pod tlakom svojho obrovského suseda. Som však presvedčený, že si obe strany musia zachovať rozvahu, a to najmä v súčasnej situácii. Aj preto podporujem vyjadrenia Rady a Komisie.

Ďalším dôvodom, prečo podporujem tieto vyjadrenia, je aj skutočnosť, že považujem za neuspokojivé vyhlásenia, ktoré podpredseda gruzínskej vlády včera predniesol nášmu výboru, ale aj pre tón, akým to povedal, pretože jeho slová zaváňali vojnovým štvaním, ktorému by sa bolo vhodné v tejto kritickej fáze vyhýbať.

Voľby sú už bezprostredne blízko a niektoré veci vrátane vecí v priamej súvislosti s voľbami sa veľmi často využívajú na vlastné účely. Rusko padá presne do tejto pasce, a dokonca nepriamo a nerozvážne podporuje tie sily v Gruzínsku, ktoré možno chcú iba využiť konflikt na svoje politické účely. Chcem opäť zopakovať: plne podporujeme Gruzínsko a jeho nároky na nezávislosť a integritu. Nie je tu viac žiadny priestor na diskusiu o tomto bode. Zároveň dúfame, že blížiace sa voľby prebehnú skutočne slobodne a férovo.

Dve veci obzvlášť priťahujú Gruzínsko k Európskej únii, ktoré sú podľa môjho názoru tiež dôležité. Prvou je uvoľnenie vízových obmedzení. Je neprijateľné, aby Rusi a nepriamo občania Abcházska a Gruzínska s ruskými pasmi mali vízovú slobodu, ktorú nemajú samotní Gruzínci. To je nespravodlivé a musí sa to napraviť. Po druhé, v Gruzínsku je potrebné sformovať skutočne multilaterálnu mierovú misiu. Nemôžeme dopustiť, aby mierová skupina aktívna v tejto oblasti bola vytvorená Ruskom, ktoré je na jednej strane jednou zo strán konfliktu a na druhej strane aj hlavnou stranou, ktorá v podstate okupuje túto oblasť a zároveň aj zabezpečuje mierové sily.

Som presvedčený, že túžba Gruzínska zabrániť tomuto je oprávnená a tak, ako sa pani komisárka vyjadrila pred výborom, táto túžba má aj rozhodujúci význam, aby sme si udržali schopnosť pokračovať vo vyjednávaní. Samozrejme, nemôžeme stopercentne zachovať podrobnosti a znenie, ktoré Gruzínsko predložilo – my sme Európska únia – no tieto dve požiadavky Gruzínska si zaslúžia osobitnú podporu. Dúfam, že Európska komisia bude aktívna a úspešne podporí tieto záujmy Gruzínska.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgs Andrejevs, v mene skupiny ALDE. – (LV) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani komisárka, dámy a páni, aj ja som mal pred týždňom možnosť osobne sa presvedčiť o situácii v Gruzínsku, keď som ako člen parlamentnej delegácie Európskeho parlamentu navštívil Tbilisi. V mene svojej politickej skupiny, Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, by som chcel upriamiť pozornosť medzinárodného spoločenstva na destabilizačnú úlohu Ruskej federácie a jej vojenských síl, ktoré sa nachádzajú v oblasti konfliktu. Výzvu Gruzínska adresovanú medzinárodnému spoločenstvu a medzinárodným organizáciám, aby posúdili možnosť nahradiť formálne mierové sily Ruska iným zložením, by mala Rada a Európska komisia dobre zvážiť a podporiť, ale aj preskúmať možnosť poskytnutia mierovej misie v gruzínskom regióne Abcházsko pod dohľadom Európskej únie. Pre vyriešenie tohto konfliktu je nevyhnutná silná medzinárodná podpora a spolupráca s Gruzínskom, chcel by som však zároveň vyzvať gruzínsku vládu, aby vynaložila čo najväčšie úsilie v rámci svojich možností s cieľom zlepšiť domácu politickú atmosféru v samotnej Gruzínskej republike. Prezidentské voľby, ktoré sa konali 5. januára tohto roku, boli rozhodnutím pre únik z mŕtveho bodu, no v samotnom priebehu volieb sa objavilo viacero porušení a nezrovnalostí a musím, žiaľ, priznať, že kroky príslušných gruzínskych úradov nedokázali presvedčiť voličov a kandidátov o tom, že by mali politickú vôľu vyšetriť všetky prípady porušenia volebného postupu, ktoré sa objavili v čase volieb. Som presvedčený, že počas parlamentných volieb, ktoré sa majú konať v máji, príslušné úrady Gruzínska prijmú všetky nevyhnutné opatrenia potrebné na zvýšenie dôvery verejnosti vo volebný proces. V tejto súvislosti by som chcel uvítať program volebnej pomoci financovaný Európskou komisiou, na ktorom sa podieľajú štyri mimovládne organizácie, OSN a Rada Európy. Všetky politické strany, vláda a opozícia, musia urobiť všetko preto, aby zlepšili súčasnú nanajvýš polarizovanú atmosféru v Gruzínsku a nastolili skutočne demokratickú politickú kultúru. Obe strany – koalícia i opozícia, no a samozrejme aj občianska spoločnosť, musia pochopiť, že vnútorná nestabilita zvyšuje riziko a pravdepodobnosť ďalších deštruktívnych vplyvov zo strany susedných štátov, najmä Ruskej federácie. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Anne Isler Béguin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážený pán Lenarčič, aj ja budem hovoriť za delegáciu. Som totiž predsedníčkou delegácie Európskeho parlamentu vyslanej do troch kaukazských krajín.

