Predsedajúci. − Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o budúcom samite EÚ – Spojené štáty.

  Dimitrij Rupel, úradujúci predseda Rady. − Pán predsedajúci, dovoľte mi povedať niečo o nadchádzajúcom samite EÚ – USA. Budem hovoriť svojím vlastným jazykom, pokiaľ dovolíte.

úradujúci predseda. − (SL) Vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými sú v zásade dvojstranné, avšak tieto vzťahy majú celosvetový dosah . Transatlantické partnerstvo už dávno prestalo byť len ekonomické. Európska únia a Spojené štáty úzko spolupracujú bilaterálne aj v medzinárodných organizáciách na riešení nevyriešených otázok, a to aj v najnaliehavejších regionálnych otázkach, ako je Afganistan, Blízky východ a západný Balkán.

Tak ako vo všetkých vzťahoch, tak aj tu majú samozrejme aj Európska únia a Spojené štáty občas rozdielne názory na určité otázky, avšak úspešne ich riešia s konštruktívnym prístupom a vzájomným porozumením. Európska únia a Spojené štáty sú dôležitým, najdôležitejším systémom, a obe majú značný vplyv na medzinárodné vzťahy. Majú svoje rozdiely ale väčšinou spolupracujú ako spojenci a priatelia. Máme teda veľa spoločných hodnôt a historické väzby prakticky siahajúce späť do celého dvadsiateho storočia, a nakoniec sme stáli spolu, bok po boku, v období na konci studenej vojny a rozmachu euroatlantických vzťahov.

Keďže pre Európsku úniu je náročnejšie nájsť konsenzus než pre USA, vzťahy prirodzene nie sú vždy priamočiare. Konsenzus však nie je možné vždy dosiahnuť ani vo vnútri samotných Spojených štátov. Správy z volebnej kampane ukazujú, že konsenzus je náročné dosiahnuť dokonca aj vo vnútri rovnakej strany. Európska únia je jednotná v rozmanitosti a mal by som povedať, že je na to hrdá. To je taktiež jedno z východísk Lisabonskej zmluvy, ktorá, ako dúfam, začiatkom budúceho roka vstúpi do platnosti .

Počas nášho predsedníctva v Európskej rade venovalo Slovinsko veľkú pozornosť upevňovaniu transatlantických vzťahov, najmä ich strategickému rozmeru. Je dôležité poukázať na to, že sme už mali veľké množstvo dôležitých stretnutí, medzi inými stretnutie troch ministrov zahraničných vecí EÚ a USA, stretnutie politických riaditeľov a stretnutie ministerskej trojky EÚ a USA pre otázky spravodlivosti a vnútra; a v máji sa v Ľubľane konalo stretnutie európskych a amerických zákonodarcov. Najdôležitejšou udalosťou súvisiacou s transatlantickými vzťahmi však bude samit EÚ – USA, ktorého hostiteľskou krajinou bude Slovinsko 10. júna v Brde pri Krajne.

S potešením môžem povedať, že očakávame, že táto udalosť bude dobre pripravená, a že sme už vykonali v tomto smere veľa práce. Na samite budeme mať príležitosť na to , aby sme vysvetlili širokej verejnosti význam partnerstva medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi a demonštrovali naše spoločné hodnoty, plodný dialóg a zlučiteľné záujmy pri riešení naliehavých regionálnych a globálnych problémov.

Samit bude rozdelený na štyri časti: na stretnutia hláv jednotlivých štátov, plenárne zasadnutie s obedom, po ktorom bude nasledovať tlačová konferencia. Hlavy štátov budú rokovať o najnaliehavejších regionálnych otázkach, medzi ktoré patrí Blízky východ, Balkán, Stredná Ázia atď., Kaukaz a Irán, zatiaľ čo sa o ďalších regionálnych otázkach bude rokovať na plenárnom zasadnutí a pri obede. Rokovania sa budú týkať aj ďalších globálnych otázok, ako sú: zmena klímy, energie, situácia vo Svetovej obchodnej organizácii, rozvoj zdravia, bezpečnosť, voľný obchod a voľný pohyb osôb.

Na plenárnom zasadnutí bude účastníkom samitu najprv predložená správa o pokroku Transatlantickej hospodárskej rady, ktorá bola založená na samite EÚ – USA uskutočnenom v roku 2007 vo Washingtone a v ktorom hrá dôležitú úlohu aj Európsky parlament ako poradný orgán transatlantického dialógu zákonodarcov.

Správu o pokroku, ktorú schválila Transatlantická hospodárska rada na zasadnutí konanom 13. mája v Bruseli, predstavia spolupredsedovia Rady, poradcovia prezidenta USA pre medzinárodné ekonomické záležitosti Daniel Price a komisár pre podnikanie a priemysel a podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen, ktorý je tu dnes prítomný. Dôležitou súčasťou samitu bude tlačová konferencia, ktorá bude nasledovať po rokovaniach, pretože poskytne príležitosť na vyslanie pozitívneho posolstva európskej a svetovej verejnosti o pokroku v transatlantických vzťahoch a o plánovaných spoločných projektoch.

Dokumenty, ktoré majú byť na samite prijaté, sú už mnoho mesiacov predmetom rokovania medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Pripravujeme deklaráciu, ktorá by mala obsiahnuť celé spektrum transatlantickej spolupráce. Popri iných záležitostiach sa dotkne regionálnych otázok. celosvetovej bezpečnosti, transatlantického hospodárskeho partnerstva a globálnych výziev vrátane zmeny klímy a energie. Našim zámerom a cieľom predsedníctva je vypracovať stručný a výstižný dokument so silným politickým posolstvom a dúfam, že sa nám to podarí.

Dokonca aj v otázke zmeny klímy, na ktorú sa názory líšia, sme, ako dúfam, našli kompromisné riešenie. V navrhnutom stručnom a vecnom texte ku zmene klímy sú zachované najdôležitejšie ciele Európskej únie a zároveň zohľadnené aj názory Spojených štátov – nebudem opakovať záležitosti, ktoré sú tomuto Parlamentu dobre známe. Deklarácia sa upresňuje v pracovnej skupine pre transatlantické vzťahy (COTRA) a o pokroku v rokovaniach bola podaná informácia aj na Politickom a bezpečnostnom výbore dňa 20. mája, na zasadaní stálych zástupcov členských štátov Európskej únie (COREPER) dňa 21. mája a v Rade v zložení pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) minulý týždeň, dňa 26. mája.

Usilujeme sa o stanovenie dátumu pre podpis dohody o bezpečnosti leteckej prevádzky – ktorej spresnenie je teraz v záverečnej fáze – a boli by sme radi, pokiaľ by sa ju podarilo podpísať najneskôr do konca nášho predsedníctva, t.j. do konca júna. Ďalej podporujeme čo najrýchlejšie spustenie „otvoreného neba“, čo bude znamenať ďalšiu liberalizáciu transatlantickej leteckej dopravy a novú etapu vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, čo prospeje ľuďom na obidvoch stranách Atlantiku.

Slovinské predsedníctvo si je vedomé toho, že niektoré členské štáty nie sú doposiaľ zapojené do programu bezvízového styku, ktorý umožňuje cestovať do Spojených štátov bez víz. Tejto záležitosti sme počas všetkých rokovaní so Spojenými štátmi venovali veľkú pozornosť. Slovinské predsedníctvo dosiahlo kompromis: v záležitostiach, ktoré nepatria do zodpovednosti Komisie, budú členské štáty Európskej únie uzatvárať bilaterálne dohody.

Dámy a páni, uisťujem vás, že slovinské predsedníctvo vynaloží pri príprave tohto samitu maximálne úsilie, a som preto presvedčený, že samit v Slovinsku budeme môcť považovať za úspešný.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, Európska únia je dnes dôležitým, ceneným partnerom mnohých krajín. V našom multipolárnom svete sme so svojimi najdôležitejšími partnermi nadviazali strategické partnerstvo. So Spojenými štátmi však máme viac spoločného než so všetkými ostatnými strategickými partnermi Európskej únie. Nesiem veľký diel spoluzodpovednosti za spravodlivejší svet, v ktorom my všetci žijeme v prosperite a v ktorom je naša bezpečnosť pevne zakotvená politicky, ekonomicky, sociálne, ekologicky a taktiež aj vojensky.

Toto partnerstvo je ambiciózne, ale je to aj tvrdá práca. Vyžaduje, aby sme my, Európania, prejavovali väčšiu solidaritu na medzinárodnej scéne, ale vyžaduje si to aj prehodnotenie zo strany našich amerických priateľov, pretože si vyžaduje, aby akceptovali to, že úloha vodcovstva vo svete musí byť rozdelená. Situácia vyzýva k otvorenosti, ktorá presahuje zjednodušené proeurópske alebo proamerické, protieurópske alebo protiamerické reakcie.

Potrebujeme získať široké povedomie o tom, že nie je toho tak veľa, čo nás rozdeľuje, ale je oveľa viac vecí, čo nás spája. Na samite EÚ – USA bude prerokovaných mnoho dôležitých otázok. V oblasti zahraničnej politiky sa diskusia sústredí na spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi na západnom Balkáne, predovšetkým v Kosove, a na Blízkom východe. Na programe je tiež diskusia o tom, ako budeme spolupracovať v oblasti zmeny klímy. To je zložitá téma, v ktorej sa EÚ a Spojené štáty doteraz názorovo veľmi rozchádzajú.

Politická diskusia v Spojených štátoch sa však značne zmenila a teraz sa uberá naším smerom. Naším európskym cieľom je dosiahnuť v rámci procesu globálnych rokovaní pod záštitou Organizácie spojených národov ambicióznu, dôležitú dohodu na obdobie po roku 2012. Mala by to byť dohoda, na ktorej sa bude podieľať aj najdôležitejšia priemyselná krajina sveta, Spojené štáty americké.

Na programe je tiež energetická politika. Chceme pokročiť ďalej vo vedecko-technickej spolupráci, a súčasne potrebujeme konštruktívny dialóg so svojimi tradičnými aj potenciálnymi dodávateľmi energií. Bolo by prospešné, aby sme si v transatlantickom kontexte vzájomne vymieňali svoje skúsenosti.

Naša spolupráca v boji proti medzinárodnému terorizmu sa 11. septembra 2001, ak nie ešte skôr, stala prvoradým spoločným záujmom. Chceme zlepšiť možnosti výmeny osobných údajov s cieľom sledovať hľadané osoby. To však predpokladá, že budeme vyvíjať a dodržovať spoločné zásady ochrany údajov.

Do programu tohto samitu musela byť zaradená aj otázka bezvízového styku. Reforma amerického programu bezvízového styku v minulom roku otvorila cestu pre nájdenie riešenia. Členské štáty a Komisia na tom pracujú spoločne – teší ma, že to môžem povedať –, pričom Komisia sa zameriava na právomoci Spoločenstva.

|Musím celkom otvorene vyhlásiť, že je politicky nepochopiteľné, že k nám, Európanom, ktorí máme jednotný schengenský systém, sa správajú tak odlišne, keď vstupujeme do našej najdôležitejšej partnerskej krajiny. Preto prezidentovi Spojených štátov pripomenieme jeho sľub, že vízovú požiadavku zruší.

Teraz mi dovoľte prejsť k hospodárskym vzťahom, ku ktorým sa už vyjadril pán úradujúci predseda. Vytvorením Transatlantickej hospodárskej rady (THR) v minulom roku vznikol politický nástroj pre ďalší rozvoj transatlantickej hospodárskej integrácie. Tento hospodársky rast je srdcom svetového hospodárstva. Je ťažiskom celosvetového obchodu a investícií, a zostane ním ešte mnoho ďalších rokov. Sme preto odhodlaní využiť THR s cieľom nájsť riešenie na otázky, ktoré už roky zostávajú otvorené – niektoré aj 10, 15 alebo dokonca 20 rokov – a ktoré predstavujú značné prekážky v transatlantickom obchode.

„Správa o výsledkoch“ po prvom roku je dobrá. Úspešne sme sa vyrovnali s prvými náročnými otázkami. Podarilo sa nám predovšetkým nastoliť duch spolupráce a vzájomnej dôvery, aký sme predtým ani nepoznali. Som rád, že sa môžeme spoľahnúť na plnú podporu Európskeho parlamentu, ktorý je zapojený do každej fázy tejto spolupráce. Máme dobré pracovné vzťahy so všetkými našimi partnermi v transatlantickom dialógu a musím poďakovať aj za podporu Rady, ktorá bude v budúcnosti rovnako dôležitá.

Existujú niektoré konkrétne výsledky: pokročili sme dopredu, pokiaľ ide o bezpečnosť dovážaných výrobkov; dosiahli sme uznanie európskych noriem finančného výkazníctva od Spojených štátov, máme spoločné stanovisko, pokiaľ ide o podporu otvoreného prostredia pre globálne investície, ku ktorému bude na samite vyslovené aj vyhlásenie. Spolupracujeme už užšie, pokiaľ ide o navrhované právne predpisy, a chceme sa riadiť spoločnými európsko-americkými normami, takže si nebudeme musieť svojimi normami konkurovať na svetových trhoch.

Sme o značný krok bližšie k vzájomnému uznaniu bezpečnostných predpisov pre elektrické spotrebiče, je to niečo, o čo sme my, Európania žiadali Američanov už mnoho rokov. Američania túto špecifickú tému znovu otvorili, ani sme neočakávali, že to bude tak skoro. Začali sme koordinovať záujmy svojej hospodárskej politiky voči tretím krajinám a v medzinárodnom kontexte.

Doposiaľ nedošlo k prelomu v problematike o 100 % prehliadky nákladných kontajnerov. To je veľmi znepokojujúce. Chcel by som vás preto, dámy a páni, požiadať, aby ste využili svoje kontakty v Kongrese, pretože to by bolo rozhodnutie Kongresu USA, a nie vlády USA, čo je tiež dôvod, prečo moja snaha nájsť riešenie v rokovaniach s vládou USA nie je príliš nádejná. Rokovať musí Kongres; vláda nemôže. Dúfam, že vaše kontakty v Kongrese nám v tom pomôžu.

Komisia predložila dva návrhy v súvislosti s činnosťou Transatlantickej hospodárskej rady, ktoré sa týkajú zákazu dovozu americkej hydiny. Navrhujeme tento zákaz dovozu hydiny zrušiť. Nie je to správne ani vedecky udržateľné. Uvedomujem si, že diskusia na túto tému bola niekedy veľmi emotívna, očividne bez plnej znalosti pozadia a okolností. Chcel by som požiadať každého, kto chce na túto tému niečo povedať, aby sa vopred o tejto problematike informoval.

Okrem toho ide o otázku, ktorá, ako som sa už zmienil, bola pred mnohými rokmi z parlamentnej rozpravy svojvoľne stiahnutá. Nesmieme dovoliť, aby zavládlo ochranárstvo, a nemali by sme ani zaujať arogantný postoj v zmysle, že pre našich spotrebiteľov sú vhodné len naše riešenia a že to, ako to robia iní, je automaticky zlé. Môže sa celkom dobre stať, že niečo, čo je iné, vôbec nie je horšie, ako to, čo robíme my. Každý prípad sa musí zvážiť individuálne. To, že je niečo iné, ešte automaticky neznamená, že je to zlé.

Pokiaľ tento problém, ktorý je v zásade len veľmi malý problém, ale pre Američanov má veľký význam, nevyriešime, nebudeme mať ani vzdialenú nádej – a hovorím to s najväčšou vážnosťou –, že dostaneme na rokovací stôl hlavnú tému, t.j. poľnohospodársku politiku, o ktorej chceme s Američanmi diskutovať. Nikam sa napríklad nedostaneme s požiadavkami, ktoré chceme voči Američanom vzniesť v oblasti poľnohospodárstva. Adresujem túto poznámku európskym ministrom poľnohospodárstva, ktorí považovali za vhodné túto iniciatívu zavrhnúť ešte predtým, než sa s ňou vôbec zoznámili. Veľmi si tým uškodili.

Nerobím si ilúzie: všetky otázky, ktorými sa Transatlantická hospodárska rada zaoberá, sú zložité a nič nepôjde rýchlo. S troškou rozumu a s predvídavosťou však môžeme všetky tieto otázky vyriešiť na obidvoch stranách. Tento nástroj je príliš dôležitý a príliš cenný na to, aby sme ho zmarili. Jeho význam nemôžeme podceňovať ani v súvislosti s takzvanými rokovaniami z Dauhy, kde sme sa predsa len jednoznačne zaviazali k tomu, aby svetové obchodné rokovania dospeli k úspešnému záveru, k výsledku, ktorý bude výhodný pre všetky zúčastnené strany.

Na samite dosiahneme rýchle zavŕšenie rokovania o druhej fáze dohody o bezpečnosti leteckej prevádzky, ktorá bude znamenať ďalší podnet pre transatlantické hospodárstvo.

Dámy a páni, spôsob, akým sa vyvíjajú vzťahy medzi EÚ a Spojenými štátmi, je celkovo veľmi potešiteľný. Bez ohľadu na protichodné momenty, ktoré sa zrejme vyskytnú, sú naše vzťahy konštruktívne a orientované smerom do budúcnosti. Dúfame, že tento samit vyšle ďalší silný signál o tom, že sme partnermi, ktorí sú odhodlaní prevziať zodpovednosť za transatlantický región a vyriešenie globálnych otázok bez ohľadu na rozdielnu dĺžku funkčného obdobia americkej vlády a Rady, Parlamentu a Komisie.

Budem úprimne vďačný, ak Európsky parlament bude tento proces aj naďalej energicky podporovať a presadzovať.

  James Elles, v mene skupiny PPE-DE, – Pán predsedajúci, pred niekoľkými dňami sme sa zúčastnili transatlantického dialógu zákonodarcov v Ľubľane a dostalo sa nám vrelé privítanie zo strany slovinského predsedníctva.