Správne hovoríte, že situácia je znepokojujúca a vážna. Nemyslím si, že by sme mohli len tak postávať bokom a prizerať sa tomuto stupňovaniu provokácie. Podľa môjho osobného názoru táto situácia takmer prerástla do anexie jednej krajiny druhou. Keď Rusko v marci odstúpilo od sankčného režimu nariadeného Spoločenstvom nezávislých štátov, vytvorilo si príležitosť poskytnúť Abcházsku vojenskú pomoc. Dňa 16. apríla Rusko legalizovalo bilaterálne vzťahy a oficiálne dokumenty Abcházska a Južného Osetska. Tento krok vlastne znamená nepriame uznanie týchto dvoch separatistických regiónov. Samozrejme, neskôr, 24. apríla, Rusko jednostranne zvýšilo počet vojenských jednotiek a do regiónu vyslalo ďalšie vojenské zariadenia. My to nevieme. Dokonca ani OSN v krajine nevie, v akom množstve Rusko zvýšilo počet svojich mierových síl na území. Ako už spomenuli kolegovia, minulý týždeň sme boli v okrese Gali a nenašli sme najmenší dôvod, ktorý by opodstatnil zvýšenie počtu týchto jednotiek z dvetisíc na tritisíc príslušníkov. Pre kolegov poslancov, ktorí možno nevedia, spomeniem, že na základe dohody z roku 1994, keď sa Rusko samo ponúklo ako sprostredkovateľ a navrhlo vyslať mierové sily na územie Abcházska, medzi Abcházskou oblasťou a oblasťou Abcházska, kde žilo gruzínske obyvateľstvo. Dnes, keď Spoločenstvo nezávislých štátov hovorí o diverzite, na území sú prítomné iba ruské jednotky. Keďže aj my sme sprostredkovatelia, môžeme položiť nasledovnú otázku: aké výsledky prinieslo toto sprostredkovanie?

Chcem sa tiež spýtať, akú máme zodpovednosť my. Samozrejme, vypočula som si všetky vaše návrhy, no nazdávam sa, že najskôr musíme zastaviť stupňovanie násilia. Počula som aj posledné dve vyjadrenia Rady. Európska únia podporuje len obnovenie dôvery. Pán Lenarčič, v tejto oblasti dnes už nejestvuje žiadna dôvera. Dokonca zlyhal už aj dialóg. Abcházsko prerušilo rozhovory s Gruzínskom v roku 2006. A pokiaľ ide o oznámenie Európskej únie, aj Komisia prijíma opatrenia. V oznámení sa uvádza, že Európska únia sa bude na riešení tohto konfliktu podieľať iba vtedy, keď obidve zúčastnené strany o to požiadajú. Môžem vám vopred povedať, že sa to nikdy nestane. Rusko nás nikdy nepožiada, aby sme mu pomohli vyriešiť tento problém, pretože Rusko vždy vyhlasuje, že nie je účastníkom tohto konfliktu. Preto teraz vzniká otázka zodpovednosti Európskej únie.

Hoci ste vyhlásili aj to, že je tu podpora OSN, veľmi dobre vieme, že OSN sa nachádza na mŕtvom bode a doslova zlyháva, pretože, keď na pôde OSN zaznela výzva na vyriešenie konfliktu, Rusko jednoducho nereagovalo. Rusko takýmto spôsobom zdržiava celý proces. A myslím si, že som uviedla dostatok argumentov aj možnosť, ako by sme mohli omnoho konkrétnejšie pomôcť. Už to nie je viac otázka riešenia konfliktu, evidentne sa nachádzame v štádiu, keď máme poslednú šancu zabrániť skutočnému konfliktu. Preto musíme konať. Aj preto sme v súvislosti s rezolúciou, za ktorú sme hlasovali v Tbilisi minulý týždeň, napríklad navrhli, aby Rusko malo účasť na mierových silách takým spôsobom, že vyšle do regiónu civilné mierové jednotky. Myslím, že by sme nemali zabudnúť, čo sa udialo na Balkáne. Nazdávam sa, že nám história neodpustí, ak ani po druhý raz nebudeme schopní správne zasiahnuť. Vojna na Balkáne by mala byť poslednou a myslím si, že je to na nás, aby sme zadusili tento konflikt v Zakaukazsku, kým je ešte len v zárodku.

 
  
MPphoto
 
 

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán minister, vážená pani komisárka, v poslednej chvíli sme prelomili takpovediac kompromitujúce mlčanie Európskej únie v súvislosti s Gruzínskom.

V konflikte, ktorý prebieha v Abcházsku a Osetsku, nie sú v otázke práva ruskej menšiny. Napriek etnickým čistkám, ktoré zažilo 300 000 Gruzíncov v tomto regióne po roku 1993, demokratické Gruzínsko niekoľko rokov ponúkalo Abcházsku slobody autonómie. Napriek tomu Rusko nedávno podniklo kroky k uznaniu bábkovej správy Abcházska tým, že posilnilo obchodné vzťahy a rozšírilo pôsobnosť ruského rodinného, občianskeho a obchodného práva aj o túto oblasť.

Dnes si musíme položiť veľmi dôležitú otázku. Keď sme odmietli prijať Gruzínsko za člena NATO, nemotivovali sme tým Rusko, aby tieto kroky podniklo? Táto otázka by mala zaznieť predovšetkým v Berlíne. Tento konflikt je celý o geopolitike. Ohrozená je dôveryhodnosť Európskej únie a mier v regióne. Ak nedokážeme zastaviť Rusko v jeho aktivitách zameraných na rozdelenie jedného z našich kľúčových partnerov v oblasti Kaukazu, nikto si nás v budúcnosti nebude ceniť.

Mali by sme sa spojiť s USA a usporiadať stretnutie Bezpečnostnej rady OBSE na túto tému. Okrem pevnej diplomatickej podpory celistvosti Gruzínska by sme mali požiadať aj o to, aby ruské jednotky boli nahradené jednotkami s mandátom OSN alebo OBSE. Bolo by dobré vyslať do Tbilisi parlamentnú misiu. Ak sa nám to nepodarí, Rusko so svojou neoimperialistickou politikou môže priviesť celý tento región na pokraj vojny.

 
  
MPphoto
 
 

  Miloslav Ransdorf, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Gruzínsko malo od roku 1991 troch prezidentov: disidenta Gamsachurdiu, komunistického aparátnika Ševardnadzeho a najnovšie amerického chránenca Saakašviliho.

Ťažko povedať, kto z nich bol horší. Keď tu bol pán Saakašvili, tak nám sprostredkoval jedinú myšlienku, a to tú, že máme kupovať gruzínske vína, pretože sú to vína slobody. Neviem, či napríklad Čvančchara, obľúbené víno Stalina, je víno slobody, ale v každom prípade je situácia v Gruzínsku zlá. Štvrtina obyvateľstva emigrovala, 1 300 000 Gruzíncov pracuje na území Ruskej federácie a sama táto skutočnosť ukazuje, že sa musíme spoľahnúť na to, aby tieto dve krajiny medzi sebou problémy vyriešili, pretože v Kramli nastupuje nový prezident Medvedev. Myslím si, že by sme mu mali dať čas, aby uskutočnil to, čo prisľúbil, teda aby podal pomocnú ruku Gruzínsku a pomohol riešiť situáciu, ktorá je už teraz veľmi zlá.