Diskusie, ktoré sme viedli so svojimi kongresovými kolegami ukázali, aká široká agenda sa teraz rozvinula v tomto transatlantickom rámci medzi Kongresom USA a Európskym parlamentom: hospodárske otázky, o ktorých práve hovoril pán komisár, politické otázky, ktoré by taktiež mohli byť aj ekonomickými, patrí sem napríklad problémy zmeny klímy, ale aj zložité otázky ako Afganistan a širšie poňatie bezpečnosti. Túto rozpravu pred samitom EÚ – USA, ktorý sa bude konať budúci týždeň, preto radi uvítame.

Rád by som prispel do tejto rozpravy tromi stručnými pripomienkami. Po prvé, keď existuje taká široká agenda s toľkými rôznymi otázkami, čo svedčí o celkom inej situácii, než bola pre desiatimi rokmi, mali by sme vybudovať spoločný prístup k bezpečnostnej problematike, k bezpečnostnej stratégii. Práve sme tu mali rozpravu o Európskej bezpečnostnej stratégii. Je dôležité, aby sme ju začali porovnávať s dlhodobejšou bezpečnostnou stratégiou USA, takže budeme môcť pristupovať k týmto problémom na širšom základe, spoločne.

Po druhé, v tejto rozprave prakticky chýba dialóg medzi zákonodarcami. Sme odsunutí na bok, ako tomu bolo v Ľubľane, a o dva týždne neskôr sa potom uskutoční v Ľubľane samit. Vyzerá to ako organizácia v 19. storočí, pretože fakticky neexistuje priamy kontakt medzi dialógmi na vládnej a parlamentnej úrovni. Je iste dôležité, ako to ukazuje aj tento návrh uznesenia, aby sme plánovali vytvorenie transatlantického zhromaždenia, kde sa budú môcť schádzať významní zákonodarcovia z obidvoch strán Atlantiku, viesť spolu dialóg a prichádzať so spoločnými iniciatívami.

Posledným z mojich bodov je osobná poznámka: keďže sa týmto otázkam budú spoločne venovať aj EÚ, aj USA a NATO, možno by stálo za zváženie, aby pri samite NATO, ktorý sa bude konať na jar 2009 v Kehli, sa vytvoril paralelne aj samit EÚ – USA, čo by ukázalo, ako NATO, EÚ a USA dokážu riešiť tieto problémy spoločne.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Pán predsedajúci, v mene svojej skupiny by som chcel poďakovať pánovi ministrovi a pánovi komisárovi za ich úvodné vystúpenia. Súhlasím so záverom pána komisára Verheugena o tom, že ovzdušie je pozitívne, lepšie než bolo pred niekoľkými rokmi. Očakávame samozrejme ešte zlepšenie, keď začiatkom budúceho roka prevezme úrad nová vláda. Verím, že obaja kandidáti chcú zmenu, chcú, aby USA viac investovali do medzinárodnej spolupráce a mnohostranných inštitúcií. To ponúka možnosti pre ešte väčšie zlepšenie vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Isto mi prepáčite, že som viac naklonený jednému z dvoch kandidátov, a dnes sa ukáže, ktorí kandidáti to budú.

Existuje však mnoho problémov, ktoré treba vyriešiť. Nebudem hovoriť o hospodárskej spolupráci, pretože tejto témy sa už dotkol komisár Verheugen a my sme o tejto otázke viedli širokú diskusiu pred niekoľkými týždňami. Chcel by som však znovu nastoliť jednu tému, o ktorej som už hovoril v predchádzajúcej rozprave, a síce o otázke nešírenia jadrových zbraní. Prišiel čas pre novú iniciatívu. Domnievam sa, že Spojené štáty by mali vykonať gesto, napríklad tým, že podpíšu zmluvu o úplnom zákaze skúšok jadrových zbraní; sú tu však aj nové možnosti, pokiaľ ide o podpísanie dohôd o multilateralizácii cyklu jadrového paliva. Potešilo ma to, čo už povedal prezidentský kandidát John McCain o stiahnutí taktických jadrových zbraní z Európy, čo naznačuje, že berie túto problematiku vážne.

Druhou témou je otázka protiraketového obranného systému. Môj kolega pán Rouček povie viac na túto tému , ktorá je pre nás aj naďalej dôležitá, pretože sa domnievame, že ju nie je možné riešiť jednostranne formou bilaterálnych rokovaní, ktoré už prebiehajú s niektorými členskými štátmi NATO. Je to problém európsky; týka sa bezpečnostnej situácie v Európe. Malo by sa o ňom rokovať prinajmenšom mnohostranne v rámci príslušných európskych orgánov. Súhlasím s kritickým názorom v súvislosti s tím, že doposiaľ neexistuje dohoda o vízach a o programe bezvízového styku. Domnievame sa, samozrejme, že by do tohto programu mali byť plne zahrnuté všetky členské štáty EÚ, predovšetkým tie štáty, ktoré vytvárajú schengenský priestor. Teraz, keď je schopná vstúpiť do rokovania aj samotná Komisia, dúfam, že dôjde k zintenzívneniu aj v tomto smere.

Ešte jedna poznámka na záver: stále nie sme spokojní s americkou odpoveďou na naše sťažnosti týkajúce sa praktík CIA, pokiaľ ide o mimoriadne vydávanie a trvajúcu existenciu Guantánama. Jej ukončenie tentokrát zostáva dôležitou témou na poradu spoločných konzultácií.

  Anneli Jäätteenmäki , v mene skupiny ALDE. – (FI) Pán predsedajúci, je dôležité, aby sme viedli otvorené diskusné fórum a spoluprácu medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou. Význam spolupráce s Kongresom zdôraznil aj komisár Verheugen. Približne pred týždňom som taktiež mala možnosť sa zúčastniť schôdzky delegácie Európskej komisie do Spojených štátov. Tento druh kontaktov je dôležitý. Je zrejmé, že tak, ako všade inde, aj tu sú otvorené diskusie o zložitých otázkach a každá strana sa samozrejme snaží presadzovať otázky, ktoré sa týkajú jej vlastnej časti sveta. Z týchto rokovaní je jasné, že keď sa Spojené štáty snažia prezentovať veci ako bezpečnostnú otázku, veľmi často ide o hospodársky a obchodný protekcionizmus.

Absolútne súhlasím s pánom Wiersmom a ľutujem, že v záležitosti víz nie je voči členským štátom EÚ uplatňovaný spravodlivý a rovnaký prístup. Keď sa zmení americká vláda, EÚ, dúfajme, bude môcť diskutovať so Spojenými štátmi jednomyseľne a k všetkým členským štátom sa možno budú správať rovnako.

Na záver by som za seba chcela povedať, že my tu v Európe, ako aj každý na celom svete, sledujeme prvé kolo boja o Biely dom. To nám fakticky dáva perfektný obraz o fungovaní demokratického systému v USA. V tomto prípade by EÚ možno urobila dobre, keby sa pozrela do zrkadla. Hovoríme tu o výbere do špičkových funkcií v EÚ. Neexistuje žiadne otvorené fórum, nehovoriac o skutočne demokratickom procese, a tieto funkcie sa rozdávajú už pred voľbami. Viete si predstaviť, že by sa najdôležitejšie správne a politické funkcie rozdeľovali v Spojených štátoch pred voľbami, ako je to v EÚ? Inými slovami, v mnohých oblastiach sa máme od Spojených štátov čo učiť, prinajmenšom aspoň v otázkach demokracie.

  Cem Özdemir, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, chceme dobré vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou. Predpokladom toho však je, aby Európska únia hovorila jedným jazykom. Výzvy a krízy na západnom Balkáne, v juhokaukazskom regióne, na Blízkom východe a v Afganistane, boj proti terorizmu, ktorý sa v súčasnosti odohráva v médiách, a potravinová kríza, ktorá sa tu reálne odohráva, otázky energetickej bezpečnosti, zmeny klímy, hospodárskej recesie aj otázky transparentnosti a regulácie finančných trhov – vo všetkých týchto otázkach potrebujeme jeden druhého a musíme spolupracovať. Chceme však taktiež posilniť parlamentnú dimenziu zapojením Kongresu USA a Európskeho parlamentu.

Prvý bod, ktorý je najdôležitejší pre našu verejnosť – a hovorím to pri plnom vedomí ako človek transatlanticky založený – je uzavretie väznice v zálive Guantánamo a všetkých ostatných utajených väzníc vo svete. Je dôležité, aby sme svojim americkým priateľom vysvetlili, že zvyšok väzňov musí byť buď obžalovaný podľa práva, alebo prepustený a následne potom primerane odškodnený. Aj my k tomu môžeme prispieť tým, že prijmeme do Európskej únie ujgurských väzňov, čím pomôžeme tento škandál čo najrýchlejšie skončiť.

Ďalším bodom, ktorý je dôležitý pre spoločné posudzovanie našich spoločných demokratických hodnôt je to, aby sme na jednej strane boli jednotní v tom, že teroristická hrozba jestvuje, ale na druhej strane musíme taktiež apelovať na to, aby tento zápas prebiehal v súlade s ústavnými prostriedkami. Práve to sa teraz nedeje, súčasná prax ukazuje zoznam teroristických organizácií v Európskej únii aj v Spojených štátoch. Aj táto otázka musí byť urgentne vyriešená. Ešte raz apelujem na to, že boj proti terorizmu a organizovanému zločinu musí vychádzať zo základných práv a spoločných ústavných zásad. To platí aj o výmene osobných údajov medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.

Ďalším dôležitým bodom je na záver riešenie problému zmeny klímy, pretože sa to dotýka množstva aspektov: od potravinovej bezpečnosti cez energiu až po zásobovanie vodou. Preto musí mať tento bod na samite vysokú prioritu. Obidvaja partneri by sa mali dohodnúť na spoločnom prístupe k obmedzovaniu výskytu emisií, ktoré vedú k zmene klímy. Naším cieľom musí byť to, aby sme obmedzili rast teploty maximálne o dva stupne oproti hodnotám pred industrializáciou. Požadujeme, aby si priemyselné krajiny uvedomili vlastnú zodpovednosť.

  Brian Crowley , v mene skupiny UEN. – Pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať úradujúcemu predsedovi pánovi Rupelovi a komisárovi Verheugenovi za ich úvodné slovo k tejto rozprave. To, čo sa tu odohráva, je v mnohých ohľadoch konvergenciou ideálov a cieľov medzi USA a Európskou úniou. Veľmi často sa zameriavame na to, čo nás rozdeľuje. Geograficky nás oddeľuje Atlantický oceán, ale zjednocuje nás to, čo máme vo svojich srdciach a mysliach, vo svojich hodnotových systémoch a presvedčeniach, pokiaľ ide o demokratickú kontrolu a podporu demokratických inštitúcií po celom svete.

Je potrebné, aby sme sa vecne zamerali na základné prvky toho, akú víziu môžu USA a Európska únia ponúknuť svetu v 21. storočí. Moji kolegovia jednoznačne poukázali na mnohé výzvy, ktorým čelíme, či už je to zmena klímy, rozvojové ciele či čokoľvek iné. Predovšetkým sa však musíme zamerať na nastolenie mieru a stability v regiónoch a oblastiach.

Preto je celkom na mieste, že sa budúci samit uskutoční v Ľubľane, pretože v Ľubľane sa môžeme pozrieť na západ a vidíme, že v Európskej únii je stabilita a mier. Môžeme sa pozrieť na juhovýchod a vidíme potenciálnu trhlinu a potenciálne nebezpečenstvo na západnom Balkáne. Môžeme sa pozrieť ďalej na východ a vidíme potenciálne nebezpečenstvo a potenciálnu trhlinu v tom, čo sa odohráva na Blízkom východe. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme sa pri stretnutiach venovali diskusiám o kľúčových a zásadných problémoch regiónu.

Tieto kľúčové a zásadné prvky by podľa môjho názoru mali byť založené na tomto: zaistiť, aby Štvorka pokračovala vo svojej práci, pokiaľ ide o mierový proces na Blízkom východe; zaistiť podporu pre dohodu libanonských strán z Dauhy, pokiaľ ide o situáciu v Libanone; zaručiť, aby Kosovo a ďalšie oblasti na západnom Balkáne získali záruky bezpečnosti, ktoré požadujú, aby mohli rozvíjať svoje demokracie smerom k stabilnej a mierovej budúcnosti. Najdôležitejšie však je, aby sme sa stretli a postavili sa na čelo celého sveta pri riešení problémov zmeny klímy, energie a potravín. Pretože najaktuálnejšou otázkou, ktorej čelí tak veľa krajín na celom svete, nielen rozvojové krajiny, ale aj rozvinuté krajiny, je cena potravín a ťažkosti, ktoré toto zvyšovanie spôsobuje.

USA a EÚ môžu spoločne udržať silnú pozíciu, ale môžu tiež do budúcna ponúknuť silné vedenie.

  Dimitrios Papadimoulis, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, môžete vyznačiť konkrétne body, v ktorých sa nezhodujete?

Európsky parlament vyzýva na uzavretie prístavu Guantánamo, kde nedávno došlo k odhaleniam týkajúcemu sa väzenských lodí, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou navštevujú aj európske prístavy. Môžete niečo o tom povedať Američanom alebo podporíte požiadavky občanov USA v tejto otázke? Povedzte im niečo, čím by ste zastavili ich podkopávanie celosvetovej dohody o zmene klímy, čím by ste od nich dosiahli upustenie od ich jednostranného prístupu k biopalivám a dosiahli malý kompromis, ktorý umožní vyriešiť súčasnú potravinovú krízu, ktorá zapríčiňuje zvyšovanie cien potravín? Pán Verheugen, keďže ste zohrali dôležitú úlohu pri zrušení zákazu chlórovaných kurčiat, ktorý trval v EÚ od roku 1997, chcem Vám povedať, že my všetci, ktorí s Vami nesúhlasíme – a je nás veľa –, to nerobíme z nevedomosti, ale preto, lebo považujeme ochranu verejného zdravia za dôležitejšiu ako komerčné záujmy. Nesúhlasí s Vami dvadsať jeden z 27 členských štátov, jednomyseľne tiež Európsky parlament a príslušný parlamentný výbor; silné námietky existujú dokonca vnútri Komisie. To nie je niečo, čo by bolo možné brať na ľahkú váhu; pán Verheugen, musíte predložiť nejaké argumenty.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Pán predsedajúci, partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ako je správne uvedené v spoločnom vyhlásení, je kameňom úrazu vonkajších politík EÚ. Takéto partnerstvo predpokladá niektoré jednoznačné dohody, ako je napríklad zásada, že sa nemiešame do vnútorných záležitostí druhého partnera. Nerád to hovorím, ale v predošlých rokoch a aj celkom nedávno sa naši americkí partneri neriadili práve touto dohodou. Napríklad prezident a ministerstvo zahraničných vecí sa opakovane vyslovovali za pristúpenie Turecka k Európskej únii a vyvíjali v tomto smere nátlak. Takéto správanie je neprijateľné. Je to ako keby Európska rada alebo Európska komisia vyvíjali úsilie, aby dosiahli pristúpenie alebo integráciu Mexika do Spojených štátov. To, že Turecko je členským štátom NATO, neznamená, že táto krajina by tiež mala byť schopná stať sa členom Európskej únie. NATO je pre Európsku úniu dôležité, ale nie je to to isté ako Európska únia. Sú to dve rozličné záležitosti a samit, ktorý prebehne budúci týždeň bude vhodnou príležitosťou na to , aby sme to našim partnerom priateľsky, ale dôrazne pripomenuli.

  Elmar Brok (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, myslím si, že je celkom jasné, a jasne to taktiež zaznelo v rôznych vystúpeniach, že Európska únia a Spojené štáty americké môžu spoločne na základe svojich hodnôt prispieť k mieru a slobode vo svete tak, ako nikto iný.

Takisto však vieme, že niekedy máme odlišné názory. Ak niekedy chápeme americký unilateralizmus ako veľmi nepríjemný, potom tento unilateralizmus tiež čiastočne pramení z našej vlastnej slabosti. Preto je lepšia európska politika voči Spojeným štátom, vnútorná sila a jednomyseľnosť v zahraničnej a bezpečnostnej politike podmienkou na vytvorenie skutočného partnerstva. S Transatlantickou hospodárskou radou máme teraz nástroj na upevnenie našich spoločných záujmov v konkrétnej oblasti.

Z tohto dôvodu ma veľmi trápi to, že hrozí, že sa veci zaseknú už pri otázke kurčiat, že o otázke kurčiat sa musia viesť telefonické rozhovory s prezidentom Spojených štátov, a že nedokážeme prejaviť v tejto otázke tiež určitú ochotu na dosiahnutie kompromisu. Musíme zvážiť, či sa tu v niečom nepreháňa; sme totiž v situácii, keď sme vytvorili základňu pre rozvoj transatlantického trhu, ktorá nám umožní pochopiť naše spoločné záujmy vo svete, presadiť normy a – ako správne povedal pán Elles – zapojiť do toho Parlament. Komisár Verheugen už spomenul, že v mnohých oblastiach sa veci už týkajú legislatívy, preto musia byť na obidvoch stranách preventívne zapojené parlamenty, aby sa situácia dostala pod kontrolu a tieto normy boli spoločné presadzované vo svete.

Ak sa nám to podarí a pokiaľ dokážeme udržať iniciatívu aj po tohtoročných voľbách v Spojených štátoch a po budúcoročných voľbách v Európskej únii, potom sme snáď vytvorili základňu pre porozumenie v tom, že zmene klímy, organizovanému zločinu, migrácii a mnohým ďalším problémom môžeme čeliť iba spoločne v záujme lepšieho sveta. Preto by sme mali so svojimi priateľmi užšie spolupracovať.