 
  
MPphoto
 
 

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). (NL) Chcela by som poďakovať predsedníctvu a pani komisárke za odpoveď. Skutočne sú tu obrovské obavy v súvislosti s vystupňovaním napätia v tomto regióne. Súhlasím s komentármi, ktoré tu zazneli a s výzvami na zachovanie rozvahy.

Natíska sa však otázka, aký to má zmysel, keď Rada vo svojich záveroch v novembri 2007 tiež vyzývala účastníkov konfliktu, aby zachovali rozvahu, no napätie sa, žiaľ, ešte viac vystupňovalo. Čo teraz, pani predsedajúca? Podpredseda gruzínskej vlády, pán Baramidze zvolal: „Pomôžte nám, pomôžte nám!“, a jeho príhovor sa vyznačoval značne neuhladenou rečou, rečou, ktorá veľmi málo pomohla zmenšiť napätie aj na gruzínskej strane. Tak čo máme robiť?

V prvom rade je tu misia. Nielen Gruzínsko, ale aj Rusko sa musia podieľať na sprostredkovaní. Ďalej tu máme mierovú misiu OSN. Je neprijateľné, aby Rusko samo rozhodovalo o vyslaní ruských jednotiek do regiónu.

Vážená pani predsedajúca, tretí bod sa týka zníženia tlaku. Pred chvíľou som vo svojej kancelárii na počítači sledovala veľkolepý ceremoniál nástupu prezidenta Medvedeva do funkcie. Vypočula som si, ako nový prezident Medvedev pompézne vyslovil svoj zámer zachovať suverenitu a nezávislosť Ruska. Jeho náprotivok v Gruzínsku urobil presne to isté. Rada by som vyzvala z tohto miesta každého, kto chce dnes pánovi prezidentovi Medvedevovi pogratulovať, aby k blahoželaniu pripojil výzvu na zaručenie suverenity a nezávislosti gruzínskeho územia.

Vážená pani predsedajúca, najdôležitejšia je konštruktívna spolupráca – konštruktívna spolupráca na obidvoch stranách. Nový prezident Ruska predstavuje novú príležitosť pre nás, aby sme ešte viac naliehali a presvedčili ho o týchto skutočnostiach. Ďakujem vám veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Marinus Wiersma (PSE). (NL) Chcel by som nadviazať na svojich predrečníkov vrátane pani komisárky a pána úradujúceho predsedu Rady a tiež vyjadriť znepokojenie, ktoré všetci zdieľame v súvislosti so situáciou, ktorá nastala v tomto regióne, konkrétne v kaukazskom regióne, pokiaľ ide o Gruzínsko a problémy s Južným Osetskom a Abcházskom. Hoci sme donedávna ešte hovorili o zmrazenom konflikte, situácia je dnes už taká, že je tu riziko vzniku latentného konfliktu, preto si musíme všetci dať pozor, aby sa z neho nakoniec nestal otvorený konflikt. Európska únia, OSN a každý, kto je schopný zasiahnuť, má zodpovednosť za zmiernenie situácie.

Samozrejme, musíme odmietnuť kroky, ktoré podniklo Rusko. Tieto kroky sú, alebo sa aspoň zdajú byť krokmi smerom k formalizácii, možnému uznaniu nezávislosti. Je jasné, že dôležitú úlohu zohrávajú aj geostrategické záujmy. Viem si predstaviť, že v Moskve vládne frustrácia po nedávnom samite NATO, na ktorom sa dohodlo, že sa z dlhodobého hľadiska umožní Gruzínsku vstup do NATO a chápem aj to, že je Moskva podráždená pre reakciu väčšiny krajín EÚ na vyhlásenie nezávislosti Kosova. Myslíme si, že tieto veci treba striktne oddeliť od situácie v Gruzínsku. V minulosti sme o tom uzavreli dohody v rámci OBSE a nazdávame sa, že najmä OSN musí vyvinúť úsilie o obnovu riešenia týchto otázok, rozhovorov a dialógu.

Teraz sme vlastne svedkami určitého druhu eskalácie na obidvoch stranách, vystupňovania slovnej prestrelky. Skutočnej šachovej partie, ako hovorí pani komisárka, no ja sa bojím, že táto hra nebude mať žiadneho víťaza, čo nie je dobré pre nikoho.

Na jednej strane stojí reakcia Ruska, ktoré zvyšuje počet svojich „mierových síl“. Na druhej strane stojí Gruzínsko, ktoré spôsobuje problémy na rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie v súvislosti s členstvom Ruska. Verím, že nacionalistický podtón zreteľný na obidvoch stranách bude nutné odstrániť z diskusie.

Obe strany by mali zachovať rozvahu, ako mnohí správne podotkli a z dlhodobého hľadiska sa musia samozrejme objaviť snahy smerom k štrukturálnemu riešeniu. Verím, že Európska únia môže v tomto ohľade zohrať veľmi významnú úlohu, vrátane priameho dialógu s Ruskom na blížiacom sa samite EÚ – Rusko. Môže to byť príležitosť položiť novému prezidentovi otázku, čo plánuje jeho krajina urobiť s týmto zmrazeným konfliktom nielen v oblasti Kaukazu ale aj v oblasti Podnesterska. Verím, že možno na tomto samite prezident naznačí svoje zámery v súvislosti s dohodami prijatými v rámci OBSE v roku 1999, ktoré sa týkajú situácie v odštiepených krajinách, republikách, štátoch atď.

Nakoniec súhlasím so všetkými, čo vyslovili kritiku na adresu Ruska pre spôsob, ako si vysvetľuje rozhodnutia OSN – je jasné, že jeho „mierové jednotky“ v skutočnosti nie sú mierovými silami a že ich možno skôr považovať za jednotky slúžiace ruským strategickým vojenským záujmom a určite nie záujmom OSN. V tejto súvislosti je potrebné prijať nové dohody, v ktorých môže Európska únia zohrávať významnú úlohu.

Okrem toho, je samozrejme potrebné zachovať územnú celistvosť Gruzínska, ako aj rešpektovanie menšín a ich problémov – Pán Swoboda spomenul určité veci v súvislosti s týmto bodom – keďže obyvateľom žijúcim na tomto území hrozí, že budú medzi Moskvou a Tbilisi ako medzi mlynskými kameňmi. Samozrejme, je dôležité, aby sa niečo urobilo pre vyriešenie problému utečencov. Európska únia by možno mohla najlepšie pomôcť, keby investovala do opatrení na vybudovanie dôvery, aby pomohla obom stranám v ceste k obnove dialógu.

 
  
MPphoto
 
 

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca. Gruzínsko stojí na pokraji vojny, podľa vyhlásenia, ktoré včera predniesol gruzínsky minister pre reintegráciu. Situácia medzi Gruzínskom a Ruskom je skutočne veľmi napätá. Vyhláška pána Putina, v ktorej vyzýva štátne agentúry, aby zintenzívnili spoluprácu s Abcházskom a Južným Osetskom, zostrelenie gruzínskeho lietadla bez posádky a vyslanie ďalších ruských vojenských jednotiek do Abcházska sú dostatočným dôvodom na vážne obavy, ktoré vyjadruje vláda pána Saakašviliho.

Rusko nerešpektujúc územnú celistvosť Gruzínska chce dostať dva odštiepené regióny Gruzínska pod svoju kontrolu. Motivácia Rusov presne ukazuje dominantnú mocenskú politiku Ruska. 80 % obyvateľstva Abcházska má už dnes ruské občianstvo a Rusi tvrdia, že na základe toho majú zodpovednosť za ich ochranu. Rovnako názorné ja aj vyjadrenie, ktoré včera poskytol generál Alexej Maslov, veliteľ ruského pozemného vojska: „Zvyšovanie počtu jednotiek v Abcházsku je v záujme predísť ozbrojenému konfliktu a podpory stability v zakaukazskom regióne.“

Ruská moc jednoducho neznesie pohľad nato, že Gruzínsko si zvolilo cestu autonómie, nezávislosti a euroatlantickej integrácie. Gruzínsko je súčasťou európskej susedskej politiky. Nesieme zodpovednosť za poskytnutie čo najväčšej podpory reforiem v Gruzínsku a za rozvoj demokracie a právneho štátu.

Toto je cieľom neustálych snáh Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Gruzínsko. Pred týždňom sme sa stretli v Tbilisi, kde sme prijali množstvo rozhodných odporúčaní. Navštívili sme aj abcházsku oblasť konfliktu, v ktorej momentálne vládnu neprijateľné podmienky. Som presvedčený, že musíme konať rozhodnejšie, jednomyseľne podporiť Gruzínsko a vyvinúť väčší tlak na Rusko. Mierové sily je potrebné transformovať tak, aby boli naozaj medzinárodné a neutrálne. Vláda v Tbilisi na túto situáciu reaguje pokojne a chcela by problémy riešiť mierovou cestou. Parlamentné voľby v Gruzínsku pomaly klopú na dvere. Budú dôležitou skúškou pre mladú a krehkú demokraciu Gruzínska, preto im musíme poskytnúť čo najväčšiu pomoc, aby sme zabezpečili úspešný priebeh týchto volieb. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, Európsky parlament sa pri mnohých príležitostiach zapojil do budovania demokracie v Gruzínsku. S obdivom sme sledovali, akým spôsobom Gruzínci bojovali za vytvorenie liberálnej demokracie, silnej občianskej spoločnosti a za slobodné voľby. Európsky parlament aj dnes pevne stojí na strane demokracie v Gruzínsku a bude brániť územnú celistvosť Gruzínskeho štátu.

Včera sme si vypočuli príhovor podpredsedu gruzínskej vlády Giorgiho Baramidzeho. Záležitosti, ktoré pán Baramidze opísal z gruzínskeho uhla pohľadu, odkrývajú vážnosť situácie, s ktorou sa dnes v oblasti Kaukazu stretávame. Samozrejme apelujeme na obidve strany, Gruzínsko aj Rusko, aby zachovali rozvahu. Musíme však jasne povedať, že Európa sa nestotožňuje s neoimperialistickou politikou zo strany Ruska vo vzťahu ku kaukazským krajinám či vo vzťahu ku Gruzínsku. Rusko nesie osobitnú zodpovednosť za zaručenie mieru a bezpečnosti v tomto regióne.

Zároveň by sme chceli povedať, že to čo je z hľadiska medzinárodnej situácie najdôležitejšie v Gruzínsku, je gruzínska demokracia. Preto vyzývame gruzínske úrady a obyvateľov Gruzínska, aby aj naďalej podporovali budovanie liberálnej demokracie, občianskej spoločnosti a právneho štátu v Gruzínsku.

To, čo povedala pani komisárka o pomoci EÚ v rámci podpory blížiacich sa volieb v Gruzínsku, je krok Európskej únie ktorý by mal byť charakteristický pre európsku politiku na Kaukaze: obrana Gruzínska, podpora budovania demokracie, nesúhlas s narušením územnej celistvosti tejto krajiny. Vyzývame Rusko a Gruzínsko, aby v tomto regióne zachovali stabilitu, mier a bezpečnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, Rusko má dnes nového prezidenta, ale premiérske kreslo, ktoré získal Vladimír Putin, mu umožní zotrvať pri moci a dozerať na svojho chránenca Dmitrija Medvedeva. Znamená to, že ruská zahraničná politika sa meniť nebude.

Príval petrodolárov robí z Ruska obrodzujúcu sa moc, ale žiaľ, Rusko vidí všetko v intenciách hry, v ktorej ak jeden vyhráva, druhý musí prehrať. Priorita Putinovej zahraničnej politiky, rekonštrukcia niečoho, čo bude vyzerať podobne ako bývalý Sovietsky zväz, je zameraná na to, čo Rusko povýšeným tónom nazýva svojím blízkym zahraničím, teda bývalé sovietske republiky na Balkáne, vo východnej Európe a Zakaukazsku, kde je Rusko rozhodnuté udržať si svoju sféru pôsobnosti. Rusko trestá tieto krajiny za to, že sa obracajú smerom na západ k NATO a EÚ, a odvracajú sa od Moskvy.