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, vo svojom príspevku spomeniem jeden aspekt vzťahov medzi Európskou úniou a USA a tým je protiraketová obrana Spojených štátov. V mojej materskej krajine, Českej republike, kde má byť umiestnený radarový prvok tejto obrany, sú trvalo dve tretiny občanov proti tomuto umiestneniu. Česká verejnosť je presvedčená, že protiraketová obrana sa netýka len bilaterálnych vzťahov medzi USA a Českou republikou, respektíve Poľskom, ale že otázky protiraketovej obrany a nešírenie zbraní majú vplyv na celoeurópsku bezpečnosť. Chcel by som preto znova vyzvať Radu, aby konečne zriadila rámec pre zapojenie všetkých členských štátov EÚ do diskusie o tejto problematike. Chcel by som tiež touto cestou vyzvať Spojené štáty, aby v súčasnosti zmluvy o umiestnení prvkov svojej protiraketovej obrany v Európe nepodpisovali. Pred Amerikou a Európou stojí celý rad oveľa naliehavejších problémov: boj proti terorizmu, zabezpečenie dodávok energetických zdrojov, globálne otepľovanie, Afganistan a veľa ďalších. Venujme sa preto spoločne – a zdôrazňujem spoločne v partnerstve – riešeniu týchto problémov. A otázky, ktoré nie sú urgentné, ktoré nás navyše v súčasnosti rozdeľujú, namiesto aby nás spojovali, odložme na neskôr.

  Sophia in ‘t Veld (ALDE). – Pán predsedajúci, komisár Verheugen pred chvíľou vyzval na to , aby Európsky parlament využil svoje kontakty s Kongresom v otázke 100 % kontroly kontajnerov. Výborne, myslím si, že ho radi vypočujeme; ale potom, na oplátku, by tento Parlament mohol byť užšie zapojený do záležitostí, akými sú napríklad rámec k transatlantickej ochrane údajov, pretože za posledný rok a pol to riadili štátni úradníci za uzavretými dverami, ako keby to bola iba technická záležitosť, a nie záležitosť, ktorá sa týka našich občianskych slobôd a našich základných práv. To nie je záležitosť pre diplomatov. Je príhodný čas na to, aby to Komisia a Rada predložili Európskemu parlamentu.

Ďalšia záležitosť sa týka toho, čo nedávno oznámili orgány Spojených štátov – systému elektronického povoľovania ciest. Chcela by som počuť, či o tom Rada a Komisia budú na samite s USA rokovať. Získala som dojem, že k dnešnému dňu máme množstvo bezpečnostných opatrení, ktoré sa týkajú cestujúcich – elektronické povoľovanie ciest, spracovanie údajov mennej evidencie cestujúcich, predbežné informácie o cestujúcich, biometrické pasy, odtlačky prstov, systémy vstupu/výstupu, systém automatického zameriavania, víza, bezvízový styk – a EÚ to všetko iba slepo kopíruje. Je načase, aby sme namiesto toho začali hovoriť o spoločnom, účinnom a primeranom rámci bezpečnostných opatrení.

V tejto súvislosti by som rada vedela, či Komisia a Rada budú s orgánmi USA rokovať o nasledujúcich otázkach. Oznámili nám – myslím, že v auguste –, že budú vyžadovať, aby leteckí a námorní prepravcovia zobrali odtlačky 10 prstov a vyrobili naskenované snímky tvárí všetkých cestujúcich a odovzdali tieto informácie do 24 hodín americkému ministerstvu vnútornej bezpečnosti. Budem na túto tému podávať interpeláciu a rada by som vedela, či Rada a Komisia so mnou súhlasia v tom, že prepravcovia by nemali plniť úlohu donucovacích orgánov a bezpečnostných služieb, a či v tejto veci plánujú zakročiť.

A konečne, pokiaľ ide o bezvízový styk, chcela by som poukázať na jednu špecifickú otázku. Už viackrát sme sa na to spýtali, ale nikdy sme nedostali odpoveď: budete rokovať o otázke neprijateľného zákazu ciest pacientov s HIV do Spojených štátov?

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, Európsky parlament nedávno prijal uznesenie, v ktorom vyzval Spojené štáty, aby zrušili požiadavku víz pre občanov všetkých členských štátov EÚ a rešpektovali zásady reciprocity.

Občania Spojených štátov môžu voľne cestovať do všetkých krajín EÚ, ale na druhej strane, o americké víza nemusia žiadať len občania niekoľkých najbohatších krajín Európskej únie. To ukazuje na asymetriu v správaní sa voči určitým plnoprávnym členským štátom EÚ. Tejto otázke, bohužiaľ, nebola až doposiaľ venovaná náležitá pozornosť zo strany inštitúcií EÚ, ktoré často vykazujú nadmernú horlivosť v iných záležitostiach. Sme svedkami kurióznej situácie, keď sa – napríklad – k poľským občanom správajú ako k potenciálnym ekonomickým migrantom, aj keď Spojené štáty pre nich už dávno nie sú cieľom. Môžu predsa pracovať v krajinách EÚ, ktoré im otvorili svoje pracovné trhy. Nejestvujú žiadne ekonomické, ani politické dôvody, prečo by nemali cestovať do Spojených štátov bez víz.

Musíme veriť, že na najbližšom samite EÚ – USA na najvyššej úrovni krajiny EÚ tento problém dôrazne nastolia a konečne ho vyriešia.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Pán predsedajúci, komisár Verheugen zdôrazňoval blahobyt, aj preto očakávam, že samit bude v prvom rade hľadať riešenie, ako zabrániť zvyšovaniu cien potravín. Očakávam štátnickú reakciu na skutočnosť, že desiatky miliónov ľudí tohto roku zomrú hladom a ďalších sto miliónov sa hlbšie prepadne do chudoby. Pritom sa práve v týchto dňoch vylieva v Európe mlieko do kanála a na poliach kvitne repka a trstina, ktoré sa nalievajú do nádrží automobilov. Kvôli vysokým dotáciám a dovozným clám sa oplatí pestovať pohonné hmoty a nie obilie a pritom sa vie, že cena pšenice by okamžite poklesla o desať percent a cena kukurice dokonca o dvadsať percent, keby štáty vyhlásili na biopalivá moratórium. Pán predsedajúci, som presvedčená, že sa o týždeň v Ľubľane jasne ukáže, či Európska únia a Spojené štáty preukážu svoju globálnu zodpovednosť, alebo či o nej budú iba ďalej populisticky hovoriť. Doslova tvárou v tvár smrteľným dôsledkom doterajšej poľnohospodárskej politiky by mali čo najrýchlejšie zrušiť nezmyselné poľnohospodárske dotácie, kvóty a clá a ukončiť podporu biopalív.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Pán predsedajúci, hovoríme s najdôležitejším partnerom Európskej únie, máme odlišné názory na mnohé body, ale skutočne k žiadnej zámorskej krajine nemáme tak blízko ako k Spojeným štátom. Súčasne nás však v globálnom meradle rozdeľuje prístup k niektorým kľúčovým otázkam týkajúcich sa celej našej planéty.

Európska únia urobila z boja proti globálnemu otepľovaniu ústredné heslo svojej činnosti – to sú preferencie všetkých predsedníctiev, minulých aj budúcich. Spojené štáty súhlasia s tým, že ku zmenám klímy vedie predovšetkým ľudská činnosť, ale nechcú na sebe zobrať bremeno boja proti zmene klímy. My, Európska únia, sme naopak prijali veľmi tvrdý program obmedzovania emisií. Bude to program neobyčajne náročný pre naše hospodárstvo. Rozhodli sme sa to urobiť preto, lebo chceme, aby sa k nám ďalší pripojili. To je naším cieľom, lebo sami planétu nezachránime.

Spojené štáty sú takmer najväčším emitentom skleníkových plynov na svete. Presviedčanie tohto najväčšieho emitenta, aby prijal spoločné záväzky, môže viesť k celosvetovému porozumeniu v Poznani a Kodani a len vtedy, ak sa nám podarí takéto porozumenie dosiahnuť, nebude náš program obmedzovania emisií zmarený. Myslím si preto, že diskusia so Spojenými štátmi na túto tému a prezentácia našich projektov a snaha presvedčiť ich, aby postupovali spoločne s nami na medzinárodnej scéne v priebehu najbližších zasadnutí o klimatickej dohode, je dnes jedným z najdôležitejších a možno aj celkom najdôležitejším bodom pre Európsku úniu.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) 10. júna sa uskutoční posledný samit EÚ – Spojené štáty za Bushovej éry. Táto éra bola navždy poznamenaná nezákonnou inváziou do Iraku a hanebnosťami v Abú Ghrajbe, na Guantáname a v utajených väzniciach. Po ôsmich rokoch cesty späť si s úľavou vydýchneme. Osem premárnených rokov, ak ide o to, ako mohol byť účinný boj proti terorizmu zlučiteľný s hodnotami demokracie a s hodnotami ľudských práv. Sú to premárnené roky, pokiaľ ide o volanie po mieri na Blízkom východe, premárnené, ak ide o boj proti organizovanému zločinu a pokiaľ ide o odzbrojovanie a nešírenie jadrových zbraní.

Vieme však, že kandidátom Demokratickej strany bude Barack Obama, a nádej sa opäť vracia. Obama prisľúbil svoju podporu na posilnenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a dokonca podporil cieľ úplného jadrového odzbrojenia. Tým už dosiahol lavínovitý efekt u svojho republikánskeho protivníka senátora McCaina, ktorý zjednotil svoj postoj s Obamovým a dodal, že podporuje stiahnutie taktických jadrových zbraní z Európy. To dokazuje, že v Spojených štátoch je nespokojná masa, ktorá je pripravená na zmenu stratégie.