Gruzínsko počas vládnutia západne orientovaného reformného prezidenta Saakašviliho veľmi trpelo pod ruským autoritárstvom. Okrem toho, že Putin zneužíval obchod a dodávky energie ako diplomatické zbrane, neustále sa pokúšal narušiť územnú celistvosť Gruzínska tichou podporou separatistických a samozvaných republík, Abcházska a Južného Osetska. Napätie v regióne vyostril aj príchod ďalších ruských vojakov do Abcházska, ktorí majú údajne pôsobiť ako mierové jednotky, no je evidentné, že sú pripravení na boj, ale aj zostrelenie gruzínskeho špionážneho lietadla.

Pri pohľade na to, ako sa Západ ponáhľal s uznaním nezávislého Kosova bez akejkoľvek rezolúcie OSN alebo medzinárodnej dohody, majú, žiaľ kroky Ruska istú logiku. Uznaním Kosova sa otvorila Pandorina skrinka a vzniklo morálne ospravedlnenie pre Rusko. Nemalo by nás prekvapiť, že Rusko to považuje za precedens. Bolo by to skutočne tragické, keby sme pre náš prístup ku Kosovu nenávratne poškodili Gruzínsko a vytvorili podmienky pre ozbrojený konflikt v krajine, ktorej územnú celistvosť by sme mali veľmi silno brániť.

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE). (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, minulý týždeň som sa zúčastnila na stretnutiach v Tbilisi spolu so svojimi kolegami z medziparlamentnej delegácie na čele s pani Isler Béguin, ktorej komentáre plne podporujem: situácia sa skutočne zhoršuje a vyostrenie napätia by mohlo prepuknúť do otvorenej ozbrojenej konfrontácie. Na oficiálnom stretnutí prezident Saakašvili potvrdil, že tentoraz by to mohla byť dokonca skôr otázka hodín ako dní.

Situácia v Abcházsku a Južnom Osetsku, ktorá sa ocitla na mŕtvom bode, sa začína riešiť a Moskva oficiálne potvrdila, že chce nadviazať právne vzťahy s obidvoma regiónmi. Týmto sa znovu otvorí diskusia o územnej celistvosti Gruzínska, ktorá bola uznaná v rezolúciách OSN.

Stále je tu nádej, že Európa nakoniec vystúpi jednohlasne a zohrá dôležitejšiu úlohu pri hľadaní mierových riešení skôr, než bude neskoro. Ak sa vzťahy ukončia, dá sa veľmi ľahko predpokladať, že nastane séria reťazových reakcií v celom regióne a takéto udalosti sa môžu dostať až k našim hraniciam. Preto v týchto súvislostiach dúfame v skutočné odhodlanie Rady a Komisie.

Buď sa vzniknutej situácii postavíme tvárou v tvár a zdvojnásobíme svoje úsilie v sprostredkovaní, alebo budeme, žiaľ, musieť niesť hroznú zodpovednosť za to, že sme nechceli alebo neboli schopní dostatočne zasiahnuť a pomôcť konflikt vyriešiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Corien Wortmann-Kool (PPE-DE). (NL) My sme priatelia Gruzínska. Úprimné priateľstvo znamená poskytnúť podporu a pomoc a o to sa musí Európa postarať teraz, keď je ohrozená územná celistvosť Gruzínska. Ale pravé priateľstvo znamená aj vyjadrenie kritiky, ak je namieste.

Vážená pani predsedajúca, gruzínska vláda čelí ťažkej úlohe. Musí vytvoriť demokraciu na základe európskych hodnôt v krajine, ktorá mala výrazne inú históriu. Musí vybudovať hospodárstvo. Ako pani komisárka správne poznamenala, v súvislosti s európskou susedskou politikou sa už podarilo dosiahnuť celkom slušný úspech, aj keď stále zostáva ešte veľa práce. Je to ťažká úloha pre gruzínsku vládu v čase, keď je ohrozená územná celistvosť krajiny a v čase ohrozenia z ruskej strany.

Európa musí v tejto otázke zaujať jasný postoj a musí podporiť účastníkov konfliktu. Návrhy prezidenta Saakašviliho si zaslúžia férovú príležitosť. Predstavujú riešenie lepšie, ako je rinčanie zbraní. Misia, na ktorej sa má zúčastniť aj predsedníctvo Rady, je dobrým krokom, pretože dni, keď sme mohli len tak vysedávať a čakať, kým sa spory samy urovnajú, sú preč. Rada a Komisia musia prejaviť odhodlanie konať.

Skutočnosť, že parlamentné voľby sa konajú 21. mája, zvyšuje napätie. Ja sa zúčastním na pozorovateľskej misii, na ktorej budeme všetci svedomito pozorovať priebeh volieb. Tieto parlamentné voľby budú lakmusovou skúškou pre Saakašviliho vládu. Z toho vyplýva zodpovednosť zabezpečiť spravodlivosť a demokratickosť volieb. Toto bude v Európe základom pre spojenie síl, aby sa občanom celého Gruzínska, teda aj Abcházska a Južného Osetska, zabezpečil mier a demokracia. Preto si Gruzínsko zaslúži našu pomoc. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Evans (PSE). – Vážená pani predsedajúca, pani komisárka Ferrero-Waldner v úvode svojho príhovoru pred niekoľkými minútami povedala, že situácia je veľmi vážna, to isté uviedol aj pán Lenarčič v mene Rady. Takisto, všetci ďalší rečníci, ktorí dnes vystúpili, zdôraznili vážnosť súčasnej situácie.

Niekoľkokrát som Gruzínsko navštívil, a tak viem, že táto krajina vynakladá naozaj obrovské úsilie na posilnenie svojich vzťahov s Európskou úniou. Nazdávam sa, vážení kolegovia a kolegyne, že by sme mali Gruzínsko podporiť v tomto čase krízy, a hlavne v súvislosti s javom, ktorý pred chvíľou kolega opísal ako ruský imperializmus.

Rusko nikdy neuznalo územnú celistvosť Gruzínska v súvislosti s Abcházskom a Južným Osetskom. Na základe toho, čo sme v posledných týždňoch počuli, vieme, že ruskí a abcházski separatisti sa evidentne podieľali na incidentoch, ktoré sa týkali špionážnych lietadiel a ktoré viedli k vystupňovaniu násilia a všetci musíme uznať, že jedna vec vyvolala ďalšiu. Nie som oboznámený so všetkými diplomatickými opatreniami, ktoré sa teraz vykonávajú, ale obávam sa, že Európska únia nerobí dosť preto, aby zastavila eskaláciu násilia. Pani Isler Béguin pred niekoľkými minútami povedala, že nám história neodpustí, ak nič nepodnikneme. Ak nezasiahneme, celé územie sa môže ponoriť do vojny, do vojny, ktorú nikto nevyhrá.

Takže moje dnešné posolstvo, určené tomuto Parlamentu, pánovi Lenarčičovi, ktorý zastupuje Radu, ale aj pani komisárke Ferrero-Waldner, znie: Urobte všetko, čo je vo vašich silách na najvyššej úrovni, aby ste zabezpečili, že všetci, najmä Rusi, pochopia, aké nebezpečné sú ťahy, ktoré sledujeme v tejto oblasti a že toto stupňovanie napätia musíme zastaviť skôr, ako sa pred nami objaví ďalšia Balkánska kríza.

 
  
MPphoto
 
 

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, musíme to vyjadriť jasne: Zastavte vojnu! „Ruki proč od Gruzii“ – Ruky preč od Gruzínska! Koniec mandátu OSN pre udržiavateľov konfliktu! To je jediný spôsob, ktorým môžeme prinútiť Kremeľ aby nás vypočul. Ak to Európska únia nedokáže povedať, potom je spoluzodpovedná. Môžeme to tu povedať a požiadať, aby sa ruskí výsadkári vrátili do Ruska.

Nikto nevyslal takýto varovný signál pred krviprelievaním vo Vilniuse v januári 1991, keď boli výsadkári už na mieste.

Keď sa Rusko teraz usiluje vystupňovať napätie okolo a proti Gruzínsku, a zároveň sa snaží tomuto napätiu pridať vojenský ráz, dôvody možno považovať za politické, no nejde výlučne o politické pohnútky. Ako môžeme chápať túto situáciu?

Vyzvať nového prezidenta Medvedeva, aby prevzal zodpovednosť za hotovú vec, ak sa dnes začnú boje medzi ruskou a gruzínskou armádou, čo môže veľmi ľahko zorganizovať ruská tajná služba, alebo, naopak, dať mu príležitosť, aby sa zahral na holubicu mieru, ovplyvnil blížiace sa voľby v Gruzínsku, pomstil sa Európskej únii za Kosovo potrestaním Gruzínska, zastavil pokrok Gruzínska v súvislosti s hospodárskym rastom a bojom proti korupcii, po veľkej zmene riadenia štátu z ruského na západný typ.

Žiaľ, je tu aj priama hrozba vojny proti neposlušnému Gruzínsku. V takom prípade, s upozornením na možnú súvislosť medzi vetom pre pridanie Gruzínska na mapu NATO v Bukurešti a rýchlo rastúcou agresiou Ruska, by sme mohli požiadať Nemecko, aby v konflikte medzi Ruskom a Gruzínskom prevzalo úlohu sprostredkovateľa, aby sme predišli najhoršiemu. Niet viac času na lokálne či etnické manévre ani triky so zmrazeným konfliktom. Je to európsky problém.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Gacek (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, v dnešnej rozprave zaznelo mnoho otázok – víza, dohody o voľnom obchode a blížiace sa voľby. Všetky tieto záležitosti je potrebné prediskutovať. Avšak hlavnou vecou, na ktorú sa musíme zamerať, je nestabilná bezpečnostná situácia. Musíme Gruzínsku poskytnúť našu podporu v momente, keď sa táto krajina obáva provokácie, dokonca agresie, zo strany Ruska.

Skúsme nezriediť dnešné posolstvo. V prvom rade, nebudeme tolerovať ďalšie provokatívne kroky Ruska. Po druhé, územná celistvosť Gruzínska sa nesmie žiadnym spôsobom narušiť a po tretie, mierové sily v potenciálnych separatistických regiónoch musia byť neutrálne a musia mať dôveru všetkých strán. Ruské oddiely v žiadnom prípade nespĺňajú tieto kritériá.

Toto sú otázky, ktoré potrebujeme riešiť, a to okamžite.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Na včerajšom stretnutí s podpredsedom vlády Gruzínska zaznel opakovane názor, že príčinou vrcholenia napätia v Gruzínsku je prístup k otázke Kosova.

Je pravdou, že Rusko využíva túto situáciu, ale zároveň je jasné, že Rusko by si na plnenie svojich imperialistických záujmov našlo v prípade potreby akúkoľvek inú zámienku.

Dnešný problém nespočíva v tom, čo urobilo Gruzínsko, alebo čo Gruzínsko nedokázalo urobiť, ale v skutočnosti, že sa tu objavuje provokácia so zámerom vyvolať vojnu pod rúškom mierových síl a teraz sme už na pokraji tejto vojny.

Dôležité je teraz to, aby sme veľmi dôkladne vyhodnotili situáciu v Abcházsku a ponúkli Gruzínsku našu jednoznačnú pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pod zámienkou boja proti terorizmu vyvraždilo Rusko už viac ako polovicu Čečencov. Teraz uplatňuje svoj vplyv v súvislosti s porušovaním ľudských práv v Bielorusku a tento vplyv je evidentný. To, čo sa deje v Gruzínsku je ďalšia hrozba takéhoto druhu. Tieto veci jednoducho nemôžeme vnímať ako vnútorné záležitosti Ruska. Nemôžeme dovoliť, aby Rusko opäť vojenským zásahom vyvolalo závislosť a vojnu v krajinách, ktoré mu boli donedávna podriadené. Rusko nedokáže rešpektovať slobodu iných národov. Bola by som rada, keby tomu nebolo tak, ale je tomu tak už niekoľko storočí a žiaľ, aj táto situácia je toho dôkazom.

Európska únia nemôže tieto veci vnímať, akoby išlo iba o delikátne diplomatické postupy. Musíme tieto veci brať naozaj vážne.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Už dlhší čas sa Rusko usiluje v súvislosti s Gruzínskom rozvíriť akúsi špirálu strachu. Náznakom toho je aj zostrelenie prieskumného lietadla bez posádky ruskými vzdušnými silami, pretože niet pochýb o tom, že to nevykonalo lietadlo abcházskych vzdušných síl. Máme k dispozícii video, na ktorom je zreteľne vidieť približujúce sa lietadlo MiG-29, ktoré vypáli raketu a zasiahne bezpilotné lietadlo. Abcházske bezpečnostné sily údajne nedávno zostrelili ďalšie dve takéto lietadlá.