Európa musí čo najskôr kontaktovať novú vládu so zámerom vypracovať spoločnú stratégiu pre hodnotiacu konferenciu o zmluve o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 a pre všetky rámce, v ktorých sa rozhoduje o svetovej bezpečnosti a najmä o nešírení zbraní hromadného ničenia vrátane rokovania s Iránom. Vzhľadom na túto problematiku sú veľmi dôležité kontakty medzi poslancami Európskeho parlamentu a členmi Kongresu USA a mali by byť okamžite posilnené.

Pán predsedajúci, na boj s hrozbami súčasnosti a na snahu zabrániť novým hrozbám budúcnosti už vedenie USA nestačí. Jeho pozícia je však stále nenahraditeľná. Sme presvedčení, že prezident Obama – a dúfam, že to bude on – sa s touto výzvou vyrovná, a že Európa dokáže využiť každú príležitosti k tomu, aby prispela k trvalému posilňovaniu mnohostranného mierového systému.

  Dariusz Maciej Grabowski (UEN). – (PL) Pán predsedajúci, problémov na svete pribúda. Prvým príkladom je zhoršujúca sa hospodárska situácia. Druhým je politické využívanie prístupu k surovinám a rast ich cien vrátane rastúcich cien potravín. Tretím je terorizmus. Štvrtým sú lokálne ozbrojené konflikty. Ich riešenie nie je v silách žiadneho štátu, preto je nevyhnutný dialóg a spolupráca medzi EÚ a Spojenými štátmi.

Existuje však aj druhá strana mince, a tú predstavuje hospodárske a politické súperenie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Preto sú v najdôležitejších otázkach nevyhnutné primerané dohody, aby nás toto súperenie nerozdeľovalo. Dohody sú nutné najmä v ekonomických záležitostiach. Svet by nemal byť rukojemníkom špekulatívneho kapitálu a surovinových monopolov. Európa nesmie stáť na strane Ala Gora – v pozícii zástancu myšlienky celosvetového otepľovania – na úkor svojich vlastných podnikov.

Vzhľadom na nadchádzajúcu výmenu prezidentov v Spojených štátoch musí Európa dať jasne najavo svoje vlastné politické priority a návrhy na ich riešenie.

  Dushana Zdravkova (PPE-DE). – (BG) Ako predstaviteľka nového členského štátu Európskej únie a členka delegácie pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými by som chcela hovoriť o dôležitej úlohe transatlantického dialógu zákonodarcov, ktorý sa uskutočnil pred niekoľkými dňami, v tej istej dobe ako stretnutie v Ľubľane.

Chcela by som vyjadriť svoju vďačnosť za to, že témy zaradené do programu jasne ukázali, že Európska únia a jej inštitúcie venujú nemalú pozornosť výzvam, pred ktorými stoja niektoré nové členské štáty EÚ, čo nám dodáva pocit bezpečia a ochrany našich kľúčových záujmov.

Predovšetkým tu mám však na mysli otázky spojené s bezpečnostnými opatreniami, ktoré sa stávajú stále viac populárnymi. Ide napríklad o vízové dohody a požiadavky na 100 % kontrolu nákladu.

Na jednej strane tieto opatrenia postihujú voľný pohyb občanov mojej krajiny, predovšetkým ide o príležitosti pre mládež, ktorá chce mať rovnaké práva a rovnaké možnosti, aké majú ľudia v ich veku v iných krajinách; na druhej strane spôsobujú hospodárske problémy krajinám ako Bulharsko, ktoré má relatívne malé prístavy a bude sa podieľať na finančnej záťaži spojenej so zavedením nového kontrolného zariadenia.

Tieto opatrenia prinútia prístavy, aby upustili od manipulácie s nákladom, ktorý bude presmerovaný do väčších prístavov. Toto rozhodne poškodí hospodárske záujmy regiónov ako je ten, odkiaľ pochádzam, t.j. mesta Varny, a ďalších čiernomorských regiónov.

V priebehu stretnutí, na ktorých sme diskutovali o vízových otázkach, som informovala amerických kolegov z Kongresu USA o tom, že situácia v Bulharsku sa diametrálne líši od situácie, ktorá tam bola pred 10 alebo 15 rokmi, keď množstvo mladých ľudí odchádzalo do Spojených štátov, a navyše sa znížil aj počet odmietnutých žiadostí o udelenie víz. To je dôvod na začatie nového dialógu medzi obidvoma krajinami.

Popri tom som presvedčená, že Bulharsko musí zostať lojálne voči spoločnej politike EÚ a trvať na prijatí opatrení na ochranu všetkých občanov Európskej únie na recipročnom základe. Naši americkí kolegovia by však súčasne mali pochopiť, že všetci čelíme spoločným bezpečnostným problémom, ktoré musíme vyriešiť vzájomnou spoluprácou, a nie tým, že si budeme navzájom klásť prekážky. Preto podporujem uznesenie a nadchádzajúce stretnutie.

  Helmut Kuhne (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, zásadne pozitívne vzťahy so Spojenými štátmi nevylučujú rozdiely v záujmoch a názoroch. Verím, že len na takom základe je možné rovnoprávne partnerstvo. Len tak môžeme tiež presvedčivo čeliť antiamerikanizmu.

Z tohto dôvodu sme my v skupine sociálnych demokratov v Európskom parlamente pre priamy bezpečnostno-politický dialóg so Spojenými štátmi o tých otázkach, ktoré sú v právomoci Európskej únie. Uvediem dva príklady: dôveryhodnosť západných hodnôt v boji proti terorizmu a téma stabilizácie a obnovy.

Práve z týchto dôvodov sme proti otvoreným alebo skrytým väzbám EÚ na národnú bezpečnostnú stratégiu USA, ako to vidíme v jednom z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov k správe o bezpečnostnej stratégii, o ktorom budeme zajtra hlasovať, pretože je celkom jasné, že žiadny prezident Spojených štátov nikdy nepripustí, aby sa na tejto národnej bezpečnostnej stratégii spolu podpísala tretia strana, aj keby to mala byť EÚ. Prečo sa teda viazať na to isté bianko šekom? Toto nie sú rovné podmienky, a preto sme proti takým postojom.

  Atanas Paparizov (PSE). – (BG) Pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť podporu navrhovanému spoločnému uzneseniu a dotknúť sa, rovnako ako počas dialógu zákonodarcov v Ľubľane, dvoch otázok: zmien klímy a energetiky, v ktorých by obidve strany, t.j. Spojené štáty a Európa, mali viac spolupracovať.

Dúfam, že po prezidentských voľbách v USA možnosti v tomto smere vzrastú. Spolieham sa najmä na to, že legislatívna činnosť v Kongrese USA umožní konferencii v Kodani dosiahnuť globálne riešenia. V opačnom prípade by krajiny ako Bulharsko boli vážne postihnuté stratou konkurencieschopnosti svojich výrobkov a vývozu, pokiaľ by sme iba my mali napĺňať návrhy Európskej komisie vzťahujúce sa na problematiku zmeny klímy.

Pokiaľ ide o energetiku, naša spolupráca by sa nemala obmedzovať iba na čisté technológie a s nimi spojený fond, ale mala by tiež zahŕňať jadrovú energiu, ktorej význam vo svete jasne rastie, najmä krajinách ako Čína a India. Tu môžeme byť partnermi len vtedy, ak Európska únia dokáže otvorenejšie začleniť do svojich politík otázky jadrovej energetiky.

  Peter Skinner (PSE). – Pán predsedajúci, chcel by som sa zamerať na tri body. Po prvé, súhlasím s tým, čo zdôrazňuje komisár: pokračujme v Transatlantickej hospodárskej rade a v práci, ktorú v nej môžeme vykonať. Je potrebné, aby sme ukázali, že niektoré otázky dokážeme brať veľmi vážne a môžeme uskutočniť zmeny nevyhnutné k tomu, aby sme dosiahli zrušenie všetkých nešťastných bariér, ktoré sú hlavnými zdrojmi národného protekcionizmu. To sa týka aj hydiny, a je smutné, ak sa v tejto snemovni ozývajú hlasy, že by sme nemali tento zákaz zrušiť.

Po druhé, je potrebné, aby sme podporovali pozitívne témy a stretávali sa pri zložitých otázkach, ako je napríklad zmena klímy. Veľmi pozitívne výsledky máme v oblasti financií a dúfam, že k otázkam, v ktorých bude dosiahnutý pokrok, pribudne tiež poisťovníctvo.

A nakoniec, nedávny transatlantický dialóg v Ľubľane sa skutočne zlepšil. Viac sa toho stihlo prerokovať a viac bolo dohodnuté, a rovnako ako moji kolegovia môžem súhlasiť s tým, že je potrebné, aby sme to teraz povzniesli na úroveň dohodnutú v spoločnom vyhlásení z Houstonu z roku 1997.

  Corina Creţu (PSE). – Pán predsedajúci, chcem spomenúť len niekoľko otázok, ktoré, ako dúfam, budú 10. júna na programe samitu.

Po prvé, ak ide o Kosovo, očividne nie je záujme nikoho, aby sme mali na Balkáne ďalší stroskotaný štát, a preto sa Rumunsko spolupodieľa na stabilizácii tohto regiónu. Znepokojuje nás hlavne organizovaný zločin, prostitúcia a obchod s ľuďmi, drogy a zbrane a domnievam sa, že nové orgány v Kosove musia vynaložiť viac úsilia, aby dostali tieto nelegálne praktiky pod kontrolu.

Tiež si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme pozorne monitorovali to, ako je chránená miestna kultúra, najmä pravoslávne kláštory v tejto oblasti.

Ďalšia problematika, ktorú by som chcela spomenúť, sa týka víz pre všetkých európskych občanov, cestujúcich do Spojených štátov. Ďakujem komisárovi Verheugenovi a ministrovi Rupelovi, že túto otázku nastolili. Ako vidíte, existuje veľmi silná solidarita bez ohľadu na naše politické farby. Musím povedať, že ma veľmi prekvapilo, že na stretnutí v Ľubľane naši kolegovia z Kongresu uvádzali, že za túto otázku je plne zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí, zatiaľ čo prezident Bush súčasne hovorí, že je úplne v právomoci Kongresu. Dúfam, že na samite v Ľubľane nájdete konečne odpoveď.

Nakoniec by som chcela spomenúť ešte otázku cien potravín a chudoby.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážení kolegovia, na výjazdovom zasadnutí Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v júli 2007 vo Washingtone som sa presvedčila o dôležitosti spolupráce medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.

Som presvedčená, že spoločný postup EÚ a USA v oblasti colnej kontroly, duševného vlastníctva, v oblasti vzájomného uznávania, v hodnotení zhody, v harmonizácii noriem môže vytvoriť nový transatlantický obchodný priestor, z ktorého budú mať úžitok tak podnikatelia, ako aj spotrebitelia na oboch stranách Atlantiku. V súčasnosti keď sa v Európskom parlamente diskutuje smernica o hračkách, by bolo veľmi užitočné nájsť spoločný postup aj v otázkach bezpečnosti hračiek. Verím, že pán komisár Verheugen, ktorý zastupuje Európsku úniu v transatlantickom dialógu, môže v týchto oblastiach urobiť významný kus práce.

Vážení kolegovia, dúfam, že výsledkom nadchádzajúceho samitu EÚ a USA bude zrušenie vízovej povinnosti do USA pre všetkých občanov EÚ vrátane občanov mojej krajiny Slovenska.

  Stolojan, Theodor Dumitru (PPE-DE). – (RO) Pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať komisárovi Verheugenovi, že zaradil na program rokovania samitu EÚ – USA vízovú problematiku, ktorá znepokojuje občanov mojej krajiny, a ja ju predstavujem tu v Európskom parlamente. Dôrazne ďalej vyzývam USA, aby sa pripojili k úsiliu Európskej únie v reakcii na výzvy vyvolané zmenou klímy; v opačnom prípade budú všetky európske spoločnosti znevýhodnené, ak ide o konkurencieschopnosť s USA.

  Dimitrij Rupel, úradujúci predseda. – (SL) Dovoľte, aby som odpovedal na tri otázky, ktoré považujem za najdôležitejšie.

Po prvé, ide o otázku pána Roučka týkajúcu sa protiraketovej obrany: otázka, ktorú kladie pán Rouček, v istom slova zmysle prekračuje rámec Európskej únie, pretože sa týka dohôd medzi dvoma európskymi krajinami a Spojenými štátmi americkými, a najmä obidvoch krajín, Českej republiky a Poľska, ktoré uzatvárajú bilaterálne dohody so Spojenými štátmi.

Osobne by som si želal, aby boli tieto otázky prerokúvané v NATO alebo v Európskej únii, ale v súčasnosti to nie je možné. Ako som povedal, ide o dvojstrannú záležitosť, ktorá samozrejme patrí do právomoci krajín, ktoré tieto dohody uzatvárajú.

K otázke programu bezvízového styku, ktorý je predmetom nemalej kritiky, a o ktorom sme v tomto Parlamente viackrát diskutovali, by som chcel povedať nasledujúce: vzhľadom na rozšírenie tohto programu bezvízového styku dúfame, že v súlade s dohodou o dvojkoľajnom rokovaní – čo je postup prijatý na schôdzke ministrov spravodlivosti a vnútra EÚ a USA – bude čoskoro dosiahnutý pokrok.

Doposiaľ bolo dohodnuté, že o otázkach patriacich do vnútroštátnej kompetencie budú Spojené štáty rokovať s jednotlivými členskými štátmi a o otázkach patriacich do kompetencie Európskej únie budú rokovať s Komisiou. Povedal som to už vo svojom úvodnom vystúpení. Preto očakávame, že program bezvízového styku bude do konca roku 2008 rozšírený tak, aby zahŕňal viac členských štátov. V súčasnosti sa tento program vzťahuje na jedenásť členských štátov.

Pán predsedajúci, chcel by som, ak je to možné, povedať niekoľko slov o zmene klímy. Otázka znela, či sme, pokiaľ ide o túto otázku alebo problém, urobili dosť. Som rád, že počas nášho predsedníctva sa konali dve dôležité zasadnutia, ktoré boli venované problému zmeny klímy a energii, prvé, dialóg na vysokej úrovni o zmene klímy, čistej energii a udržateľnom rozvoji, a druhé, strategické preskúmanie energetiky.

Chceli by sme však, aby sa Spojené štáty v tejto oblasti viac angažovali, a my v Európskej únii sa budeme usilovať presvedčiť našich amerických priateľov, že je dôležité postupovať globálne a v zhode medzi Európanmi a Američanmi. V súčasnosti medzi nami panujú významné rozdiely.

Chcel by som tiež povedať, že Európska únia zastáva jednoznačný názor, že otázka boja proti zmene klímy musí byť riešená v rámci Organizácie spojených národov. To je všetko, čím môžem prispieť do tejto diskusie.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som iba v krátkosti spomenúť dve otázky. Predovšetkým spolupráca v bezpečnostných otázkach, ktorú tu veľmi dôrazne načrtla pani in ´t Veldová, a kde ide o to: ako nájsť správnu rovnováhu medzi bezpečnostnými požiadavkami našich amerických priateľov a požiadavkou, aby sme si aj my zachovali individuálnu slobodu a individuálne práva našich občanov.

Chcel by som Vám celkom jasne povedať, pani in ´t Veldová, že Komisia plne chápe Vaše znepokojenie a ja budem samozrejme informovať príslušných kolegov o kritike, ktorú ste vyjadrili vo veci nedostatočnej transparentnosti tohto procesu, a požiadam ich, aby zaistili väčšiu transparentnosť.

Budeme hovoriť s Američanmi ešte predtým, než čokoľvek prijmeme, pokiaľ ide o zásady, ktorými sa pri spolupráci v tejto oblasti musíme riadiť. Pokiaľ ide o zhodu v týchto zásadách, len ťažko si môžeme predstaviť úplné porozumenie vo všetkých otázkach. To je samozrejme jedna z tém, o ktorých budeme budúci týždeň rokovať na schôdzi v Ľubľane.

Nerád hovorím o hydine, ale na túto tému tu hovorilo viac poslancov. Vždy je dobré vedieť, o čom sa vlastne diskutuje. Je preto tiež dôležité vedieť, že tu nehovoríme o otázke bezpečnosti potravín. Príslušný Európsky úrad pre bezpečnosť potravín nám už mnoho rokov vysvetľuje, že z dovážanej americkej hydiny neplynie ani najmenšie riziko pre zdravie spotrebiteľov. Nehovoríme tu o veterinárnom probléme, hovoríme o otázke čisto obchodno-politickej, ku ktorej je potrebné pristupovať z nasledujúceho hľadiska: aké sú naše záujmy a ako tieto naše záujmy čo najlepšie chrániť? Myslím, že to, čo bolo potrebné, som vám k tomu povedal.

Ani v Komisii na to nie sú odlišné názory. Komisia od začiatku vysvetľuje, že by sa tento – musím povedať – istým spôsobom zvláštny spor nemal stáť ťarchou a mali by sme sa ho zbaviť.

  Predsedajúci. −

Dostal som šesť návrhov uznesenia⁽¹⁾ , ktoré boli predložené v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Magor Imre Csibi (ALDE), písomne. – (RO) Ako podpredseda výboru ENVI vyzývam predstaviteľov EÚ, ktorí sa zúčastnia schôdzky s predstaviteľmi Spojených štátov, aby skúmali riešenie týkajúce sa otázky zmeny klímy.

Zmena klímy je globálnou výzvou, na ktorú by sme si mali pripraviť globálnu odpoveď. Európa podniká tomto smere rôzne opatrenia. Rovnaký prístup očakávame od svojich susedov za oceánom. Som rád, že Spojené štáty sa po roku 2012, po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, pripoja k úsiliu medzinárodného spoločenstva.