Logicky vzniká nasledovná otázka: ako je možné, že napriek dohode dosiahnutej v roku 1994 v Moskve, disponujú abcházske vojenské sily takýmito bojovými prostriedkami? My v tomto Parlamente musíme podporiť výzvu gruzínskej vlády adresovanú vysokému predstaviteľovi OSN v Gruzínsku, aby začal vyšetrovanie tejto skutočnosti a podrobne ju preskúmal.

Nemôžeme Rusom dovoliť, aby ďalej roztáčali túto špirálu strachu.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že dnes sa jasne ukázalo, že pojem zmrazené konflikty, môže byť veľmi zavádzajúci. V skutočnosti bolo zamrznuté naše chápanie podstaty týchto konfliktov. Dnes sme svedkami postimperialistickej politiky v akcii v blízkom zahraničí, pričom ruská vláda sa pred dvanástimi rokmi zaviazala zanechať takúto politiku, keď sa Rusko stalo členom Rady Európy.

Dnes musíme jednoznačne povedať, že to, ako si Rusko vykladá svoju úlohu mierových síl OSN, je absolútne neprijateľný. Nesmieme váhať a musíme jasne povedať, že jednota a integrita musí platiť rovnako pre Gruzínsko ako pre Rusko.

Nastal čas konať. Niet viac času na slová.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Dnes, keď počúvam prejavy, ktoré tu zaznievajú, je jasné, že všetci z nás, ktorí sme v tomto Parlamente, či už zastupujeme, Radu, Komisiu alebo Európsky parlament, všetci zastávame názor, že Gruzínsko sa ocitlo na pokraji krízy, na pokraji vojny, ak okamžite nezasiahneme, a to urgentne a s dostatočnými prostriedkami.

Keďže mám málo času, chcel by som sa venovať jednému bodu, konkrétne, takzvaným ruským mierovým jednotkám, ktoré sa už štrnásť rokov nachádzajú na území Gruzínska, v Abcházsku a Južnom Osetsku. Aký účel plnia? Počas tohto obdobia sa objavilo veľké množstvo provokácií, vrátane prieskumných bezpilotných letov, jednostranného prímeria a zvyšovania počtu takzvaných mierových síl. Veľmi sa prehĺbila nestabilita.

V Abcházsku, kde žije 80 % Abcházcov, Rusko vydalo ruské cestovné pasy 90 % občanov v tomto regióne. Prečo hovoríme o zrušení vízovej povinnosti? Robia všetko preto, aby sa situácia ešte väčšmi destabilizovala.

Preto mám len jeden návrh – aby sme ruské mierové jednotky nahradili pravými a efektívnymi mierovými silami.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade musí Európska únia napraviť chybu s vízami, po druhé, sa musí neagresívne, no zreteľne vyjadriť o skutočných zámeroch Ruska v Gruzínsku a po tretie, musí pomôcť Gruzínsku vyriešiť vnútorné problémy.

V súvislosti s Gruzínskom by som sa chcel obrátiť na Rusko, aby nový prezidentský úrad Ruska prišiel s novým prvotriednym štýlom, ako sa na veľkého aktéra patrí, a namiesto imperialistického uvažovania, by mohlo Rusko konečne začať myslieť kooperatívne. Význam národnej hrdosti sa tým vôbec nenaruší. Po druhé, obrovské, hrdé a bohaté Rusko by si mohlo dovoliť rešpektovať neoddeliteľné územie Gruzínska tak, ako aj my rešpektujeme dosť zvláštne územie Ruska v regióne Kaliningradu.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. (SL) Veľmi pozorne som načúval vyjadreniam, ktoré zazneli v tejto rozprave a chcem sa vám všetkým za ne poďakovať. Najskôr by som chcel odpovedať na vyjadrenie pána Wiersmu, ktorý sa nazdáva, že Európska únia môže zohrať významnú úlohu pri zmierňovaní súčasnej napätej situácie. Súhlasím s týmto názorom a slovinské predsedníctvo, verím, že aj Rada, vynaložia v tomto ohľade náležité úsilie. Ako? V prvom rade v rámci Organizácie spojených národov. Môžeme súhlasiť s hodnotením pani Isler Béguin, ktorá uviedla, že pokrok v rámci OSN je malý a určite s ním nemôžeme byť spokojní, ale rámec OSN zostáva stále jedným zo základným rámcov pre diskusiu o takýchto veciach.

Už v úvodnom príhovore som odkazoval na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1808, ktorá potvrdzuje suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc. Táto rezolúcia Bezpečnostnej rady bola prijatá nedávno, 15. apríla a v tomto kritickom momente by som chcel zdôrazniť, najmä v súvislosti s vyjadrením pána Evansa, že bez súhlasu Ruskej federácie by táto rezolúcia nemohla byť prijatá.

Z tohto dôvodu je OSN stále významným rámcom pre riešenie tohto problému. Ďalší významný rámec predstavuje Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a aj tu bude Európska únia pokračovať, a dúfame, že aj zintenzívni úsilie o zmiernenie konfliktu. Upokojenie situácie a uvoľnenie napätia je dnes najvyššou prioritou Európskej únie. Je to priorita číslo jeden.

Zároveň sa budeme usilovať zintenzívniť našu snahu, aby sme dospeli k dlhodobému mierovému riešeniu tohto problému, nielen na multilaterálnych fórach, ktoré som spomenul, ale aj v našich bilaterálnych vzťahoch s Ruskou federáciou a Gruzínskom. Predsedníctvo je v tomto smere aktívne. Už som spomenul, že táto téma bola nedávno predmetom vládnych rozhovorov medzi trojkou Európskej únie a Ruskou federáciou. Práve dnes sa pán minister Rupel, predseda Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, stretol s pánom Baramidzem, gruzínskym vicepremiérom, s ktorým diskutoval na túto tému. Samit Európskej únie a Ruskej federácie, ktorý sa koná v budúcom mesiaci, bude jednou z mnohých príležitostí pre dialóg o týchto veciach v budúcnosti.