Tiež oceňujem, že prezident USA nakoniec priznal, že potrebujeme právne predpisy s cieľom znížiť množstvo emisií skleníkových plynov. Vyzývam predstaviteľov EÚ, aby rokovali o konkrétnom percentuálnom znížení, aby sme konečne mohli zastaviť globálne otepľovanie. Nemôžeme akceptovať to, že potrebujeme k tejto veci predpis, a keď dôjdeme k číslam, vraciame sa späť.

Budúca diskusia o rámcoch spolupráce v oblasti zmeny klímy musí súčasne vychádzať z vecných štúdií o obnoviteľných zdrojoch energie. Mám na mysli predovšetkým biopalivá prvej generácie. Je nevyhnutné zachovať nízke percento ich využitia a nízky objem grantov. Budeme tak chrániť biologickú rozmanitosť a vyhneme sa rastu cien potravinových výrobkov vyvolaných znižovaním rozlohy pôdy určených na poľnohospodárske využitie.

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. – (HU) Samit EÚ – USA, ktorý sa uskutoční o niekoľko dní, je dobrou príležitosťou na to, aby sme sa venovali rozvoju transatlantických vzťahov v najdôležitejších oblastiach. Domnievame sa, že dôležitým bodom rokovania musí byť spolupráca v oblasti energetickej politiky.

Bezpečnosť energetických dodávok je aj naďalej prvoradým cieľom obidvoch strán Atlantického oceánu. Všeobecne sa tvrdí, že väčšina zásob sa nachádza v krajinách, ktoré nie vždy spĺňajú požiadavky demokracie. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutný spoločný postup v záujme podpory ľudských práv a ústavnosti. Je dôležité, aby sme zdôraznili, že šírenie zásad demokracie bude tiež predstavovať väčšiu bezpečnosť energetických dodávok.

Popri vyššie spomenutom sa budúca spolupráca musí ešte dôraznejšie zamerať na boj proti zmene klímy. To, že sa Spojené štáty zaviazali vytvoriť základňu pre záväzky po ukončení platnosti Kjótskeho protokolu, je vývoj, ktorý veľmi vítame. Členské štáty Európskej únie a Spojené štáty musia byť na čele tohto záujmu, aby sa najrozvinutejšie krajiny do konca tohto roku dohodli na najdôležitejších zásadách tejto medzinárodnej zmluvy. Balík opatrení vedúci k zníženiu emisií, ktorý bol nedávno začlenený do amerických právnych predpisov, je najnovším signálom toho, že sa Washington chce aktívne zapojiť do boja proti zmene klímy.

Ceny ropy, ktoré atakujú skôr nepredstaviteľné hranice, nás nútia, aby sme si uvedomili dôležitosť spoločných medzinárodných aktivít v oblasti energetickej politiky. Sme presvedčení, že Spojené štáty a Európa musia neodkladne prevziať zodpovednosť v tejto oblasti.

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Vzťahy medzi EÚ a USA zaznamenali v posledných rokoch v mnohých otázkach významné zmeny a v mnohých bodoch spolupráce smerujeme do fáze zlepšenia. Výborným príkladom sú nedávne rokovania o zrušení vízových obmedzení pre cestujúcich z EÚ, ktoré – bez ohľadu na pozitívny výsledok – ukazujú, čoho by sme sa mali vyvarovať, aby sme zaistili úspešné rokovanie medzi USA a EÚ, t. j. mali by sme sa vyhnúť dvojstranným dohodám, ktoré v skutočnosti podkopávajú rokovaciu silu EÚ ako celku.

Na to , aby sme podporili spoločnú vízovú politiku EÚ, je skutočne nevyhnutné mať celkovú dohodu všetkých 27 členských štátov, založenú na deľbe právomocí medzi Úniou a členskými štátmi. Je veľmi dôležité zaistiť, aby sme si v tom, čo patrí do právomocí Spoločenstva, zabezpečili celoeurópske dohody so svojimi strategickými partnermi, ako sú Spojené štáty. Myslím si, že to je v záujme obidvoch partnerov. Je to fakticky jediný spôsob, ako zaistiť, aby program bezvízového styku priniesol úplne recipročné cestovanie bez víz a rovnaké zachádzanie so všetkými našimi občanmi, pokiaľ ide o typ cestovných pasov, rovnako ako aj všetkým občanom USA.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Je čas, aby sme celkom jasne a zodpovedne zdôraznili, že partnerstvo EÚ s USA nie je iba kľúčovým bodom dôveryhodných a efektívnych zahraničných akcií, ale že len úzka spolupráca a koordinácia môže dať obidvom partnerom možnosť, aby plnili kľúčové poslanie v globalizujúcom sa svete a zabezpečili stabilitu a demokraciu.

Európska únia nemá vo svete iného partnera, s ktorým by mohla spoločne aplikovať základné hodnoty slobody, vládu zákona a ochranu ľudských práv.

Je najvyšší čas, aby sme úplne obnovili normálnu spoluprácu a vzájomnú dôveru poškodenú tým, čo nasledovalo po irackej invázii. Invázia dramaticky rozdelila aj samotnú EÚ.

Dôrazne preto vyzývam obidvoch partnerov, aby bez odkladov dovŕšili prácu Transatlantickej hospodárskej rady. Taktiež spoločný prístup k problémom zmeny klímy významne zvýši naše možnosti, ako tieto problémy riešiť. To isté sa týka Iránu. Je potrebné, aby sa USA a EÚ dohodli na spoločnej stratégii voči Iránu a účinne zastavili jeho prípravy na výrobu jadrových zbraní.

A nakoniec, potrebujeme silnejšie, nanovo definované partnerstvo medzi EÚ a NATO, čo zlepší aj našu spoluprácu v Afganistane.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Pán predsedajúci, pán komisár, chcem poukázať na dve otázky, ktorým EÚ musí venovať pozornosť počas samitu. Globálne výzvy vedú Západ k tomu, aby predovšetkým ukázal svoju dôslednosť a pocit zodpovednosti.

Po prvé, Únia by mala viesť konštruktívnu diskusiu o úlohe Ameriky v politike týkajúcej sa zmeny klímy. Svet má jeden a pol roka, aby zmenil svoje smerovanie pred Kodaňou. Na jednej strane musíme vyzvať Spojené štáty, aby celkom vážne uvažovali o prijatí právneho predpisu o zmene klímy. Musíme zdôrazniť, že riešením problému globálnych klimatických zmien je celosvetové nízkouhlíkové hospodárstvo. To znamená, že mechanizmy trhu s uhlíkom v rôznych krajinách by sa mali vzájomne približovať a postupne integrovať. Regionálne systémy obchodovania s emisiami v Amerike vzbudzujú nádej.

Na strane druhej si musíme uvedomiť, že náš partner v boji proti zmene klímy je lepší ako jeho povesť. EÚ by sa mala poučiť od Spojených štátov a uznať ich plodné úsilie vo vývoji čistej technológie. V tom Únia ešte akosi zaostáva. Spojené štáty ukazujú cestu vpred, keď navrhujú zriadiť medzinárodný fond pre technológie šetrné k životnému prostrediu. Spolupráca medzi EÚ a Spojenými štátmi bude taktiež veľmi dôležitá, aby sme zaviedli opatrenia na zmenu klímy.

Po druhé, samit by mal poukázať na základné hodnoty, ku ktorým sa hlásime: demokraciu, ľudské práva a právny štát. Musíme si položiť otázku, ako sa náš hodnotový systém stáva súčasťou politiky západného sveta. Ako vychádzajú na denné svetlo činy svetových vodcov, napríklad v boji proti terorizmu? Terorizmus je spoločnou hrozbou pre EÚ, ako aj pre Spojené štáty, a preto nástroje, ako mu čeliť, sa musia podrobiť kontrole.

Niekedy sa zdá, že v globálnej politickej rétorike a každodennom svete zabúdame na skutočnosť, že náš hodnotový základ neznamená predovšetkým záväzok pre iných, ale pre nás samotných, aj keď hovoríme o Blízkom východe, západnom Balkáne alebo Afrike.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – Nadchádzajúci samit EÚ – USA poskytne obidvom transatlantickým partnerom možnosť nájsť spoločný základ, ak ide o otázky relevantné pre obidve strany Atlantiku. Naše kontinenty majú spoločnú civilizáciu a minulosť. Musíme zaistiť, že pravdivosť tohto vzťahu bude čo najpevnejšia, aby sme dokázali dosiahnuť ciele, ktoré sú nielen dôležité pre obidve strany, ale sú globálnou nevyhnutnosťou. Rastúca a mimoriadne vysoká potreba energie v rozvíjajúcich sa ekonomikách, rastúce ceny potravín a konflikty po celom svete, to sú len niektoré otázky, v ktorých musí partnerstvo EÚ a USA spolupracovať pre mier, udržateľný rozvoj, a posilňovať ľudskú dôstojnosť po celom svete. Jedným z úspešných výsledkov týchto vzťahov je NATO, organizácia, ktorú by sme mali všetci podporovať a posilňovať, lebo zaistila mier v Európe a prehĺbila styky medzi EÚ a USA.