Mal by som zdôrazniť, že Európska únie je aktívna. Dodnes sa problém Gruzínska veľmi pravidelne objavoval na programe rokovania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Máme osobitného zástupcu Európskej únie pre Gruzínsko a Kaukaz. Je možné, že v krátkej dobe, už o niekoľko dní, politický riaditeľ špeciálne navštívi túto krajinu atď. Mal by som zdôrazniť, že Európska únia bude naďalej neoblomne podporovať Gruzínsko v jeho úsilí o nájdenie mierového riešenia pre nevyriešené konflikty v Abcházsku a Južnom Osetsku. Mal by som ďalej zdôrazniť, že bude neustálou témou rozhovorov s Ruskou federáciou, v ktorých budeme vždy zdôrazňovať potrebu mierového riešenia a budeme apelovať a podnecovať konštruktívny prístup Ruskej federácie k ponuke mierového riešenia, ktorú nedávno vyslovil prezident Saakašvili.

Úsilie osobitného zástupcu Európskej únie bude naďalej pokračovať, ako aj snahy Európskej komisie, ktoré by sa mali ešte zintenzívniť, najmä v súvislosti s realizáciou balíka opatrení na vybudovanie dôvery – veľmi oceňujeme podporu Gruzínska pre tento balík. V krátkosti vás môžem v mene predsedníctva ubezpečiť, že budeme presadzovať, aby sa naďalej vyvíjalo a zosilňovalo úsilie zamerané v prvom rade na zmiernenie a v druhom rade na nájdenie trvalého mierového riešenia tohto problému.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, toto bola dôležitá rozprava vo významnej a ťažkej chvíli. Skôr než odpoviem na niektoré vaše myšlienky, otázky a názory, by som chcela povedať, že som s radosťou uvítala správu Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Gruzínsko, ktorá sa v mnohých bodoch zhoduje s našou analýzou, ktorú sme vypracovali v Komisii a vychádza z rovnakých základov, ako naša správa o pokroku.

Je úplne jasné, že musíme podporiť Gruzínsko, ale tak, ako niektorí z vás povedali, dobrí priatelia si niekedy musia dať poradiť. Myslím si, že prvou vecou, ktorú svojim priateľom musíme odkázať, je tá, že jediná cesta, ktorá vedie napred, je dialóg. Ak sa objavujú provokácie voči Gruzínsku, podstatné je, aby sa nechytilo do tejto pasce a nereagovalo agresívne.

Mnohí z vás zdôraznili, že pre Gruzínsko je dnes väčšmi ako kedykoľvek predtým dôležité, aby posilnilo svoju demokraciu a usporiadalo slobodné a spravodlivé voľby a uvidíme, čo sa stane 21. mája. Jasné je však aj to, že neprichádza do úvahy, aby Európska únia postávala nečinne bokom v tomto veľmi ťažkom momente.

Určite budeme naďalej naliehať na Rusko, aby odvolalo svoje nedávne rozhodnutie a tak, ako povedal náš predseda Rady, mali sme stretnutie trojky Stálej rady partnerstva medzi EÚ a Ruskom, na ktorom som sa zúčastnila aj ja a na ktorom sme túto otázku pomerne otvorene riešili. Potom tu je, samozrejme, ešte samit v júni a využijeme každú príležitosť, aby sme jasne dali najavo svoje stanovisko k tomuto problému.

Budeme taktiež ďalej podporovať Gruzínsko v jeho úsilí o posilnenie. Opakujem, že podporíme každú iniciatívu, ktorá posilní dialóg medzi všetkými stranami.

Ako som už povedala, súhlasím s návrhmi, aby sme revidovali mierové mechanizmy, ak sa nám v tomto podarí dosiahnuť dohodu so všetkými partnermi – čo bude opäť neľahkou úlohou. Pokiaľ ide o víza, otvorili sme už debatu v Rade. Čoraz viac členských štátov vidí naliehavosť situácie v súvislosti s vízami a readmisiou. Zatiaľ sme ešte nedosiahli nevyhnutnú jednomyseľnosť, ale vyvíja sa to správnym smerom.

Pokiaľ ide o utečencov, poskytli sme už významnú humanitárnu pomoc vysídlencom vo vlastnej krajine (IDP), ktorí museli opustiť Abcházsko a Južné Osetsko. V tomto roku podporujeme aj implementáciu nového gruzínskeho zákona o reintegrácii vysídlencov a ich presťahovaní z biednych dočasných úkrytov, ktorý zahŕňa program s rozpočtom 2 milióny EUR.

Ale budeme, samozrejme, aj naďalej aktívni, pretože toto je jedna z vecí, o ktoré musíme neustále dbať.

Na záver chcem povedať, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme docielili obnovenie stability v Gruzínsku a v každom prípade budeme neoblomne brániť suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční 5. júna.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), písomne. – (PL) Počas niekoľkých ostatných týždňov ruské úrady v súvislosti s Gruzínskom vykonali niekoľko provokatívnych krokov a vyvolali konflikt s hrozbou vojny. Pred niekoľkými dňami Rusko bez súhlasu Gruzínska rozšírilo svoj vojenský kontingent v Abcházsku z 2 000 na 3 000 vojakov a zároveň poverilo vysokého ruského dôstojníka velením takzvanej abcházskej armády. Toto je jasným znakom ruskej prípravy na vojenskú agresiu v Gruzínsku.

Apelujem za podporu suverenity a územnej celistvosti Gruzínska a vyzývam ruské orgány, aby zastavili stupňovanie tohto konfliktu a potvrdili oprávnenosť vykonaných vojenských opatrení. Konfrontačná rétorika a provokácie zo strany Kremľa znemožňujú mierové riešenie tejto situácie a hrozí, že spôsobia destabilizáciu celého regiónu.

Údajne mierové ruské ozbrojené sily by sa mali okamžite nahradiť nezávislými mierovými jednotkami pod velením EÚ alebo OSN.

Úlohou Európskej únie by malo byť odzbrojenie tohto konfliktu a zamedzenie neoimperialistickým ambíciám Ruska vo vzťahu k svojim bývalým republikám v Zakaukazsku.

Európska únia by mala prejaviť úplnú podporu Gruzínsku, systematicky zintenzívniť spoluprácu a bezodkladne uzavrieť vízové dohody v prospech Gruzíncov.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia